Atmosféra:

- je vzdušný obal Zeme

- je objektom štúdia
Meteorológie – zaoberá sa vlastnosťami, zložením a procesmi, ktoré v atmosfére prebiehajú
Klimatológie – veda o podnebí na Zemi
Klimageografia – študuje klimatické pomery z geografického hľadiska

Zloženie atmosféry:
Chemické – 78% dusík, takmer 21% kyslík, 0,93% argón , vzácne plyny, CO2, prachové
častice, vodná para, kozmický prach, ľadové kryštáliky ...– kondenzačné jadrá
Vertikálne členenie:
- troposféra /najdôležitejšia O2/ - priemer 11 km, v oblasti rovníka 17 km a pólov 9 km,
dochádza tu k výmene hmoty a E s ostatnými zložkami KS
- stratosféra
- mezosféra
- termosféra
- exosféra – prechádza do kozmického priestoru

Počasie
– krátkodobý okamžitý stav atmosféry charakterizovaný meteo prvkami

Meteorologické prvky:
Teplota:
- mení sa so stúpajúcou nadmorskou výškou v prízemných častiach pokles 0,6 stupňa
na 100 m (vzduch je vlhký), o 1 stupeň na 100 m (suchý vzduch)
- izotermy – čiary spájajúce miesta s rovnakou teplotou
- rekordy: max.: Údolie smrti 56,6 C, Líbya 59 C
min.: Vostok Antarktída –89,2 C
max. SR: Hurbanovo (2007) 40,3 C
min SR: Vígľaš-Pstruša –41 C
- najväčší teplotný rozdiel: Jakutsk na Sibíri v zime –64 C v lete +39 C
- najmenšie teplotné výkyvy: Quito (Ekvádor) – deň 22 C, noc 8 C – krajina večnej jari

Vlhkosť:

Oblačnosť - Klasifikácia oblačnosti:

- jasno, skoro jasno, polojasno, oblačno, takmer zamračené, zamračené

Zrážky:
- zrážky sú rozdelené veľmi nerovnomerne, množstvo a režim závisí od viacerých faktorov
(VCA, tlak vzduchu, morské prúdy...)
- zrážkové pásma: 1. teplé vlhké – rovník, 1000-3000 mm, v pohoriach na
náveterných
stranách aj 10 000 mm
2. teplé, suché – oblasť púští a polopúští, do 250 mm
3. mierne, vlhké – okolo 1000 mm
4. studené, suché – polárne oblasti, do 250 mm, v podobe snehu
- čiary spájajúce miesta s rovnakými zrážkami – izohyety
- rekordy: max.: Čerapundží 16 300 mm (India), Havajské ostrovy
 min.: Sahara 5 mm, Atacama 0 mm

Vietor:
- horizontálna zložka pohybu vzduchu, vzniká v dôsledku rozdielov tlaku vzduchu na
danom mieste., určuje sa sila (rýchlosť) a smer vetra (odkiaľ vanie)
- sila vetra sa určuje podľa Beaufortovej stupnice (stupeň 0-12):
- katastrofické vetry – hlavne na tropickom fronte – regionálne názvy – Karibik –
hurikány, Ďaleký východ, Pacifik – tajfúny, Indický oceán – cyklóny
- nad pevninou sa formujú tornáda – užšia stopa, ale vyššia rýchlosť ako hurikány

Tlak vzduchu:
- meria sa v hPa, mení sa s nadmorskou výškou, smerom nahor klesá, v prízemných
vrstvách o 1 hPa na 8 m výšky
- čiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom – izobary

Podnebie

– dlhodobý nemenný stav atmosféry na určitom mieste charakterizovaný

klimatotvornými prvkami
1. geografická šírka – zmena od rovníka k pólom
2. vzdialenosť od oceánov (striedanie kontinentality a oceanity) – oceánska, prechodna
alebo kontinentálna oblasť
3. všeobecná cirkulácia A – všetky vzdušné prúdenia v A
4. morské prúdy – teplé a studené (problematika N.Y. – Madrid)
- tvoria makroklímu
5. nadmorská výška – so stúpajúcou klesá teplota, tlak a vzrastá množstvo zrážok
6. charakter zemského povrchu
7. činnosť človeka
- tvoria mikroklímu, aj keď činnosť človeka a jej dôsledky sú už na globálnej úrovni
Členenie podnebia na Zemi určuje prevládanie typov vzduchových hmôt počas celého roka
(tým vznikajú hlavné pásma), alebo sezónne striedanie vzduchových hmôt (tým vznikajú
prechodné pásma). V pásmach rozlišujú kontinentálne a oceánske typy, ako aj typy klímy
západných a východných pobreží pevnín.

Všeobecná cirkulácia atmosféry (VCA)

- hlavným zdrojom všetkých procesov prebiehajúcich v atmosfére a v krajinnej sfére je
slnečné žiarenie
- časť slnečného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom sa mení
na teplo a ohrieva pedosféru, vrchnú časť litosféry, hydrosféru a spodnú časť
atmosféry. Medzi atmosférou a zemským povrchom tak dochádza k neustálej výmene
tepla, vzťah medzi príjmom a výdajom žiarenia na určitom území vyjadruje v KJ/cm2
radiačná bilancia

Prúdenie vzduchu v troposfére:

- bezprostrednou príčinou pohybu vzduchu sú rozdiely v atmosferickom tlaku, ktoré sa
vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblastí vyššieho tlaku do oblastí nižšieho tlaku.
- v dôsledku vyrovnávania tlakových rozdielov vzniká systém VCA (horizontálne
i vertikálne prúdenie vzduchu):
- okolie rovníka – ekvatoriálne pásmo NTV – tíšiny, premenlivé vetry
 - antipasáty – prúdia od rovníka k obratníkom vo výške
- 30-35o sev.a juž. šírky - subtropické pásmo VTV (vzniká hromadením časti
vzduchových hmôt z antipasátov)
- pasáty – prúdia od obratníkov k rovníku pri povrchu, na sev.pologuli –
severovýchodný, na južnej pologuli juhovýchodný pasát
- mierne pásmo – oblasť NTV – vetry západných smerov (Slovensko)
- studené pásmo – oblasť VTV – východné vetry, ktoré prenikajú aj do miernych šírok

- monzúny – vznikajú nerovnomerným ohrievaním pevniny a mora

o zimný monzún – suchý, studený, v zime nad pevninou oblasť VT, prúdenie
z pevniny na oceán
o letný monzún – teplý, so zrážkami, v lete nad pevninou oblasť NT, prúdenie
z oceána na pevninu, významný pre poľnohospodárstvo – J, JV Ázia
- miestne vetry – lokálne , na malých územiach:
o dolinový vietor – v pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor
o horský vietor – v noci ochladený padajúci nadol
o fohn - teplý a padavý nárazový vietor na záveternej strane vysokohorských
bariér (Alpy)
o bóra – studený padavý vietor od severu, ktorý sa dostane na záveternú stranu
nízkych pohorí (Dalmácia, Tatry)
o brízy – monzúny v malom, cez deň z ora na pobrežie ako morský vánok,
v noci opačne ako pobrežný vánok
- inverzia teploty – opačné teplotné zvrstvenie,v kotlinách a dolinách ťažký studený
vzduch, vo výškach teplejšie a jasno (Tatry)

Vzduchové hmoty, atmosferické fronty a tlakové útvary

- rozlišujeme 4 základné vzduchové hmoty:
o artická (antarktická)
o polárna
o tropická
o ekvatoriálna
- podľa miesta vzniku sa delia na pevninské a oceánske
- podľa teploty na teplé a studené

Rozhranie medzi vzduchovými hmotami tvoria atmosferické fronty: Arktický, polárny

(výkyvy počasia, striedanie cyklonálnej a anticyklonálnej činnosti) a tropický (výskyt
tropických búrok, tropických cyklón)

Tlakové útvary:

Tlaková výš - anticyklóna, oblasť s vyšším tlakom vzduchu. Prúdenie vzduchu smeruje od
stredu ku krajom tlakového útvaru, následkom čoho vyššie položené vrstvy pomaly klesajú k
povrchu. Pri klesavom pohybe sa vzduch zohrieva, čím sa zmenšuje jeho relatívna vlhkosť.
Prúdenie nie je priamočiare, ale stáča sa na našej pologuli v smere otáčania hodinových
ručičiek. V tlakovej výši, najmä v jej strede, pozorujeme jasnú, alebo len málo oblačnú
oblohu, bez zrážok a so slabým prúdením.

Tlaková níž - mimotropická cyklóna, oblasť, v ktorej je nižší tlak vzduchu, ako v jej okolí
Prúdenie vzduchu je do stredu níže pri zemi zo všetkých strán, kde vystupuje hore,
ochladzuje sa a tvorí sa oblačnosť. Prúdenie nie je však priame, ale vplyvom rotácie Zeme sa
na severnej pologuli stáča proti smeru otáčania hodinových ručičiek. V tlakových nížach
pozorujeme preto oblačné počasie so zrážkami, aj trvalejšími a pomerne silný vietor.

- prechod týchto typov tlakových útvarov (putujúce cyklóny a anticyklóny) spôsobuje

v príslušnej oblasti výrazné zmeny počasia, najmä v miernom pásme
- stacionárne sú naopak typické svojou stálou polohou, napr. islandská TN, azorská
TV, v zime sibírska TV a v lete iránska TN

Klimatické pásma a oblasti:

- určujeme 4 hlavné a 3 prechodné podnebné pásma, v pásmach rozlišujeme

kontinentálne a oceánske typy, a typy východných a západných pobreží
- ekvatoriálne pásmo (hlavné) – rovník, prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota,
priemerná teplota 24-28, ročný úhrn zrážok 1000-3000 mm, zrážky každý deň
Prakticky stála intenzita slnečného žiarenia počas roka podmieňuje vyrovnaný
teplotný režim.. Vysoký výpar a teploty spôsobujú veľkú vlhkosť vzduchu. Stúpanie
vzduchových más vedie k vzniku oblačnosti, z ktorej padajú výdatné zrážky (nad
pevninou popoludní, nad oceánmi v noci) rozloženie počas roka je prevažne
rovnomerné.

- subekvatoriálne pásmo (prechodné) – pásmo tropických monzúnov, strieda sa vlhká

ekvatoriálna a suchá tropická vzduchová hmota, v lete intenzívne zrážky, v zime
sucho, úhrny zrážok 3000-1500 mm, v pohoriach viac
- pásmo rovníkových monzúnov -. V dobe letného monzúnu, ktorý prúdi od
rovníka, padajú výdatné zrážky v podobe lejakov (obdobie dažďov). Pri zimnom
monzúne je zrážok málo. Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje zhruba
od 3 000 mm do 1 500 mm, v závislosti od trvania obdobia dažďov. V pohoriach, kde
vzduch musí vystupovať, sú súhrny zrážok niekoľkokrát väčšie.

- tropické pásmo – prevláda suchá tropická vzduchová hmota najmä nad pevninou,
teploty 40 C, úhrny do 250 mm, západné pobrežia majú extrémne suché podnebie –
púštne oblasti (Atacama, Namib), vplyvom studených morských prúdov

- subtropické – strieda sa suchá tropická (v lete) s vlhkou polárnou vzduchovou

hmotou (v zime), kontinentálna oblasť má priemerne teploty 30 C a úhrny zrážok 500
mm (západné pobrežie, napr. Stredomorie), suché leto, vlhká mierna zima a východné
pobrežie je monzúnového typu (chladná suchá zima a teplé vlhké leto)
- Subtropické pásmo má v porovnaní s tropickým pásmom vzrastajúce sezónne
rozdiely. V lete prevláda tropický vzduch s teplým, suchým a jasným počasím a v
zime vzduch miernych šírok s chladnejším daždivejším počasím. V kontinentálnom
subtropickom type sa priemerné mesačné teploty vzduchu blížia k 30°C. Ročný úhrn
zrážok je okolo 500 mm. Niekedy zrážky padajú v podobe snehu, stála snehová
prikrývka sa však netvorí. Veľmi odlišný – monzúnový - ráz má typ subtropickej
klímy východných pobreží pevnín, kde najviac zrážok je v lete pri prúdení oceánu.
 - mierne pásmo – prevláda polárny vzduch, typické striedanie počasia, kontinentálny
typ má teplé, mierne vlhké letá a chladné zimy s trvalou snehovou pokrývkou,
oceánsky typ (hlavne západné pobrežie) má teplú vlhkú zimu a chladné vlhké letá,
východné pobrežie má monzúnový ráz
- Pásmo miernych šírok –. Charakteristické je isté striedanie sa cyklonálnych a
anticyklonálnych situácií, čo spôsobuje veľkú premenlivosť počasia.
V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké a studené zimy s trvalou
snehovou prikrývkou. Oceánsky typ – typický pre západné oblasti kontinentov – sa
vyznačuje pomerne teplou a vlhkou zimou bez trvalej snehovej prikrývky a chladným
vlhkým letom. Rozloženie zrážok počas roka je zhruba rovnomerné. Východné oblasti
kontinentov majú vlastne monzúnovú klímu s chladným daždivým letom (letný
monzún) a mrazivú suchú zimu.

- subarktické pásmo - v zime prevláda arktický vzduch a v lete polárny, zimy chladné
a dlhé, letá krátke a relatívne teplé

- arktické (antarktické) resp. polárne pásmo - zrážky max do 200 mm, priemerná
teplota najteplejšieho mesiaca 0 C, prevláda studený suchý arktický vzduch

Predpovede počasia

- stanovovaním sa zaoberá synoptická meteorológia, ktorá zmeny predpovedá na

základe poznania rozloženia meteorologických prvkov a javov a ich zmien pre určité
časové obdobie. Tieto zmeny sú nanášané do synoptických máp pomocou
špeciálnych znakov, symbolov a číslic
- meteorologické predpovede podľa doby delíme:
o krátkodobé (24-36 hod, max 48)
o strednodobé (3-5 dní)
o dlhodobé ( na viac ako 5 dní)
- podľa priestoru:
o miestne (letisko)
o oblastné
o traťové
- podľa určenia:
o všeobecné (pre občanov)
o špeciálne (letectvo, poľnohospodárstvo)

- zmeny počasia často vyvolávajú zmeny správania a stavu u živých organizmov. Ľudí
reagujúcich na tieto zmeny nazývame meteosenzitívni ľudia (orientácia podľa
biopredpovedí)
Klíma na malom území
Malé územie môže mať prakticky rovnakú makroklímu. Ak sa jeho reliéf výraznejšie
rozčleňuje, tak v rámci rovnakej makroklímy sa formujú rôzne miestne klímy – topoklímy,
napr. topoklíma výslnných južných a tienistých severných svahov, plošín a dna dolín s
charakteristickými inverziami teploty.
Zmeny klímy na Zemi
Klíma našej Zeme sa neustále menila už od prahôr. Štúdiom týchto zmien sa zaoberá
paleoklimatológia. Najpodrobnejšie informácie o zmenách klímy sú zo štvrtohôr. V starších
štvrtohorách boli na severnej pologuli studené ľadové doby, medzi ktorými boli teplé
medziľadové doby. Príčiny vzniku ľadových dôb nie sú jednoznačne objasnené. Mohli byť
spôsobené zmenami slnečnej radiácie, zmenami charakteru medziplanetárnej hmoty, zmenami
atmosféry Zeme, tektonickými pohybmi.