Univerzita Mateja Bela

Kat d Fakulta prírodných vied

e ra geografl~, geológie a kra,lnnel .:kolá ;..
9
TaJovského 40
974 01 Banská Bystnca

J20 ~f!- ----1

fľ01

GE GltAFIA
pre 2 • ročník gymnázií
VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec
OBSAH
Opakovanie- fyzická geografia ............... .....3
Svet. ................................................ ........ ... ... ..... 4
Vývoj, rozmiestnenie a pohyb obyvatel'stva ..... 4
Obyvatel'stvo podl'a pohlavia, veku, rasy,
národnosti a jazyka .... ....................................... 6
Náboženstvá sveta .......................................... 8
Sídla ............... ............ .. ................................... 10
Hospodárstvo sveta ...................................... . 12
Primárny sektor .. ............................................ 13
Sekundárny sektor ......................................... 14
Terciárny a kvartérny sektor ........................... 16
Politická mapa .......... .. .................................... 18
Európa ..... ........................................................ 20
Príroda ........................ .................................... 20
Spoločnosť ......................................................22
Politické usporiadanie .......................... .......... 24
Slovensko ................. .. ................................... .26
Česko .. ........................ ....................................28
Pol'sko .............................................................30
Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko ................... 32
Nemecko, švajčiarsko a Lichtenštajnsko ...... 34
Benelux .......................................................... .36
Francúzsko .................... ................................. 38
Britské ostrovy ............................................... .40
Škandinávia, Dánsko a Island ...................... .42
Pobaltie ........................................................... 44
Pyrenejský polostrov ...................................... 46
Apeninský polostrov ................. ..................... .48
Grécko, Malta a Cyprus ................................. 50
Rumunsko a Bulharsko .......... ........................ 52
Qhorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko,
Cierna Hora, Macedónsko a Albánsko ......... 54
Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko ................. 56
Rusko .. .................................. .......................... 58
Ázia ..... .. ...................................................... ..... 60
Príroda ........................................................... 60
Spoločnosť............... ....................................... 62
Turecko a Zakaukazska ................................. 64
Blízky východ .......... .. ............... .... ... .. ............. 66
Stredná Ázia ............ .. ..................................... 68
Južná Ázia ........ .. .... ..... ..... .. .......... .................. YO
Juhovýchodná Ázia ................ .... .................... 72
Čína, Taiwan a Mongolsko ........ .. ............ .. . 74
Japonsko a Kórejský polostrov ..................... 76
Afrika ................. .............................................. 78
Príroda a spoločnosť ............................... .... ... 78
Severná Afrika ................................................ 80
Rovníková Afrika .......... .. ................................ 82
Južná Afrika .................................................... 84
Amerika ....... .................................................... 86
Príroda .......................... .................................. 86
Spoločnosť ............ ........ ..................................88
Kanada ...... ..................................................... 90
USA .................................................................92
Stredná Amerika ............................................ 94
Brazília ..................................... ...... .. ............... 96
Južná Amerika (okrem Brazílie) .................... 98
Austrália a Oceánia .............. ................... .... 100
Príroda .................... ...... ..... .. .. ........... ... .... ..... 100
Spoločnosť ... .. ........... ...... .. ....... ..................... 102
Regióny a štáty ........................ ...... ........... .... 104
Polárne oblasti.. ........................................... 106
Oceány .... .......................... ....................... ..... 108
Ochrana a tvorba krajiny ...................... 110
Globálne problémy .................................. 110
Zhrnutie .......... ....... .. ...... .... .. .. .... .... ............... . 112

Autori :© doc. RNDr. Ladislav Tomláči , PhD., RNDr. Daniel Gurňák, PhD., RNDr. František Križan, PhD.

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod č . CD-2009-41182/48174-3:919 zo dňa 28. decembra 2009 ako
u čebn i cu Geografia pre 2. roč ník gymnázil. Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov.

Lektori: Mgr. Andrej Loffay, Mgr. Adéla Zajacová

Vydavateľ:© VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009

Zodpovedný redaktor: Mgr. Miroslav Veselovský

Jazykové redaktorky: Mgr. Lenka Kucbelová, Alžbeta Kachničová
Návrh obálky: Dana Matrtajová
Grafická úprava a sadzba: Bohuš Schwarzbacher
Fotografie: Diana Ambrušová, Rastislav Cákoci, Radoslav Dugát, Daniel Gurňák, Martina Gurňáková, Jitka Gurňáková,
Jirí Gurňák, Jana Grenčíková, František Križan, Viliam Lauko, manaz, Peter Mokoš, pmc, Vladimír Pečeňa, Lenka
Polláková, Martina Šardzfková, Peter Šúry, Marta Šúryová, Ladislav Tolmáči
Mapy: Daniel Gurňák
Grafy: František Križan, Daniel Gurňák
Tlač: VKÚ , akciová spoločnosť, Harmanec

Prvé vydanie, 2009

Náklad: 25 000 ks

Všetky práva vyhradené VKÚ , akciovej spoločnosti, Harmanec. Bez písomného povolenia VKÚ, akciovej spoločnosti , Harmanec
akákol'vek mechanická, fotografická a elektronická reprodukcia alebo rozmnožovanie diela, ako i jeho časti , je zakázaná.

ISBN 978-80-8042-580-7

Fyzická geografia
Geografia študuje väzby v krajine a v
jej jednotlivých zložkách , ktoré tvorí prí-
roda (fyzickogeografické prvky) a človek
a jeho aktivity (socioekonomické prvky) .
Významnou úlohou geografie je presné
zadefinovanie a určenie jednotlivých bodov
na Zemi. V trojrozmernom priestore sa polo-
ha l'ubovol'ného bodu udáva tromi súradnica-
mi . V prípade polohy na Zemi postačujú dve
súradnice vzhl'adom na to, že každý bod sa
nachádza na povrchu Zeme. Tieto súradnice
sa n?zývajú geografická šírka a geografic-
ká dlžka.
• Podl'a nákresu ich zadefinujte.
Základné planetárne danosti našej Zeme
vymedzuje sedem najvýznamnejších rovno-
bežiek: rovník, obratníky, polárne kružnice
a póly. Všetky poludníky sú z planetárneho
hl'adiska rovnocenné , ale l'udia si zvolili dve
najvýznamnejšie.
• Určte ktoré a prečo?
Bez toho, aby ste vedeli určovať polo-
hu jednotlivých bodov na Zemi, nepokra-
čujte v štúdiu geografie.
Zem , ako vesmírne teleso , má v dôsledku
svojej polohy v slnečnej sústave, ako aj svo-
jimi pohybmi dané základné charakteristiky,
ktoré vplývajú na zákonitosti jednotlivých zlo-
žiek prírody. Fyzická geografia študuje prá-
ve tieto zákonitosti v litosfére, atmosfére,
hydrosfére, pedosfére a biosfére.
Poloha Zeme v slnečnej sústave je daná
vhodnou vzdialenosťou od našej hviezdy -
Slnka. Základné pohyby, ktoré Zem vykoná-
va, sú rotácia okolo osi a obeh Zeme okolo
Slnka.
• Opíšte ich a demonštrujte ich na modeloch.
Významný planetárny činitel' je sklon osi
rotácie Zeme.
• Znázorníte ho a uvedYe jeho hodnotu.
Otázky a úlohy:
Na základe tematických máp charakterizujte :
• rozloženie litosférických dosiek a ich pohyby
• globálnu cirkuláciu atmosféry
• jednotlivé časti svetového oceánu aj najväčšie rieky a jazerá Zeme
• šírkové pásma a výškové stupne pôd, rastlinstva a živočíšstva
OPAKOVANIE
Sklon osi má za následok globálne čle­
nenie atmosféry, pedosféry a biosféry, ako aj
dôsledky na ostatné prvky krajiny.
Litosféra a jej zákonitosti sa prejavujú
najmä tvárnosťou povrchu Zeme a endogén-
nymi procesmi .
• Stručne charakterizujte pohyby litosféric-
kých dosiek a ich dôsledky.
• Kde na Zemi sa najčastejšie vyskytujú
zemetrasenia, sopečná činnosť, cunami?
• Možno ich predpovedať?
Atmosféra nie je homogénna a ani sta-
tická. Prebiehajú v nej dynamické procesy,
ktoré možno súhrnne označiť ako globálna
cirkulácia atmosféry.
• Načrtnite jej obrázok a opíšte jej najvýz-
namnejšie prvky (pasáty, západné vetry,
východné vetry, monzúny).
• Akým spôsobom formuje atmosféra povrch
Zeme a aké sú povrchové formy, ktoré vytvára?
Hydrosféra je ďalším významným
prvkom krajiny. Podl'a najnovších výskumov
sa voda nachádza aj na iných vesmírnych
telesách , napríklad na Mesiaci aj Marse.
Na Zemi sa voda zapája do kolobehu ,
ktorý prináša vodu od oceánov a morí do
vzdialených oblastí.
• Načrtnite ho a opíšte jeho význam a dôsledky.
• Zadefinujte rozdiel medzi oceánom, morom,
jazerom a priehradou.
• Ako sa prejavuje globálne oteplbvanie na
l'adovcoch Zeme?
Dlhodobým procesom vznikla na Zemi
osobitná vrstva, ktorá sa nazýva pôda.
Tvorí pedosféru , ktorej vlastnosti , väzby
a zákonitosti sú ďalším predmetom záujmu
geografie. Bez pôdy by neexistovalo
rastlinstvo.
• Charakterizujte, akým spôsobom ovplyv-
ňuje pôda život na Zemi.
• Opíšte proces vzniku pôd a ako sa preja-
vuje na jej vlastnostiach.
Našu Zem označujeme aj zelenou plané-
tou v dôsledku rozsiahlej biosféry, ktorá sa
skladá z rastlinnej a živočíšnej zložky. Podob-
ne ako ostatné zložky krajiny aj biosféra má
zákon itosti usporiadania.
• Charakterizujte ich.
Vysvetlite podstatu horizontálnej a verti-
kálnej zonálnosti biosféry.
• Opíšte jednotlivé typy krajiny podl'a zlože-
nia rastlinstva a živočíšstva.
3
SVET
Vývoj, rozmiestnenie a pohyb
obyvatel'stva
V súčasnosti (rok 2009) žije na Zemi asi
6,8 mld. obyvatel'ov. Tento počet je najvyšší
v celej histórii l'udstva doteraz. Rast počtu oby-
vatel'stva na Zemi nebol rovnomerný a ovplyv-
ňovali ho mnohé faktory. Medzi najdôležitejšie
patrí zdravotná starostlivosť, epidémie či vojny,
životná úroveň a i. Pravdepodobne na začiat­
ku letopočtu žilo na Zemi okolo 300 mil. oby-
vatel'ov. Približne za vyše 1 600 rokov sa ich
počet zdvojnásobil. Najrýchlejšie rástol počet
obyvatel'ov v 20. storočí. Na jeho začiatku žilo
na Zemi 1,65 mld. l'udí a na jeho konci v roku
1999 už 6 mld. Takýto rýchly rast počtu obyva-
tel'ov sa nazýva populačná explózia. Počet
l'udí na Zemi rastie aj v 21 . storočí. Podl'a prog-
nóz Organizácie Spojených národov (OSN)
porastie až do roku 2200, keď sa jeho počet
stabilizuje na hodnote približne 10 mld. Ďalší
rast však už bude pravdepodobne vo vše-
obecnosti pomalší.
Vyše 60 % obyvatel'ov Zeme žije v Ázii.
Na jednej strane podiel obyvatel'ov Ázie na
celosvetovej populácii bude v budúcnosti
klesať, rovnako ako Európy alebo Severnej
Ameriky, a na druhej strane podiel obyvate-
l'ov Afriky, Južnej Ameriky a Oceánie sa ne-
ustále zvyšuje a zrejme sa bude zvyšovať aj
v budúcnosti. Väčšina obyvateľov Zeme žije
v niekol'kých krajinách (územiach) . V roku
2009 žilo až 37% svetovej populácie v Číne
a Indii. Mnoho krajín Zeme má, naopak,
malý počet obyvatel'ov. Na Zemi je 11 štátov
s počtom obyvatel'ov nad 100 mil. Sú nimi:
Čína (1 ,339 mld.), India (1 ,166 mld.), USA
(307 mil.),lndonézia(240 mii.),Brazília(199 mil.),
Pakistan (176 mil.) , Bangladéš (156 mil.),
Nigéria (149 mil.), Rusko (140 mil.) , Japonsko
(127 mil.) , Mexiko (111 mil.) . Do roku 2028
bude najl'udnatejším štátom sveta India.
Rozmiestnenie obyvatel'ov na Zemi je ne-
rovnomerné. Jeho základným ukazovatel'om
je hustota zal'udnenia (čiže kol'ko obyva-
tel'ov žije na jednom štvorcovom kilometri) .
V súčasnosti je na Zemi priemerná hustota
zal'udnenia 49 obyvatel'ov na 1 km 2 • Rozl'ahlé
územia sú neobývané a iné zasa prel'udne-
né. Medzi najmenej obývané regióny patria
polárne oblasti , púšte alebo horské oblasti.
Napríklad v Mongolsku žije priemerne 1,7
obyvatel'ov na 1 km 2 alebo v Austrálii 2,4
obyvatel'ov na 1 km 2 . Naopak, k najviac za-
l'udneným oblastiam patria významné mestá,
pobrežné oblasti a nížiny či kotliny. Mestské
štáty patria medzi najhustejšie zal'udnené
miesta na Zemi . Napríklad Monako (16 818
obyvatel'ov na 1 km 2 ). Obyvatel'stvo Zeme
4
milióny miliardy
100 --- ---- -----· 10
Prlrastok populácio
,.
80 - -------------·--- - 8 G
]
.
g 3
-~ 60
a.
.,.,
·--------------------------- -- 6
.
a.
&.
~
ou
~ 40 4~
~
20 - •
ZdroJ: http://wwwun.org
2000 20Jb
• Graf znázon'luje premeny prirodzeného prírast-
ku a vývoj celkového pottu obyvateľov na Zemi
potas ostatných 260 rokov a prognózu na nasle-
dujúcich 40 rokov
sa stále mení, je dynamické a posudzuje sa
v podobe prirodzeného alebo mechanického
pohybu. Základom prirodzeného pohybu
sú pôrodnosť a úmrtnosť. Pôrodnosť (nata-
lita) sa definuje počtom narodených detí za
určité obdobie. Aby sa štáty alebo regióny
mohli navzájom porovnávať, natalita sa udá-
va v promile (%o), čo predstavuje počet na-
rodených detí na 1 000 žijúcich obyvatel'ov.
Na Zemi je priemerná natalita 19,95 %o. Vel'a
detí sa rod í v rozvojových krajinách , najmä
v Afrike (Guinea-Bissau 50 %o, Libéria 50 %o,
Mali 48 %o), v Latinskej Amerike (Guatema-
la 34 %o, Bolívia 29 %o) a v Ázii (Afganistan
47 %o, Laos 34 %o). Naopak, nízka pôrodnosť
je v Európe (Nemecko 8 %o, Taliansko 9 %o) ,
v Severnej Amerike (Kanada 11 %o, USA
14 %o}. v Austrálii (14 %o).
Úmrtnosť (mortalita) sa definuje počtom
zomretých za určité obdobie. Obdobne ako
natalita aj mortalita sa udáva v promile (po-
čet zomretých na 1 000 žijúcich obyvatel'ov) .
Najvýraznejší pokles mortality sa zazname-
nal počas 20. storočia . Celosvetový priemer
mortality je 8,2 %o, avšak s vel'kými rozdiel-
mi medzi regiónmi . Najvyššie hodnoty sú
v rozvojových krajinách- v Afrike (Svazijsko
31 %o, Lesotho 25 %o, Sierra Leone 23 %o).
S úmrtnosťou súvisí aj stredná dÍžka života
a priemerný vek. Stredná dÍžka života sa
postupne predlžuje zo 68 rokov (obdobie
2005 - 2010) na 76 rokov (obdobie 2045-
2050) . Aj pri tomto ukazovateli existujú vel'ké
priestorové rozdiely. V rozvinutých štátoch
vzrastie zo 77 rokov na 83 rokov a v rozvojo-
vých štátoch zo 66 rokov na 74 rokov (v ob-
dobí 2045- 2050).
Rozdiel medzi natalitou a mortalitou pred-
stavuje prirodzený prírastok . Ak dosahu-
je zápornú hodnotu (mortalita je väčšia ako

....
natalita) , ide o prirodzený úbytok. Každo-
ročne na Zemi pribudne približne 80 mil. l'udí.
Predpokladá sa, že v období rokov 201 O až
2050 vzrastie populácia napríklad v štátoch
Afganistan , Burkina, Niger, Somálsko alebo
Uganda viac ako o 150 %. V protiklade s tý-
mito štátmi poklesne populácia napríklad
v Bielorusku, Bulharsku , Chorvátsku , Ne-
mecku , Maďarsku , Japonsku, Rusku či USA
najmenej o 10 %.
Aj keď v krajine zomrie viac l'udí, ako
sa narodí detí (prirodzený úbytok) , počet
obyvatel'ov i v tejto krajine môže narastať.
Príčinou je mechanický pohyb obyvatel'-
stva. Najvýznamnejší mechanický pohyb je
migrácia a l'udia, ktorí sa na nej zúčastňujú ,
sa nazývajú migranti (sťahujú sa v priestore
a menia svoj trvalý pobyt).
SVET
Migráciu možno deliť na dva procesy.
Ak sa obyvatelia odsťahujú , ide o emigráciu
(emigranti) a ak sa obyvatelia prisťahujú , ide
o imigráciu (imigranti) . Dôvody migrácie sú
rôzne. V minulosti nimi boli hladomor, vojny
alebo aj otroctvo, neskôr pracovné príležitosti.
Najviac imigrantov prichádza do USA,
Kanady, Spojeného král'ovstva, Španielska,
Talianska, Nemecka, Austrálie a do Fran-
cúzska. Najviac emigrantov pochádza z Me-
xika, Číny, Indie, Filipín, Pakistanu , Indoné-
zie a z Bangladéša.
Ak počet obyvatel'ov vykonávajúcich
prirodzený pohyb sa odčíta od počtu oby-
vatel'ov vykonávajúcich mechanický pohyb,
získa sa celkový pohyb obyvatel'stva. Ten
reálne zachytáva, ako obyvatel'stvo štátu pri-
búda alebo ubúda.

o 21XXJim
-=-:l

Prirodzený pohyb obyvateľstva v %o (2009):

prirodzený úbytok prirodzený prlrastok
-70 -10 o +5 +11 .3 +20 +30 +37

svetový priemer

• Hodnoty prirodzeného prlrastku, resp. úbytku sú vo svete veľmi rozdielne. Tradi~né jednoduché ~e­
nenie na vyspelé krajiny s nlzkymi hodnotami prirodzeného prlrastku a rozvojové krajiny s vysokými
hodnotami ul celkom neplat/, prlt;;ny týchto rozdielov sú ul ove/li r6znorodej§ie ako v minulosti.

Otázky a úlohy:
• Zhotovte vlastnú mapu natality a mortality vo svete. Mapy porovnajte a zhodnoťte.
• Vysvetlite dôvody vysokej natality a zároveň aj mortality v najmenej vyspelých krajinách.
• Prečo sú pobrežné oblasti hustejšie zafudnené ako vnútrozemské a nfžinaté hustejšie ~
ako horské? W!!!J.
• Porovnajte dôvody migrácie v minulosti a v súčasnosti. Na mape sveta vyznačte
najdôležitejšie smery a oblasti migrácie.
• Posúdte, aké výhody či nevýhody prinášajú imigranti alebo emigranti hospodárstvu štátu.

5
SVET
Obyvatel'stvo podl'a pohlavia, veku, Obyvatel'stvo možno podl'a veku deliť do
rasy, národnosti a jazyka troch skupín . Predproduktívni obyvatelia (do
Na Zemi sa rodí viac chlapcov ako diev- 14 rokov) tvoria 27,2 % svetovej populácie.
čat (v pomere 1,07:1,00). Celkovo vyššieho V tejto vekovej kategórii prevládajú muži.
veku sa však dožívajú ženy, preto je tento po- Obyvatelia druhej vekovej kategórie (15 až
mer v rámci celkovej populácie Zeme menší 64 roční) sa nazývajú produktívni. Podiel
(1 ,01 :1,00). Najväčší rozdiel medzi mužskou mužov a žien v tejto kategórii je približne vy-
a ženskou populáciou badať v Európe, kde rovnaný. Poproduktívnu skupinu obyvatel'ov
prevládajú ženy. V niektorých arabských ale- predstavujú 65 roční a starší obyvatelia, pri-
bo i afrických krajinách prevládajú zasa muži. čom medzi nimi prevládajú ženy. Ak sa hod-
noty jednotlivých vekových skupín zobrazia
• 60a viac graficky, výsledkom je veková pyramída. Jej
o- 59 1950 x-ová os udáva počet obyvatel'ov danej veko-
vej kategórie a na y-ovej osi sa znázorňujú
jednotlivé vekové kategórie . Na pravej strane
80 muži ženy sa zobrazujú údaje o ženách a na !'avej o mu-
žoch. Keďže populácie štátov Zeme sú rôzne
60 staré, odlišné majú aj tvary vekových pyra-
~
Q)
> míd. Podl'a tvaru vekových pyramíd sa rozo-
40 znávajú tri základné typy populácií. Ak pre-
vláda predproduktívna kategória obyvatel'ov
20 a poproduktívnych je málo, označuje sa tento
typ populácie ako progresívny. Ak je pred-
produktívna časť populácie približne rovnaká
10 5 o 5 10 ako produktívna, ide o stacionárnu populá-
podiel[%] ciu . V prípade, že najpočetnejšou vekovou
kategóriou je produktívna, počet poproduktív-
2000 nych narastá a predproduktívnych klesá, ide
o regresívnu populáciu.
80 muži ženy Na Zemi je všetko l'udstvo jedného pô-
vodu. Obyvatel'stvo regiónov Zeme je rôzno-
60 rodé z dôvodu prispôsobovania sa odlišným
~
podmienkam života (prírodného prostredia).
~ Odlišuje sa však viacerými znakmi , pričom
40
podl'a biologických možno obyvatel'stvo deliť
na rasy (skupiny) . Rasami sa označujú sku-
piny l'udí, majú spoločný vzhl'ad a biologické
znaky, ktoré sú dedičné (farba pokožky, farba
a tvar vlasov, črty tváre , tvar lebky alebo oka
10 5 o 5 10
a i.). Na tomto základe sa vyčlenili tri vel'ké
podiel[%]
!'udské rasy. Najpočetnejšia je europoidná
2050 rasa. Najväčšie rozšírenie má v Európe, Se-
vernej Amerike a v Austrálii. Druhá najpočet­
80 nelšia rasa je mongoloidná, ktorá prevažuje
muži ženy
v Azii. Pre Afriku (subsaharskú Afriku) je ty-
60 pická ekvatoriálna rasa. Keďže sa obyva-
~
tel'stvo sťahuje na vel'ké vzdialenosti , došlo
Q)
> 40 v priebehu stáročí k premiešaniu vel'kých rás
a vznikli mnohé prechodné skupiny. Najpo-
četnejší sú mulati (kombinácia ekvatoriálnej
20
a europoidnej rasy) , mestici (kombinácia
mongoloidnej a europoidnej rasy) , zambovia
(kombinácia mongoloidnej a ekvatoriálnej
10 5 o 5 10 rasy). Rasovo najrôznorodejšie obyvatel'stvo
ZdroJ : http://www.un.o'l! podiel [%] žije v Latinskej Amerike.
• Vekové pyramfdy znázorflujú premeny pohlav- Všetky rasy sú si rovné . Intelektuálne
nej a vekovej §truktúry obyvetefstva sveta od po- alebo povahové charakteristiky nezávisia od
lovice 20. do polovice 21. storoäa príslušnosti k rase. Argumenty rasistov sú
 SVET
neopodstatnené. Potláčanie niektorej sku- Saudská Arábia), v iných zasa až niekol'kými
piny obyvatel'ov môže viesť k násilnostiam desiatkami (napr. éína, India) . Medzi najpo-
(napr. počas druhej svetovej vojny). četnejšie jazyky patria mandarínska čínština ,
Spoločenstvo l'udí, ktorých spája isté úze- angličtina, španielčina, arabčina, hindčina,
mie, historický vývoj, jazyk, kultúra a tradície portugalčina, bengálčina , ruština, japončina ,
sa nazýva národ. Uzemie, kde sa národ vy- nemčina, francúzština.
víjal či v súčasnosti žije, nemusí byť totožné
s hranicami niektorého štátu a nie každý ná-
rod má vlastný štát. Najpočetnejším národom
bez vlastného štátu sú Kurdi. Na Zemi je vyše
2 000 národov. Najpočetnejšími sú éíňania ,
Hindustanci, Rusi , Američania , Bengálci,
Japonci. Príslušnosť obyvatel'ov k istému ná-
rodu určuje ich národnosť.
Výrazným spoločným znakom rôznych
národov je jazyk. Na Zemi existuje vel'-
ké množstvo jazykov, ktoré sa spájajú do
jazykových rodín . Najpočetnejšie sú inda-
európska, čínsko-tibetská, konžsko-kordofán-
ska, semito-hamitská. V niektorých štátoch
sa hovorí iba jedným jazykom (napr. Kuba,

--
o- = -2000krn
:l

prvý druhý jazyk v poradi použivania :

angličtina ruština japončina
- španielčina - nemčina hindustančina
portugalčina - -. ~" arabčina malajčina , indonézština
- ~''' francúzština čfnština
• Mapa znázorňuje použfvanie najrozšfrenejšfch jazykov na Zemi podľa jednotlivých štátov. Druhý jazyk
sa najčastejšie použfva v regiónoch, ktoré boli kolóniami európskych krajin.

Otázky a úlohy:
• Vysvetlite, prečo žije v Európe viac žien ako mužov.
• Vysvetlite, prečo v poproduktívnej vekovej kategórii prevládajú ženy.
• Zostrojte vekovú pyramídu vašej obce. Údaje o počte obyvateľov získate na webovej ~
stránke štatistického úradu SR (www.statistics.sk). g
• Zhotovte a p~rovnajte vekové pyramídy štátov Bielorusko, Etiópia, Maďarsko, Mali, Niger,
Slovensko. Udaje získate napríklad na webovej stránke https://www.cia.gov/library/
publications/the-world-factbook.

7
SVET
Náboženstvá sveta
Rozdelenie l'udí podl'a ich vierovyz-
nania je jednou z najvýznamnejších cha-
rakteristík obyvatel'stva. S jednotlivými
náboženstvami sa spájajú isté kultúrne
a spoločenské hodnoty, tradície , nie-
kedy aj politické postoje obyvatel'stva
a podobne. Treba však mať na pamäti, že
i napriek tomu existujú medzi stúpenca-
mi jedného vierovyznania vel'ké kultúrne
rozdiely . Svetové dianie už vel'a storočí
ovplyvňuje šírenie niekol'kých najvýznam-
nejších náboženstiev, ktoré sa označujú
za svetové náboženstvá. K nim sa hlási
najviac obyvatel'ov Zeme. Okrem nich exis-
tuje neprehl'adné množstvo ďalších rôz-
nych kultov, siekt a náboženských skupín ,
sú však pomerne málo početné , alebo ich
vplyv na vývoj celých spoločností je okra-
jový. Významnú skupinu obyvatel'stva (naj-
mä v niektorých krajinách) , tvoria l'udia bez
náboženského vyznania .
Svetové náboženstvá sa rozdei\.Jjú na dve
velké skupiny - monoteistické a polyteistické.
Monoteistické náboženstvá (s vierou v jediné-
ho boha) sú ostro vyhraničené, kým polyteistické
náboženstvá sa často prelínajú, aj ich príslušníci
sa často hlásia k viacerým kultom súčasne.
Monoteistické náboženstvá :
Kresťanstvo: Islam:
- rlmskokatollcka cirkev sunnitský
protestantské cirkvi - šlitsky
pravoslávne cirkvi
- iné kresťanské cirkvi - judaizmus
• Hlavné svetové nábolenstvá sa sfce sústredujú do urtitých hlavných oblasti, ale ~to sú navzájom
výrazne územne premie~né. Spolužitie fudf rózneho vierovyznania si vyžaduje vzájomnú toleranciu, i!o
je ~ v mnohých krajinách sveta vefmi problematické.
8
Skoro 60 % obyvatel'stva Zeme sa hlási
k trom najvýznamnejším monoteistickým ná-
boženstvám. Najviac rozšíreným svetovým
náboženstvom z hl'adiska počtu jeho vyznáva-
čov i z hl'adiska jeho geografického rozmiest-
nenia je kresťanstvo , ku ktorému sa hlási
takmer 2,1 mld. ľudí. Vzniklo začiatkom náš-
ho letopočtu v Palestíne. V priebehu vývoja
sa rozdelilo na tri hlavné vetvy (nepočítajúc
viacero drobnejších kresťanských cirkví na
Blízkom východe a v severovýchodnej Afri-
ke): rímsky katolicizmus, protestantské cirkvi
a pravoslávie. Jednotlivé vetvy kresťanstva
spája viera v jediného Boha a jeho syna Ježi-
ša, v ostatných bodoch viery sa však odlišujú.
(Kresťanov spájajú aspoň čiastočne základné
spoločné kultúrne a duchovné hodnoty.) Naj-
početnejšou vetvou kresťanstva je rímsky
katolicizmus , ku ktorému sa hlási až 1,1 mld.
veriacich a tradične prevládajú najmä v juho-
západnej a strednej Európe, ale v súčasnos­
ti ich najviac žije v Latinskej Amerike. Rímski
katolíci sú početnejšie zastúpení aj v mnohých
oblastiach subsaharskej Afriky, v južnej In-
dii , a na Filipínach , ale aj v Severnej Amerike.
Protestantizmus sa rozšíril najmä v severnej
časti Európy (Škandinávia, Britské ostrovy,
severné Nemecko), v Severnej Amerike,
o 2000km
-=-:l
Polyteistické náboženstvá:
budhizmus
budhizmus, konfucianizmus a taoizmus
- budhizmus a šintoizmus
- hinduizmus
ostatné náboženstvá a kulty
 SVET
v Austrálii, niektorých krajinách subsaharskej síce k budhizmu ako k náboženstvu nehlási ,
Afriky a Oceánie. čínska kultúra je však ním vel'mi ovplyvnená,
Pravoslávie (hlási sa k nemu asi 200 aj preto sa počty vyznávačov budhizmu vel'-
mil. veriacich) vyznávajú najmä vo východ- mi líšia. Odhaduje sa, že priamych vyznáva-
nej a juhovýchodnej Európe, v Zakaukazsku čov budhizmu je asi 350 mil. , ale počet l'udí
a v severnej Ázii . ovplyvnených budhistickou kultúrou a spôso-
Islam je druhým najpočetnejším sveto- bom života je až 1,6 mld.
vým náboženstvom (asi 1,8 mld . veriacich) Hinduizmus je indický nábožensko-so-
a zároveň aj zatial' najmladším . Založil ho ciálny systém , ktorý sa formoval počas po-
Prorok Mohamed na začiatku 7. storočia n. l. sledných vyše 2 000 rokov. Hinduisti sa delia
na Arabskom polostrove a od tých čias sa na množstvo spoločenských kást, ale aj vel'a
rozšíril do celého sveta. Väčš i na jeho vy- siekt. Hinduizmus je hlavným náboženstvom
znávačov sa však sústreďuje v krajinách Indie, Nepálu a ostrova Bali v Indonézii .
Blízkeho východu , severnej a východ- Okrem toho hinduizmus s emigrantmi pre-
nej Afriky a v častiach južnej, strednej nikol do Južnej Afriky, východnej Afriky, na
a juhovýchodnej Ázie . Stále početnejšie Maurícius, do Guyany, Trinidadu a Tobaga,
sú aj komunity moslimov v krajinách Euró- ale aj do vyspelých krajín ako Spojeného krá-
py. Islam sa delí na dva základné smery : l'ovstva či USA. K hinduizmu sa v súčasnosti
až 85 % veriacich vyznáva tradičný - sun - hlási 970 mil. l'udí.
nitský islam , zvyšná menšia časť moslimov Významnú skupinu svetového obyvatel'-
sa hlási prevažne k šiitskému islamu , ktorý stva tvoria l'udia, ktorí sa nehlásia k žiadne-
prevláda v Iráne a južnej časti Iraku. mu náboženstvu , podl'a odhadov je ich počet
Najstarším monoteistickým nábožen- až 800 mil. Z nich sa však len asi pätina hlási
stvom je judaizmus (existuje asi 3 000 ro- k ateizmu (popierajú existenciu boha) .
kov), ktorý z hl'adiska počtu svojich veriacich
(asi 14,6 mil. l'udí) patrí medzi pomerne malé
náboženstvá. Hoci počet jeho vyznávačov je
v porovnaní s ostatnými náboženstvami malý,
jeho vplyv na svetové dianie je značný. Roz-
šírený je najmä v Izraeli, kde je štátnym ná-
boženstvom. Početné židovské komunity žijú
v USA, v Spojenom král'ovstve , Francúzsku,
Rusku , Kanade a v Argentíne.
Z ostatných náboženstiev, ktoré sú po-
lyteistické, sa za svetové považujú najmä
budhizmus a hinduizmus. Budhizmus je
náboženský filozofický systém , ktorý vznikol
v 5. storočí pred n. l. V severnej Indii. Člení
sa na viacero smerov (théravádsky a mahá-
jánsky budhizmus , lamaizmus). Budhizmus
je rozšírený najmä vo východnej Ázii, na
polostrove Zadná India a v niektorých re-
giónoch Ruska. Osobitnými náboženstvami ,
ktoré sa s budhizmom čiastočne prelínajú, sú
šintoizmus v Japonsku a lamaizmus v Tibete • Graf znázorňuje zastúpenie jednotlivých sku-
a v Mongolsku. V Číne sa väčšina obyvatel'ov pfn obyvateľov na celkovej populácii Zemi podľa
ich vierovyznania

Otázky a úlohy:
• Porovnajte monoteistické a polyteistické náboženstvá (počet vyznávačov, rozšírenie vo
svete, miesta ich prieniku a i.).
• Zistite, ktoré povolené cirkvi pôsobia na Slovensku. Kto sú ich najvýznamnejší ~
predstavitelia u nás (niekedy sa označujú aj ako hlava cirkvi)? Vf$!!!/ l
• Pokúste sa na základe vašich doterajších poznatkov zostaviť zoznam hodnôt, ktorými
jednotlivé cirkvi (vierovyznania) prispeli do svetovej kultúry, vedy a vzdelanosti, staviterstva.
• Z médii, internetu alebo z iných zdrojov informácií zistite aktuálne konflikty vo svete, ktoré
sú nábožensky motivované.

9
SVET
Sídla
Počas stáročí
sa utvárali a menili i zani-
kali l'udské obydlia aj ich zoskupenia, teda
osídlenie Zeme. Ľudia postupne prechádza-
li z kočovného spôsobu života k usadlému
spôsobu života, keď sa začali živiť pol'no-
hospodárstvom. Pri výbere miesta, kde sa
chceli usídliť, uprednostňovali dobre bráni-
tel'né miesta s dostatkom vody a možností
na obživu. Neskôr začali zohl'adňovať dobrú
dostupnosť, ďalej pekné či zdravé životné
prostredie. Postupne takto vznikalo súčasné
osídlenie Zeme.
Najdôležitejšie pojmy charakterizujúce
osídlenie sa definujú :
Osídlenie
Súbor sídel a ich väzieb v regióne.
Sídlo
Obývané a priestorovo oddelené zoskupe-
nie bytových a nebytových objektov. Je to
základná jednotka osídlenia.
Obec
Samostatná samosprávna územná jednot-
ka. Skladá sa z jedného alebo viacerých sí-
del. Základné členenie obcí je na vidiecke
obce (dediny) a mestá.
V jednotlivých regiónoch Zeme pre-
biehalo osídl'ovanie a jeho premeny vel'mi
odlišne. V závislosti od toho má kultúrna
krajina aj odlišný charakter. Dedina vo
Švédsku sa líši od samoty v puste v Ma-
1950 2007
URBÁNNA
RURÁLNA
Zdroj: h«p:l/www.un.org
• Vývoj rozlolenia mestskej (utbánnej) a vidieckej (rurálnej) populácie podfa jednotlivých tastf Zeme
10
cri
ďarsku či osady v Nigérii. Pol'nohospodár-
ske oblasti zakladali svoju existenciu na
dorábaní potravín. Samozrejme , to sa od-
razilo aj v osídlení (viedlo to k rozdrobeniu
osídlenia) . Mesto je obec s vyšším sústre-
dením mestotvorných aktivít (na Slovensku
so štatútom mesta) . Regióny s vyspelejšou
výrobou a obchodom mali omnoho viac
miest. Za najstaršie mesto sa považu-
je Jericho v Palestíne (až 11 000 rokov).
Vel'mi staré sú aj v oblasti Mezopotámskej
nížiny, napr. Eridu , Uruk (asi 6 000 rokov)
alebo Babylon (asi 4 300 rokov) v Iraku .
V Európe sa objavili už viac storočí pred
naším letopočtom . Vždy boli centrami ob-
chodu , výroby (remesiel) , kultúry, vzdela-
nosti , zábavy a i. Najznámejšie staroveké
mestá boli napríklad v Grécku , Rímskej
ríši . Mnohé z nich (Atény, Rím a i.) sú vý-
znamnými mestami dodnes .
Obyvatel'stvo sa časom sťahovalo do
miest a vidiek sa vyl'udňoval. Tento pro-
ces prebieha i v súčasnosti , najmä v prie-
myselných oblastiach Zeme a nazýva sa
urbanizácia. Udáva počet (podiel) obyva-
tel'ov žijúcich v mestách (vyjadruje sa v%).
Ešte na začiatku 20. storočia väčšina oby-
vatel'ov žila na vidieku . Počet mestského
obyvatel'stva neustále rastie. V súčasnos­
ti žije približne polovica obyvatel'ov Zeme
v mestách . Existujú však výrazné rozdiely
medzi jednotlivými krajinami. Najväčšiu ur-
banizáciu majú Katar (96 %) , Malta (94 %) ,
Venezuela (93 %) , Argentína (92 %) , Spo-
jené král'ovstvo (90 %) a najmenšiu zasa
Burundi (10 %) , Papua- Nová Guinea
(12 %) , Trinidad a Tobago (13 %) , Uganda
(13 %) , Srí Lanka (15 %) .
2050
. Afrika
Ázia
Európa
Severná
Amerika

Urbanizácia sa mení nielen v priestore ,
ale aj v čase. Podiel Ázie a Afriky bude
narast' a podiel Európy a Severnej Ame-
riky zasa klesať. S urbanizáciou , najmä
v rozvojových krajinách , sa spája mnoho
problémov. Výstavba bytov v mestách
nestíha pokryť požiadavky imigrantov
z vidieka a chudobní prisťahovalci si ich
mnohokrát nemôžu zadovážiť. Preto zo-
stávajú v okrajových štvrtiach a stavajú
si skromné príbytky, kde takto vytvárajú
tzv. slumy. Počet obyvatel'ov v slumoch
narastá a predpokladá sa, že v súčasnosti
v nich žije vyše miliardy, čiže asi tretina ,
obyvatel'ov miest (v rozvojových krajinách
aj viac ako polovica). Sl umy charakterizuje
vel'ká chudoba , nezamestnanosť, krimina-
lita, drogy, zlé hygienické podmienky a i.
Medzi najväčšie slumy patrí Orangi v Ka-
ráči (Pakistan) , Dharavi v Bombaji (India)
alebo Kibera v Nairobi (Keňa).
Dlhodobým vývojom osídlenia vznikla
súčasná štruktúra sídel na Zemi. Tie mož-
no skúmať a klasifikovať podl'a rozmanitých
hl'adísk. Najčastejšie sa používa vel'kostné
kritérium. Rozlišujú sa vel'komestá,
metropoly, aglomerácie, konurbácie
a megalopolisy.
Podl'a toho, aké funkcie spÍňajú sídla v kra-
jine pre obyvatel'ov a hospodárstvo, rozčleňujú
sa na monofunkčné (tých je vo svete menej)
a polyfunkčné. Typicky monofunkčné sídla sú
napríklad rekreačné mestá (Davos, Trenčianske
Teplice), ďalej vidiecke sídla zamerané na pol'-
nohospodárstvo či agroturistiku. Väčšina miest
je polyfunkčných . Ich prevládajúce funkcie sa
vzájomne doplňajú (napr. administratívna, do-
pravná, obchodná, priemyselná, služobná fun-
kcia a i.). Mestá možno ďalej členiť na základe
pôdorysu (tvaru námestia a i.). Ďalším kritériom
členenia miest môže byť vznik mesta a faktory,
ktoré k tomu viedli. Aj na základe nich sú sídla
zaraďované do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.
Významné pre obyvatel'ov aj návštevníkov
miest sú hodnotenia kvality života v nich, ktoré
sa každoročne aktualizujú.
SVET
Vel'komesto
Za veľkomesto sa považuje mesto s poč­
tom obyvatel'ov nad 100 000.
Metropola
Vel'komesto (s centrálnymi inštitúciami
a orgánmi) so svojfm spádovým územím
sa nazýva metropola. V rozvinutých štá-
toch presahuje počet obyvateľov metropol
500 000.
Aglomerácia
Aglomerácia je zoskupenie utvorené väč­
ším mestom a okolitými sídlami, ktoré sú
prepojené intenzívnymi väzbami (napr. Bra-
tislava, Praha, Viedeň, Varšava).
Konurbácia
Zoskupenie mies~ ktoré sa svojimi funkcia-
mi vzájomne doplňajú, je konurbácia (napr.
Katovice, Liverpool- Manchester).
Megalopolis
Megalopo/is je rozl'ahlé územie, región
s aglomeráciami, vel'komestami a mestami,
ktoré sú vzájomne tesne prepojené väzba-
mi do jedného celku (napr. Boston - Was-
hington, Tokio- Nagoya - Osaka).
Život v mestách sa však spája aj s mnohými
problémami. Obyvatelia dochádzajú do miest
za prácou, pričom sa často tvoria dopravné záp-
chy, nadmerný hluk a znečisťovanie ovzdušia.
Okrem toho sa v mestách produkuje nadmer-
né množstvo odpadov, často nerecyklovaných.
V mestách je taktiež vyššia kriminalita. Rieše-
ním problémov miest sa zaoberá viacero medzi-
národných organizácií.

Otázky a úlohy:
• Vymenujte päť rozdielov medzi mestom a vidieckou obcou. Použite priklady z váäho okolia.
• Zhodnoťte funkcie mesta, v ktorom bývate alebo najbližšieho mesta.
• Na Internete nájdite názvy a zameranie svetových organizácii, ktoré riešia problémy
miest. Prečo je dOležité riešiť tieto problémy?
• Podra štatistik zostrojte taburku piatich najväčš ich miest na každom svetadiele a lokalizujte
Ich na mape. čo viete o týchto mestách povedať?
• Ktoré sldla zapisané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ste navštívili
alebo chcete navštivif? Porozprávajte o nich svojim spolužiakom.
 SVET
Hospodárstvo sveta
Hospodárstvo možno zjednodušene
označiť ako súhrn l'udských činností. Cha-
rakterizuje sa na základe vybratých krité-
rií, medzi najzákladnejšie patria vel'kostná
a odvetvová štruktúra. Vel'kostná štruktúra
hospodárstva sa najčastejšie určuje pomo-
cou hodnoty, ktorá sa vytvára v hospodárstve
a označuje sa ako hrubý domáci produkt
(HDP). Slúži na porovnanie a analýzu hos-
podárstiev jednotlivých štátov, regiónov a i.
Vyjadruje sa v USD (amerických dolároch $)
a najčastejšie sa prepočítava na obyvatel'a
daného štátu.
Aj podľa hodnoty HDP možno štáty sveta
rozdeliť na rozvinuté a rozvojové . Rozvinuté
štáty najlepšie zhodnotili svoje predpoklady
(poloha, nerastné suroviny, pracovná sila
a i.) a stali sa významnými vo svetovom hos-
podárstve. Najviac sa ich nachádza v zá-
padnej Európe, Severnej Amerike , východ-
nej Ázii a Austrálii. Ich protiklad predstavujú
rozvojové štáty. Nízke hodnoty HDP na
obyvatel'a sprevádzajú mnohé ďalšie problé-
my ako vysoký prirodzený prírastok, nedos-
tatok potravín , prel'udnenie miest, negramot-
nosť, zadlženosť a i. V rozvojových krajinách
existujú obrovské rozdiely v príjmoch a ži-
votnej úrovni medzi obyvatel'mi. Obyvatelia
ich miest majú lepší prístup k práci, vzdela-
nosti a zdravotnej starostlivosti ako obyva-
telia na vidieku , ktorý je najchudobnejší. Ide
najmä o štáty v subsaharskej Afrike (okrem
Juhoafrickej republiky) , juhozápadnej Ázii
a v Latinskej Amerike. Jedno percento naj-
bohatších l'udí na Zemi má rovnaké príjmy
ako takmer 60 % najchudobnejších . Vyše
1,2 mld . obyvatel'ov žije za menej ako 1 USD
na deň a viac ako 2,8 mld . zasa za menej
ako 2 USD na deň. Riešením ich problémov
sa zaoberá viacero medzinárodných organi-
zácií, pričom najznámejšia je OSN.
Hospodárstvo sa podl'a odvetvovej štruk-
túry člení na sektory (sféry) : primárny, se-
kundárny, terciárny a kvartérny sektor.
Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu
terciárny a kvartérny sektor. Vo všeobecnosti
však možno konštatovať, že význam primárne-
ho sektoru klesá, tvorí iba 4 % zo svetového
HDP, avšak zamestnáva až 40,5 % pracujú-
cich (v rozvinutých krajinách už iba 2- 5 %).
Otázky a úlohy:
• Na internete (alebo použite iný zdroj informáci[) nájdite štáty s najväčším a najmenším
HDP na obyvatera. Lokalizujte ich na mape. čo majú tieto štáty spoločné a čo odlišné?
• Navštívte webovú stránku OSN (www.un.org). Kedy vznikla táto organizácia, korko má
členov a kde sídli? Aké známe organizácie združuje?
12
V priemysle pracuje 20,5 % pracujúcich, ktorí
vytvárajú 32 % svetového HDP. Najväčší po-
diel na svetovom HDP má terciárny a kvartér-
ny sektor (64 %), kde je zamestnaných 39%
všetkých pracujúcich.
Dôležitým ukazovatel'om hospodárstva
štátov je nezamestnanosť. Udáva podiel
obyvatel'ov bez práce vzhl'adom na počet
všetkých obyvatel'ov, ktorí môžu pracovať
(ekonomicky aktívni obyvatelia). Patrí medzi
najviac variabilné ukazovatele v priestore
a čase . Citlivo reaguje na zmeny v hospo-
dárstve (krízy, nové investície, prírodné ka-
tastrofy a i.) . Nezamestnanosť je sociálny
jav, ktorý má mnoho negatívnych vplyvov na
spoločnosť. Celosvetovo dosahuje vysoké
hodnoty (30 %}. V rozvojových krajinách je
aj viac ako 75 % nezamestnaných (Burkina,
Zimbabwe). V najvyspelejších krajinách je
iba 4- 12% nezamestnaných .
Už dlho sú hospodárstva štátov sveta
navzájom prepojené cez výmenu tovarov
a služieb. Obchod medzi rôznymi štátmi
sa nazýva zahraničný obchod. Skladá sa
z exportu a importu. Export je vývoz tovaru
a služieb do zahraničia . Najväčší vývoz majú
Nemecko, Č í na, USA. Import je dovoz tova-
ru zo zahraničia . Najväčšími dovozcami sú
USA, Nemecko a Čína .
~bn
Podiel obyvateľov. ktorl musia na de~ vyžiť z menej ako 1 $:
-viacejako65 % - 20-49% 0-4%
-50-64% 5 - 19 % bezúdajov
• Problémom sveta na zatiatku 21. storočia je
e~te stále chudoba, vo viacerých spoločnos­
tiach sa zváMuje priepasť medzi bohatými
a chudobnými

Primárny sektor
Primárny sektor zahŕňa činnosti v oblastiach :
pol'nohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybo-
lov, lov zveri a ťažba nerastných surovín.
Pol'nohospodárska výroba sa delí na
rastlinnú a živočíšnu výrobu. Vo svete prevláda
rastlinná výroba nad živočíšnou , v rozvojových
krajinách je tento rozdiel výraznejší. Rastlinnú
výrobu možno rozdeliť na produkciu potravín
(pšenica, ryža, kukurica, zemiaky) , krmovín (ku-
kurica na siláž, nedozreté obilniny), technických
plodín (cukrová repa, cukrová trstina, olejniny,
l'an) a pochutín (káva, kakao, čaj , koreniny). Naj-
väčší podiel pripadá na produkciu potravín. Do-
minantnými plodinami rastlinnej výroby sú obilni-
ny. Obilnice sveta sú regióny s nadprodukciou
obilnín, napr. juhovýchod Európy, juhovýchod
Ázie, prérie Severnej Ameriky (oblasť Vel'kých
kanadských jazier) a i.
Živočíšna výroba taktiež poskytuje produk-
ty na výživu obyvatel'stva (mlieko, vajcia, mäso),
ako aj suroviny na ďalšie priemyselné spracova-
nie. Jej rozloženie je rovnomernejšie. Najrozší-
renejší je chov hovädzieho dobytka, ktorý za-
~ ~
Nórsko·~-IŠVédskD
Spojené krtlovs~
SVET
bezpečuje vyše 90 % svetovej spotreby mlieka
a približne tretinu spotreby mäsa (okrem rýb).
Jeho najväčšie stavy sú v Brazílii, Indii, USA,
Číne a Argentíne. Chov ošípaných je rozšírený
najmä v miernej klimatickej oblasti a pokrýva asi
40% spotrebovaného mäsa (okrem rýb). Vysoké
stavy hydiny majú najmä v najl'udnatejších kraji-
nách Ázie, ďalej v Brazílii, Mexiku a pod. Aj nap-
riek tradičnému chovu oviec v Austrálii najvyš-
šie stavy dosahuje Čína. Na 3. mieste je India,
ďalej Irán, Sudán, čiže krajiny s teplou klímou.
Na Zemi pokrývajú lesy približne tretinu súše
(4 mld. ha), pričom táto hodnota každoročne kle-
sá priemerne o 0,2 %. Na území piatich štátov
(Rusko, Brazília, Kanada, USA a Čína) sa vy-
skytuje vyše polovica všetkých lesov na Zemi.
K najrýchlejšiemu úbytku lesov dochádza v Afri-
ke a Latinskej Amerike.
Väčšina svetového rybolovu sa koncentru-
je v oceánoch a moriach. Ten počas ostatných
desiatich rokov značne stúpol, čo nepriaznivo
vplýva na rovnováhu morského ekosystému.
Najväčšia produkcia je v studených vodách Ti-
chého a Atlantického oceánu.
... ""'·.~
r-"'~-)
~ ~-
l 11.111 ~l<!
..;.
~Polsko Rusko

l
.,
lUk

J
Holandok'oOI jl
Nemeekol ..~. 11 ra ~a • ~chslan
, .I~~IkDo l .úzbeklsta
;lt!B ll! •
..

~k>ko:D
Mexiko
. Jamajka
.Venezuela Guinea.
Nlgerll, .11
Saudská Atábla
India
l_ J Surinam C _f( 'Ir " 'ó
l. -~~
1. lndonézlo!:J. , '-••

-~~
< ) .//
' !!! Namlbla. - '
l •

~uináAirlka
' r

tažba vybranych strategickych su rovin {2007):

• ropa {1 miL barelov za deň) • uhlie (75 miL ton za rok) • bauxit {3 miL ton za rok)
1!1 zemny plyn {70 mld . rň za rok) • urán {750 ton za rok) • železná ruda {10 miL ton za rok)

• Zdroje hlavných nerastných surovfn sú rozmiestnené veľmi nerovnomerne. Niektoré krajiny ako USA
alebo Člna patria sfce k významným producentom týchto surovfn, ale ich spotreba je tak veľká, te ich
musia aj vo veľkom objeme dovážať.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte dôvody pestovania obilnín a pochutín vo svete. •
• Opíšte poľnohospodársku krajinu vo vašom okolí.
• Povedzte vlastnými slovami, aký význam majú lesy pre ľudskú spoločnosť.
• Zistite zoznam desiatich krajín s najväčšou ťažbou (a zásobami) ropy a zemného plynu na
Zemi. Lokalizujte na mape najväčšie ložiská výskytu ropy a zemného plynu.

13
 SVET
Sekundárny sektor
Sekundárny sektor (priemysel), ako
hlavné výrobné odvetvie hospodárstva
väčšiny krajín sveta, tvoria : výroba a roz-
vod energie, spracovanie surovín a pol'no-
hospodárskych produktov, výroba tovarov,
opravárenské činnosti a vybrané služby, do-
prava surovín a tovarov pri procese výroby.
Priemyselná výroba je v podstate premena
rozličných materiálov, látok alebo aj kompo-
nentov na nové produkty.
V priemysle pracuje asi pätina ekonomic-
ky aktívneho obyvatel'stva. Vo všeobecnosti
však platí, že v rozvinutých krajinách je tento
podiel väčší a naopak, v rozvojových zasa
menší. Priemysel sa na tvorbe svetového
HDP podiel'a asi tretinou . Hospodárstvo rôz-
nych štátov Zeme sa v súčasnosti nachádza
v odlišných vývojových fázach . Vo viacerých
krajinách ešte dominuje pol'nohospodárstvo,
v iných priemysel alebo štáty sa vzhl'adom na
prírodné podmienky špecializujú na služby.
Novodobý priemysel prešiel od priemy-
selnej revolúcie viacerými zmenami , naj -
mä po druhej svetovej vojne vznikli nové
priemyselné odvetvia, z ktorých mnohé
zaznamenali prudký rozvoj. Medzi naj-
progresívnejšie patrili výroba automobilov,
elektrotechnický a chemický priemysel.
• Najmä textilný priemysel sa tradične spolieha
na početnú zručnú a pokiaľ možno lacnú pracov-
nú silu. V súčasnosti sa preto koncentruje najmiJ
v Ázii, kde zamestnáva milióny žien.
14
Viaceré štáty sa špecializovali na vybraté
druhy priemyslu a ich hospodárstvo rýchlo
rástlo . Príkladom sú ázijské tigre (Južná
Kórea, Taiwan , Singapur a i.), čiže štáty
špecializované najmä na elektrotechnický
priemysel s lacnou pracovnou silou a vel'-
kým trhom. Ropné štáty (Saudská Arábia,
Kuvajt, Irak, Irán a i.) sa špecializovali na
ťažobný a chemický priemysel. Problé-
mom môže byť úpadok daného odvetvia
priemyslu (napr. hospodárska kríza , nové
technológie) , ktorý má potom vplyv na celé
hospodárstvo krajiny. Preto sa ako najlep-
šie riešenie javí rozmanitosť priemyselnej
výroby.
~- -~. ·~ -.
• Jadrová energetika je predmetom neustálych spo-
rov. Na prvý pohľad lákavú predstavu výroby energie
z malého množstva paliva ,.kazia" vysoké náklady na
bezpečnosť prevádzky a najmiJ nevyriešený prob-
lém, čo s vyhoretým jadrovým palivom.
Súčasný priemysel je vel'mi zložitý
a rôznorodý. Existujú jeho viaceré klasifi-
kácie . Možno ho klasifikovať i na primárny,
sekundárny a terciárny. Primárny prie-
mysel súvisí s ťažbou surovín a preto sa
označuje ako ťažobný priemysel. Vyťažené
suroviny alebo suroviny získané pol'nohos-
podárskou výrobou sa spracúvajú v spra-
covatel'skom - sekundárnom priemysle.
Do terciárneho priemyslu patrí výroba
a rozvod elektriny, plynu , tepla a klimati-
zovaného vzduchu , opravárenská činnosť
a vybraté služby.
Pri lokalizácii každého priemyselného
závodu majú dôležitú úlohu viaceré faktory,
spolu sa označujú ako lokalizačné činite­
le. Všeobecne k najvýznamnejším lokali-
začným činitel'om patria suroviny, energia,
voda , pracovná sila, doprava, trh , eko-
logické čin i tele , vládna politika a i. V sú-
časnom globálnom hospodárstve domi-
nujú v priemyselnej výrobe nadnárodné
 SVET
spoločnosti , ktoré pri umiestňovaní výro-
by kladú dôraz najmä na vládnu politiku ,
cenu pracovnej sily a trh . Pravdou je , že
iba málokedy sa zohl'adňuje výlučne je-
den z lokalizačných činitel'ov. Zväčša ide
o kombináciu viacerých z nich . Rozmiest-
nenie priemyselnej výroby na Zemi je ne-
rovnomerné a koncentruje sa do regiónov
s najvhodnejšími lokalizačnými činitel'mi.
Sekundárny sektor (priemysel) zahŕňa
aj všetky tie činnosti , ktoré sú spojené
s výrobou a dodávkami energie. V súčas ­
nom svetovom energetickom hospodárstve
existujú viaceré vývojové trendy ako rých-
ly nárast spotreby energie, tlak na zvýšené
využívanie primárnych zdrojov, dôležité sú • Jedným z rie~enf hľadania energetických zdrojov je vy-
zmeny vo využívaní zdrojov energie a stále užfvanie altematfvnych zdrojov energie, i tu v~k pred-
aktuálne objavovanie a využívanie nových stavuje viaceré problémy, najmä ekonomická rentabilita
zdrojov energie. V súčasnosti však ešte
dominujú neobnovitel'né zdroje energie šovaniu podielu obnovitel'ných zdrojov
(uhlie, ropa , zemný plyn , urán). Výrazným energie (slnečná , veterná, vodná, hydro-
problémom sú obmedzené zásoby týchto termálna energia, energia biomasy a i.),
surovín a ich vyčerpatel'nosť. V rozvinutých ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu
krajinách sa značná pozornosť venuje zvy- a v podstate nevyčerpatel'né.

vemáK~
Južná
~
Kórea

Mexiko Kuba l

Kc>Jumbía Venezuela

Peru Brazilia
a
~
<..> Argentina ový Zéland

Celkový HDP v parite kúpnej sily (2008): HDP na obyvatera v parite kúpnej sily v $ (2008):
10mld. $
rozvljajúce sa krajiny vyspelé krajiny
20 000 30 000 50 000 117 000
- nezávislý štát
- závislé územie
;:::~ členské štáty Európskej únie

• Výkonnosť hospodárstiev jednotlivých krajfn sveta je veľmi rozdielna, rovnako ako aj priemerná životná
úroveň ich obyvateľov

Otázky a úlohy:
• Charakterizujte priemysel v širšom okol! vášho bydliska (suroviny, tovary, trh a i.).
Zhodnoťte lokalizačné činitele pre automobilový, textilný a potravinársky závod.
• Zhodnoťte lokalizačné činitele pre subsaharskú Afriku. Povedzte, ktoré priemyselné •
odvetvia by sem bolo podľa vás vhodné umiestniť.
• Vymenujte päť nadnárodných spoločností v strojárskom, elektrotechnickom a chemickom
priemysle. Odkiaľ pochádzajú tieto spoločnosti a kde majú svoje výroby?
• Pomocou oficiálnych štatistik na internete zostavte tabuľku najväčších exportérov
a spotrebiteľov ropy. Údaje porovnajte v priestore (regióny).

15
 SVET
Terciárny a kvartérny sektor
Terciárny sektor zabezpečuje základné
potreby obyvatel'stva prostredníctvom služieb.
Do základných služieb možno zaradiť: dopravu,
zdravotníctvo, školstvo, sociálnu starostlivosť,
telovýchovu a šport. Kvartérny sektor tvo-
ria najprogresívnejšie odvetvia hospodárstva:
veda, výskum, bankovníctvo a i. Často však
dochádza k spájaniu terciárneho a kvartérneho
sektora do jedného sektora (služby).
Doprava je dôležitým odvetvím každého
hospodárstva. Revolúciu v doprave a v skraco-
vaní prepravného času priniesla až priemysel-
ná revolúcia, po ktorej sa hlavným dopravným
prostriedkom stali stroje. Jej základnou úlohou
je vzájomné prepojenie sídel či l'udských aktivít
(premiestňovanie osôb a tovarov). Podl'a prostre-
dia, v ktorom sa doprava uskutočňuje , rozoznáva
sa pevninská, námorná a vzdušná doprava.
Najfrekventovanejšou je pevninská dopra-
va, v rámci nej významnú úlohu majú železnič­
ná a cestná doprava. Železničná doprava slúži
najmä na prepravu nákladov na vel'ké vzdia-
lenosti. Preprava osôb je už menej významná
a využíva sa najmä na krátke vzdialenosti (do-
prava do práce). Rozvinuté krajiny investujú
vel'ké prostriedky do modernizácie železničnej
dopravy. Vo svete sú známe tzv. rýchlovlaky
Šinkansen (Japonsko) alebo TGV (Francúz-
sko). Ak by sa všetky železničné trate spojili,
mali by dÍžku 28 obvodov Zeme na rovníku.
Najviac kilometrov železničných tratí je v Európ-
skej únii, USA, Rusku, Číne a Indii. Najmenej
železničných tratí má Paraguaj (36 km) či Nepál
(59 km) . Mnoho krajín je bez železnice.
• Námorná doprava je i po stároäach stále najefektfvnej-
šia, pokiaľ ide o pomer prepravných nákladov a objemu
prepraveného tovaru. Jeden z najvýznamnejšfch prfsta-
vov sveta je aj Hongkong.
16
Už tradičnou výhodou cestnej dopravy
je značná hustota cestnej siete a možnosť do-
pravy tovarov alebo osôb z východiska až do
ciel'a. Kvalita cestnej siete je však na Zemi roz-
dielna. Za najkvalitnejšie cesty sa všeobecne
považujú dial'nice a ich dÍžka poukazuje aj na
vyspelosť danej krajiny. Ak by cestovatel' chcel
prejsť po všetkých cestách na Zemi, prešiel by
vzdialenosť ekvivalentnú 90 cestám na Mesiac
a späť. Najviac ciest je v USA, Indii, Číne , Brazí-
lii a najmenej zasa na ostrovných štátoch alebo
v mestských štátoch.
Lacnejšou alternatívou železničnej a cestnej
dopravy je pri preprave tovaru vnútrozemská
vodná doprava. Najviac sú splavované rieky
v Číne , Rusku , Brazílii a USA. Menšie rieky,
prípadne jazerá, často prepájajú systémy ka-
nálov. Známy je kanál Rýn-Mohan-Dunaj alebo
prepojenie Vel'kých kanadských jazier s Riekou
sv. Vavrinca.
Potrubná doprava je špecializovaný druh
dopravy, najmä na prepravu ropy a zemného
plynu. Spája miesta ťažby s miestami spraco-
vania alebo prístavmi. Najdlhšie rozvody sú
v USA, Rusku, Kanade, Číne, Ukrajine. Zná-
my je ropovod Družba alebo Aljašský ropovod.
Mnoho ropovodov vedie cez Kaspické a Čierne
more alebo cez pohorie Kaukaz.
Relatívne lacnú avšak pomalú prepravu
nákladov na vel'ké vzdialenosti zabezpečuje
námorná doprava. Asi polovica celkového
výkonu pripadá na prepravu ropy. Najväčšími
prístavmi na Zemi sú Singapur, Sang haj, Hong-
kong , Pusan, Rotterdam, Dubaj. Vel'mi vyťaže­
nou dopravnou líniou je Atlantický oceán vzhl'a-
dom na obchod medzi Európou a Amerikou.
Na rýchlu prepravu osôb na vel'ké vzdiale-
nosti slúži letecká doprava. Prepojenosť sve-
ta sa zabezpečuje pomocou takmer 44 000
letísk. Približne tretina letísk sa nachádza
v USA. Najviac pasažierov vybavia letiská
v Atlante , Chicagu, Londýne, Tokiu, Los Ange-
les, Frankfurte nad Mohanom a Paríži.
Rozmiestnenie a koncentrácia dopravných
systémov na Zemi sú nerovnomerné. V mno-
hých regiónoch chýbajú isté druhy dopravy
a iné sú poddimenzované (železnice v Afrike,
strednej Amerike). Niektoré štáty sa vzhl'adom
na svoju strategickú polohu špecializovali na do-
pravu, ktorá v ich hospodárstve zohráva prvo-
radú úlohu (Panama, Singapur). Doprava je vý-
znamným znečisťovatel'om životného prostredia.
Dôležitou súčasťou hospodárstva sú
služby, zahŕňajú rozmanitý súbor každoden-
ných činností pre obyvatel'ov. Ide o činnosti , kto-
ré zabezpečujú služby ubytovania, stravovania,
zdravotnej a sociálnej starostlivosti, obchodu
alebo cestovného ruchu .
 SVET
V HDP väčšiny krajín má cestovný ruch
nie malý podiel , pričom pre mnohé krajiny je
rozhodujúci. Cestovný ruch sa poníma ako
nepravidelný pohyb obyvatel'ov za rekreáciou ,
poznávaním , športom a i. Na rozvoj cestovné-
ho ruchu a vymedzenie regiónov cestovného
ruchu vplýva viacero fyzickogeografických (re-
liéf, klfma, vodstvo , rastlinstvo a živočíšstvo),
aj socioekonomických (doprava, vybavenosť,
ubytovanie, stravovanie a i.) faktorov. Medzi
najvýznamnejšie oblasti cestového ruchu pat-
ria prímorské oblasti - oblasti pri brehoch
"teplých" morí - ako región Stredomoria,
Floridy, Kalifornského zálivu , karibskej oblasti ,
pobrežie Austrálie a pril'ahlých ostrovov, Zadná • Letecká doprava je napriek róznym obmedzeniam
India, ostrovy v Indickom oceáne a i. Iné formy (bezpečnostné riziká, rast cien paliva) stále na vzostupe.
cestovného ruchu poskytujú horské oblasti, Najv~tšie svetové letiská sa zmenili na obrovské kolosy.
v súvislosti s rozvojom letnej a zimnej turisti-
ky. Medzi najnavštevovanejšie patria európske patria najmä európske mestá ako Praha, Rím,
vel'hory. Značne navštevované sú aj poho- Benátky, Paríž, Londýn , Viedeň a pod. Do ces-
ria Kaukaz, Himaláje, Kordillery, Apalačské tovného ruchu sa zaraďujú aj návštevy pútí,
vrchy, pohoria v Austrálii a na Novom Zélande, vel'kých športových podujatí (napr. olympiád) ,
v Japonsku a i. Cestovný ruch sídel sa zame- ale i kongresov (nazýva sa kongresový cestov-
riava na spoznávanie kultúrnych a historických ný ruch) . Sú pre skupiny l'udí so špeciálnymi
pamiatok. K najnavštevovanejším mestám požiadavkami.

• Rastúca iivotná úroveň obyvateľov v mnohých vyspelých krajinách sveta sa odráta l v rozvoji masového
cestovného ruchu. Najm~ .letné sťahovanie národov" k teplým morským pobreiiam vyvoláva mnohé problémy
od preťaiených ciest ai po zá(ai na i ivotné prostredie prfmorských krajin. Pre mnohé krajiny sa vjak prljmy
z cestovného ruchu stali významnou zloikou ich hospodárstiev.

Otázky a úlohy:
• Vyhľadajte na internete (alebo z iného zdroja informácií), do ktorých štátov možno letecky
cestovať z Bratislavy a Viedne bez prestupov. Výsledky porovnajte.
• Vyznačte na mape regióny Zeme s najväčšou koncentráciou dopravy. Charakterizujte ich. ~
• Opíšte, ako doprava znečisťuje životné prostredie.
• Charakterizujte najvýznamnejšie oblasti cestovného ruchu na všetkých svetadieloch
a porovnajte ich. Ktoré faktory cestovného ruchu v nich prevládajú?
• Uskutočnite prieskum. Do mapy zaznačte všetky regióny cestovného ruchu. ktoré niekto
z triedy navštívil a diskutujte o formách cestovného ruchu v týchto regiónoch.
nnc~,~~~~~--------~

!·[6 f1ľ
17
Q
 SVET
Politická mapa
Vývoj politickej mapy sveta
Od rozvoja prvých civilizácií sa vyspelé
!'udské spoločnosti organizovali do štátov.
Štáty sa neustále menili , vznikali , zanikali
a súperili medzi sebou navzájom. Na prelome
19. a 20. storočia pokryli územia štátov alebo
územia, na ktoré si niektoré štáty robili nárok,
celú plochu súše. Najmä európske krajiny
ovládli v novoveku značnú časť Zeme formou
kolónií a závislých území. Postupne však
nad kolón iami strácali kontrolu . Ako prvé sa
osamostatnili kolónie v Amerike (na čele so
Spojenými štátmi americkými). V 19. storočí
si európske mocnosti , najmä Spojené král'ov-
stvo, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Ne-
mecko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko
rozdelili Afriku a väčšinu Ázie (tam sa pripoji-
lo aj Rusko a Japonsko).
Pri vytyčovaní hraníc kolónií brali tieto ko-
loniálne mocnosti ohl'ad iba na svoje strate-
gické záujmy. A tak sa stalo, že nové hrani-
ce často rozdelili jednotlivé domorodé národy
a kmene a, naopak, mnohé odlišné zasa ná-
silne spojili do spoločných území. Koloniálne
mocnosti si tak chceli zabezpečiť dostatok
surovín a pracovných síl pre vlastné hospo-
dárstva. V oboch svetových vojnách sa však
tieto mocnosti vyčerpali alebo úplne zničili
(Nemecko). V zmenených podmienkach už
neboli schopné a niekedy ani ochotné brániť
svoju nadvládu v kolóniách . Situáciu im sťa­
žovalo nové povojnové usporiadanie sveta,
v ktorom dominovali dve supervel'moci -
Spojené štáty americké (USA) a Sovietsky
zväz (ZSSR). Tieto mocnosti si síce rozdelili
svet na svoje sféry vplyvu, no kolonializmus
odmietali aj preto, že obmedzoval ich vlastný
hospodársky rozvoj .
l Predovšetkým pod záštitou Spojených
štátov amerických a Sovietskeho zväzu sa
sformovala v roku 1945 Organizácia Spoje-
ných národov (OSN) , ktorá mala regulovať
najmä medzinárodné vzťahy medzi štátmi.
OSN okrem iného postavila útočnú vojnu
mimo zákon a zaviedla princíp nemennos-
ti štátnych hraníc (hlavne s použitím sily)
s výnimkou dekolonizácie, t. j. postupného
udelenia nezávislosti kolóniám . Pod tlakom
rôznych udalostí začali aj zvyšné koloniálne
mocnosti odovzdávať vládu do rúk obyvate-
l'om kolónií, často však až po vel'mi krvavých
vojnách . Najmä od konca päťdesiatych rokov
začali vo vel'kom počte získavať nezávislosť
napríklad bývalé africké kolónie. Tieto nové
štáty však zostali vymedzené nastolenými
umelo vytvorenými hranicami, čo im spô-
sobovalo značné problémy. Vyspelé krajiny
18
navyše zistili , že udelením nezávislosti sa
zbavili svojej zodpovednosti za vnútorný vý-
voj týchto krajín a mohli sa sústrediť len na
využívanie ich surovinového bohatstva.
Domorodé vlády neboli na prevzatie moci
často pripravené, preto sa ich demokratické
vlády zmenili (alebo boli zvrhnuté) na rôzne
diktatúry, ktorých vodcovia dbali len o svoj
osobný prospech. Problémy novovzniknutých
kraj ín, ktoré sa začali označovať ako krajiny
tretieho sveta , sa tak len ďalej hromadili.
Kým existovalo vzájomné súperenie
Spojených štátov amerických a Sovietskeho
zväzu, mnohé vlády krajín tretieho sveta sa
snažili získavať výhody a finančnú a vojenskú
pomoc tým , že sa raz prikláňali na jednu či
druhú stranu. Vo viacerých štátoch vypukli
dlhoročné vojny, do ktorých sa často zapo-
jili aj vyspelé krajiny. Tieto udalosti len pre-
hlbovali biedu zaostalých kraj ín. Po rozpa-
de komunistického systému a napokon aj
Sovietskeho zväzu došlo k vel'kým zmenám .
Zmenili sa aj hranice štátov v Európe (po prvý
raz od konca druhej svetov~ vojny), niektoré
štáty sa rozdelili pokojne (Ceskoslovensko) ,
iné až po krvavých konfliktoch (bývalá Juho-
slávia) . Na jednej strane tak v Európe vzni-
kali nové národné štáty, na druhej strane sa
krajiny spájali , aby vytvorili silný hospodársky
(neskôr aj politický) blok, čím sa postupne
sformovala Európska únia. Svetové vel'mo-
ci však prestali mať záujem na dianí vo via-
cerých najchudobnejších krajinách tretieho
sveta, v niektorých tak boli síce zvrhnuté dik-
tatúry, ale po ich páde nebola nastolená žiad-
na celoštátna vláda a tieto krajiny upadli do
anarchie a prakticky prestali fungovať (napr.
Somálsko) .
Po páde bipolárneho sveta (rozdelený
medzi Spojené štáty americké a Sovietsky
zväz) dúfali mnohí l'udia, že je to prvý krok
k celosvetovému zjednoteniu. Ďalší vývoj
však ukazuje, že vzťahy medzi štátmi sú
ovel'a komplikovanejšie. O svoj podiel
ovplyvňovania celosvetového diania sa hlá-
sia aj viaceré ďalšie l'udnaté, hoci ešte za-
ostávajúce, krajiny ako Čína, ale aj India či
Brazília. Krajiny súperia o stále vzácnejšie
zdroje surovín, pričom aktuálnym problé-
mom je aj ochrana životného prostredia.
V pozadí súperenia rôznych krajín stoja aj
ich odlišné kultúry a hodnotový systém ,
na druhej strane sa prejavuje globalizácia
- prijímanie uniformnej spotrebnej kultú-
ry. Vážne celosvetové problémy sú najmä
terorizmus a organizovaný zločin, ktorý
neuznáva žiadne vlády a zásady medziná-
rodných vzťahov.
 SVET

Územia štátov okolo r. 1800:

- Spanielska
Portugalska
- Spojeného kráľovstva
- Francúzska
- Holandska
Dánska
Ruska
iných štátov
• Na začiatku 19. storočia
európske krajiny ovládali sice
väčšinu Ameriky, ale Azia,
Afrika či Austrália boli väčši­
nou ešte mimo ich vlády. Ešte
značná čast' súše nepatrila
ll.cicOOObn
žiadnemu zo štátov.

__ ...,.. územia štátov

a ich závislých územi vr. 1914:
Spojeného - Talianska
o kráľovstva - Nemecka
Francúzska Dánska
Holandska Ruska
Belgicka USA
u s A,
Spanielska - Japonska
Portugalska iných štátov
\ o
f-1

• Sto rokov pred 1. svetovou

vojnou boli síce krajiny Ameri-
ky väčšinou nezávislé, európ-
ske mocnosti si však rozdelili
väčšinu zvyšného sveta

• Na prahu 21. storočia je svet

rozdelený kultúrne aj ekonomic-
ky. Niektorí bádatelia vymedzu-
jú hlavné civilizácie (najmä na
základe náboženstva a kultúry)
a upozorňujú, že predovšetkým
na rozhraní týchto civilizácií
dochádza najčastejšie k ozbro.
jeným konfliktom. /nf autori
oponujú, že tým sa len ospra·
vedlňujú matné budúce konflik·
ty a poukazujú na to, že mnoho
konfliktov vypuklo vo •vnútro-
Civilizácie (podľa S. Huntingtona):
zem{" jednotlivých civilizačných
západná islamská čfnska :4l ohniská lokálnych oblastí najmä z dôvodov sociál·
latinskoamerická - africká budhistická ozbrojených nych a ekonomických (prellK:I-
pravoslávna - hinduistická japonská konfliktov nenie, hladomory a pod.).

Otázky a úlohy:
• Podl'a mapy dominantných svetových civilizácií určte hlavné ohniská konfliktov medzi nimi.
• Zostavte zoznam novo vytvorených štátov od roku 1990. •
• Pokúste sa zostaviť zoznam štátov, ktoré nie sú všeobecne medzinárodne uznané, ale
napriek tomu reálne existujú. (Použite internet či iné zdroje informácií.)
• O prístup ku ktorým surovinám a zdrojom (nielen nerastným) vedú krajiny stále
častejšie spory?

19
 EURÓPA
Príroda
Európa je druhým najmens1m sve-
tadielom s rozlohou vyše 10 mil. km 2 , čo
predstavuje približne jednu tretinu rozlohy
Afriky. Európa s Áziou tvoria eurázijský
kontinent. Hranicu medzi Európou a Áziou
predstavuje myslená čiara prechádzajúca
cez pohorie Ural , Kaspické more, Kumsko-
manyčskú zníženinu , Marmarské, Egejské
a Stredozemné more. Okrem východu ob-
klopujú Európu oceány alebo moria. Na
severe ju ohraničuje Severný l'adový oce-
án , na západe Atlantický oceán a na juhu
Stredozemné, Marmarské a Čierne more .
Európou prechádza nultý poludník. Strate-
gicky významnú polohu má Gibraltársky
prieliv, ako aj úžiny Bospor a Dardanely.
• Juhovýchodnú Európu oddeľujú od Azie najužšie
morské úžiny na Zemi, Bospor a Dardanely (na obráz-
ku v popredf ázijský breh)
Európa má vel'mi členité pobrežie
s množstvom polostrovov. Na severe je naj-
väčším Škandinávsky polostrov, oproti
ktorému vybieha Jutský polostrov. Naj-
západnejší výbežok predstavuje Pyre-
nejský polostrov. Vel'mi členité je južné
pobrežie s Apeninským a Balkánskym
polostrovom. Významné ostrovy (Sicília,
Sardínia, Korzika, Kréta, Malta) a sú-
ostrovia (Baleáry) sa nachádzajú v Stre-
dozemnom mori. Najväčšími ostrovmi sú
Britské ostrovy, ktoré od pevninskej Euró-
py oddel'uje Lamanšský prieliv.
Geologická stavba Európy je pestrá
a zložitá. Baltský štít na severe a Ruskú
tabul'u na východe Európy tvoria najstaršie
horniny svetadiela (predprvohorné) . Z endo-
génnych procesov súčasný reliéf formovalo
20
najmä alpsko-himalájske vrásnenie , kto-
ré prebiehalo v druhohorách a treťohorách
a vznikli ním najvyššie vrásové pohoria.
Sopečná činnosť sa prejavuje najmä na
Islande , avšak najvyššou a najčinnejšou
sopkou je Etna (Taliansko). Z exogénnych
činitel'ov výrazne formoval reliéf počas
štvrtohôr, najmä v severnej časti svetadie-
la, l'adovec. Európa má zo všetkých sveta-
dielov najnižšiu priemernú nadmorskú výš-
ku. Najvyšším pohorím sú Alpy s vrcholom
Mont Blanc (4 807 m n. m.) . V centrálnej
časti Európy sú významné Karpaty , kto-
ré sa tiahnu aj cez Slovensko . Na severe
Európy sa rozprestierajú známe Škandi-
návske vrchy . Vysoké nadmorské výšky
dosahujú aj Pyreneje, Apeniny a Dináre.
• Väčšina nížin v strednej Európe bola premenená
na poľnohospodársku krajinu, len malá časť z nich
pripomína step. Na obrázku sú povodňami pravidel-
ne zaplavované pasienky pri rieke Tisa v Srbsku.
Rozsiahle plochy svetadiela zaberajú ní-
žiny. Hospodársky najvýznamnejšími sú Vý-
chodoeurópska, Severonemecká a Pádska
nížina, Vel'ká a Malá dunajská kotlina. Naj-
nižšie položeným miestom európskeho sveta-
dielu je hladina Kaspického mora ležiaca 28,5
metrov pod úrovňou svetového oceána.
Najväčšia časť Európy sa rozprestiera
v miernom klimatickom pásme, na sever zasa-
huje subarktické a na juh subtropické. Sever
Európy ovplyvňuje studené polárne prúdenie.
Západnú Európu a časť severnej ovplyvňuje
teplý Golfský prúd (Severoatlantický prúd).
Juh Európy chránia pred studeným severným
prúdením horské pásma, jej podnebie je pod
vplyvom tropických vzduchových hmôt a pre-
to sú tam typické suché letá a mierne daždi-
vé zimy. Na východe svetadiela sa prejavuje
vplyv kontinentality. V miernych zemepis-
ných šírkach prevláda západné prúdenie.
V niektorých regiónoch je najdôležitejším kli-
matotvorným činitel'om nadmorská výška (ver-
tikálna zonálnost) .

Najdlhšou európskou riekou je Volga ,
ústi mohutnou deltou do Kaspického mora.
Hospodársky významnou riekou je Dunaj,
ktorý odvodňuje väčšinu strednej a juhový-
chodnej Európy a patrí do úmoria Čierneho
mora. Kanálom Rýn - Mohan - Dunaj sa
zabezpečuje prepojenie Čierneho a Sever-
ného mora. Významnými východoeuróp-
skymi riekami s pol'nohospodárskym vy-
užitím sú Dneper, Don, Severná Dvina.
Do úmoria Baltského mora patria Visia
a Odra . Úrodná Pádska nížina sa rozpres-
tiera v povodí rieky Pád . Významnými zá-
padoeurópskymi riekami sú Rýn, Rhôna,
Seina, loira, Garonne . Na Pyrenejskom
polostrove sú najdlhšími riekami Ebro,
Duero a Tajo. Na hranici medzi Európou
a Áziou leží Kaspické more , ktoré je naj-
väčším jazerom na Zemi. Približne 20-krát
menšie je ladožské jazero , ktoré je druhé
najväčšie európske jazero . Najviac jazier
je l'adovcového pôvodu , vznikli najmä na
severe Európy a v horských oblastiach .
• V severnej Európe sa zachovalo najviac pô-
vodných lesov, ktoré obklopujú po6etné jazerá
ľadovcového pôvodu
Najsuchšie oblasti južnej Európy patria do
subtropickej bioklimatickej oblasti so xerofil-
nou vegetáciou (oleandre, olivy, citrusy).
Rozsiahle územie pokrývajú krovité mac-
chie. Suché oblasti na východe zaberajú
stepi , ktoré rastú na úrodných černozemiach.
EURÓPA
-
• Najvyšším vrchom Európy je Mont Blanc na hrani-
ciach Francúzska a Talianska. Hoci so svojou výškou
4 807 m n. m. nepatr( medzi svetové velikány, každo-
ročne pri výstupe naň zahynie niekoľko turistov.
Vyskytujú sa od juhozápadu Ukrajiny sme-
rom na východ . Väčšinu západnej a stred-
nej Európy zaberajú lesy mierneho pásma.
Najväčšie plochy pripadajú na listnaté lesy.
Vo vyšších zemepisných šírkach alebo vo
vyšších nadmorských výškach k nim pribú-
dajú ihličnaté porasty a tak vytvárajú pásmo
zmiešaných lesov. Rozl'ahlé plochy zaberá
ihličnatý les - tajga , pod ktorým sa vysky-
tujú podzoly. Tiahne sa od Škandinávskeho
polostrova smerom na východ do Ázie. Na
severe sa za hranicou lesa vyskytuje tundra
so zakrpatenými stromami a s bylinnými až
machovými porastmi na permafroste.
Rozl'ahlé územia Európy pokrývali v mi-
nulosti súvislé lesy. Ich plocha sa zmenšila
výrubom v prospech rozvoja pol'nohospo-
dárstva a ďalších l'udských aktivít. Napriek
tomu niektoré krajiny patria medzi najza-
lesnenejšie na Zemi (škandinávske a alp-
ské štáty) . Ochranársky najväčšiu hodnotu
majú národné parky. V Európe sa nachá-
dza vyše 350 národných parkov. K najstar-
ším patria národné parky v Škandinávii ,
kde ich je aj najviac.

Otázky a úlohy:
• Charakterizujte polohu Európy (súradnice, okrajové body a i.).
• Pomocou mapy určte , ktoré štáty možno označiť za alpské štáty.
• Severoatlantický (Golfský prúd) priaznivo ovplyvňuje podnebie Európy. Povedzte ako a na
ktorých miestach (použite mapy, internet či iné zdroje informácií). ~
• Opíšte tok rieky Dunaj od prameňa k ústiu. Koľkými štátmi preteká? Vymenujte jeho naj- W!J!j
väčšie pravostranné a ľavostranné prítoky. Možno Dunaj označiť za strategicky významnú
rieku? Zdôvodnite svoje tvrdenie.
• Porovnajte polohu a prírodné podmienky Grécka a Nórska. Zostavte zoznam najodlišnej-
šfch znakov. O rozdieloch diskutujte.

21
 EURÓPA
Spoločnosť
Európa je počtom obyvatel'ov v poradí
až štvrtým svetadielom na Zemi. V geo-
grafických hraniciach Európy žije vyše 710
miliónov obyvatel'ov, z nich už viac ako dve
tretiny v rámci krajín Európskej únie. Počet
obyvatel'ov Európy však rastie už len po-
maly, aj to najmä vďaka prílevu imigrantov
z Ázie a Afriky. Hustota osídlenia v Európe
je vel'mi nerovnomerná, ale v priemere dru-
há najvyššia na Zemi. Na 1 km 2 pripadá už
70 obyvatel'ov. Najredšie je osídlenie oblastí
na ďalekom severe a v horských oblastiach .
Hlavný pás najhustejšieho osídlenia sa
tiahne približne pozdÍž so o s. g. š. , od os-
trova Vel'ká Británia a severného Francúzska
na západe , cez oblasť ústia Rýna, Porýnia,
južného Pol'ska až po juhozápadnú Ukrajinu.
V južnej časti Európy je husto osídlená Pád-
ska nížina a pobrežné oblasti Talianska, vo
východnej Európe najmä východná Ukrajina
a centrálna oblasť Ruska v oblasti hlavného
mesta Moskva. Hustota osídlenia ostatných
častí Európy je podpriemerná. Tri štvrtiny
Európanov žijú v mestách, pričom polovica
z nich v malých mestách s menej ako 50 000
obyvatel'mi . Európa má spolu s Amerikou
najvyššiu mieru urbanizácie na Zemi , vyšší
stupeň urbanizácie majú krajiny západnej
polovice svetadiela. Naproti tomu najväč­
šie mestské aglomerácie ležia na východe
Európy, sú to Moskva v Rusku a Istanbul
v Turecku , ktorý však leží len sčasti na európ-
skej pôde. Takmer rovnako l'udnaté sú však
na západe Európy aglomerácie Londýna
a Paríža. Každá z týchto štyroch mestských
aglomerácií už prekročila hranicu 10 miliónov
obyvatel'ov. V niektorých oblastiach Európy
sa už vytvorili rozsiahle súvislé súmestia ,
napríklad Randstad v južnom Holandsku či
Porúrie v Nemecku a Hornosliezska oblasť
v južnom Pol'sku .
Národnostné zloženie obyvatel'stva
Európy je vel'mi pestré, väčšina európskych
národov sa zaraďuje do troch jazykových
skupín. Do slovanskej patria Rusi , Ukrajin-
ci , Poliaci, Česi , Bielorusi, Bulhari, Srbi, Slo-
váci , Chorváti, Bosniaci, Macedónci, Slovinci
a ďalší. Do germánskej Nemci , Angličania,
Holanďania, Švédi, Rakúšania, Flámi, Dáni,
Nóri , lslanďania a i. Tretiu početnú románsku
jazykovú skupinu tvoria najmä Francúzi ,
Taliani, Španieli, Rumuni , Portugalci a Ka-
talánci. Špecifickým národom sú švajčiari ,
ktorí rozprávajú prevažne jedným z troch
hlavných jazykov (nemčina, francúzština
a taliančina) a popri nich je úradným jazykom
aj rétorománčina . Menej početnou jazykovou
22
skupinou je ugrofínska, do ktorej patria naj-
mä Maďari a národy severovýchodnej Euró-
py, najmä Fíni, Estónci a Laponci a potom
národy v Rusku ako Kareli, Mordvania, Marij-
ci , Komijci a ďalší. Do baltskej skupiny patria
Lotyši a Litvania. Skupina keltských národov
už hovorí prevažne inými jazykmi (po anglic-
ky alebo po francúzsky) a patria do nej najmä
Íri , Škóti , Walesania a Bretónci. Samostatný-
mi národmi nezaradenými do žiadne! skupi-
ny sú Gréci, Albánci a Baskovia. Z Azie na
územie Európy zasahuje aj osídlenie národmi
z turkickej skupiny (Turci , Tatári, Baškiri a i.) .
Náboženské rozdelenie Európy je odrazom
jej pestrej minulosti. Od druhej polovice minu-
lého storočia sa Európania musia prispôsobiť
skutočnosti , že medzi nimi vďaka imigrácii
pribúda množstvo nových národnostných
a náboženských skupín.
Hospodárstvo Európy patrí k najrozvi-
nutejším vo svete, hoci tu existujú vel'ké regi-
onálne rozdiely. Hospodársky najdôležitejšie
územia Európy sa však sústreďujú do nie-
kol'kých lokalít. Najvýznamnejším hospodár-
skym ťažiskom je tzv. európsky banán- pás
územia, ktorý sa tiahne zo severu na juh, od
ostrova Vel'ká Británia, cez krajiny Beneluxu ,
východné Francúzsko, západné Nemecko
a Švajčiarsko do severného Talianska. Vý-
znamná je tiež oblasť pobrežia Stredozem -
ného mora od východného Španielska cez
južné Francúzsko až po Taliansko. V stred-
nej Európe má najlepšie predpoklady pre
rozvoj pás územia od Dánska cez východné
Nemecko, Česko, juhozápadné Pol'sko, vý-
chodné Rakúsko až po západné Slovensko
a Maďarsko . Vo východnej Európe sa ťažis­
ko hospodárstva vol'ne sústreďuje do pás-
ma medzi Baltským a Čiernym morom , od
Petrohradu (Sankt Peterburgu) na severe,
cez Moskvu až po východnú Ukrajinu . Tieto
časti Európy disponovali alebo ešte dispo-
nujú značným nerastným bohatstvom , ktoré
umožnilo v čase priemyselnej revolúcie
vznik ťažkého priemyslu, najmä hutníctva
a neskôr rozvoj strojárstva a chemického
priemyslu. Husté osídlenie týchto regiónov
v minulosti poskytlo dostatok pracovných síl
pre textilný a odevný priemysel. Všeobecný
hospodársky rozvoj koncentrovaný do tých-
to jadrových oblastí Európy viedol aj k roz-
voju školstva a vedeckého výskumu a tým
ku zvyšovaniu kvalifikácie pracovných síl.
Zlepšovalo to ich schopnosť prispôsobovať
sa zmenám vo svetovom hospodárstve, ako
bol presun niektorých druhov výroby do re-
giónov s lacnejšou , ale často aj menej kva-
lifikovanou pracovnou silou . Hoci európske
 EURÓPA
hospodárstvo a najmä hospodárstvo krajín V Európe je veľmi rozvinutý cestovný ruch .
Európskej únie patrí k najvýkonnejším vo Európu navštevujú jednak turisti z iných častí
svete, musí sa vyrovnávať s viacerými prob- sveta, jednak významný je vnútroeurópsky ces-
lémami. Jedným z nich je skutočnosť, že tovný ruch. Napriek tomu , že v Európe je množ-
mnohí špičkoví odborníci odchádzajú za lep- stvo kultúrnych pamiatok roztrúsených po celom
šími zárobkami mimo Európu . Najväčšími svetadiele, najmasovejšie krátkodobé presuny
zmenami v ostatných desaťročiach prechá- podmieňujú prírodné podmienky. Konkrétne sa
dza európske pol'nohospodárstvo, ktoré každoročne v letnom období množstvo turistov
by pre svoje vysoké výrobné náklady nebolo zo severnej polovice Európy presúva do oblasti
schopné bez štedrých dotácií konkurovať Stredomoria. Rozšírenie Európskej únie (EÚ)
dovozu produktov z iných častí sveta. Husté a s tým spojené rušenie administratívnych bariér
osídlenie a zástavba spôsobujú aj problémy v cestovaní spolu s rastom životnej úrovne zvy-
pri budovaní a rozširovaní dopravnej infra- šujú počty dovolenkárov (napriek tomu, že časť
štruktúry či novej výstavby na rozdiel od z nich odlákava konkurencia mimoeurópskych
niektorých zámorských krajín. krajín Stredomoria, ale aj iných častí sveta) .
• mesto s viac ako 1O mil. obyvateľmi (2008) 1. NewcasHe upon Tyn 6 Amsterdam 11 . Dússetdorf
2. Manchester 7. Rotterdam 12. Kotln nad Rýnom
• mesto s viac ako 1 mil. obyvateľmi (2008) 3. Leeds a.Brusel 13. Franfurt nad Mohanom
• súmestie 4 Sheffield 9. Hannover 14. Mannheim
5. Haag 10. Porúrie (Dortmund, 15. Stuttgart
... Essen, Duisburg)

SPOJENÉ
. • Giasgo•
• fJ Wf\'SSKO
1
Dvbl•ri~
i\\S\f-0 •
· 3'."
sTVO ~.r~-
, t1 L
~ň -
UTVA '!.
• -
UverJl901 . 4. j J ~ .-i ldlnsk
Birmlilgham• ~
6• ~- ~ • • sv.o
~·
Lolldýn. "'_·-,0. • 9
"-tJiil'<1
t.hteiiiii{Jb' ' NVIJ.C_. •
un
P O [S K O •\1))39S'
Lodtll •va~ -- ~
Kyje\~~
- _,. ·
Vo!Qgogil
Charxo. . - ·1
L,
-~
Pari!. ~ IÍP!a"lli> . Katowicej\iorné Sllezsl<o
. 13. • J~!l -~ 1
ct() 1 NOO·~C!s~o ~•
4
'. u.t'· U_ K \l !. trovsk ,.--.
~(,\ll>" .z9Pdllí_·. )...,,L~ ..;
''"""' 11>" . • .'. swnNs.-"
Bada~- _ . , " Rostovna Done
LY4°~~-.!~~~~V.![ ~IO' · . Odesa
P'"""
r~ . Miiäno
• rurin
5\-~'10/ ·. RUMUNSKO
DOU"'!'r _ 't ..A.w.ra<J Bukuraif
• ~~ _ ~Ile ~, .0SNAA , - --· • ~
Lisabon ~1 Madrid b-....- ~~~~~.rob_ '. Sô1fa ;i-0
• ;..'f.
~4; šP'.nllLSKO
• • Barmlona
<J>~
~~ · --·.."
· ....~ ·- Istanbul
..- ' • Sevilla

Rabat
1\l'... • Valenaa.

Oran •
Rim•
Neapol •
'f~
O . l'
~~ -)"~
.,..
~ •
-.L •

•
Bursa
. lzmir
1
An~
•
\l~tC KO
Adana.
]Z;"P •• ,f
. 1 f _" 1 . • Tabriz
"\.

Mosul lrbll
~
.

~~[llény -~
•

o~~
• Fes , •
J
Alžlr

(
J • Tunis '
·
•~-'
.

Beinil~•oa~
Halab
• Hims ~gdad
• Rozmiestnenie miliónových miest a mestských aglomerácií v Európe je relatívne rovnomerné

Otázky a úlohy:
• Zistite podľa najnovších štatistík, ktoré európske krajiny majú prirodzený prírastok a ktoré
prirodzený úbytok obyvateľstva .
• Rozdeľte štáty Európy do skupfn podľa prevládajúceho vierovyznania obyvateľstva.
Porovnajte najhustejšie a najredšie obývané oblasti. ~
Určte a porovnajte najvýznamnejšie pol'nohospodárske oblasti Európy a ich prevládajúce WJ!j
zameranie. Čím je špecifické európske poľnohospodárstvo? (Použite mapy, internet a iné
zdroje informácií.)
• Vymenujte najvýznamnejšie miesta ťažby jednotlivých nerastných surovín v Európe.
Zistite (štatistiky, internet). ktoré z nich patria do prvej svetovej desiatky.

23
 EURÓPA
Politické usporiadanie
Pre politický vývoj Európy v minulosti bolo
typické, že napriek snahám rôznych štátov
o získanie nadvlády nad väčšinou jej územia
zostala vždy politicky rozdrobená. Jednotli-
vé krajiny medzi sebou súperili hospodár-
sky a často aj vojensky. Posledné súperenie
európskych vel'mocí vyústilo do ich takmer
úplného vzájomného zničenia sa počas oboch
svetových vojen. Najmä hrôzy druhej sveto-
vej vojny viedli k zásadným zmenám v po-
litickom usporiadaní Európy, tá sa stala
miestom súperenia dvoch svetových super-
vel'mocí Sovietskeho zväzu a Spojených štá-
tov amerických a ich spojencov. Európa bola
na štyri desaťročia rozdelená železnou opo-
nou na západnú a východnú . Západoeuróp-
ske krajiny v snahe čo najrýchlejšie napraviť
vojnové škody od základu zmenili svoje vzá-
jomné vzťahy, namiesto vzájomnej konkuren-
cie a súperenia sa rozhodli spolupracovať.
Dňa 9. mája 1950, ktorý sa dodnes pripomí-
na ako Deň Európy, predstavili plán na po-
stupné zjednocovanie európskych krajín .
l. BOSNA AIIERCF.GOVINA
2. Cl ERNA IIOI!A
3. UOIIDiSTI\INSKO
4. UJXEMBVRSKO
S. MACEDÓNSKO
6. SAN MAIÚNO
7. SLOVINSKO
8.Xai"OVO
f ...
:::·· · · · :~·~;·~~-;~·· · · · ~~-~~·:~~·b. ~~~ ·... .... . ... . . . . . . . .
MAR
® sldla inštitúcii EÚ
- zakladajúce štáty EHS v r. 1957
štáty prijaté do ES vr.:
- 1973 - 1981 1986
východné Nemecko k ES v r. 1990
štáty prijaté do EÚ v r. 1995
štáty prijaté do EÚ v r. 2004
štáty prijaté do EÚ v r. 2007
• Do európskych ~truktúr sa zapájalo stále viac krajín Európy. Základnou otázkou pre budúcnost'je, kde
sa definitfvne zastavi rozširovanie Európskej únie.
24
Spolupráca začala v oblasti ťažkého priemys-
lu a energetiky a postupne sa rozširovala.
V roku 1957 vznikli Európske hospodárske
spoločenstvá , ktoré sa neskôr premenili na
Európske spoločenstvá. K pôvodnému
zoskupeniu krajín (Francúzsko, Nemecko,
Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembur-
sko) sa postupne pridávali aj ďalšie (Spoje-
né král'ovstvo, frsko, DánskoŠ neskôr Grécko
a napokon Portugalsko a panielsko) , aby
mohli využiť výhody spoločného trhu. Postup-
ne sa napriek rôznym problémom vzájomná
spolupráca členských krajín rozšírila i na ob-
lasť spoločnej politiky, vznikol Európsky
parlament a ďalšie spoločné inštitúcie. Zlom
priniesol pád železnej opony a koniec
komunistických vlád vo východnej polovici
Európy. Zmeny znamenali nielen odstránenie
neslobody občanov týchto krajín , ale odha-
lili aj mnohé iné problémy, najmä slabú kon-
kurencieschopnosť ich ekonomík, čo viedlo
k poklesu životnej úrovne v nich. Vo viacerých
častiach Európy sa rozšírilo aj národnostné
napätie, ktoré miestami prerástlo až do
?
GRUZÍNSKO
SÝ RI A
SEY.Cl'PRUS
CYPRUS I.IIIANON
kandidátske krajiny EHS Európska hospodárska
na vstup do EU (2009) spoločenstvo (od r. 1957)
štáty a územia začlenené do ES Európske spoločenstvo
ekonomického priestoru EÚ (od r. 1967)
~·::::::: štáty, ktoré sú súčasťou EÚ Európska únia (od r. 1993)
schengenského priestoru
štáty eurozóny a štáty používajúce euro v rámci dohovoru s EÚ (2009)
€ štáty ktoré použlvajú euro bez dohovoru s EÚ (2009)
o 100 400 km

otvorených vojen . Napriek tomu pád železnej
opony v roku 1989 znam~nal nový impulz
pre zjednocovanie Európy. Clenské štáty Eu-
rópskych spoločenstiev sa rozhodli ešte viac
utužiť vzájomnú spoluprácu tak, aby vytvorili
spoločný hospodársky systém , v ktorom by
bol umožnený vol'ný pohyb obyvatel'ov i tova-
rov bez ohl'adu na hranice štátov. Na základe
týchto snáh sa Európske spoločenstvá zmenili
koncom roka 1993 na Európsku úniu (EÚ).
Do novej únie pristúpili ďalšie vyspelé kraji-
ny (Rakúsko, Švédsko, Fínsko) a o členstvo
v nej sa začali postupne intenzívne zaujímať
viaceré postkomunistické krajiny. V roku
2004 napokon došlo k historickému rozší-
reniu Európskej únie o 10 krajín (z toho 8
postkomunistických) a súčasťou EÚ sa stalo
i Slovensko. V roku 2007 sa Európska únia
rozšírila (zatial' naposledy) o Rumunsko a Bul-
harsko, ale prihlášku na vstup už majú podanú
i Chorvátsko, Macedónsko a Turecko . Okrem
samotného rozširovania EÚ sa neustále prehl-
bovala i jej vnútorná integrácia.
V roku 1995 vznikol schengenský sys-
tém (podl'a dohody uzavretej v luxemburskom
mestečku Schengen) a krajiny, ktoré do neho
vstúpili , úplne zrušili hraničné bariéry medzi
sebou navzájom. Do tohto systému nevstúpili
všetky členské krajiny EÚ (Spojené král'ovstvo ,
Írsko, Cyprus, Rumunsko, Bulharsko) , ale jeho
súčasťou sa stali i niektoré krajiny, ktoré nie sú
členmi EÚ (Švajčiarsko , Nórsko, Island a i.).
Druhým spoločným prijatým prvkom sa
stalo vytvorenie spoločnej meny euro, ktoré
je v obehu od roku 2002. Krajiny, ktoré použí-
vajú ako menu euro, teda krajiny eurozóny,
však tiež nie sú totožné s členskou základ-
ňou EÚ, podobne ako v prípade schengen-
ského priestoru. Z členských kraj ín EÚ euro
neprijala ešte takmer polovica, naoJJak, prijali
ho aj viaceré nečlenské krajiny EÚ, niekto-
ré po dohode s úniou (Vatikán , San Maríno,
Monako), iné svojvol'ne bez dohody (Čierna
EURÓPA
Hora, Kosovo, Andorra) . Ďalšie rozširovanie
a reformovanie EÚ je otázkou budúcnosti. Už
v súčasnosti k nej patria štáty a územia mimo
geografických hraníc Európy, ako Cyprus
a niektoré zámorské územia Francúzska
(Francúzska Guyana, Martinik, Guadeloupe
v Amerike a Réunion v Indickom oceáne) ,
Španielska (Kanárske ostrovy) a Portugalska
(Azory, Madeira).
Mimo Európskej únie zostávajú ešte tri
skupiny krajín. Prvou sú tie, ktoré sú rovnako
hospodársky vyspelé či dokonca ešte vyspe-
lejšie ako priemer EÚ a nechcú do nej vstúpiť
buď pre odpor svojich občanov, alebo v snahe
chrániť svoje špecifické hospodárske záujmy.
Do tejto skupiny patria švajčiarsko , Nórsko
a Island. Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré
by do EÚ vstúpiť chceli, ale musia splniť rôz-
ne kritériá, najmä politické a ekonomické. Ide
o chudobnejšie krajiny juhovýchodnej Európy:
Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Albán-
sko, Kosovo, ale aj prevažne ázijské Turecko .
Vo vzdialenej budúcnosti sa počíta i s prijatím
Srbska a Bosny a Hercegoviny. Tretiu skupinu
krajín tvoria krajiny východnej Európy, ktoré sú
významne ekonomicky previazané s Ruskom
a buď sami (Rusko , Bielorusko), alebo pod
ruským vplyvom (Moldavsko, Ukrajina), ne-
plánujú vstup do EÚ , alebo ich vstup je ešte
dlhodobo nereálny.
Napriek existencii Európskej únie sa
však Európa stále delí na viac ako štyri
desiatky krajín. Ich prevažne spoločnou ,
hoci nie vždy dodržiavanou normou vládne-
ho systému, je demokratický zastupitel'ský
systém. Niektoré zo štátov zostávajú tradične
monarchiami (napr. král'ovstvá Holandsko, Bel-
gicko, Dánsko, Švédsko, Nórsko či Španielsko
a samozrejme Spojené král'ovstvo), kde panov-
níci už majú viac-menej reprezentatívnu funkciu
hlavy štátu - parlamentná monarchia. Väčšina
ostatných krajín sú republiky, ktorých vnútorné
systémy vlády sa však navzájom rôzne líšia.

Otázky a úlohy:
• Pomocou rôznych zdrojov informácií zostavte tabul'ku európskych krajín a vyznačte do
nej, kol'ko rokov tam existuje súčasný politický systém (republika, monarchia a pod.),
prípadne kedy získali tieto krajiny nezávislosť.
• Pozrite si na zadnej strane ľubovoľnej euro bankovky mapku zámorských územf
Európskej únie a pomenujte tieto územia (pomôžte si mapou). Na mapke Európy n? •
zadnej strane euro bankovky zistite aj to, že územia ktorých dvoch členských krajín EU
tam, naopak, nie sú vyobrazené.
• Vlády ktorých súčasných európskych krajín sa označujú ako nedemokratické? Vysvetlite
(aj pomocou informácií z médií) dôvody tohto zaradenia.
• Ktoré krajiny v Európe, okrem v texte uvedených král'ovstiev, sú ešte monarchiami? Aké
panovnícke tituly majú ich vládcovia? .
• Aktualizujte informácie o procese rozširovania EU.

25
 EURÓPA
Slovensko
Naša vlasť patrí rozlohou aj počtom obyva-
tel'stva medzi menšie štáty Zeme. Spomedzi
192 štátov OSN je rozlohou 49 tisíc km 2 na
126. mieste a počtom obyvatel'ov 5,4 milióna
na 111 . Na Zemi sú desiatky miest, ktoré majú
viac obyvatel'ov ako Slovensko. Patrí medzi
rozvinuté štáty a je jedným z 27 štátov
Európskej únie.
Slovensko sa rozprestiera v strednej
Európe, je vnútrozemským štátom . Na na-
šom území sa nachádza jeden z množstva
"stredov" Európy. Vo všetkých prvkoch prírod-
ného prostredia má naša poloha dominantný
vplyv na danosti krajiny. Leží na styku Karpát
a Panónskej panvy. Zlomy, ktoré pretínajú
naše územie, nie sú v súčasnosti vel'mi aktív-
ne. Preto sa na území vyskytujú zemetrase-
nia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.
Najstabilnejšou a najstaršou časťou územia
je masív Slovenského rudohoria v strednej
časti Slovenska. Usporiadanie pohorí odráža
pásmovitú stavbu Karpát. Celkovo majú
tvar klenby, ktorá sa dvíha v jednotlivých
pásmach z Panónskej panvy (tvorenej čas­
ťami Podunajskej nížiny, Záhorskej nížiny
a Východoslovenskej nížiny). Najvyššou
časťou celého karpatského oblúka sú Tatry,
ich časť Vysoké Tatry (Gerlachovský štít
2 655 m n. m.). V pásme jadrových pohorí
na ne nadväzujú napr. Vel'ká Fatra , Malá
Fatra, Nízke Tatry a i. Oblúk jadrových pohorí
zo severnej strany obklopujú flyšové pohoria,
napr. Levočské vrchy, Spišská Magura,
Oravská Magura, Kysucká vrchovina a i.
Stred Slovenska tvoria sopečné pohoria ako
Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Pol'ana.
• Stavbu diaľnic na Slovensku komplikujú aj prfrodné
bariéry, ktoré musia byť prekonané viacerými tunelmi.
Najstaršf dial'ničný tunel je Branisko na Spiši.
26
Priemerná nadmorská výška Slovenska
je ovel'a vyššia ako priemerná výška Európy.
Naším územím prechádza hlavné európske
rozvodie, ktoré oddel'uje sklon k Stredozem-
nému moru od sklonu k Baltskému a Sever-
nému moru. Toto rozvodie tvorí prevažne se-
verná hranica Slovenska s Pol'skom. Riečna
sieť patrí takmer celá k povodiu rieky Dunaj.
Jeho najväčšie prítoky sú Morava, Váh ,
Hron a na východe prostredníctvom Tisy
aj Hornád, Bodrog a i. Len z malého úze-
mia na Spiši odteká voda prostredníctvom
Dunajca do Baltského mora. Najviac jazier
na našom území vzniklo po ústupe horského
l'adovca v Tatrách (plesá).
Rozdiely v podnebí, ktoré je mierne, zaprí-
čiňuje najmä nadmorská výška. Najteplejšie
sú časti Panónskej panvy, kde je aj najmenej
zrážok. S rastúcou nadmorskou výškou
klesá teplota a viac prší a sneží. Výnimkou
sú záveterné časti pohorí, ktoré ležia v zráž-
kovom tieni. Východ Slovenska má len o nie-
čo kontinentálnejšie podnebie ako západ.
Prejavuje sa to miernym zvýšením rozdielu
teplôt na východe- v lete Ue o niečo teplejšie)
a v zime Ue o niečo chladnejšie) .
Rastlinstvo je usporiadané v závislosti
od zmien podnebia s nadmorskou výškou .
Najväčšiu rozlohu zaberajú bukové lesy, po-
krývajú najmä stredohoria. Vyššie sa nachá-
dzajú smrečiny , kosodrevina a alpínske
lúky, nižšie na úpätiach pohorí a nižších po-
horiach dubové lesy s typickými zástupcami
živočíšnej ríše.
Obyvatel'stvo sa sústreďuje v dolinách
a kotlinách ako aj nížinách Slovenska. Ovel'a
menej sú zal'udnené pohoria. Priemerná hustota
zal'udnenia (110 obyvatel'ov na km 2 ) je nad ce-
losvetovým aj európskym priemerom, ale v po-
rovnaní s Čínou alebo Indiou je výrazne nižšia.
Iba jeden z desiatich obyvatel'ov Sloven-
ska má inú ako slovenskú národnosť. Po
slovenskej sú najpočetnejší z nich obyvatelia
maďarskej národnosti, ktorí žijú najmä na juhu
pri hraniciach s Maďarskom . Druhou najpočet­
nejšou národnostnou menšinou sú Rómovia ,
prevažne na východnom Slovensku. Po nich
nasleduje česká národnosť zastúpená najmä
v mestách. Z tradičných nárečí, ktoré sa na
Slovensku používajú, sú najtypickejšie výcho-
doslovenské Ueho viaceré varianty) , záhorác-
ke, stredoslovenské a západoslovenské .
Slovensko je prevažne kresťanská
krajina, najpočetnejšia skupina obyvatel'stva
je rímskokatolíckeho vierovyznania, po ňom
nasledujú evanjelické augsburského vyznania,
gréckokatolícke a reformované. Približne pätina
obyvatel'stva sa nehlási k žiadnemu vyznaniu .
 EURÓPA

• Najviac zahraničných turistov navštevuje na Slovensku Bratislavu

Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európ- Slovensko má okrem mora všetky

sky priemer. V mestách Slovenska žije šesť z de- atraktivity, ktoré lákajú turistov: pekné poho-
siatich obyvatel'ov. Postupne sa toto číslo pomaly ria, jaskyne, jazerá, historické mestá, hrady
zvyšuje. Najväčšie mesto je Bratislava (v r. 2008 a zámky. Návštevnosť však stále limituje na
dosiahla 428 791 obyvateľov). v pomere k celko- európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb
vému počtu obyvatel'ov štátu však nevyniká. v niektorých regiónoch krajiny.
Slovensko hraničí so štyrmi štátmi Európ- Z vel'kého množstva prírodných a kul-
skej únie (Česko , Rakúsko, Maďarsko , Pol'- túrnych pozoruhodností Slovenska je do
sko) a schengenskú hranicu má s Ukrajinou. Zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-
Najvýznamnejšie hospodárske centrá ho dedičstva UNESCO zapísaných sedem.
sú v metropolitných oblastiach Bratislava Dve prírodné Uaskyne Slovenského krasu
a Košice- Prešov, v oblasti Považia od Tren- a pralesy Východných Karpát) a päť kultúr-
čína po Liptovský Mikuláš, Pohronia (Banská nych (Vlkolínec, Bardejov, Levoča a Spišský
Bystrica - Zvolen) a regióne Podunajskej hrad, drevené kostoly slovenskej časti Karpát,
nížiny Trnava- Nitra. Banská Štiavnica a jej technické pamiatky).
Slovensko je po príchode vel'kých auto-
mobiliek (VW, Peugeot-Citroen, Kia) prvé
na Zemi vo výrobe automobilov na obyvatel'a.
Tradičnými odvetviami výroby sú strojárstvo,
spracovanie ropy a potravinárska výroba.
Z polohy Slovenska vyplýva vel'ký poten-
ciál pre tranzit zo západu Európy na východ
a zo severu na juh. Naša cestná sieť sa
v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba
dial'nic), stále však kvalitou nedosahuje po-
žadované parametre. V štáte ešte neexistuje
prepojenie dial'nicou z hlavného mesta do vý-
chodnej metropoly, do Košíc. Železnice stoja
tiež pred obdobím radikálnej modernizácie.
Ich dÍžka, podobne ako cestnej siete, je nad-
priemerná. Letecká a vodná doprava zazna-
menáva nárast, ale s častými výkyvmi výkon-
nosti . Potrubná doprava je orientovaná najmä • Ako jedna z prvých pamiatok na Slovensku bol zapísaný
na dovoz surovín z Ruska a tým je zranitel'ná. na Zoznam svetového kuffúmeho a prírodného dedičstva
UNESCO Spišský hrad

Otázky a úlohy:
• Porovnajte časti Karpát a Panónskej panvy na Slovensku, ich prírodné podmienky
a hustotu zal'udnenia.
• Charakterizujte prírodné podmienky a obyvateľstvo vášho okresu. Ktoré národnostné ~
menšiny majú aké zastúpenia a aký je podiel mestského obyvatel'stva? 'W!f!/.
• Opíšte, aké je napojenie vášho sídla na hlavné a významné dopravné koridory Slovenska
a Európy.
• Zostavte vlastný zoznam desiatich najvýznamnejších prírodných a kultúrnych
pozoruhodností Slovenska.

27
 EURÓPA
Česko
Česko je pre Slovensko vel'mi blízkym
susedom , obe krajiny tvorili v 20. storočí
spoločný štát Československo a i v dávnejšej
minulosti sa ich osudy často vzájomne prelínali.
Napriek čiastočne odlišnému vývoju po zániku
Česko-Slovenska v roku 1992 sa obe krajiny
opäť "stretli" v Európskej únii a NATO. Mnoho
obyvatel'ov Slovenska má k Česku stále blízko,
žijú tam ich príbuzní, spája ich príbuzná kultúra
a v ostatných rokoch si tam mnoho občanov
Slovenska našlo prácu . Česko je rozlohou
vyše 1,5-násobne väčšie ako Slovensko a má
takmer 2-násobne viac obyvatel'ov.
• Praha je vdaka svojmu neopakovateľnému koloritu najvyhľadávanejším turistickým cielbm v česku
Súčasné Česko sa skladá z tradičných troch
historických krajín : Čiech , Moravy na východe
a malého Sliezska na severovýchode. Toto čle­
nenie je síce stále živé v povedomí obyvatel'ov, ale
administratívne členenie štátu ho už nerešpektuje.
28
Česko je vnútrozemská krajina, väčšinu jej
povrchu vypÍňajú pohoria českého masívu ,
ktoré tvoria najmä horskú obrubu Čiech . Naj-
vyšším pohorím sú Krkonoše na severe, za
nimi nasleduje Šumava na juhozátJade. Naj-
rozsiahlejším pohorím je plochá Ceskomo-
ravská vysočina na pomedzí Čiech a Mo-
ravy. Medzi Moravou a Sliezskom sa týčia
Jeseníky. Východný okraj štátu zaberajú naj-
západnejšie výbežky Karpát, z nich najmä
Moravskosliezske Beskydy. Najúrodnejšími
časťami krajiny sú nížinaté moravské úvaly
v povodí riek Morava a Dyje na Morave a po-
tom oblasť českej tabule v Čechách , cez kto -
rú preteká rieka Labe. českou národnou rie-
kou je však hlavný prítok Labe - Vltava, ktorá
preteká cez hlavné mesto Praha. Na Vltave
vybudovali najrozsiahlejšiu sústavu vodných
diel v Česku.
- dôležité železničné
trate
- d iaľnice a cesty
diaľničného typu
priemyselné oblasti
ťažba hnedého uhlia
• ťažba čierneho uhlia
Mestá - strediská
•
@
priemyslu:
vyše 1 000 000
1
obyvateľov
oo 001 - 500 000
obyvateľov
@ 50 001 - 100 000
obyvateľov
o 25 000 - 50 000
obyvateľov
o.__Kso'===::;1oo km
 EURÓPA
Národnostné zloženie Česka je v súčas­ pracovníci z iných
nosti pomerne homogénne. Hoci k menši- krajín strednej a vý-
nám sa hlási 1O % obyvatel'ov, takmer všetci chodnej Európy.
hovoria prevažne po česky. Malá časť obyva- Dopravná infra-
teľstva východnej časti krajiny má moravskú štruktúra krajiny sa
národnosť. Z ostatných menšín je najpočet­ postupne moder-
nejšia slovenská me~šina , ku ktorej sa hlá- nizuje, úspešne
si 200 tisíc občanov Ceska a ktorú posilňujú sa rozširuje najmä
pracovní migranti zo Slovenska. Slováci žijú dial'ničná sieť,
rozptýlene v rôznych mestách krajiny, okrem ale modernizujú
hlavného mesta však najmä v západnom po- sa aj hlavné želez-
hraničí , čo je dôsledok migrácií v minulosti. ničné koridory.
Do polovice 20. storočia až tretinu obyvateľov Postupne sa od-
Česka tvorila nemecká menšina žijúca v sú- straňujú i niektoré
vislom pásme pozdÍž severných, západných ťažké poškodenia
i južných hraníc krajiny, ktoré sa označovali životného pro-
ako Sudety. Na základe rozhodnutia víťazných stredia z minu-
veľmocí v 2. svetovej vojne bola prevažná losti spôsobené
väčšina sudetských Nemcov vysídlená do Ne- najmä povrchovou
mecka. Z náboženského hl'adiska je Česko ťažbou hnedého • Ešte i dnes, dávno po výraznom
špecifické tým , že až 59 %jeho obyvateľov uhlia a jeho spaľo­ obmedzení emisif z tepelných
sa nehlási k žiadnemu náboženstvu . Z ve- vaním v tepelných elektrámf, sú v Krkonošskom ná-
rodnom parku viditeľné zvyšky
riacich prevládajú rímski katolíci , ale početne elektrárňach ,
lesov zničených kyslými dažďami
sú zastúpené aj iné kresťanské cirkvi. ktoré spôsobili de-
Najväčším mestom Česka je hlavné mes- vastáciu krajiny
to Praha, v ktorom žije takmer osmina oby- a zničenie lesov v pohraničných pohoriach
vatel'ov krajiny. Historickým centrom Moravy je kyslými dažďami. Ceské pol'nohospodár-
Brno, najväčším centrom historického Sliez- stvo je napriek zahraničnej konkurencii dobre
ska je Ostrava. Nad stotisíc obyvatel'ov má rozvinuté a poskytuje základňu potravinár-
ešte západočeská Plzeň a historické cirkevné skemu priemyslu, svetovo známe je najmä
centrum Moravy Olomouc. pivovarníctvo. Niektoré druhy pol'nohospo-
Česko je vo výške priemernej životnej úrov- dárskej výroby sa uplatňujú v agroturistike,
ne po Slovinsku spomedzi postkomunistických napr. vinárstvo na južnej Morave.
krajín v rámci Európskej únie druhé v poradí, Pre Česko má tiež veľký význam
~tále však ešte zaostáva za jej priemerom. cestovný ruch . Počet zahraničných náv-
Tažiskom českého hospodárstva sú, podob- števníkov ročne viac ako dvojnásobne pre-
ne ako v iných vyspelých krajinách, služby, vyšuje počet obyvatel'ov krajiny. Ciel'om
ale veľmi silné pozície má stále i priemyselná pre zahraničných návštevníkov sú najmä
výroba. Tradičné priemyselné odvetvia ťažkého početné kultúrne a historické pamiatky,
alebo textilného priemyslu doplnili, modernizo- z ktorých do Zoznamu svetového kultúrneho
vali, prípadne nahradili nové investície (často a prírodného dedičstva UNESCO je zapísa-
zahraničné). V súčasnosti tak dominuje najmä ných už 12 pamiatok. Najnavštevovanejšou
strojárstvo a automobilový priemysel, ale lokalitou je historické hlavné mesto Praha
významný je aj chemický priemysel. Česko je a ďalej viacero malebných historických
pre investorov lákavé pre svoju centrálnu po- miest, hradov a zámkov. Mesto Karlovy
lohu v rámci Európy i kvalifikovanú pracovnú Vary patrí medzi najvýznamnejšie kúpel'né
silu, ktorej je však už nedostatok a dopÍňajú ju mestá v rámci Európy.

Otázky a úlohy:
• Vysvetlite príčiny špecifickej náboženskej štruktúry obyvateľstva Česka.
• Pomocou máp zistite, ako je napojené česko na jednotlivé medzinárodné dopravné siete
podľa jednotlivých druhov dopravy. .k.
• Pri nákupe potravín si všimnite , ktoré produkty pochádzajú z Česka . Vytvorte zoznam W!!!J.
tých, ktoré kupujete .
• Zostavte zoznam najatraktívnejších ciel'ov turistického ruchu česka a rozlíšte ich podľa
kategórií (architektonické, prírodné ... ). Ktoré z nich sú zapísané do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO?

29
 EURÓPA
Pol'sko
Najväčším štátom východnej časti stred-
nej Európy je Pol'sko. Zároveň je aj najväč­
šie a najl'udnatejšie z postkomunistických
krajín , o ktoré sa rozšírila Európska únia.
Pol'ský štát má hlboké historické tradície,
ako aj .. traumu" zo svojej špecifickej geopo-
litickej polohy medzi dvoma vel'mocami ,
Nemeckom na západe a Ruskom na výcho-
de. Pol'sko je po Ukrajine druhým najväčším
a najl'udnatejším susedom Slovenska. Jeho
rozloha je vyše 6-násobne a počet obyvate-
l'ov zasa ?-násobne väčš í oproti Slovensku .
Väčšina povrchu Po ľska je nížinatá, ro -
viny v okolí vel'kých riek Odry a Visly a ich
prítokov Varty a Bugu sú od seba navzájom
oddelené pahorkatinami . Na severe pri po-
breží Baltského mora sa na týchto pahorka-
tinách nachádzajú početné jazerá l'adovco-
vého pôvodu . Pôda jazerných pahorkatín je
menej úrodná a prevažne p i esč i tá , takže ich
pokrývajú zväčša lesy, ktoré tvorili hranice
medzi historickými regiónmi Pol'ska. Jediné
vyššie pohoria S'! v Pol'sku tiahnu pri jeho
južnej hranici s Ceskom a najmä Sloven-
skom . Najvyšším pol'ským pohorím sú Tatry
(štít Rysy) , ktoré sú časťou Karpát. Do oblú-
ka Karpát patria i pol'ské Bieszczady v juho-
východnom cípe krajiny.
Pol'sko sa od stredoveku delí tradične na
viaceré regióny, ktoré sa od seba navzájom
líšia čiastočne dejinami , kultúrou a v nepo-
slednom rade i životnou úrovňou . Je to dô-
sledok skutočnosti , že v 19. storočí bolo
• Pol'ský vidiek je na pohľad malebný vďaka malým políč­
kam, ktoré nepohltili velké lány moderných velkofariem.
Z hospodárskeho hľadiska je však takéto hospodárenie me-
nej efektívne a hlavne nem6že pri súčasných cenách potra-
vfn zabezpečiť drobným roľnfkom vyššiu životnú úroveň, ani
možnosť získať dostatok financi( na nové investície.
30
o 100
Diarnice:
- do roku 1990
- vybudované po roku 1990
Priemerná životná úrov eň v regiónoch Porska (2006):
75 - 1OO % priemeru EU
50 - 74 % prie meru Eú
menej ako 50 % priemeru EU
hranice vojvodstiev
• V Pol'sku je dodnes viditeľný rozdiel medzi západ-
nou a východnou častou krajiny, napr. V referende
o vstupe krajiny do EÚ hlasovala západná časť za.
kým východná proti vstupu
Pol'sko rozdelené medzi Nemecko, Rus-
ko a Rakúsko , pričom hospodárska úroveň
a kultúrny vplyv týchto krajín boli vel'mi od-
lišné. Napríklad východná, pôvodne ruská
časť Pol'ska, má, s výnimkou hlavného mes-
ta Varšavy, najnižšiu životnú ú roveň v Pol'-
sku , kým západné časti krajiny, ktoré boli až
do druhej svetovej vojny súčasťou Nemecka,
sú dodnes najrozvinutejšie a majú i podstat-
ne hustejšiu sieť železn íc a ciest. Juhozá-
pad Poľska tvorí historické Sliezsko a juho-
východ Malopol'sko. Severozápad krajiny
pri Baltskom mori sa nazýva Pomoransko,
stred kraj iny Vel'kopol'sko a napokon seve-
rovýchod krajiny vrátane hlavného mesta
Mazovsko.
Národnostné zloženie Pol'ska je v súčas­
nosti takmer úplne homogénne. Vyše 95 %
obyvatel'ov tvoria rímskokatolícki Poliaci, ktorí
sú známi svojím silným náboženským cíte-
ním. Sú časné zloženie obyvatel'stva je výsled-
kom dramatických zmien v minulom storočí ,
keď sa počas svetových vojen vel'mi menili
hranice Pol'ska a masovo presídl'ovalo i oby-
vatel'stvo krajiny. Súčasné národnostné men-
šiny v Pol'sku tak tvoria len zvyšky v minulosti
ovel'a početnejš ích skupín obyvatel'stva. Naj-
významnejšími menšinami sú Bielorusi na
východe a Nemci na západe krajiny.
 EURÓPA

Najväčším a jediným mi -
liónovým mestom krajiny je
hlavné mesto Varšava, ktoré
bolo po takmer úplnom zniče­
ní počas druhej svetovej vojny
znovu vybudované . Druhým
najväčším mestom je priemy-
selné centrum Lodž a tretím
stredoveké hlavné mesto pol'-
ských král'ov Krakov . Najväč ­
šiu koncentráciu obyvatel'stva
však predstavuje súmestie
v Hornom Sliezsku , kde žije
vyše 4 mil. obyvatel'ov, jeho
centrom je banícke mesto
Katovice. Pri ústiach najväč­
ších pol'ských riek do mora
ležia prístavné mestá Gdansk
a štetín.
Priemernou životnou úrov-
ňou sa Pol'sko zaraďuje medzi
chudobné krajiny Európskej
únie , pretože dosahuje sotva
60 % priemeru EÚ , východné
regióny Pol'ska dokonca pat- • Va~va je symbolom nepoddajnosti Poľska. Napriek tomu, že z jej histo-
ria k najchudobnejším v únii. rického centra nezostalo stáť po 2. svetovej vojne takmer nič, Poliaci ho celé
Najväčšou slabinou hospo- vystavali nanovo podľa starých fotografií.
dárskeho rozvoja Pol'ska je
pol'nohospodárstvo, v ktorom prevláda- mestnania obyvatel'stva je dôležitá sku-
jú málo efektívne malé rodinné farmy . točnosť, že Poliaci predstavujú v rámci
Pol'nohospodárstvo zamestnáva v Pol'sku celej Európskej únie vel'mi prispôsobivú
trikrát väčší podiel obyvatel'stva ako prie- a stále pomerne lacnú pracovnú silu.
mer EÚ. Priemyselná výroba je však tiež Po vstupe Pol'ska do EÚ odišli státisíce
rozvinutá, Pol'sko patrí v rámci EÚ ku kraji- jeho obyvatel'ov za prácou do západo-
nám s vel'kým objemom ťažby nerastných európskych krajín , najrl)ä do Spojeného
surovín, najmä uhlia, ktoré je základom král'ovstva, Nemecka a lrska.
pol'skej energetiky. Mnohé, pôvodne tra- Pol'sko má významné postavenie
dičné priemyselné odvetvia, ako hutníctvo i v rámci cestovného ruchu . Poliaci
a najmä strojárstvo a textilný priemysel, sami vel'a cestujú po svojej vlasti i do za-
však stagnujú. hraničia a ich krajina sa zaraďuje k vý-
Výrazným nedostatkom je i nekva- znamným turistickým ciel'om. Lákadlom
litná dopravná infraštruktúra , v ktorej sú najmä početné kultúrne pamiatky, do
najviac chýbajú dial'nice a rýchlostné Zoznamu svetového kultúrneho a prírod-
cesty, tie sa aj s pomocou EÚ začínajú ného dedičstva UNESCO je zapísaných
budovať a modernizovať. Z hl'adiska za- až 13 pamiatok na pol'skom území.

Otázky a úlohy:
• Podl'a dejepisných máp zistite, ako bolo rozdelené územie súčasného Pol'ska v 19. storočí
medzi susedné krajiny. Opíšte, kadial' viedli hranice.
• Pomocou mapy opíšte, kadial' vedú hlavné dopravné koridory cez Pol'sko. Zistite, ktoré už
boli modernizované, napr. vybudovaním dial'nic. (Použite autoatlas, internet a i.) ~
• Pokúste sa pomocou internetu (alebo iných zdrojov informácii) zistiť, v ktorých krajinách W!f!l.
Zeme, mimo Pol'ska, žijú najväčšie počty (komunity) Poliakov.
• Zostavte zoznam najatraktívnejších cieľov turistického ruchu Pol'ska a rozlíšte ich podľa
kategórií (architektonické, náboženské, prímorské, horské a i.). Ktoré z nich sú zapísané
do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO?

31
 EURÓPA
Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko
Tri rozlohou menšie štáty, ktoré majú his-
toricky mnoho spoločného, sa rozprestierajú
v juhovýchodnej časti strednej Európy. Všet-
ky tri sú členmi Európskej únie. Rakúsko je
v súčasnosti najvýznamnejšie a hospodársky
najrozvinutejšie z týchto troch štátov.
• Najstarši most, ktorý sa klenie nad Dunajom v Buda-
pešti a spája tak dve najväčšie časti mesta Pešt' a Budfn,
je Széchényi lánchíd (Ret'azový most). Dokončili ho v po-
lovici 19. storočia.
Najväčšiu rozlohu i počet obyvatel'ov
spomedzi nich má Maďarsko . Po ňom na-
sledujú Rakúsko a najmenšie a najmenej
rudnaté je Slovinsko. Pri porovnaní rozlohy
a počtu obyvatel'ov so Slovenskom ho Ma-
ďarsko a Rakúsko prevyšujú takmer dvojná-
sobne a Slovinsko je zase takmer polovičné
oproti našej vlasti.
V minulosti boli všetky tri štáty tesne pre-
viazané počas niekol'kostoročnej existencie
Rakúska a Rakúsko-Uhorska. Slovinsko tvo-
rí prechodnú oblasť zo strednej Európy na
Balkán -západnú balkánsku bránu.
Prírodné podmienky Rakúska, Maďarska
a Slovinska sú výrazne odlišné. Rakúsko je
typický alpský štát s vel'mi členitým povr-
chom a s množstvom prevažne l'adovcových
jazier, ale bez prístupu k moru . Krajinou sa
takmer rovnobežkovo tiahnu pásma Álp so
sériou malebných dlhých dolín s významný-
mi riekami Dunaj, Inn, Dráva a Sáva. Do vý-
chodnej časti zasahuje Panónska panva a sú
tam najúrodnejšie časti štátu.
Maďarsko patrí medzi najrovinatejšie
vnútrozemské štáty Zeme. Nízke pohoria le-
mujú iba sever krajiny, ktorú rozdel'ujú rieky
Dunaj a Tisa na tri časti : Zadunajsko , Zátisie
a región medzi Dunajom a Tisou . Väčšinu
32
územia, na rozdiel od ostatných štátov, zabe-
rá orná pôda . Krajina je bohatá na minerálne
a termálne pramene. Takmer v strede Maďar­
ska leží rozl'ahlé jazero Balaton.
Slovinsko je kombináciou horskej
a prímorskej krajiny. Na severozápade do-
minujú výbežky Álp a na juhu krajiny sa tiah-
ne krátke pobrežie Jadranského mora, ktoré
sa snaží rozšíriť plánovaným budovaním
umelých ostrovov.
Všetky tri štáty sú národnostne výraz-
ne homogénne, s vyše 90 % obyvatel'stva
dominantnej národnosti. V nemecky hovo-
riacom Rakúsku žijú národnostné menšiny
najmä v pohraničí s okolitými štátmi a v os-
tatnom čase čelí prisťahovalectvu zo štátov
východnej a juhovýchodnej Európy, ktoré
dokáže úspešne regulovať. Podobne ako
ostatné štáty EÚ rieši problém starnúceho
obyvateľstva vzhl'adom na nízky prirodze-
ný prírastok a početné staršie obyvatel'stvo.
V Maďarsku je tento problém ešte výraznej-
ší a krajina patrí medzi štáty s najrýchlejšie
ubúdajúcim počtom obyvatel'ov.
• Slovinsko je známe krasovými oblastami. Ve/ký
prírodný most pri Rakove je vyerodovaný 110 vápen-
coch činnost'ou riečky.
Z národnostných menšín je najpočetnej­
šia rómska menšina na východe štátu. Ak sa
nezmenia populačné tendencie v Maďarsku ,
možno o storočie bude táto národnosť v kra-
jine už prevládať. Slovinsko nemá žiadne
problémy v národnostnej skladbe a menšiny
žijú podobne ako v Rakúsku najmä v pohra-
ničí a vo vel'kých mestách. Vo všetkých troch
štátoch prevláda kresťanstvo.
Najväčším mestom týchto troch štátov je
Budapešť, v ktorej žije vyše pätina obyvate-
l'ov Maďarska. Významom mnohonásobne
prevyšuje všetky ostatné mestá štátu . Po-
dobne dominantné postavenie má v Rakúsku
Viedeň . Jej poloha je však z hl'adiska krajiny
 EURÓPA

• V Rakúskych Alpách je možné pozorovať vplyv globálneho otepľovania, ktorý sa prejavuje najmä ústupom ľadovcov.
Na obrázku je najväčš{ rakúsky ľadovec pod najvyššfm vrchom GroBglockner (vpravo v pozadf), ktorý sa za posledné
desat'ročia zmenšil o polovicu.

excentrická, avšak z medzinárodného zorné- Maďarsko má výrazne odlišne rozvinuté re-

ho uhla mimoriadne priaznivá. Ľubl'ana je rá- gióny. Západ a okolie Budapešti sa vyrovnajú
dovo menej významné centrum (menšie ako rozvinutým oblastiam Rakúska. Rozl'ahlý vý-
Bratislava). Pre Slovinsko plne vyhovuje aj chod krajiny však zaostáva. Koncentrická cest-
ústrednou polohou aj primeranou vel'kosťou . ná sieť má ešte stále vel'ké rezervy. Nie je dorie-
Najlepšie rozvinuté hospodárstvo má Ra- šená ani doprava v samotnom hlavnom meste.
kúsko s výraznou prevahou terciárneho a kvar- Dial'nice sú poddimenzované.
térneho sektora. Politika štátu výrazne odmieta Všetky tri krajiny majú významný cestov-
prevádzkovanie jadrových elektrární a podporu- ný ruch . Z hl'adiska pamiatok zapísaných do
je využitie obnovitel'ných zdrojov energie. Vel'- Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
ký energetický potenciál riek v Alpách slúži na dedičstva UNESCO ich majú Rakúsko a Ma-
výrobu elektrickej energie, aj v umelo vytvore- ďarsko po 8, pričom jedna z nich je spoločná
ných vodných nádržiach, napríklad pri Kaprune. - Neziderské jazero. V Slovinsku je len jedna
Rýchlo sa v Rakúsku rozrastajú veterné parky, pamiatka zapísaná v tomto zozname- Škocjan-
najmä na východe štátu. Doprava krajiny je ské jaskyne.
mimoriadne dobre rozvinutá. Sieť vynikajúcich
dial'nic so stovkami tunelov a viaduktov vedie aj
najnáročnejším terénom. V čase hospodárskej
krízy medzi dvoma svetovými vojnami sa Ra-
kúsko spol'ahlo najmä na budovanie infraštruk-
túry. Príkladná je starostlivosť o životné prostre-
die, manažment krajiny, bio pol'nohospodárstvo,
rekreačné strediská. Vo Viedni je jedno z troch
najvýznamnejších centier OSN, tzv. UNOCITY.
Zivotnou úrovňou sa k Rakúsku blíži viac Slo-
vinsko. Jeho malé hospodárstvo je vel'mi pružné, ale • Tri stredoeurópske krajiny - Rakúsko (vľavo),
odkázané na zahraničných partnerov. Slovinci v os- Slovensko (vpravo) a Maďarsko (v popredí) -
rozdelbvala železná opona. Dnes ju pripomfna
tatných rokoch výrazne vylepšili cestnú sieť. Dial'-
expozfcia sôch v prírode okolo trojmedzia týchto
nica, ako chrbtová kosť, spája severné pohraničie
štátov (biely stÍpik vpravo).
(Maribor) cez Ľ.ubl'anu s pobrežím Jadranu (Koper).

Otázky a úlohy:
• Podľa mapy porovnajte prírodu Rakúska, Maďarska, Slovinska a Slovenska.
• Na základe tabuliek vzdialenosti miest Európy porovnajte polohu hlavných miest Rakúska,
Maďarska, Slovinska a Slovenska. ~
• Charakterizujte zalesnenie územia Rakúska, Maďarska, Slovinska a porovnajte ich 'W!f!j
so Slovenskom.
• Vyhl'adajte na internete všetky pamiatky zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva UNESCO, aj národné parky v Rakúsku, Maďarsku a Slovinsku.

33
 EURÓPA
Nemecko, Švajčiarsko
a Lichtenštajnsko
Nemecko a švajčiarsko sú rozlohou od-
lišné štáty, ktoré majú mnoho spoločného ,
ale aj rozdielneho. Obe krajiny sú hospodár-
sky vel'mi vyspelé. Nem~cko je zakladajúcim
členom Európskej únie, Svajčiarsko nie je jej
členom. Kým Nemecko má hranicu s morom,
Švajčiarsko je vnútrozemský štát. Najvyšším
pohorím týchto krajín sú Alpy.
O 100 200 km
- - hranice štátu
- - hranice spolkových krajin
sovonko názov spolkovej krajiny
oblasť vyspelej strojárskej výroby,
hutníctva, chemického priemyslu
oblasť ťažby nerastných surovin,
energetika
oblasť priemyslu vyspelých
technológii, strojárstva
- diarnice
• Nemecko je spolkovou krajinou zloženou zo 16
spolkových krajin. Jednotlivé časti štátu sú navzá-
jom dobre prepojené hustou diaľničnou sietóu.
Nemecko sa rozprestiera od Álp na juhu
po Severné a Baltské more na severe. Je
štvrtým najrozl'ahlejším štátom Európy, asi
7-krát väčším ako Slovensko. Hraničí až s de-
viatimi štátmi. Nemecko je najl'udnatejším
európskym štátom (okrem Ruska) , populá-
ciou 15-krát prevyšuje slovenskú . Švajčiarsko
má len o niečo menšiu rozlohu v porovnaní so
Slovenskom, avšak počtom obyvatel'ov je väč­
šie. Švajčiarsko je alpským štátom a zaraďuje
sa medzi najvyššie položené európske štáty.
34
Sever Nemecka zaberá Severonemecká
nížina, ktorej povrch bol zarovnaný l'adovcom .
Smerom na juh sa územie dvíha do nadmor-
ských výšok až vyše 1 000 m v strednom Ne-
mecku. Potom v doline Dunaja povrch klesá
a na južných hraniciach opäť stúpa do naivyš-
ších výšok v Alpách . Väčšinu územia Svaj-
čiarska tvoria pohoria alpského oblúka a ich
eredhorie. Reliéf poznačili glaciálne procesy.
Svajčiarske l'adovce patria medzi najdlhšie
v Európe. Medzi Alpami a Jurou sa nachádza
Švajčiarska plošina s jazerami, najväčšími sú
Ženevské a Bodamské jazero. Mierne podne-
bie Nemecka je na severe oceánické, smerom
na juh naberá na kontinentalite. Najdaždivejšie
sú alpské regióny. V klíme švajčiarska sa pre-
javuje závislosť o<j nadmorskej výšky. Najteplej-
šie územie je pri Zenevskom jazere. Tento regi-
ón je i pramennou oblasťou viacerých vel'kých
európskych riek. Najvýznamnejšou riekou regi-
ónu je Dunaj . Kanálom Rýn-Mohan-Dunaj sa
zabezpečuje prepojenie Severného a Čierneho
mora. Väčšina jazier je l'adovcového pôvodu.
Rastlinstvo a živočíšstvo výrazne podmieňuje
vertikálna zonálnosť.
• Nemecko je národnostne jednotnejšie ako
Svajčiarsko . Prevažnú časť obyvatel'ov tvo-
ria Nemci. Zvyšok predstavujú prisťahovalci
z rôznych krajín (Turci, Taliani a Gréci). Podiel
rímskych katolíkov je približne rovnaký ako
podiel protestantov (luteráni). Medzi prisťa­
hovalcami je rozšírený islam. Obyvatel'stvo
švajčiarska je jazykovo rôznorodé. Najviac
obyvatel'ov hovorí po nemecky, potom po
francúzsky a taliansky, najmenej z nich réto-
románsky. Mnoho Švajčiarov používa rôzne
nárečia. Kým nemecky hovoriaci obyvatelia
sú protestanti, francúzsky a taliansky hovo-
riaci sú rímski katolíci . Najväčšia koncentrá-
cia obyvatel'ov je na švajčiarskej plošine , naj-
menšia v horských regiónoch.
Mieru urbanizácie majú obe krajiny podob-
nú (vyše 70 %). Najväčším a zároveň hlavným
mestom Nemecka je Berlín, ktorý patrí medzi
najväčšie európske aglomerácie. V minulosti ho
rozdel'oval berlínsky múr na dve časti (medzi
Nemeckou demokratickou republikou a Nemec-
kou spolkovou republikou) . V roku 1989 došlo
k zjednoteniu nielen Berlína, ale aj oboch krajín.
Berlín je významným dopravným a vedeckový-
skumným strediskom. Vyše miliónový Hamburg
leží v ústí rieky Labe, má významný námorný
prístav svetového významu. Strediskom juž-
ného Nemecka a hlavným mestom Bavorska
je Mníchov. Hlavným mestom Švajčiarska je
Bern. Najväčším mestom je však Zurich, ktorý
je menší ako Bratislava. Známe mesto Ženeva
leží na brehu rovnomenného jazera.

Sva•ičiarsky vidiek sa už od polovice 19. storočia
začal orientovať na cestovný ruch. Napriek všeobec-
ným vývojovým trendom sa väčšina Švajčiarska
nezamerala na masový cestovný ruch. Pre vysoké
ceny je väčšina stredisk dostupná najmä solventnej-
šej klientele. Vefkokapacitným hotelom konkurujú
menšie rodinné penzióny, ktoré uchovávajú pôvod-
nú vidiecku architektúru a atmosféru.
V povojnovom zničenom Nemecku sa
hospodárstvo rozvíjalo nerovnomerne,
odlišne vo východnej a západnej časti.
Po zjednotení sa postupne vyrovnáva-
jú rozdiely medzi nimi. V súčasnosti patrí
Nemecko medzi hospodársky najvyspe-
lejšie krajiny na Zemi. HDP na obyvatel'a
je 1,6-krát vyššie ako na Slovensku. Porno-
hospodárstvo sa vyznačuje vysokým stup-
ňom mechanizácie a pracuje v ňom malý
podiel ekonomicky aktívnych obyvatel'ov.
Nemecko je svetoznáme výrobou piva.
Nemecký priemysel patrí k najmohut-
nejším a najrozvinutejším na Zemi. Jeho
rozvoj čerpal z bohatých zásob nerastných
surovín (čierne a hnedé uhlie, kamenná
a draselná sol'). Železiarska a oceliarska
výroba je rozvinutá v Sársku a Porúrí. Vý-
znamný je strojársky priemysel zameraný na
výrobu automobilov (v roku 2009 sa prejavila
kríza) , lodí a ďalších strojov. Rozvinutý je aj
potravinársky, elektrotechnický a chemický
priemysel vrátane farmaceutického , ktorých
výrobky sa exportujú do celého sveta. Ne-
Otázky a úlohy:
• Zhodnoťte výhody a nevýhody vnútrozemskej polohy Švajčiarska v súvislosti
s hospodárstvom krajiny.
• Zistite (pomocou mapy), do ktorého úmoria patria nemecké a švajčiarske rieky. Porovnajte ~
tok riek Dunaj, Rýn a Rhôna (dlžka toku , prameň a ús_tie, ktorými štátmi pretekajú , význam
pre dopravu a hospodárstvo, vel'ké mestá na nich) . Udaje zaznamenajte do tabul'ky.
• Vyhl'adajte informácie o berlínskom múre a jeho význame v histórii Nemecka (použite
internet alebo iné zdroje informácií).
• Porovnajte nemecký a slovenský automobilový priemysel.
EURÓPA
mecko je najviac exportujúcou krajinou na
Zemi. Zároveň patrí aj medzi najviac impor-
tujúce štáty sveta. Nemecko je najvýznam-
nejším obchodným partnerom Slovenska.
švajčiarsko patrí medzi najbohatšie
európske štáty i štáty sveta. Hodnotou
HDP na obyvatel'a je švajčiarske hospodár-
stvo dvojnásobné v porovnaní so sloven-
ským . Aj napriek tomu , že orná pôda za-
berá malú plochu a v pol'nohospodárstve
pracuje málo pracujúcich , pol'nohospodár-
ske produkty sú známe po celej Zemi . Na
pol'nohospodársku produkciu nadväzuje
kvalitou známy potravinársky priemysel.
Významná je výroba strojov, jemnej me-
chaniky (Swatch), optiky. Podstatný zdroj
príjmov tvoria banky a tranzitná doprava.
Dopravné systémy oboch krajín sú na
vysokej úrovni . Dial'ničná (cestná) a že-
lezničná sieť je vel'mi hustá aj v horskom
teréne . Vodná doprava využíva sieť kaná-
lov. Spolu s londýnskym a parížskym patrí
frankfurtské letisko medzi najväčšie nielen
v Európe, ale aj na Zemi.
Hoci oba štáty ponúkajú mnoho turisticky
atraktívnych miest, Nemci aj švajčiari cestu-
jú na letnú dovolenku najmä do zahraničia.
Zimné športy a turistika sú v Alpách na území
Nemecka aj Švajčiarska . Každoročne navští-
vi Ženevu mnoho turistov, ktorých ciel'om je aj
svetoznámy autosalón .
Dôkazom toho , že Nemecko a Švajčiar­
sko sú kultúrnymi kolískami Európy, je počet
lokalít zapísaných do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
(Nemecko 31 kultúrnych a 2 prírodné, Švaj-
čiarsko 7 kultúrnych a 3 prírodné).
Lichtenštajnsko je malé kniežatstvo
medzi Švajčiarskom a Rakúskom. Väčšinu
jeho územia zaberajú Alpy. Obyvatel'stvo
hovorí po nemecky. Hodnotou HDP na oby-
vatel'a patrí medzi svetových lídrov. Príjmy
do hospodárstva zabezpečujú zahraničné
firmy, ktoré tam sjdlia vzhl'adom na výhodnú
daňovú politiku . Dalšie zisky plynú z cestov-
ného ruchu (vysokohorská turistika) .
35
 EURÓPA
Benelux
Región Benelux tvoria konštitučné
monarchie. Spoločným znakom regiónu
sú prírodné pomery. Najväčšie rozdiely
možno pozorovať v národnostnom a jazy-
kovom zložení obyvatel'stva, čo vedie až
k etnickým nepokojom . Spoločné historické
udalosti a úzke hospodárske vzťahy spája-
jú monarchie do jedného regiónu.
Do Beneluxu sa zaraďujú tri štáty:
Holandsko, Belgicko a Luxembursko ,
ležia na severozápade Európy. Holand-
sko a Belgicko sú prímorské štáty (Sever-
né more) , Luxembursko je vnútrozemský
štát. Najrozl'ahlejšie z nich Holandsko má
približne takú rozlohu ako Slovensko. Naj-
menší štát regiónu Luxembursko je asi
17-krát menšie ako Holandsko a patrí me-
dzi najmenšie európske štáty.
Povrch Holandska a Belgicka formova-
li viaceré činitele (l'adovec, more), pričom
výrazne ho pretvoril aj človek. Nad úroveň
morskej hladiny vystupuje južná časť úze-
mia Holandska a Belgicka. Juh Belgicka
vypÍňajú Ardeny s charakterom náhornej
plošiny. Sever Luxemburska je hornatej-
šf ako juh , ktorý je teplejší a úrodnejší.
Podnebie Holandska a Belgicka je mier-
ne , oceánske s chladnejším letom a mier-
nou , daždivou zimou s častými hmlami .
V Luxembursku sa prejavuje kontinen-
tálnejšie podnebie s chladnejšou zimou
a snehovými zrážkami . Najvýznamnejšou
riekou regiónu je Maasa . Rieky spája sús-
tava kanálov. V Holandsku a Belgicku sú
mnohé územia odvodňované , keďže ne-
majú prirodzený odtok a potom zúrodňo ­
vané - vznik poldrov. V minulosti vodu
odčerpávali pomocou vodných mlynov,
ktoré sú symbolom Holandska. Rastlinstvo
a živočíšstvo výrazne pozmenil svojimi čin­
nosťami človek . Značné plochy na severe
regiónu boli časom odlesnené. V Luxem-
bursku a Ardenách sa však zachovali aj ih-
ličnaté lesy. Pobrežné oblasti patria medzi
významné lokality výskytu vodných vtákov.
Holandsko je najhustejšie zal'udneným
štátom Európy a spolu s Belgickom patria aj
medzi najhustejšie zal'udnené štáty Zeme
(okrem mestských štátov) . Holandsko je
národnostne jednotné. Významnejšiu
skupinu predstavujú Frízi na severe krajiny
a prisťahovalci z bývalých kolónií. Úradným
jazykom je holandčina. Belgicko je národ-
nostne a jazykovo rozdelené na dve oblasti
(národnostný dualizmus) . Väčšinu obyva-
tel'ov tvoria Flámi , žijú na severe a hovo-
ria flámčinou (holandčinou) . Valóni žijú na
36
juhu a hovoria valónčinou (francúzštinou) .
Brusel je dvojjazyčný. Pri nemeckých hra-
niciach sa používa nemčina. Obyvatel'stvo
spája jednotné rímskokatolícke vierovyz-
nanie. Národnostne a jazykovo rôznorodé
je aj Luxembursko s tromi úradnými jazyk-
mi: luxemburčina , nemčina a francúzšti-
na. V krajine žije vysoký podiel cudzincov.
Počtom obyvatel'ov Holandsko trojnásobne
a Belgicko dvojnásobne prevyšujú Sloven-
sko . V Luxembursku žije približne tol'ko
obyvateľov ako v Bratislave.
Región sa vyznačuje vysokým stup-
ňom urbanizácie. Najl'udnatejším mestom
regiónu je Brusel (má dvojnásobný po-
čet obyvatel'ov ako Bratislava) . Je hlav-
ným mestom Belgicka a jedným zo sídel
Európskeho parlamentu . Najvýznamnej-
ším belgickým prístavom sú Antverpy.
Hlavné korunovačné mesto Holandska
je Amsterdam, je zároveň administratív-
nym , kultúrnym a dopravným strediskom
krajiny. Sídlom holandskej vlády, ako aj
Medzinárodného súdneho dvoru , je mesto
Haag . Najväčším európskym prístavom je
Rotterdam . Hlavné mesto Luxemburska je
Luxemburg , ktorý je taktiež sídlom Európ-
skeho parlamentu .
Krajiny Beneluxu patria medzi zakla-
dajúcich členov Európskej únie. Výškou
HDP na obyvatel'a je najrozvinutejšou kra-
jinou Luxembursko (takmer štvornásobne
viac ako Slovensko) , najmenej Belgicko
(1,7-krát viac ako Slovensko) . V pol'no-
hospodárstve všetkých štátov Beneluxu
pracuje nízky počet ekonomicky aktívnych
obyvatel'ov. Prevažuje živočíšna výroba
so zameraním najmä na chov hovädzieho
dobytka, keďže pôvodné lesy na mnohých
miestach odstránili a pastviny zaberajú
vel'ké plochy. Pol'nohospodárska produkcia
je určená na ďalšie priemyselné spraco-
vanie. Vo svete je známa belgická čokolá­
da a holandské syry. Rastlinná výroba sa
orientuje na obilniny a krmoviny, cukrovú
repu a zeleninu . Pre Holandsko je typické
pestovanie kvetín , ktoré predstavujú výz-
namnú exportnú komoditu. V Luxembursku
vznikli viaceré vinohradnícke oblasti.
Holandsko má obrovské zásoby zem-
ného plynu, ktorý sa spolu s dovezenou
ropou spracováva (Shell). Väčšina energie
je vyrobená v tepelných elektrárňach . Ok-
rem výroby potravín je významná aj elek-
trotechnická produkcia (Phillips). Belgický
priemysel zamestnáva najviac ekonomicky
aktívnych obyvatel'ov v regióne Beneluxu .
Hutnícky priemysel vyrába z importovanej
 EURÓPA
železnej rudy z Francúzska. Najvýznam- Amsterdamské letisko patrí do svetovej de-
nejšie priemyselné centrá sú v prístavných siatky letísk podl'a počtu prepravených ces-
mestách . Antverpy sa stali celosvetovo tujúcich . Pre sever regiónu je strategická
známe brúsením diamantov a obchodo- vodná doprava na vodných kanáloch . Ok-
vaním s nimi . Luxembursko patrí vo výrobe rem Rotterdamu ďalšie dôležité prístavy sú
ocele na obyvatel'a medzi svetových lídrov. Amsterdam a Antverpy.
V hospodárstve tejto krajiny má však stá- V Luxemburgu je centrum mesta zapí-
le významnejšie postavenie finančníctvo sané do Zoznamu svetového kultúrneho de-
a bankovníctvo . dičstva UNESCO. Turistami vyhl'adávaným
Región Beneluxu je známy hustou sieťou belgickým mestom sú Bruggy, ktoré spolu
dopravných systémov. Dôležitým dopravným s ďalšími 9 lokalitami Belgicka sú taktiež
uzlom je Brusel s medzinárodným letiskom . zapísané do tohto zoznamu . V Holandsku
je jediná lokalita Be-
neluxu zapísaná do
Zoznamu svetové-
ho prírodného de-
dičstva UNESCO
EURÓPSKY DVOR
(Waddenzee). Okrem
SÚDNY AUDITOROV nej 7 lokalít z Ho-
DVOR
landska zapísali do
Zoznamu svetové-
ho kultúrneho de-
dičstva UNESCO.
V mnohých mestách
je rozvinutý kon-
gresový cestovný
ruch .

• Krajiny Beneluxu
predstavujú jadro Eu-
EURÓPSKY rópskej únie. Najmä
SYSTtM
USTREDNÝCH v Bruseli, ale i iných
BÁNK mestách, sídlia počet­
né ústredné orgány
EÚ. Systém adminis-
INVEST/CN!'= FONDY tratívy Európskej únie
Fond prs malé a stredné
podnikanie je pomerne kompliko-
Fond prs rozvoj vaný, niekedy ťažko ­
trsnseurópskych sieti
Fond prs rozvoj štátov ACP pádny a podľa kritikov
najmä drahý. Má však
jednu základnú pred-
1111\lrllujo
nosť, ako prvý v eu-
rópskej histórii funguje .

Otázky a úlohy:
• Zostavte zoznam bývalých holandských kolónií. Aký je ich štatút (osud) v súčasnosti?
čo o nich viete povedať?
• Porovnajte štátne zriadenie a hospodárstva krajfn Beneluxu a zistite, kto vládne ~
v týchto krajinách. W!!!/..
• Vyhľadajte symboly krajín Beneluxu. Vysvetlite a zdôvodnite význam týchto symbolov.
• Zostavte tabuľku krajín Beneluxu a ku každej krajine doplňte mestá, v ktorých sídlia
najvýznamnejšie orgány Európskej únie, príp. iné významné európske organizácie.
EURÓPA
Francúzsko
Francúzsko sa rozprestiera od Severné-
ho mora po Stredozemné more. Je najroz-
l'ahlejšou krajinou v západnej Európe, asi
11-krát väčšou ako Slovensko. Na severe tvo-
rí hranice Francúzska Lamanšský prieliv,
na západe Atlantický oceán , na juhu Stredo-
zemné more. Prirodzenú horskú hranicu me-
dzi Španielskom (Andorrou) a Francúzskom
predstavujú Pyreneje. Na západe hraničí
s Belgickom , Luxemburskom , Nemeckom ,
Švajčiarskom , Talianskom a Monakom. Po
Rusku a Nemecku je treťou najl'udnatejšou
krajinou Európy a v porovnaní so Sloven-
skom je asi 12-krát l'udnatejšie.
O 100 200 km
J, významný námorný prístav
- - vysokorýchlostné trate TGV
hlavné priemyselné oblastí
<--- oblastí cestovného ruchu svetového významu
oblasti intenzívnej pornohospodárskej výroby
horské a podhorské oblasti s prevahou
živočíšnej výroby
ostatné oblasti
• Pre Francúzsko je typický centralizmus Pa -
rfža, kde sa sústreďuje nielen politický a kul-
túrny život krajiny, ale aj hospodársky rozvoj.
Ten sa postupne rozširoval a ďalej rozširuje od
centra smerom k okrajom krajiny.
Sever a západ Francúzska je nížinatý.
Vnútrozemie vypÍňa Centrálny masív, kto-
rý zaberá asi šestinu územia a jeho vrcholy
nepresahujú 2 000 m n. m. Na juhu sa dví-
hajú Pyreneje. Na juhovýchod zasahuje časť
Západných Alp. Najvyššiu výšku v nich dosa-
huje na hraniciach s Talianskom Mont Blanc
(4 807 m n. m.) , ktorý je najvyšším vrchom
Európy. Medzi Alsaskom a Lotrinskom sa na
38
severovýchode nachádzajú Vogézy. Najväč­
šou panvou je Parížska panva . Prevažná
časť Francúzska leží v miernej klimatickej
oblasti. Západné pobrežie je pod vplyvom zá-
padného prúdenia z Atlantiku a teplého Se-
veroatlantického (Golfského) prúdu . Smerom
do vnútrozemia ubúdajú zrážky a prejavuje
sa kontinentalita. Juh krajiny má stredomor-
skú klímu . V pohoriach je hlavným činitel'om
ovplyvňujúcim podnebie nadmorská výška.
Významné rieky sú Seina (vodný stav má
počas roka ustálený) a Loira , ktoré ústia do
Atlantického oceána. Vody Rhôny a jej prí-
tokov sa využívajú na zavlažovanie. Dôležitú
vodnú cestu predstavuje hraničná rieka Rýn .
• Európske metropoly, napr. Parfž (na obr.), sa
rozvinuli už v 19. storoč{. Svojím charakterom sa
výrazne odlišujú od metropol v iných svetadieloch.
Vpravo je centrum mesta bez výškovej zástavby.
Prevažná väčšina obyvatel'ov sú Francú-
zi a používajú francúzštinu , ktorá je úrad-
ným jazykom. V krajine sa vyskytuje viacero
dialektov v závislosti od národnostnej menši-
ny. Najpočetnejší mi menšinami sú Alsasania
a Lotrinčania , hovoria nemeckým dialek-
tom. Na severe pri hraniciach s Belgickom
žijú Valóni a Flámi , v Bretónsku Bretónci ,
na západe Pyrenejí Baskovia a na východe
Katalánci , ktorí používajú miestne dialekty.
Na Korzike sa hovorí talianskym dialektom.
V priemyselných oblastiach si prácu hl'adá
mnoho prisťahovalcov zo Španielska, Talian-
ska, Pol'ska a i. V aglomerácii Paríža žije vel'a
Alžírčanov. Najrozšírenejším vierovyznaním
je rímskokatolícke.
Takmer každý ôsmy obyvatel' žije v meste
(urbanizácia 77 %) . Najväčšou aglomeráciou
je Paríž, kde žije takmer 10 mil. obyvatel'ov.
Paríž je administratívnym , priemyselným
a kultúrnym centrom Francúzska. Označuje
sa aj ako mesto módy, ktoré udáva trendy
vo svetovej móde. Sídlia v ňom významné
 EURÓPA
svetové banky a obchodné inštitúcie. Naj-
väčším francúzskym prístavom je exportne
zameraný Marseille s dobre rozvinutým
priemyslom. Dôležitým dopravným uzlom je
priemyselné mesto Lyon na rieke Rhôna v ju-
hovýchodnom Francúzsku .
Francúzske hospodárstvo patrí medzi naj-
vyspelejšie hospodárstva sveta. HDP na oby-
vatel'a je v porovnaní so Slovenskom 1,5-krát
väčší. Pol'nohospodárska pôda zaberá tak-
mer dve tretiny územia. Rozloha ornej pôdy
(aj v prepočte na obyvatel'a) je jedna z naj-
väčších v Európe. Priaznivé klimatické pod-
mienky a úrodné pôdy, ako aj štedré dotácie
z Európskej únie, umožnili francúzskemu pol'-
nohospodárstvu zaradiť sa k najproduktívnej- • Jednou z troch najvýznamnejších oblast( medzinárodné-
ším v Európe. Svetoznáme (kvantitou aj kvali- ho cestovného ruchu vo Francúzsku je oblast' rieky Loire,
tou) sú francúzske vinice, najmä v regiónoch ktorá je vyhľadávaná najmä vďaka početným renesanč­
Bordeaux, Burgundsko a Champagne. ným zámkom, ale aj vinárstvu a kulinárskemu umeniu
Rybolov je rozvinutý hlavne na pobreží Atlan-
tického oceánu (Bretónsko) . Francúzsku patrí ostrov Korzika.
Priemysel zamestnáva štvrtinu pracu- Vzhl'adom na historický vývoj má Francúz-
júcich, prevládajú malé a stredné podniky. sko mnoho závislých území po celej Zemi .
Dominuje strojársky priemysel zameraný na K najvýznamnejším patria Francúzska
výrobu automobilov (Peugeot-Citroen, Re- Guyana, Martinik, Réunion, Francúzska
nault) , lodí a lietadiel (Airbus) s najväčšou Polynézia, Nová Kaledónia a i.
koncentráciou v parížskej oblasti. Francúzsko Významné príjmy hospodárstvu Fran-
je i lídrom európskeho vesmírneho programu. cúzka prinášajú turisti . Okrem spoznáva-
Hutníctvo železa a ocele sa sústreďuje do nia kultúrnohistorických pamiatok (najmä
Lotrinska, čiastočne Bretónska. Najvýznam- Paríž) je obl'úbená rekreácia pri pobreží
nejšími obchodnými partnermi sú okolité štá- Stredozemného mora (francúzska Riviéra)
ty, resp . štáty Európskej únie a USA. a v horských regiónoch (Alpy) .
Francúzsko je jadrovou vel'mocou . Po Vo Francúzsku prevládajú počtom loka-
USA je vo Francúzsku najviac jadrových lity v Zozname svetového kultúrneho dedič­
elektrární na Zemi. Podiel výroby elektriny stva UNESCO, ktorých je 33, nad lokalitami
v jadrových elektrárňach (asi tri štvrtiny) je zo Zoznamu svetového prírodného dedič ­
najväčší na Zemi. Časť vyrobenej elektriny stva UNESCO, tie sú dve. Turistami často
štát exportuje. vyhl'adávané je aj Monacké kniežatstvo na
Dopravná sieť Francúzska patrí medzi naj- pobreží Ligúrskeho mora. Prevažná väčšina
dlhšie a najrozvinutejšie v Európe. Najdôleži- jeho obyvatel'ov pracuje v terciárnom sek-
tejším dopravným uzlom je Paríž. Nachádza tore . Kniežactvo je známe kasínami , najmä
sa tam jedno z najvýznamnejších letísk na v Monte Carlo. S Francúzskom má Monako
európskej pevnine (Charles de Gaulle). Zná- colnú úniu . Počet imigrantov tam vzrastá
ma je vysokorýchlostná železnica TGV, ktorej vzhl'adom na priaznivé daňové zákony.
prvú trať vybudovali medzi Parížom a Lyonom.
Podmorský tunel (Eurotunel) cez Lamanšský
prieliv predstavuje dôležitú spojnicu medzi
Francúzskom a Spojeným král'ovstvom.

Otázky a úlohy:
• Charakterizujte francúzske poľnohospodárstvo . Aktualizujte (internet, médiá) informácie
o súčasných problémoch poľnohospodárstva v štátoch EU a zvlášť vo Francúzsku.
• Zistite, ktoré štáty sa podieľajú na európskom vesmírnom programe a pod vedením ktorej ~
agentúry pracujú. Aké sú ich najvýznamnejšie projekty? W!f!!j
• Charakterizujte dopravné systémy Francúzska a porovnajte ich so slovenskými.
• Ktoré závislé územia Francúzska sú členmi Európskej únie a akou menou sa v týchto
krajinách platí?

39
EURÓPA
Britské ostrovy
Britské ostrovy sú najrozsiahlejším európ-
skym súostrovím. Tvoria ich dva väčšie ostrovy
(Vel'ká Británia a Írsko) a mnoho menších os-
trovov. Sú súčasťou dvoch samostatných štátov.
Spojené král'ovstvo Vel'kej Británie a Sever-
ného Írska (Spojené král'ovstvo) je dedičná
konštitučná monarchia a jej panovníčka je
hlavou britského Spoločenstva národov-Com-
monwealthu. Írsko je parlamentná republika
na čele s prezidentom.
• Starý a nový symbol Londýna, veža parlamen-
tu Big Ben a v pozadí vyhliadkové koleso Lon-
don Eye, známe aj ako Miléniové koleso, posta-
vené na počes( roka 2000
Vel'ká Británia je najväčším ostrovom Euró-
py. Od pevninskej Európy ju oddel'uje Lamanš-
ský prieliv. Východné brehy obmýva Sev!'lrné
more, západné zasa Atlantický oceán a lrske
a Keltské more. Na ostrove sa nachádzajú his-
torické krajiny Anglicko, Škótsko a Wales. Pri-
bližne 3-krát menší je ostrov Írsko, ktorý takmer
celý zaberá štát Írsko. Severná šestina ostrova
Severné lrsko utvára spolu s Anglickom, Skót-
skom a Walesom monarchiu Spojené král'ov-
stvo. Súčasťou Britských ostrovov sú aj známe
súostrovia Orkneje, Hebridy, Shetlendy a i.
Prírodné pomery oboch krajín majú podob-
né črty, súčasný charakter však získali až po
ústupe l'adovca vo štvrtohorách. Reliéf je na
väčšine územia mierne zvlnený až kopcovitý
a na juhovýchode Anglicka rovinatý. Hornatej-
40
šie oblasti sa vyskytujú vo Walese, severnom
Anglicku , Írsku a Škótsku, kde sa nachádza aj
najvyšší vrch celého regiónu s polovičnou výš-
kou , akú majú vrchy v Tatrách. Región patrí do
miernej klimatickej oblasti. Podnebie ie výrazne
oceánické, čo sa prejavuje najmä v lrsku a na
menších ostrovoch. Významný je vplyv Seve-
roatlantického (Golfského) prúdu. Typické
sú malé ročné výkyvy teplôt, časté hmly (najmä
v zime) a výdatné zrážky, čím región patrí k naj-
daždivejším v Európe. Hustú riečnu sieť tvoria
krátke rieky spojené prieplavmi. Najvýznam-
nejšia je rieka Temža. Najviac jazier vzniklo po
ústupe l'adovca. K mnohým z nich sa viažu le-
gendy, napr. k jazeru Loch Ness. Z bohatých
lesov sa zachovali iba nepatrné zvyšky.
V Spojenom král'ovstve žije,asi 11-krát viac
obyvatel'ov ako na Slovensku. lrsko má menej
obyvatel'ov ako Slovensko. V Spojenom krá-
l'ovstve sú najpočetn~jší An_gličania, ktorí tvoria
najväčšiu menšinu v lrsku. Dalšími národnosťa­
mi sú Škóti, Íri, Walesania a rôzni prisťahovalci
z bývalých britských kolónií. Úradným jazykom
je v oboch krajinách angličtina, ktorá patrí me-
dzi najrozšírenejšie jazyky sveta. Rodné jazyky
Škótov, Walesanov a Írov patria do keltskej ja-
zykovej skupiny. V Írsku je úradným jazykom
aj írčina. Náboženská štruktúra oboch krajín
je rozdielna. Kým v Írsku prevládajú katolíci ,
v Spojenom král'ovstve anglikáni (protest~mti) ,
ktorí sa v minulosti usadzovali v Severnom lrsku
na pôde katolíkov, čím sa začal dlhotrvajúci spor
na území ostrovného Írska.
Keďže Spojené král'ovstvo patrilo v minulos-
ti k najväčším koloniálnym mocnostiam, mnoho
jeho obyvatel'ov sa usadilo v nových kolóniách
(Austrália, Nový Zéland, USA a i.). V 19. stor. žilo
v Írsku asi 1,5-krát viac obyvatel'ov ako v súčas­
nosti. Pre hladomor mnoho obyvatel'ov zomrelo
a ešte viac emigrovalo, najmä do USA. Počet
obyvatel'ov vtedy klesol na polovicu, z čoho sa
Írsko "nespamätalo" dodnes.
Urbanizácia v Spojenom král'ovstve pat-
rí k najvyšším na Zemi. Až deviati z desiatich
obyvatel'ov žijú v mestách. V Írsku sú to šiesti
z desiatich, čiže približne rovnako ako na Slo-
vensku. Medzi najväčšie aglomerácie sveta
patrí Londýn, ktorý je hlavným mestom Spo-
jeného král'ovstva. Je významným obchodným
a finančným svetovým strediskom (Londýnska
burza). Ďalšími miliónovými aglomeráciami sú
Birmingham, Manchester, Liverpool, Newcastle
upon Tyne a Glasgow. fjlavným priemyselným
a obchodným centrom lrska je mesto Dublin
s množstvom kultúrnohistorických pamiatok.
V pol'nohospodárstve regiónu prevláda ži-
vočíšna výroba. Vel'ké plochy po pôvodných
lesoch zaberajú pasienky.
 EURÓPA

,· ~6Dto
Edinburgh
0
GI~
Uvam.i . ~ewcastle
?""hi~0 Belfast
~ Man
SPOJENÉ ~OVSTVO
Dublin lvemn<f Leeds
• Horské oblasti Britských ostrovov sú čiastoč­
$)(Oo · ·o-o~, ne ľudskou činnosťou, ale aj vďaka klimatickým
· ~ podmienkam (veternému počasiu), odlesnené
Anglicko a využfvané ako pasienky. Jednotlivé pozemky
sú oddelené kamennými múrikmi.

o na pracovnú silu a politické stimuly lákali do

Portsmouth
o-
Piymouth
Guemst!Ý~··\
Jeri.~~.~l FRÁNCÚZSKO
O 100 200 km
30 50 a viac % obyvaterov
oblasti použfvania frčiny
iiÍi;ji oblasti použfvania waleštiny
i oblasti používania gaelčiny
'··' oblasti použfvania francúzštiny
oblasti použfvania takmer výhradne angličtiny
• V Spojenom kráľovstve a frsku je najrozšfrenej-
ším jazykom angličtina. Avšak v niektorých regió-
noch sa zachovali pôvodné keltské jazyky, ktorými
rozpráva aj viac ako polovica obyvateľov.
Vel'ká Británia sa považuje za kolísku
priemyselnej revolúcie. Priemyselná výroba
bola už v minulosti jednou z najrozvinutejších
na Zemi. Okrem nerastného bohatstva na
Britských ostrovoch sa využívali aj suroviny
pochádzajúce z kolónií. Tradičnými odvet-
viami sú ťažobný (hnedé uhlie, ropa a zem-
ný plyn), hutnícky (železo a neželezné kovy)
a potravinársky priemysel. Po druhej svetovej
vojne zaznamenali vzostup strojársky (výroba
automobilov, lodí a lietadiel), elektrotechnic-
ký (počítače a ich komponenty) a c~emický
priemysel (rafinérie v prístavoch). V lrsku sa
ťažba obmedzila na rašelinu . Nízke náklady
Írska vel'a investorov. Výkonnosť írskeho hos-
podárstva (vyjadrená v HDP na obyvatel'a) je
vyše dvojnásobná a v Spojenom král'ovstve
takmer dvojnásobná v porovnaní so sloven-
ským hospodárstvom.
Zahraničný obchod Britských ostrovov bol
v minulosti silne prepojený s kolóniami. V sú-
časnosti sú najdôležitejšími obchodnými par-
tnermi európske krajiny a USA.
Významné dopravné spojenie s európskou
pevninou zabezpečuje tunel pod Laman-
šským prieplavom. Londýn má najväčšie
(počtom cestujúcich) letisko v Európe a záro-
veň má dôležitý prístav. Keďže sú to ostrovné
štáty, obe krajiny majú vel'ké množstvo námor-
ných prístavov. Dublin je najväčším írskym prí-
stavom, ktorý je pomocou početných priepla-
vov spojený s riečnym systémom krajiny. Pre
Írsko je charakteristický vel'ký počet vodných
ciest a menej rozvinutá železničná doprava.
Spojené král'ovstvo je bohaté na pamiatky
zaradené do Zoznamu svetového prírodného
(4) a kultúrneho (23) dedičstva UNESCO.
V Írsku sa nachádzajú dve lokality z tohto
uznávaného zoznamu. Okrem prírodných
zaujímavostí (Loch Ness) sú častým ciel'om
turistov aj kultúrne a historické pamiatky
miest a zaujímavých lokalít (Londýn, Belfast,
Dublin, Stonehenge).

Otázky a úlohy:
• Zostavte zoznam štátov, ktoré patria do britského Spoločenstva národov (Commonwealthu)
podľa svetadielov. Akú menu používajú? (Použite internet či iné zdroje informácií.) •
• Zhodnoťte geopolitickú úlohu Spojeného kráľovstv.a v minulosti a v súčasnosti.
• Porovnajte hospodárstvo Spojeného kráľovstva a lrska.
• Zistite, do ktorých hlavných miest lietajú priame linky z Londýna. Výsledky porovnajte
s Bratislavou. (Použite internet či iné zdroje informácií.)

41
 EURÓPA
Škandinávia, Dánsko a Island
Jadro regJónu severnej Európy tvoria
najmä štáty Skandinávskeho polostrova
Nórsko a Švédsko. Historickými a kultúrny-
mi väzbami sa ku Škandinávii radí i Dán-
sko. Najvýchodnejšie položené Fínsko je
síce jazykovo výrazne odlišné od ostatných
krajín regiónu , ale svojou minulosťou a kul-
túrou je s nimi tiež úzko spojené, podob-
ne ako odl'ahlý ostrovný Island . Členstvom
v medzinárodných organizáciách je sever-
ná Európa rozdelená, čo vzniklo ich mierne
odlišnými strategickými (najmä v minulosti)
a ekonomickými záujmami. Vplyvom roz-
ličných strategických záujmov vel'mocí sa
napríklad členmi NATO stali západne polo-
žené Nórsko , Dánsko a Island, kým $véd-
sko a Fínsko zachovávali medzinárodnú
neutralitu . Naopak, pri vstupe jednotlivých
krajín do Európskej únie zohrali rozhodujú-
cu úlohu ekonomické záujmy. Dánsko a na-
pokon i Švédsko a Fínsko sa rozhodli využiť
výhody spoločného európskeho trhu , kým
Nórsko a najmä Island v obave o svoje prá-
va rybolovu a tiež z rozhodnutia svojich ob-
čanov členstvo odmietli. Napriek tomu však
majú s EÚ nadštandardné vzťahy, sú nap-
ríklad súčasťou schengenského priestoru .
Najväčšou a najl'udnatejšou krajinou se-
vernej Európy je Švédsko, ktoré je rozlohou
až 9-krát väčšie ako Slovensko, ale žije v ňom
iba niečo vyše 1,5-násobne viac obyvatel'ov.
• Nórsko sa vyznačuje nádhernou prírodou. Reliéf bol
modelovaný ľadovcom, ktorý výrazne pretvorí/ aj po-
brežné regióny. Po ústupe /'adovca tu zostali fjordy. Aj
preto má Nórsko ve/'mi členité pobrežie. Niektoré sfdla
sú na .,konci sveta ".
42
Fínsko a Nórsko sú viac ako 6-násobne
rozl'ahlejšie od Slovenska, takmer rovnako
l'udnaté, kým Dánsko je v porovnaní s na-
šou krajinou približne rovnako vel'ké roz-
lohou i počtom obyvatel'ov. Island je síce
2-násobne väčší , ale žije na ňom menej
obyvatel'ov ako v Bratislave. K Nórsku pat-
rí ešte súostrovie Špicbergy v Severnom
l'adovom oceáne. Autonómnymi zámor-
skými územiami Dánska sú malé Faerské
ostrovy v Atlantickom oceáne a najväčší
ostrov na Zemi - Grónsko (geograficky
súčasť Severnej Ameriky) , ktoré je 50-ná-
sobne rozl'ahlejšie ako Dánsko.
• Škandinávsky región sa vyznačuje charak-
teristickou flórou a faunou. Vo Švédsku žije
najväčšia populácia losov v Škandinávii. Na
obrázku je jeden z približne 300 tisfc.
Všetky severské krajiny majú vel'mi dlhé
a členité morské pobrežia, ktoré sú výsled-
kom činnosti l'adovcov. Nórsko má najčle­
nitejší povrch, ktorý vypÍňajú Škandinávske
vrchy, do ktorých sa zarezávajú početné
fjordy. Škandinávske vrchy zasahujú aj do
susedného Švédska a okrajovo i do Fínska.
Povrch Švédska a Fínska je väčšinou mier-
ne zvlnený a vyplnený rozl'ahlými jazernými
plošinami. Dánsko je ploché a nížinaté.
Sopečný ostrov Island je prevažne hornatý
a pokrýva ho zväčša tundra. Všetky krajiny
majú dostatok vodných zdrojov, ktoré tvorí
množstvo jazier l'adovcového pôvodu a väč­
šinou krátke, ale vodnaté rieky. Čiastočne
Nórsko, ale najmä Švédsko a Fínsko, majú
vel'ké bohatstvo prevažne ihličnatých lesov.
Národnostné i náboženské zloženie
severských krajín je pomerne homogén-
ne. Vo všetkých výrazne dominujú domáce
národy: Dáni , Fíni , Nóri, Švédi a lslanďa­
nia. V rámci Fínska má širokú autonómiu
švédska menšina na súostroví Alandy .
Najmä vo Švédsku a Dánsku rastie v os-
tatných desaťročiach počet zahraničných
 EURÓPA
prisťahovalcov . Z náboženské-
ho hl'adiska sa obyvatel'stvo všet-
kých piatich krajín hlási prevažne
k protestantizmu.
Najväčším mestom regiónu je
hlavné mesto Dánska Kodaň . Za
ňou nasleduje švédske hlavné mes-
to štokholm , fínske hlavné mesto
Helsinki a napokon nórska metro-
pola Oslo. Inými významnými mes-
tami sú najmä Gôteborg - centrum
juhozápadného Švédska a švéd-
ske historické a kultúrne centrum
Uppsala. Hlavným mesto Islandu
je Reykjavík , v ktorom žije tretina
a v jeho aglomerácii dokonca až dve
tretiny obyvatel'ov ostrova.
Krajiny severnej Európy sa zara-
ďujú k najvyspelejším krajinám Zeme ,
ich priemerná životná úroveň patrí
k najvyšším v rámci Európy. V Nórsku • Ploché, ale veľmi členité pobrežie Ffnska je výsledkom činnosti
je dokonca takmer dvojnásobná oproti ľadovcov. Tento typ pobrežia sa označuje ako riasové. Pri hlav-
priemeru EÚ, čo je aj jeden z dôvo- nom meste Helsinki sú početné zátoky využité ako prístavy pre
dov, prečo jeho obyvatelia odmietli jachty a rybárske člny.
v referende vstup do únie. Z hl'adis-
ka prírodných zdrojov je najbohatšie práve Pol'nohospodárstvo má najväčší vý-
Nórsko, ktoré ťaží a exportuje ropu a zemný znam v Dánsku, ktoré sa tradične zameriava
plyn zo Severného mora a okrem toho vy- predovšetkým na živočíšnu výrobu. Nórsko
užíva svoje bohaté zdroje vodnej energie na patrí medzi vedúce krajiny v morskom
výrobu elektrickej energie, ktorú tiež vyváža rybolove a vlastní jednu z najväčších
alebo ju využíva pri výrobe hliníka a ďalších obchodných lodných flotfl na Zemi. Rybolov
na energiu náročných technológiách . Podob- je stále najdôležitejším hospodárskym od-
ne sa snaží využívať prebytok energetických vetvím na Islande.
zdrojov Island, ktorý je tiež priekopníkom vo Napriek drsným prírodným podmienkam
využívaní geotermálnej energie. Švédsko sa úspešne rozvíja v krajinách severnej
disponuje zásobami kvalitnej železnej rudy. Európy i cestovný ruch, ktorého základom
Vo Švédsku a Fínsku má značný význam je neporušená severská príroda chránená
drevospracujúci priemysel , hlavne výroba v mnohých národných parkoch. Okrem prí-
papiera a nábytku . Ťažiskom priemyselnej vý- rody sú však zaujímavé a hodnotné početné
roby týchto dvoch krajín a tiež Dánska je naj- kultúrnohistorické pamiatky, hoci s výnim-
mä strojárska a elektrotechnická výroba kou hlavných miest nie na prvý pohl'ad vel'-
s vysokou pridanou hodnotou. Významné mi monumentálne. O kultúrnom bohatstve
je najmä prepojenie výskumu nových tech- severských krajín svedčí skutočnosť, že do
nológií s výrobou . Základom tohto výskumu Zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-
je vel'mi kvalitné školstvo, ktoré pomáha ho dedičstva UNESCO bolo zapísaných už
vytvárať vysokokvalifikovanú pracovnú silu . 27 kultúrnych a 3 prírodné pamiatky.

Otázky a úlohy:
• Pomocou máp charakterizujte a navzájom porovnajte klimatické podmienky krajín
severnej Európy.
• Zistite (použite informácie z internetu, médií a i.) , že využívanie ktorých obnovitel'ných ~
zdrojov sa v jednotlivých severských krajinách rozvíja. W!!!!f
• Ktoré značky a priemyselné výrobky zo severoeurópskych krajín sa stali svetovo
uznávanými? Prečo?
• Zostavte zoznam (pomocou rôznych zdrojov informácií) najnavštevovanejších lokalít
cestovného ruchu v krajinách severnej Európy. Čím sú jedinečné?
 EURÓPA
Pobaltie
Zaradenie troch pobaltských kraj ín Lit-
vy, Lotyšska a Estónska do jednotlivých
častí Európy je ve ľmi problematické pre
ich komplikovanú minulosť . Vzhl'adom na
prírodné podmienky a polohu sú skôr okra-
jom východnej Európy, naopak, z poh ľadu
historického vývoja a politického smerova-
nia sú na prieniku východnej, severnej
a strednej Európy. Všetky tri krajiny mali
ve ľmi pestrú minulosť a s výnimkou Litvy boli
až do konca prvej svetovej vojny pod cu-
dzou nadvládou . Iba Litva vytvorila v stre-
doveku mocný štát, ktorý však neskôr sply-
nul so susedným Pol'skom . V 18. storočí sa
stali súčasťou cárskeho Ruska, ale po prvej
svetovej vojne získali nakrátko nezávislosť.
Na začiatku druhej svetovej vojny boli nási-
lím pripojené k Sovietskemu zväzu . Obdo-
bie, keď boli súčasťou Sovietskeho zväzu ,
vn ímali ako okupáciu a ešte tesne pred jeho
rozpadom vyhlásili nezávislosť a radikálne
zmenili svoju politickú orientáciu smerom
k európskej integrácii . Ako zatial' jediné sú -
časti bývalého Sovietskeho zväzu sa súčas ­
ne so Slovenskom stali členmi Európskej
únie a NATO.
• Pobaltské krajiny majú bohatú históriu, ktorá sa tiež od-
ráža v malebnom kolorite tamojšfch miest. Na obrázku je
historické centrum Tallinnu.
Najväčšou a najl'udnatejšou z troch po-
baltských republík je Litva , ktorá je asi o tre-
tinu väčšia ako Slovensko a dosahuje len dve
tretiny jeho počtu obyvatel'ov. Lotyšsko je
rozlohou len o málo menšie od Litvy, ale má
oproti Slovensku necelú polovicu obyvateľov.
Najmenšie Estónsko je síce skoro rovnako
vel'ké ako naša krajina, v porovnaní s ňou má
však asi štvrtinu obyvatel'ov.
44
Všetky tri krajiny ležia na východnom
pobreží Baltského mora. Najčlenitejšie
a najdlhšie pobrežie má Estónsko, ktorému
patria dva vel'ké a desiatky malých ostrovov.
Pobrežie Lotyšska tvorí vel'ký Rižský záliv
a Kurónsky polostrov, Litva má krátke
a rovné pobrežie. Povrch všetkých troch kra-
jín je prevažne nížinatý a mierne zvlnený,
čo je následok pôsobenia kontinentálneho
zal'adnenia počas l'adových dôb. Toto zal'ad-
nenie zanechalo stopy v podobe množstva
jazier, najväčším je Cudské jazero (Peipsi
järv po estónsky), ktoré leží na hraniciach Es-
tónska a Ruska. Na území pobaltských krajín
ústia do mora vel'ké rieky , ktoré tvoria vodné
cesty až do vnútrozemia Ruska a Bieloruska.
Najväčšou je Západná Dvina v Lotyšsku,
v Litve je to rieka Neman a v Estónsku z Čud ­
ského jazera do Fínskeho zálivu v Baltskom
mori tečie pohraničná rieka Narva. Značnú
časť územia pokrývajú zmiešané a i hličnaté
lesy, pasienky a najmä v Estónsku aj mokrade.
• Mokrade sú poslednými zvyškami človekom
takmer nedotknutej prfrodnej krajiny v Estónsku
Národnostné i náboženské zloženie
všetkých troch krajín je dosť rôznorodé. Naj-
homogénnejšie obyvatel'stvo má Litva, okrem
prevažne rímskokatolíckych Litvanov tam
žijú viaceré menšiny, ktoré však nepresahujú
podiel jednej pätiny. Najpočetnejšími sú pra-
voslávni Rusi a rímskokatolícki Poliaci. V Es-
tónsku a najmä v Lotyšsku je však podiel
národností ovel'a vyšší. Estónci tvoria vo
svojej krajine asi dve tretiny a Lotyši dokon-
ca len sotva viac ako polovicu obyvateľstva .
Najpočetnejš í mi menšinami v oboch kraji-
nách sú Rusi , ktorí tvoria tretinu obyvatel'stva
a za nimi nasledujú menšie počty Ukrajincov
a Bielorusov. Vzťahy Lotyšov a Estóncov
k týmto menšinám sú vel'mi vypäté, pretože
mnohí z nich sa na územie Lotyšska a Es-
tónska pri sťahoval i až počas sovietskej vlády,
preto im odmietli udeliť štátne občianstvo .
 EURÓPA
Na druhej strane časť Rusov v týchto kraji-
nách sa ani nechce prispôsobiť novým po-
merom, napríklad osvojením si úradných
jazykov. Tieto komplikované vzťahy majú
i medzinárodné pozadie, pretože ovplyv-
ňujú najmä dosť problematické vzťahy
so susedným Ruskom. Lotyši a Estónci
sa hlásia prevažne k protestantizmu , kým
Rusi k pravosláviu.
Najväčším mestom regiónu je takmer
miliónové hlavné mesto Lotyšska Riga, dru-
hým v poradí je litovské hlavé mesto Vilnius
a napokon estónske hlavné mesto Tallinn.
V Rige a v Tallinne žije vyše tretina všetkých
obyvatel'ov ich krajín . Značná časť ostatných
obyvatel'ov žije v ďalších menších mestách ,
kým vidiek je len vel'mi riedko osídlený.

• Staré mesto v Rige pripomfna svojfm charakte-

rom skôr strednú Európu

z Ruska. Problémom týchto krajín sú ener-

• Osobná lodná doprava je v Baltskom mori stále
veľmi významná. Početné trajekty zabezpečujú
pohodlné spojenie všetkých významných prísta-
vov na pobreží.
Litva, Lotyšsko a Estónsko patria
k menej rozvinutým častiam Európskej
únie. Hospodársky najrozvinutejším z nich
je Estónsko, ktorého priemerná hospodárska
úroveň je mierne vyššia ako na Slovensku.
Najnižšiu životnú a hospodársku úroveň má
Lotyšsko (dosahuje len mierne cez polovicu
priemeru EÚ) , hoci v minulosti tvorilo priemy-
selné centrum pobaltských krajín. Vo všet-
kých troch krajinách sa ďalej rozvíja najmä
chemický priemysel postavený často na báze
spracovania a reexportu ropných produktov
getické zdroje, Estónsko využíva vo svete
unikátny zdroj - v tepelných elektrárňach
spal'uje horl'avé bridlice. Litva v rámci dohôd
o vstupe do EÚ odstavila technologicky za-
staranú jadrovú elektráreň, ktorá v minulosti
pokrývala vyše 80 % jej spotreby elektric-
kej energie. Najmä v Estónsku sa pomocou
investícií z neďalekého Fínska (ktoré je mu
blízke i jazykovo) modernizoval papierenský
a drevospracujúci priemysel. Všetky tri kra-
jiny sa zameriavajú v pol'nohospodárstve na
živočíšnu výrobu a mliekárenstvo, ktoré
tvorí významnú časť ich exportu. Litva je tiež
významným producentom jantáru. Z hl'adiska
cestovného ruchu nepatrí pobaltský región
medzi najnavštevovanejšie, hlavnými lákad-
lami sú najmä historické hlavné mestá
všetkých troch krajín, ktoré sú zapísané do
Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO.

Otázky a úlohy:
• Ktoré národy v minulosti výrazne ovplyvnili historický vývoj a kultúru pobaltských štátov?
Ktoré z nich už na území týchto krajín takmer nežijú? Prečo?
• Zistite (použite autoatlas či internet), ako je rozvinutá v regióne pobaltských krajín
cestná sieť, najmä diafnice a rýchlostné cesty. Charakterizujte hlavné smery dopravných •
koridorov a vzájomné prepojenie pobaltských krajín.
• Opíšte výhody a nevýhody polohy pobaltských krajín v rámci Európskej únie i v rámci
celej Európy.
• Podl'a ponúk cestovných kancelárií určte, aký druh cestovného ruchu zo Slovenska do
pobaltských krajín prevláda a lokalizujte jeho hlavné ciele.

45
EUROPA
Pyrenejský polostrov
Do regiónu Pyrenejského polostrova pat-
ria Španielsko, Portugalsko a kniežactvo
Andorra . Španielsko a Portugalsko sú štá-
ty, ktorých dejiny sú navzájom prepojené .
V istom období stáli pri sebe , ale boli aj naj-
väčšími súpermi. Obe krajiny majú prístup
k moru , čo v ich dejinách zohralo dôležitú
úlohu a ovplyvnilo vývoj dovtedy poznané-
ho sveta. Sú to štáty, ktoré si medzi sebou
"delili" svet.
• Centrom Španielska je Madrid, od 16. storočia
sfdelné mesto španielskych kráľov. Monarchia je
v Španielsku veľmi obľúbená, pretože kráľ Chuan
Carlos l. sa veľmi zaslúžil o to, aby sa krajina po
desat'ročiach vojenskej diktatúry zmenila rýchlo
na demokratickú krajinu, ktorá sa aj vďaka vstupu
do Európskej únie hospodársky rozvinula.
Pyrenejský polostrov má približne štvor-
cový tvar. Je to najvýchodnejší výbežok európ-
skej pevniny. Zo západu ho obmýva Atlantický
oceán a z východu Stredozemné more. S pev-
ninskou Európou ho spájajú Pyreneje a od
Afriky oddel'uje Gibraltársky prieliv, ktorý má
v najužšom mieste iba 13 km . Väčšinu polostro-
va zaberá Španielsko, ktoré je viac ako 10-krát
väčšie a 7,5-krát l'udnatejšie ako Slovensko.
V západnej časti polostrova sa rozprestiera Por-
tugalsko, ktorého rozloha aj počet obyvatel'ov sú
takmer 2-krát väčšie , ako má Slovensko.
Väčšinu územia Pyrenejského polostrova
zaberajú rozsiahle plošiny s izolovanými ma-
sívmi. Najväčšia je náhorná plošina Meseta
obkolesená vrchmi. Najvyššie z nich sú takmer
o 1 000 m vyššie ako Tatry. Nížin je málo a za-
berajú územia pri pobreží. Kým pre pobrežné
oblasti sú príznačné nižšie ročné výkyvy teplôt
a viac zrážok, vnútrozemie je suché, v lete ho-
rúce a v zime chladné. Na klímu vplývajú Seve-
roatlantický (Golfský) prúd a suché a teplé vetry
zo Sahary. Východné pobrežie má stredomor-
skú klímu . Najviac zrážok spadne v Pyrenejách,
kde sa prejavuje vertikálna zonálnosť. Vnútroze-
mie vypÍňa málo úrodná pôda, na ktorej rastú
46
kroviny alebo sú tu pasienky. Pobrežné oblasti
majú rastlinstvo a živočíšstvo stredomorského
typu a v pohoriach rastú lesy mierneho pásma.
Národnostne jednotnejšie je obyvatel'stvo
Portugalska- Portugalci. Španielsko je národ-
nostne rôznorodé. Jazykovo, ale aj kultúrne od-
lišné sú najmä regióny Katalánska, Baskicka
a Galície. V Baskicku vznikla teroristická
organizácia ETA so snahou vytvoriť vlastný
štát, pričom využíva aj násilie. Najväčší počet
obyvatel'ov hovorí španielčinou , ktorá je aj úrad-
ným jazykom. Bohatá kultúra týchto krajín je
ovplyvnená historickým vývojom, čo sa prejavilo
vo všetkých oblastiach spoločnosti od hudby až
po architektúru. Keďže obe krajiny vlastnili v mi-
nulosti mnoho kolónií v rôznych častiach Zeme,
žijú tam aj imigranti, najmä v mestách.
Najväčším mestom regiónu je Madrid
(7,5-krát l'udnatejšie ako Bratislava), hlavné
mesto Španielska je dôležitým priemyselným
i kultúrnym centrom. Katalánske historické mes-
to Barcelona patrí medzi najväčšie prístavy
v Stredomorí s dobre vyvinutým priemyslom.
Hlavným mestom s prístavom a hospodár-
skym centrom Portugalska je Lisabon. Druhým
najväčším portugalským mestom je prístavné
Porto na severe krajiny pri ústí rieky Douro
(Duero) . V aglomeráciách týchto dvoch miest
žije vyše tretina obyvatel'ov Portugalska.
;:,o<~nt~~~s~ra pokrýva náhorná plo-
šina Meseta. Vplyvom historického vývoja na
nej takmer vymizlo vidiecke osfdlenie a nahradili
ho mestá a mestečká vzdialené ďalej od seba.
Pôvodné dobytkárstvo dnes nahradili monokultú-
ry rôznych plodín, napr. o/fv. Okrem toho sa na
viacerých miestach často povrchovo ťažia rôzne
nerastné suroviny, najmä rudy a uhlie (v pozadí).
Hospodárstvo Portugalska (vyjadrené
v HDP na obyvatel'a) je porovnatel'né so slo-
venským . Španielsko má asi 1,5-krát "výkon-
nejšie" hospodárstvo. Na hospodárstvo oboch
krajín mal vel'ký vplyv vstup do európskych
organizácií a štruktúr.
V portugalskom pol'nohospodárstve pra-
cuje asi desatina zamestnaných , čo je viac
ako dvojnásobok v porovnaní so Španielskom
 EURÓPA
alebo Slovenskom . Vel'ké plochy porno- športov v okolitých horských regiónoch .
hospodárskej pôdy zaberajú vinice, sady Vzhl'adom na svoju daňovú a colnú politiku je
a olivové háje, na čo je zameraný aj export kniežatstvo tiež strediskom obchodu.
krajiny. V produkcii korku patrí Portugalsku Gibraltár, závislé územie Spojeného
svetové prvenstvo. Živočíšna výroba v oboch král'ovstva, sa rozprestiera na juhu Pyrenej-
krajinách sa zameriava najmä na chov oviec. ského polostrova. Začiatkom 18. storočia ho
Menej významný je rybolov. Produktivita špa- obsadili Briti a do súčasnosti je predmetom
nielskeho pol'nohospodárstva je väčšia ako sporu medzi Spojeným král'ovstvom a Špa-
portugalského, avšak stále nižšia ako prie- nielskom. Vzhl'adom na strategickú polohu
mer Európskej únie. Prevládajúca rastlinná tam vybudovali vojenskú námornú a leteckú
výroba sa zameriava na pestovanie obilnín. základňu . Zdroj príjmov do hospodárstva
Produkcia olív je najväčšou na svete. Vý- prináša cestovný ruch a obchod (slobodný
znamná je aj produkcia citrusov, vína a korku . obchodný prístav) .
Na polostrove je nedostatok energetic-
kých surovín. Medzi väčšie patria ložiská
ortuti, volfrámu , medi, cínu , uránu, železnej
rudy a i. Priemysel Portugalska sa sústreďuje
do prístavných miest. Najväčšiu produkciu má
textilný, obuvnícky a potravinársky priemysel.
Dôležitými odvetviami španielskeho hospo-
dárstva sú strojársky (výroba automobilov)
a chemický priemysel (najmä v Barcelone) .
Keďže vodných zdrojov je na polostrove ne-
dostatok, energiu vyrábajú najmä tepelné
(Portugalsko) alebo jadrové (Španielsko)
elektrárne. Zahraničný obchod oboch krajín
sa orientuje na Európsku úniu.
Najdôležitejším dopravným uzlom Španiel- • Najzápadnejším miestom európskej pevniny je
ska je Madrid, okolo ktorého vznikla koncentric- mys Cabo da Roca v Portugalsku, jeho útesy sú
ká dopravná sieť. V dopravnom systéme Portu- neustále bičované prfbojom a častými búrkami
galska hrá dôležitú úlohu námorná doprava.
Významný príjem hospodárstva oboch
krajín pochádza z cestovného ruchu . Každo-
ročne navštevujú najmä pobrežné oblasti de-
siatky miliónov turistov. Okrem pevninských
prímorských regiónov (Katalánsko, Valencia,
Andalúzia) zohrávajú dôležitú úlohu ostro-
vy a súostrovia (Kanárske ostrovy, Ibiza,
Malorka, Madeira, Azory a i.). V regióne sa
nachádza vyše 50 lokalít Svetového kultúrne-
ho a prírodného dedičstva UNESCO. Najväčší
počet je v Španielsku (41 ), v Portugalsku je ich
13 a v Andorre jedna.
V horskom prostredí Pyrenejí sa nachá-
dza kniežatstvo Andorra s prevažujúcim • Svahy doliny rieky Douro sú v okolí mesta
španielskym obyvatel'stvom. Hospodárstvo Porto posiate známymi vinicami. Porto dalo
krajiny je založené na cestovnom ruchu, na meno nielen známemu vínu, ale predovšetkým
zabezpečovaní letnej turistiky a zimných celej krajine - Portugalsku.

Otázky a úlohy: .
• Charakterizujte klímu Pyrenejského polostrova. Porovnajte klímu Spanielska a Slovenska.
• Vymenujte najvýznamnejších španielskych a portugalských objavitel'ov. (Využite internet •
a encyklopédie.) Pomocou mapy opíšte ich plavby. •
• Pomocou historickej mapy lokalizujte bývalé kolónie Spanielska a Portugalska. Aké je ich
postavenie v súčasnosti?
• Porovnajte kniežatstvo Andorra s Monackým kniežatstvom. Príbuzné a odlišné znaky
zapíšte do tabul'ky.

47
 EUROPA
Apeninský polostrov
Takmer celý Apeninský polostrov zaberá
Taliansko. Na tomto území sa nachádza aj Vati-
kán, ktorý je najmenším štátom na Zemi, a San
Maríno, ktoré je najmenšou republikou v Euró-
pe. Tieto štáty majú mnoho podobného, čo sa
prejavuje aj v jednotnom jazyku.
Apeninský polostrov predstavuje výbežok
európskej pevniny zhruba v centre Stredomoria.
Zo západu ho obmýva Ligúrske a Tyrrhenské
more, z juhu lónske more a z východu Jad-
ranské more. Súčasťou Talianska je viacero
ostrovov, z ktorých najväčšie sú Sicília, Sardí-
nia a Elba. Pevninskými susedmi Talianska sú
Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko a Slovinsko.
Povrch Talianska možno deliť na tri čas­
ti . Na severe sa nachádza oblúková horská
bariéra Álp s vrcholmi nad 4 500 m. Alpy od
juhu smerom na Apeninský polostrov lemuje
Pádska nížina. Je to bývalý záliv Jadran-
ského mora, kde rieka Pád ukladá sedimen-
ty od konca treťohôr.
Celým polostrovom sa
tiahne horský systém
Apeniny, ktorý pokra-
čuje až na Sicíliu . V Ta-
liansku sa nachádzajú
viaceré činné sopky. Na
pevnine Európy je jedi-
ná činná sopka Vezuv.
Na ostrove Sicília je
najväčšia činná sopka
Európy Etna. Cez hlav-
né mesto tečie rieka
Tiber. Kl íma je na juhu
stredomorská, na se-
vere mierna s prejavom
vertikálnej zonálnosti.
• Taliansko je k nám najblitšia krajina, kde motno sle-
dovať aktfvnu sopečnú činnost: Na snímke je erupcia
sopky Stromboli v Liparskom súostrovf.
Taliansko je piatym najl'udnatejším štátom
Európy a je vyše 10-krát l'udnatejšie než Slo-
vensko. Prevažnú väčšinu obyvatel'stva tvoria
Taliani , najväčšou menšinou sú Sardínčania
na Sardínii. Prirodzený úbytok obyvatel'ov rieši
Taliansko imigračnou politikou. Hustota za-
l'udnenia je takmer dvojnásobná v porovnaní
so Slovenskom, najväčšia je v Pádskej nížine
a pri ligúrskom pobreží a najmenšia v hor-
ských oblastiach a na Sardínii. V minulosti
z Talianska emigrovalo mnoho obyvatel'ov do
Severnej a Južnej Ameriky, kde v mestách vyt-
vorili samostatné komunity a do sveta prenikali
prvky talianskej kultúry, napr. známa talianska
kuchyňa, opera a i.
48
• Taliansko je so zvyškom Európy spojené najmä
dopravnými koridormi vedúcimi cez Alpy. Tie sú
dnes doslova "prevŕtané " množstvom diaľničných
a telezničných tunelov.
Urbanizácia dosahuje 68 %. Najväčším
mestom je hlavné mesto Rím. Patrí medzi
najnavštevovanejšie európske mestá, je
významným obchodným a dopravným cen -
trom štátu. Druhým najväčším je priemy-
selne a obchodne a na módu orientované
Miláno na severe krajiny, kde leží aj mo-
derný Turín . Centrom južného Talianska je
Neapol s významným prístavom. Najväč­
ším sicílskym mestom a zároveň centrom
ostrovnej kultúrny je Palermo.
Výkonnosť talianskeho hospodárstva
(HDP na obyvatel'a) je približne 1,5-krát
väčšia ako slovenského. Pol'nohospodár-
stvo Talianska sa koncentruje do Pádskej
nížiny. Prevláda rastlinná výroba nad ži -
voč íšnou . Hlavnými plodinami sú obilniny.
Taliansko je najväčším pestovatel'om ryže
v Európe a dopestuje sa tam asi polovica
európskej produkcie . Významné je pesto-
vanie viniča takmer po celom Taliansku .
Olivy a citrusy dozrievajú v teplejších juž-
nejších regiónoch , najmä na Sicílii.
V priemysle pracuje asi tretina zamest-
naných. Priemyselné regióny sa nachá-
dzajú najmä na severe krajiny. Hlavnými
centrami automobilového priemyslu sú Tu -
rín a Miláno . Vo svete sú známe talianske
značky ako Fiat, Lancia, Alfa Romeo , Lam-
borghini , Ferrari a i. Vyrábajú sa aj pol'-
nohospodárske stroje a v prístavoch lode
a ich komponenty (Janov, Neapol , Benátky,
Terst) . Potravinársky priemysel spracúva
hrozno , subtropické plodiny a ryby. Textilný
priemysel má dlhú trad íciu najmä v Miláne
a Florenci i. V tal ianskom hospodárstve sa
prejavujú vel'ké rozd iely medzi "bohatým "
severom a "chudobným " juhom , ktoré sa
kraj ina snaží zm i erňovať grantmi a fondm i
z Európskej únie.

• Koloseum patrilo medzi najvätšie budovy v Rím-
skej rfši. Slúžilo na rôzne spoločenské podujatia Vlá-
tane bojov gladiátorov. V súčasnosti je ruinou v cen-
tre Ríma, ktoní každý rok navštevuje mnoho turistov.
Vedľa kolosea je ďalšia významná kultúrnohistorická
pamiatka mesta - Konštantínov vftázný oblúk.
Krajina má vel'mi bohaté dejiny, ktorých
odkazy v podobe mnohých kultúrnohisto-
rických pamiatok každoročne navštevuje
vel'ké množstvo turistov. Známe sú histo-
rické mestá Rím, Florencia, Benátky, Pisa.
Medzi najnavštevovanejšie regióny patrí
Toskánsko , Kampánia a Benátsko . Najviac
turistov prichádza do Talianska v letnom
období rekreovať sa do prímorských re-
giónov. Medzi najvyhl'adávanejšie patrí po-
brežie Jadranského mora a ostrovy. V zime
je navštevovaný región Álp s množstvom
možností zimných športov. Samostatné
postavenie má Vatikán, ktorý je pútnickým
miestom. San Maríno okrem histórie láka
turistov aj na lacné nákupy. Na území Ta-
lianska sa nachádza množstvo pamiatok,
ktoré sú na Zozname svetového kultúrneho
(42) a prírodného (2) dedičstva UNESCO.
Otázky a úlohy:
• Porovnajte sever a juh Talianska.
• Zistite, kto je v súčasnosti na čele Vatikánu a odkiaľ pochádza.
• Zhodnoťte prírodné predpoklady cestovného ruchu Talianska a porovnajte so slovenskými.
• Zostavte vlastný zoznam najvýznamnejších kultúrnohistorických pamiatok Talianska
a zdôvodnite zaradenie každej pamiatky. Ktoré z nich ste navštívili a ktoré by ste chceli navštíviť?
EURÓPA
Hlavné dopravné ťahy smerujú do turis-
tických a hospodárskych centier. Spojenie
s ostatnými európskymi štátmi zabezpečujú
tunely a priesmyky cez Alpy. Frekventovaná
námorná doprava je v Jadranskom mori .
Vatikán je nezávislý cirkevný štát,
nachádza sa v centre mesta Rím. Je síd-
lom pápeža. Rozloha najmenšieho štátu na
Zemi je 0,44 km 2 . Vo Vatikáne trvalo žije
asi 1 000 obyvatel'ov. Vznikol v roku 1929
na základe dohôd medzi pápežom a Ta-
lianskom. Má vlastnú armádu (Švajčiarska
garda) , poštu, rozhlas, noviny a banku .
Vatikán je jeden z najväčších vlastníkov
burzových akcií a vlastní značné majet-
ky. Významné príjmy hospodárstva plynú
z cestovného ruchu . Centrum mesta je za-
písané do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.
• Benátky sú jedným z najznámejších turistických cie-
rov v Taliansku. Samotné mesto ohrozuje nielen stúpa-
nie hladiny mora, ale aj nápor miliónov turistov. Ras-
túce ceny bytov, bežného tovaru a služieb spôsobujú,
že mesto jeho stáli obyvatelia opúšťajú a časom sa tak
môže sta ť prázdnym múzeom.
San Maríno sa rozprestiera na severo-
východe Talianska na svahoch Apenín . Roz-
lohou patrí medzi najmenšie republiky sveta.
Žije tam takmer 8-krát menej obyvatel'ov ako
v Košiciach . Hlavné príjmy plynú z terciár-
neho sektora, najmä z hotelierstva (cestov-
ný ruch) a z vydávania poštových známok.
Historické centrum mesta patrí do Zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
~
49
 EURÓPA
Grécko, Malta a Cyprus
Južný a juhovýchodný okraj Európskej
únie tvorí Grécko a dva ostrovné štáty -
Cyprus a Malta. Cyprus síce geograficky
patrí do Ázie , ale vzhl'adom na svoje politic-
ké, kultúrne a hospodárske väzby má bliž-
šie k Európe. Medzinárodným problémom
je skutočnosť, že Cyprus je rozdelený, se-
vernú časť ostrova zaberá medzinárodne
neuznaná Severocyperská turecká repub-
lika, ktorú chráni neďaleké Turecko. Táto
časť ostrova nie je súčasťou Európskej únie,
všetky doterajšie pokusy o opätovné zjedno-
tenie Cypru zatial' zlyhali.
• Atény sa z póvodne malého mesteť:ka s pár
ruinami, ktorým bolí na zaC:íatku 19. storočia,
rozrástli na vy~e trojmílíónovú metropolu, ktorá
úplne zaplní/a p6vodnú pobrežnú nflínu. Okrem
starovekých pamiatok v centre v~ak ich zástavbu
tvoria nevzhľadné betónové bloky budov. Okolie
mesta často ohrozujú poliare.
Najväčším a najl'udnatejším štátom tej-
to časti Európskej únie je Grécko , ktoré je
vyše 2,5-krát rozl'ahlejšie od Slovenska
a má dvojnásobne viac obyvatel'ov. Maličká
Malta je rozlohou i počtom obyvatel'ov vel'ká
približne ako Bratislava. Celý ostrov Cyprus
má oproti Slovensku sotva pätinovú rozlo-
hu a šestinový počet obyvatel'ov. Pod vládu
Severného Cypru patrí zhruba tretina ostro-
va a jeho obyvatel'ov.
Grécko leží prevažne na pevnine, tvorí
najjužnejšiu časť Balkánskeho polostrova,
ale patria k nemu na východe takmer všetky
ostrovy Egejského mora vrátane najväčšej
Kréty a na západe všetky ostrovy Iónskeho
mora. Pobrežie Grécka je vel'mi členité a za-
rezáva sa doň mnoho zálivov a zátok. Najjuž-
nejšiu pevninskú časť krajiny tvorí polostrov
Peloponéz, ktorý sa prekopaním morské-
ho prieplavu stal vlastne ostrovom. Povrch
Grécka je podobne ako pobrežie vel'mi čle­
nitý, väčšinou malé pobrežné nížiny oddel'ujú
so
strmé pohoria. Najvyšším vrchom Grécka je
Olymp nad východným pobrežím, ale naj-
rozsiahlejším pohorím je Pindos na západe
krajiny. Grécke ostrovy sú tiež hornaté. Malta
je vlastne malé súostrovie, ktoré tvoria tri
skalnaté obývané ostrovy a dva pusté útesy,
leží necelých 100 km južne od ostrova Sicília.
Ostrov Cyprus nemá vel'mi členité pobrežie.
Na ostrove sa rozprestierajú dve väčšie poho-
ria, medzi ktorými leží úrodná nížina rozdele-
ná vojenskou hranicou. Všetky tri krajiny majú
teplé a suché subtropické podnebie, iba zá-
padné a horské časti Grécka majú dostatok
zrážok. Rieky sú krátke a v lete väčšina z nich
vysychá. Pôvodné lesy v týchto krajinách už
pred stáročiami nahradili krovinaté macchie,
zvyšky lesov zostali zachované iba v niekto-
rých horských oblastiach. V lete sú hrozbou
pre prírodu i l'udí časté rozsiahle požiare.
viac miest na pobrelf pevninského Gréc-
ka i jeho ostrovov zapfňajú hotelové komplexy.
Masová turistika tak prispieva nielen k devas-
tácii p6vodného prostredia produkciou odpadu,
ale aj k neúmernému vyčerpávaniu prfrodných
zdrojov, napr. pitnej vody. V mnohých lokalitách
vzrastie počas letnej sezóny počet obyvateľov
al niekoľkonásobne.
Národnostné i náboženské zloženie
všetkých troch krajín je pomerne homo-
génne. Národnostné i náboženské menšiny
tvoria len nepatrnú časť ich obyvatel'stva.
V Grécku tvoria takmer všetko obyvatel'stvo
pravoslávni Gréci a na Malte rímskokato-
lícki Malťania . Súčasťou Grécka je i vnútor-
ne nezávislá mníšska republika na polostro-
ve Áthos, ktorej obyvatel'stvo tvoria výlučne
muži - mnísi . V prípade Cypru je situácia
zložitejšia, dvojnárodnostne zmiešaný gréc-
ko-turecký ostrov bol násilne počas ozbro-
jeného konfliktu rozdelený na dve oddelené
časti, takže juh, Cyperská republika, je tak-
mer čisto grécka a pravoslávna, kým sever
je turecký a moslimský. V Grécku i na
Cypre však v ostatných rokoch výrazne rastú
počty legálnych i ilegálnych prisťahovalcov .
 EURÓPA

Najväčším mestom regiónu je trojmilió- z rozvoja bankovníctva a finančníctva , hoci

nové grécke hlavné mesto Atény. Ostatné
mestá Grécka sú ovel'a menšie, centrom
severného Grécka je Solún , na Peloponéze
leží Patras. Malé územie Malty je síce tak-
mer súvislo zastavané , administratívne má
však hlavné mesto Valletta iba 9 tisíc oby-
vatel'ov. Oficiálnym hlavným mestom Cypru
je vnútrozemská Nikózia, ktorá je rozdelená
vojenským pásmom priamo cez stred mes-
ta na grécku a tureckú časť, až v ostatných
rokoch obe strany umožnili prechádzať cez
hranicu turistom a napokon i domácim oby-
vatel'om. Hospodárskym centrom južnej
časti ostrova sa však stali prímorské mestá
Lemesós a Lárnaka .
je kritizovaný za slabú ochranu pred prieni-
kom financií z nejasných zdrojov. Malta zasa
využíva skutočnosť, že jej obyvatel'stvo ovláda
ako druhý jazyk angličtinu (bola britskou koló-
niou) a zameriava sa napríklad na organizova-
nie jazykových študijných pobytov. Všetky tri
krajiny sa môžu pýšiť bohatou históriou, ktorú
dokumentuje množstvo pamiatok, z nich na
Zozname svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO je zapísaných až 17 pa-
miatok z Grécka, 3 z Cypru a 3 z Malty.

• Gréci boli od staroveku známi ako vynikajúci

moreplavci. Čiastočne ostrovný charakter krajiny
podmieňuje rozvoj lodnej dopravy aj v súčasnos­
ti. Okrem toho výhodné podmienky registrácie ná-
morných lodí spôsobili, že pod gréckou vlajkou sa
plaví jedna z najväčších obchodných flotíl.
• Hlavné mesto Cypru, Nikózia, je už vyše 40 rokov roz-
delená pásmom nikoho, ktoré oddeľuje tureckú a grécki-
časť mesta. Pásmo kontrolované mierovými silami OSI\
je zabarikádované a vyprázdnené budovy uprostrec
neho už desat'ročia chátrajú (v pozad(}.

Všetky tri krajiny síce v rámci Európskej
únie ešte patria k podpriemerne rozvinutým ,
ale ich priemerná hospodárska a životná úro-
veň je vyššia ako na Slovensku, a to napriek
tomu , že ešte pred niekol'kými desaťročiami
boli jedny z najchudobnejších krajín Euró-
py. Tažiskom ich hospodárstva sú najmä
služby. Významným zdrojom príjmov je naj-
mä masový cestovný ruch. Cyprus ťaží tiež
Špecifikom politického života v Grécku
sú časté demonštrácie, ktoré prerastajú do
pouličných nepokojov. Špecifické medzinárod-
nopolitické záujmy Grécka často komplikujú ko-
lektívne rozhodovanie orgánov Európskej únie,
napr. keď grécka vláda blokovala medzinárodné
uznanie susedného Macedónska či momentál-
ne spolu s Cyprom vznášajú námietky voči sna-
hám Turecka o vstup do EÚ.

Otázky a úlohy:
• Z ponúk cestovných kancelárií zistite, ktoré lokality Grécka najčastejšie navštevujú turisti
zo Slovenska. Odhadnite ich vzdialenosť zo Slovenska.
• Na satelitných snímkach na internete (napr. www.maps.google.com) alebo v aplikácii
Google Zem (Google Earth) nájdite historické centrum hlavného mesta Cypru, Nikózie, ~
ktoré obklopuje pravidelný prstenec starého opevnenia. Rozlíšite líniu vojenského pásma
.,nikoho", ktorá rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť. Prečo ju možno rozoznať?
Pomôžte si aj fotografiami z internetu.
• Povedzte, prečo najmä v minulosti bol oceňovaný strategický význam Malty.
• Vysvetlite, prečo jedným z najvážnejších problémov Grécka, Cypru i Malty. ktorý sa
dotýka celej Európskej únie, je nelegálna imigrácia.

51
 EURÓPA
Rumunsko a Bulharsko
Východnú časť juhovýchodnej Európy
a Balkánskeho polostrova zaberajú štáty
Rumunsko a Bulharsko , ktoré zatial' ako
posledné vstúpili v roku 2007 do Európskej
únie. Väčším štátom z nich je Rumunsko ,
vyše 4-krát rozl'ahlejšie a rudnatejšie ako Slo-
vensko . Menšie Bulharsko je viac ako dvoj-
násobne rozl'ahlejšie, ale iba 1,5-krát l'udna-
tejšie ako Slovensko.
• Kultúrne a prfrodné pamiatky vnútrozemia Bulharska sú pre väčšinu zahraničných náv§tevníkov tak-
mer neznáme napriek tomu, že sú mimoriadne zaujímavé. Jedným z d6vodov je i zastaraná infraštruktú-
ra dopravy a najmä služieb. Na obrázku je stredoveké hlavné mesto Bulharska Veliko Tamovo.
Obe krajiny vypÍňajú rozsiahle pohoria,
ale aj nížiny. Rumunsko je oblúkom Karpát
rozdelené na dve časti. Prvú tvorí hornatá
stredná časť krajiny - Sedmohradsko a zá-
padná nížinatá pohraničná oblasť regiónov
Banátu, Bihoru a Maramurešu , ktoré utvá-
rajú východný okraj Vel'kej dunajskej kotli-
ny. Všetky tieto regióny boli kedysi súčasťou
Uhorska a svojou minulosťou , kultúrou i osíd-
lením sa stále výrazne líšia od zvyšného úze-
mia Rumunska, ktoré leží južne a východne
od Karpát a skladá sa z troch historických re-
giónov. Juh krajinY. medzi Karpatmi a dolným
tokom Dunaja vypÍňa Rumunská nížina , kto-
rá tvorí historický región Valašsko . Severo-
východnú časť krajiny tvorí prevažne pahor-
katinné Moldavsko a napokon územie medzi
dolným tokom Dunaja a pobrežím Čierneho
mora sa nazýva Dobrudža. Najväčšou riekou
Rumunska je Dunaj , ktorý priberá viacero
vel'kých prítokov ako Olt a Prut. Do povodia
Tisy, a tým aj Dunaja, patria rieky v západ-
nej časti krajiny Mureš a Samoš. Dunaj sa do
Čierneho mora vlieva rozl'ahlou deltou.
52
Bulharsko rozdeľuje pohorie Stará
planina na severnú a južnú časť. Najvyš-
šie pohoria Rila a Rodopy sa nachádzajú
na juhozápade krajiny. Severná časť Bul-
harska sa zvažuje k Dunaju , južnú časť od-
vodňuje rieka Marica, okolo ktorej sa roz -
kladá Hornotrácka nížina s teplým , takmer
subtropickým podnebím . Východnú hrani-
cu Bulharska tvorí málo členité pobrežie
Čierneho mora.
Národnostné zloženie Rumunska
a Bulharska je pomerne pestré. Hoci
v oboch krajinách prevládajú ich dominant-
né národy Rumuni a Bulhari , ktoré tvoria
vyše tri štvrtiny ich obyvatel'stva, obe majú
aj početné národnostné menšiny. Najpo-
četnejšou národnostnou menšinou Rumun-
ska sú Maďari a Rómovia (asi po asi 10 %).
V Bulharsku sú to najmä Turci , ale početn í
sú aj Rómovia a Macedónci. V oboch kraji -
nách žijú aj viaceré iné málo početné národ-
nosti ako Tatári , Arméni či Gagauzi a mnohé
ďalšie . Z náboženského hl'adiska prevláda
pravoslávne vyznanie, ale v Rumunsku sú
aj významné rímskokatolícke , gréckokatolíc-
ke a protestantské menšiny, v Bulharsku sa
až 10% obyvatel'ov hlási k islamu.
V oboch krajinách sú najväčš í mi mes-
tami hlavné mestá, v ktorých žije približ-
ne desatina obyvatel'ov štátu . Bukurešť
bola po vzn iku Rumunska vybudovaná na
výstavnú metropolu (Paríž východu ), ale
počas komunistickej diktatúry jej pôvodnú
zástavbu znič i li a nahradili megaloman-
 EURÓPA
skou betónovou architektúrou . V Rumun-
sku sa okrem hlavného mesta nachádza
viacero ďalších významných regionálnych
centier. Na západe a v Sedmohradsku sú
to najmä Kluž, Temešvár, Sibiu a Brašov.
Hlavným rumunským prístavom je Kons-
tanca a centrom rumunského Moldavska
je la~i. V Bulharsku majú väčší význam ok-
rem hlavného mesta Sofie ešte Plovdiv pri
rieke Marica a prístavné mestá na pobreží
Varna a Burgas .
Rumunsko i Bulharsko patria k najchu-
dobnejším krajinám Európskej únie. Ich
priemerná životná a hospodárska úroveň
nedosahuje ani polovicu priemeru únie
(Bulharsko iba 40 %), dokonca niektoré
regióny dosahujú asi štvrtinu európske-
ho priemeru . Hoci v ostatných rokoch sa • Bulharsko je najchudobnejšou krajinou Európskej úniE
pomocou reforiem štruktúra ich hospodár- naivné očakávania jeho obyvateľov, že všetko sa rýchl
stva zlepšuje , stále , najmä v Rumunsku , zmení k lepšiemu po vstupe do únie sa neplnia. Dôvodor
je značná časť obyvatel'stva zamestna- je najmä rozšírená korupcia v štátnom aparáte, ktorá ot
ná v pol'nohospodárstve (vyše štvrtina) . medzi/a i čerpanie financií z eurofondov. Podobné výjav
Priemyselná výroba je zväčša zastaraná z bulharských miest zrejme ešte tak skoro nezmiznú.
a málo efektívna, ťažký priemysel a ba-
níctvo spôsobujú stále značné škody na ('ll!
100 ,- - r ~ ·~ r ~-
, - r- - ·-
životnom prostredí. Ekonomický rozvoj
IO
však sl'ubujú nové investície (napr. výroba
automobilov v Rumunsku) , ktoré využíva- IO

jú hlavne lacnú pracovnú silu. Dopravná 10

infraštruktúra, ktorá bola desaťročia za-
60
nedbávaná, si vyžaduje obrovské investí-
cie. Najmä Bulharsko ťaží zo svojej tran- 50

zitnej polohy na hlavnej dopravnej trase 40

zo strednej Európy do Turecka. Brzdou '
rýchlejšieho rozvoja oboch krajín je najmä
vel'mi rozšírená korupcia . Po prechodnom 20
r·
r r
úpadku sa znova úspešne rozvíja cestov- 10
r l r
ný ruch , najmä prímorský v Bulharsku ,
ktorý láka nižšími cenami a zameriava sa
predovšetkým na klientelu z východnej po-
- ~
• Bulharsko
~ ~ ~ ~
• Rumunsko • Slovensko
Zdroj: cc.europa.eu/eurostut
~ ~ ~
• priemer EÚ

lovice Európy. Okrem morských pláží sa

• Rumunsko a Bulharsko sú zatial' nielen
v oboch krajinách nachádza množstvo kul-
najnovšími, ale aj najchudobnejšfmi členmi
túrnych i prírodných pamiatok, do Zozna-
Európskej únie
mu svetového kultúrneho a prírodného de-
dičstva UNESCO je zapísaných 9 pamiatok
z Bulharska a 7 z Rumunska.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte podl'a mapy prírodné podmienky Bulharska a Rumunska.
• Charakterizujte a porovnajte Rumunsko a Bulharsko v ťažbe nerastných surovín.
• Zistite, v ktorých oblastiach Rumunska a Bulharska žijú najvýznamnejšie národnostné
menšiny. Čím sú tieto oblasti jedinečné?
• Zostavte zoznam najatraktívnejšfch lokalít turistického ruchu Bulharska a Rumunska
a rozlíšte ich podl'a kategóri[ (prímorské, horské, kultúrne a i.). Ktoré z nich sú zapísané
do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO?

53
 EURÓPA
Chorvátsko, Bosna a Hercegovina,
Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko
a Albánsko
Región západnej časti Balkánskeho po-
lostrova (Balkánu) zaberajú viaceré menšie
štáty, ktoré boli , s výnimkou Albánska, v 20 .
storočí súčasťou štátu Juhoslávia (spolu so
Slovinskom) . Tento viacnárodný federatív-
ny štát sa po roku 1991 rozpadol počas sé-
rie občianskych vojen, ktoré si vyžiadali
najväčšie počty obetí od skončenia druhej
svetovej vojny v Európe . Proces rozpadu
bývalej Juhoslávie sa ešte doteraz celkom
neskončil , posledným všeobecne medziná-
rodne uznaným nezávislým štátom sa stala
Čierna Hora (v roku 2006) . Autonómny
región Kosovo síce vyhlásil nezávislosť od
Srbska (v roku 2008) , ktorú však väčšina
krajín sveta, vrátane Slovenska, neuznala.
O S9 I!L lje Im
W hlavné miesta
a letopočty bojov
- hranice štátov
územia osídlené a
obsadené Srbmi v Chorvátsku do r. 1994
••• územia osidlené a ovládané Srbmi v Bosne a
Hercegovine v r. 1992 - 1994
1111 územia ovládané Chorvátmi v Bosne a Hercegovine
od r. 1992
územia osidlené Bosniakmi v Bosne a Hercegovine
- Republika Srbská v Bosne a Hercegovine
&l letecké útoky NATO vr. 1999 proti Juhoslávii
- územie obývané Srbmi v Kosove v r. 2006
- územie obývané Albáncami v Macedónsku , Kosove,
Ciernej Hore a Albánsku
• Rozpad bývalej Juhoslávie bol veľmi krvavý
a komplikovaný. Je pravdepodobné, že tento proces
sa ešte celkom neskončil.
Najväčším a najl'udnatejším štátom regiónu
je vnútrozemské Srbsko, ktoré je asi 1,5-krát
väčšie a rudnatejšie ako Slovensko. Chorvát-
sko a Bosna a Hercegovina sú približne rov-
nako vel'ké rozlohou, ale majú nižší počet oby-
vatel'ov, kým Macedónsko a Albánsko majú
asi polovičnú vel'kosť a počet obyvatel'ov oproti
našej krajine. Najmenšia Čierna Hora a Koso-
vo majú iba štvrtinové rozlohy oproti Slovensku,
54
navzájom sa však veľmi líšia počtom obyvate-
l'ov, v Kosove žije až trojnásobne väčší počet
obyvatel'ov ako v Čiernej Hore.
• Belehrad, mesto nad sútokom Sávy a Dunaja,
bolo cieľom róznych útokov. Mesto sa vraj stalo
115-krát terčom vojenských útokov a 44-krát bolo
takmer úplne zni~né. Naposledy zažilo vojnové
ničenie v roku 1999.
Základnou črtou krajiny západného Balká-
nu je jej vel'mi členitý povrch, ktorý z väčšiny
vypÍňajú pohoria. Najväčšiu časť tvorí pohorie
Dináre, ktoré oddel'uje vnútrozemie od prístupu
k dlhému pobrežiu Jadranského mora. Preto
väčšina riek vo vnútrozemí ako Dráva, Sáva,
Drina, Velika Morava patrí do povodia Dunaja,
ktorý preteká cez severnú časť Srbska. V tejto
oblasti sa nachádzajú aj jediné väčšie nížiny.
Do Jadranského mora sa vlieva len niekol'ko
menších riek ako Neretva v Chorvátsku a Drin
v Albánsku. Najväčšou riekou Macedónska
je Vardar. V pohoriach sa nachádza i viace-
ro jazier, najväčšie sú Skadarské, Ochridské
a Prespanské jazero. Na úzkom páse členité­
ho pobrežia Jadranského mora zasahuje teplá
subtropická klíma, vnútrozemské horské oblasti
sú podstatne chladnejšie.
Najdlhšie a najčlenitejšie morské po-
brežie má Chorvátsko (regióny Dalmácie
a Istrie) , za ním nasleduje Albánsko a Čierna
Hora. Krátky niekol'kokilometrový úsek po-
brežia má i Bosna a Hercegovina. Srbsko
stratilo rozpadom Juhoslávie prístup k moru ,
podobne ako Macedónsko.
Národnostné a náboženské zloženie oby-
vatel'stva západného Balkánu je vel'mi pestré.
Rozpadom Juhoslávie St! vytvorili, s výnimkou
Bosny a Hercegoviny a Ciernej Hory, národné
štáty s dominantnými národmi. Napriek tomu
takmer vo všetkých krajinách, s výnimkou Al-
bánska, žijú početné národnostné menšiny
zväčša v pohraničných územiach. Súčasťou
Srbska je i mnohonárodnostná autonómna ob-
lasť Vojvodina (severná časť Srbska), v ktorej
okrem Maďarov a mnohých iných národností
žije i najpočetnejšia zahraničná menšina Slo-
vákov mimo územia Slovenska. Vzťahy medzi
niektorými národmi sú vel'mi komplikované
 EURÓPA
a zaťažené rokmi vzájomných bojov a dokon- Hospodársky
ca vyvražďovaním. Najkomplikovanejšia je najvyspelejším
situácia v Bosne a Hercegovine, ktorá je fede- štátom je Chor-
ratívne usporiadaným štátom troch národov vátsko, ktoré ťaží
(Bosniakov, Srbov a Chorvátov), pričom na ich najmä z rozvoja
spoločné mierové spolunažívanie po skončení turistického ru-
občianskej vojny dozerá medzinárodné spo- chu. Aby umož-
ločenstvo . To tiež kontroluje situáciu v Kosove. nilo jeho ďalší
V Čiernej Hore sa značná časť dominantného rozvoj, urýchlene
obyvateľstva považuje stále za Srbov, kým zvy- rozširuje svoju
šok za Čiernohorcov. Z náboženského hľadis­ dial'ničnú sieť
ka sa hlásia Chorváti, malá časť Čiernohorcov v pobrežných
a obyvateľov severného Albánska prevažne oblastiach. Chor-
k rímskokatolíckej cirkvi. Srbi, Čiernohorci , vátsko sa tiež
Macedónci a časť obyvatel'ov na juhu Albánska intenzívne snaží
patria k pravoslávnej cirkvi a napokon Bos- splniť podmien-
niaci a väčšina Albáncov (v Albánsku , Kosove ky na vstup do • Vojvodina je viacnárodná se~~e
a Macedónsku) sú moslimami. Európskej únie. autonómna časť Srbska, ktorá je
Najväčším mestom oblasti je hlavné mes- H 0 s p 0 d á r st v 0 movom významnej slo~~enskej m
to Srbska Belehrad, ktorý sa v ostatných Srbska utrpelo šiny. Tá si stále uchováva svoj ja
i folklór. Na obrázku je detský folkló
rokoch rozrástol aj o srbských utečencov zo v~ne ~kody n~- súbor zo slo~~ensk.ej školy v Kovaá
susedných krajín . Hlavné mesto Chorvátska davnym1 VOJnovy-
Záhreb je takmer o tretinu menší, ostatné mi udalosťami , ale je aj zastarané a čakajú ho
hlavné mestá, Sarajevo (Bosna a Hercego- nutné reformy. Výhodou Srbska je jeho poloha
vina) , Skopje (Macedónsko) , Tirana (Albán- na hlavných dopravných koridoroch cez Balkán.
sko) , Priština (Kosovo) sú menšie, ale tiež sa Od rozvoja cestovného ruchu je tiež veľmi zá-
prudko a často chaoticky rozrastajú o prisťa­ vislé hospodárstvo Čiernej Hory. Hospodárstva
hovalcov z vidieka. Najmenším hlavným mes- ostatných krajín , ako aj životná úroveň ich oby-
tom regiónu je Podgorica v Čiernej Hore, ale vateľov sú na európske pomery na nízkej úrov-
i tak v nej žije šestina obyvateľov štátu. ni, nebezpečnými a vel'mi rozšírenými javmi sú
korupcia, nelegálne podnikanie a organizo-
vaný zločin. Mnoho obyvatel'ov týchto krajín sa
snaží emigrovať do vyspelých krajín Európskej
únie. Pre rozvoj cestovného ruchu majú krajiny
západného Balkánu čo ponúknuť, v Zozname
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO je zapísaných 7 pamiatok z Chorvát-
ska, 3 zo Srbska, po 2 z Bosny a Hercegoviny,
Čiernej Hory a Albánska a po 1 z Macedónska
a Kosova, okrem nich možno navštíviť i viacero
národných parkov.
• Chudobné Macedónsko väčšie počty zahraničných
turistov obchádzajú. Veľa cudzincov na uliciach starého
Skopje nestretnete.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte podľa mapy prírodné podmienky Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Srbska,
Čiernej Hory, Macedónska a Albánska. Porovnajte prírodné podmienky regiónu
s regiónom Pobaltia.
• Zistite, kadiaľ a cez ktoré krajiny vedú hlavné dopravné trasy na západnom Balkáne.
(Použite mapy, internet a iné zdroje informácií.)
• Ktoré oblasti západného Balkánu sa stále považujú za možné ohniská vzniku nových
národnostných konfliktov? (Využite poznatky z dejepisu a aktuálne z médii.)
• Vyhľadajte na internete všetky pamiatky zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva UNESCO aj národné parky v krajinách bývalej Juhoslávie
a Albánsku . Ktoré z nich sú vážne ohrozené a prečo?

55
 EURÓPA
Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko
Východná Európa tvorí takmer polovicu
rozlohy celého svetadiela. Prevažne nížina-
tú krajinu v minulosti zjednotilo pod svoju
vládu cárske Rusko , ktoré neskôr nahradil
komunistický Sovietsky zväz . Po jeho roz -
pade v roku 1991 vznikli nové štáty, ktorých
väčšina zostala súčasťou Spoločenstva
nezávislých štátov (SNŠ) . Vo východ-
nej Európe sú to okrem Ruska Ukrajina,
Bielorusko a Moldavsko. Formálnou sú-
časťou Moldavska je od jeho vzniku i medzi-
národne neuznaný separatistický štát Pod-
nestersko, ktorý zaberá úzky pás územia na
východnom brehu rieky Dnester.
Najväčšou z týchto troch krajín je Ukra-
jina, východný sused Slovenska. Po Rusku
je druhá najrozl'ahlejšia krajina Európy, jej
rozloha je vyše 12-krát väčšia než rozloha
Slovenska a žije tam vyše 8-krát viac oby-
vatel'ov (45 mil.) . Rozlohou i počtom oby-
vatel'ov je druhé Bielorusko, ktoré je 4-krát
rozl'ahlejšie ako Slovensko , ale počet oby-
vatel'ov nedosahuje ani 2-násobok Sloven-
ska. Najmenšie Moldavsko je oproti našej
vlasti rozlohou i počtom obyvatel'ov asi
o štvrtinu menšie.
Povrch všetkých troch krajín tvoria pre-
važne nížiny , z ktorých sa miestami dvíha-
jú pahorkatiny. Jediné výraznejšie pohoria
sa tiahnu v okrajových častiach Ukrajiny,
na západe časť Karpát a na polostrove
Krym Krymské vrchy. Ukrajina ako jediná
z nich je prímorskou krajinou , leží na pobre-
ží Čierneho a Azovského mora , patrí jej
rozl'ahlý polostrov Krym . Umelo vytvorené
hranice vnútrozemského Moldavska vedú
len 2 km od pobrežia morského zálivu .
Cez územie Ukrajiny a Bieloruska preteká
rieka Dneper a jeho vel'ké prítoky sú Pri-
piať, Desna a Berezina. Priemyselné oblasti
východnej Ukrajiny odvodňuje Donec. Mol-
davsko leží medzi riekami Prut a Dnester.
Územie Ukrajiny na juhozápade siaha až
po deltu Dunaja . Kým Bielorusko a seve-
rozápadná Ukrajina sú porastené rozsiah-
lymi zmiešanými lesmi , južnú a východnú
Ukrajinu a Moldavsko pokrývala pôvodne
step, ktorú však premenili prevažne na
ornú pôdu. Na južnom pobreží Krymu pod
svahmi hôr je úzke pásmo subtrópov.
Spoločnou črtou obyvatel'stva všetkých
troch krajín je skutočnosť, že od ich vzniku
jeho počet neustále klesá . Príčinou je zlý
zdravotný stav obyvatel'stva, nízka pôrod-
nosť a emigrácia. Napr. na Ukrajine sa od
jej vzn iku znížil počet obyvatel'ov (zatial')
takmer až o 7 mil. Národnostné pomery sú
56
značne odlišné, vo všetkých krajinách však
existujú početné menšiny, z nich sú najpo-
četnejší Rusi. V Bielorusku síce dominujú
Bielorusi , avšak väčšina z nich hovorí po
rusky. Na Ukrajine sa koncentruje ruská
menšina na východe krajiny, ale aj časť
Ukrajincov na východe hovorí po rusky.
V Moldavsku sa voči vláde a Moldavcom
vzbúrila prevažne ruská a ukrajinská men-
šina v Podnestersku, ďalšia národnosť
Gagauzi si zasa vydobyli autonómiu . Najmä
na Ukrajine žije i mnoho iných národností
(Maďari , Rumuni , Poliaci) a národov (napr.
Krymskí Tatári) , z ktorých mnohé sa sem
dostali v rámci osídl'ovania úrodných stepí
v 18. - 19. storočí (Bulhari, Arméni , Gréci ,
Židia) . Z náboženského hl'adiska prevláda
vo všetkých troch krajinách pravoslávie .
Obyvatel'stvo sa sústreďuje do miest, naj-
väčším je ukrajinské hlavné mesto Kyjev
(vyše 2,5 mil. obyv.), okrem neho sa na-
chádzajú v krajine ešte štyri mestá s viac
ako miliónom obyvatel'ov: Charkov, Dne-
propetrovsk, Doneck a Odesa. V súmestí
Doneckej panvy na východe Ukrajiny žije
dohromady až 8 mil. obyvatel'ov. Strategic-
ký význam má prístav Sevastopol' na Kry-
me. Hlavným mestom Bieloruska je Minsk ,
v ktorom žije takmer šestina obyvatel'ov
krajiny, ostatné bieloruské vel'komestá majú
regionálny význam. Centrom Moldavska je
Kišiňov, druhé najväčšie mesto krajiny Ti-
raspol' je hlavným mestom separatistického
Podnesterska.
Hospodársky naJvacsl význam má
Ukrajina, ktorá disponuje značným ne-
rastným bohatstvom , ťaží čierne uhlie
a najmä rôzne rudy kovov. V dodávkach
ropy a zemného plynu sú však všetky tri
krajiny závislé od Ruska, čo je predmetom
častých vzájomných sporov, najmä preto,
lebo cez Ukrajinu a Bielorusko vedú tra-
sy plynovodov a ropovodov z Ruska do
Európskej únie. Ukrajina i Bielorusko majú
tiež mohutné priemyselné podniky, ktoré
sú však technologicky zastarané a ich fun-
govanie závisí od dodávok z Ruska , kde
aj vyvážajú značnú časť svojej produkcie .
Počas vlády komunistov na rieke Dneper
vybudovali sústavu vel'kých priehradných
nádrží a elektrární. Moldavsko je prevažne
pol'nohospodárska krajina . Priemerná ži-
votná úroveň všetkých troch krajín je vel'-
mi nízka , v prípade Bieloruska a Ukrajiny
nedosahuje ani polovicu úrovne Slovenska.
Moldavsko je dokonca najchudobnejšou kra-
jinou Európy (okrem Kosova) , životná úroveň
je tam oproti Slovensku iba desatinová.

Pol'nohospodárstvo a zdravotný stav
vel'kej časti obyvatel'ov Bieloruska a čias­
točne i Ukrajiny vážne poškodila havária
jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černo­
byle v roku 1986. Spoločným problémom
Ukrajiny, Moldavska i Bieloruska je všade
prítomná korupcia a organizovaný zlo-
čin, ktoré spolu s miestnymi politickými
pomermi bránia väčšiemu prílevu zahra-
ničných investícií. Mnohí obyvatelia najmä
EURÓPA
Ukrajiny a Moldavska hl'adajú možnosť
lepšieho zárobku v zahraničí. Cestovný
ruch nie je vel'mi rozvinutý a v pohranič­
ných oblastiach s krajinami EÚ má skôr
ekonomický charakter.
Z Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska je do
Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO zapísaných len 9 lokalít.
S Ukrajinou má Slovensko jednu spoločnú pa-
miatku - Bukové pralesy Východných Karpát.

lnuitčlna

• Európske obyvateľstvo má veľmi pestrú jazykovú štruktúru, hoci nie tak pestrú ako niektoré iné časti
sveta. Pre východnú Európu je však typické prelínanie jazykov vplyvom historického vývoja.

Otázky a úlohy:
• Zostavte zoznam nerastných surovín, ktoré sa ťažia na Ukrajine a v Bielorusku.
• Vyhľadajte na internete (alebo použite iný zdroj informácií) mapu aktuálnych plynovodov
a ropovodov cez východoeurópske krajiny. Vysvetlite, prečo sa Rusko snaží vybudovať
trasy týchto produktovodov cez Baltské alebo Čierne more. ~
• Ktorá časť Ukrajiny má najviac spoločných čŕt so Slovenskom? Porovnajte Slovensko so ~
štátmi regiónu.
• Zistite z rôznych zdrojov informácií, aké následky mala havária v jadrovej elektrárni
v Černobyle. Ktoré z týchto dôsledkov pretrvávajú dodnes?

57
 Rusko
Rusko je najväčším štátom sveta , zabe-
rá viac ako devätinu všetkej súše na Zemi.
Jeho rozloha je 1,5-krát väčšia ako rozloha
Európy, pretože väčšina jeho územia leží
v severnej Ázii. Napriek tomu sa však Rusko
zaraďuje viac do Európy, pretože tam leží jad-
ro štátu a žije aj väčšina jeho obyvatel'ov. Ob-
rovská krajina Ruska (takmer 350-násobok
rozlohy Slovenska) je osídlená pomerne ried -
ko . S počtom obyvatel'ov 140 mil. je Rusko až
na 9. mieste na Zemi. Rusko obnovilo svoju
nezávislosť na konci roka 1991 po rozpade
Sovietskeho zväzu. Sovietsky zväz vznikol
po prvej svetovej vojne premenou bývalého
cárskeho Ruska na komunistický štát. Pre-
to aj Sovietsky zväz bol často vnímaný viac
ako komunistické Rusko než ako spojenie
viacerých republík. Dnešné Rusko sa nazýva
oficiálne Ruská federácia . Skladá sa z 89
území, ktoré majú rôzne pomenovanie, ale
podl'a zákonov sú si rovnocenné. Spravidla
územia, kde žijú neruské národy sa označu­
j~ ako republiky alebo autonómne oblasti.
Uzemia osídlené Rusmi sú väčšinou rozdele-
né na oblasti alebo kraje. Niektoré republiky
sa v nedávnej minulosti snažili získať väčšiu
autonómiu či úplnú nezávislosť (Čečensko) .
Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu
prekonala ťažké obdobie, keď dokonca jemu
samotnému hrozil rozpad , rozbujnela sa
korupcia a organizovaný zločin , v niekto-
rých jeho častiach dokonca vypukli ozbrojené
konflikty. Napriek tomu Rusko zostalo
jednou z najvýznamnejších vel'mocí vo
svete, ktorá neváha presadzovať svoje strate-
gické záujmy aj za svojimi hranicami.
Hoci Rusko siaha k pobrežiam 11 morí,
je vnímané viac ako kontinentálna moc-
nosť. Vzniklo to tým , že väčšina jeho po-
brežia leží v chladnej oblasti Arktídy a dlho
nebolo pre lodnú dopravu dostupné, čo sa
však pre globálne otepl'ovanie zrejme môže
čoskoro zmeniť. Krajina Ruska je vel'mi roz-
manitá. Európska časť je prevažne nížinatá
(Východoeurópska nížina) a od ázijskej
časti oddelená 2 000 km dlhým pohorím
Ural. Najjužnejšou časťou Ruska je oblasť
jeho najyyššieho pohoria Kaukazu , ktoré už
patrí k Azii. Väčšina ázijskej časti Ruska sa
označuje ako Sibír, jej západnú časť tvorí
r_ozsiahla močaristá Západosibírska nížina.
Dalej na východ sa rozprestierajú prevažne
vysočiny a pohoria. Na južných hraniciach
~ Mongolskom sa týči pohorie Altaj . Na
Dalekom východe na polostrove Kamčatka
sa nachádza množstvo aktívnych sopiek.
Vel'ká časť krajiny má drsné kontinentálne
58
podnebie s chladnými zimami a krátkymi
miernymi letami. Vel'kú časť územia Sibíri po-
krýva dlhodobo zamrznutá pôda. Európska
časť Ruska má miernejšie podnebie a najjuž-
nejšie územia v oblasti Kaukazu majú teplé
subtropické podnebie. Riečna sieť Ruska je
bohatá na množstvo mohutných vel'tokov,
ktoré väčšinou tečú v smere juh - sever, čo
sťažovalo dopravné prepojenie v najdôle-
žitejšom smere západ - východ . Najväčšia
rieka európskej časti Volga (ústi do Kaspic-
kého mora) bola viacerými prieplavmi spo-
jená so svetovým oceánom. Okrem nej sú
v európskej časti významné i rieky Don , Se-
verná Dvina a krátka Neva, ktorá spája La-
dožské jazero s Baltským morom . Na Si-
bíri sú najväčšími riekami Ob, Irtyš, Jenisej,
Angara a Lena (patria do úmoria Severného
l'adového oceánu) a Amur, ktorý tečie do
Tichého oceánu. Najobjemnejšou slad-
kovodnou nádržou a najhlbším jazerom na
Zemi je Bajkal. Vel'kú časť Ruska pokrývajú
rozsiahle ihličnaté lesy - tajga , južne od nej
sa nachádza pásmo stepí.
Rusko má s vývojom obyvatel'stva
v ostatných desaťročiach podobné prob-
lémy ako napríklad Ukrajina. Aj počet
obyvatel'ov Ruska klesá (od vzniku nezá-
vislosti o 8 mil.) najmä pre vel'mi zlý zdra-
votný stav (masovo rozšírený je najmä
alkoholizmus) a zlé sociálne podmienky.
Z hl'adiska národnostnej štruktúry je oby-
vatel'stvo Ruska vel'mi pestré, i keď neruské
národnosti tvoria iba pätinu obyvatel'stva.
V Rusku sa oficiálne používa 30 jazykov
menšín , mnoho etnických skupín však do-
teraz nemá spisovný jazyk. Okrem Rusov
žijú v Rusku najmä pôvodné národy, ktoré
si Rusko v minulosti podmanil9 , najpočet­
nejší z nich sú Tatári , Baškiri , Cuvaši. Naj-
pestrejšia je zmes národov na Kaukaze , len
v Dagestanskej republike žije 17 hlavných
národov. Okrem týchto pôvodných národov
žije v Rusku množstvo príslušníkov národ-
ností, ktorí sa tam usadili počas existencie
cárskeho Ruska alebo Sovietskeho zväzu ,
najmä Ukrajinci , Arméni , Bielorusi , Nemci ,
Židia, stredoázijské národy. V ostatných
rokoch sa najmä Ďalekom východe často
ilegálne u_sádzajú pri hraniciach so svojou
krajinou Cíňania . Aj náboženské zloženie
obyvatel'ov Ruska je vel'mi pestré. Vyše po-
lovica l'udí sa hlási k pravosláviu , takmer
pätina k islamu , niektoré národy, ako Bu-
riati na Sibíri a Kalmyci pri Kaspickom mori ,
vyznávajú budhizmus . Rozšírených je ďal ­
ších asi 70 iných vierovyznaní a siekt. Asi
desatina obyvatel'ov je bez vyznania.

Osídlenie Ruska je vel'mi nerovnomerné.
Takmer tri štvrtiny obyvatel'ov žijú v mes-
tách . Hlavné mesto Moskva má vyše 10 mil.
obyvatel'ov, druhé v poradí a kedysi cárske
hlavné mesto Petrohrad (Sankt Peterburg)
obýva 4,5 mil. obyvatel'ov. Ďalších 11 miest
Ruska má vyše 1 mil. obyvatel'ov, z nich naj-
významnejšie sú priemyselné centrá v ob-
lasti Uralu : Jekaterinburg , Čel'abi nsk, Ufa
a Perm, v Povolží najmä Nižný Novgorod,
Kazaň , Samara a Volgograd . V ázijskej čas­
ti sú miliónovými mestami iba Novosibirsk
a Omsk v západnej Sibíri. Hospodársky
a strategický význam však majú i viaceré
menšie vel'komestá ako prístavy Murmansk,
Krasnodar a Astrachán v európskej časti či
Vladivostok na pobreží Japonského mora.
Známy je aj lrkutsk pri jazere Bajkal i centrá
ťažby nerastných surovín ako Jakutsk, Kras-
nojarsk a Tobol'sk na Sibíri. Najsevernejším
vel'komestom na Zemi je sibírsky Noril'sk.
Pôvodne Sovietsky zväz súperil so Spo-
jenými štátmi americkým i o prevahu vo
svete. Dnešné Rusko má síce stále vel'ký
arzenál zbraní i technológií, ale jeho hospo-
dárstvo značne zaostalo za inými vyspelými
krajinami . V ostatných rokoch sa však hos-
podársky rast Ruska oživil vďaka exportu
nerastných surovín, najmä ropy a zem-
ného plynu . Z hl'adiska objemu hospodár-
stva sa tak Rusko dostalo v súčasnosti na
6. miesto vo svete. Rusko má vel'mi pestré
nerastné bohatstvo , ropa sa v súčasnosti
ťaží najmä v západnej Sibíri , ale i pri Kas-
pickom mori a v Povolží. Ruské zásoby
zemného plynu sú jedny z najväčších na
svete, obrovské sú tiež ložiská čierneho
uhlia. Pestrá je ťažba a spracovanie rúd
kovov od železa po zlato či platinu . V pro-
dukcii diamantov patria Rusku tiež popred-
né miesta vo svete . Rozl'ahlé lesy posky-
tujú množstvo dreva. Na mnohých ruských
riekach vybudoval i mohutné vodné diela.
Ťažba surovín i priemyselná výroba sú čas­
to vel'mi nešetrné k životnému prostrediu ,
ktoré je ťažko poškodzované v snahe o čo
najväčšie zisky. Napriek úpadku viacerých
Otázky a úlohy:
• Zistite pomocou máp, internetu alebo iných zdrojov informácií, v ktorých častiach Ruska
sa nachádzajú republiky jednotlivých národov.
• Opíšte trasu Transsibírskej magistrály. Zistite, kde začína a kde končí. Ktoré významné
sídla spája?
• Určte podľa mapy, ktorá časť Ruska leží v geografických šírkach strednej Európy. Ktoré
mesto je jej centrom v európskej časti?
• Vyberte miesta v Rusku , ktoré by ste označili za mimoriadne atraktívne pre cestovný
ruch . Prečo?
EURÓPA
priemyselných odvetví si Rusko v niekto-
rých oblastiach udržalo špičkovú svetovú
úroveň , najmä v kozmickom priemysle či
v zbrojárstve . Vláda komunistov najťaž šie
postihla pol'nohospodárstvo, ktoré zosta-
lo značne zanedbané a doteraz nedokáže
pokryť ani vlastnú spotrebu Ruska . Ani do-
pravná infraštruktúra nie je na vel'mi dob-
rej technickej úrovni . Najväčš í význam má
železničná doprava, ktorá okrem leteckej
dopravy ako jediná spája tichooceánske
pobrežie Ruska s jeho európskou časťou
(Transsibírska magistrála). Hospodársky
význam má i rozsiahla sieť ropovodov
a plynovodov v západnej časti Ruska .
Vodná doprava je obmedzená klimatickými
podmienkami (niekol'komesačným zamŕza ­
ním riek a severných morí). Cestná doprava
v rozvoji zaostáva, rozl'ahlé riedko osídlené
územia spája najmä letecká doprava.
Životná úroveň obyvatel'ov Ruska je vel'mi
rozdielna. Malá časť obyvatel'ov má vysoké
príjmy a úzka skupina oligarchov - priemy-
selných magnátov - patrí medzi najväčších
boháčov sveta. Väčšina obyvatel'ov však žije
podstatne skromnejšie, vel'ké sú aj rozdiely
v životnej úrovni podl'a jednotlivých oblas-
tí krajiny, ktoré sa líšia až 20-násobne. Kým
napríklad Moskva patrí medzi mestá, kde je
najdrahšie živobytie vo svete, životná úroveň
obyvatel'ov republ ík na Kaukaze je na úrovni
rozvojových kraj ín Afriky.
30
!
~o l
,.,~ ,.,.,., ,# ,<!>"' ,~"' ,.,,., ,o,'IÍ' ,<!>"' ,#' ,<f'"' '),# '),<§>"'
Zdroj: http://en.wikipedla.org/wiki/Demograp hics_ of_ Russia
• Rusko zažilo po páde Sovietskeho zväzu nielen
ekonomický, ale aj výrazný demografický úpadok
59
 ÁZIA
Príroda
Ázia je najrozl'ahlejším svetadielom
s rozlohou vyše 44 mil. km 2 , čo predstavuje
takmer jednu tretinu zemskej súše. Prírodné
podmienky Ázie sa vyznačujú početnými zau-
jímavosťami, z ktorých viaceré sú jedinečné.
Pre Áziu sú typické mnohé superlatívy.
Ázia spolu s Európou tvorí eurázijský kon-
tinent. Hranicu medzi Európou a Áziou pred-
stavuje myslená čiara prechádzajúca cez po-
horie Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú
zníženinu , Marmarské, Egejské a Stredozem-
né more. Od Severnej Ameriky ju oddeľuje
Beringov prieliv, od Afriky Sinajský polostrov
(Suezský prieplav) . Áziu na severe obmýva
Severný l'adový, na východe Tichý a na juhu
Indický oceán. Pevninská časť Azie sa roz-
prestiera na severnej pologuli a ostrovná časť
zasahuje aj na južnú. Medzi najznámejšie mo-
ria, ktoré obmývajú Áziu , patria Arabské, Ju-
hočínske, Východočínske, Žlté, Ochotské,
Východosibírske a Karské more. červené
more je prepojené so Stredozemným morom
pomocou Suezského prieplavu. Medzi Pred-
nou a Zadnou Indiou sa nachádza Bengálsky
záliv a medzi Japonskom a Kórejským polo-
strovom je Kórejský prieliv.
Ázia má pomerne členité pobrežie. Sú-
časťou Ázie je najväčší polostrov na Zemi -
Arabský polostrov. Ďalšími významnými
polostrovmi v južnej Ázii sú Predná India,
Zadná India, z ktorej vybieha Malajský po-
lostrov. Na západe leží polostrov Malá Ázia,
na východe Kórejský polostrov a na seve-
rovýchode Kamčatka. Najvýchodnejší je ču­
kotský polostrov a na severe je najväčším
Tajmýrsky polostrov. Ostrovný svet Ázie je
vel'mi rôznorodý. Najväčší ostrov Kalimantan
(Borneo) je asi 15-krát väčší ako Slovensko.
pohoria predstavovali oddávna významnú bariéru, ktorá delila tento svetadiel. Nikdy však ne-
boli celkom neprekonatelné, napr. budhizmus sa pred vyše 1 500 rokmi rozšíril z Indie do Číny práve cez
Himaláje a Tibetskú náhornú plošinu. Dnes tieto pohoria prekonáva čoraz viac ciest.
60
Južne od Indie sa nachádza ostrov Cejlón (Srí
Lanka) , na východe ležia Taiwan a Sachalín
a na západe Cyprus. Rozl'ahlý ostrov Sumat-
ra je súčasťou súostrovia Vel'ké Sundy. Mno-
ho ostrovov tvorí súostrovie Filipíny a známe
sú aj Japonské ostrovy.
Azia je podl'a priemernej nadmorskej výš-
ky svetadiela druhá v poradí hneď za Antar-
ktídou. Nachádza sa tam najvyšší a zároveň
i najnižší bod na zemskom povrchu . Najvyš-
šie ázijské pohoria vznikli alpsko-himalájskym
vrásnením v druhohorách a najmä v treťoho­
rách. Kolíziou indickej a eurázijskej litosférickej
dosky sa vyvrásnili Himaláje, ktoré sú s vrcho-
lom Mount Everest (8 848 mn. m.) najvyšším
pohorím na Zemi. Vrásnením sa vytvoril pás
pohorí, ktorý sa tiahne z Malej Ázie do Zadnej
Indie. Na západe patrí k najvyšším Kaukaz.
Rozsiahla horská sústava Pamír s mohutným
zal'adnením spája pohoria Ťanšan, Hindú-
kuš, Karakoram, Kunlun a Himaláje. Počas
vrásnenia sa litosférické dosky lámali , pričom
niektoré časti sa dvíhali a iné poklesávali . Tak
vznikla aj Tibetská náhorná plošina, ktorá
patrí medzi najrozsiahlejšie a najvyššie polo-
žené na Zemi. Najnižšie položeným miestom
na súši je breh Mŕtveho mora (-408 m).
Smerom na juh od Himalájí sa nachádza
úrodná lndogangská nížina. Intenzívne pol'-
nohospodársky sa využíva aj Vel'ká čínska ní-
žina. Tieto regióny patria medzi obilnice sveta
a dominantnou plodinou je ryža. Vzhl'adom na
nedostatok zrážok treba niektoré oblasti ume-
lo zavlažovať, napr. Mezopotámsku nížinu.
Nie pre všetky ázijské nížiny je príznačná orná
pôda a s ňou súvisiace pol'nohospodárske vy-
užitie. Napríklad Západosibírska nížina má
aj močaristý charakter aj je porastená lesmi
alebo Turanská nížina má púštny ráz.
 ÁZIA

Sprievodným procesom alpsko-himaláj-

skeho vrásnenia bola sopečná činnosť. Mo-
hutná sopečná činnosť prebiehala v Prednej
Indii, kde láva, ktorá vytekala zo zlomov, utvo-
rila Dekanskú plošinu. Iný charakter mala so-
pečná činnosť na styku litosférických dosiek,
pričom vznikli mohutné vrcholy, ktoré sa tiah-
nu od Kamčatky cez Japonsko až do Indoné-
zie. V týchto geologicky aktívnych oblastiach
sú relatívne časté zemetrasenia , mnohokrát
katastrofické. V niektorých prípadoch môžu
vznikať vlny cunami .
Vzhl'adom na svoju rozlohu sa Ázia roz-
prestiera vo všetkých klimatických pás-
mach. Od arktického na ostrovoch v Se-
vernom l'adovom oceáne až po rovníkové
v ostrovných štátoch pri rovníku . Najväčš i a
časť svetadiela sa však nachádza v miernej
klimatickej oblasti. Ázia má rozsiahle vnútro-
zemie, a preto sa v klíme výrazne prejavuje
oceánita a kontinentalíta . Prejavom konti-
nentality je aj veľký teplotný rozdiel medzi naj-
teplejším a najchladnejším mesiacom, ktorý
na niektorých miestach môže dosiahnuť do
100 oc. V regiónoch južnej a juhovýchodnej
Ázie, ktoré ležia blízko oceána, klímu ovplyv-
ňuje monzúnové prúdenie, v letných mesia-
coch prináša množstvo zrážok a v zime sucho.
Juhozápadnú oblasť Ázie zaberajú najsuchšie
regióny s viacerými púšťami. Keďže výšková
členitosť Ázie je značná, v klíme sa prejavuje
aj vertikálna zonálnosť.
Najdlhšia ázijská rieka Chang Jiang
(Jang-c '-ťiang) a rieka Huang He sa využí-
vajú najmä na zavlažovanie. Rieky Mekong,
Brahmaputra, lndus a Ganga majú monzúno-
vý režim odtoku s každoročnými záplavami.
Ganga je posvätnou riekou hinduistov. Na
závlahu Mezopotámskej nížiny slúžia Eufrat
a Tigris. Snehovo-dažďový režim odtoku je
typický pre sibírske rieky Ob, Jenisej, Lena.
Mnohé oblasti vnútrozemia sú bezodtokové.
Príkladom je Aralské jazero, to postupne
vysychá pre neekologické využitie riek, ktoré
• Symbolom ochrany prfrody v Ázii, ale aj na celej Zemi,
je panda velká. Toto milé zviera je sfce doma v Čfne ob-
/'úbeným maskotom, no zostáva smutnou skutočnosťou,
že z celkového hl'adiska je táto krajina jednou z tých, kde
je prírodné prostredie najviac devastované.
ústia do jazera. Najväčším jazerom na Zemi je
Kaspické more, ktoré je 7,5-krát väčšie ako
Slovensko a najhlbším jazerom na Zemi je
Bajkalské s hÍbkou 1 620 m.
Pre Áziu je typická pestrosť rastlinných
a živočíšnych spoločenstiev. Na severe sa na-
chádzajú spoločenstvá tundier, na ktoré z juhu
nadväzujú obrovské plochy tajgy na podzoloch.
Tiahnu sa od Západosibírskej nížiny po pobre-
žie Tichého oceána. Ihličnaté lesy postupne
prechádzajú do listnatých, ktoré lemujú úrodné
oblasti stepí so sprašami a porastené tráva-
mi. Polopúštne až púštne oblasti (napr. An
NafOd, Ar Rub Al Khäfi, Karakum , Kyzylkum)
sa vyvinuli v aridných oblastiach. V regiónoch
monzúnovej Ázie sa vyskytuje monzúnový
les s tigrom bengálskym a slonom indickým.
V najdaždivejších zónach sa vyvinul dažďový
rovníkový les s bujným rastlinstvom a živočíš­
stvom. Mnohé neprístupné územia nie sú stále
podrobne preskúmané.
Ochrana prírody v Ázii sa vyznačuje kon-
trastmi. Niektoré druhy sú extrémne chránené
(panda veiM, tiger sibírsky), mnohokrát na úkor
iných. Na druhej strane prebieha nekontrolova-
tel'né odlesňovanie , najmä v oblasti Zadnej Indie.

Otázky a úlohy:
• Určte pomocou mapy významné rovnobežky a poludnfky, ktoré prechádzajú cez Aziu
Aký vplyv má poloha Ázie na jej prírodné podmienky?
• Súťažte v triede: za určený čas pomocou fyz1ckogeografickej mapy náJdite čo najviac
názvov prírodných prvkov začínajúcich na písmeno K. Co o nich v1ete povedať? ~
• Na internete (al bo z iného zdroja inform ciij zistlt , aké dOsledky mala vlna cunarm, ktorá
zasiahla juhovýchodnu Áz1u v roku 2004 Zistite aj aktuality o varovnom systéme pred eu nami.
• Vysvetlite rozdiel medzi l tnym a zimným monzúnom Aký vplyv maju monzúny na hos-
pod rstvo danych kraJín?
• Porovnajte graf režimu odtoku nek Ob Mekong Vysv tht rozdiely.
• Vytvorte vlastny zoznam .naj* (superlallvov), ktoré a v1ažu k Á.zli. Zaradenie do
zozn mu zdôvodníte.

61
 ÁZIA
Spoločnosť
Ázia je najväčší, najl'udnatejší a v prie-
mere aj najhustejšie osídlený svetadiel.
V jej geografických hraniciach žije už takmer
3,9 miliardy obyvatel'ov, čo je takmer 60 %
svetovej populácie. Dve tretiny obyvatel'ov
Ázie žijú v dvoch štátoch, ktoré sú aj prvý-
mi dvoma najl'udnatejšími štátmi na Zemi,
v Číne a Indii.
uala Lurm&'
~Si"9'1"1r O N ý, 'L l
O 1000 2000 km
Hustota osldlenia (obyv. na km' )
.......
\( ti l).
o 10 50 100 200
• Rozmiestnenie obyvatel'stva Ázie je vel'mi ne-
rovnomerné
Počet obyvatel'ov Ázie v súčasnosti stále
výrazne rastie, hoci v niektorých krajinách sa
tempo celkového prírastku výrazne spomal'u-
je. V severnej Ázii, t. j. v ázijskej časti Ruska
a v Japonsku dokonca počet obyvatel'ov
klesá. Napriek tomu, že priemerná hustota
osídlenia Ázie je najvyššia na svete, 87 oby-
vatel'ov na km 2 , väčšina jej územia je osídle-
ná vel'mi riedko. Najhustejšie osídlenie sa
sústreďuje do dvoch hlavných oblastí. Prvou
je časť východnej Ázie tvorená východ-
nou Čínou, Kóreou, severným Vietnamom,
Taiwanom a Japonskom, kde žije až tretina
obyvatel'ov Ázie a priemerná hustota osídlenia
je tam päťnásobne vyššia ako ázijský priemer,
v súvislo urbanizovaných oblastiach dokonca
až desaťnásobne vyššia. Druhou, približne
rovnako vel'kou hlavnou oblasťou osídlenia
je indický subkontinent, kde žije ďalšia tre-
tina obyvatel'ov Ázie. Najhustejšie osídlenými
oblasťami tejto časti Ázie sú lndogangská ní-
žina, delta Gangy a pobrežné oblasti Prednej
Indie, kde tiež dosahuje hustota osídlenia viac
ako 10-násobok ázijského priemeru. Hoci na
zvyšných vyše 80 % rozlohy Ázie pripadá len
62
zvyšná tretina obyvatel'ov, aj z nich sa väčšina
sústreďuje do malých prel'udnených oblastí,
napr. polovica obyvatel'ov rozl'ahlej Indonézie
žije na ostrove Jáva, ktorý tvorí len 7% rozlohy
celej krajiny. Podobne sa sústreďuje osídlenie
Zadnej Indie do nížin pri ústiach vel'kých riek,
v strednej Ázii do niekol'kých rozsiahlych oáz
a v krajinách Perzského zálivu len do niekol'-
kých mestských oblastí. Takmer neobývané
sú púštne oblasti , vysoké pohoria , náhorné
plošiny a rozl'ahlé pásmo tajgy a tundry na
severe Ázie.
/>.. • Najrýchlejšie rastie populácia v južnej
·
.,
prevláda hinduizmus
Väčšina obyvatel'ov, často aj v tých naj-
hustejšie osídlených oblastiach, však stále
žije na vidieku. V mestách žije v priemere
iba 40 % obyvatel'ov Ázie. Najvyššia miera
urbanizácie je v krajinách juhozápadnej
Ázie (okrem mestských štátov ako Singapur,
kde je 100 %) . Najväčšie mestské aglome-
rácie sa sústreďujú do východnej a južnej
Ázie . Najväčšou mestskou aglomeráciou
je Tokio, na popredných miestach sú ale
aj aglomerácie Bombaja, Šanghaja, Dillí,
Pekingu, Soulu a ďalších. Celkovo sa od-
haduje, že v Ázii leží až polovica všetkých
miest a mestských aglomerácií sveta s viac
ako miliónom obyvatel'ov.
Národnostné i náboženské zloženie
obyvatel'stva Ázie je vel'mi zložité. Ázij-
ské národy sa zaraďujú do niekol'kých
navzájom výrazne odlišných jazykových
rodín. Najpočetnejším národom na svete
sú Číňania- Chanovia, ktorých je asi 1,2
miliardy, ostatné národy sú síce podstatne
menej početné , ale stále obrovské. Viac
ako 100 miliónov l'udí majú Hindustanci,
Bengálčania, Bihárčania a Pandžábci
v Indii , Bangladéši a Pakistane, Malajci
v juhovýchodnej Ázii a Japonci v Japonsku .
Celkovo sa v krajinách Ázie hovorí vyše
1 000 rozličnými jazykmi . Aj náboženské
zloženie Ázie je veľmi pestré, premieša-
né sú tam hlavné svetové náboženstvá:
 ÁZIA

islam, budhizmus, hinduizmus i rôzne sa exportuje do ostatných častí sveta, ale

smery kresťanstva a napokon i judaizmus čoraz väčš í podiel sa už spracúva či spo-
(kapitola Náboženstvá sveta) . trebúva v rámci Ázie . Ázia disponuje predo-
všetkým vel'mi lacnou, ale disciplinovanou
pracovnou silou, čo láka mnohých investo-
rov z celého sveta k presunu mnohých prie-
myselných výrob. V ázijských krajinách sa tak
vyrába najviac spotrebného tovaru , ktorý
buď vyniká špičkovou kvalitou (napr. Japon-
sko) , alebo nízkou cenou (napr. Cína a i.) .
Znižovanie výrobných nákladov však bolo
spojené i s bezohl'adným drancovaním
prírodných zdrojov a ničením životného
prostredia , takže mnohé ázijské krajiny majú
vážne poškodené životné prostredie, čo má
často celosvetové dopady. Rovnako ako eko-
nomická úroveň je vel'mi rozdielna kvalita
• fažiskom ázijského pol'nohospodárstva sú naj- dopravnej infraštruktúry od takmer neexis-
mä malé rodinné farmy na vidieku tujúcej (Východný Timor, Afganistan) až po
svetovú špičku (Japonsko) . Pozemnou dop-
Hospodárstvo ázijských krajín je na ravou sú len vel'mi nedostatočne prepojené
vel'mi rozdielnej úrovni. Japonsko, Južná jednotlivé hospodárske centrá Ázie , preto ťa­
Kórea , Taiwan , Singapur a Izrael patria žiskom diaľkovej nákladnej dopravy je námor-
k najvyspelejším ekonomikám sveta. Sú ná a osobnej zasa letecká doprava. Ázia má
tam i štáty bohatnúce z exportu nerastného mnoho prírodných a kultúrnych zaujímavostí ,
bohatstva, najmä ropy, ktoré sa nachádzajú ktoré sa stali spolu s rastúcou životnou úrov-
ňou obyvatel'ov niektorých krajín významným
prevažne v juhozápadnej Ázii. Ďalšiu sku-
pinu tvoria rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, impulzom pre rozvoj cestovného ruchu.
z ktorých niektoré majú už pomerne výkon-
né hospodárstvo ako Čína , iné sa ešte len
prudko rozvíjajú , ako niektoré štáty juhový-
chodnej a južnej Ázie. Ekonomiky inej sku-
piny štátov stagnujú alebo upadajú, sem
patria najmä ázijské štáty vzniknuté po roz-
pade Sovietskeho zväzu . Poslednou skupi-
nou sú nerozvinuté štáty, z ktorých viaceré
patria k najchudobnejším krajinám na
svete (napr. Afganistan , Nepál , Mjanmar-
sko , Laos , Východný Timor, Jemen). Ázijské
pol'nohospodárstvo musí uživiť obrovskú
populáciu , pričom poľnohospodársky sa in-
tenzívne využíva len vel'mi malá časť územia.
Z hľadiska ťažby nerastných surovín je Ázia
najvýznamnejším svetovým producentom
ropy a zemného plynu. Vo viacerých prie-
• Dopravné zaťaženie v mestských aglomeráciách východm
myselných oblastiach sa využívajú i ložiská
Ázie je mimoriadne vysoké
uhlia a rúd kovov. Vel'a vyťažených surovín

Otázky a úlohy:
• Rozdelle štáty Az1e do skupín podľa prevládajúceho vi~rovyznania obyvateľstva .
• VymenuJte najltyznamn jšie pol'nohospod rske oblasti Azle a Ich prevládajúce zameranie.
(Použite mapy, intemet a iné zdroje Informácií.) . &
• Ukážte na mape najvýznamnejšie miesta ťažby jednotlivých nerastných surovín v Azii. ~
V ťažbe ktprých patria do prvej sv toveJ desiatky?
• Na mape Azie opíšte trasy hlavných transkontinentálnych dopravných kondorov a vymedzte
tiež hlavné dopravné bariéry, ktor sťažujú vytváranie ďalších dopravných spojení.

63
ÁZIA
Turecko a Zakaukazska
Turecko je jednou z najvýznamnejších
kraj ín juhozápadnej Ázie a malou časťou
svojho územia zasahuje i do juhovýchodnej
Európy. Turecko je nástupníckym štátom
kedysi mocnej Osmanskej ríše a tá zasa
v geopolitickom zmysle bola pokračovatel'­
kou Byzantskej ríše. Obe zaniknuté ríše
a súčasné Turecko majú spoločné to, že
kultúrne , politicky i hospodársky ležia na
rozmedzí dvoch svetadielov, pričom v rôz-
nych obdobiach v nich prevládali vplyvy
raz z Európy , inokedy zasa z Ázie . Do ur-
čitej miery v podobnej situácii sa nachádza-
jú aj tri štáty Zakaukazska - Gruzínsko,
Arménsko a Azerbajdžan . Na rozdiel od
nich je však Turecko členom NATO a usi-
luje sa i o vstup do Európskej únie. Za-
kaukazské štáty vznikli pri rozpade Soviet-
skeho zväzu , pričom už počas posledných
rokov jeho existencie sa v nich, aj medzi
nimi, rozhoreli krvavé etnické konflikty, kto-
ré pretrvávajú dodnes. Rozdielna je i politic-
ká orientácia týchto republík.
• Európu od oddel'uje najužší morský prieliv Bospor, ktorý je v odfotografovanom mieste široký
len asi 750 m. Bospor je v súčasnosti premostený dvoma dial'ničnými mostmi a plánujú sa i ďalšie
spojenia, napr. železničný tunel.
Turecko je takmer 16-krát rozl'ahlejšie
ako Slovensko a má 14-krát viac obyvatel'ov,
v prípade vstupu do Európskej únie by sa
stalo jej najrozl'ahlejším a momentálne (tes-
ne) druhým najl'udnatejším členom . Zakau-
kazské republiky nedosahujú dohromady ani
štvrtinu rozlohy a počtu obyvatel'ov Turecka.
Územie všetkých štyroch štátov je
prevažne hornaté, ale nevel'ké pobrežné
nížiny sú vel'mi úrodné. Na rozdiel od zvyšku
juhozápadnej Ázie majú pomerne dostatok
vodných zdrojov , ktoré sa využívajú na za-
vlažovanie i výrobu elektrickej energie. Váž-
nou hrozbou pre obyvatel'ov sú však časté
a niekedy vel'mi ničivé zemetrasenia. Jad-
rom územia Turecka je polostrov Malá Ázia
medzi Čiernym a Stredozemným morom,
ktorého vnútrozemie vypfňa pomerne pustá
a suchá náhorná plošina Anatólie - obklo-
64
pujú ju vysoké pohoria porastené čiastočne
lesmi. Najznámejším z týchto pohorí je Tau-
rus, avšak najvyšším vrchom Turecka je sop-
ka Ararat pri hraniciach s Arménskom . Vo
východnom Turecku pramenia rieky Eufrat
a Tigris. Európsku a ázijskú časť Turecka
oddel'ujú morské úžiny Dardanely a Bospor
s Marmarským morom. Pri Čiernom mori leží
Gruzínsko zovreté , podobne ako susedný
Azerbajžan , pohorím Kaukaz zo severu a po-
horím Malý Kaukaz z juhu . Azerbajdžan leží
pri pobreží Kaspického mora. Arménsko
leží na Arménskej vysočine obklopenej poho-
rím Malý Kaukaz . Hlavnou zásobárňou vody
v Arménsku je horské jazero Sevan .
Národnostná i náboženská štruktúra
obyvatel'stva regiónu je pomerne pestrá
a je príčinou mnohých konfliktov. Národ-
nostné menšiny sú často diskriminované
vládami. Najpočetnejšou menšinou v Turec-
ku sú Kurdi , ktorých práva turecká vláda
dlho neuznávala a tvrdo zasahuje proti ich
snahám o získanie autonómie. Napäté sú
i vzťahy medzi susednými národmi. Armén-
sko nemôže zabudnúť na genocídu osman-
skej vlády, ktorej padlo za obeť počas prvej
svetovej vojny asi 1,6 milióna Arménov. Ot-
vorené nepriatel'stvo panuje už desaťročia
medzi Arménmi a Azerbajdžancami, kto-
rí spolu vedú vojnu o Náhorný Karabach .
Od Gruzínska sa prakticky oddelili počas
dlhoročných konfliktov separatistické regi-
óny menšín Abcházsko a Južné Osetsko,
pričom do konfliktu sa zamiešalo i sused-
né Rusko. Z náboženského hl'adiska sú
Turecko a Azerbajdžan moslimské krajiny,
kým Arménsko a Gruzínsko kresťanské .
Najväčším mestom regiónu je turecký Is-
tanbul , bývalé hlavné mesto Osmanskej ríše
leží na dvoch svetadieloch, v ktorom žije vyše
11 miliónov obyvatel'ov. Hlavným mestom Tu-
recka je Ankara vo vnútrozemí, ale milióno-
vými mestami sú aj lzmir a Adana pri pobreží

c::J hranice Ruskej federácie od r. 1992
CJ formálne hranice Gruzlnska
CJ formálne hranice Azerbajdžanu
územie okupované od r. 1988 - 1992 Aŕménskom
separatistické územia v Gruzfnsku , ktorých nezávislosť
uznalo v r. 2008 Rusko
W ozbrojený konflikt
• Konflikty v oblasti Kaukazu a Zakaukazska sa
naplno rozhoreli už pred rozpadom Sovietskeho
zväzu. Ich živnou pôdou je pestrá národnostná
štruktúra obyvatel'stva, ale aj rôzne záujmy jed-
notlivých zúčastnených krajín a vef'mocí.
pri pobreží Stredozemného mora. Nad milión
obyvatel'ov majú tiež hlavné mestá v Zakau-
kazsku: gruzínske Tbilisi, arménsky Jerevan
a azerbajdžanské Baku.
Z hl'adiska úrovne hospodárstva je v regió-
ne najrozvinutejšie Turecko , ktorého priemer-
ná životná úroveň je takmer trojnásobne vyš-
šia oproti najchudobnejšiemu Gruzínsku, ale
v porovnaní s priemerom Európskej únie ne-
dosahuje ani polovičnú úroveň. Problémom
Turecka sú navyše vel'ké vnútorné roz-
diely, kým západ a pobrežné oblasti krajiny
sa dynamicky rozvíjajú , vnútrozemie a naj-
mä východ krajiny sú stále vel'mi zaostalé.
V Turecku je tradične rozvinuté najmä pesto-
vanie plodín a ich spracovanie na potraviny,
textilný priemysel a v poslednom období sa
rozvíja pomocou investícií z EÚ aj strojárstvo
(výroba automobilov) , ktoré využíva dostatok
lacnej pracovnej sily. Významným zdrojom
Otázky a ulohy:
• Uvedle, aké sú hlavne argumenty odporcov a zástancov možného prijatia Turecka do
Európskej úme.
• Pomocou mapy, internetových alebo 1ných zdrojov informácií zistite kde sa nachádzajú
hlavné zdroje nerastných su rovin v Turecku a Zakaukazsku a kadiaf vedú trasy ropovodov ~
a plynovodov. Zistite aj, ako pokračuje príprava plánovaných ropovodov z Azie.
• Aktualizujte informácie (napr. z médií} o konfliktoch v Náhornom Karabachu, v Južnom
Osetsku a v Abchazsku.
• Ktoré lokality v Turecku sú najviac navštevovaná v rámci cestovného ruchu? Do akých
kategórií cestovného ruchu ich možno zaradiť?
ÁZIA
príjmov Turecka je cestovný ruch , naJma
prímorský, ale mnoho turistov láka spozná-
vanie pamiatok vo vnútrozemí a historické
mesto Istanbul. Hospodárstva zakaukaz-
ských republík ťažko postihol rozpad So-
vietskeho zväzu a vojnové ničenie počas
rôznych konfliktov. Jediný Azerbajdžan
má zaistený príjem z ťažby ropy a najnov-
šie i zemného plynu. Gruzínsko, ktoré má
ideálne podmienky na pestovanie subtro-
pických plodín , pre neustále konflikty a zlé
vzťahy so susedmi prišlo o svoje trhy a v sú-
časnosti sú zdrojom jeho príjmov najmä zisky
z dopravy azerbajdžanskej ropy do Turecka.
Arménsko má vel'mi komplikovanú pozíciu ,
susedné Turecko a Azerbajdžan ho blokujú ,
cez Gruzínsko sú jeho hospodárske styky so
svetom obmedzené (Arménsko je na rozdiel
od Gruzínska spojencom Ruska), takže väč ­
šinu obchodnej výmeny realizuje cez sused-
ný Irán . Arméni patrili v Sovietskom zväze
k vzdelanej elite a Jerevan bol významným
vedeckým centrom , čo však je už minulosť.
Vel'ká časť Arménov odišla hl'adať mož-
nosti lepšieho živobytia do zahraničia , kde
im pomáhajú ich početní krajania. Cestovný
ruch v Zakaukazsku , na rozdiel od soviet-
skej minulosti , v súčasnosti nemá podmien-
ky na rozvoj .
O m400
-=územie osidlené Kurdmi
:::::; autonómny Kurdistan v Iraku
• Kurdi žijú na rozsiahlom územ( najmä v Turec-
ku, Iraku a Iráne, ale tiež v Sýrii. Okrem Iraku však
zatial' nedosiahli rovnoprávne postavenie s inými
národmi v jednotlivých krajinách.
W!!!f
65
 l

AZIA
Blízky východ Zagros na západe a Elborz na severe.
Región Blízkeho východu sa zvyčajne Prevažná väčšina Blízkeho východu trpí
stotožňuje s väčšinou regiónu juhozápad- nedostatkom vodných zdrojov.
nej Ázie. Jadrom regiónu je oblasť vzniku
najstarších civilizácií na Zemi, ktorá sa
nazývala Úrodný polmesiac. Ťažiskom dia-
nia, ktoré ovplyvňuje celý súčasný svet, je
najmä oblasť Perzského zálivu a východ-
né pobrežie Stredozemného mora. Južnú
časť regiónu tvorí Arabský polostrov a vý-
chodnú časť oblasť Iránu. Najvýznamnejší-
mi štátmi regiónu sú Irán, Saudská Arábia
a rozlohou malý Izrael. Ďalšiu skupinu tvo-
ria relatívne malé, ale bohaté ropné štáty
Perzského zálivu: Kuvajt, Bahrajn, Katar,
Spojené arabské emiráty a Omán . Samos-
tatnou skupinou sú chudobnejšie štáty Irak,
Sýria, Jordánsko a Libanon. Najchudob-
nejší je juh Arabského polostrova, kde leží
Jemen. Vo svete sú najznámejšie viaceré
dlhoročné konflikty , najmä arabsko- (resp.
dnes palestínsko-) izraelský konflikt a séria
konfliktov v oblasti Perzského zálivu , kto-
rá vyvrcholila vojnou v Iraku , ten sa zmieta
v nábožensky a etnicky motivovanom násilí
dodnes. Dlhoročné boli tiež občianske vojny
v Libanone. Vzhl'adom na svoj mimoriadny
strategický a hospodársky význam je ob-
lasť Blízkeho východu trvalo predmetom
záujmu svetových vel'mocí. - územie Izraela
;,.. Izraelom okupované Golanské výšiny (anektované)
Región Blízkeho východu je 114-krát roz- Izraelom okupované palestlnske územia
l'ahlejší ako Slovensko. Najväčšia Saudská územia pod adminlstratlvou Palestlnčanov a pod
Arábia zaberá až 40 %jeho rozlohy a druhý vojenskou kontrolou Izraela
- územia pod úplnou správou Palesllnčanov
Irán 30 %. Rozdelenie obyvatel'stva je trocha - bezpečnostný múr
rovnomernejšie, v najl'udnatejšom Iráne žije
• Jedným z najdlhšie trvajúcich konfliktov je
tretina obyvateľov regiónu , v ďalších dvoch
izraelsko-palestínsky konflikt. Snaha Palestínča­
krajinách, v Iraku a Saudskej Arábii , žije po
nov o vytvorenie vlastného štátu vyvoláva obavy
jednej šestine celkového počtu obyvatel'ov. Izraela o vlastnú bezpečnosť. Z časti palestín-
Takmer polovica štátov regiónu je rozlohou skych územf sa stali uzavreté getá oddelené bez-
i počtom obyvatel'ov porovnatel'ná alebo pečnostnými múrmi, ktoré sú pre nízku životnú
menšia ako Slovensko. úroveň živnou pôdou pre terorizmus.
Blízky východ je na západe ohraniče­
ný Stredozemným morom a Červeným Hoci väčšina obyvatel'stva juhozápadnej
morom , na juhu a juhovýchode Indickým Ázie je ovplyvnená arabskou kultúrou a ja-
oceánom , Arabským morom , z ktorého zykom a islamom , národnostná a nábožen-
sa do pevniny zarezáva Perzský záliv. Po- ská štruktúra obyvatel'stva je ovel'a pestrejšia.
vrch Arabského polostrova tvorí prevažne Krajiny Arabského polostrova sú osídlené
zo západu smerom na východ zvažujúca prevažne Arabmi , ktorí vyznávajú takmer
sa tabul'a pokrytá púšťami , najväčšou je výlučne islam, hoci najmä v bohatých kraji-
Ar Rub ' Al Khäli. Oblasť východného po- nách Perzského zálivu tvoria v súčasnosti
brežia Stredozemného mora čiastočne le- značnú časť obyvatel'ov im.igranti z rôznych
muje pohorie Libanon a priekopová prepad- krajín , najmä však južnej Azie , ktorí sa tam
li na doliny rieky Jordán , ktorá sa vlieva do prisťahovali za prácou. Irán je síce moslim-
bezodtokového jazera- Mŕtveho mora. Ní- skou krajinou , ale jeho obyvatelia vyznávajú
žinu Mezopotámie zavlažujú dve najväčšie menšinový šiitský islam, navyše sa líšia od
rieky regiónu Eufrat a Tigris . Územie Irá- Arabov jazykovo. V Iráne žije množstvo ná-
nu je prevažne hornaté, centrálnu Iránsku rodností , najpočetnejší Peržania tvoria len
plošinu obklopujú viaceré pohoria, najmä polovicu obyvatel'stva krajiny. Susedný Irak

66

sa rozdel'uje na arabský juh s prevládajúcim
šiitským islamom, arabský stred s prevahou
tradičného sunnitského islamu a napokon
sever osídlený Kurdmi. Obyvatel'stvo Sýrie
a Libanonu je síce pôvodom arabské, ale
rozdelené nábožensky, popri väčšinových
moslimoch (delia sa na šiitov a sunnitov) sú
tam početné menšiny kresťanov a iných ná-
boženských skupín. V maličkom Libanone sa
táto zmes náboženstiev stala živnou pôdou
dlhotrvajúcej občianskej vojny. Špecifické po-
stavenie má Izrael, kde prevládajú Židia vy-
znávajúci judaizmus, popri nich na Izraelom
okupovaných územiach žijú početní moslim-
skí arabsky hovoriaci Palestínčania.
oblasti osldlené väčšinou šiitskými Arabmi
- oblasti osldlené väčšinou sunnitskými Arabmi
oblasti os fdlené väčšinou Kurdmi v Iraku
' oblasti osldlené väčšinou Kurdmi mimo Iraku
~:::~ autonómny Kurdistan (od r. 1991)
--+ pozemný útok USA a Spojeného krárovstva vr. 2003
• Irak sa po páde režimu diktátora Saddáma
Husajna zmenil na vojnou zmietanú krajinu, ktorej
možnou budúcnost'ou je i jej rozpad
Najväčšími metropolami regiónu sú irán-
sky Teherán a iracký Bagdad. Ekonomic-
kými centrami sú najmä Dubaj a Abú Zabí
v Spojených arabských emirátoch, Rijád
v Saudskej Arábii a Tel Aviv v Izraeli . Nes-
mierny historický, kultúrny a náboženský
Otázky a úlohy: .
• Vysvetlite, prečo krajina bývalého Urodného polmesiaca už nie je zdaleka tak úrodná.
Aké má následky dlhodobé zavlažovanie pôdy v suchých oblastiach?
• Podľa správ z médií či literatúry zistite, na čo využívajú jednotlivé krajiny prijmy z exportu ropy.
• Aktualizujte z médii, aký je súčasný stav konfliktov v Izraeli, Libanone a v Iraku
• Ktoré lokality na Blfzkom východe sú najviac navštevované v rámci cestovného ruchu?
Do akých kategórií cestovného ruchu ich možno zaradiť? Pov dzte, ktoré lokality by ste
mali záujem navštíviť v regióne.
ÁZIA
význam majú mestá Jeruzalem v Izraeli ,
Damask v Sýrii a najmä Mekka v Saudskej
Arábii .
Z hospodárskeho hl'adiska sú najsilnej-
šími krajinami v regióne Irán, Saudská
Arábia a Izrael, ale z hl'adiska priemernej
životnej úrovne sú ďaleko pred nimi ropné
štáty Perzského zálivu : Katar, Kuvajt, Spo-
jené arabské emiráty a Bahrajn . Ich luxus
a bohatstvo sa však zakladá predovšetkým
na príjmoch z ropy, ktoré si delia nepočetní
pôvodní obyvatelia, zatial' čo často väčšinu
obyvatel'stva tvoria zahraniční imigranti , ktorí
sú nezriedka v pozícii novodobých otrokov.
V Izraeli kontrastuje vysoká životná úroveň
Izraelčanov s nízkou úrovňou života väčšiny
Palestínčanov na okupovaných územiach.
V l'udnatých a vel'kých krajinách , ako Irán
a najmä Irak, príjmy z exportu ropy nemajú na
rast životnej úrovne obyvatel'ov vel'ký vplyv.
Hospodárstva Sýrie, Libanonu a Jordánska
vzhl'adom na chýbajúce investície a absenciu
ropných nálezísk stagnujú . Irak je rozvrátený
nepretržitým násilím a následkami predchá-
dzajúcich konfliktov. Najchudobnejšou kraji-
nou na juhu Arabského polostrova je Jemen ,
odkázaný na samozásobitel'ské tradičné
hospodárstvo, pričom jeho životná úroveň je
štatisticky 45-krát nižšia ako v najbohatšom
Katare. Z bohatších krajín Blízkeho východu
má jedine Izrael všestranne rozvinuté hos-
podárstvo, ostatné krajiny sú stále životne
závislé od exportu ropy, hoci na druhej stra-
ne zasa kontrolujú podl'a odhadov 50 - 60 %
jej zásob na Zemi. Z hl'adiska cestovného ru-
chu je Blízky východ mimoriadne atraktívny,
počtom osôb dominuje najmä nábožensky
motivovaný cestovný ruch , najmä moslim-
ské púte do Mekky, ale aj cesty do Izraela,
ktorý je Svätou zemou tak pre judaizmus,
ako aj kresťanstvo . Rozvoj cestovného
ruchu v Izraeli, ale aj Libanone či Iraku, však
obmedzujú neustále konflikty a rozmach
terorizmu. V ostatných rokoch sa na posky-
tovanie služieb na najvyššej úrovni špecia-
lizujú viaceré krajiny a lokality v bohatých
ropných štátoch Perzského zálivu , na čele
s emirátom Dubaj .
~
W!!/.
67
ÁZIA
Stredná Ázia
Región strednej Ázie bol v minulosti roz-
siahlejší ako dnes. Tradične sa spájal so
zmiešanou kultúrou stepných kočovníkov
a obchodných miest v úrodných oázach.
Neskôr v 18. a 19. storočí sa toto územie
stalo ciel'om expanzie susedných vel'mo-
cí, východnú časť pôvodnej strednej Ázie
ovládla Čína (región Ujgursko) , kým väčši­
nu zvyšku ovládlo cárske Rusko a po ňom
Sovietsky zväz . Po rozpade Sovietskeho
zväzu vzniklo päť samostatných republík :
Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko,
Kirgizsko a Tadžikistan , ktoré tvoria sú-
časný región strednej Ázie .
Osldlenie podra prevládajúcej národnosti:
Kazachovia - Karalpakovia
Uzbeci Ujguri
- Turkméni Rusi
- Klrgizi Ukrajinci
Tadžici - Nemci
prevažne neosldlené územie
• Národnostná štruktúra strednej Ázie je vel'mi
pestrá, napriek často zložito vedeným štátnym
hraniciam sú vo väčšine krajín početné národ-
nostné menšiny
Celý región strednej Ázie je vel'mi roz-
l'ahlý, až 80-násobne väčší ako Sloven-
sko, pričom dve tretiny jeho rozlohy zaberá
najväčší Kazachstan. Na približne rovnako
vel'ké štáty Uzbekistan a Turkménsko pripadá
dohromady asi pätina rozlohy a na najmenšiu
dvojicu Kirgizsko a Tadžikistan iba desatina
rozlohy. Obyvatel'stvo regiónu je však rozde-
lené inak. Takmer polovica zo súčasných 60
miliónov obyvatel'ov (11 -násobok obyvatel'ov
Slovenska) žije v Uzbekistane, štvrtina v Ka-
zachstane a zvyšok je takmer rovnomerne
rozdelený medzi tri ostatné krajiny.
Napriek svojej vel'kej rozlohe región stred-
nej Ázie má najkontinentálnejší charakter zo
všetkých častí sveta. Jeho hranice sú vzdia-
lené od pobrežia svetového oceánu stovky
68
kilometrov. Na západnom okraji regiónu je
iba vnútrozemské jazero Kaspické more.
Prevažnú časť povrchu strednej Ázie vypÍňa
plochý a mierne zvlnený povrch Turanskej
a Kaspickej nížiny a Kazašskej plošiny. Ju-
hovýchod a juh regiónu však lemujú vysoké
pohoria od Altaja na východe, cez Ťanšan
na juhovýchode až po najvyšší Pamír na juhu,
ktorý dosahuje výšky vyše 7 000 m n. m. S vý-
nimkou severných oblastí Kazachstanu , ktoré
odvodňuje najmä sibírska rieka Irtyš a jej prí-
toky, je zvyšok strednej Ázie bezodtokovou
oblasťou . Dve najväčšie rieky Amudarja
a Syrdarja tečú do Aralského jazera. Nad-
merné odčerpávanie vody z týchto riek na
zavlažovanie však spôsobilo , že voda týchto
riek do jazera málokedy naozaj dotečie a ja-
zero tak neustále vysychá, čo spôsobuje ob-
rovské ekologické škody. Väčšina regiónu trpí
nedostatkom zrážok, značnú časť územia
zaberajú púšte Kyzylkum a Karakum , sever-
ne od nich sa tiahne pásmo stepí. Relatívny
dostatok vody majú iba horské štáty Kirgizsko
a Tadžikistan , kde pramení vel'ká časť riek, ale
i to môže zmeniť globálne otepl'ovanie a roz-
topenie horských l'adovcov, z ktorých sú rieky
napájané.
Národnostná i náboženská štruktúra
obyvatel'stva regiónu je vel'mi pestrá a často
spôsobuje napätie a konflikty. Najpestrejšie
zloženie obyvatel'stva má Kazachstan , kde iba
polovicu obyvatel'ov tvoria Kazachovia , sever
krajiny je osídlený prevažne Rusmi (tvoria až
tretinu obyvatel'ov) a tiež roztrúsenými skupi-
nami národností z celého bývalého Sovietske-
ho zväzu , ktoré tam boli počas jeho existencie
dobrovol'ne i násilím usádzané, aby zúrodnili
dovtedy pusté stepi. Rovnako je Kazachstan
rozdelený i nábožensky, kým Rusi a ostatní
Slovania sa hlásia prevažne k pravoslávne-
mu kresťanstvu , Kazachovia vyznávajú islam.
V ostatných republikách majú síce ich "domá-
ce" národy výraznejšiu prevahu, ale i napriek
ich zložito vedeným hraniciam tam žijú vý-
znamné menšiny. Ruské menšiny v ďalších
krajinách sa v ostatných rokoch zmenšujú
emigráciou do bohatšieho Ruska. Väčšina
obyvatel'ov stredoázijských republík sa síce
hlási k islamu, ale až na niektoré menšiny
nie sú nábožensky vel'mi založení. Často
podstatnejším kritériom delenia obyvatel'ov,
než ich národnosť a náboženstvo, zostáva
stále príslušnosť k rozličným klanom , ktoré
neustále súperia o rozdelenie moci a vplyvu
v jednotlivých krajinách , čo viedlo naprík-
lad v Tadžikistane až k občianskej vojne
a k pravidelne sa opakujúcim nepokojom
v Kirgizsku či Uzbekistane.
 ,
AZlA

Najväčším mestom regiónu je uzbecké

hlavné mesto Taškent, za ktorým nasleduje
bývalé hlavné mesto Kazachstanu Almaty.
Novým vel'kolepo prebudovávaným hlav-
ným mestom Kazachstanu sa stala Astana
v strede krajiny. Centrom Turkménska je
Ašchabad, ktorý je tiež čiastočne vel'kolepo
prebudovaný. Najhustejšie osídleným regi -
ónom je úrodná Ferganská dolina, tiahne
sa cez Uzbekistan , Tadžikistan a Kirgizsko.
Centrom priemyselnej oblasti stredného Ka-
zachstanu je mesto Karaganda .
Všetky stredoázijské republiky patria
svojou životnou úrovňou medzi prevažne
chudobné krajiny Zeme, ale i medzi nimi
sú vel'ké rozdiely. Kým Kazachstan dosa-
huje priemer východoeurópskych krajín
• Islam sa v strednej počas dlhej vlády komunistov
bývalého Sovietskeho zväzu , Tadžikistan nemohol rozvíja ť, navyše najmä potomkovia stredoázij-
patrí k najchudobnejším krajinám na svete. ských kočovníkov mali k nemu tradične len veľmi vlažný
Napriek zdanlivému bohatstvu Kazachsta- vzťah. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však zásluhou
nu či Turkménska, ktoré pochádzajú najmä štedrej zahraničnej podpory zo strany Saudskej Arábie či
z ťažby ropy a predovšetkým zemného Iránu v stredoázijských republikách obnovujú alebo bu-
plynu , si tieto zisky rozdeľuje úzka vládnu- dujú nové mešity a je snaha o presadenie ortodoxnejších
ca skupina l'udí. Kazachstan ťaží a vyváža foriem islamu.
okrem ropy a zemného plynu ešte mnoho
ďalších nerastných surovín , najmä uhlie,
urán a rôzne rudy. Ťažiskom hospodárstva
Uzbekistanu je najmä pol'nohospodárstvo
a produkcia bavlny. Hospodárstva Kirgizska
a predovšetkým Tadžikistanu sú rozvrátené
a nevýkonné. Kazachstan má značné príjmy
i z prenájmu kozmodrómu Bajkonur Rus-
ku, ktorý vybudovali za čias Sovietskeho
zväzu na jeho území. Z hl'adiska dopravy
je pre strednú Áziu nevýhodou jej izolova-
ná poloha. Zatial' väčšina vyťaženej ropy
a zemného plynu prúdi na svetové trhy po-
trubiami , ktoré vedú cez ruské územie. V os-
tatných rokoch sa však zintenzívňujú snahy
o zlepšenie prepojenia regiónu i smerom na
východ do Číny, kde bola z Kazachstanu vy-
budovaná železnica. Cestovný ruch , najmä
pre zlú vybavenosť a často neistú politickú • Väčšinu povrchu strednej pokrýva step, ktorá pre-
situáciu, nie je v regióne zatial' vel'mi rozvi- chádza miestami do polopúštf. Lesy sú veľmi vzácne
nutý, napriek lákadlám v podobe stále tak- i v horách.
mer nedotknutých hôr či historických miest
ako Samarkand, Buchara a i.

Otázky a úlohy:
• Zistite (internet, napr. www.maps.google.com), aký je súčasný rozsah Aralského jazera.
Aké škody spôsobilo a spôsobuje vysychanie jazera? Porovnajte súčasnú rozlohu
Aralského jazera s pôvodnou. •
• Kde sa nachádzajú hlavné zdroje nerastných surovín v strednej Azii? (Použite mapy, ~
internet či mé zdroje informác1í.) '@l
• Zistite. aké režimy v sučasnosti vládnu v krajmách strednej Azle.
• Podl'a ponuky slovenských cestovných kancelárií sa pokúste vytvorit' zoznam miest
strednej Azie, do ktorých ponúkajú zájazdy.

69
 ,
AZIA
Južná Ázia
Južná Ázia je ohniskom jednej
z najstarších civilizácií na Zemi. Hoci
jej geografickým jadrom je indický
subkontinent (tvorí ho najmä polostrov
Predná India) , do južnej Ázie sa zara-
ďujú okrem samotnej Indie aj krajiny
Pakistan, Bangladéš a Srí Lanka , ktoré
v minulosti tvorili kolóniu Britská India .
Región južnej Ázie zahŕňa aj horské štáty
Nepál a Bhután . Na styku južnej, juhozá-
padnej a strednej Ázie leží Afganistan ,
ktorý vzhl'adom na svoje hospodárske,
etnické, historické a politické väzby má
predsa len najbližšie väzby k lndii 1 resp.
súčasnému Pakistanu. K južnej Azii sa
zaraďuje i malý ostrovný štát Maldivy
v Indickom oceáne . India netvorila v mi-
nulosti nikdy jednotný štát, hoci z času na
čas na jej území vznikli mocné a bohaté
ríše . Až Briti ju zjednotili pod svojou vlá-
dou , ale aj vtedy bola vnútorne rozdelená
na množstvo území a autonómnych štáti -
kov. Po skončení britskej nadvlády krátko
po druhej svetovej vojne sa krajina roz-
delila podľa prevládajúceho náboženstva
na dva štáty, na Indiu a na Pakistan , pri-
čom od Pakistanu sa neskôr osamostatnil
geograficky vzdialený Bangladéš . Vzťahy
medzi Indiou a Pakistanom sú dodnes
napäté, obe krajiny sa zastrašujú navzá-
jom jadrovými zbraňami a neustále bojujú
o sporný región Kašmír.
Južná Ázia je 105-krát rozl'ahlejšia ako
Slovensko. Až takmer dve tretiny jej územia
tvorí India, na Pakistan a Afganistan pripa-
dá po necelej šestine územia regiónu a na
zvyšné krajiny pripadá ani nie dvanástina
jeho rozlohy. Rozdelenie obyvatel'stva je
ešte nerovnomernejšie. V Indii, v druhom
najl'udnatejšom štáte sveta, žije až 1,16
miliardy obyvatel'ov, čiže tri štvrtiny obyva-
tel'stva južnej Ázie. Na l'udnatý Pakistan
a Bangladéš tak pripadá len asi zhruba
jedna desatina podielu aj napriek tomu ,
že každý z nich má približne 150 miliónov
obyvatel'ov. Bangladéš je zároveň jedna
z najprel'udnených krajín sveta, na je-
den štvorcový kilometer tam pripadá už
vyše 1 000 obyvatel'ov, teda približne rov-
nako ako v mestských okresoch Bratislavy
či Košíc. Ostatné krajiny (s výnimkou Bhu-
tánu a najmä ostrovných Maldív) sú síce
v porovnaní so svojimi susedmi malé, ale
v porovnaní so Slovenskom niekol'koná-
sobne väčšie i rudnatejšie.
70
Prírodné podmienky južnej Ázie sú
veľmi pestré. Jadrom osídlenia je územie
lndogangskej nížiny s dvoma hlavnými
riekami , riekou lndus na západe a rieka-
mi Ganga a Brahmaputra na východe .
Polostrov Predná India vypÍňa prevažne
Dekanská plošina. Od ostatnej Ázie odde-
l'uje južnú Aziu hradba najvyšších pohorí
sveta: Himaláje, Karakoram a Hindúkuš.
Život obyvatel'ov subkontinentu výrazne
ovplyvňujú monzúny, vďaka nim sa strie-
dajú často kruté suchá, ktoré následne vy-
striedajú prudké dažde, tie spôsobujú čas ­
té povodne s tisíckami obeti.
OMadras
SOO 1000 km
hinduizmus džinizmus
- islam kresťanstvo
budhizmus prirodné náboženstvá
sikhizmus
• Náboženské rozdelenie obyvatel'stva južnej
Ázie sa výrazne premieta aj do medzinárodných
vzťahov. Najznámejšfmi sú indicko-pakistan-
ské napätia, ktoré už trikrát prerástli do otvore-
ných vojen. Dlhoročný je tiež krvavý konflikt na
Srí Lanke.
Kultúra južnej Ázie je pozoruhodne pes-
trá, čo sa odrazilo aj v národnostnej a ná-
boženskej štruktúre obyvateľstva . Prakticky
všetky väčšie krajiny regiónu majú zloži-
tú národnostnú či náboženskú štruktúru.
V Indii je asi 20 hlavných úradných jazykov,
medzi ktorými má stále dôležitú pozíciu i an-
gličtina popri väčšinovej hindčine . Obyvatel'-
stvo Indie tvorí množstvo národov, hovo-
ria až 1 600 jazykmi a dialektmi, z ktorých
Hindovia utvárajú takmer 40 % a ďalších

14 národov má nad 5 miliónov príslušní-
kov. Ani nábožensky nie je India celkom
jednotná, hoci až 80 % obyvatel'ov sa hlási
k hinduizmu. V krajine žije asi 140 miliónov
moslimov, 25 miliónov kresťanov a mnoho
ďalších veriacich iných náboženstiev, napr.
sikhov. Napriek tejto pestrosti sú kultúra a ži-
votný štýl obyvatel'ov Indie pozoruhodne jed-
notné. Brzdou rozvoja je prísne rozdelenie
obyvatel'ov do kást, ktoré je síce formálne
zakázané , ale väčšinou stále dodržiavané.
Kým prel'udnený Bangladéš je pomerne
jednotný nábožensky (islam) i národnostne
(Bengálci) , moslimský Pakistan , podob-
ne ako susedný Afganistan , je tiež vel'mi
pestrý z národnostnej stránky. Obe krajiny
sa snažia bojovať proti rastúcemu islam-
skému extrémizmu a terorizmu , čo sa im
však aj pre biednu životnú úroveň obyvate-
l'ov darí len vel'mi ťažko . Ostrovná Srí Lanka
je rozdelená etnicky i nábožensky medzi
sinhálsku a budhistickú väčšinu a tamilskú
hinduistickú menšinu , ktoré už desaťro­
čia vedú proti sebe krvavé boje. Prevažne
hinduistický Nepál je rozdelený medzi via-
cero kmeňov, podobne ako prevažne bud-
histický Bhután. Obyvatel'stvo Maldív sa
hlási k islamu .
V južnej Ázii sa nachádzajú najl'udnatejšie
aglomerácie na Zemi. V aglomerácii Dillí v In-
dii, podobne ako v aglomerácii mesta Bombaj ,
žije až po 20 mil. obyvatel'ov. Súčasťou aglome-
rácie Dillí je aj administratívne centrum Indie
- Naí Dillí. O niečo menšia je aglomerácia vý-
chodoindickej Kalkaty a pakistanského Karáči.
Vyše 10 mil. obyvatel'ov má i aglomerácia ban-
gladéšskej Dháky. Centrami južnej časti Indie
sú Bangalúr, Madras a Hajdarábád. Centrom
osídlenia severnej časti Pakistanu je Láhaur
(Lahore), kým hlavné mesto Islamabad je no-
vozaloženým administratívnym centrom kraji-
ny. Hlavné mestá Afganistanu Kábul a Nepálu
Káthmandu sú pomerne izolovanými lokálnymi
metropolami v inak prevažne vidieckych kraji-
nách. Najväčším mestom pomerne husto osíd-
lenej Srí Lanky je hlavné mesto Kolombo.
,
AZIA
India svojou vel'kosťou a l'udnatosťou
patrí medzi hospodársky najväčšie a mo-
mentálne aj najrýchlejšie sa rozvíjajúce
krajiny sveta , avšak práve vzhl'adom na
vysoký počet obyvatel'ov aj medzi najchu-
dobnejšie krajiny podl'a priemernej život-
nej úrovne, ktorá je priemerne ?-krát nižšia
ako na Slovensku. V susednom Pakistane
a Bangladéši je však ešte nižšia. Napriek
tomu patria tak India, ako aj Pakistan me-
dzi krajiny, ktoré disponujú aj špičkový­
mi technológiami (napr. jadrové zbrane) ,
India má i svoj vlastný kozmický prog-
ram. India dobýva a spracúva najmä čierne
uhlie, železnú rudu a mnohé ďalšie neras-
ty, rozvoj jej priemyslu ťaží najmä z vel'mi
lacnej pracovnej sily, ktorá sa využíva
v textilnom , ale čoraz viac i v strojárskom
priemysle. Pakistan v rozvoji priemyslu za
Indiou zaostáva a mnoho jeho obyvatel'ov
odchádza za prácou do zahraničia , naj-
mä do krajín Perzského zálivu . Bangladéš,
Nepál a najmä Afganistan patria medzi
najchudobnejšie krajiny sveta, často od-
kázané na zahraničnú humanitárnu pomoc.
Väčšina ich obyvatel'stva sa venuje pol'no-
hospodárstvu, čo v prel'udnených oblastiach
vedie k vážnym ekologickým problémom. Ne-
pál ohrozuje odlesňovanie a erózia, rovinatý
Bangladéš zasa časté povodne a stúpajúca
hladina svetového oceána. Srí Lanka sa za-
meriava najmä na tradičné plantážnictvo,
kým hospodárstvo ostrovných Maldív naj-
viac závisí od rozvoja cestovného ruchu .
V ostatných rokoch sa začína čiastočne roz-
víjať i desaťročia zanedbávaná dopravná
infraštruktúra južnej Ázie, najmä India bu-
duje celoštátnu dial'ničnú sieť, aby ul'ahči­
la ekonomický rozvoj rôznych častí krajiny.
Problémom sú však prel'udnené mestá,
v ktorých tradičné rikše a bicykle začínajú
nahrádzať motorky a pomaly aj lacné auto-
mobily. Cestovný ruch sa napriek problémom
neustále rozvíja, ale s výnimkou Maldív, prí-
padne Nepálu, netvorí hlavný zdroj príjmov
juhoázijských krajín .

Otázky a úlohy:
• Z rôznych zdrojov informácii a z internetu zistite, ako sa líši postoj jednotlivých kraJín
južneJ Áz:Je k ochrane životného prostredia. •
• Vymenujte a hodnoťte negatrvne stránky súčasného ekonomického rozvoja južnej Azie.
• Pokúste sa posúdiť dôvody, prečo sa svetové mocnosti zaujímali o Afganistan. Aký má ~ .
význam súčasná prftomnosť medzinárodných vojsk v Afgarustane? '&J.
• Ktoré lokality v južnej Ázii majú najlepšie predpoklady na rozvoj cestovného ruchu?
VymenuJte hlavné prekážky rozvoja cestovného ruchu v tejto časti sveta.

71
ÁZIA
Juhovýchodná Ázia
Región juhovýchodnej Ázie je geogra-
ficky najčlenitejšou časťou Ázie . Kultúrne
leží na prieniku hinduistickej južnej a bud-
histickej východnej Ázie, navyše tvorí ur-
čité premostenie k Austrálii a najmä k Oce-
ánii . Región sa skladá z dvoch hlavných
častí , z pevninskej, ktorú tvorí prevažne po-
lostrov Zadná India a Malajský polostrov
a z ostrovnej, ktorú tvorí najväčšie súos-
trovie na Zemi , Malajské súostrovie (asi
21 000 ostrovov) . V juhovýchodnej Ázii sa
nachádza 11 štátov. Najväčšia je ostrovná
Indonézia , na pevnine ležia Mjanmarsko
(bývalá Barma), Thajsko , Vietnam , Laos
a Kambodža . Na prechode medzi pev-
ninskou a ostrovnou časťou lež í Malajzia
a ostrovný štát Singapur. Vel'kou ostrov-
nou kraj inou sú Filipíny a výpočet dopfňajú
ešte dva malé štáty, Brunej a Východný
Timor. V minulosti sa všetky krajiny okrem
Thajska dostali pod nadvládu rôznych kolo-
niálnych mocností.
Č Í N A
TAIWAN
HONGKONG fi(' l lf
Manila ..t>
luh \"
Ci M'movo ) .
mesto
'·~-
wesi .
Í Z Západný
- -- -.na11'
. : -?
1000 2000 km
- islam
budhizmus - rfmsky katolicizmus
konfuciánstvo a budhizmus
- hinduizmus
prfrodné náboženstvá
• Náboženská štruktúra juhovýchodnej Azie je
ve/'mi pestrá, v súčasnosti rastú najmä obavy
z radikalizácie islamu v Indonézii
Juhovýchodná Ázia je 91 -krát rozl'ahlej-
šia ako Slovensko a žije tam až 110-násob-
ne viac obyvatel'ov. Vyše 40 % jej rozlohy
patrí Indonézii , na ktorú pripadá aj rovna-
ký podiel na celkovom počte obyvatel'ov
regiónu. S výn imkou trojice malých štátov
- Bruneja, Východného Timoru a Singa-
puru sú aj všetky ostatné štáty výrazne
vä č šie a ľudnatej šie (okrem Laosu ) ako
72
Slovensko. Popri Indonézii (240 mil.) sú
počtom obyvatel'ov vel'ké Filipíny, Vietnam ,
Thajsko a Mjanmarsko , ktoré majú od 50
do 100 miliónov obyvatel'ov. Rozmiestnenie
obyvatel'stva je v juhovýchodnej Ázii vel'mi
nerovnomerné, niektoré oblasti sú vel'mi
prel'udnené , iné zasa takmer neosídlené.
Prírodné podmienky juhovýchodnej
Ázie ovplyvňuje jej poloha v blízkosti
rovníka. Z geologického hl'adiska patria
ostrovy k seizmicky i vulkanicky najak-
tívnejším oblastiam Zeme , čo na jednej
strane umožňuje husté osídlenie na ve ľm i
úrodných sopečných pôdach , ale na dru -
hej strane sú tam pomerne č asté prírodné
katastrofy v podobe sope č ných erupci í,
zemetrasení a najmä ničivých vín cuna-
mi. Najmä Filipíny ohrozujú časté tropické
cyklóny - tajfúny . Väčšina reg iónu bola
pôvodne pokrytá tropickými dažďovými
pralesmi , ktoré sú stále viac devastova-
né. Obrovské Malajské súostrovie sa
delí na menšie súostrovia: Vel'ké Sundy
tvorené najmä vel'kými ostrovmi Sumatra,
Kalimantan (Borneo) , Sulawesi (Celebes)
a Jáva , Malé Sundy tvorené pásmom men-
ších ostrovov od Bali po Timor a napokon
súostrovie Filipín . Najväčš i e vodné toky
oo ,{, pretekajú cez pevninskú časť juhovýchod-
nej Ázie , cez polostrov Zadnú Indiu . Naj-
väčšou riekou regiónu je Mekong .
'
.
Juhovýchodná Ázia predstavuje zmes
nao rôznych kultúr, náboženstiev i národov.
Prakticky všetky väčšie krajiny regiónu
\Moluky i majú zložitú národnostnú či náboženskú
;:~ štruktúru . Indonézia je najl'udnatejším
I AI'J'DI~~IE
moslimským štátom na Zemi , k islamu
sa hlási takmer 90 % jej obyvatel'stva, kto-
~ ré je však z etnického hl'adiska veľmi rôz-
UODNÝ TIMOR ~ norodé . Z niekol'kých desiatok národov
AUSTRÁLIA sú najpočetnejší Jávania a Malajci. Popri
k resťanstvo :
islame však v niektorých častiach Indoné-
zie prevládajú i iné náboženstvá, naprík-
protestantizmus lad ostrov Bali je hinduistický a východné
ostrovy zasa kresťanské . Islam prevlá-
da aj v Malajzii a v Bruneji. Významná
moslimská menšina žije aj na juhu Filipín ,
ktoré sú inak prevažne rímskokatolícke ,
podobne ako Východný Timor. Thajsko,
Mjanmarsko a Kambodža sú prevažne
budhistické krajiny, vo všetkých žijú ok-
rem dominujúcich národov aj početné
menšinové etniká. Vo Vietname a Laose
síce tiež mierne prevláda budhizmus, ale
početné sú i iné náboženstvá. V Laose
sú početne zastúpené prírodné nábožen-
stvá horských kmeňov, kým vo Vietname
sa významný podiel obyvatel'stva hlási ku

konfuciánstvu alebo ku kresťanstvu. Pod
vplyvom komunistických vlád majú v tých-
to dvoch krajinách významný podiel aj ru -
dia bez nábože~ského vyznania. V celej
juhovýchodnej Azii žijú početné čínske
menšiny, v Singapure tvoria Číňania do -
konca väčšinu obyvatel'stva.
Najväčšími mestskými aglomeráciami
juhovýchodnej Ázie , ktoré patria i medzi
najl'udnatejšie na Zemi , sú filipínske hlavné
mesto Manila a indonézska Jakarta, kto-
ré majú vyše 15 miliónov obyvatel'ov. Me-
dzi svetovo významné metropoly patria aj
thajské hlavné mesto Bangkok a malajské
Kuala Lumpur. Jedným z najväčších prí-
stavov sveta je Singapur. Najväčším mes-
tom Vietnamu je Hočiminovo Mesto (pred-
tým Saigon) na juhu krajiny, ale hlavným
mestom je Hanoj na severe. Donedávna
bola hlavným mestom Mjanmarska prístav-
ná metropola Rangún , ale miestna vojen-
ská vláda založila v roku 2005 vo vnútroze -
mí nové hlavné mesto Nepjito.
Krajiny juhovýchodnej Ázie sú svojou
životnou úrovňou či výkonnosťou hospo-
dárstva vel'mi rozdielne . Na hospodárstve
regiónu má síce najväčší podiel vďaka svo-
jej vel'kosti Indonézia (asi tretinový), ale vý-
znamne jej konkurujú i ovel'a menšie Thaj-
sko či Malajzia. Rozdiely v životnej úrovni
sú ešte priepastnejšie . Kým priemerná ži-
votná úroveň v ropnom sultanáte Brunej či
v Singapure je takmer 2,5-násobne vyššia
ako na Slovensku , v ostatných krajinách je
nižšia viac ako dvojnásobne (okrem Ma-
lajzie) , v najchudobnejšom Mjanmarsku
dokonca až 20-násobne. Juhovýchodná
Ázia ťaží a vyváža množstvo surovín , od
ropy (Indonézia, Brunej) , cez rudy kovov,
najmä cínu , medi , bauxitu a iných (Indo-
nézia, Malajzia, Thajsko, Filipíny) až po
drahokamy (Mjanmarsko). Ťažba dreva
z dažďových pralesov vo väčšine krajín už
spôsobuje vážne ekologické problémy. Vo
väčšine krajín regiónu je tiež významné
plantážnicke pestovanie rôznych plodín
AZIA
• V juhovýchodnej · okrem exotických pláží láka
turistov i tradičná kultúra. Na obrázku je králbvský palác
v thajskom Bangkoku.
a rybolov. V predchádzajúcich troch desať­
ročiach sa do krajín juhovýchodnej Ázie
presúvala priemyselná výroba z vyspe-
lejš ích krajín východnej Áz ie. Dôvodom
bola ešte lacnejšia pracovná sila , preto
sa rozvinul najmä textilný priemysel či
montážne práce v elektrotechnickom
priemysle. V ostatnom čase sa napríklad
zo susednej Číny sťahujú niektoré prie-
myselné prevádzky do ešte "lacnejšieho"
Vietnamu , ktorý sa tak začína ekonomic-
ky rozvíjať. Jedným zo svetových finan-
čných centier je Singapur. V doprave je
najvýznamnejšia námorná doprava, napr.
cez Melacký prieliv prejde najviac lodí na
Zemi , kde sa okrem medzinárodnej dopra-
vy zabezpečuje aj spojenie v rámci súos-
trovia . Hospodársky rozvinutejšie krajiny
ako Malajzia a Thajsko budujú i modernú
sieť dial'nic vo svojich hospodársky najdô-
ležitejších oblastiach . Cestovný ruch je
tiež rozvinutý vel'mi nerovnomerne, kým
v Thajsku tvorí významnú časť hospodár-
stva, v susednom Mjanmarsku sú cudzinci
viac-menej neželaní.

Otázky a úlohy: .
Pokúste sa zistiť. ktoré oblasti (štáty) juhovýchodnej Azie sú naJVIaC ohrozené
odlesr'\ovaním. Vymenujte známe ohrozené živočíšne druhy, ktorým pre odlesňovanie
hrozí vyhynutie. ~
• Zoskupte štáty juhovýchodnej Ázie do skupín podľa formy vlády. W!!J!1
• Vysvetlite časté tvrdenie: Singapur má výhodn u strategickú a dopravnú poloh~.!.
• Vymenujte riziká, ktoré ohrozUJÚ rozvoJ cestovného ruchu v JUhovýchodnej Azii. Zistite,
ktoré lokality v juhovýchodnej Azii sú najnavštevovanejšie.

73
 ÁZIA
Čína, Taiwan a Mongolsko
Väčšiu časť východnej Ázie zaberá
najl'udnatejšia a momentálne aj najdyna-
mickejšie sa rozvíjajúca krajina na Zemi
Čína . Patrí k najstarším štátom na Zemi ,
napriek rôznym dejinným zvratom si udr-
žala svoju identitu od najstarších čias až
do súčasnosti. Súčasná Čína je nielen
dedičom starobylej kultúry, ale i ambi-
cióznou vel'mocou , ktorá sa presadzu -
je na poli hospodárstva i politiky. Ostrov
Taiwan predstavuje svojský pozostatok
občianskej vojny v Číne pred vyše šesť­
desiatimi rokmi, vtedy sa naň uchýlili po-
razení čínski nacionalisti pod ochranu
Spojených štátov amerických. Kedysi eko-
nomicky mocný ostrov sa však popri mo-
hutnejúcej Číne stáva len drobným suse-
dom , ktorého štátnu suverenitu už oficiálne
uznáva len malá časť medzinárodného
spoločenstva , čím nepriamo akceptujú ná-
roky Č í ny. Tá považuje ostrov len za svo-
ju separatistickú provinciu a predpokladá,
že časom bude k nej pripojený, podobne
ako bývalé kolónie Hongkong a Macao,
ktoré si však zachovali vnútornú autonómiu
a vlastný hospodársky systém . Rozl'ahlé,
ale vel'mi riedko osídlené Mongolsko je
popri svojich susedoch Rusku a Číne tiež
len trpaslíkom , pričom plní úlohu nárazní-
kového štátu medzi týmito vel'mocami.
Čína je nielen najl'udnatejšou krajinou
na Zemi , kde žije takmer pätina svetovej
populácie, ale v poradí aj štvrtou najroz-
l'ahlejšou . Čína je 195-krát väčšia ako Slo-
vensko a má 248-krát viac obyvatel'ov, čo
je zhruba 1,338 miliardy. Rozl'ahlé Mongol-
sko je síce 32-krát väčšie ako Slovensko,
ale má sotva dve tretiny jeho obyvateľstva.
Taiwan dosahuje len tri štvrtiny rozlohy
Slovenska, ale má až štvornásobne vyšší
počet obyvatel'ov.
. Prírodné podmienky východnej
~zie sú veľmi pestré . Jadrom územia
Cíny sú Vel'ká čínska nížina s miernym
a Juhočínske vrchy so subtropickým pod-
nebím . Husto osídlené sú i časti severový-
chodnej Číny, tvoria región Mandžuska .
Zvyšok Číny je podobne ako územie su -
sedného Mongolska hornatý a často pus-
tý. Horské stepi a súvislé pásmo stepí
na severe prechádzajú miestami až do
púští, z ktorých najväčš í mi sú púšť Gobi
a púšť Taklamakan . Vysoko položená
Tibetská náhorná plošina má tiež málo
zrážok. Západné hranice Číny lemujú mno-
hé pohoria ako Altaj, Ťanšan, Pamír,
Karakoram a Himaláje. Tibet od strednej
74
Ázie del í pohorie Kunlun . Cez Čínu pre-
teká viacero významných riek Zeme. Pre
Čínu sú najdôležitejšie Huang He (Žltá rie-
ka) a Chang Jiang (Jang- c '-ťiang) , ale na
jej území pramenia i lndus , Brahmaputra,
Mekong či Irtyš. Časť hranice s Ruskom na
severovýchode tvorí rieka Amur. Severná
a západná Čína spolu s Mongolskom trpia
nedostatkom zrážok. Ostrov Taiwan je
hornatý, len pri jeho západnom pobreží je
úzka husto osídlená nížina. Taiwan a po-
brežie juhovýchodnej Č í ny ohrozujú pravi-
delne tropické cyklóny- tajfúny .
o 500
.. ~- ~ ~
~ :~ rr
\ \ ~·. !tkong ,,,, ~
• mestá s viac ako 1O mil. obyvatermi
• mestá s viac ako 1 mil. obyvatermi
zvláštne ekonomické zóny
hlavné priemyselné oblasti
.r:IJ autonómne oblasti Crny
Taiwan - Crnska republika na Taiwane
• Čfna je sfce rozl'ahlá krajina, ale osídlenie a naj-
mä intenzívny hospodársky rozvoj sa koncentruje
len do pomerne malej časti územia pri pobrežf
Národnostná i náboženská štruk-
túra východnej Ázie je pomerne pes-
trá. Národnostne dominujú v Číne i na
Taiwane Chanovia (Číňania), ktorí však
hovoria často vel'mi odlišnými dialektmi ,
oficiálne je úradným jazykom mandarínska
(pekingská) čínština , na juhu krajiny sa
však používa kantonská čínština . Okrem
Chanov žije v Číne vyše 50 národov
a národností, ktoré však spolu netvoria
ani desatinu obyvatel'ov krajiny. Plošne
najviac sú rozšírení Tibeťania v Tibete,
Ujguri v Ujgursku a Mongoli pri hraniciach
s Mongolskom (v Číne ich žije dvojnásobne
viac ako v Mongolsku) a Mandžuovia na
severovýchode Cíny. Čína je kritizovaná na
medzinárodnom poli za potláčanie práv
menšín , ktoré sa deje aj zámerným osíd-
l'ovaním Číňanov na ich územiach.

Náboženské zloženie obyvatel'stva
Č íny je ešte zložitejšie, oficiálne až dve treti-
ny Cíňanov sú bez vyznania , ale väčšina sa
hlási k tradičnej čínskej kultúre ovplyvne-
nej budhizmom a najmä konfuciánstvom
č i taoizmom , pričom všetky tieto nábožen-
sko-filozofické systémy sa vzájomne pre-
krývajú . K budhizmu sa však hlásia najmä
Tibeťania . Čína má tiež významnú moslim-
skú a kresťanskú menšinu . Na Taiwane sa
prevažne čínske obyvatel'stvo rozlišuje na
väčš i nových potomkov pôvodného čínskeho
obyvatel'stva a na potomkov prisťahovalcov
z Cíny. Na ostrove si tiež udržali silné po-
zície tradičné čínske náboženské systémy,
najmä taoizmus a budhizmus. V Mongolsku
tvoria väčšinu obyvatel'stva Mongoli , hlásia
sa k budhizmu.
Najväčšími mestami regiónu sú č í nske
aglomerácie, najmä Šanghaj s takmer 18
mil. obyvatel'mi , Kanton na juhu a hlavné
mesto Peking. Vyše milión obyvatel'ov má
až takmer 80 č í nskych mestských aglome-
rácií. Významnými hospodárskymi centra-
mi sú aglomerácia Hongkongu a pril'ahlý
Shenzhen , priemyselný Wuhan a Cunking
v strednej Číne a prístav Tiencin . Hlavným
mestom Taiwanu je prístav Tai-pei. Jedi-
ným vel'komestom Mongolska je Ulanbátar.
Čínske hospodárstvo sa popri hos-
podárstve Spojených štátov amerických ,
Európskej únie a Japonska radí medzi
najmohutnejšie na Zemi. V prepočte na
počet obyvatel'ov však Čína vel'mi zaostá-
va , jej priemerná životná úroveň dosahu-
je približne tretinu slovenského priemeru .
Vel'ké sú sociálne rozdiely nielen podl'a
regiónov, ale najmä medzi mestským a vi-
dieckym obyvatel'stvom . V ostatných rokoch
sa prudko rozrastá nielen export čínskych
tovarov do zahraničia , ale aj domáca spot-
rebaJ čo je dôsledkom rastu životnej úrov-
ne. Cínske hospodárstvo tak neustále zvy-
šuje spotrebu energií a surovín , čo vytvára
vel'ké ekologické problémy. Najproble-
matickejší je tradičný ťažký priemysel ,
Otázky a úlohy:
• Zistite, ktoré oblasti Číny najviac ohrozuJú rôzne druhy ekologtckých katastrof ako
dezertifikácta, znečistenie ovzdušia, znečistenie vôd, eróz1a pôdy a i.
• Podľa rôznych zdrojov informácii či mternetu zostavte zoznam krajfn, kde žiJú m1mo •
územia Člny najpočetnejšie čínske komunity.
• Vysvetlite, prečo majú územ1a HongkOngu a Macaa v rámc1 Číny zvláštne politické
i ekonomické postavenie
• Ktoré lokality v Číne su naJVIac navštevované v rámc1 cestovného ruchu? Do akých
kategórii cestovného ruchu ich možno zaradil? .
ÁZIA
najmä ťažba a spaľovanie uhlia v tepel-
ných elektrárňach , hutníctvo a chemický
priemysel. Severná časť Číny trpí akútnym
nedostatkom vody , Hu ang He (Žltá rieka)
v ostatných rokoch "ani nedotečie " do mora
a jej voda je vel'mi znečistená . Č í nska vlá-
da pracuje na projekte odvedenia vôd
z južnejších častí Číny smerom na sever.
Nedostatok energie sa rieši budovaním
obrovských projektov ako najväčšie
vodné dielo na Zemi , priehrada Tri úžiny
na rieke Chang Jiang . V posledných de-
saťročiach je ťažiskom priemyselnej výro-
by l'ahký priemysel , výroba spotrebného
tovaru a textilný priemysel , ktoré sú loka-
lizované v pobrežných oblastiach v rámci
špeciálnych ekonomických zón , pričom
využívajú najmä lacnú pracovnú silu .
Impozantný hospodársky rast Číny však
najmä zahraniční odborníci nepovažujú za
dlhodobo udržatel'ný.
Hospodárstvo Taiwanu je v súčas­
nosti už v porovnaní s Čínou len zlomkom,
napriek tomu v produkcii viacerých výrob-
kov, najmä elektroniky a niektorých poč í­
tačových komponentov, patrí k svetovej
špičke . Priemerná životná úroveň obyva-
tel'ov Taiwanu je oproti Číne 5-krát vyššia .
Mongolsko je v porovnaní so svojimi su -
sedmi chudobnou krajinou , kde dominuje
najmä tradičné stepné pastierstvo a ťažba
niektorých nerastných surovín.
Cestovný ruch sa rozvíja najdynamic-
kejšie v Číne , ale nad zahraničnými náv-
števníkmi počtom vysoko prevládajú domá-
ci turisti , ktorí využívajú možnosť spoznávať
pamätihodnosti vlastnej krajiny.
Na medzinárodnom poli Čínu naJVIac
kritizujú za spôsob vlády a nedodržiava-
nie l'udských práv. V krajine stále vládne
komunistická strana , ktorá síce povolila
súkromné podnikanie, ale zamieta akúkol'-
vek diskusiu o demokratizácii systému . Na
druhej strane sa pre autoritársky systém
napríklad podarilo úspešne regulovať po-
pulačný vývoj (politika jedného dieťaťa) .
75
 ,
AZIA
Japonsko a Kórejský polostrov
Región ostrovného Japonska a Kórejského
polostrova sa v istých etapách historického vý-
voja vyznačoval spoločnými prvkami , prejavili
sa čiastočne v jazyku a v náboženstve. V sú-
časnosti majú štáty regiónu mnoho rozdielneho.
Najväčšie odlišnosti možno pozorovať v hospo-
dárstve krajín.
..
200 400 km
• mestá a aglomerácie s viac ako 10 mil. obyvate ľmi
• mestá a aglomerácie s viac ako 1 mil. obyvateľmi
- urbanizované a prevažne husto osldlené oblasti
- - trate rýchlovlakov Sinkansen
• Na pobrežf Japonska sa nachádzajú aglome-
rácie, ktoré patria k najväčšfm na Zemi. Známy je
mega/opa/is Tokaidó medzi mestami Tokio, Osaka
a Nagoya. Mimoriadne nároky na osobnú dopravu
riešia trate rýchlovlakov ,.Šinkansen·: ktoré patria
k najrýchlejšfm vlakom na svete (581 kmih).
Japonsko tvorí vyše 3 300 ostrovov. Celko-
vá rozloha Japonska je 7,5-krát väčšia ako roz-
loha Slovenska. Základ Japonska tvoria ostrovy
Hokkaido (1,5-krát rozl'ahlejšie ako Slovensko) ,
Honšu, Šiko~u, Kjúšu . Medzi Japonskom
a pevninskou Aziou sa rozprestiera Japonské
more. Najmenšia vzdialenosť je medzi Japon-
skom a Kórejským polostrovom v Kórejskom
prielive. Z východnej strany obmýva japonské
brehy Tichý oceán.
Japonsko tvorí ostrovný oblúk zložený zo
sopečných ostrovov. Japonské ostrovy pat-
ria do tektonicky aktívnej oblasti s častými ze-
metraseniami a vulkanizmom. Na ostrovoch je
okolo 60 činných sopiek. Japonsko je hornatou
krajinou s najvyšším sopečným vrchom Fudži-
san (3 776 m n. m.). Nížiny zaberajú iba menšie
plochy pri pobreží. V najväčšej Kantô pri T6ky6-
wan (Tokijskom zálive) leží hlavné mesto. Klíma
76
je prímorská pod vplyvom monzúnu. V zime
suchý a chladný monzún smeruje z ázijskej
pevniny. Nad Japonským morom sa ohrieva
a prijíma vlhkosť, čo Japonsku prináša oblač­
nosť a zrážky. Leto je vplyvom monzúnového
prúdenia z oceánu horúce a vlhké. Na podne-
bie Japonska majú výrazný vplyv morské prúdy
(Kuro-šio a Oja-šio). Riečna sieť je vel'mi hustá
a rieky sú krátke a dravé.
Japonská história siaha až niekolko storočí
pred n. l. Od vyspelej č ínskej civilizácie prevzali
rané formy písma. Cez Kórejský polostrov preni-
kal do Japonska budhizmus. Japonci sú národ-
nostne vel'mi jednotní, čo možno pripisovať aj
izolovanosti ostrova, tá trvala vyše dve storoči a .
Od 16. stor. začali do Japonska prenikať Euró-
pania, ktorí tiež výrazne vplývali na vývoj krajiny.
Na druhej strane do sveta prenikala japonská
kultúra a tradície (napr. karate, džudo). V súčas­
nosti je Japonsko cisárstvom na čele s cisá-
rom. V krajine žije asi 24-krát viac obyvatel'ov
ako na Slovensku a zaraďuje sa medzi vel'mi
husto zal'udnené štáty Zeme. Pre Japonsko je
príznačný prirodzený úbytok obyvatel'stva. Naj-
väčšou menšinou sú Kórejčania. V minulosti bol
šintoizmus štátnym náboženstvom.
Dve tretiny obyvatel'ov žije v mestách.
Najväčším mestom je hlavné mesto Tokio.
Tokijská aglomerácia je najväčšia na Zemi. Žije
tam 33,8 mil. obyvatel'ov. Tokio s mestami Na-
goya a Osaka vytvárajú megalopolis Tokaidó.
Tragické udalosti zaznamenala história miest
Hirošima a Nagasaki.
Hospodárstvo Japonska sa po druhej sve-
tovej vojne rýchlo spamätalo najmä pomocou
investícií do priemyselnej výroby a v súčasnosti
patrí medzi najvyspelejšie štáty nielen v Ázii.
Intenzívna pol'nohospodárska výroba sa zame-
riava najmä na pestovanie ryže. Terasovité po-
líčka musia byť umelo zavlažované. Japonsko je
významnou rybárskou vel'mocou .
Japonský priemysel sa špecializoval
najmä na výrobu dopravných prostriedkov,
počítačov, televízorov, telefónov, fotoaparátov
a chemických produktov. Významné mies-
to v priemysle má robotizácia , Japonsko je
v tejto oblasti svetovou jednotkou. Svoje tech-
nické pokroky aplikuje aj v kozmickom výsku -
me. Japonsko má kladnú obchodnú bilanciu.
Najviac importuje nerastné suroviny a pol'-
nohospodárske produkty a exportuje najmä
priemyselné výrobky.
V japonských dopravných systémoch sú
zakomponované najmodernejšie technológie.
Sieť vysokorýchlostných železníc Šinkansen
patrí k najrýchlejším na svete. Tokio je dôleži-
tým uzlom nielen v ázijskej, ale aj vo svetovej le-
teckej doprave (patrí do prvej svetovej desiatky

v preprave osôb). Japonské prístavy patria me-
dzi najväčšie na svete.
Množstvo kultúrnohistorických ako aj novo-
dobých pamiatok robí z Japonska atraktívnu
krajinu pre turistov z celého sveta.
Výbežok ázijskej pevniny medzi Žltým
a Japonským morom je Kórejský polostrov.
Rozloha polostrova je asi 3-krát väčšia ako roz-
loha Slovenska. Podnebie je mierne monzúno-
vé, na juhu subtropické. Severná časť polostro-
va je hornatejšia. Rozprestierajú sa na ňom dva
štáty. Hranicu medzi Kórejskou l'udovodemok-
ratickou republikou a Kórejskou republikou tvorí
38. rovnobežka, je to línia stretnutia amerických
a sovietskych vojsk pri oslobodzovaní počas
druhej svetovej vojny. Obe krajiny v historickom
vývoji zažili zjednotenie (7. stor.), ale aj vzá-
jomné vojenské ťaženie (1950- 1953). Napäté
vzťahy pokračujú až do súčasnosti , vplýva na ne
aj jadrový program Severnej Kórey- KĽ.DR.
Kórejská l'udovodemokratická republika
(KĽ.DR) leží v severnej časti Kórejského polo-
strova a pril'ahlej časti pevniny. V komunistic-
kom štáte vládne jedna politická strana. Žije tam
4-krát viac obyvatel'ov ako na Slovensku. Oby-
vatel'stvo štátu je výrazne homogénne. Okrem
niekol'ko tisíc Číňanov sú všetci kórejskej
národnosti. Komunistický režim nepodporuje
kresťanstvo . Tradičnými náboženstvami sú kon-
fuciánstvo a budhizmus.
ÁZIA
Na juhu polostrova sa nachádza Kórejská
republika, ktorej rozloha je dvojnásobná a po-
čet obyvatel'ov deväťnásobný v porovnaní so
Slovenskom. Štát je národnostne jednotný,
keďže 99,9 % obyvatel'ov sú Kórejčania. Naj-
rozšírenejší je budhizmus a kresťanstvo . Južná
Kórea sa vyznačuje väčšou hustotou zal'udne-
nia ako Japonsko. Osem z desiatich Kórejčanov
žije v mestách, pričom každý štvrtý žije v hlav-
nom meste Soul, ktoré je významným hospo-
dárskym a dopravným centrom štátu . Medzi
najväčšie prístavy sveta patrí Pusan.
Hospodárstvo krajiny je závislé od USA
a začalo sa rozv íjať najmä po druhej svetovej
vojne. V rastlinnej výrobe prevláda pestovanie
ryže a v teplejších oblastiach zeleniny, tropické-
ho ovocia a tabaku. Progresívnejším sektorom
hospodárstva je priemysel, zameriava sa najmä
na strojársky (Kia, Hyunday) a elektrotechnický
priemysel (Samsung, LG). Kórejská republika
patrí medzi ázijské tigre.
2
•omá
pôda KĽDR

V mestách žijú dve tretiny obyvatel'ov.

•
lesy
Vyše milión obyvatel'ov má hlavné mesto
Pchjongjang s najväčším prístavom v krajine.
Je najvýznamnejším hospodárskym centrom
krajiny. Mestá sú ukážkami priemyselného roz-
voja socialistickej vlády, kým vidiek má výrazne
pol'nohospodársky charakter. V socializova-
nom pol'nohospodárstve pracuje vyše tretina KÓREJSKÁ REPUBLIKA SLOVENSKO
Zdroj: hups ://www.cia.govllibrary/publicationslthe-world~factbook/
zamestnaných . Prevláda rastlinná výroba nad
• Vyutitie pôdy v jednotlivých krajinách regiónu je
živočíšnou . Pestuje sa najmä ryža a kukurica,
rozdielne. Najhomatejšou krajinou je Japonsko,
ďalej zemiaky a sója. Krajina pre prírodné po-
preto aj lesy zaberajú viac ako dve tretiny územia
hromy a zaostalosť pol'nohospodárstva nie je
krajiny, navyše tieto lesy sú ut vyše 300 rokov prísne
sebestačná v produkcii potravín, v nedávnej mi-
chránené štátom. Aj napriek tomu, te KĽDR má
nulosti vznikli aj hladomory. Dôležitý je rybolov v regióne najvyšší podiel ornej pôdy, pol'nohospo-
určený aj na export. Cestovný ruch je obmedze-
dárstvo krajiny je neefektívne.
ný a pod prísnou štátnou kontrolou.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte polohu a podnebie ostrovov Hokkaido a Sardínia. Rozdiely a ich príčiny
zaznamenajte do tabul'ky
• Z1stite fakty o samurajstve a jeho význame v histórii Japonska. (Využite
encyklopédie, internet či iné zdroje informácii.) ~
• Vymenujte najvýznamnejšie japonské a kórejské výrobky (výrobcov), ktoré sú súčasťou V@J
nášho každodenného života.
• Porovnajte hospodárstva KĽDR a KórejskeJ republiky Aktualizujte napr. z médií vývoJ
vzťahov týchto dvoch štátov.
• Charakterizujte pojem ázijský tiger a porovnajte takto nazývané štáty.

77
AFRIKA
Príroda a spoločnosť
Svetadiel Afrika má vzhl'adom na
geografickú sieť súradníc nevšedné po-
stavenie. Prechádza ním rovník, obidva
obratníky aj nultý poludník. Jeho pevnina za-
sahuje na všetky štyri pologule. Obmývajú ho
Atlantický oceán na západe a na severe (Stre-
dozemné more), Indický oceán na východe. Od
Európy ho oddel'uje strategický Gibraltársky
prieliv a od Ázie Suezský prieplav a teplé
Cervené more. Rozlohou sa zaraďuje medzi
svetadielmi na 3. miesto, je 3-krát väčšia ako
Európa. Zaberá približne pätinu súše Zeme.
O
-=:l
1000km
Oblasti objavené Európanmi do roku:
1450 1800 1850 1900
• Hoci v Sllll8mB} Air/ks vznikl/ najststlie starove-
ké civlllzAcie a jej slr8domolské pobt8Be Eutóps-
nia poznali oc*távna, zvylok zoslávsl neznámy.
V 15 - 16. stor. zrnspcNIJI africké pobteiia, ale vnút-
rozemie bolo posiLfJne skúmané 81 od 19. storoďa.
Afrika má menej členité pobrežie ako
Európa. Najväčší polostrov je Somálsky
polostrov na východe. Zo zálivov dominuje
Guinejský záliv na západe a Malá a Vel'ká
Syrta na severe. Štvrtý najväčší ostrov Zeme
Madagaskar delí od kontinentu Mozambický
prieliv. Menšie ostrovy lemujú Afriku v Atlan-
tickom oceáne - Kanárske ostrovy, Kapverd-
ské ostrovy, Ostrov svätého Tomáša, Madeira.
V Indickom oceáne sú Komorské ostrovy.
Značnú časť Afriky tvoria vysoko ležiace
plošiny, najmä vo vnútrozemí kontinentu. Vyso-
ké pohoria lemujú pevninu na severe - Atlas, na
juhu Dračie vrchy a na východe pozoruhodná
Etiópska vysočina . Východnou Afrikou prebieh_a
Východoafrická priekopová prepadlina, pozdlž
ktorej sa svetadiel pomaly rozpadá na dve časti.
78
Priemernou výškou je Afrika mzs1a ako
Antarktída a Ázia. Najvyššie pohorie je
Kilimandžáro, vrchol vyhasnutej sopky Kibo
dosahuje 5 895 m n. m. Uprostred Afriky sa
rozprestiera Konžská panva, ktorá je 60-krát
väčšia ako Slovensko.
Afriku tvoria prevažne staré geologické út-
vary. Mladšie a tektonicky aktívnejšie sú len jej
severný, východný a južný okraj.
Podnebie svetadiela odráža jeho polohu, je
najteplejšie na Zemi. Väčšinou je teplé tropic-
ké okrem úzkeho severného a južného subtro-
pického pásma. Najviac zrážok spadne v okolí
rovníka. Najsuchšie je pri obratníkoch (Sahara,
Kalahari) . Najtypickejší je vplyv globálnej cirku-
lácie atmosféry.
Najdlhšiu rieku Afri~y Níl považovali dlho za
najdlhšiu rieku Zeme. Usti deltou vel'kou asi ako
polovica Slovenska do Stredozemného mora.
Kongo vel'kým oblúkom preteká daždivou
Konžskou panvou a ústi do Atlantického oce-
ána. Má po riekach Amazonka a Paraná tretie
najväčšie povodie na Zemi. Významné rieky
sú ešte Niger a Zambezi (Viktóriine vodopády).
V Afrike sa nachádzajú vel'ké jazerá. Najväčšie
je Viktóriino jazero (Ukerewe). Vo Východo-
africkej priekopovej prepadline je séria hlbo-
kých jazier (Tanganika, Malawi a i.)
Rastlinstvo a živočíšstvo je vzhl'adom na
rovník temer symetricky rozložené. Pri rovníku
sa tiahne druhé najväčšie pásmo dažďových
lesov Zeme. Vo vyšších polohách a od rovníka
vzdialenejšie sú savany. Pri obratníkoch sú ty-
pické púšte (Sahara- najrozl'ahlejšia na Zemi).
Úzke subtrópy lemujú len krajný sever a juh.
V savanách vzniklo najviac národných parkov,
ale exotické rastlinstvo a živočíšstvo láka turis-
tov aj do ďalších častí Afriky.
Africká spoločnosť sa vyznačuje značnou
pestrosťou v národnostnej, jazykovej a nábo-
ženskej skladbe. V Afrike žije každý siedmy
obyvatel' Zeme. V súčasnosti pre vysoký pri-
rodzený prírastok najrýchlejšie rastie práve
počet obyvatel'ov Afriky (za desať rokov zhruba
100 miliónov). S tým sú spojené aj ďalšie sku-
točnosti ako ich výživa, zdravotná starostlivosť,
vzdelanie (gramotnost) a pracovné možnosti,
ktoré však nedosahujú žiadúcu úroveň.
Kontinent je veľmi nerovnomerne zaľudne­
ný, v púštnych regiónoch sú obývané iba oázy.
Pomerne riedko osídlené sú aj oblasti pralesov
a močaristé územia. Naopak vysokú hustotu za-
l'udnenia má pásmo na severe a juhu kontinentu ,
pri Guinejskom zálive, ďalej čiastočne oblasť Etióp-
skej vysočiny, saván, tradične dolina Nílu a Nigeru.
Vel'kým zásahom do vývoja obyvatel'stva v Afrike
bolo po objavení Ameriky násilné odvlečenie čer­
nošského obyvateľstva na práce na plantáže.

V mestách Afriky žije vyše tretina obyvatel'-
stva, čo je najmenej na Zemi. K najväčším mes-
tám Afriky patria Káhira, Lagos, Kinshasa,
Alžír, Addis Abeba, Tunis, Johannesburg.
Menšie mestá štruktúrou aj vybavenosťou
ďaleko zaostávajú za metropolami. Problémom
vel'komiest sú štvrte chudobných na ich okraji.
Na severe Afriky žijú Arabi , Berberi a Tu-
aregovia, prevažne moslimovia. Skutočná
pestrosť národov a jazykov je južne od Sahary.
Najpočetnejšie sú jazyky bantu. Na juhu Afriky
sú osobitnou skupinou obyvatel'stva Afrikánci ,
potomkovia európskych prisťahovalcov. V mno-
hých štátoch Afriky je popri domácich jazykoch
? '- .
AFRIKA
úradným aj jazyk bývalých kolonizátorov (an-
gličtina , francúzština) .
V Afrike sa miešajú vell<é svetové nábožen-
stvá (kresťanstvo , islam) s miestnymi, podob-
ne je to aj s kultúrou. Na severe dominuje islam,
ale vyskytuje sa aj v iných regiónoch , kde jeho
podiel kolíše (napr. v Nigérii asi polovicu obyv.).
Rozšírenie kresťanstva (okrem koptského v Eti-
ópii i Egypte) sa spája s príchodom kolonizáto-
rov. V rôznej miere majú zastúpenie vyznávači
domorodých, pôvodných náboženstiev (napr.
Mozambik dve tretiny obyv.).
Hospodársky je Afrika najmenej roz-
vinutou časťou Zeme. Opäť možno celkovo
konštatovať, že najrozvinutejší je juh a sever
svetadiela. K svetovej špičke sa približuje len
Juhoafrická republika (podl'a výšky HDP). Na-
opak, je tam väčšina najchudobnejších štátov
Zeme. Vel'ké skupiny obyvatel'stva trpia
podvýživou. Afriku sužujú aj mnohé choroby
(malária, spavá choroba, žltá zimnica), ktoré
pretrvávajú v dôsledku klímy, ale aj nedos-
tatočne rozvinutého zdravotníctva. V Afrike
žije aj najviac l'udí nakazených neliečitel'nou
chorobou AIDS. V mnohých oblastiach Afri-
ky vládne napätie a pretrvávajúce kmeňové
alebo náboženské konflikty. Hrozbou sú aj
teroristické skupiny (pirátstvo v Červenom
mori, útoky na turistov v niektorých regiónoch) .

O~Okm

Státy. ktoré zfskali nezávislosť:

do roku 1950 - okupované
v rokoch 1950-1959 územie
- v roku 1960 (Rok Afriky)
- v rokoch 1961 -1969 ,._ ozbrojený boj za
- v rokoch 1970-1989 nezávislosť
- od roku 1990
• Takmer celá Afrika bola v 19. slrJrOOI ovládnu-
tá eur(Jpsl<yml koloniálnymJ mocnosfaml. Takmer
~ súälsné africké Máty ziska/i nezávislosť a1
v 2. polovici 20. stor., niel<toré a1 po krvavých bojoch
za nezávislosf. Africké krajiny sa vyznaäJjú ve/kou
politickou nestabilitou a mnohé sulujú obáanske • Typická africká krajina na juhu Sudánu, kde suché
\Ojny; vojenské diktatúry a Clasté MAtne pmvraty. trop;cké lesy prechádzajú do pásma saván

Otázky a úlohy:
• Načrtnite polohu Afriky na stolnotenisovú loptičku (zakreslite aj geografickú sieť súradníc).
• Porovnajte povrch jednotlivých častí Afriky (napr. Konžská panva a Sahara).
• Opíäte striedanie jednotlivých rastlinných pásem v Afrike, uveďte aj príklady živočíchov, ~
ktoré v nich žijú. \)§'( 1
• Charakterizujte rozloženie obyvateľstva v Afrike. Na internete (alebo z iných zdrojov
informácii) zistite počty obyvateľov desiatich najväčäích afrických miest.
• Zostavte zoznam piatich najmenej a najviac rozvinutých štátov svetadiela podľa výäky
HDP (internet. iné zdroje informácií).

79
 AFRIKA
Severná Afrika
Najhomogénnejšou časťou Afriky
z hl'adiska prírodného prostredia aj socio-
ekonomickej situácie je sever Afriky. Za-
berá územie pri pobreží Stredozemného
mora, Červeného mora a pril'ahlej časti
Atlantického oceána . Osou územia je
obratník Raka . Väčšinu regiónu pokrýva
púšť Sahara. Najvyššie výšky (nad 4 000
m n. m.) dosahuje na severozápade vrá-
sové pohorie Atlas . Saharu tvoria rozl'ah-
lé vyvýšené plošiny, z ktorých sa dvíhajú
zdenudované trosky pohorí Tibesti, Dárfúr
a i. Pobrežie lemujú rôzne široké rovinaté
nížiny. Celková rozloha severnej Afriky je
približne rovnaká ako rozloha Európy.
Pri pobreží je príjemná subtropická
(stredomorská) klíma. Poloha území pri
obratníku Raka predurčuje suchú klímu
(vzhl'adom na cirkuláciu atmosféry) a tým
aj charakter chudobného rastlinstva
a živočíšstva . V tomto regióne sa namera-
li najvyššie teploty na Zemi (v noci však
teplota v zime klesá aj na o °C) a krajina
je vel'mi chudobná na zrážky. Na miestach ,
kde sa vyskytuje voda, sa ráz krajiny okam-
žite mení. Tieto miesta sú buď v oázach či
vyššie položených náveterných svahoch
Atlasu (rieky stekajúce z pohoria), alebo pri
rieke Níl , ktorá privádza vodu z daždivejšie-
ho vnútrozemia Afriky. Na miestach s dos-
tatkom vody sa darí subtropickým plodinám
(pri pobreží, v oázach a i.). Chudobnejšie
miesta s minimálnym rastlinstvom v krajine
slúžia ako pasienky. V Sahare tečú občas­
né rieky, ktoré sú väčšinu roka vyschnuté
a vidieť iba ich suché riečisko (vádí) .
Nerastné suroviny regiónu sú predovšet-
kým ropa a zemný plyn, najmä v Líbyi a Alžír-
sku. Ostatné suroviny zatial' nemajú nadregi-
onálny význam okrem fosfátov v Maroku.
Severná Afrika je v priemere vel'mi
riedko zal'udnená (menej ako 10 oby-
vatel'ov na km 2 }. Na miestach, kde sa vy-
skytuje voda, sa však hustota zal'udnenia
exponenciálne zvyšuje, preto je najväčšia
koncentrácia obyvatel'stva v pobrežných
oblastiach, pri rieke Níl a na severnom
úpätí Atlasu.
Vyše 90 % obyvatel'stva tvoria Arabi,
ktorí vyznávajú islam . Moslimská kultú-
ra vtlačila svoj charakter do vzhl'adu sídel
(mešity, minarety, bazáre). Urbanizácia sa
v priemere pohybuje na úrovni 50 % (naj-
vyššia v Afrike) .
Okrem arabčiny sa v severnej Afrike
používa ešte francúzština (napr. Maroko,
Alžírsko , Tunisko).
80
Štáty regiónu pri Stredozemnom mori
patria k priemerne rozvinutým krajinám.
V niektorých z nich vel'kú časť HDP utvára
turistický ruch (Tunisko , Egypt) . Vhodná
klíma a bohatá história lákajú turistov do
prímorských letovísk a k návšteve kultúr-
nohistorických pamiatok. V ostatnom čase
musia jednotlivé štáty vo zvýšenej miere
dbať na ochranu turistov pred útokmi te-
roristov (Egypt, Alžírsko) .
o 1000km
-=
Podiel moslimov na obyvaterstve (2000):
O 5 25 50 90 a viac %
~ hranice šfrenia islamu do uvedeného letopočtu
• Severná Afrika je najviac ovplyvnená islamom,
ako vidie( z mapy. Ten sa naje} severnom pobrali
udomácnil ul polstorOOie po svojom vzniku. Po-
tom sa zataJ š/rif smerom na juh buď cez Saharu,
alebo pozd/1 východoafrického pobrelia. V sú-
6asnom Sudáne a na}IM Etiópii spomalila jeho
šlrenie existencia kresfanských štátov, tie prijali
kresfanstvo ul pred 1 500 rokmi.
Dopravná infraštruktúra severnej
Afriky je na africké pomery pomerne dobre
vybudovaná . Najvýznamnejšia je cestná
doprava (aj vzhl'adom na klimatické po-
mery). Rozsiahle oblasti centrálnej Sahary
sú bez infraštruktúry. Na druhom mieste je
v osobnej doprave letecká a v nákladnej
lodná doprava.
Hospodársky najvýznamnejším štá-
tom regiónu je Egypt s najvyšším počtom
obyvatel'ov (vyše 79 mil.) spomedzi týchto
štátov. Leží v ňom aj najl'udnatejšie mesto
severnej Afriky Káhira (8 mil. obyvateľov).
Okrem neho sú ešte miliónové mestá Ale-
xandria a Giza.

Nerastnými surovinami ostatné štáty pre-
vyšujú Alžírsko a Líbya (najvyššia hodnota
HDP na obyvatel'a v regióne). Najväčšími
mestami oboch štátov sú ich hlavné mestá
Alžír a Tarábulus al Gharb (Tripolis) obe
majú vyše 2 mil. obyvatel'ov.
AFR IO
automobilovej súťaže Rely Paríž-Dakar bolo
presunuté.
V severnej Afrike je do Zoznamu sve-
tového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO zapísaných približne 40 pamiatok
(z nich len 4 prírodné), najviac ich je v Maro-
ku a Tunisku .

• Krajiny na julnom okraji Sahary v pásme Sahe-

lu postihujú časté s~JC/M, klon§ majú katastrofálne • Aj ked naj~~~ po6et turistov (vyMI 12 mil.)
následky pre miestne obyvateľstvo. Na obrázku je na~tívilo v roku 2009 Egypt, v prepo6te na po-
vyschnuté koryto rieky v jldnom Sudáne. čet obyvateľov dominuje v regióne severnej
Afriky Tunisko. Najmenej na~tevovaným ltátom
Z hl'adiska pol'nohospodárskej produkcie (absolútne aj relatlvne) je najmA z bezpeálos-
a rozmanitosti územia vyniká Maroko. Na tných dóvodov Al1frsko.
jeho území pohorie Atlas zachytáva aj pre-
potrebné zrážky. Najvýznamnejšími mestami
štátu sú Dár ei-Beida (Casablanca) , hlavné
mesto Ar-Ribát (Rabat) a Tanger.
Vel'mi chudobné sú ostatné štáty regi-
ónu. Najrozl'ahlejší, ale aj najnepokojnejší,
je Sudán. Vo viacerých častiach krajiny je
hladomor v dôsledku vojnových konfliktov
Uuh štátu a Dárfúr) . Najväčším mestom je
hlavné mesto Chartúm . V Čade, Nigere,
Mali, Mauritánii a Západnej Sahare (územie
anektované Marokom vyše tri desaťročia) je
slabo rozvinutá infraštruktúra. Krajiny trápi
dezertifikácia v pásme Sahelu . Na mno- • Saharu tvoria kamenné, ltrkové a piesočné
oblasti púlte. V piesočných vznikajú zaujfmavé
hých miestach žije obyvatel'stvo ešte kočov­
duny. Na dopravu týmito vyprahnutými krajmi sa
ným (nomádskym) spôsobom. Bezpečnosť
poutfvajú .koráby" pú~te - favy.
v niektorých regiónoch (Mali, Mauritánia) sa
natol'ko zhoršila, že aj usporiadanie tradičnej

Otázky a úlohy:
• Porovnajte prlrodné podmienky dvoch územne blfzkych regiónov pri pobrežl
Stredozemného mora, a to južnej Európy (Pyrenejský, Apeninský a Balkánsky polostrov)
a severnej Afriky.
• Pokúste sa na základe doterajšieh vedomosti navrhnúť opatrenia, ktoré by zabránili
rozširovanie púšti.
• Zistite (internet či iné zdroje informácii) čim je osobité a prečo vzniklo Náslrovo
jazero na Nlle.
• Vlastnými slovami vysvetlite, čo znamená, že územie je anektované. Uveďte ďalšie
priklady anektovaných územi okrem Západnej Sahary (možno aj z histórie).
• Pomocou internetu alebo iných zdrojov informácii si vyberte lokalitu, ktorú by ste chceli
v severnej Afrike navštlviť a charakterizujte ju.

81
AFRIKA
Rovníková Afrika
Najheterogénnejšou časťou Afriky je
po každej stránke jej rovníkový región , po-
nímaný v širších súvislostiach. Siaha od juž-
ného okraja Sahary až k púšťam pri obratní-
ku Kozorožca. Od západu sa územie dvíha
z Guinejského zálivu a Konžskej panvy
s tropickými dažďovými lesmi do Etiópskej
vysočiny , náhorných savanových plošín
Kene a sopečného pohoria Kilimandžáro .
Pre Európanov zostávala táto časť Zeme
dlho tajomnou a neobjavenou, napríklad dlho
zostával neznámy prameň Nílu. Do oblas-
ti uskutočn i li objavné výpravy v 19. storoč í
napr. O. Livingstone či H. M. Stanley.
Oblast' možno členiť na viacero menších
regiónov (štáty Guinejského zálivu , centrálna
Afrika, západná Afrika a i.) . Spoločnou črtou
územia je relatívna bl ízkosť rovníka a nízky
rozvoj infraštruktúry.
V rámci Afriky ide o regióny s najvyšším
množstvom zrážok, najmä v oblasti Guinej-
ského zálivu (Kamerunský vrch , Adamauská
vysočina) a v Konžskej panve. Tam pokrý-
vajú územie dažďové lesy (druhé najroz-
l'ahlejšie na Zemi). Na východe krajiny vo
vyšších nadmorských výškach sa nachá-
dzajú najrozl'ahlejšie savany Zeme s najpo-
četnejšími stádami vol'ne žijúcich živočíchov.
Ležia tam aj najvyššie vrchy Afriky (Kibo -
Kilimandžáro , vrch Keňa).
Podobne ako podnebie a povrch je roz-
manitá aj riečna sieť rovníkovej Afriky. Naj-
väčšie povodie a aj prietok má rieka Kongo.
Na západe regiónu sú významné rieky
Senegal, Niger a Volta, ktoré tak ako Kongo
ústia do Atlantického oceána. Východ oblasti
odvodňujú krátke rieky do Indického oceána.
Malú časť územia odvodňuje Modrý a Biely
Níl do Stredozemného mora. Hydrografickú
sieť územia spestrujú vel'ké jazerá predo-
všetkým vo Východoafrickej priekopovej
prepadline (Tanganika, Kivu) a na náhornej
plošine v pohraničí Ugandy, Kene a Tanzánie
je Viktóriino jazero.
Nerastné suroviny sú vel'mi pestro
zastúpené. Najviac sa cenia zásoby ropy
a zemného plynu (v Nigérii), zlata a drahých
kovov, uránu, železnej rudy a uhlia.
Región rovníkovej Afriky je v priemere
hustejšie zal'udnený ako celá Afrika. Najviac
obyvatel'ov žije pri Guinejskom zálive a na
savanách v náhornej vyššie položenej Afrike.
Riedko sú zal'udnené močaristé a ťažko prí-
stupné oblasti dažďového lesa. Urbanizácia
je najnižšia na Zemi , ale v ostatnom čase sa
dramaticky zvyšuje. Obyvatel'stvo pribúda
najrýchlejším tempom na Zemi (prirodzený
82
prírastok Burundi 37 %o, Konžská demokra-
tická republika 32 %o ročne). V priebehu troch
desaťročí sa môže počet obyvatel'ov zdvoj-
násobiť. Najl'udnatejším štátom celej Afriky
je Nigéria (149 mil. - 8. miesto na Zemi) , za
ňou nasleduje Etiópia a potom Konžská de-
mokratická republika .
O
-=::l
1000km
Podiel podvyživených obyvaterov (2003):
O 5 15 25 35 50 a viac %
l
- bez údajov
• Z mapy. ktorá znázorfluje podiel podvyiivených
obyvateľov Afriky. je zrejmé, ie rovnfková Afrika
patri medzi nB]ohrozenej§ie oblasti svetadiela
Región je vel'mi pestrý z hl'adiska ná-
rodnostnej aj náboženskej. Žije tam vel'ký
počet rôznych kmeňov, najpočetnejšie zas-
túpenie majú národy Bantu. Vel'ký počet
obyvatel'ov stále vyznáva pôvodné prírodné
náboženstvá. Na viacerých miestach regiónu
existujú medzi kmeňmi vel'ké nezhody a na-
pätie, v niektorých prípadoch prerastajú do vy-
vražďovania alebo až genocídy ako v prípade
Hutuov a Tutsiov- Rwanda, Burundi.
Hovorí sa množstvom domorodých jazy-
kov a nárečí, preto v mnohých štátoch zo-
stáva ako úradný jazyk aj jazyk bývalých
kolonizátorov (najčastejšie angličtina, fran-
cúzština, portugalčina) .
Prírodné podmienky, slabá zdravotná sta-
rostlivosť a hygienické návyky sú činitele , kto-
ré zapríčiňujú vysoký výskyt nebezpečných
nákazlivých chorôb v regióne . Spôsobujú
vysokú úmrtnosť obyvatel'stva, ktorého prie-
merná dÍžka života patrí k najnižším na
Zemi (Libéria 42 rokov, Nigéria 47 rokov) .
Z tohto hl'adiska sú bezpečnejšie náhorné
plošiny a pohoria oblasti.
 AFRIKA

V rovníkovej Afrike sa nachádza 30 štá-

tov. Región je hospodársky vel'mi zaostalý.
Nachádzajú sa tam najchudobnejšie štáty
Zeme (podl'a HDP na osobu Burundi , Konž-
ská demokratická republika, Somálsko, Gu-
inea-Bissau , Libéria) . Najrozvinutejšie štáty
v regióne sú Nigéria, Gabon, Keňa , Etiópia,
Kamerun , Pobrežie Slonoviny a Tanzánia.
Podobne ako hospodárstvo je slabo rozvinutá
aj infraštruktúra. Na dostatočnej úrovni je vy-
budovaná len na vybratých miestach (rekre-
ačné oblasti Kene a Ghany). Veľké problémy
spôsobuje rýchle sťahovanie obyvatel'stva do • Vysoký Mandard pre prilákanie len
miest (do najchudobnejších štvrtí). Relatívne málo rekreaálých centier, patrf k nim naprlklad
dobre je vybudovaná cestná si eť (kvantita jutné pobrežie Kene pri Mombase
však výrazne prevyšuje kvalitu ciest) .
Väčšina štátov sa orientuje na export Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok je
vybratých produktov (čo je zranitel'né) a len v zaostalých regiónoch vel'mi náročná. Oby-
výnimočne sú krajiny sebestačné . Nachádza vatelia potrebujú najprv získať prostriedky na
sa tam "pravlasť" pestovania kávy (Etiópia) , živobytie a až potom zvažujú dopady na svo-
kakaa a rôznych druhov korenia. Narastá za- je okolie. Napriek tomu je však v celom regió-
dlženosť štátov a tým sa prehlbuje ich hospo- ne mnoho vel'mi vzácnych chránených lokalít.
dárska kríza. V jednotlivých štátoch existuje Do Zoznamu svetového kultúrneho a prírod-
vel'mi úzka vrstva bohatých a veľká väčšina ného dedičstva UNESCO je zaradených vyše
chudobných obyvatel'ov. 40, z toho najviac v Tanzánii a Keni .
Zdravotníctvo a školstvo sú na nízkej
úrovni. V regióne je vysoké percento negra- Mestská ~lácla žijúca v slumoch v roku 2005 [%)
motných obyvatel'ov (napr. Burkina 80 %,
Libéria 50%) .

o m ~ m ~ ~ ~ ro M oo
Zdroj: http1/www.prb.org

• V niektorých oblastiach sú zdravotnfcke za- • Chudoba v Afrike sa koncentruje najmS v rých-

riadenia len doáJsné a pomáhajú rlelif akútne lo rastúcich mestách, kde ve/7<á časf obyvateľov
problémy obyvateľstva tije v s/umoch v katastrofálnych podmienkach

Otázky a úlohy:
• Charakterizujte prirodné podmienky regiónu. Ktoré jeho časti majú priaznivejšie
podmienky pre osidlenie?
• Aj rieka Kongo aj rieka Niger tečú v tomto regióne vell<ým oblúkom. Porovnajte ich (držka
toku, pritoky, povodie, povrchové celky v povodi, klima).
• Zostavte vlastný zoznam kladov a záporov regiónu. Uvecne, prečo by ste ho chceli/nechceli navštivit'.
• Zistite, ktorá krajina regiónu, okrem krátkej fašistickeJ okupácie, sl zachovala počas svojej
veľmi dlhej histórie samostatnosť.
• Ktoré objaviteľské cesty do oblasti rovníkovej Afriky poznáte? Porozprávajte o objavovani
týchto záhadných končin.

83
 AFRIKA
Južná Afrika
Rozlohou najmenšou časťou Afriky je
jej južná oblasť. Popri severe Afriky bola aj jej
najjužnejšia časť Európanom známa pomer-
ne skoro. Už v 15. storočí sa dostali k Mysu
dobrej nádeje na ceste okolo Afriky z Por-
tugalska do Indie výpravy B. Diaza a V. da
Gamu. Jej príjemné subtropické podnebie
hneď upútalo pozornosť cestovatel'ov.
Osou regiónu je obratník Kozorožca,
od ktorého sa na sever aj na juh rozprestiera
približne rovnaká časť regiónu . Územie svo-
jím povrchom pripomína panvu. Najvyššie
pohorie, vrásové Dračie vrchy, sa týčia na
juhovýchode, na severovýchode sa tiahne
Východoafrická priekopová prepadlina
a na severozápade je stará zarovnaná ploši-
na Bié. Centrum oblasti vypÍňa druhá najväč­
šia púšť Afriky - Kalahari. Vznikla podobne
ako Sahara následkom globálnej cirkulácie
atmosféry. Druhá púšť, priamo na pobreží
Atlantického oceána, je Namib. Jej vznik
je zasa podobný vzniku juhoamerickej púš-
te Atacama. Zapríčiňuje ho studený morský
prúd (Benguelský prúd) .
Riečnej sieti dominujú tri rieky. Okavango
ústi do močarísk v bezodtokovej oblas-
ti. Orange vteká do Atlantického oceána
a Zambezi po prekonaní Viktóriinych vo-
dopádov ústi do Indického oceána. Štáty
na východe územia využívajú energetický
potenciál riek a produkujú značné množstvo
hydroenergie (Zambia, Mozambik). Najväč­
šie jazero oblasti je tektonické Malawi vo Vý-
chodoafrickej priekopovej prepadline. Vel'mi
zaujímavý povrch aj svojráznu prírodu prí-
buznú kontinentu má najväčší africký ostrov
Madagaskar.
Územie južnej Afriky je prevažne suché,
viac vlahy dostáva jej južné a náveterné vý-
chodné pobrežie. Krajina s dostatočným
množstvom zrážok má bujnú vegetáciu , napr.
náveterná strana Madagaskaru. Vel'kú časť
územia pokrývajú trávnaté savany a stepi .
Región má vel'mi pestré a značné záso-
by nerastných surovín. Ropa a zemný plyn
sú v Angole. Vzhl'adom na geologickú stavbu
sa najväčšia pozornosť sústredila na drahé
kovy a drahokamy. Diamanty a ich ťažba
sa viaže na Juhoafrickú republiku , Angolu ,
Botswanu a Namíbiu.
Podobne ako rozlohou aj počtom obyvate-
l'ov je oblasť najmenšia z afrických regiónov.
Hustotou zal'udnenia je podpriemerná, taktiež
aj urbanizáciou . Najväčšie mestá sú v Juho-
africkej republike : Pretória (administratívne
hlavné mesto), Kapské Mesto (zákonodarné
hlavné mesto) , Bloemfontein Uustičné hlavné
84
mesto) , Durban a Johannesburg. V ostat-
ných štátoch sú to Harare, Lusaka, Maputo
a Luanda .
Rasové a náboženské zloženie obyva-
tel'stva v oblasti je vel'mi variabilné. Žije tam
množstvo kmeňov, najpočetnejší sú Zulu-
uovia. Potomkovia európskych prisťahoval­
cov tvoria menej ako jednu desatinu obyva-
tel'stva. V južnej Afrike bola najdlhšie na Zemi
oficiálne hlásaná segregácia obyvatel'stva
(Juhoafrická republika). V Juhoafrickej re-
publike boli zakladané tzv. bantustany, kde
sa koncentrovalo černošské obyvatel'stvo.
Utláčanie černošskej väčšiny bielou menši-
nou skončilo až koncom 20. storočia (1994) .
Z jazykov sa v južnej Afrike najviac použí-
vajú jazyky bývalých kolonizátorov, napr. por-
tugalčina a angličtina . Domorodé kmene
majú vlastné dialekty, napr. len v Juhoafrickej
republike je úradných 9 černošských jazykov.
o 1000km
-=
Očakávaná dižka života pri naroden[ (2009):
O 40 50 60 70 a viac rokov
• Región julnej Afriky sa vyznaooje najnllAou
OOskAvanou dfikou livota pri naroden(
Celkovo hospodárstvo regiónu je najroz-
vinutejšie v Afrike. Dominuje mu Juhoafrická
republika, ktorej ekonomika je výkonnejšia
ako hospodárstvo zvyšku regiónu dohromady.
Zakladá sa na bohatých zdrojoch surovín
a modernej výrobe, najmä strojov a zariadení.
Obchoduje s rozvinutými štátmi Zeme, pre-
dovšetkým s USA, Japonskom a s Nemeckom.
Prírodné bohatstvo napomáha rýchlemu
rozvoju Angoly a Namíbie. Severovýchodné
časti regiónu sú ekonomicky nestabilné. Plantá-
že s vysokými výnosmi plantážne pestovaných
 AFRIKA
plodín nepostačujú na zabezpečenie stabilného
rastu hospodárstva.
Dopravným centrom regiónu je taktiež
Juhoafrická republika s dobre vybudovanou
cestnou sieťou (aj dial'nice). Námorná plavba
aj sieť splavných riek na východe doplňa do-
pravu nákladov po cestách. Letecká doprava
je významná najmä pre hospodársky vyspelú
Juhoafrickú republiku .
Región južnej Afriky má množstvo
problémov, ktorým musí čeliť. Patrí k nim vy-
soké percento nakazených tropickými choro-
bami a AIDS. V Juhoafrickej republike je viac
l'udí nakazených AIDS, ako je počet obyvatel'ov
Slovenska. Celý región má nízku gramotnosť
a najnižšiu priemernú dÍžku života na Zemi
(napr. Angola 38 rokov, Zambia 38 rokov).
V južnej Afrike je mnoho zaujímavých miest,
ktoré sú turisticky atraktívne. Cestovný ruch je
však v začiatkoch. Do Zoznamu svetového kul-
• Symbolom Južnej Afriky a Kapského Mesta je Stolová
túrneho a prírodného dedičstva UNESCO má
hora (v oblakoch), ktorá slúžila ako prfrodný maják pre
zaradených vyše 20 lokalít, najviac v Juhoaf-
lode plaviace sa okolo Afriky
rickej republike .

• Juhoafrické pú§te, najm~ Kalahari, sa pOOlls • Ob/Ubenou atrakciou národných parkov v Afrike sú
krátkeho obdobia dažďov zmenia na rozkvimuté safari. Na rozdiel od minulosti dnes už turisti zvieratá
pláne plné divej zveri v~tšinou iba fotia.

Otázky a úlohy:
• Vytvorte zoznam hraničných riek (vedú nimi štátne hranice) v južnej Afrike a doplňte aj
názvy štátov, ktorých hranice tvoria.
• Porovnajte západné a východné pobrežia južnej Afriky (prírodné podmienky, osídlenie a i.).
Čím sú osobité?
• V Juhoafrickej republike majú funkciu hlavného mesta vo vymedzených sférach tri mestá.
Uveďte ešte ďalšie príklady štátov zo sveta s delbou funkcii hlavného mesta.
• Zistite (internet alebo iné zdroje informácii), kde sa rozprestierali bantustany a aké bolo
ich poslanie.
• Ktoré významné športové podujatia sa usporiadali v južnej Afrike? Ako môžu prispieť
k rozvoju oblasti?

85
AMERIKA
Príroda
Svetadiel Amerika sa rozprestiera na zá-
padnej pologuli , je jediným zo svetadielov,
ktorého pevnina nezasahuje na východnú po-
loguľu. Obmývajú ho vody štyroch oceánov,
na severe Severný ľadový, na východe Atlan-
tický, na juhu Južný a na západe Tichý oceán
(označovaný aj ako Pacifik). Beringov prieliv
oddeľuje Ameriku od najbližšieho svetadiela
od Ázie a Drakov prieliv od Antarktídy.
Vel'kosťou sa zaraďuje Amerika hneď za
Áziu. Je 4-krát rozľahlejšia ako Európa. Zaberá
takmer tretinu zemskej súše. Svetadiel Amerika
utvárajú kontinenty Severná a Južná Ameri-
ka, pričom rozlohou väčšia je Severná Amerika.
O~Okm
• Mapa znboriluje porovnanie 118trfosti a polohy
podl'a zemepisnej lfrky Severnej Ameriky a Eu-
rópy (zelený podldsd), pre lepllu názomosf sú na
mape znázornené l hranice provinclf v Kanade
a Mátov v rámci US4 vpomvnanf s hranicami eu-
r()ps/<ych Mátov (:zelená aary)
Severná Amerika, ktorú objavili Európa-
nia skôr, má oveľa členitejšie pobrežie ako
Južná Amerika. K ostrovom Severnej Ameriky
patrí aj najväčší ostrov Zeme Grónsko (auto-
nómne územie Dánska), ktoré je asi 44-krát
väčšie ako Slovensko. V Severnom ľadovom
oceáne sa nachádzajú rozlohou veľké ostrovy
ako Baffinov ostrov (5. najväčší na Zemi) , Vik-
tóriin ostrov, Ellesmerov ostrov a mnoho iných .
V Tichom oceáne ďaleko na západ siaha ľa­
dový polostrov Aljaška. Západné pobrežie
lemuje viacero menších ostrovov. Výrazný na
západnom pobreží je Kalifornský polostrov
s Kalifornským zálivom . Južný cíp Ameriky
tvorí ostrov Ohňová zem v Južnom oceáne.
V Atlantickom oceáne lemuje mnoho ostrovov
najmä sever svetadiela a jeho strednú časť
(Karibské more) Vel'ké a Malé Antily. Po-
brežie vybieha najvýraznejšie do Atlantického
oceána Labradorským polostrovom , ktorý
ohraničuje vel'ký Hudsonov záliv. Omnoho
86
menšie, ale historicky významné, sú polostro-
vy Yucatán a Florida v Mexickom zálive.
Severná Amerika priemernou výškou prevy-
šuje Južnú Ameriku . Oba kontinenty výrazne ov-
plyvnila poloha na strete litoférických dosiek
Južnej a Severnej Ameriky s tichomorskou do-
skou. Ponáranie (subdukcia) oceánskych do-
siek pod kontinentálne spôsobuje aj vrásnenia.
Vzniklo tak najdlhšie pásmové pohorie Zeme
Kordillery (Andy). Táto tektonická zóna je
vel'mi aktívna aj v súčasnosti. Prejavuje sa
to zemetraseniami a sopečnou činnosťou .
Západné pobrežie Ameriky tvorí časť ohňového
kruhu Zeme. Základ oboch kontinentov tvoria
staré (nízke) štíty: Kanadský štít, Brazílsky
štít a Guyanský štít. Na východ od Kordil-
ler (Ánd) územie svetadiela klesá. V Severnej
Amerike ho tvoria Vel'ké prérie a Centrálne
roviny. V Južnej Amerike dominuje panva
Amazonskej nížiny a Laplatská nížina. V Se-
vernej Amerike povrch dotvára staré zarovnané
pohorie Apalačské vrchy, Pobrežná nížina
a Mississipská nížina.
V Amerike sa vzhľadom na vel'ké šírkové
rozpätie (približne od 83° s. g. š. po 56° j. g. š.)
nachádzajú všetky podnebné pásma. Naj-
teplejšie tropické podnebie je v Amazonskej
nížine. Pásma sú symetricky usporiadané
smerom na sever aj juh. Mierne a najmä stu-
dené podnebie je dominantné v rozľahlejšej
Severnej Amerike (v dôsledku tvaru pevniny).
Podnebie ovplyvňujú ešte aj morské prúdy. Se-
vernú Ameriku ochladzuje Labradorský prúd
a Južnú Ameriku Humboldtov (Peruánsky)
prúd . Premenlivosť počasia v Amerike spô-
sobuje otvorenosť krajiny v severo-južnom
smere. Horská hradba Kordiller bráni vlhkému
západnému prúdeniu preniknúť do vnútroze-
mia svetadiela a súčasne umožňuje vpády
chladného vzduchu k obratníku Raka. Karib-
ské more, Stredná Amerika a Amazónia je
pod výrazným vplyvom pasátov a sú veľmi
vlhké. Karibskú oblasť ohrozujú každoročne
hurikány. Najsuchšie časti Ameriky sú Dolina
smrti v Severnej Amerike a púšť Atacama na
pobreží Tichého oceána.
Vodstvo Ameriky ovplyvňuje najvýraznej-
šie podnebie a rozloženie povrchových celkov.
Určujúce sú Kordillery (Andy), ktoré sú hlav-
ným kontinentálnym rozvodím. Malá časť
územia je odvodňovaná do Tichého oceána
a Južného oceána. Rieky sú prevažne krátke
s vel'kým spádom a prietokom. Severný ľadový
oceán zásobujú vodou najmä kanadské rie-
ky (Mackenzie). Najväčšia časť územia patrí
k úmoriu Atlantického oceána a jeho okrajo-
vých morí. Najmohutnejšou riekou Ameriky
a Zeme je Amazonka. Prvenstvo má svojou
• Kordillery majú vzhľadom na svoju rozlohu rozmanité podoby, v Kanade lákajú turistov viaCtJrfJ národné
parky s bohatými lesmi, ~/tmi, ľadovcami a jazerami

dÍžkou, povodím aj prietokom. Do Mexického Okrem šírkovej pásmovitosti sa na

zálivu ústi 3. najdlhšia rieka Zeme Mississippi území Ameriky prejavuje v Kordillerách aj
s prítokom Missouri. Ďalšie významné rie- výšková stupňovitosť. Najtypickejšia je
ky sú Rieka sv. Vavrinca, Hudson, Orinoco v oblasti Strednej Ameriky, kde sú na úpätí
a Paraná. Na mnohých miestach rieky pre- dažďové lesy a vrcholy sú zaľadnené.
konávajú terénne stupne vodopádmi , napr. Živočíšstvo je pestré . Najznámejšie od
lguac;u, Angelov vodopád , Niagara. európskych druhov odlišné sú puma , kon-
Amerika je bohatá na jazerá. Sú tam roz- dor, tapír, kolibrík a i.
ľahlé vodné plochy tektonicko-ľadovcového pô- V Amerike vznikol najstarší národný
vodu na severe Severnej Ameriky (Vel'ké jaze- park Zeme - Yellowstone . V súčasnosti
ro otrokov, Veľké medvedie jazero). Najväčšie sa chránia najzaujímavejšie časti prírody
zoskupenie jazier je v pohraničí USA na oboch kontinentoch . Počet národných
a Kanady - Vel'ké kanadské jazerá (Horné, parkov presahuje sto.
Michiganské, Hurónske, Erijské a Ontárijské
jazero). Južná Amerika je na jazerá chudobnej-
šia. Nachádza sa tam vysoko položené jazero
Titicaca a pobrežné Maracaibské jazero.
Pestrosť povrchu krajiny dotvárajú pôdy,
rastlinstvo a živočíšstvo. Nachádzajú sa tam
opäť všetky šírkové pásma. Rozľahlá je tundra
na severe Ameriky, na juhu je nepatrná a na-
chádza sa len vo vyšších polohách. Lesy
mierneho pásma sú taktiež typické najmä pre
Severnú Ameriku. Reprezentuje ich predovšet-
kým tajga na území Kanady. Oblasti s menším
množstvom zrážok vo vnútrozemí kontinentov
pokrývajú trávnaté oblasti , v Severnej Amerike
prérie a Južnej Amerike pampy. Subtropické • Chladnému a nehostinnému prostrediu horských
rastlinstvo sa viaže na pobrežie Mexického zá- oblasti And sa prisp6sobill lamy. Pouifva sa aj ako
(a1né zviera. Z hustej vlny sa vyrábajú traditné
livu. Najznámejší a najrozľahlejší tropický les
odevy domorodcov.
Zeme je v povodí rieky Amazonka.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte časové pásma do ktorych patn Amenka s ostatnymi časťami Zeme.
• Oo jednoducheJ schémy zakreslite povrchove celky Amenky. Určte základnu charaktens-
tiku povrchu svetad1ela
• Porovnajte rozložeme podnebnych pásem s rozš1remm rastlinstva a ž1vočlšstva Amenky
• Op1šte rozloieme nečneJ s1ete Amenky a porovnaJte JU v SevemeJ a v JužneJ Amenke
• Akym pmodnym hrozbám mus1a čeli obyvatelia v jednotlivych čast1ach Ameriky?

87
 AMERIKA
Spoločnosť
Pôvodní obyvatelia Ameriky (indián-
ske a )nuitské kmene) pravdepodobne
prišli z Azie do Ameriky po vtedy ešte súši
(Beringov prieliv) pred vyše 25 000 rokmi.
Síce Vikingovia sa vylodili na amerických
brehoch , ale za novodobého objavitel'a
Ameriky sa považuje Krištof Kolumbus .
V roku 1492 (začiatok novoveku) , keď jeho
výprava hl'adala cestu na západ do bájnej
éíny, Japonska a Indie, objavil ostrovy
v Karibskom mori. Týmto začala koloni-
zácia a osídl'ovanie Ameriky Európanmi.
Vtedy na území Ameriky žilo odhadom len
niekol'ko miliónov l'udí.
V súčasnosti počet obyvatel'ov Ameriky
neustále rastie , žije tam takmer 900 milió-
nov obyvatel'ov. f;Aedzi svetadielmi jej patrí
tretie miesto po Azii a Afrike . Vyspelé štáty
Severnej Ameriky (USA a Kanada) majú
nižší prirodzený prírastok ako väčšina kra-
jín Ameriky.
Územie svetadiela je zal'udnené vel'mi
nerovnomerne. Najmenej obyvatel'ov žije
• Centrum New Yorlw je veľmi husto zaludnené. Koncen-
truje sa tam vý§<ová zástavba (mrakodrapy) a vedú tam
dopravné tepny z celého mesta.
88
na nehostinných ostrovoch v Severnom l'a-
dovom oceáne, na územiach porastených
chladnou tundrou , ďalej vo väčšine vyso-
kých pohorí Kordillery (Andy) , v menej do-
stupných oblastiach tropických lesov i pata-
gónskych l'adovcov. Naopak, vysokú hustotu
zal'udnenia majú pobrežné oblasti (okolie
miest New York, Los Angeles , Säo Pau-
lo, Rio de Janeiro) , pásma v ústiach riek
(Buenos Aires , Montevideo, New Orleans) ,
vysokopoložené náhorné plošiny (Mexi-
ko , Altiplano) , ostrovy Karibiku a čiastočne
doliny známych riek (Mississippi , Missou-
ri). Ostrovy Karibského mora majú celko-
ve vyššiu hustotu zal'udnenia ako pevnina.
Najl'udnatejším štátom Ameriky sú Spojené
štáty americké (vyše 300 mil. obyvatel'ov) ,
po nich nasledujú Brazília a Mexiko.
Kolonizácia zanechala ako svedec-
tvo používanie jednotlivých jazykov v re-
giónoch Ameriky. Najviac sa používa
angličtina (Severná Amerika), za ňou
nasleduje španielčina (Stredná a Juž-
ná Amerika), portugalčina (Brazília)
a francúzština (Kanada, Martinik). Jazyky
pôvodných obyvatel'ov sa aj v súčasnost i po-
užívajú a v jednotlivých štátoch sú aj úradné.
Pre oblasť, v ktorej sa používajú román -
ske jazyky so základom v latinčine (španiel-
čina , portugalčina) , sa používa označenie
Latinská Amerika.
Z hl'adiska vierovyznania je temer celá
Amerika kresťanská s výnimkou Surinamu
a Guyany, kde asi tretina obyvatel'ov vyzná-
va hinduizmus . Kanada a USA majú vysoký
podiel protestantov, pričom ostatok sve-
tadiela je rímskokatolícky. Okrem Izraela
významný počet Židov žije v USA. Na Kube
je značný počet obyvatel'ov bez vierovyzna-
nia (štátna propaganda).
V Amerike sú dodnes niektoré krajiny
závislými a zámorskými územiami vyspe-
lých štátov (napr. Francúzska je Francúzska
Guyana a Martinik, Holandska je Aruba
a Holandské Antily) .
Štáty Severnej Ameriky (USA
a Kanada) patria medzi najvyspelejšie na
Zemi , nielen v Amerike (podl'a celkového
HDP aj HDP na obyvatel'a) . Ich protipólom
sú tzv. banánové republiky , ktoré sa orien-
tujú len na úzko zameranú produkciu tovarov
či plodín a ich vývoz (napr. Honduras).
Viaceré štáty v Latinskej Amerike pre-
konali obdobia s vládou vojenskej diktatúry.
Riešili sa tak vel'ké ekonomické problémy
a nestabilita v regióne. V mnohých štátoch
útlak a nízka životná úroveň boli zdrojom
šírenia komunistických myšlienok.
 AMERIKA
Charizmatickí vodcovia, napríklad
v Kube F. Castro, túto situáciu využili , po-
stavili sa na čelo odporu a nastolili komu -
nistickú diktatúru . Viedla však po dlhšom
časovom období k stagnácii a úpadku .
V mnohých štátoch Latinskej Ameriky sú
l'avicové revolučné hnutia aktívne a orga-
nizujú na presadenie svojich myšlienok aj
násilné akcie (Nikaragua, Bolívia a i.) .
Viaceré krajiny Ameriky majú vysoký
štátny dlh (Argentína, Brazília, Mexiko) .
Spôsobujú to nesprávne rozhodnutia vlád
štátov, najmä v oblasti verejných financií.
Dlhodobo problematická je činnosť tzv. o
drogových gangov v Kolumbii , ktoré ohro- -=1000km
zujú bezpečnosť krajiny. Medzi rizikové Oblasti osídlené Európanmi do roku :
1500 1700 1775 1800 1860 1880 1900
faktory v Amerike sa zaraďuje aj krimina-

• Osfdfovanie severnej Ameriky Európanmi pre-

biehalo veľmi nerovnomerne

lita v slumoch vel'komiest, najmä v Latin-

• Od USA na juh ovplyvnila americké krajiny dlhá
koloniálna minulosf architektúru l náboienstvo (na
snfmke póvodná rfmskDkatolfcka katec:lráJa v Havane)
skej Amerike.
Kostarika sa často označuje za "Švaj-
čiarsko Latinskej Ameriky" pre svoju vyspe-
losť a relatívne stabilný vývoj .
Hospodárstvo mnohých štátov ohrozujú
prírodné katastrofy, napr. Haiti zničilo v roku
2010 silné zemetrasenie , krajiny Strednej
Ameriky pustošia každoročne hurikány.
Vyostrené vzťahy medzi štátmi Ameriky
sú v súčasnosti najmä medzi Venezuelou
a Kolumbiou , ako aj Peru a Bolíviou . Napätie
často prerastá do pohraničných prestreliek.
Z hl'adiska námornej dopravy má vel'ký
význam vodná cesta naprieč Amerikou z At-
lantického do Tichého oceána - Panamský
prieplav, popri Suezskom prieplave pred-
stavuje najvýznamnejšiu vodnú cestu Zeme.
Doménou Severnej Ameriky je letecká do-
prava. V USA sú najväčšie a najvýkon-
nejšie letiská na Zemi. Systém dial'nic je
v Amerike po Európe najlepšie dobudova-
ný. Panamerická dial'nica, ktorá má dÍžku
(48 000 km- dlhšiu ako rovník) , spája štáty
od Aljašky po Argentínu. Amerika má prven-
stvo v doprave do kozmu .

Otázky a úlohy:
• Porovnajte husto a nedko obyvane oblasti Amenky a Európy.
• Podľa vaš1ch doterajšieh vedomostt sa pokuste zdôvodntť prečo Zlje vysoky pod1el hindu-
Istov v Sunname a Guyane Kde na Zem1 ZIJe najv1ac hmduistov?
• Z1st1te prečo sa tzv bananové republiky nazyvaju banánové. Pre ktore štáty ešte mozno
pouí1! toto označeme?
• Vyhľadajte všetky záv1sle uzem1a a zámorské uzemta ktoré sa nachádzaju v Amenke
Zoraďte 1ch podľa toho ku ktorej kraJine pnnälež1a
• Porovnajte dopravnu polohu Amenky a ostatnych svetadielov

89
AMERIKA
Kanada
Kanada je druhý najrozl'ahlejší štát na
Zemi. Vel'kosťou prevyšuje svetadiel Austrá-
liu a je len o niečo menšia ako Európa. Spolu
so škandinávskymi štátmi a Islandom patrí
medzi najchladnejšie krajiny Zeme, rozpres-
tiera sa v okolí severnej polárnej kružnice.
V Severnom l'adovom oceáne má mnoho ver-
kých ostrovov, ktoré sa približujú k severné-
mu pólu na 700 km.
Pre povrch krajiny je typické rovnaké roz-
loženie povrchových celkov ako pre celú
Ameriku . Najvyššie pohorie Kordillery sa
tiahnu na západe, stred a východ krajiny sú
nízko položené a väčšinou rovinaté. Základom
je starý zarovnaný žulový masív Kanadského
štítu . Kanada má značné zásoby nerastných
surovín - od ropy a zemného plynu (Vel'-
ké prérie) po drahé kovy (Kordillery). V ťaž­
be mnohých z nich je na poprednom mieste
na Zemi (zinok, síra, mangán, chróm, nikel,
urán). Vel'ké zásoby surovín sa vo viacerých
oblastiach ešte ani nezačali ťažiť (bauxit, zlato,
diamanty, uhlie). Kanadské bitúmenové bridli-
ce predstavujú jeden z najväčších potenciál-
nych zdrojov ropy pre celú Zem, sú pre krajinu
perspektívnym bohatstvom.
Kanadu možno smelo zaradiť ku krajinám
s tisíckami jazier. Najväčšie z nich ležia na
hraniciach s USA. Väčšina riek tečie územím
smerom na sever. Rieky stekajúce z Kordil-
ler majú vel'ký energetický potenciál, ktorý
sa využíva na výrobu elektrickej energie.
Hydroelektrárne zabezpečujú vyše polovicu
elektrickej energie vyrobenej v Kanade. Vo
výrobe elektrickej energie na jednu osobu je
Kanada druhá, v jej spotrebe dokonca prvá
na Zemi. Kanada vyváža vel'kú časť vyrobe-
nej elektrickej energie.
Po Rusku a Brazílii má Kanada najrozl'ah-
lejšie lesy na Zemi. Pokrývajú územie, ktoré
je 70-krát väčšie ako Slovensko. Najtypickej-
šie sú ihličnaté lesy kanadskej tajgy. Drevo
z lesov sa ťaží a spracúva v Kanade, preto je
krajina drevárskou vel'mocou . Vyrába z neho
papier, celulózu , nábytok a i.
Klimatické podmienky nie sú pre pol'·
nohospodárstvo vel'mi priaznivé. Napriek
tomu Kanada patrí medzi najväčších produ-
centov obilia na Zemi. V oblasti Vel'kých prérií
sa tiahnu rozľahlé pšeničné a ražné polia.
Na juhu, pri hraniciach s USA, sú podmienky
~hodné aj na pestovanie ovocia a zeleniny.
Zivočíšna výroba sa taktiež viaže na rozl'ah-
lé prérie. Ku kultúrnemu rázu krajiny, podobne
ako v USA, patria kovboji. Kanada sa zaraďu ­
je aj medzi rybárske vel'moci, spracúva vel'ké
množstvo rýb určených najmä na vývoz.
90
Pôvodní obyvatelia Kanady (asi
600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni)
a na severe krajiny (lnuiti). Európske oby-
vatel'stvo začalo na územie štátu prenikať
v 16. storočí. Najvýraznejší prílev však krajina
zaznamenala až v 20. storočí. Pôvodní kolo-
nizátori boli predovšetkým Francúzi a Briti.
Územie sa vel'mi dlho považovalo za
surovinovú základňu kolonizujúcich štátov
a neskôr USA.
Kanada stále patrí medzi vel'mi riedko
zal'udnené štáty Zeme. V priemere tam žijú
na každom km 2 len 3 obyvatelia (porovnatel'-
né s púšťami). Hustejšie obývané sú len časti
provincií na juhu. Najväčšia koncentrácia oby-
vatel'stva je v oblasti Vel'kých kanadských ja-
zier, v juhovýchodnom podhorí Kordiller a na
juhovýchodnom pobreží Tichého oceána. Naj-
väčšie mestá Kanady sú Toronto, Montreal
a Vancouver. Úradnými jazykmi Kanady sú
angličtina a francúzština. Prílev prisťahovalcov
do štátu je v ostatnom čase limitovaný.
Kanada patrí medzi hospodársky naj-
rozvinutejšie štáty Zeme a svojou priemy-
selnou produkciou prekoná mnohé viacná-
sobne rudnatejšie krajiny. Má vel'mi vysokú
produktivitu práce a výbornú obchodnú
politiku. Najtesnejšie hospodárske väz-
by má Kanada so svojím jediným susedom
s USA, s ktorým má aj tesné historické
a kultúrne väzby.
Z priemyselnej produkcie vyniká výroba
automobilov, strojárstvo a spracovanie ropy.
Hoci Kanada má vel'ké zásoby tejto surovi-
ny, v rafinériách spracúva aj dovezenú ropu
(napr. z Venezuely) . Globálna ekonomická
kríza sa v Kanade najviac dotýka práve vý-
roby automobiliek.
• Symbol severoamerických prfJrif - bizón, bol
nezmyselne koncom 19. storotla takmer vyhube-
ný (najm/i v USA). V Kanade sa v~ak vďaka prf-
snej~ej kontrole podarí/o tas( stád zachova(. po-
stupne znova rozmnolíf a vmtíť do voľnej prfrody.

Dopravné systémy Kanady sú vel'mi
rozvinuté a sofistikované. Dom inuje
automobilová doprava, ale vzh ľadom na
veľkú rozlohu štátu sa stále výraznejš ie
presadzuje v osobnej doprave letecká pre·
prava. Suroviny sa transportujú aj loďami č i
ropovodm i a plynovodm i.
AMERIKA
V ostatných desaťročiach sa veľmi rozvi -
nul cestovný ruch. Skvostné prírodné pokla-
dy Kanady sa chránia v národných parkoch
(Banff, Rocky Mountains a i.). Do Zoznamu
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
je zaradených 15 kanadských lokalít. Viaceré
z nich chránia výtvory pôvodných obyvateľov.

q.,_.,
0..1'~ ~ o
N U N A V U T "
{l fmbósher Bay (lqalu~) (1914170)
J, ·Q"I.al<eHamour(1911) dar ;\<.El more
U'~ora

o- =200 400 km
-::J

• Kanada vznikla v roku 1867 spojenfm nieko/1cých britských kolónii do federácie, ktorá ziska/a §tatút
britsk{Jho domlnia, samosprávnej &Jsti Britsk{Jho lmp{Jria. K domlniu Kanada sa postupne pripojili dal§ie
územia, z ktorých vznikli dal§le provincie na juhu a teritóriá na riedko osldlenom sewre. Naposledy bolo
v r. 1999 ~nen{J teritórium Nunavut, ktortJ je autonómnym územlm pod správou p{Jvodných obyva-
teľov - lnuitov. tasr obyvateľov provincie Quebec, v ktorej prevládajú frankofónni obyvatelia, sa snaž/
o z/skanie nezávislosti. Kanada je pomerne mladá krajina, o rom svedčia letopočty zalolenia jej miest
(na mape v zátvorkách), najmli v západnej ~stí krajiny.

Otázky a úlohy:
• Na mape Kanady vyznačte geograf1cku šlrku, v ktorej ležt Slovensko
• Zist1te najrychlejš1e spejeme zo Slovenska do Kanady.
• CharaktenzUJie pri rodné predpoklady Kanady, ktoré Ivona základ pre jej hospodársky rozvoJ
• PorovnaJte najhustejsie zarudnené oblasti Kanady a USA
• Zostavte zoznam športovych a kultumych podujati. ktore sa konali v Kanade a mah celo
svetovy vyzn m

91
AMERIKA
USA
Spojené štáty americké (USA) sú naj-
známejším štátom , ktoré tvoria vysoko roz-
vinuté štáty. Na území Ameriky je federatív-
nych (spojených) štátov viac, sú to napríklad
Mexiko alebo Brazília. Názov Spojené štáty
americké však patrí výlučne USA.
c::J stará jadrová hospodárska oblasť
C::J nová (Apalačská) hospodárska oblasť
c::J nová (Južná) hospodárska oblasť
c::J nová (Tichooceánska) hospodárska oblasť
• centrá kvartérneho sektora (spracovanie
informácii, komunikačné technológie)
o významné mesto
oblasť s prevahou hispénskeho obyvateľstva
oblasť s významnou menšinou hispánskeho
obyvateľstva
- oblasť s prevahou afroamerického obyvateľstva
- oblasť s významnou menšinou afroamerického
obyvateľstva
• USA sú rozsiahlou krajinou s veľkými vnútorný-
mi rozdielmi. Okrem Iného sa prejavujú v rasovej
~truktúre obyvateľstva, ako aj koncentrácii róz-
nych hospod/J.rskych centier.
Tretí najrozl'ahlejší štát Zeme je len o nie-
čo menší ako jeho severný sused Kanada.
Päťdesiat štátov a federálny dištrikt sa roz-
prestierajú prevažne v miernej klimatickej
oblasti zhruba medzi obratníkom Raka a rov-
nobežkou 4r s. g. š. Mimo tohto pásma sa
nachádzajú len Aljaška a Havajské ostrovy.
Územie je vel'mi vhodné pre osídlenie a hos-
podárske využitie. Pevninskú časť (okrem
Aljašky) ohraničujú dva výrazné povrcho-
vé celky. Na pobreží Tichého oceána sú to
pásma mladého vrásového pohoria Kordiller
a pri pobreží Atlantického oceána zasa sta-
rého zdenudovaného pohoria Apalačské
vrchy. Väčšinu územia medzi týmito ma-
sívmi tvoria ploché územia Vel'kých prérií
a Centrálnych rovín . Na hornatej Aljaške
(najrozl'ahlejší štát USA) začína pásmo Kor-
diller a týči sa najvyšší severoamerický vrch
Mount McKinley (6 194 m n. m.). V hlbkach
Zeme sa v USA nachádzajú zdroje prakticky
všetkých nerastných surovín. V súčasnosti
najcennejšie sú ložiská ropy a zemného ply-
nu v Mexickom zálive a na Aljaške.
92
USA disponuje vel'kým bohatstvom
lesov, ktoré sa viažu na pohoria, ale aj se-
verovýchodné časti krajiny. Rozl'ahlé sú aj
pol'nohospodársky využívané územia najmä
trávnatých oblastí (prérie). Vznikli na nich
rozl'ahlé polia a pasienky (farmy) . V pol'no-
hospodárskej produkcii prevláda živočíšna
výroba , ktorá svojou produktivitou konkuruje
priemyslu . Na mnohých miestach , kde pol'-
nohospodárstvo nebolo dostatočne produk-
tívne, sa územie premieňa opäť na prérie
alebo zalesňuje.
USA každoročne ohrozujú hurikány, ktoré
smerujú na juhovýchodné pobrežie štátu. Naj-
ohrozenejšia je krajina pri brehoch Mexického
zálivu. Západné pobrežie USA leží zasa v seiz-
micky aktívnej zóne. Hrozia tam zemetrasenia,
napr. v Kalifornii. Na zlomovej línii ležia aj ak-
tívne sopky. Zvyškami supervulkánu je územie
Yellowstonu so stále činnými gejzírmi.
Územie USA osídl'ovali Európania vo via-
cerých vlnách. Nachádzali tam nový domov,
niektorí chceli len zbohatnúť a vrátiť sa do pô-
vodnej vlasti. Pôvodní obyvatelia USA Indiáni
boli pri konfliktoch s prisťahovalcami vytláčaní
na západ . Rozsiahlymi zmenami prechádzala
aj kolonizovaná krajina, premieňali ju na ornú
pôdu. Osídl'ovanie postupovalo od východu na
západ. Pre obyvatel'ov bol typický boj o prežitie.
Do USA sa uchyl'ovali aj l'udia, ktorí z Európy ušli
pred útlakom (náboženským, ekonomickým , ná-
rodnostným). Krajina si vydobyla nezávislosť
od Vel'kej Británie vo vojne až v roku 1776. Pre
USA mala vel'ký význam aj občianska vojna
štátov Severu proti Juhu (v polovici 19. storočia) ,
ktorá znamenala pokrok pri uznávaní l'udských
práv a slobôd (bolo zrušené otroctvo).
V USA je vel'mi pestré národnostné zlo-
ženie. Ročne tam smerujú tisíce emigrantov,
ale prisťahovalectvo je prísne regulované. Úrad-
nými jazykmi sú angličtina a španielčina, ale
existujú tam štvrte talianske, čínske a i. Z hl'a-
diska religiózneho je USA prevažne kresťanská
krajina s väčšinou protestantov i katolíkov.
Podobne ako rozlohou aj počtom obyva-
tel'stva (vyše 300 mil.) je USA tretie na Zemi.
Krajina je však stále podpriemerne zal'udnená.
Vysokú koncentráciu obyvatel'stva má najmä
východná časť USA, pobrežie Mexického
zálivu, oblasť Vel'kých kanadských jazier
a Kalifornia. Najredšie zal'udnené sú pohoria
a ich predhoria na západe a studená Aljaška.
Obyvatel'stvo USA sa koncentruje v mes-
tách . Vysoký stupeň urbanizácie vyplýva zo
spôsobu osídl'ovania aj životného štýlu Ameri -
čanov. Vidiecke sídla európskeho typu sú tam
zriedkavosťou. Rozsiahle oblasti USA sa ob-
hospodarujú farmami a plantážami. V krajine

vyrástli viaceré miliónové vel'komestá. Naj-
l'udnatejšie mesto USA je New York, spolu
s mestami Washington , Boston, Chicago,
Detroit a Philadelphia patria k tradičnému
hospodárskemu regiónu USA- severovýcho-
du. Postupne sa hospodárska báza presúva
na juh do " slnečného pásma" (sunbelt), kde
vyrástli vel'komestá Los Angels, San Jose,
San Francisco (Kalifornia) a Houston ,
San Antonio , Phoenix, Miami , Atlanta
(Texas, Arizona, Florida, Georgia). Bratislava
by sa v poradí miest podl'a vel'kosti umiestnila
v USA na približne 40. mieste.
• Pre severoamerické mestské centJá (downtown)
sú charakteristiclé mrakodrapy. kecl1e cena pozem-
kov je veľmi V)ISOI<á a priestoru je málo. Na obr. je
downtown v Miami.
Otazky a úlohy:
• Zosumanzujte prtrodne danosti a pnrodné hrozby USA
• Ktoré vyznamné dejinné udalostt ovplyvnili rozvoJ USA? Stručne ICh charakt~nZUJ!e
a porovnajte
• Na prlklade automobtlového pnemyslu (od začtatku 20 storočm) vysvet11te vplyv vyroby
na celkovy rozvoJ hospodárstva kraJinY
• Uvedte odvetvia hospodárstva USA ktor najviac ovplyvňuju ekonomiku Slovenska.
Svoje tvrdeme odovodn1te
• Pomocou mternetu alebo mych zdrOJOV tnformácn Sl vyberte lokalitu ktoru by ste chceli
v USA navšllv1t a charaktenzu)te JU
AMERIKA
Pri osídl'ovaní krajiny prisťahovalci budo-
vali dopravné spojenia z východu s centrom
správy štátu . Suroviny a tovary sa dopravo-
vali väčšinou po železniciach. Ich funkciu
v 20. storočí vo vel'kej miere prebrali cesty.
Hospodársky rozvoj USA naštartovali nové
technológie . Štát patril stále k priekopní-
kom vo výrobe najprv automobilov, neskôr
lodí, lietadiel, rakiet, poč ít ačov a i.
Súčasne s priemyselným rozvojom
sa USA stávali lídrom svetového hospo-
dárstva v obchode, bankovníctve a služ-
bách. Americký spôsob života si vyžadoval
rýchly kolobeh peňazí. Pre ekonomiku sa
stala typická vysoká produktivita a inová-
cie . Stále viac financií sa viaže na obchod ,
reklamu aj oblasť zábavy (film, hudba}.
USA dominantne ovplyvňujú svetové
hospodárstvo. Globálna kríza začala
v roku 2008 práve tam a rozrástla sa na cel-
kovú krízu ekonomiky Zeme. Americké fir-
my investujú a vlastnia mnoho bánk, firiem ,
závodov či dokonca celých hospodárskych
odvetví v zahraničí. Nadnárodné finančné
korporácie tak vplývajú na diania v najrôz-
nejších regiónoch Zeme. Napriek rôznym
superlatívom z oblasti hospodárstva musia
USA v súčasnosti riešiť osobité problémy
v zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení
obyvatel'stva. Novším problémom je aj boj
proti terorizmu , ktorý je namierený najmä
proti USA. Krajina sa snaží ovplyvňovať
a riešiť (aj vojenskými prostriedkami) dianie
na celej Zemi. Najsilnejšie sa USA angažu-
jú na Blízkom a Strednom východe , ako aj
v Latinskej Amerike.
Turistický ruch (napriek hospodárskej
kríze) je v USA na vysokej úrovni. Ročne
krajinu navštívi okolo 50 mil. turistov a v USA
zostáva aj viacnásobok domácich rekrean -
tov. Cestujú za prírodnými krásami , ale aj
do vel'komiest. Do Zoznamu svetového kul-
túrneho a prírodného dedičstva UNESCO je
zapísaných 20 tamojších lokalít (napr. Ma-
moth Cave, Smoky Mountains, Mesa Verde) .
93
 AMERIKA
Stredná Amerika
Región od mexických hraníc s USA až
po panamské hranice s Kolumbiou obmý-
vaný na východe Atlantickým a na západe
Tichým oceánom sa označuje ako Stred-
ná Amerika. Na tomto území sa nachádza
osem štátov, ktoré spája jednotný jazyk
a historický vývoj .
Najrozl'ahlejším a zároveň najl'udnatej-
ším štátom oblasti je Mexiko, ktoré je tak-
mer 3-krát väčšie a vyše 2,5-krát l'udnatej-
šie ako všetky ostatné štáty regiónu spolu.
Mexiko má viac ako 1OO mil. obyvatel'ov. Po-
čet obyvatel'ov v Belize je menší ako počet
obyvatel'ov Bratislavy. Rozlohou najmenším
štátom regiónu je Salvádor, ktorý má asi po-
lovičnú vel'kosť v porovnaní so Slovenskom .
• Pre pevninskú Strednú Ameriku sú charakte-
ristické historické pamiatky po indiánskych civi-
lizáciách. V minulosti slúl/li pyramfdy k rituálnym
obradom. Najviac z nich sa nachádza v Mexiku.
K najznflmej!fm lokalitám patria Ghichén ltzfl (na
snimke), Uxmal, Tu/um, Palenque, Gobá.
Regiónom sa tiahnu horské pásma, kto-
ré sú pokračovaním Kordiller zo Severnej
Ameriky. Vnútrozemie Mexika vypÍňa roz-
siahla Mexická plošina. Na juhovýchode
krajiny je rozl'ahlá vápencová tabul'a polo-
strova Yucatán. Pre mnohé štáty sú cha-
rakteristické činné sopky. Pri východnom
pobreží sa nachádza množstvo koralových
ostrovov, vytvárajú koralovú bariéru, ktorá
je druhá najväčšia na Zemi. Región má tro-
pickú klímu s nerovnomerným rozložením
zrážok počas roka. V období dažďov (máj
až november) sú časté hurikány.
Počas kolonizácie územia Strednej Ame-
riky dochádzalo k miešaniu rôznych skupín
obyvatel'stva, čoho výsledkom je jeho pes-
tré zloženie. Okrem Guatemaly je pôvodné
obyvateľstvo (Indiáni) v menšine. V Salvá-
dore predstavujú belosi minoritu . Kostarika
je výnimočná prevahou obyvateľov európ-
skeho pôvodu (kreoli) . V ostatných štátoch
sú najpočetnejší mestici. Počas kolonizácie
94
regiónu sa uskutočnila kristianizácia , preto
je pre región typický vysoký podiel veriacich ,
dominantné postavenie má kresťanstvo .
Najvyššia urbanizácia je v Mexiku . Kaž-
dý šiesty Mexičan žije v hlavnom meste
Mexiko. Aglomerácia hlavného mesta pat-
rí medzi najväčšie a najznečistenejšie na
Zemi . Najmenej l'udnatým hlavným mes-
tom je Belmopan v Belize, ktorý má menej
obyvatel'ov ako priemerné okresné mesto
na Slovensku .
Najvýkonnejšie hospodárstvo v regióne
má Mexiko, ktoré je hospodársky závislé
od USA. Mexiko má vel'ké a pestré zásoby
nerastných surovín. Najdôležitejšia je ťažba
ropy a zemného plynu v Mexickom zálive.
V ťažbe striebra má významné celosveto-
vé postavenie. Železná ruda sa spracúva
v želez i arňach a oceliarňach v Monterrey.
Najvýznamnejším priemyselným centrom je
hlavné mesto, kde sa koncentrujú viaceré
odvetvia. Vzhl'adom na nedostatok kvalit-
nej ornej pôdy nestačí pol'nohospodárska
výroba pokryť domácu spotrebu a preto sa
musia viaceré potraviny dovážať. Dôležité je
pestovanie kukurice . Na export sa pestuje
cukrová trstina, ovocie, bavlník, sisal a káva.
Živočíšna výroba je aj napriek vel'kému poč­
tu chovaných zvierat menej významná.
• Významným ~ánkom poľnohospodárstva re-
giónu sú p/antále. K najroz!frenej§fm plodinám
patria cukrová trstina a banány.
V Guatemale a Hondurase pracuje naj-
viac obyvateľov v pol'nohospodárstve. Roz-
hodujúcimi plodinami krajín tohto regiónu
sú káva, cukrová trstina , banány, bavlník.
Zahraniční investori investujú najmä v poli-
ticky stabilnej Kostarike . Dopravná sieť je
v týchto štátoch nedostatočná . Okrem Pan-
americkej dial'nice a ciest v okolí hlavných
miest je cestná sieť obmedzená. Poplatky
za prejazd Panamským prieplavom za-
bezpečujú Paname významnú časť príj-
mov. Panama má druhú najväčšiu námornú
flotilu na Zem i.

Medzi turisticky najnavštevovanejšie
regióny patrí oblasť Kalifornského polo-
strova a Yucatánu. Okrem nádherných pie-
sočných pláží a koralových útesov sú vy-
hl'adávané aj pozostatky mayských alebo
aztéckych kultúr.
• Karibský región sa vyzna~uje heterogénnou ná-
boienskou ~truktúrou. Na Kube je aj napriek ate-
iza~nej politike roz~frené kresťanstvo a Santéria
-kubánske nábolenské hnutie, ktoré je obdobou
haltského vudu. Charakteristické sú rituálne ob-
rady so zvferacfmi obeťami.
Región medzi Floridou a Južnou Ameri-
kou a medzi Atlantickým oceánom a Stred-
nou Amerikou obklopený Karibským mo-
rom a Mexickým zálivom sa označuje ako
Karibská oblasť. Štáty Karibskej oblasti sú
ostrovnými štátmi, ktorých novodobá história
AMERIKA
sa začala počas objavovania "Nového sveta"
Krištofom Kolumbom koncom 15. storočia .
Najväčším a najl'udnatejším štátom regi-
ónu je Kuba. Približne polovičnú rozlohu ako
Kuba, a asi rovnako vel'kú ako Slovensko, má
Dominikánska republika, ktorá sa nachádza
na ostrove Haiti (Hispaniola). Súostroviami
regiónu sú Vel'ké a Malé Antily, Bahamy.
Ostrovy v Karibskej oblasti sú zväčša
pevninského alebo koralového charakteru.
Podnebie je tropické s prejavmi oceánity.
Miešaním studených vzduchových hmôt
zo severu a horúcich z juhu často vznikajú
v období od júna do novembra hurikány.
Pôvodné obyvatel'stvo takmer úplne vy-
mizlo a bolo nahradené rozmanitými etnic-
kými skupinami . Belosi prevládajú na Kube ,
černosi na Haiti , Jamajke, Bahamách
a mulati v Dominikánskej republike. Aj keď
prevažná väčšina obyvatel'ov prijala najmä
kresťanstvo , v mnohých regiónoch sa vy-
skytujú pôvodné kmeňové náboženstvá
otrokov z Afriky s prvkami okultizmu . Na
Haiti sa zmiešal animizmus s prvkami ka-
tolíckej viery a dal vznik kultu vudu . Pre Ja-
majku je charakteristické hnutie rastafari.
Najvýznamnejším mestom tejto oblasti je
Havana. V minulosti bola prirodzeným cen-
trom Karibskej oblasti s dôležitým prístavom.
Vzhl'adom na politickú izolovanosť Kuby vý-
znam Havany čiastočne upadol. Medzi milió-
nové mestá sa zaraďuje aj Santo Domingo.
Hospodárstvo štátov Karibskej oblasti je
v zahraničnom obchode závislé od USA.
Výnimku predstavuje Kuba, ktorá v zahra-
ničnej politike vystupuje proti USA. V hospo-
dárstve krajín prevláda pol'nohospodárstvo
zamerané na pestovanie cukrovej trstiny,
kávy, kakaa, tabaku a tropického ovocia.
Stále významnejšie postavenie získava ter-
ciárny sektor vďaka rýchlo rozvíjajúcemu
sa cestovnému ruchu. Pre krajiny Karibskej
oblasti sú príznačné vel'ké sociálne rozdiely
s množstvom kontrastov luxusných letovísk
a chudobných prímestských štvrtí.

Otázky a úlohy:
• Podľa mapy opíšte objavttelske cesty moreplavcov klon pnspeh k objaveniu KanbskeJ oblasti
• Lokalizujte na mape Bermudsky trojuholnlk čo o ňom viete?
• Na mternete alebo v kmžmc1 nájdlle čo najv1ac mformácn o kulte vudu a rastafan Disku-
tujte o tom v tnede.
• Ktoré krajiny sveta boh v m1nulost1 najvyznamnejšlml obchodnym1 partnermi Kuby?
• Na mtemete náJdite informácie o pôvodnych obyvateľoch Strednej Amenky Diskutujte
o mch v tnede.
• Pn návšteve hypermarketu nájdi te čo najviac vyrobkov z reg rón u Strednej Amenky ZIStite,
aku vzd1alenost t1eto vyrobky prekonal!, kým sa k vám dostalr.

95
 AMERIKA
Brazília
Tretí štát Ameriky s vel'kosťou sveta-
diela je Brazília. USA, Kanada a Brazília
tvoria spolu takmer tri štvrtiny rozlohy
Ameriky. Cez územie Brazílie prechádza
rovník , pretína jeho severnú časť. Väčši ­
na štátu teda leží na južnej pologuli . Na
východe ho obmývajú vody Atlantického
oceána a k Afrike siaha o stovky kilometrov
bližšie ako ostatná časť Južnej Ameriky.
Výrazným rysom Brazílie je rieka
Amazonka , do povodia ktorej patrí väčšina
z rozlohy štátu. Územie, ktorým preteká, sa
nazýva aj Amazónia , je to najrozl'ahlejšia
nížina Zeme porastená dažďovým lesom .
Spleť jej prítokov vytvára perspektívne vodné
cesty do najodl'ahlejších častí krajiny. Južnou
osou štátu je rieka Paraná, ktorá na rozdiel
od Amazonky tečie severo-južným smerom .
Povrch Brazílie je vo vel'k.ej miere nížina-
tý so sklonom do uvedených riek. Do štátu
nezasahujú Andy, ale staré zarovnané poho-
ria Brazílska vysočina na juhu a Guyanská
vysočina (najvyšší vrch vyše 3 000 m n. m.)
na severe. Nerastné bohatstvo štátu je vel'-
mi vel'k.é . Doposiaľ sa využíva iba čiastočne .
Napriek tomu patrí Brazília k popredným
producentom mnohých nerastov (železo,
bauxit, mangán, urán, drahé kamene a i. ). Pri
pobreží objavili aj vel'k.é ložiská ropy, počíta
sa s ich perspektívnym využitím .
Podnebie krajiny je vel'mi teplé, tropické.
Celkovo je krajina vel'mi úrodná, ale pri ne-
správnom hospodárení pôda rýchlo degra-
duje a dažde ju odplavujú . Pol'nohospodár-
ska produkcia sa viaže viac na oblasti južnej
Brazílie, kde je menej zrážok. Preslávilo ju
pestovanie kávy, cukrovej trstiny, sóje
a citrusového ovocia . Po príchode prvých
európskych prisťahovalcov sa začalo práve
s pol'nohospodárskym využitím krajiny, pre-
dovšetkým chovom dobytka. Počet kusov
chovaného hovädzieho dobytka sa aj v sú-
časnosti vyrovná počtu obyvatel'ov štátu
(takmer 200 mil.) .
Tropické dažďové lesy majú pre celú
Zem nedocenitel'nú hodnotu (biodiverzita).
Podľa rozlohy lesov všeobecne po Rusku za-
berajú tamojšie lesy druhú najväčšiu rozlohu
na Zemi (takmer 5 mil. km 2 ) . Rýchlosť klčova­
nia c:Jažďového lesa je však závratná.
Uradným jazykom Brazílie je portugalči­
na. Výnimku , medzi prevažne po španielsky
hovoriacimi štátmi Južnej Ameriky, zapríčinila
Tordesillská dohoda (1494) , ktorá prisúdila
(neúmyselne) územie Brazílie Portugalsku.
Portugalčina sa v súčasnosti zaraďuje medzi
päť najpoužívanejších jazykov Zeme.
96
3 750 000
3 650 000
~
~
~
G
3 550000
e!
~ 3450 000
-~
~
!: 3 350 000
o
~
~ 3 250000
http://www.panda.org
• 06/ebtjm zdrojom pr/Jmov hospodárstva Brazl-
1/e je t'atba dreva, lctorá je na mnoflir;h miestach
fl8kontrolovand s negatlvnym ~ na llvot-
né prostrrJdle nielen Brazllle. za OSialných 20
rokov dol/o v brazllskDm BITIIIZlJf1Skom pra/ese
k odlesnen/u územia, klon§ je vyle 7-krát vlaJe
ako rozloha Slovenska.
Krajinu tvorí 26 federatívnych členských
štátov a jeden Federálny dištrikt. Najľudnatejšie
sú oblasti, ktoré ako prvé osídlili prichádzajúci
európski kolonizátori - pobrežné oblasti a ju-
hovýchod krajiny. Brazília je v priemere riedko
zal'udnená, ale obyvatel'stvo rýchlo pribúda.
V súčasnosti je podl'a počtu obyvatel'stva na
5. mieste na Zemi (za Indonéziou). Vel'mi po-
četná je detská zložka a ročne sa počet obyva-
tel'ov štátu zvyšuje takmer o 3 milióny.
Koncentrácia obyvatel'stva do miest
(urbanizácia) je vysoká, ovel'a vyššia ako na
Slovensku. Nachádza sa tam najl'udnatejšie
mesto južnej pologule Säo Paulo (v jeho
aglomerácii žije ~-krát viac obyvateľov ako
na Slovensku) . Dalšie miliónové mestá sú
Rio de Janiero, hlavné mesto Brazília,
Belo Horizonte, Manaus, Belém a i.
Väčšinu obyvatel'stva Brazílie tvoria po-
tomkovia európskych prisťahovalcov , po-
četná je aj skupina miešancov (približne
štvrtina obyvatel'stva). Aj do Brazílie boli pri-
vlečení na namáhavú prácu na plantážach
černosi z Afriky, dnes počet ich potomkov
dosahuje približne 15 miliónov.
Európski prisťahovalci boli prevažne rím-
skokatolíckeho vyznania, ktoré v krajine výraz-
ne dominuje (tri štvrtiny populácie). Početní sú
ešte protestanti.
Hospodársky sa Brazília rýchlo rozvíja.
Základom priemyslu je výroba dopravných
prostriedkov a naň nadväzujúce odvetvia vrá-
tane spracovania ropy. V Brazílii sa používa na
pohon automobilov aj lieh destilovaný z cukrovej
trstiny. V tvorbe HDP však terciárny sektor pre-
vyšuje priemysel až trojnásobne. Najväčšími ob-
chodnými partnermi sú USA, Čína a Argentína.

Dopravná sieť Brazílie je nehomogén-
na. Najlepšie je rozvinutá cestná a letec-
ká doprava. Cez Amazóniu vedie dial'nica,
ktorú nazývajú Transamazonica (dlhá vyše
6 000 km). V Amazonskej nížine je však ne-
nahraditel'ná vodná doprava, ktorú využíva aj
AMERIKA
cestovný ruch. Ten sa však orientuje predo-
všetkým do pobrežných miest (napr. známy
karneval a pláže v Rio de Janeiro).
Brazília má do Zoznamu svetového kultúr-
neho a prírodného dedičstva UNESCO zara-
dených 171okalít, z čoho je až 10 kultúrnych.

o
o

liATO GROSSO
o

,_

0--·5·0=0==10:50'0 km

• Brazflia je rozlohou obrovská krajina. Je to federácia zlolená z 26 §tátov a Federálneho d/Jtrfktu. Na

porovnanie s vel7<osfou Europy je mapa Brazflle podložená mapou Europy a priľahlých álstf Afriky a Azie.

Otázky a úlohy:
• Opíšte tvar riečneJ siete Amazonky a Paranej a porovnaJte tieto rieky (povodie. tvar
riečnej s1ete a 1.)
• Zistite (Internet alebo iné zdroJe 1nformác1l). v ktoreJ kra11ne sveta ešte založili nové hlavné
mesto z podobnych pnčin ako Braz1ha. ~
• Zostavte zoznam štátov (s počtom 1ch obyvateľstva) kde sa používa portugalčina ako 'W!lJ.
uradny Jazyk čo maJu t1eto kraJiny spoločné?
• Povedzte vlastnymi slovami čo spôsobuje vyrazné odlesňovame na lokálnej (miestnej)
urovni a na globálnej urovm
• Ktoré kultúrne a športové osobitosti Brazllie su celosvetovo známe?

97
 AMERIKA
Južná Amerika
(okrem Brazílie)
Región Južnej Ameriky sa rozprestie-
ra v podobných geografických šírkach ako
Afrika. Takmer polovicu rozlohy celého sveta-
diela zaberá Brazília v jeho centrálnej časti. Bez
nej oblasť tvarom pripomína morského koníka
orientovaného severo-južným smerom. Osou
regiónu a prvkom , ktorý jednotlivé j~ho štáty
prepája, je pohorie Andy na západe. Uzemie je
takmer symetricky usporiadané okolo obratníka
Kozorožca, zasahuje od tropických dažďo­
vých lesov (napr. v Bolívii, Suriname, Guyane)
po chladné výbežky ostrova Ohňová zem v Juž-
nom oceáne. Výrazne sa na území prejavuje
výšková stupňovitosť rastlinstva. Najvyšším
vrchom regiónu je Aconcagua (6 959 m n. m.)
v Argentíne. Okrem Ánd sa na severe vypínajú
aj stolové hory Guyanskej vysočiny . Rozsiah-
le oblasti zaberajú Llanos, Amazonská nížina
a Laplatská nížina. Najviac zalesnené je úze-
mie s tropickým podnebím (cenné dažďové
lesy). Smerom na juh a východ sa zalesnenosť
znižuje (Argentína 12 %, Uruguaj 8 %). Odráža
to aj množstvo zrážok, ktoré klesá smerom na
juh. Najsuchšia oblasť Južnej Ameriky je na po-
breží Tichého oceána (púšť Atacama), kde sa
prejavuje vplyv chladného Humboldtovho prúdu .
Prírodným skvostom v Tichom oceáne je ekvá-
dorské súostrovie Galapágy. Preslávil ho svoji-
mi objavmi a prácou biológ Ch. Darwin.
Hydrografická sieť Južnej Ameriky má dve
základné črty. Do Tichého oceána tečú krátke
rieky s prudkým spádom. Na východ do
Atlantického oceána prúdia vodnaté rieky (od
severu Orinoco, prítoky Amazonky a rieka
Paraná s prítokmi). Hospodársky sa už využí-
vajú. Veľká hydroelektráreň na rieke Paraná
(ltaipú) medzi Paraguajom a Brazíliou patrí me-
dzi najväčšie na Zemi.
Celý región je bohatý na nerastné
suroviny. Energetické suroviny (ropa a zemný
plyn) sú v regióne najhojnejšie vo Venezuele,
Bolívii, Ekvádore a Peru. Venezuela sa dokon-
ca môže po potvrdení novoobjavených ložísk
dostať na 2. miesto na Zemi v zásobách tejto
suroviny. Andy sú zasa tradičným zdrojom rúd
kovov. Už v čase kolonizácie Európanmi spôso-
bilo zlato a striebro pád mocných indiánskych
ríš (Peru). Na suroviny je z nich najchudobnejší
Uruguaj, na územie ktorého nezasahujú Andy.
Niektoré zo surovín, ktoré boli v minulosti typic-
ké pre región (guáno, kaučuk) nahradili syntetic-
kými výrobkami.
Vo všetkých štátoch okrem Surinamu (ho-
landčina) a Guyany (angličtina) je úradným ja-
zykom španielčina . Používajú sa aj indiánske
jazyky, napr. kečuánčina (Peru, Bolívia) a i.
98
Priemerná hustota zal'udnenia je po-
merne nízka, ale vyššia ako v Severnej
Amerike. Najhustejšie obývané sú pobrežné
regióny, napr. v . ústí rieky La Plata
a náhorné plošiny And s príjemným podne-
bím , napr. v Bolívii. Najľudnatejší štát oblasti
je Kolumbia (45 mil. obyvateľov) a najmenej
obyvateľov má Surinam (0 ,5 mil. obyvateľov) .
Prirodzený prírastok je jeden z najvyšších
v Amerike najmä v regióne Ánd .
p
l ~0
Bahamy ·"-.Q a-tt~
Kuba . ff~ ~
tt~r <),~
~ ~ <!i'.,;An~a a Barbuda
1
Svata LuolallJ~ncent
Grenatia
·nidad a Tobago
Integračné itruktúry
v Latinskej Amerike :
NAFTA -
Severoamerická
zóna voľného
obchodu
CARICOM - Karibské
spoločenstvo
- SICA - Stredoamerický
Integrovaný systém
SIA -Andský
integračný systém
MERCOSUR -
Južný spoločný trh o 1Q!l!l J QOOkm
• v fflgióne Latinskej Ameril<y sú rrlzne lntegraälé
tendencie na záJdade spo/oälých zAujmov a eko-
nomických akiJvlt Ich prvoradou úlohou je zvýje-
nie obchodnej akiMty a hospocJársksJ spolupráce.
Región Južnej Ameriky sa od 17. storočia
orientoval predovšetkým na poľnohospodár­
stvo, a to najmä na chov hovädzieho dobyt-
ka a oviec. Výrobky z nich sa mohli dovážať
na trh do Európy, ale aj do Severnej Ameriky.
Postupne sa rozširovalo pestovanie vybratých
druhov plodín (káva, obilie, ovocie, hrozno,
cukrová trstina, kaučuk) . V tropickej oblasti sa
najmä Kolumbia smutne preslávila pestovaním
koky a drogovými kartelmi .
Na surovinovú bázu postupne nadvä-
zovala priemyselná výroba (spracovanie
ropy vo Venezuele, výroba medených pro-
duktov v Čile , spracovanie kože, výroba ko-
žených výrobkov, produkcia a úprava potra-
vín) . Dominantné postavenie v hospodárstve
získala Argentína. Dlhodobo zaostávali
najmä Bolívia, Surinam a Paraguaj. Ekono-
mická vyspelosť juhoamerických štátov sa
postupne vyrovnáva a zaraďuje k svetovému
 AMERIKA

priemeru . Vel'mi vysoká je zahraničná zadlže-

nosť viacerých krajín , z nich vyniká Argentína,
ale problémy majú aj ostatné štáty.
Všetky štáty regiónu počas svojho vývoja
prekonali obdobie diktatúry alebo jej museli če ­
liť. Do takéhoto stavu ich priviedlo zlé vedenie
a biedne ekonomické pomery. Vo viacerých re-
giónoch Južnej Ameriky sú rozšírené l'avicové
revolučné názory (Venezuela, Bolívia).

• Vodopády lgua~ sa nachádzajú na hraniciach me-

dzi Brazfliou a Argentfnou. Sú vysoké niekoľko desiatok
metrov a počet ich vodopádov je vyAe 250 na dflke tak-
mer 3 km, 6fm sú rozsiahlejáie ako Niagarské vodopády
v Severnej Amerike. Vodopády sú zapfsané do Zoznamu
svetového prfrodného dedičstva UNESCO.

• Hlavné mesto 8wádoru pair( medzi ~e po-

ložené hlavné mestá na Zemi. Okrem toho lelf tak-
mer na rovnfku. Je tam postavený pamStnfk, ktorého
6as( ležf na severnej a 6as( na južnej pologuli.
qfr:{l>
~
,il q_.f ;
q_'V"
$
<(f" G
tl~i~_".,<fr·.J>"~...~ ťJ' ;,..~~
<:l
Južná Amerika patrí k regiónom s najpes-
https://www.cia.gov/Hbrarylpublicationslthe-world·factbook/
trejším zložením obyvatel'stva na Zemi. Cel-
kovo majú v regióne vyrovnané zastúpenie
• Hospodársku úrovet'l krajin Južnej Ameriky
potomkovia európskych prisťahovalcov
možno hodnotiť z viacerých hľadisk, jedným
a ich miešanci s Indiánmi (mestici) . V niekto- z nich je i miera ich zapojenia sa do medziná-
rých štátoch dominujú Indiáni (Bolívia, Peru), rodného obchodu. Ako vidieť z grafu, i v tomto
potomkovia európskych prisťahovalcov (Argen- ukazovateli sú medzi nimi vefké rozdiely.
tína, Uruguaj) a v ďalšej skupine štátov mestici
(Paraguaj, Ekvádor).
Urbanizácia oblasti je v priemere vysoká
(vyššia ako na Slovensku). Medzi najväčšie
mestá patria Buenos Aires, Montevideo,
Santiago, Lima, Bogota, Caracas a La Paz.
Najlepšie rozvinutá je doprava v Argentíne.
Jednotlivé štáty sú napojené na Panamerickú
dial'nicu, ktorá v Južnej Amerike vedie väčši ­
nou pod horím Ánd.
Stály Južnej Ameriky (okrem Brazílie) majú
do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-
ho dedičstva UNESCO zaradených približne 40 • Kolorit mnohých pobrežných miest v Cile sa
lokalít, z čoho najviac je v Peru , až 10. úzko spája s rybárstvom

Otázky a úlohy:
• Charakterizujte uzem1e Čile a Venezuely a porovnajte 1ch
• Z1st1!e (mternet alebo ine zdroje mformácil) ktoré ďalšie md1ánske jazyky okrem
kečuánčiny sa v reg1óne použ1vaJu alebo su uradnymL
• Argentma JB Jedinečná chovom hovadz1eho dobytka Posuďte a vysvet11te toto tvrden1e
• Povedzte podľa čoho pomenovali !leto štáty Argentina Bollv1a Ekvádor Kolumbia
a Venezuela
• Ktoré kullurne a h1stoncké miesta JužneJ Amen y su celosvetovo známe?

99
 AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
Príroda
Austrália je najmens1m svetadielom
s rozlohou 7,7 mil. km 2 , v porovnaní s Afrikou
je to asi 4-krát menej a z ároveň je 6. najroz-
l'ahlejším štátom na Zemi. Austrália leží na
južnej pologuli a približne stredom svetadie-
la prechádza obratník Kozorožca. Austráliu
ob~ývajú vody Tichého oceána na východe ,
na JUhu sa nachádza Vel'ký austrálsky záliv,
ktorý je súčasťou Indického oceána obkole-
sujúceho svetadiel zo západu .
• Austrália je najsuchším svetadielom.
Ziadna iná krajina nemá tak vel'kú časť povrchu
pokrytú púšťami a polopúšťami (Vel'ká piesoč­
ná púšť, Vel'ká Viktóriina púšť a i.). Austrália leží
v štyroch podnebných pásmach. Najdaždivejší
je severovýchod svetadiela, kam zasahuje rov-
níkové vlhké podnebné pásmo. Dosť zrážok
spadne aj na Tasmánii , ktorá siaha do miernej
klimatickej oblasti. V pohoriach na ostrove sú
pravidelne snehové zrážky. V oblasti obratníka
je tropická klíma s minimálnym množstvom ne-
pravidelných zrážok, ktoré smerom do vnútro-
zemia ešte ubúdajú. Prejavuje sa aj zrážkový
tieň Vel'kých predelových vrchov. Juh Austrálie
patrí do subtropickej klimatickej oblasti.
Vzhl'adom na nedostatok zrážok je Austrá-
lia najchudobnejším svetadielom na povrchovú
vodu, avšak najbohatším na artézsku vodu .
Vyše polovicu územia tvoria bezodtokové ob-
lasti. Vo vnútrozemí sa nachádzajú rieky (na-
zývajú sa creeks) ktorých korytá sú naplnené
vodou iba v čase dažďov. Najviac stálych tokov
sa nachádza v horských oblastiach na výcho-
de a juhovýchode svetadiela. Najvodnatejšou
austrálskou riekou je Murray a najdlhšou riekou
Darling. V oblasti stredoaustrálskych paniev sa
vyskytujú periodicky vysychajúce a zväčša sla-
né jazerá. Najväčším jazerom je Eyrovo jazero.

• Austrálske pobrežie je na mnohých miestach veľmi

malebné. Zátoku pri Noosa Heads obi!Jbujú aj surfisti.

Členitosť pobrežia je relatívne malá.

Hlboko do pevniny však na severe zasahuje
Karpentársky záliv, vybiehajú tam i dva najväč­
šie austrálske polostrovy - Yorský polostrov
a Arnhemská zem. Najväčší z austrálskych os-
trovov je Tasmánia, ktorú od pevniny Austrálie
delí Bassov prieliv. Východné pobrežie lemuje
Vel'ká koralová bariéra- je najväčšou na Zemi.
Austrália má najmenej hornatý povrch spo-
medzi všetkých svetadielov. Skladá sa z troch
hlavných oblastí. Vel'ká západoaustrálska
plošina zaberá vyše polovicu rozlohy sveta-
diela. Jednotvárny ráz krajiny menia v centrál-
nej časti pohoria Macdonnellove a Musgravo-
ve vrchy, medzi ktorými sa nachádza najväčší
skalný monolit na Zemi - Ayers Rock (Uiuru) .
Stredoaustrálske panvy predstavujú zarov-
nané zn íženiny s bohatými zásobami podzem-
ných vôd . Najväčšia je Vel'ká artézska panva.
Najhornatejšia je východná časť svetadiela.
Dvíhajú sa tam Vel'ké predelové vrchy, ktoré
prudko klesajú k pobrežiu , kde sa na pobrež-
ných nížinách koncentruje väčšina obyvatel'ov.
Najvyšším pohorím sú Austrálske Alpy na ju-
hovýchode svetadiela s vrcholom Kosciuszkov • Na severe Austrálie sa rozprestierajú aj
dažďové lesy
vrch (2 229 m n. m. ).

100
 AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
Vzhl'adom na odl'ahlú polohu a izoláciu pev-
niny od druhohôr sa v Austrálii vyvinulo špe-
cifické rastlinstvo a živočíšstvo s množstvom
endemických druhov. V severných vlhkých
oblastiach sa vyskytujú pralesné porasty. Po-
brežné oblasti severnej Austrálie pokrývajú
mangrovové lesy. Monzúnové lesy prechá-
dzajú smerom na juh do saván s chudobným
živočíšstvom . Vnútrozemie zaberá jednotvárna
púštna krajina takmer bez života. V aridných
(suchých) oblastiach rastú akácie a v subtró-
poch eukalypty. V horských oblastiach sa pre-
javuje vertikálna členitosť. • Najpočetnejšie zastúpenie v lesoch Austrálie majú
Novodobí usadlíci priniesli na svetadiel eukalypty. Veľmi často ich ohrozujú požiare, ktoré sa
i mnoho nových druhov rastlín (opuncie) a živo- v suchých porastoch rýchlo šíria.
číchov (pes dingo, králik) , ktoré tam našli ide-
álne podmienky bez prirodzených nepriatel'ov. Rastlinstvo a živočíšstvo Oceánie je špeci-
Preto sa tam premnožili a v súčasnosti spôso- fické. Najbujnejšie je vo vlhkých trópoch (Nová
bujú vel'ké hospodárske škody. Guinea), kde sú mnohé pralesné oblasti ešte
· Oceánia je najväčšou ostrovnou stále nepreskúmané. Rovnako ako v Austrálii
oblasťou Zeme, ktorá sa nachádza v stred- aj v Oceánii sa vyskytuje mnoho endemic-
nej a juhozápadnej časti Tichého oceánu . kých druhov a taktiež druhy, ktoré tam pri-
Rozlohou je takmer 2-krát taká vel'ká ako viezli počas kolonizácie. Na mnohých ostro-
Ázia. Rozloha súše je však iba 30-krát väčšia voch pôvodnú lesnú pokrývku úplne odstránili ,
ako rozloha Slovenska. čo v niektorých prípadoch viedlo až k zániku
Oceánia sa delí na Melanéziu (Čiernoostro­ spoločnosti na danom ostrove.
vie) , Mikronéziu (Drobnoostrovie) a Polynéziu
(Mnohoostrovie). Prevládajú ostrovy koralového
pôvodu. Vyššie nadmorská výšky sú na ostro-
voch sopečného alebo pevninského pôvodu.
Najvyššie vrcholy siahajú aj nad 4 500 m n. m.
Novozélandské Južné Alpy formoval l'adovec,
čím sa tento ostrov odlišuje od všetkých ostat-
ných ostrovov v Oceánii. Medzi najväčšie ostro-
vy patrí Nová Guinea, Nový Zéland, Nová Kale-
dónia. Najznámejšími súostroviami sú Havajské
ostrovy, Fidži, Cookove ostrovy, Šalamúnove
ostrovy, Marshallove ostrovy a i. V niektorých
oblastiach je intenzívna tektonická činnosť
s častými zemetraseniami.
Podnebie Oceánie je výrazne oceánske.
Takmer na celom území okrem okrajových se-
verných a južných oblastí neklesá priemerná
ročná teplota pod 20 oc, čo dodáva oblasti
priaznivé predpoklady pre cestovný ruch.
Mnohé koralové ostrovy sú neobývaná pre
nedostatok vody, pretože porózny vápenec
nedokáže zadržať zrážkovú vodu. Najlepšie vy-
• Na Severnom ostrove Nového Zélandu sú
vinutú riečnu sieť má Nová Guinea a Nový Zé-
dokladom aktfvnej sopečnej činnosti činné gej-
land s viacerými horskými riekami a jazerami.
zíry, ako napr. v regióne Rotoura na obrázku

Otázky a úlohy:
• Porovnajte polohu a podnebie Austrálie s ostatnými svetadielmi. ~
• Schematicky znázorníte princíp zrážkového tieňa Veľkých predelových vrchov.
• Vymenujte päť austrálskych endemitov. Z ktorých oblastí Austrálie (alebo Oceánie)
pochádzajú a čím sú zaujímavé?
• Vysvetlite pomenovanie zoskupenia ostrovov Melanézia, Mikronézia a Polynézia.
 AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
Spoločnosť
Austrália je posledným objaveným
svetadielom. Známy anglický objavite!'
James Cook skúmal východné pobrežie
Austrálie , oblasť Tasmánie zasa Holanďan
Abel Tasman . Vnútrozemie preskúmali až
v 19. storočí. Prvými kolonizátormi boli An-
gličania , Íri , Škóti (založili tam trestanecké
kolónie a deportovali zločincov až do roku
1868). Po objavení ložísk zlata (zlatá horúč­
ka) tam začali od polovice 19. storočia pri-
chádzať aj z iných európskych či ázijských
krajín. Pôvodné domorodé obyvatel'stvo
takmer vymizlo . Pred príchodom kolonizáto-
rov tam žilo približne 300 000 austrálskych
černochov , ktorí sem prišli z juhovýchodnej
Ázie asi pred 40 000 rokmi . Ich počet značne
klesol po kolonizácii koncom 18. storočia .
Pôvodní obyvatelia boli dlho utláčaní bez
základných občianskych práv. V súčasnosti
prevažne žijú v polopúštnych oblastiach na
severozápade krajiny.
Austrália je federáciou šiestich štátov
(Západná Austrália, Južná Austrália, Viktória,
Nový Južný Wales, Queensland, Tasmánia),
dvoch pevninských teritórií (Teritórium hlav-
ného mesta, Severné teritórium) a viacerých
ostrovných teritórií. Formálne je konštituč­
nou monarchiou, členom britského Com-
monwealthu . Hlavou štátu je britská král'ovná
zastupovaná generálnym guvernérom.
l _l
Kalimantan
slltáwesr
l .•
Tímor
o._-== 1:::;000 km
Oblasti osidlené Európanmi do roku:
' smánia
1789 1830 1850 1875 1900
• Osfdľovanie Austrálie a Oceánie Európanmi začalo veľmi neskoro, fakticky až na prelome 18. a 19.
storočia. V súčasností zažíva Austrália prílev migrantov najmä z ázijských krajín.
102
V Austrálii žije asi 4-krát viac obyva-
tel'ov ako na Slovensku , zväčša sú eu-
rópskeho pôvodu (najmä Briti) . Každý
pätnásty Austrálčan je ázijského pôvodu .
Pôvodní austrálski černosi predstavujú iba
1 % populácie . Takmer všetky domorodé
jazyky (vyše 250) vymizli. V Austrálii sa
hovorí prevažne po anglicky. Približne po-
lovica Austrálčanov sú protestanti a štvrti -
na rímski katolíci.
Väčšina obyvatel'ov žije v mestách pri
pobreží. Vnútrozemie je zal'udnené vel'-
mi riedko (menej ako 1 obyvatel' na km 2 ).
Šesť najväčších aglomerácií (Sydney, Mel-
bourne , Brisbane , Adelaide , Perth , Can -
berra) obývajú vyše dve tretiny všetkých
obyvatel'ov. Urbanizácia dosahuje vysoké
hodnoty (deviati z desiatich žijú v meste) .
Najväčšie mesto Sydney je dôležitým hos-
podárskym a kultúrnym centrom Austrálie.
Významným prístavom je druhé najväčšie
mesto Melbourne, ktoré bolo v minulosti
hlavným mestom Austrálie . V súčasnosti
má toto postavenie vnútrozemské mesto
Canberra s prevažujúcou administratív-
nou funkciou. Na západe leží významné
mesto Perth. Hlavným mestom Tasmánie
je Hobart s vel'kým námorným prístavom .
Vidiek má odlišný charakter ako v Európe.
Prevládajú sídla charakteru osamelej far-
my alebo chovatel'skej stanice .
, Šal~'múr).Ove ostrovy
Samoa
Vari,uatu Fidži
Tonga
Nová Kaledónia
,

Austrália je rozvinutá krajina s vel'kým
nerastným bohatstvom . V pol'nohospodár-
stve krajiny pracuje vel'mi málo ekonomicky
aktívneho obyvatel'stva (pod 4 %) . Rozsiahle
plochy musia byť umelo zavlažované . V ju-
hovýchodnej Austrálii sa nachádza obilnica
sveta, kde dominantnou obilninou je pšeni-
ca . Austrálska pôda je značne vyčerpaná
a preto štát pol'nohospodárstvo výrazne
dotuje. Prvoradou je však živočíšna výro-
ba, kde má dôležité postavenie chov oviec .
Austrália má jeden z najväčších stavov oviec
na svete a patrí jej primát v produkcii vlny.
V porovnaní s ostatnými svetadielmi je Aus-
trália chudobná na lesy. Lesné hospodár-
stvo je najmä v oblasti Vel'kých predelových
vrchov na východe kraj iny a v Tasmáni i. Pre
Západnú Austráliu a Tasmániu je dôležitým
zdrojom hospodárstva rybolov.
Tažba nerastných surovín má v Aus-
trálii dlhú tradíciu. Austrália má popredné
zásoby rúd vzácnych kovov, železnej rudy
(Západná Austrália) , bauxitu (Yorský po-
lostrov), ale aj olova, zinku, uránu , medi ,
mangánu a i. Vo svete sú známe aj lo-
žiská opálu . V šelfových moriach Viktórie
a Južnej Austrálie sa ťaží ropa a zemný
AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
plyn . Uhlie sa doluje najmä v Queenslan -
de a v Novom Južnom Walese . Nerastné
suroviny predstavujú aj významnú zložku
exportu . Suroviny z vnútrozemia sa spracú-
vajú najmä v pobrežných mestách , odkial'
sa exportujú. Väčšina energie sa vyrába
v tepelných elektrárňach . Austrália nemá
jadrovú elektráreň . Najvýznamnejšími ob-
chodnými partnermi sú Japonsko , Č í na ,
Kórejská republika , ďalej USA, Spojené
král'ovstvo , štáty v Oceánii a v Ázii .
Dopravná infraštruktúra je koncentro-
vaná v okolí miest a pri pobreží. Cez Aus-
tráliu zo Sydney, resp . Melbourne , vedie
transaustrálska železnica do Perthu . Na
pobreží Austrálie sa nachádza niekol'ko de-
siatok prístavov v hlavných mestách alebo
strediskách priemyslu či ťažby (Brisbane,
Dampier, Hay Point, Melbourne, Newcast-
le, Sydney). Vzhl'adom na obrovské vzdia-
lenosti má významné postavenie letecká
doprava. Splavný je najmä riečny systém
Murray-Darling , ktorý sa využíva predo-
všetkým na rekreáciu .
Chránené územia zaberajú desatinu
územia Austrálie .

• Najznámejšou dominantou austrálskeho Sydney je moderná budova opery. Stojf pri prfstave neďaleko
centra mesta. Symbolizuje plachty a láka turistov ku kultúre.

Otázky a úlohy::
• Opíšte cesty najvýznamnejších objaviterov Austrálie. Využite historické mapy či internet. ~
• Zostavte zoznam nerastných surovín, v ťažbe ktorých je Austrália v prvej desiatke na
Zemí. (Použite internet či iné zdroje informácii) •
• PorovnaJte polnohospodárstvo Austrálie a krajin EU.
• Prečo sa väčšina energie v Austrálii vyrába v tepelných elektrárňach?

103
 AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
Regióny a štáty
Svetadiel Austrália a Oceánia je časťou
Zeme, ktorej najvýraznejšie dominuje jeden
štát. Táto skutočnosť platí od čias osídl'ovania
Austrálie (koniec 18. storočia) a perspektívne sa
to nezmení, práve naopak, potenciál Austrálie je
vel'mi vel'ký a krajina ho má možnosť zužitkovať
na ešte výraznejší hospodársky rast.
Oarwin<T"
.J.'K'=-
!1
zA PA DNA
Qf.&IIIILAIID
AUSTRALIA
o._-==1::5000km
• Jednotlivé štáty Austrálie a ich hlavné mestá.
Na porovnanie s veľkost'ou Európy je mapa
Austrálie podložená mapou Európy a priľahlých
časti Afriky a Ázie.
Vyčlenenie oblastí Austrálie sa v mnohom
podobá regionalizácii Južnej Ameriky. Najvýz-
namnejším činitel'om je voda. Tá je najcennej-
šou tekutinou svetadiela.
Štátne hranice jednotlivých štátov vymedzu-
jú len správu nad územím, ale väzby v krajine
ich rešpektujú len málo. Najvýznamnejšou ho-
spodárskou oblasťou je pásmo východného
pobrežia Austrálie od západného predhoria
Veľkých predelových vrchov po Tichý oceán.
Žije tam vyše 80 % obyvateľstva a koncentruje
sa 90 % hospodárstva. Rozloha tohto pásma
zaberá asi 5 % kontinentu. Sídelný pás východu
Austrálie začína na juhu od Melbourne (mesto
parkov a ruských kolies) s lodenicami a rafiné-
riami. Dobré cestné aj železničné spojenie vedie
na sever do Canberry a Sydney. Hlavné mesto
Austrálie (podobne ako Brazílie) vzniklo "na ze-
lenej lúke", dominuje mu parlament a celoštátna
administratíva. Ozajstné ekonomické a kultúrne
centrum štátu je prístavné Sydney- mesto prí-
stavného mosta (Harbour Bridge) a opery v tva-
re plachiet plachetnice. Sú tam najvýznamnejšie
univerzity, centrá firiem a bánk. Celé pobrežie je
vhodné na rekreačné využitie. Najvhodnejšie je
však južne a severne od Brisbane (Golden co-
ast a Sunshine coast). Mesto je asi 20 km vzdia-
lené od mora a jeho centrum sa rozkladá pri
104
rieke s podobným mostom ako má Sydney. Na
východnom pobreží je pri obratníku Kozorožca
ešte viacero priemyselných miest (Gladstone,
Rockhampton). Centrom pre turistické výlety na
Vel'kú koralovú bariéru a do dažďových lesov
Yorského polostrova je mesto Cairns. V týchto
miestach sú rozl'ahlé banánové plantáže a juž-
nejšie vinice. V úzkom pásme na západ od Vel'-
kých predelových vrchov (porastených eukalyp-
tami) sú ešte pasienky s riedkou trávou.
Odlišný charakter má sever Austrálie. Je
tam síce dostatok zrážok, ale vel'mi teplá a vlh-
ká klíma, ktorá málo vyhovuje obyvateľstvu .
Krajina nemá dobré cestné prepojenie a z miest
je významnejší len Darwin. K prírodným ohro-
zeniam (krokodíly v riekach, hady v dažďových
lesoch) pribudol ďalší škodca- obrie ropuchy
s jedovatou kožou.
Ďalším regiónom je južné pobrežné pás-
mo medzi mestami Melbourne a Perth na po-
breží Indického oceána. Južné pobrežie je vel'-
mi suché a cesta pozdÍž neho vedie väčšinou
vyprahnutou krajinou. Výnimku však tvoria po-
brežná oblasť pri Adelaide a juhozápadný cíp
svetadiela v okolí Perthu.
Ostatná časť svetadiela je krovinatá
a polopúštna krajina. Jedine na miestach
s ekonomicky využitel'nými nerastnými su-
rovinami sa usídlili l'udia i na nehostinných
územiach. Najväčším mestom vnútrozemia je
Alice Springs, takmer uprostred kontinentu ,
známe stredisko banskej aktivity.
Na cestovanie po Austrálii je najvhodnej-
šia letecká doprava, mnoho zaujímavých
lokalít (Ayers Rock, Veľká koralová bariéra,
dažďové lesy, Austrálske Alpy) sú od seba
vel'mi vzdialené.
Osobitým regiónom Austrálie je hornatá
a zalesnená Tasmánia známa pestovaním jabÍk.
V Zozname svetového kultúrneho a prírod-
ného dedičstva UNESCO má Austrália zara-
dených vyše 17 lokalít. Na rozdiel od väčšiny
štátov sú v prevahe jej prírodné pamiatky.
Druhým najvýznamnejším štátom regiónu
je Nový Zéland. Tento ostrovný štát leží na
dvoch vel'kých ostrovoch a viacerých malých.
Severný ostrov má príjemnejšie podnebie,
sústreďuje väčšinu obyvateľstva a hospo-
dárstva. Nachádza sa tam najväčšie mesto
Auckland , postavené v oblasti viacerých vy-
hasnutých sopiek. Na Severnom ostrove sa
vyskytujú aj činné sopky a mnoho gejzírov. Pri
Cookovom prielive (medzi Severným a Juž-
ným ostrovom) leží hlavné mesto (administra-
tívne centrum) Nového Zélandu - Wellington
na Severnom ostrove. Krajina využíva svoje
danosti na výrobu produktov, ktoré vyváža do
rozvinutých štátov (Japonsko, Austrália, USA).
 AUSTRÁLIA A OCEÁNIA

Patria k nim drevo (a produkty z neho), obyvateľstva Slovenska. Ich zaujímavosťou

strojárske a potravinárske výrobky. Južný
ostrov je lákadlom najmä pre rekreačné
a turistické aktivity. Tiahnu sa tam Južné
Alpy, vyrástli v nich viaceré lyžiarske stre-
diská. Nový Zéland navštevuje takmer
toľko turistov, ako je počet obyvateľov štá-
tu . Prichádzajú predovšetkým z Austrálie
a Spojeného kráľovstva.
Ďalší región utvára Papua-Nová Guinea.
Je to rozvojová krajina, ktorá zaberá východ-
nú časť ostrova Nová Guinea (2. najväčší na
Zemi). Od Austrálie ju oddeľuje Torresov
prieliv. Hospodárstvo sa zakladá na ťažbe
nerastných surovín a produkcii pol'no-
hospodárskych plodín.
Posledný región utvárajú ostatné ostrovy
Oceánie, ktoré sú roztratené v Tichom
oceáne, sú medzi nimi značne veľké vzdia-
lenosti . Majú dohromady menej ako polovicu
je, že každý deň začína aj končí v Oceánii
(prechádza ňou dátumová hranica) . Ako prví
privítajú nový deň obyvatelia Kiribati a ako
poslední na Niue a Samoi.
Spoločnou črtou všetkých ostrovov
je krásne prírodné prostredie. Pôvodné
obyvatel'stvo tvoria fidžijčania , polynéza-
nia, mikronézania, melanézania a i. Malé
percento obyvateľstva tvoria potomkovia eu-
rópskych prisťahovalcov. Indovia tvoria asi
jednu tretinu obyvateľstva Fidži (300 000),
ktorých na ostrov priviezli v 19. storočí ako
pracovnú silu.
Všetky štáty sú slabo rozvinuté (plantáž-
nická poľnohospodárska produkcia a rybo-
lov) , najvyššie HDP majú Fidži a Samoa.
Do Zoznamu svetového kultúrneho a prí-
rodného dedičstva UNESCO má Oceánia
zaradených 7 lokalít (Nový Zéland 3).

ČÍNA
"'\..

'"' 11.

15 J t L

AUSTRÁLSKY ZVÄZ ~

' 'l NO)'f!ÉLAND

o 1000km
" ..3 J '

-= /
Pokusné jadrové výbuchy v druhej polovici 20. storočia : ! americké ! francúzske !r britské

• Napriek zdanlivej odľahlosti ani Oceánia nezostala mimo pozornosti veľmocf. Odohrávali sa tam kruté
boje v druhej svetovej vojne a počas studenej vojny tam západné mocnosti testovali svoje jadrové zbrane.

Otázky a úlohy:
• Porovnajte regióny Austrálie s Novým Zélandom. Ktorý austrálsky región je svojimi
prfrodnými podmienkami (i hospodárstvom) príbuzný Novému Zélandu?
• Na základe vašich doterajších vedomostí sumarizujte prírodné hrozby v Austrálii a Oceánii. ~
(Napr. z internetu zistite informácie o Tuvalu.)
• Opíšte priebeh dátumoveJ hranice. Porovnajte pásmové časy regiónu so stredoeurópskym
pásmovým časom. Nezabudnite porovnať aj priebeh dátumovej hranice aj 180. poludníka.
• Pre ostrovy Oceánie je typické plantážnické poľnohospodárstvo , rybolov a rekreácia. Zistite
(internet alebo iné zdroje informácií), ktoré iné aktivity sú zdrojom príjmov ostrovných krajín .

105
 POLÁRNE OBLASTI
Polárne oblasti
Polárnymi oblasťami sa oznacUJU re-
gióny, ktoré obklopujú severný a južný pól.
Polárna oblasť na severnej pologuli sa nazý-
va Arktída a na južnej Antarktída. Keďže pri
severnom póle neexistuje súvislá pevnina,
Arktída sa vymedzuje klimaticky - júlovou
izotermou 10 ° C. Rozlohou ju možno prirov-
nať k Severnej Amerike , avšak súš zaberá
plochu približne ako Európa. Arktída zahŕňa
Severný ľadový oceán a arktické ostro-
vy a súostrovia. K najväčším z nich patria
Grónsko, Ostrovy kráľovnej Alžbety, Wran-
gelov ostrov, Novosibírske ostrovy, Sever-
ná zem , Nová zem , Zem Františka Jozefa,
Špicbergy a i. Do Arktídy zasahujú i severné
okraje eurázijskej a americkej pevniny.
• "'- SPOJENÉ STATY
AM!IliOO
Alja.!ko
< o
c= ~.s
~,
<
~
<
' y
•
!\truywf
O. EJ/esmere
~,,..o'
...
!:Id
~·
GRÓNSKO
(dinske)
fl
) IX:
"'
r
'
{"-'
Grónsko
·/
l
1000 km. JS1ANJl
hranica súčasného letného za ľadnenia
prognóza priemerného zaľadnenia do roku 2030
prognóza priemerného zaľadnenia do roku 2060
hranice nárokovaných sektorov jednotlivých krajin
sporné nároky
• Najaktuálnej~fm problémom Arktfdy je po-
stupné roztápanie radovej pokrývky Severného
radového oceána a s tým súvisiace ekologické,
hospodárske, ale aj politické d6sledky
Keďže severný pól obkolesuje oceán ,
pre Arktídu sú charakteristické ľadové kry-
hy plávajúce na oceáne. Členitý reliéf sa
nachádza na ostrovoch či priľahlých pevni-
nách kontinentov.
Vzhľadom na polohu Arktídy a Antarktí-
dy a na tvar Zeme dostávajú polárne oblasti
najmenej slnečnej (tepelnej) energie , pre-
to je tam podnebie veľmi chladné (mrazy)
s vysokou vlhkosťou a malým množstvom
zrážok. Rastlinstvo súše, pretože dlho
a silne mrzne a zamrznutá pôda nerozm ŕza
106
primerane, tvoria prevažne iba lišajníky,
machy a miestami i zakrpatené stromy.
Živočíšstvo je na druhy menej bohaté, ale
niektoré druhy vtákov na súši pri brehoch či
rýb v oceáne sú počtom hojné.
Objavovanie severných polárnych ob-
lastí začali už Vikingovia. Početnejšie plavby
do týchto zemepisných šírok sa však usku-
točnili až v období vel'kých objavných ciest po
15. storoč í. Grónsko kolonizovali od 18. storo-
čia . Američan Robert Peary (apríl 1909) sa
považuje za prvého človeka , ktorý sa dostal na
severný pól. Jeho expedíciu však viackrát spo-
chybnili . Na vzducholodi nad severným pólom
ako prvý preletel nórsky cestovateľ Roald
Amundsen (máj 1926). Pevninské i ostrov-
né oblasti Arktídy sú trvalo obývané. Pôvod-
ní obyvatelia tam prišli z eurázijskej pevniny.
Najpočetnejšími sú Laponci , žijú v severový-
pol. Cukotka
chodnej Európe, a lnuiti (Eskimáci) v Grón-
sku, severnej Kanade a na Aljaške . Najsever-
"-1-
l"
\' >hod
m.
No\'tJSib/rske
IM/rovy
nejším je sídlo Etah s niekol'ko sto obyvateľmi.
V Arktíde sa nachádza mnoho nerastných
surovín ako uhlie, železná ruda, urán a pred-
lw·,,
r:-,
l Se>'<rntl :tm ~
'+-~ - ~.
!:Id
{l:)
pokladá sa existencia veľkých ložísk ropy pod
morským dnom. Aj preto je Arktída príčinou
konfliktov medzi Ruskom , Kanadou , USA,
Nórskom a Dánskom.
/ · 11 .- ~
FľQiltiška
Južná polárna oblasť - Antarktída - je
.>- Zem
Jau/o
~.,
!;;l temer dvakrát rozľahlejšia ako Austrália.
V porovnaní so súšou v severnej polárnej
Spi<bergy % oblasti je Antarktída dvojnásobne väčšia .
Antarktídu obmývajú vody Južného oceána
..órskelt
/ 't
(predtým Tichého , Atlantického a Indické-
ho oceána) . Vyše 95 % plochy Antarktídy
zaberá súvislá ľadovcová pokrývka, ktorá
J dosahuje mocnosť aj vyše 4 000 m. Ak by
sa antarktické ľadovce roztopili , výrazne by
stúpla hladina svetového oceána.
Antarktída má najvyššiu priemernú
nadmorskú výšku zo všetkých svetadie-
lov. Najvyšším vrchom je Vinson Massif
(5 140 m n. m.). Transantarktické vrchy
rozdeľujú Antarktídu na dve časti. Menšia
západná časť má členitejší povrch ako vý-
chodná časť. Najväčším výbežkom antar-
ktickej pevniny je Antarktický polostrov.
Geologická stavba a skameneliny rast-
lín a živočíchov poukazujú na príbuznosť
s najbližšími svetadielmi (Južná Amerika ,
Afrika či Austrália) , čo potvrdzuje teóriu
o pohybe kontinentov.
Pred zal'adnením Antarktídy vo štvrto-
horách tam bola miernejšia klíma s druho-
vo bohatým rastl instvom a živočíšstvom .
Podnebie svetadiela sa hodnotí ako veľmi
drsné , označuje sa dokonca za najdrsnej-
šie na Zemi. Namerali tam zatia ľ absolútne
 -../
teplotné m1mmum -89 ,2 °C. Pomerne
POLÁRNE OBLASTI

zriedkavé zrážky sa vyskytujú najmä v po-

brežných oblastiach a ich množstvo vo
vnútrozemí je rovnocenné s púšťami. Pre
Antarktídu sú typické silné vetry (najveter-
nejší svetadiel). Riečna sieť nie je vyvinu-
tá, v letných mesiacoch vznikajú dočasné
toky z topiaceho sa l'adovca. Dlhotrvajúca
polárna noc, extrémne podnebie, zamrz-
nutá pôda a l'adovec umožňujú výskyt iba
malému počtu druhov rastlín (machy a li- • Tuäliaky sú rozšfrené od Galapágov až po
šajníky) a živočíchov (najmä morské druhy ktfdu, kde je Ich najviac. Ne/ietavé vtáky sú prispóso-
a rozmanité vtáctvo) . bené drsnému podnebiu podkožným tukom a hus-
tým perfm. Vytvárajú obrovské kolónie dosahujúce
aj desiatky tisfc jedincov.

Antarktída zostala dlho nepoznaným sveta-

dielom. V období vel'kých objavov sa za južnú
polárnu kružnicu doplavil James Cook. Na
samotnú antarktickú pevninu vstúpili až koncom
19. storočia. O prvenstvo v dosiahnutí južného
pólu bojovali Robert Scoot a Roald Amundsen.
Ako prvému sa to podarilo R. Amundsenovi
v decembri 1911. Až do začiatku 20. storočia ne-
patrila Antarktída žiadnej krajine, považovala sa
,,zem nikoho". Neskôr si síce viaceré krajiny robili
nároky na územie Antarktídy, ale po tzv. Medzi-
národnom roku geofyziky (1957-1958) sa sve-
tadiel môže využívať iba na mierové účely. Boli
tam založené výskumné stanice s rôznym ved-
ným zameraním . Najväčšou je McMurdo (USA)
1000 2000 km s vlastnou malou jadrovou elektrárňou .
Pod l'adovcom sa nachádzajú vel'ké zásoby
i:':'= výskumná stanica Sektory Antarktldy:
1::;: (vlajka zakladajúcej • argentlnsky nerastných surovín (ropa, zlato, meď a i.), kto-
"" krajiny) .; austrálsky rých ťažba je však v súčasnosti nerentabilná.
hranice sektorov , čllsky
šelfový ľadovec / britský Antarktické pobrežné vody sú bohaté na mor-
- francúzsky ský život. Niektoré druhy rýb či cicavcov (vel'rýb)
nórsky
novozélandský
takmer vyhubili, a preto medzinárodná vel'rybár-
nerozdelené územie ska komisia vyhlásila oceánske pásmo okolo
Antarktídy za vel'rybiu rezerváciu. Napriek
tomu nelegálny rybolov výrazne poškodzuje po-
• Napriek tomu, že platia medzinárodné dohody, láme živočíšstvo.
ktoré zaručujú Antarktíde špeciálne medzinárod- Na vedeckých základniach Antarktídy pra-
noprávne postavenie a ochranu, ešte pred ich cuje približne 5 000 osôb. Antarktída sa stáva
uzavretím vzniesli územné nároky na &Jsti kon- stále atraktívnejšou pre turistov. Od 90. rokov
tinentu viaceré štáty. Týchto svojich nárokov sa
20. storočia počet prichádzajúcich turistov za
nikdy oficiálne nezriekli.
rok prevyšuje počet vedcov.

Otázky a úlohy:
• Povedzte, kedy je v Arktfde polárna noc. Vysvetlite. aké dôsledky má tento jav na biosféru
a obyvateľstvo?
• Porovnajte klfmu Antarktfdy s ostatnými svetadielmi. •
• Opíšte dnešný pohyb Slnka po oblohe na južnom póle. Aký je tam pásmový čas?
• Zhodnoťte súčasné hospodárske využitie polárnych oblastí.
• Porovnajte obyvateľstvo Arktfdy s obyvateľstvom Európy.
• Pomocou internetu (alebo iných zdrojov informácií) zistite. že štáty, ktoré majú vedeckú
základňu na Antarktfde, na výskum čoho sa špecializujú .
 OCEÁNY
Oceány
Takmer 71 %povrchu Zeme pokrýva hladi-
na svetového oceánu (7 382-krát viac ako je
rozloha Slovenska). Svetový oceán rozdel'uje
súš na hlavné oblasti, na oceány. Pri pohl'a-
de na Zem sponad južného pólu pôsobí sve-
tový oceán ako súvislá vodná plocha, ktorá
sa rozprestiera okolo Antarktídy, z nej sme-
rom k rovníku a na severnú pologul'u vybie-
hajú jednotlivé oceány a z oceánov sa potom
do pobrežia kontinentov zarezávajú okrajo-
vé moria a zálivy. Vo svetovom oceáne je
navzájom prepojený systém povrchových
a hlbokomorských prúdov, ktorý transportu-
je akumulovanú slnečnú energiu od rovníka
k pólom. Na tento systém sa viažu rozmanité
rastlinné a živočíšne spoločenstvá oceánov,
ale aj pobrežných oblastí.
200mlr
vorné hospodárske ásmo
"""" (elconamlc:lc6 ZÓNO)
územleiWu
ocaénska pevn inský okraj (!elf , svah , úpätie)
panva
1 námorné mira =1,825 km
• Nároky jednotlivých krajfn na časti svetového
oceánu upravujú medzinárodné konvencie a do-
hody, ktoré aj stanovujú základné pojmy týkajúce
sa vymedzenia štátneho územia
Pravdou je, že život l'udstva sa od nepa-
mäti spájal aj s oceánmi a morami. Ako do-
kladajú archeologické nálezy, už pred 50 000
rokmi prekonali vtedajší l'udia nezanedbatel'-
né vzdialenosti cez more a osídlili napríklad
Novú Guineu a Austráliu. Pred 3 500 rokmi
sa predkovia dnešných Polynézanov vydali na
malých lod'kách osídl'ovať súostrovia Oceánie
a do obdobia pred 700 rokmi sa im podarilo
preskúmať a osídliť prakticky všetky ostrovy,
ktoré len bolo možné (čiže vyše 200 rokov
pred príchodom prvých Európanov) . Väčšina
vyspelých civilizácií v dejinách l'udstva bola
nejakým spôsobom zviazaná s morami. Moria
sa stali pre l'udí nielen bariérou , ale čosko ­
ro aj najvýznamnejšou dopravnou komuni-
káciou a pre mnohé prímorské spoločnosti
aj významným zdrojom potravy a surovín.
Oceán spočiatku vzbudzoval v l'uďoch pocit
neobmedzeného priestoru a zdrojov, moderný
108
vývoj však ukazuje, že limity svetového oce-
ána sú v skutočnosti v mnohých ohl'adoch vel'-
mi obmedzené.
Tak ako vznikali na súši štáty vymedzené
hranicami, ktoré často chránili opevnenia, tak
si obyvatelia jednotlivých krajín začali chrá-
niť pred votrelcami aj moria v tesnej blízkosti
pobrežia. Postupne sa zaviedli dva základné
pojmy, teritoriálne vody- pás mora pri brehu,
ktorý je súčasťou územia daného štátu a vol'-
né more, ktoré nepodlieha právomoci žiadnej
krajiny. Zdokonal'ovanie rôznych technológií
však viedlo postupne k snahám o rôzne vy-
medzenia teritoriálnych vôd . Pôvodne bolo ich
účelom chrániť pobrežie pred votrelcami
(šírka na dostrel z dela) , neskôr pribudla sna-
ha chrániť stále vzácnejšie loviská rýb pred
cudzími rybárskymi flotilami a napokon v os-
tatných desaťročiach zasa parcelovanie mor-
ského dna, pod ktorým sa nachádzajú ložiská
nerastných surovín. V súčasnosti sa podľa
medzinárodných dohôd vymedzujú teritoriál-
ne vody, ktorých šírka je rôzna (3 -12 námor-
ných míl') podl'a zákonov jednotlivých krajín
(napr. Island z dôvodu ochrany svojich lovísk
má teritoriálne vody široké až 200 míl') . Okrem
teritoriálnych vôd boli vymedzené i pásma vý-
lučných ekonomických zón , maximálne 200
míl' širokých pásem morí pri brehu nie hlbších
ako 200 m, v ktorých majú právo využívať prí-
rodné zdroje len dané prímorské krajiny. V sú-
časnosti sa už napríklad značná časť ropy
a zemného plynu ťaží z podmorských vrtov
(prakticky celý objem produkcie západoeuróp-
skych krajín). Medzinárodné dohody sa sna-
žia regulovať najmä morský rybolov, ktorý
bezohl'adným výlovom zlikvidoval viaceré pô-
vodné rybolovné oblasti. Stále však zostávajú
mnohé problémy nedoriešené od nelegálne-
ho rybolovu , cez ukladanie nebezpečných
odpadov na morské dno, až po ohrozovanie
bezpečnosti lodnej dopravy pirátstvom.
Svetový oceán sa geograficky delí na
menšie časti, na oceány. Najväčším z oce-
ánov je Tichý oceán, ktorý zaberá 47% rozlo-
hy svetového oceána, čo je tretina zemského
povrchu. V Tichom oceáne sa nachádza aj
najhlbšie miesto na Zemi Mariánska prieko-
pa (10 924 m). Pobrežie tohto oceána je vel'-
mi členité , v súhrne je takmer 3,5-krát dlhšie
ako rovník. Napriek svojej rozlohe sa oceán
intenzívne hospodársky využíva, na jeho
brehoch ležia vel'mi rudnaté krajiny, z ktorých
dve (Japonsko a Spojené štáty americké) sú
aj najvyspelejšie na Zemi. Moderné techno-
lógie týchto krajín významne prispeli k znač­
nému vyčerpaniu prírodných zdrojov (najmä
rýb a ve ľrýb). V budúcnosti sa predpokladá
 OCEÁNY

. '
• Hoci Stredozemné more pósobí navonok na mnohých miestach ako nepoškodené, v skutočnosti ho
človek zmenil takmer na morskú .púšt''

využívanie rozsiahlych ložísk rúd kovov v usa-
deninách na oceánskom dne. Niektoré oblasti
Tichého oceána v druhej polovici 20. storoč i a
zamorili i pokusné výbuchy atómových bômb,
ktoré tam uskutočnili Spojené štáty americké,
Francúzsko a Spojené král'ovstvo.
Atlantický oceán je takmer o polovicu men·
ší ako Tichý oceán , ale dÍžka jeho pobreží je len
o málo kratšia. Atlantický oceán sa dopravne
využíva najintenzívnejšie, pretože tvorí bariéru
najmä medzi Európou a Amerikou. Hospodár-
sky najintenzívnejšie sa využívajú okrajové mo-
ria tohto oceána: Stredozemné more, Severné
more, Karibské more a Mexický záliv, ktoré boli
už ťažko poškodené znečistením z vypúšťa­
ných odpadov a podmorskou ťažbou , najmä
ropy. Taktiež tradičné a v minulosti vel'mi bohaté
rybolovné oblasti, najmä v severnom miernom
pásme, boli nadmerným výlovom zničené .
Indický oceán je rozlohou tretím v poradí-
je o pätinu menší od Atlantického oceána, ale
pobrežie má kratšie takmer o polovicu . Indický
oceán je v porovnaní s ostanými chudobnej-
ší na zdroje rýb a vzhl'adom na to, že na jeho
pobrežie nesiahajú, až na malé výnimky, hos-
podársky vyspelé krajiny, okrem dopravy sa
intenzívne hospodársky nevyužíva. Jedinou
výnimkou je oblasť Perzského zálivu, kde sa
intenzívne ťaží ropa aj z morského dna.
Najmenší Severný l'adový oceán nemá
ani desatinu rozlohy Tichého oceána. Vzhl'a-
dom na geografickú polohu väčšiu časť trvalo
pokrýva morský l'ad (časť zamŕza počas nie-
kol'kých mesiacov do roka), čo najmä v minulos-
ti obmedzovalo jeho využitie. Lodná doprava po-
trebovala l'adoborce na prerážanie cesty, ťažba
surovín a rozsiahly rybolov neboli ekonomicky
výhodné. V súvislosti s globálnym otepl'ova-
ním sa to asi čoskoro zmení, arktický l'ad sa
roztápa a podl'a prognóz do konca tohto storo-
čia zmizne úplne. Už teraz svetové vel'moci ako
Rusko, ale aj Spojené štáty americké a ďalšie ,
dávajú najavo, že si plne uvedomujú budúcu
hospodársku, ale aj strategickú hodnotu tejto
časti Zeme.
Medzinárodná hydrografická organi-
zácia stanovila v roku 2000 rovnobežku
60 ° j. g. š. ako severnú hranicu novo vyme-
dzeného Južného oceána. V tejto oblasti sa
morský prúd Západný príhon pohybuje okolo
Antarktídy v smere hodinových ručičiek a vý-
znamne tak izoluje povrchové vody Južného
oceána od vôd zo severnejších oblastí pril'ah-
lých oceánov. Medzinárodné dohody zatial'
chránia prírodné bohatstvo antarktických vôd
od intenzívnejšieho hospodárskeho využíva-
nia, ale aj tam sú pozorované významné do-
pady na životné prostredie.

Otázky a úlohy:
• Zostavte zoznam (odhadom pomocou mapy) oceánov podľa početnosti súostroví, ktoré
sú vzdialené menej ako, a viac ako, 1 000 km od okraja pevnín
• Zistíte (pomocou rôznych zdrojov informácií). kde ležia hlavné svetové rybolovné oblasti.
Ktoré štáty patria medzi rybárske veľmoci? ~
• Zistite (pomocou rôznych zdrojov informácií), v ktorých oblastiach svetového oceána je W!f!j
najintenzívnejšia námorná doprava.
• Posúďte príčiny toho. prečo si viaceré krajiny uplatnili svoj nárok i na rôzne neobývaná
ostrovy ďaleko v oceánoch Nájdite podl'a mapy príklady.

109
 OCHRANA A TVORBA KRAJINY
Globálne problémy
Človek vplýva na životné prostredie počas
celého svojho života už od prvo počiatkov svojej
existencie. Cez tisícročia jeho činnosť nebola
vždy rovnako intenzívna. Spočiatku bol vzťah
človeka ku životnému prostrediu v harmó-
nii. Postupne však jeho vplyv silnel a vzťah sa
narúšal a stával sa disharmonickým. Poško-
dzovanie životného prostredia sa zintenzívnilo
najmä po priemyselnej revolúcii. Mnohé prob-
lémy zapríčinené človekom sa rozšírili po celej
Zemi bez rešpektovania hraníc štátov, preto sa
spoločne označujú ako globálne problémy.
Medzi najvýznamnejšie globálne problémy
v súčasnosti patria: skleníkový efekt, ozónová
diera, kyslé dažde, dezertifikácia, vymieranie
rastlinných a živočíšnych druhov, vyčerpáva­
nie nerastných surovín, nedostatok potravín vo
viacerých krajinách , epidémie a choroby, vojny
a novodobý terorizmus.
Skleníkový efekt sa považuje za vel'mi aktu-
álny globálny problém, jeden z najväčších . Skle-
níkové plyny (najmä C02) sú bežne súčasťou at-
mosféry. Počas vývoja Zeme sa ich koncentrácia
menila, pričom v súčasnosti však značne narastá
vplyvom l'udských aktivít (napr. spal'ovaním fosíl-
nych palív). Jednou z najvýraznejších vlastností
skleníkových plynov je, že pohlcujú infračervené
žiarenie podobne ako tabule skla na skleníku.
Ak je ich koncentrácia v atmosfére vysoká, do-
chádza k otepl'ovaniu zemského povrchu, čím
sa súčasne zvyšuje priemerná teplota na Zemi
(globálne otepl'ovanie). Tieto zmeny majú vplyv
na zmenu klímy, rast rastlín a i. Predstavitelia
viacerých krajín sa rozhodli riešiť daný problém
a podpísali tzv. Kjótsky protokol. Deklarovali
• Schéma sklenfkového efektu: 1- dopadajúce
slnečné žiarenie (teplo), 2 - žiarenie odrazené
od atmosféry, 3 - žiarenie pohltené zemským po-
vrchom, 4 - žiarenie odrazené od zemského po-
vrchu, 5 - žiarenie spätne odrazené na zemský
povrch vplyvom sklenfkových plynov, 6 - vypúš-
ťanie sklenfkových plynov do atmosféry.najmä
masovým výlovom rýb, napr. obľúbený tuniak je
v tomto mori na pokraji vyhynutia.
110
tak úmysel znížiť skleníkové emisie podl'a stano-
vených kvót. V praxi ak niektorý zo štátov svoje
kvóty nevyčerpá, zvyšok skleníkových plynov
môže predať iným krajinám, ktoré kvóty prekra-
čujú . Rozbehol sa tak medzinárodný obchod so
životným prostredím.
Skúmaním atmosféry vedci zistili, že nad
Antarktídou sa prejavila znížená koncentrácia
ozónu, ktorý na niektorých miestach dokonca
absentuje. Tento jav označili ako tzv. ozónová
diera. Funkciou ozónu v atmosfére (ozonosféra)
je chrániť Zem pred škodlivým ultrafialovým (UV)
žiarením. Ak UV žiarenie prenikne vo zvýšenej
miere na zemský povrch, má škodlivé účinky
na zdravie organizmov vrátane človeka . K od-
búravaniu ozónu prispievajú mnohé zlúčeniny,
za vel'mi škodlivé sa považujú freóny. Preto sa
štáty dohodli na Montrealskom protokole, pod-
ra neho obmedzia výrobu a spotrebu látok, ktoré
spôsobujú úbytok ozónu.
V ovzduší znečistenom emisiami SOx môžu
pri ich reakcii s vodou v atmosfére vznikať tzv.
kyslé dažde. Takéto zrážky potom spôsobujú
zmenu ph pôdy, poškodzujú lesy, aj kultúrnohis-
torické pamiatky. Napríklad zmena kyslosti sto-
jatých vôd môže zapríčiniť úhyn ich rastlinných
a živočíšnych druhov.
Každoročne na Zemi ubúdajú obrovské
plochy lesov, ktorých rozloha je vyše dvojná-
sobná ako rozloha Slovenska. Mnohé štáty
vyrúbané stromy nahrádzajú novou mladou vý-
sadbou, avšak vo väčšine rozvojových krajín sa
iba odlesňuje. Lesy sú dôležitým spotrebitel'om
C02 a súčasne aj producentom 0 2 . Osídl'ujú ich
(a sú zdrojom) početné rastlinné a živočíšne
spoločenstvá , z ktorých mnohé sú ešte neob-
javené. Odlesňovaním sa narúša, ba až mizne
ich prirodzené prostredie. Každoročne vplyvom
činnosti človeka vyhynie viacero rastlinných
a živočíšnych druhov. Nesprávne lesné hospo-
dárenie v krajine môže viesť aj k dezertifikácii,
čiže k rozširovaniu púští, najmä na úkor pol'no-
hospodárskej pôdy, č í m prichádzajú o domov
každý rok milióny l'udí.
Neuváženými a nesprávnymi zásahmi
človeka do biosféry dochádza k znižovaniu
biodiverzity, čo môže až narušiť celé ekosysté-
my. Napríklad v ostatných desaťročiach morské
ekosystémy narúša nekontrolovatel'ný lov, čím sa
"tradičné" rybárske regióny ochudobňujú a stá-
vajú vylovenými.
Ochranu prírody, ale aj kultúrnohistorických
pamiatok, podporuje aj ich zápis do Zoznamu
svetového dedičstva UNESCO. Dohodu o jej
vzniku ratifikovali takmer všetky štáty sveta
a v zozname sa nachádza okolo 900 lokalít.
V súčasnosti je l'udstvo závislé od mno-
hých zdrojov a preto ich vyčerpávanie alebo
 OCHRANA A TVORBA KRAJINY

nedostatok je globálnym problémom. K naj-
významnejším nerastným surovinám patria
energetické. Zdroje energie sú obnovitel'né
(voda, vietor, biomasa) a neobnovitel'né (uhlie,
ropa, zemný plyn). Hojne využívané neobno-
vitel'né zdroje sú vyčerpatel'né . Preto sa v os-
tatných rokoch čoraz väčšia pozornosť venuje
alternatívnym zdrojom (napr. palivo - biopali-
vo, tepelné elektrárne- geotermálne elektrárne
a i.), ktoré dokážu čiastočne alebo úplne nahra-
diť pôvodné tradične využívané zdroje.
Na nedostatok potravín alebo chronický
hlad zomrie ročne viac l'udí ako na choroby AIDS,
tuberkulózu a maláriu dokopy. Najväčší problém
s potravinami majú rozvojové krajiny. Vážnym
problémom je aj zdravotne nevyhovujúca voda,
ktorá každoročne spôsobuje mnohé epidémie
a choroby. Medzi globálne problémy patrí aj ší-
renie smrtel'ných nákazlivých chorôb, pričom naj-
známejšia je AIDS. Každoročne zomrie na AIDS
(najmä v Afrike) približne 2 mil. l'udí.
Medzi aktuálne globálne problémy patria
vojny a terorizmus. Keďže mnohé konflikty
nerešpektujú hranice štátov a najviac ohro-
zujú nevinné civilné obyvatel'stvo a poškodzu-
jú hospodárstva štátov, treba zaujať globálny
postoj k týmto otázkam.
Globálne problémy sa týkajú všetkých štátov
sveta, preto riešenia treba hl'adať a prijímať spo-
ločne . Bez skupinových, a v niektorých prípadoch
radikálnych opatrení, bude l'udstvo nezadržatel'ne
a nezvratne poškodzovať životné prostredie, čím
ohrozuje existenciu budúcich generácií. Život-
né prostredie je schopné existencie bez l'udskej
spoločnosti, ale l'udská spoločnosť nie je schopná
existovať bez životného prostredia.

o (l

Ju!né polama kružnica

- ~ /"'--4
•t>~
Zmeny priemerných teplôt počas ostatných 30 rokov: -2·c -1 ·c -o.s·c +o.s·c +1 ·c +2•c +4·c

• Napriek mnohým skeptikom ukazujú podrobné merania, že priemerné teploty na väčšine povrchu
Zeme stúpajú, najrýchlejšie v Arktfde, kde hrozf zánik doterajších prírodných ekosystémov

Otázky a úlohy:
• Zico 1t oznam štá ov ktoré neoodptsah Krotsky protokol a dtsku u1 e o prtčlnách 1ch
rozhodnut Kol1<o st·tov oodp salo Krótsky protokol?
• Zt lti"'- Iore vyrobky obs hUJLi lá y poškodzuruce ozonovL.. vrstvu Ako možno pravr e
n kod tt tieto vyrobky?
• N z klade vaš1ch doterajs ch vedomost ~"3vrhn e mož osi Zl"ll "... n1a až Zdmcdz n1a
glob lnych probléll'ov Kyslych dazdov vym1e~ e rastlin ych a ~~ ycn d"'Uhov
• Zl1 ot e a porovnarte vyhody a '1evyhody obnov1t ľhycr a n obnoVIl ľnych zd orov en rg
• Dtskuturt o p•tčtnách vo,novych te onst1ckych konfliktov

111
 ZHRNUTIE
Počet obyvatel'ov Zeme každoročne
rastie približne o 80 miliónov.
• Opíšte, ako sa vyvíjal počet obyvatel'ov
Zeme od ve/'kých geografických objavov
(začiatok novoveku) po začiatok 20. sto-
ročia a po koniec 20. storočia .
• Vymenujte a porovnajte najhustejšie
a najredšie zal'udnené:
A) svetadiely,
8) štáty.
• Zdôvodnite príčiny vel'mi nízkej a vysokej
hustoty ich zal'udnenia.
Obyvatel'stvo Zeme sa sťahuje buď
natrvalo, alebo dočasne (pohyby obyva-
tel'stva).
• Posúd1e, aké boli dôvody migrácie v mi-
nulosti a aké sú v súčasnosti.
• Ktoré sú najvýznamnejšie migračné fak-
tory európskeho a ázijského obyvatel'-
stva v súčasnosti?
Rozdelenie obyvatel'stva podl'a pohla-
via, veku, rasy či národnosti sa často vy-
užíva pri porovnávaní jednotlivých štátov
alebo regiónov.
• Opíšte a načrtnite, ako sa zhotovuje
veková pyramída.
• Ktoré fakty a prognózy možno z nej
analyzovať?
• Ukážte na mape regióny, kde žije znač­
ný podiel miešancov (mulatov, mesticov,
zambov).
• Zostavte zoznam 6 najväčších národov
a 6 najrozšírenejších jazykov na Zemi.
Porovnajte tieto dva zoznamy.
Súčasťou vývoja l'udskej spoločnos­
ti, myslenia, kultúry a i. je náboženstvo.
• Porovnajte kresťanstvo, islam a judaiz-
mus podl'a regiónov rozšírenia, počtu vy-
znávačov a cirkevných centier.
• Povedzte, aký rozdiel je medzi človekom,
ktorý v štatistickom dotazníku uvedie, že
je bez vyznania a tým, ktorý uvedie, že
je ateista.
Významnú úlohu v každom regióne
majú ich kultúrne osobitosti.
• Porovnajte kultúrne osobitosti jednotli-
vých oblastí (civilizácií) vyčlenených na
mape na strane 19.
112
Výsledkom l'udskej činnosti v krajine
sú ich sídla (mestské a vidiecke osídlenie).
• Ukážte na mape Európy regióny s ver-
kým počtom {hustotou) sídel a regióny
takmer bez sídel. Kde a prečo vznikli
tieto regióny? Svoje tvrdenie zdôvodníte.
• Utvorte zoznam miest, ktoré ležia v okru-
hu 50 km od vášho sídla. Sú medzi nimi
aj vel'komestá? Ktoré?
Vybraté l'udské činnosti a ich výsled-
ky utvárajú hospodárstvo štátu , sveta.
Hospodárstvo sa člení na sektory podl'a
zamerania.
• Porovnajte primárny a terciárny sek-
tor. Uved1e príklad krajiny, ktorá má
vo svojom hospodárstve ich výrazné
zastúpenie.
• Porovnajte vami vybratý príklad rozvinu-
tej a rozvojovej krajiny podl'a zastúpenia
jednotlivých sektorov.
Doteraz často používaný ukazova-
tel' hospodárskej vyspelosti je HDP na
obyvatel'a.
• Zistite (internet, štatistiky) najnovší údaj
o HDP na obyvatel'a Slovenska a po-
radie, kde sa naša krajina nachádza
v rámci Európy či Zeme.
Súčasná politická mapa Zeme zahŕňa
zhruba 200 krajín s rôznou úrovňou de-
mokracie a slobody, ekonomickej a kul-
túrnej úrovne a i.
• Charakterizujte premeny na politickej
mape sveta v 20. storočí. Ktorý svetadiel
najviac poznačili?
• Porovnajte jednotlivé svetadiely podl'a:
A) polohy,
8) prírodných podmienok,
C) dopravnej siete,
O) rozvoja hospodárstva,
E) ochrany prírody,
F) kultúrnych osobitostí.
• Uved1e súvislosti medzi jednotlivými
charakteristikami.
• Ku každému svetadielu vytvorte zoznam
osobitostí (na základe vašich doterajších
poznatkov).