1.

Základné geografické vymedzenie Ázie

Geografická poloha. Horizontálna a vertikálna členitosť. Osobitosti
Ázie v porovnaní s inými kontinentmi a svetadielmi.

 Najväčší svetadiel na zemi. Zaberá 1/3 svetovej súše (29,7% súše).

 Spolu s priľahlými ostrovmi má rozlohu 44 410 000 km2.
 Rozprestiera sa z väčšej časti na severnej pologuli, len malá ostrovná časť
patriaca Indonézii patrí k južnej pologuli.
 Vytvára kontinent: Eurázia.

Hranice medzi Európou a Áziou:

1. Východné úpätie pohoria Ural (rieka Pečora)
2. Rieka Emba
3. Severné pobrežie Kaspického mora (niekedy sa udáva aj rieka Ural)
4. Rieka Kuma a rieka Manyč- lokalita Kumo-manyčská zníženina
5. Azovské more
6. Kerčský prieliv
7. Čierne more
8. Prieliv Bospor (aj s Dardanelami sú kľúčovými bodmi dopravy a ovládania územia =>
mnohé štáty v minulosti sa snažili o ich ovládanie)
9. Marmarské more
10. Prieliv Dardanely
11. Egejské more
Hranice medzi Európou a Áziou:
1. Suezský prieplav (120 km Suezská šija) – otvorený pre dopravu 17. novembra 1869.
Hranice medzi Áziou a Amerikou
1. Beringov prieliv- úžina (široký 85 km)
Hranice medzi Áziou a Austráliou a Oceániou
1. Ostrovný svet juhovýchodnej Ázie (oblasť dnešnej Indonézie
2. Zvykne sa dávať hranica medzi Malé Sundy a Novú Guineu
Obmývajúce oceány:
 Sever: Severný ľadový oceán
 Západ: Atlantický oceán prostredníctvom vnútorných morí a okrajových morí.
Berieme to ako ,,Stredozemné more“
 Východ: Tichý oceán
 Juh: Indický oceán
 V podstate ju neobklopuje len Južný oceán
Obmývajúce moria – Severný ľadový oceán:
 Karské more
 More Laptevovcov
 Východosibírske more
 Čukotské more
Obmývajúce moria: Tichý oceán:
 Beringovo more
 Ochotské more
 Japonské more
 Žlté more
 Východočínske more
 Juhočínske more
Obmývajúce moria: Indický oceán
 Andamanské more
 Bengálsky záliv- veľký záliv, ktorý niektorí vedci uvádzajú ako more, ale my ho
vnímame ako záliv
  Arabské more
 Červené more (vysoká salinita; raj pre potápačov – koralové útesy)
Obmývajúce moria: Atlantický oceán:
 Egejské more
 Stredozemné more
 Čierne more
 Azovské more
 Marmarské more
Prielivy:
 Hormuzský prieliv - kontrolujú ho Iránci a malinký výbežok patrí Ománu (polostrov
Musandam) – kto ho kontroluje má v rukách strategický bod!
 Prieliv Báb el - Mandeb

Hraničné body:
 Horizontálna aj vertikálna členitosť je obrovská!- diferenciácia prírodných podmienok
je veľmi veľká – nájdeme tu skoro všetko.
 Najsevernejší
o bod pevniny: Čeľuskinov mys (nachádza sa na území Ruskej federácie) Má
77°43´severnej geografickej šírky
o bod svetadielu: Arktický mys - 81°16´severnej geografickej šírky (tiež patrí
Ruskej federácii).
 Najjužnejší
o bod pevniny: Mys Buru – 1°25´severnej geografickej šírky (nachádza sa
v Malajzii)
o bod svetadielu: Ostrov Roti – 11°00´južnej geografickej šírky (nachádza sa
v Indonézii)
 Najvýchodnejší bod pevniny aj svetadielu: Mys Baba - 26°03´východnej
geografickej dĺžky (nachádza sa v Turecku)
 Najzápadnejší
o bod pevniny: Dežnevov Mys - 169°40´západnej geografickej dĺžky (patrí
Ruskej federácii)
o bod svetadielu: Ratmanovov ostrov – 169°02´západnej geografickej dĺžky
(nachádza sa v Beringovom prielive a patrí Ruskej federácii)

Okolo 9 900km je vzdialenosť medzi najzápadnejším a najvýchodnejším bodom Ázie (je

to cca ¼ dĺžky rovníka.Cesta z Moskvy do Vladivostoku trvá 7 dní.
Okolo 8500 km je vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším bodom Ázie.
Bez ostrovov je dĺžka členitého pobrežia 69 000 km – vysoká horizontálna členitosť. Na
polostrovy a ostrovy pripadá cca ¼ celkovej rozlohy Ázie (okolo 24% rozlohy Ázie).

Najväčšie polostrovy:
 Arabský polostrov
 Polostrov Predná India
 Polostrov Zadná India
 Malá Ázia
 Polostrov Tajmír
 Polostrov Kamčatka
Okolo 2 000 000 km2 pripadá na rozlohu ostrovov a súostroví.

Ostrovy a súostrovia:
 Najväčšou ostrovnou oblasťou na svete je juhovýchodná Ázia - Malajzia, Indonézia,
Filipíny. Sú to sopečné ostrovy==> od Kamčatky na juh až k Novému Zélandu sa
nachádza okolo 130 vulkánov; keď si to prepojíme aj s Amerikou, tak nám tam
 vychádza tzv. Ohnivý kruh =>najseizmickejšia oblasť na svete a najväčšie
sústredenie vulkánov na svete.
Najväčšie zoskupenia ostrovov patriacich k Ázii sú==>
 Veľké Sundy: najznámejšie ostrovy sú Kalimantan (Borneo); Sumatra (Subatra);
Jáva; Celebes (Sulawesi)
 Malé Sundy: najväčšie ostrovy sú Timor; Flores; Sumba; Sumbawa, Bali.
 Filipíny: vyše 7 100 ostrovov. Najväčšie ostrovy sú Luzon; Mindanao; Palawan;
Negros; Cebu. Mnohé ostrovy ani nemajú názov, len označenia v národných mapách.
 Súostrovie Moluky:odtiaľto začali Portugalci dovážať do Európy korenie.
 Samostatný ostrovHainan
 Ostrov Taiwan (nazvaný pôvodneFormosa)
 Japonské ostrovy: Honšú, Kjúšu, Hokkaidó, Šikoku
 OstrovČedžu: patrí Kórejcom. Zaujímavý z hľadiska prírodného, aj strategického.
 OstrovSachalin: patrí Ruskej federácii.
 Kurilské ostrovy: množstvo sopiek a ruských vojenských základní. Významné
strategické územie. Patria Ruskej federácii.
 Na severe:Medvedí Ostrov, Wrangelov ostrov, Nová Zem, Novosibírske ostrovy.
 Na juhu: súostrovia patriace Indii a sú zaujímavé z etnického hľadiska:
Andamanya Nikobary.
 Ostrov Cejlón (Srí Lanka)
 Maldivy – sú samostatným štátom
 Lakadivy: patria Indii.
 Sokotra: fyzicky patrí k Afrike, ale politicky Jemenu.
 Cyprus
Keby sme nebrali do úvahy Antarktídu, tak Ázia by mala najväčšiu priemernú nadmorskú
výšku a to 960 metrov.
Nachádza sa tu najvyšší bod na Zemi – Mount Everest = Ču-mu-lang-ma=
Sagarmáthá(8 848m n.m.); aj najnižší bod na Zemi – Mŕtve more (-400 /-394 m n.m.) ==>
najväčšia vertikálna členitosť.
Nachádza sa tu aj najhlbšia kryptodepresia = jazero, ktorého dno je hlboko pod
oceánom, a to Bajkal, ktorý má -1 637 (má väčší objem vody ako veľké Kanadské jazerá!; je
najhlbším jazerom = kryptodepresiou na svete)

PRÍRODNÉ POMERY:
Zložitá geologická, aj tektonická stavba, ktoré sú hlavnými príčinami povrchovej
pestrosti územia. Základom geologickej stavby sú prahorné pevninské štíty – Sibírsky štít,
Čínsky štít, Indický štít, Arabské štít.
Skoro ¼ územia Ázie tvoria nížiny (do 200 m n.m.) – rozprestierajú sa najmä
v západnej časti pri hranici s Európou.

Čiastočne v oblasti východnej a južnej Ázie. Najväčšie nížiny:

 Západosibírska nížina
 Indogangská nížina
 Východočínska nížina
 Menšie nížiny sú napr. Kaspická

Výškové rozdiely:
 menej ako 200 m n.m. ==> 26% celkového povrchu Ázie
 200 – 500 m n.m. ==> 18%celkového povrchu Ázie
 500- 1 000 m n.m. ==> 22% celkového povrchu Ázie
 1 000 – 2 000 m n.m. ==>20% celkového povrchu Ázie
 2 000 m n.m. a viac ==>14% celkového povrchu Ázie
Pre Áziu sú typické horské systémy. Pretínajú Áziu viac menej v dvoch pásmach, ktoré sa
spájajú – vytvárajú uzol – v strednej Ázii. Najväčší horský uzol sa nazýva Pamír, kde
dosahuje 7 719 m.

Prvé pásmo sa tiahne od polostrova Malá Ázia, cez strednú Áziu, polostrov Zadná India,
až do oblasti Malajského súostrovia/ polostrova. K najväčším horstvám v tomto pásme patria
:
 Arménska vysočina
 Kaukaz
 Iránska vysočina
 Hindúkuš
 Pamír
 Karakoram
 Himaláje

Druhé pásmo sa tiahne od Pamíru na severovýchod až na Čukotský polostrov.

K najväčším horstvám v tomto pásme patria:
 Ťan- šan
 Altaj
 Sajany
 Jabloňový chrbát
 Stanový chrbát
 Čerského chrbát

Medzi uvedenými vrchovými pásmami sa rozkladajú rozsiahle náhorné plošiny

a kotliny (väčšina na území Číny). Je tu najvyššia a najrozsiahlejšia plošina na svete – od
4 000 m n.m. ==>Tibetská plošina. Tarimská panva, Džungárska panva, Mongolská
plošina a ďalšie.

Pohoria (od západu na východ):

 Taurus (územie Turecka)
 Anti - Taurus (územie Turecka)
 Pontské pohorie (hranica Turecka voči Čiernemu moru)
 Arménska vysočina (najznámejší vrch Ararat 5 165 m n.m.- je to národný vrch
Arménska, dívajú sa na neho z Jerevanu, ale nachádza sa na území Turecka!; Ararat
je sopkou)
 Kaukaz a Malý Kaukaz (v anglosaskej literatúre ide hranica medzi Európou a Áziou
cez Kaukaz; najvyšším vrchom je Elbrus 5 633 m n.m.; počas druhej svetovej vojny
tu bolo najvyššie položené vojsko – nemecké vojenské jednotky, snažiace sa dostať
k ropným ložiskám v Baku)
 Golanske výšiny: Libanon a Anti – Libanon (pomedzie Izraela, Jordánska a Sýrie;
Rieka Jordán – kto má prístup k tomuto vodnému zdroju je pánom)
 Jemenské hory (najvyšší vrch celého Arabského polostrova a to NabíŠu'ajb; dnes
ťažko dostupné pre vojenské konflikty)
 Ománske vrchy (nádherné jaskyne; Ománske aj Jemenské vrchy sú trojtisícovky)
 Zagros(hranica Iraku a Iránu; počas križiackych výprav tu vznikla ,,sekta“ asasínov;
 Elborz(sever Iránu)
 Sulajmanské vrchy
 Hindukúš (územie Afganistanu; dnes ťažko dostupné pre vojenské konflikty)
 Pamír
 Karakoram
 Himaláje (najvyššie horstvo na svete – nie najdlhšie ani najrozsiahlejšie!!!)
 Transhimaláje
  Kchun - lun
 Sajany
 Ťanšan
 Altaj(Veľký Altaj, Mongolský Altaj)
 Stanový chrbát/ pohorie
 Verchojanské pohorie/chrbát
 Čerského pohorie/chrbát
 Kolymské pohorie
 Koriatské pohorie
 Čukotské vrchy
 Džugdžur
 Sichote-Aliň (územie ruského ďalekého východu)
 Diamantové pohorie (Kórea)

Sopky:
Okolo 130 činných vulkánov. Veľmi úrodné pôdy. Najvýznamnejšie sopky:
 Kamčatka – Kľučevskaja
 Japonsko- Fudžisan (Fudži)
 Filipíny – Mayon; Mount Pinatubo
 Indonézia – Merapi, Rinjani, Krakatau/Krakatoa(Jávsky prieliv medzi Sumatrou
a Jávou – významný dopravný ťah; pri výbuchu v 19. storočí ju značne rozmetalo)

Podnebie:
Značne rozmanité. Je ovplyvňované najmä polohou a veľkosťou územia.
Významný je faktor vodných plôch – susediace oceány a moria; a povrchových
zvláštností. Striedajú sa tu všetky klimatické pásma:
 Polárne podnebné pásmo
 Subpolárne podnebné pásmo
 Mierne podnebné pásmo
 Subtropické podnebné pásmo
 Tropické podnebné pásmo

Väčšina územia má kontinentálny ráz, kde sú výrazné rozdiely medzi letom a zimou.
 Juhozápadná a stredná Ázia: prevláda suché a horúce podnebie.
 Južná a juhovýchodná Ázia: monzúnová Ázia = monzúnové podnebie. Výrazné
zrážky v letnom období. Typické sú tu ničivé cyklóny nazývané v tejto oblasti tajfúny.
 Najvyššie časti horských systémov: drsná klíma.

 Najnižšie namerané teploty v Ázii boli namerané na Sibíri – Ojmjakon -78°C.

 Najvyššie namerané teploty v Ázii boli namerané v Pakistane – Jacobabad 53°C.

Zrážky sú v Ázii nerovnomerne rozdelené. Najvyššie zrážky sú v oblastiach monzúnov.

Rekordný priemer zrážok je zaznamenávaný v Čérápuňdží – priemerné ročné zrážky
11 430 mm. V oblasti Čérápuňdží sú aj najvyššie svetové hodnoty v maxime zrážok za rok
– od augusta 1860 do júla 1861 bolo nameraných 22 987 mm. Za jeden deň v Čérápuňdží
napadlo 9 299 mm.
Nedostatok vlahy: Juhozápadná a stredná Ázia trpí nedostatkom vlahy, tak isto aj panvy
a plošiny. Najnižšie zrážky - prístav v Jordánsku – Akaba/Aqaba – 24 mm ročne
Ázia je po Afrike a Austrálii územím z najrozsiahlejšími púštnymi oblasti. Púšte sa
rozkladajú vo vnútrozemí, ale aj v prímorských oblastiach.

Najväčšie a najznámejšie púšte:

 Gobi (900 000 km2)
  Rub al- Chálí
 Taklamakan(nachádza sa v Číne; v preklade znamená územie mŕtveho muža;
viedla tadiaľto hodvábna cesta )
 Sýrska púšť(tisíce ľudí sem bolo posielaných do vyhnanstva a našli tu smrť;
v minulosti malo Československo blízke vzťahy so Sýriou – napr. stavby od
Hydrostavu Podunajské Biskupice; naše firmy fungovali aj v iných ázijských
štátoch)
 Karakum(Čierny piesok v turménskom jazyku)
 Kyzylkum (Červený piesok v Turkménskom jazyku)
 Thár(pomedzie Indie a Pakistanu)
 Veľká soľná púšť(Dasht-eKavir; nachádza sa v Iráne)
 Dasht-eLut (v Iráne)
 Nafúd (Arabský polostrov)
 Dahná (Arabský polostrov)
 Negev (Izrael)

Riečna sieť:
Je závislá od podnebia a zrážok. Objem priemerného množstva vody, ktorá odtečie z riek
v Ázii je 12 850 km3. Rieky majú často posvätné účely- napr. miesto Váránasí na Gange.
Najvodnatejšie vodné toky v Ázii sú sibírske veľtoky, ktoré ústia do Severného ľadového
oceánu (veľké množstvo sladkej vody má vplyv na salinitu); majú veľký význam pre
dopravné účely:
 Ob
 Jenisej (najvodnatejšia rieka z hľadiska prietoku- priemerný prietok 19 800 m3/s)
 Lena
 Jana
 Indigirka
 Kolyma

Mohutné rieky sú aj v monzúnových oblastiach, kde sú napájané letnými zrážkami. Sú

významné pre poľnohospodárstvo aj pre dopravu. Povodie Tichého oceánu:
 Amur
 Chuang-che
 Jang-c'-ťiang: 6 300 km; plocha povodia 1,8 milióna km2; je tonajdlhšia rieka Ázie
a 3. najdlhšia rieka na svete- prvé dveAmazonas a Níl, ktoré sa stále naťahujú. Je
tu obrovská priehrada, ktorá po dostavaní bude ašpirovať na najväčšiu priehradu na
svete a to Priehrada troch roklín.
 XiJiang

Rieky na polostrove Zadná India, patriace k povodiu Tichého oceánu:

 Mekong
 Menam

Rieky na polostrove Zadná India patriace k povodiu Indického oceánu:

 Salween
 Iravadi
 Brahmaputra
 Ganga
 Indus (Sindh v origináli)

Rieky patriace k povodiu Indického oceánu, ale ústia do neho skrz Perzský záliv (Arabi ho
nazývajú Arabský záliv a pre zjednodušenie sa často nazýva len Záliv s veľkým Z):
  Eufrat (vznik významných pravekých a starovekých civilizácií medzi Eufratom
a Tigrisom – nazýva sa to aj Medziriečie = Al-Džazíra)
 Tigris: Eufrat a Tigris sa spájajú a tečú jedným tokom zhruba 200 km a táto zliata
rieka s názvom Šattal-Arab= breh Arabov a ústi do Zálivu; !!!Končí tu arabský svet
a arabská kultúra= jazyk a písmo. Je to akási hranica - začína tu Irán a on je spájaný
s perzskou kultúrou a patrí do indoeurópskej jazykovej skupiny = končí tam semitská
jazyková skupina; Perzia a jazyk fārsī = perština; Nekončí tam ale NÁBOŽENSTVO!
len jazyk a písmo.
 Turci postavili priehrady na horskom toku (Veľká Ataturkova priehrada) , Sýrčania
o čosi nižšie a Irak bol na tom najhoršie. Jedny aj druhý odčerpávali vodu, no
a kultúrny niekdajšej Mezopotámie zostali na tom najhoršie.
 Jordán: posvätná rieka kresťanov. Prepája Genezaretské jazerá s Mŕtvym morom

Rieky ústiace do Atlantického oceánu skrz Stredozemné more:

 Kizilirmak (sever Turecka)
 Sakarya
 Seyhan
 Ceyhan
 Orontes (nachádza sa v Sýrii)

Viac ako 40% územia Ázie zaberajú bezodtokové oblasti – týka sa to najmä juhozápadnej
a strednej Ázie. Jazerá sú rôzneho pôvodu aj veľkosti.

Jazerá:
 Kaspické more: najväčšie jazero na svete. Má 371 000km2, maximálna hĺbka 1
025m. Je to zvyšok morskej panvy, ktorá sa v tejto oblasti nachádzala.
 Aralské jazero: tiež je zvyškom morskej panvy. Ešte v polovici 20. storočia malo
rozlohu skoro 67 000 km2, jeho pôvodná rozloha sa zmenšila o polovicu a jeho objem
klesol na 1/5 pôvodného objemu. Vtekajú do neho Amudarja a Syrdarja –
prechádzajú púštnymi oblasťami. V 50. rokoch 20. storočia Rusi začali budovať
projekty na zavlažovanie pre pestovanie bavlny (Uzbekistan. Turkmenistan) - vznik
tzv. bavlníkových mafií. Zavlažovacie kanály začali odvádzať vodu z Amudarje
a Syrdarje. Ide o arídnu oblasť s nízkym počtom zrážok a odvádzanie vody viedlo
k vysušovaniu Aralského jazera = jedna z najväčších ekologických katastrof, ktoré
človek spôsobil.
Dôsledky: úpadok rybolovu, námornej dopravy, kontaminácia pôdy, vysoká salinita,
strata práce pre ľudí.
 Bajkal: jazero tektonického pôvodu. Najhlbšie jazero sveta – 1 637m hĺbka. Objem
vody je tak obrovský, že všetky kanadsko-americké jazerá dokopy nemajú toľko vody.
Aj z hľadiska čistoty patrí medzi čisté jazerá.
 Jazero Van: severné Turecko.Na jednom ostrove v jazere – Akdamar/Aghtamar -
sú zachované staré arménske kláštory.
 Jazero Sevan: Arménsko.Jedno z centier arménskej kultúry.
 Urmijské jazero: západná časť Iránu (spolu s Vanom a Sevanom tvoria akýsi
trojuholník). Sú to významné jazerá v štátoch, kde sa nachádzajú z hľadiska zdroja
vody, aj z hľadiska oživenia krajiny.
 Tuz: nachádza sa v strednej časti Anatolskej plošiny v Turecku.
 Mŕtve more: najväčšia preliačina na svete, nachádza sa v Izraeli. Je zaujímavé
svojou salinitou – okolo 36 ‰
 Tiberiadské more, alebo Genezaretské jazero: nachádza sa tiež v Izraeli. Spolu s
Mŕtvym morom sú súčasťou obrovskej a dlhej prepadliny nazývanej Ghór, ktorá sa
končí v Afrike – jazero Tanganika (1 470 m).
 Issyk Kul jazero: nachádza sa v Kirgizsku.
 Tri rokliny: Čína. Najväčšia priehrada na svet.
  Lobnor: nachádza sa v Číne. je to tzv. putujúce jazero – jeho obvod môžeme nájsť
na mape vyznačený čiarkovane, keďže sa mení. Nachádza sa v púštnej a rozsiahlej
bezodtokovej oblasti. V období prívalových dažďov (krátky, veľmi intenzívny dážď)
voda s pieskom vytvára nebezpečný bahnotok.
 Tengri Nor/NamCo: nachádza sa v Číne – južná časť- Tibet.
 Kukunor: Čína.
 Tonle Sap: nachádza sa v Kambodži. Riečkou Tonle Sap je spojené s Mekongom –
najväčší vodný tok juhovýchodnej Ázie.
 Jazerá v oblasti národných parkov Japonska nazývanej Hakone.
 Jazero Khanka: nachádza sa na pomedzí Číny a Ruska.

Rastlinstvo Ázie
 Holoarktická oblasť: je situovaná skôr v severnej, západnej a juhozápadnej časti
Ázie. Od severu na juh sa tu nachádzajú tieto zoskupenia:
1. tundra: sever oblasti ruskej Sibíri
2. lesotundra: akási prechodná zóna
3. tajga: typická pre Sibír –husté, často nepriechodné ihličnaté lesy
4. zmiešané lesy
5. opadavé listnaté lesy
6. čínsko-japonská podoblasť vždyzelených rastlín
7. stredoázijské lesostepi
8. trávnaté stepi
9. krovinaté polopúšte
10. stredomorská vždyzelená kvetena: oblasť Levanty – územie južného
Turecka, Sýria, Libanon...
11. severoafricko-indická púštna podoblasť s xerofytnými druhmi (druhy
nenáročné na vlahu)

 Paleotropická oblasť: najmä juh a juhovýchod Ázie.

1. tropické monzúnové lesy
2. subtropické pralesy
3. vždyzelené tropické dažďové pralesy
4. mangrovové porasty bažín a iné typy

Živočíšstvo:
 Holoarktická oblasť: prevažne sever a západ Ázie.
 Indomalajská oblasť: prevažne juh a juhovýchod Ázie.

Druhy zvierat:
medvede (množstvo druhov – od obrovských medveďov, až po malinké medvedíky); soby;
vlky; jelene; tigre (ussurijský tiger; nebezpečný predátor tiger bengálsky); soboľ (kožušinová
zver); morské vodné vtáctvo; dropy; supy; hlodavce; hmyz; opice – vzácne orangutany; slony
(symbolom Thajska je biely slon – náboženský význam; slony majú aj praktický význam –
využívanie na prácu); nosorožce; leopardy (napr. leopard snežný, ktorý je veľmi vzácny –
nazýva sa aj irbisvrchovský); byvoly (práca na poliach v oblasti juhovýchodnej a južnej Ázie);
množstvo endemitov; pandy (živia sa bambusovými výhonkami; sú značne ohrozené); hady;
z hľadiska živočíšnej ríše je veľmi zaujímavá Sibír.

Národné parky a prírodné rezervácie:

 TureckoUludağ (horský masív nad Bursou); Kartepe
 IndiaKaziranga, Corbett, Kanha
 BangladéšSundarban (najrozsiahlejšie mangrovové porasty v Ázii)
 Nepál Sagarmatha (znamená Matka sveta/ bohyňa Zeme): je to najvyššie
položený národný park na svete.
  MalajziaTamanNegara (husté pralesy)
 Indonézia Komodské ostrovy (varan komodský)
 FilipínyTalVolcano Island; sopka Mayon;
 JaponskoFuji-Hakone-Izu; Nikkó
 Čína prírodná rezervácia Wolong(venuje sa najmä záchrane pandy obrovskej)

2. Historicko – politický vývoj Ázie

Pôvod názvu Ázia. Staroveké a stredoveké ríše. Európska kolonizácia.
Národnooslobodzovacie hnutie. Rozpad koloniálnej sústavy. Rozpad ZSSR.
Súčasná politická situácia. Integračné zoskupenia.

Pôvod názvu Ázia.

Názov Ázia pochádza od akkadského slova Asu (Akkadská ríša na území dnešného Iraku)
– znamená to niečo ako Zem východu; Zem svitania; tam kde vychádza slnko.
V staroveku sa názvom Ázia označovala Rímska provincia. Postupne sa tento názov ujal pre
celý svetadiel.
Ázia je považovaná za kolísku ľudstva, aj keď doteraz najstaršie objavené nálezy predkov
človeka pochádzajú z Afriky. Označenie kolíska ľudstva sa opiera o aspekty ako: vývoj
štátov (prvé štáty od 4 000 pr. Kr.), súvislého osídlenia, kultúrnych a civilizačných
centier.

Staroveké a stredoveké ríše. Európska kolonizáca

 3 000 – 2 700 pr. Kr. ==> Obdobie najstarších sumerských štátov v Mezopotámii
(územie terajšieho Iraku) – Ur, Uruk, Lagaš, Umma....
 3 000 – 1 500 pr. Kr. ==> Vznik najstarších kultúr v oblasti Južnej Ázie: v povodí
rieky Indus. Harappa a Mohendžodaro na území dnešného Pakistanu. Harappská
kultúra.
 2 000 pr. Kr.==> vznik čínskeho písma a prvých čínskych štátnych útvarov
(označujeme ich termínmi podľa jednotlivých čínskych dynastií) v povodí rieky
Chuang-che (Žltá rieka)
 1 500 pr. Kr. ==> príchod indoeurópskeho kmeňa áriov na polostrov Predná
India.
 550 – 480 pr. Kr ==> v Indii žil Budha = Siddharta Gautama – zakladateľ
budhizmu. Kastový systém v Indii = narodenie do určitej kasty predurčuje nemenný
osud človeka - budhizmus priniesol opačnú myšlienku, a to že všetci ľudia sú si
rovní.
 551- 479 pr. Kr.==> v Číne žil zakladateľ konfucianizmu Konfucius.
 331-323 pr. Kr. ==> výboje Alexandra Veľkého Macedónskeho v juhozápadnej a
južnej Ázii.
 214 pr. Kr. ==> dokončenie stavby Veľkého čínskeho múru (dlhý okolo 6 000 km –
snaha čínskych dynastií brániť sa voči kočovnými – nomádskym kmeňom z
Mongolska = zo severu; aj tak im to nepomohlo :D )
 120 pr. Kr. ==> otvorenie hodvábnej cesty, ktorá spájala Čínu s krajinami smerom
na západ. Je to pomyselná cesta. Smer odkiaľ sa hodváb dovážal smerom na západ.
V súčasnosti prebieha snaha o obnovenie tejto cesty, prostredníctvom ekonomických
zoskupení.
 Cca rok 8 – 2 pr. Kr. - cca rok 30 po Kr ==> pôsobenie zakladateľa kresťanstva –
Ježiša Krista v Palestíne. Položenie základov kresťanstva. Ježiša Krista považujú aj
moslimovia za jedného z prorokov.
 622 ==> začiatok islamského letopočtu = hidžra (po arabsky). V tomto roku ušiel
zakladateľ islamského náboženstva Muhamad z Mekky do Mediny, aby sa
zachránil.
 1096 - 1100 ==> prvá križiacka výprava. Prvý väčší vojenský stret medzi Európou
a Blízkym východom. Ochrana Božieho hrobu v Jeruzaleme. Za vojenským stretom
bolo aj obohacovanie sa jednotlivých bojujúcich strán. Najväčší Johannitský hrad.
 1206-1227 ==> oblasť od severnej Číny po celú oblasť Eurázie ovládol mongolský
chán Temüdžin = Džingischán. Navštívili aj územia európske.
 1256-1290 ==> v Číne vládol chán Kublaj. Čínu v tomto období ovládli mongolské
dynastie. Rozvoj remesiel a umenia. Mongolov skôr považujeme za deštrukčný
prvok - zostávali po nich zničené a vypálené územia, avšak v Číne, ktorú dobili sa
zaslúžili o rozvoj. Zrejme si uvedomovali, že prišli do oveľa vyspelejšej kultúry.
Prebrali kultúru Číny a rozvíjali ju ďalej. Počas panovania Kublaja sem prišiel
benátsky kupec Marco Polo, ktorý opísal toto územie (dielo Milión) – cenné
informácie o vtedajšej Ázii.
 1291 ==> rok, keď došlo ku koncu stredovekého európskeho prenikania do
juhozápadnej Ázie = pád pevnosti Akkon na území dnešného Izraela (posledné
bašta križiakov na Blízkom východe)
 1453 ==> pád Carihradu a ovládnutie Byzantskej ríše Turkami. Turci = nomádsky
kmeň, ktorí prišiel z centrálnej Ázie. Na území dnešného Turecka s aobjavovali už
skôr. Na tomto území existovala Východorímska = Byzantská ríša. Videli jej
bohatstvo a niekoľkokrát sa ju snažili dobyť – podarilo sa im to v roku 1453. Končí sa
tým existencia Byzantskej ríše. Týmto Turkom hovoríme aj Osmani, alebo Seldžuci.
Zablokoval sa tým prístup Európanov do Ázie po súši a je to spúšťačom, prečo v 15.
storočí sa aktivizujú veľmoci ako Španielsko, Portugalsko, talianske mestské štáty v
oblasti moreplavby. Pamiatky v Turecku Turci všetky nezničili, len ich pretvorili a
pozmenili. V islame je zakázané zobrazovať postavy, preto zamaľovávali fresky v
Hagia Sofia (Chrám Božej Múdrosti) – do roku 1930 slúžila ako mešita, od vtedy je to
múzeum s odkrytými maľbami. Začína epocha veľkých námorných objavov.
 1498 ==> portugalský moreplavec Vasco da Gama pristál na území Indie – v
Kalikate (Calicut) (západné pobrežie Indie), prakticky dokončil oboplávanie Afriky a
spojil Európu s Áziou + počiatky portugalského koloniálneho panstva v Ázii.
 1521 ==> pri prvej ceste okolo sveta objavil portugalský moreplavec v
španielskych službách – Fernão (de) Magalhães Filipíny, kde aj zahynul (pri
nezmyselnej potýčke na ostrove Mactan ho zabili domorodci). Položil základy
španielskeho koloniálneho panstva v Ázii.
 1603 ==> Holanďania založili na ostrove Jáva osady = Holandské prenikanie do
juhovýchodnej Ázie – terajší štát Indonézia bola najvýznamnejšia a najväčšia
holandská kolónia a nazývala sa Holandská východná India.
 1848 ==> Briti dobyli posledné mesto v Indii = Pandžáb (severozápadní India) =
celé územie Indie sa dostalo do područia Veľkej Británie.
 1868 ==> začiatky tzv. reforiem meidži v Japonsku - došlo k modernizácii štátu.
Čína a Japonsko sa uzatvorili pred svetom. Japonsko uzavrelo svoje prístavy pod
prísnym trestom. Zákaz vstupu cudzincov do krajiny. Týmito reformami je opäť
umožnené vstupu cudzincov do krajiny.
 1883-1885 ==> francúzska koloniálna expanzia v Zadnej Indii (Indočína) – získali
územia Vietnamu, Laosu, Kambodže.
 1889-1900 ==> boxerské povstanie v Číne. Bolo namierené proti prenikaniu
západných mocností do krajiny. Krajiny ako Čína a Japonsko sa najviac bránili
prenikaniu západných mocností do krajiny. V znaku mali päsť a označovali sa ako
boxeri.
 1904-1905 ==> Rusko – Japonská vojna. Japonci túto vojnu vyhrali na súši, aj na
mori. Lepšia pripravenosť Japonska, než Ruska. Ukazuje sa skonstnatenosť ruského
impéria.
 1911 ==> vyhlásenie Čínskej republiky = zánik cisárstva.
 1918 ==> kapitulácia Osmanskej ríše, spojenca Nemecka v 1. svetovej vojne.
  1923 ==> vznik Turecka – reformy Mustafu Kemala Atatürka = Turci ho označujú
ako otca Turkov. Prvý turecký prezident. Turci sa vďaka týmto reformám dostali
akoby od feudalizmu do modernej doby. Reformy v spoločenskom, politickom, aj
ekonomickom živote. Skokom posunuli Turecko dopredu. Zmenili aj písmo – z
arabského písma prešli na latinku. Pozemkové reformy. Zmeny v obliekaní –
prispôsobenie sa európskejšiemu štýlu. Ženy v 30. rokoch získali volebné práva
(dokonca Francúzsko, Taliansko, niektoré švajčiarske kantóny to riešili až neskôr).
Ochrancom svetského sekularizmu je v Turecku armáda.
 1924-1937 ==> občianska vojna v Číne. Vznik prvého socialistického štátu na svete
– Sovietskeho zväzu = dopad na udalosti v Číne v 20. rokoch = posilňujú sa
socialistické myšlienky v Číne. Vytvorili sa dva tábory – proľavicový a prozápadný
tábor. Došlo k veľkej občianskej vojne medzi komunistami na jednej strane a
nacionalistami na strane druhej = zabité boli milióny ľudí. Vodca komunistov – Mao
Ce-tung; vodca nacionálnej strane -Čankajšek (Nacionálna strana Kuomintang)
 1937-1945 ==> japonská agresia proti krajinám juhovýchodnej a východnej
Ázie.
 december 1941 ==>Japonský útok na americkú vojenskú základňu v Pearl
Harbour na Havajských ostrovoch = začiatok vojny v Pacifiku.
 a 9. august 1945 ==> zhodenie atómových bômb na Hirošimu (6.8.1945) a
Nagasaki (9.8.1945) – státisíce mŕtvych ľudí, choroby z ožiarenia, dodnes môžeme
vidieť dôsledky.
 september 1945 ==> kapitulácia Japonska v 2. svetovej vojne.
 1946-1954 ==> Francúzska koloniálna vojna v Indočíne. Francúzi boli nútení
opustiť toto územie a zanechať svoj koloniálny systém, ktorý v tejto oblasti vytvorili.
Bitka pri Dien Bien Phu – definitívna porážka Francúzov. Pozitívny vplyv Francúzov
= latinka.
 1946-1949 ==> občianska vojna v Číne. Prvá občianska vojna vyvrcholila spojením
komunistov a nacionalistov proti Japoncom. Po druhej svetovej vojne nastáva opäť
konflikt. V tomto čase ja už aj svet rozdelený bipolárne a snažili sa ju oba bloky
podchytiť. Znova občianska vojna medzi komunistami (Mao Ce-tung) a nacionalistami
(Čankajšek) ==> skončilo sa to výhrou komunistov a Čankajšek s vládou sa stiahli na
Taiwan (vtedy tam odišlo okolo 2 milióny ľudí pod ochranou americkej flotily sa vývoj
v tejto oblasti uberal úplne iným smerom = prozápadným). V súčasnosti je Taiwan
samostatným štátom = Čínska republika.
 1947 ==> vyhlásenie nezávislosti Indie. Išlo o najvýznamnejšiu britskú kolóniu,
preto to Briti ťažko znášali. India = diamant na korune kráľovnej Viktórie, ktorá ju
získala pokojným spôsobom, nie násilným (diamant z hľadiska nerastných surovín,
pracovných síl, stratégie...)
 1948 ==> vyhlásenie štátu Izrael. Pôvodná dohoda hovorila o vyhlásení štátu Izrael,
aj Palestína, k čomu dodnes nedošlo.
 1948-1949 ==> prvá Arabsko-izraelská vojna (hovoríme jej aj palestínska vojna).
 1949 ==> vznik Čínskej ľudovej republiky.
 1950-1951 ==> čínska okupácia Tibetu. Likvidácia kláštorov a mníchov. Útek
Dalajlámu do zahraničia.

Národnooslobodzovacie hnutie + Rozpad koloniálnej sústavy.

Dekolonizácia (nazývaná aj národnooslobodzovacie hnutie) je súhrn politických,
ekonomických a ideologických opatrení, ktoré smerujú k likvidácii koloniálneho
systému. Proces dekolonizácie prebiehal od konca druhej svetovej vojny (1945) až do
80. rokov 20. storočia. Priniesol rozpad koloniálnej sústavy a vznik tzv. „nezávislých
štátov“, ktoré sa vďaka zaostalej ekonomike a politike začali nazývať krajinami
tretieho sveta alebo rozvojovými krajinami. Tento národnooslobodzovací proces
väčšinou sprevádzal boj a násilie, našli sa však aj výnimky a nezávislosť bola
vyhlásená po obojstrannej dohode medzi kolonistami a kolóniou.
Príčiny dekolonizácie:
- rozmach národno-emancipačného hnutia
- odpor časti obyvateľstva v koloniálnych mocnostiach proti koloniálnej politike.

Pred koncom 2. svetovej vojny patrila väčšina krajín v Ázii európskym mocnostiam
(najmä Anglicku a Francúzsku). Slobodné boli iba Čína, Japonsko a Siam (dnešné
Thajsko). V oslobodzovacom hnutí mali veľký význam udalosti v najľudnatejších
štátoch sveta - Indii a v Číne.

India
Bola najvýznamnejšou anglickou kolóniou, prezývanou aj „perla britskej koruny”. Po
1. svetovej vojne získali Indovia čiastočné politické práva, ale skutočnú moc si
ponechali Angličania. Dve náboženské skupiny – hinduisti a moslimovia sa začali
angažovať v boji za nezávislosť. Od roku 1920 sa do boja za nezávislosť postavil
indický právnik – Mahátma Gándhí (1869-1948). Meno Mahátma znamenalo v preklade
„veľká duša“ a Gándhí sa stal veľmi populárny. Vyzýval Indov k nenásilnému odboju
voči Angličanom. Británia nakoniec súhlasila a v roku 1947 udelila nezávislosť dvom
štátom:
Indii (hinduizmus) – prvý ministerský predseda Džaváharlál Néhrú (1889-1964).
Pakistanu (islam) - z východného Pakistanu sa v roku 1971 oddelil štát Bangladéš.
Náboženské napätie v Indii medzi hinduistami a moslimami pokračovalo a obeťou sa
stal aj Gándhí, ktorého v roku 1948 zavraždil hinduistický fanatik.

Čína
V roku 1949 bola vyhlásená Čínska ľudová republika, ktorú založil Mao Ce-Tung (1893-
1976). Bola zavedená diktatúra sovietskeho typu. Postupne sa však Čína odklonila od
sovietskeho vzoru, lebo Mao mal iné predstavy o hospodárskom rozvoji a pre Čínu si
nárokoval postavenie veľmoci. Roku 1959 vypovedal dohodu so ZSSR, čo viedlo k
ochromeniu vzťahov. Jeho politika bola tzv. politika "veľkého skoku". Tento
experiment skončil katastrofou a krajina sa ocitla v rozklade a chaose. V roku 1966 sa
začala tzv. kultúrna revolúcia, počas ktorej došlo k terorizmu - vyháňali vedcov,
umelcov a profesorov z miest do dedín, kde ich ponižovali a trápili. Symbolom
kultúrnej revolúcie boli červené knižky s Maovými myšlienkami.. Život sa začal
normalizovať až po smrti Mao Ce-Tunga (1976). Krajina opäť nadviazala na spoluprácu
s USA a so ZSSR. V súčasnosti patrí medzi novoindustrializované krajiny a zostáva
najľudnatejším štátom sveta (takmer 1,5 milardy obyvateľov).

Vojna v Indočíne
Zatiaľ čo sa Angličania zriekali svojich kolónií cestou dohôd, Francúzi sa so svojimi
kolóniami lúčili ťažko a väčšinou vojenským konfliktom. Po roku 1945 sa pokúšali
obnoviť svoju nadvládu v Indočíne, ale v roku 1954 boli porazení. Kambodža a Laos
dosiahli nezávislosť, Vietnam bol rozdelený na dve časti: komunistickú Vietnamskú
demokratickú republiku na severe, na čele s Ho Či Minom (1890-1969) a orientovanou
na ZSSR a Južný Vietnam, orientovaný na USA. Medzi oboma časťami vypukla
vietnamská vojna (1965-1973), do ktorej vstúpili aj jednotky USA. Vojna sa skončila
víťazstvom severu a vytvorením zjednotenej Vietnamskej republiky s komunistickou
vládou.

Kórea
Aj Kórea bola po 2. svetovej vojne rozdelená na dve časti: Severná Kórea sa dostala
pod vplyv ZSSR a Južná Kórea pod vplyv USA. V rokoch 1950-1953 sa odohrávala
kórejská vojna, ktorá však nepriniesla zjednotenie krajiny. Nová hranica medzi
severom a juhom prechádza 38 rovnobežkou. Dnes je severokórejský komunistický
režim známy svojim neľudským zaobchádzaním s odporcami režimu a je potenciálnou
hrozbou pre svet, pretože vlastní jadrové zbrane a fanatickí vodcovia vyhlasujú, že ich
v prípade potreby použijú.
Rozpad ZSSR
- Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s USA ako aj západoeurópskymi
krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym
krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu
komunistických režimov v týchto krajinách.
- Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky.
Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického
zaostávania krajiny.
- Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku.
Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu.
- Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš
konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve
predstavitelia tvrdej línie sa 18. augusta 1991 pokúsili o puč. Ten bol ale veľmi slabo
naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov
zatknutá alebo spáchala samovraždu.
- Vtedy sa na scénu znovu dostal Boris Jeľcin, populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej
organizácie. Najvyšší Soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu
nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala
likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev.
- 4. novembra 1991 vyhlásili nezávislosť Pobaltské republiky.
- 8. decembra 1991 sa na chate v Bielovežskom pralese zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny,
Jeľcin a Kravčuk, ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, Stanislava
Šuškieviča, aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením volným
združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali
skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho
teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom
udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup
do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi
novovzniknutými krajinami.
- Stalo sa tak 21. decembra 1991, keď 11 zostalých republík ZSSR (pobaltské štáty a
Gruzínsko sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením SNŠ prestal existovať Sovietsky
zväz. Ten bol formálne zrušený 31. decembra 1991. Niekoľko dní pred tým rezignoval
Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny.

Súčasná politická situácia.

Integračné zoskupenia.
 APEC – Ázijsko-pacifická hospodárska spolupráca
 ASEAN – Združenie krajín JV Ázie
 APTA – Ázijsko-pacifická obchodná dohoda
 Liga arabských štátov
 OAPEC – Organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu
 SAARCS – Juhoázijské zoskupenie pre regionálnu spoluprácu

3. Obyvateľstvo a sídla Ázie

Vývoj obyvateľstva. Rasová skladba. Národnostné zloženie. Jazyková
štruktúra. Sídla. Súčasná populačná situácia. Perspektívy a prognózy
ďalšieho vývoja.

Vývoj obyvateľstva.
 V Ázii v súčasnosti žije 4,427 miliárd obyvateľov (okolo 60% svetového
obyvateľstva)
  Hustota zaľudnenia 99,7 obyvateľa/km2
 Na začiatku 20. storočia tu žilo okolo 915 miliónov obyvateľov. Tento počet sa zvýšil
skoro 5 násobne.
 Rozloženie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné územia so skoro nulovou
hustotou zaľudnenia (púšte, Sibír, pralesy) a na druhej strane sú tu oblasti
(poľnohospodárske aj priemyselné), kde je hustota obrovská. Miestami hustota
prekračuje 1 000 obyvateľov/km2
o poľnohospodárske oblasti: najmä povodia veľkých riek - India, Čína,
Bangladéš, juhovýchodná Ázia tradičné poľnohospodárske oblasti kde
vznikali staré civilizácie a kultúry;(Čínske a indické železnice sú najväčším
podnikom – zamestnávajú okolo 2 miliárd ľudí)
o priemyselne vyspelé oblasti: Japonsko, Kórea, oblasť Šanghaja v Číne
Štáty Ázie s najvyšším počtom obyvateľov
1. Čína- 1,36 miliardy politika jedného dieťaťa – pozastavenie demografickej explózie;
socialistický systém; náboženstvo – konfucianizmus – je skôr spôsobom života, než
bežným náboženstvom
2. India – 1,25 miliardy náboženstvo (hinduizmus a islam) je tu tak silno zakorenené,
že je nemožné zaviesť tu politiku jedného dieťaťa. Snažia sa počet detí znížiť skôr
osvetou, politicky to veľmi nie je možné.
3. Indonézia- 246 miliónov
4. Pakistan – 204 miliónov
5. Bangladéš – 157 miliónov
6. Rusko – 144 miliónov (vrátane európskej časti)
7. Japonsko- 127 miliónov
8. Filipíny- 99 miliónov
9. Vietnam – 90 miliónov
10. Irán – 78 miliónov
Štáty Ázie s najväčšou priemernou hustotou obyvateľstva
1. Makao – 18,5 tisíc obyvateľov/km2Je to bývalá portugalská kolónia, dnes je
súčasťou Číny.
2. HongKong – tiež už je dnes súčasťou Číny
3. Singapur
4. Maledivy
5. Bahrajn
6. Bangladéš- 926 obyvateľov/km2Oblasť starého kultúrneho centra. Je pomerne
jednoduché, aby si tam tiger našiel niečo na jedenie.....

Štáty Ázie s najnižšou priemernou hustotou obyvateľstva

Juhozápadná Ázia a západná Ázia. Púštne a polopúštne oblasti.
 Mongolsko – 1,7 obyvateľa/ km2 (je jednou z najnižších na svete)
 Kazachstan
 Turkménsko
 Saudská Arábia- 12 obyvateľov/ km2
 Omán

Rasová skladba.
Z antropologického hľadiska môžeme rozdeliť obyvateľstvo Ázie do 5 skupín:
1. Mongoloidná veľká rasa
2. Europoidná veľká rasa (indoeurópska)
3. Ekvatoriálna veľká rasa (negroaustraloidná)
4. Prechodná rasa (drávická)
5. Zmiešaná rasa europoidno-mongoloidná
Najpočetnejšie sú mongoloidná a eurpoidná rasa.
Národnostné zloženie.
Národnostné zloženieobyvateľstva je veľmi pestré. Najpočetnejším národom na Zemi sú
Číňania –Chanovia.Ďalšími početnými národmi sú Hindovia, Bengálčania, Bihárčania,
Pandžábčania, Malajci, Japonci, menej početní sú Turci a Arabi.

Jazyková štruktúra.
 Juhozápadná Ázia – tu sa hovorí najmä
o indoeurópskymi (iránskymi) jazykmi: napr. fársí (rozpráva sa ním v Iráne),
kurdčina (Kurdi), tadžičtina (Tadžici)
o altajskými(turkickými) jazykmi: (pôvod a genéza týchto jazykov je
v centrálnej Ázii v oblasti Altaja)napr. turečtina, kazašský jazyk, uzbečtina
(Uzbeci), turkménčina, azerbajčtina, tatárčina, kirgizčtina (Kirgizi), ujgurčina
(Ujguri – autonómna oblasť Sin-ťiang)
o semitsko-hamitskými jazykmi: napr. arabský jazyk, jazyk ivrit
 Polostrov Predná India
o indoeurópske (indické) jazyky: kašmírsky jazyk, pandžábsky jazyk,
bengálsky jazyk, sinhálsky jazyk, jazyky jednotlivých zväzových štátov Indie.
(!!!Vedieť zväzové štáty Indie!!!)
o drávické jazyky: je ich menej ako indoeurópskychjazykov. Tamilský jazyk
(Tamilovia; konflikt na Srí Lanke; sú tmavší)
 Stredná Ázia
o altajské (turkické jazyky):kazašský jazyk
 Východná Ázia
o tibetočínske jazyky: čínsky jazyk (etnická skupina Chan) – existuje
množstvo dialektov, čím dochádza často aj k tomu, že si niektorí ľudia medzi
sebou nerozumejú – táto nezrozumiteľnosť sa vyrovná prostredníctvom písma
= znakov; thajský jazyk (Thajci = Siamci); laoský jazyk (Laosania); tibetský
jazyk (Tibeťania); bhutánsky jazyk (Bhutánci); barmský jazyk (Barmanci);
vietnamský jazyk (Vietnamci); kambodžský jazyk (Kambodžania)
o altajské (turkické + mongolské) jazyky
 Polostrov Zadná India
o tibetočínske jazyky
 Ostrovná Ázia
o austronézske jazyky: Indonézia Filipíny... jávsky dialekt, sumatranský
dialekt, tagalog.....
o kórejský a japonský jazyk: japonský jazyk sa vyvíjal izolovane. Kórea síce
bola kultúrne značne ovplyvnená Čínou, no dokázala odolať tlaku Japoncov
a Číňanov a vybudovať si vlastný jazyk.
 Územie ruskej Sibíri
o indoeurópske jazyky a národy
o ugrofínske jazyky a národy: Komi, Udmurti, Mordvini, Chantovia, Mansovia
o altajské národy a jazyky
o paleoázijské národy a jazyky: Čukčovia, Ajnovia(žijú na severe ostrova
Hokaidó a značne sú utláčaní Japoncami)
o eskimácko-aleutské národy a jazyky: Inuiti, Aleuti.

Sídla.
Niekoľko miliónov, až desať miliónov obyvateľov  najväčšie mestá:
1. Tokio – 34 miliónov obyvateľov (podľa niektorých zdrojov, je Tokio dokonca
najväčším mestom na svete)
2. Soul – 24 miliónov obyvateľov (podľa niektorých zdrojov, je Soul druhým najväčším
mestom na svete)
 3. Bombaj – v súčasnosti sa nazýva Mumbai – 22,2 milióna obyvateľov 4. miesto na
svete)
4. Dillí – 22 miliónov obyvateľov (5. miesto na svete)
5. Manila – 19 miliónov obyvateľov (7. miesto na svete)
6. Jakarta – 15 miliónov obyvateľov (9. miesto na svete)
7. Šanghaj
8. Osaka
9. Kalkata
10. Karáči
11. ChuangČou
12. Peking - Bejing
13. Dháka

Každé z týchto miest má hypermoderné štvrte. Tokio a Soul nemajú štvrte, kde by bolo
vidieť veľké rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Ostatné mestá majú štvrte s veľmi
chudobným obyvateľstvom (favelas) ,,bezprizorné deti na hŕbe smetí.“ Súvisí to s mentalitou,
pracovnými návykmi, náboženstvom...

Súčasná populačná situácia.

Perspektívy a prognózy ďalšieho vývoja.

4. Regionálnogeografická charakteristika vybraného makroregiónu

Ázie (Juhozápadná, Stredná, Južná, Juhovýchodná, Východná).
 Juhozápadná Ázia:
- rozhranie 3 svetadielov - Ázia, Afrika, Európa označovaná ako " BLÍZKY VÝCHOD", kde sa
nachádza 18 štátov - Afganistan, Irak, Irán, Sýria, Turecko, Jordánsko, Libanon, Izrael,
Cyprus, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn, Kuvajt, Omán, Jemen + 3
zakaukazské štáty Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan.
Poloha: - Arabský polostrov + polostrov Malá Ázia

Povrch: - rovinatý, suchý, S - hornatejší ( Kaukaz, Taurus, Pontské vrchy, ...) Arabský
polostrov = púšte ( Nafúd, Rub al- Khalí, Nafúd, Dáhná), nížiny = Mezopotámska ( Eufrat,
Tigris), + pobrežné nížiny.

Podnebie: teplé, suché, subtropické - nedostatok vlahy. Juh = menej zrážok, bez riek,
Sever= viac zrážok, rieky, najnižší bod = MŔTVE MORE -400 m ( najslanšie)

Vodstvo : obmýva ju 6 morí: Stredozemné, Kaspické, Čierne, Červené, Arabské, Egejské.

Zálivy: Perzský, Omanský, prieliv - Báb el-Mandab, prieplav – SUEZSKÝ, úžiny Bospor a
Dartanely

Obyvateľstvo a sídla: vznik najstaršieho poľnohospodárstva = "Úrodný polmesiac", rôzne

národy: Arabi, Židia, Peržania, Kurdi, Palestínčania... 3 sv. náboženstvá = kresťanstvo,
islam, judaizmus ( Jeruzalem - Svätá Zem) .Časté konflikty = vojny ( náboženstvo, ropa..) =
Izrael + Palestína, oblasť Kaukazu, oblasť Perzského zálivu, Gruzínsko + Arménsko, Cyprus
( rozdelený na 2 časti grécku a tureckú) Nerovnomerné osídlenie - najľudnatejšie štáty =
Turecko, Irán, rýchly rast obyv., prisťahovalci, národnosť: - Arabi, Peržania (Irán)
Palestínčania (Izrael), Turci, Kurdi ( Turecko). MESTÁ: Istanbul ( na dvoch svetadieloch),
Ankara, Teherán, Bagdad, Rijád, Tel Aviv, Jeruzalem, Damašk, Bejrút, Maskat...

Náboženstvo : hlavne Islam, Judaizmus – židovské ( Izrael), kresťanstvo - Arménsko,

Gruzínsko, Cyprus.
Hospodárstvo: ťažba ropy = polovica svetových zásob, Perzský záliv , Kaspické more=
prínos bohatstva. Vyspelé krajiny - Izrael = moderný priemysel, poľnohosp., výskum, veda..
Cyprus, Turecko, Irán a Irak ( modernizujú)

Cestovný ruch - kultúrne pamiatky, - posvätné miesta = púte o Mekky, mešity, letoviská, -
luxusné strediská = Dubaj

 Stredná Ázia:
Vnútrozemská súčasť svetadielu Ázia

Štáty: Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkmenistan, Kirgizsko (5 bývalých štátov

Sovietskeho zväzu)

Rozloha: 4 mil. km2

• Poloha: 35° - 55° s. g. š. a 53° - 87° v. g. d.

• Najvyšší bod: Štít Ismáíla Samániho 7 459 m n. m. (Tadžikistan)

• Najnižší bod: Karagijská preliačina -132 m n. m. (Kazachstan).

Povrch : pohoria - Turgajská plošina – 240 m n. m. • Plošina Ustjurt – 340 m n. m. •

Mugodžarské vrchy – 657 m n. m. • Kazašská plošina – Aksoran 1 565 m n. m. • Kopedtdag
– Reza 2 942 m n. m. • Hindukúš • Tarbagataj – Tastau 2 992 m n. m. • Altaj – Beluha 4 506
m n. m. • Ťanšan – Džengiš Čokusu 7 439 m n. m. • Pamír – Štít Ismáíla Samániho 7 459 m
n. m. Nížiny: • Kaspická nížina • Turánska nížina • Išimská step • Betpak – Dala (Hladná
step) Púšte: • Karakum • Kyzylkum • Púšť Barsuki

Podnebie : Kontinentálny (pevninský) typ – veľké rozdiely medzi teplotami vzduchu medzi
ročnými obdobiami ale aj počas dňa (veľmi studená zima a vysoké teploty v lete) • Mierne
suchá (arídna) klíma – malo zrážok (stepi, polopúšte a púšte)

Vodstvo - Vnútrozemská oblasť • Nerovnomerné rozloženie riek • Veľké množstvo umelých

kanálov ako pozostatok sovietskej éry umelého zavlažovania pôdy a rozvoja
poľnohospodárstva (Karakumský kanál – najdlhší na svete 1 100 km, Čardarinská priehrada,
Farchadská priehrada, Karjakkumská priehrada, Toktogulská priehrada, Andižanská
priehrada, Kattakurmská priehrada) • rieky sa využívajú na výrobu elektrickej energie •
Snehový, ľadovcový typ, menej dažďový typ • Irtyš - Severný ľadový oceán • Amurdarja a
Syrdarja - Aralské jazero • Ural, Emba, Turgaj, Išim, Ču, Ili, Naryn, Murgab, Zeravšan.
Jazerá: • Kaspické more • Aralské jazero • Balchaš • Issyk-Kuľ. Nádrže: • Buchtarmianska •
Kapčagajská

Rastlinstvo a živočíšstvo : Holoarktická oblasť – ponticko-stredoázijská podoblasť • Fauna:

ovce, kozy, ťavy, skot, kôň (kôň przewalski) • Flóra: kroviny, pastviny, bavlníky, minimum
lesa

Pôdy • Sivé pôdy • Skeletnanté púštne pôdy • Slaniská • Horské stepné pôdy • Stepné pôdy
oázy: sivé pôdy, aluviálne pôdy .

Obyvateľstvo, sídla, náboženstvo • Používajú sa turkické (karakalpačtina, kazaština,

kirgiština, tatárčina, turkménčina, ujgurčina, uzbečtina)a iránske (balúčtina, kurdčina,
pamírčina, paštčina, perzština) jazyky • Vierovyznanie: islam (sunniti), pravoslávna cirkev,
evanjelická cirkev • V oblasti žije veľké množstvo Rusov presídlených počas presídľovania
vládou Sovietskeho zväzu • Do oblasti prúdi veľa utečencov z Afganistanu • Významné
menšiny Ukrajincov, Nemcov, Bielorusov, • Najväčšie mestá: Biškek, Alma Ata, Karaganda,
Astana, Čimkent, Dušanbe, Taškent, Ašchabat, • Nízka životná úroveň • Riedko osídlená
oblasť.

Hospodárstvo : viedla tu Hodvábna cesta- staré obchodné spojenie medzi Čínou, Blízkym
Východom a Európou • Rozvoj kobercov v tejto oblastiručne viazané- známe v celom svete.
Poľnohospodárstvo- malá rozlohazávlahy. • Zelenina, ovocie, obilie,... • Najčastejšie
exportné produktybavlna, textil, stroje, ropa, zemný plyn, zlato, kovy,... • Nerastné bohatstvo-
ropa, zemný plyn, rudy železa • Zavlažovacie projekty- pestovanie bavlny- bavlníkové
plantáže • Chov oviec, kôz, dobytka,...- kočovníci- mlieko, mäso, koža, vlna.

Cestovný ruch : Prírodná rezervácia Korgalzhyn, Mauzóleum Khoja Ahmed Yasawa,

Národný park Bayanaul, Charyn Canyon.

 Južná Ázia:
Poloha: - najmä Polostrov Predná India a ostrov Cejlón

Štáty: India, Pakistan, Bangladéš, Nepál, Bhután, Afganistan, Srí Lanka, Maldivy

Prírodné pomery: Predná India : vypĺňa ju Dekanská plošina, Východný a Západný Ghát.

Vodstvo - obmýva : Arabské more, Bengálsky zálivy. Na severe : Indogangská nížina =

Indus , Ganga = ústia do Bengal.zálivu + Brahmaputra = veľká delta Severnú hranicu tvoria
Himaláje (Mount Everest 8848 m n.m.) Na západ od Himálají sa tiahne Karakoram ,
Hindukúš

Podnebie: vplyv monzúnov (časté povodne),vo vysokých pohoriach = chladné

Rastlinstvo a živočíšstvo: rôznorodé, púšte ( Thárska ) ľadovce, pustatiny, tropické

dažďové lesy, Slon indický, nosorožce, tigre, leopard snežný....

Obyvateľstvo a sídla : vyše 1miliardy obyvateľov mnohonárodnostný štát. Na severe a

v strede štátu prevládajú – Hindustánci, Bengálci, Maráthovia – sú indoeuropského pôvodu.
Na juhu žijú obyv. dravitského pôvodu – Tamili, Telugovia. Ďalej tam žijú – Gudžarati,
Bihárci, Panžábci, Asámci, Radžastánci. Vysoký prirodzený prírastok – okolo 20 %0,
v mestách žije asi 26 % obyv. rastie- 18 miliónových miest – Bombaj, Dillí, Kalkata, Madrás,
Haidarábát, Ahmadábád. Problematický -Kašmír

Náboženstvo : pestrá – hinduisti – 83 % - moslimovia, hlavne sunniti – 11%, ďalej

kresťania, sikhovia, budhisti, džinisti....

Jazyk - úradný jazyk – hindština a angličtina a 14 národných jazykov

Hospodárstvo: Krajiny patria k chudobným krajinám ( veľký počet obyv.) Najlepšie

postavenie má India – prudký rozvoj. Nerastné suroviny = uhlie, žel.ruda, urán , bauxit, meď,
drahokamy (Srí Lanka). Priemysel = hutnícky, strojársky ( autá), elektrotechnický. Dôležitý je
výskum – výskum vesmíru, kozmické sondy. Postupne rozvoj moderného priemyslu ,
rakety( Pakistan).

Poľnohospodárstvo: zamerané na plantážnictvo (čaj, tabak, bavlna, korenie, ryža).

Cestovný ruch: množstvo prírodných a kultúrnych pamiatok. Tádž Mahál, Varanasi

(Benáres), NP Sagarmathá

 Juhovýchodná Ázia:
Štáty: Filipíny, Indonézia, Malajzia, Vietnam, Laos, Kambodža, Thajsko, Myanmar,
Singapur, Brunej
Poloha: zasahuje na južnú pologuľu, pevninská časť = polostrov Zadná India a Malajský
polostrov, ostrovná časť = Veľké a Malé Sundy, Filipíny, +ďalšie ostrovy, prevažná časť leží
na S pologuli, na J pologuli = Indonézia a V. Timor. JV Ázia hraničí : S - Východná Ázia, Z -
Južná Ázia, J a V - Austrália a Oceánia, obmýva ju : Tichý, Indický oceán, a Juhočínske
more

Povrch: mnohé ostrovy ( 21 000 ) Borneo, Sumatra, Java., 300 sopiek, 128 činné sopky,
pohoria hlavne na severe, nížiny pri pobreží a v oblastiach riek,

Podnebie: na Juhu: tropické vlhké ( vplyv oceána) = dažďové lesy, pevninová časť: obdobia
sucha dažďov ( vplyv monzúnov) = tropické lesy. JV Ázia = 11 štátov : Mjanmarsko, Thajsko,
Laos, Vietnam, Kambodža, Malajzia, Indonézia, Filipíny, Singapur, Brunej, Východný Timor

Vodstvo: najväčšia a najvodnatejšia rieka JV Ázie = Mekong, jazero - Tônle Sab, najväčší
Bengálsky záliv, Juhočínske more oddeľuje polostrovy od ostrovov,

Obyvateľstvo a sídla: rôznorodé, vplyv = európska civilizácia v 16.st ( Holandsko, Briti,

Španieli a Portugalci) nezávislosť - po 2. sv. vojny. Najľudnatejšie štáty = Indonézia ( 4
miesto ), Vietnam, Filipíny, Thajsko, Mjanmarsko, Malajzia....

Náboženstvo: islam = Indonézia, Malajzia, Brunej, kresťanstvo = Filipíny, V. Timor,

budhizmus = Zadná India, bez vyznania= Laos a Vietnam. Najväčšie mestá : Manila,
Jakarta, Singapur, Hočiminovo mesto, Kuala Lumpur

Hospodárstvo: veľmi odlišný, poľnohosp.: ryža ( najdôležitejšia plodina), palma olejná, trop.
ovocie ( plantáže), rybolov, ťažba : ropa ( Brunej, Indonézia), ťažia vzácne drevo,
Kaučuk ( ohrozovanie dažď. lesov), ropa, rýchly rast priemyslu ( Malajzia, Vietnam),
doprava: letecká ( Bangkok, Kuala Lumpur..)

Cestovný ruch: rekreačné strediská ( Bali), Halong Bay (Dračia zátoka- Vietnam), Petronas
Towers (Malajzia)

 Východná Ázia:

Povrch: tvoria ho rozsiahle horské pásma (najmä v Číne) ako napr. Ťanšan, Kunlun,
Transhimaláje, Juhočínske vrchy, Veľký Changan, ďalej v Číne Tibetská náhorná plošina,
ako aj úrodná Veľká čínska nížina, kanto - Japonsko,

Štáty: Japonsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Kórejská republika, Čínska

ľudová republika, Mongolsko, Taiwan

Podnebie: podnebie sa strieda od mierneho kontinentálneho, kde vznikli púšte,

k miernemu oceánskemu až subtropickému na východe Číny, na Kórejskom polostrove
a v Japonsku

Vodstvo: rozsiahla riečna sieť sa vytvorila v Číne – rieky Chuang Che (Žltá rieka), Jang
Jang-c'-ťiang (Chang Jiang, resp. Dlhá rieka), Xi Jiang (Perlová rieka) a pramení tu
i Mekong

Vegetačné pásma: v Mongolsku sa vytvorili stepi, polopúšte a púšť Gobi, v Číne sa strieda
horská krajina v pohoriach, s púšťami (napr. Taklamakan) a polopúšťami vzniknutými
v dôsledku bariérového efektu pohorí, a na východe so subtropickými lesmi, ktoré sa
nachádzajú aj v Japonsku.
Rastlinstvo a živočíšstvo: pôvodné lesy vyrúbané nahradili ich bambusové háje,
Chránené sú: Panda veľká, tiger čínsky, sladkovodný delfínovec a aligátr čínsky z rieky
Chang Jiang.
Obyvateľstvo a sídla : žltá rasa, pomerne vysoká hustota zaľudnenia na východe Číny,
Kórejskej rep. a v Japonsku, zato v Mongolsku len okolo 2 obyv. na km2. Štátom
s najvyššou pôrodnosťou v tomto regióne je Mongolsko (21 promile), pričom Čína vďaka
legislatívnym opatreniam v štatistikách pôrodnosti klesá (12 promile),

Náboženstvo : budhizmus, konfucionizmus (Čína), šintoizmus ( Japonsko), kresťanstvo

( Kórej. republika), KĽDR – zakázané (vládne prísny komunizmus), Mongolsko -
budhizmus.

Poľnohospodárstvo: jednoznačne prevažuje živočíšna výroba nad rastlinnou, a to kvôli

nepriaznivým prírodným podmienkam pre pestovanie plodín. Najvhodnejšie podmienky pre
rastlinnú výrobu sú na Veľkej čínskej nížine – ryža, pšenica, kukurica, sója, čaj apod.
- nerastné suroviny: rozmanitosťou aj množstvom nerastného bohatstva oplýva Čína,
ostatné krajiny majú problémy skôr s nedostatkom surovín

Priemysel: priemyselnými lídrami sú Čína a Japonsko, no ich stratégie sú značne odlišné.

Zatiaľčo Japonsko sa orientuje na výrobky, ktoré sú sofistikovanejšie, vyžadujú si presnosť
a zakladajú si na kvalite, Čína zas produkuje obrovské množstvá výrobkov najrozličnejších
druhov a kvality. Japonci založili množstvo svetoznámych a uznávaných firiem, Čína je skôr
veľkou továrňou pre zahraničné značky.

Doprava: najrozvinutejšia v Japonsku ( rýchlovlaky, najmodernejšie železnice), podmorské

tunely, obrovské obchod. a námorné loďstvo, v Číne - železničná, tradičná doprava.