AFRIKA

1. GEOGRAFICKÁ POLOHA A ČLENITOSŤ ÚZEMIA

Afrika sa rozprestiera po oboch stranách rovníka, pričom väčšia časť je na severnej pologuli.
Afrika má rozlohu 30 570 000 km², t.j. 20,4 % suchozemského povrchu.
Afrika je tretím rozlohou najväčším svetadielom a druhým najľudnatejším svetadielom na
Zemi.
Najsevernejší bod kontinentu: Rás Ben Sekka (37º 21' s.š) - Tunisko
Najjužnejší bod kontinentu: Strelkový mys (Cap Agulhas) (34º 52' j.š.) – Južná Afrika
Najzápadnejší bod kontinentu: Zelený mys (Pointe des Almadies) (17º 38' z.d.) - Senegal
Najvýchodnejší bod kontinentu: Rás Hafún (51º 23' v.d.) - Somálsko
Výrazným rysom polohy Afriky je skutočnosť, že na severnej pologuli je jej územie dvakrát
širšie než na južnej pologuli. Vzdialenosť medzi najzápadnejším a najvýchodnejším bodom
kontinentu je približne 7 500 km a vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším bodom
kontinentu je približne 8 000 km. Pobrežie Afriky je najmenej členité zo všetkých
kontinentov. Jeho dĺžka je 30 500 km.
Podobne ako horizontálna, je aj vertikálna členitosť Afriky malá. Najvyšším bodom je
sopečný masív Kilimandžáro s troma vrcholmi – Kibo, Mawenzi a Shira. Dominantný je
Kibo/Uhuru (5 895 m). Najnižším bodom je Assalská preliačina (-155 m).
Názov Afrika je odvodený z názvu berberského kmeňa Afrigi (alebo Afridi) žijúceho na území
dnešného Tuniska. Latinským názvom Africa bola pomenovaná rímska provincia na území
kedysi ovládanom Kartágom. K ďalším možným pôvodom slova Afrika patria: latinské slovo
aprica vo význame slnečný, alebo grécke slovo aphrike vo význame bez chladu.
2. PRÍRODNÉ POMERY
Geologická stavba.
Afrika je súčasťou veľkej Africkej litosferickej dosky. Najväčšiu časť zaberá Africký štít –
zložený z kryštalických (premenených) hornín. V priebehu vývoja bol Africký štít rozlámaný
na kryhy, z ktorých vznikli rozsiahle panvy (Čadská, Konžská, Kalahari). Pri hercýnskom
a alpínskom vrásnení vznikli vrásové pohoria Atlas, Dračie vrchy. V treťohorách –
Východoafrická priekopová prepadlina (rift), pri sopečnej činnosti – lávové plošiny (Etiópska
vysočina) a osamelé sopečné kužele (Kilimandžáro)
Povrch.
3 povrchové oblasti:
1) Atlas
2) Tabuľová Afrika : Saharsko – sudánske roviny a plošiny- vyniká púšť Sahara
pohoria Ahaggar, Tibesti, Dárfúr
Adamauská vysočina, Etiópska vysočina
 Čadská panva, Konžská panva
Dračie vrchy
3) Východoafrická náhorná plošina – Kilimandžáro (Uhuru 5895 mn.m)
Podnebie.
Afrika je vzhľadom k svojej geografickej polohe najteplejším kontinentom.
Územie patrí do 4 klimatických pásiem:
a. Ekvatoriálne = rovníkové s horúcim a vlhkým podnebím (Konžská panva, pobrežie
Guinejského zálivu), pásmo rovníkových monzúnov (1/3 plochy Afriky)
b. Subekvatoriálne = s horúcim vlhkým letom a teplou suchou zimou,
c. Tropické suché = extrémne suché pásmo tropických pasátov (Sahara a priľahlé
oblasti)
- v oblasti obratníka Raka => suché SV pasáty z Ázie => púšť Sahara
- v oblasti obratníka Kozorožca JZ pobrežie obmýva studený Benguelský
prúd => púšť Namíb; Dračie hory zachytávajú vlhké JV pasáty => púšť
Kalahari
-
d. Subtropické (stredomorské) pásmo - s príjemným podnebím na severnom a južnom
okraji pevniny, horúce suché letá, mierne a daždivé zimy
- najvyššiu absolútnu teplotu má Al-Azízía v Líbyi (58 º C)
- najvyššiu priemernú ročnú teplotu Dalol v Etiópii (34,4ºC)
- najnižšia teplota bola nameraná 47 v lokalite Talirhemt v Maroku (-15 ºC)
- najdaždivejším miestom Afriky je C. Debunja v Kamerune (10 470 mm)
- najsuchším Asuán v Egypte (0,5 mm).
Vodstvo.
Tvar riečnej siete a odtokový režim sú značne nepravidelné. Vodnatosť afrických riek je
výsledkom množstva zrážok a ich časového rozloženia, konfigurácie reliéfu, pôdnych
pomerov a rastlinného krytu.
Približne 1/3 rozlohy Afriky zaberajú bezodtokové oblasti – oblasť Sahary. Rieka
OKAVANGO – v bezodtokovej polopúštnej oblasti botswanskej Kalahari, jedna z troch
najväčších vnútrozemských delt na svete. Močiare obrovských rozmerov poskytujú životné
prostredie veľkému množstvu rastlín a živočíchov, okrem iných aj našim bocianom, ktoré tu
zimujú.

Prevažná časť územia je odvodňovaná do Atlantického oceánu, vrátane Stredozemného

mora - Níl, Kongo, Niger, Senegal, Gambia, Orange a i.
Menšia časť do Indického oceánu - Zambezi.
Najdlhšou riekou Afriky, ale aj sveta je Níl (6 685 km, plocha povodia 2 881 000 km²). Ústí do
Stredozemného mora rozsiahlou deltou (24 000 km²). Hlavným zdrojom Nílu sú Biely a
Modrý Níl, ktorých sútok leží pri meste Chartúm. V roku 1970 bola na Níle vybudovaná
Asuánska priehrada, ktorá slúži najmä pri zavlažovaní rozsiahlych poľnohospodárskych
plôch.
Najväčšou riekou Afriky a druhou najväčšou na svete, je rieka Kongo s priemerným
prietokom 42 000 m³/s.
Najznámejšími vodopádmi a pre mnohých aj najkrajšími sú Viktóriine vodopády (128 m) na
rieke Zambezi, objavené škótskym misionárom Davidom Livingstonom v roku 1855.
Africké jazerá sú zväčša tektonického pôvodu – najväčšie - Viktóriino jazero (Ukerewe) a
najhlbšie jazero Tanganika.
Tektonickými jazerami sú aj Malawi (Ňasa), Kivu, Turkana (Rudolfovo jazero), Albertovo
jazero, Mweru, Kyoga ai.
Umelé vodné nádrže: Volta (na rieke Volta) a Kariba ( na rieke Zambezi)
Rastlinstvo a živočíšstvo.
Jeho rozmiestnenie závisí najmä od podnebia (teplota, množstvo zrážok).
- typy krajín (biómy) sú v Afrike rozšírené v rovnomerne rozložených pásmach
1. Krajina subtropického rastlinstva - typická pre pobrežie sev. Afriky pri Stredozemnom
mori
- podnebie podobné ako v južnej Európe
- typické plodiny: olivy, citrusy, figy, mandle, ďatle, pšenica, vinič
- odlišné subtropické rastlinstvo sa vyskytuje na juhu Afriky
2. Púšte - pozdĺž obratníkov v oblasti vysokého tlaku vzduchu
- najväčšia horúca púšť sveta Sahara má len skromné rastlinstvo a živočíšstvo
- podmienky vyhovujú len suchomilným rastlinám a živočíchom
- živočíchy sú aktívne prevažne v noci, keď je chladnejšie, rastliny kvitnú len po rýchlych a
krátkych dažďoch, niekedy len každých pár rokov, suché obdobia prečkávajú v podobe
semien ukrytých pod zemou, vlahu vedia prijímať aj z občasnej hmly (napr. na púšti Namib
od oceánu). Živočíchov je na púšťach minimum (hmyz, hady, škorpióny), z väčších živočíchov
sa v polopúšťach vyskytuje fenek berberský, hyena, šakal a na prechody púšťou ľudia
využívajú ťavy (na karavány)
Život ľudí na púšťach zabezpečujú oázy, miesta kde sa podzemná voda dostáva na povrch,
sú tzv. zelenými ostrovmi obkolesené púšťou, ohrozované sú častými piesočnými búrkami
SAHEL – prechodné pásmo medzi púšťou a savanami, púšť Sahara sa neustále rozširuje
smerom na juh ako sa podnebie oblasti vplyvom globálneho otepľovania stáva suchším,
riedke porasty tráv, kríkov a stromov, pásmo ohrozené suchami, hladomormi (rozširovanie
púšti – spôsobené aj nadmernou pastvou)
3.Savany - na pevnine, rozsiahle trávnaté oblastí s riedkym porastom stromov, savany sú
najrozšírenejšie na východe Afriky vo vyšších nadm.výškach. Trávu rozsiahlych saván
konzumuje množstvo druhov bylinožravcov kopytníkov, ktoré sa musia prispôsobovať
obdobiam sucha a dažďov a nasledujú dážď (veľké migrácie celých stád)
- bylinožravce: antilopy, zebry, žirafy, slony, byvoly, gazely …
- mäsožravce: levy, gepardy, leopardy, hyeny
- dreviny: akácie (dáždnikovitá koruna), baobaby ( fľaškovitý kmeň)
V africkej savane sa nachádzajú aj svetoznáme národné parky. K významným africkým
národným parkom a prírodným rezerváciám patria Awash (Etiópia), Lake Nakuru, Masai
Mara, Tsavo, Amboseli (Keňa), Kilimandžáro, Serengeti, Ngorongoro (Tanzánia), Ruwenzori
(Uganda), Virunga (DR Kongo), Victoria Falls (Zimbabwe), Kafue (Zambia), Namib/Naukluft,
Etosha (Namíbia), Krugerov národný park (JAR), Kalahari - Gemsbok (Južná Afrika) ai.
Pozorovanie divo žijúcich zvierat saván je veľkou atrakciou cestovného ruchu, v Afrike sa
tento druh turizmu nazýva Safari.
Podobné savane, ale na pobreží sa vyskytujú tropické lesy s obdobiami sucha.
4.Tropické dažďové pralesy - rovníková oblasť pri Guinejskom zálive (Konžská panva)
- podnebie sa počas roka mení len minimálne (teploty okolo 30ºC a ročné zrážky nad
2000 mm)
- tropické lesy Konžskej panvy sú po Amazonských druhé najväčšie na Zemi
- obrovské množstvo druhov na km je spôsobené tým, že život v trop.lese je rozdelený
do viacerých poschodí
- na zemi žijú cicavce a väčšie živočíchy (tieň kvôli stromom), vyššie iné druhy a v
najvyšších korunách zase iné
- v lesoch Konga žijú aj gorily, šimpanzy a trpasličie slony, veľmi vysoká biodiverzita
(rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov)
Mangrovy - spoločenstvá krovín a stromov vyskytujúcich sa v brakických vodách (teda v
deltách riek, kde sa sladká voda mieša so slanou) a na pobrežiach morí a oceánov.
Charakteristické sú porasty s opornými a dýchacími koreňmi.
Gorila horská je kriticky ohrozený druh, na svete je už len 790 voľne žijúcich goríl, väčšina z
nich žije v národnom parku Virunga (DR Kongo). Gorila je ohrozená najmä stratou svojho
životného prostredia (vypaľovanie a vyrubovanie lesov pre poľnohospodársku pôdu)
pytliactvom a vojnami.