Meranie hmotnosti

• V medzinárodnej sústave jednotiek SI

sa hmotnosť zaraďuje medzi
základné
• Základnou jednotkou hmotnosti je
kilogram (značka kg).
• Kilogram je jednotkou hmotnosti
• Rovná sa hmotnosti medzinárodného
prototypu kilogramu. Pri danych
podmienkach.
 Rozdelenie váh
• Meranie hmotnosti sa nazýva váženie. Zariadenia,
určené na zisťovanie hmotnosti telies alebo látok,
sa nazývajú váhy.
• Pri vážení meriame kľudovú hmotnosť objektu
(telesa). Tá sa zisťuje na základe merania tiaže
meraného objektu.
• Najvyššia relatívna presnosť dosahovaná pri
prácach v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery
(BIPM) je v ráde 10-9 kg pre hmotnosť 1 kg.
 Mechanické váhy

Do skupiny mechanických váh patria

najmä pákové a pružinové váhy. Sú
založené na mechanickom princípe
vyvažovania bremena.
 Pákové váhy

• V minulosti patrili pákové váhy k

najrozšírenejším meradlám hmotnosti. Vďaka
svojim výborným metrologickým vlastnostiam a
prevádzkovej spoľahlivosti sa vo veľkej miere
používajú doteraz.
• Pracujúna princípe porovnávania silových
účinkov (tiaží) meraného objektu a
vyvažovacieho objektu -závažia. Preto nameraná
hodnota nezávisí od veľkosti miestneho
gravitačného zrýchlenia.
• Váhy sú v rovnováhe vtedy, keď sa
rovnajú momenty tiažových síl na
opačných stranách ramena váhy.
• Vyvažovací moment sa mení zmenou
hmotnosti závažia (pri rovnakých dĺžkach
ramena), resp.zmenou polohy ťažiska
posuvného závažia na ramene.
a) rovnoramenné váhy, b) pákové váhy s bežcom
Rovnoramenné váhy
Hlavnou časťou rovnoramenných
váh je vahadlo 1, ktoré v strede
podopiera vodorovná hrana (brit) 2 na
hladkej podložke (lôžku). Na koncoch
vahadla sú zavesené dve rovnaké misky.

Otočné body vahadla na brite a závesoch

obidvoch misiek majú
1 – vahadlo, 2 – brit, 3 – jazýček, 4 –
stupnica, 5 – meraný objekt, 6 – závažie
byť v jednej rovine. Uprostred vahadla je
jazýček 3, ktorého koniec ukazuje na
stupnicu 4. Pred meraním,
keď sú misky prázdne, má jazýček smerovať
na stred stupnice. Pri meraní sa na jednu misku
kladie vážený objekt 5, na druhú misku sa kladú závažia 6 so známou hmotnosťou.
Závažia sa pridávajú
dovtedy, kým sa jazýček váh opäť neustáli v strede stupnice. V tomto stave sa v
ideálnom prípade
hmotnosť váženého objektu rovná hmotnosti závaží.
• Do tejto skupiny váh patria aj analytické váhy, určené
na presné merania v laboratóriách (obr. 19.4). Zvyčajne
sa umiestňujú do sklenej skrinky, ktorá ich chráni pred
vonkajšími vplyvmi. Ich základnoučasťou je vahadlo,
nesúce tri brity, ktoré slúžia na prenos vonkajších síl na
vahadlo. Stredný brit slúži ako oporný bod, okolo ktorého
sa vahadlo natáča. Koncové brity slúžia na prenos
zaťažujúcich síl. Sú na nich zavesené závesy, ktoré nesú
misky. Závesy sú zostrojené tak, aby zostali v
horizontálnej polohe aj pri vychýlení misky v dôsledku
necentrického uloženia závažia. Na dosiahnutie výrobcom
garantovaných metrologických vlastností musia byť váhy
vyvážené vo vodorovnej polohe. Tá sa nastavuje
nastaviteľnými nožičkami a kontroluje sa integrovanou
libelou.
Princíp bežcovej pákovej váhy

1 – vahadlo, 2 – brit, 3 – ukazovateľ, 4 – stupnica,

5 – objekt s neznámou hmotnosťou, 6 –
vyvažovacie závažie

• Meraný objekt s neznámou hmotnosťou m sa

vyvažuje posúvaním závažia s konštantnou
hmotnosťou mz (tzv. bežcom) po ramene
vahadla.
princíp sklonovej pákovej váhy

• Vyváženie objektu sa dosahuje výchylkou

naklápacieho vahadla s protizávažím zo
základnej nulovej polohy. Rovnovážna
poloha, v ktorej sa vahadlo ustáli, je pre
každé zaťaženie iná. Meradlom hmotnosti
je výchylka vahadla.
Kombinované váhy

• predstavujú kombináciu
predchádzajúcich typov,
najčastejšie závažových a
sklonových. Závažia slúžia na prestavenie
rozsahu, poloha naklápacieho ramena bez
akejkoľvek ďalšej manipulácie uvádza
hmotnosť objektu v danom rozsahu.
Pružinové váhy
• Pružinové váhy sú založené na
mechanickom princípe.

• Vážený objekt sa zavesí na

misku, ktorá je pripevnená na
pružinu. Pružina je chránená
pred poškodením skleneným,
resp. hliníkovým obalom.
Vplyvom tiaže objektu sa pružina
natiahne a jej voľný koniec
zobrazí hmotnosť objektu na
stupnici.
Elektromechanické váhy

• V tejto skupine váh sa v praxi najčastejšie

používajú odporové (tenzometrické) váhy.
• Ďalej sem zaraďujeme aj kapacitné,
indukčnostné a piezoelektrické váhy.
Všetky majú elektrický výstup.
Tenzometrické váhy

• základom tenzometrickej váhy je pružný deformačný

člen, na ktorom sa nachádzajú tenzometre
• Tvary deformačných členov sú rôzne. Používa sa nosník,
valec, špirála a podobne.
• Materiál deformačného člena má vykazovať minimálnu
hysterézu, minimálne dopružovanie, minimálne vnútorné
pnutie po tepelnom spracovaní a stálosť i izotropiu
modulu pružnosti v ťahu lineárne závislého na teplote.
Má mať veľkú hodnotu medze klzu a veľkú dynamickú
pevnosť.
• Deformačné členy sa vyrábajú z materiálu, ktorý
dobre prenáša deformácie, napr. z hliníkovej
zliatiny, alebo ocele. Pri zaťažení deformačného
člena meraným objektom by sa nemala prekročiť
jeho medza prieťažnosti.
• Pri deformácii pružného člena dochádza zároveň
aj k deformácii tenzometra a následne k zmene
jeho elektrického odporu.
• na meranie hmotnosti sa používajú obidva typy
tenzometrov – kovové aj polovodičové.
Tenzometre sa na deformačný člen lepia, alebo
sa naň priamo naprašujú
1 – deformačný člen, 2 – tenzometer,
3 – plášť snímača, 4 - kryt

• Meraný objekt sa
položí do stredu hornej časti
deformačného člena 1.
Zaťaženie v meracej ose
spôsobí ohybové napätie
hornej časti deformačného člena –
krúžku. To vedie ku vzniku
tangenciálnych deformácií hornej časti
krúžku v tlaku a jeho spodnej časti v ťahu. Deformácie na
obidvoch stranách krúžku sa merajú štyrmi
špirálovito vinutými tenzometrami 2 v tvare medzikružia.
Deformačný člen je s optimálnou priečnou a
pozdĺžnou tuhosťou spojený s plášťom snímača 3.
• Signál z tenzometrov sa vyhodnocuje vo vyhodnocovacej jednotke, ku ktorej
je možné pripojiť počítač
• a) dynamické nápravové váhy na zisťovanie hmotností
dopravných prostriedkov (kamióny, vagóny a podobne).
Postupne sa meria zaťaženie jednotlivých náprav pri
rýchlosti okolo 5 km/hod. Súčtom zaťaženia jednotlivých
náprav sa zistí celková hmotnosť váženého vozidla,
merací rozsah býva do 120 t
• b) zásobníkové váhy vážia kvapalné a sypké materiály v
rôznych zásobníkoch, najčastejšie sa používajú v
potravinárskom a chemickom priemysle a v stavebníctve,
využívajú sa najmä na riadenie plnenia a vyprázdňovania
zásobníkov,
• c) plošinové váhy sa najčastejšie používajú v obchodnom
styku, ich merací rozsah môže byť od niekoľkých
kilogramov až po niekoľko ton, ich konštrukcia sa
prispôsobuje zamýšľanému použitiu
• d) žeriavové váhy merajú hmotnosť objektov
zavesených na háku žeriava. Väčšina žeriavových váh
býva doplnená veľkoplošnými zobrazovacími jednotkami
• e) pásové jednovalčekové a dvojvalčekové váhy sa
používajú na obchodné aj technologické účely.
Nachádzajú sa pod pásovým valčekovým dopravníkom, v
ktorom sa jedna alebo dve valčekové stolice nahradia
snímačom hmotnosti. Umožňujú merať celkové
prepravené množstvo aj okamžitý prietok materiálu,
rýchlosť pohybu a zaťaženie dopravníkového pásu
• f) dávkovacie pásové váhy sú vybavené regulátorom
porovnávajúcim okamžité prepravované množstvo
materiálu s požadovaným množstvom. Chyba
dávkovania dosahuje 0,5% až 1%, váhy sa vyrábajú pre
celkové prepravované množstvá od desiatok kilogramov
až po tisíce ton za hodinu
• g) rozdielové (diferenciálne) dávkovacie váhy merajú
úbytky hmotností v zásobníku materiálu a zaisťujú
konštantný úbytok hmotnosti materiálu v čase. Chyba
dávkovania vztiahnutá k požadovanej hodnote prietoku
sa pohybuje v rozpätí od 0,25 až do 0,5%.
Váhy na princípe elektromagnetickej
silovej kompenzácie
• Najpresnejšie elektronické váhy využívajú
elektromagnetické vyvažovanie pôsobiacej
sily
• majú 10 až 1000 krát menšiu dovolenú
chybu ako priemyselné meradlá hmotnosti
s deformačnými členmi a tenzometrami
• Váhy s elektromagnetickou kompenzáciou
využívajú dve základné mechanické
riešenia – pákové váhy a váhy s
paralelným vodiacim mechanizmom.
• elektromagnetická sila sa využíva na
spojité kompenzovanie gravitačnej sily,
vyvolanej objektom s neznámou
hmotnosťou. Meria sa elektrický prúd,
ktorý generuje elektromagnetickú silu a
kompenzuje neznámu hmotnosť. Zistená
hodnota sa digitalizuje, kompenzuje sa
vplyv teploty. Dosiahnutie polohy
označujúcej rovnovážny stav sa detekuje
pomocou optického snímača.