Posuvný pohyb – všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú okamžitú

rýchlosť.
Otáčavý pohyb - všetky body telesa majú v ľubovoľnom okamihu rovnakú okamžitú
uhlovú rýchlosť.
1. Momentová veta: otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso otáčavé okolo
nehybnej osi sa ruší, ak vektorový súčet momentov všetkých síl je nulový vektor.

⃗
M =⃗
M 1 +⃗
M 2+ …+⃗
M N =0 Nm

2. Skladanie dvoch rovnobežných síl

Pôsobisko (graficky) nájdeme tak, že vymeníme zložky a jednu z nich otočíme o 180 °
. Konce prenesených zložiek spojíme úsečkou.

výslednica má rovnaký smer ako zložky

F=F 1+ F 2 r =r 1+ r 2
Využijeme momentovú vetu: ⃗
M 1 +⃗ M 2=0 Nm
⃗ ⃗
M 1=− M 2 → M 1=M 2 → F 1 . r 1=F 2 . r 2

3. Dvojica síl sú dve rovnobežné sily s rovnakými veľkosťami, orientované opačnými

smermi, ktoré pôsobia v rôznych bodoch telesa (neležia na jednej priamke)

Veľkosť momentu dvojice síl sa vždy rovná súčinu veľkosti jednej sily dvojice F a
ramena dvojice r , ramenom dvojice nazývame kolmú vzdialenosť vektorových
priamok dvojice síl. M =F .r

4. Stála (stabilná) rovnovážna poloha

Potenciálna energia telesa v stálej rovnovážnej polohe je
najmenšia, pri vychýlení z rovnovážnej polohy sa zvyšuje.
Príklad: Teleso zavesené v bode, ktorý sa nachádza nad
ťažiskom sa ustáli v rovnovážnej polohe, pri ktorej
predĺžená priamka závesu (ťažnica) prechádza ťažiskom. Pri vychýlení z tejto stabilnej
polohy sa teleso pôsobením síl (a momentov) vráti späť do stabilnej polohy. Pri
vychýlení stúpa potenciálna energia telesa (ťažiska telesa).
Guľka v jamke. Po vychýlení sa guľka vráti do najnižšej pozície.
5. Stálosť rovnovážnej polohy podopretého telesa alebo stabilita podopretého telesa
sa určuje veľkosťou práce, ktorú treba vykonať, aby sme teleso prevrátili z polohy
stabilnej do polohy vratkej.
1 Otáčavý účinok sily na teleso vyjadruje
fyzikálna veličina moment sily ⃗M
2 určujeme pravidlom pravej ruky: keď položíme pravú ruku na povrch telesa tak aby
prsty ukazovali smer sily ktorá spôsobuje otáčanie, vztýčený palec ukazuje smer ⃗
M.
3 Dvojica síl sú dve rovnobežné sily s rovnakými veľkosťami, orientované opačnými
smermi, ktoré pôsobia v rôznych bodoch telesa (neležia na jednej priamke)

Veľkosť momentu dvojice síl sa vždy rovná súčinu veľkosti jednej sily dvojice F a
ramena dvojice r , ramenom dvojice nazývame kolmú vzdialenosť vektorových
priamok dvojice síl. M =F .r
4 Ťažisko telesa – hmotný stred - je pôsobisko tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
Každé teleso má len jedno ťažisko.
Dá sa určiť ako priesečník ťažníc telesa.
5 Vychýlením z tejto polohy sa teleso nevracia späť, ale výchylka sa ďalej zväčšuje,
potenciálna energie telesa zmenšuje. Znižuje sa výška ťažiska.
6 Všetky body telesa sa pohybujú rovnomerne po kružniciach, ktorých roviny sú kolmé
na os otáčania, ich stredy ležia na osi otáčania a pohybujú sa s konštantnou uhlovou
rýchlosťou ω.
Každý bod telesa sa pohybuje rýchlosťou vi =r i ω (r i je vzdialenosť i-tej častice od
osi otáčania = polomer kružnice, ktorá je jej trajektóriou).
M =0 Nm
1 2 1 2 2
Kinetická energia i-tej častice: Eki = mi v i = mi r i ω
2 2
2
Moment zotrvačnosti i-tej častice: I i=J i=m i r i