Mechanická práca

Označuje sa W a udáva sa v J = joule ( 1 J = 1 Nm )

Je podmienená silovým pôsobením na teleso a následným pohybom telesa.

Ak na teleso pôsobí konštantná sila F v smere pohybu, potom W = F. s, kde s je dráha v metroch.

Ak konštantná sila F má so smerom pohybu uhol α, potom W = F. s .cos α

Sila F je rozložená na dve kolmé zložky, ktoré musia prekonať

normálovú – tiažovú silu a treciu silu.
Ak by zložka Fn bola väčšia ako tiažová sila, teleso bude dvihnuté nad
podložku.

Mechanická energia

Energia sa označuje E a udáva sa v J ( joule). Môže mať zložku kinetickú Ek a potenciálnu Ep. Ich súčet je celková
mechanická energia E.

Ak sa teleso pohybuje, koná mechanickú prácu, ktorá sa rovná kinetickej energii Ek.
Platí :
W = F.s
Pretože F = m.a, tiež s= ½ a.t2, tak po dosadení:
W = m.a. ½ a.t2 , po úprave
W = ½ m.(a.t)2 = ½ m.v2
1
Ek = W = 2 . m.v2

Ak sa teleso nachádza v silovom poli iného telesa, napríklad v tiažovom poli Zeme, môže mať tiež potenciálnu energiu
Ep. Je to podmienené tým, aby bol hmotný bod nad povrchom Zeme vo výške h.

Potom platí: Ep = m.g.h

m = hmotnosť telesa
g = tiažové zrýchlenie
h = výška telesa nad podložkou v metroch

1
Celková mechanická energia E = Ek + Ep = 2 . m.v2 + m.g.h

V izolovanej sústave je celková mechanická energia konštantná. Dochádza len k premene kinetickej energie
na potenciálnu a naopak.

Celková energia sústavy telies sa nemení, iba dochádza k premene jednej formy energie na
inú formu!!!!
Výkon, účinnosť

Energia dodávaná do stroja sa nazýva príkon a energia, ktorá je zo stroja odoberaná je výkon.

Výkon je podiel práce W a času t. Často sa uvádza priemerný výkon Pp.

Pre pohybujúce sa telesá platí:  

Podiel výstupného výkonu P a vstupného výkonu (príkonu) P0 je účinnosť η

P
η=
Po

Účinnosť η
(eta) je bezrozmerné číslo. Pretože v reálnych strojoch je vždy príkon P0 väčší ako výkon na výstupe,
delíme menšie číslo väčším. Výsledok tak nadobúda hodnoty väčšie ako 0, ale menšie ako 1. Ak tento výsledok
prenásobíme číslom 100, dostaneme účinnosť v percentách.

P
η=
Po .100 [%]

Pre pôvodný vzťah (s bezrozmerným výsledkom) môžu teoreticky nastať tieto prípady:
1.   - reálny stroj pracujúci so stratami
2.   - ideálny stroj pracujúci bez strát
3.   - perpetum mobile I. druhu

Tuhé teleso, posuvný a otáčavý pohyb tuhého telesa

Tuhé teleso = ideálne teleso, ktorého tvar ani objem sa pôsobením síl nemení. Je definované hmotnosťou m a
objemom V (ten je daný geometrickými rozmermi). Je to iba fyzikálny model.

Každý pohyb tuhého telesa sa dá zložiť z:

a) Posuvného pohybu ( translácia) = všetky body telesa sa pohybujú rovnakou rýchlosťou po vzájomne
rovnobežných trajektóriách.
b) Otáčavého pohybu ( rotácia) = všetky body telesa sa pohybujú rovnakou uhlovou rýchlosťou po
sústredných kružniciach

Moment sily, momentová veta

Moment sily je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje otáčavý účinok sily na teleso. Určuje teda, či vôbec a s akou
intenzitou sa tuhé teleso otáča okolo osi. Označuje sa M a udáva sa v Nm (newton metroch)
Je daný vzťahom:
M = F. d = F . r . sin α

Momentová veta:
Najskôr si treba uvedomiť, že moment M je vektorová veličina. Tiež platí, že ak na teleso pôsobí viacero síl, každá mu
môže udeliť moment sily ( F1 udelí M1, F2 udelí M2 atď.) Výsledný moment M potom je M = M1 + M2 + .....+Mn
Momentová veta potom znie: Otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso sa zruší, ak vektorový súčet momentov
všetkých síl sa rovná nule:

Moment sily je dôležitý napríklad pri doťahovaní skrutiek: ak je sila malá, skrutka je slabo dotiahnutá, ale ak je sila
veľká, môžeme až strhnúť závity. Aby bola pôsobiaca sila tak akurát, používajú sa tzv. momentové kľúče, ktoré po
prekročení potrebnej sily prestanú pôsobiť na skrutku momentom sily a voľne sa otáčajú ( račňové, torzné a pod.)
Moment sily sa dá nastaviť aj na elektrickom ručnom náradí ( aku skrutkovač).

Moment zotrvačnosti
Pri otáčaní telesa okolo osi majú všetky jeho body, ktoré sa nachádzajú mimo osi rovnakú uhlovú rýchlosť ω.
Kinetická energia jednotlivých bodov je okrem uhlovej rýchlosti daná ich hmotnosťou a polohou od osi. Dôležité je
teda aj rozloženie látky vzhľadom k osi.
Toto rozloženie látky v telese vzhľadom k osi otáčania sa nazýva moment zotrvačnosti J, jednotkou je kg .m 2

J = m1r12+m2r22+ ... +mnrn2

Kde m1,m2....až mn sú hmotnosti jednotlivých hmotných bodov
a  r1, r2 ....až rn je vzdialenosť týchto bodov od osi otáčania

Pre kinetickú energiu telesa potom platí:

Ak za teleso považujeme koleso auta, potom koná zložený pohyb: rotačný okolo svojej osi a zároveň posuvný
v smere pohybu auta po vozovke.
Jeho kinetická energia je potom daná súčtom energie posuvného a otáčavého pohybu: