Zem ako vesmírne teleso

Planéta Zem – vesmír a naša galaxia

Vesmír - je súbor všetkých kozmických telies, ktoré na seba vzájomne pôsobia.
- je nepredstaviteľne veľký, obrovský priestor, vyplnený izolovanými telesami a riedkou
medzihviezdnou hmotou.

Zem.
- je planéta (obežnica) slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda – Slnko – vzdialené od
stredu Mliečnej cesty (Galaxie) 33 000 svetelných rokov,vzdialenosť Zeme od Slnka =
150 mil. km Poznatkami o Zemi, vesmíre=planetárna geografia.

Najuznávanejšia je tzv. teória veľkého tresku – big bang, ktorá tvrdí, že vesmír vznikol
obrovskou explóziou zo superhustého stavu látky s vysokou teplotou. Látka sa začala
rozpínať a neskôr, zhlukovaním jej častíc, sa vytvorili kozmické telesá: hviezdy, planéty,
mesiace, kométy a ďalšie.
- vznik Zeme – pred 4,6 mld. rokov. Zem má 2 vlastnosti:
1. magnetizmus – magnetické pole Zeme tvorí magnetosféru, ktorá chráni všetko živé na
Zemipred nežiadúcimi druhmi žiarenia z vesmíru
2. gravitácia - podmieňuje eróziu na povrchu, tok riek, padanie zrážok, pohyb ľadovcov.

Galaxie – Hviezdne sústavy – základné prvky vesmíru.

- obsahujú mnoho miliárd hviezd.
- naša Galaxia sa nazýva Mliečna cesta.

Hviezda – plynné telesá, v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie, preto majú vysokú
teplotu a žiaria vlastným svetlom.

Slnečná sústava – tvoria ju Slnko (najbližšia hviezda

k planéte Zem) so systémom planét, mesiacov
a drobnejších vesmírnych telies, ktoré sú k Slnku gravitačne
viazané.

Planéty (grécky planétes - blúdiaci )

- satelity (obežnice) hviezd zvyčajne väčších rozmerov,
ktoré sú pozorovateľné na základe
odrazeného svetla hviezd, okolo ktorých obiehajú.
Rozdeľujeme na terestrické (Merkúr, Venuša, Zem, Mars = relatívne malé, s kovovým
jadrom) a plynné (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún – relatívne veľké, s plynmi a prstencami)

Mesiace – satelity planét, ktoré sú menšie ako planéty (menšie telesá, ktoré obiehajú
okolo planét).

Kométy (vlasatice) – menšie telesá obiehajúce okolo hviezdy po elipsovitých dráhach.

Jadro kométy tvorí prach a ľad, okolo jadra je plynovo-prachový obal, prechádzajúci
do „chvosta“.
Meteoroidy – malé telesá medziplanetárnej hmoty (s veľkosťou rádovo v metroch).
Meteor – záblesk zažiarenia meteoroidu pri prelete zemskou atmosférou.
Meteorit - zvyšok meteoroidu, ktorý dopadol na Zemský povrch. Môže byť železný
alebo kamenný.
 Tvar a rozmery Zeme
- guľovitú podobu Zeme dokázal už v 4. stor. pr. n. l. Aristoteles kruhovitým tvarom
zemského tieňa na Mesiaci pri jeho zatmení.
Kopernik – teória heliocentrizmu = stredobodom vesmúri je Slnko a zem sa točí okolo
neho, vyvrátila teóriu geocentrizmu (Aristoteles), podľa ktorej stredobodom vesmíru je
Zem a všetky vesmírne objekty sa točia okolo nej.
- v 17. stor. I. Newton dospel k názoru, že Zem nie je presnou guľou, ale má tvar
rotačného elipsoidu, ktorý je sploštený v oblastiach pólov.

- merania z umelých družíc Zeme stále upresňujú údaje o jej skutočnom tvare a veľkosti.
Dokazujú, že Zem má nepravidelný hruškovitý tvar – kardioid.
Fyzický zemský povrch je veľmi členitý, a preto pre výpočet nevhodný. Zemské teleso
musíme preto zjednodušiť.
Teleso, ktoré vo fyzikálnom zmysle najlepšie vystihuje tvar a veľkosť Zeme – geoid.
- povrch geoidu je určený ako povrch strednej pokojnej hladiny svetového oceánu, ktorý
pomyselne prebieha aj pod kontinentmi.
- tento povrch je v ktoromkoľvek bode kolmý na smer pôsobenia zemskej gravitácie – je
geometricky nepravidelné teleso, ktoré nahradzujeme geometricky pravidelným telesom -
rotačným elipsoidom.
- keď jeho povrch (rotačného elipsoidu) je matematicky vypočítaný a tvorí referenčnú
plochu, ktorá slúži na konštrukciu máp, preto sa volá referenčný elipsoid (sféroid) –
elipsoid, na ktorý sa vzťahujú výpočty.

V 19. a 20. storočí bolo vypočítaných mnoho referenčných elipsoidov (Besselov - 1841,
Hayfordov - 1911, Krasovského – 1940, medzinárodný – 1967, WGS - 1984)

Veľkosť a rozmery Zeme (Krasovského elipsoidu) :

Veľká (hlavná) poloos (stred Zeme – rovník) 6378, 245 km.
Malá (vedľajšia) poloos (stred Zeme – pól) 6356,863 km.
Dĺžka rovníka 40 075,695 km.
Dĺžka poludníka 40 008,548 km
Povrch Zeme 510,1 mil. km2.
Objem Zeme 1 083 miliárd km3
Hmotnosť Zeme 5 977 . 1024 kg

V prípade udávania tvaru Zeme ako guľa (referenčná guľa) je zemský polomer 6371 km.

Najpoužívanejším súradnicovým systémom na svete je systém WGS 84, s ktorým pracuje

aj družicový navigačný systém pre určovanie polohy (GPS – globálny polohový systém)

Dôsledky guľovitého tvaru Zeme :

1. zmenšovanie uhla dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom –
nerovnomerné rozloženie množstva slnečného žiarenia, a tým aj nerovnomerné
zohrievanie zemského povrchu
2. znižovanie prílevu svetla a tepla – od rovníka k pólom
3. vznik teplotných, tlakových, veterných, zrážkových a podnebných pásiem
4. v konečnom dôsledku pásmovitosť celej krajinnej sféry – pôdneho krytu,
rastlinstva a živočíšstva ...
Tvar a rozmery Zeme