Zbigniew Nienacki Pan Samochodzik i Skarb Atanaryka Copyright by Zbigniew Nienacki (dediia) Translation 2005 by Peter ako Cover

er design 2005 by Viera Fabianov Slovak editon 2005 by Ikar

ISBN 80-551-0985-0

VOD

... Km som po svojom strkovi nezdedil nezvyajn auto, ktor zaprinilo, e ma zaali vola pn Tragik, tudoval som dejiny umenia na jednej naej univerzite. U vtedy sa u ma prejavili detektvne schopnosti, ktor spsobili, e som preil niekoko nezvyajne dramatickch prbehov a zskal som pre nae mze vemi cenn kultrne pamiatky. Neskr to malo rozhodujci vplyv na skutonos, e po skonen tdia ma zamestnali na Ministerstve kultry a umenia ako pecilneho detektva in povedan - loveka pre zvltne lohy. Mojou lohou bolo predovetkm vyhadvanie cennch poskch umeleckch diel a muzelnych zbierok stratench poas vojny alebo ukradnutch hitlerovcami. Neskr som sa tie pustil do boja proti falovateom umeleckch diel, nepoctivm priekupnkom staroitnost, ako aj zlodejom a paerkom naich kultrnych pamiatok. Niektor zaujmavejie prbehy z tch ias som opsal v cykle poviedok o pnu Tragikovi. Je ich a dvans. Ale i dramatick prbehy z mojich tudentskch rokov mali upadn do zabudnutia len preto, e vtedy som nepracoval na ministerstve a e ma nevolali pn Tragik? Ak zaujmav je naprklad prbeh objavenia slvneho Atanarichovho pokladu z rdzeho zlata, ktor som preil ako tudent, ke som sa cez przdniny zastnil archeologickch vykopvok v dedine Gsiory? Predstavte si obrovsk mnostvo zlatch predmetov, nesmierne cenn poklad, ktor sa podarilo njs iba vaka udskmu dvtipu a vede. A koko nezvyajnch prhod sme zaili pri jeho objavovan...

Iste vs trpi otzka: kto bol kr Atanarich? Preo prve v Gsiorach v Posku sa naiel jeho zlat poklad? Ve kr Atanarich bol Gt a o robili Gti - kandinvsky kme - na poskom zem pred dvetisc rokmi, lebo z onch ias pochdzal ich zlat poklad. Na tieto otzky vm odpovie tto knika. Pravlasou Gtov bola jun kandinvia. V treom storo nho letopotu zaloili obrovsk tt Ostrogtov a Vizigtov v juhovchodnej Eurpe. dermi ich meov padli dve vek mest: Olbia pri stoku Bugu a Dnepra, ako aj Tyras pri st Dnestra. Pod vedenm Alaricha vyrabovali Atny, Korint, Rm. Na zaiatku piateho storoia ovldli panielsko a neskr pod vedenm Teodoricha Vekho ovldli Taliansko. Dovtedy takmer neznmy seversk germnsky kme si zbraou podmanil cel Eurpu od step pri iernom mori a po dalek panielsko. Ako sa stalo, e v treom storo sa Gti ocitli a pri iernom mori? O Gtoch vznikli stovky vedeckch prc aj romnov. Spisovateom uaroval prbeh krsnej gtskej krovnej Amalasunty a jej degenerovanho syna Atalaricha, nadchnala ich postava vekho gtskeho kra Teodoricha a jeho mdreho ministra Rimana Kassiodora. Ale hoci o dejinch Gtov sa napsalo toko knh, ani v jednej sa jednoznane a vyerpvajco neodpoved na otzku: kade a kedy vyrazili Gti zo svojej severskej vlasti. Minister kra Teodoricha, mdry Kassiodor, v rokoch 526-533 na rozkaz svojho vldcu napsal Dejiny Gtov". Do naich ias sa zachovali iba v nedobrom vahu, ktor urobil mnch Jordanes, pvodom Gt, v roku 551. Vtedy, ke u Ostrogti zmizli z politickej arny sveta, chcel ich pripomen na strnkach kniky

s latinskm nzvom De origine actibusque Getarum" (O pvode a inoch Gtov). Jordanes pe, e pod vedenm kra Bericha Gti vyplvali od brehov kandinvie a na troch jaseovch lodiach sa dostali cez more k miestu, ktor nazvali Gothiscandza". A bolo to posk pobreie Baltickho mora, lebo Jordanes pri opise putovania gtskeho kmea Gepidov, ktor vyrazil zo svojho zemia po stopch Gtov o niekoko desiatok rokov neskr, hovor: Teda tto Gepidovia zo zvisti obsadili kraj Spesis na ostrove obkenom vodami Visly, ktor vo svojej rei nazvali Gepedojos." Len niekoko viet z Jordanesovej knihy - a koko vedeckch sporov a polemk! Keby naraz prehovorili vetci, o sa vyjadrili k tejto veci, vznikla by tak vek vrava, e by prehluila rmus tartujceho prdovho lietadla. Ale ten krik tlmia strany hrubch foliantov a iba ticho zur ako jarek medzi stenami pracovn historikov a archeolgov. My, laici, musme dobre naahova ui, aby sme z toho aspo osi zauli... Gti teda vyrazili zo svojej vlasti pravdepodobne krtko pred zaiatkom alebo na zaiatku nho letopotu. Mono vbec dverova Jordanesovi, ktor rozprva o tomto putovan a o es storo neskr? - uvauj historici. A smej sa z tch troch jaseovch lod". Vari je mon, aby kme, ktor si potom podmanil takmer cel antick svet, vyrazil do boja na troch plavidlch? Prichdzaj k zveru, e Jordanes nm vyklad star gtsku poves. Tri jaseov lode maj symbolizova neskorie delenie Gtov na Ostrogtov, Vizigtov a Gepidov. Vedci vak uvauj: Mono poves je aj dejinami prchodu Gtov do stia Visly. Lene nebolo im bliie a ahie prejs cez Jutsk polostrov a potom popri Labe a Dunaji dosta sa k iernemu moru?" Mnoh historici vehementne tvrdia: Nie, Gti nikdy neboli na poskom baltickom pobre."

Ak prijmeme nzor, e putovanie Gtov prebehlo tak, ako ho opisuje Jordanes, znova nm cestu zahat more otzok. Koho stretli Gti na baltickom pobre v Pomoransku? Narazili na germnskych Burgundov - ako tvrdia niektor nemeck vedci? Alebo bojovali s kmemi pomoranskch Praslovanov? Zvazili nad nimi, alebo boli porazen? Ako dlho sa zdrali v pomoranskom kraji a kedy pokraovali alej vo vbojoch, ktor im priniesli tak slvu? Do sporu historikov sa zamieali archeolgovia. Kde sa dvaja bij, tam tret vaz - zdalo sa, e archeolgovia jasne rozltia zhadu tzv. gtskej zleitosti". Ve ak Gti boli na poskom pobre v Pomoransku, museli predsa zanecha nejak stopy. ... Stopy tam s. Vea stp. Nejasnch, zamotanch, navzjom prepletench ako apaje zvierat v divokom pralese. Ktor z nich je t hadan, sprvna, o ns privedie k cieu? Archeolgovia - stopri dejn" - prehrabvaj star pohrebisk na pobre, nachdzaj hlinen riady, kovov ozdoby, spoznvaj materilnu kultru ud, o tu ili pred stroiami. A tak ako v pralese, ke sledujeme spleten stupaje a zrazu sa nm pred oami objav slnkom zaliaty priestor bez stromov a zd sa nm, e sme sa u dostali na okraj lesa, aj archeolgovia sa neraz domnievali, e rozltili gtsku zhadu. Potom sa ukzalo, e to bola iba nevek polianka uprostred stromov. A za ou je znova hust les pln zamotanch stp.

PRV

KAPITOLA

Pawel si chce da nars hriadku Hadanie magickch kruhov" Stretnutie s tmou Alfred z dolia Stran prbeh deda Rzyndu Zlat poklad Smutn prpad lovcov rakov udn svetielko Pavol, preo ma prenasleduje?"

Blili sa przdniny - mali by posledn v mojom ivote, lebo konene som skonil tdium dejn umenia, dokonca som napsal aj diplomov prcu. Ako obyajne chcel som sa poas przdnin zastni archeologickej expedcie a potom prhody z takej vpravy opsa v novinch, v ktorch som si ako redaktor privyrbal ku skromnmu tipendiu. Historik umenia nezarba v redakcii vea peaz. Zvyajne pe sprvy alebo recenzie z umeleckch vstav alebo lnky o nejakch objavoch umeleckch diel. K tipendiu som si teda skromne prilepoval. Napokon, koho zaujma korepondencia z archeologickej expedcie, a to nie kdesi za hranicami, v Egypte alebo Pamre, ale z vykopvok priamo v Posku? A predsa som sa teil, e sa z redakcie dostanem do dediny Gsiory. Na bliace sa przdniny som sa teda teil. Jedin staros mi robil mj brat Pawel, ktor prve zmaturoval, ale neprejavoval chu alej tudova. Celkove to bol mladk udne zatrpknut voi celmu svetu, s podivnmi manierami a bez zujmu o kohokovek okrem vlastnej osoby. Rodiia usdili, e mem ma naho dobr vplyv, vzbudi v om zujem o nieo a urobi z neho hodnot-

nho loveka. Preto ma poprosili, aby som ho vzal so sebou na plnovan archeologick vpravu a venoval mu viu pozornos ne doteraz. Prve v tom ase ma vzruovali zhadn kamenn kruhy" v Pomoransku a svojou tbou preskma ich tajomstvo som chcel nainfikova aj svojho mladieho brata. Povedal som mu: - Pawel, m iba devtns rokov. Ale svet v tvojich oiach vyzer ako star a pinav handra. Naozaj nejestvuje ni, o by a primne zaujalo? i a neme ni nadchn, prekvapi, vzrui, uchvti?... Tohto roku si zmaturoval. Urobil si matru s priemernm vsledkom. Napokon, vetko v tebe je priemern, vlan, nijak. Sksil si sa dosta na univerzitu, ale neprijali a. Ukzalo sa, e nem nijak zvltne zujmy. Rovnako nespene by si mohol tudova chmiu, fyziku, matematiku, nrodopis, medicnu i archeolgiu. Rodiom ani mne, svojmu bratovi, si nikdy nespsobil nijak problm. Ale ani chvku radosti, poteenia i hrdosti. Po ptnstich mintach zane zva, aj keby si tal najzaujmavejiu kniku, ja zvam po piatich mintach v tvojej spolonosti. Povedz mi: o z teba vyrastie? Raz z teba stran edivos, pliese a stuchlina ako z przdneho kapustnho suda. Prosm a, zaujmaj sa o nieo a zani by normlnym lovekom, nie iba przdnym spacm vakom bez srdca a bez due, nezaujmavm obalom, ktor iba pripomna osi v tvare loveka. A povedz mi, o chce so sebou robi, ke a neprijali na tdium? Pawel zvol. - Teraz pjdem s kamomi na przdniny k moru. Vie, o som sa rozhodol? - zrazu oil. - Dm si nars hriadku. Len tak vdsku, lebo ete nezarastm vemi husto. Predstavil som si Pawlovu tvr s riedkymi mladckymi chpkami, ryav, kared fziky a nad nimi obrovsk

nos, mal ospal oi, a poctil som poriadnu nechu, akoby v tejto miestnosti spolu s nm bol aj nenviden zpach varenho karfiolu. - Si smieny, - vyhlsil som. Mykol plecami. Hovoril akoby z printenia, ako lovek, ktor u vetko preil a vetko m za sebou. - Ak sa ti ja zdm smieny, o maj poveda t, ktor pozeraj na teba? m sa teraz zaober? Alchmiou? Jedmi? Ponohospodrstvom? i chce pestova bavlnu alebo chyst vpravu za zlatm rnom? Rozprval dlho a popletene ako vetci v naej rodine. Poutovaniahodn, smutn lovek. o by som dal za to, aby som ho zbavil tej nudy a edivosti, aby som vdchol ducha do tej hlinenej figry s vekm ervenm nosom a lcami, ktor mali zars neudriavanou vdskou hriadkou... Odloil som zo stola kniky, rozloil som mapu krajov vchodnho Pomoranska. Zazelenela sa vek kvrna Tucholskho pralesa, zke, dlh jazer Kaubskej viny pozreli na ns ako mnostvo primrench modrch o. - Pozri sa, Pawel, - zaostrenm koncom ceruzky som sa dotkol ervenej nitky cesty vincej sa pomedzi jazer. - Pred dvoma rokmi som iel tadeto od Kartz s archeolgom doktorom Andrzejom K. Pomhal som mu hada kamenn magick kruhy". Spod stohu knh som vytiahol obal s fotografiami a narchlo robenmi kicami. - Nevie si predstavi, ak obrovsk dojem urob pohad na kamenn kruh. Vojde do lesa, na vresovisko pri jazere, a tu zrazu vid niekoko obrovskch kruhov vytvorench z podlhovastch kameov. Uprostred kruhu stoja obyajne tri balvany, z ktorch prostredn zvykne by vy ne krajn. Tie tri balvany archeolgovia nazvaj trility", tie podlhovast zasa stly". Kamenn

11

kruhy s zahalen tajomstvom, zhadou akou na rozltenie. Pravdepodobne ich vytvorili Gti! Ale to je dlh rozprvanie... - Prosm a, nerob mi prednku, - zastonal Pawel. - M rd kriminlne romny? - Jasne. Len nie od naich autorov. - ia, to bude detektvka" od poskho autora. Pamtm si, bol prve zaiatok septembra, veer, terigali sme sa s Andrzejom do Kartz. Preli sme peo asi ptns kilometrov. Boleli ma nohy, bol som hladn a unaven, tlail ma batoh a polovica stanu. Bol ostatn de leta a ostatn de tohoronej vonosti, na druh de sme mali nasadn na autobus do Gdanska a odtia vlakom domov, ku kadodennm povinnostiam. Andrzej bol archeolg a ja som konil dejiny umenia. Putoval som s Andrzejom u vye tda. Nali sme hradisko z ranho stredoveku, ktor u ktosi kedysi objavil a spomenul vo vedeckej prci. Natrafili sme aj na skriov" hroby zo zaiatku doby eleznej asi 800 rokov pred nam letopotom. Rozhodli sme sa prenocova v dedine Gsiory, cez ktor sme nhodou prechdzali. Boli sme tak zmoren, e sa nm nechcelo postavi stan, ale poprosili sme o nocah v stodole. Gazda, Kaub, ns prijal vemi priatesky a pohostinne. Rozpovedali sme mu, odkia a preo putujeme. - Kruhy z kamea? Hroby nasypan z kamea s balvanom navrchu? S, tu u ns. P kilometrov od dediny. Pri jazere. Poakovali sme sa za nocah a hoci sa blila noc, pokraovali sme smerom, ktor nm Kaub ukzal. Andrzej nectil navu, ke ho od ciea delil iba mal krok.

Krali sme cez pust, udoprzdnu krajinu. Na jalovch kamenistch vkoch rstol vres a malik zakrpaten borovice, piesit cesta viedla cez hlbok voz medzi strmmi boiami. Na obzore sa rysovali stromy - okraj rozahlho Tucholskho pralesa. Pekn malebn kraj vak zakrval svoju krsu sivou zclonou smraku. Nad jazerom sa vypnal nevek vok a riedky lesk schdzal po strmom bo pahorku a do jazera a k malikmu mtnemu potiku. A tu na vyvenine a nad brehom potoka od vekov driemalo star pohrebisko. Pomedzi kmene stromov vyrastali zo zeme podlhovast balvany, jedny akoby chaoticky porozhadzovan bez ladu a skladu, in zasa uloen do vekch symetrickch kruhov okolo trilitov. Tma znemoovala dkladnejiu prehliadku pohrebiska. Na brehu jazera pri st potika sme si postavili stan. Rozloili sme ohe, lebo v blzkosti vody bolo cti chlad bliacej sa jesene. Dobre sa pamtm na t chvu. Ve sa ku mne blila TMA. Tajomn, nejasn ako mesiac visiaci nad jazerom, zaclonen iapkou ltkavej hmly. Okolo ns bola tma a ticho. Praskanie sosnovch halzok horiacich v ohnisku sa zdalo vemi hlasit. Niekoko krokov od ns spali mohyly a magick kruhy, pruh svetla od oha nehlune plynul po hladine jazera kamsi k druhmu brehu, ktor sa ledva rysoval v tme. Videl som Andrzejovu tvr - zku, pretiahnut tvr, ktor v iari oha bola takmer erven, ervenkav odtie mali aj jeho svetl vlasy. Pomyslel som si, e sa celkom podob na Gtov, ktor pred necelmi dvoma tisckami rokov sedeli pri ohni mono prve tu, na tomto mieste, a ktorch stopy - tie magick kruhy a mohyly - tak trpezlivo hadal. Vetci maj bielu kou, svetl vlasy a prjemn oi, s vysokej postavy," - psal o Gtoch v 6. storo

grcky historik Prokop z Cezarey, dvorn kronikr byzantskho cisra Justinina. Zrazu sa pruh svetla na jazere zachvel a zlomil. A potom som zaul tich plechot a zazrel obrysy rybrskeho lna. Mlky a nepohnute sme oakvali prchod hosa. Pritiahlo ho z noci svetlo nho oha. Hodil sa do koloritu okolia tak ako nikto in. Bol to star sedemdesiatron kaubsk rybr Alfred Rzynda, tu nazvan Alfred z dolia. Teraz, pri rozhovore s Pawlom, som si predstavil, e som jednm z gtskych kazov. Predo mnou sedel mlad, ale celkom unuden lovek, ktorho nezaujmalo ni okrem vlastnej nezaujmavej osoby. Ako v om prebudi ivot a rozdcha tbu po dobrodrustvch? Na dosiahnutie tohto ciea boli povolen vetky hmaty, mohol som poui vetky magick kony. epkal som. Zhada mi nurovala sta: - Jazero, pri ktorom sme nali star pohrebisko a kamenn kruhy, nazva sa Dlh. Ale Alfred z dolia, ie Rzynda, mi povedal, e niekedy ho volaj Zlat. Po mnoh roky medzi Kaubmi, ktor obvali dedinu Gsiory, tradovala sa z pokolenia na pokolenie legenda, e kamenn mohyly pri jazere ukrvaj zlat poklady. Dokonca sa nali aj tak, o prisahali, e vo svtojnskej noci videli v mohylch plan ohne. V povestiach zlato zakopan v zemi hor. Alfred z dolia rozprval, e jeho star otec, rybr na Dlhom jazere, rozhodol sa vybra z mohl poklady. Cez svtojnsku noc potajomky, e o tom nevedela ani vlastn ena a synovia, vybral sa na pohrebisko a pozeral, z ktorej mohyly vychdza iara zlata. Mal so sebou lopatu a mohylu rozkopal. Naiel v nej vzcne pred-

mety zo zlata, najdrahie klenoty. Koht prv raz zakikirkal, ke dedo Rzynda preniesol poklady do loky, aby ich odviezol do svojho domu. udia hovoria, e poklady ukryt v mohylch stria neist duchovia. Dedo Rzynda sa prevrtil s lokou na jazere a poklady sa potopili do hlbiny. Rzynda sa pokal zachrni vek zlat misu, ale bola tak ak, e ho ako mlynsk kame stiahla na dno jazera. Lakomstvo nedovolilo Rzyndovi, aby sa rozlil s akou zlatou misou, nepustil ju z rk a utopil sa spolu s ou. Odvtedy u ani jednej svtojnskej noci nehorelo na pohrebisku zlato. V mohylch u nie s poklady, star otec Rzyndu ich vykradol a spolu s nimi spoinul hlboko pod vodou. Pawel sa nepokojne zahniezdil na stolike. Skepticky sa usmial, ale jeho slov zneli vemi nervzne a rchlo. Nevedel zakry zujem. - Je to, prirodzene, iba legenda? Vmysel? Vak? - Neviem... Vzdychol si. Azda mu bolo to, e prbeh deda Rzyndu treba zaradi medzi rozprvky? Vytiahol som spomedzi knh fotografiu pohra s ukom. Na zadnej strane fotky bol npis:
ZBIERKA ARCHEOLOGICKHO MZEA: ZLAT POHR, DLH JAZERO VO VCHODNOM POMORANSKU

- Ten pohr sa naiel ete pred vojnou. Nlezca ho venoval mzeu. Prosm a, Pawel, neprezra to nikomu. udia by rozkopali mohyly a hadali by poklady. Znemonilo by to vedeck vskum. - A... a... - Pawlovi a vyrazilo dych od vzruenia, a nenaiel nijak in zlat predmet? - Star Rzynda mi rozprval, e hne po vojne nejak mldenec z dediny cel leto chytal v jazere raky, ktor po-

tom predval v meste. Jednho da sa zistilo, e ten mladk, syn chudobnho ronka, m vea peaz: kpil si pozemok pri jazere a staval tam vek dom. Azda zbohatol lovom rakov? Postavil si vek tehlov dom. Ale zaal pi a zomrel. Dom spustol a chtra, nikto z dediny nechce v om bva. Brnia sa, e je nedokonen, stoj na prkrom bo, aleko od cesty aj od dediny. Andrzej, ktor tri tdne riadi vykopvky na pohrebisku v Gsiorach, mi v liste psal, e v noci prechdzal okolo toho schtranho domu a v oknch uvidel svetlo. Voiel dovntra, ale vade bolo przdno a tma. Svetlo zhaslo, alebo bolo iba klamom... - Hm... - vyrazilo z Pawla. - Rozhodol som sa, e rozltim zhadu zlatho jazera". Idem sa prida k Andrzejovej expedcii. Ak chce, po so mnou. Vykali sa na bradu, kamoov aj na more... Andrzej a prijme ako robotnka. Dostane plat za prcu pri vykopvkach. Popoludnia bude ma von a poprehliadame okolie. - Fha, tak maj vyzera przdniny? Drina pri vkopoch. Neme mi zariadi nieo lepie? Nahnevane som zaal sklada vek mapu pobreia. Mj mlad brat sa prejavil - na moje gusto - ako vemi pohodln lovek bez akejkovek fantzie. Bolo mi u vetko jedno, i sa rozhodne s so mnou, alebo si vyberie more, kamoov a pestovanie briadky. utoval som iba nau matku, ktor ma predsa tak prosila: Vezmi ho so sebou, odtiahni od tch kamartov, nech sa o osi zaujma a nie je stle tak zatrpknut a unuden. Pamtaj, e aj ty, ako star brat, nesie zaho zodpovednos..." - Tak o? Ide so mnou? - sptal som ho naposledy. Poobzeral sa po mojej izbe, akoby hadal pomoc i zchranu u kohosi neviditenho. - Idem, - zahundral nevdne tnom loveka, ktor prejavuje niekomu ohromn lskavos.

Veer som Pawla zoil v malej zadymenej kaviarni. Sedel uprostred jemu podobnch chlapcov a dievat, ktor obsadili a tri stolky. Chlapci mali mal, riedke briadky a jeden bez brady bafkal z obrovskej fajky. m skr som svoju obben fajoku schoval do vrecka - nechcel som, aby si niekto myslel, e patrm k ich spolonosti. Dievat mali anjelsk tvre, ale vykrikovali ako kofy na trhu. Vetci najprv dlho a hlpo trali o autch jazykom, ktor sa sce podobal na moju materinu, ale bol akmsi jej udnm variantom. Potom sa nudili individulne aj kolektvne, a napokon zaali hra pri stolku aksi udn hru. Vyhadzovali dohora zpalkov katuku a s nezvyajnm naptm sledovali, na ktor stranu dopadne. Trvalo to vemi dlho. A tak dlho, e ma opustila trpezlivos a pobral som sa z kaviarniky pre. Na ulici ma dobehol Pawel a nejak vysok mladk v nohaviciach s nabitmi cvokmi ako na vojenskch baganiach. - Mj kamo Kuracia Rka, - predstavil ho Pawel. - Pozajtra odchdzame... - pripomenul som Pawlovi. Kuracia Rka mi dverne stisol pravicu. - Ach, to ty si ten pako, o nm odvdza Pawla. M fajn bracha. Berieme ho, ide s nami, hotov vec. Prsne som sa pozrel na svojho brata: Pn povedal: Pavol, Pavol, preo ma prenasleduje?"

17

DRUH

KAPITOLA

Hlavolam Mono veri Alfredovi z dolia? Vzdorovit a zaujat svedkovia? Spor vedcov Namiesto argumentov ps Znova zlato...

Vo vlaku do Gdanska aj neskr cestou autobusom do Kartz som Pawlovi vysvetoval: - Ak chceme njs poklad, musme poui t ist metdu ako vyetrovatelia, ktor hadaj pchateov zloinov. Tto metda vyaduje usilovn premanie a vek trpezlivos, dlh vykvanie a namhav spjanie jednotlivch ohniviek, udalost a vec do jednej reaze. Ako diea si sa hral tak, e si kocky obrzkovho hlavolamu ukladal k sebe. Na kadej kocke bol vrez z vieho obrazu a kocky bolo treba pouklada tak, aby vytvorili celkov obraz. Teraz budeme musie robi osi podobn. Iba, ia, tie kocky s porozhadzovan a ukryt - jedna tu a druh inde. Treba ich njs a zostavi obraz. Problm je v tom, e vbec nevieme, kde tie kocky s. Nevieme ani to, ktor vjavy a veci patria k nmu hlavolamu, a ktor k inmu, k takmu, o ns vbec nezaujma... - Nebolo by jednoduchie zadovi si potpask vstroj a preskma dno jazera? - Jazero je rozahl a hlbok a tyridsa metrov. Mohol by si sa v om potpa cel roky a ni by si nenaiel. Ve nevieme, na ktorom mieste sa ten poklad nachdza. Zd sa mi, e od poiatku rob zkladn chybu. Ke som ti

pred niekokmi dami opakoval rozprvanie Alfreda z dolia, skepticky si sa usmial. Vmysel, legenda." Teraz to zasa povauje za skutonos, za autentick sprvu. - V jazere sa naiel zlat pohr, potom mldenec, ktor chytal raky, natrafil na zlato, predal ho a postavil si ndhern dom. To vetko potvrdzuje Alfredovo rozprvanie. - Ukazuje sa, e predsa m trochu fantzie. Lene nie vtedy, ke ju treba. Na fotografii je napsan veobecne: Dlh jazero. Zlat pohr." Na zklade toho mono rovnako dobre vyvodzova, e pohr nali na piesku pri jazere, ako aj vo vode blzko brehu alebo ho vytiahli odkiasi z hbky tyridsiatich metrov. Nlezca, ktor pohr odovzdal mzeu, mono neprezradil presn okolnosti nlezu, alebo je mon, e jednoducho nie s uveden na zadnej strane fotografie. Bola vojna, as zbierok Nemci odviezli a tie sa nenvratne stratili. Zmizol aj ten pohr, lebo bol zo zlata a bol to lkav predmet. Dnes v zbierke mzea zostala len fotografia so skpym dajom... A druh vec. Chlapec, ktor lovil raky, zrazu zbohatol. Ale to je iba rozprvanie Alfreda z dolia. Ten mldenec sa mono nezaoberal len chytanm rakov. Ber do vahy, e to bolo krtko po vojne a poas vojny niektor udia ahko a nie celkom estne nadobudli vek majetok. Alfred z dolia, ktorho prenasledovala poves o jeho starom otcovi, spojil fakt nhleho zbohatnutia mldenca s tm, e lovil a predval raky. Musme by opatrn pri hodnoten a spjan rznych vec. A ete jedno, mil Pawel: Neber vemi vne rozprvanie starho Alfreda. Videlo sa mi, e m bujn predstavivos, povedal by som, e literrnu fantziu. Kto vie, koko k tej historke pridal sm? Tak historky s ako kamene, ktor hod na dno jazera. Po rokoch zanaj obrasta... - Neme sa ho poriadne povypytova? - Pred pol rokom zomrel. Mal sedemdesiat rokov.

Nenahovral som si, e njdem zlat poklad z Dlhho jazera. V tejto zleitosti vetko bolo neist, zamotan a pochybn. Dokonca aj ten zlat pohr. Pohr mal dos jednoduch tvar a nijak ornamenty. Pochdzal pravdepodobne zo IV. a VI. storoia. Andrzej vak pripal, e takisto mohol vznikn ovea skr, ale aj neskorie. Nebolo najdleitejie, kedy bol vyroben, ale kedy a za akch okolnost sa dostal k Dlhmu jazeru. Bol ten poklad majetkom kmea, ktor pochovval svojich mtvych do mohl pri jazere? Andrzej tvrdil e mohyly pochdzaj z druhho storoia nho letopotu, boli by teda ovea starie ne zlat pohr. Preto ako detektv, ktor ak chce rozlti zhadu, mus sa zoznmi s prostredm, kde sa zrodila, aj ja som musel najprv spozna toto okolie, prenikn do jeho najstarch udalost. Preto na mojom stole narastala hba knh - vedeck rozpravy z oblasti archeolgie a dejn. Akoby som bol viedol vyetrovanie, lene namiesto vypovanch stli predo mnou storoia, kniky, ktor hovorili o pradvnych asoch. Kniky. Ach, ak s to vzdorovit a neposlun svedkovia. Vpove jednho prikazuje pochybova o vpovedi druhho, tret zasa sved proti tm dvom. Na otzky, ktor dostvaj, neodpovedaj priamo, obas dlho a vemi zodpovedne via kad slovo, poisuj sa vrazmi: mono", pravdepodobne", hypoteticky". Na druhej strane zasa najsmelie tvrdenia prenievaj do vky ako mrakodrap, ktor nem poriadny zklad a me ho zvali aj zvan vetra. Vpovede s formulovan akm a nejasnm jazykom, treba sa vemi namha, aby ste ich vypouli a do konca. Najhorie vak je, ke tie knihy pochdzaj z rznych krajn. Tu sa d celkom strati - komu uveri, komu dverova, ak dvody uzna, ak kad tvrd in a kad sved v prospech seba?

Ale nesmieme sa da odstrai. Na ak jazyk sa d ahko zvykn a pri spoznvan celho materilu lovek oraz lepie odliuje falon dkaz od pravdivho. Plat a zavzuje tu napokon star zsada vetkch detektvov - treba veri tomu, kto uvdza najviac dveryhodnch dkazov. Takmer celou cestou Pawel nariekal, e sa nestihol rozli s nejakou svojou babou". Od Kartz zmkol - nadchla ho krsa kaubskej krajiny, ktor videl cez okno autobusu. Pred dvoma hodinami sme sedeli v mdnej gdynskej kaviarni vyzdobenej ultramodernmi mabami. Autobus Gdansk-Kartuzy-Bytw ns zrazu preniesol do celkom inej krajiny. V autobuse sa ozvala zvun kaubsk re. Od Kartz sa cesta strmo krti do vrchov, odkia vidie cel krsu krajiny nazvanej Kaubsk vajiarsko. Pahorky s zarasten lesmi, vresom, kvitn hrdzavmi kvetmi divho tiavu a v dolinch odraj oblohu hladiny rozahlch jazier niekedy spojench zkymi prieplavmi. Pda je tu biedna - piesok, trk, kame. Sem-tam s aj polia, niektor leia ladom, stopy primitvneho trojponho systmu. Treba ma hodne tej jalovej pdy, aby sa na nej dalo ako-tak gazdova a vyi. astejie ne vek dediny charakteristick pre rodn kraje - stretvame tu mal osady s niekokmi staviskami. udia ij osamotene, neustle bojuj s neilivou prrodou. Zdali sa mi vak estn a achetnej ne v inch krajoch Poska. In obraz krajiny, in kaubsk dialekt. Mimo ciest a elezninch trat, ktor spjaj vchodn Pomoransko so zvykom Poska, vrazne pociujeme zvltnos tohto reginu, jeho vlastn, neopakovaten kolorit. ... Archeolgovia na zklade vykopvok tvrdia, e u v neskorej dobe bronzovej - teda v rokoch 900-700 pred nam letopotom - nastal zvltny rozvoj kaubskej

skupiny". M spolon rty s takzvanou luickou kultrou", veobecne uznvanou vedcami za praslovansk, ale vyznauje sa aj radom vlastnch t, zvltnych, individulnych. Potom v ranej dobe eleznej (v takzvanom haltatskom obdob) - teda v rokoch 700-400 pred nam letopotom - kaubsk skupina sa osamostatnila do takej miery, e dostva nzov pomoransk kultra". Stle si zachovva ist podobnos k luickej kultre, ale sasne m toko neopakovatench vlastnch t, e archeolgovia boli nchyln vidie v nej nov, pecilnu kultru, a pretoe sa vyvinula v Pomoransku, nazvali ju - pomoranskou kultrou. Na konci haltatskho obdobia, niekedy okolo V. storoia pred nam letopotom, dochdza k silnej expanzii pomoranskej kultry do ostatnch slovanskch krajn. Nemeck ovinistick vedci na ele so svojm teoretikom Kossinnom pripisovali pomoransk kultru nie Slovanom, ale nejakm bliie neurenm germnskym Wandilom". A dokonca Bastarnom, ktor - ako na zlos - poda neskorch objavov neboli nrodom germnskym, ale keltskm... V psoben pomoranskej kultry, v jej expanzii prirodzene videli vazn njazd Germnov, ktor, kdekovek tiahli, vdy museli vazi a vetkch sipodrobi. To nie je nepatrn zleitos, i v Pomoransku kedysi ili Ostgermani (Vchodn Germni) alebo slovansk Venedi. Teriu o Ostgermanoch potom podopreli hitlerovsk tanky. asto sa toti stva, e ak niekto nem pravdu a chbaj mu argumenty - pouije ozbrojen ps. Mapy nemeckch archeolgov, na ktorch boli oznaen kraje v Pomoransku osdlen vraj Ostgermanmi, poslili hitlerovcom na in mapy. Na nich bolo napsan Ostdeutschland" (Vchodn Nemecko) a kaubskch obyvateov zhurta skali uzna za Nemcov. Ete aj dnes - napriek hlbokm a podrobnm prcam mnohch poskch aj za-

hraninch vedcov - niektor nemeck vedci puc o dvnych obyvateoch Pomoranska ani raz nespomnaj, e tu kedysi ili slovansk Venedi, a stie Visly je pre nich nemeckm pobrem Baltiku". Medzi uencami vyvolala spor zvltnos Pomoranska, ktor ho odliuje od ostatnch kultr uznvanch za praslovansk. Pomoransko toti delili od ostatnch slovanskch pobratimov obrovsk wartansko-noteck moiare, ako aj Tucholsk prales. Bola to prrodn barira, ktor vydelila Pomoransko z kruhu luickej kultry. Na druhej strane prtomnos mora - ktor v dvnych asoch nebolo povaovan za komunikan prekku, ale za pontos" (cestu), ako sa kedysi more nazvalo - uahovala Pomoransku kontakty so kandinviou, obvanou Germnmi, a podliehalo vplyvom vemi rozvinutho germnskeho spracovania kovov. To vetko spsobilo, e v Pomoransku vznikla pecifick kultra - slovansk, ktor vak mala v sebe germnske prvky. Prtomnos germnskych vplyvov v Pomoransku je zreten a nikto rozumn nepopiera jej existenciu. Je vak najvy as, aby aj Nemci sa postavili k tejto veci bez ich zvyajnej srdnatosti a oddelili germnske vplyvy" od otzky obvania Pomoranska Pragermnmi. A bu tu mdry uprostred tokch pohadov, tokch protireiacich si vpoved. i som netvrdil sprvne, e detektv-archeolg prichdza do styku so vzdorovitmi a niekedy vemi zaujatmi svedkami? Na autobusovej zastvke v Gsiorach ma akal Andrzej, ktorho som telegraficky informoval o svojom prchode. Sotva sme vystpili, zaepkal mi do ucha: - Vie, o sme nali v jednej mohyle? - ???

- Niekoko bronzovch ozdb. A ...zlat prvesok. Z istho, peknho zlata. Pomyslel som si: Predsa sa len star Alfred z dolia zmlil. V mohylch zostalo zlato..." Ale jeho poves dobre poslila naej veci. T, o ju poznali, verili, e zlato z mohl u vykradli, a nikto v nich nehadal poklady. Preto mohyly pretrvali a do nho prchodu nevyrabovan.

TRETIA

KAPITOLA

Mtvy dom Nezvyajn svetielko Koho pochovali v kamennej mohyle? Nlezisk Diskusie Marylina mohyla" Objavy v mtvom dome Cigarety syrena" a r cyklmenovej farby Prekvapenie

lom stane bolo dusno, ctil som, e elo mm vlhk od potu. Roztvoril som dlh zips a vyliezol som zo spacieho vaku. Mrkol som na fosforeskujce ruiky hodn - blila sa polnoc. Znovu som zaul hlbok hrmot a spomenul som si, e brky tu bvaj prudk a dlhotrvajce - nad hladinou jazera sa vytvra akoby przdny priestor, do ktorho sa brka stle vracia a zri nad okolm. Hmatom som naiel zpalky a katuku cigariet. Zaplil som si, natiahol dlh gumov imy a roznuroval som vchod zo stanu. Ovalila ma dusn va lesa. Noci tu boli udne jasn - ako na dlani som mal pred sebou cel n tbor - rad malch stanov postavench na okraji lesa, od jazera a po ptie vyveniny, kde sa nachdzalo pohrebisko. O nieo alej, u v lese, stl vek hospodrsky stan a veda smiene priupen mal stan dvoch rybrov, turistov, ktor k nm prirstli ako imelo k stromu. Boli to hlun mlad udia, Chud Genek" a Ospal Kazek", majitelia dvoch motocyklov, ktor napali n tich tbor pabou vbuchov a stranm revom. Teraz bol tbor pohren do ticha. Chvu som nehybne stl a hadel som do tmy, o zaahla na pohrebis-

Zobudil ma vzdialen hrmot bliacej sa brky. V ma-

ko. Odtiato som nevidel mohyly, ktor pod kamemi ukrvali svoje tajomstv - udsk kostry ozdoben bronzom a zlatom. Tma zakrvala aj magick kruhy", v ktorch mono pred necelmi dvoma tisckami rokov pod dozorom jednorukho boha Tiusa horeli ohne a konali sa hrozn Thingy" - sdy ivch i mtvych. Jazero pchlo rybami a vodnmi rastlinami. Hladina vody bola hladk, hust a ierna. Odkiasi zaleka, z druhho brehu sa ozvalo preruovan tekanie psa. Mykol som sa, vyakan bleskom, ktor sa mihol nad obzorom. Ale akal som dlho, km sa ozvalo hrmenie. Brka prechdzali kadesi mimo ns. Vtom som zazrel svetielko. Mal, nehybn svetlo. iarilo presne na mieste, kde za da bolo vidie opusten, neobvan dom lovca rakov". Svietilo v okne mtveho domu" - ako by ho azda nazval autor detektvok. Po pikch som vbehol medzi stany. V treom od jazera spal Pawel. Len o som nad jeho hlavou nechtom pokrabal pltno, hne sa zobudil. Alebo azda ete vbec nespal? Ve to bola jeho prv noc v takom tbore. - Po, Pawel. V mtvom dome sa svieti... Rozosmialo ma, ako sa poteil. Rozstrapaten vlasy sa mu nad elom zjeili, padali mu na oi a spod nich tral iba vek a akoby strane prekvapen nos. - Pawel, zajtra nasadne do kajaku a dkladne preskma mtvy dom. - Zajtra? Ja tam idem hne. Kde s vesl? - a zaal si vyha pyamov nohavice. Vyakal som sa: - Nie, nie! Teraz nie! - Boj sa? - vysmieval sa. - Ak sa boj, vyberiem sa ta sm... - Nebojm sa. Lene... - Lene o? - sptal sa,

- N kajak je derav. - Derav? Nevidel som v om nijak dieru, ke sme ho skladali. - Ja som si to potom vimol. Prosm a, nehdaj sa so mnou, - povedal som nahnevane. - No, u zhaslo! - zvolal Pawel. Druh breh u bol celkom tmav. Mtvy dom sa stratil v tme. Mono ktosi zastrel okno, alebo zhasol svetlo a opustil dom. - Si si ist, e tam nik nebva? - zapochyboval Pawel. - Rno opravm kajak. Popoludn, po prci, zjde ta a sm sa presved. Dom je przdny, bez podlahy, bez zrubn. Povedal som mu, aby iel spa. Zajtra ho od rna predsa akala ak prca pri vkopoch. Otal, ale predsa sa pomaly pobral do stanu, a ja - radostne si chajc ruky - pobral som sa do svojho. Ja mu dm baby a kamoov," uvaoval som, ke som si zazipsoval spac vak. Nezapust si briadku, ani nebude vystrja na sopotskej pli. Ten pako uvid, akho m bracha. A napokon, je to celkom dobre, e ma zobudili hromy a vyiel som zo stanu. In by som nevidel svetlo v mtvom dome. Mtvy dom, mtvy dom," stle som opakoval v mylienkach. A bolo mi vemi veselo.

Na druh de predpoludnm mi Andrzej ukzal nlezy z rozkopanej mohyly. Vo svojom dennku si poznamenal: Bola to vek, dobre zachovan mohyla s priemerom vye ptns metrov a vysok okolo poldruha metra. Na jej tte leal podlhovast balvan - stla. Po odstrnen vrchnej vrstvy zeminy ukzal sa pravi-

deln kueov kamenn nsyp, dole vyznaen kruhom z kameov. Po odstrnen kameov - ktorch mnostvo mono odhadn na nejak tyri vagny - objavila sa trochu na sever od stredu mohyly, na tmavom jednoliatom dne dvneho humusu, pozdna, svetlejia kvrna v tvare vane. T kvrna bola hrobovou jamou o dke 3,75 metra a rke - 2 metre. Ke ju prekopali do hbky 1,75 metra, v dvnej vrchnej vrstve sme objavili pozostatky enskej kostry, leiacej na pravom lci a s bohatmi rozmanitmi ozdobami. Mtvola, pochovan kedysi v atch, bola uloen na drevenej doske a doskou aj bola prikryt. Zachovali sa vek kusy dosk, a dokonca aj zvyky iat v tch miestach, kde sa stkali s bronzom a podliehali konzervanmu vplyvu bronzovej patiny. Zachovali sa aj niektor kosti kostry - kne kosti, predlakov kosti, as rebier, panvy a holen." Obzrel som si kresby aj obrzky na zvovku, ktor mal Andrzej v hospodrskom stane. Na predlaktiach kostry leali bronzov nramky. Na knych kostiach sa nachdzali dve rovnak fibuly, ie agrafy z bronzu, zdoben striebornmi filigrnmi a dozaista uren na prichytenie spodnej ast iat. Tretia spona mala zmenen tvar, bola umiestnen na prsiach spolu s bronzovou sponou a iste slila na zapnanie pla. Na krku boli sklen perliky, zlat prvesok a strieborn spony, ktor tvorili as nhrdelnka. Na bruchu sa nachdzala bronzov pracka od opasku, na lebke priene leala vek ihlica, ktor kedysi bola zapichnut do vlasov... Poloil som si na dla prvesok zo zlata, dvihol som ho k oiam. Za tak pekn a majstrovsk prcu by sa nemusel hanbi hdam ani najslvnej stredovek zlatnk. - o mysl, koko rokov m tto ozdoba? - sptal som sa Andrzeja.

- Okolo tisc osemsto. A mono aj trocha viac. Prvesok mal tvar hruky. V strede bol przdny a skladal sa z plechovej pologule a k nej priletovanho kuea s ohnutmi stenami, zakonenho piatimi gukami. Horn as prvesku bola opleten zvitkami pirlovo skrtench drtikov, spodn as bola rozdelen na sedem trojuholnkovch pol. Na vrchu prvesku bolo uko, cez ktor kedysi bola prevleen nrka s perlikami. nrku spjali dve bronzov sponky v tvare psmena S", preto zvan esovit". - Tisc osemsto rokov... - mrmlal som si popod nos a poakval v dlani zlat prvesok. - Doteraz poznme z nho ternu iba dva exemplre podobnej ozdoby. Podobn sa nali v Meklenbursku, na ostrove Bornholm v Dnsku a predovetkm v junom vdsku. Aj ten prvesok, aj vetky fibuly, ktor sme vykopali v naej gsiorskej mohyle, maj zodpovedajce nlezy vo vdsku. Me sa o tom aj sm presvedi. Mm tu kniku vdskeho vedca Oskara Almgrena o chronolgii fibl v severnej Eurpe. Njde tam kresby fibl, ktor sa nali na pohrebiskch v kandinvii. Porovn ich s tmi, o sme vykopali tu. Uvid, e s identick. Ako dvojiky. - Inmi slovami: t pani vykopan v Gsiorach bola vdka? - Gtka. - Nie je to jedno? - Vbec nie. Pamt sa, e som ti kedysi hovoril: predkami vdov s dva kmene, Gti a Swijonovia. T ena, o sme ju vykopali, bola Gtka. Chytil som Andrzeja za gombk na koeli. Toto gesto som sa nauil od doktora Narkuskho. - Ako je to? - sptal som sa a poksil som sa o sladk smev. - Ak sa u ns v starom hrobe njde naprklad ne-

jak germnska ozdoba, Nemci kriia: Germnsky obsah hrobu, bol to Pragermn." Vy zasa tvrdte: Ale, pni, zabdate na osi tak, ako je mda, premiestovanie predmetov, dovoz, obchod. Bol to Slovan, lene nosil dovezen germnske ozdoby." Teraz si naiel kandinvske fibuly aj prvesok, a vrav: To bola Gtka zo kandinvie." Preo teraz zabda na putovanie mdy a povier? Andrzej mal hlbok belas oi. Ke sa hneval, oi mu zapadali ete hlbie, zmenovali sa a zavtavali sa do protivnka ako dva neboiece. - U som ti raz vysvetoval, - ertil sa, - e sa nesmie robi zver na zklade jednho i dvoch njdench predmetov. Treba ich ma niekoko. Dleit je miesto a spsob pochovvania, uloenie kostry, zbrane, ozdoby, keramika. Povedal som Gtka", lebo vetko na tom pohrebisku je uroben po gtsky. Potvrdzuje to kad nlezisko, kad prvesok aj kad fibula. Preruil vklad a pobral sa do svojho stanu. Vrtil sa s nevekou knikou. Otvoril ju a prikrvajc rukami vytlaen text, ukzal mi fotografie. - o ti pripomna tento obrzok? Najprv som si vimol mal a riedky borovicov hj na pt vyveniny. Medzi stromami trali zo zeme podlhovast vysok skaly - kamenn stly. Bola to akoby fotografia fragmentu magickho kruhu" a niekokch plochch hrobov, akch je na naom pohrebisku plno. - To je hdam obrzok nho pohrebiska v Gsiorach, - zahundral som vhavo. - Ak je to knika, Andrzej? - Je to prca grfa von Oxenstierny Die Urheimat der Goten" (Kolska Gtov). A na obrzku je gtske pohrebisko vo Vallox-Sby v junej kandinvii. Skrene som mlal. Aby ma celkom dorazil, ete dodal: - Nerobm zvery na zklade jednho prvesku alebo fibuly. Ale predsa tu je vetko akoby gtske. T naa kra-

jina s zkym jazerom, kamenist pahorky zarasten vresom, mohyly so stlami, kamenn kruhy, vetko a na zblznenie pripomna jun kandinviu. Lebo vravm ti, odtia kedysi prili udia, ktorch pochovali do tchto mohl... Agnieszke - ako som ju nazval - pridelil Andrzej na skmanie najviu mohylu na naom pohrebisku. Mala poradov slo trins" a bola estns metrov irok. Chbala na nej stla a namiesto nej mala na tte lievik. - Je to azda stopa po neskorom vkope? e by bola tto mohyla vyrabovan? - znepokojoval sa Andrzej. Z jednej strany vyzerala akoby nahryznut. Na jar roku 1945, v ase sovietsko-poskej ofenzvy v Pomoransku, tu Nemci umiestnili stanovisko guometu. Mohyla sa toti nachdzala na vrchu vyveniny a stadeto bol ndhern vhad na jazero aj boie na druhom brehu jazera, odkia prve tiahli sovietske aj posk vojsk. Stromy na mohyle vyali, take a do poludnia sem svietilo slnko. Upodozrieval som Agnieszku, e len preto chcela pracova na trinstej mohyle... Sasne sa mohla opaova. akosti sa zaali po odstrnen vrchnej vrstvy zeminy a rastln. Pod ou sa ukzala hromada kameov, ktor tu rozhdzali nemeck vojaci. V nijakom prpade sa nedal njs kamenn kruh, ktor zvyajne oznaoval pri zkladni cel mohylu. - No, ty si uije s tou trinstkou, - poznamenal Andrzej. Ale Agnieszka sa pokojne pustila do prce. Sadla si na mal hokerlk a vystavujc slnku obnaen plecia, prenala na milimetrov papier tvar kadho kamea na mohyle. Vetky vrstvy mohyly bolo treba dkladne prekresli, lebo poda ich uloenia sa neskr vytali jej deje.

Navtvil som Agnieszku, hoci rozhovory medzi nami neprebiehali vdy sympaticky. - Agnieszka, si oraz krajia, - zaal som nesmelo a prisadol som si na vedaj stolek. Na krku mi visel alekohad. Z asu na as som si ho priloil k oiam a sledoval som pohyby divej labute, ktor plvala uprostred jazera. - Agnieszka? Predtm si ma volal Babie leto". Zd sa mi, e a nikdy neopust mnia dva prezvky. - Opisujem ud menami, ak si poda mojej mienky zaslia. Mj mlad brat Pawel by sa mal vola Karakala". Je malomysen. - A ako by si nazval doktora Andrzeja? - Jordan. Profesor Jordan. Toto meno by trocha pripomnalo mncha Jordanesa zo VI. storoia. Predstav si, ako by to zvune znelo: Niet pochb, e tto mohyla je hrobom vynikajceho gtskeho bojovnka, - vne vyhlsil profesor Jordan." - Andrzej je primlad na takto meno. - Preto ho volm jednoducho: Andrzej. - Preo si ma pokrstil na Agnieszku? - Neviem... Rozosmiala sa. Bola to pekn dievina s pretiahnutmi a akoby trocha ikmmi oami. Ke sa usmievala, vetko na nej ete opeknelo - pri pohade na u som ctil vek rados. Stvalo sa vak, e sme sa hdali o malikostiach. Nebolo by v tom ni zl, keby Babie leto nemala v povahe osi despotick. Rada vnucovala svoju vu a svoju mienku: rozhovory s ou boli akoby neustly boj. Preto som sa vlastne neteil, e som ju stretol Gsiorach. Naa znmos sa mohla skoni vemi neslvne. - Budem a vola Maryla, Marylka, - povedal som. Pamt sa na Mickiewiczovu bse Marylina mohyla"? - S tou baladou nemm ni spolon. Prosm a, nevolaj ma tak. Radej chcem by Agnieszka ne Maryla.

Tak bola. ahko sa zlostila a hnevala. Ale jej zlos i krsa, jej vnady aj chyby - boli mi ahostajn. Z mtveho domu sa Pawel vrtil vzruen tm, o objavil. - Dom je celkom neobvan. Hol mry so stropmi a strechou, na oknch pribit dosky. Pozri, o som naiel na poschod mtveho domu. Ukzal dva cigaretov ohorky zapinen rom. - Dmske cigarety syrena" so zlatm nustkom a ervenou stopou po ri. Dnes v noci bola v mtvom dome ena, - povedal a krabal sa na pike lesklho nosiska. - Dievat z naej expedcie nefajia, - uvaoval som nahlas. - Okolie je pust, dovolenkri, zd sa, tu nie s. Odkia sa tam vzala t dma? - A navye o polnoci, - rozohoval sa Pawel. - A iste tam bola sama, lebo nijak in stopy ani paky som nenaiel. Napokon, mono tie paky boli niekde inde? Vybral som z balka listovho papiera viu oblku a hodil som do nej dva ohorky. Poda zvyku odpozorovanho od archeolgov, napsal som na oblku daj nlezu": Dva paky cigariet syrena", zapinen rom cyklmenovej farby. Njden 20. jna v mtvom dome." - Veru tak, Pawel, - povedal som vne. - Mus tto vec dkladne preveri. Dnes v noci treba pozorova, i sa tajomn svetlo neuke znova. - Mtvy dom psob vemi ponurm dojmom. Je pust, vymret, dookola rast aksi div krky a trva je tam do psa. - Nenaiel si nejak stopy pred domom? - Trva nikde nevyzerala poliapan. - To je dobr. To je dokonca vemi dobr... - mrmlal som si zhadne. - paky so stopami ru. Ej, to je zaujmav.

33

Pawel zaal aha kajak na breh a ja som sa ukradomky pobral navtvi Andrzeja. - Priiel som ti poakova, - povedal som a upol som si pri vchode do stanu. Odloil noviny, ktor prve tal. - Poakova? Za o? - Ve predsa vie, za o. Neisto sa na ma pozrel. - Ach, no, no. Viem... - Ete raz ti akujem. - Niet za o, - slune mi kvol hlavou a znova sa pustil do tania novn. Bol som u len krok od svojho stanu, ke ma Andrzej chytil za plece. - Uvedomil som si, e vlastne neviem, za o si mi akoval. - Pssst... Tichooo... - zasyal som. Vtiahol som ho k sebe do stanu a starostlivo som zatvoril vchod. - akoval som ti, lebo si v noci iel svieti do toho pustho domu na druhom brehu. - Nikde som nebol, nikde som nesvietil! - Nie? Ve som ti vera rozprval, ak je Pawel. e by som ho chcel tu pri sebe zdra, ale musm ho msi poriadne zauja. Prosil som a, aby si v niektor noc zaplil svieku v tom opustenom dome. - No hej, ale to nemalo by vera. - A predsa sa tam vera svietilo... - Snvalo sa ti. - estn slovo! Aj Pawel to videl. Andrzej mykol plecami. - To vbec nechpem. V kadom prpade ja som tam nebol.

- Nebol si? Nesvietil si? Andrzej si ako vzdychol: - Tomasz, preo sa nezaober Gtmi? O dvanstej v noci, schlen v kajaku, sme s Pawlom vyzerali, i sa v mtvom dome objav svetlo. akali sme do jednej. Bezvsledne. Pawel zvol: - Prezra mi, Tomasz, preo si si vymyslel, e v kajaku je diera? Poriadne som si ho prezrel, nebol derav. Priznaj sa, bl si sa s v noci do mtveho domu? - A preo som dnes pripraven ta s? - Neviem. Si udn... - udn? - vybuchol som nahnevane. - Som blzon! Blzon, chpe? - Veru, o tom u vie cel naa rodina. Len ty jedin si doteraz il v sladkej nevedomosti, - poteil sa Pawel.

TVRT

KAPITOLA

Pn Franciszek Azda duch ukradol fikus? Mala krava rohy" Alfred z dolia je zvltny Pust ostrov udn list Prenasledovan Krystyna Vydan napospas ervenm mravcom

Ozdobou naej archeologickej expedcie bol sedemdesiatron kuchr pn Franciszek. Strednej postavy, ediv, s mladmi veselmi oami, vdy mal pre kadho prjemn slovo a nieo dobr pod zub. O iestej rno palikou bchal na panvicu, a ke sa tm hroznm zvukom nepodarilo prerui n spnok, chodil od stanu k stanu, nazeral do okienok a ahavo volal: Pni..." Krajie pohlavie sa budilo samo. Na tich praskot halzky," ako tvrdila Agnieszka. Pna Franciszka sme mali vemi radi. Kuchril na mnohch vedeckch expedcich, nejednmu dnes u venmu archeolgovi jeho dobrota sprjemovala pred rokmi prv stretnutie s drsnmi a primitvnymi podmienkami ivota pri vykopvkach. Boli vak aj chvle, ke pn Franciszek sa prestval usmieva. Doliehali naho zl dni". Po nociach stonal, budiac cel tbor. Bol pomal, nariekal, potriasal edivou hlavou a opakoval: Nao vyruova bohch nebotkov? Ani po smrti nemaj pokoja!" U pred prvou svetovou vojnou pn Franciszek predal nejak ksok zeme v sieradskom okrese a postavil si mal rodinn dom. Potom musel narukova. Vojna mu

zniila domek, Franciszek sa vrtil na zborenisko. Sksil pracova na archeologickch vykopvkach, a kee sa ukzal chpavej ne in, jeden z naich slvnych archeolgov mu ponkol miesto zriadenca v mzeu. Dvadsa rokov medzi vojnami Franciszek dozeral na muzelne exponty, v lete zasa robil kuchra na expedcich. Ukladal gro ku grou a tesne pred vojnou si znova postavil mal domek a druh svetov vojna mu ho op premenila na ruiny. Tentoraz v ruinch zostali nielen Franciszkove spory, ale aj jeho ena a syn. Po vojne sa Franciszek vrtil k prci v mzeu. Zakrtko postpil. Stal sa prepartorom keramickch expontov. il osamotene a vemi skromne, etril gro ku grou. Azda pomal tret raz si postavi dom? Po Novom roku mal s do penzie. Bl sa tej chvle odsdi ho na pln samotu. Mal rd leto a vjazdy na vykopvky - vtedy t kopa tudentov a vedcov bola akoby jeho vekou rodinou. Staroba sa v tbore neprejavovala tak silno.

Obedovali sme pod holm nebom, na stole zbitom z ohobovanch dosk. Okolo stola boli lavice z brezovch kmeov. Veda sa nachdzala opa uvit z konrov, v nej elezn kuchynsk pec a debny, v ktorch boli potraviny a kuchynsk riad. Vyprzdujc plechov mitiky s jedlom, rozprvali sme sa o udnej udalosti: dnes v noci okradli star Rzyndov, sestru Alfreda z dolia. Zlodej voiel v noci do jej bytu a ukradol... fikus! - Rzyndov navtvil duch, - tvrdil Franciszek. - O jednej v noci potichu otvoril okno do jej izby a vkradol sa dnu. Na dvore strane tekal pes, take sa starena prebudila. Urobila stran rmus. A duch zmizol. Ibae - ukradol jej fikus.

- Fikus? - udovala sa Agnieszka. - Veru tak. Fikus. Ozajstn, - prisvedil Andrzej. - Fikus? - nestaila sa divi Agnieszka. - no. - A nao je duchovi fikus? Franciszek mykol plecami. - Asi mu je na nieo potrebn. - Fikus? - sptal som sa. - Tak rastlina v kvetini? - Fikus. - Fikus? - Veru no... Zdalo sa, e ten nezmyseln rozhovor nebude ma konca. Preruil ho Andrzej: - Pn Franciszek oraz vmi ver v posmrtn ivot. A o je najhorie, zvdza k tomu aj naich robotnkov. Tie mi vykladali, e Alfred z dolia, i vlastne jeho duch, zjavil sa u Rzyndovej a vzal jej fikus. Franciszek slvnostne zdvihol dohora dva prsty. - Poul som to priamo od Rzyndovej. Priniesla nm na obed mrkvu zo svojej zhradky a rozprvala o Alfredovom duchovi. - o vravela? Franciszek akoby zrozpaitel. - Star Alfred vraj miloval fikusy. A z hrobu sa po ne vrtil. Zactil som pod stolom jemn kopnutie. To ma Pawel dverne volal pre od stola. Poakoval som a ponhal som sa do svojho stanu. O chvu sa dnu vsunul Pawel. - Pouj, bracho, o ak tto udalos m nieo spolon s nonm svetlom v mtvom dome? - Prirodzene, e m osi spolon, - povedal som s hlbokm presvedenm. - Fikus, v tom to je! Odiiel zamyslen, chajc si svoj frniak.

- No, teraz budem ma dva dni od neho pokoj, - uavene som si vydchol. Obed sa podval hne po skonen prce na vkopoch. Po om sa zaal as odpoinku. Skor vstvanie sa ohlasovalo, ctil som sa vemi ospal. Svietilo pekn jnov slnko, pod stanom dusilo od horavy. Napriek tomu som si ahol na spac vak a pokal som sa zaspa. Stan stl tyri kroky od jazera. Na brehu sa po ichte umval Poblocki, najstar z naich robotnkov. Najprv vemi hlasno prskal, apkal a potom zaal falone pospevova. Piese sa mi zdala nezmyseln. Mala krava rooohy, no neboli to rooohy, iba piiirooohy. Ke sa Poblocki dostal ku chvostu - Mala krava chvost, no nebol to chvost, ale kropidlo," - vyliezol som zo stanu. - Nebojte sa duchov, pn Poblocki? Tak ho to zaskoilo, a spustil nohu do vody a namoil si manetu na nohaviciach. - o to hovorte? - Len sa spytujem. Na Alfreda z dolia. - Ten u predsa neije. - To viem. Pamtm sa, ako som tu nocoval prv raz spolu s doktorom Andrzejom. Rozloili sme si vatru na brehu jazera, prve tu na tom mieste, kde sa teraz umvate. A zrazu z hmly na jazere sa vynoril Alfred z dolia. Vtedy ete il, - dodal som. Poblocki rchlo vytiahol z vody mokr nohavice. Obul si bagane a zatiahol si iapku na oi. - Vedel som, e sa to tak skon, - zahundral a zamieril k ceste do dedinky.

Chytil som ho za rameno. - o sa stalo? Hovorte, pn Poblocki. Mvol rukou. Rezignovane si otoil iapku, a sa mu ilt zomykol na ucho. - Ja, prosm pekne, mm toko rokov ako Alfred z dolia. Chodil som s nm spolu do koly. Dobre som ho poznal. On bol vemi z v l t n y lovek. Nijak dievina sa zaho nechcela vyda. Preto aj zostal starm mldencom. A t jeho sestra, star Rzyndov? Myslte, e to nie je arodejnica? Tie je star dievka. A je to mon, aby lovek so zdravm rozumom zanedbal tak pekn gazdovstvo, ako maj Rzyndovci, toko pdy nechval lea ladom a len sa na lne prehal po jazere a vo vode hadal poklad? A ke sa vracal z jazera, myslte, e sa chytil nejakej poriadnej roboty? Kdee. Polieval svoje fikusy, chodil okolo nich ako kvoka okolo kuriatok. Neraz som mu hovoril: Alfred, pozri na svoje gazdovstvo. Ako to hospodri? Vetko vychdza navnivo." Len sa usmial: Ja si mem aj sto takch gazdovstiev kpi, ke budem chcie." A pritom trel biedu, a to hvzdalo. Nakoniec zomrel. No a o? Stal sa uprom, fikusy mu ani v hrobe nedaj spa. Priiel nocou k svojej sestre a zobral si z nich jeden. Uvidte, prde aj po alie. V pn Franciszek to tie tvrd. - Zostalo ete vea fikusov? - Dokopy ich mal tri. Jeden si vzal, to znamen, e dva ete zostali. Pristpila k nm Agnieszka. Poblocki vyuil situciu a ibol do lesa. Nezdriaval som ho - cie som predsa dosiahol. Prestal spieva, teraz budem mc pokojne driema. - Najlepie sa opauje na vode, - povedala Agnieszka. - Veru no, iste... - rukou som doiroka ukzal na nae vek jazero.

Agnieszka osi povedala, ale u som nepoul jej slov. Videl som iba, e sa jej pery pohybuj. Ozval sa tak stran rachot, e z haluz smrekov sa zosypali such uky a ihliie. Dve motorky zaali sasne vybuchova, vra, lomozi, striea, hrmie. V tom hluku sa dalo dorozumieva iba pohybmi. Vimol som si, ako zo svojho stanu vybehol Andrzej a hroziac psou, rchlo utekal k motorkm. Zosia, tudentka po druhom ronku archeolgie, motala sa okolo kuchyne a zopla ruky ako k modlitbe, prosiac o zmilovanie. Zrazu nastalo ticho. Vek, aiv ticho. Privalilo ns vmi ne rmus. - Preboha, pni, trocha tichie. Moji udia s unaven z roboty, odpovaj, - volal Andrzej. Chud Genek sa rozkroil na svojej maine a bezradne rozloil ruky. - My len zjdeme po cigoky, pn profesor... Potom sa Genek otoil medzi stromami vekm oblkom a takmer zrazil Agnieszku. Tak jej chcel zaimponova. Trikrt hlasno zatrbil. - Len o ste prili, u zabdate do bb... - ironicky na ma pozrel a vyrazil ako vzpnajci sa k, zahalil ns neprjemnm smradavm vfukovm plynom. - Sbil si, e ma povoz po jazere na kajaku, - poznamenala Agnieszka. Stiahol som kajak na vodu a chytil sa vesla. A niekoko desiatok metrov od brehu som si spomenul, e som nikomu ni nesbil. A u vbec nie Agnieszke. Sadla si dopredu a prikzala mi veslova priamo proti slnku. Prstami pohldzala vodu, smiala sa, ke sa nevek vlny rozbjali o provu a prskali drobukmi, zriedkavmi kvapkami. Uprostred jazera ma ovial zvan ahkho vnku. Jemne ns zaal tlai k malmu ostroveku. Brehy jazera sa

zdali vemi vzdialen, zele lesa sa v prudkom slnku ernela ako povrch jazera a len vek istina s vresom pri mtvom dome vytvrala dojem, e je erven. - Povedz nieo, - vyzvala ma Agnieszka. Udrel som veslom o hladinu vody. Agnieszka zvskla, akoby som ju pichol. Bola v plavkch, mala oplen, bronzov plecia a kvapky vody sa na nich zaleskli ako rybie upiny. - Alebo nie. Sptaj sa ma nieo, - povedala zmierlivo. - Povedz mi, o nasledovalo v Pomoransku po pomoranskej kultre. Obrtila sa ku mne tak prudko, e takmer prevrtila kajak. - Nepredpokladala som, e ma a tak nezna... - Ale t vec ma naozaj vemi zaujma. Prisahm! Stle ma upodozrieva z nejakej zlosti. Si precitliven. Uloila sa v kajaku pohodlnejie, obrtila tvr k slnku. Zdalo sa jej, e ma bude hneva, ak mi bude rozprva nudnm, monotnnym hlasom. - Zakrtko po padku pomoranskej kultry objavuje sa v naich krajoch takzvan kultra hrobovch jm". Je to u obdobie zvan pozdnolatensk" alebo, ako uvauj in vedci, predrmske obdobie" pripadajce na poslednch sto rokov pred nam letopotom. V rmci kultry hrobovch jm znova jestvuj akoby dve od seba odliujce sa skupiny: na juhu Poska - skupina przeworsk", ktorej nzov pochdza z vemi dobre preskmanho pohrebiska v Przeworsku v jaroslawskom okrese, a druh skupina oksywska" na Pomoransku, nazvan poda zaujmavho pohrebiska v Oksywe v pomoranskom okrese. Charakteristickou vlastnosou tejto kultry je v tom ase rozren zvyk pochovvania mtvych v jamch, do ktorch kldli popolnice s popolom nebotka a obsyp-

vali ich zvykami popola z hranice. Niekedy hroby z tch ias vbec nemaj popolnice. Zvyky hranice so splenmi pozostatkami mtveho jednoducho nasypali do jamy a potom ich pokryli zeminou. - Odkia k nm priiel tento nov zvyk? - vypytoval som sa horlivo. Teraz sa u naozaj nahnevala. - Dos! Dos! Dos! - kriala nahnevane a rukami bila po hladine jazera a oblievala ma prdmi vody. - Ak a zaujma archeolgia, prihls sa na tdium. Ale ty si leoch a nedouk. Mal som mokr tvr aj premoen koeu. Naastie blzko bol breh ostroveka. Vyskoil som na such zem. Ostrovek svojm tvarom pripomnal vek dmsku poltopnku. Podlhovast tes, miestami piesit, tu i tam zarasten ostrou trvou, tvoril akoby tenk podptok. Na om boli hniezda divch kac a na konci sa rozkladalo ako mlynsk koleso vek labutie hniezdo. Mal ztoka medzi podptkom" a podovou" tej udnej obuvi zarastala trstinou do vky chlapa, na pte" ako hust stena stli kriaky a nad nimi trali tri hrub jele. Posvajc sa od pty" k pici" prechdzalo sa cez malebn polianku s porastom avnatej trvy, potom znova bolo psmo hustho krovia a na vrcholku lodiky" vek pieson pl, poznaen stopami vtch papriek. Ako mtve ryby leali na piesku straten per divch labut, ajok a kac. - Nehdajme sa u, - povedala Agnieszka, usdzajc sa na mkkej trve. Vo vzduchu som zactil zpach spleniska. Dym? Psto metrov od brehu? Na pustom ostrove? Vyskoil som zo zeme. Na okraji polianky som naiel kpku popola. Ke som ho rozhrabal palicou, vntri som objavil ete erav uhlky. Na trve boli viditen dva

vek tvorce - stopy po stanoch, v zemi tral zlomen kolk, ktorm sa stan upevuje. Vimol som si dve przdne plechovky od konzervy a... osem ohorkov cigariet syrena" zapinench cyklmenovm rom. A ete osi sa tam belelo. Pokren lstok vytrhnut z nejakho poznmkovho bloku. Bolo na om ceruzkou napsan: Po tom, o sa stalo, nechcem ma s Vami ni spolon. Odchdzam sama. Nehadajte ma. Krystyna Krystyna? To zrejme ona fajila syreny" a pouvala cyklmenov r. Osem pakov. Ak nervzna musela by, ke vyfajila osem cigariet za tak krtky as. Krtky?... Alebo tu boli dlho? O dvanstej v noci navtvila mtvy dom (videli sme svetlo, Pawel naiel ohorky). Na niekoho tam akala a v nervozite fajila. Ten ktosi priiel alebo nie, v kadom prpade sa stalo osi, o pre u bolo neprjemn. Vrtila sa na ostrov. Rozhodla sa opusti tch, s ktormi sem prila (na ostrove boli dva stany, - znova fajila. Nad rnom odila a zanechala lstok. Tajne opustila ostrov, in by nebola psala odkaz. Pozeral som sa na dokren lstok a v hlave sa mi rojili rzne sentimentlne prbehy o zabenom dievati, ktor v mtvom dome ak na svojho milho. Potom som si predstavil stran prbeh o dievine zlkanej do mtveho domu a unesenej na pust ostrov, odkia ula, ke spnok premohol jej noscov. Koko ich bolo? Ako dlho sa tu zdriavali? Dva mal stany. Teda aj s Krystynou najviac tyri osoby. Poda dvoch przdnych konzerv (obsah jednej zjem na posedenie) boli na ostrove vemi krtko. Okolo jednej v noci prili na kajakoch z mtveho domu (ke sme vi-

deli zhasn svetlo) a na ostrove sa zabivakovali. Na svite im Krystyna ula. Ke zistili, e dievina zmizla, pravdepodobne sa rozhodli nenaha ju. Naraajkovali sa - a odplvali. Pozbieral som ohorky, aby som ich ukzal Pawlovi. Schoval som si do peaenky Krystynin lstok. Vrtil som sa k Agnieszke a vyrozprval som jej dve rzne verzie udalosti, ktor sa iste odohrala dnes v noci na pustom ostrove. Ak koda, e dnes rno som alekohad nezamieril smerom na ostrov. Bol by som si vimol dym z ohniska a mono by ma to bolo zaujalo natoko, e by som sa bol vybral sem na kajaku. Tak by som spoznal prenasledovateov peknej Krystyny. - Ako vie, e bola pekn? - trpko poznamenala Agnieszka. - kared dievat neprenasleduj. - M vemi zaujmav nzory, - zlostne sa usmiala Agnieszka. - Ako vie, e ju prenasledovali? - Neviem. Iba sa mi to zd. Preo ich tajne opustila? - Azda ju niekto urazil? Alebo sa jej zunovala ich spolonos? - Pozorne si pretaj lstok. V om stoj: Po tom, o sa stalo, nechcem ma s vami ni spolon. Teda nieo sa stalo. Opovrlivo naplila pery. - Niektor eny rady prehaj, zveliuj neprjemnosti, uraj sa za hocio. Najm ak s kared a star ako tto Krystyna. Rozhoril som sa: - Ako vie, e bola kared a star. - Viem to. Na vlete kajakom pouvala hrozn cyklmenov r a fajila cigaretu za cigaretou. Na vlete sa sprvala ako v kaviarni. Niekto si z nej utiahol, tak sa babiza urazila a odila, ako sa vrav, bez rozlky".

M bujn fantziu. Ty tie. Si zlostn. Aj ty...

Vrtili sme sa pohdan, zamraen. A dookola bol krsny slnen de. Ta jazera odrala zele lesa, ktor obrastal brehy, a erve holch pahorkov pokrytch kvitncim tiavom. Farebn kvrny sa na vode mihotali, menili sa, mieali sa navzjom ako farebn skielka v tube detskho kaleidoskopu. Potom som smutne pozoroval cez okno stanu, ako sa Agnieszka pobrala na prechdzku do lesa, driac sa za ruku s Chudm Genkom. Hnev som si vylial na Pawla, ktorho som naiel chrpa v jeho stane. - Len sp a sp. A ke nechrpe, tak sa nud a kriabe si svoj obrovsk frniak, - krial som naho. - A medzitm ksok od tvojho nosiska sa dej tak udn veci. Pretaj si tento lstok! A tu m ete osem pakov syreny". Vie, kde som ich naiel? Nahual som Pawlovi do hlavy stran prbehy, ktorch svedkom bol v noci mtvy dom a ostrovek na jazere. A veer, ako mrnotratn syn, zakriabal som nechtom na Andrzejov stan, aby som sa dozvedel osi o zamotanch dejinch Gtov. Pri troch zaplench sviekach som strvil nad tmi zleitosami niekoko dlhch hodn. Ke som sa vrtil do svojho stanu, tbor u spal, les hrozne umel, basovo. Umval som sa v iernej vode jazera ako v atramente. Nechcelo sa mi zaa svieku, tak som sa vyzliekol po hmate a natiahol si na seba pyamu. Hadajc spac vak, natrafil som na cigaretov katuku. Bola aksi vlhk

a prilepila sa mi do dlane. Vyhodil som ju zo stanu a roztiahol som vak, aby som vliezol do jeho tulnho vntra, ke vo skrsla stran predtucha. Rozsvietil som baterku i a vyskoil som zo stanu. Nemlil som sa. V katuke po grunwaldoch" bolo trochu sladkho demu, po ktorom pobehovali vek erven mravce. Sta, aby loveka utipol jeden tak mravec, a nabehne mu pupenec, ako keby ho potpal malriov komr anofeles. Osvetlil som vak zntra. Po bielom prestieradle liezlo niekoko desiatok mravcov. Akoby akali, e im venujem svoje telo. Grunwaldy" fajil Chud Genek. Nepochyboval som preto, kto bol autorom tohto zlho vtipu. Niekto ho vyplail vo chvli, ke vyspal mravce zo katuky, a preto na moje astie - katuka zostala vo vaku. Vytiahol som zo stanu prestieradlo a starostlivo som ho v lese vytriasol. Pohrozil som psou smerom k stanu rybrov", ktor stl na pt vyveniny. - Chalani, medzi nami je vojna! V noci som spal vemi zle. Stle sa mi zdalo, e po mne lez vek erven mravce a o chvu ma niektor bolestivo potpe.

47

PIATA

KAPITOLA

Tajomstvo hrobovch jm Zhadn krde Mala babka, fikus mala" Kto zvazil? Spor o Gtov Podvod o sa stalo v t noc? Lska a za hrob" Stvame sa oraz hormi?

Vznik kultry hrobovch jm na naom zem sa archeolgovia pokaj spja s njazdom germnskych kmeov. Uvauje sa, e tvorcovia przeworskej skupiny na juhu boli Vandali, ktor sem prili zo severnho Jutska, z malho polostrova Vendsyssel. Na sever, do Pomoranska, prili Burgundi z ostrova Bornholm a vaka nim vznikla oksywsk skupina. Prve Burgundi a Vandali v tom ase pochovvali mtvych poda podobnch zvykov. Najnovmi archeologickmi vskumami vylo najavo, e jamov hroby sa v Posku vyskytuj ete ovea skr ne u Vandalov i Burgundov. Okrem toho - o je v tejto veci hdam najdleitejie - ukzalo sa, e cel kultrne dedistvo tohto obdobia, teda hlinen aj kovov vrobky, celkom vrazne nadvzuj na nedvnu minulos, na pomoransk a luick kultru. Inmi slovami, v tomto prpade nemme do inenia s nejakm novm, prisahovanm obyvatestvom, ale s pvodnmi domorodcami. Potomkovia toho istho udu, ktor predtm pochovval mtvych do skriovch hrobov, teraz - iste pod vplyvom novho nboenstva alebo novej mdy - zaali pochovva svojich nebotkov do hrobovch jm...

Ozval sa rmus. Okolo mjho stanu sa prehnali motocykle rybrov". Boe mj," vzdychol som si, ako raz vedci nazv kultru naej epochy?" - Fikus? - sptal sa Andrzej. Star Rzyndov vne prikvla. - Fikus zmizol, pn doktor (chudinka, nikdy nevedela pochopi, preo doktor" Andrzej nevie liei jej neduhy l). - A ni viac? Urite ni in? - Nie, pn doktor. Iba ten fikus. Dlhiu chvu mlala a potom zaala vyklada nezvyajne ivo: - Moje tri fikusy boli znme na celom okol. Raz prila k nmu jazeru na ryby lekrnika z Bytowa aj s muom a hne odo ma jeden chcela kpi. Aj by som bola predala, ale Alfred sa rozhneval. Moje fikusy bude predva?" krial. To u radej predaj moju hlavu." A ja mu na to: Predsa za tvoju hlavu nik ned ani derav gro. Ale za fikus..." Vyprskli sme smiechom. Rzyndov bola rada, e na seba uptala pozornos vetkch, a skromne si prisadla na okraj lavice k stolu. Raajkovali sme. Priniesla zemiaky a prirodzene, podobne ako pri verajom obede, raajky sa niesli v znamen ukradnutho fikusa. Vysok, chud, s podlhovastou vyziabnutou tvrou a trocha orlm nosom, nad ktorm viseli pramienky sivch vlasov, Rzyndov vyzerala ako arodejnica. Ale pohad mala vesel ako rozosmiate decko. - o bolo Alfreda do mojich fikusov? Ja sama som ich vypestovala a sadeniky som dostala od vekostatkrky spod Kartz, ke som u nej slila. Ach, to bolo ete pred

vojnou, - mvla rukou. - Sadenice sa pekne ujali a potom ich Alfred presadil do novch kvetinov. Ale to u nerstli tak pekne ako predtm. No, maj u svoje roky. Tridsa rokov. Kme maj na dva palce a listy tvrd, e nimi mono topnky podra. - A ukradli ho... - vzdychol som. - Ukradli. Jeden fikus, - potvrdila. - Asi priiel Alfred z dolia a jeden si zobral, - opatrne povedal Andrzej. Star naho pozrela s poutovanm. - o len t udia nevymyslia. Alfred? Nao by mu bol fikus? Ten je u v hrobe. Franciszek a pleskol rukami, tak bol pobren. - Ako to, pani Rzyndov? Ve ste mi to sama povedali. - Ja? - neisto sa poobzerala dookola. - Kdee by som ja vymyslela tak hlpos? Na vlastn oi som videla toho zlodeja, o cez okno vliezol do mojej izby. Od okna sa zakrdal priamo ku komode, kde stoja fikusy. Chytil vetky tri, ale ja som zaala ziapa. A tak vzal len jeden a poho pre. Vyskoil cez okno. Alfred?... - skepticky zavrtela hlavou. - Alfreda by som predsa spoznala. A vari by Alfred musel liez cez okno ako nejak zlodej? Priiel by do vlastnho domu dvermi. Dokonca aj z hrobu. Ve bol tu gazdom. Franciszek sa zlostne sptal: - Azda ste si to vetko nevymysleli, Rzyndov... - To nie. Na polcii mi to povedali. - o vm povedali? - nechpal som. - Povedali, e to nemohol by Alfred, ale zlodej. Lebo Alfred by priiel dvermi, a nie cez okno. - Vy ste u boli na polcii? - A o? Mm im necha mj fikus? Hrub na dva palce a s listami ako podova. Takmi tvrdmi. Na polcii sa ma ptali: Povedzte, Rzyndov, kto sa v dedine zaujmal

o fikusy?" Povedala som im, e z dediny nik nemohol fikusy ukradn, lebo fikus je vek a kad by ho hne spoznal. Ale v ten de, ke mi v noci ukradli fikus, boli u ma dvaja udia. Tak mlad mestsk fiflena v krtkych nohaviciach a jej chlap, tie mlad. Iste nejak dovolenkri na vlete, lebo mali napchat plecniaky. Voli ku mne napi sa mlieka a hne zvolali: Ak pekn fikusy." - No a? o alej? - vypytoval sa Franciszek. - No ni. Vypili mlieko, zaplatili a pobrali sa alej. - To boli zlodeji, - potvrdil Franciszek. Rzyndov sa ukzala rozumnejia. - le, pn Franciszek. Som star, ale tak sprostosti nevykladm. Fikusy s pekn, hrub na dva palce. Vm by sa tie pili. Pred tdom bol u ma lekr zo Sulecina, lebo mi bolo zle pri srdci. Tie povedal: Babka, mte pekn fikusy!" A o? Azda on mi ukradol fikus? Lekr zo Sulecina? Nahnevala sa. Vstala z lavice, chladne nm povedala: Do videnia!" a pobrala sa po brehu jazera k svojmu domu. Andrzej zantil na star meldiu: Mala babka, fikus mala, veru, pekn fikus mala, hej... A potom vyhlsil, e veer rozlome vek vatru. - Dnes bude arovn noc, Svtojnska noc, - sentimentlne vzdychla Agnieszka. - Iste znova njdem vo svojom spacku mravce. - oe? Naozaj? - scitil so mnou Andrzej. Prstom som ukzal na mal stan rybrov". Porozumeli sme si bez zbytonch slov. Smutne pokval hlavou. Iba Agnieszka sa tvrila, e nevie, o o ide. - Voi naim susedom stle mte nejak udn podozrenia a nmietky. A s to tak mil udia... A vzdelan. Ininieri...

Pawel i Roman, tudent po prvom ronku archeolgie, malikmi lopatkami ako na cukor bdali hrobov jamu na junom bo vyveniny. Roman mal iernu kuerav ticu a plecia splen na uho", a Pawel svetl vlasy a telo sotva dotknut slnkom. S ubou som sa pozeral na pohyby ich ramien, ke pomaly a opatrne lopatkami naberali pdu. Zdalo sa mi, e Pawel je naozaj zaujat svojou prcou. Pracoval nepretrite, iste si ani neuvedomoval, e na krku sa mu perlia drobn kropaje potu vyvolan dlhou nmahou. Kedysi som pomhal pri vkope hrobovej jamy a potom ma tde boleli nohy. Treba pritom toti pracova aj niekoko hodn v drepe. Sadn si neslobodno, lebo zem v jame je obyajne vlhk a lovek ahko dostane reumu. Najprv nali nejak zuhonaten drevo. Potom tch zuhonatench zvykov bolo viac. Zaplnili nimi a tyri vek oblky. A znova nasledovala len hnedosiv vrstva piesku bez stopy pamiatok a kost. - Uvidte, e tu njdeme zlato. Ja mm astie. Hrob je skvel, na medailu, - ubezpeoval Pawel Romana. - Njdeme enu i mua? - Babu. Mm z pekla astie... Ale hrob vyzeral na vyrabovan. Vykradli ho asi krtko po pochovan nebotka. Zo severnej strany sa v tmavom dne hrobovej jamy ukazovala trochu jasnejia kvrna. Ako stopa neskorieho vkopu starho hrobu... V druhom aj prvom storo pred nam letopotom v junom vdsku jazero Vttern a udn istina na lesnatch brehoch toho jazera delili dve kultrne oblasti: stergtland a Vstergtland. Obyvatelia oboch oblast hovorili rovnakm jazykom, nosili podobn odevy, zbra aj ozdoby. Ale tak isto ako v prpade Pomoranska - ktor od zvy-

ku naich krajov delili pralesy a noteck moiare a spsobili odlin vvoj kultry tohto kraja - tak aj vo vdsku vody jazera Vttern a jeho divok lesnat brehy spsobili ist kultrne odlinosti stergtlandu a Vstergtlandu. Tieto rozdiely s vak tak nepatrn, e niektor vedci nepovauj za potrebn vbec ich bra do vahy. Predpoklad sa, e Vstergtland obvali Gti, stergtland zasa gtska vetva Gepidi. Ale kee nejestvuj nijak podstatn kultrne rozdielnosti medzi Gtmi a Gepidmi, kultra, ktor reprezentuje tento ud, nazva sa gtsko-gepidskou kultrou. Okolo poiatku nho letopotu oblas Vstergtlandu sa vyuduje, v tom ase tu celkom zanikaj hroby aj stopy osd. ud z tchto krajov sa vysahoval, iste hadajc lepie ivobytie - pda vo Vstergtlande je toti kamenist, jalov, podnebie chladn, nepriazniv pre ponohospodrstvo. V Dejinch Gtov" mnch Jordanes hovor: Z toho teda ostrova Skandie (zo kandinvskeho polostrova) kedysi Gti, ako sa spomna, so svojm krom Berichom odili." Na troch jaseovch lodiach - z ktorch jedna, o viezla Gepidov, omekala sa na ceste - preplvala Baltick more a dostala do stia rieky Visly. Po prchode Gtov bol v Pomoransku a v st Visly veobecn zvyk spaova nebotkov a sypa ich prach do jamy. Inmi slovami: panovala tu kultra jamovch hrobov. Gti priniesli so sebou nov zvyk - nespaovali mtvych. Tento nov zvyk sa rozril na oraz vie zemie, stle astejie sa ujma a teda - poda mienky odbornkov - gtski njazdnci ujarmuj miestny ud, ktor naalej spauje tel mtvych, a vnucuj mu svoje zvyky, svoju kultru. Vetko sa teraz zdalo jednoduch a jasn. Kostrov hroby, ie hroby, v ktorch nebotk nebol splen, patria gtskym njazdnkom. Teda tam, kde nachdzame

kostrov hroby, panovali Gti. Hroby so splenmi telami, jamov alebo s popolnicami naplnenmi zvykami splench kost, patria zasa pvodnmu obyvatestvu Pomoranska. Zhadou je iba skutonos, e pri st Visly aj v celom Pomoransku celkom chbaj pohrebisk, na ktorch by boli vlune kostrov hroby. Odpove na tto otzku je nasledovn: Gti porazili Pomorancov, podmanili si ich a ili s nimi spolu. Dokazuje to aj fakt, e kostrov hroby s spolu so iarovmi. Ale predsa z tch istch faktov mono vydedukova aj celkom opan zver: Gti po prchode do Pomoranska utrpe li porku od Pomorancov a podrobili sa pvodnmu obyv stvu, lebo ich hroby sa vyskytuj spolu s hrobmi Pomoranc Lene toto sa nik neodvil tvrdi. Odbornci vemi dobre poznali slvu neskorch gtskych vazstiev a vbojov. alm archeologickm vskumom sa dokzalo, e kostrov hroby boli v Pomoransku znme ete pred prchodom Gtov, e lebky z tchto hrobov nepatria ku germnskemu typu, ale k stredoeurpskemu, a teda v hroboch neleia Germni, ale najpravdepodobnejie Slovania. Prce vdskych archeolgov jasne dokazuj, e Gti pochovvali svojich mtvych obidvoma spsobmi - nali sa tam iarov i kostrov hroby. Kee boli rovnak u Pomorancov aj u Gtov, ako mono odli jednch od druhch? A tak uprostred neustlych sporov a stoviek pochybnost vynorila sa zhada: Je mon, e na naom Pomoransku nijak Gti nikdy neboli? Profesor Kazimierz Tymienecki, jeden z vynikajcich poskch historikov, vystpil s dleitou prcou, v ktorej pochybuje o pobyte Gtov v poskch pobrench krajoch. Spor o Gtov sa stal znova vekou tmou".

- Ech, brach, myslel som si, e je to zaujmavejie, povedal Pawel, ke sa zjavil na obed. - Kope a kope, drie ako osol, a na dne tej hrobovej diery njde iba dva kamene. Medzi kamemi bolo trocha splenho dreva a niekoko kostiiek drobnch ako nechty. Do kelu aj s takou robotou! - Nijak cennosti? Nijak bronz? Ni?... - Nie. Predpokladal som, e dnes napem list kamoom a pochvlim sa, ako tu narbam s kostrami, od ktorch a zamza krv v ilch. A tu iba ierne drevo a pr splench kostiiek. Ech, brach, ert ber tak przdniny. Ani pochvli sa nemem. - Nap do listu, o chce, - radil som mu. - Ja to robm vdy. Dokonca aj do novn. - Vyrba kaice? - To sa vol literrna fikcia". - Je to podvod. Vetko je podvod. A znechuten si iel umy ruky do jazera. Robil to dlho, poriadne, akoby si umval ruky od archeolgie a novinrstva. Skal som mu doda odvahu. - Poul si dnen rozhovor o fikusoch? o mysl, nesvis non svetlo v mtvom dome a tborisko na pustom ostroveku s krdeou fikusu? Ve to vetko sa stalo v t ist noc. Po tom, o sa stalo, nechcem ma s vami ni spolon." Ale o sa stalo? Tej noci sa stala krde u Rzyndovej. Chpe? - Chpem, - prisvedil Pawel. Lene v jeho hlase som nezaul nijak nadenie. - Popoludn navtvi zhradu starej Rzyndovej a vetko tam poriadne preskma. Mus zisti, o tam prilkalo zlodejov. Ve zleitos fikusu nemono bra vne. Nik rozumn predsa nekradne kvetine! - Ech! Rozumnch ud je ovea menej, ne sa ti zd, povedal Pawel a vznamne na ma zagnil.

- Teda urob, o som ti povedal? - No, dobre, dobre... - chlcholil ma jemne ako blzna. Lene toho da nebolo Pawlovi doien navtvi zhradu Alfreda z dolia. Po obede sa Andrzej vybral skontrolova vykonan prcu, a ke uvidel hrob, ktor rozkopali Roman a Pawel, urobil krik. Chlapci sa toti uspokojili tm, e nali uhlie a splen kosti, a tm robotu skonili. Lene poda Andrzejovej mienky hrob ete nebol preskman do dna, bolo vidie t sivohned kvrnu. Zmizol iba obrys neskorieho vkopu. - Vdy hovorm, e kopa muste a po tvrd zem, stle kopa, km sa celkom nestrat obrys jamy, - hreil Andrzej Romana, lebo Pawel tu bol predsa len ako obyajn robotnk. Roman chcel presvedi Andrzej a, e sa nevyplat alej kopa. Rozvtal zem lopatkou a... ukzal sa druh hrob. Romanova lopatka uvonila zo zeme palu nohy, potom obnaila dobre zachovan kosti ruky s vekm bronzovm nramkom na predlakt. Patina bronzu, ktor m konzervan vlastnosti, zachrnila od plnho znienia zvyky akejsi tkaniny, do ktorej iste bolo zavinut telo nebotka. Tkanina bola ierna, prehnit a rozpadala sa v prstoch, ale lupou sa dalo vidie sple jednotlivch vlkien. Dievat odpovali v stanoch, ale Roman s Pawlom sa pod Andrzejovm dozorom trpili skmanm hrobu. Neslobodno nechva pamiatky hne pod povrchom, mohol by ich niekto ukradn, alebo by ich mohol pokodi nepredvdan d v noci. Po niekokch hodinch prce bola u odkryt cel kostra, ale iba jej as sa zachovala do naich ias. Z lebky zostala iba eus. Vo vke ps sa nali bronzov fibuly a medzi nimi niekoko sklench perliiek. V hrobe teda odpovala ena.

- Ona zomrela prv a urobili jej tu hrob. Ke neskr zomrel jej manel, jeho telo splili na hranici a kosti aj so zvykom oha zakopali do starho hrobu. Najzaujmavejie na tom je, - uvaoval Andrzej, - e hoci tu mme do inenia s umi navzjom blzkymi, manelom a manelkou, pochovali ich poda rznych ritulov. ensk telo bolo uloen do hrobu neporuen, ale telo mua najprv splili. Nato mi Andrzej podal pekn vek bronzov fibulu. - Hrob pochdza z polovice druhho storoia, t fibula m rovno odseknut nku. A ok na vrchu. Je to fibula s okami", a tak sa datuj prve do tohto obdobia. Z toho istho obdobia pochdza aj nramok. Pawel malou metlikou jemne ometal tak porceln, ako aj zvyky starej lebky. Teraz u bude mc napsa svojich kamoom o kostre, od ktorej a zamza krv v ilch". V eusti bolo niekoko zubov zelench od medenky. Nemohol som nemyslie na to, e mono tto ena bola kedysi krsavicou a ke sa usmiala, pohad na jej biele zuby nadchnal muov. Ako ju manel musel milova, ke ho pochovali k nej. Rozlila ich ukrutn smr, ktor neberie ohad na udsk city. A potom ich smr znova spojila. Spolonm hrobom. Treue Liebe bis zum Grabe - Vern lska a po hrob," spomenul som si na pekn ver. Lene tu lska siahala a za hrob, naveky. udia spred dvoch tiscro sa najastejie zobrazuj ako tvrd, ukrutn, bezohadn. Lene koko jemnch a vzneench udskch citov ukrva tto spolon mohyla. - Agnieszka, - oslovil som ju, nazrc do dievenskho stanu, - nechce sa ti plavi sa po jazere? Pred zrkadlom si esala pekn, hust vlasy. Zaudovane na ma pozrela.

- Dohovorila som sa s pnmi ininiermi, e pjdem s nimi chyta ryby. Zvyknem dodra slovo. - Miluje Chudho Genka? - zvolal som. - Ani ty nie si tun, - poznamenala. Bolo mi to vemi neprjemn. Pomaly som sa vracal do svojho stanu a nemal som u ani chu ta o Gtoch, ani pova o ukradnutom fikuse, ani hada liek, ktor by vylieil Pawla z jeho mldeneckej nudy. Po hladkom jazere sa pomaly pohybovali erven tiene veera, od pustho ostroveka doliehal smutn krik ajky. Voda presten ruovou iarou zapadajceho slnka predsa presvitala zelenkavo ako uralsk malachitov kame. Siahol som na dno batoiny po kniku Petrarcovch verov. V susedstve dnes objavenej mohyly na ma psobili tie vere tak ako nikdy doteraz. Aj Franciszek mal svoj zl de". Motal sa po tbore a postonval. Poprosil som ho, aby mi uvaril aj. Urobil mi vak tak slab odvar, e som musel nahlas vyjadri svoje poudovanie. - Ech, pn Tomasz, - mvol rukou. - Vetko teraz ide k horiemu. aj je zl. Ale i aj kad z ns sa nestva oraz horm?

IESTA KAPITOLA

Zbavn prbeh doktora Lissauera Boli magick kruhy" kalendrom? Archeologick slep baba" Svtojnska noc Chud Genek a Ospal Kazek T je re Duch Gta Horiace kamene aba

Mohli by sme prija teriu, e Gti nikdy neboli v Pomoransku a Jordanesom spomnan prbeh je len legendou pre autorov rozprvok. Bolo by to pre ns dokonca vemi pohodln. Tm by sme odvrhli vetky nemeck terie a ich poiadavky na nae Pomoransko. Lebo hoci gtski bojovnci nemali ni spolon s dnenmi Nemcami, boli iba vzdialen pobratimovia ich prapredkov - predsa hitlerovsk propaganda iroko nadvzovala na gtske vboje do sveta. Niiac kultru podmanench ttov, hitlerovci hlsali svoju vek civilizan a kultrnu misiu. Takto misiu - poda ich mienky - plnili aj dvne germnske kmene. Hitlerovsk vedec Miller nazval lpen vpravy Gtov obdobm vekch objaviteskch ciest", a priny tchto ciest" videl nie v sil zska koris, ale v podnikavosti a tbe po inoch charakteristickej pre Germnov". Vek objavitesk cesty? Vskumn cesty zvyajne podnikaj predstavitelia civilizovanch nrodov do krajov, kde udia ij na niom stupni kultry," polemizoval s Millerom profesor Kostrzewski. V tomto prpade Gti, nrod zbaven dejn, vraj ,objavuje' a ,skma' pobreie ierneho mora, Malej zie, Grcko a Rm, ktor boli dvno objaven a ili po stroia civilizovane."

Ozajstn veda nem ni spolon s pohodlnosou. Ozajstn vedu charakterizuje estnos. Ale mono s istm svedomm ahostajne prehliadnu skutonos, e na poiatku nho letopotu pri st Visly a na vchodnom pobre Baltiku objavil sa nejak nov, cudz kultrny prvok? e v naich severnch krajoch nali sa u pomoranskch Slovanov neznme kamenn mohyly, hroby so stlami, kamenn kruhy z podlhovastch balvanov? e v mnohch hroboch z tch ias sa nachdzaj kandinvske ozdoby a nradie, e na pohrebisku v Elblgu objavili gotlandsk prikrvky hlavy s naitmi bronzovmi gombkmi? Nememe zatvori oi pred skutonosou, e do nho jazyka preniklo vea gtskych slov, ako: cisr, kaz, kniea, me. helma, chlieb, ocot, kotol, sklo... Vedeck es teda prikazuje bda, ptra, hada medzi zamotanmi stopami. Prikazuje aj zohadni hlasy rznych strn a vypou aj opan nzory. - Nevie si ani predstavi, koko udnch teri jestvuje o magickch kruhoch, - povedal Andrzej. - Poul si o tom arte, ktor sa stal doktorovi Lissauerovi? Andrzej, Pawel a ja sme v trojici sedeli v lese, na dlhej koze na plenie dreva. tal som o akostiach doktora Lissauera, ale Pawel ten prbeh nepoznal. Mono prve tu, ke m pred oami vek kamenn kruh na tte pahorku, konene objav krsy archeolgie. Na jazere ete trval neskor jnov veer. Ale boia vyveniny zarasten lesom sa u strcali v tme. Medzi mohylami a kmemi stromov v lese sme pouli vesel hlasy: Agnieszka a Chud Genek zbierali radie na ohnisko. Zanala sa svtojnska noc, noc rozkvitajceho kvetu papradia, ktor prina astie. Pred dvoma rokmi, ke som sa prv raz zastnil na vykopvkach, vo svto-

jnsky veer som sa s Agnieszkou dohodol, e pjdeme hada arovn kvet. O hodinu neskr zaalo strane lia a zostali sme vo svojich stanoch. Netreba sa dohovra na spolon hadanie astia. Mono dnes by dopadlo vetko celkom in," pomyslel som si. Lene Andrzej zaal rozprva: - V roku 1874 gdansk archeolg doktor Lissauer sa rozhodol rozlti tajomstvo kamennch kruhov a vycestoval do dediny Odry v chojnickom okrese na vchodnom pobre. V Odrch, v lese pri brehu Czarnej wody, rozprestieralo sa niekoko kruhov z balvanov. Takch istch, ako u ns v Gsiorach. Podlhovast kamene vysok meter i poldruha metra, poukladan do kruhu pr metrov od seba. Obkolesoval ich veniec mohl. V asoch doktora Lissauera vskumn metdy boli ete dos primitvne. estn gdansk archeolg sa uspokojil s rozkopanm strednej asti niekokch kruhov a preskmal polohu troch trilitov. Vo vntri kruhov naiel hrobov jamy naplnen zvykami ohorenho dreva a splenmi udskmi kosami, a pri jednom trilite aj hroby s popolnicami. Ni in pozoruhodn tam nebolo. Iba pri jednej popolnici objavili odlomen kamenn hrot. O nlez tohto hrotu oprel Lissauer svoje presvedenie, e kruhy pochdzaj z doby kamennej. Tento nzor neskr prevzal aj tak vznamn nemeck archeolg, ako bol Kossinna. Uznvalo sa, e kruhy s vemi star, e maj vye 4000 rokov. V roku 1926 skmal tie ist kruhy profesor Kostrzewski a nielene nenaiel nijak, ani najmenie stopy z doby kamennej, ale naopak, vykopal dokonale zachovan pamiatky z rmskeho obdobia, teda z rokov 1 a 375 nho letopotu. Kruhy tak omladli o vye 2000 rokov. Je to smiene, vake? - rozosmial sa Andrzej. Tie kruhy boli tri kroky od ns. Uloen s udnou pra-

videlnosou, iste podnecovali obrazotvornos mnohch pokolen ud, ktor bvali v tomto okol. Koko povest, bsn a rozprvan inpirovali? V nadchdzajcej noci na tmavom pozad lesnho porastu sa kamene jagali jasnm plameom. Poas svtojnskej noci medzi nimi planuli obrovsk vatry, reci vyspevovali hrozn piesne, bchali na hlinen hrnce sliace na obetu bohom, konali sa tance bojovnkov. Teraz stli nem, obken tichom a akoby ete vmi mtve a nehybn. V tej ich nehybnosti bolo aksi tajomstvo a sasne aj hrozba. - Predsa je v terii pna Stephansa osi pekn, - poznamenal som. Andrzej mykol plecami. - Mohol by si sa konene rozhodn, ak nzory a bud vies ivotom: estetick i vedeck? Usmial som sa. Nzory pna Stephansa sa mi videli pekn. Nestailo to, aby som ich bral vne? V roku 1914 zememera z Poznane, aksi pn Stephans, urobil detailn pln kruhov v Odrch a vaka nejakm fantasticky svedomitm vpotom dospel k nzoru, e tieto kruhy maj astronomick charakter. Poda jeho terie ak by sme viedli iary od stredovch kameov niekokch kruhov, v preden na obzore by vytvorili body, v ktorch slnko vychdza v najdlh aj najkrat de roku. Kruhy by teda boli akmsi predhistorickm kalendrom. Poet kameov v kruhoch mal zodpoveda potu dn a mesiacov v roku. Stephansovi dokonca vetky tie vpoty sedeli. Lene za zklad si vzal tvrdenie doktora Lissauera. Od chvle, ke sa ukzalo, e kruhy s mladie, cel teria pna Stephansa totlne padla, lebo poloha Zeme k Slnku bola in v dobe kamennej a in v naej dobe. Pawel to komentoval po svojom: - Vyzer to, e kamenn kruhy s takou archeologickou slepou babou.

- V archeolgii nie s hry na slep babu, - hne reagoval Andrzej. Vdy sa obval, aby nedajboe nikto nepodceoval archeolgov, pokia ide o metdy vskumu. Niekedy ma znervzovala t jeho neustla vnos vo veciach spojench s archeolgiou. Ale tak boli aj in archeolgovia, ktorch som poznal. V skromnom ivote vesel, vtipn - vo sfre svojej vedy sa ihne stvali vnymi a na zabitie. Vo svojej prci sa sprvali tak ako pracovnci pohrebnej sluby. Azda preto, e museli tokch nebotkov vyhrabva zo zeme? - Smeje sa? Aj ty zrejme povauje nae vykopvky za hru na slep babu? - le nie! Kdee! Boechr... Bolo treba vytrpie si dlh vklad: - Niet pochb, e kamenn kruhy vybudovali Gti. V kandinvii sa ich nalo vemi vea, a tam s ovea starie ne nae. Jasn je teda, e sa k nm dostali stade a nie naopak. V provincii Vstergtland je znmych a devdesiat kamennch kruhov. Vo vdsku ich udovo nazvaj Thingsttte", to jest - miesto sdu, sudcovsk kruhy. V tch kruhoch sa pravdepodobne konali kmeov sdy, alebo skr rodov, takzvan Thingy". Schdzali sa tu starinovia, zasadali v kruhu a radili sa. Ostatnm lenom rodu nebolo dovolen prekroi tento kruh z kameov. Pretoe u Germnov panoval kult predkov na dodanie lesku miestu rady a sdu, na podporu rozhodnutia tejto rady autoritou predkov, uprostred kruhu boli t slvni predkovia. Preto v niektorch kruhoch sa nachdzaj hroby. V tchto veciach niet nijakej slepej baby. V naom tbore sa roziarilo vek lt svetlo. Jeho iara siahala a k nm, na tt pahorka, a ervenm plameom oblizla kamene kruhu. - Vatr! - na pln hrdlo reval smerom k nm Chud Genek.

Chud Genek bol tenk, vysok a trocha prihrben. Vyzeral ako nalomen zpalka s malikou hlavou. Dral Agnieszku za ruku a naklal k nej svoju zpalkov hlavu. Potom spievali sprost pesniky o babke Rzyndovej a jej fikuse. Na moje vek rozhorenie pridal sa k nim tie Andrzej. Pawel sksil nasledova Genka a chytil za ruku Zosiu, ktor si na dnen slvnos uesala vlasy do konskho chvosta. Lene t naho zlostne zagnila, a tak chudk uiel na druh stranu vatry. Mono sa jej Pawel nepil, alebo mono rozmala, e sa nepatr, aby ona, tudentka po druhom ronku vysokej, si nieo zanala s maturantom. Prekrikujc hlasn praskanie vatry, zavolal som na Zosiu: - Preo ste si dnes obliekli zelen blzku? - Lebo je pekn... - To vs Andrzej presvedil, e najkrajia farba je zelen? Predtm ste boli inej mienky. Andrzej hodil do ma vek smrekov uku. Vetci vedeli, e zelen farbu m najradej. Genek vyprskol do smiechu. Agnieszka tie mala zelen blzku. - Bodaj ma stislo, - smial sa Genek, - pekn zelen blzka. Nech nenocujem doma, ak si Agnieszka neobliekla tto zeleninu kvli pnu Andrzejovi. Agnieszka vytrhla svoju ruku z jeho. Sedela stuhnut a s nafuanou tvrou. - Zajtra hodm udicu k prameu na konci jazera, z nioho ni sa ozval Ospal Kazek. - Mono chytm uku. - Ste tu poldruha tda a nechytili ste ete ani jedin rybku. Ani tak malik, - Agnieszka im ukzala malek svojej ruky. - Rozhodol som sa od zajtra chyta raky, - vyhlsil Chud Genek. - Vera veer som iel s baterkou k vode. Pozerm na dno jazera, hotov koniec sveta, plno rakov. Chcel som jednho chyti, ale mi ubzikol dozadu!

- Raky maj rady aby, - zvol Ospal Kazek, vene ospanliv a nudn. - Vyjadrite sa jasnejie, - navrhol Andrzej, ktor neznal oboch rybrov". - Kto koho m rd: aby raky i raky aby. - T je re! - zahundral Kazek. - T je re! - zopakoval Genek. Pawel urobil grimasu, akoby mu do o voiel dym z vatry. - Zajtra idem pre. - Kam? - No, domov, k matke, - vysvetlil. A v jeho hlase bolo vek prekvapenie, e nerozumiem po posky. - o si mysl, e tu budem zamestnan ako hrobr? Pova hlpe pokecy tohto doktora o Gtoch? - T je re! - zvol som. Pawel sa znepokojil. - Mysl, e neskr to bude zaujmavejie? - sptal sa. - T je re! - zahundral som. Pawel si srdene vzdychol. - No dobre, ete nejak chvu zostanem. Chud Genek vykrkol na Kazka: - Nespi, lebo a okradn, ty eso! Zdalo sa mi, e medzi Pawlom a dvoma rybrmi" okrem istho rozdielu vo veku jestvuje aj in podobnos, ktor ako opsa. Archeolgovia by povedali, e patria do jednho kultrneho okruhu... Na vrcholoch pahorkov na druhej strane jazera sa roziarilo niekoko svetiel. Mlde poda kaubskho zvyku rozloila vatry. Pod teplou oblohou bolo pou vzdialen, tlmen spev. Keby nie to eso", t je re", ten jazyk, od ktorho mi nabiehali zimomriavky ako od kripotu skla na eleze, vatrami rozjasnen noc by ns mono priblila k tm dvnym asom, ke sa oslavoval svtojnsky letn slnovrat a po jazere sa pali veneky.

Svtojnska noc - to bola slovansk slvnos. Gti sem priniesli germnske zvyky. Ale odliovali sa a tak vemi od slovanskch? Hovor sa o slovanskch hjoch, svtyniach, kde drali kone na vetenie. Ale u rmsky Tacitus v diele o Germnoch pri opisovan ich zvykov hovor, e chovaj vo svojich dbravch kone biele ako sneh, nedotknut nijakou prcou. Zapriahaj ich do svtho voza a kaz, kr alebo nelnk rodu im robia spolonos a pozoruj ich erdanie a prskanie. Seba toti povauj za boch sluhov a kone za dvernkov bohov. iara naej vatry ahala do vky, a pod najvyie haluze borovc. Voalo horiace radie, borovie aj uky. V ohnisku osi strane buchlo. Udrel na ns kdol ierneho dymu a dohora vyleteli iskry ako hrs iariacich konfiet. - Duch nejakho Gta, - nervzne sa zasmiala Zosia. Mimovone sme sa obzreli na boia vyveniny, kde bolo pohrebisko a vkopy mohl. Okrem kruhu, ktor osvetovala naa vatra, vade stla ierna stena noci. Zrazu sa odtia ozvali akoby hlbok stony. Potom osi hlucho buchlo. Zosia sa zachichotala. Chud Genek vyskoil zo svojho miesta a bol hotov uteka na pohrebisko. Andrzej ho zadral. - Iste sa zosunul nejak vkop. Piesok, ktor vyhadzujeme zdola, je vlhk. V priebehu da uschne a veer vychladne a zosva sa. - A viete, e odkedy nai robotnci uvideli v mohylch kostry, nikto z dediny nechce prs veer do nho tbora? - oznmil Roman. - o keby sme si zaali rozprva nejak prbehy o duchoch? - navrhol Ospal Kazek. Nikto nereagoval na jeho nvrh. Bolo prjemn iba tak sedie a mla, hria sa v teple vatry a hadie, ako sa v pokojnom vzduchu bez akhokovek elestu strcaj zlat hviezdiky iskier.

Pred necelmi dvoma tisckami rokov na brehu tohto jazera zapaovali svoje vatry a sedeli pri nich, tak ako my teraz, udia z alekej kandinvie. Radili sa hdam v noci, ak mme veri Tacitovi, e svoj as nertali poda dn, ale poda noc, lebo poda ich mienky noc predchdzala du. Ke zistili, e u s vetci, zasadali ozbrojen. o prednej - v kamennom kruhu, ostatn okolo kruhu. Kaz prikzal vetkm mla. Potom si vzal slovo kr, za radom sa vyslovovali in, kad poda svojho veku, urodzenosti, vojenskej slvy a vrenosti. Ak sa im nieia re nepila, odmietali ju omranm. Shlas zasa vyjadrovali potriasanm kopijami. Najvzneenejm to prejavom uznania," ako psal Tacitus. Boli vemi prsni. Zradcov a zbehov veali na stromy, zbabelcov, lenivcov a nehanebnkov topili v blate a v bahne, zhora na nich hdzali radie. Hoci zloin bolo treba stava na verejn pranier, hanbu zasa ukrva. i by sa nm nezila podobn zsada? - Pane Boe! - hystericky vykrkla Agnieszka. Zrazu sa pohrebisko roziarilo modrastmi plamemi. Vrchol pahorku, kde stl magick kruh, vzplanul malmi plamemi, ktor sa podobali na bludn svetielka nad moiarmi. Rozbehli sme sa k mohylm, strkajc sa navzjom a zakopvajc o korene borovc, triace zo zeme. boie pahorku bolo mykav, pokryt ihlim. Liezli sme dohora, mkajc sa a padajc. Neverili sme vlastnm oiam. Horel kamenn kruh. Kad z podlhovastch balvanov sa stal pochodou. Zdal sa pokryt modrastm plameom. Pobehli sme ete pr desiatok krokov. A zrazu vetky tie ohne zhasli, akoby udusen mohutnou dlaou. Na konci jednho z balvanov ete krtky okamih tancoval malik plamienok. Ale aj ten zakmital a zmizol. Kruh bol znova tmav a mtvy. Padla na ns tma. - Niekto si s nami zaartoval, - povedal Andrzej.

Chud Genek mal baterku. Dkladne sme si prezreli kad kame v kruhu. Ale nevedeli sme poveda, akm zzrakom kamene horeli. - Ktosi ns chcel vystrai, - zamrmlal som. - Koniec sveta! - zvolal Pawel. Pri vatre sme sedeli vetci. Nikto z ns ani na chvu neodiiel pre. - Plamene mali modrast farbu ako horiaci plyn, nahlas uvaoval Genek. Napokon, on sa mus vyzna v tchto veciach - je chemick ininier. - Rovnak farbu m aj plame piritusu... no, bol to denaturk, - vyniesol ortie. Zaali sme poahova nosmi. Naozaj, v bezveternom nonom vzduchu zostal akoby zpach denaturovanho liehu. Alebo sa nm to len zdalo? Spolone sme prezreli vetky vkopy. Profil mohyly oznaenej slom trns pozdne praskol a polovica sa zosypala dolu. Azda prasknutie profilu a zaplenie balvanov navzjom sviseli? Vrtili sme sa do tbora, k vatre, ktor pomaly hasla. Niekoko mint po polnoci v nevemi veselej nlade sme sa rozili do svojich stanov. Dlho do noci som nemohol zaspa. Leiac v tulnom vntri stanu som poul, ako zaalo pra a d monotnne ukal na pltno nad mojou hlavou. Potom ma znepokojil tich pohyb medzi knikami v kte stanu. Zaal som svieku a naiel som vek ropuchu. S hnusom som ju vyhodil von. Neskr som si pripomenul, e poda povier Gtov dua, opajca telo mtveho, javila sa uom bu ako bludn ohnk, alebo ako zviera, najastejie my alebo ropucha. Tto svtojnska noc bola aksi udn - modrast plamene a odporn ropucha," pomyslel som si. - T je re, - odvetil som si pohdavo.

SIEDMA

KAPITOLA

uka a panvica Slunos nie je mal cnos" Oklaman Robinson na pustom ostrove Nymfa Kalypso Kto zaplil ohne? Odyseus pije aj Pokus o krde udn vozidlo Upr

Pralo a do poludnia nasledujceho da. Prcu na vkopoch sme preruili. Agnieszka, Zoka a Roman farebnmi kriedami zakresovali plny mohl. Kazkovi sa podarilo chyti uku. Vazoslvne ju priniesol do nho tbora. Franciszek varechou udrel na mosadzn panvicu a oznmil jeho vazstvo. uka vila poldruha kila. Kad z ns sa musel dotkn slizkej ryby. - Je to kus, vake? - chvlil sa Kazek. A hne nm zaal zloito vyklada, ako sa namordoval, km dostal k brehu rybu uloven na udicu. Chud Genek si potom poial od ns mosadzn panvicu, rozloil pri svojom stane turistick vari a zaal uku prai. Zjedli ju sami dvaja, neponkli ani len Agnieszku. Pobren Franciszek im prikzal, aby vrtili panvicu. Chud Genek chcel z nej vytrias zvyky ryby a buchol panvicou o pnk dreva tak neastne, e odlomil rku. - Pni, pni! - zalomil rukami Franciszek. - o teraz bude? - Ni nebude. Kpime nov. - Mosadzn? A Franciszek neprestval bedka dobr dve hodiny.

Vozil t panvicu so sebou hdam vye desa archeologickch sezn, jedol z nej cel vedeck svet. Panvica mala preto pre Franciszka pamiatkov hodnotu. A tu dvaja rybri" odlomili rku. - Mm po krk rb aj rybrov", - zahundral Andrzej poas obeda a zlovestne zagnil na Agnieszku. - Zd sa mi, e opakuje Tomaszovu vetu, - povedala Agnieszka. - On na ma iarli, take chpem jeho odpor k tm sympatickm ininierom. Ale z oho pramen ten tvoj? Zoka sa zasmiala. Smiech tlmili Roman aj Pawel. Andrzej sa preniesol cez Agnieszkinu poznmku pohdavm mlanm. Osud rybrov" bol speaten. - Zajtra im podplim stan. S to bulovia, - povedal som. - Budem ich vystrha, - riekla Agnieszka. Lene im nepovedala ani slova, lebo popoludn priiel za mnou Chud Genek a poprosil, i by som ho nemohol previez svojm kajakom na pust ostrov". Chcel tam njs kaacie vajce a z vajenho cesta uhnies nejak pochkov pastu na chytanie rb. Slunos nie je mal cnos. Daov mraky sa rozili na oblohe a rozlili sa s nami bez nepotrebnch sz. Na istom nebi bolo slnko trocha zahalen oparom, ale riadne plilo. Zo zeme sa parilo. Bolo mliko dusno, ale vemi teplo a rd som shlasil s plavbou po jazere. Na breh pustho ostrova" som vyskoil prv. Vtedy Chud Genek odrazil kajak veslom a odplval do tbora, volajc: - Sme bulovia, vake? Chcete ns podpli, hej? Teraz skste priplva k brehu ako kaica. Aspo sa vm hlava ochlad. Ke u bol v polovici jazera, zakrial: - Vrtim sa, ak zavolte na cel jazero: Nie ste bulovia!"

Bol to od neho hlpy art. Nechal som sa nachyta na t jeho slunos. U takch ud aj chvkov slunos je podozriv. Sadol som si na brehu ostrova, zaplil som si cigaretu. Nebola ndej, e Pawel alebo Andrzej si domyslia, o sa mi stalo, a priplvaj ma zachrni. Mohol som vola o pomoc, ale breh bol aleko. Okrem toho - prve o toto moje volanie ilo Chudmu Genkovi. Nedvno som sa naobedoval, ctil som sa sty a trochu akopdny. Slnko pripekalo. Zdalo sa, e pust ostrov sp v tichu. Lene trvnik bol po nonom dadi ete privemi vlhk, aby som si na ahol a zdriemol. Vybral som sa teda poobzera si ostrov. Som ako Robinson," rozctil som sa nad sebou. Osamoten, zlm osudom vyhoden na pust pobreie." Na piesitom myse som zdvihol vek biele pero. Hniezdo labut bolo przdne, ale na jeho okraji sa zahniezdili div kaice a nechali tu niekoko bielych aj tmavch vajec. - Budem sa mc ivi vajcami, - vzdychol som. Nemm rd vajcia. Tm menej kaacie. Hniezdo opustili len pred chvou, vajcia boli ete tepl. Odiiel som z mysu, aby sa kaky mohli vrti. Nechcel som vtctvu saova ivot na tom astnom ostrove. Sadol som si za krky. V tst hne nastal jemn pohyb, objavili sa ajky. Drobn vlnky vyplechovali na piesok a hrnuli sa z neho pre ako splaen rybky. Nadchnala ma intenzvna zele trvy a samota, ktor potvrdzoval oraz hlasitej davot vtch hlasov. Bol som tu sm sebou. Mono smienym, sentimentlnym, ale sm sebou. Pred nikm som sa nemusel hanbi, nebl som sa nijakho pohadu, neakal som sa, e niekto na ma uke prstom: pozr. Zarecitoval som na-

71

hlas zopr verov z Petrarcu, lebo som vedel, e tu ma nikto nepouje. Nikto...? Na hladkom piesku som postrehol erstv stopu drobnej bosej nohy. Ako Robinson - najprv som sa prekvapil. Potom prila zvedavos: kto sa ukrva na pustom ostrove? Stopa bosej nohy vchdzala do vody, potom sa vracala na trvnik a zmizla v hustej stene krkov. - Dobr de! - pozdravila ma mlad dievina. - Dobr de! - odpovedal som zaskoen. Mala podlhovast tvriku a ostr, akoby vt notek. Tmav blond vlasy si vyesala udne vysoko. Keby nie zke ierne nohavice a ierny sveter s vekm vstrihom, vyzerala by ako byzantsk princezn. Alebo jeden z anjelov na Rubovovom obraze, ktorm som sa nedvno nadchnal v Zagorsku, v Trojicko-Sergejevskej lavre. - o tu robte? - sptal som sa. Mykla plecami. - Bvam tu. - Sama? Zavhala. - ... Sama. - A nebojte sa? - Bojm. Takch dotieravcov, ako ste vy. Medzi krkmi bola mal istinka. Stl tu stan a pred nm horel liehov vari. Veda leal prikryt haluzami modr dreven kajak s veslami. - Nemte chu na aj? - sptala sa. - Prepte mi neakan nvtevu... - jachtal som. Ale to naozaj nie je moja vina... - Videla som, ako ten ksicht uiel s kajakom. o je to za? - Prezvame ho Chud Genek. Ininier, chemik. Hnusn typ. Chyt tu ryby.

Naliala siln, dobr aj do dvoch pohrov z umelej hmoty. - To je mj posledn tepl npoj. Liter denaturku som minula dnes v noci, aby som vm nahnala trocha strachu. Dfam, e budete tak slun a kpite mi v dedine fau liehu. - e sa vm chcelo preto s v noci na pohrebisko a vyplytva toko piritusu! - Na pohrebisko? - znepokojila sa. - Veru tak. Ve tam je cintorn. Vykopvame star hroby. - Jeimria! - zapiala a rukami si zakryla tvr. - A ja som tam ila v noci. Medzi hroby? - Medzi gtske kostry. - Jedna noha mi zapadla do nejakej jamy. To iste bol otvoren hrob? - Prirodzene. Zavalili ste jeden vkop. Hadela na ma s ozajstnm strachom. - o to tam robte? - zaepkala. - Rozkopvame hroby. Sme obyajn archeologick vprava. Skmame hroby a mohyly Gtov. - Gtov? - Aj Gtiek. - Vykopvate ich tel? - Kostry aj ozdoby. Nramky, nhrdelnky, agrafy. - A chodili pekne obleen? - Gtky? Nosili kouinu z divch zvierat, pltenn odevy zdoben ervenmi vivkami. Zahalenie hornch ast nemalo rukvy, nechvajc odkryt lakte i plecia, aj vemi vek vstrih. - Akosi udne sa vyjadrujete. - To nie ja, ale Tacitus, rmsky historik. - Vy ste tie archeolg? - Nie. Som historik umenia.

- Pozorovala som v tbor alekohadom. Tu na ostrove je nuda, tak o som mala robi? Myslela som si, e budete stava nejak vek budovu, lebo kopete jamy na zklady. A zlostila som sa na vs. Tu je tak pekn okolie a vy ho chcete zohyzdi. Vera veer som sa ctila osamel, bolo mi tak clivo, e som a plakala. Zaula som vae sprost vyspevovanie pri vatre. - Naozaj, vyspevovanie nebolo vemi duchapln. - Rozhodla som sa pokazi vm pekn veer. Priplvala som k brehu, vyliezla som na pahorok, obliala som denaturkom niekoko kameov a podplila som ich. potom som sa smiala, ke ste pribehli vystraen. A u ste viac nespievali. Najvmi ma hnev ta vaa vysok blondnka. - Agnieszka? - Neviem, ako sa vol. Videla som, e najprv sa prechdzala s vami. Potom s tm vysokm, chudm. Nemm rada tak dievat. - Ako sa volte? Podozrievavo na ma pozrela. - Nie je to jedno? Ak mte trocha fantzie, predstavte si meno, ktor by mi zodpovedalo. - Ach, ja mm a privea fantzie. Budem vs vola: Krystyna. Zaervenala sa. - Ja sa naozaj volm Krystyna. - No, vidte, ak mm fantziu? Otril som k nej ruku so katukou cigariet. - utujem, e nefajm syreny", - podotkol som. - akujem. Nefajm. - no... - zahundral som. - To je teda udn. Teda vbec nefajte... A akej farby r pouvate? - Neminkujem sa. To ste si hdam vimli, i nie? rozhorila sa.

Mykol som plecami. Ni som nechpal. Volala sa Krystyna, ale nefajila a nepouvala r cyklmenovej farby. - Do videnia, slena, - povedal som. - U odchdzate? - Ste privemi zhadn... A ja mm rd jasno vo vetkch veciach. Vyprskla smiechom. - Nikam neoddete. Ste uvznen na ostrove. Ja som nymfa Kalypso a vy ste Odyseus - ako v Homrovi. Ak ma pekne poproste, preveziem vs na breh. Ale a veer. - Pekne vs prosm... - Preveziem pod podmienkou, e nevyzradte tajomstvo mjho ostrova. - Ak tajomstvo mte na mysli? - To, e tu bvam. - No, svojm spsobom ste vemi odvne dieva, povedal som s obdivom. - Nebojm sa nioho, pokia nikto nevie, e som tu. Vy to u viete. Ale vy ma nevyzradte. Vm celkom dverujem. - Neviem, i opodstatnene. - lovek, ktor tak pekne recituje vere, neme by zl. Teraz som sa zaervenal ja. Tak predsa ma poula? - Do videnia, slena, - zopakoval som. - No, sadnite si ete. Teraz vs beztak nemem odviez, lebo si to niekto vimne. Musme tu poka do zotmenia. Vypil som ete pohr aju. Vyfajil som cigaretu. Tento ostrov so svojm tajomstvom sa mi zapil. - Na zaiatku nho rozhovoru som dospel k zveru, e tu s vami bva ete niekto. Prosm, neschovvajte ho predo mnou. - A ja prosm, aby ste sa na ni nespytovali. Aj tak nepoviem pravdu. Pravda sa vm bude zda mlo zaujmav. Som nymfa Kalypso. Nesta vm to?

Rozosmiala sa. - Nie. lebo ja nepripomnam Odysea, nanajv jednho z jeho nmornkov. Okrem toho sa mi zd, e ste tudentka, nie nymfa. Takto sme sa prekrali, hdali a rozprvali o vykopvkach - a nadiiel veer. Po zotmen ma nymfa Kalypso zaviezla svojm kajakom z ostrova na protiahl breh. Teraz som musel peo obs cel jazero, o bolo prinajmenom tyri kilometre cesty. Poprosil som Krystynu, aby v prpade nejakho nebezpeenstva vyvesila na krky bielu vreckovku. Ak sa vreckovka objav, poponham sa jej pomc. Do tbora som sa vrtil hodinu po veeri. Z tborovch zsob som ukradol litrov fau liehu. Na brehu som naiel svoj kajak a znova som plval na ostrov. Vrtil som sa v noci. Franciszkova elezn piecka bola u celkom vychladnut a mliena polievka, ktor uvaril na veeru, zmenila sa na hust a nechutn kau. Dolial som do nej trocha mlieka a rozloil som ohe v piecke suchmi ukami. Do kuchyne nazrel Chud Genek. - Vrtili ste sa? - sptal sa nevinne. - Nie. To mj duch sa vrtil z podsvetia, - odvrkol som, hoci som sa nemal ozva ani slovom. - Such! Celkom such! - neprestval sa udova. - Cel a zdrav. Genek odiiel. Ukzala sa Agnieszka. - Kam si sa prepadol na cel popoludnie? Ani si neveeral, chudik? Pomem ti... Nechcel som, aby mi pomhala. - Len pred chvou som sa dozvedela od pna Genka, ak hlpy art ti vyviedol. Urazila som sa naho. - Ach, nemala si dvod. Je to tak sympatick, vzdelan lovek.

- Vrav to primne? - Nie, lebo viem, e mu zopakuje moje slov. Odila, dokonca ani nekvla hlavou na rozlku. Zjedol som mlienu polievku a pobral som sa na breh jazera. Hadel som na ostrov a nahovral som si, e azda postrehnem aspo nepatrn plamienok liehovho varia. Ale noc bola chmrna, bez hviezd. o tam rob, v tej tme, sama na pustom ostrove? - scitil som s dievinou. A niekoko rz som mal chu nasadn do kajaka a plva k nej. Bl som sa vak, e to bude povaova za netaktn. Azda mu smie navtevova mlad sleny tak neskoro a bez pozvania? Na brehu jazera ma naiel Pawel. - Kde si sa tlal, brach? - radostne ma privtal, po bratsky. - Robil som v terne mal prieskum, - odpovedal som vyhbavo. Slune mi oznmil: - Dnes v noci o dvanstej zlodeji sa znova pokali kradn v dome Alfreda z dolia. Vyplail ich sused Rzyndovej Karwalski. Videl, ako zo zhradky pred domom Rzyndovej nhlivo utekal aksi mu v bielom odeve. - V bielom? - no. Upr, - vysvetlil Pawel.

77

SMA

KAPITOLA

Upry vstvaj z hrobov Simokattes a Tacitus Slovania s gusami i so sekerami? Herr Oskar Strm, vdsky archeolg arovn kraj Nymfa Kalypso vyma pomstu Laxigen Ak boli a ak s slovansk eny

Odkia sa zakrtko rozrili po sdlach Ulmerugiov, ktor obvali brehy Ocenu (Baltick more), usdzali sa a tamtch po boji vyhali z vlastnch sdel a podrobiac si u vtedy susediacich Vandalov, pridali ich k svojim spechom," hovor Jordanes o inkovan Gtov pri st Visly. Ulmerugiovia, ie ostrovn Rugiovia, ako aj Vandali boli germnske kmene. Odvolvajc sa na Jordanesovo svedectvo, mnoho nemeckch vedcov sa pokalo ete raz zdvodni celmu svetu, e Pomoransko od nepamti obvali Germni. A Slovania sem prili a o niekoko storo neskr. Po druhej svetovej vojne, ke sa zdalo, e mnoh vedci pochopili, ak nebezpen pre udsk existenciu s ich terie", vznamn zpadonemeck periodikum Saeculum" pe o Gtoch, e prili na nemeck pobreie" Baltiku, priom stia Visly a Odry boli pre germnske druiny vpadovmi zkladami", umoujcimi vojensky prenika do vntrozemia. Gtov Saeculum" umiestovalo na sever od germnskych Burgundov a Vandalov, priom ani slovom nespomenulo jestvovanie slovanskch Venedov, m znova presviedalo, e kraje, ktor sa

veobecne povauj za pvodne slovansk, kedysi patrili Germnom. Tak z roka na rok zo starch hrobov, roztrsench po Pomoransku, vstvaj stle nov terie-upry, ktor s pripraven vrha sa na ns ivch a osdlench v tchto krajoch. Jordanes psal svoje dejiny v VI. storo, ale alexandrijsk zemepisec Klaudios Ptolemaios spomna Gtov v II. storo, ke sa ete nachdzali v Pomoransku. Pre Ptolemaia to bola sasnos, preto mu mono vmi veri ne Jordanesovi. Sarmatsko obvaj o b r o v s k kmene: Venedi pozd celej Venedskej ztoky... Z m e n c h kmeov v Sarmatsku bvaj ponie Venedov pri rieke Wistule Gidonovia," psal Ptolemaios. Venedov veda povauje za predkov Slovanov. Venedsk ztoka - to je iste Gdansk zliv. Gidonov, bvajcich pri rieke Wistule ponie Venedov, treba identifikova ako Gtov. Ptolemaios nespomna ani germnskych Vandalov, ba ani Burgundov. Terie-upry s ako vek a stran budovy postaven na slabch zkladoch. Gti priplvali na baltick pobreie osdlen slovanskmi Venedmi. A usadili sa ponie Venedov pri rieke Visle. Ak pomery nastali medzi obrovskm kmeov Venedov a malm kmeom Gtov? Slov obrovskm" a malm" som napsal riedene. Lebo tm dvom slovm vedci nevenovali dostaton pozornos. Azda preto dolo k tokm nedorozumeniam? Hoci vlastne nedorozumen vbec nebolo. Vedci jednoducho usdili: Gti porazili Slovanov-Venedov. Kto by sa bol mohol vzoprie udatnm germnskym bojovnkom, ktor o niekoko storo neskr ovldli Grcko a Rm, zbraou si vybojovali cestu do panielska?

Napokon, o naich predkoch Slovanoch panuje, najm v Posku, dos jednoznan presvedenie. Nai predkovia mali radej pluh a orbu ako zbra a bitky. Boli mierumilovn, vyhbali sa vojnm, nepoznali elezo a poda opisu bsnika Kraszewskho a sta otvrali od divu, ke videli elezn mee, ktor im priviezol na predaj nemeck kupec. Byzantsk historik Teofilakt Simokattes zo VII. storoia nho letopotu vykladal, e ke byzantsk cisr Maurcius sa vypravil proti Avarom sdliacim pri Dunaji, istho da jeho gardisti chytili troch ud. Boli to Slovania. Nemali nijak zbra, niesli iba gusle. A Simokattes napsal: Nosia citary (ie gusle), pretoe nie s zvyknut odieva sa do zbroje, kee ich krajina nepozn elezo, a preto im dovouje i v mieri a bez vn. Hraj na lrach, lebo nevedia fka do bojovch surmitov, a uom, ktor nikdy nepouli o vojne, zbyton s drsnejie druhy hudby." Ak tak boli aj t Venedi, s ktormi sa stretli Gti o p storo skr, mono sa udova, e njazdnci si s nimi bez akost poradili? V naej literatre - zsluhou tohto Simokattesa - podnes zostala predstava naich praotcov ako gusliarov, ronkov a anjelov. ako dnes poveda, ako to v skutonosti bolo s tmi tromi gusliarmi, ktorch chytil cisr Mauricius. Mono to boli nejak slovansk pehovia? A ke ich chytili, zachraovali si ivot rozprvkami. Lebo je faktom - o ktorom sa kad me presvedi na vlastn oi - e u 500 rokov pred Simokattesom nai praotcovia nielene dokonale poznali zbrane, ale mali aj vek poet vlastnch ht, kde z rudy tavili elezo a zo eleza vyrbali zbrane. Archeolgovia objavili na naom zem desiatky hutnckych pec. Objavili nielen jednotliv pece, ale aj vek hutn

kombinty" z ias Simokattesa. Zaujmav je, e jeden z kombintov bol na mieste, kde je dnen Nov Huta pri Krakove. Starodvne hutncke pece sa nali aj v Gdansku. Venedi poznali elezo a vyrbali z neho zbrane. Rmskeho historika Tacita natoko prekvapila bojovnos Venedov, e uvaoval, i ich m zaradi medzi Sarmatov, slvnych bojovnkov, alebo ku Germnom. Venedi toti prevzali vea zo zvykov Sarmatov. Tacitus il v rokoch 55-120 nho letopotu. Podal obraz takch Venedov, s akmi sa stretli Gti. Simokattesovch Venedov mohli ozbrojen Gti ahko porazi. Ale i by si rovnako ahko poradili aj s Venedmi opsanmi Tacitom? Oj, beda tm Gtom. Pri raajkch sa alej pretriasala nesmrten tma fikusov. - Nie je fikus ako fikus, - povedala star Rzyndov. Moje boli obrovsk, listy ako podova. - Preo hovorte boli". Dva predsa ete zostali. Rzyndov mvla rukou. - Beztak mi ich ukradn. Zlodejovi, ktor sa rozhodol nieo ukradn, v tom nik nezabrni. - A ste si ist, e zlodejovi zlealo len na fikusoch? Teraz sa ozval Pawel. - Navtvil som babku Rzyndov. V rohu izby stoja dva fikusy. V starej komode je trocha popltanej postenej bielizne. To je cel jej majetok. Fikusy s naozaj vek. A pekn. Koniec sveta s tmi zlodejmi! - Boli ete krajie. Ale mj brat Alfred, daj mu Boh ven odpoinutie, ich presadil do novch kvetinov. Odvtedy u nechceli rs tak pekne ako predtm. Lstie trocha zoltlo. Nov kvetine s pre ne mal. Nemte, pni, nejak star derav hrnce, aby som fikusy znova presadila?

Rzyndovej tranie znervznilo zvyajne pokojnho Franciszka. Takmer sa na u oboril: - o stle omieate dokola to ist. Len o fikusoch. Myslte si, e my tu mme nejak vek gazdovstvo a drme star hrnce? Nemme vm tie fikusy aj presadi? Na lesnej ceste zahrkotali koles sedliackeho vozu. Len zriedka sem k nm niekto priiel na voze. Zvedavo sme oakvali nvtevu. Spoza stromov sa vynoril furmansk voz. Koi sa ospalo hojdal na vreci vypchatom slamou. Vzadu, na kortku so sekou strnulo sedel aksi udn lovek vo svetlch flanelovch nohaviciach, tvdovom sivom saku, bielej koeli s iernym motlikom. Na nose mu trali okuliare. Voz voiel do stredu nho tbora. Ten udk ikovne zoskoil na zem, starostlivo vzal z voza koen kufor aj letn pl. Potom podiiel k nm a nedbalo sa uklonil. - Ich bin Oskar Strm, - vyhlsil. Andrzej mu podal ruku. - Sie sind Herr Doktor Oskar Strm, schwedischer Archeolog? - Ja, natrlich... - poteil sa Herr Oskar a ukzal nm dva rady peknch umelch zubov. Vetci sme sa zvtali s pnom Oskarom. Aj babka Rzyndov mu podala svoju zvdnut ruku a zachvela sa ako mlad dieva. - Diese gndige Frau hat grosses Interesse fr Archeologie, - predstavil ju Andrzej. - Ja. Ja. Wirklich, - radostne prisvedila Rzyndov. Na nae poudovanie sme zistili, e hovor po nemecky. Vemi dobre po nemecky hovorili Andrzej aj Agnieszka, ja som sa tie vedel ako-tak dohovori. Star Rzyndov ihne rozpovedala pnu Oskarovi o krdei fikusu. - Ndhern kraj! arovn kraj! - nadchnal sa Herr

Oskar. - Peniaze neukradli, ale kvetin vzali. Nevedel som, e udia v Posku tak vemi miluj rastliny v kvetinoch. - Vo vdsku iste ani fikusy nekradn, - smutno poznamenal Pawel. - Pni, len nijak politiku, - zamieal sa Chud Genek, ktorho prtomnos udnho hosa prilkala od jazera. vdskeho archeolga Oskara Strma priviedol do Poska zujem o vykopvky v Gdansku. Tam sa dozvedel o naej vprave, e skmame gtske mohyly. Prirodzene, e nezostal v Gdansku, ale dorazil do nho tbora. Z hospodrskeho stanu sme vytiahli ete jeden mal stan pre nho milho hosa. Pawel si k tomu zafilozofoval: - Keby lovek mohol ma vo svojom byte niekoko skladacch bytov, tak bytov problm by bol vyrieen. - Kad m svoj fikus, ktor mu vta v hlave, - poznamenal som na to nie vemi mdro. Ke sme pna Oskara ubytovali, prezerali sme pamiatky, ktor sme vykopali z mohl. - Mte pekn, ndhern nlezy, - radostne kontatoval vdsky vedec. - Ak je to arovn kraj, v ktorom s dokonca aj gtske pamiatky. - Podobaj sa vdi Gtom? - sptala sa Agnieszka. Mm na mysli, i sa tie tak armantne sprvaj k enm. Vetky tieto ozdoby pochdzaj z hrobov ien. - Ach, ako smutno sa pova, ke tak pekn dma hovor o hroboch, - vyhbavo reagoval Herr Oskar. Agnieszka mu odpustila vyhbav odpove. Ve povedal, e je pekn. Pobrali sme sa na pohrebisko. Ke sme boli na vrchu vyveniny, priloil som alekohad k oiam a pozrel som sa na jazero i pust ostrov. Na ostrove sa belela vreckovka.

83

Zbehol som k brehu, ku kajaku. Oboplval som ostrov a ke ma zatienili stromy, prirazil som k piesitmu mysu. - akm na vs u poldruha hodiny, - s nafkanou tvrou ma privtala Krystyna. - Stalo sa nieo zl? - Ni sa nestalo. Jednoducho sa tu nudm a chcela som vs vidie. Napijete sa aju? - Rd si dm aj... - Som zvedav, ako ste sa pomstili Chudmu Genkovi. - Vbec som sa nepomstil. Prinajlepom mu mem vynada, ale ani to som neurobil. - Preo? - Ve mu musm ukza svoju prevahu. Ironicky sa usmiala. - Prevahu alebo zbabelos? Neodvetil som. Pozvala ma na istinku, kde stl jej stan. Zaplila liehov vari a urobila ajov esenciu do termosky. - Uvaovala som o vs ako o Odyseovi, ktor nedovol nepriateom, aby mu fkali do kae. O takom, o vie by ialene smel a sasne vzruujco poetick. V samote recituje vere... Poskytuje pomoc duiam zatlanm na pust ostrov. - Uahujete si zo ma? - Prirodzene. Okrem toho som si myslela, e potrestte Chudho Genka. Ve nie ste zbabelec? - Ale nie som ani duch pralesa, - zamrmlal som. A melancholicky som si pomyslel, e krsa toho dievaa, pripomnajceho tvre Rubovovch anjelov, iste ukrva zlostn povahu. - Som vemi zvedav, s akm muom ste tu na ostrove, - povedal som. - Nie je tu so mnou nikto. i mi verte, i nie, - vykrkla nahnevan.

- Verm vm. Lene ak chcete, aby som vm pomohol, musm vedie, o vs na tento pust ostrov doviedlo. Zaztkovala termosku s ajom. - Kto vm povedal, e potrebujem pomoc? Od nikoho ni nechcem. Nikoho nepotrebujem. Nikoho! Vbec nikoho! - kriala. - Priplvala som na tento ostrov, lebo sa mi to pilo. A budem tu tak dlho, km budem chcie. Udivil ma jej hnev vyprovokovan takou nevinnou otzkou. Ak tajomstvo predo mnou skrva nymfa Kalypso? Zareagoval som tak, ako by to bol urobil hdam kad z vs na mojom mieste. Vstal som, poakoval som sa za nevypit aj a odiiel som. Zdrala ma, ke som nasadal do kajaka. Chcela, aby som zostal, ale nevedela, ako mi to m poveda. - Muste sa pomsti Chudmu Genkovi. Rozmala som o tom. Viem, ako to urobme. Kedysi sme podobne naplili istho pna v skautskom tbore. Pjdete do mesta a kpite laxigen". - o je to? - Siln prehadlo. V tabletkch. Ale tie mono rozmrvi na mku a dosypa do jedla. - Ste hrozn travika! - pohoril som sa. - A vs zoer myi. Alebo mole. Otraste sa, otrepte od prachu, - zvolala. - Mylienka nie je zl. Ale ako ju uskutoni? Vrtili sme sa na istinku dopi aj. Pln na pomstu Chudmu Genkovi bolo treba vypracova podrobnejie. Chcel som toti, aby pomsta vyzerala jemne, hoci vemi hrozne. o ma do toho, preo to dieva bva na ostrove?" pomyslel som si, ke som sa vracal do tbora. Malo by mi stai, e je pekn, e sa s ou prjemne rozprva a e vaka nej potrpim Chudho Genka."

- Tomasz sa v poslednom ase stal aksi zhadnm a mlanlivm. Kde si bol, Tomasz? - sptala sa Agnieszka. Lyicou som mieal riedku zemiakov polievku. Zmenil by laxigen chu tejto polievky? - Trnujem plavbu na kajaku, vyrbam si svaly, - odvetil som. - Myslela som si, e mi pome rozkopa moju mohylu. - Herr Oskar to iste urob lepie ne ja, - odvetil som bez zlho myslu. Ale Agnieszka sa zaervenala. - Tomasz, ty si hrozn nevychovanec. Andrzej preloil pnu Oskarovi mj rozhovor s Agnieszkou. - Nein, nein, - rozhodne protestoval Herr Oskar. Pn Tomasz je nezvyajne dobre vychovan. Prirodzene, ja by som tu chcel pomha, a nie zavadza. Chcem pomc slene Agnieszke. port, trning, svalstvo, to je vemi dleit vec, Herr Thomas. Pokaj, aj tebe dm laxigenu," pomyslel som si. - Domnievate sa, Herr Oskar, e oddiely Gtov, ktor k nm priplvali cez Baltick more, skladali sa iba z muov? - sptala sa Agnieszka. - Niektor vedci s nchyln tvrdi, e Gti sa enili a tu a brali si slovansk eny. Ak by sme prijali tento nzor, potom v naich mohylch nespovaj Gtky, ale Slovanky. - Tento nzor sa mi vid o to sprvnej, - zamieal sa do toho Andrzej, - e v najstarch hroboch nachdzame vemi mlo keramiky. V mladch hroboch je u keramiky ovea viac. Vrobou riadov sa zaoberali vlune eny, mui sa zaoberali lovom a bojom. Na tomto zklade mono urobi zver, napokon dos ubovone, e spoiatku s Gtmi bolo vemi mlo ien a len v neskorch asoch poet ien vzrstol. Vne som podotkol:

- Tento nzor je sprvny aj preto, e ho potvrdzuje dnen prax. Kad cudzinec sa te nezvyajnej pozornosti poskch dievat. Preo by Gti mali na tom by inak? - Je to tak, slena Agnieszka? - zaujmal sa Herr Oskar. Agnieszka sa znova zaervenala. Predtm ma vak prebodla pohadom. - Ak mme veri dvnym autorom, - pokraoval vo svojich vvodoch Andrzej, - germnske kmene tiahli na vboje spolu so enami a demi, s celm majetkom naloenm na vozoch. Grcky autor Plutarchos podrobne opsal vboje germnskeho kmea Cymbrov. Preo by teda Gti nevzali so sebou na lode svoje eny a deti? Tm skr, e provincia Vstergtland sa takmer celkom vyudnila. Teda vysahovali sa stade aj eny. - Potvrdzuje to aj Tacitus, - poznamenal Herr Oskar. Vo svojej Germanii" hovor, e germnske eny sa zastovali aj na vojnch a u len svojou prtomnosou podnecovali muov k boju. Iste nejeden k bojovnkov, ktor sa rozpchol, eny sprevdzali na pevninu. - Teraz ns eny celkove zrdzaj. - povedal som s hlbokm presvedenm. A pritom som mal na mysli nielen Agnieszku. - Jawohl! Je to tak, - prisvedil Herr Oskar a vemi sa zamyslel.

87

DEVIATA

KAPITOLA

Chytanie rakov Zmiznutie peknej ostrovanky Hadanie Straidl v mtvom dome akme na zlodeja Non udalos na jazere Straten a zatlan Pomoc

Po obede som poslal Pawla do lekrne v Kartuzch, aby kpil tri balenia laxigenu. Prirodzene, zasvtil som ho do plnu pomsti sa Chudmu Genkovi. Urobil som to vak opatrne, ani slovom som pritom nespomenul zhadn obyvateku pustho ostrova. Vrtil sa v noci. Po pikch voiel do mjho stanu a tak jemne mi poloil na poduku tri sklenen fioly s tabletkami, ako keby neobsahovali prehadlo, ale nejak nebezpen vbuninu. Bodaj by boli siln ako ekrazit," pomyslel som si. Opustil som stan. Tepl noc dookola voala ivicou. Okno Andrzejovho stanu svietilo, na brehu jazera sa ktosi zhovral, pri kuchyni drnali vedr. Potom som zaul nadvku. - Donnerwetter, - zaklial Herr Oskar. Vychdzajc zo stanu, potkol sa o nry. Urobil som niekoko krokov smerom k jazeru. Chud Genek a Ospal Kazek omotvali handrami smoln kore. Veda stli dve motorky. - Budeme chyta raky. A to pochodou. Fasa, o? - Vypustme z ndre trocha benznu do mitiky, namome do nej pochode a rakov oslepme. Chytte s nami? - Nie.

- Ak nie, tak nie. Herr Oskar nm sbil pomc. Pri jazere zaiarila faka Chudho Genka. Vysok, modrast plame sa naklal nad hladinu vody. Z neho odpadvali horiace kvapky, padali na iernu tu a horeli. Bol to krsny pohad. Iskry horiace na vode. Herr Oskar s vyhrnutmi nohavicami ako bocian pomaly kral pri brehu. Chud Genek pripomnal volavku - neustle akoby obajc nosom hladinu jazera, naklal sa a vyahoval z dna ierne potvory s roztiahnutmi klepetami. Chyten raky hdzali do vekho vedra. Ich panciere sa obtierali o plech a potichu trkotali. - Pozrite, pane, kurnkopa, to je kus, - volal po posky Genek na doktora Strma. Ten, prirodzene, ni z toho nerozumel, ale nadene pritakval: - Jawohl, jawohl!... Zum Teufel! (Doerta!) Pawel prenal vedro s rakmi. Agnieszka skkala po brehu, potom sa zomykla do vody a odvtedy u len tko sedela schlen od chladu. Ospal Kazek pocioval k rakom udn odpor. Nechcel ich chyta. as od asu nazrel do vedra, posvietil si baterkou a striasol sa s odporom: B, to s ohavy!..." Teraz mi bol sympatick a blzky. Nedm mu laxigen," rozhodol som sa. Franciszek kral po brehu s rukami zaloenmi vzadu a teil sa. - Pni, zajtra urobme z rakov dobr polievku... Hadajc raky, pomaly sa vzaovali po brehu od tbora. Vzal som zo stanu veslo a zamieril som kajak na pust ostrov. Plval som rchlo, vesloval som takmer neujne. Vyskoil som na piesit breh a zvolal som: - Nymfa Kalypso! Uk sa mi! Odpovedalo mi uanie lstia na stromoch a hlasit apkanie vtka utekajceho cez trstinu. Zmocnil sa ma neprjemn pocit, e sa stalo osi zl. Beal som po brehu a ku kroviu. So zaatou baterkou

som sa predral na istinku. Stan tam stl ako predtm, ale bol starostlivo zanurovan. A chbal tam kajak. Potom som si vimol, e viazanie vchodu do stanu bolo dmyselne spojen s hrubou nrou a zatvoren malou visacou zmkou. Teraz som si bol ist, e Krystyna u nie je na ostrove. Odila. Nakrtko, ke tu nechala stan. Ale kam?... Zhasol som baterku. Dlh chvu som stl v tme, poval umenie stromov a ticho, ktor obklopovalo jazero. o ak sa dnes v noci znova niekto vkradne do bytu Rzyndovej?... Na mojich hodinkch bolo takmer desa. Azda sa Krystyna la stretn s lovekom, ktor sa u raz v noci v bielom obleen zakrdal do domu Alfreda z dolia? A kde inde by sa mohli stretn, ak nie v mtvom dome? Naskoil som do kajaka, a sa zakolsal a vyplechla voda. Azda ich ete dolapm v mtvom dome. Mono sa mi podar presvedi Krystynu, e je pekn v lohe ostrovanky, ale bez karedho tajomstva. Zakrtko som sa ocitol uprostred jazera. Zaleka som videl iaru pochodne Chudho Genka a pomyslel som si, e azda robia mdrejie, ke na brehu chytaj raky, ako ja, ke sa naham za dievaom, z ktorho sa mono vykuje zlodejka. Ozajstn zlodejka, aj keby ukradla len skromn fikus. Tomasz, nehod sa za misionra," karhal som sa v duchu. Pochybujem, i sa ti podar vrti t pekn dievinu na estn chodnky. Ak je jej znmy i spolonk pstiar, pocti jeho nespokojnos aj na vlastnej koi." Na iernom pozad noci som zazrel svetlejiu siluetu mtveho domu. Potichu som poloil veslo a kajak sa zotrvanosou sunul k brehu. Mtvy dom sa pomaly, ale neprestajne blil. Bol hluch, v przdnych onch jamkch som nepostrehol ani najmeniu iskierku. Prova kajaka zatrkotala o breh. Pritiahol som kajak k vekmu, plochmu kameu. Veslo

som ukryl vo vysokej trve. Potom som prekroil zvyky zvalenej drevenej brny v u nejestvujcej ohrade domu. Miesto, kde mal iste by dvor, bolo zarasten vysokm krovm. Natrafil som na stopu sotva viditenho chodnka a vykroil som po om vemi opatrne. Vdy po niekokch krokoch som sa zastavil a pozorne natal ui. Ale mtvy dom mlal. Zdalo sa mi, e v tom mlan je osi nevdne. Do mtveho domu sa vchdzalo cez irok obdnikov otvor dver. Predsie zvala nepreniknutenou erou. Na kamennch schodoch zakrpali pod topnkami hrudky stvrdnutho cementu. Zastal som, oakvajc, e sa ozve nejak hlas. Ale dom neoil ani vtedy, ke som sa potkol o prehnit dosku. Zasvietil som si baterkou a preskmal som najprv miestnosti na przem. Naiel som iba przdnotu - miestnosti bez podlahy, neomietnut steny. Po drevench schodoch bez zbradlia som vyiel na prv poschodie. Vo vekej a jedinej izbe na poschod ma obkili tri obrovsk netopiere. Strihajc krdlami prelietali z kta do kta. Na tvri som ctil rchly zvan ich neujnho letu. Jeden z nich zrazu zaal lieta nad mojou hlavou a zuoval pirlu letu, a som sa zachvel od hnusu. Predsa vak odletel akoby vydesen, a prilepil sa k stene. V mtvom dome som nenaiel Krystynu ani jej spolonka. Azda ich bolo treba hada inde? Schdzal som po schodoch s pocitom, e ma sleduj aksi oi, skryt kdesi v zkut. Spomenul som si na Alfreda z dolia a jeho rozprvanie o dedinskom mldencovi, lovcovi rakov, ktor zhadne zbohatol a zaal stava tento dom. Bol som u dolu, ke mnou otriasol stran, prenikav krik decka. Prilepil som sa k stene ako netopier. Poctil som strach. Vtom mi v ruke zhasla baterka. Obliala ma horava. Dotkol som sa ela - bolo studen, ale vlhk. Od potu. o robi? St tu a aka, km sa op ozve ten hrozn krik? Alebo ten vkrik zaznel iba v mojej fantzii?

Mrne som stlal gombk na baterke. Nezaala sa. Zo vetkch strn na ma vystierala ramen tma. Trocha jasnej obdnik tvoril iba otvor dver vedcich na dvor. Pozbieral som v sebe sily. Jednm vekm skokom som sa dostal k vchodu a vybehol som na dvor. Dve vek, azda zdiven maky vyskoili mi priamo spod nh. U aleko, kdesi na vku, jedna z nich zaala iali. Plakala ako decko. Zaplil som si cigaretu a rchlym krokom som iiel k jazeru. Kajak bol na brehu. Iba veslo tam nebolo. Kakol som si a tvornoky som hmatal v trve a hadal miesto, kde som ho schoval. A znova som poctil strach. Ktosi ma videl, ke som prirazil k brehu. Vzal mi veslo a teraz pozoruje, ako ho bezradne hadm. Spoten som si sadol, aby som si oddchol a urovnal mylienky. Oprel som sa rukou o zem a... o veslo. Lealo trochu alej, ne som ho hadal. Teraz som plval pozd brehu smerom k zhrade starej Rzyndovej. Jazero bolo ponoren do ticha. Za kajakom tajomne zurala voda - pre to zuranie som nerd v noci plval sm. Huanie za chrbtom, neviditen a stle pouten, jednostaj pripomnalo, e prekonvam cestu nad obrovskou hbkou jazera. Znova som sa naiel uprostred vekej vody. Tma, osamelos, sotva viditen brehy podobajce sa na iernu stuhu. A ten neprestajn, monotnny hluk za chrbtom. Nevidel som u iaru pochodne Chudho Genka. Iste sa u skonil lov na raky a n tbor sa uloil spa. Vimli si moju neprtomnos? - Raz, dva, tri, tyri, - rtal som pohyby vesla. No zdalo sa mi, e stojm na mieste. Brehy jazera boli v diake a sotva sa dali vidie. Jazero sa zuovalo do tenkho prieplavu, cez ktor sa

dalo preplva k vodm susednho jazera zvanho Ostrowick. Nad prieplavom viedol dreven most a na oboch stranch mosta - akoby striac premvku - stli dve ohrady. Jedna z nich patrila Rzyndovcom. Po brehu bolo odtia do nho tbora okolo troch kilometrov. Toko cesty delilo tie dve ohrady od dediny Gsiory. Vplval som pod most. V ohrade Rzyndovcov tekal pes. A ke stchol brechot, priviazal som kajak ku kolku pod mostom a vyskoil som na breh. Bola tu piesit cesta lemovan nevekou priekopou. Sadol som si na okraj priekopy oproti zhrade Alfreda z dolia. Stade som videl zhradku pred jeho domom, okn aj dvere domeka. Ete raz sa ozval pes, potom nastalo ticho. Star Rzyndov asi spala - jej okn boli tmav, nepoul som nijak pohyb na dvore za chalupou. Spozoroval som, e sa oraz vmi stmieva. Stratili sa hviezdy, zaal via vietor, spoiatku ahk a tepl, neskr oraz chladnej. Chcelo sa mi faji, ale opatrnos nedovolila krtn zpalku. Mono je Krystyna niekde nablzku. o ak sa so svojm spolonkom schovva niekde tam, v skupinke stromov na druhej strane prieplavu?... Trpezlivo som akal takmer dvadsa mint. Rzyndovej pes znova zaal teka. Hrubm basom sa mu ozval pes zo susednej zhrady. Jeho bas silnel, priblioval sa... iste bol pusten z reaze - vek, mocn zviera - vimol som si ho u predtm. U len to by chbalo, aby ma zavetril a zahryzol sa mi do ltka. Neastnmu ptraovi po zlodejoch fikusov. Vaka chladnmu vetru a blzkosti psa s ostrmi zubami som pochopil, e na Krystynu tu akm celkom zbytone. Po pikch som ticho zbehol pod most. Nasadol som do kajaka, siahol som po vesle. V, v," akoby sa rozptalo peklo hne pri mojom uchu. Pes vek ako tea skkal na brehu a usiloval sa teskmi dosiahnu moju tvr. Odstrailo ho iba veslo v mojej ruke.

Dostal som sa na jazero. Nahal ma ps brechot. Vetrom rozbren vlny hojdali kajak. Obloha sa zatiahla mrakmi a zaal mrholi drobn d. Plval som takmer poda hmatu. Zdalo sa mi, e cel svet sa kamsi prepadol, zmizol a zostal som sm uprostred noci, ktor nemala brehy. Niekoko rz som sa vracal, vrtel som sa na mieste. Po hodine veslovania som pristl na celkom neznmom brehu. Tma znemoovala dkladnejiu orientciu. - Uuuu, uuuu! - volal som. Ale d tlmil mj hlas ako mokr hubka. Ruky ma boleli, sako premoklo a na pleciach som ctil vlhkos. Ete raz som plval navermboha. Znova som pristl na neznmom brehu. o vetko by som bol dal za to, aby som namiesto bldenia po jazere mohol teraz spa v teplom spacom vaku. Zabldil som. Kajak stl na mieste. Vlny ho kolsali. D sa mi lial na hlavu. Kvapky daa apotali na hladine. - Uuuu, uuuu! - volal som. Tri kroky odo ma zasvietila baterka. - o vykrikuje? Vetkch pobud! Tbor u sp, a ty o? Vypil si si? Andrzej mi pomohol vytiahnu kajak z jazera. Bol som tak unaven, e sa mi nechcelo ani sa ospravedlova. Nohy sa mi chveli ako opitmu. - Si sam zhada, - poznamenal Andrzej. - Preboha, nehovor mi o nijakch zhadch, - vyhklo zo ma. Roznuroval som stan. Vliezol som doho sotva iv. Z poslednch sl som sa vyzliekol a pripraven zna hoci aj tpanie naj ervench mravcov, bez skontrolovania vaku som si ahol spa.

DESIATA

KAPITOLA

Napriek veobecnmu presvedeniu Gti v plienkach" a tancujci Slovania Veda a politika Laxigen dva neobyajn moc Ukrutnosti Slovanov Dobr rady traviky Kto bude otrven a kto omilosten? Helmoldovo uenie Pozvanie na hostinu

V tbore sa diali zaujmav veci. Tri vek mohyly a medzi nimi bola aj trinsta Agnieszkina mohyla - vyzerali ako vek korytnaky na chrbte s krom zo tyroch profilov. Sali vrchn vrstvu kamea a zeme. V strede mohyly slo trins, na mieste, kde sa schdzali profily, ukzala sa tmav kvrna hrobovej jamy. Na jednej zo tvrtn" sme tie spozorovali obrys menej jamy, veda zasa ete jednej, celkom malikej. T posledn zmizla, ke ju zaali kraba lopatkami. Pravdepodobne to bola stopa po strome, ktor tu kedysi rstol a zhorel pred vekmi poas lesnho poiaru. Agnieszka kreslila profily, Andrzej a doktor Strm diskutovali, sediac na karedom pni. Andrzej bol nedvno v Nemecku, kde predniesol niekoko refertov o gtskych stopch na vchodnom pobre. Jeho tzy - vemi novtorsk a odvne - vzbudili vo vedeckom svete vek zujem. Dostali sa do u aj doktorovi Strmovi. - Najv posk archeolgovia, a predovetkm tak odbornci na gtske zleitosti ako profesor Jerzy Antoniewicz, zastvaj nzor, e Gti si podmanili pomoranskch Praslovanov. Vy sa zasa pokate postavi tto zleitos naopak, - udoval sa Strm.

Andrzej odpovedal otzkou: - Uvaovali ste niekedy o tom, o ak argumenty a dvody sa opiera toto veobecn presvedenie o vazstve Gtov? Jednoducho sa to berie ako samozrejmos. Nebolo by to mon," psal n historik profesor Tymieniecki, keby sa v hlavch neudriavala nevedeck teria o venej podradenosti Slovanov voi Germnom. Tto teria sa veobecne rila nielen medzi Nemcami, ale aj medzi Slovanmi, a v kadom prpade sa odliovala iba v citovom zafarben." Nemcom bolo jasn, e kultrne vyie postaven Germni" museli vazi nad Slovanmi, ktor - poda ich mienky - tvorili vtedy iba beztvar masu. Pre ns zasa expanzia Gtov sa stala prkladom vench tokov germnskych hord na pokojnch slovanskch ronkov. Zabdalo sa na to, e pomoransk Slovania boli celkom in ako Slovania obvajci kraje na vchod a na juh od Pomoranska. Ak v hroboch przeworskej skupiny nachdzame prevahu hlinench riadov, tak v hroboch oksywskej skupiny, a teda v Pomoransku, odkryli prevane kov. Pda v Pomoransku je chudobnejia, obyvatestvo sa tu zaoberalo nielen ronctvom, ale asi aj pastierstvom, a ako vieme, prve pastierske obyvatestvo sa vyznauje najvou bojovnosou. Okrem toho pomoransk Slovania bvali blzko mora a more im dovoovalo nadvzova kontakty so severnmi germnskymi kmemi. Dobre poznali Germnov, ich vojensk zvyky, ich zbrane. Iste aj sami prevzali vea z tchto zvykov, ak Tacitus vhal, i ich nem zaradi medzi germnske kmene. Asi sprvne sa zama profesor Tymieniecki, i je mon, aby Gti, ktor boli v I. a II. storo takmer ete v politickch plienkach", mohli poma na lohu akhosi panujceho nroda", vldnuceho na obrovskom priestore slovanskho vchodu. Nedvno, - dodal Andrzej nie bez zlomy-

senosti, - mal som monos polemizova s nemeckm vedcom Ernestom Schwarzom, ktor sa netaj presvedenm, e na poiatku nho letopotu Slovania boli temnou a divou masou, ktor vedela maximlne tancova pri ohnisku. Gti si asi vypoiali od Slovanov iba slovo plesa - plinsjan". Strm sa kyslo usmial: - To, o hovorte, je politika. Ma vak nezaujma politika, ale veda. My vdi nezname nemeck ovinizmus a neraz sme to aj vyjadrili. Obvam sa, e tentoraz mm do inenia s poskm ovinizmom. - Vo vdsku dvesto rokov nebola vojna. Ns Nemci napdaj takmer bez prestania. A vdy maj pln sta svojej kultrnej a civilizanej misie. A vdy zanechvaj iba mtvoly a splenisk. Na tom mieste, kde sa nachdza Agnieszkina rozkopan mohyla, bolo koncom poslednej vojny nemeck guometn hniezdo. Od priesmyku, v ktorom sa spjaj jazer, pribliovala sa posk a rusk armda. Tm mladm nemeckm vojakom, ktor sa zfalo brnili na vyvenine, nalievali do hlavy, e bojuj o svoju vlas, e brnia mohyly svojich germnskych predkov. Nechceme popiera existenciu germnskych mohl v Pomoransku. Iba by sme radi vyskmali, preo sa u ns nachdzaj. Agnieszka skonila kresbu profilov. Robotnci ich rozobrali a obkopali abom hlavn jamu uprostred mohyly. Teraz sa mohlo zaa otvranie hrobu". A pretoe v Agnieszkinej mohyle boli a dve hrobov jamy - ukazovalo sa dos roboty najmenej na dva dni. Franciszek udrel na panvicu a ohlsil prestvku na desiatu. Dostali sme mlieko a chlieb s masou. A potom misku rakov, ervench a voajcich kprom. - Tomaszovi nedme raky. Nechytal ich s nami, - povedala Agnieszka.

Mlal som. Ozval sa Andrzej. - Tomasz zabldil. Bola vek tma. alej som mlal. Agnieszka poznamenala: - Pozrite sa, Tomasz sa usmieva popod fzy. Zakol som sa. Azda mi vidie na tvri, o si myslm? Od rna som sa vynikajco bavil. Ctil som sa ako lovek, ktor je obdaren akousi tajomnou mocou. Poda nlady a toho, ako sa kto prejavil, som v duchu vetkm dval patrin mnostvo tabletiek laxigenu. A u som sa zabval pri predstave, ako bude inkova. Ale a teraz som pochopil, e mj zmer sa ned splni tak ahko. Do oho nasypa rozdrven laxigen? Do mlieka, do polievky? Ako to urobi, aby si to pn Franciszek nevimol? Najdleitejie je, aby t a t dostali poriadne porcie laxigenu, ale in aby ho neoksili. Musm sa poradi s Brunhildou," rozhodol som sa. Zoka si prstami chytila konek svojho konskho chvosta" a zvolala: - Viem, preo pn Tomasz ml. Je zaben. P tabletiek laxigenu," potrestal som ju v mylienkach. - Herr Thomas m iste nejak starosti, - poutoval ma Strm. Dve tabletky," dodal som v duchu. Rozchdzali sme sa od stola, ke prila star Rzyndov. - o je s fikusmi? Neboli zlodeji? - sptal som sa. - Dnes v noci? Nie, nebolo nikoho, - zavrtela hlavou. - Ale do jednej v noci sa pes div neodtrhol z reaze, a susedov pes tekal, akoby niekoho chcel zora. Ktosi sa obmietal okolo mjho domu. Dobre som poznal osobu, ktor ten psisko Rzyndovej susedov takmer zoral. Starena la do kuchyne a vysypala za taku novch zemiakov.

- Pn Tomasz, pn Tomasz, - zavolal ma Franciszek, Rzyndov hovor, e vera neskoro veer videla na ceste v lesku pri jazere mlad dieva v iernych nohaviciach a v iernom svetri. Azda to bola zlodejka? - Nevysok, blondnka, s takm ostrm nosom, vake? - opsal som Krystynu. Rzyndov prikvla. - Aj vy ste ju stretli? - no... - odvetil som vhavo. A po chvli som dodal: - Ale to azda nie je zlodejka fikusov. Pri stole Andrzej s doktorom Strmom dojedali svoje porcie rakov. - Dobr, chutn raky. Ndhern kraj: jazero, vykopvky, raky, - nadchnal sa Strm. - Prjemn udia, lskav, dobrosrden, Slovania. tyri pilulky laxigenu," rozhodol som sa. - Herr Doktor, po cel stroia je zvltnosou Slovanov lov rakov a hra na gusliach, - ozval som sa. - ia, ni viac sme nestihli, lebo ako psal Simokattes, nepoznali sme ani elezo. Ale vedeli sme trocha tancova. Ni viac. - Hm... - neisto zahmkal Strm. - Povaha Slovanov sa vak z asu na as stivo zmenila. Psal o tom Pseudo-Mric, anonymn autor z prelomu VI. a VII. storoia. Poda neho Slovania s nanajv nevern a nedodruj zmluvy." Zvltnosou Slovanov s ukrutnosti vetkho druhu. Nezabjali kopijou a meom, ale zarazili do zeme kl a na narali neastnkov. Veru tak, Herr Doktor... A ete si pripomete, e slovansk obyvatestvo poda Pseudo-Mrica zvyknut na slobodu, v nijakom prpade nedovol, aby si ho niekto podmanil alebo ho ovldol, najm nie na vlastnom zem." Strm na ma hadel s oraz vm poudovanm. So zdvihnutou hlavou sa pobral do stanu. Bola to dos siln dvka," uvaoval som.

O desa mint neskr mj kajak dorazil k pustmu ostrovu. Krystyna akoby bola na ma akala. Sedela pri jazere ukryt za kmeom stromu. Radostne sa usmiala. - Dnes som si myslela, e zoaliem od nudy. Preo ste neprili? Ve som vyvesila vreckovku. - Domnieval som sa, e vreckovka u teraz ni neznamen... - Nechpem. - No tak. Prestal som bra vne svoju starostlivos o vs. Bol som tu vera neskoro veer. Vs vak videli chodi po ceste v lese. Zasmiala sa. - Chceli by ste ma uvzni na tomto malom ostrove? Bvam tu, lebo sa tu ctim prjemne a pestujem si fantziu. A mem odtiato ods, kedy sa mi zachce. Napokon, moja verajia neprtomnos na ostrove m vemi nevinn prinu. Veer som veslovala k brehu, ukryla som kajak v krov a liapala som tri kilometre, aby som po prv: vhodila do schrnky list pre matku, a po druh: nakpila v obchode nejak konzervy. Ve mi hdam verte, e tu neijem iba z fantzie? Klamstv vdy vyzeraj ako najdokonalejia pravda. Nezostalo mi ni in, iba mykn plecami. - To vy ste psali ten lstok? - podal som jej list od Krystyny". Pretala sotva prv slov a zaervenala sa, spoiatku akoby od hanby, a neskr od hnevu. Roztrhala lstok na drobn ksky a hodila ich do vody. - Skade to mte? Kto vm dal ten lstok? - kriala. Zrazu vybuchla smiechom. Prekvapila ma tak rchla zmena jej nlady. - No no, no. Ja som napsala tie pochab slov. Ke si pomyslm, e som bola tak hlpa, je mi z toho do smiechu. U ma vbec nezaujmaj ani tie osoby,

ktorm som to psala, ani to, o sa vtedy stalo. Uspokojuje vs to? - Nie. - Ach, vy ste zvedav ako star baba. Povedzte mi, prosm, odkia ste mali mj list, kde ste ho vzali? - Dal mi ho ist mu, ktorho som v noci stretol v przdnom, nedostavanom dome na druhej strane jazera. - U viem. Tam, kde ij tri vek netopiere. A kedy vm ho dal? - Vera v noci. Pohdavo na ma zagnila. - Mil pane, - povedala vne, - vmyslami mete kmi tie mdre archeologiky vo vaom tbore. Ale na ma to neplat. Mj lstok ste dozaista nali tu na ostrove. Niekde leal v trve, vak? - Je to tak. Ale v tom pustom dome ste predsa boli? - Bola. No a o? Naozaj. To ni nedokazovalo. - Vypijete si trocha aju? - sptala sa s vekou prosbou v hlase. Zdalo sa mi, e chce odsun nabok vetky tie nevyjasnen zleitosti, ktor boli prinou nho sporu. Bola naozaj vemi pekn. Mohla ma najviac devtns rokov. Bolo mi vemi prjemn sedie v trve veda jej stanu a bra si z jej rk pohr z umelej hmoty s horcim, silnm ajom. - Napriek vetkmu vs mm rada, - povedala. - Napriek vetkmu?... - Ste dotierav, privemi zvedav, zbabel a iarliv. Ale mem vs okrem aju ponknu aj kvou? Neskou? Mm so sebou cel katuku. Vybrala som sa na mesan tru s kajakom a hne na zaiatku som sa usadila na tomto nudnom ostrove. - Preo? - Lebo sa mi tak pilo. Zasa ste vek zvedavec?

- Ak sa nudte na ostrove, presahujte sa so stanom do nho tbora. Je tam zopr mladch a slunch ud, zaujmav vdsky archeolg a dvaja rybri-motorkri. Celkove vemi zaujmav a vesel mal svet. - A predsa rd chodte ku mne. - To je celkom in zleitos. - Bola som zvedav, i vydrm bva tde na pustom ostrove. Tde ete nepreiel. Niekedy sa mi videla chytrou klamrkou. Obas som sa vak domnieval, e je zlodejka. Potom zasa, ke sa ako teraz prejavovala ako ufukan slena, zaal som veri, e je estn. - Nie som iarliv, - tvrdil som. - Tak preo ste sa tak rozlili, e som vera nebola na ostrove? - Nealeko odtiato okradli jednu starenku... - Mysleli ste, e to ja? - a plesla rukami. - Teda ma upodozrievate, e vera som sa vybrala kradn? - Myslel som si. - To je krsne. Naozaj. Ach, koko toho budem mc rozprva svojim spoluiakam. Len i mi vbec uveria? A o ukradli? - Fikus. - Fikus? artujete, vak? - Hovorm celkom zodpovedne. - Fikus? Tak veci sa nekradn... - Teraz to bola vnimka. Zmizol fikus. Mono sa za tou krdeou ukrva nejak tajomstvo? - Ach, to je vekolep! - zvolala. Zrazu zvnela. - A ja, sprost, som si myslela, e vera ste prili na ostrov, nenali ste ma a vemi ste sa zakli. Potom vs pochytila iarlivos, lebo ste si pomysleli, e som ila na nejak rande. Ale vy ani jedno ani druh, - vytala mi. - Tak by som chcela, aby sa niekto o ma vemi bl!

- Zd sa mi, e ste ete v takom veku, kedy sa o vs maj b predovetkm rodiia. - A vy? Ste mlad, ale pritom ostarok... Star, - a zlostne zopakovala, - star ako t Gti. - Vai rodiia vedia, kde sa nachdzate? - Vedia. Vera som vhodila do schrnky u druh list. Zahmkal som. - Preo tak udne hmkte? o tm chcete poveda? - e vm neverm. - Mem si dovoli tak luxus, e mi neverte. - Rozhodne vemi skoro chcete by samostatn. - Nerobte mi kzne. To si vyprosm. M modr oi," vimol som si a bolo mi vemi prjemne. Prela ma chu hda sa. - Neviem, o si poa s laxigenom. Ako ho naservrova Chudmu Genkovi? Nemm prstup do kuchyne. Vybral som z vrecka tri fioly s bielymi pilulkami. Krystyna sa zamyslela. - Chcel by som pilulkami ponknu aj Agnieszku... nesmelo som dodal. - Aj Ospalho Kazka, aj... Zoku. Aj toho vda. Krystyna na ma pozrela s hrzou. - Chcete otrvi cel tbor? Ete vera som vs sotva nahovorila na takto pomstu Genkovi. A teraz... - Iste som nchyln na zl veci, - povedal som smutne. - o vm urobil ten vd? - Pravdu povediac, neurobil mi ni. Len ma akosi znervzuje. Nevedno, s km dr. S nami alebo s Nemcami. - A o staroslovansk pohostinnos? Hos do domu, Boh do domu"? - No dobre. vda meme vynecha. Ale Agnieszky sa nevzdm. - Vynechajte aj Agnieszku. Neslobodno sa pomsti enm.

Napokon sa ukzalo, e otrvime iba Chudho Genka. Na Ospalho Kazka som rezignoval sm. Tak ako ja mal odpor k chytaniu rakov. Do tbora som sa vrtil v ase obeda. - Herr Doktor, - slvnostne som sa obrtil na pna Strma, - dovote, aby som sa odvolal na slov Helmolda, ktor v slovanskej kronike z roku 1156 povedal o naich predchodcoch toto: Nijak nrod Slovanov v pohostinnosti neprekon, dokonca o prijatie host netreba iada, lebo vetko, o je z poa, z lovu rb a zveriny, tedro dvaj." Poda staroslovanskho zvyku chcel by som vs, Herr Doktor, ako aj vetkch obyvateov tbora pozva k sebe na hostinu. Bude to vemi skromn prijatie, lebo treba bra do vahy nae tborov podmienky. Chcel by som vs ponknu skutonou iernou kvou, ktor nm umon nadviaza vzjomn priatesk vzahy a mono vyvol diskusiu o gtskych zleitostiach, ktor ns zaujmaj. - Ndhern kraj! Vynikajci udia! - nadchnal sa Strm. - Tu v tbore archeolgov bude recepcia s iernou kvou? To je predsa prekvapujce, to je nezvyajn! - Prijatie sa bude kona na malikom ostrove. Tamto, na jazere. Moji mil hostia poplvaj na kajaku. - Nezvyajn, zzran, fantastick, - volal Strm. - Na ostroveku vs oakva vea prekvapen a atrakci. A predovetkm ozajstn kva. Siln. - Mte tam azda nejak kuchyu? Stl, stoliky? - udoval sa Strm. - Prosm o trochu trpezlivosti. Zakrtko sa dokte uspokojenia svojej zvedavosti. Vedom si toho, ako som vemi vzruil cel spolonos, skromne som si zasadol k obedu. - U dlho som ctila, e Tomasz kuje nejak plny, poznamenala Agnieszka.

- Preo hne kuje"? Nemus predsa jeho pozvanie prija, - ozval sa Andrzej na moju obranu. Zdvihol som hlavu od taniera. - Dmam radm obliec sa o najelegantnejie. Ak nedaj na moju radu, mono to bud utova. - On naozaj osi kuje, - zopakovala Agnieszka. A prezerala si ma s akmsi udnm a novm zujmom. - Ak si dm ierny sveter a iernu suku, budem vyzera ako treba? - sptala sa Zoka. - iernu suku? Hmm... - uvaoval som. - no, suku si mete obliec. Nedovolm vm prs bez sukne. - Ako mete... - pobrila sa Zoka. - Myslel som to tak, e dmy nesm prs na ostrov v nohaviciach. Herr Strm, ktormu Andrzej preloil moje slov, vybuchol smiechom a hadel na ma s vekmi sympatiami.

105

JEDENSTA

KAPITOLA

Vetkya z pustho ostrova Hostina u kra Popiela Dievina zo zhrobia Mu sa vazi uspokoji s horm? Pomsta Chud Genek v akej situcii Brka Genkova hlpos

Zoka s Agnieszkou sa pardili tak dlho, e som stihol nepozorovane previez na ostrov lky na iernu kvu. Potom som previezol Andrzeja i doktora Strma, Pawla i Chudho Genka, Romana, Ospalho Kazka aj pna Franciszka. Usadil som ich na trvu uprostred ostrova a zabval som ich rozhovorom. Pawel sa vrtil po Agnieszku a Zoku. Bola horava. Ale poda prkladu elegantnho doktora Strma sme si obliekli biele koele, kravaty, ba aj sak. Len Franciszek priiel na ostrov vo svojom zvyajnom bielom kuchrskom bore. Neprejavoval vek nadenie k iernej kve a skr smutne hadel na jazero. - Pni, vemi pekn voda. o keby sme sa okpali? - Vykpeme sa veer. - Veer bude brka, - predpovedal Franciszek. - Nech ma nebotk kopne, pn Tomasz, - povedal Chud Genek, - ak nieomu rozumiem. Ako chcete zorganizova prijatie, ke tu nevidm ani kvu, ani lky, ani kuchyu? Zahrte sa na fakra? - Suchrska re k poskmu udu, - povedal Kazek. Konene dorazila Zoka i Agnieszka. Ukzal som im na estn miesta na malikom trvnatom kopeku.

Agnieszka mala pekn kvetinkov aty a Zoka svetl plisovan suku a koeov blzku. Vyzerali prekrsne a medzi mumi vznikol spor, kto si m sadn k nim. Prirodzene - zvazil Andrzej a doktor Strm, o som si hne zaznamenal v pamti. - akme, pn Tomasz, - kvol hlavou Herr Strm. Dleito som si odkalal a upozornil som: - Prijatie sa me uskutoni iba pod podmienkou, e nikto z vs sa nebude vypytova na veci, ktor sa vm mono bud vidie udn. Herr Doktor, - obrtil som sa na pna Strma po nemecky, - n kraj je ndhern a pln prekvapen. Ako v dvnych praslovanskch asoch, na pustch ostrovoch naej krajiny ete stle ij prekrsne bohynky a ndhern vetkyne. Pomhaj zatlanm vandrovnkom, neastnm a utrpenm uom. Pomaly som vstal z trvy a trikrt som zatlieskal. Vtom z hustej steny krovia, ktor rstlo po celom ostrove, vyla Krystyna. Na vekom vrchnku plechovej katule niesla dev lok iernej kvy, z ktorej sa parilo. - Prosm, len nijak otzky! - zvolal som. A pnu Strmovi som povedal: - Nebudem odporova, ak by ste prili k nzoru, e toto prekrsne dieva je mono Gtka, ktor vstala z mtvych v trinstej mohyle. - Ndhern! Zzran! Fantastick! - hlasito sa nadchnal n mil vd. A Krystyna v iernom svetri s vekm vstrihom, vo svetlej kretnovej suknike s iernymi kvetmi, po ps dlhmi korlkami na oplenom krku - s grciou a dstojnosou kadmu podala lku kvy, ktor mu patrila. Chud Genek od nej dostal nielen kvu, ale aj pekn smev, o ho tak poteilo, e na jeden dok vypil svoju porciu. Ochutnal som kvu. Mala horkast chu. Jej zvltna

107

a ostr arma hdam prekryla chu laxigenu. Rybr" zhltol nvnadu aj s navijakom. Urobilo mi to vborn nladu. Priblil som sa ku Krystyne a vane som jej pobozkal ruku. Potom som ju pozval, aby si sadla veda ma. Krystyna sa vekmi oami pomaly rozhliadala po ns s prekvapenm osoby zo zhrobia, ktor zrazu vaka nejakmu arodejnmu zaklnadlu bola printen sli nm, skromnm pozemanom. M talent, dieva. Mala by s tudova herectvo. Mono ho aj tuduje?" prebleslo mi hlavou. - T kva je vborn, - maskol jazykom Pawel. Lene pozeral sa nie na lku, ale na Krystynu. - Mem si poprosi ete jednu? - obrtil sa Genek na Krystynu. Mlala. Napokon, tak sme sa dohodli. Mala sa tvri, e nerozumie, o hovorme. - Ete aspo kvapku. Tak mi chut, - vzdychal Genek. Zdalo sa mi, e vidm, ako sa Krystyne zachveli svaly na tvri. Ach, len aby teraz nevybuchla smiechom. - ia, viac kvy u nebude. T kva m za sebou vemi dlh cestu, - povedal som. - Skade, ak sa mono spta? - Zo... zhrobia. Strmovi preloili obsah nho rozhovoru. - Ak v zhrob ij tak pekn dievat a podvaj tak dobr kvu, som ochotn sa ta presahova hoci aj hne, - vyhlsil vd. - Aj ja! Aj ja! - vykrkol Genek. - Hotov koniec sveta! - volal Pawel. - Tomasz m dobr vkus, - zaomrala Agnieszka. Krystyna jej poakovala kvnutm hlavy. - Ach, tak predsa rozumiete po posky? - poznamenala Agnieszka. - To zle od jej nlady, - vysvetlil som. - Nemyslela som si, e sa stretva s... arodejkami.

- Viem, e som bol nedocenen. Doktor Strm chytil Krystynu za ruku. - Je iv! - zvolal radostne. - Dieva z krvi a kost. Zoka urobila ironick grimasu. Od poiatku bola ku Krystyne nevraiv a nepriatesk. - Krsa tejto dieviny je nadpozemsk, - inteligentne sa ozval Ospal Kazek. - Teraz u viem, kam sa Tomasz tak asto strcal, - potvrdil Andrzej. A s tosou dodal: - Si zl priate, Tomasz. Nemohol si aj ma vzia so sebou? Tie by som chcel ma znmych v zhrob. Bezradne som roztiahol ruky. - Za znmos s vetkyou vam len naej drahej Agnieszke a milmu pnovi Genkovi. Agnieszka prezradila Genkovi, e sa mu chcem pomsti za erven mravce, ktor mi nasypal do spacieho vaku, pn Genek ma nahovoril na vlet na ostrov, a ke som vystpil na breh, uiel s mojm kajakom. Zostal som teda sm na ostrove odsden na smr. Bu umriem od hladu, alebo ma zoer div zvery i vtky vyruen mojou prtomnosou... - Doteraz som nepoula o prpade, e by niekoho doobali div kaky, - preruila ma Agnieszka. - Tu s aj labute a tie s znme ukrutnosou. tal som, e zobkmi zabili diea. - Nie si diea. koda, - preruila ma Agnieszka. - Opusten, zraden enou, oklaman priateom, vydan napospas osudu na divokom ostrove, nahlas som sa saoval na svoje utrpenie. A nebes ma vyslyali. Hust krovie na ostrove sa rozostpilo a odtia vyla pekn, mlad vetkya. o si el, achetn mldenec?" sptala sa. Pomstu! Pomstu!" zvolal som. - T je re! - vyhklo z Genka. - Ticho. Pn Tomasz rozprva vemi pekne, - zahriakla ho Zoka.

109

- Dobre," povedala vetkya. Skr ako nastane nov mesiaca, tvoji nepriatelia, achetn mldenec, bud prsne potrestan. Pomst sa tej zradnej bielovlske aj falonmu loveku." Vtedy som padol pred vetkyou na kolen: Prep, pani, tej zradnej dievine, a potresci len toho falonka." - akujem ti, Tomasz, - usmiala sa Agnieszka. - A potom mi dobr arodejka prikzala, aby som vs pozval na kvu, - dodal som, akajc, km Andrzej prelo moje slov do neminy. - To boli ozajstn lukulsk hody, - ohodnotil Herr Strm. - Nie, Herr Doktor. Hody u Popiela. - Kto je to ten Popiel? - sptal sa Strm. - Bol to legendrny posk kr. Pozval na hostinu svojich strkov a pomocou svojej eny Brunhildy ich vetkch otrvil, - vysvetlil mu Andrzej. - Hmm... - T je re, - zamrmlal Genek. Ale po chvli sa vyakane sptal. - No a o? Pomsta sa podarila? - Neviem. Sptam sa vetkyne. Krystyna mi priatesky prikvla. Vetci pochopili aj bez slov. A nae pohady utkveli na Chudom Genkovi. Ten posmene zmratil tvr. - T je re! - zopakoval vsmene. - Chichichi, - tichuko sa smial Pawel. - Z oho sa smejete? - ponuro sa sptal Genek. - Len tak. Pre ni za ni. - Iba nemdri sa smej bez priny. - Vy ste akoe mdry, ale robte hlpe arty, - odsekol mu Pawel. Potom mi dverne povedal: - Fajn baba. Kde si ju vyhrabal? Ke si ma nikto nevmal, epol mi do ucha: - Azda bol ten laxigen star?

- Star mudrci ns uili: Quiquid agis, prudenter agas, et respice finem," o znamen: okovek rob, i mdro a oakvaj koniec. Koniec" vak neprichdzal. Bolo strane horco. m alej od poludnia, tm bola via spara. Na oblohe nebolo ani oblika, ale vzduch bol presten akoby neviditenou hmlou, oparom. Ten bolo cti dychom - vzduch bol dusn a napriek horave vlhk. Nad hlavami nm krili vek muchy, ialen od pavy. Sedeli sme v tieni stromov, ale aj tu bola horava neznesiten. Potili sme sa v koeliach, ale nikomu sa nechcelo ostrov opusti - znamenalo to plavbu po jazere hladkom ako sklo, kde netostne plilo slnko. Krystyna si oprela hlavu o trvnat kopek a zaspala. Zadriemala aj Agnieszka. Podriemavali aj Pawel a Ospal Kazek. Iba Chud Genek vbec nebol ospal. Sedel udne zamyslen a hadel kamsi na druh breh jazera. Zdalo sa, e spara nepsob na Andrzeja a Strma. - Zamysleli ste sa nad tm, Herr Doktor, e hoci na poiatku nho letopotu provincia Vstergtland sa takmer celkom vyudnila, lebo jej obyvatelia sa presahovali na Pomoransko, na Pomoransku obyvateov nepribudlo, ale naopak, bolo ich menej ako pred prchodom Gtov? - Poznte v tejto zleitosti nejak presnejie sla? Pozrel som na spiacu Krystynu. Leala lcom na trve, rukou si clonila oi pred slnenmi lmi. Ctil som sa neprjemne - nikto neuveril, e je arodejka. - daje, ktor si pamtm, mono nie s presn, ale dvaj monos sa zorientova. Z obdobia krtko pred zaiatkom nho letopotu je znmych 118 archeologickch stanov, z rmskych ias, teda zo zaiatku naej ry je ich iba 81. Teda pred nam letopotom Pomoransko bolo hustejie zaudnen ne na zaiatku letopotu, hoci

sem prili obyvatelia z Vstergtlandu. Dvod me by jedin. Medzi pvodnm slovanskm obyvatestvom a prielcami zo kandinvie muselo djs k ozbrojenmu konfliktu. Mal kme Gtov stl proti vekmu udu Venedov. Je rozhodne ak zisti, ako vojna prebiehala. Jedno je ist: boj trval vemi dlho, astie sa iste naklalo raz na jednu, raz na druh stranu. Vea ud zahynulo, nastal vrazn padok kultry tak u Gtov, ako aj u Pomoranskch Slovanov. Gti neporazili Slovanov, nepodmanili si ich, lebo nevidie dominujci vplyv ich kultry. - Ale niet pochb, e tam na vyvenine za jazerom rozkopvate mohyly Gtov, - povedal Strm. - Ke sa pozrieme na mapu pohrebsk v Pomoransku, vidme udn obraz. Gtske pohrebisk s na vemi chudobnch ternoch, dovtedy neosdlench. Zatia Slovania s v najrodnejch krajoch. D sa predpoklada, e by sa vaz uspokojil s horm a porazenmu nechal lepie? Nao potom bojoval, ak neuva ovocie vazstva. Strm mlal. viakal odtrhnut steblo trvy. Azda preval aj nejak svoje mylienky? - K porozumeniu medzi Gtmi a Venedmi dolo v druhom storo, poda niektorch vedcov presnejie v polovici druhho storoia. Vedy prichdza do Pomoranska nov vlna Gtov. Prichdza zrejme za novch, iste mierovch podmienok, osduje chudobnejie kraje. Zaklad tu ozajstn gtske kolnie so svojimi centrami, ako s Odry alebo nae Gsiory. Zana sa nov obdobie v dejinch gtsko-venedskch vzahov... Odmlal sa. S Chudm Genkom sa osi dialo. Bolo mu zle-nedobre. Najprv sa nepokojne rozhliadal okolo seba, akoby nieo hadal. Potom sa pomaly zdvihol a lenivo sa zaal prechdza po brehu ostrova. Zrazu skoil do htiny, ale po chvli stade vybehol, vyplaen Pawlom, ktor si obze-

ral Krystynin tbor. Vekmi skokmi prebehol cel ostrov a skryl sa na myse. - Pn Genek, o sa stalo? - volal Andrzej prekvapen sprvanm sa rybra". Nedostal odpove. Preto znova zavolal: - Pn Genek! Ozvite sa!... Andrzejovo volanie zobudilo dievat. Krystyna si upravila vlasy, ktor sa jej poas spnku postrapatili. Vstala a pobrala sa k mysu. Prve vtedy sa z trstn vynoril Genek. - Ach, koko je tam vtch vajec, - vyhlsil. - Videl som aj vek labutie hniezdo... Zmkol. Mvanm rk Krystyne naznaoval, aby sa nepriblila k tstiu. Otoil sa a zmizol v htine. - Pn Genek! - kriali sme zborovo. - Ste odporn a ukrutn, - pohdavo povedala Agnieszka, hoci ani ona sa nevedela zdra smiechu. Iba doktor Strm nechpal, preo sa Genek sprva tak udne. - o sa stalo? Povedzte mi, o sa stalo? - Jed, - odvetil Roman. Volali sme zborovo: - Pn Geeneek! Pn Geeneek!... Po chvli sme zauli odpove: - U ideeem!... Vyvolalo to v ns vbuch smiechu. Najkomickejie pritom bolo, e Chud Genek vbec nechpal prinu svojich neakanch akost. Vyiel z hustej trstiny - vny, hoci trocha poblednut. V ruke dral kaacie vajce. Predstieral, e vlastne preto iiel na mys ostrova. Vajce podal Krystyne a spolu s ou sa vracal k nm. Vtom podobne ako predtm bol nten znova trieli do htiny. Volali sme: - Pn Geeneek!...

Konene sa vrtil a posadil sa medzi ns. V oiach sa mu zrail strach a tvr mu akosi zosinela. - Vraciame sa do tbora, - vyhlsil som. - Pn Genek, nastpte do kajaka spolu s Agnieszkou. Preveziem vs do tbora a potom sa vrtim po alch. Agnieszka sa posadila dopredu a ja dozadu. Do stredu si mal sadn Genek. Dokonca u mal jednu nohu v kajaku, ke ho zasiahli pochybnosti. - Nie, ja zostanem. Ete trocha zostanem... - vyhlesol. Mykol som plecami: - Ale, ale, pn Genek, nechcete robi spolonos Agnieszke? Sotva ste uvideli pekn arodejku, hne ste sa rozhodli zosta na ostrove? Ve Agnieszka je rovnako pekn... - To je urka Agnieszky, - ozval sa Andrzej. Aj on mal dvod pomsti sa rybrovi". Napokon aj Herr Strm - ke mu Andrzej vysvetlil Genkovo rozhodnutie - s nevou zavrtel hlavou. Namiesto Genka si do kajaka sadol Franciszek. - Radej budem m skr v tbore. O chvu bude brka, - povedal. Pozreli sme na oblohu. Naozaj sa blila brka - ierne pretiahnut rameno chmr pokrvalo as neba. - Brky tu bvaj stran. Dlh. Blesky bij do jazera a tmav mran sa otaj nad vodou, - poznamenal Andrzej. Konene prehovorila Krystyna: - Bojm sa. Pn Tomasz, vemi sa bojm brky. Zlom si stan a presahujem sa do vho tbora. Vyskoil som z kajaka. - Pawel! Prevez na breh pna Franciszka aj slenu Agnieszku. A pobehol som pomc Krystyne s balenm a presahovanm. Vetky drobnejie veci sme hodili do kajaku,

navrch sme poloili zloen stan. Ale aj brka sa nhlila ako na koni. Mran zahalili slnko a hne potemnelo. V uiach a zaliehalo od akho ticha. Nad nami vreli ltoierne chmry nauchoren ako obrovsk drdol na hlave arodejnice. Jazero bolo nehybn, akoby pln rozohriateho olova. Pr desiatok metrov od brehu jazera sme zauli prv poryv vetra. Bol jemn a zdal sa vemi prjemn, ako by niekto otvoril okno v dusnej sle. Lene potom na ns udrel vchor. Pod jeho nporom sa kajak takmer prevrtil. V okamihu sa na jazere objavili vlny. Obzrel som sa na ostrov. Pawel u stihol previez na mojom kajaku do tbora Andrzeja aj doktora Strma, Zoku i Romana. Na myse tral u len osamel Chud Genek, ktor iste pre svoje akosti sa nemohol odhodla na cestu cez jazero. Azda sa moja pomsta mala dokonale naplni a Chudho Genka akal osamoten pobyt na pustom (teraz urite pustom) ostrove? Veslovali sme vemi ako. V kajaku bolo tesno, nedalo sa sedie, nanajv kaa. Dul vietor a bolo treba udriava rovnovhu na vysokej, vrtoivej vlne. Naastie sa Krystyna ukzala ako dokonal veslrka. U sme boli na brehu, ke ns zachytili prv kvapky lejaka. Pawel vo svojom nepremokavom plti vyrazil na posledn plavbu k ostrovu. - Uvid, ako ten zmokne, - volal mi, prekrikujc vchor. Osud Chudho Genka ma vak nezaujmal. Tbor zaliali potoky daa, obloha sa otvorila a ahala oslepujcimi bleskami a hromami. Ale ete predtm sa Pawel i Genek stihli vrti z ostrova, a mono prve tak to bolo najlepie. Ani od smevnho osudu toti netreba iada privea. Zaal som v stane dve svieky, poriadne som zavrel

okienka a uvonil som nry. Pribehol ku mne Andrzej a v trojici - Krystyna, Andrzej a ja - sme povali umenie lejaka. - Najhorie je to, e sme zabudli vzia z ostrova lky od kvy, - starostila sa Krystyna. Hrmelo u len vemi zriedka. Raz ns ete takmer ohluil hrmot hromu, neskr vak brka u len pomrmlvala ako ste, skroten zviera. - Bojm sa brky. Strane. Hne po naom prchode k tomuto jazeru sa veer zamrailo na brku. Mali sme si rozloi tbor na ostrove. Ale schovali sme sa v tom pustom dome na druhej strane jazera. Lene brka prela kamsi bokom. A my s Pawlom sme v t noc videli svetielko v mtvom dome," dodal som v duchu. - o bolo potom? - sptal som sa. - Ni nebolo. Oni odili a ja som zostala na ostrove. - Kto s t ONI? - sptal som sa opatrne. Vetko pokazil Andrzej: - Paneboe, ty si ale zvedav, - zamieal sa. - No, prosm. Aj vy ste rovnakej mienky, - poteila sa Krystyna. Po brke sa ochladilo. Vzduch bol presten vlhkosou, medzi stanmi boli vek kalue vody. Cel svet bol chladn a mokr. Mali sme kysl nladu a napriek svetrom sme sa chveli zimou. Po veeri sme sedeli okolo rozplenej eleznej piecky vo Franciszkovej kuchyni. - Tak o, pn Tomasz, - ozval sa Chud Genek, - t vaa rozprvka o vetkyni sa ukzala ako obyajn bluf. Pomsta sa nevydarila.

- Naozaj? - zaudoval som sa. Udivovala ma predovetkm hlpos Chudho Genka. - A preo ste tak zelen v tvri? - s predstieranou naivnosou sa ho sptala Zoka. - Zakodili mi tie potvorsk raky. V Agnieszkinych slovch zaznelo pohdanie. - Nikdy by som si nebola pomyslela, e mte tak mlo rozumu. Potom nm doktor Strm zaspieval" starokandinvske bohatierske bsne, v ktorch boh Odin rozprva o stvoren sveta, o inoch a druhoch bohov, o konci vetkho. Bolo to vemi pekn rozprvanie. Medzitm vak nastala chladn, vlhk noc a pobrali sme sa do svojich stanov.

117

DVANSTA

KAPITOLA

Ako mlo zostalo z loveka Neznme dieva v mtvom dome Ilzia Mentor na ent Hdka s Brunhildou Kr Berich a kr Filimer Porka kra Fastidu Koniec sveta"

A k o opsa ten udn pocit, ktor sa vs zmocn, ke zrazu zbadte, e v jame hrobu sa rt tvar udskho tela? Kosti tu uloenho loveka zotleli, zmenili sa na biely sypk prok. Zd sa, akoby sa na zemi odral u len udsk tie, ktor jestvuje dovtedy, km si zem zachovva vlhkos. Slnko pra, piesok vyschna, biely tie na zemi mizne pred oami. Ete krtky okamih a tento nrt loveka sa rozsype na beztvar podlhovast stuhu - u zmizol, prepadol ako duch, ako tie... - Teraz prosm ete opatrnejie. O chvu musme njs umeleck predmety, - upozorovala Agnieszka. Kopali sme v trinstej mohyle. Obklopoval ns tri metre vysok val vyhodench kameov. Nachdzali sme sa v hbke 125 centimetrov od niekdajieho vrcholu mohyly a okolo 50 centimetrov pod povrchom prvotnej sprae. Jama hrobu bola vemi krtka. Mala sotva 140 centimetrov. Ete men bol nrys kostry, ktor sa rozsypal pod vplyvom slnench lov. - Tu je pochovan chlapec alebo mlad dieva, - usdil doktor Strm. - Dieva, - zvolal Andrzej. A hrotom lopatky ukzal na bronzov eskov spon-

ku od nhrdelnka, ktor trala zo zeme. Hne potom na mieste, kde bolo av rameno mtvej, nali sme bronzov fibulu s vysokou povikou. Veda leali jantrov korlky. Poda Andrzejovho prkazu sme kopali alej, a po dno hrobovej jamy. Stle ete nebola tvrd, neprekopan pda. Jama sa mliko zuovala, znova trocha rozirovala, chvami som nevedel uri jej bon hranice. Znova sme odstrnili asi tridsacentimetrov vrstvu zeminy. Teraz u bolo jasne vidie obrys hrobu. Bol oraz ir a dlh. Natrafili sme teda na druh hrob, ktor leal pod mohylou mladho dievaa. Nenaruen pda okolo hrobovej jamy bola svetloltej farby, so sivm odtieom a jasne viditenou mozaikou limonitovch tmavohnedch l. Vkop do hrobu bol oranovolt. Jama hrobu dosiahla napokon dku 250 centimetrov. Agnieszka radostne vykrkla. Prv spozorovala kdesi uprostred hrobu elezn polkruhov pracku z opaska. Niekoko centimetrov alej sa nachdzala elezn objmka pridriavajca reme opaska, o nieo vyie sme nali dve bronzov kovania. A tu, pri bronzovom kovan, bol mal ksok udskej kosti. Tak mlo zostalo z mua, ktorho pochovali pred necelmi dvoma tisckami rokov. Azda bol slvnym vojvodcom? Viedol nejak alek vojensk vpravy a nahal strach susednm slovanskm kmeom? Vetko, o po om zostalo, vmestilo sa do jednej malikej papierovej oblky, na ktor Agnieszka napsala: MOHYLA . 13, hrob II." - Preo ste tak smutn? - sptala sa ma Krystyna. - Smutn? Nie, iba som sa trocha zamyslel. Svietilo pekn popoludajie slnko, voda v jazere bola naozaj modr, lebo odrala bezoblan oblohu. Plavili sme sa s Krystynou po lky, ktor zostali na ostrove.

Dievina veslovala, ja som alekohadom sledoval div kaky, o sa veselo ponrali. Odloil som alekohad. Chytil som sa vesla. - K brehu! Tam, vidte to? - veslom som ukzal na mtvy dom. - Dievina. Pri mtvom dome vidm aksi dievinu. V nohaviciach. - Ned sa poveda, e by ste behali za sukami, - ironicky poznamenala. - No, veslujte, prosm vs. o ak je to zlodejka fikusov? - Pawel sa ma dnes rno spytoval na t zleitos s fikusmi. Pre kad prpad som mu povedala, aby neveril na tak hlposti. V star brat m privea fantzie," vysvetlila som mu. Dal mi za pravdu a s trpkosou dodal: Kzal mi veri na nejak svetielka, musel som urobi nejak prieskum, a zatia on namiesto sledovania zlodejov plavil sa za vami na ostrov a flirtoval. List asi naiel na ostrove. To vy ste ho psali, vak?" no," prisvedila som, lebo to napokon je aj pravda. To ma teda riadne dostal," zamrmlal v mlad brat. Nhlil som sa do mtveho domu, nechcel som preto vysvetova Krystyne, ak kodu narobila, ke Pawla presvedila, e som ho dobehol. Tajomn dievina zmizla vo dverch starho domu. o tam had?" uvaoval som, rchlo veslujc. Krystyna neprestala do ma rpa. - Poula som o zlodejoch ndhernch tulipnov. Ale e by niekto kradol fikusy? Na to nenaletm. Najprv ste hustili do svojho mladieho brata, teraz zo vzdialenosti pol kilometra ste zbadali nejak dieva a skate ma ohurova? Zlodejka fikusov." Cha, cha, no dobre. Horm zvedavosou, i aj ju budete balamuti peknmi reami tak ako ma? - Nespomnam si, e by som vs bol balamutil", Brunhilda.

- Teraz si u, prirodzene, nespomnate. - Ako mm chpa to teraz"? - Ke ste uvideli nov dieva. Prestal som veslova. Bolo mi vetko jedno, o rob tajomn dievina v mtvom dome. - Nechodil som na ostrov, aby som vs balamutil". - Kto ma zlkal do vho tbora? - Zlkal? Je to najsprvnejie slovo? Zlka mono niekoho do pasce. - Zlkali ste ma do tbora, kde bva cel kopa nudnch patrnov a kde vykopvaj nebotkov. Brrr... Bola to svojho druhu pasca. Lebo ste sa ukzali inak, ne som sa domnievala. Oklamali ste ma. Predstavovala som si, e ste trocha blzniv, ale dos mil lovek, ktor sa bude o ma zaujma, rozprva sa so mnou, prechdza sa. A vy ste dnes dopoludnia vyhrabvali mtvych, a potom, ke ste uvideli aksi nov sleinku, u ma nechvate, u vs zaujma niekto druh. - To s tou dievinou je nejak zhada. Nao len vola do toho opustenho domu? - Zhada! Ke som stanovala na ostrove, ja som bola zhadou. Ke som prestala by zhadnou a presahovala som sa k vm, hne je vo vaich oiach zhadnm niekto in. Mte to v hlave v poriadku? - Ticho. Psst... - sykol som. - Mtvy dom je u blzko. Dievina mala na sebe siv nohavice a koen vestu. Na svetlch vlasoch mala pltenn iapku. Vybehla z mtveho domu a la k motorke, ktor nechala na trvniku. Kakla si k nej a zaala opravova reaz. - o ste tam robili? - prsne som ju oslovil. Vstala, ruky si strila do vreck a vsmene na ma pozrela.

- o som tam robila? No uhdnite... - Nemm chu na arty. - Ani ja. Znova si kakla k reazi. Dotkla sa jej na niekokch miestach, potom nazrela do ndre a urobila ete zopr rovnako nejasnch konov. Napokon, akoby znervznen mojm mlanm, sptala sa: - Je to v dom? - Nie... - Azda tej dieviny? - ukzala na Krystynu, ktor sedela na trve a tvrila sa, e ju vbec nezaujmame. - Nie. Ani jej. - Teda o vs to zaujma, kde som bola a o som robila? - Tu na okol sa pohybuje ist zlodejka... - Ste z polcie? - Nie... - A t dma? - Tie nie. - Tak o teda? - Kad oban je povinn stri spolon majetok. Ten przdny dom nem majitea. Teda patr vetkm a kad lovek mus dva pozor, aby sa z nho spolonho majetku ni nestratilo. - Blablabla, - odvetila. Naskoila na motorku, natartovala ju a odila. V zkrute mi vyplazila jazyk. Ale prve v tej chvli motocykel hlasno zaprskal a zhasol. Dievina zoskoila z neho a kakla si k motoru. - Vemi zhadn neznma, - chichotala sa Krystyna. Podili sme k dievine, ktor opravovala motorku. - Znova ste tu? - sptala sa s vraznm odporom. - Znova. - A zase sa chcete vypytova, o som robila v opustenom dome?

- Zase. - Ak nudn patrn, koniec sveta. Urazil som sa. - Nepoznte nhodou mjho brata Pawla? Ten tie asto hovor koniec sveta". - Poznm Pawla. On m tie nejakho brata. Ale nie vs. Nenadvzujem znmosti s nudnmi chlapmi. - Jasn, mj brat Pawel je nudn. - Zrejme to mte v rodine, - dodala. - Preo ste mi vyplazili jazyk? - Nahnevali ste ma. Prilepili ste sa na ma a nijako sa vs nemem zbavi. Koniec sveta! - Mem vm pomc?... - ponkol som a kakol som si k motocyklu. - Vyznte sa v motorkch? - a teraz na ma pozrela pozornejie. - Nie... - Mil pane. Nerobte si zo ma blzna. Ak sa v tom nevyznte, tak ako mi mete pomc? - Mem z dediny dovies koa, aby odtiahol motorku. Neodpovedala. Jej zujem sa op preniesol na motocykel. - Paneboe, - vzdychol som si. - o s to za asy. Mlad dievat sa samy rozvaj po pustatinch. Koniec sveta... - A vy ste o? Mentor? - Och, a ete ak. Na ent, - zamieala sa Krystyna. - primn sstras... - vyriekla neznma. Rozprvam a rozprvam, ale ni konkrtne som sa nedozvedel. Bol som zfal. - Azda by ste sa chceli so mnou previez na kajaku po jazere? - navrhol som. - A medzitm tto slena ufujazd s mojou motorkou? Nie, mil pane. Nie som hlupaa.

- Boe mj, - chytil som sa za hlavu. - Ak ste pobon, koniec sveta, - zvolala. Urobila ete nejak hkus-pkus" na motorke. Zaala tartova, motorka strieala ako guomet. - Zbohom, pn mentor, - zakriala pri odchode. Potom som videl u len chuchvalce dymu na ceste. - Nikdy vm to neprepim, e ste ju chceli vzia do kajaku. A ja som mala zosta tu na brehu? no? - Nechpete, e som pouil vetky prostriedky, aby som sa dozvedel, kto to je? o ak je to naozaj zlodejka fikusov? Dupla nohou. - U mm dos tej vaej sthacej mnie. Vraciame sa do tbora. Vezmem si stan a hne sa sahujem nasp na ostrov. Pozrel som sa na hodinky. Bolo tvr na tyri. O tvrtej bol na programe Agnieszkin refert. - Dobre, vraciame sa do tbora, - shlasil som. Takmer celou cestou sme mlali. Neviem, o om rozmala Krystyna. Ja som si v duchu spytoval svedomie. Naozaj som blzon, ktor trp mniou?" uvaoval som. i normlneho, zdravho loveka me a tak zauja zleitos ukradnutch fikusov? - Urobila som pre vs toko dobrho. Otrvila som Chudho Genka, - so iaom vyratvala Krystyna. - Pekne ste sa mi odplatili. Ete aj moje rozhodnutie vrti sa na ostrov ste prijali s avou. - A o som mal urobi, Brunhilda? Kakn si a prosi, aby ste zostali v tbore? Pre vs sme len kopa nudnch patrnov. O tvrtej mme refert o Gtoch. Nanajv nudn. Ale ma predsa zaujma. i vs nenauili, e mlad dievat nemaj nadvzova nhodn znmosti? Tak znmos ste nadviazali so mnou a teraz mte sam problmy. - Mentor. Mentor. Mentor, - opakovala.

Agnieszkin refert bol o druhej asti gtskej epopeje v Pomoransku. ...Nov vlna gtskych osadnkov prila k nm v polovici druhho storoia. Vtedy sa vyudnila v junej kandinvii provincia stergtland, ako aj ostrovy land a Gland, kde sa vyskytuj kamenn mohyly, hroby so stlami a skladan kamenn kruhy ovea skr ne v Pomoransku. Na rodnch krajoch pozd Visly ij Slovania. Gti sa usdzaj na chudobnejom terne, vo vchodnom Pomoransku, na Kaubskej vine. Tu kolorit zemia aj pda pripomnaj jun kandinviu. V Pomoransku sa Gti zhromauj do vekch sdlisk. Ich mohylov pohrebisk na naich zemiach celkom pripomnaj kandinvske, dokonca sa d poveda, e s identick. Na Kaubskej vine bval ten ist kme, ktor trocha vaie il v stergtlande. Iste to bol gtsky kme - t Gepidovia, ktorch spomna Jordanes, e ich jaseov lo sa cestou trocha oneskorila a do novej vlasti prili ako posledn... Druh storoie nho letopotu je v Pomoransku obdobm kultrnej prosperity. Vidie to na bohatom obsahu hrobov, na formch ndob a ozdb. Slovansk aj gtski obyvatelia ij bohato, aj mtvych na ich posmrtn cestu vypravuj bohatie. Po obdob vojen a nepokojov asi dolo k nejakmu trvalejiemu dohovoru medzi dvoma skupinami - Gtmi a Vendmi. Nastal as, ktor mono nazva mierovm s p o l u i t m pomoranskch Slovanov a germnskych kmeov zo kandinvie. Je mon, e Gti si brali za eny Slovanky, ktor sa za nich rady vydvali aj preto, e ena u Gtov bola vo vej cte a mala niekedy vie prva ne mu. ... Slovansk ena si z rodnho domu prinala zvyk vytvra ndoby baatch tvarov. Aby sa prispsobila

muovi, zdobila tie ndoby poda gtskeho vzoru - kreslila na nich ornamenty s vyletenmi trojuholnkmi. Vypukl tvary - to je slovansk vtvor. Hladk trojuholnky s kandinvsky vzor. A prve ndoby z tohto obdobia asto spjaj v sebe tieto dva rzne prvky. Takch prkladov meme da ovea viac. Do jazyka Gtov prenik vea slovanskch slov. A naopak - podnes v potine nachdzame gtske slov. Ak v vahch o pobyte Gtov v Pomoransku prijmeme, e to bolo mierov spoluitie Gtov a slovanskch Venedov, je zrozumiten opis geografa Ptolemaia: Sarmaciu obvaj vek kmene: Venedi pozd celej Venedskej ztoky... Z mench kmeov ponie Venedov v Sarmacii pri rieke Vistule ij Gidonovia." Ako dlho ili Gti vo vchodnom Pomoransku v druhom obdob ich njazdovej epopeje? Mohylov pohrebisk so stlami - charakteristick pre osdlencov z stergtlandu - zaali vznika v polovici druhho storoia, ako sa d usudzova z predmetov njdench v mohylch. Mtvych tu prestali pochovva na poiatku tretieho storoia nho letopotu. Tie pohrebisk vznikali 50-70 rokov. Archeologick nlezisk sa zhoduj s Jordanesovou kronikou. Uvdza toti, e od ias kra Bericha - ktorm zaali prv njazdy - vldlo p krov. Pod vedenm piateho - Filimera, Gandarichovho syna, Gti opustili Pomoransko a zamierili do krajiny, ktor nazvali Oium". Kr Filimer sa iste vyznaoval vou energiou ako jeho predchodcovia. Ale mono mal iba viu odvahu a dvtip? Vo vekch kamennch kruhoch v Gsiorach a v mnohch inch gtskych sdlach rozkladali ohne. Z okolia sa zaali schdza hfy bojovnkov. Kazi vyvdzali biele kone z posvtnch hjov, aby vetili budcnos. Obtnali

haluze z ovocnch stromov, krjali ich na kolieska, kreslili na ne znaky runskho psma a potom ich vysypali na bielu plachtu. Z nich kazi tali osud vojenskch vprav. ...aleko na juhu je bohat krajina. Obvaj ju leniv kmene, rozmaznan lskavosou prrody, - vraveli kazi. - Ak sa nm podar porazi ich, kad Gt bude i ako kr a panova nad tisckami nevonkov. Chvla tm, ktor padn v boji. Valkry, slky boha Odina, pones due hrdinov do nedostupnch horskch jask, do astnej a blaenej valhaly. T, o preij, stan sa zmonmi. ...Kr Berich ns vyviedol z chudobnej Skandie. Ocitli sme sa na polceste, ijeme v chudobe ako predtm. Treba podstpi aliu nmahu, aby sa splnili predpovede hlsal Gtom kr Filimer. A jednho da sa vyprzdnili sdlisk Gtov v Pomoransku. Hnala ich tba po inoch" - ako psal ist nemeck vedec? Alebo chu zska bohatstvo, zlepi si ivot? Gti azda vyrazili v dvoch skupinch, v nevekom asovom odstupe. Putovali dvoma trasami. Pohybovali sa rchlo, preto stopy ich cesty sa nedaj sledova. Nenechali nijak trvalejie pozostatky. Prv skupina pod vedenm Filimera la po mlo zaudnench zemiach, aby sa vyhla bojom a stretom. Takm ternom bol pruh zeme nikoho, ktor oddeoval Baltov a Slovanov. Prili do kraja Oium, o po gtsky znamen moarist a bahnist kraj". as ud uviazla v moiaroch - pe Jordanes - ale zvyok sa dostal k okraju Sktska", k iernemu moru. Druh skupina - t Gepidovia, ktorch spomna Jordanes, vyrazili o nieo neskr a namierili na slvnu jantrov cestu". Cez Moravsk brnu a Jablunkovsk priesmyk voli do dolia Vhu, odtia k hornej Tise a Samosu, stadeto zatoili na hranice severnej Dcie, ktor vtedy bola provinciou Rmskej re.

V Dcii sa kr Gepidov Fastida stretol s kmemi gtskeho kra Filimera. Ako uvdza Jordanes: Fastida sa ctil stiesnen vo svojom horskom a lesnatom terne, poiadal teda, aby mu odstpili as zemia obsadenho Gtmi. Kee tto poiadavku zamietli, skal presadi svoje nroky ozbrojenm vpadom. V roku 262 boli Gepidovia porazen pri rieke Alute svojimi pobratimami Gtmi a museli ustpi na sever... Poas Agnieszkinho refertu som rozmal, kam sa doerta podel Pawel? Nevidel som ho u od obeda. Ke som sa veer vrtil do svojho stanu, naiel som lstok pripendlen na spac vak: Konene som na stope ud z mtveho domu. Netrp sa, zleitos mtveho domu je naozaj vemi vzruujca. Dfam, e sa mi ju podar rozlsknu. Tvoj brat Pawel - Hotov koniec sveta, - zamrmlal som. Nadiiel chladn, prjemn veer. Zelenkast tu okolitho lesa naplnila amarantov iara zapadajceho slnka. Svet vyzeral ako vntro zelenkastej fae plnej rozriedenho viovho likru. Tak prve priniesol z obchodu v pivovej fake doktor Strm. - Zujem o pekn dievat tum m vaa rodina v gnoch? - zabdol do ma doktor Strm. - Ke som sa toti vracal z dediny, stretol som na ceste vho brata. Sedel na zadnom sedadle motocykla. Viezla ho pekn, mlad dievina. - V sivch nohaviciach a v pltennej iapke? - vykrkol som. - no. V sivch nohaviciach a pltennej iapke. - Koniec sveta! Hotov koniec sveta! - chytil som sa za hlavu. Ni, celkom ni z toho nechpem.

Krystyna sa nepresahovala na pust ostrov. Iba presunula svoj stan bliie k rybrom". Urobila to tak ostentatvne, e hdam vetci si domysleli dvod: nau roztrku. Pri jazere sedel pn Franciszek a smutne hadel do novn. Netal ich, lebo u bolo vek ero. o teda v nich hadal? - koda, e nemete vidie, ak pekn domek tu sfotografovali. Ech, pn Tomasz. Mal som tak ist. A o? A o? Nevedel som mu da odpove. Opatrne poskladal noviny a so stenanm sa vliekol do svojho stanu.

129

TRINSTA

KAPITOLA

Zmaren pomsta rybrov" Kto zostal po odchode Gtov? Brunhilda znova chce by zhadnou Chcel by som, aby ma odviezla? Presdzame fikusy Protokol Nali sme zlato Som nedotknuten poklad Gtov"

Ktosi ma mykal za plece a svietil mi do o baterkou. - Pn Tomasz, pn Tomasz... - zaul som epka Brunhildu. - Pred chvou som si vypoula rybrov". Hovorili nahlas, lebo si mysleli, e u cel tbor sp. Chud Genek vie, e sme ho otrvili". O tretej v noci odchdzaj domov. Dali dolu tlmie z motoriek a o tretej nm vyrobia stran budek. o robi? Nedovolme im predsa, aby sa takto pomstili... - Ma ni nezobud, - poloil som si hlavu na poduku. Ale tak dlho ma triasla za plece, a som vyliezol z vaku a zvajc som iiel zobudi Andrzeja. - Chc nm urobi budek. Bud prekvapen... Andrzej zobudil doktora Strma. Zili sme sa v kuchyni. - Ukryjeme im motorky, - navrhla Brunhilda. - Vborne! Ndherne! Ukradneme im motorky, shlasil Strm. Bol to vemi sympatick archeolg. Mylienka sa nm videla dokonal. Rybri" v obave pred zlodejmi sa priptali k svojim motorkm. Od kolies viedli nry do stanu. - Ja prereem jednu nru, - obetoval sa Strm. - A ja druh... - pridala sa Brunhilda.

T vie nenvidie," pomyslel som si. Ak zostaneme vo vojnovom stave, ktovie o za arty vystroji aj mne?" Non obloha bola istuk - leskla sa ako vyisten iernym krmom na topnky. Les ostro voal ivicou. Hviezdy sa ligotali ako zlat gombky pretret mkkm flanelom. Noc sa zdala ist a sviaton. Strm s Krystynou sa po pikch zakrdali k stanu rybrov". Obas im pod nohami zapraskali halzky a vtedy sme s Andrzejom schovan v kuchynke potichu hromili. Potom dlho, vemi dlho trvalo pln ticho. A znova bolo pou praskanie halzok. - nry s preat. Konce sme priviazali k stromom, oznmila Brunhilda. Strm sa zachichotal. Teraz bol rad na mne a na Andrzejovi. Na polceste k motocyklu som si spomenul, e motorka Chudho Genka je zamknut na mal zelen visaciu zmku. Vrtili sme sa teda do kuchynky po Strma a Krystynu. Andrzej zobudil Agnieszku. Piati sme odniesli motorku a za vekho hrmotu blatnkov sme ju vrazili do hospodrskeho stanu. Myslel som si, e rybri" sa zobudia. Ale z ich lok sa neozval ani najmen zvuk. S druhou motorkou to u lo celkom ahko. Stan sme zanurovali a potom Strm objavil" nov dvku viovho likru v pivovej fai. Vyprzdnili sme ju aleko od tbora, na brehu jazera. Pod vplyvom likru sa mil vd vemi rozhovoril: - Prekrsny kraj! Vborn udia! Pekn vykopvky! rozcitlivel sa. - Tem sa, e som priiel sem. Nemci s smieni. Hoci nemaj v sebe ani kvapku gtskej krvi, predstavuj si, e pobyt germnskych kmeov v Pomoransku ich oprvuje napda vau krajinu. Doteraz ma

znepokojoval aj postoj poskch vedcov ku germnskym zleitostiam. Ak Nemci hovorili o prtomnosti Bastarnov na vaom zem, vy ste vytvorili opan terie: Bastami vbec nejestvovali. Nemci tvrdili o prtomnosti Burgundov, a vy, e nie Burgundi, ale slovansk Venedi. A tak dookola. Do tohto germnsko-slovanskho drdivho tajomstva ste pristpili vy, pn Andrzej, z celkom inej strany. Tvrdte: ili u ns germnske kmene. Ale na akej zsade? Ako vldnuce alebo ako hostia? Je to mono t zlat stredn cesta vo vede, pokus o objektvny pohad na vedeck materil. Ako by som mohol nepochvli takto stanovisko? Dal si al hlt viovho likru a dodal: - Jedno je ist: Slovania nespadli z neba prve v siedmom storo. Boli tu u niekoko sto rokov. Prirodzene, e cez nimi obvan zemia prepochodovali poas stro najrznejie nrody: Kelti, Huni, Germni, Skti. A nechvali po sebe stopy: mohyly a hroby. Ale mono tvrdi, e vetci Gti a Gepidovia odili na juh? Hdam nie. Iste li alej mlad, siln a zdrav. Starci a menej schopn zostali. Jordanes pe, e po odchode Gepidov na zemiach pri dolnej Visle sdlia Vidivarii pozbieran z rozmanitch kmeov..." Priom Vidivarii poda vysvetlenia asti vedcov s Venedi, poda inch s to lenovia viacerch rznych kmeov. Teda okrem Slovanov pri Visle zostali zvyky Gtov a pr prslunkov Ulmerugiov. Najdleitejie je jedno: najsilnej bol slovansk ivel, ten pohltil vetky in. Rozprvali sme sa do druhej v noci. Nehybn hladina jazera ns svojm hroznm tichom ohromovala. Hovorili sme oraz menej a iba poepky. Medzi stromami pri mtvom dome sa ozval kuvik. Jeho smutn hlas prenikal k nm cez nem jazero ako alostn volanie. Chytil som Krystynu za ruku.

- Nechpem, o urobil Pawel. Napsal mi lstok, e je na stope zlodejov fikusov, a odiiel s dievinou, ktor sme vera stretli v mtvom dome. Teda nemlil som sa. To dieva malo osi spolon s krdeou. - Zmlili ste sa, pn Tomasz, - odvetila milo. - Znova ste sa zmlili. - Viete o tom nieo? - Viem, je to vemi jednoduch zleitos. Len vy ju zamotvate svojou fantziou. - Vysvetlite mi to, prosm. - Preo? Radej chcem by znova zhadn. Na druhej strane jazera bolo pou krpanie kolies vozov a trngot postrojov. Pred tisc sedemsto rokmi asi rovnako trngali postroje a krpali vozy, ke odchdzali gtske kmene. Na vozoch viezli dobytok, deti a eny. Vpredu, po bokoch aj vzadu na kooch chrnili sprievod ozbrojen mui. Vina z nich sa narodila u tu, pri brehoch pomoranskch jazier. Niektor z nich v tomto kraji ili u p generci. Bval vlas Skandia bola aleko, ani najstar u nevedeli rozprva o otine. Nali nov vlas a podaktor ju iste opali s akm srdcom. Tu na vresom zarastench jalovch kopekoch psli ovce a kone. Orali pdu pri stiach potokov. Z kaubskch jazier lovili ryby, v borovicovch hjoch, ktor sa tiahli a k Warte a Noteci, zabjali div zver. Tto krajina, mono chudobn, ale pekn, ich uivila. Preo by ju nemali ma radi a tam, na horcom juhu, v neustlych bojoch a krvavch zpasoch by nemali spomna na pokojn jazer a prmorsk lesy? Rybri" odili a na poludnie, stihli sme sa pokojne vyspa. Prehadali les na vyvenine a vyberali sa pei na policajn stanicu vzdialen sedem kilometrov, aby za-

hlsili krde. S avou a radosou prijali od Andrzeja informciu, e motorky ktosi schoval" do nho hospodrskeho stanu. Agniezka dokzala, ak vie by strane falon. - Ve vera ste sami ukryli motorky do nho stanu, tvrdila rybrom". - Lene veer ste pili viov likr pna Strma a ke ste vytriezveli, zabudli ste, o ste predtm porobili. - Boli sme triezvi, - tvrdil Chud Genek. Agnieszka sa ironicky usmiala. - A spomnate si, ako ste mi bozkvali ruky a prisahali lsku a po hrob? Chudy Genek neodpovedal. Chladne sa s nami rozlili. Natartovali motorky a odili, napodiv bez rmusu. Bola nedea. Poludnie. Na ceste z kostola domov ns navtvila star Rzyndov. Predovetkm nazrela do kuchyne a sptala sa pna Franciszka: - Nemte star vedr? Chcem presadi fikusy... - Nemme, nemme! Myslte si, e tu je nejak vek gazdovstvo, - zlostil sa Franciszek. Andrzej, ktor mal po odchode rybrov" vborn nladu, spomenul si na dve przdne vek plechovky, v ktorch pvodne boli uhorky. - Po obede prdeme k vm a sami vm presadme fikusy. Viem to robi. Mj otec bol zhradnk. Fikusy nasadme do peknch plechoviek. - Len aby mali na spodku dierku, - upozorovala Rzyndov. - Lebo tie hrnce, v ktorch teraz fikusy drm, nemaj dierky, a preto kvety rast tak mizerne. - Bud kvetine s dierkami, - sbil Andrzej. V hospodrskom stane naiel vek klinec a urobil do dna plechoviek po tri mal dierky. Pritom sa po prv raz pohdal s pnom Franciszkom.

- Tie plechovky budeme potrebova, - nahnevane tvrdil Franciszek. Andrzej mykol plecami. - Ale ste nejak neiliv. Akoby ste to ani neboli vy. Franciszek sa rchlo odmatlal do svojho stanu. Asi sa ctil vemi neprjemne. Hne potom sa do nho tbora navalila kopa Kaubov z Gsior. Prili si pozrie predmety vykopan z mohl. Andrzej s Agnieszkou im museli rozprva o Gtoch. Najv zujem vzbudili kamenn kruhy. - Tam na vku bol kedysi ete jeden kruh. Ale kamene som odviezol a porozbjal som ich na steny do obory, - priznal sa jeden z gsiorskch gazdov. Andrzej rozloil na stole pln pohrebiska a ten gazda musel presne ukza, kde a ako bol uloen ukradnut" kruh. Dvod zujmu o kruhy sa rchlo prezradil. Iste Franciszek porozprval niektormu z robotnkov, ktor pracovali na vkopoch, o zhadnch plamienkoch, ktor sa nm ukzali poas svtojnskej noci, a oni to povedali v dedine. Krystyna sa nazlostene usmievala. Pokaj," pomyslel som si, ve aj ja ti nieo vyvediem." Voiel som do svojho stanu, prikryl som si podukou hlavu, aby ani najtich zvuk neruil moje mylienky, a zaal som vyma. Ale ni mdre mi nezilo na um. Zaspal som. Poas obeda si Agnieszka zo ma uahovala: - Ktosi Tomasza zhypnotizoval. Jednostaj sp. - T je re! - odvetil som. - Tomasz tak dlho bojoval s Chudm Genkom, a sa od neho nakazil. Azda zane chyta ryby, Tomasz? - sptal sa Andrzej. - Pn Tomasz sa boj o svojho brata, - tvrdila Zoka.

- Naozaj? - vysmievala sa Krystyna. - Domnievam sa, e mysl na tajomn dieva, ktor Pawla odviezlo. Pn Tomasz by bol radej, keby bolo odviezlo jeho... - Azda sa obetujete vy a odveziete Tomasza? - navrhla Agnieszka. - ia, nemm motorku. - Ale mte kajak. Mete ho odviez na ostrov... Krystyna sa zaervenala. Hovorili sme po posky a pn Strm si myslel, e rozhovor sa stle tka Gtov. - Mohyla sleny Agnieszky je najzaujmavejia. Dva hroby pri sebe a na boku ete jeden hrob. o obsahuje t tretia hrobov jama? - Vdy mus existova tret, - ozval som sa smutne. - Veru tak, - pritakala mi Zoka. - Predtm bol Chud Genek a teraz pn doktor Strm. Pn Tomasz nem u Agnieszky ani tipku astia. - Slena Agnieszka je zrejme mlo zhadn, - zamieala sa Krystyna. Zoka, ktor mala v ten de slubu v kuchyni, pozbierala zo stola taniere. Zvyky jedla, ktor zostali od obeda, ila vyhodi do smrekovho hja, niekoko desiatok krokov od kuchyne, kde bol n odpadkov k. Zrazu sme zauli jej prenikav vkrik. Vyskoili sme od stola. Dievina stla na malej polianke. Pri nohch jej leal rozbit tanier. Oi mala pln strachu. Prstom ukzala na rad mladch smrekov. - Tam... Tam... Uvidela som nejak tvr. A potom som poula len dupot nh. - Rozbila si tanier a teraz sa chce takto udne ospravedlni, - obvinila ju Agnieszka. - Slena Zoka chce by zhadn... - veselo zvolala Krystyna. Lene Zoka sa dlho nemohla upokoji.

- Iste to bol chlapec, o pasie kravy. Nesmel vojs do tbora, tak ns len pozoroval, - upokojoval Zoku Andrzej. Andrzejove slov sa mi videli presvediv. Iiel som vrchom a oni dolinou. Kral som po hrebeni dlhej vyveniny a oni pri jej pt. Volali sme na seba: Heja, hej! Heja, hej..." Niesol som przdnu plechovku od uhoriek, druh dral v rukch Andrzej. Palicami sme na nich bubnovali aksi blzniv rytmus a akoby tam-tamami sme sa dohovrali - on zdola a ja zhora. Na vyvenine rstol vres. Jeho stonky uali na nohaviciach ako such stebl. Zvrchu som videl smieny hol kopec, ktor sa podobal na polovicu lopty. Kaubovia ho nazvaj Jojczy", o znamen vajce, lebo tvarom pripomna okrhle hladk vajce. Uvidel som aj zky psik Ostrowickho jazera a ete alej sa rozlievala ta ierneho jazera. Potom u boli iba lesy, ktor sa tiahli a k Tucholskmu pralesu. Svietilo slnko, biele oblaky hadeli do jazera ako vek, rohat barany do napjadla, zele lesov sa zdala mlad a sviea ako listy mladho altu. A pod nohami som mal porast suchho vresu a erve kvetov divho tiavu. V tbore zostal iba Franciszek. i sa d vymyslie nieo lepie na neden popoludnie ako tak prechdzka po brehu jazera? Pri pt Jojczy" viedla cesta k mtvemu domu. Priloil som si alekohad k oiam. Veru, nemlil som sa. Po ceste uhal oblak ltho prachu. Motorka. Dokonca dve. Ale bolo to vemi aleko, aby sa dalo rozozna, kto na nich tak trielil. Pri jazere sa ozval spev doktora Strma: Mala babka fikus, fikus, fikus....

Rzyndov ns prijala vemi pohostinne. Chcela ns ponknu kyslm mliekom, pozvala ns do domu. Lene tam nebolo vemi isto a smrdelo to makami. V obave pred novou nvtevou zlodejov Rzyndov zatkla okn klincami a napriek horavm ich neotvrala ani na chvu. Sadli sme si teda v zhradke na laviku pod oblokmi. Rstol tu vysok, ete nerozkvitnut slez. Stade bolo vidie cel jazero, a hen do nho tbora a na pust Brunhildin ostrov. - Vemi pekn. Natret na zeleno. A s dierkami... spokojne kvala hlavou Rzyndov, ke si obzerala plechovky. Bol som vemi zvedav na tie slvne fikusy a ponkol som sa, e pomem Andrzejovi presadi ich do novch kvetinov. V izbe stla rozostlan poste s naltnutou bielizou. V ktoch sa vali haraburdy. Ale pinav skl okien neprepali privea svetla a ero starostlivo ukrvalo pinu. Fikusy - vek, vysok rastliny s hrubou stonkou a tmavozelenmi listami - rstli v dvoch starch hrncoch pokrytch hrubou vrstvou zaschnutho blata. Andrzej vemi ikovne vybral fikusy spolu s pokrtenmi koremi oblepenmi zeminou. Opatrne ich stril do plechoviek a babke kzal prinies trochu zeminy zo zhradky. Potom prstami utlail zeminu v novch kvetinoch a otrepal si zem z rk. - No, teraz bud pekne rs, - povedal. - fu, fu, na krsu psa, - zamvala rukami star Rzyndov. Slovo pekne" mohlo predsa uriec fikusy. - A teraz, babka, zanite lampu. - Lampu? - Speme protokol. - Preboha, protokol? - zalomila rukami star Rzyndov. - Boe mj, to u ani fikusy nemono presadi bez

protokolu? Stromy vya v lese nemono bez povolenia. Fikusy neslobodno presadi. udia bo!... Zaplila jednu petrolejku. Andrzej si sal z pleca taku na mapy na koenom remienku. Vytiahol z nej zoit na archeologick poznmky (bez neho sa nepohol na krok ani na nijak vlet). Sadol si k stolu a zaal mrmla. - Povajte, babka, o som tu napsal, lebo to potom podpete, - obrtil sa na Rzyndov. Pretal: - Tmto potvrdzujem, e da 27. jna 1958 v byte obianky Heleny Rzyndovej, bytom v dedine Gsiory v osade pri Dlhom jazere, naiel som dve pamiatkov vzy zo vzcneho kovu, ktor jej slili ako kvetine na fikusy. Tieto vzy som vzal do depozitu za elom detailnho vskumu. Vedci expedcie vykopvok Univerzity v L. Potom Andrzej ete raz prepsal na druh lstok ten ist text. Ete na udrel peiatku expedcie. Babka Rzyndov podpsala. Ale vemi vhavo. - Pni, vezmite si tie hrnce bez protokolu, - prosila. - Bez protokolu sa nesmie. A ke sa vs policajt spta: Babka, kto vm vzal kvetine?" Ukete im ten protokol a oni u bud vedie, kde ns hada. Napokon, tie kvetine s v majetok. Pravdepodobne s vemi cenn. Mete ich vak venova nmu Archeologickmu mzeu. Viete, babka, my hadme v tch mohylch prve takto hrnce. A ony boli u vs, rstli v nich fikusy. - To Alfred ich priniesol. Alfred je vetkmu na vine, brnila sa Rzyndov. - Nikto nie je vinn. Zajtra prdem k vm a vetko mi presne rozpoviete. Dobre? - Dobre. Ale udkovia moji, pre hlpe fikusy hne protokol psa? Ako na polcii. Aj pokuta za to bude? - Nie, babka. o za hlposti trate? - No, ve protokol...

- My sme spsali in protokol ne polcia. Napsali sme iba tak, pre pam. Aby ste vedeli, kto tie hrnce od vs vzal. Chpete, babka? Babka opatrne zloila protokol na tvormo a zastrila ho za obrzok Panny Mrie enstochovskej. Hne od dver chalupy starej Rzyndovej sme sa rozbehli. Nadarmo doktor Strm za nami volal: Pni, pokajte!" Krystyna tie vyrazila naha ns. Potom vhavo sa vybrali po naich stopch aj Agnieszka, Strm, Zoka aj Roman. Zastavili sme sa a na opustenom mieste, v krkoch, hne pri brehu jazera. Andrzej si vyzul topnky, vykasal nohavice a zaal umva hrnce". A sme sa chveli od oakvania. Dobehla Krystyna, Strm aj zvyok naej skupiny. Andrzej podal Strmovi umyt hrniec. - Pozrite sa, Herr Doktor, v akch kvetinoch drala star Rzyndov svoje fikusy... - Donnerwetter... Vak s zo zlata! A znova sme pouli obben refrn nho estnho vda: - Ndhern kraj! Zzran kraj! V hrncoch zo zlata udia pestuj rastliny. Mein Gott, to je nezvyajn! Andrzej vymyl druh hrniec. Strm ho vzal do rk a zaal horkovito obraca, obzeral si ho zo vetkch strn. - Mein Gott! Mein Gott!... - vykrkol. Strm si osi mrmlal po vdsky. Vyzeral cel bez seba. Hadel do przdna a stle osi babotal po vdsky. - Herr Doktor! - zakrial naho Andrzej. - Tu... Na tomto hrnci je vyryt npis... - jachtal Strm. Zdalo sa, e zabudol po nemecky a len s akosami zlepuje vetu. - Npis v gtskom jazyku: Gutani othal. Ik im Hailak." To znamen: Som nedotknuten poklad Gtov." Andrzej vyskoil z vody. - Som nedotknuten poklad Gtov?" To s slov, ktor sa objavuj na Atanarichovom poklade!

TRNSTA

KAPITOLA

Atanarichov poklad Vojna s Frytygernom Prsaha cisra Walensa Huni Pevnos Kaukaland Posledn toisko Poklad z Pitroasa Straideln zvonenie Non zitok

Zili sme sa vo vekom hospodrskom stane pre dvans osb. Bol veer a zaplili sme sedem sviec. Ndoby sme poloili na debnu. Vo svetle sa leskli naerveno, akoby boli pokropen krvou. Dvere na stane boli starostlivo zanurovan a pn Franciszek stl na stri pri celuloidovom okienku. Andrzej otvoril kniku o Nordgermnoch. Bol tam fotografick obrzok ndob a ozdb z Atanarichovho pokladu, ktor sa naiel okolo Pietroasa. Ten udn npis: Gutani othal. Ik im Hailak" bol v poklade z Pietroasa vyryt na nhrdelnku, u ns zasa na zlatej vze. Lebo hrnce starej Rzyndovej boli vlastne zlatmi vzami. Svojm vzorom trocha pripomnali hlbok misy s dvoma uami. Tie ui - to boli celkom realisticky zobrazen dva leopardy, dlh a tenk, akoby prichystan na obrovsk skok. Podobn leopardy sme videli aj na fotografii ndob z Atanarichovho pokladu v Pietroase. Ibae tamten poklad obsahoval osemuholnkov azrov koky, prekrsne vyrezvan. Nae vzy boli z hrubho zlata. Okrem leopardov nemali nijak in ozdoby. Ale na dne jednej z nich bol npis: Gutani othal. Ik im Hailak."

- Niet pochb, e je to as slvneho Atanarichovho pokladu, - tvrdil Strm. - Ten ist npis. Tie ist leopardy. Predpokladm, e keby sme urobili skku zlata, ukzalo by sa, e tak ako poklad z Pietroasa aj poklad z Dlhho jazera s z identickho kovu. ia, takto porovnanie nebude mon uskutoni. Atanarichov poklad, ako vieme, zmizol bez stopy. Jedin, o po om zostalo, s ilustrcie v tejto knike. Zo stanu som priniesol fotografie zlatho pohra. Andrzej i Strm sa zhodli, e aj ten pohr bol kedysi asou pokladu, ktor sme nali. - Z ktorho obdobia pochdza Atanarichov poklad? sptala sa Zoka. - Najpravdepodobnejie bol zakopan v roku 375 nho letopotu, - odvetil Strm. - V takom prpade... V takom prpade, - neisto zopakovala Zoka, - nlez tohto pokladu popiera nzory pna Andrzeja. Naozaj. e mi to tie nezilo na um... - Pn Andrzej toti tvrd, e Gti stade odili na zaiatku tretieho storoia, - vysvetovala Zoka, - a poklad je z konca tvrtho storoia. Gti tu boli ete dve storoia neskr, ke po nich zostal poklad? Andrzej na to nereagoval. Strm sa usmial: - Iste je s tm spojen nejak nov zhada. Ktovie, i sa nm ju nepodar rozlti? Po vzach osvetlench ervenkavm svetlom sviec skkali zlat tiene, akoby salamandry behajce cez ohe. Okolo stanu sa rozloila hviezdnat a prjemn noc. Nechcelo sa nm veera, nemysleli sme na spnok. Doktor Strm s Andrzejom nm rozprvali tragick prbeh Atanaricha i jeho pokladu. ... Po ovldnut zem na juhu dnenho Ruska rozdelili sa Gti na dva vek tty: Vizigtov a Ostrogtov.

Vizigti obsadili kraje pri Dnestre a junejie zemie, na juhovchodnom teritriu, pri Dnestre a Done, vznikol tt Ostrogtov. ... V polovici IV. storoia bojovali o moc v tte Vizigtov dve vznamn a slvne knieat: Frytygern a Atanarich. Videlo sa im, e obrovsk priestory obsaden Vizigtmi s pre nich dvoch vemi mal a e jeden z nich mus ods. Jedna zrka striedala druh, snuli intrigy boj o moc prinal ukrutnosti a podrazy. Atanarichovi sa podarilo porazi Frytygerna, prv siahol po plnej moci u Vizigtov, a potom printil Frytygerna, aby opustil tt. So skupinkou najvernejch druhov Frytygern prekroil hranice Vchodormskej re. Cisr Flavius Valens mu preukzal lskavos a dovolil Frytygernovm Gtom pobyt v rmci impria. Stali sa federtmi re, tvorili s ou jeden zvzok - lebo je dobr ma priateov, ktor s protivnkmi naich nepriateov. Medzitm znepokojujco vzrastala sila Vizigtov - vyrabovali kvitnce mest Olbiu a Tyras, printili k poslunosti Bosporsk tt na Kryme. Za tchto podmienok bolo v zujme cisra, aby podporil vyhnanho Frytygerna. Zakrtko sa Frytygern vrtil z vyhnanstva na ele rmskych vojakov. Rozde a panuj" bolo star rmske heslo. Po vaznej bitke Frytygern zbavil Atanaricha trnu a printil ho opusti krajinu. Ak nestle s osudy krov! Treba si vak pamta, e koleso asteny sa jednostaj krti. Urobilo sotva pol obrtky - a z vysokho trnu spadol Atanarich. A po alej polotke - kr Atanarich sa vracia z vyhnanstva, ke sa predtm dohodol s cisrom Valensom. Beda tm, o prejavili pohdanie vyhnanmu vldcovi! ...Mohutn, irok Dunaj tvoril hranicu medzi ttom Vizigtov a Vchodormskou rou. Atanaricha a Valensa nedelili iba irok vody rieky. Delilo ich osi ovea silnej-

ie - prsahy. Cisr Valens kedysi slvnostne prisahal, e nikdy neprekro hranice lpench Gtov. Atanarich zasa slvnostne prisahal svojmu otcovi, e nikdy sa nevyd na zemie Rmskeho impria. Neprekroili hranice, neporuili prsahy. Valens aj Atanarich sa stretli na lodiach uprostred Dunaja a tam uzavreli priatestvo a porozumenie. Beda tm, o privemi doslova dodriavaj cudzie prsahy! Dobre je ma silnch priateov, niekedy vak je lepie ma vekch protivnkov. Priatelia ns mu opusti a odporcovia sa mu sta priatemi. ... Medzitm z alekch step dnenho Kazachstanu tiahla zlovestn sila - div, koovn kmene Hunov. Ako prd horcej lvy, ktor na ceste vetko spauje a ni, vtrhli na juh Eurpy nespoitaten davy barbarov. Vizigtom osdlenm v Sedmohradsku nazrelo do o smrten nebezpeenstvo. Atanarich sa pokal vybudova pevnos pri Dnestre, ale predbehli ho rchle predn voje vekho vojska Hunov. Oddiely Vizigtov sa odrazili od valiacej sa niiacej riavy bojovnkov a cvli k Dunaju. A tu sa Atanarich dostal pred ako rieiten problm: prekroi hranice Rmskeho impria, a tm porui svt prsahu, alebo sa obrti tvrou k tiahnucemu vojsku a zahyn v boji? S Rmskou rou vtedy rokovali aj dve knieat Ostrogtov, takisto ako Atanarich prekvapen prevahou Hunov. Shlas na ich prijatie do bezpench hranc re vyzeral dvojznane. Nevedelo sa, i sa tam stan nevonkmi alebo bud slobodnmi umi. Atanarich sa rozhodol pre boj s Hunmi. Azda silnejia ne strach a politick rozum bola uho obava z poruenia svtej prsahy. Atanarich tiahol na ele Vizigtov do odvekch pralesov Kaukalandu, prirodzenej horskej pevnosti v juhovchodnom zkut Karpt.

Lene precenil nedostupnos pevnosti Kaukaland. Nedocenil obrovsk mnostvo a bojov umenie Hunov. Opevnenia Kaukalandu dobili, ky vizigtskych bojovnkov rozprili. Na posledn chvu - ke porka Gtov bola neodvratn - Atanarich sa rozhodol ukry v zemi poklad Vizigtov. Ve ten poklad nesmel padn do cudzch rk, zosoboval silu a vekos kmea Gtov, bol pre nich posvtn. Poklad nesmiernej ceny zakopali do zeme. Atanarich sa zachrnil tekom. Ponen, zhoden z trnu poruil prsahu - pokorne prekroil hranice Vchodormskej re. Ako politick vyhnanec sa usadil v Byzancii, a ke v roku 381 zomrel, vtedaj cisr Teodozius Vek mu usporiadal ndhern pohreb. Takto si Teodozius uctil Atanaricha ako vekho nepriatea re, ako ttnika a vodcu. V tomto udnom fakte je vea tragiky... Vizigti, po Atanarichovom teku alej suovan divmi Hunmi, dostali od Valensa povolenie usdli sa v ri, v trckej diecze, s podmienkou, e zloia zbrane do rk rmskej administratvy a bud poslune vykonva jej rozkazy. Dejiny tvrdia, e pre nedbajstvo rmskych radnkov neboli tieto podmienky splnen, deti Gtov skali urobi nevonkmi a potraviny predvali Gtom za erncke ceny. Rozhoren Gti sa dohodli s rmskymi otrokmi a povstali. Cisr Valens musel vyrazi na ozbrojen pochod proti Vizigtom. Ak ivotaschopn boli tie gtske kmene a ak bojovn! Ete vera rozpren Hunmi prosili Valensa o milos a bezpen kryt. O necel tri roky neskr v roku 378 sa odvili otrias celou rmskou armdou. Pod Adrianopolisom sa postavili proti sebe - vzbren Vizigti a rmska armda veden cisrom Valensom, tm, o sa zutoval nad Gtmi. Bitku, ktor sa tu odohrala, rmsky historik Ammianus Marcellinus, pokrao-

vate Tacita, porovnva so slvnou bitkou pri Kannch. Vizigti rozdrvili Rimanov. Cisr Valens zahynul na bojovom poli. Ale ak po porke pri Kannch rmske cisrstvo nalo dos sl, aby sa posilnilo a zvazilo, bitka pri Adrianopolise bola klincom do rakvy" prehnitho impria. Vyhynul vkvet vojska a dstojncke kdre Rimanov. U neboli schopn obnovi svoju armdu, museli vojsko zapreda barbarom", ktor tu mali v ich mene brni Rm. Bola to slab obrana. O tridsa rokov neskr Vizigti pod vedenm Alaricha vtrhli do Itlie a stli pred brnami Rma. Podplatili ich obrovskm mnostvom peaz a prepustenm tyridsiatich tiscok nevonkov. Ale ke tret raz Alarich priiel k Rmu s podporou vetkch utlanch - pre star cisrstvo sa u nenala pomoc. Alarichovi otvorili brny rmski otroci. Gti tri dni pustoili Ven mesto a zachrnili sa iba t, o sa ukryli v chrmoch. U len raz Rm ukzal svoje levie pazry. V roku 451 posledn Riman" Aecius na Katalnskych poliach porazil vodcu Hunov slvneho Atilu, ktorho nazvali Bom biom". Bol to zaiatok rchleho konca rznorodho ttu Hunov. Vizigti sa vypravili a do Hispnie, kde hviezda ich vazstiev nanovo zaiarila. Strata pokladu ako vidie - v niom nezmenila silu tohto udu. Mono preto, e to neboli udia kochajci sa v hojnosti, zlate a klenotoch. Vmi ne zlat vzy si cenili elezn mee, munos a silu svalov... - A poklad? o sa stalo s Atanarichovm pokladom? - ... V roku 1857 tyria robotnci pri rozbjan kamea na stavbu cesty v pohor Istrita pri Pietroase nali v zemi niekoko ndob a ozdb. Tak ako star Rzyndov nemali ani potuchy o hodnote svojho nlezu. as pokladu dali koovnmu Cignovi-kotlrovi ako hradu za kotlrsku prcu. V dedine, odkia pochdzali tto robotnci, deti sa

zaali hra v piesku s klenotmi nesmiernej ceny. Nejak okoloidci kupec si domyslel hodnotu tchto hraiek" a poklad odkpil. Potom ho zskalo jedno z rumunskch knieat a venovalo do pokladu Rumunska. Poas prvej svetovej vojny Atanarichov poklad" - lebo tak ho odvtedy nazvali - previezli do Moskvy, lebo ho chceli uchrni pred vojnovmi udalosami. Ale tu ho zastihla revolcia a vo virvare obianskej vojny sa nenvratne stratil. ... Prekrsny, nesmierne cenn poklad. Jeden zlat plytk tanier, zlat vza s figurlnou plastikou, dva koky - jeden osemuholnkov a druh dvansuholnkov - sponky v tvare orlov, dbn s uchom z istho zlata, niekoko desiatok praciek na opasky, prekrsne zdobench emailom a osadench drahokamami, vea nhrdelnkov a prveskov zo zlata a drahokamov. A nhrdelnk s npisom: Som nedotknuten poklad Gtov." - A o potom? o bolo alej? - vypytovala sa Krystyna. Strm ukzal rukou na zlat vzy stojace na debne. - Iba ony by nm mohli porozprva pokraovanie tohto prbehu. - ia, tie ni nepovedia... - vzdychol som si. - Zlato me prinies rados iba neastnm uom, smutne sa ozval Franciszek. - Neslobodno milova zlato len pre zlato, lebo vtedy prina neastie. Men sa na krv, tra svedomie. Poctil to hdam star Alfred Rzynda... Po tchto slovch nastalo pln ticho. Preto sme zauli tich, opatrn zvonenie. Zdalo sa, e na pohrebisku medzi rozkopanmi mohylami osi cvend, akoby zvonek alebo reaz. - Poujete?... - sptal som sa. Bim-bam, cink-cink," raz tchol, raz sa zasa hlasnejie ozval melodick hlas zvoneka. Zvonilo pri naich vkopoch. Ak niekto artuje, svojou neobozretnosou nm zaval vkopy.

Cink, cink, cink, cink," cilingalo nad trinstou mohylou. Rozbehli sme sa vetci spolu. - St! St! - zrazu vykrkol Andrzej. A vrtil sa do stanu, akoby v tme uvidel tvr hroznho straidla. Dievat zapiali a vrtili sa s Andrzejom. Aj ma sa zmocnil aksi neprjemn pocit. Zatia na trinstej mohyle osi cvendalo a zvonilo. Pravidelne, melodicky. - o sa stalo? - vyzvedal Strm. - Bola to pasca, chpete? - vysvetoval Andrzej. Chceli ns vylka zo stanu a km by sme nahali ten zvonek, ukradli by nm zlat vzy... - Fantasta, - odsekol som. - Ozaj? Zabda, e nielen my poznme tajomstvo fikusov. Pozn ho aj zlodej, ktor okradol Rzyndov. T u mono stihla niekomu poveda, e sme jej vzali hrnce. Zlodej vie, e s u ns, a poka sa ich ukradn... Na mohyle zvonilo a zvonilo. oraz hlasnejie a rchlejie, akoby niekoho hnevalo, e sme sa op schovali do stanu. - Doktor Strm, pn Franciszek, Agnieszka, Roman i slena Krystyna zostan stri poklad, - rozkzal Andrzej. - A ja s Tomaszom sa pjdeme stretn s pnmi, ktor vyzvaj pri vkope. V kte stanu stli nsady do lopt. Ozbrojili sme sa nimi a energicky sme vykroili na pohrebisko. Cink-cink, bim-bam," znervzoval sa zvonek. Teraz sme mohli presne zisti, odkia prichdza ten cvengot. Zdalo sa, e znie odniekia zhora, z vrchu kopca. Urobili sme ete zopr krokov a zrazu nastalo ticho. Ako keby sa ns zvonek zakol. - Pni, vy neviete, e vstup na vkopy je zakzan? zakrial Andrzej. Prirodzene, vykrkol iba tak, pre kad prpad, lebo nikoho sme nevideli. Odpoveou mu bolo mlanie.

Osvietili sme vntro rozkopanej mohyly. Potom sme zaali prehliada pohrebisko. Nikde ani stopa po loveku. A predsa osi" zvonilo. - Neschovvajte sa, prosm. Vidm vs! - zvolal Andrzej. Nikoho nevidel. Ani sa nikto neozval. Pomaly sme zili z vyveniny. Boli sme niekoko desiatok krokov od stanu, ke sa z nioho ni za nam chrbtom ozvalo bim-bam, cink-cink". Spoiatku potichu, nesmelo. Neskr hlasnejie, rchlejie. Vrtili sme sa medzi mohyly. Ticho. Ani najmen elest. Akoby ual. Zhadn zvonek zmkol. Alebo my sme ohluchli? Cel tvrhodinu sme prehadvali pohrebisko. Nebolo sa na om kam schova - Strmy rstli dos poriedko. Nazreli sme do kadej jamy, obili kad mohylu. Na okraji pohrebiska bol borovicov hj. Ale udn zvuk prichdzal zblia, spomedzi mohl. - Niekto si z ns striea, - usdil som. Andrzej a som nepresvedil. - Kde sa ukrva ten, o zvon? Ver v jestvovanie neviditench ud? - Tak o? o je? - vypytovali sa ns v stane. - To je neuveriten, - povedal Strm. A neveril nmu rozprvaniu. O chvu sa zvonek pri mohylch znova ozval a cvendal. - Prosm, chote sa osobne presvedi, - Andrzej podal doktorovi baterku a dreven porisko. Zvonek ns volal ako v kole na vyuovanie. - To je na zoalenie! - zlostil sa Andrzej. Teraz sa poksili objasni zhadu Strm, Roman, Agnieszka a Krystyna. Vyli zo stanu a o niekoko mint neskr znova nastalo ticho. - No tak... - zahundral Andrzej.

Zlat vzy vloil do vekej debny, ktor starostlivo zamkol visacou zmkou. T debnu by nezdvihli ani dvaja. Boli v nej meracie prstroje. Objavil sa Strm a zvyok naej skupiny. - Tak o? o je? - ironicky sa ich sptal Andrzej. Agnieszka mykla plecami. Aj oni sa vrtili naprzdno. - Je to vemi zhadn, - krtil hlavou Strm. Nedalo sa spa. Vdy po chvli, niekedy po polhodine, z pohrebiska doliehalo zvonenie. Budili sme sa a navali. O druhej v noci Andrzej zobudil Franciszka aj doktora Strma. Nechal ich v hospodrskom stane stri debnu s pokladom. Vyvolali sme zo stanov dievat. Vyli sme na vyveninu, robili hluk, svietili baterkami. Prirodzene, zhadn zvonek sa ani neozval. Potom Krystyna, Agnieszka, Zoka i Roman sa rozili do svojich stanov. My s Andrzejom sme sa schovali za vkop trinstej mohyly. Leal som na zemi hne pri vekej kope kameov z Agnieszkinej mohyly. Stailo mi natiahnu ruku a dotkol by som sa okraja jamy, kde sme vera vyhrabali zvyky kostry dievaa a pod nimi hrob mua. Medzi korunami borovc presvitalo hviezdnat nebo, svah vyveniny klesal dolu. Tam sa sivelo jazero a ako malik svetielko sa blskalo celuloidov okienko na hospodrskom stane. V hji za pohrebiskom cvrlikali dva svrky. osi elestilo medzi ihlim - azda uovka alebo my? Bolo mi smiene, ke som si uvedomil, e ani na chvu neprestvam myslie na hroby, ktormi bola vyvenina posiata. Svrky zaali cvrlika tak pravidelne ako hodinky na zpst ruky, ktor som si poloil pod bradu. Zajtra pjdem na polciu a zahlsim, e sa Pawel stratil," rozhodol som sa a v duchu som sa karhal: Mj mlad, neplnolet brat zmizol, nechal aksi hlpu spr-

vu a ja som sa tm vbec nezaoberal. Ak naozaj natrafil na stopu zlodejov, me ho postihn neastie. Preo som sa dal uchlcholi obsahom jeho lstka?" Zaul som, ako sa do vkopu zosypal piesok. Iste sa Andrzej pohol a zhodil dolu kame. Vysoko nad mojou hlavou v korune borovice osi zaramotilo a na hlavu mi padlo trocha ihliia, akoby medzi konrmi vystrjala veverika. Cink-cink, bim-bam," znelo niekoko metrov nad mojou hlavou. Ozval sa hlas zvoneka. Najobyajnejieho zvoneka. Rchlo sme vyskoili zo zeme. A zvonek stle vyzval a vyzval. Na jasnejom pozad oblohy sme videli vetky hrubie konre borovice. Nie, nikto sa tam neskrval. A predsa spomedzi haluz neprestajne znel ten melodick zvuk. Andrzej namieril dohora svetlo baterky. Dosiahol nm len najniie konre. Zhadn zvonek znel u tichie. A umkol. - Vyplail si ho, - povedal som nahlas Andrzejovi. - Vyleziem na Strm, - rozhodol sa Andrzej. O chvu neskr sme objavili pagt, ktor sa tiahol od koruny borovice smerom k hjiku. - Vpred! - zavelil Andrzej. Neschvaoval som jeho rozhodnutie. Nebolo jednoduchie pagt prereza? Stailo mi vedie, e ktosi zavesil zvonek na Strm a pomocou pagta zvonil na om, ukryt v hji. Lene Andrzej kral k hjiku a na ma sa ani neobzrel. - Vpred! - zreval som a mvajc poriskom som sa pobral za Andrzejom. pagt sa ahal oraz niie a niie. U sa dal aj doiahnu rukou. Viedol ns k hjiku ako Tezea Ariadnina ni z labyrintu.

V hji zapraskali vetviky. Akoby sa vek telo pretskalo pomedzi mlad borovice. Ete tri kroky a u je tu hust stena borovc. Tu sa konil aj pagt. Bol priviazan ku kmeu tlej borovice. akali sme niekoko mint. Nezopakoval sa nijak elest. udn zvonekri" uli. V htine hja by ich bolo ako hada aj za da. Mykol som pagtom. Na pohrebisku nad trinstou mohylou zazvonilo nahlas a pekne. Vrtili sme sa na vyveninu a prerezali sme pagt. Z konra borovice padol zvonek. Bol to mal kolsk zvonec s drevenou rkou. i nie preto sa mi zdalo, e zvuk, ktor prichdzal z pohrebiska, dobre poznm? Nikto z ns nemohol zaspa. Znova sme sa zili vo vekom stane. Zaali sme svieky. Doktor Strm nm zaal vyklada dlh histriu o putovan Thora.

PTNSTA

KAPITOLA

alobaba" Pawlovo neoakvan rozhodnutie Nespaj sa, kamo Jan Kazimierz, gtsky kr Hrdina s fantziou Podozriv obyvatelia pustho ostrova Som mkk"? Dievina s cigaretou syrena" Brunhildin pla Stretnutie s iernym nebezpeenstvom" Zlodeji nm urobili slubu Neakan rozhodnutie Turisti, ktor ns pehuj

Na druh de sa objavil Pawel. Priviezla ho na motorke sleinka, ktor sme stretli v mtvom dome. - Ach, keby si vedel, o som preil! - volal so strojenm ptosom. - Ledva som si ivot zachrnil. - o sa stalo, Pawel? - Prechdzal som sa po brehu jazera. Pozerm, dva udn ksichty sa zakrdaj do zhrady babky Rzyndovej. Ja za nimi. Zbadali ma a vzali nohy na plecia. Ja za nimi. Oni do auta. A ja... stretol som to dieva na motorke a nastala nahaka. Boli by sme ich dobehli pri Bydgoszczi, lebo predstav si, a tam uli... - Ale skonilo sa to na pli v Sopote. - Ako vie? - Pawel, preo ma klame? Mykol plecami. - Aj ty si vymal zhady mtveho domu, zlat poklad a rzne divy. Hlupka, balvana si zo ma urobil. Bol som pako! Trpil si sa, e ma nebolo, vak? - sptal sa uspokojen. A ja som stretol na pli kamoov... Obrtil som sa k slene s motorkou. - Aj vy ste ma oklamali. Spytoval som sa, i poznte mjho brata.

- Tvrdili ste, e v brat Pawel je nudn. Iba vy ste star nuas. A mentor, - odvrkla pohdavo. - Mentor, mentor, mentor, - smiala sa Brunhilda. - Vetko poviem matke, - strail som Pawla. Vtom Pawel, slena s motorkou aj Brunhilda zborovo zakriali: - alobaba, alobaba... - Nu, Pawel, ty si vylihoval na sopotskej pli a my sme nali drahocenn poklad. Dve vzy z istho zlata. A vie, kde boli? Star Rzyndov v nich mala zasaden fikusy. Preto k nej chodili zlodeji. - Nali ste poklad? Zaviedol som ho k debne v hospodrskom stane. - Priiel si o pekn dobrodrustvo. Sptaj sa sleny Krystyny, ak dramatick okolnosti sprevdzali objavenie pokladu. Dnes v noci sme ani na chvu nezamrili oi. Zlodeji nm chceli ukradn koris a lkali ns pre z tbora. Pawel zosmutnel. Vybral som z debny zlat vzy a zaal som ich leti rukvom saka. Zlato sa lesklo, blskalo sa ako zrkadlo. Andrzej poprosil slenu, aby ho na motorke odviezla na policajn stanicu. Bolo treba vysvetli krde fikusov. Zlodeji nm spred nosa uchmatli jednu vzu. Mono bola ete krajia ne tie, ktor sa nm dostali do rk. Mohol som Pawla ubezpei, e ns akaj ete rovnako pekn dobrodrustv. Ale mal som voi nemu vek vhrady. Oklamal ma. Nepreruil kontakt so svojimi kamomi. Iste si psali a jedna z tch babiek" prila k nm po Pawla. Dohovorili sa v mtvom dome, kde ma znovu oklamali. Jasn, e ja prv som trocha oklamal Pawla, ke som mu vykladal vymyslen historky. Ale i som to nerobil s dobrm myslom? Ve som len chcel vzbudi v om zujem o pekn a mdru vedu.

Teraz som sa obzeral po starom pohrebisku na vyvenine celkom inmi oami. S celkom novmi pocitmi som pomhal Agnieszke pri vskume tretieho hrobu v trinstej mohyle. Vetko tu bolo tak ist ako predtm, ako pred tdom - ale sasne sa mi to videlo celkom in, nov. Kad detail na pohrebisku som chpal, tento cintorn aj mohyly rozosiate na om tvorili ohnivko v dlhej reazi dejn Gtov. Mohol som ukza prstom: toto je najstar hrob, z polovice II. storoia. Prve v tom ase druh vlna Gtov priplvala na vchodn Pomoransko. A tam, t mohyla celkom dolu, je najmladm hrobom, zo zaiatku III. storoia. Prve vtedy Gti vyrazili k iernemu moru. - Vimol si si, e vetky kostry leia hlavami na sever? - sptala sa ma Agnieszka. - Azda t poloha kostier je akmsi holdom severskej vlasti Gtov? - Mono... Nae lopatky zhali lt, trkovit zeminu, v ktorej kde-tu, ako hrozienko, bol ierny uhlk splenho alebo zhnitho dreva. Najlepie a najsprvnejie lopatkou narbal doktor Strm. Povedal som mu: - Zd sa mi, Herr Doktor, e gtsku zleitos musme vybavi zmierlivo. Pokia viem, niektor vdski krli boli sasne aj poskmi a opane. Niektor posk krli boli tie dedinmi krmi Gtov. Nikto in ako n vynikajci Jan Kazimierz sa tituloval: Ja, z Boej milosti kr posk, kniea litovsk, rusk, mazowiecky, czernichowsk, smolensk, dedin kr vdsky, gtsky a vandalsk." - Ech, to je celkom in vec, - povedal Strm. - To viem, ale netreba na to pamta, ke tu nadvzujeme priatestvo? Napokon, - mvol som rukou a vznamne som pozrel smerom k Agnieszke, - dte si rady aj bez odvolvania sa na dejiny.

- o sa ti dnes porobilo? - zaujmala sa Agnieszka. - Herr Thomas sa neme rozhodn, - tvrdil Strm, komu m venova svoje city: romantickej ostrovanke, i mladej slene vybavenej modernou technikou. Odloil som lopatku. - Herr Doktor, keby ste mali v ilch krv Gtov a Vandalov, mohli by sme to sksi memi. - Gtskymi? - sptal sa Strm. Nechal som prcu na mohyle a pobral som sa na breh jazera. Hneval som sa na seba. Preo sa mi nedar ma aspo polovicu vtipu a inteligencie hrdinov najmenej zamotanej kriminlnej poviedky? Dral som predsa v rukch vetky kocky hlavolamu, ktor mal nzov zhada fikusov", a predsa sa mi nepodarilo, aby som ich zloil do jednho celku. Rzyndov nm povedala, e Alfred z dolia sa zaal zaujma o fikusy a vo chvli, ke ich presadil do novch kvetinov. Stril tie fikusy ako oko v hlave, staral sa o ne, zaoberal sa nimi, dohliadal na ne. Preo sa mi to nevidelo podozriv? Rzyndov priate Poblocki sa mi zveril, e Alfred zanedbal svoje pekn hospodrstvo, na lne plval po jazere, hadal vo vode poklady, a ke sa vrtil domov, tak namiesto nejakej ozajstnej prce polieval fikusy a chodil okolo nich ako kvoka okolo kureniec. Preo som sa po tchto slovch Poblockho nezaujmal o fikusy? i nebola prekvapujca t zanovitos, s ktorou Rzynda, lovek predsa len nehlpy, hadal poklady? Ve musel ma nejak hmataten dvod pre svoju vieru, e poklady jestvuj. Poblockmu Rzynda povedal: Mem si kpi sto gazdovstiev, ak budem chcie." Teraz, ke som vedel o Rzyndovch zlatch kvetinoch vetko bolo jasn a nadvzovalo na seba vemi jednoducho. aie to bolo zachyti, ke krde fikusov vyzerala smiena. Prve t smienos celej zleitosti ma zviedla na scestie.

Mnoh autori kriminlnych romnov si radi uahuj z policajtov, ktor nemaj fantziu. Kriminlne zhady riei hrdina s fantziou, lebo vie postrehn aj na prv pohad neviditen vzahy v komplikovanom zloine. Chcel som by hrdinom s fantziou. Preto som prehral. V ivote maj kriminlne zhady ovea jednoduchie rozltenie, ne si predstavujeme, ale sasne ovea zaujmavejie. Zlodeji ukradli fikus. Bolo sa treba zaobera tm, o ukradli. Teda fikusom. Medzitm sme vak rozoberali vetky in priny krdee - predpokladali sme, e Rzyndov m v dome nieo vemi cenn, o priahuje zlodejov. A predsa zlodeji ukradli iba fikus, ni in! Rozmal som o tom, sediac sm na brehu jazera. Bol som vemi smutn. Prirodzene nie preto, e som nevedel zahra rolu dokonalho detektva. Zrazu som pochopil, e aj vo vzahoch k uom som takisto nemotorn ako v zleitosti fikusov. Jestvuje nemeck prslovie: Preo m by nieo jednoduch, ke to me by zloit?" Postupoval som v duchu tohto prslovia. Zbytone som komplikoval vlastn i cudzie zleitosti. i som nebol tak k Agnieszke? i som podobne nepostupoval voi Krystyne? A napokon - neskomplikoval som zbytone svoj vzah s vlastnm bratom Pawlom? Priloil som si ruku k oiam. aleko po jazere plval kajak. Rozhliadol som sa po brehu. Krystynin modr kajak aj mj skladac boli vytiahnut na piesku. Ktosi celkom cudz vplval na nae jazero. Skoil som do stanu po alekohad. V kajaku sedel neznmy mu a pri om ena. Veslovali k pustmu ostrovu. Ke ich zakryli Strmy na ostrove, spustil som na vodu svoj kajak. Po niekokch desiatkach mint som pristl na brehu ostrova, na opanej strane ne CUDZ.

Vkzol som do krovia, kde predtm stl Brunhildin stan. Ako Indin som sa zakrdal cez ostrov a k miestu, z ktorho - sm neviditen - som mohol pozorova novch obyvateov ostrova. Preboha," pomyslel som si, znova komplikujem azda celkom jednoduch veci." Neznmy mu vytiahol z kajaka stan. Teda maj v mysle tu nocova. Neznma ena rozkladala na trve liehov vari. Bola v plavkch, bronzovo oplen, iste po dlhej plavbe na kajaku. Z plecniaka vybrala katuku cigariet. Zaplila si. Delilo ns najviac es metrov. Jasne som videl - fajila cigaretu syrena" so zlatm nustkom. Opatrne som vycval z krovia. Naskoil som do kajaka a vekm oblkom, aby ma CUDZ nezbadali, plval som k nmu brehu.

Andrzej sa vrtil z policajnej stanice. Slena s motocyklom sa nene rozlila s Pawlom. Vravela mu nahlas, aby som aj ja poul: - Na tomto vyhnanisku m monos zapusti si bradu. Bude s ou feuln. Ak a tu celkom unudia, nap mi do Sopotu. Znova po teba prdem. Povaoval som za vhodn sa zamiea: - Nezd sa mi, e by Pawel bol na vyhnanisku. Ke si nech nars bradu, iste sa prestane podoba na loveka. Ale ten drobn fakt azda nebude ma vplyv na vyhnanisko nho tbora? Cho, cho, Pawel, - radil som mu. - Azda poas tvojej neprtomnosti zaijeme nieo zaujmav. - Tak naozaj ide? - kula horce elezo slena s motorkou. - Nie, asi nie, - vhal Pawel. - Archeolgia ma zana zaujma. Atanarichov poklad. Ech, ve je to prbeh ako z kina. - Spa sa, kamo, - pohdavo povedala dievina a urobila grimasu.

- T je re! - zahundral som. - Ech, ty brach, si frajer. Preo m z teba nejak baba robi handru? Nedaj sa vyprovokova! Tu sa me nieo naui. Tu sa ije vborne: dobrodrustv, kajak, jazero. Tam na ostrov priiel nejak typ. o ak je to zlodej fikusov? - Nespaj sa, kamo! U a raz dobehli, - ete raz to sksila dievina. Pawel mlal. - V Sopote m riadnych kamoov. A tu o? Pawel nahnevane odvetil: - Kamoov? To s pekn kamoi. Stle nuda ako v hrobke. Tu s aspo naozajstn hrobky. A tam o? ierna ruka, Ryav Felek, Balvan Povrazolezec - sam sprostosti. Cel de sa vlia po meste, smrdia groom, je to bieda. Budem tam sedie pred przdnym vlovom? Nie kad m krm ako tvoji rodiia. Aj Povrazolezec m prachatch starkch. Ale ja? o dm na stl? - T je re! - povedala dievina s motocyklom. Napokon Pawlovi ani nepodala ruku. Natartovala motorku a odila. Pawel zosmutnel. - Nespaj sa, kamo, - uteoval som ho. Rozpovedal som mu, o som videl na pustom ostrove. Povenecky ma poklepal po pleci. - Ma takto povedaky nebavia, brach. Chcem sa tu nieo naui. Na budci rok idem na prijmaky na archeolgiu. - Pawel! - skrkol som. - o sa stalo? - Tu vbec nie je nuda! Vykladal som kamoom na pli o tch hroboch, o strachu v noci, o tom, ako sme Genka otrvili, ako horeli plamene na kamennch kruhoch. Povali s otvorenou hubou. Zvideli mi, nechceli veri, e to vetko je pravda. A ja, sprost, myslel som si, e oni v Sopote ij veselie ne my. Cel dni brsia pod-

159

ptky na korze alebo zvaj na pli. Je to dobr na tri-tyri dni. Ale i tak cel mesiac? A keby sa ete dozvedeli, e sme nali poklad... - Nali sme? - Veru tak. Ve aj ja som poval tranie Rzyndovej o fikusoch. A nechodil som k nej na prieskum? Mvol som rukou. Blil sa k nm Andrzej. - Zajtra vetky policajn stanice a obchody so staroitnosami v celom Posku dostan presn popis, ako vyzeraj predmety z Atanarichovho pokladu. Dal som polcii opis nielen ndob, ktor sme nali u Rzyndovej, ale aj tch, ktor boli objaven pri Pietroase. Ve nevieme, ako vyzeral tret kvetin". o mysl, bude zlodej natoko hlpy, e sa poksi preda zlat predmety? - A zvonek? Kto vyzval v noci? Andrzej mykol plecami. - Iste ktorsi z naich robotnkov si s nami zaartoval. - Alebo Krystyna. To sa tak na u podob, - zveril som sa so svojm tajnm podozrenm. - Je to pravda, e Zoka videla v hji aksi hrozn tvr? - vyzvedal Pawel. - Tvr? Neviem. Ale je ist, e tam rozbila tanier. - Koniec sveta! - rozosmial sa Pawel. Podal som mu alekohad a prikzal som mu vyliez na vyveninu, odkia mal pozorova ostrov na jazere. - Zahls mi kad podozriv pohyb! - o nazva podozrivm? Vzal som mu alekohad. - Prerne si ohlpol. Pawel sa urazil. Naznail Krystyne, z oho ju podozrievam. Neprela ani polhodina a mal som na krku rozhnevan Brunhildu. - To je teda pekn! Mohla som to od vs aka. Teda ja som zorganizovala non vyzvanie, vake? Podobn-

mi sudkami si vystavujete najhorie vysvedenie. Vaa fantzia je celkom chor. Bola iba jedna monos, ako sa brni. - Neviem, i si uvedomujete sasn situciu. - Ak situciu? o zasa vymate? - Mme v naom tbore nesmierne cenn poklad. - Tm myslte ma? - Boechr! Ide mi o zlat vzy. Vysvetlite mi, prosm, preo od chvle, ke sa v naom tbore ocitol poklad, pust ostrov je znova obvan? - Azda nejak zhadn dievina? - Jasn. Dievina aj mu. Ona faj syreny" so zlatm nustkom. Postavili si na ostrove stan. Vrazne znepokojen pozrela na jazero smerom k ostrovu. - A prili... na kajaku? - no. Na kajaku. Zovrela dlane do pst. Zaala pery. - Povedzte im, aby ihne zmizli, - zasyala cez zuby. - To nemem. - Preo? - Lebo to nie je mj ostrov. - Bojte sa toho chlapka, o s ou priiel? - Nie. - Keby ste sa nebli, tak by ste ich vyhodili z ostrova. Ste mkk. Beala do stanu. Zanurovala vchod, akoby nebolo poludnie, ale polnoc. Mkk," uvaoval som. Azda naozaj som mkk?" Poas obeda Franciszek nariekal nad Krystynou. - Chudera, t naa sleinka. Iste je chor. ahla si do stanu, ani obed si neuvarila.

161

- Pozvite ju k nmu stolu, - povedal Franciszkovi pohostinn Andrzej. Franciszek sa domatlal ku Krystyninmu stanu, ale vrtil sa ete vmi zarmten. - Slena poakovala za obed. Ach, tak sa mi vid, e plae. - Paneboe! o to ten Tomasz vystrja? - odsudzujco sa ozvala Agnieszka. A som odloil lyicu. - Nechpem a, Agnieszka. o ja mm spolon s plaom sleny Krystyny? - Asi jej recituje Petrarcove vere... Chcelo sa mi prepadn sa pod zem. Ale potom som sa nahneval. - Andrzej, pozval si ma na vpravu preto, aby ma niekto trpil? Rozhovor preruil doktor Strm: - Musme o najrchlejie zjs za starou Rzyndovou a dkladne sa povypytova, kde leali zlat vzy. - Ja! Jawohl! - pritakal Andrzej. - Hne po obede ideme k Rzyndovej. Prirodzene na moju krivdu sa ihne zabudlo. Tak ste?" pomyslel som si trpko. A ke sa zaali chysta na odchod, oznmil som: - Zostanem v tbore. Budem stri poklad. - Poklad je v pancierovej skrini na policajnej stanici. Netvr sa, e to nevie. Sm si mi radil, aby som tam vzy zaviezol, - zaudovane poznamenal Andrzej. - Ale zlodeji o tom nevedia. Mono sa poksia prs do tbora poas naej neprtomnosti. - Tbor bude stri pn Franciszek. - Starho loveka nechte napospas zlodejom? Neporad si s nimi. Musm tu zosta. - Rob, ako chce... - zamrmlal Andrzej.

Po obede vykroili spolu k starej Rzyndovej. Sotva sa mi stratili z o, pobehol som k svojmu batohu, vybral som z neho okoldu, ktor som mal pre prpad, e by som dostal stran hlad. Zakrdal som sa ku Krystyninmu stanu, jemne som zaukal na celuloidov okienko. - Brunhilda, Brunhilda... Milovan Brunhilda! Pawel vm klamal. Prisahm! Pote von, mm pre vs okoldu... - Chote doerta, - zaul som. Vybral som sa k jazeru. Zjedol som okoldu. Uvidel som, e z ostrova vyplval kajak. Na om bola iba jedna osoba - t dievina, o faj syreny". Mladk iste zostal navari obed. Od takej babizne sa d vetko oakva," pomyslel som si. Priveslovala k nmu brehu. Videlo sa mi, e m nezvyajne pekn postavu. ierne plavky, ierne vlasy, koa ako praen brske orieky. A v tej iernej, vemi iernej hlave aksi ierne, vemi ierne mylienky. ierne nebezpeenstvo," povedal som si v duchu. - Heeej, ven pane! - zvolala. - Prosm, mil slena, - zdvorilo som sa uklonil. - Ak je to tbor? Znova som sa zdvorilo uklonil. - Archeologick vprava. - Vy ste tie z vpravy? - Nevyzerm na to? - Nezaujma ma v vzor. Spytujem sa, i ste tie z tej vpravy? - Prirodzene, e som. - U vs bva dieva, ktor hadm niekoko dn. Nevek, tla, tmav blondnka. Vol sa Krystyna. Poznte ju? - Mm irok znmosti. Poznm a tyri Krystyny: dve blondnky, jednu ryav, a tvrt m siv preliv. Pravda, je to hlpa mda farbi si vlasy na sivo? - Neprila som sem flirtova, - dupla nohou.

- To je koda. Ste tak pekn. - Vy ste sa zblznili? - Nechpem. Iba blzon sa me nadchna vaou krsou? - Mil pane! - zakriala. - Prosm, slena, - uklonil som sa. - Kde je Krystyna? - Neviem. - Neviete? A ten kajak na brehu je ? - Je to mj kajak. - A ten druh? Poznm ho. Je to modr Krystynin kajak. - Mono. Ale Krystyna u nie je u ns. Vrtila sa k svojmu kajaku. Leal tam jej sveter. Z vrecka svetra vytiahla katuku syrn". Sadla si na breh, prjemnm gestom ma pozvala, aby som si sadol k nej. Ponkla ma cigaretou. - Ste vemi mil, - povedala. - no? - bol som prjemne prekvapen. - Kde je Krystyna? - udrela na ma. - Odili na dvojdov vlet s celou naou vpravou. Iba ja som tu zostal. A star kuchr. Strime poklad. Zlat poklad. - Znova si vymate? - Nepouli ste? Nali sme Atanarichov poklad. - Nepoula som. Poklad?... Ukte mi ho. Ironicky som sa zasmial. - Chacha, to je dobr. A vy mi ho ukradnete? To je dobr vtip. Ve vs ani nepoznm. - Meme sa zoznmi. - Tak to je nieo in. - Kde je Krystyna? - Neviem. Nikdy tu nebola. Modr kajak nepatr Krystyne, je to tborov inventr.

- Hovorte vne? - Prirodzene. Kto vm osi natral o akejsi Krystyne? o je to za dieva? - Nealeko odtiato, tam, kde sa kon jazero, stretla som dvoch ksichtov so stanom. Spytovala som sa na Krystynu. Povedali mi, e ju tu videli. V tbore archeologickej vpravy. - Dvaja ksichti? Ako vyzerali? - Ako vm ich opsa... No, prjemn, bruneti. - A kde tboria? - Vravela som, na konci jazera. Pri murovanej kaplnke. Postavili si stan, chytaj ryby. Turisti. - Ako mohli vedie, e Krystyna je u ns v tbore? - Neviem. Iste tu stanovali. - Nestretol som ich. Vstala. - Tak sa mi vid, e s vami sa ja nedohovorm. - Boe mj, a ja som si myslel, e sa tak milo rozprvame... Vykroila do tbora. Zastal som jej cestu. - Preboha, nechote tam. Vravel som vm, e v jednom zo stanov sa nachdza poklad. Do nho tbora sa nesmie chodi. Prisahm, e cel vprava je na vlete. No, pozrite sa... Prve bolo na hrebeni kopcov vidie dlh rad idcich postv. - Oneskorili ste sa o polhodinu. Z vletu sa vrtia veer. Prosm, prte k nm potom. Ete raz ma ponkla cigaretou. - A t Krystyna... o je to za? - Moja priateka. - Priateka? - pochyboval som. - A hadte sa tak udne? - Urazila sa na ma. Hlpe dieva. Urazila sa a odtrh-

165

la sa od ns. Nieo sa jej stane a rodiia mi to bud vyta. Ale mem zodpoveda za nieiu hlpos? - Preo sa urazila? Ja by som to nikdy neurobil... - Neupierajte na ma tak sladk oi. Beztak vm neverm. Urazila sa. Tak urliv bbika. A vbec... o vs to zaujma? - Ma to vbec nezaujma. Spytujem sa, aby som vm urobil rados. - akujem. Zaobdem sa. Pohrozila mi veslom. - Veer sa vrtim. - Nech sa pi. Budeme sa tei, - hlboko som sa uklonil. Na stolike pred kuchyou pn Franciszek istil zemiaky. Pozrel som na pork s ndejou, e njdem ete trocha vriacej vody na aj. Ale pork u bol vychladnut. - Pn Tomasz, - oslovil ma Franciszek, - sedm tu a tak si rozmam: hnevte sa na zlodeja fikusu, lebo ukradol Rzyndovej zlat vzu. A predsa, pravdu povediac, mali by ste mu akova. - akova? - Toko rokov u starej Rzyndovej stli zlat vzy neuitone, nikto o nich nevedel. Mono by tak stli ete desiatky rokov, a napokon by Rzyndov presadila fikusy do novch kvetinov a star hrnce by vyhodila na smetisko. Priiel zlodej, ukradol fikus, zaalo sa o fikusoch rozprva. A nali ste, pni, star vzy. Vaka komu? Vaka zlodejovi. Uvaoval som. - Poda zdravho rozumu, pn Franciszek, je to asi pravda. Zlodej nm vemi poslil. Ja tie nemm voi nemu vek vitky. Keby nm ete vrtil tretiu vzu, povaoval by som ho za celkom poriadneho loveka.

Franciszek pikou noa napichol vek zemiak, ktor sa tvarom podobal baatmu nosu mjho profesora. Tak ma t podobnos poteila, e som sa na Franciszka usmial, a to ho povzbudilo k alm vvodom. - Najviu vinu na celej veci m Alfred z dolia. Ja, pn Tomasz, neverm na to rozprvanie o prastarom otcovi Rzyndovi, o vybral zlato z mohl. Alfred si to vetko vymyslel. A preo? Aby oklamal ud, keby sa dozvedeli, e naiel zlat poklad. Star Rzynda vylovil zlat vzy a ukryl ich vo svojom dome, zasadil do nich fikusy. Bl sa preda zlato, bl sa tie, e niekto si uho zlato vimne. Pre kad prpad pustil medzi ud fmu o svojom prastarom otcovi. Keby vzy niekto uho naiel, tak s jeho majetkom, lebo ich nadobudol jeho star otec. Nie je to tak, pn Tomasz? - Iste... - Alfred nebol estn. Vedel, e naiel zlato, ale nikomu o tom nepovedal. Ani vlastnej sestre. Prejavil sa ako lakomec, preto mu zlato neprinieslo itok. Rzynda zomrel v chudobe, hoci vlastnil vek bohatstvo. In to vyzer s nam zlodejom. Ten ukradol, ale sasne dobre urobil. Netreba mu da odmenu, ale ani ho netreba preklna. Pokrabal som sa na hlave. - Akosi s tm vemi nemem shlasi. Zlodej pomohol objavi ukryt vzy, vaka mu za to. Ale jednu vzu ukradol, tak ako ho za to pochvli? Strata vzy je vekou kodou pre vedu, pre mzeum... - Veda. Veda je mtva vec. iv lovek je dleitej, zahundral Franciszek. A nahnevane napichol noom al zemiak.

Zaklopal som na okienko Brunhildinho stanu. - Pouli ste svoju priateku? Teraz u viem, preo ste sa na ma urazili. Urliv bbika."

167

Krystyna vyla zo stanu. Opatrne sa poobzerala, i jej priateka odila na ostrov. - Nemieajte sa do mojich vec. Kde mte t okoldu? - Zjedol som ju... - skrene som sa priznal. - No no, prirodzene. Zjedli ste ju. - koda, e som vaej priateke neukzal sprvny stan. Och, to by bolo divadlo! - Vydriapem jej oi! Zasmial som sa. - Alebo nie, - mykla plecami. - U ma prestala zaujma. Aj ona aj ten mladk. - Je to teda nejak romantick prbeh? Krystyna mi vyplazila jazyk. - Nechvam tbor pod vaou ochranou, - povedal som. - Kam idete? - Nepouli ste, o rozprvala o dvoch turistoch na konci jazera? To oni jej povedali, kde sa schovvate. Ja som ich tu nevidel. Ale oni ns pozorovali, ke si aj vs medzi nami vimli. Z toho vyplva, e s to udia, ktor ns pehuj. A o ak oni okradli Rzyndov a zavesili nm zvonek?

ESTNSTA

KAPITOLA

Krystynina zrada Drma na pustom ostrove Barbara a Krzysztof Na stope udnch turistov Biela kaplnka Znekodnenie nepriateov Flirt Priiel reportr Ideme na pomoc Zelen anton" Podozriv hazardn hr

Krystyna ma dobehla na okraji lesa. alej u boli kamenist svahy a vresovisk, ale prve z tej strany hdam najmenej oakvali nvtevu dvaja zhadn turisti. - Neviem, i ste urobili najmdrej krok. Bolo treba poka na nvrat pna Andrzeja a Pawla. Ak je to tak, ako si myslte, a t dvaja pni ns naozaj pehovali v tbore, tak vliez im rovno do papule asi nemono povaova za bezpen a rozumn. - O akej papuli hovorte? Vyjadrujete sa nejako udne zamotane. - Som nepokojn. Ani sama neviem preo. - Vrte sa do tbora a trocha sa vyspite. Spnok posiluje. - Nemem vs necha samho. Smutne som pokval hlavou. - Chpem, chpem. Teda aj s tmi dvoma ksichtami mte nieo spolon? Mykla plecami. - Mte v hlave o koliesko viac? Nad vresoviskami slnko naklalo svoju rozplen tvr. Fialov kvietky sa zdali ete vmi mtve a zo suchch stoniek sa prilo. V popoludajej horave vresovisk boli siv a akoby trocha pinav. Iba tu i tam

sa pekne ltili vek plochy rozchodnka. Ale aj to je rastlina vemi smutn, rastca na piesku a chudobnej pde. Zhora sme zbehli do zkeho vozu, ktor klesal a k jazeru. Tu bolo trochu zelene, erstv trva a niekoko tnistch kriakov ostruiny. Krystyna chcela preskoi vek kame na dne vozu. Pomykla sa a spadla. Pomohol som jej posadi sa na trvu. - Vyhlasujem, - riekol som slvnostne, - e aj keby ste mali vron v lenku, alebo by ste si zlomili nohu, nezastav ma to pred tm, aby som navtvil zhadnch turistov. Nenaletm na nijak babsk vhovorky. Trik s vronom lenku je star ako svet. tal som o om v desiatkach dobrodrunch romnov. Lepie bude, ak sa hne priznte, o vs spja s tmi dvoma. Aj s tou, ktor faj syreny". - Dobre, dobre. Sadnite si. Sem, ku mne. Boe, ak horava! Na tch vresoviskch je dusno ako v kpeli. Chba vzduch. - V kpeli je sparno, nie dusno. - Dusno. V rmskych kpeoch, hore pod stropom, je dusno. Boli ste niekedy v rmskych kpeoch? - Nie. Ale to v nijakom prpade... - V nijakom prpade vs to nezadr od nvtevy dvoch zhadnch turistov. Viem to. Prosm, sadnite si. Sadol som si. Boe," pomyslel som si, to dieva m najviac devtns rokov a vod za nos ma, absolventa dejn umenia." - Teda mm sa vm prizna ku v e t k m u ? - To bude najlepie. - Pre koho? - Bude to najlepie pre ns oboch. - Pravda sa uke mlo zaujmav, prestane by zhadn. A potom, ako sa u raz stalo, niekto in zska vo vaich oiach ten nimbus tajomstva a zhady. Radej nepoviem pravdu.

- Zle vm na tom, aby ste vyzerali zaujmav? - vykrkol som, ako by som ju prichytil pri nejakom priestupku. - Preboha, vy sa naozaj nevyznte v udskch citoch. Ste ete hlpej, ako som si myslela? - Aj to sa stva... - odvetil som bezstarostne. ahol som si do trvy na chrbt. Slnko prailo, po oblohe plvali oblaky. Hadiac na ne, dostval som zvrat. - Dievina, ktor faj syreny" sa vol Barbara. A ten mladk, ktor tbor s ou, je Krzysztof. Baska bola mojou blzkou priatekou a Krzysztofa som povaovala za svojho snbenca... - Domnievam sa, e ste priskoro zaali myslie na tak veci. - Mentor! - Krystyna sa naklonila ku mne a znova mi vyplazila jazyk. - Mm pokraova? - Prirodzene. Ale strune. Naozaj to nie je vemi zaujmav. - Krzysztof ma u dvno nahovral na vlet kajakom. Je jasn, e sme sa nemohli vybra iba dvaja. Nahovorila som Baku, aby ila s nami. Shlasila. A... - alej to u viem, - zvol som a primril oi. Pohad na neprestajne letiace oblaky ma uspval. - Poas vletu ste zrazu zistili, e Krzysztof sa ovea vmi zaujma o Baku. Urazili ste sa, napsali ste im lstok, zbalili ste stan a potichu odili. Potom ste sa vrtili na ostrov, na ten neastn ostrov, ktor bol svedkom tragdie. - Nevysmievajte sa. Vrtila som sa na ostrov nie preto, aby som vzdychala a zfala si, ale preto, e sa mi tam vemi pilo. Chcela som si dokza, e preijem tde sama na pustom ostrove. Chpete ma? - no... - Spte?... Zaspal som.

Zobudili sme sa veer. Obloha u bola takmer ierna, hoci vzduch napala zlatoerven iara slnka, ktor u dvno zapadlo. Na krku ostruiny, hne nad mojou hlavou, radostne poskakoval aksi mal, zaujmav vtik. Ctil som hlad a bol som nazlosten. - Riadne ste ma dostali, - hundral som. A som sa striasol od chladu. Tu v tmavom zvoze bolo cti non ochladenie. Vyliezli sme na kopec. A hne ns ovialo teplo od vresovsk ohriatych slnenm dom. Spod nh nm vyskoil zajac a zmizol za osamelm krkom borievky. Pobrali sme sa po hrebeni vyveniny. Jazero lealo na pravej strane, bolo vzdialen od ns tak asi poldruha kilometra. Na avej strane bol svah posypan drobnm kamenm. Dolu rstol les. Na lstky vresu pomaly padala rosa. Ale vres sa skonil, ukzala sa kamenist, nerodn pda. thle borievky trali ako kaktusy v mexickej pti. Bol som rd. Pod ich ochranou som sa nepozorovane dostal k starej kaplnke. Kedysi som oboplval jazero na kajaku. Kaplnku som u videl - murovan, przdna, so zvykom akhosi drevenho oltrika. Cestu nm op preal hlbok zvoz. Opatrne sme do vbehli a usilovali sme sa s tak, aby sa kamene nahlas nezosvali. Potom sme vyliezli nahor a uvideli sme bielu kvrnu kaplnky. Naklonil som sa k uchu dieviny. - Prosm, zostate tu stri. Kakol som si a po tyroch som sa plazil vpred, ukrvajc sa za borievkami. Predstavoval som si, ako smiene musm vyzera, ke som sa tak zakrdal ako opica. A cel tento vlet som predsa zorganizoval iba preto, aby som sa nejako blysol pred Krystynou. Ale tak som bol zaujat svojou lohou, e som nemal pocit smienosti.

Lezenie tvornoky ma rchlo unavilo. A s navou, ako zvyajne, vrtil sa mi rozum. Zdvihol som sa a smelo som kral do nepriateskho tbora". Ale tam, kde som si myslel, e njdem tbor, uvidel som lku. Obhrzala kos. Zlostne na ma zagnila a potom rchlo ula, ahajc za sebou dlh chvost. Dvoch zhadnch turistov som nestretol. Pri bielej kaplnke bola pda rozryt kolesami bicykla alebo motorky, lebo koaje sa mi zdali dos zke. Na zemi leala kopa pouitch zpaliek a tri przdne katuky od cigariet, nejak odpadky - kartnov katua od kae, przdna konzerva - a vek tvorcov stopa po stane. - Odili, - vzdychol som si. Iste ich tu vemi prenasledovala horava. Dookola boli len nevek kriaky borievok a kamenist, jalov pda. V stane rozplenom od slnka asi bolo ako vydra. Kde sa schovvali pred poludajou pavou? Sksil som nazrie do kaplnky. Zamknut," poudoval som sa. Na dverch kaplnky visel mal, zelenkav visac zmok. Kde som len videl tak zmok?" Obiiel som kaplnku a vyliezol som ku krivmu okienku zo zadnej strany. Veru tak. To sa dalo aka. V kaplnke som uvidel dva motocykle a leal tam aj stan. Motocykle patrili Chudmu Genkovi a Ospalmu Kazkovi. Tm zelenm zmkom si Genek zamknal koleso svojej motorky. A tu je aj rybrsky vstroj. Videl som tie Kazkovu bambusov udicu s navijakom aj jeho blysk so ltmi okami. Teda neodili. Ako sme si mohli naivne myslie, e len tak zabudn na neprjemnosti, ktor sme im vyparatili. Zostali pri jazere, aby sa nm pomstili. To oni ns pehovali. Oni zavesili zvonek. Oni informovali Barbaru, e Krystyna je v tbore vpravy.

Hlavou mi preletela mylienka, od ktorej ma a striaslo. A o ak Chud Genek a Ospal Kazek ukradli Rzyndovej zlat vzu z Atanarichovho pokladu? A kde s v tejto chvli nai mil pni? Azda znova na vzvedch v lesku pri naom tbore? Poobzeral som sa. Svet okolo ma napal fialov tie veera. Iba borievky strili breh jazera. Bolo ticho, akoby noc na vetko poloila pea spnku. Silnejie som mykol rm okna. Sprchniven drevo mi takmer zostalo v ruke. Stril som prsty do rmu a vyliezol som hore. Moja thla postava sa bez akost vmestila do zkeho okienka. Idc k motocyklom, topnkou som kopol do plechovej ndoby na ryby. Osud mi praje," uvedomil som si. Po hmate som naiel kohtik ndre na Genkovej motorke a odkrtil som ho. Zavoalo benznom a zaul som, ako palivo jemnm ccerkom vytek do plechovky. To ist som zopakoval aj s Kazkovou motorkou. Opatrne driac plechovku, vracal som sa k okienku. A... uvidel som v om nejak tvr, ako nazer do kaplnky. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepie," pomyslel som si s tosou. - Pn Tomasz... - ozval sa Krystynin hlsok. Zo svojho zovretho hrdla som vydal len aksi zamrmlanie. Podal som dievau plechovku. - Vezmite to, prosm, a utekajte k jazeru. Vyterigal som sa z okienka. Vonku bola tmav noc. Iba na obzore sa zrailo osi ako fialov zvoj. Dievina sedela pri vode. - Viete, o je v plechovke? - Nie. - Jedin tesk z papule nho nepriatea. - Z akej papule?

- Predsa vy ste hovorili o papuli nepriatea. Vzal som im benzn. Teraz nebud mc stadeto ods. S v pasci. - Kto? - Chud Genek a Ospal Kazek. Nechcela mi veri, - , falon liiaci. Teda tak s? - a zapskala. - Tichie. Chytil som ju za ruku a beali sme po brehu jazera. Ale nie smerom k tboru. Rozhodol som sa jazero obs. To znamenalo pochodova prinajmenom es kilometrov. Bl som sa rizika, e sa stretneme s rybrmi". o ak prve teraz sa vracaj do kaplnky, unaven zo pehovania? Jazero sa konilo zkym potikom. Vyzuli sme sa a preli sme na druh stranu. Ja som niesol plechovku, Krystyna krala popri mne a tichuko si pohvizdovala. Nastala tmav, bezmesan noc, ale breh jazera bolo jasne vidie. Ili sme po piesku hne popri vode, ktor nevydvala ani najmenie upnutie. - Na budce leto by som tie chcela s vlet kajakom. Nechceli by ste sa ho zastni? - Ja? Hdam nie v lohe... Krzysztofa? - A o ak? - No toto! Povaujem sa za serizneho loveka. Tak nvrh radej dajte mjmu mladiemu bratovi. - Netvrte sa, e sa vm nepim. - Pite sa mi. Ale keby ste sa mi zaali pi naozaj, tak o potom? - Ni. - Je mon, e by som s vami musel chodi na kolsk veierky. A to neznam. - Nevysmievajte sa. kolu som skonila, mm maturitu, v tomto roku som urobila prijmaky do prvho ronka stomatolgie. - Bojm sa zubrov.

- Budem rozprva spoluiakam, ako pekne som preila przdniny. e som bola sama na opustenom ostrove a jednho da ku mne zavtal smutn mldenec, ktor recitoval vere. Mem poveda, e sa do ma zabil? - Ach, tak len o to ide? Prosm, mem sa do vs zabi. Na prv pohad. Ale nie smutn mldenec, ale mu, ktor ukonil tdium dejn umenia. - O to lepie. - Ako pre koho. Takto sme sa prekrali takmer pol cesty. Po niekokch kilometroch ma pochytili vitky svedomia. - Preboha, oni sa tam zaoberaj vnymi vedeckmi problmami a ma aksi opiia zlos enie okolo jazera. K ert ma nahovoril vypusti rybrom" benzn? oraz astejie prichdzam k zveru, e s chvle, ke som nevypoitaten. Preli sme okolo zhrady starej Rzyndovej. tekali na ns psy. Trochu alej sme si odpoinuli. Zaplil som si cigaretu, pozrel som na hodinky. Bolo takmer jedens. Niekoko mint pred jednou sme sa dotrepali do tbora. Krystynu som zdvorilo odprevadil k jej stanu. Dlho som jej dral ruku, ale nevedel som, o sa patr poveda. Bol to jeden z mojich dvnych, u zabudnutch problmov. Ke som odprevdzal dievat domov po kolskch tancovakch, obyajne som mal o rozprva celou cestou, ale pri brne som mal jazyk prilepen v stach. Kedysi tto moja nesmelos mala v sebe ist pvab, no teraz som bol u pre toto iba smieny. - o keby som urobila kvu? - sptala sa. - Na mojom liehovom varii voda zovrie raz-dva. - Nie ste unaven? - Nie... nie, - tvrdila roztrito. Zdalo sa mi, e v nej

vzbudzujem nepokoj. Pobozkal som jej ruku a... pozrel som sa tam, kam pozerala aj ona. Mj stan bolo jasne vidie na brehu jazera. Vyzeral vak ako storon dedinsk chalupa. Akosi sa prihrbil a skrivil. Skoil som k nemu. Zaal som zpalku. V jej mihotavom svetle som uvidel dokorn otvoren vchod a vntri stran neporiadok. - Niet matraca! Nemm spac vak! - kontatoval som zarazen. Knihy, ktor som mal poriadne uloen pri pravej stene, leali teraz rozhdzan. Poznmky o vykopvkach vystielali podlahu stanu. Zlodej," pomyslel som si. Ale plame nasledujcej zpalky naiel na kope knh fotografick apart, baterku aj alekohad. Tbor spal, strechy naich stanov sa pokojne siveli. Les na svahu dchal akm zvanom vetra. Pobehol som k Andrzejovi. Zatiahol som za nru, ktor zatvrala vchod. - Andrzej! Andrzej! - volal som. - No vlez, vlez, - zaul som jeho hlas. A ke som odchlil stanov plachtu, zaal mi vyta. - Op sa niekam strca? o sa s tebou deje? Pripravil som ti vo svojom stane matrac a spac vak. ahni si sem. Dovolil som si na jeden de poia tvoj stan. Hdam sa nehnev? - Nie... - Tak sa vyzle a spi! Zajtra ns ak dleit robota. Iiel som sa rozli s dievaom. Povedal som jej dobr noc". Iste by bolo lepie, keby som sa bol zmohol na osi viac. Na nieo mil a pekn ako z bsne. Ale prve v tej chvli mi chbalo tch niekoko slov. A neskr, ke som sa vyzliekal, nepotrebne sa mi rojili v hlave. Zili mi na um tok prekrsne vety, pln slov farebnch ako papagje. Preo mi vdy chbaj vtedy, ke s najpotrebnejie?

Andrzej sa vrtel vo vaku. - Zobudil si ma, teraz nemem zaspa. - Ani ja... Ani ja, - smutne som kontatoval. - Lebo m pln hlavu lsky... Ponkol som ho cigaretou. Odmietol. Zazval som. - Nao si si poial mj stan? Nemm ni proti tomu, ale musel si tam urobi a tak neporiadok? Celkom si rozsypal moje lstky s poznmkami. - A ten ksicht sp? - Nevidel som tam nikoho... - No ten novinr z varavskej redakcie. - Neviem, o kom hovor. - Veer k nm priiel nejak novinr. Bude psa o vykopvkach. Chcel som by pohostinn a dal som ho spa do tvojho stanu. - Stan je przdny. - To vrav naozaj? Rozopol zips na spacom vaku a vybehol v pyame. A ja som sa zaal op oblieka. - Zmizol? Stratil sa! Ustlal som mu matrac, dal som mu tvoj spac vak. Zmizol so vetkmi crachmi. Asi to nebol novinr. Tomasz, o to m znamena? - Cho doerta! - Neartuj. Ja som ho nelegitimoval. Predstavil sa, dveroval som mu, uloil som ho spa. Ukradol matrac, spac vak a poho. Aspo raz v ivote som sa chcel zahra na flegmatickho Angliana z detektvnych romnov. Pokojne som sa obval a pozoroval som, ako Andrzej pobieha medzi svojm a mojm stanom. Podchvou mi oznamoval osi nov. - Predstav si, e ti neukradol fotoapart. Baterka zostala. alekohad. Kniky a poznmky. - Zatia moje rukopisy ete nemaj vemi vek cenu.

- Nevtipkuj! Je to osi zhadn. - Nem na rieenie nieo zamotanejie? Lebo toto vyrieim v priebehu niekokch mint. - Hovor! Prosm a, vrav! - Novinra uniesli. - Kto? - Boli to Chud Genek a Ospal Kazek. - Zoalel si? - Nai rybri" neodili. Iba sa presahovali na in miesto. Teraz stanuj na konci jazera pri kaplnke. V noci je kad krava ierna. - o im urobil ten pn z Varavy? - On? Ni. Ale ma maj rybri" v aldku. To ma chceli unies v spnku, ke budem odpova ako mmia a po bradu sptan vlastnm vakom. V noci je kad krava ierna. Mysleli si, e to ma odnaj zo stanu. Ale v mojom stane vaka tvojej pohostinnosti chutne spal cestou unaven novinr z Varavy. To s vsledky vemi prehnane pochopenej pohostinnosti. Ktovie, o s tm pnom urobili? V t noc som musel ete raz prejs es kilometrov do tbora Chudho Genka a sp. Na zchranu unesenho reportra sa vybrala vek skupina: Andrzej, Pawel, Strm, Roman, Agnieszka a ja. Pre kad prpad Pawel niesol na pleci hrub, hrovit palicu. Ja som mal v ruke porisko lopaty. - o mysl? Ublia mu? - sptala sa Andrzej a Agnieszka. - Genkovi? To celkom iste. - Hovorm o reportrovi. Genkovi mete urobi, o len chcete. boh reportr. o si pomysl o archeologickch vykopvkach?

- Odnesie si najhor dojem. - koda. Tak mil chlapk... To ma nahnevalo. - Genek bol tie mil. Svojho asu. Mil, hoci nie mlad, je aj doktor Strm. - Doktor Strm vemi miluje svoju enu. M dvoch synov. Dnes nm ukazoval fotografie svojej rodiny. U si zostal iba ty, mil Tomasz, - zamieal sa Andrzej nie bez hnevu. - Och, ja som nikdy neprichdzal do vahy. - no. To je pravda, - shlasila Agnieszka. - Pssst! - syknutm ns vystrhal Pawel. Hne pred nami, medzi thlymi tiemi borievok, presvitalo osvetlen okno kaplnky. - Bol som iba o chlp od zhuby. Ktovie, o by urobili, keby sa im bolo podarilo unies ma, - epol som Agnieszke. - A vetkmu si ty na vine. Chud Genek si chce urobi cestu k tebe a mysl si, e ja mu prekam. - Znova fantazruje, Tomasz, - Iste by ma utopili v jazere... - Alebo v smole. Nestihol som odpoveda, lebo Andrzej rozhodol, e spolu s nm a Pawlom sa priplichtme ku kaplnke. U raz som sa zachoval smiene. Voi Krystyne. Napriek protestom Pawla, ktor snval o indinskom prepade, krali sme ku kaplnke bez skrvania. Po niekokch mintach sme zauli vesel hovor. Nazreli sme cez okienko. Na podlahe horelo asi desa vekch sviec. Chud Genek, Ospal Kazek aj nejak mlad, ale u korpulentn lovek (iste ten straten reportr) sedeli na nafukovakch a hrali karty. - Pni, ale bez podfukov, - upozoroval Genek. - Pn reportr, nenakkajte mi do kart! Posute t svoju telesn schrnku.

- To je partia ako z inej planty, - teil sa reportr. - Dva pry! - vyhlsil Genek, vykladajc svoje karty. - A o ja? Tri krle! - dohodil Kazek. - U ma tri es! - radostne sa zachichotal reportr. Pawel zakrial cez okno: - Zelen a n t o n ! Odhodili karty, skoili k dverm a k okienku. - Len pokojne! Nijak nervy, pni! - zdvorilo povedal Andrzej, stojac v otvorench dverch. Spoza Andrzej a som voiel do kaplnky. Vzal som z podlahy svoj spac vak i nafukovac matrac. Reportr sa ospravedloval Andrzejovi. - Dostal som sa sem proti svojej vli. Tto pni ma vyniesli zo stanu a nemohol som sa brni, lebo som bol zazipsovan vo vaku. Poloili ma na nosidl a priniesli a sem. - Chbal nm tret do partie. Vo dvojici je poker nani, - s nevinnou tvrou vysvetoval Genek. Objavila sa Agnieszka. Sksila sa venova zachrnenmu reportrovi, ale on sa stle ctil ako previnilec, podozriv hazardn hr. - Prosm vs, ja naozaj nerd hrm karty. Bol som printen... - Tmto dvom pnom sa nijak art nevydar. Zavesili zvonek na pohrebisko. Sami nespali a inm nedali spa. - To bol senzan vtip. Behali ste ako ialenci. A koko strachu ste mali, pln gate. He, he! - teil sa Genek. - Aj vy ste takto vystrjali, pn Kazek? - Boechr, ja som spal. Kdee by som cel noc stril v lese... - Kto sp, nehre, - potvrdil som. Do kaplnky voiel doktor Strm. Andrzej mu strune vysvetlil situciu. - No toto, - zavrtel hlavou mil vd. - e ma nikto neuniesol. Tak rd hrm poker.

SEDEMNSTA

KAPITOLA

Kde Alfred z dolia naiel zlat vzy? Cikdov fibula Rzynda a Brblo Franciszek je proti poctivosti Kostra utopenho Gta Zlat predmety a zbra Krystyna vie, kto je zlodej Podozriv reportr Neptraj po svojej budcnosti"

Nevyspat sme zaali pracova pri prieplave nealeko zhrady starej Rzyndovej. Prve tam - poda jej rozprvania - Alfred z dolia poas stavby mostu a kopania priekopy naiel star hrnce, do ktorch zasadil fikusy. - Pamtm si, bola som ete decko, - spomnala Rzyndov, - ke na tomto mieste, kde teraz stoj moja chalupa, boli stran trasovisk a moiare. Rstla v nich trstina do vky chlapa. Potom som u bola dievina, ke cez moariny vykopali jarok, z ktorho je teraz potok. Moariny vyschli, uom pribudla rodn zem na zhradky. Mj otec zaloil zhradku a pri nej postavil chalupu aj staju a klu. Tesne pred vojnou Alfred nahovoril obec, aby na potoku postavili most a k mostu vybudovali cestu. A tak vystavali cestu aj most. Vtedy aksi ininier, o ten most staval, naiel v zemi mal hrnek, asi meden, lebo sa leskol. Alfred vtedy tie vyhrabal tie tri star hrnce. Nedovolil mi o nich nikomu poveda, iba do nich zasadil fikusy. Je hlpy, pomyslela som si. Lebo Alfred u vtedy nemal v hlave vetko v poriadku. Zanedbval gazdovstvo... Teraz nepozna, kde bola kedysi zhrada. Vade je sam trva a burina.

Andrzej sa dohodol z Rzyndovou, e jej zaplat, ak nm dovol prekopa bval zhradu. Pohrebisko pri jazere sme opustili a dali sme sa do roboty pri prieplave a moste. Predpokladali sme, e njdeme nieo naozaj nezvyajn. Zlat pohr, ktor vykopal ininier pri stavbe mostu, dostal sa do mzea, ale poas vojny sa stratil. Tri zlat vzy vykopal Alfred z dolia. Ak poklady ete skrvala burinou zarasten zhrada? V ten ist de mi rozprvali robotnci z Gsior, e videli Chudho Genka i Ospalho Kazka. Po piesitej ceste tlaili p kilometrov svoje motocykle. Na ceste do Kartz prosili okoloidcich automobilistov, aby im predali pr litrov benznu. Dievina z ostrova sa napokon stretla s Krystynou. Spoznal som aj Krzysztofa, ktorho city sa tak zmenili. Napriek protestom Krystyny presahovali sa z ostrova do nho tbora. Z tohto dvodu Brunhilda chcela prenies svoj stan nasp na ostrov, aby sa nestretvala s podlou priatekou a nevernm snbencom. Napokon to neurobila. Ale odvtedy sa nepohla odo ma ani na krok. Iste som mal v Krzysztofovi vzbudi iarlivos a tos nad tm, o vykonal. Lene ni tak sa nestalo. Tridsa robotnkov rozoralo zhradu Rzyndovej tyrmi irokmi vkopmi, ktor sa kolmo kriovali. Posledn piaty vkop - viedol pozd potoka. Teila ns nov a tak vea subujca prca. Len star Franciszek neprestval horekova, ale ten u dvno nemal svoj dobr de". Andrzej o om hovoril: - Zemiaky na obed nm nos pani Rzyndov. Ale obed nm var Brblo. Andrzeja asto trpila mylienka, e tretia vza sa u mono nenvratne stratila. Vtedy sa zlostil, tvrdil, e robotnci lenivo kop, e Agnieszka nepozorne dohliada na ich prcu.

- Tak i tak, vza je u pre ns straten, - ponuro vyhlsil jednho da. Bolo to na konci obeda, a v takej chvli sa vyslovuj smutn vahy. - Toti s dve monosti, - vykladal Andrzej,- alebo sa zlodej dozvie, e pokrauje hadanie zlatch ndob, a vtedy sa nerozhodne vzu preda, alebo ju rozbije a pred ako zlomkov zlato. Ani v jednom prpade nebudeme ma z toho nijak itok. Vza je iste vea hodna ako kus istho zlata. Ale sto rz viu hodnotu m ako as Atanarichovho pokladu. Zlodej je vek niomnk. Takho loveka by som bez mrknutia oka dal roztvrti, tak ako on iste roztvrt zlat vzu. Nie za to, e ju ukradol, ale e ju rozbil a zniil. - Pn Franciszek, - obrtil sa Andrzej na kuchra. Tok roky ste strili nae mzeum. Je tam vea ndhernch pokladov, striebornch aj zlatch. Pomysleli ste niekedy na to, e by ste osi ukradli, privlastnili si, predali? Som presveden, e nikdy vm ni tak neprilo na um. Viete, ak cenn s tie veci pre vedu, pre poznanie pravdy o loveku. A tak darebk rozbije vzu na ksky! Franciszek pokval hlavou. - Za sklom leia sam drahocenn veci: zlat predmety, zlat mince. udia prdu, popozeraj a oddu. Keby sa to bohatstvo rozdelilo niektorm z nich, ak astie by to bolo pre nich, ak rados. A o je lepie? Lepie je, aby leali pod sklom, alebo aby ivmu loveku priniesli rados? Tak aj s tou vzou. Ak by mala u ns lea na polike, tak mono je lepie, e ju niekto vzal a bude i astne. - Pn Franciszek! - pobril sa Andrzej. - Prve vy mi hovorte tak stran veci? Vy, o ktorom profesori rozprvaj, e nikdy nestretli poctivejieho loveka? V mzeu vetci utuj, e muste s do penzie. Hovoria: Franciszek je vzorom pracovitosti, vzorom poctivosti. Mono

ho obloi tisckami a on ni nevezme." Vy ste predsa najbohatm lovekom - preili ste tok roky ako najestnej lovek. Franciszek naberal do mitiiek jablkov kompt a videl som, ako vemi sa mu tras ruky. Hneval som sa na Andrzeja. Preo je neprjemn k starmu poctivcovi? - V starobe si lovek vystavuje et svojho ivota, - dodal Franciszek. - A z toho tu mu vychdza: bol estn a o m z toho? A keby bol il trocha neestne, mono by nemal dobr meno, ale zato by mal vlastn dom, zhradu... Vy ste mlad, nezamate sa nad tmi vecami. Ale star lovek uvauje o veliom... Andrzej mykol plecami. Sedel ako na ihlch. Ukradn pamiatkov predmet, privlastni si vec, ktor m nejak vedeck hodnotu? Ani teoretick vahy na podobn tmy neboli preho znesiten. Preto sme rchlo ukonili tto diskusiu.

Rno nasledujceho da prinieslo prv objavy. Sotva sme zaryli lopaty do zeme - na brehu potoka blzko mosta, jeden robotnk vyhrabal nevek fibulu. Starostlivo vyutieran vatou sa prekrsne leskla v rannom slnku. Bola zo zlata a mala tvar akoby vemi predenho srdca. - Fibula. Fibula v tvare cikdy, - vzruoval sa Andrzej. - Teraz mm v hlave pln chaos. Podobn fibuly sa nali na vizigtskych pohrebiskch v Santanna de Mures v Sedmohradsku. Tamtie pohrebisk pochdzaj zo IV. storoia, teda z ias Atanaricha. Ale kde sa vzali tu? Stade Gti odili ete na zaiatku II. storoia. O deviatej rno bahnit iernozem okolo potoka vydala dobre zachovan udsk lebku. Kopali sme v zemi opatrne a pomaly. Prehbili sme vkop a znova sa ukzali udsk kosti. Boli to rebr, ramen a chrbtica. Kostra

spovala v zemi v akejsi vemi udnej polohe. Neleala vodorovne, ale skr kolmo, akoby ju zakopali postojaky. Aby sme najpresnejie urili polohu kostry, vykopali sme okolo nej hlbok jarok a potom sme zaali z dvoch strn odstraova zeminu obklopujcu kosti. m niie, tm bola pda vmi vlhk. Naabili sme na dokonale zachovan elezn prilbu s bronzovm okutm. Na prilbe trali rohy vekho tura. V blatistej pde dva metre od povrchu leal ak me. Bol dlh, elezn, obojsen, s ostrm irokm na tri prsty. Vlhkos ho pokryla hrdzou. Na poludnie sme odkryli cel kostru. Ten lovek padol do bahna a utopil sa. Ruky mal roztiahnut, jednu nohu natiahnut, ale druh zohnut v kolene, akoby sa chcel dosta z hustho mazavho kpea, ktor ho obklopil, vtiahol a udusil. Iste krtky as ho na povrchu bahna udriaval tt. Bol pozdny, dreven, obtiahnut koou. Drevo, koa aj picat umbo - elezn puklica uprostred ttu - zachovali sa v zemi do dnench ias. Rozpadol sa odev, ktor mal bojovnk na sebe. Pri ramene sme nali iba zlat fibulu. Nikdy som nevidel osi tak pekn. Vyzerala ako kr. Archeolgovia nazvaj tento druh trojprstov fibula". Na plosk zlat plieok s majstrovsky priletovan zlat guky a nasaden ornament v tvare vymyslenej rastliny. V zlatom rmiku s osaden polkruhov polodrahokamy, fialov almandny... Pohad na toko trofej a vyral dych: prilba s rohmi tura, tt, me, dve zlat fibuly. Bojovnk, ktor zahynul v bahne, mal koen opasok; zostalo z neho bronzov okutie a pracka so zhrubnutm oblkom. Ale nesmeli sme sa s nikm podeli o nadenie, ak sme nechceli pritiahnu stovky zvedavcov, ktor by hne zaali sami hada pre seba. Rozhodli sme sa kopa do veera, ale Andrzej prikzal prerui prcu vo zvyajnom ase.

Ani nai robotnci nemali prvo vedie, ak cenn predmety sa nm dostali do rk. S ahostajnou tvrou sme ich vloili do oblok, a vie do vekej debny. Pawel s Romanom priniesli z tbora mal stan a postavili ho pri otvorenom vkope veda potoka. Urili sme stre. Ve kto mohol zarui, e nejak cenn predmet nele hne pod povrchom zeme a sta, aby niekto nepovolan tu i tam zahrabol lopatkou a dostane sa mu do rk to, o sme chceli a mali zska my? Niekoko krokov od miesta, kde sme vykopali kostru gtskeho bojovnka, Alfred z dolia naiel zlat ndoby z Atanarichovho pokladu. Nedalo sa prehliadnu tieto dva fakty. Nebolo pochb, e tento bojovnk niesol so sebou poklad. Ke zapadol do bahna, pustil ho, aby si zachrnil ivot. Ale nepomohlo mu to. Nklad odhodil, ale aj tak zapadol do bahna. Ako sa stalo, e as Atanarichovho pokladu bola zakopan aleko odtiato, a kdesi pri Pietroase, a druh zapadla do bahna moiara vo vchodnom Pomoransku? akali sme na nasledujci de. Mono alie hadanie nm pome rozlti tto zhadu. Medzitm sa strhol siln, nrazov vietor, ochladilo sa. Voda na jazere sa rozbrila, krtke vlny ahali breh. Na severnom okraji oblohy - akoby povedal gtsky rozprvkar - vyletel obrovsk Hrswelgur, ie sup, a svojimi mohutnmi orlmi krdlami hnal k nm studen vietor. Voiel som do prjemnho vntra stanu, aby som si podriemal a prekal hodinku, poas ktorej zde za obzor voz Da a prde Noc, dcra obra Niorfe. Veer sa tbor vyprzdnil. Dievat s doktorom Strmom sa vybrali do Gsior na potu. Pawel s Romanom strili pri zhrade babky Rzyndovej. Mj stan navtvil reportr

z Varavy. Nae prhody sa mu videli tak zaujmav, e sa rozhodol predli svoj pobyt na vykopvkach. A e bol opatrnm lovekom, presahoval sa z mjho stanu k Andrzejovi. Vrtil som sa teda do starho pelechu. Reportr pracoval v literrnom tdennku. Ja som bol redaktorom dennka. Tdennkom sme vdy zvideli dostatok asu na spracovanie tmy. Zo zvisti sa vdy rod aj odpor. - Nechpem, preo ste dovolili Chudmu Genkovi ods. A o ak on ukradol zlat vzu? Pozrel som sa naho s poutovanm. Tu je alia obe presvedenia, e kad reportr me by detektvom. - Ak chceme niekoho obvini, treba ma nejak dkazy. Odiiel. Ale po polhodine bol zasa sp. - A ten Strm? o je to za? Legitimovali ste ho? o ak je to nejak pin? Reportr fajil fajku, mal bucat tvr a mal, vlhk sta. - Poviem vm pravdu, pn redaktor, - povedal som, tu v tbore je takmer kad podozriv. Ja, vy... -Ja??? - Veru tak. Namiesto tdia dejn Gtov sa podozrivo potulujete po naom tbore. Nieo v tom bude. Ale o? - Musm objavi zlodeja. Ach, ak by to bola bomba pre asopis, - zaal drobn sta. - Prezradm vm ist stopu. Vimli ste si u ten mal, pust ostrov? Tak v t kritick noc, to znamen vtedy, ke Rzyndov okradli, ktosi na ostrove prenocoval. Zd sa mi, e kad noc tam ktosi chod na lnku. ia, priznvam sa so iaom, e som nenaiel toko odvahy, aby som sa v noci ukryl na ostrove a akal na prchod podozrivej osoby. - Hm, je to zaujmav! - cmukol nustok fajky. Odiiel. Ale po ptnstich mintach sa op vrtil.

- Mem si poia v kajak? - Prirodzene. elm vm spech. Nastala tmav, ponur noc. Vial siln vietor, na pohrebisku krpal skriven kme starej borovice. Zaplil som si v stane svieku a prikryt dekou som si tal Tacita. Z asu na as plame svieky zhasnal, stan sa mykal od silnho poryvu vetra. O desiatej mi zakrabala" na stan Krystyna. Odsunul som nabok hbu knh, aby si mohla pohodlne sadn. - Poslala som list rodiom, e zostanem tu ete prinajmenom tde. Ale na spiatonej ceste som si to rozmyslela. Na pote som kpila noviny. Predpovedaj ochladenie, dade... Tak som sa rozhodla ods. Ale vy ma nepovate, - urazila sa. - Zajtra rno balm svojich sedem slivk. - U ste prestali ma rada Gtov? Zajtra oddete, a mono prve zajtra sa vysvetl zhada Atanarichovho pokladu. Sptala sa od veci: - Chcem naisto vedie: pjdete so mnou na budci rok na vlet alebo nie? Natiahol som k nej ruky: - Ak objavm zlodeja tretej vzy, pjdem. Ale ak... - Prosm, nespjajte ma so zleitosou zlodejov... - Urliv bbika, - zamrmlal som. - Chovankya z interntnej koly... - Som chovankya z interntnej koly. V poriadku. Lene ja u dva dni viem, kto ukradol zlat vzu, ale vy ani ten reportr, vbec vetci tu v tbore, nemte o tom ani potuchy. Znova krabanie" na stan. Nazrel ku mne pn Franciszek. - Pn Tomasz, aj je hotov. - akujem vm. Hne prdem. Franciszek sa matlal do kuchyne a Krystyna sedela za-

189

myslen. Hadela kamsi do kta stanu na vek tie mojej hlavy, ktor sa premietal na pltne stanu. Pohadal som ruku dieviny. Mala hladk a tepl dla. - Brunhilda... - epol som. Prebrala sa zo zamyslenia. Usmiala sa na ma. - Na o ste mysleli? Ete pred chvou mala akoby mtvu tvr, ako keby ju namaoval Rubov. Teraz znova oila. Tak som chcel, aby odpovedala, e myslela na ma. Ve sa pozerala na tie mojej hlavy... - Myslela som na Franciszka. Je tak dobr k nm vetkm. O kadho sa tak star. O vs, o Agnieszku, o pna Andrzeja. Dokonca aj o ma, hoci nepatrm k vaej vprave. Ale vy len o Gtoch, o pamiatkach, o pokladoch. Poksil sa niekto z vs porozprva s Franciszkom o tom, o ho trpi, o ho bol? Preo m svoje zl dni", ako to vy nazvate. Teraz ho ak dchodok. A osamelos. Zostane celkom sm. Ve ten lovek nem nikoho blzkeho. Ke odde z prce, pre neho sa vetko skon. Mrkol som na stenu stanu. Tie mojej hlavy mal tvar zemiaka, ktor pred niekokmi dami Franciszek istil. Dieva m pravdu," pomyslel som si. Pre Andrzeja s zaujmav iba udia, ktor maj dvetisc rokov a mono ich vykopa spolu s pamiatkami. A ma?... Ma zaujmaj iba podivn a zhadn udia. A Franciszek nem predsa nijak tajomstvo." Pozval som dievinu na lku aju. Krok od stanu ns ovanul studen vietor. Jazero vrelo, pri brehu sa v tme sivela biela pena. Na brehu som nenaiel svoj kajak a takmer radostne som si predstavoval, ako strane prenik vietor cez odev, ke sa plavte po odkrytej plni jazera. V kuchyni okolo sporka rozohriateho ukami sedela na borovicovch kltikoch cel tborov spolonos. Vetci sa podobali na vek sovy - boli nehybn a schle-

n, lebo od sporka slalo teplo, ale do chrbta vial studen vietor. Les hual aksi ndhern vivace", rchlu hudobn skladbu, Krzysztof dral na kolench tranzistorov rdio, z ktorho znela ajkovskho Patetick symfnia. Ohrievali sme si ruky na horcich lkach aju. V tme pekne iarili Agnieszkine vlasy. Nachlil som sa k uchu Krystyny a zactil som prjemn vu jej tvre. Bolo ako ju opsa, akoby mandle a anz. Zvyajne anzom voala moja star mama, ale Krystyna bola mladuk dievina. Preto ma va anzu rozosmiala. Hudba znela vemi tragicky, ale mne, mono to zavinil ten anz, skrsla v hlave nie celkom mdra mylienka. Bol som prekvapen. e by som sa podobal na Chudho Genka? epol som Krystyne: - Viete n a o z a j , kto ukradol tretiu vzu? Prikvla. -Kto? Mlala. - Povedzte mi to. Odvrtila odo ma hlavu a potichu odvetila: - Ak mi bude naozaj zlea na tom, aby ste li so mnou na vlet, tak to poviem. Vy objavte zlodeja a potom sa stretneme budci rok na kajakoch, ako ste sbili. Vzdychol som si. Pane Boe, o bude o rok? V priebehu roka t sopaa iste spozn niekoho milieho a lepieho, ne som ja, ale ja budem netrpezlivo aka na przdniny a ti a vzdycha. Nie, nie som a tak hlpy. Spomenul som si na vystrhame mdrej knihy kandinvskych bj Eddy: Never krse da, ani spiacej zmiji... Tvril som sa, e hadm po vreckch cigarety, ale som ich nenaiel. Vstal som a pobral sa do svojho stanu. Ale zaleka som ho obiiel a zbehol som k brehu. Posunul som na vodu Krystynin kajak. Voda pod nm zaapkala, pena mi frkla do tvre. Po jazere sa hnali vysok, ostr

vlny. Sotva som sa odrazil od brehu, zaalo kajak hdza na vetky strany. Vietor na ma dul z pravej strany, ako mi bolo nasmerova provu kajaka do vn. Stle ma to ahalo doava, ostrov sa posval kamsi vpravo, do ierneho smraku. Takmer polhodinu som bojoval s vetrom a vlnami, km sa dno kajaka obtrelo o plytinu pri myse ostroveka. Naastie som nemusel dlho hada svoj skladac kajak. Reportr, ukryt pred vetrom v hustch krkoch, ani sa nenazdal, e som ho navtvil. Mj kajak mal na pici nevek koliesko. Prevliekol som ceze pagt, pritiahol som skladac kajak k mysu, priviazal som ho ku Krystyninmu kajaku a plval som sp. Na polceste akoby ma opustili sily. Poddal som sa vetru, ktor ma odnal k brehu. Ale vlny udierali zboka, zrivo, prenikali a dnu do kajaka. Breh bol blzko. Zdalo sa, e ho mono dosiahnu veslom. Nachlil som sa, a vtedy kajak akosi krivo nadhodilo, ziiel hlbie medzi vlny a prevrtil sa. Padol som do vody hlavou. Hodinky, hodinky," zfalo som rozmal. Zdalo sa mi, e sa ponram niekoko desiatok metrov pod hladinu - obleenie a topnky ma ahali na sam dno. Domnieval som sa, e som dobr plavec, ale a ke som zaal plva, zistil som, e som sa prevrtil na plytine, voda mi siahala sotva po pazuchy. Vyliezol som na breh. A teraz som poctil, ako vemi je chladno. Vytiahol som kajaky na breh. Potom som sa pobral do svojho stanu. Voda v mojich topnkach vachtala tak hlasito, e ma asi bolo pou na pdesiat krokov. Prirodzene, natrafil som na Krystynu. - Kde ste boli? o sa stalo? Nevedel som vyriec ani slovka. euste sa mi triasli, zuby drkotali. Voda mi tiekla z vlasov, z nohavc, z rukvov svetra.

- Ho...ho...ho...din...ky..., - jachtal som nezrozumitene. Skrehnutmi prstami som si vemi ako rozopnal gombky na koeli. Od zimy ma a sluchy boleli. Mokr obleenie som vyhodil von zo stanu, vliezol som do spacieho vaku a zapol som ho a po bradu. Leal som, chvel som sa a osi som mrmlal o hodinkch, do ktorch sa iste dostala voda a pokazia sa. Krystyna priniesla z kuchyne horci aj. Potom mi venovala tri tabletky aspirnu. - Ni vm nebude, - vyhlsila. - Pro...pro...sm o diskrtnos. - Ech, tie vae ven tajnosti. e vs to ete nenud! Poprosil som ju, aby sa pozrela na moje hodinky. Zistila, e s vodotesn a nemm dvod trpi sa pre ne. - Vodotesn? - poteil som sa. - Ani som to nevedel. Ste fantasticky inteligentn dievina. - A vy o? Ste chor? Kpa sa vm zachcelo? - ......no. O druhej v noci ma zobudil Andrzej. - Pouj, ten reportr sa znova kamsi prepadol. Uniesli ho, i o? Zmizol. A s nm aj moja baterka, dve deky, spac vak. Bol som vemi pobren. - o??? Tak lotor je to? Deky aj spac vak vzal so sebou? Koniec sveta. e vdy len jeho unaj... A ete hlbie som sa zail do spacieho vaku. Rno, ke sme sa umvali na brehu jazera, Pawel spozoroval na ostrove nejak osobu, ktor nm ako stroskotanec na zvykoch potopenej lode mvala bielou koeou pripevnenou na dlh konr. Pawel skoil" na ostrov na Krystyninom kajaku.

Reportr bol zachrpnut: rozprval sotva poutenm eptom. Poloviku noci krial, ale vietor odnal jeho hlas a potpal ho v rozbrenom jazere. Premrzol, mal znien, bled tvr, a pod oami ierne kruhy. - Bol tak siln vchor, e z brehu ostrova mi odnieslo kajak a dovialo ho a sem, - povedal, ke si vimol, e mj skladac kajak je na brehu. - Iste pre t stran vchricu nepriiel na ostrov ten udn patrn, - dodal, hlboko presveden. Prirodzene, e vetci, nevyluujc ani poctivho doktora Strma, si domysleli, e reportrovi ktosi urobil pekn podraz. Strm, odvolvajc sa na mdros kandinvskych bj v starej Edde, povedal: ... Nech kad je mdry s mierou, nech nie je privemi obozretn; nech neptra po svojej budcnosti, ak chce pokojne spva.

ZAKONENIE

A znova kostra Gta utopenho v trasovisku. Pri bojovnkovi sme nenali me - azda ho stratil v boji? Veda kostry sme z bahnistej zeme vykopali znien koen vak. A vo vaku dbn s uchom z istho zlata a niekoko praciek na opasok. Vzcnych praciek, vyzdobench emailom a vysdzanch almadnmi. Tak ist pracky boli aj v Atanarichovom poklade objavenom pri Pietroase. U sme nepochybovali. Prve z tohto vaku sa vysypali zlat vzy a utonuli v bahne - niekoko krokov od bojovnka, ktor ich niesol a z alekho Sedmohradska. Neskr - ke sa stavala cesta a most - ininier a Rzynda nali zlat pohr a tri zlat vzy. My sme objavili zvyn as Atanarichovho pokladu. Naou lohou bolo aj vyjasni tragick zhadu v dejinch Vizigtov. Popoludn toho istho da do nho tbora priiel ronk, ktor mal ksok poa na druhej strane jazera. Pole lealo horom u sedem rokov. Jeho majite sa rozhodol zora ho a zasia obilie. Na erstvo zoranej pde spozoroval vea obrovskch iernych fakov, akoby to boli stopy niekdajch vatier. Pole sa iste nachdzalo na mieste, kde kedysi stla osada. Vade sa povaovali drobn ksky keramiky. Poas zbenej prehliadky poa Andrzej naiel v zemi fibulu, ktor pochdzala z konca III. storoia. Poda tvaru bolo mon uri fibulu ako praslovansk, venedsk. Teda aj t osada asi musela by praslovansk. Prirodzene, e jedno nlezisko ete neoprvovalo k nejakm zverom. Dkladn vskum osady by si vyadoval niekoko mesiacov prce navye, o si naa vprava v tomto roku nemohla dovoli. Ale mohli sme aspo

vyslovi hypotzu. Vrhol som sa na u o to horlivejie, e sa mi zdala pekn a histriu Atanarichovho pokladu dovdzala k logickmu koncu. Pri pevnosti Kaukaland prebiehal urputn boj Vizigtov s Hunmi. Porka Gtov bola neodvratn - v takej situcii sa Atanarich rozhodol rozdeli poklad svojho kmea. as pokladu zakopali pri Kaukalande, skupinka gtskych bojovnkov s druhou asou sa usilovala prenikn cez nepriatesk obkenie. V bojovej vrave sa Atanarich spolone s vernmi druhmi odtrhol od vojakov, ktor chrnili poklad. Nepriate doral oraz silnejie. Atanarich uiel na jednu stranu, skupinka nesca poklad sa vydala na druh stranu. Po porke pri Kaukalande Huni obsadili zemie Vizigtov. Porazenm zostala iba jedna cesta - na zpad, kade putovali cel hfy ud, ktorch hnal strach pred Hunmi. Na zpad tiahla aj horda Gtov s asou Atanarichovho pokladu, ktor zachrnili v boji. V najach chvach si lovek zvykne spomen na astn asy a pohodu. Po veeroch pri ohni sa radili, kam maj zamieri, kde hada nov vlas. Kto vie, i v starch povestiach odovzdvanch z pokolenia na pokolenie nezostalo rozprvanie o krajine, kde Gti pokojne ili, o kraji pri Visle, plnom kopcov a jazier? V tom kraji v kamennch mohylch spovali predkovia Vizigtov... Namiesto neistho potulovania sa kamsi na zpad, rozhodli sa putova na sever, do stia Visly, na kedysi opusten rodn kraj posvten pozostatkami otcov. ...Njazdom Hunov do Eurpy vo IV. storo, a najm znikom ttu Ostrogtov pri iernom mori v roku 375, zana sa dlh obdobie nepokojov v naej asti sveta... Hordy Gtov utekajce pred zijskmi dobyvatemi a hadajce nov sdla, ako aj in negermnske kmene z okolia ierneho mora, p u t u j i a s t o n e aj cez z e m i e Poska na zpad, asto si vynucujc prechod

so zbraou v ruke..." pe Jzef Kostrzewski v knike Prehistria Poska". ...li dlho, viedla ich Visia. Hynuli v neustlych zrkach, bolo ich oraz menej a menej. A ke sa dostali k jazeru pod ptm vyveniny, na ktorom bolo pohrebisko, ke uvideli kamenn mohyly a dlh stly na hroboch vtedy zistili, e kraj, ktor opustili, m u novch obyvateov. Na druhej strane jazera sa dymilo z domov slovanskch Venedov, na svahoch sa psol statok a stda kon. Zabudlo sa na kedysi uzavret dohody medzi krmi gtskych kmeov a nelnkmi Vendov. Zaali bojova - hstka gtskych bojovnkov a obyvatelia slovanskej osady. Dlho trvala bitka, a im opadli ruky od derov mea, a popraskali dreven, koou obtiahnut tty. Krok za krokom ustupovali pozd jazera k moiarom a trasoviskm. Skali uteka a niektormu sa azda aj podarilo unikn z kraja, ktor sa teraz ukzal tak nepohostinn. Zradn boli spomienky na minulos, zradn boli aj vek moarisk pri jazere. So zlatmi ndobami a klenotmi vykopanmi pri Pietroase sa hrali dedinsk deti. Alfred Rzynda pestoval v zlatch ndobch fikusy. Som nedotknuten poklad Gtov" hlsal npis na Atanarichovom poklade. Lene star kandinvska Edda u: Bohatstv sa maj v okamihu, dobytok hynie, prbuzn zomieraj, priatelia s smrten a kad z ns zomrie, ale predsa jestvuje osi, o nezomrie: je to mienka o mtvych... Agnieszka, Strm, Zoka, Roman a Pawel robili skobn sondy na mieste dvnej praslovanskej osady. Andrzej, ja a reportr z tdennka sme sa vrtili do tbora. Bol veer. Chladn a vetern ako predchdzajci de. Basia s Krzysztofom pred svojm stanom kuchtili veeru na lie-

hovom varii. Krystyna s Franciszkom sa motali okolo eleznho sporka v kuchyni. Franciszek mal vborn nladu. Prv raz som v tbore poul jeho smiech. Vakal cesto na kuchynskej doske. Krystyna vykrajovala z cesta nejak kostrbat postavy. Potom ich kldla na plech a tam sa pod vplyvom tepla nafukovali, stvali sa bruchatmi, smienymi. - To je Herr Strm, - ukazovala Franciszkovi vek bbiku s hlavou ako dya a s rukami po zem. - A toto, vidte, je Herr Thomas. Zistil som, e sa podobm na bociana s dlhm zobkom, noiky mm ako piadimuk a brucho vydut ako batoh. - Toto bude slena Agnieszka, - rozosmiaty Franciszek podval Krystyne z cesta vykrojen postaviku, ktor na plechu zskala obrovsk hlavu. A t zrazu praskla, vypustila klbko pary ako puknut prnica. Andrzej voiel do svojho stanu a po chvli z neho vyskoil ako vystrelen od laku. Rchlo podiiel k Bake nahnutej nad variom. - Odkedy ste v tbore? - Ptns... no azda len desa mint je odvtedy, o sme sa vrtili z vletu. Stalo sa nieo? Andrzej neodpovedal. Pozrel smerom ku kuchyni a potom sa pomaly vrtil do stanu. Reportr si umval ruky v jazere. Teraz voiel do Andrzejovho stanu a po chvli vybehol s nejakm predmetom v rukch. - Pn Andrzej, to je predsa zlat vza, vak? Rozbehol som sa k reportrovi. Ale Andrzej ma predbehol. - no. To je tretia zlat vza. T, ktor ukradli Rzyndovej. - Opatrne, pn Andrzej, - skrkol reportr. - Mono na vze zostali odtlaky zlodejovch prstov. Vtom sa stalo osi prekvapujce.

Andrzej vytiahol vreckovku, a km hocikto stihol zaprotestova, starostlivo poutieral zlat vzu. - o to robte? - rozhoroval sa reportr. Andrzej len utieral a utieral. - Vy viete, kto je zlodejom? - spytoval sa reportr. - Viem. Ale na tom vbec nezle. A ahostajne mi podal vzu. - Pozri sa, Tomasz, ak je pekn... Bola mal, menia ne tie dve ostatn. Bolo mon ju obchyti dvoma vekmi dlaami. Na zlatch stench boli kresby prekrsnych rastln. A medzi rastlinami akoby z dna vytal hlavu vek orol so zakrivenm zobkom, dlhmi pazrmi, ktormi siahal po halzke vnnej rvy. Teda Franciszek?" otriasla mnou mylienka. Lebo stailo pomyslie si Franciszek" a u bolo vetko jasn a pochopiten. Ibae nikto z ns by nikdy nebol starho kuchra zaradil do okruhu podozrivch. Franciszek navtevoval Rzyndov, lebo u nej kupoval zemiaky a erstv zeleninu. Dlh roky prce v mzeu a na vykopvkach vycviili jeho oko na nlezy rzneho druhu. Vimol si fikusy, ktormi sa Rzyndov iste pochvlila, a hne si vimol, e kvetine s zo zlata. Mal pred oami starobu - przdnu, biednu, smutn. Azda spoiatku si ani neuvedomoval, e kvetine maj vek itkov hodnotu. V noci ukradol vzu s fikusom. A potom? Potom u bolo neskoro na vrtenie. Neskr sa u len usiloval zamaskova vlastn stopy. Ve i nie on prv vypustil sprvu, e Alfredov duch navtevuje Rzyndov? Hovorilo sa, e zlodej bol v bielom odeve. V bielej kuchrskej uniforme chodil Franciszek neustle. i nie on sa pohdal s Andrzejom, ke ten chcel da Rzyndovej star plechovky ako kvetine na fikusy? A tie jeho udn vvody o zlodejovch zsluhch, o neuitonosti zlatch pamiatok v sklenench vitrnach

mzea?... Azda prve tak uvaoval, ke spchal krde. Takm spsobom upokojoval vlastn svedomie, km Andrzej nepovedal, e Franciszka povauj za najestnejieho loveka. To bol hdam prelomov okamih. Vtedy sa iste rozhodol podhodi nm zlat vzu. A dnes to urobil. Franciszkove zl dni" - to bolo utrpenie loveka, ktor na konci estnho ivota spchal zloin. Ak inak sa mi videl dnes - vesel, v pohode. Krystyna vedela, kto fikus ukradol. Vedela sa zbli s Franciszkom, zskala si jeho dveru. Priznal sa jej? To pochybujem. Asi si to domyslela vaka intucii, dievenskmu dvtipu. Andrzej vyutieral vreckovkou zlat steny vzy. Teraz sa u nik nedozvie pravdu o zlodejovi. Neprinle nm sdi toho starca. Odsdil sa u sm tm, e sme zskali zlat ndobu. Niet cnostnho bez chyby, niet zloinca bez cnosti u ns star kniha Edda. Vatra horela vekm, mihotavm plameom. Ke do nej udieral vietor, ohe vybuchoval ako kovska vyha. Iskry vylietali kamsi do vky, navzjom sa tam nahali, hasli a znova sa zapaovali. Horiace polen huali, suchuk smrekov vetviky praskali, les dunel od vetra. Poiadal som Strma, aby nm zarecitoval bse Volusp". Poznal som ju z prekladu, bola ponur, stran, pln krvavho rozprvania o starch germnskych bohoch, vetiaca smutn osud udstva. Strm recitoval v originlnom jazyku Eddy a poma sa podobala na Apokalypsu. Na pohrebisku od nrazu vetra zastonal kriv pe starej borovice. Koniec

VSLOVNOS CUDZCH MIEN A NZVOV

Agnieszka Andrzej Antoniewicz, Jerzy Basia, Baska Bydgoszcz Elblg Franciszek Gsiory Kazimierz Kostrzewski, Jzef Krzysztof land stergtland Petrarca Rzynda, Rzyndova Stephans Strm, Oskar Tomasz Tymieniecki Vstergtland Zosia, Zoka

agnieka andej antonievi jey basa, baka bydgo elblong franiek gonory kaimie kostevski, juzef kytof land sterjtland petrarka ynda, yndova stefans Strm, oskar toma tymieecki vesterjtland zoa, Zoka

Z poskho originlu Pan Samochodzik i Skarb Atanaryka (Oficyna Wydawnicza Warmia" s.c, Olsztyn 1993) preloil Peter ako. Redigovala Elena Rakov. Oblku navrhla Viera Fabianov. Technick redaktorka Elena Benkov. Vydalo vydavatestvo Ikar, a. s., Bratislava v roku 2005 ako svoju 1939. publikciu. Zalomenie do strn Ikar, a. s., Bratislava. Vytlaili Tlaiarne BB, spol. s r. o., Bansk Bystrica. ISBN 80-551-0985-0

Km som po strkovi nezdedil nezvyajn auto, ktor zaprinilo, e ma zaali vola pn Tragik, tudoval som dejiny umenia. U vtedy sa u ma prejavili detektvne schopnosti. Po skonen tdia ma zamestnali na Ministerstve kultry a umenia ako pecilneho detektva. Mojou lohou bolo predovetkm vyhadvanie cennch umeleckch diel a boj proti ich falovateom. Niektor zaujmavejie prbehy z tch ias som opsal v cykle poviedok o pnu Tragikovi. Objavenie slvneho Atanarichovho pokladu som zail ete ako tudent poas archeologickch vykopvok. Predstavte si obrovsk mnostvo zlatch predmetov, ktor sa podarilo njs iba vaka udskmu dvtipu a vede. A kto bol kr Atanarich? Preo sa jeho zlat poklad naiel prve v Posku? o robili Gti - kandinvsky kme - na poskom zem pred dvetisc rokmi? Na tieto otzky vm odpovie druh prbeh pna Tragika.

Pripravujeme:
PN TRAGIK A SVT RELIKVIR PN TRAGIK A OSTROV ZLOINCOV PN TRAGIK A TEMPLRI