Kvartér

–
najmladšie geologické obdobie
 Úvod

kvartér (štvrtohory, antropozoikum, antropogén)

najmladšie a najkratšie geologické obdobie, trvajúce do súčasnosti

Quaternaire (fr.) – Quaternary (ang.) – Quartär (nem.; podľa návrhu Morlota (1854): Quartaire)
– Četvertičnyj period (rus.)

kvartér a terciér (treťohory) tvoria kenozoikum (doba cicavcov)

 Úvod

kvartér
• začiatok vymedzený výrazným ochladením zemského povrchu;
• vznik sedimentov súvisiacich so zaľadnením;
• vznik človeka (antropogén, antropozoikum) a sformovanie dnešnej fauny a flóry.

pleistocén (staršie štvrtohory, „dilúvium“, doba ľadová)

• 2,6 mil. r. – 11,7 tis. r. BP
• 90% - 95% dnes žijúcich druhov

holocén (mladšie štvrtohory, „alúvium“)

• 11,7 tis. r. BP – súčasnosť (recent) / ca. 1800
• 1867: Paul Gervais
• postglaciál alebo flander (Flandrian – Britské ostrovy)
• prevdepodobne ďalší z teplých výkyvov interglaciálneho charakteru (doba medziľadová)

antropocén
• od nástupu priemyselnej revolúcie (ca. od 1800) po súčasnosť
• impakt ľudskej činnosti na globálne životné prostredie
• návrh zavednia v štúdiu rozpracovania (2016)
 Úvod
štvrtohory v minulosti označované ako „Ice Age“

Sir Edward Forbes (1846) stotožnil pleistocén s názvom „Glacial Epoch“

 Náväznosť na treťohory
Počas mladších treťohôr (miocén a pliocén) nastalo:
1. zväčšenie plochy kontinentov a odpovedajúcim spôsobom zmenšenie plochy oceánov;
2. zvýšenie výšky kontinentov (o cca. 500 m – pokles teploty atmosféry o 3 oC) a hĺbky oceánov;
3. zvýšenie intenzity kontinentálneho driftu (pohyb kontinentov);
4. intenzívny vulkanizmus
5. celkové ochladenie zemského povrchu (pokles teploty morskej vody o 8 oC za posledných 30
mil. r.);
6. zmena v zložení spoločenstiev organizmov a zosílnenie ich diferenciácie.

Výsledok:
zaľadnenie Arktického oceánu a uzavretie priestoru okolo severného pólu
(obmedzenie cirkulácie teplých morských prúdov, zvýšenie albeda Zeme, diferenciácia klímy
v klimatických pásmach, diferenciácia flóry a fauny)
 Základné rysy

Modelácia tvárnosti Zeme do súčasného stavu

• dnešný stav zemského povrchu ako výsledok geomorfologických dejov v štvrtohorách –
exogénne sily, výkyvy podnebia, zaľadnenie, kolísanie hladiny morí

Výkyvy podnebia
• striedanie chladných období (glaciály) s teplými (interglaciály) v kombinácii so striedaním
období sucha (interpluviály) a vlhka (pluviály) v nízkych zemepisných šírkach;
• glaciál (Cold Period, Kaltzeit; tvorba ľadovcov, chladná klíma, 40-100 tis. r.) – interglaciál
(Warm Period, Warmzeit; ústup ľadovcov a oteplenie, 10 tis. r.);
• glaciálne oscilácie, kolísanie hladiny morí, sedimentácia a erózia, pôdotvorné procesy,
migrácia fauny a flóry;
• teplotné výkyvy medzi glaciálmi a interglaciálmi v rôznych častiach sveta kolísali až o 15oC;
• výsledky štúdia sedimentov oceánskeho dna: počas celých štvrtohôr sa vystriedalo približne
50 glaciálov s odpovedajúcim počtom interglaciálov (!).

Zaľadnenie
• v glaciáloch bolo pokrytých ľadom asi 14 % (30 %) zemského povrchu s hrúbkou pevninského
ľadovca až 2 500 – 3 000 m;
• horské ľadovce vo vyšších pohoriach (napr. v Európe v Pyrenejách, Alpách a Karpatoch);
• glacioizostatické pohyby: pokles / výzdvih pevninských celkov spôsobený prítomnosťou
alebo roztopením ľadovca.
 Základné rysy

Kolísanie hladiny svetového oceána

• morská hladina kolísala v závislosti od klimaticých výkyvov vo vertikálnom rozsahu priemerne
až o 140 až 150 m – glacioeustatické pohyby

Zdanlivá prevaha suchozemských (terestrických) sedimentov

• väčšie zastúpenie suchozemských sedimentov (najmä eolické, deluviálne a fluviálne) oproti
predchádzajúcim geologickým obdobiam;
• citlivé ukazovatele podnebných zmien, prítomnosť permafrostu.

Nástup súčasnej flóry a fauny

• prechod od flóry a fauny treťohôr k moderným typom súčasných spoločenstiev;
• v lesných biotopoch väčšie zastúpenie starobylých prvkov ako v otvorených biotopoch.

Človek a ľudská spoločnosť

• fyzický aj duševný vývoj človeka spojený s prechodom od úplnej závislosti na prírode k
sebestačnosti (prechod od zberača a lovca k poľnohospodárovi a pastierovi)

Časové meradlá
• datovanie v tisícoch až stotisícoch rokov, upresnené v najmladších obdobiach na storočia až
desaťročia
 Vymedzenie kvartéru

Problém začiatku štvrtohôr

• prvé zaľadnenia na severnej pologuli koncom treťohôr z doby okolo 3 mil. rokov (Aljaška a
Grónsko);
• na južnej pologuli už pred 38 mil. r. (Antarktída a Tasmánia) s veľkým zaľadnením pred 14 a 4
mil. rokmi.

Hranica Pliocén – Pleistocén

• 0,73 – 0,78 mil. rokov (Brunhes/Matuyama, kromer/bavel) – v bývalom ZSSR;
• 1,79 (1,81) mil. rokov (začiatok eventu Olduvai (1,95 mil. r.), báza morského stupňa kaláber
(morský stupeň v mediteránnej oblasti – prienik severskej fauny mäkkýšov do Stredozemného
mora), 1. výskyt chladnomilmých druhov rodov Arctica, Hyalina a Globorotalia v mediteránnej
oblasti) – prijatá na 18. geol. kongrese v Londýne (1948), na súši obdobie „vilafranku“ – zmeny
vo faune cicavcov na hranici spodného a stredného „vilafranku“;
• 3,3 – 3,5 mil. rokov (Gauss/Gilbert, báza biostratigrafického stupňa „vilafrank“ s 1. výskytom
rodov Elephas, Leptobos a Equus) – oblasť južnej Európy.

• Taliansko – typová lokalita Vrica s 1. výskytom chladnomilných morských lastúrničiek druhu

Cytheropteron testudo (1,64 mil. rokov );
• sz. Európa – mikropaleontologický dôkaz ochladenia z doby pred 2,3 – 2,4 mil. rokov;
• Čína a str. Európa – najstaršie spraše (typický kvartérny sediment) 2,3 – 2,5 mil. rokov.
 Vymedzenie kvartéru

Pillans & Naish (2004)

kvartér ako podsystém neogénu (ml. treťohory) so spodnou hranicou na rozhraní gelasu
a piacenzu (2,6 mil. r. Matuyama/Gauss)

Society of Neogene Stratigraphy (SNS) Meeting (Cambridge, 2005)

hranica medzi neogénom a kvartérom datovaná na 2,6 mil. r. a hranica medzi pliocénom a
pleistocénom na 1,8 mil. r.

Aubry a kol. (2005)

kvartér ako subéra kenozoika s hranicou medzi pliocénom (neogén) a pleistocénom
(štvrtohory) datovanou na 2,6 mil. r.

SNS Meeting (Leuven, 2005)

kenozoikum delené na paleogén a neogén, kvartér s ponechaným štatútom subéry s bázou
datovanou na 2,6 mil. r.

Kongres International Union for Quaternary Research (INQUA) (Cairns, Austrália, 2007)
kvartér ako samostatná éra s bázou datovanou na 2,6 mil. r.
 Vymedzenie kvartéru
Návrh International Commission for Stratigraphy (ICS) k IUGS (2007)
• kvartér ako oficiálna stratigrafická jednotka so štatútom „útvar“ s podložným útvarom neogén;
• báza kvartéru umiestnená na báze globálneho stratotypového profilu a bodu (GSSP) stupňa
gelas na báze morského izotopového stupňa MIS 103 s kalibráciou 2,588 ± 0,005 mil r.
(cca. 2,6 mil. r.);
• báza pleistocénu posunutá na bázu kvartéru (= báza stupňa gelas GSSP);
• GSSP na lokalite Vrica ponechaný ako báza stupňa kaláber (t.j. druhý stupeň revidovaného
oddelenia pleistocén) s kalibráciou cca. 1,64 mil. r.
IUGS (2007)
• schválenie kvartéru ako „útvaru“ v rámci medzinárodnej geologickej stupnice;
• neschválenie bázy kvartéru (pleistocénu) s kalibráciou cca. 2,6 mil. r.
P. L. Gibbard & M. J. Head (2009) – IUGS (29. jún 2009)
• hranica plio-pleistocénu na 2,58 mil. r. na báze galésu (nie kalábru, 1,8 mil. r., lokalita Vrica),
MIS 103; typová lokalita Monte San Nicola (Sicília, Taliansko);
• Kvartér ako samostatný geologický útvar.
2,6 (2,588 ± 0,005 ) mil. rokov
• prvé významné globálne zaľadnenie;
• rozšírenie čínskych sprašových sérií, líšiacich sa od podložných vrstiev „Red Clay“;
• záznamy kyslíkových izotopov poukazujú na kulminovanie cyklov vzrastajúcej intenzity
zaľadnenia v spojení s prvým hlavným prísunom ľadovcom nahromadených hornín do
severného Atlantika;
• prví zástupcovia rodu Homo.
 Výkyvy podnebia
a
klimatické zmeny

striedanie teplých období (interglaciály)

s chladnými obdobiami (glaciály)
s výkyvmi štadiálneho a interštadiálneho
charakteru v rámci nich

Príčiny zaľadnenia
1. Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu;
2. Faktory vyvolané pohybom Zeme;
3. Mimozemské faktory.
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu

(albedo – skleníkový efekt)

Albedo
odraz slnečného žiarenia od zemského povrchu vyjadrený pomerom množstva odrazeného
žiarenia ku globálnemu žiareniu, t.j. k celkovému množstvu žiarenia, ktoré dopadá na povrch
(udáva sa v percentách)
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu

1. Priehľadnosť atmosféry
• vulkanický prach;
• atmosferická voda (mraky);
• obsah CO2

2. Reliefový faktor
• kontinentalita (pomer rozlohy kontinentov a rozlohy oceánov);
• nadmorská výška;
• vysoká tepelná reflexia zasnežených a zaľadnených oblastí je až 4-krát vyššia akú má plocha
oceánov a rastlinný pokryv;
• schopnosť oceánov prijímať, akumulovať a postupne uvolňovať prijaté teplo a dlhodobo tak
ovplyvňovať podnebie planéty;
• albedo – vlhká pôda (5-15 %), suchá hlinitá pôda (30 %), svetlý piesok (35-40 %), vodná plocha
pri vysokej polohe slnka (5-10 %), vodná hladina pri nízkej polohe slnka (70-80 %), polia
(10-25 %), lúky a tráva (14-37 %), les (5-20 %), sneh a ľadovec (46-86 %).
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu

3. Hlboký slaný morský prúd

kumulácia teploty a salinity v rovníkovej oblasti – výstup z hĺbky 800 m medzi Islandom a Hebridami
(ochladenie z 10oC na 2oC) – stočenie na JZ k Labradoru, kde sa ponára a tečie na J – pod Mysom
dobrej nádeje sa stáča na V, z J obteká Austráliu a odtiaľ mieri k západnemu pobrežiu Mexika
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu

3. Hlboký slaný morský prúd

• v glaciáloch zanikal a nezohrieval tak západnú Európu – hromadenie snehu a rast kontinen-
tálnych ľadovcov;
• Golfský prúd na severe (vznikol po vzniku Panamskej šije a vyvolal zvýšenie zrážok v oblasti
V Kanady, Grónska a Škandinávie – oblasti akumulácie ľadu) a Humboltov prúd na juhu
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Pozemské faktory ovplyvňujúce klímu

4. Komplex faktorov
putovanie pólov, postavenie kontinentov a morí, konfigurácia reliéfu vo vzťahu k rotácii Zeme
(prepojenie morí V-Z alebo S-J)

5. Geotektonika
pohyb kontinentov, orogenetická aktivita, eustatické zmeny úrovne podmorského a kontinen-
tálneho reliéfu v spojitosti s termálnou expanziou zemského plášťa
 Výkyvy podnebia
Faktory vyvolané pohybom Zeme
a klimatické zmeny
ASTRONOMICKÁ TEÓRIA
(Croll – Milankovičova teória, 1924)
• teória založená na predpoklade závislosti zmien
teploty zemského povrchu od pravidelných zmien
zemskej orbity a pohybu zemskej osi, jej sklonu
a polohy – základom je excentricita zemskej dráhy,
sklon ekliptiky a putovanie perihélia;

• v 50. rokoch minulého storočia ústup od teórie

z dôvodu nedostatkov dôkazov;

• v 70. rokoch minulého storočia oprášená vďaka

výskumu hlbokovodných vrtov a potvrdená
v 80. rokoch štúdiom peľových zŕn, sprašových
sérií, vŕtnych jadier z ľadovcov a sedimentov
tropických jazier;

• zaľadnenie ako dôsledok porušenia bilancie prijatého

slnečného tepla planétou – oscilácia južnej hranice
kontinentálnej snehovej pokrývky v závislosti od tepla
dodávaného Slnkom a atmosférou – dlhodobejší
pokles prijatého slnečného tepla vedie k posunu
hranice snehu na juh – lavinový efekt až po
dosiahnutie rovnovážneho stavu, keď postup
snehovej pokrývky je zabrzdený prívodom
akumulovaného tepla z oceánov.
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Excentricita zemskej eliptickej orbity

zmena tvaru obežnej dráhy Zeme z dôvodu gravitačných vplyvov planét z takmer okrúhlej
na eliptickú a späť s periódou približne 100 000 rokov (alternatívne vysvetlenie 100 tis. rokov
„glaciálneho cyklu“ je orbitálna inklinácia – zmena sklonu zemskej orbitálnej roviny)
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Oblikvita zemskej ekliptiky

zmena sklonu zemskej osi voči myslenej rovine ekliptiky (rovina opísaná zemskou eliptickou
dráhou okolo Slnka) z 21o39´ na 24o36´ a späť s periódou približne 41 000 rokov
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Precesia zemskej osi

zmena rotácie zemskej osi (resp. polohy zemskej osi voči magnetickej osi) vplyvom gravitácie
Slnka a Mesiaca vyvolávajúca zmenu polohy planéty v perihéliu (najbližšia poloha Zeme k Slnku)
a aféliu (opak perihélia) s periódou približne 21 000 rokov (menší a väčší cyklus: 19 – 23 tis. r.)
perióda 25 735 rokov kruhového obehu zemskej osi s výkyvmi (nutácie) s periódou 18,6 roka
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Mimozemské faktory

1. Kolísanie intenzity slnečného žiarenia

(kolísanie podnebia v závislosti na zmenách aktivity Slnka; Sinicyn, 1967) – štyri rady
cyklických zmien:
• cyklické zmeny 1. radu (200 – 250 mil. r.) – súvisia s plným obehom slnečnej sústavy okolo
centra galaktiky (galaktický rok);
• cyklické zmeny 2. radu (40 – 60 mil. r.) – striedanie vlhkých a suchých období (sezóny
galaktického roku);
• cyklické zmeny 3. radu (20 400, 40 800, 100 – 150 tis. r.) – podmienené kolísaním slnečnej
aktivity, prejavujúce sa striedaním chladných a teplých období;
• cyklické zmeny 4. radu (11 rokov a ich násobky až do 1 800 – 2 000 r.) – vyvolané zmenami
slnečnej aktivity.

2. Geofyzikálne faktory
zmena polohy geomagnetického poľa a zmena intenzity korpuskulárneho žiarenia (tok
hmotných častí o rýchlosti 400-2000 km/s, napr. k. ž. Slnka vyvoláva na Zemi polárnu žiaru)
indikovaného geomagmetickou aktivitou (Bucha 1977, 1979)

3. Oblaky kozmického prachu

 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Predkvartérne zaľadnenia obdobie „Snowball“ (800 – 600 mil. r.)

Prekambrium – 3-4 miliardy r. (?), 2-3 miliardy r., 1 mld. r.

Paleozoikum – ordovik (3 cykly zaľadnenia), silúr, devón,
spodný karbón, vrchný karbón/perm
Mezozoikum – bez zaľadnení
Tercier – paleogén (rozhranie eocénu a oligocénu)
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny
Podnebné výkyvy I. radu
Interglaciály (Warmzeit)
• podnebie teplejšie a vlhkejšie ako dnes, priemerné ročné teploty o 2-3 oC vyššie ako v súčasnosti, t.j. 10-12 oC
(v starších interglaciáloch až o 4-5 oC vyššie), zrážky o 75-100 % vyššie ako dnes, oceánska klíma zasahovala
hlboko do vnútrozemia kontinentov, ústup ľadovcov (pokrývali len 10% zemského povrchu), morské trangresie,
husté lesy;
• teplé obdobia sa vyznačujú faunou a flórou, ktorých druhové bohatstvo a klimatické nároky odpovedajú
súčasným pomerom v tej istej oblasti alebo sú vyššie, a pôdami, ktoých vývoj je rovnako intenzívny ako u
súčasných pôd, obvykle však intenzívnejší a to v smere k humídnym typom.

Glaciály (Kaltzeit)
• podnebie chladnejšie a suchšie ako v súčasnosti, priemerné ročné teploty o 4-5 oC (8-9 oC až 11-15 oC) nižšie
ako dnes (8-9 oC) (ročný priemer okolo 0 oC, resp. -3 až -4 oC), vo vnútrozemí prevláda kontinentálna klíma,
zaľadnenie (ľadovce pokrývali až 30% zemského povrchu) a periglaciálne pochody, pokles hladiny svetového
oceána, studená step a tundra; skorý – vrcholný – neskorý glaciál;
• Studené obdobia v najširšom zmysle s priemernou ročnou teplotou minimálne o polovicu nižšou ako dnešok.
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny

Podnebné výkyvy II. radu

Interštadiály – obdobia výrazne teplejšie ako priemer glaciálu, ale v porovnaní s dneškom sa javia
ako studené obdobia, priemerná ročná teplota 2-3/4 oC, čiernozemná step, lesostep a tajga
Štadiály – obdobia výrazne chladnejšie ako priemer glaciálu, priemerná ročná teplota -3 až -4 oC,
eolická činnosť a tvorba spraší

Chladné výkyvy v rámci interglaciálov (napr. Malá doba ľadová 1300 – 1850)

Podnebné výkyvy III. radu

Malé výkyvy teploty a vlhkosti (oscilácie) alebo zmeny podnebného režimu; v sprašových sériach
sa prejavujú tvorbou odvápnených hnedých humóznych pôd (iniciálne štádia tvorby čiernozeme)
a sivých horizontov („gleje“); typické pre pleniglaciál (vrcholný glaciál)
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny
Kvartérny klimatický cyklus
Zákonitý sled akumulačných pochodov, zvetrávania, denudácie a odnosu vyvolaný pravidelným
striedaním glaciálnej a interglaciálnej klímy v periglaciálnej zóne
Kataglaciál (prechod z glaciálu do interglaciálu, fáza 2-3 na obrázku)
• v glaciálnej fáze končí tvorba spraší a nastáva ich premiestňovanie, narastá intenzita pôdo-
tvorných procesov; suchá chladná klíma sa postupne otepľuje a zvlhčuje (-1 až +10 oC);
• v interglaciálnej fáze začalo chemické zvetrávanie a začala sa tvoriť parahnedozem, klíma sa
otepľuje a zvlhčuje, mierne zimy.
Interglaciál (I)
kľudné chemické zvetrávanie a tvorba parahnedozeme; vlhké a teplé podnebie (priemerna
ročná teplota MAT = 9-13 oC) s miernymi zimami
 Výkyvy podnebia a klimatické zmeny
Kvartérny klimatický cyklus

Anaglaciál (prechod z interglaciálu do glaciálu, fáza 6-7 na obrázku)

• v prvej fáze prebieha tvorba čiernozeme, pôdotvorné procesy prevažujú nad ronovou sedimen-
táciou, suché a teplé leta – studené zimy s chladnými výkyvmi (MAT = 2-4 oC);
• uprostred anaglaciálu nastáva ochladenie a tvorí sa marker (pôdny sediment), MAT = 0 oC;
• v druhej fáze začína erózia s ronom a koncom anaglaciálu nastupuje soliflukcia, chladná klíma
(MAT = 0 až -2 oC).
Pleniglaciál (vrcholný glaciál)
• eolická sedimentácia so soliflukčnými medzifázami, zosprašnenie, chladná a suchá klíma sub-
arktického charakteru (MAT = 0 až -4 oC), leta sú chladné; sprašová step až tundra v nížinách
a pahorkatinách, kamená tundra až mrazová púšť s ľadovcom v pohoriach

V prechodných klimatických fázach

(glaciál – interglaciál – glaciál)
prebiehala tvorba
fluviálnej akumulácie (terasy)
 Doplnkové zdroje

• Činčura, J. (ed.), 1983: Encyklopédia Zeme. Obzor, Bratislava, 611.

• https://sk.wikipedia.org/wiki/Kvartér / https://en.wikipedia.org/wiki/Quaternary

• https://sk.wikipedia.org/wiki/Albedo / https://en.wikipedia.org/wiki/Albedo

• https://en.wikipedia.org/wiki/Milankovitch_cycles

• https://en.wikipedia.org/wiki/Glacial_period; https://en.wikipedia.org/wiki/Interglacial

Medzinárodné časopisy

Boreas - An International Journal of Quaternary Research

Geografiska Annaler
Journal of Quaternary Science
Quaternary Geochronology
Quaternary International
Quaternary Research
Quaternary Science Reviews
The Quaternary Times