Prírodné podmienky

Horizontálna členitosť

- oceány – Severný ľadový, Atlantický (4/5)

- moria - Barentsovo, Biele, Nórske, Severné, Baltské, Írske, Keltské, Stredozemné, Ligurské, Tyrhenské, Iónske,
Jadranské, Egejské, Marmarské, Čierne, Azovské
- zálivy – Botnický, Fínsky, Rižsky, Biskajský, Lionský, Janovský, Benátsky, Tarentský (juh. Tal.), Bristolský (G.B.)
- prielivy – Bonifácky, Prieliv sv. Juraja, Lamanšský, Gibraltársky, Sicílsky (Tuniský), Skagerrak (Jutský pol. – Nór.),
Kattegat (Jutský pol – Švéd.), Otrantský, Kerčský, Severný (Sev. Írsko), Gibraltársky
- úžiny – Dover (Calaiská), Bospor, Dardanely,
- polostrovy – Škandinávsky p., Pyrenejský, p., Balkánsky p., Apeninský p., Jutský p., Kola, Krym, Bretónsky p.,
Peloponézsky, Normanský
- ostrovy - Nová Zem, zem Františka Jozefa, Špicbergy (Svalbard), Lofoty, Vesterály, Island, Britské o. , Írsko, Faerské,
Shetlandy, Hebridy, Orkneje, Normanské, Baleáry (Ibiza, Malorka, Menorka), Korzika, Sardínia, Sicília, Elba,
Dalmátske, Liparské (sever Sicílie), Malta, Peloponéz, Zakyntos, Kréta, Kyklady, Rhodos   

Vertikálna členitosť
Povrch
-  nížiny – tvoria 60 % plochy (do 200 m.n.m.) - Severonemecká, Veľkopoľská, Mazovská, Malá dunajská, Veľká
dunajská, Valašská (Rumunská), Východoeurópska, Francúzska, Pádska, Kaspická, Dneperská
-   pohoria - Škandinávske vrchy, Grampiány, Kambrické (GB), Kaledónska vysočina (Škót.), Ardeny, Vogézy,
Francúzske stredohorie, Pyreneje, Kantábrijske vrchy (Šp.), Iberské vrchy, Kastílske vrchy, Sierra Morena, Sierra
Nevada, Alpy, Dolomity, Apeniny, Balkán (Stará planina), Pindos, Rila, Pirin, Rodope,  Karpaty, Krušné hory, Český
les, Šumava
Vodstvo
• 4/5 územia sú odvodňované do Atlantického a Severného ľadového oceána
• 1/5 je bezodtoková
• rieky - Temža, Seine, Tajo, Ebro, Duero, Rhône, Rýn, Pád, Dunaj, Visla, Dneper, Pečora, Severná
Dvina, Volga, Ural, Emba, Kuma
• jazerá - Ladožské (2. najväčšie v Európe), Onežské, Ženevské, Bodamské, Balaton, Vänern,
Vattern, Loch Ness, Ijselské (Hol.),
• jazerné pahorkatiny - Fínska, Pomoranská (Poľ.), Mazurská (Poľ.), Karelská (Fín.-Rus.)
• najdlhšie rieky: Volga 3 531 km, Dunaj 2 850 km, Ural 2 428 km, Dneper 2 201 km
• jazerá ľadovcového pôvodu: Ladožské 18 400 km2, Onežské 9 616 km2, Vänern 5 585 km2,
Saimaa 4 400 km2
• Balaton (591 km2), Bodamské (538 km2)
• medzi riekami sú vybudované prieplavy a vytvárajú vodné cesty (Rýn–Mohan–Dunaj 3 500 km)
• na riekach – vodné elektrárne (najmä na ruských tokoch)
• významné sú zásoby podzemných vôd (Žitný ostrov)

*netreba vedieť
 Európa

SEVERNÁ EURÓPA JUHOVÝCHODNÁ EURÓPA

Island - Reykjavík Slovinsko - Ľubľana
Nórsko - Oslo Chorvátsko - Záhreb
Švédsko - Štokholm Bosna a Hercegovina - Sarajevo
Fínsko - Helsinki (Juhoslávia - Belehrad)
Dánsko - Kodaň Srbsko - Belehrad
Čierna Hora - Podgorica
Macedónsko - Skopje
Albánsko - Tirana
POBALTSKÉ ŠTÁTY Rumunsko - Bukurešť
Estónsko - Tallin Bulharsko - Sofia
Lotyšsko - Riga Grécko - Atény
Litva - Vilnius Cyprus - Nikózia

BRITSKÉ OSTROVY VÝCHODNÁ EURÓPA

Írsko - Dublin Bielorusko - Minsk
Veľká Británia – Londýn Ukrajina - Kyjev
Moldavsko - Kišiňov
ZÁPADNÁ EURÓPA Rusko - Moskva
Francúzsko - Paríž
Monako - Monako
Belgicko - Brusel
Holandsko - Amsterdam
Luxembursko – Luxemburg

PYRENEJSKÝ POLOSTROV
Portugalsko - Lisabon
Španielsko - Madrid
Andorra - Andorra la Vella

APENINSKÝ POLOSTROV
Taliansko - Rím
San Maríno - San Marino
Vatikán - (Vatikánsky mestský štát)

Malta - Valletta

STREDNÁ EURÓPA
- západná časť
Nemecko - Berlín
Švajčiarsko - Bern
Lichtenštajnsko – Vaduz
Rakúsko - Viedeň

- východná časť
Poľsko - Varšava
Česko - Praha
Slovensko - Bratislava
Maďarsko - Budapešť