Cunami

Karolína Harakaľová
Veronika Cipková
Zuzana Kicková
Matúš Betuš
II.D
Definícia:
• Cunami alebo staršie tsunami (V
preklade z japončiny je „tsunami“
„veľkou vlnou v zátoke“. ) je jedna alebo
niekoľko po sebe idúcich vĺn na
hladine mora.
• Jeho sila závisí hlavne od jeho výšky, čím
je vlna vyššia, tým je rýchlejšia a silnejšia.
• Vlny cunami naberajú na výškach až keď
sa priblížia k pobrežiu. Z tohto dôvodu si
lode pracujúce na otvorenom mori
nemôžu všimnúť tsunami, pretože vlny
sú sotva vysoké.
Ako prebieha:
• Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a
rýchlosť klesá.
• Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v ráde stoviek
kilometrov, čo určuje jeho správanie.
• Cunami môže získať v hlbokom mori rýchlosť až 700
km/h.
• Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí.
• Pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do
výšky 30 metrov a viac.
• Vďaka veľmi veľkej vlnovej dĺžke na hlbokom mori
môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších
strát energie.
Ako prebieha:
• Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu,
ako je často vyobrazovaná, ide o náhlu záplavu.
• Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú
dĺžku v ráde kilometrov.
• Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky
metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne.
• Oromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha
rozsiahle škody.
• Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn.
• Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas
nasledujúcich minút.
 Čo ho môže spôsobiť:
Príčiny vzniku cunami v oblasti Tichého oceánu za
posledných 2000 rokov:

9% 5%
5%
Svahové pohyby

Zemetrasenie

Sopečná činnosť

Iné
82%
Čo ho môže spôsobiť:
• 1. Silné zemetrasenie
pod hladinou mora
• Čím je silnejšie
zemetrasenie, tým je
väčšia šanca vzniku
cunami a väčšia intenzita.
Čo ho môže spôsobiť:
• Dopad meteoritu do mora

• Zosuv pôdy a ľadovcov

• Výbuchy sopiek

• Výbuchy plynu

• Podmorské jadrové výbuchy

Výskyt:
• Najčastejšie sa cunami vyskytujú v Tichom a Indickom oceáne (ohnivý kruh). 
Následky:
Primárne:
• týkajú sa dopadov, ktoré majú
cunami, keď dopadnú na
pobrežie a vrátia sa späť do
mora.
• Záplavy
• Poškodenie budov/majetku
• Smrť
• Eróziu
Následky:
Sekundárne:
• Vyskytujú sa hodiny, dni a týždne
po udalosti.
• Niekedy môžu byť sekundárne
účinky horšie ako samotná
spúšťacia udalosť cunami.
• Požiare
• Výbuchy
• Znečistenie kanalizačných sietí
• Prepuknutie chorôb
Opatrenia:
• Ochrana pred cunami spočíva v pripravenosti a rýchlom
informovaní obyvateľov.
• Dlhodobé skúsenosti má Japonsko. Tam od polovice 20. storočia
vybudovali japonský inžinieri rôzne ochranné opatrenia,
napríklad pobrežné steny alebo vlnolamy. Existuje veľa
varovných systémov a programov proti cunami.
• Možno najlepším systémom je PTWC (Pacific Tsunami Warning
Center). Do tohto programu je zapojených väčšina krajín
s tichomorským pobrežím. Je založený na meraní seizmografov
(meranie sily zemetrasenia) a mareografov (meranie výkyvov
vodnej hladiny).
• Dnes ochrana a prevencia stojí pred dvoma problémami, a to je
neinformovanosť, nepripravenosť a to, že väčšina hlásení je len
planý poplach.
Indonézia - 2004
• Píše sa rok 2004, je 26. december, skoro ráno.
V juhovýchodnej Ázii práve prebieha
najpríjemnejšia dovolenková sezóna. Je
prijateľná teplota siahajúca nad 25°C a vďaka
suchému zimnému monzúnu padne v regióne
minimum zrážok. Je krátko po Vianociach,
tesne pred oslavami nového roku. Západne
od ostrova Sumatra začína zemetrasenie,
jedno z najsilnejších za posledné storočie.
Vzniká obrovská vlna tsunami, priam biblická,
dosahuje až 30 metrov. Pred 15 rokmi zabila
viac ako 200-tisíc ľudí.
Aljaška - 1958
• Aljašské pobrežie zasiahlo zemetrasenie so
silou ôsmeho stupňa Richterovej škály.
Otras uvoľnil približne 90 miliónov ton
horniny, ktorá sa uvoľnila z výšky
niekoľkých stoviek metrov do vôd zátoky
Lituya. Náraz počuli aj ľudia vo vzdialenosti
až 80 kilometrov.
• Tsunami, ktorú pád hornín spôsobil, bola
obrovská. Zničila vegetáciu až vo výške 525
metrov, čo z nej robí vôbec najvyššiu vlnu,
akú kedy človek zaznamenal. Napriek tomu
si vyžiadala iba päť obetí.
Južné Čile - 1960
• Najväčšie historické zemetrasenie (M = 9,5)
spustošilo 22. mája 1960 oblasti južného Čile.
Po hlavnom otrase nasledovala séria ďalších
zemetrasení pozdĺž zlomovej plochy dlhej
1000 km. Vzniknuté cunami spolu so
zemetrasením znamenalo stratu 490 – 5700
ľudských životov. Vlna o rýchlosti 700 km/h
prebehla celý Pacifik a okrem škôd v Čile
zničila aj pobrežie Havaja a Japonska. Po tejto
udalosti bol pôvodne americký systém PTWC
rozšírený do väčšiny krajín tichomorskej
oblasti.
Zaujímavosti:
• existujú historické dôkazy o takzvaných
megatsunami. Potenciál majú zosuvy
pôdy alebo dopady kozmických telies.
Príkladom je globálne megatsunami,
vyvolané dopadom planétky Chicxulub
na konci druhohornej kriedy, pričom
jedna simulácia naznačuje, že okamžité
vlny z dopadu mohli dosiahnuť výšku až
1,5 kilometra.
Zaujímavosti:
• Je zaujímavé, že palmy úspešne odolávajú invázii tsunami.
Keď sa všetko zrúti naokolo a vyvrátia sa ďalšie druhy stromov,
palmy zostanú prakticky nepoškodené. Rozvetvený koreňový
systém paliem je vynikajúcim vyvážením. A kmeň týchto
stromov je veľmi pružný, je ťažké ho zlomiť ani vlnou tsunami
a hurikánom.

• Európu cunami zasiahnu len zriedka. Ale v roku 1755 bolo

portugalské mesto Lisabon takmer úplne zničené. Podľa
dokumentov sa obeťami tragédie stalo asi 60 000 ľudí.
Námorníci, ktorí prístav po cunami navštívili, to jednoducho
nespoznali. Táto katastrofa bola jedným z dôvodov, prečo
Portugalsko začalo strácať titul veľkej námornej sily.
Ďakujeme za
pozornosť