BLESKY A HROMY

Autor: Alžbeta Tuková

Za horúcich vlhkých dní sa často tvoria
búrkové oblaky. Vplyvom silných vzdušných
prúdov v nich do seba narážajú kvapky a
krúpy a vznikajú pri tom elektrické náboje.
Keď sa náboje nahromadia, dôjde medzi
nimi k výboju v podobe blesku – gigantickej
iskry, ktorá často preskočí až na zem. Pri
tomto záblesku sa náhle uvoľní teplo, čím
sa okolitý vzduch začne prudko rozpínať, čo
vyvolá hrmenie.
Prečo nás blesky zaujímajú?
• Smrteľné nebezpečenstvo

o počet bleskov: asi 3 miliardy/rok,

o doba trvania blesku : 250 ms (max. 1,2 s),
o dĺžka blesku : 600–2100 m (max. 4,9 km),
o teplota až 30 000°C,
o rýchlosť okolo 100 000 km/s.
o až 80% osôb zasiahnutých bleskom umiera
• Nebezpečenstvo pre leteckú
dopravu a raketoplány
• Ale aj….
… super objekt pre fotografov
 Ako vzniká blesk
• Pohybom vodných kvapiek
Trením kvapiek a molekúl vzduchu
vzniknú zelektrizované kvapky, vo
vnútri nabité kladne, na povrchu
záporne.
• Pôsobením vetra (prudké nárazy)
Činnosťou vetra sa rozpadnú na
menšie kvapôčky (tj. oddelenie
náboja)
• Rozdelením náboja v mraku
• Výbojom
 Podstatou vzniku blesku je:

• Elektrický (atmosferický) výboj:

– Medzi jednotlivými časťami mraku
– Medzi oblakmi navzájom
– Medzi oblakom a zemou
• Priebeh blesku má
dve fázy:
– Prvá etapa = prípravná
– Druhá etapa = hlavná
 Druhy bleskov:

• Eliášov oheň
• Čiarový blesk
• Plošný blesk
• Perlový blesk
• Guľový blesk
 Eliášov oheň
• Tichý výboj doprevádzaný
svetielkovaním a slabým
praskaním
• Výskyt: počas búrok a víchric
• Vzniká ak medzi nábojom na zemi
a v oblakoch nie je dostatočné
napetie
• Pripomína plamienky – oheň
• Pozorovatelia sa ho často
pokúšajú hasiť 
 Čiarový blesk
• Najčastejší druh
• Medzi zemou a mrakom
• Medzi mrakmi (až 3x častejšie)
• Má kľukatú, rozvetvenú dráhu
pretože vodivosť vzduchu nie je
všade rovnaká.
 Plošné blesky
• Vznikajú vo vnútri mraku
• Vyzerajú akoby vzplanul oblak.
• Nie je doprevádzaný hrmením.
• El. náboj nestačí na vytvrenie čiarového
blesku medzi oblakmi.
 Perlový (ružencový) blesk
• Tvorí ho niekoľko svietiacich telies guľového
tvaru (vzdialené 7 – 12 m) v rade.
• Jeho tvar pripomína perly na šnúrke.
• Väčšinou vzniká na dráhe, po ktorej už
predtým prešiel čiarový blesk.
• „gule“ sa objavujú naraz, ale miznú postupne
(„vybuchujú“)
• Sú doprovádzané značným zvukovým
efektom
 Guľový blesk
• Guľovitý (hruškovitý) tvar.
• Najčastejšie sa objavuje počas zimných búrok a ku koncu
búrky
• Má tvar červenej svietiacej gule alebo dutej gule veľkej 10-
20 cm, obklopenej namodralou vrstvou s neostrými
hranicami.
• Trvá od zlomkov sekundy po niekoľko minút, najčastejšie
3-5 sekúnd.
• Jeho rýchlosť je rôzna. Pohybuje sa od mraku k zemi. V
blízkosti zeme alebo v miestnosti asi 2m/s. Môže se tiež
nehybne vznášať. Jeho pohyb niekedy súvisí so smerom
vetru, inokedy nie.
• Môže se rozpadnúť na menšie guľové blesky, alebo sa
meniť na perlový blesk
 Hrom
• Kedysi ľudia verili, že je prejav božieho hnevu.
• V skutočnosti je to zvuk, ktorý vzniká pri
zahriatí vzduchu bleskom. Blesk vidíme v tom
istom okamihu ako vzniká. Zvuk hromu sa
nesie vzduchom pomalšie a preto ho počujeme
o niekoľko sekúnd neskôr.
• Čím sme bližšie k búrke, tým rýchlejšie po
blesku nasleduje hrom. Keď zrátame sekundy
medzi bleskom a hromom a súčet vydelíme
tromi, získame približnú vzdialenosť v
kilometroch od miesta, kde udrel blesk.
 Hrom
• Pri výboji sa vytvárajú vysoké teploty, pri
ktorých molekuly „horia.“ Toto prudké zahriatie
vedie k rýchlemu a nečakanému zvýšeniu tlaku
vzduchu, ten sa šíri do okolia, rozpína sa,
exploduje a vytvára vedľa tlakovej aj zvukovú
vlnu.
• Typický búrkový rachot je daný tým, že výbojov
je niekoľko, a tým, že vzduch sa po prechode
blesku zase prudko ochlazuje s rovnakým
zvukovým efektom. Ak sme blízko, počujeme
tresk, ak stojíme dalej, burácanie, zásobené
ozvenou odrazenou od rôzne teplých vrstiev
vzduchu.
KONIEC