Príroda Ameriky

Povrch

- Povrch Ameriky je rozmanitý; tvoria ho nížiny, pohoria, plošiny

- Pohoria - Amerikou sa tiahne najdlhšie pohorie sveta - Kordillery; v Južnej Amerike
sa nazývajú Andy; najvyšší vrch Aconcagua (6959 m)
- Appalačské vrchy, Brazílska, Guyanská vysočina
- Nížiny - Sev.Amerika – Arktická, Mississippská nížina; Veľké prérie
- Juž.Amerika – Amazónska, Laplatská, Orinocká – pomenované
podľa riek
- Plošiny – Kolumbijská, Kolorádska, Mexická, Veľká panva, Altiplano,
Patagónia
- Najnižšie položené miesto Ameriky – Údolie smrti (-86 m)

Amerika – vodstvo
Rieky
- Amerika patrí do úmoria SĽO, AO, TO; značná časť Ameriky je bezotokovou
oblasťou
Úmoria: a) SĽO – Mackenzie
b) AO – patrí doň prevažná časť Ameriky
SA – Mississippi (najdlhšie rieka SA) s prítokom Missouri , Rieka
sv.Vavrinca, Rio Grande a iné
JA – Amazon (najvodnatejšia a najdlhšia? rieka sveta), Orinoco, Paraná
a Uruguaj = tvoria spoločné lievikovité ústie La Plata
c) TO – prijíma iba krátke toky; Yucon, Colorado, Columbia
Jazerá
- v SA viac jazier ako v JA
- väčšina jazier v SA je ľadovcového pôvodu
- najznámejšie sú Veľké kanadské jazerá: Horné (najväčšie sladkovodné jazero na
svete), Michigenské, Hurónske, Erijské, Ontário
- JA – Titicaca (najvyššie položené splavné jazero na svete), Maracaibo (najväčšie
jazero JA; je to lagúna)
Vodopády
- Angelov vodopád (najvyšší na svete)
- Niagarské vodopády
- Iguazú (najväčší vodopádový systém sveta)
Ľadovce
- na území Am. pevninové aj horské ľadovce
- pevninové – Grónsko + ostrovy v SĽO
- horské – na Aljaške, SZ Kanady, Patagónii