Kmitavý pohyb

• Mechanické kmitanie (kmitavý pohyb) patrí medzi periodické deje.

• Patrí medzi nestacionárne deje, pretože veličiny popisujúce tento dej
sa s časom menia, nemajú stálu hodnotu.
• Je to dej, pri ktorom teleso (resp. hmotný bod) pravidelne prechádza
rovnovážnou polohou.
• Trajektória kmitajúcich telies môže byť priamočiara ale aj krivočiara.
• Medzi najjednoduchšie kmitavé deje patrí harmonické kmitanie.
• Harmonický pohyb je spôsobený silou, ktorá v každom okamihu
pohybu smeruje do rovnovážnej polohy a jej veľkosť je úmerná
výchylke.
• Mechanický oscilátor je zariadenie vykonávajúce kmitavý pohyb.
Príklady mechanických oscilátorov
• Kmitanie oscilátora posudzujeme napr. podľa časového diagramu, na
ktorom sú znázornené okamžité polohy kmitajúceho telesa ako
funkcie času.
• Harmonický kmitavý pohyb – periodicky sa opakujúci kmitavý pohyb,
jeho grafická závislosť má tvar sínusoidy.
• Rovnovážna poloha je poloha, v ktorej sú sily pôsobiace na daný
hmotný bod v rovnováhe (výslednica síl sa rovná nule). Je to poloha,
ktorú by hmotný bod zaujal ak by bol v pokoji.
• Perióda (doba kmitu) - - je najkratšia doba, za ktorú sa pohyb telesa
opakuje.
• Jednotka periódy – s (sekunda).
• Frekvencia – – je prevrátená hodnota periódy. Predstavuje počet
opakovaní pohybu za jednotku času.

• Jednotka frekvencie – (Hertz).

• Amplitúda – – označuje maximálnu hodnotu okamžitej výchylky pri
periodickom pohybe.
• Jednotka amplitúdy – m (meter).

• Kmit – pohyb, ktorý vykoná hmotný bod (teleso) za jednu periódu.

(Pohyb z jednej krajnej polohy do druhej krajnej polohy a späť).

• Kyv – polovica kmitu.

Kinematika kmitavého netlmeného harmonického pohybu
Ak sa pohybuje hmotný bod (teleso) rovnomerne po kružnici vo vertikálnej
rovine, potom jeho priemet do zvislého smeru koná harmonický pohyb.
• Pri netlmenom harmonickom kmitaní je sila priamo úmerná výchylke
kmitajúceho telesa.

• konštanta , predstavuje tuhosť oscilátora, znamienko „-„ znamená, že

sila pôsobí proti výchylke .

• Tuhosť oscilátora –
• Jednotka tuhosti oscilátora –
• predstavuje hmotnosť kmitajúceho hmotného bodu (telesa).
• je uhlová frekvencia
• Harmonický kmitavý pohyb je nerovnomerne zrýchlený pohyb,
môžeme ho popísať niekoľkými rovnicami.
• Pre okamžitú výchylku hmotného bodu z rovnovážnej polohy v čase
platí

• Je to základná kinematická rovnica kmitavého pohybu, kde

predstavuje amplitúdu výchylky, výraz nazývame fázou (okamžitou
fázou), - začiatočná fáza - udáva začiatočnú polohu hmotného bodu
pri kmitavom harmonickom pohybe.

• Jednotkou okamžitej výchylky je m (meter).

• Pre okamžitú rýchlosť harmonického kmitavého pohybu v čase platí

• kde predstavuje maximálnu hodnotu rýchlosti harmonického

kmitavého pohybu.
• Jednotkou rýchlosti a maximálnej rýchlosti je .
• Pre okamžité zrýchlenie harmonického kmitavého pohybu v čase platí

• kde predstavuje maximálnu hodnotu zrýchlenia harmonického

kmitavého pohybu.
• Jednotka zrýchlenia a maximálneho zrýchlenia je .
• Zrýchlenie kmitavého pohybu je priamo úmerné okamžitej výchylke a
v každom okamihu má opačný smer.

• Počiatočná fáza výchylky, rýchlosti a zrýchlenia je rovnaká.

• Jednoduchý netlmený kmitavý pohyb je pohyb periodický, priamočiary
a nerovnomerný (nerovnomerne zrýchlený).
Fázový rozdiel
• Ak majú dve harmonické veličiny rovnakú uhlovú frekvenciu a rôzne
počiatočné fázy a , potom môžeme určiť ich fázový rozdiel

• Fázový rozdiel používame pre posúdenie vzájomných vzťahov

fyzikálnych veličín (nielen) kmitavého pohybu.
• Na základe odvodených vzťahov závislosti okamžitej výchylky , rýchlosti
a zrýchlenia od času a na základe goniometrických funkcií môžeme
písať napr. že rýchlosť je fázovo posunutá o vzhľadom na výchylku.
• Ak , – obe veličiny majú rovnakú fázu.
• Ak , – obe veličiny majú opačnú fázu.
Fázorový diagram

• Výraz nazývame fázou (okamžitou fázou v čase ),

• - začiatočná fáza - udáva začiatočnú polohu hmotného bodu pri
kmitavom harmonickom pohybe (v čase 0 s).

• Označme - fáza - potom kmitavý pohyb môžeme vyjadriť pomocou

fázorového diagramu.

• Pri fázorovom diagrame sa využíva súvislosť harmonického kmitavého

pohybu s pohybom rovnomerným po kružnici.
• Vektor
• predstavuje veličinu harmonického deja
(okamžitá výchylka, rýchlosť,
zrýchlenie),
• jeho veľkosť zodpovedá amplitúde
veličiny .
• Tento vektor rotuje s uhlovou
rýchlosťou proti smeru hodinových
ručičiek.
• Nepredstavuje skutočnú veličinu, len jej
symbolické znázornenie, preto sa
označujú tieto vektory - fázory. Fázorový diagram
∆ 𝜑 =?
Poznámka:

• Rovnice pre okamžitú výchylku, okamžitú rýchlosť a zrýchlenie

netlmeného harmonického kmitavého pohybu môžeme vyjadriť aj v
tvare
• Príklady
1. Určite periódu a frekvenciu a) ihly šijacieho stroja, ktorá urobí 20
stehov za sekundu b) tepov srdca, ktoré vykoná 75 tepov za minútu.
2. Harmonické kmitanie oscilátora je opísané rovnicou cm. Určite: a)
amplitúdu výchylky b) periódu c) frekvenciu d) Vypočítajte
okamžitú výchylku v čase t = 0s.
3. Kmitanie oscilátora je opísané rovnicou cm. Za aký čas dosiahne
okamžitá výchylka oscilátora polovičnú veľkosť amplitúdy výchylky?
4. Hmotný bod harmonicky kmitá s amplitúdou , periódou a . Určite
rýchlosť hmotného bodu v okamihu, keď okamžitá výchylka je 2,5
cm.
6. Častica harmonicky kmitá medzi polohami cm a cm, veľkosť maximálnej
rýchlosti je 4,5 m/s. Vypočítajte frekvenciu a veľkosť maximálneho
zrýchlenia.
7. Doba kmitu netlmeného harmonického kmitavého pohybu je . Určte, v
akom čase bude veľkosť rýchlosti bodu rovná polovici jeho maximálnej
rýchlosti. Riešte úlohu pri začiatočných podmienkach: v čase je výchylka z
rovnovážnej polohy a rýchlosť .
8. Určte amplitúdu a fázovú konštantu netlmeného harmonického pohybu
častice, ak v čase t0 = 0 s bola výchylka x1 = 5 cm a rýchlosť v1 = 20 cms-1,
frekvencia pohybu je 1 s-1 .
9. Hmotný bod harmonicky kmitá s amplitúdou výchylky 1,2 cm a s
periódou 0,25 s. Určite amplitúdu rýchlosti a zrýchlenia.
10. Závislosť amplitúdy od frekvencie troch kmitavých pohybov je znázornená na
obrázku (). Nájdite ich rovnice a nakreslite ich časový priebeh!
0,04
A [m]
0,03

0,02

0,01

0,5 -1 1,0
f [s ]
Skladanie kmitov.

• Teleso niekedy vykonáva dva alebo aj viac kmitavých pohybov

súčasne.
• V tom prípade ide o zložené kmitanie.

…dve závažia na dvoch pružinách atď.

…napr. kyvadlo na kyvadle

• Okamžitá výchylka zloženého kmitania je daná princípom
superpozície = súčet výchyliek skladaných kmitaní

• Existujú 2 špeciálne prípady

• skladanie rovnobežných kmitov,
• skladanie kolmých kmitov.
Skladanie rovnobežných kmitov
• Rovnobežné kmity vznikajú zložením kmitov, ak sa pohyb uskutočňuje
v rovnakom smere.

• Ak sa obmedzíme len na skladanie dvoch harmonických kmitov,

potom:

toto je rovnica zložených kmitov

ym1 1 1 y m2  2 2
1. kmitavý pohyb
• Grafom zloženého kmitavého pohybu vo všeobecnosti nemusí byť
2. kmitavý pohyb
sínusoida – zložené kmity nemusia byť harmonické!
složené kmitání

1
 • Harmonické kmity vzniknú vtedy, ak skladané kmity majú rovnaké
uhlové frekvencie .

• Potom majú rovnakú frekvenciu , pričom ich amplitúda závisí na

fázovom rozdiele oboch skladaných kmitov .


1.  = 0 stupňů

kmity s rovnakou fázou

amplitúda sa zväčšuje
2.
 = 181 stupňů

kmity s opačnou fázou

amplitúda sa zmenšuje
3.
ym1 y m2 
 = 140 stupňů

1
• Ak skladáme dva kmitavé pohyby veľmi blízkej frekvencie, vzniknú
tzv. rázy.
Dynamika kmitavého netlmeného harmonického pohybu
• Platí

• Harmonický kmitavý pohyb je spôsobený silou, ktorá v každom

okamihu pohybu smeruje do rovnovážnej polohy a jej veľkosť je
priamo úmerná výchylke.
• Pohyb oscilátora nie je ovplyvňovaný vonkajšími silami, preto
harmonický pohyb nazývame vlastné kmitanie oscilátora.
• Pre zrýchlenie harmonického pohybu platí

• Uhlová frekvencia vlastného kmitania závisí len od vlastností

oscilátora (jeho hmotnosti a tuhosti).

• Platí
Práca
• Aby sme mechanický oscilátor uviedli do kmitavého pohybu, musíme
ho vychýliť z rovnovážnej polohy.
• Na oscilátor pôsobí sila, ktorej veľkosť sa postupne zväčšuje
• Graficky to môžeme zakresliť:

𝐹
• Práca je priamo úmerná ploche
trojuholníka:

𝑦
• O rovnakú hodnotu ako vykonaná práca sa zvýši aj potenciálna
energia pružnosti oscilátora.
• V okamihu, keď oscilátor dosahuje amplitúdu výchylky je táto energia
najväčšia.
• Potom sa oscilátor vracia do rovnovážnej polohy, okamžitá výchylka sa
zmenšuje, ale rýchlosť rastie, zväčšuje sa aj kinetická energia.
• Pri prechode rovnovážnou polohou je kinetická energia najväčšia a
rovná sa potenciálnej energii pri najväčšej výchylke.
• Po prechode rovnovážnou polohou sa zmenšuje rýchlosť, rastie
výchylka, kinetická energia klesá a potenciálna energia rastie.
• Pri netlmenom harmonickom kmitaní sa mení potenciálna energia
oscilátora na kinetickú energiu a naopak.
• Pre kinetickú energiu netlmeného harmonického kmitavého pohybu
platí
• Pre potenciálnu energiu netlmeného harmonického kmitavého
pohybu platí

- je potenciálna energia pri najväčšej výchylke

- je potenciálna energia v rovnovážnej polohe
• Potom pre celkovú mechanickú energiu netlmeného harmonického
kmitavého pohybu platí

• Čiže celková mechanická energia netlmeného harmonického kmitavého

pohybu je konštantná – platí zákon zachovania mechanickej energie.
 𝐸 k ( 𝑡 )+ 𝐸 p ( 𝑡 )
𝐸
energia 𝐸k (𝑡 )

𝐸p (𝑡 )
0
𝑇 /2 čas
 𝐸 k ( 𝑡 )+ 𝐸 p ( 𝑡 )
𝐸
𝐸p (𝑡 )

energia
𝐸k(𝑡 )
− 𝑦m 0 výchylka 𝑦m
Príklady
10. Celková energia harmonického oscilátora je 3.10-5 J a maximálna veľkosť
sily, ktorá naň pôsobí je 1,5.10-3 N. Napíšte rovnicu okamžitej výchylky,
ak oscilátor má periódu 2s a počiatočnú fázu 60o.
11. Hmotný bod koná harmonický pohyb určený rovnicou y = 5.sin(6π.t) cm.
V akom čase je jeho kinetická energia trikrát väčšia ako potenciálna
energia?
Kyvadlá

• Kyvadlá:
• fyzikálne (horizontálna os otáčania, os je mimo ťažiska),
• torzné (os otáčania je zvislá, prechádza ťažiskom).
• Fyzikálne kyvadlo: ľubovoľné teleso, ktoré sa vplyvom vlastnej tiaže (v
gravitačnom poli Zeme) kmitá okolo vodorovnej osi neprechádzajúcej
ťažiskom telesa.
• pohybová rovnica:
• - moment pôsobiacej sily, – moment zotrvačnosti, - uhlové zrýchlenie.
Fyzikálne kyvadlo
• Riešení pohybovej rovnice je:

• je maximálna výchylka, je
uhlová frekvencia a je fázová
konštanta

• Doba kmitu

je moment zotrvačnosti, je
hmotnosť oscilátora, je
vzdialenosť ťažiska od osi
otáčania.
• Matematické kyvadlo:
• je špeciálnym prípadom fyzikálneho kyvadla. Prakticky ho možno
zrealizovať tak, že zavesíme guľôčku, ktorá predstavuje hmotný bod,
na niť zanedbateľnej hmotnosti.
• Moment zotrvačnosti: ,
• kde je hmotnosť guľôčky a je dĺžka nite.

• Doba kmitu .
⃗
𝐺1
⃗
𝐺2
⃗
𝐺
• Reverzné kyvadlo: je špeciálnym prípadom
fyzikálneho kyvadla.
• Slúži napr. na presné určenie gravitačného
zrýchlenia .

• Torzné kyvadlo: Teleso (napr. kruhová doska),

zavesené na pružnom vlákne tak, že os vlákna
prechádza ťažiskom.
• Slúži na experimentálne určovanie momentu
zotrvačnosti symetrických telies.
Tlmené kmitanie oscilátora

• Pri reálnom kmitavom pohybe sa amplitúda výchylky postupne

zmenšuje.
• Mechanická energia sa mení na iné druhy energie a kmity oscilátora
sú tlmené.
• Tlmenie ovplyvňuje amplitúdu výchylky a periódu vlastného kmitania.
• Vlastné kmitanie oscilátora je vždy tlmené.
• Tlmený oscilátor má vždy väčšiu periódu kmitania ako rovnaký
oscilátor bez tlmenia.
• Tlmenie oscilátora je dané jeho vlastnosťami a prostredím v ktorom
kmitá.
• Aby reálny oscilátor kmital netlmene je potrebné nahradiť úbytok
mechanickej energie oscilátora.

•
• - amplitúda výchylky v
čase
• - max. amplitúda
výchylky v čase
• – Eulerovo číslo
• – koeficient útlmu
Príklady
12. Aký je koeficient útlmu tlmeného harmonického pohybu, ak podiel
dvoch za sebou idúcich výchyliek hmotného bodu na tú istú stranu
je 2 a doba kmitu 0,5 s?
13. Pri tlmenom harmonickom kmitavom pohybe sa po dvoch za sebou
idúcich výchylkách hmotného bodu na tú istú stranu amplitúda
kmitov zmenšila o , doba kmitu je 1 s. Určte koeficient útlmu.
Vynútené kmitanie oscilátora – vynútené kmity

• Nútené kmitanie vzniká pôsobením vonkajšej periodickej sily na

mechanický oscilátor.
• Medzi oscilátorom a okolím existuje väzba – väzbou sa privádza
zvonka energia do oscilátora.
• Ak na oscilátor pôsobí harmonická sila (alebo harmonické napätie ),
vznikne netlmené harmonické kmitanie – nútené kmitanie
oscilátora.

• Pri nútenom kmitaní je frekvencia kmitov v ustálenom tvare zhodná

s frekvenciou pôsobiacej sily a kmitanie je netlmené.

• Frekvencia núteného kmitania závisí od frekvencie pôsobiacej sily a

nezávisí od vlastností oscilátora.
Rezonancia oscilátora
• Ak je uhlová frekvencia nútených kmitov zhodná s frekvenciou
vlastných kmitov oscilátora nastáva rezonancia.
• Amplitúda kmitov dosiahne najväčšiu hodnotu a dochádza
k rezonančnému zosilneniu nútených kmitov.
• Graf, ktorý vyjadruje závislosť amplitúdy výchylky núteného kmitania
od uhlovej frekvencie pôsobiacej harmonickej sily sa nazýva
rezonančná krivka.
𝑦m • Na grafe vidíme krivky pre
rôzne tlmenie oscilátora.
• Čím je tlmenie menšie,
tým je krivka vyššia, má
ostrejšie maximum a
amplitúda kmitania bude
väčšia.
• Čím je tlmenie väčšie, tým
je krivka nižšia, má menej
ostré maximum a
amplitúda kmitania bude
menšia.

http://www.youtube.com/watch?v=aZNnwQ8HJHU
• Rezonancia – vzájomné pôsobenie dvoch oscilátorov.
• Prvý - zdroj núteného kmitania – oscilátor
• Druhý – nútene sa rozkmitá pôsobením zdroja – rezonátor.
• Príklad – spriahnuté kyvadlá.
• Prenos energie z oscilátora O na rezonátor R
je spôsobený väzbou (Z) a trvá tak dlho,
až sa oscilátor O zastaví v rovnovážnej
polohe a rezonátor R kmitá s takmer
rovnakou amplitúdou výchylky ako oscilátor
O na začiatku pokusu. Tento dej sa
periodicky opakuje pri zmenených úlohách
oscilátorov.
• Kmitanie má formu rázov.
• Väzba:
1. Voľná – malé vzájomné pôsobenie medzi oscilátormi. Energia z O
prechádza do R pozvoľne. Nútené kmitanie možno vytvoriť iba
pri rezonančnej frekvencii.
2. Tesná – vzájomné pôsobenie je silné a prenos energie je nastáva
rýchlejšie.
Rezonančné javy v technickej praxi
• Pôsobením malých harmonických síl môžeme dosiahnuť rezonančné
zosilnenie.
• Napr.:
• Pri jazde na hojdačke je jednoduchšie a efektívnejšie odtláčať sa
nohami od zeme, keď hojdačky stúpa.
• Z rovnakého dôvodu sa auto zaseknuté v diere postupne rozkýva a
tlačí dopredu v momentoch, keď sa samo pohne dopredu. Takto
výrazne zvýšite jeho zotrvačnosť, čím sa zvýši amplitúda kmitov.
• Pochodovaním vojakov po moste sa môže zrútiť most.

• Rezonancia má pozitívne aj negatívne dôsledky.

• Pozitíva:
• Využitie rezonancie v hudobných nástrojoch. Špeciálny tvar huslí, violončela,
kontrabasu, gitary prispieva k rezonancii stojatých zvukových vĺn vo vnútri
tela nástroja.
• Rezonančná deštrukcia počas drvenia a mletia skaly a materiálov - takzvané
vynútené vibrácie.
• Rezonančný jav využívame aj v zariadenia, ktoré využívajú rádiové vlny, ako
sú televízory, rádiá, mobilné telefóny atď. Rozhlasový alebo televízny signál
vysielaný vysielacou stanicou má veľmi malú amplitúdu – je potrebné ho
zosilniť a zároveň znížiť hladinu hluku. Dosiahneme to prostredníctvom
rezonancie. K tomu je potrebné naladiť vlastnú frekvenciu prijímača, čo je v
podstate elektromagnetický oscilačný obvod, na frekvenciu vysielacej
stanice. Ak sa frekvencie zhodujú, dôjde k rezonancii a výrazne sa zvýši
amplitúda rádiového alebo televízneho signálu a hluk, ktorý ho sprevádza,
zostane prakticky nezmenený. To zabezpečí dostatočne kvalitné vysielanie.
• Negatíva
• Zemetrasenia alebo seizmické vlny, ako aj vysoko vibračné práce
technických zariadení môžu spôsobiť zničenie častí budov alebo
dokonca celých budov. Okrem toho môžu zemetrasenia viesť k
vytvoreniu obrovských rezonančných vĺn – cunami s veľmi veľkou
ničivou silou.
• Rezonancia môže tiež spôsobiť zničenie mostov. Existuje verzia, podľa
ktorej drevený most v Petrohrade skutočne zničila vojenská jednotka,
ktorá sa presúvala na koňoch vo formácii a nie náhodne.
• Na stroje, ktoré vykonávajú otáčavý pohyb – pôsobia periodické sily,
ktoré rozkmitajú nielen stroj, ale prenášajú chvenie do okolia (napr. do
podlahy).

• V praxi sa na potlačenie rezonančných javov používajú tri metódy:

1. Zmena vlastnej frekvencie mechanizmu.
2. Doplnenie mechanizmu tlmičom.
3. Zväčšenie trenia mechanizmu.