Otáčajúce sa vzťažné sústavy

Neinerciálnu vzťažnú sústavu tvorí aj sústava, ktorá sa vzhľadom na inerciálnu sústavu otáča,
a to aj v prípade, že sa otáča stálou uhlovou rýchlosťou. Jednotlivé body sústavy opisujú
kružnice, teda dostredivé zrýchlenie.
Predstavme si hladkú vodorovnú dosku, ktorá sa otáča okolo zvislej osi stálou uhlovou
rýchlosťou . K doske je pomocou pružiny pripevnená guľa s hmotnosťou m vo vzdialenosti
r od osi otáčania (obrázok a).

V inerciálnej vzťažnej sústave pôsobí na guľu dostredivá sila veľkosti Fd = m2r. Veľkosť
tejto sily môžeme odmerať pomocou predĺženia pružiny.
V neinerciálnej vzťažnej sústave spojenej s otáčajúcou sa doskou je guľa v pokoji. Z toho
pozorovateľ v otáčajúcej sa sústave usúdi, že výslednica síl pôsobiacich na guľu je nulová.
Pozorovateľ v otáčajúcej sa sústave ale tiež vidí, že pružina je napnutá, a na guľu teda pôsobí
dostredivá sila. Okrem tejto sily však na guľu pôsobí rovnako veľká zotrvačná sila smerujúca
od osi otáčania (obrázok b). Obe sily sa navzájom rušia, ich výslednica je nulová. Veľkosť
zotrvačnej sily Fz = m2r, sila smeruje od osi otáčania. Túto silu nazývame zotrvačná
odstredivá sila.
Uvažujme teraz, že v určitom okamihu sa guľa z pružiny uvoľní a môže sa po doske
pohybovať bez trenia. Pre pozorovateľa v inerciálnej sústave je teraz výslednica síl
pôsobiacich na guľu nulová. Guľa sa bude pohybovať rovnomerne priamočiaro v smere
dotyčnice k trajektórii v mieste, v ktorom bola uvoľnená.
Pozorovateľovi v otáčajúcej sa sústave sa však pohyb gule javí inak. Po uvoľnení gule
z pružiny nie je už zotrvačná odstredivá sila kompenzovaná dostredivou silou, guľa sa teda
začne pohybovať od osi otáčania.

Na precvičenie vyššie uvedených úvah riešme úlohu na rovnomerný pohyb po kružnici

modelovaný pohybom guľôčky kužeľového kyvadla. Pokiaľ je na vlákne zavesená guľôčka
s hmotnosťou m v pokoji (obrázok a dolu), pôsobí na ňu tiažová sila FG zvislo nadol
a rovnako veľká ťahová sila F1napnutej nite zvislo nahor. Obe sily sú v rovnováhe.

Keď guľôčku vychýlime pri napnutej niti z polohy A do polohy B (obrázok b), niť sa odkloní
od rovnovážnej polohy o uhol . Nárazom kolmým na úsečku SB vo vodorovnej rovine
udelíme guľôčke začiatočnú rýchlosť v tak, aby konala rovnomerný pohyb po kružnici so
stredom S.
Z hľadiska pozorovateľa v pokoji popíšeme pohyb guľôčky nasledovne. Keby guľôčka bola
voľná, pohybovala by sa po náraze rovnomerným priamočiarym pohybom v smere vektora
v a vzďaľovala by sa od bodu B. Ťahová sila závesu však zakrivuje trajektóriu. V bode B na
guľôčku pôsobí tiažová sila FG zvislo nadol a ťahová sila napnutej nite F1 (obrázok b).
Aby guľôčka vykonávala rovnomerný pohyb po kružnici vo vodorovnej rovine, musí
výslednica týchto síl dávať potrebnú dostredivú silu F2 vodorovného smeru. Veľkosť sily
F2 = mv2/r. Pre veľkosť uhla  platí tan  = F2/FG = v2/(gr). Tento vzťah vyjadruje nutnú a
postačujúcu podmienku pre veľkosť rýchlosti v, aby guľôčka vykonávala rovnomerný pohyb
po kružnici s polomerom r. Keby sme guľôčke v bode B udelili inú rýchlosť, než zodpovedá
uvedenému vzťahu, vykonávala by guľôčka pohyb po elipse. Jednotlivé možnosti sa dajú
overiť experimentálne.
Prostredníctvom napnutej nite upevnenej v bode C pôsobí obiehajúca guľôčka na záves silou,
ktorá je reakciou na silu F1.
Podľa pozorovateľa, ktorý sa nachádza v neinerciálnej vzťažnej sústave, pôsobí na guľôčku
okrem tiažovej sily FG aj zotrvačná odstredivá sila Fz. Táto sila smeruje od stredu S obežnej
trajektórie a má veľkosť Fz = mv2/r. Sily FG a Fz sa skladajú do výslednice F3, ktorá je
v rovnováhe so silou F1 (obrázok c).

Úlohy:

1. Prečo sa závesy so sedačkami retiazkového kolotoča pri jeho otáčaní odkláňajú od

zvislého smeru? Vysvetlite pomocou zotrvačnej odstredivej sily.
2. Astronauti v umelých družiciach Zeme sú v beztiažovom stave. Vysvetlite, ako je to
možné, keď na družicu aj na všetky telesá vnútri nej pôsobí Zem svojou príťažlivosťou.

3. Prúdové lietadlo letí rýchlosťou veľkosti 720 kmh-1 po kružnici s polomerom 8,0 km vo
vodorovnej rovine. Aká veľká zotrvačná odstredivá sila pôsobí na pilota s hmotnosťou
80 kg? (400 N)

4. Lietadlo opisuje rýchlosťou stálej veľkosti kružnicu s polomerom 640 m v zvislej rovine.
V najvyššom bode trajektórie je pilot na okamih v beztiažovom stave. Akou veľkou
rýchlosťou letí lietadlo? (80 ms-1 = 288 kmh-1)

5. Auto prechádza vodorovnou neklopenou zákrutou s polomerom 120 m. Akou najväčšou

rýchlosťou môže vodič viesť auto, aby nedostalo šmyk, ak faktor trenia medzi
pneumatikami a povrchom vozovky má veľkosť 0,30? Úlohu riešte v neinerciálnej
vzťažnej sústave spojenej s autom. (19 ms-1  68 kmh-1)