Ak na pružinu budeme.

postupne vešať závažia,

pružina sa bude stále viac

a viac rozťahovať.

Do určitej hmotnosti

závaží bude rozťahovanie

rovnomerné. Potom môže

dôjsť k jej trvalej deformá-

cií.

V nasledujúcej úlohe si

ukážeme, že napínanie pru-

žiny môže byť rozdielne pri

tej istej hmotnosti, ak sa na-

chádzame v inom gravitač-

nom poli

Na meranie sily sa používa medzinárodne dohodnutá jednot-

Ka sily, pomenovaná podľa najväčšieho učenca svojej doby, an-

Glického vedca Isaaca Newtona, ktorý v 17. storočí skúmal aj silu

A gravitáciu.

Jednotka sily je newton (čítaj ňutn) a má značku N.

Sila, ktorou je teleso s hmotnosťou 100 g (0,1 kg) priťaho-

Vané k Zemi, má veľkosť 1 N.

Teleso s hmotnosťou jeden kilogram je priťahované k Zemi

Silou 10 N..
Gravitačná sila pôso-

Bí zvisle nadol smerom

Do stredu Zeme. Ľahko

Sa o tom presvedčíme, ak

Z ruky vypustíme predmet,

Napr. Kriedu. Nástrojom na

Určovanie zvislého smeru je

Olovnica. Olovnicu používa-

Jú napr. Murári na postave-

Nie rovných zvislých múrov.

Olovnicu tvorí špagát,

Na ktorom je zavesené za-

Hrotené olovené teliesko.

V Newtonových časoch ešte fyzici nevedeli vysvetliť podstatu sil pôsobiacich medzi te-

lesami, ktoré sa navzájom nedotýkajú. Dnes vieme, že silové pôsobenie medzi vzdialenými

telesami sprostredkuje gravitačné pole, ktoré má vo svojom okolí každé teleso.

Účinky gravitačného poľa, odlišného od gravitačného poľa Zeme, si vyskúšali kozmonau-

ti na Mesiaci. Kozmonaut sa v skafandri, ktorý má hmotnosť približne 100 kg, môže na Zemi

pohybovať len veľmi ťažko. Na povrchu Mesiaca môže v tom istom skafandri skákať približne

do výšky jedného metra. Pri oprave plášťa kozmickej lode v kozmickom priestore musí byť

kozmonaut pripútaný k lodi, aby sa náhodným pohybom nekontrolovane od nej nevzdialil.

V zobrazených situáciách (obr. 64) väčšia gravitačná sila pôsobí na kozmonauta na po-

vrchu Zeme (obr. 64a) a menšia gravitačná sila naňho pôsobí na Mesiaci (obr.64b). Velkosť

gravitačnej sily, ktorá pôsobí medzi telesami, súvisí s ich hmotnosťou a s ich vzájom-

nou vzdialenosťou. Čím má teleso väčšiu hmotnosť, tým väčšou gravitačnou silou pôsobí

na telesá vo svojom okolí. Na vzdialenejšie predmety pôsobí teleso menšou gravitačnou

silou ako na blízke telesá.