VÝCHODNÁ ÁZIA

Veronika Csorbová, Michaela Pristašová, Nikola Škatuľárová,

Jana Čopiaková, Zuzana Mihaľová
VYMEDZENIE OBLASTI

• Čína
• Japonsko
• Mongolsko
• Kórejská republika
• Kórejská
ľudovodemokratická
republika
• Taiwan
VÝCHODNÁ ÁZIA
 HRANICE
 na S a SV je územie
vyhraničené veľkým lesným
masívom (tajgou), vysokými
pohoriami – Pamír, Ťanšan,
Altaj, Tarbagataj, Tannu-Ola,
Východný Sajan; východná
časť tejto hranice je tvorená
viacerými vodnými tokmi,
predovšetkým riekou Amur
(rieka Čierneho draka, na
hranici – 1200 km) a jej
pravostranným prítokom
Ussuri
 juhozápadná hranica je daná
hrebeňom Himalájí
 najmenej zrejmá je južná
hranica v dôskedku
smerovania vodných tokov z
pohorí západnej Číny a
Tibetskej náhornej plošiny na
juhovýchod a juh a tým
otvorenia tejto časti
východnej Ázie do JV Ázie
 východná hranica je daná
Tichým oceánom
KRAJNÉ BODY

 S: severný okraj ostrova Hokkaido,

45°31´ s.g.š.
mesto Mo-che ležiace na rieke
Amur pri hranici s Ruskom, 53°33´
s.g.š.
 J: južný okraj čínskeho ostrova Hainan,
18°09´ s.g.š.
 V: východné pobrežie japonského
Južného vtáčieho ostrova (Minami
Torišima) – leží východne od hlavného
japonského súostrovia, 153°59´ v.g.d.
sútok riek Amur a Ussuri, 134°42´
v.g.d.
 Z: čínsko-tadžická hranica – pohorie
Pamír, 73°30´ v.g.d.
NAJVYŠŠÍ A NAJNIŽŠÍ BOD
 Mount Everest, 8848 m n. m. (Čína – Nepál)
 Turfanská preliačina, Čína, -154 m n. m.
VÝCHODNÁ ÁZIA – PEVNINSKÁ, OSTROVNÁ

 Pevninská časť
 Čína, Mongolsko, Kórejská republika,
Kórejská ľudovodemokretická republika
 Kórejský polostrov
 Liaotunský polostrov
 Šantunský polostrov
 polostrov Leizhou
 Ostrovná časť
 Japonsko (ostrovy: Hokkaidó, Honšú,
Šikoku, Kjúšu), Taiwan
 ostrov Hainan
POVRCH
 Vysoký juhozápad
 Panvy severozápadu
 Gobi, Vnútorné Mongolsko a Mongolská step
 Mongolská vysočina
 Jünnansko-kuajčouská vysočina, Sečuánska panva
 Nízky severovýchod
 Veľká čínska nížina
 Juhočínska hornatina
VYSOKÝ JUHOZÁPAD
 začína uzlom horstva Pamír (Kunlun Goddess 7167 m) – z neho vychádzajú 2
horské vetvy – Kunlun smerom na SV, Karakoram a Himaláje smerom na JV
 Čínsko-tibetské hory/Sinotibetské hory

 Tibetská náhorná plošina

z veľkej časti bezodtoková horská púšť
 sezónne vysychajúce slané jazerá
 najväčšie jazerá Siling a Tengrinor – sú naplnené vodou celý rok
 vo
východnej časti pramenia rieky – Chuang Che (Žltá rieka), Jang-c´-Ťiang (Chang Jiang),
Mekong, Salwin
 Chajdamská panva – tektonického pôvodu (2700 m n. m.), zaujímavé eolické formy -
jardangy
PANVY SEVEROZÁPADU

 severne od pohoria Kunlun

 Tarimská panva (púšť Taklamakan)
oddelené od seba pohorím Ťanšan
 Džungárska panva (púšť Gurbantünggüt)
 východne od Tarimskej panvy na úpätí Ťanšanu – Turfanská preliačina

Džungárska panva – medzi pohoriami Altaj a

GOBI, VNÚTORNÉ MONGOLSKO A MONGOLSKÁ STEP

 púšte a polopúšte
 najväčšia púšť východnej Ázie – Gobi (Čína, Mongolsko)
 Z-V 1600 km
 S-J 970 km
 piesočné duny, aj trávnatá vegetácia

 púšť Ordos (juhovýchodne od Gobi; južná časť Vnútorného

Mongolska)
 Mongolská step
 pohorie Veľký Chingan – SV Číny
MONGOLSKÁ VYSOČINA

 zaberá väčšinu Mongolska

 tvorená náhornými plošinami, lemovanými pohoriami Altaj,
Tannu-Ola, Východný Sajan zo S; Mongolský Altaj z JZ
JÜNNANSKO-KUAJČOUSKÁ VYSOČINA, SEČUÁNSKA PANVA

 v blízkosti Tibetskej plošiny a

Východotibetských pohorí
 2000 – 3000 m n. m.
 hlboké údolia vzniknuté činnosťou
riek
 krasové oblasti
 Sečuánska panva oddelená od
vysočiny riekou Jang-c´-Ťiang
 v SZ časti Sečuánskej panvy –
seizmicky aktívna zlomová línia –
príčina zemetrasenia v r. 2008 (7,9
Richterovej stupnice)
NÍZKY SEVEROVÝCHOD

 Severočínska nížina – východne od pohoria Veľký Chingan, južne

od pohoria Malý Chingan
 Kórejské vrchy (pobrežie Východokórejského zálivu)

 Taebaekské vrchy – najznámejšia časť Diamantové vrchy (tiahnu

sa takmer po celej dĺžke Kórejského polostrova)
 najvyšší vrch polostrova Pektusan (2744 m n. m.) – na hranici
Číny a KĽDR – vulkanický pôvod – v jeho vrcholovej časti sa
nachádza vulkanické jazero Tianchi
VEĽKÁ ČÍNSKA NÍŽINA

 medzi dolnými tokmi

riek Chuang Che a Jang-
c´-Ťiang
 v minulosti často
zaplavovaná –
upravovaná a
kultivovaná
 premenená na
intenzívne využívanú a
husto osídlenú kultúrnu
krajinu
JUHOČÍNSKA HORNATINA

 pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny vysoké okolo 300 – 600 m n.

m.
 len niektoré vrchy – nad 1000 – 1500 m n. m.
OSTROVNÁ ČASŤ VÝCHODNEJ ÁZIE

 je súčasťou Ohnivého kruhu – je seizmicky aktívna

 oblúk Japonských ostrovov aj ostrov Taiwan ležia na okraji
kontinentálneho šelfu, sú vulkanického pôvodu
VODSTVO
 východná časť územia – úmorie Indického a Tichého oceánu
 západná časť územia – bezodtokové oblasti

 Tichý oceán
• Indický oceán • Severný ľadový oceán
 Amur
• pramenia v Himalájach, na • severné Mongolsko
 Liao
Tibetskej plošine • Selenga (vlieva sa do
 Hai
• Mekong Bajkalu – Angara –
 Huai Jenisej)
• Salwin
 Chuang Che
• Brahmaputra
 Jang-c´-Ťiang (Tri rokliny)
• Ganga
 Perlová rieka
• Indus
PODNEBIE
 väčšina územia pevninskej východnej Ázie – mierne a subtropické pásmo
 najkrajnejší juh (povodie r. Mekong na hraniciach Číny a Mjanmarska a ostrov Hainan) –
pásmo tropickej monzúnovej klímy
 najdrsnejšia klíma – južná časť regiónu – horská bariéra Himalájí

 morské prúdy – pobrežie východnej Ázie

 studený morský prúd Ojašio
 teplý morský prúd Kurošio

 subtropická monzúnová oblasť – severne od tropickej; okolie obratníka Raka, JV časť Číny
 mierna monzúnová oblasť - najnižšie položené územia na východnom okraji pevninskej
vćhodnej Ázie
 kontinentálne podnebie – Mongolsko a severozápadne panvy
 vysokohorská chladná oblasť – Himaláje, Karakoram, Tibetská náhorná plošina, Kunlun
VZNIK A FORMOVANIE ČÍNSKEJ CIVILIZÁCIE
 Najstaršie civilizačné jadrá Zeme – vých. Č – kolíska Po – proso, ryža
 5.st.pnl – vznik taoizmu a konfucionizmu
 Dynastia Čchin – centralizácia, budovanie čínskeho múru, rozsiahly pohrebný komplex
(terakotová armáda)
 7.st. – Japonsko – upevnená vláda, centralizácia
 Čína – pušný prach, kompas, porcelán
 Kórea – pušný prach a kompas v praxi
 13.st. – Mongolské výboje, Tibet sa vymanil spod nadvlády Mongolov
 VÝCHODNÁ ÁZIA V RANOM NOVOVEKU
 16. st. – príchod Európanov – Portugalsko – kolónia Macao
 Najkvalitnejší hodváb – Čína
 Izolácia – Čína, Japonsko, Kórea
 17. st. – Taiwan – Holanďania, nakoniec však pripojenie k Číne
 Hranica Číny a Ruska – sev. hranica povodia Amuru
 1. ópiová vojna – odstúpenie HongKongu VB
 2. ópiová vojna – odstúpenie Ďalekého východu Rusku
 19. st. – Japonsko – zahr. obchod, modernizácia, industrializácia
 Kórea – formálna nezávislosť (vplyv Japonska)
 VÝCHODNÁ ÁZIA V 20.ST.
 1912 – Čínska republika, Tibet – autonómia
 1.sv. vojna – občianske vojny: Sibír, Čína, ruský Ďal. Východ

Japonsko – Dohoda, Mongolsko obsadené Červenou armádou

 Čína – Čankajšek vs. Mao Ce-Tung

 1931 – masaker v Nankingu, 1933 – Mandžusko – okupácia Japonskom

 2. sv. vojna – Hirošima, Nagasaki

 Vplyv ZSSR – Mandžusko, Severná Kórea

 USA – Japonsko, Južná Kórea

 Čína - OSN
 Čína – občianska voja (Kuomintang vs. Komunisti) – 1.10.1949 - ČĽR (Mao Ce-Tung)
 Rozdelenie Kórei (S, J) – 1953 prímerie
 Juž. Kórea- prílev japonských investícii – Soul – olym. hry – 1988
 Čína – Veľký Skok – hladomor, prepad čínskej ekonomiky, zlé vzťahy so ZSSR
 Kultúrna revolúcia – zásah USA, po smrti Maa – reformné krídlo – liberalizácia len v
ekonomike
 Hong Kong, Macao – pod správou Číny
 Peking 2008 – olym. Hry, Šanghaj 2010 EXPO
 Taiwan – Čínska republika, uznaný 22 štátmi
 OBYVATEĽSTVO
• Čína – 1,37 mld. o. – až 85% obyvateľov regiónu • KĽDR – 25 mil. o.
• Japonsko – 127 mil. o. • Taiwan – 23,5 mil. o.
• Južná Kórea – 49 mil. o. • Mongolsko – 2,3 mil. o

• 2. najľudnatejší región po Južnej Ázií

• Čína – najľudnatejší štát
• vývoj a počet obyvateľov poznačený
minulosťou, politikou, konfliktami
• politika 1 dieťaťa (v súčasnosti vláda
zmierňuje podmienky, viac ľudí môže
mať aj druhé dieťa, starne populácia,
ubúda ekonomicky aktívne
obyvateľstvo, nastáva problém)
 OBYVATEĽSTVO

• urbanizácia: 56%
• Čína 50,6% - znižuje
priemernú urbanizáciu

• Najnižšia hustota:
• Mongolsko
• horské oblasti
• vnútrozemie Číny

• hustota – 131 obyvateľov/km

• nerovnomerná
• koncentrácia obyvateľov na malom území, veľké územia riedko osídlené
 OBYVATEĽSTVO
• Maximálne osídlenie:
• Japonská nížina Kanto + Tokio = 38 mil. obyvateľov • J Číny – údolie Perlovej
rieky – Kanton+
Šenčen+ Tung-kuan+
enklávy Honkong,
Macao
= 40 mil. obyvateľov

• 1. Tokio 38 mil. ob.

• 2. Šanghaj 24 mil. ob.
• 3. Osaka 20,3 mil. ob.
 NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE
• etnicky homogénny región
• Číňania – 80 % (1,27 mld. ob.)
• Japonci – 8%
• Kórejci – 5%
• Čína: Mandžuovia, Ujguri, Miaovia, Iovia, Tujiovia,
Tibetania
• Taiwan – 98 % Číňania, rozlišujú sa podľa pôvodu

• Pestré etnické zloženie: dominantní

Mongoli- Chajkovia +Kazachovia,
Burjari, ...
 NÁBOŽENSTVO
• ťažko definovať, obyvatelia sa hlásia k • bez vyznania – 47%
viacerým náboženstvám, alebo k žiadnemu, (Čína, KĽDR, Mongolsko)
ale riadia sa náboženskými pravidlami – pôsobenie komunizmu
• budhizmus – 24% -
Japonsko, Taiwan,
Mongolsko – vplyv
minulosti
• kresťanstvo (Kórejská
republika, Čína)
• Islam (čínska stredná
Ázia, Mongolsko)
• Tradičné náboženstva:
• taoizmus
• šintoizmus
• konfuciánstvo
HOSPODÁRSTVO
 výrazne rozdiely medzi krajinami – veľká Krajiny podľa HDP (2014)
ekonomika (Čína), vyspelá ekonomika štáty mil. USD
(Japonsko) vs. bieda, hlad
Čína (2) 10 000 000
 Čína je oproti Japonsku oveľa chudobnejšia Japonsko (3) 4 600 000
– keď sa veľkosť ekonomiky prepočíta na
India (9) 2 000 000
počet obyvateľov
Rusko (10) 1 800 000
 prudký nárast vývozu čínskeho tovaru do
Južná Kórea (13) 1 400 000
zahraničia
Slovensko (63) 100 000
 Macao – od kedy je pod vládou Číny (1999)
ekonomika vzrástla o viac ako 500% - mesto podľa MMF
kasín (hazard) príjmy z návštev hazardných  Hong kong – jedno z najvýznamnejších
Číňanov a Ázijčanov (príjmy vyššie ako Las finančných, obchodných a turistických
Vegas) centier
 je prosperitou pre Čínu
 POĽNOHOSPODÁRSTVO
Rastlinná výroba
 významná súčasť hospodárstva v minulosti
ale aj dnes
 relatívne stála ručná práca – pestovanie ryže
 úrodné pôdy v oblasti Veľkej Čínskej nížiny,
Chuang-che (Žltej rieky) a Jang-c´-Ťiang
 rozsiahle suché a neúrodné vnútrozemie Číny
 na juhu východnej Ázie výnosy úrody 2x za rok
 najvýznamnejšou plodinou je ryža – Čína,
Japonsko
 ďalšie plodiny ako proso, pšenica, bavlna,
zelený čaj, sója, tabak
 veľký význam pre obživu niekoľko miliárd oby.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Živočíšna výroba
 Chov ošípaných – Čína ( 40%
svetovej produkcie),
 Chov hydiny – Čína, Japonsko

 Rybolov – Čína, Japonsko, Kórea

 Kone - Mongolsko

 Priadka morušová – Čína svetové

prvenstvo v prírodnom hodvábe
ŤAŽBA NERASTNÝCH SUROVÍN

 Čína veľké nerastné

bohatstvo - čierne uhlie, železná
ruda, ropa a zemný plyn, železná ruda,
volfrám – 1. miesto, nikel, bauxit,
antimón, ortuť, mangán, urán
 ostatné krajiny Východnej
Ázie nedostatok nerastných
surovín
 PRIEMYSEL
 sústreďuje sa v pobrežných oblastiach
 výhoda=nízke platy
 silné odvetvie strojárskej a textilnej výroby
 presun výroby elektroniky, automobilov do
krajín s lacnou pracovnou silou – ázijské
tigre

 Japonská výroba si zakladá na výrobe kvalitných výrobkov na rozdiel

od Číny, kde je výroba skôr kvantity ako kvality
 Taiwanskí obyv. 5x bohatší ako Čínski – výroba elektroniky
PRIEMYSEL
Strojárska výroba
(lacná pracovná sila – moderné
technológie)
 Výroba automobilov – Mazda, Nissan, Honda,
Toyota (Japonsko); Kia, Hyunday (J. Kórea)
 Výroba lodí, lietadiel, vlakov
 Výroba počítačov, telefónov – Samsung, LG
(J. Kórea); Sony, Panasonic, Toshiba(Japonsko)

Textilná výroba (lacná pracovná sila – lacná

doprava)
• dôležitý zamestnávateľ
• v Číne najviac tovární na výrobu látok, oblečenia
DOPRAVA
 najrozvinutejšia v Japonsku
(rýchlovlaky - Šinkansen,
najmodernejšie železnice)
 podmorské tunely,
obrovské obchod. a
námorné ľodstvo
 v Číne – železničná,
tradičná doprava –
pomocou zvierat
 ČÍNA
• najľudnatejšia a štvrtá najväčšia krajina
sveta
• opatrenia – povolené 1 dieťa na rodinu
• hlavný svetový producent podzemnice
olejnej, bavlny, čaju
• ryža – základná potravina celej krajiny
• vedie vo svetovej produkcii uhlia, tuhy,
hodnotné kovy titán a volfrám
• textilný priemysel – najrozsiahlejší na svete
• rozmach cestovného ruchu
 MONGOLSKO
• jedna z najzaostalejších krajín sveta
• zlá dopravná sieť
• nedostačujúci prístup k vode
• presídľovanie do miest
• turizmus – slabý, ale rastie
 KÓREJSKÁ ĽUDOVODEMOKRATICKÁ REPUBLIKA
• komunizmus
• obchod obmedzený
• chronický nedostatok potravín
• turizmus - obmedzený
KÓREJSKÁ REPUBLIKA
• jeden z najvýznamnejších ázijských štátov (priemysel)
• vyše 2000 rokov takmer výhradne etnicky jednotné obyvateľstvo
• prísne kontrolovaná hranica s KĽDR
• priemysel lokalizovaný hlavne na pobreží (lodná preprava)
• turizmus – prírodné scenérie ale aj kultúrne pamiatky
 JAPONSKO
• hospodárska veľmoc
• styk 3 tektonických platní – 77 činných sopiek, 800-1000 zemetrasení
ročne
• rybárska flotila – jedna z najväčších na svete
• 10. najľudnatejší štát sveta
• Tokio – najväčšia mestská aglomerácia na svete (38 milióna obyvateľstva)
• 99% Japoncov – rovnaký etnický a kultúrny pôvod
• cestovný ruch moderný svet vs. jedinečná kultúra vs. príroda
ZDROJE
 Veľká obrazová encyklopédia zemepisu, rok 2011, vydavateľstvo Svojtka&Co., s.r.o.
 http://regionalnageografia.sk/publikacie/pub/GA/GA_cela.pdf
 http://lingvo.info/sk/babylon/language_families
 https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/wfbExt/region_eas.html
 http://eucebnica-azia.webnode.sk/vychodna-azia/hospodarstvo/
 http://www.menejstatu.sk/hong-kong-a-jeho-ekonomicky-zazrak/
 http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2012_2013/tornadoes/azia/hospodarstvo.html