Gymnázium Jána Hollého, Na Hlinách, Trnava

2. Projektová práca z Fyziky

SLNEČNÁ SÚSTAVA

Patrícia Zuščíková, 1. B Trnava, február 2022

 Čo je to Slnečná sústava

Slnečnú sústavu tvorí centrálna hviezda, Slnko a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to
deväť planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, ďalej asteroidy, kométy a meteoridy.
Slnečná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty okrem Pluta, ktorého
pôvod nebol doteraz zistený, patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté
planéty blízko Slnka, sú to Merkúr,
Venuša, Zem a Mars. Druhú skupinu
tvoria štyri planéty nachádzajúce sa
ďalej od Slnka. Sú to plynní obry.
Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Obr.1 – Slnko a planéty slnečnej sústavy

Vznik Slnečnej sústavy

Pred 4,6-miliardami rokov sa začala séria procesov, na konci ktorých vzniklo nielen Slnko, ale aj
osem planét, 181 mesiacov a nespočetné množstvo asteroidov. Všetko sa to však začalo
z jedného obrovského oblaku plynu. Skôr ako naša sústava vznikla, v tomto oblaku existovalo
všetko, čo tu dnes môžeme nájsť. Oblak sa skladal z prachu, vodíka a iných plynov. V istom
momente sa však tento oblak stal nestabilný a prešiel si niečím, čo označujeme ako gravitačný
kolaps. Tento kolaps mohla odštartovať napríklad
neďaleká supernova, ktorá tlakovou vlnou destabilizovala
oblak. Gravitácia následne spôsobila to, že sa všetok plyn
a prach začal sústrediť do stredu štruktúry. Vzniklo tak
jadro, ktoré sa stávalo čoraz horúcejšie a hustejšie.
V istom momente, keď jadro pohltilo približne 99,9%
hmoty z oblaku, hustota a teplota dosiahli dostatočné
hodnoty na to, aby sa spustila jadrová fúzia. V tom
momente sa vesmírom rozmohli prvé lúče mladého
Slnka. Zvyšná desatina percenta reprezentovala materiál,
Obr. 2 – vznik Slnečnej sústavy z ktorého postupom času vznikli všetky ostatné objekty
sústavy. Zvyšný materiál sa usadil okolo Slnka do prstencovej štruktúry, ktorú nazývame
protoplanetárny disk. Z tohto disku sa postupne začali formovať planéty.
 Slnko

Naše Slnko je hviezda, jedna z viac ako

100 miliárd hviezd v galaxii Mliečna
dráha. Nachádza sa v Ramene Orióna.
Podobne ako planéty obiehajúce okolo
Slnka, aj Slnko obieha okolo jadra
Galaxie a jedna otočka mu trvá 200
miliónov rokov. Uvoľňuje žiarivú energiu
vďaka jadrovej fúzii prebiehajúcej
Obr. 3 – Slnko
v jadre. Slnko patrí medzi žlto-oranžové
hviezdy spekrálneho typu G2. Povrchová teplota Slnka je v priemere 6 000 °C, takmer
dvojnásobok teploty acetylénového plameňa. Slnečné škvrny sú oblasti s relatívne
nižšou teplotou, zatiaľ čo slnečné erupcie sú horúcejšie. Slnko je tak hmotné, že
obsahuje 99,86 percent všetkej hmoty Slnečnej. Kvôli jeho rozmerom a hmotnosti sa
v Slnku vyskytuje veľký rozsah hustôt. Fotosféra, viditeľný povrch Slnka, je tvorená tak
riedkymi plynmi, že na Zemi by sme to označili za vákuum. Hlboko v jadre je ale hmota
podľa prepočtov viac ako 12 krát hustejšia ako olovo. Stredná hustota Slnka je veľmi
blízka hustote uhlia, iba okolo 1,4 násobkov hustoty vody. Ak by sme chceli dosiahnuť
jeho priemer, 1 392 000 km, museli by sme nastavať tesne jednu k druhej 109 Zemegúľ.
Veľkosť Slnka nie je stála. Nedávne objavy ukázali, že slnečný priemer sa scvrkáva o
meter každú hodinu. Ak táto aktivita pokračovala počas posledného storočia, Slnko
ktoré môžeme vidieť teraz je takmer o 800 km v priemere menšie ako to, ktoré mohli
vidieť naši starí rodičia.

Merkúr

Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Je známy

už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný
voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo
vnútri dráhy Zem. Možno ho pozorovať len ráno,
pred východom, alebo večer, po západe Slnka.
Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 88 dní
po eliptickej dráhe. Jeho stredná vzdialenosť od
Slnka je 57,9 miliónov kilometrov. Merkúr má Obr. 4 – Merkúr
v istom zmysle viazanú rotáciu vzhľadom na Slnko ale nie tak, ako Mesiac, ktorý je
privrátený k Zemi stále tou istou stranou. Jedno otočenie okolo vlastnej osi trvá
Merkúru približne 58,7 dní. Merkúr je malou planétou s tretinovým priemerom voči
Zemi. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi. Povrch
sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 stupňov Celzia. Pri takýchto
teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Avšak počas dlhej noci
môže teplota klesnúť na mínus 150 °C až mínus 200 °C. Takéto obrovské rozdiely
teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru, čiže nie je
schopný zadržiavať teplo. Na jeho povrchu sa vyskytujú pomerne ploché planiny,
panvy, údolia, brázdy, a najmä krátery Doposiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala Merkúr
zblízka bol Mariner 10. Okrem iného zistila aj prítomnosť magnetického poľa planéty.
Toto pole je v porovnaní so zemským slabé. Merkúr nemá mesiace.

Venuša

Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy
nevzdiali ďaleko od Slnka. Keď je uhlovo dostatočne
ďaleko od Slnka je veľmi nápadným telesom na
večernej alebo rannej oblohe. Venuša obehne okolo
Slnka zhruba raz za 225 dní. Venuša je najpomalšie
rotujúcou planétou v Slnečnej sústave. Okolo
vlastnej osi sa otáča opačným smerom ako ostatné
planéty. Rovníkový priemer Venuše je iba o málo
menší ako zemský. Venušu obklopuje hustá
atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo
Obr. 5 – Venuša vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt. Teplota
na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C. Na Venuši je stále
zamračené, hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až 70 km nad
povrchom. Vo veľkých výškach nad povrchom Venuše dosahuje rýchlosť vetra na
rovníku hodnotu až 100 metrov za sekundu (vzhľadom Smerom k povrchu rýchlosť
vetra klesá a na samotnom povrchu dosahuje zrejme väčšinou menšiu rýchlosť ako 1
meter za sekundu. V atmosfére Venuše dochádza aj k elektrickým výbojom. Asi 60
percent povrchu Venuše tvorí mierne zvlnená planina. Rozsiahlejšie útvary, ktoré majú
väčšiu výšku ako táto planina možno označiť za venušianske kontinenty. Najväčším
horským masívom na Venuši je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyšší vrch má výšku
až okolo 11 km, je teda vyšší ako Mount Everest. Na tejto planéte sa nachádza málo
meteorických kráterov, čo možno pripísať hustej atmosfére, ktorá slúži ako ochranný
štít a zrejme aj zvýšenej aktivite planéty po období tvorby kráterov. Magnetické pole
Venuše je veľmi slabé, hoci sa planéta svojimi rozmermi a hmotnosťou blíži Zemi.

Zem

Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom

vieme, že je na ňom život. Jedno otočenie okolo osi
jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy, teda presne
24 hodín.Zem je najväčšia medzi terestrickými
planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery
ovplyvnená biosférou a je zložená z dusíka,
kyslíka, argónu a zbytok tvorí premenlivé
množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie
plyny. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená Obr. 6 – Zem

koncentrácia ozónu, táto vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením.

Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým
teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky,
pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach
dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov. 71 % zemského povrchu tvoria
oceány. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a priliehajúce pohorie
- Himaláje s najvyšším vrchom Mount Everest, Na póloch planéty sa nachádzajú
polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe
sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina -
AntarktídaZem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave.
Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení
z vesmíru s nežiaúcimi účinkami na živú hmotu. Okolo Zeme obieha jeden mesiac,
ktorý voláme Mesiac . Je to náš najbližší kozmický sused a jediné nebeské teleso, na
ktorom dosiaľ stál človek.

Mars
Je prvou z vonkajších planét, takže nastáva situácia, že
Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom.
Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je
nápadným objektom. Obehne okolo Slnka raz za 687 dní,
takže rok je tam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi.
Rovníkový priemer Marsu je zhruba polovica priemeru
Zeme. Má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave
najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu Obr. 7 – Mars
v porovnaní so Zemou, hoci sa od tých pozemských stále značne odlišujú. Atmosféra
planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov. Na
Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa
skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Nad
polárnymi oblasťami sa v zimnom období vyskytujú aj oblaky oxidu uhličitého a tie
môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú
polárne čiapky. Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam. Povrch
Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer.
Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu na Zemi. Okrem toho sa na
Marse nachádzajú aj vyschnuté riečne korytá, ktorými tiekla voda pravepodobne pred
niekoľkými miliardami rokov. Avšak najnovšie boli objavené aj akési pramene a od
nich sa tiahnúce ryhy, ktorými mohla tiecť voda aj v oveľa bližšej minulosti. Mars má
slabé, avšak merateľné magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú
funkciu. Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos a Deimos. 
Obidva sú relatívne malé a majú značne nepravidelný tvar.

Jupiter

Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka a

zároveň najväčšou planétou slnečnej sústavy. Na
oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka. Taktiež
je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po
Slnku, Mesiaci a Venuši).Jeden obeh okolo Slnka
Obr. 8 – Jupiter
trvá Jupiteru takmer 12 rokov. Je to najrýchlejšie
rotujúca planéta. Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za necelých 10 hodín.
Obklopuje ho mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka a hélia. Dochádza
tu k mnohým elektrickým výbojom. Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako
planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo
veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na
kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len relatívne malé pevné
jadro.Jupiter vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. Viditeľný
povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa
na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych
útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam
nachádza viac ako 300 rokov. Svojimi rozmermi presahuje Zem. Jupiter má veľmi silné
magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých
ostatných planét slnečnej sústavy. Obklopuje ho nevýrazný prstenec z prachu a plynu.
Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie
sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Boli to prvé známe mesiace, ktoré objavil Galileo
Galilei.

Saturn

Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Saturn je

poslednou planétou známou z prehistorického obdobia.  Saturn bol výnimočný svojimi
prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo
planéty Urán a následne aj
pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna
sú oproti tým ostatným výraznejšie.
Medzera medzi najvýraznejšími
prstencami A a B viditeľnými aj zo
Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Má
spomedzi všetkých planét najmenšiu Obr. 9 – Saturn
hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0,7
násobok jej hustoty Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo vodíka a hélia so stopami
metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky
planéty. Jadro je z kovového vodíka Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie
ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Saturn má v súčasnosti
objavených a pomenovaných 18 mesiacov. Okrem nich evidujeme tucty ďalších
drobných satelitov, ktoré majú zatiaľ provizórne označenia. Najväčším a
najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan, ktorý má vlastnú, veľmi hustú atmosféru.
Býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, pretože je takmer
tak jasný ako Jupiter.

Urán

Je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Urán je prvou planétou
objavenou v modernej histórii. Spozoroval William Herschel pri mapovaní oblohy.
Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 19,2 krát ďalej
ako Zem. Urán ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo
Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Na každom póle je
42 rokov deň a rovnako dlho noc. Veľkosťou aj
zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu
s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Na rozdiel
od prvých dvoch obsahuje jeho atmosféra
menej vodíka, hélia a metánu. Vďaka metánu
vo vrchných vrstvách atmosféry je pohlcovaná
červená farba a Urán získava charakteristickú
modrozelenú farbu. Prstence Uránu boli po
Obr. 10 – Urán
prvý krát pozorované počas zákrytu
hviezdy Uránom. Okolo planéty obieha zatiaľ 15 pomenovaných mesiacov a najmenej 6
ďalších, zatiaľ s dočasnými označeniami. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Názvy
mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a Popeových diel. Najvýznamnejších je
päť veľkých satelitov: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon. Urán býva väčšinou
pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom.

Neptún

Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je hneď za Uránom, ale je od neho
hmotnejší. Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade
s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje
ďalšia, vzdialenejšia planéta. Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje
dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej
sústavy. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi
nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti. Ako všetky veľké
planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra
rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej
sústave. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Napríklad Veľká tmavá
škvrna veľká ako Zemeguľa, ktorú pozoroval sa na neskorších snímkach
z HST nenachádza, miesto nej vznikli nové veľké
útvary. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi
nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich
pomenovaný Adams má tri výrazné zhustenia, ďalšími
sú Leverrier a Galle. Neptún má osem pomenovaných
mesiacov. Okrem najväčšieho z nich Triton a Nereidy
boli všetky ostatné drobné mesiace
objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo
Obr. 11 – Neptún
planéty. Planétu je možné vidieť na nočnej oblohe
stredne veľkým ďalekohľadom ak viete kam sa máte pozerať, ale potrebujete lepší
astronomický teleskop ak chcete vidieť viac ako iba drobnú svietiacu bodku.

Zdroje

Uran: tajemství sedmé planety | i60.cz

http://astroportal.sk/sol_syst/uran.html

http://astroportal.sk/sol_syst/neptun.html

http://astroportal.sk/sol_syst/jupiter.html

Vesmír okolo nás: Planéty: Saturn (astroportal.sk)

http://astroportal.sk/sol_syst/mars.html

http://astroportal.sk/sol_syst/zem.html

http://astroportal.sk/sol_syst/venusa.html

http://astroportal.sk/sol_syst/merkur.html

https://referaty.aktuality.sk/slnecna-sustava/referat-1820

http://astroportal.sk/sol_syst.html

https://www.google.com/search?
q=slnko&tbm=isch&ved=2ahUKEwjLxfb00JD9AhXJcKQEHXlYBwEQ2-
cCegQIABAA&oq=slnko&gs_lcp=CgNpbWcQAzIICAAQgAQQsQMyBQgAEIA
EMgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgA
EIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQ6BAgAEEM6BggAEAcQHjoHCAAQsQMQQ
1DREljnGWCQHmgAcAB4AIABpAKIAYAHkgEFMS40LjGYAQCgAQGqAQtn
d3Mtd2l6LWltZ8ABAQ&sclient=img&ei=fDLpY8uXJMnhkdUP-
bCdCA&bih=681&biw=1280#imgrc=cvzqJdgEGZ9YQM

https://www.google.com/search?
q=slnecna+sustava&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjht5nI0JD9A
hUBuIsKHe-CCHcQ_AUoAXoECAEQAw&biw=1280&bih=681&dpr=2

https://www.google.com/search?
q=merkur+planeta&hl=sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwij3teZ
05D9AhVGEncKHTXADjMQ_AUoAXoECAEQAw&biw=1280&bih=681&dpr=2
https://www.google.com/search?
q=venus+planeta&tbm=isch&ved=2ahUKEwjeouDC1pD9AhVdkicCHQhPDs0Q2
-
cCegQIABAA&oq=ve+planeta&gs_lcp=CgNpbWcQARgBMgYIABAHEB4yBggA
EAcQHjIGCAAQBxAeMgYIABAHEB4yBggAEAcQHjIGCAAQBxAeMgYIABA
HEB4yBggAEAcQHjIGCAAQBxAeMgYIABAHEB46BQgAEIAEOgQIABAeOg
YIABAIEB46BwgAEIAEEBg6BAgAEENQoQpYsBdgxiVoAHAAeACAAYcBiAH
9BJIBAzAuNZgBAKABAaoBC2d3cy13aXotaW1nwAEB&sclient=img&ei=XTjp
Y56APN2knsEPiJ656Aw&bih=681&biw=1280&hl=sk

https://www.google.com/search?
q=zem&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwin8uHsqpP9AhVltIsKHb
J0B9oQ_AUoAXoECAEQAw&biw=1280&bih=681&dpr=2

https://www.google.com/search?
q=neptun&tbm=isch&ved=2ahUKEwjI2sGEnJj9AhUCh_0HHeQiDpkQ2-
cCegQIABAA&oq=nep&gs_lcp=CgNpbWcQARgAMgcIABCxAxBDMgQIABBD
MgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgAEI
AEMgUIABCABDIFCAAQgAQ6BAgAEAM6CwgAEIAEELEDEIMBOggIABC
ABBCxA1DMCFiiDWDgF2gAcAB4AIABnQGIAcIEkgEDMC40mAEAoAEBqgE
LZ3dzLXdpei1pbWfAAQE&sclient=img&ei=yCztY8jWBoKO9u8P5MW4yAk&b
ih=681&biw=1280

https://www.google.com/search?
q=uran&tbm=isch&ved=2ahUKEwiliKffm5j9AhV_nv0HHdABD3sQ2-
cCegQIABAA&oq=ur&gs_lcp=CgNpbWcQARgBMgQIABBDMgcIABCxAxBDM
gQIABBDMgQIABBDMgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDI
FCAAQgAQyBQgAEIAEOgoIABCxAxCDARBDOggIABCABBCxA1DEhgFY2I
kBYOOZAWgAcAB4AIABlgGIAZ8DkgEDMC4zmAEAoAEBqgELZ3dzLXdpei1
pbWfAAQE&sclient=img&ei=eiztY6XjBP-
89u8P0IO82Ac&bih=681&biw=1280#imgrc=wgUni08K9MFfRM

https://www.google.com/search?
q=saturn&tbm=isch&ved=2ahUKEwj8642rm5j9AhX5y7sIHYR8A7YQ2-
cCegQIABAA&oq=satu&gs_lcp=CgNpbWcQARgAMgoIABCxAxCDARBDMgUI
ABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQyBAgAEEMyB
AgAEEMyBQgAEIAEMgUIABCABDoHCAAQsQMQQzoICAAQgAQQsQM6C
AgAELEDEIMBUPoPWOIVYNYjaABwAHgAgAGRAYgBsAWSAQMwLjWYA
QCgAQGqAQtnd3Mtd2l6LWltZ8ABAQ&sclient=img&ei=DCztY_y1JfmX7_UPh
PmNsAs&bih=681&biw=1280

https://www.google.com/search?
q=saturn&tbm=isch&ved=2ahUKEwj8642rm5j9AhX5y7sIHYR8A7YQ2-
cCegQIABAA&oq=satu&gs_lcp=CgNpbWcQARgAMgoIABCxAxCDARBDMgUI
ABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQyBAgAEEMyB
AgAEEMyBQgAEIAEMgUIABCABDoHCAAQsQMQQzoICAAQgAQQsQM6C
AgAELEDEIMBUPoPWOIVYNYjaABwAHgAgAGRAYgBsAWSAQMwLjWYA
QCgAQGqAQtnd3Mtd2l6LWltZ8ABAQ&sclient=img&ei=DCztY_y1JfmX7_UPh
PmNsAs&bih=681&biw=1280#imgrc=_2StZJbCNzTy9M

https://www.google.com/search?
q=mars&source=hp&ei=tivtY72DIuiEwPAPkoCswA0&iflsig=AK50M_UAAAAA
Y-
05xmLBJuPIIydpwAfD8EV9mBat6sw6&ved=0ahUKEwi9tomCm5j9AhVoAhAIH
RIAC9gQ4dUDCAg&uact=5&oq=mars&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyCAgAEIA
EELEDMggILhCxAxCABDIFCAAQgAQyCwguEIAEELEDEIMBMg4ILhCABB
CxAxDHARDRAzIICC4QgAQQsQMyCAguEIAEELEDMgUIABCABDIFCAAQ
gAQyCwgAEIAEELEDEIMBOggIABCxAxCDAToFCC4QgARQAFjbCmCLGW
gAcAB4AIAB2QGIAYMFkgEFMC4zLjGYAQCgAQE&sclient=gws-wiz