Ázia - príroda

Svetadiel
• najrozľahlejší : 44 410 000 km2,
• najľudnatejší: 4,6 mld. obyvateľov,
• najhustejšie zaľudnený
• vzdialenosť: od S J = 8 500 km
(s ostrovmi = 9 700 km),
od Z V = 11 000 km
• najvzdialenejší bod od oceána (na Zemi) –
Džungárska panva = 2 500 km,
Ďžungárska
panva
 OHRANIČENIE
• s Európou – východné úpätie pohoria Ural, rieka
Emba, pobrežie Kaspické more, Kumsko-
manyčská zníženina, Azovské more,
Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor,
Marmarské more, úžina Dardanely,
Stredozemné more
• s Afrikou – Suezský prieplav, Červené more,
úžina Báb al – Mandeb
• so Severnou Amerikou – Beringov prieliv
 Azovské more

Kerčský prieliv
úžina Bospor Ural
Čierne more

Marmarské more

úžina Dardanely
rieka Emba

severný breh
Kaspického mora

Kumsko-manyčská
zníženina
• priemerná nadmorská výška – 960 m – najvyššia zo
všetkých obývaných svetadielov,
• najvyšší bod – Mount Everest 8 848 m n.m.
(Sagarmatha, Qomolangma Feng),
• najnižšie položené miesto: breh Mŕtveho mora -408 m,
• dĺžka pobrežia - 71 000 km,
• Čerápundží – najdaždivejšie miesto na svete
(12 000 mm zrážok ročne),
 Mt.Everest
8 848 m.n.m.

breh Mŕtveho
mora -408 m

Čerápúndží
Horizontálna zonálnosť
MORIA:
Beringovo

Karské
More
Laptevovcov
Východosibírske
MORIA:

Ochotské

Japonské

Žlté

Východočínske Filipínske

Juhočínske
Červené

Arabské
Andamanské
MORIA:

Sulaweské Bandské

Jávske
ZÁLIVY: Anadyrský

Perzský

Thajský

Adenský

Bengálsky
PRIELIVY:
Beringov

PRIEPLAV:

Suezský
Kórejský

Báb–al-Mandab
Beringov prieliv
86 km široký
OSTROVY:
Nová zem

Severná
Novosibírske Kurily
zem
Cyprus
Sachalin

Japonské

Taiwan
Nikobary
Filipínske

Cejlón
Maledivy
Malé
Veľké Sundy
Sundy
POLOSTROVY: Kamčatka

Čukotský
Jamal

Tajmýr
Malá
Ázia

Kórejský

Zadná
Arabský India
Predná
India

Malajský
Vertikálna zonálnosť
NÍŽINY
Severosibírska
(26% územia)

Západosibírska

Turanská

Veľká
čínska

Mezopotámska

Indogangská
 Pohoria: Kolymské
vrchy
14 % územia Sajan Čerského
nad 2 000 m.n.m. chrbát
Altaj
Ural Verchojanského
chrbát

Taurus Jabloňový
chrbát

Ťan-šan

Kaukaz Kchun-lun

Hindúkuš Pamír

Karakoram
(K2 – 8 611m.)
Himaláje
Mt. Everest
8 848 m.n.m.
Himaláje – 11 osemtisícových vrchov
Mount Everest 8 848 m.n.m.
1953, Edmund Hillary, Nový Zéland
Tenzing Norgey, Nepál
NÁHORNÉ Stredosibírska
PLOŠINY:

Kazašská

Tibetská
priem. výška
4 500
m.n.m.

Iránska

Dekanská
 Tibetská plošina medzi Himalájami a púšťou
Taklamakan (dlhá 2 000 km, široká 1 100 km)
Púšte:
Kyzylkum

Karakum

Gobi
Nafúd

Taklamakan

Rub al-Cháli
Lúth – Thár
Veľká soľná
 Gobi - 1 295 000 km² - najväčšia púšť v Ázii. Studená púšť -
teplotné výkyvy: od −40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch.
Rieky: VODSTVO
Angara
Lena
Jenisej

Ob
Amur

Irtyš

Syrdarja
Chuang-che
Amudarja Žltá rieka
Jang-c-ťjang
Eufrat
Si-ťjang
Tigris
Perlová rieka

Mekong
Indus
Ganga
Brahmaputra
Jazerá:
Kaspické more
371 000 km2
Bajkalské
Aralské -1 637
km

Mŕtve more
260 – 310 ‰ Balchašské
Z-sladká
V-slaná

Lobnor
putujúce
 PODNEBIE
• rovníkové,
• tropické monzúnové (J a JV), tropické suché (Arabský
polostrov) - najsuchšie aj najvlhkejšie oblasti
sveta, obrovské výkyvy teplôt, najteplejšie oblasti,
• subtropické (Malá Ázia), suché subtropické
(Kazachstan), vlhké subtropické (Japonsko,
SV Číny),
• mierne pásmo (Rusko, Mongolsko) –> kontinentálne
• subarktické (Čukotka), arktické (ostrovy v Severnom
ľadovom oceáne),
• vysokohorské podnebie
• vysoké pohoria vytvárajú zrážkové tiene, preto sú
púšte omnoho severnejšie (40˚s.š),
 PODNEBNÉ PÁSMA - PRÍRODNÉ KRAJINY
Tundra

Polárne pásmo
Tajga
Stepi
Listnaté
Púšte a lesy
polopúšte
Subtropické
lesy
Vysokohorské Monzúnové
lesy

Savany
Dažďové
lesy
 Báb al-Mandab

Suezský prieplav

Beringov prieliv