Zbigniew

Zbigniew N i e n a c k i
PAN SAMOCHODZIK I TAJEMNICA TAJEMNIC
Text 2006 by Helena Nowicka
Translation 2008 by Peter ako
Cover design 2008 by Viera Fabianov
Slovak edition 2008 by Ikar

SCAN AND OCR BY KPXX

ISBN 978-80-551-1709-6

Nienacki

Pr dn pred koncom kolskho roka priiel ku mne Baka.

Na stole sme rozloili mapu Bieszczad a cel hodiny sme po
nej vandrovali pikou pera.
Baka prve konil druh triedu gymnzia a nedvno sa
stal vedcim jednej varavskej skautskej druiny. Jeho ui
te zemepisu, naden turista, navrhol mu niekokotdo
v peiu tru po kraji, ktor si vyberie. Baka sa rozhodol
zobra na vlet aj svoju druinu. Zskal na to shlas ved
ceho skupiny, a tak sa obrtil na ma s otzkou, kam by sa
mali vybra. Bez rozmania som odvetil: do Bieszczad.
Mal som na to tajn dvod. S Baskom - hdam ste si u
domysleli, e je to chlapec, ale pekn ako dievatko, preto
mal aj dievensk meno, ktor mu ako prezvku vymysleli
spoluiaci - preil som niekoko dobrodrustiev. Pri Mazrskych jazerch sme bojovali s bandou ierneho Franka, vo
Fromborku sme rozltili zhadu plukovnka Kniga... D
veroval som mu a mohol som mu zveri ist poslanie, kto
r nenaralo chlapcov przdninov program.
Na mape sme teda lozili po Bieszczadch. Baka prech
dzal perom po horskch psmach, ponajc od Chryszczatej a Woosaa cez Habkowce, Jaso, Rabiu Skalu, Czerte,
Krzemeniec a Wielku Rawku.
Bolo to putovanie cez takmer neobvan kraj, ndhern
lesy, div strania pln zveri a horskch bystrn s istukou
vodou. Bola to trasa pre silnch vytrvalcov, ve po tch hor
skch strach a lesnch htinch treba nies na chrbtoch
stany, spacie vaky, pon kuchyu a potravu.
- A z Ustrzyk Grnych urobme, pn Tomasz, - pokrao
val Baka vo svojom akom pochode, - ete vlet na Szero-

Zbigniew

Nienacki

ki Wierch, Tarnice, Halicz a cez Krzemie sa vrtime na Bukowe Berdo.

Lene moje pero sa presvalo po dolinch.
- Radm vm najprv si prezrie Lesko s okolm, - vykla
dal som. - Potom Hoczew, Uherce, Ustianowu, Ustrzyki
Dolne, Hoszw, Czarnu a Lutowiska. Potom sa znova vrti
do Ustrzyk Dolnch a vybra sa na Liskowate, potom vyie
a na Kuminu a na Tarnavu Wolosk, odtia cez Gry Sto
ne sa mono dosta do Sanoka, kde je pekn regionlne
mzeum.
Baka sa zaudoval.
- A to m by vlet do Bieszczad? Chcete, aby sme neli
po horch, ale cez dedinky a doliny, cez obvan kraje? Uva
ovali sme o akej a nebezpenej vprave.
Pokval som hlavou a usmial som sa.
- Tam na ttoch Chrzyszczatej i Wielkej Rawky, na Haliczi a Wielkej Semenowej, urite sa mono kocha pekn
mi vhadmi. Lene ktovie, i vs neakaj zaujmavejie
zitky v dolinch, v podhorskch dedinch?
Baka sa na ma pozorne zahadel.
- Zd sa mi, e u chpem. Vy ste predsa v tomto roku
boli u dvakrt v Bieszczadch. Nao? Povedzte u konene,
o mte na srdci.
Naklonil som sa nad mapu. Veda krkom oznaenej
malej dedinky nealeko Zagrza urobil som perom jemn
krik.
- Zakrtko tam pjdem po tret raz. Sprvu o sebe nech
pre ma u Jana Sekundusa pri Zagrzi. Bol by som rd, ke
by v tom liste bola ist informcia...
A zasvtil som Baku do veci, ktor ma u dva mesiace
jednostaj znepokojovala a drala v napt.

PRV

KAPITOLA

Marczak m zl nladu Banda paerkov

Moja vek porka Kto kupuje ikony?
udn historka so pskom Stretnutie s betiou
Problmy s Protazom Betia m rada aut
Ako s na Protaza

Riadite Marczak sa vrtil z Viedne vo vemi zlej nlade.

Pred jeho oami na aukcii v preslvenom salne Paula
Schuberta zase raz predali dve star ikony. Marczak bol pre
sveden, e ich ktosi prepaoval z Poska. Na riaditeovu
otzku, odkia tie ikony s, Paul Schubert chladne odvetil,
e informcie tohto druhu me da iba viedenskej polcii.
A tej treba poskytn dkazy, e umeleck dielo, ktor sa
dostalo na aukciu, je ukradnut. Tak osi - ako naznail
pn Schubert - ete sa nikdy nestalo. Marczak takto dka
zy poskytn nemohol, lebo nemal nijak sprvy, e by ne
jakmu zberateovi alebo mzeu v Posku ikony ulpili. Na
miesto toho vak mal informcie, e od istho asu,
presnejie asi pol roka, ktosi vykupuje ikony v poskch pre
dajniach umeleckch diel. Potom sa tie ist ikony predva
li na aukcich v salne Paula Schuberta. Inmi slovami prepaovali ich cez hranice.
Dopouli sme sa, e ktosi sa moce po dedinch juhov
chodnej asti rzeszowskho kraja a od tamojch obyvate
ov skupuje star ikony. V podstate to nie je innos, kto
r by zkon zakazoval, ale v svislosti so sprvami
o stpajcom predaji ikon na zahraninch aukcich to
bolo podozriv.

Zbigniew

Nienacki

V Posku kad smie predva, kupova a vlastni ume

leck diela. Nesm sa vak bez povolenia vyva za hrani
ce. A zska tak povolenie nie je ahk - vojna a okupcia
ochudobnili Posko o mnostvo cennch predmetov. alie
ochudobovanie krajiny vvozom umeleckch hodnt by
bolo najvou kodou a bolo by proti nrodnmu zujmu.
Preto ak sa nejak star umeleck dielo dostane z Poska do
inej krajiny, je ist, e bolo vyvezen nezkonne.
Ale u rok sa v Schubertovom salne, ktor je znmy pre
dajom umeleckch diel, zjavovali star ikony, ktor poch
dzali z rzeszowskho kraja. Star ikony sa stali vemi md
nym tovarom a predvali sa za vysok ceny. V Oddelen
mze a pamiatkovej starostlivosti sme nadobudli presved
enie, e v Posku zaala pracova banda, ktor sa zaober
paovanm a priekupnctvom ikon. Oznmili sme to Hlav
nmu velitestvu polcie a strednmu colnmu radu, ale
zatia to neprinieslo nijak vsledky. Banda naalej tajne
pracuje a dar sa jej - presvedil sa o tom aj riadite Marczak
poas svojho pobytu vo Viedni.
Niet sa o udova, e sa do Poska vrtil namosren.
Hne ma pozval do svojej pracovne.
- Ak vsledky prinieslo ptranie po priekupnkoch
a paerkoch ikon? - sptal sa ma po krtkom zvtan.
- Nijak, - odvetil som primne, priznvajc porku.
Nie, to nebola porka, to bol celkov krach. Pracoval
som v Oddelen mze a pamiatkovej starostlivosti Minis
terstva kultry a umenia ako referent pre pecilne zlei
tosti, teda osi ako detektv. K mojim povinnostiam patril
dozor nad innosou obchodnkov so staroitnosami vet
kho druhu, dohad nad tm, aby sa nejak cenn umelec
k dielo nevyviezlo za hranice. Zaoberal som sa aj objavo
vanm mzejnch zbierok a umeleckch predmetov, ktor
sa za vojny stratili. Mohol som sa pochvli, e som naiel
cenn kolekcie umeleckch diel, ktor boli povaovan za

bezndejne straten, rozltil som zopr historickch z

had, ktor ma doviedli k objavom pokladov nrodnej kul
try. Lene teraz som u dva mesiace preapoval na mies
te a mrne som sa usiloval dosta sa na stopu paerkom.
Tto vec ma trpila vo dne v noci. Preiel som stovky kilo
metrov, aby som sa dostal na stopu tajnej bande. Ale vet
ko mrne.
- Nemte nijak vsledky? - udoval sa riadite Marczak.
- o sa stalo, pn Tomasz?
- ia, musm sa prizna k nespechu, - bezradne som
mykol plecami. - Tto zleitos presahuje moje monosti...
Riadite Marczak a oervenel od pobrenia.
- Tak vy sa domnievate, e sa jej mme vzda? Ve vm
neprikazujem, aby ste zatkli paerkov, na to je polcia. Ale
hdam je v naich monostiach dozvedie sa, kto v staroitnctvach a po dedinch v okol Rzeszowa vykupuje star
ikony. A polcia potom poda nitiek njde klbko a banda
poputuje za mree.
Zhlboka som si vzdychol.
- Ako viete, pn riadite, kupujci v obchodoch so staro
itnosami sa nemusia legitimova. A napriek dvojnsob
nmu pobytu v rzeszowskom kraji nepodarilo sa mi, ia,
naabi na stopu osoby, ktor po dedinch skupovala star
ikony. V kadom prpade je to lovek, ktor pozn tamojie
pomery a je dokonale informovan o tom, kto vlastn neja
k star ikonu. udia, ktor ich predali, nechvlili sa tm.
Napriek tomu som sa od dvoch z nich dozvedel, e kupuj
cim bol aksi mldenec na motocykli. Bohuia, nepodarilo
sa mi ho njs.
- Boli ste tam u dva razy, pjdete aj tret raz. A to ete
dnes. Musme njs toho mldenca a zarazi innos pae
rkov!
- no, pn riadite, - roztrito som sa pokrabal po hla
ve. - Ibae... dnes musm vybavi zleitos so psom...

Zbigniew N i e n ac ki

- So psom? Vy azda artujete? Ihne sa treba pusti do

akcie proti paerkom.
- Poslal som v tejto veci listy znmym znalcom v hlav
nch mestch okolitch krajn, - oznmil som. - Mono sa
stretli s innosou bandy a podaj nm nejak informcie.
Pokia ide o psa...
- Vy zasa o psovi? - hneval sa Marczak. - o m s na
ou zleitosou spolon aksi pes? Na vyhadanie stopy
paerkov vm dvam... - zamyslel sa, - no, povedzme
mesiac.
- no, pn riadite, - poslune som prikvol. - Ale do
Bieszczad sa mem vybra a zajtra. Lebo... ten pes, pn
riadite...
Nedal mi dokoni.
- Chote teda zajtra, ke u dnes nemete. O nija
kom psovi vak u nechcem ni pou. Nie sme v spolku
kynolgov, ale na Oddelen mze a pamiatkovej starost
livosti.
Vyiel som z riaditeovej pracovne a na chodbe som sa
roztrito krabal na hlave. Jednostaj ma trpila mylienka
na psa.
Vera mi toti zatelefonoval jeden znmy lekr a popro
sil ma, aby som si od neho vzal pska.
- Vie, Tomasz, dostal som ho od svojho pacienta v ne
mocnici, - vykladal mi do telefnu. - Ten pacient, nane
astie, zomrel. Psek je u ma u mesiac. Je vemi sym
patick. Lene ja zajtra cestujem na dlh as do Indie
a pska so sebou vzia nemem. Znova vypukla epidmia
cholery a naa vlda sa rozhodla okamite ta vysla skupi
nu lekrov, do ktorej zaradili aj ma. o urobi so pskom?
Spomenul som si na teba. Si osamel, celkom ti bude
vhod tak kamart. Zjdi dnes ku mne, budem ti o om
vea rozprva. Ak by si dnes nestihol, tak ti ho zajtra vy
d moja gazdin. Jej ho nemem necha, bola by to pri-

vek staros pre postariu enu. Zober si pska, Tomasz.

Neoutuje.
Presvedil ma. Sbil som, e si po pska prdem.
Lene toho da ma a do noci zdrali na ministerstve
srne veci. A na druh de, ako viete, pozval si ma do pra
covne riadite Marczak. Mohol som hne vyrazi do
Bieszczad, ke som mal s po psa?
Ako len vyzer ten psk? Obbi si ma?" rozmal som.
A vbec, budeme ma dos pohodlia v mojej garsnke
v Starom Meste?"
Mal som malik izbiku a mikroskopick kuchyu.
V izbe stl gau, psac stolk, dve kresl a steny lemovali
poliky s knihami. Nejak miesteko pre pska by sa, pri
rodzene, nalo. Jazvek by mohol spa pod skriou,"
myslel som si. Alebo je to azda pudlk? Veru, bude to do
zaista ierny pudlk."
Skonili sa radn hodiny, opustil som budovu minis
terstva na Krakovskom Predmest, nasadol som do svojho
vehikla a iel som do Bielan.
Zastavil som pred vekm iniakom a zazvonil som pri
dverch natretch na zeleno, so znmym menom na ttku.
Otvorila mi star ena so atkou na hlave.
- Pn doktor nie je doma. U odcestoval do sveta, - oz
namovala dos stroho.
- Priiel som po pska, - vysvetlil som.
Tvr sa jej rozjasnila.
- , chvalabohu! Stle by chcel chodi na prechdzky, a ja
mm reumu, sotva nohy ahm. Pn doktor vravel, e pr
dete. Nech sa pi, zoberte si ho.
Voviedla ma do predsiene a pritom jednostaj frflala:
- Nemm rada psov. A ete takho, za iadnu cenu by
som ho nechcela. Zlostn je ako sto ertov.
S tmito slovami odchlila dvere do kuchyne. Zdrazu
jem, trocha ich odchlila, ale hne som v kre dver zoil

Zbigniew

Nienacki

11

aksi vek dlabu a o sekundu vtrhol do predsiene obrov

sk oceovosiv pes. Bol hdam devdesiat centimetrov vy
sok, hlavu mal vek ako tea a vzten ui. Bol dlh, sot
va by sa vpratal na zadn sedadlo mjho auta.
Vrtil sa do predsiene a blil sa ku mne tak prudko, e
som ustpil k stene a oprel som sa o u chrbtom.
- Ide pre! - skrkla naho gazdin a zahnala sa po om
utierkou.
Mal pred ou repekt, lebo spustil ui a iba ma ouchal.
Pritom potichu vral.
Nevyznm sa v psch rasch. Ale vbec som nepochybo
val, e a takho vekho psa som nikdy v ivote nevidel.
- Pn doktor vravel o pskovi, - poznamenal som zara
zene.
- Ve to je predsa psk, - odvetila gazdin.
- Prosm vs, to je pes, - rozhodne som neshlasil.
- Azda si ho nechcete vzia? - znepokojila sa. - Ve ste to
sbili pnu doktorovi. o si ja s nm ponem? Zutujte sa.
Pnu doktorovi ste sbili, e si toho pska vezmete.
- Psa, - zahundral som.
Vtom si obrovsk zviera, ktor ma po cel as sledovalo,
nhle sadlo na zadok a otrilo ku mne prav dlabu.
- o chce? - sptal som sa.
- Nechpete? Chce vs pozdravi, - vysvetlila gazdin.
Bojazlivo som rukou chytil chlpat dlabu a niekokokrt
som ju potriasol, akoby som sa vtal s dobrm znmym.
- Ako sa vol?
- Prot. Protaz. Hne prinesiem nhubok, obojok a vdzku,
- a u sa nhlila do kuchyne. Iste sa domnievala, e si psa be
riem, ke som sa s nm pozdravil a sptal sa na jeho meno.
Lene ja som vhal. Desila ma mylienka, e by som mal
Prota dra vo svojom tesnom byte. Na druhej strane som
vak naozaj sbil doktorovi, e si psa vezmem. Ale doktor
hovoril o pskovi, a nie o obrovskej betii...

Necha vak star enu s takm vekm zvieraom? Ve

ho ani neudr na vdzke, ak sa mu pri prechdzke zachce
vytrhn sa jej.
Doniesla obojok, kok a reme. Prot zaal mva chvos
tom, lebo sa domnieval, e pjde na prechdzku. Chvos
tom, dlhm a hrubm ako jazdeck bi, hlune bchal do
steny.
- o erie?
- Vetko. Vetko to, o aj lovek. Ale najlepie bude d
va mu emle v mlieku, hovdzinu, varen kau, jaternice.
Nasadila mu na papuu drten kok a pripla na obojok
krtky reme.
- Len i si na ma zvykne? - mal som vek obavy.
- Preo by si nezvykol. Iste je vycvien. M len dva roky.
Na pna doktora si zvykol, tak aj vs si obbi. Je stran, ale
mojej utierky sa boj, - tvrdila celkom radostne.
S tm som bol ochotn shlasi. tal som v akejsi kni
he, e v dvnych asoch na starch dvoroch, kde vdy cho
vali mnoho stranch psov ochotnch hne kadho roz
trha na kusy, mali tieto zvierat vek repekt pred
kuchrkami. Zamvanie utierkou vyhnalo z kuchyne aj naj
stranejieho zvera.
Sotva som chytil reme, pes potichu zavral. Iste sa do
mnieval, e star gazdin s nm pjde na prechdzku. A zra
zu sa ukzalo, e si ho berie aksi cudz lovek.
- Po sem, Prot, - povedal som rozkazovanm tnom,
lebo som poul, e na psov treba s prsne. lovek mus
zvierau nanti svoju vu.
Gazdin rchlo otvorila dvere.
- Pod, - ostro som zopakoval a potiahol som psa za
reme.
Pohol sa po schodoch za mnou. Poslune vykraoval.
o sa m sta, nech sa stane," pomyslel som si, ke som
mu otvral dvere na aute.

Zbigniew

Nienacki

13

Prot pri pohade na vehikel radostne zamval chvos

tom a bez rozmania sa bleskove usadil na zadnom se
dadle.
U a mm, bratku. Tm si a kpim," poteil som sa.
Od mnohch ud som poul, e vina psov zbouje
cestu autom. Je to dos udn, ale skutonos je tak, e zo
vetkch zvierat jedine psi si najrchlejie obbili pvab
jazdy mechanickmi dopravnmi prostriedkami. Poznm
istho horra, ktor m vemi stran psisko. To polodiv
zviera sa ned nalka kskom najchutnejej klobsy, ale
ke sa niekto zjav s autom, pes iba ak na vhodn chvu,
aby sa do mykol. A kad majite auta ho me odviez
z horrne pre, tak rd sa voz.
- Prot, Protk, Protazko, - prihovral som sa mu. - Nekare sa na ma, lebo v zsade som poriadny lovek
a mm rd zvierat. U ma ti bude dobre, hoci trocha tesno. Naastie, asto chodm do ternu a bude ma sprev
dza. Niekedy sa dostvam do dos nebezpench situci,
take sa nebude mc saova na nedostatok zbavy. Som
star mldenec, a kee aj ty si slobodn, zd sa mi, e nj
deme spolon re.
Tak som sa s nm rozprval, lebo v Knihe o San Michele
som tal, e zvieratm sa treba jemne a monotnne priho
vra, vtedy sa stan lskavmi a zskate si ich sympatie.
Neviem, ako to bolo v prpade Axela Muntheho, ale pokia
lo o Prota, tvril sa, e ma nepouje. Dokonca ani najnenejie slov neurobili naho nijak dojem. Ani viekom ne
mihol, ani oami nepohol. Hadel do okna - chladn, po
ven, ahostajn, nepriatesk.
Odmlal som sa, lebo som mal pocit, e som preho
vzduch, prach, nepatrn vecika nehodna ani najmenej
pozornosti.
Bol som presveden, e mi nevenoval ani jedin my
lienku, pokia - pravdae - pes mysl, o nie je celkom do-

kzan. Ja som vak rozmal. Predovetkm o hlbokej

pravdivosti prslovia: Nemala baba starosti, tak si kpila
prasa."
Rozhodol som sa, e Protovi pripravm leovisko vo svo
jej malej predizbe. Kpil som ksok penovej gumy a lacn
deku, potom som auto zastavil pri lahdkarstve, vystpil
som a postavil som sa do radu na jaternice. Ke som sa po
polhodine vrtil k autu, Prot sedel na prednom sedadle. Te
da na mojom mieste a dlaby mal na volante.
- Bu tak dobr a prejdi na druh sedadlo, ustp mi
z mjho miesta, - ozval som sa vemi slune. - Hdam ne
m v mysle vies auto?
Ani nemrkol. Jednostaj dral dlaby na volante, a dokon
ca nm aj trocha pohol, ako deti, ke sa hraj na ofra.
- Prot, Protk, - povedal som prosebne. - Pozri, kpil som
ti chutn jaterniku.
Odtiahol som trocha papier, aby sa vlastnmi oami aj
vlastnm ufkom presvedil, ak lahdka ho ak. Ale on
ani uami nepohol. Ani na ma nepozrel, len cez predn
sklo pozoroval ud, ktor prechdzali po ulici.
- Chod alej, - povedal som trocha zlostnejie a usiloval
som sa odtisn ho na vedajie sedadlo.
Zavral. Mal nhubok, ale napriek tomu som sa trocha
zakol.
o len teraz urobm?" horkovite som uvaoval.
Prichdzali mi na um najrznejie npady. Zavola po
licajta a poiada ho, aby dotieravca vyhodil z auta. Mo
no pohad na uniformu urob na Prota dojem. Ale o ak
policajt povie: Je to v pes, starajte sa oho a ma ne
otravujte!"
- Prot, Protk, - nasadil som prosebn vraz tvre, aj hlas
mi znel proskavo.
Ani nemrkol, betia. Vyzeralo to, akoby naozaj chcel o
frova vehikel.

Zbigniew

Nienacki

15

Z lahdkarstva vyiel riadite Marczak. V ruke niesol

dos vek balk, vidie, e urobil v nkup.
upol som si za auto, aby ma nezbadal, ale charakte
ristick silueta mjho vehikla hne uptala jeho pozor
nos.
- , to ste vy! - nateene zvolal z chodnka. - Vemi sa te
m, e som vs stretol. Taxkov je ako afranu a ja mm a
k nkup. Zveziete ma domov?
Neviem, i s tak podriaden, o svojho fa odmietnu
zaviez domov, ke m ak balk.
- Vemi rd, - prisvedil som. - Ibae... pes...
- o zasa pes? - udoval sa Marczak. - Kristepane, i vs
u nikdy neprejde ten ps stihomam?
Vtom zazrel Prota na prednom sedadle auta. Odkalal si
a sptal sa:
- o je to?
- Psek, pn riadite. Dostal som ho ako dar od jednho
lekra. Spomnal som vm to dnes rno...
- Neviem, nao je vm pes. Ale mne nepreka. Zveziete
ma, vake?
- Obvam sa, e to nebude mon, - jachtal som, prestupujc z nohy na nohu.
- A preo?
- Prve ho prosm, aby mi uvonil predn sedadlo a do
volil sadn si za volant.
- Neposlcha?
- Vr.
- udn, - kontatoval Marczak. - Hdam nemte sprv
ny prstup k zvieratm. Treba na ne s ostro, musia po
slcha.
Po tchto slovch riadite Marczak rozhodnm krokom
pristpil k autu a zvolal na Prota:
- No, hybaj pre! Pome odtiato, psek.
Mali ste pou ten stran tekot, ktor sa ozval z Protov-

ho hrdla. Myslel som, e pes sa na Marczaka vrhne. Ete

astie, e mal nhubok.
- Je to zriv betia! - zahundral riadite, ke odskakoval
od auta. - Radej pokm na taxk.
- Pn riadite, nenechvajte ma v tejto situcii.
- A o vm ja pomem?
- o keby ste ete raz sksili presvedi ho, aby mi dovo
lil sadn si za volant. Toko pracovnkov v naom oddele
n vs poslcha, a obyajn pes by nemal?
Riaditeovi moje slov navidomoi zalichotili.
- Tak teda sksim. Ako sa vol?
- Prot, pn riadite. Zdrobnenina od Protaza.
- Aha, chpem. No, sksim.
Podiiel k otvorenm dverm vehikla a prsne povedal:
- Chod na zadn sedadlo, Prot! U aj na zadn sedadlo!
Pes sa ani nepohol.
- Neposlcha vs, - ozval som sa.
- Vidm aj sm, e ma neposlcha, - odvrkol riadite
s pocitom, e jeho autorita je natrben. - Toho psa zle vy
chovali. Predsa len pjdem hada taxk. A vm radm, aby
ste urobili to ist. Pjdete taxkom domov a vrtite sa o pr
hodn. Pes trocha vyhladne a skr ustpi. Do videnia!
A odiiel.
- Prot, Protazko, - epol som prosebne.
Betia ani okom nemihla.
Tak by som tam bol stl hdam a do sdneho da - ale
bo poda riaditeovej rady by som bol iel hada taxk, ke
by som si zrazu nebol spomenul, o mi povedala doktorova
gazdin. e Prot je vycvien.
- Prot! - skrkol som rozkazovane. - K nohe! Br pna!
Pes v okamihu vyskoil z vehikla a postavil sa mi k nohe.
Zrivo sa rozhliadol okolo seba a hadal protivnka.
Rchlo som naskoil na svoje miesto za volantom. Otvo
ril som zadn dvere auta.

Zbigniew

Nienacki

17

- Prot! Na miesto! - zvolal som, ukazujc na zadn se

dadlo.
Bleskove poslchol a usadil sa vzadu. Natartoval som.
Potom som prudko vyrazil k Starmu Mestu. Ke som pre
chdzal ulicou, zdalo sa mi, e v kope ud, ktor na stano
viti akali na taxk, zazrel som riaditea Marczaka. Alebo to
bol azda iba prelud?
Auto som odstavil do gare. Rzne som povedal Protovi:
- Ideme! Mar!
V byte som mu sal nhubok. Chcel som ho pohladka,
ale nemal som odvahu. Betia," pomyslel som si, je
schopn ma pohrz."
Nakmil som psa jaternicou, ktor som kpil v meste.
Dosta sa najedol a potom - napriek tomu, e som mu uk
zal na koberek pri skrini - vyskoil na mj gau a natiahol
sa na om, ak bol dlh. Hlboko som si vzdychol, lebo som
sa neodvil vyhna ho stade.

DRUH

KAPITOLA

List z Prahy Prav, i falon stopa

Krde v Sekundusovom domeku
Ako spozna halisk ikonu o cti majite psa
Prv itok z Prota Informcia o bojovch psoch
Tak ti treba" Boj o vedenie vo svorke
Zaujme Protaz moje miesto? Hadanie paerkov

Nazrel som do schrnky a naiel som v nej list z Prahy.

Psal mi pn Jaroslav Dohnal, znalec praskch obchodov
s umeleckmi predmetmi.
Mil pn Tomasz!
V odpovedi na Vau otzku vo veci Vami spomnanch
starch ikon si Vs dovoujem poinformova, e tu v Prahe
nevieme ni o nejakej bande priekupnkov ikon. V naich
obchodoch s umeleckmi predmetmi sa len zriedka zjavu
j veci podobnho druhu. Ale predsa len v poslednom a
se, presnejie pred tyrmi dami ma v obchode na Vclavskom nmest poiadali, aby som odhadol cenu ikony,
ktor sem dali na komisionlny predaj. Bola to ikona ha
liskej koly, na predaj ju doniesol aksi Zdenk Blha. Ne
viem, i Vs tto zleitos bude zaujma, ale poda Vaej
prosby oznamujem Vm vetko, o m akkovek vzah
k ikonm haliskej koly. Ak sa na zklade mjho listu roz
hodnete pricestova do Prahy, bude mi poteenm prija
Vs vo svojom dome ako hosa. Tm skr, e mm pre Vs
jednu zhadu a viem, e podobn veci mte rd.
Srdene Vs pozdravuje
Jaroslav Dohnal

Zbigniew

Nienacki

19

Odloil som list a hlboko som sa zamyslel.

M informcia, ktor mi poslal pn Dohnal, nieo spo
lon s naou bandou paerkov?
Ikona haliskej koly sa mohla do Prahy dosta pred
mnohmi rokmi, poas sahovania, a len teraz sa niekto
rozhodol ju preda. Lene rovnako som tto skutonos
mohol posdi ako sas innosti paerkov, pretoe ces
ta z Poska do Viedne vedie cez eskoslovensko. Ale preo
by paerci predvali paovan ikonu v Prahe, ke vo
Viedni by za u dostali nepochybne vyiu sumu, a to
v tvrdej valute"?
Cestova do Prahy, alebo sa znova pobra do Rzeszowa?"
uvaoval som dlho.
Signl z Prahy mi neznel privemi zvune, nezvonil mi
na poplach. Ale okolo Rzeszowa som u sliedil dva razy,
a napriek adresm ud, ktor predali ikony, nenatrafil som
na nijak konkrtnu stopu. Mm teda s ete raz, aj ke sa
mi to zd zbyton?
Lene tie cesty neboli zasa a tak celkom bezvsledn.
Nepriiel som sce na stopu bande, ale predsa len sa mi po
darilo urobi nieo pre zabezpeenie kultrnych pamiatok,
prve ikon haliskej koly.
Obrovsk a nesmierne cenn zbierky tchto ikon maj
mze v Lacuci, Rzeszowe aj v Sanoku. Bohat a zauj
mav zbierku ikon mal aj skromn zberate Jan Sekundus, ktor bval v malej dedinke pri Zagrzi, nealeko
Leska.
Pri predchdzajcich nvtevch v tomto kraji som Sekundusa navtvil a presviedal ho, aby aspo najcennejie
exemplre svojej zbierky dal do depozitu niektorho tt
neho mzea. Ale starek bol vemi zaat. Ako bval uite
spod Bieszczad cel ivot zbieral star ikony a bol k nim ve
mi priptan. Ke v Bieszczadach zrila vojna, s nasadenm
zdravia, dokonca aj ivota zachraoval ikony z horiacich

bieszczadskch kostolkov, kupoval ich od miestnych oby

vateov. Podarilo sa mu zhromadi naozaj ndhern zbier
ku, ktor dral vo svojom domeku na okraji dediny. Dom
ek nebol zabezpeen proti krdei, starek v om bval
sm, o zlodejov mohlo zlka a spsobi nenapraviten
kody. Pred rokom k takmu vlmaniu naozaj dolo. Na
astie zlodej odniesol iba exemplr vemi vzcnej knihy
Davida Katza o arodejnch vlastnostiach drahokamov. Da
vid Katz, preslven ernokank a kabalista, pochdzal
z Leska, tu zomrel a tu bol aj pochovan. Pn Sekundus sa
mohol pi tm, e vlastnil tak uniktnu kniku, ale, ako
som u spomenul, ukradli mu ju.
Kto to urobil? Preo?
Zhodli sme sa na tom, e to spchal aksi blzniv zbe
rate vzcnych tla, ve nezmizlo ni in a v Sekundusovom domeku boli ovea drahocennejie veci, ako naprk
lad ikony zo estnsteho storoia. Vlmanie a krde sa
uskutonili krtko po tom, o sa v tlai zjavila report
o malom mzeu Jana Sekundusa. Reportr podrobne opi
soval zaujmav zbierku a vymenoval vetky vzcnosti, kto
r vlastnil star uite. Zlodej sa dozaista z tejto reporte
dozvedel, e Sekundus m Katzovo dielo, a vlmal sa do
malho domeka.
Lene prve toto mi pomohlo pri presviedan Sekundu
sa, aby aspo najcennejie exponty zveril do depozitu tt
neho mzea. Poas mjho druhho pobytu v Bieszczadach
Sekundus sbil, e v budcom roku urob tak, ako mu ra
dm. A hoci sa mi nepodarilo dosta sa bande na stopu,
predsa len, ako vravm, neboli moje cesty celkom bez
vsledn.
Napriek tomu najdleitejou vecou bolo zhadn pao
vanie. A ja, ia, som nebol ani o krok bliie k jeho rozl
teniu.
No a prve teraz priiel list z Prahy...

Zbigniew

Nienacki

21

Na tomto mieste treba itateovi osi vysvetli. Na svete

s znme ikony rzneho druhu. Skutonos, e ktosi kdesi
predal alebo kpil nejak star ikonu, nemus, prirodzene,
vzbudzova podozrenie. Ale - ako som u spomenul - ilo
o ikonu z haliskej koly, ku ktorej patr maba tohto druhu
na zem Poska. Maliarstvo bolo umeleckm vrazom kul
try ud pravoslvneho a grckokatolckeho vyznania, kto
r ili na juhovchodnom zem Poska, a rozvinulo sa po
merne neskoro, a v trnstom a neskorch storoiach.
Pravdae, okruh psobnosti tejto koly sa nekryje s hrani
cami dnenej republiky - svojm vplyvom zasahuje aj Za
karpatsk Ukrajinu, na zpad siaha a po rieku Muszynu.
Hlavnmi strediskami iste boli vov a Przemyl, ale je zn
me, e dielne, kde sa rodili ikony, boli aj v Jaworowe a Poczajewe, maliari ikon pracovali v Samborze, Leajsku
a v Nowom Sczi. Kvli pravde treba poveda, e do rk ak
hosi Zdenka Blhu a do obchodu na Vclavskom nmest
sa ikona haliskej koly mohla dosta z rznych miest,
v najrznejom ase a najrznejmi cestami.
Ako spozna ikonu haliskej koly, ako ju rozozna od
inch a i s halisk ikony vemi rozmanit? Treba po
veda, e halisk kola mala svoj individulny charakter.
Rozliujcim znakom je konkrtne zachytenie tmy v du
chu naivnho realizmu, prklon k rozprvkovej fantasti
ke, priehadn, monumentlna kompozcia, siln avna
t kolorit, najastejie udriavan v jednej farebnej kle.
Bezvznamnm nie je ani fakt, e tento tl umenia pre
cerkvy, teda kostoly vchodnho obradu, rodil sa v styku
s umenm katolckej cirkvi, o sa zvl vrazne prejavuje
na ikonch z obdobia renesancie. Nachdzame v nich ty
pick renesann detaily a hbku perspektvy, o ikony
z inch oblast nemaj. Jednm slovom, tak ikonu dob
r historik umenia a odbornk rozpozn spomedzi mno
hch inch. Ak mi teda pn Dohnal napsal, e oceoval

halisk" ikonu v obchode na Vclavskom nmest, bolo

mon mu dverova.
Hdam predsa len bolo treba vyptra, ako sa t ikona
ocitla v Prahe presne v tom ase, ke sa v ns rodilo podo
zrenie, e prve cez eskoslovensko sa pauj ikony z Po
ska do Viedne.
Nech o tom rozhodne riadite Marczak," ukonil som
svoje vahy.
Protaz ete stle vylihoval na gaui. Ako ho odtia do
sta?" rozmal som chvu.
Potom som vzal do ruky vdzku a zapskal som na psa.
Ihne zoskoil z gaua a teil sa na prechdzku.
Vyviedol som ho na ulicu a vykroili sme smerom
k Visle.
Iiel som zamyslen, jednostaj som mal hlavu pln do
mnienok, ktor vo mne vyvolal list od pna Dohnala, a pre
to mi azda spoiatku ulo, e pri pohade na ns sa niekto
r okoloidci sprvali dos udne.
Predovetkm akosi vemi ochotne ustupovali z cesty,
podaktor z zkeho chodnka schdzali na vozovku. Panie,
ktor sa prechdzali s pekinanmi a jazvekmi, rchlo
brali na ruky svojich milikov, a hlun skupina nedban
livo obleench muov okolo bdky s pivom, ktor zvyaj
ne zatarasovala chodnk, vemi ctivo sa predo mnou ro
zostpila.
Pochopitene, prinou toho som nebol ja, ale popri
mojom boku vykraujci obrovsk oceovosiv pes. No o
e, na uliciach miest nestretvame asto psov vekch ako
tece, s obrovskou papuou a dohora triacimi uami, kto
r vzbudzuj dojem, e zviera je okamite pripraven do
boja. Beda tomu, na koho by sa vrhlo, lebo nraz jeho mo
hutnho tela by prevrtil aj dospelho mua. Jedin der
mohutnej dlaby zrazil by na chodnk kadho pekinana
i jazveka.

Zbigniew

Nienacki

23

V tom obrovskom tele vak nebolo vidie ani nznak arbavosti. Protaz kral gracizne a ahko ako baletka na sc
ne, robil drobn, prun kroky, aby ma nepredbiehal ani za
mnou nezaostval. Je pekn," pomyslel som si.
Ete jedna preho priazniv mylienka mi zila na um.
Bol tepl podveer a ja som si vyiel na prechdzku. Keby
som nemusel vyvies Prota, sedel by som teraz, ako zvyaj
ne o tomto ase, vo svojom byte, zhrben nad nejakmi
knikami alebo papiermi dlho do noci, a ani by som neve
del, ak je pekn jnov veer pri Visle vo Varave.
Zakrtko som si uvedomil ete rad inch vec a zrazu
som zistil, e ten, kto m psa, je akoby celkom inm lo
vekom.
Koko psov je vo Varave? Nikdy som o tom neuvaoval,
psy ma vbec nezaujmali. Ale teraz, ke som viedol na re
mienku Prota, vimol som si, e je ich vemi vea, a to ve
lijakch, malch aj vekch, peknch aj karedch. Nie, asi
vetky boli pekn, dokonca aj tie smiene chlpe, ktor po
biehaj po nbre Visly. Tmolili sa po trvnikoch na n
mestiach, motali sa pri brehu rieky, statone vykraovali za
svojimi pnmi. Pudlky, oviaky, pekinany, jazveky - ako
som zistil, vlastne sa nevyznm v rasch. Nemal som ani
potuchy, k akej rase patr obor, ktorho som viedol.
V Starom Meste bvam u niekoko rokov. Doteraz som
nepoznal osobne nikoho ani zo schodia, kde som bval.
A tu zrazu vysok thly pn z poschodia nado mnou ma
milo pozdravil a pochvalne vyhlsil:
- Mte peknho psa. Ako sa vol?
- Prot, - odpovedal som.
Mj sused mal pudla. Takto sme sa dali do rei, hoci do
teraz sme sa poznali iba z videnia. Ukazuje sa, e lovek je
loveku bli, ak obaja maj psa.
O niekoko mint neskr som uvidel vemi pekn dmu
zo susednho schodia prechdza sa s jazvekom. Koko

rz som snval o tom, e sa s ou raz zoznmim. Ale ako

som to mal urobi? Zastavi ju na ulici? To nie je mon.
asto som okolo nej prechdzal bez slova a zdravil som ju
iba smutnm pohadom. A teraz? Ona la s jazvekom a ja
som viedol Prota.
- Prepte, pani, - prihovoril som sa jej, - aj vy kmite
svojho psa jatemicami?
- Nie, najastejie mu kupujem pcka, - ochotne odve
tila pekn dma, lebo v tom nie je ni nezdvoril, ak maji
te psa oslov na prechdzke majiteku inho psa.
Lene t pekn dma mala hrub, chrapav musk
hlas. A jej aro bleskovo zmizlo. U sa mi nevidela ani pek
n, ani zaujmav. Teda al itok zo psa - lovek sa zba
vuje ilzi.
Z prechdzky som sa vrtil po dvoch hodinch. Prot zno
va vyskoil na gau a natiahol sa na om, ak bol dlh.
- Zlez! - rozkzal som mu.
Ale iba zavral a vyceril zuby.
Pohryzie ma, betia," pomyslel som si. A poda receptu
z knihy Axela Muntheho zaal som sa Protovi prihovra
jemnm, monotnnym hlasom a prosil som ho, aby zliezol
z gaua a uvonil mi na om miesto.
ia, nepodarilo sa mi to. Azda Axel Munthe mal do i
nenia s inmi psami? Alebo mj pes bol akousi vnimkou?
Nechal som to tak. Pripravil som si veeru a potom som
si s knikou sadol do kresla.
Zotmelo sa, chcelo sa mi spa. Lene na mojom gaui le
al vek pes a vbec nemal v mysle, aby ma na pustil.
Hdam nechce, aby som ja spal na jeho mieste," uvaoval
som smutne.
Zaal som hada pomoc v knihch. Vo svojej kninici
som mal niekoko titulov o psoch. Nastala u noc, vo vi
ne bytov v Starom Meste pozhasnali svetl, a ja som jednostaj listoval psie mdrosti. m viac som prehlboval svo-

Zbigniew

Nienacki

25

je kynologick vedomosti, tm vmi sa ma zmocoval ne

pokoj.
Najprv som si prezrel fotografie predstaviteov rznych
psch plemien. A sa mi vlasy zjeili.
V knihe som uvidel fotografiu psa, ktor sa na nerozoz
nanie podobal mjmu Protovi. Pod obrzkom bol npis:
Doga nemeck. O nieo alej som naiel informcie, e do
ga nemeck patr do skupiny takzvanch bojovch psov. Je
najvm psom eurpskeho kontinentu, dokonca aj mastif
je niej postavy, iba telo m silnejie vyvinut. Ale mastifov je vemi mlo.
Doga nemeck dorast do vky osemdesiat aj viac
centimetrov, m hmotnos najmenej pdesiat kl. Kedy
si dogy strili karavny, vojensk tbory, zpasili s div
mi zvieratami v arnach, lovili vek zvierat, ako s tury
a zubry. Dogy bvaj ierne, pruhovan, lt, fakat (ier
ne faky na bielom podklade), ako aj modr, teda oceovobelas.
Prve tak farbu mal mj Prot. Bol ndhernm predsta
viteom modrej dogy, lebo mal iba niekoko bielych fliai
kov, jeden na hrudi, druh na vntornej strane nohy, hne
nad apou.
Dogy," vytal som v knike, s stranmi bojovmi
psami, nehlunmi spolonkmi a vynikajcimi ochranca
mi loveka. asto sa medzi nimi njdu aj vemi agresvne
typy, preto ich vcvik vyaduje vek trpezlivos a vedo
mosti o psychike bojovho psa. Iba schopn cviite me
dosiahnu dobr vsledky. Vcvik dg neodporame ama
trom."
A o ja? Som schopn cviite? Viem vbec nieo o psy
chike bojovch psov? Ve som v ivote nemal nijakho psa.
Listoval som v knihe alej, aby som pochopil psychiku
bojovho psa, lebo bez toho - ako tvrdili znalci - nebudem
mc dobre nava s dogou.

Dotal som sa toto:

Psy s zvierat, ktor vdy ili vo svorkch na ele s naj
silnejm, takzvanm vodcom svorky. lohu vodcu me
prevzia lovek za podmienky, e si vie psa podriadi. Vza
huje sa to predovetkm na vekch bojovch a obrannch
psov. Boj o vedenie medzi lovekom a vekm bojovm
psom me dosta nebezpen charakter. Ak sa loveku ne
podar podriadi si psa, vek bojov pes bude bojova, aby
si podriadil loveka."
Tak ti treba!" pomyslel som si zarazen.
Stalo sa to najhorie, o sa mohlo sta. Prot leal na mo
jom gaui a ja som mal - poda neho - spa na deke pri
skrini.
- Zlez! - povedal som prsne a blil som sa ku gauu.
Zavral a vyceril zuby. Papuu mal obrovsk, vek zuby
v nej trali ako klaviatra na pianne.
Mykol som plecami a odstpil som od gaua. Vybral som
zo skrine tepl deku a uloil som sa v kresle.
Zajtra sa vrti do doktorovho domu," pomyslel som si
pomstychtivo. Nesprevdzal som karavnu so vzcnym to
varom, nemal som v mysle poova na vek zvierat ani
vystupova v cirkusovej arne. Ani najmenej sa mi nechce
lo mrha energiu na boj o vedenie vo vlastnom byte.
ia, lekrov byt som na druh de naiel zamknut. B
chal som tak dlho a vytrvalo, a sa napokon otvorili dvere
susednho bytu a z nich vyzrela aksi ena v natkach.
- Hadte pna doktora? - sptala sa. - Odcestoval do cu
dziny.
- A jeho gazdin?
- Tie odcestovala. Vera veer. K prbuznm na dedinu.
Zbavila sa psa a m skr odila z Varavy. Ach, to vm bola
betia, ten ich pes...
Nepoval som alej. Vedel som predsa aj sm, ak je to
betia. Vybehol som zo schodia a nasadol do vehikla, kde

Zbigniew

Nienacki

27

akal Prot. Prirodzene, e som ho zaviezol nasp do svojho

bytu a nhlil som sa na Ministerstvo kultry a umenia, aby
som informoval riaditea Marczaka o liste z Prahy.
Ale zaal som sanosami.
- Cel noc som nezamril oka. Ten ertovsk pes...
Rozpovedal som riaditeovi o vetkch akostiach, ktor
mi zavinil Protaz. Domnieval som sa, e riadite Marczak
prejav aspo omrvinku scitu. Lene on si takmer so za
dosuinenm chal ruky.
- No to si uijete, pn Tomasz. Vemi sa mi pi ten v
psisko. Vysnkoval vs z vlastnho gaua? Ndhern, nd
hern, - chechtal sa radostne. - Keby tak ete vedel chyta
paerkov starch ikon, mohli by sme ho zamestna na na
om oddelen. Ke vm obsadil miesto na gaui, me aj za
psacm stolom. o vy na to, pn Tomasz?
Nemal som chu na arty, lebo po noci strvenej v kresle
ma bolelo cel telo. Aby som zmenil tmu, vybral som
z vrecka list od pna Dohnala z Prahy a podal som ho ria
diteovi.
- Myslte si, e je to nejak stopa v naej zleitosti? sptal sa Marczak, ke sa oboznmil s obsahom listu.
- Pravdae, - prikvol som. - Zd sa mi, e to m e
b y stopa, ktor nechala banda paerkov.
- Pouvate vraz banda", o napoved, e mme do i
nenia s niekokmi osobami. A o ak nm vetky tie sta
rosti rob jeden lovek?
- Ach, na tom predsa vbec nezle, pn riadite. Ale
poda mojej mienky je do tejto zleitosti zapletench
niekoko osb. Predovetkm je to nejak mldenec na
motorke, ktor jazd po rzeszowskom okol a skupuje od
ud star ikony. Nemyslm si, e tento mldenec sm pre
va ikony cez dvoje hranc a predva ich vo Viedni. Skr
si myslm, e mldenec kupuje ikony pre niekoho inho
a hdam ani vbec nevie, e ikony potom pauj za hra-

nice. Teda u s v tom zaangaovan dve alebo aj tri

osoby...
Riadite Marczak zahmkal a hlboko sa zamyslel.
- Jedno mi tu nesed: ikonu dali do predaja v Prahe, a nie
vo Viedni. Azda s paerkom milie koruny ako ilingy?
Bezradne som roztiahol ruky.
- Toto neviem vysvetli, pn riadite. Ale ak prijmeme
predpoklad, e ikony sa pauj autom, treba bra do va
hy, e auto mus prejs cez dvoje hranc: posko-eskoslovensk a eskoslovensko-rakske. Nepoznme bliie
okolnosti, preto nm zostvaj iba domnienky. Lene
mono predpoklada situciu, e po bezpenom prechode
posko-eskoslovenskch hranc sa paerci zrazu dozve
deli, e na eskslovensko-rakskych hraniciach sprsnili
prehliadku ut.
- Nechali by ikonu u niekoho, km by sa nenaskytla lep
ia prleitos, - namietal Marczak.
- Mm in vysvetlenie. Vy nie ste majiteom auta, pn
riadite, a neviete si predstavi, koko velijakch akost
me vznikn, ke lovek ide svojm autom cez cudziu
krajinu. Niekto do vs naraz, rozbije vm auto a znemon
aliu cestu. Alebo sa vm jednoducho pokaz nejak s
iastka, ktor treba kpi. Prirodzene, aut, ktor id za hra
nice, s poisten. Ale km sa vybav poistka a km vm preplatia kodu, as plynie, vy sa nhlite a rozhodnete sa da
opravi auto na vlastn trovy a a potom uplatova poist
n. A za o mte kpi siastku, ktor sa pokazila? Na vet
ko treba peniaze a ete raz peniaze. Poda mojej mienky pa
erci sa v eskoslovensku dostali do takej situcie, e
museli preda ikonu, aby zskali koruny.
Riaditel Marczak chvu potichu uvaoval. Prstami bub
noval po psacom stole, strane mratil oboie a nieo si
mrmlal pod nosom. Ale napriek udctvu a mnohm
smienostiam bol to neobyajne mdry lovek, vynikajci

Zbigniew

Nienacki

29

odbornk a vborn organiztor. Pod jeho vedenm sa dob

re pracovalo, pretoe nikdy nehatil iniciatvu svojich pod
riadench.
- Shlasm, - povedal konene. - Pjdete do Prahy a vy
svetlte pvod ikony, ktor sa nachdza na Vdavskom
nmest.
- Mem cestova hoci aj zajtra. Ale o urobm so psom...
- trpil som sa.
- Pes? Zasa o psovi? - takmer zavral riadite Marczak.
A tak na ma zagnil, e som sa u nezmohol ani na je
din slovko. Nezostalo mi ni in, iba vybavi formality s
visiace s prevozom psa cez hranice.

1
TRETIA

KAPITOLA

Ako prekabti betiu * Dobrodrustvo poas cesty

Niekoko slov o krse Prahy Pes, ktor stri uterk
Ikona za ptnstisc korn Pn Dohnal a jeho dcry
ena, i mu Zjavuje sa superman
Protaz pohryzie magistra Skwarka a o z toho vznikne

D o Prahy som priiel na svojom prernom vehikli. Bolo

prekrsne slnen popoludnie, a pretoe som si vybral tra
su cez Szklarsku Porbu a tam som aj prenocoval, dorazil
som do ciea odpoinut, ale - ia - nie v najlepej nlade.
Celou cestou ma drdila prtomnos Protaza, ktor sa roz
tiahol na prednom sedadle a pozorne sledoval pohyby vo
lantu. Bez prestania som mal dojem, e kriticky pozoruje,
ako vediem auto. Z asu na as sa dokonca usiloval zauja
moje miesto a len karhavm hlasom som brzdil jeho
zmery.
Pred odchodom do Prahy som sa pokal zveri psa via
cerm znmym. Nalo sa aj zopr ochotnch. Pravdae,
postarme sa o tvojho pska," odpovedali na moje telefo
nick nvrhy. Lene karta sa hne obrtila, ke som Prota
doviezol a zazvonil pri dverch. Prekvapen tvre a protes
ty, to bol vsledok po zhliadnut pska".
Radej by som vzal tigra," vyhlsil jeden z mojich pria
teov. A druh dodal: Je to prekrsny pes. Ale, ia, nie som
krotiteom eliem."
Prot pri kadom nznaku nho rozchodu zaal vra
a ceri zuby. A ke sa mi ho konene podarilo necha v iz
be u jednho znmeho a potichu som vyiel na chodbu,

Zbigniew N ien acki

31

vrhol sa na dvere s takou silou, e ich jednoducho vylomil.

V povojnovch iniakoch nie s dvere dubov, ale bukaso
v alebo preglejkov.
Azda si ma obbil," pomyslel som si. Hoci, namojveru,
nedal som mu na to nijak dvod. Naopak, podarilo sa mi
ho dokonca odohna z gaua a musel spa na pripravenom
leovisku pri skrini.
Nemyslite si, e som toto vazstvo dosiahol odvahou ale
bo fyzickou silou. Nie, tak hrdina nie som. Stril som nos
do kniiek o psoch a z nich som sa dozvedel, e psy maj
vynikajci uch a neznaj vu nijakho parfumu. Prve
preto som v najbliej drogrii kpil parfum Alicja v aero
sole a nastriekal ho na gau. Ke Prot vyskoil na gau
a vtiahol do seba vu, kchol, prskol a zliezol. Ukzal som
mu na miesto pri skrini. Poslune si ta ahol a iste sa udo
val, e ja som si ahol na nieo tak strane zapchajce.
No o, lovek je inteligentn zviera. Ke som zistil, ako
mono Porta prekabti, hne som si kpil kolnsku. Kedy
kovek Prot nechcel splni mj rozkaz alebo ho plnil ne
ochotne, vybral som kolnsku a fkal som ho ou. Po neja
kom ase mi stailo iba stri ruku do vrecka a Prot splnil
kad mj rozkaz takho druhu, ako: sadni!", ahni!",
osta!", po!". Vrazn siahnutie rukou do vrecka takisto
brzdilo jeho mysly riadi auto.
Napriek vetkmu prtomnos obrovskho psa na ceste
ma vemi vyerpvala. Okrem toho sa mi pokazil zmok na
dverch a nemohol som auto zamkn.
V Szklarskej Porbe preto len-len e nedolo k neprjem
nej udalosti. Zastavil som pred hotelom a odiiel som do re
cepcie spta sa na von izbu. Prot v tom ase spal, unave
n cestou, a nebolo ho cez okno vidie. Aksi vrastok si
vimol, e som auto nezamkol, chcel vyui situciu
a ukradn fotografick apart, ktor bol v aute vone polo
en. Stril ruku do auta, a ocitol sa zoi-voi roztvorenej pa-

puli, z ktorej sa ozvalo stran vranie. Chlapisko odsko

il tak prudko, e sa potkol a natiahol, ak bol dlh, doluz
naky na chodnk. Vemi sa pritom doudieral, a ke som
vybehol z hotela, privolan Protovm basovm tekanm,
hnal sa dolu ulicou a vemi krval. Izbu som nedostal a spa
li sme s Protom vo vehikli na bonej lesnej ceste.
o bude s Protom v nezvyajne runej Prahe?" uvaoval
som cel as. Predstavoval som si mnoh nov akosti
a prve toto mi spsobilo zl nladu, v akej som voiel na
prask predmestie.
Praha - ako hdam viete - je prekrsne mesto a ozajstn
raj pre ud mjho typu, to zna zabench do starobylch
pamtihodnost. Historik umenia tu me strvi vea me
siacov a nikdy sa nebude nudi pri prehliadke mesta, ulc,
kostolov, galri.
Praha m vye tisc rokov a jej zaloenie, ako pri kadom
starom meste, je opraden povesou. Kan Libua, ktor
mala svoju pevnos na vyehradskej skale, pre posilnenie
obrany svojej krajiny rozkzala postavi pevnos na druhej
strane rieky. Okolo nej vzniklo mesto - Praha. Poves roz
prva aj o zlatej kolske eskch krov, ktor Libua ukryla
v prdoch Vltavy.
Mesto le na siedmich pahorkoch po oboch stranch
Vltavy, ktorej krsu tak nezvyajne a neopakovatene svo
jou hudbou vyjadril Bedich Smetana. Obidva brehy spja
vea mostov, ale hdam najkraj a pritom najstar je pre
slven Karlov most.
Ktor as Prahy je zaujmavejia a krajia: av, i prav
breh?
Neviem, a myslm si, e na tto otzku nik ned odpo
ve. Na avom brehu sa vypnaj Hradany, slvny prask
hrad so zmkami, palcmi a svtyami jedinenej krsy.
Na avom brehu le Mal Strana s malebnmi peknmi
ulikami a peknmi zhradami. Kad milovnk literatry

Zbigniew

Nienacki

33

namieri svoje kroky na vok Petn, kde v starom kltore

na Strahove je stav eskej literatry a Pamtnk nrodn
ho psomnctva. Prekrsny je ostrov Kampa s riekou ertovkou a domami vyrastajcimi z vody ako v Bentkach.
A prav breh? Star Mesto s ndhernou radnicou a ne
spotatenmi architektonickmi pamiatkami. Josefov idovsk tvr so starm cintornom a niekokmi synag
gami. Nov Mesto, Vclavsk nmestie - run centrum
mesta, Nrodn mzeum, Nrodn divadlo. Na pravom
brehu sa tiahnu aj zhrady Vyehradu.
Ak niekoho zaujmaj letopoty, mal by vedie, e naj
staria as je Star Mesto, lebo vzniklo ete v roku 1232,
km Mal Strana roku 1257, Hradany na zaiatku trnste
ho storoia a Nov Mesto a roku 1348. Prahu v minulosti
tvorili tyri mrmi ohraden mest s vlastnmi privilgia
mi. Bolo ich dokonca p, lebo jestvovala aj zvltna i
dovsk osada, Josefov, s vlastnou radnicou a vlastnou
vrchnosou. Treba si to pri prehliadke Prahy pamta a ne
udova sa, ak vm uku Staromestsk radnicu a potom
Novomestsk, Staromestsk nmestie a Nmestie Novho
Mesta alebo Malostransk nmestie. Boli to, ako som u
spomenul, tyri, dokonca p oddelench miest, ktor sa
zjednotili pomerne neskoro, a roku 1784. Josefov sa stal
asou Prahy ete neskr, a roku 1850.
Do Prahy som iel u druh raz. Z prvho pobytu, ktor
som vyplnil prehliadkami pamiatok, zostal mi v pamti ob
raz mesta neopakovatenej krsy. Putovanie po om je ne
prestajnm dobrodrustvom, lebo na kadom kroku vs za
sko pekn zkutie. Bolo by treba i tu dlh roky, aby ste
spoznali vetky krsne uliky, bulvre, nmestia aj nmestka.
ij tu udia neskonale milujci svoje mesto. S ochotn
v kadom ase vs povodi po ulikch, aby ste sa nauili
Prahu obdivova.

K takm patril aj pn Jaroslav Dohnal, ku ktormu som

cestoval. Vzdelanm bol - rovnako ako ja - historikom ume
nia, vea rokov pracoval v jednom z praskch mze, a te
raz - po prekonan choroby - bol na dchodku a privyrbal
si ako znalec v obchodoch s umeleckmi dielami. V jeho by
te na Paskej ulici ste si mohli prezrie vea staroitnost,
ktor zbieral dlh roky. Vdy tam panovalo ovzduie obdi
vu k starm vzcnym veciam. Jeho dcra, slena Helena Dohnalov, tie vytudovala dejiny umenia a bola kustdkou
v znmej Zlatej ulike, z ktorej urobili mzeum. Poas mj
ho predchdzajceho pobytu bola prve v cudzine, take
som ju nepoznal. Poul som vak, e je vemi pekn. Vied
la domcnos pnu Jaroslavovi, ktormu pred piatimi rok
mi zomrela manelka. Druh dcra, ptnsron Ludmila,
na otcov ia nechcela tudova dejiny umenia, ale filmov
kameru. Jednostaj sa motala po Prahe s kamerou. Jej mal,
krtke filmov zbery pn Dohnal premietal svojim hos
om. Tmou Ludmilinch prc boli prevane uliky a pa
miatky Prahy. To jedin - e filmovala Prahu - zmierova
lo otcov smtok, e nemala zujem o kariru umenovedca.
Pn Dohnal mal trojizbov byt na druhom poschod se
cesnho domu, prve oproti Staronovej synagge. Bol tak
pohostinn, e keby som ho navtvil hne po prchode do
Prahy, musel by som sa uho ubytova.
Ale nasahova sa k nemu s dogou, ktor mala chvost
ako policajn obuok? V Dohnalovom byte stli na poli
kch velijak pekn miniatry z porcelnu a keramiky. Je
din mvnutie Protovho chvosta by jemn vzdobu zmietlo z poliiek. Nie, s Protom som sa tam nemohol ukza.
Od ministerstva som dostal nejak koruny a mohol som
sa ubytova v hoteli. Ale dosta izbu v hoteli koncom jna?
To bol neskuton sen. Nezamieril som preto vehiklom na
Vclavsk nmestie, kde sa hrdo vypnali hotely ako Ambasador a Jalta.

Zbigniew

Nienacki

35

Nao by mi vlastne bol hotel i byt so tyrmi stenami

a stropom? Ve vo vehikli mm sklpacie sedadl a dos
miesta pre seba aj pre Prota.
iel som teda do kempingu na ulici U ledren 55a, za
platil som poplatok za parkovanie, osprchoval som sa, zje
dol som obedoveeru v kempingovej retaurcii, nakmil
som Prota a zatelefonoval som pnu Dohnalovi, aby som
mu oznmil, e som v Prahe.
Telefn zdvihla Ludmila.
- Ach, to ste vy, pn Tomasz! - zvolala nateene, ke som
sa predstavil. - Nech sa pi, hne prte k nm! Otec sa
bude vemi tei. Prve nie je doma, ale hne sa vrti. Aj
Helena. Ila na Pkopy kpi nejak darek pre magistra
Skwarka, lebo sa zoznmila s istm Poliakom, pnom
Skwarkom. Hal, preo mlte? Nepoujete ma?
Ludmila trkotala. Pravdae po esky. Viem po esky dos
dobre, teda som rozumel, o hovor. Ak som mlal, tak pre
in dvod. Jednoducho som cez okno telefnnej bdky,
ktor stla takmer uprostred kempingu, videl hf turistov
pri dverch do umyvme. Ten hf sa sprval vemi udne:
jedni od dver utekali, in sa k nim zakrdali a po chvli fujazdili ako zajace. Pomaly sa ma zmocovalo zl tuenie.
- Prdem. Hne k vm prdem. Len ten ertovsk pes... povedal som napokon do telefnu.
- Pes? - zaradovala sa Ludmila ete vmi. - Prte aj so
psom. Zboujem psov! Rozhodla som sa urobi zbierku fo
tografi psch tvr.
Zavesil som slchadlo a vybehol som z bdky. Zl tue
nie sa zmenilo na skutonos. Smerom od spch som zaul
stran tekot Prota.
Hba turistov sa ete stle motala pred dverami umy
vrne.
- Je to nejak ialen betia! Neuiel zo zverinca? o ak
je besn? je to pes? Kto to vie?

Tieto vkriky sa ozvali v najrznejch jazykoch. Po ne

mecky, po anglicky i po franczsky. Nejak Talian behal
pred dverami umyvrne, ivo gestikuloval rukami a vykri
koval:
- Santa Madonna, ten ns zoerie! Je to leopard, a nie
pes! Nie je tu nejak krotite zvierat?
Pretlail som sa cez zstup a voiel som do umyvrne,
kde alel rozzren Protaz.
- Ticho! Na miesto! o sa stalo? - skrkol som naho.
Prestal teka, znehybnel a priatesky zamval chvostom.
A potom zdvihol hlavu dohora a vrene pozrel na mj ze
len uterk, ktor visel v umyvrni. Veru, stril uterk, kto
r som tam nechal, a kadho, kto vchdzal do umyvrne,
upodozrieval, e chce uterk ukradn.
Zvesil som uterk z veiaka. Prehodil som si ho cez plece
a vyiel som z umyvrne. Krok za mnou, so zvesenmi ua
mi, kral Protaz. Hlik zvedavcov sa naakane rozostpil,
ale pes si nikoho ani nevimol a voiel do vehikla.
Podaktor zaali na ma vykrikova, ak strach im Prot
nahnal. Zastavil som sa a slune som vysvetlil po anglicky
a po nemecky, e mj pes nem rd, ak na ma niekto kri
. Vtedy me aj pohrz.
Otvoril som dvere na aute a povedal som Protovi:
- Sme v cudzine, chpe, ty pochbe? Ten uterk nestl
za to, aby si narobil tak hurhaj. Hanbm sa za teba.
Prot nairoko otvoril papuu a nahlas zvol. Dal mi naja
vo, e m rd tak zbavu, ak bola v umyvrni.
Cestou k pnu Dohnalovi som sa zastavil v autodielni
s prosbou, aby mi opravili zmku na dverch. ia, ukzalo
sa, e zmku opravi nemono, treba ju vymeni. A to boli
ochotn urobi a na druh de. Tak som musel alej jazdi
s pokazenou zmkou, o ma mohlo st pokutu, lebo za ne
zamknut aut na ulici vodiov pokutuj. Ke som sa do
stal na Pasku ulicu, pn Dohnal u stihol prs domov

Zbigniew

Nienacki

37

a akal ma vo svojej pracovni. Ludmila sa vrtela v kuchyni

a zaliala pre ns iernu kvu.
- Kde mte psa? - sptala sa hne vo dverch.
- Ach, pes... - mvol som rukou a neponhal som sa a
lej vysvetova, lebo som sa zhrozil pri mylienke, e bude
chcie, aby som Prota doviedol do bytu.
Naastie ma pn Dohnal hne zatiahol do pracovne,
kde boli koen kresl a vek kninica. V sklenej vitrne
hrali vetkmi farbami lky svreskho a menskho por
celnu, na stoleku stli prekrsne maovan nske vzy
a na stene viselo niekoko starch hodn.
- Priiel som do Prahy, len o som dostal v list, - po
vedal som, sadajc si do pohodlnho kresla. - Vemi ma za
ujma t halisk ikona. o ak to bude nejak stopa k ban
de paerkov?
Vzdychol si.
- Obvam sa, e som zaprinil zbyton poplach a vy iba
stratte kopu asu. Halisk ikonu, ako som vm u psal,
dal do predaja aksi Zdenk Blha. Po vaom liste som
upriamil svoju pozornos naho. Je to mladk, asi tak dvad
saron. Sptal som sa ho, odkia m t ikonu. Odpovedal,
e jeho otec ju kdesi splail hne po vojne a ikona leala
v komore medzi haraburdm. Vraj ke robil poriadok v ko
more, vimol si ikonu, a kee bol bez peaz, zaujmalo
ho, i ten star obraz nemono preda. A tak priiel do sta
roitnost, kde robm znalca. Ikonu ihne kpilo jedno
prask mzeum za ptnstisc korn.
- Mohol by som ju vidie?
- Pravdae, to sa d zariadi. Ete dnes zavolm riadite
ovi mzea.
- Vborne. A viete aj adresu Zdeka Blhu?
Pn Dohnal siahol do vrecka, vybral zpisnk, prelistoval
niekoko strn.
- Blha bva hne veda staropraskej pivrne U Kalicha.

Boli sme tam raz spolu, pamtte sa? Je to ten hostinec, do

ktorho chodil vejk z romnu Jaroslava Haka.
- Je to vynikajce, e ste si poznaili Blhovu adresu, poznamenal som. - Musm ho navtvi a poloi mu nie
koko otzok. Mono mte pravdu a mj teraj pobyt v Pra
he sa uke ako zbyton. Lene ak okolnosti okolo tej iko
ny bud in, ne Blha povedal vm, ktovie, i sa mi
konene nepodar dosta sa na stopu bande paerkov. Pri
rodzene, hdam vs nemusm zvl prosi, aby ste prinu
mjho pobytu v Prahe udrali v tajnosti.
Vtom do izby vola Ludmila s tckou, na ktorej stli dve
lky kvy. Dievina zaula moje slov, postavila tcku na
stl a vytavo sa na ns pozrela:
- Dobre som poula? Bola tu re o akejsi bande", o neja
kom tajomstve"? Tak sa mi vid, e sa tu kuje osi svetov,
a ja o tom nebudem ni vedie. Mojm snom je nakrti kri
minlny film a prve teraz hadm nejak nmet.
Pn Dohnal pozrel na ma a ja naho. Mali sme prvo
vyzradi dievine dvod mjho prchodu do Prahy?
- Pn Tomasz nie je kriminalistom, ale historikom ume
nia a pracovnkom Ministerstva kultry a umenia. Vid sa
mi, e som ti to u vysvetlil poas jeho poslednej nvtevy
u ns, - povedal pn Dohnal.
- no, tatko, - prikvla Ludmila. - Ale sasne si toko
narozprval o velijakch dobrodrustvch pna Tomasza,
e teraz, ke som poula slov banda" a tajomstvo", nie je
ak uhdnu, e pna Tomasza priviedla do Prahy nejak
fantastick vec. Vemi by som to chcela vedie. V opanom
prpade... - urobila vznamn pauzu, - ihne prechdzam
do Helenkinho tbora.
- A to je ak tbor? - sptal som sa zvedavo.
- Helenka je prvrenkyou Hnutia pre oslobodenie
ien, pn Tomasz, - ivo vysvetovala Ludmila. - Tvrd, e
mui si vyhradili najzaujmavejie zamestnania a nm ne-

Zbigniew

Nienacki

39

chali byt, kuchyu a vchovu det. Pokia ide o ma, ete

som sa nerozhodla, i sa mm prida k jej nzorom, alebo
zosta v tatovom tbore, to zna na strane muov...
- No ak takto stavia otzku, - rozosmial som sa, - tak ti
hdam zverme nae tajomstvo, vake, pn Jaroslav?
Ludmila sa mi videla krsna. Pn Dohnal bol nzky, ple
iv, tun, ona bola vysok, thla dievina, o hlavu vyia
ne otec. Lcne kosti jej trocha vynievali, preto sa mohlo
zda, e m akoby trojuholnkov tvr. Dlh svetl vlasy,
vek siv oi, koketn pohad a nezvyajne pvabn pohy
by napriek jej ptnstim rokom z nej robili enu. Pilo sa
mi, e ani obleenm, ani esom sa neusiluje napodobni
chalanov v jej veku. Nenosila vychan texasky ani na
vetky strany vyahan svetre, ale sukniku a blzku s krt
kymi rukvmi. Azda som konzervatvny, ale mne sa pi,
ke eny maj dlh a chlapi krtke vlasy.
A tak som Ludmilu zasvtil do vetkch detailov zlei
tosti, ktor ma doviedla a do Prahy. Prve som konil, ke
sa na chodbe ozvali hlasy. Domov sa vrtila druh dcra p
na Dohnala a s ou ten Poliak, ktorho Ludmila spomna
la, pn Franciszek Skwarek.
Priznm sa, e slena Helena Dohnalov urobila na ma
siln dojem. Mala hdam dvadsaes rokov. Tvaru jej st,
postave, rukm sa nedalo ni vyta, a vyznm sa v tom
ako historik umenia, ktor videl u mnoho krsy na obra
zoch majstrov. Slena Helena Dohnalov by mohla, poda
mojej mienky, pzova Botticellimu alebo Modiglianimu najm ten posledn kreslil eny s takmi vraznmi oami.
Ale tto mlad ena jemnej krsy sasne patrila k oraz
rozrenejiemu typu ien, ktor robia vetko, aby zamas
kovali svoju enskos. Namiesto dlhch gatanovch kuier,
ktor by mali krli jej hlavu, bola ostrihan na chlapca,
krtke vlasy si esala na cestiku. Nosila musk koeu,
pod krkom mala musk kravatu a priliehav modr oblek

muskho strihu, topnky s nzkym podptkom, takmer

musk. Nijak brou, nijak prste na ruke, nijak nra
mok. Na zpst jej avej ruky som si vimol pnske hodin
ky, z hornho vrecka jej trali okuliare s hrubm rmom.
Pn Skwarek, ktor ju sprevdzal, vzbudil vo mne pocit
zvisti. Vdy som chcel vyzera ako on, ale bol to, ia, ne
uskutoniten sen.
Mal som pred sebou tridsaronho mua, akoby super
mana vystrihnutho z americkho komiksu. Vysok, na
krtko vystrhan blondn s belasmi oami a mohutnou
gladitorskou postavou. Elegantn sako mu obopnalo iro
k, siln plecia, zvrazovalo ndhern hru.
Bol som si ist, e je portovec, nepije, nefaj, obas hlce
vitamny, chod zavasu spva, nevysedva nad knihami,
vea sa prechdza a vbec m zdrav ivotosprvu.
Pobozkal som jemn rku sleny Dohnalovej, potom
som zactil siln stisnutie oplenej muskej pravice.
- Franciszek Skwarek, - predstavil sa mi superman.
- Magister dejn. Je na tipendiu v Prahe. Pe doktorsk
prcu o rozekrucinoch, - dodala slena Dohnalov.
- Ach, no? - vyjachtal som.
Ve o som mal poveda? Slena Dohnalov vzbudila
mj obdiv, jej obleenie ma vak priviedlo trocha do rozpa
kov. Mohol by som ju presvedi, aby sa obliekala in?"
pomyslel som si. Ale hne som ten npad pustil z hlavy. Pri
tomto supermanovi som u sleny Helenky nemal nijak
ance.
Prve poloila na stl aksi nevek balk a rozbaovala
ho. Bola v om krojovan slovensk bbika, ktor pekn
Helenka kpila na pamiatku pnu Skwarkovi. Superman
chcel ukza, ak je spoloensk, a zaal ns zabva rozho
vorom:
- Radm vm pozrie na ulicu, - povedal zvunm mu
skm hlasom. - Priamo pred domom aksi blzon zapar-

Zbigniew

Nienacki

41

koval vemi smieny traga. Myslel som, e sa zjdem od

smiechu, tak ma rozosmial vzor toho auta. Boemj, o
len udia nevymyslia, ke sa nudia. V ivote som nevidel
ni ohyzdnejie. Nejak kared vrak sklepan na kolene.
U sa tam zbehol hf ud, ha, ha, ha, - smial sa ako
trombn.
- Hf ud? - znepokojil som sa.
Spomenul som si na nezamknut dvere a na Prota, kto
r zostal vo vehikli.
- Veru, kto prechdza okolo, kad vybuchne smiechom.
Chcete vidie to blznovsk straidlo?
Prikvol som.
- Pravdae. Zbehnem na chvu...
A vykroil som k dverm.
- Idem aj ja. S kamerou! - zvolala Ludmila. - Ak je to na
ozaj tak prera, tak si ho nafilmujem.
- Smiech je zdrav, - vyhlsil Skwarek a rozhodol sa ete
raz sa zasmia na vehikli.
iel s nami aj pn Dohnal. Nebol som vemi naden, le
bo radej by som sa bol nepriznal k tomu, e ohyzdn auto
patr mne. Predtm som priiel do Prahy vlakom a ani slov
kom som nespomenul svoj vehikel.
Vo tvorici sme vyli na ulicu, kde sa pn Skwarek znovu
rozrehotal.
Nijak hf ud tam nebol. Pravdae, tu i tam sa nejak
okoloidci pri vehikli na okamih zastavil, ale hne aj iel
alej.
V podstate som nemal Skwarkovi za zl, e mu je moje
auto tak smiene. Ve som si uvedomoval jeho vemi ud
n vzhad, a hoci som si na zvykol, inch mohlo okova
a mohli si z neho aj uahova. Predstavte si nieo v tvare
dlhho, irokho lna, nastriekanho striebornou farbou.
Miestami lak u popraskal a opadal, take ln pripomnal
fakatho harlekna. Na lne sa nachdza bda z nepremo-

kavho pltna, podobajca sa na stan s celuloidovmi

okienkami. Predn as vehikla je vybaven obrovskmi ref
lektormi z nejakho predpotopnho auta alebo priam zo
starej lokomotvy, zadn as je trocha nadvihnut, lebo za
krva vrtuu potrebn pri plavbe na vode. Celok pripomna
aksi udn hmyz so zdvihnutm brukom, aksi stran
larvu, ktor prve vyliezla z pekelnch eust. Ludmilina
kamera zabzuala. Pn Dohnal mykol plecami a povedal:
- Ach, staromdne autko. Teraz s tak ud v mde.
Skwarek sa prestal rehota tm svojm munm, trombnovm smiechom.
- ud? Skr prery. Vyzer ako... no, ako puvadlo, znova sa rozrehotal na svojom vtipe. - Len sa pozrite na tie
okienka, na t pltenn strechu, na tie kuky ako na dre
vrni!
Pritom chytil kuku v presveden, e dvere na aute s
zamknut. ia, neboli. Dvere sa otvorili a ako delostreleck
nboj jedinm obrovskm skokom z nich vystrelil Prot,
schovan v aute. Chytil rukv Skwarkovho saka a silnmi
zubiskami ho roztrhol. A ke sa prekvapen superman vy
dal na tek k mru domu, pes sa naho vrhol, zvalil ho
a potom sa postavil nad Skwarka s roztvorenou papuou.
- Prot! K nohe! - skrkol som prsne.
Neochotne poslchol mj rozkaz. S vranm poodiiel
nabok a potom na al rozkaz vliezol do vehikla.
- Paneboe, nestalo sa vm nieo? - znepokojen pn
Dohnal sa naklonil nad Skwarka, ktor leal na chodnku.
- Prepte, kpim vm sako, - zaal som prosebne a dv
hal som supermana z chodnka. - Je to moja vina. Mm po
kazen zmku na dverch.
- Tak to je ten pes, ktorho ste spomnali! - pochopila
Ludmila. - A to je vae auto. Preto vs volaj pn Tragik". U je mi to jasn. Kedysi som sa ptala otca na vau
prezvku, ale nevedel mi ju vysvetli.

Zbigniew N i e n acki

43

- Pome hore, - zavelil pn Dohnal, ke videl, e sa oko

lo ns u zhromadilo niekoko senzciechtivch ud.
Skwarek sa zdvihol z chodnka, opril si oblek a obzeral
si roztrhan rukv.
- Na cudzom aute neslobodno otvra dvere, - upozorni
la ho Ludmila.
- Krv... - zajaal magister Skwarek, ke si odtiahol roz
trhan rukv.
Tak vemi zbledol, e som si pomyslel: Omdlie." Pn
Dohnal ho hne chytil pod pazuchu a zaviedol hore do
bytu.
Nevedel som, o teraz urobi, a bezradne som sa obzeral
na vetky strany. Bl som sa znova necha psa vo vehikli, ale
zavies ho k Dohnalovcom? Aby ete raz napadol Skwarka
alebo porozbjal aky pna Dohnala?
- Zoberte psa hore, - rozhodla Ludmila. - Ak sa bude zle
sprva, zatvorme ho do kpene.
Kpea? no, to vymyslela dobre. Radej nechm ne
zamknut auto na ulici ako ma v om str - hrozn be
tiu. Okrem toho sa musm zaujma aj o pohryzenho su
permana.
Chytil som psa za obojok a spolu s Ludmilou som vybe
hol hore. Prota som zatvoril do kpelne a nazrel som do
pracovne pna Dohnala, kde na irokej pohovke odpoval
pn Franciszek Skwarek. Oi mal primren, leal bez sa
ka, s vyhrnutmi rukvmi koele. Slena Helenka mu ob
vzovala ruku.
- Je mi to, prepte, - zaal som odprosujco.
Skwarek otvoril oi.
- To sako som kpil v obchode Na Pkop. Dal som za
fru peaz, - ozval sa ponuro a povedal sumu.
Vybral som nprsn taku a s akm srdcom som odtal
peniaze. Takto vdavok urob riadnu trhlinu v mojom roz
pote. Lene o som mal robi? Poloil som bankovky na stl.

Vola Ludmila s filmovacou kamerou v ruke.

- A vy o? Omdleli ste? - udovala sa, hadiac na Skwarka. - Ve ten psk sa vs sotva dotkol.
- Neznam pohad na krv, - zamrmlal Skwarek.
- Vak krv vbec nevidie, - usdila Ludmila, ke nazre
la pod obvz.
Slena Helenka sa oborila na mladiu sestru.
- Pn Skwarek preil ok, - zaala ho ospravedlova
a pritom na ma poriadne zagnila. - Ten pes vraj vyskoil
z auta tak prudko, e lovek mohol dosta aj srdcov in
farkt.
Pn Dohnal sa rozhodol, e je naase, aby sa ozval. Ma
gister Skwarek aj ja sme boli hosami v jeho dome a on bol
slunm hostiteom.
- Hne bude veera, vake, Helenka? - obrtil sa na dc
ru. - Dfam, e pnu Skwarkovi zaraz bude lepie, a to, o
sa stalo, nebude ma vplyv na nae vzjomn vzahy. Pes,
ak sa nemlim, je v kpeni.
- no, - prisvedila Ludmila. - Hne idem za nm, na
filmujem ho.
- Opatrne, me vs pohrz, - vystrhal som ju.
Ale Ludmila iba mvla rukou.
- Nebojte sa. Je to vemi jemn psk.

Zbigniew

Nienacki

45

TVRT

KAPITOLA

Vlmanie v Zlatej ulike V zdravom tele zdrav duch

Mu s elektronickm mozgom
Spolonos genilnych ud Mensa Inteligenn test
Tajomstvo striebornho plieku Sa inteligencie
a vedomost Sasn dobrodrustvo

Slena Helenka pripravila vynikajcu veeru. Pri jedle

sme sa rozprvali o najrznejch veciach, aby sme o naj
skr zabudli na neprjemn incident. Pn Skwarek sa c
til trochu hlpo, e sa tak vysmieval mjmu vehiklu, mne
bolo neprjemn, e ho pes napadol. A navye mi bolo
smutno, lebo pekn slena Dohnalov sa mohla na ma
hneva, e Prot sa zachoval k jej milovanmu tak bez
ohadne.
Pn Dohnal neprezradil dvod mjho prchodu do Pra
hy, ale naznail Helenke aj pnu Skwarkovi, e pracujem na
Ministerstve kultry a umenia a zaoberm sa ochranou pa
miatok. Rozhovor sa krtil okolo pamiatok najm preto, e
slena Helenka ako kustdka Zlatej uliky nie tak dvno za
ila vlmanie do jednho malikho domeka, v ktorom je
mzejn expozcia.
- Zlat ulika, ako ste u pouli, - vykladala, - je poda
tradcie miestom, kde za ias cisra Rudolfa Druhho b
vali a ili velijak mgovia a alchymisti. A hoci to iste nie
je pravda, predsa ke Zlat uliku zretaurovali, v jednom
domeku sme vytvorili alchymistick dielu. Sstredili
sme tam star zariadenie alchymistov, velijak tgliky,
retorty a in exponty. Jeden naivn mlad lovek navi-

domo uveril, e sa tam vyrba zlato, v noci vykrojil ok

no, voiel dnu a ukradol ksok sudy, ktor povaoval za
zlato. Okrem toho ete potiahol aj strieborn plieok.
Chytili ho, ke sa chystal vyliez cez okno aj s korisou. Za
ten ksok sudy a za strieborn plieok by nebol dostal
od nikoho ani derav gro. Ale pre ns mzejnkov ten
plieok m vek hodnotu, lebo kedysi patril slvnemu
alchymistovi Kelleymu.
- Veru tak, - prikvol pn Dohnal. - Vea mladch
ud ete nepociuje nleit ctu k mzejnm predme
tom.
Magister Skwarek zaviedol rozhovor na celkom in t
mu. Zaali sme rozprva o porte.
- Vemi si cenm fyzick kultru, - tvrdil. - Kad rno
cvim. Naahujem pruiny. Aj vm to odporam, - obrtil
sa na ma. - Vimol som si, e sa trocha hrbte. Cvienie vy
nikajco narovnva postavu.
Napajedil ma, len o je pravda. A trafil klinec po hlavi
ke, lebo naozaj sa trocha hrbm.
- Jednostaj sliepam nad knihami, - zahundral som.
- Och, ja aj to robm, - odvetil Skwarek. - Jedno dru
hmu nepreka. V staroveku sa hovorilo: Mens sana in
corpore sano," o zna: V zdravom tele zdrav duch." In
telektulny rozvoj mus s ruka v ruke s fyzickm roz
vojom.
Slena Dohnalov pohdavo nadula svoje pekn stok
a vyhlsila:
- Kolegyne sa ma niekedy ptaj, ak je mj musk
idel a preo som sa doteraz nevydala. Hovorm im, e naj
vmi si cenm inteligenciu. Pri vydaji nebudem hadie
na krsu mua, ale na jeho intelekt.
- Ste vnimon, - ocenil som.
- Veru, mozog je najdleitej, - zopakovala slena
Dohnalov.

Zbigniew

Nienacki

47

- Tak sa vydaj za elektronick mozog, - zachichotala sa

Ludmila.
- Bu ticho! - zahriakla ju Helenka. - o ty o tom me
vedie? Si na to mal. Myslm si tie, e aj u ien treba oce
ova inteligenciu, nie krsu.
- Ach, o to vravte! - zvolal som udiven.
Slena Dohnalov si ma premerala prsnym pohadom.
- Veru tak, pane. V poslednch rokoch som sa o tom h
dala s mnohmi mldencami a mumi. Ke som sa roz
hodla tudova dejiny umenia a okrem toho som sa zapsa
la na sanskrt a hebrejinu, bez prestania som povala
zlostn poznmky: Nao vm bude sanskrt, slena Dohna
lov? Tak pekn ena sa m vyda a ma kopu det, nie tu
dova hebrejinu." Je to poburujce, vake? A ke som sa
po skonen tdia ila prihlsi na Ministerstvo kultry,
tak mi najprv aksi radnk povedal: Prepte, ale hereky
spadaj pod divadeln oddelenie, a to je o poschodie vy
ie." Zistila som, e krsa ene preka.
Teda toto a trpi," pomyslel som si.
- Domnievam sa, - ozval sa Skwarek, - e jedno druh
mu nekod. Mono by aj peknm, aj mdrym. V spolo
nosti Mensa" som stretol vea mimoriadne inteligentnch
ien, ktor boli aj mimoriadne krsne.
- Mensa? - sptal sa pn Dohnal. - A to je o za spolo
nos?
- Nepouli ste o Mense? - udoval sa Skwarek. - Men
sa, z latininy jedlensk stl", je diskusn krok. Zo
skupuje neobyajne inteligentnch ud, teda takch, o
zskali 132 bodov poda testu Stanford-Bineta alebo vye
148 bodov poda Catellovej stupnice. ia, sotva dve per
cent ud na svete sa vyznauj mimoriadnou inteligen
ciou. Spolonos Mensa m iba dvadsatisc lenov: dva
nstisc v Spojench ttoch, tri a pol tisca vo Vekej
Britnii, sedemsto vo Franczsku a v inch krajinch.

U ns idely Mensy nie s ete rozren, podaktor ani

o nich nevedia. A zatia t spolonos vykonva vea dob
rho, umouje mimoriadne inteligentnm uom pre
diskutova problmy, ktor ich znepokojuj. Jednou z ak
ci Mensy bolo zaloenie mesteka a koly na Siclii pre
mimoriadne nadan deti. Prirodzene, nemusm zdraz
ova, e podmienkou prijatia do Mensy je nadpriemer
n rozumov schopnos, o sa overuje pecilnymi testami. Pokia ide o ma, rd by som sa vm priznal, a nie
bez hrdosti, e som prijmac test splnil.
- Ach, ak koda, e neviem, z oho sa ten test sklad, vzdychla si slena Dohnalov, ktor tak vemi oceovala in
telekt.
Magister Skwarek siahol do nprsnej taky a vybral z nej
nevek lstok.
- Toto je prijmac test na overenie, i niekto m vynika
jcu inteligenciu. Chcete si preska svoje schopnosti,
slena Helenka? Hdam aj vy? - obrtil sa na ma.
Potom zaal vysvetova test.
- Cel vec je v tom, e mte podiarknu sprvnu kresbu.
Bu a", alebo "b", c", i d". Kto m chu, me sa do toho
pusti. Tu je test:

Zbigniew

Nienacki

49

Slena Dohnalov bez dlhho rozmania podiarkla

v tyroch radoch po jednom obrzku. Ja som sa dos dlho
prizeral kresbm v texte a usiloval som sa ich nejakm sp
sobom pospja. Ale ako sami vidte, nie je to ahk. Ko
nene som podiarkol tyri kresby, ktor - ako sa mi zdalo
- si boli najbliie.
Pn Skwarek sa pozrel na nae rozltenie a potom skep
ticky zavrtel hlavou.
- S poutovanm musm kontatova, e ani jeden z vs
nem mimoriadnu inteligenciu. Sprvne rieenie je: 1d, 2c,
3b, 4c.
Nespen vsledok testu ma vbec netrpil. Nikdy som
sa nepovaoval za loveka s vynikajcimi rozumovmi
schopnosami. To, o in dosiahli pomocou nezvyajnch
schopnost, ja som musel, ako sa hovor, vydrie. Mm iba
detektvny talent, aj to len vo vemi zkom odbore, vo ve
ciach, ktor sa viau na umenie.
Sleny Dohnalovej sa dotklo, e nedosiahla viac ne prie
mern vsledok.
- A vy, pn magister? - zabdla do Skwarka. - Dokzali
ste mimoriadny intelekt a zodpovedali ste sprvne otzky
testu?
- no, slena. Prve preto mm ndej dosta sa niekedy
medzi ud z Mensy".
- Jednm slovom, ste naozaj genilny, - pokraovala
slena Dohnalov.
- Ach, nepreceujme to, - skromne sa usmial Skwa
rek.
- Ak teda mte vynikajce rozumov schopnosti, hdam
sa vm podar rozlti t historick zhadu, nad ktorou si
oddvna mrne lmem hlavu. Poprosila som otca, aby pr
leitostne s ou oboznmil aj pna Tomasza, milovnka po
dobnch hdaniek. Ale mono si obaja overte, ako vm
pracuje siv mozgov kra.

Pri tchto slovch vybrala z vrecka svojho saka mal strie

born plieok.
- Nepochybne patril slvnemu alchymistovi Edwardovi
Kelleymu, je na om vyryt jeho meno. Preto som plieok
umiestnila v zrekontruovanej alchymistickej dielni v Zlatej
ulike. ia, neviem nvtevnkom vysvetli, na o slil.
- To je ten plieok, ktor mal by ukradnut z dielne? sptal som sa.
- no. Ksok sudy a tento plieok chcel ukradn aksi
Zdenk Blha, - odvetila slena Dohnalov.
V tom okamihu sme si s pnom Dohnalom ukradomky
vymenili pohady. Azda to bol ten ist Blha, ktor predal
halisk ikonu?
- No, je to vemi zaujmav, - zamrmlal som a natiahol
som ruku za predmetom, ktor leal na stole.
Cestou k plieku sa moja ruka streda s rukou magistra
Skwarka.
- Prijmam vau vzvu, slena Helenka, - povedal Skwarek. - Vezmem si ho do hotela a pousilujem sa da vm zaj
tra vysvetlenie.
- Vborne! - poteila sa slena Helenka. - Ale zd sa mi,
e aj pn Tomasz m zujem o tto vec.
- Pravdae. S vekou radosou, - prisvedil som.
Mal dla sleny Helenky prikryla plieok leiaci na
stole.
- Plieok zostane tu, u ma, obaja si prekreslite vetko,
o je na om vyryt. Zajtra mi prinesiete svoje rozltenie.
Shlaste?
- Vborn zbava! - zvolala Ludmila. - Ako televzny
kvz.
Magister Skwarek nebol spokojn s takm obratom veci,
lebo - ako vyhlsil - nevie kresli. Lene Ludmila mu vemi
rchlo prekreslila npisy z plieka. A ja som si sm odkreslil vetky npisy, cifry aj udn kresbiku.

Zbigniew

Nienacki

51

Takto vyzerala jedna strana plieka:

A takto vyzerala druh.

Papier s kresbami som si starostlivo zloil a schoval do

nprsnej taky.
- Pousilujem sa dozajtra njs vysvedenie, o znaia sla
a kresby na plieku, - prisbil som.
Skwarek pohdavo mykol plecami.
- Zajtra? Ja mem da rozltenie ete dnes.
Slena Helenka naho pozrela s neskrvanm zujmom,
o mu vemi polichotilo.
- Dnes? - znova mykol plecami a zaal prelicitovva sm
seba. - Poksim sa rozlti tto hdanku hne teraz.

Vybral som papier s kresbami, pozrel som si ho a vzdy

chol som:
- ia, nemm tak vynikajci intelekt ako magister
Skwarek a potrebujem na to as dozajtra.
- Ale prirodzene, tak sme sa dohodli, - shlasila slena
Helenka. - Pni, prdete k nm zajtra na obed a vtedy sa do
zvieme od kadho z vs, na o, poda jeho mienky, slil
plieok Kelleymu.
A druh slena Dohnalov, ie Ludmila, dodala:
- Najlepie bude, ak pn Tomasz aj pn Skwarek napu
svoje rozltenie na lstok a odovzdaj mi ho pred obedom.
Ja potom obsah lstkov pretam. Tak to bva v televznych
kvzoch.
Peknou tvrou pna Skwarka sa mihol tie nepokoja.
- No o, - po tret raz mykol plecami, - musm s tm s
hlasi. Hoci, pokia ide o ma, rozltenie napem na ls
tok ihne a odovzdm ho slene Ludmile.
Vytiahol zpisnk, vytrhol z neho lstok a chvu na osi
psal.
Priznm sa, e som ho pozoroval s ozajstnou iarli
vosou. Bol nielen vemi pekn a urasten ako superman,
ale dozaista m aj vynikajci intelekt. Bleskove rozl
til zhadu, km ja som ete ani netuil, ako sa do nej
pusti.
Pozrel som sa na hodinky a zatvril som sa, akoby som
zrazu zistil, e sa niekam vemi ponham. V skutonosti
som sa chcel o najskr pusti do ltenia zhady.
- Je u neskoro. Dovolte, aby som sa rozlil... - povedal
som, vstvajc od stola.
Pn Dohnal ma odprevadil k dverm. Za nami vybehla
Ludmila.
- Vimla som si, ako ste vznamne mrkli na otca, - za
epkala vytavo. - Azda znova predo mnou nieo tajte?
- Ach, Ludmila, z oho ma upodozrieva? - ospravedlo-

Zbigniew

Nienacki

53

val som sa. - Sme a budeme lojlni spolupracovnci. H

dam si poula, o spomenula tvoja sestra. Uviedla meno
mldenca, ktor sa vlmal do mzea v Zlatej ulike.
- Blha, - prikvol pn Dohnal.
- Ve to. Bude treba zisti, i to nie je ten ist Blha, kto
r predal halisk ikonu.
- Zajtra rno sa sksim spoji s polciou, - prisbil pn
Dohnal. - Dozviem sa adresu vlamaa. Ak bude rovnak,
budeme ma istotu, e ide o t ist osobu.
Dohovoril som sa s pnom Dohnalom aj s Ludmilou, e
sa stretneme o dvanstej napoludnie pri pomnku sv. Vc
lava na Vclavskom nmest. Potom som otvoril dvere na
kpeni a vypustil som Prota.
Vyskoil prudko, akoby ho bol pochytil amok. Ouchal
pna Dohnala aj Ludmilu, potom nhle odbehol k dverm,
labami stisol kuku a vrazil do izby.
Zaul som vresk mladho historika:
- Odoete t besn betiu! o odo ma chce?
Pes vral, Skwarek krial. Vrhol som sa do izby, chytil
som Prota za obojok a odtiahol som ho od Skwarka. Pes
mal vek chu ete raz pohrz mimoriadne inteligentn
ho historika. Ako vidie, zapamtal si, e ten lovek otvoril
dvierka na aute, a v jeho rozume sa to spjalo s myslom
kradn.
Ospravedlnil som sa za zmtok a opustil som byt Dohnalovcov. Ke pes vliezol do auta, povedal som mu:
- Zanam a ma oraz menej rd...
Lene vek doga nevyzerala, e by ju moje slov trpili.
Otvorila papuu a vyvalila obrovsk, dlh erven jazyisko.
Cestou som kpil dve fae mlieka, niekoko eml a tri
pekiky.
V kempingu som Prota ponkol pekikmi a emle som
mu nadrobil do mlieka. Vehikel som postavil celkom do ro
hu kempingu, o najalej od tu i tam postavench stanov.

Rozloil som sedadl v aute. Od Prota som sa ohradil ta

kou, zaplil som lampu, ahol som si na brucho a zaal som
tudova obidve kresbiky.
Nastala noc. Kemping zaspal, pekn Praha pomaly us
nala. Hodiny sa mali a v mojom aute stle svietilo svetlo.
Prv prask noc bola pre ma bezsennou...
Azda niekto z vs, moji mil itatelia, rd lti rbusy
a krovky? Ak no, nech sksi so mnou vysvetli tajomstvo
striebornho plieku Edwarda Kelleyho. To je hdam naj
krajia zbava: poka sa spolu s hrdinom knihy njs rie
enie zaujmavej zhady.
...Dovote teraz autorovi niekoko slov.
V listoch sa ma spytujete, kde njs ozajstn dobrodru
stvo. Ste smutn, e vm neklope na dvere tak asto ako p
nu Tragikovi. Saujete sa, e vrece s dobrodrustvami sa
vm zd przdne.
Nie, to nie je pravda. Skonil sa len ist typ dobrodru
stiev. Na svete u niet traperov, nik nebojuje s Indinmi, cez
dungle Amazonky sa buduj obrovsk autostrdy. V le
soch nemono zapaova ohne, ani stany nemono stava
kdekovek, iba na urench miestach. V riekach a jazerch
je oraz menej rb. Zanik obraz starho romantickho
dobrodrustva trampa-tulka.
To vak neznamen, e dobrodrustva u niet. Je a ak
na vs. Len sa vemi zmenil jeho charakter. Nemono na
plti preplva ocen. Na dobytie vehr sa treba dlho pri
pravova v horolezeckch kluboch. Vek dobrodrustvo
v africkej dungli njde dnes nie tulk, ale lekr, ktor ide
do Afriky bojova s tropickmi chorobami.
Vemi vs prosm, vysvetlite zhadu striebornho plies
ka. Mte predsa k dispozcii tie ist daje, ak m aj pn Tomasz. Dve kresby...
Lene pn Tomasz je umenovedcom. Je lovekom za
benm do histrie. Jeho zbraou je veda a schopnos vy-

Zbigniew

Nienacki

55

uva ju. Aby ste preili podobn dobrodrustv, muste

najprv nazhromadi vea vedeckch poznatkov. Tak je
pravda o sasnom dobrodrustve!
Leal som vo vehikli a rozmal:
Plieok patril Edwardovi Kelleymu, lebo je na om vyry
t jeho meno.
Edward Kelley. Kto to bol? V akch asoch il? m sa za
oberal?
Bol Anglian. il v rokoch 1555 - 97. Na plieku bola vy
ryt slica 1596. Je to asi dtum. Teda plieok bol vyroben
najpravdepodobnejie rok pred Kelleyho smrou.
Kedysi som tal knihu poskho historika Aleksandra
Kraushara vydan roku 1888 s nzvom: ary na dvore
Bthoryho". Bolo to rozprvanie o dvoch anglickch m
goch: o Johnovi Deem a Edwardovi Kelleym. John Dee
bol majiteom zzranej kritovej gule, v ktorej sa pod
vplyvom tajomnch zaklnan zjavovali duchovia. Dee sa
s nimi rozprval a tieto diputy spisoval vo zvltnej kni
he. Jeho zpisy pretrvali do dneka v Causobonovom
diele.
John Dee si pribral za pomocnka alchymistu Edwarda
Kelleyho. Obaja asto cestovali do cudzch krajn a do
stali sa aj do Poska na dvor Bthoryho a do iech na
dvor Rudolfa Druhho, cisra, ktor sa vemi zaujmal
o alchmiu.
O oboch mgoch niektor historici tvrdia, e boli vyzve
dami anglickej krovnej Albety a posielali jej informcie
zo zahraninch dvorov.
Lene o to m spolon so striebornm pliekom, na
ktorom s vyryt sla a udn kresba?
Kelley bol alchymistom. Ako mnoh vtedaj alchymisti,
usiloval sa vyrobi kame mudrcov", ktor by zmenil ak
kovek kov na zlato. Alchymisti a ernokanci sa zaobera
li aj vrobou velijakch talizmanov...

Ale o zna ten udn znak podobajci sa na tvorku ale

bo na stoliku obrten hore nohami?

Poznal som ho dos dobre, u viackrt som sa s nm stre

tol. Tajomn rd templrov ho pouval na oznaenie ne
bezpeenstva, nachdzame ho na cestch v miestach, kde
boli velijak pasce a padacie dvere. Poda Jacka Kolbuszewskho, autora vbornej knihy o hadaoch pokladov
v sedemnstom a osemnstom storo, tento symbol po
uvali hadai pokladov v horch na oznaenie vemi ne
bezpenho priechodu na ceste k jaskyni so zlatou ilou
alebo s drahokamami. Ale na Kelleyho plieku mal asi in
zmysel. Pred akm nebezpeenstvom by vystrhal ernok
ank?
- Moment... moment... - hundral som si popod nos.
A zrazu som si spomenul. Ve ten znak je vemi star. Km
sa stal symbolom nebezpeenstva, oznaoval a ete stle oz
nauje nieo celkom in. Je to symbol planty Jupiter.
Toto s symboly jednotlivch hviezd a plant:

Spomenul som si na kniku o talizmanoch od Cornelia

Agrippu s nzvom Magick diela, vydan v Berlne roku
1921, ktor som kedysi tal.
Jupiter. Talizman Jupitera. Magick tvorec Jupitera.
- Teplo, teplo, horco... - epkal som si.
Pozorne som si prezrel sla na plieku. Ke sa spotali

Zbigniew

Nienacki

57

obidva rady, set kadho z nich bol 34. Ak je to magick

tvorec, potom aj set kadho vodorovnho radu mus
by 34.
ia, nebolo to tak.
Preo?
Ete chvu, a zrazu mi svitlo v hlave. Mal som do inenia
s polovicou Jupiterovho talizmanu. Niekto rozlomil magic
k tvorec. A muselo to by vemi dvno, azda ete v asoch
Kelleyho, lebo hrana na lome kovu stihla sernie takisto
ako ostatn okraje.
Rovnako aj kresba na druhej strane plieka, ktor zn
zoruje udsk postavu pod palmou, i skr pod polovi
kou palmy, akoby tie naznaovala, e ide len o polovicu
kresby.
A ete t druh udn cifra: 5357. i to nie je tie nejak
dtum? Nie, asi nie. Ve rok 5357 ete nebol.
Nebol. V naom kalendri. Ale naprklad v idovskom
kalendri?
Potichu som si zapskal a vemi spokojn sm so sebou
zaplil som si cigaretu. Zajtra mem slene Dohnalovej oz
nmi, e plieok je polovicou Jupiterovho talizmanu, ktor
vyrobil Kelley rok pred smrou. Dtum vyryt poda nho
kalendra je potvrden kalendrom idovskm.
Keby sa nala druh polovika talizmanu, mono aj kres
ba by bola jasnejia, lebo teraz ako vysvetli jej zmysel. Vi
die iba nejak udsk postavu pod palmou.
Pomaly zaalo svita. Zhasol som svetlo a zaspvajc som
si pomyslel:
Svojm spsobom m Skwarek asi vynikajci intelekt,
ke mu stailo na plieok iba pozrie, a uhdol tajomstvo.
Alebo to bol iba bluf a zajtra sa uke, e zhadu som roz
ltil len ja?"

P I ATA

KAPITOLA

Z Bakovho dennka

kolsk rok sa skonil. U som tretiak, gymnazista. A to

bez trojky na vysveden. Zajtra vyrazme do Bieszczad.
Kpil som si hrub, ale zky poznmkov zoit, ktor sa
mi dobre vmest do plecniaka. Poda rady pna Tomasza
budem si v om zaznamenva vetky zaujmavejie zit
ky z nho vletu. Tak opis trasy me by uiton aj pre
skautsk asopis.
Neviem, i si na vlete njdem as na dlhie poznm
ky, preto dnes predstavm vetkch astnkov naej
vpravy.
Na prvom mieste je to n vedci, zemepisr pn profe
sor Hilary S. Vytudoval na Kopernikovej univerzite v Toru
ni, m dvadsadev rokov, je slobodn a ako tvrd, km si
nezalo rodinu, bude kad rok trvi leto na pech trach
po vlasti. Pochvlil mj pln vletu do Bieszczad.
Profesor Hilary sa mi zd vnimonm uiteom. Zdru
je sa medzi mldeou nielen v kole, ale aj poas przdnin.
V budcom kolskom roku chce s niekokmi chlapcami
v kolskch dielach zhotovi plachetnicu a na alie
przdniny sa vyber na mazrske jazer. Je to vborn ui
te, vak?
Profesor Hilary je strednej postavy, irokoplec, nos oku-

Zbigniew

Nienacki

59

liare a krtku iernu briadku. Rd si oblieka zelen vojen

sk koele, zelen kravatu a iernu baretku.
A teraz je rad na mne. Volaj ma Baka, vraj vyzerm ako
dieva. Myslm, e to nie je pravda, nosm nakrtko ostri
han vlasy a onedlho sa zanem holi. Tou prezvkou nie
som naden, ale ani sa pre u neuram.
Ostatn chlapci - to s iaci nich tried, povine dva
nsron, iba jeden m trins. S skauti, ale tohto roku
nebolo v tbore dos miesta pre vetkch chlapcov z naej
koly, a tak mylienku usporiada vlet vemi ocenili
a shlasili s ou. Dostali sme aj nejak vstroj, ako naprk
lad plynov vari, plynov bomby, a dokonca osem stano
vch dielcov, ktor chrnia pred daom ako pelerny a s
asne z nich mono postavi tyri mal stany.
Ke sme sa po vyuovan zili v kolskom klube a doiel
profesor Hilary, aby spoznal vetkch lenov mjho dru
stva, zvolal: Je vs sedem? Ako dn v tdni." Vemi sa nm
to zapilo a rozhodli sme sa, e sa pomenujeme poda jed
notlivch dn. Bolo okolo toho vea smiechu, lebo kad
de v tdni bolo treba charakterizova a njs pre vhod
nho menovca. Neviem, i s tie charakteristiky sprvne,
ale prezvku Pondelok" dostal chlapec, ktor sa vdy tvri
nespokojne (lebo v pondelok sa nm nechce s do koly),
na Utorok" a Stredu" pokrstili dvoch chlapcov, ktor sa ne
vyznauj nim zvltnym, tvrtkom" sa stal najtunej
z chlapcov, Piatkom" zasa najusilovnej, najlep iak, So
bota" prischlo najveseliemu (sobota je vesel de, lebo po
nej prichdza nedea, vak?) a Nedea" najlenivejiemu
(ve neden diea" je tak, ktormu sa nechce robi). Spo
lu s profesorom Hilarym je ns dev, to sta aj na vpravu
do divoiny.
Profesor Hilary vyuil prleitos a vykladal nm o kraji,
cez ktor budeme putova. Nieo som si z jeho vkladu za
psal.

Bieszczady tvoria juhovchodn as Poska. Je to origi

nlne a rozahl pohorie, tvoriace as Vchodnch Beskd.
Bieszczadsk hory sa nevyznauj vekou vkou, najvy
vrch Tarnica m iba 1348 metrov nad rovou mora. Na
mnohch horskch chrbtoch mono njs rozsiahle poloniny, ie obrovsk poany pokryt kvetmi alebo tvrdm pies
kovcom.
Pohorie Bieszczady od nepamti patrilo Posku. Ale
okrem obyvateov poskej nrodnosti bvali tu aj Bojkovia
a Lemkovia, zvltne etnick skupiny, kultrou a jazykom
blzke ukrajinskmu obyvatestvu. Napriek tomu sa Lem
kovia i Bojkovia vdy povaovali za poskch obanov. Ke
v roku 1918 bol zvolan do Sanoku ukrajinsk zjazd a iadal
odtrhnutie tohto kraja od Poska, v Lupkowe sa uskutonil
zjazd Lemkov a Bojkov, na ktorom sa vyslovili za zotrvanie
v Posku. Tak sa aj stalo.
Potom predsa prilo obdobie stranch vinov. Vypukla
vojna, nastali roky okupcie. Hitlerovcom zlealo na tom,
aby medzi obyvatestvom vyvolali ovzduie konfliktov, te
roru a strachu. Ukrajinskch faistov vyzbrojili a dovolili im
prenasledova tch, o snvali o slobodnom Posku. Tto fa
isti zaali medzi Lemkami a Bojkami rozirova protiposk propagandu, kopili mohylu, pod ktorou malo - ako
tvrdili - Posko navdy zahyn. Vea ud im sadlo na lep
a dalo sa unies vlnou nrodnostnej nenvisti.
Hitler bol porazen, vzniklo nov Posko. Lene hitlerov
cami vborne vyzbrojen ukrajinsk faisti zorganizovali
v Bieszczadch ozbrojen oddiely do takzvanej Ukrajinskej
povstaleckej armdy. V tchto podmienkach teror ete
vzrstol. Poliakov zabjali, posk dediny plili, vradili aj
Lemkov a Bojkov, zapaovali ich dediny, ak prejavovali sym
patie novmu Posku. Ete tri roky po skonen druhej sve
tovej vojny v bieszczadskch lesoch a horch sa ozvali v
strely a non nebo osvetovali plamene poiarov.

Zbigniew

Nienacki

61

Dtumom zvratu v histrii Bieszczad sa stala tragick

smr generla Karola wierczewskho 28. mja 1947, ktor
ho ukrajinsk faisti chytili do pasce a zabili. Potom bol vy
pracovan pln likvidcie UPA. Aby nedolo k novm bo
jom medzi obyvatestvom, tch, ktor sa ctili by
Ukrajincami, vysahovali na zemie Ukrajinskej SSR, a tm
o chceli zosta v Posku, umonili presdlenie do zpad
nch a severnch krajov Poska.
Prudkmi bojmi celkom zlikvidovali UPA V Bieszczadch zavldol pokoj, cez lesy a rokle vystavali nov asfalto
v cesty, na zboreniskch vyplench dedn zaali stava
nov sdla. Tento kraj sa stal strediskom drevrskeho prie
myslu a ozajstnm rajom pre turistov. Mono tu njs pokoj
a oddych, putova po horch bez ciest, navtevova star
kostolky, v ktorch visia prekrsne ikony s nboenskmi
motvmi. Sem-tam v dedinkch, ktor boli uchrnen od
vojnovho poiaru, bvaj potomkovia Lemkov a Bojkov.
Od nich - ako mi vravel pn Tomasz - neznmy mldenec
na motorke kupoval star ikony, ktor sa potom paovali do
Viedne.
Dnes, de pred odchodom na cestu, som zatelefonoval
na ministerstvo. Povedali mi, e pn Tomasz je pre, vera
odcestoval do Prahy. Je to udn, nie? Ve o nijakej ceste do
Prahy nehovoril. Azda vyptral nejak stopu po paerkoch
ikon?
Som zvedav, i sa s nm stretnem v Bieszczadch...

Z Bakovho dennka (pokraovanie)

Po celodennej ceste vlakom vystpili sme na stanici v Zagrzi a vybrali sme sa do nealekej dedinky, k pnu Janovi
Sekundusovi. Dovolil nm postavi si prv tbor v zhrade
pri dome.

Pn Sekundus je mil starek s vekou sivou bradou.

Ukzal nm svoju zbierku starch ikon a medzi nimi aj pra
star a neobyajne cenn ikonu zo estnsteho storoia,
uroben zo striebra. M aj vea inch zaujmavch pamia
tok z tohto kraja a poradil nm, v ktorch dedinch s pa
mtihodnosti, ktor by sme si mali prezrie. Ke nadila
vhodn chva, povedal som mu, e poznm pna Tomasza,
a sptal som sa, i nevie nieo nov o osobch, ktor
v Bieszczadch skupuj star ikony. ia, pn Sekundus ne
vedel ni nov. Ale dopoul som sa od neho, e pred nie
kokmi dami ho navtvil jeden osadnk z okolia Bystr
ho, prezrel si zbierku a sptal sa, i pn Sekundus nechce
preda niektor ikonu, lebo by si ju chcel kpi do domu,
pretoe je pravoslvneho vierovyznania. Pn Sekundus mu
povedal, e ikony, a to nov, mono kpi vo varavskej pre
dajni umeleckch predmetov DESA. Na to mu osadnk po
vedal, e star ikony s posvten, a nov nie. udoval sa,
nao je Sekundusovi toko ikon. Ako sa vyjadril: Do hrobu
si ich nevezmete a na staros je dobre pobudn v sanat
riu, zreparova si zdravie, o stoj vea peaz." Ete dodal,
e za ikonu dobre zaplat. Pn Sekundus prefkane odpove
dal, e si to rozmysl, a ptal si od toho loveka adresu. Do
zvedel sa, e zujemca sa vol Jzef Gnat a na cestu k nemu
je najlepie opta sa v Bystrom, ktor le na trase z Baligrodu do Cisnej. Azda ten osadnk m nieo spolon s t
mi, o skupuj ikony a potom ich pauj za hranice? Pn
Tomasz spomnal mldenca, ktor jazd na motorke po de
dinch. A toto je mu v strednch rokoch.
Pre kad prpad povediem nae putovanie tak, aby sme
mohli navtvi chalupu Jozefa Gnata. Veer som pozrel na
mapu a zistil som, e to nebude ak, pretoe prve tade
vedie trasa na Chryszczat.
Nocovali sme v Lesku, ktor je akoby brnou do Bieszczad. Pri brehu Sanu sme nali von miesto v kempingo-

Zbigniew

Nienacki

63

vch domekoch, nebolo treba budova tbor a nemuseli

sme si chysta raajky ani veeru, lebo v kempingu bola je
dle.
San je pekn rieka. Jej bystr vody sa prelievaj cez bal
vany, ktor vyrastaj z dna. Plva po takej rieke na kajaku
vyaduje nielen cvik a sksenosti, ale aj dobr vstroj. Mm
vodu vemi rd a rozhodol som sa, e niekedy v budcnos
ti sa budem plavi kajakom po Sane.
Mesteko Lesko je mal a nezd sa mi zaujmav. Prezre
li sme si na dos strmom vrchu stojaci stredovek zmok,
ktor patril slvnemu rodu Kmitov a neskr Stadnickm.
Tu sa nejak as ukrval slvny Stanisaw Stadnicki, naj
v dobrodruh, buri, zabijak a ukrutnk, ak vystrjal
v Posku na prelome estnsteho a sedemnsteho storoia.
Zmok v Lesku vea rz prebudovvali, take z pvodnej
stavby vea nezostalo. Je postaven v klasicistickom tle
a viae sa k nemu meno znmeho bsnika Wincenta Pola,
ktor kedysi bval v tomto kraji, rovnako ako aj vek spi
sovate Aleksander Fredro, ktorho prbuzn mali majetky
v okol Leska.
Na druh de zavas rno sme vypochodovali smerom
na Chryszczat. Pohodlnou asfaltovou cestou sme li naj
prv cez malebn dolinu pozd avho brehu Sanu. Nieko
ko kilometrov sme mohli stle obdivova tto rieku, dos i
rok, ale vemi plytk, sotva po lenky. San len na jar
a v jeseni bva hrozn, ke po daoch prudko stpne. Te
ie v kamennom koryte, vaka omu sa voda rchlo zohre
je od slnka. Cestou sme sa dva razy kpali a zistili sme, e
voda je vemi tepl.
A po dedinu Hoczew nm z avej strany robil spolon
ka San a strne hory Czulny, vysokej 576 metrov. Pred Hoczewom cesta odbouje od Sanu a vedie dolm rieky Hoczewky, preskakujc mostami raz na jej av, raz na prav
breh.

V Hoczewe sme si prezreli star kostol vybudovan v ro

ku 1510 a staroposk krmu. Pritom sme sa dozvedeli, e
Hoczew opisuje aj Fredro v jednej svojej hre.
Tu sme mali astie. Pn profesor zastavil przdne n
kladn auto, ktor ns vetkch zaviezlo do Baligrodu. Do
stali sme sa ta rchlo a pohodlne. Naobedovali sme sa
v hostinci a potom sme si prezreli mesteko. Natrhali sme
pon kvety a odniesli ich na cintorn 34. peieho pluku,
ktor sa zvl vyznamenal v boji s oddielmi UPA.
Teraz odcitujem Fredrove slov, ktor profesor Hilary na
iel v sprievodcovi po Bieszczadch:
Za Baligrodom je koniec sveta. Vchdza sa do ako do
ierneho hrdla. Cesta i rieka je jedno a to ist a od rieky
sa z jednej i druhej strany dvhaj ierne steny jedl
a smrekov."
Tak je to ete aj dnes. Tie ist ierne steny jedl a smre
kov, len teraz je cesta vyasfaltovan. Dolina rieky Hoczewky, ktor tu volaj Jablonka, sa zuuje a to psob dojmom,
akoby sa vchdzalo do ierneho hrdla.
A tu je autobusov zastvka Bystre. Odtia doprava od
bouje cesta do Rabe a vedie poveda potoka s rovnakm
nzvom. Rabe - to kedysi bola vek dedina, kde mali pek
n katie rodiia Aleksandra Fredra. Teraz u tto dedina
nejestvuje.
Cesta pozd potoka Rabe je vemi malebn. Za zkrutou
doliny sa otvra vhad na hol planiny, svahy posiate bal
vanmi, medzi ktormi sa kovite dria zakrpaten smreky,
jarabina a osiky. Aj tu - ako sme sa dozvedeli od profesora
Hilaryho - je geologick rezervcia na ochranu arznovo-elezitch minerlnych prameov. Mono tu niekedy vybu
duj nejak sanatrium pre chorch na srdce.
Cestou sme videli nov budovy, ale celkom pust.
Pri budovch odpovali robotnci, iste to boli drevoruba
i. Povedali nm, e na Chryszczat sa meme dosta ale-

64

Zbigniew

N ienacki

bo chodnkom cez ruiny bvalej dediny Rabe, alebo vedia

potoka cez splenisko dediny Huczwice, ktor zniili ukra
jinsk faisti. Potom u sami njdeme sprvny smer pocho
du, lebo uvidme zelen masv Chryszczatej.
Ke sa profesor s chlapcami trocha vzdialili, vrtil som sa
k robotnkom a sptal som sa na majetok Jozefa Gnata.
- Mus s po brehu potoka cez Huczwice. Za dedinou
nad potokom njde Gnatov dom, - povedal mi jeden z ro
botnkov.
Poakoval som sa za radu a vykroil som za naou sku
pinou. A vtedy ma dobehol vysok zarasten drevoruba
s iernymi kueravmi vlasmi.
- Hej, chlape! A o chce od Gnata? - sptal sa, pozera
jc mi do tvre.
Jazyk mi prirstol k stam, tak ma zaskoila tto otzka.
Zajachtal som a pomaly som zo seba vyskal prv klam
stvo, ktor mi zilo na um.
- Pouli sme, e uho mono kpi vajcia, syr a maslo.
Sme hladn a nemme zsoby, - vysvetoval som drevoru
baovi.
Pozrel na ma akosi udne, mykol plecami a odiiel. A ja
som sa pridal k naej skupine.

Z Baskovho dennka (pokraovanie)

Tieto slov pem pri svetle baterky. Chcem zaerstva za

znamena dojmy z dnenho da.
Moje drustvo ikovne stavalo tbor na pt Chryszcza
tej a ja som oznmil profesorovi, e idem urobi prieskum
okolia. To sa rob vdy, ke treba prenocova v neznmom
terne. Je nutn presvedi sa, i nie s nablzku nejak po
dozriv osoby, kde je najbliia studa, obchod alebo in
skautsk tbor.

Pokia ide o ma, chcel som predovetkm zisti nieo

o Jozefovi Gnatovi. Pomyslel som si, e takto informcia
posli pnu Tomaszovi.
Na tto vpravu som si vzal Piatka, lebo ten chalan mi
bol od prvej chvle sympatick. Nielen preto, e je najlep
m iakom v triede a vravia o om: To je klasa!" Pi sa mi
na om to, e napriek svojim trinstim rokom nie je bujn
ani hlun ako in, ale vyrovnan a mlovravn. Zd sa mi,
e keby som mu dokonca zveril svoje tajomstvo, nikomu by
ho nevyzradil.
Najprv sme vyli na nevysok vok. Zistili sme, e oko
lie je pust, nikde nevidie nijak stavbu, ba ani jedin cha
lupu. Len v diake, na trvnatej strni, sme spozorovali st
do oviec.
Pamtal som si, ak smer mi poradili drevorubai. Piatok
prikvol, ale nesptal sa, preo ma ten dom zaujma. Vemi
sa mi pilo, e nebol privemi zvedav.
Pustili sme sa krom cez str porasten krkmi. Vyli
sme znova na vok a vtedy sa Piatok zastavil. Prv spozo
roval aksi dom so strechou pokrytou bielym eternitom.
Podili sme bliie a uvidel som dom Jzefa Gnata, kto
r sa zaujmal o star ikony.
Dom bol nad potokom, ktor tiekol na dne hlbokej rok
liny so strmmi kamenistmi stenami: Hne veda potoka
viedla strm cesta a k brne a ohrade z hrubch trmov.
Dlh dom z otesanch drevench brvien stl akoby opret
o strm str. Bol priestrann, s hospodrskymi budovami,
osi ako stajou a vozovou i chlievom. Zo strany od po
toka dom nebol ohraden. Plot nebol potrebn, pretoe po
tok sa na jar a v jeseni nedal prebrodi. Cez potok vedie
zka, kvajca sa lvka. Ke ju odtiahli, dom sa zmenil na
pevnos.
Vetko vyzeralo vemi malebne, ako dekorcia k fil
mu o divokom zpade. Podchvou sa nm zdalo, e na dvo-

Zbigniew

N ienacki

67

re alebo na ceste k potoku uvidme Indina na koni, kov

boja alebo lovca obloenho koami ulovench zvierat.
A naozaj - ktosi iiel po ceste nad potokom. Poznal som
ho u zaleka. Bol to lesn robotnk, ten ierny, vysok, ku
erav, ktor sa vyzvedal, preo sa spytujem na dom Jzefa
Gnata.
- Schovaj sa! - zaepkal som Piatkovi.
A on, hoci nevedel, preo sa m skry, rchlo si upol za
vek skalu. Mohli sme vidie a pou vetko, o sa dialo pri
dome, pritom zdola ns nik nevidel.
ierny kueravec - lebo tak ho budem vola - podiiel
k zatvorenej brne a udrel na u msi ako drevenm klopom zavesenm na pagte.
Klopanie vypudilo z bdy obrovskho psa, ktor sa stra
ne roztekal a pribehol k brne. Zviera vyzeralo na ne
tostn betiu, a mi mrz prechdzal po chrbte, ke som si
pomyslel, o by sa stalo, keby ns pes zactil. Ale jeho teraz
zaujmal iba cudz lovek za brnou. Pes bol tak rozzren,
e zubiskami hrzol dosky na brne, u nestekal, len zlost
ne vral.
Z domu vyla vysok ena v strednch rokoch. Na hlave
mala atku.
- Do bdy! - skrkla na psa. Ten poslune zaliezol na svo
je leovisko, prestal teka aj vra.
ena prila k brne a pozrela cez kru medzi doskami.
- Mu nie je doma, - oznmila kueravcovi. - Je v Cisnej,
v stnku. Ak nieo mte, prte veer.
Kueravec prestupoval z nohy na nohu, akoby uvaoval,
i to, o m na srdci, povie ene, alebo i prde veer za jej
muom. Napokon povedal:
- Pn Gnat mi povedal, e ak zbadm na okol nieo po
dozriv, mm mu to oznmi. Sbil mi za to odmenu.
- A o ste zbadali?
- Dnes popoludn prechdzali okolo horrne nejak

skauti. Najprv sa spytovali na cestu na Chryszczat. Potom

jeden z nich chcel vedie, kde je dom Jzefa Gnata.
- Ptal sa na ns? - udovala sa ena.
- Povedal, e vraj u Gnata mono nakpi vajcia a maslo.
- Vajcia? Maslo? Ve ja sliepky nedrm, lebo ich lky
kntria. Kravu tie nemme. Nikomu som nikdy maslo ani
vajcia nepredvala...
- Mne sa to tie videlo udn, - kval hlavou kueravec,
- lebo viem, e nechovte ani sliepky, ani kravy, ani svine.
Hned som si pomyslel, e je to podozriv, a priiel som to
poveda.
ena chvu uvaovala a potom povedala:
- Poviem o tom muovi, ke sa vrti z Cisnej. A zjdite
k nm niekedy veer, manel vs odmen.
Kueravec sa zdvorilo pozdravil a vydal sa na spiaton
cestu. ena odila od brny, nejak as stla zamyslen
uprostred dvora. Potom zavolala na psa: Rex, str dom!"
a zmizla vo dverch chalupy.
Pes znova vyskoil z bdy a ako besn zaal beha po dvo
re. Hne ns zacti," pomyslel som si. Kvol som rukou na
Piatka. Vzali sme nohy na plecia a len na druhom vku
sme sa zastavili, aby sme nabrali dych.
- To ty si bol ten skaut, o sa spytoval na Jzefa Gnata? domal sa Piatok.
- Ja, - primne som sa priznal, lebo nemalo zmysel vy
krca sa.
Nevyahoval zo ma alie podrobnosti, lebo pochopil,
e nechcem ni vyzradi. Iba prisvedil:
- Je to aksi udn dom. Vyzer ako pevnos. A dokonca
maj v okol aj vlastn vzvedn slubu...
Bolo mi jasn, e Gnat sa ohosi boj.

Zbigniew

Nienacki

69

IESTA

KAPITOLA

Vclavsk nmestie Vec sa rozbieha naplno

Nvteva u vlamaa Ludmilin pln Vsledok sae
Zhadn slo Preo prelomili talizman
Rytieri Bratstva rozekrucinov Tajomstvo mgov a talizmanov
Mystick knihy Sprva od Ludmily

Nik presne nevie, preo toto miesto nazvali nmestm. Az

da preto, e tu kedysi bol konsk trh a ako je znme, handlova s komi nemono na ulici, iba na nmest. Dnes je to
jednoducho vemi irok a dos dlh ulica vekomestskho
charakteru - vysok domy, vek hotely, bohat obchody
a vstavn retaurcie. Na nmest stoj socha svtho Vc
lava na koni, a tak hdam u tute, e ide o Vclavsk n
mestie, najrunejie centrum sasnej Prahy.
S vekou nmahou som sa dostal cez dopravn zpchu
a naiel von miesto pri chodnku pred hotelom Ambasador. Zistil som, e je to platen parkovisko, ale in monos
som nemal. Praha je bohat na aut, pochybujem, e by
som niekde nablzku naiel von miesto mimo platenho
parkoviska. Blila sa dvansta hodina, teda as, ke som
mal stretnutie pri pomnku svtho Vclava.
Na takto stretnutia zvyajne prichdzam skr, lebo si ce
nm presnos. Ale dnes som bol od vasnho rna v opra
vovni, kde mi namontovali do dver auta zmku zo ko
dovky.
O tri minty dvans som u stl pred pomnkom. Psa
som nechal v dobre zamknutom aute. Pri akan na Dohnalovcov som sa nenudil. Priamo pod pomnkom sa va-

lili zstupy ud, za chrbtom som mal Nrodn mzeum monumentlnu renesann budovu postaven na mies
te niekdajej Konskej brny. Bol slnen de, jemn vet
rk vial od Vltavy a prinal prjemn chlad. Neakal
som dlho - o chvu som videl prichdza pna Dohnala
a veda neho Ludmilu s filmovou kamerou prevesenou
cez plece.
- Vaa zleitos sa zana vyjasova, - oznmil mi po
zvtan pn Jaroslav. - Bol som na policajnom oddelen na
Malej Strane, kde zadrali Blhu. Zistil som, e vlama bva
Na bojiti, teda tam, kde aj Blha, ktor predal halisk iko
nu. Inmi slovami, je to ten ist mldenec, lebo aj krstn
men sa zhoduj.
- udn zhoda okolnost...
- Veru, Zdenk Blha na polcii vypovedal, e prinou
vlmania bola stvka. Jeho kamarti tvrdili, e sa mu nepo
dar vlma sa do miestnost mzea, a on chcel dokza, e
to urob. Aj urobil.
- Mlo vierohodn.
- Prirodzene, ale treba tto verziu prija, lebo v alchymistickej dielni nebolo ni cenn. Napokon, ako vieme,
ukradol z nej iba ksok sudy a star plieok. Mldenec
uviedol, e tie veci zobral preto, aby kamartom dokzal, e
sa do mzea naozaj vlmal. Prokurtor kvalifikoval jeho in
ako chulignstvo a Blha sa dostane pred poriadkov ko
misiu. T ho pravdepodobne odsdi iba na pean poku
tu, lebo materilna koda nie je vek, a preto Blhu ani neuvznili.
- V takom prpade ideme Na bojit k Blhovi, - rozho
dol som sa a vykroil som smerom k vehiklu zaparkovan
mu pred Ambasadorom.
Zrazu som sa zastavil.
- Ej, doerta! Zabudol som na ikonu. Pn Jaroslav, hovo
rili ste s riaditeom mzea, ktor t ikonu kpilo?

Zbigniew

Nienacki

71

- Pravdae. Preto navrhujem, aby sme najprv li do m

zea a len potom k Blhovi.
Bolo to vemi logick a hne som shlasil.
- A o zhada? Rozltili ste tajomstvo striebornho
plieku? - vyzvedala sa Ludmila.
- Myslm, e hej, - prikvol som a podal som jej na tvormo zloen lstok, na ktorom bolo napsan rozltenie.
Ludmila si uavene vydchla.
- Vemi som sa bla, e pn Skwarek nad vami zvaz.
- Nem v lske pna Skwarka? - udoval sa Dohnal. Ve je to sympatick mldenec. A hdam naozaj inteli
gentn.
Ludmila sa zamyslela.
- Prestal mi by sympatick, ke sa zaal vysmieva z vehikla pna Tomasza. Je to vemi nepekn vysmieva sa
z nieoho len preto, e sa nepodob na to, o zvyajne vi
dme.
- Moje auto nie je pekn, - usiloval som sa brni
Skwarka.
- Ale i pomyslel na to, e azda si nemete dovoli in?
- sptala sa Ludmila.
- Ach, nezamenil by som ho za nijak in auto. Povau
jem ho za najlepie na svete. Dostal som ho od svojho strka, znmeho vynlezcu.
Ludmila sa usmiala.
- A ste k nemu priptan ako moja mama k ijaciemu
stroju, ktor dostala od svojej starej mamy. Star ijac stroj,
ktor bolo treba poha nohou, videl sa jej stokrt lep
ne elektrick.
- No, s mojm autom to nie je celkom tak, - poznamenal
som.
A chcel som doda, e je lepie ne in, ndhern autiaky s nablskanou karosriou. Lene na podobn vyhlsenia
nebol vhodn as. Nhlili sme sa do mzea a k Blhovi.

Otvoril som dvierka. Ke Prot zazrel Ludmilu, vemi sa

poteil. Neuspokojil sa, km jej niekoko rz neoblizol lce.
A ke si sadla k nemu na zadn sedadlo, zdalo sa. e Prot
je ou celkom uchvten. Poloil jej hlavu na kolen a lzal
dievine ruky. No o, zaiste aj psy maj svoje sympatie a an
tipatie.
V mzeu, ktor kpilo ikonu Zdeka Blhu, prijal ns vo
svojej pracovni kustd, pn Lubomr Kamenk, vysok, th
ly mu s vekou lysinou. Na jeho pracovnom stole u aka
la ikona, ktor nachystal po telefonickom rozhovore s p
nom Dohnalom.
- Urili sme, e pochdza z konca ptnsteho storoia, povedal a podal mi do ruky nevek dosku. - Tempera, for
mt tyridsa krt pdesiat centimetrov. Ete v dobrom sta
ve, ale je jasn, e ju treba konzervova a osviei.
- Chrystos Archeiropoietos, - skontatoval som.
Na doske som uvidel namaovan tvr Krista, i vlastne
jeho hlavu v aureole vychdzajcej akoby z bielosivej zclo
ny i zvesu. Dlh vlasy mu symetricky splvali, konit
briadka, podlhovast tvr, na ele hlbok vrsky, zky nos,
siln vrazn oboie robili Kristovu tvr peknou i prsnou.
Chrystos Archeiropoietos, ie po grcky Kristus nie ru
kou vytvoren". Maovanie ikon sa po stroia vyvjalo a vy
tvorilo tak povediac typick zobrazenia: schmy znzorne
nia Boha, Boej Matky a svtch. K tmto ikonovm
schmam patril aj Chrystos Archeiropoietos. Bola to iba
hlava, dokonca aj bez krku, akoby odat od tela a poloen
na zavesen zclonu.
- Zd sa mi, e ten obraz bol kedysi ovea v, - vravel
kustd. - Prinajmenom pdesiat krt osemdesiat centi
metrov, teda trochu pozdny. A pravdepodobne visel nad
crskymi vrtami v nejakej pravoslvnej cerkvi. asom
mono okraje dosky popraskali a niekto ich orezal, lebo sa
mu videlo, e sta necha iba tvr.

Zbigniew

Nienacki

73

- Shlasm sa vami, - povedal som a vybral som z vrec

ka prrun lupu. - Zves, z ktorho vystupuje Kristova hla
va, zvyajne dria anjeli.
Ako som u spomnal, v maovan ikon ide o ist sch
my. Patr k nim aj kompozcia Deesis, ktor predstavuje
Krista ako sudcu a k nemu sa so zopnutmi rukami obra
caj Boia Matka a Jn Krstite. Osobitn druh je Chrystos
Pantokrator, zosobujci ideu Otca i Syna v jednej osobe.
Typick je aj zobrazenie Hodegetrie ie Boej Matky s die
atkom na ruke, ako aj variant tohto typu, takzvan Umilenija" - Boia Matka zosobujca ideu boieho materstva.
Rokmi sa vytvorila aj schma rozmiestnenia svtch ob
razov v pravoslvnom kostole, vznikol ikonostas, akoby ste
na oddeujca v kostole oltr od lode. Na tej stene s dvoji
tmi dverami - to s vlastne crske" a diakonsk vrta" boli rozvean ikony v uritom poriadku. Hlavn miesto
v ikonostase zaujmala kompozcia Deesis s dvoma radmi
obrazov predstavujcich apotolov a dvoch archanjelov.
Nad nimi na menom formte viseli scny zo ivota Mrie
a Krista. Vrchol ikonostasu zvyajne tvorilo Umuenie: Kris
tus na kri. Aj crske vrta boli prizdoben mabami a nad
nimi asto visel prve Chrystos Archeiropoietos.
Preo nie rukou vytvoren"? Treba vedie, e v dvnych
asoch maovanie ikon bolo uznvan za bosk umenie".
Maoval, pravdae, lovek, ale verilo sa, e pri tvorivom ak
te jeho ruku a tetec ved aksi vyie sily, akoby Boh ma
oval a predstavoval sm seba, maliar pritom bol iba slepm
nstrojom. Preto nzov Archeiropoietos.
- Odvaujem sa dokonca tvrdi, - pokraoval kustd,
km som si obraz prezeral lupou, - e t ikona pochdza
z haliskej koly. Svedia o tom iskriv a smelo miean far
by. Prosm, len si vimnite, e Kristova tvr je napriek prs
nym rtm jemn, ba a lskav. Halisk kola, ako vieme,
svojm vplyvom zasahovala dos vek zemie a nezriedka

sa stretvame s ikonami tohto typu aj na naej strane

hranc...
- Tto ikona bola prepaovan, - preruil som ho, odkla
dajc lupu.
- Naozaj? Ale nemte nijak podklady... - zmratil elo
kustd.
Lebo nikoho nepote, ke sa zrazu zist, e vec, ktor k
pil, pochdza z neleglneho pramea.
- Veru, bola prepaovan, - zopakoval som. - A dokonca
mem poveda aj ako. Vzhadom na mdu zadovaova si
ikony, nai umelci mauj poda starch vzorov ikony na
dosky. Vyva ich za hranice je povolen, ak na zadnej stra
ne maj patrin peiatku. o je ahie, ako dosku potom
prepli a as s peiatkou majstrovsky nalepi na zadn
as starej ikony? Colnci nie s odbornkmi v umen a nerozoznaj star ikonu od ikony maovanej v sasnosti,
ktor sa podob na star. Pre nich je dleit peiatka na
zadnej strane a povolenie na vvoz. A po prekroen hranc
je ahk odlepi nov drevo od starho. Pravdae, toto sa u
nebude opakova. Mali sme poradu s colnkmi a dohodli
sme sa, e v prpade vvozu malty na dreve colnci s po
vinn dkladne prezrie okraje obrazu a zisti, i doska ne
bola preparovan a podlepen. Na zadnej strane tejto ikony
vidie zvyky lepu a mirgovho papiera. Ktosi starostlivo
obrusoval lep. Dokza, e lo o paovanie, bude teraz ve
mi ak. Pchate sa me brni, e natrel zadn stranu
ikony lepom, lebo doska tu i tam praskala, a potom, ke sa
rozhodol ikonu preda, lep obrsil. Dfam, e napriek to
mu dovolte, aby som spsal patrin protokol. Z poverenia
poskho Ministerstva kultry a umenia ptram po paer
koch ikon a v prpade, ak sa doke, e je paovan, mono
ju od vs odkpime.
- Budem s tm shlasi len vemi nerd. Ikona je vemi
pekn, - vzdychol kustd.

Zbigniew

Nienacki

75

Spsal som protokol v dvoch exemplroch. Jeden som ne

chal kustdovi, druh som schoval do aktovky. Rozlili
sme sa s kustdom a opustili sme budovu mzea.
Teraz sme zaparkovali pred znmou pivrou U Kalicha.
Ludmila zostala v aute a ja s pnom Dohnalom som sa vy
bral na znmu adresu.
- Zdenk Blha? Hadte Zdeka Blhu? - uvaoval ak
si neoholen chlap, ktor stl v brne. - Bva u domovn
ky, pani Prochzkovej. Je to jeho teta.
Domovnkin byt sme nali bez akost. Vchod bol v dos
vysokom podchode. Dvere boli otvoren dokorn a valili sa
z nich oblaky pary, lebo Prochzkov prve prala.
- Nie je doma. Kamsi odiiel. A o zasa vyviedol? - sp
tala sa nepokojne a utierala si ruky do zstery.
Iste vedela, e prednedvnom Zdenk sedel vo vzen.
Hdam sa domnievala, e aj my sme z polcie? Zdalo sa, e
Zdenk je pekn vtik a ani teta nemala o om privemi
dobr mienku.
- Prili sme za nm v jednej veci, - vyhlsil pn Dohnal
priateskm tnom, aby zskal dveru pani Prochzkovej. Zdenk predal v obchode s umeleckmi predmetmi star
svt obraz, ie ikonu. Som znalcom a dobre som mu vte
dy odhadol cenu toho obrzku. Teraz sa prihlsil ist cu
dzinec, - ukzal na ma, - a tie by chcel ma podobn ob
raz. Azda Zdenk m ete jeden tak alebo me zadovi
podobn?
Pani Prochzkov, mohutn ena so atkou na hlave, si
zaloila ruky na vek brucho.
- udia moji! Zdenk sa dal na kefty so svtmi obraz
mi? A zao sedel v base na Malej Strane?
- To ja veru neviem, - vykrcal sa pn Dohnal. - Svt
obraz predal leglne a dostal za ptnstisc korn.
- Ptnstisc korn?! - udovala sa pani Prochzkov. Paneboe, toko peaz? V poslednom ase ich m hojne, to

je fakt. Oblieka si krikav handry, kpil si nov topnky.

Kde len vzal ten svt obraz?
- To neviem, mil pani, - zopakoval pn Dohnal. - Po
vedal mi, e ho naiel na pjde. Vraj jeho otec ten obraz od
kiasi doviezol.
- Jeho otec? Z Pardubc? - zaudovala sa pani Prochzkov. - Ve jeho rodiia bvaj v Pardubiciach, teda moja vy
dat sestra. M es det, a preto jednho, Zdeka, som si
vzala, lebo som bezdetn. Je to darebk, teraz to u utujem.
A u ns na pjde nemohol ni njs, lebo pjdy s przdne,
tak prikazuj protipoiarne opatrenia.
- Mono ho naiel na nejakom inom pjde, - znova ve
mi priatesky povedal pn Dohnal. - Napokon, ns to ne
zaujma. Chceme ma ete jeden tak obraz. Teda ak sa Zdenk uke, bute tak lskav a povedzte mu to. Dobre
zaplatme.
- A u koho sa m prihlsi? - sptala sa.
Pn Dohnal napsal svoje telefnne slo na lstok a ne
chal ho pani Prochzkovej.
Zdvorilo sme ju pozdravili a vrtili sme sa k autu.
- Zana to by oraz podozrivejie, - usdil pn Dohnal.
- Som zvedav, i zatelefonuje.
- Pochybujem, - odvetil som primne. - Ak Zdenk Bl
ha patr k bande paerkov, naa nvteva vzbud v om ne
pokoj. Bude sa chcie spoji s inmi lenmi bandy. A ke
od nich zska shlas, sksi nadviaza kontakt s nami. Len
e pochybujem, e mu to banda dovol.
- o tak sledova ho? - ozvala sa Ludmila. - Ja to mem
urobi. Tato mi ope Blhu a ja sa poprechdzam po ulici,
akoby som robila snmky. A ke sa Blha vrti domov a po
tom vyjde, pjdem za nm a dozviem sa, kde t banda sdli.
- Nie, Ludka, - namietal som, - shlas me dosta aj te
lefonicky. Sledovanie Blhu nm nepome. Ovea lepie
urobme, ak sem prdeme ete raz, veer, a zaskome ho.

Zbigniew

Nienacki

77

- Ako budeme vedie, e Blha je doma? - sptal sa pn

Dohnal. - A vbec, o nm d rozhovor s Blhom? Znova
zane vyklada nejak vmysly. Najlepie je hne to ozn
mi polcii. Predvolaj si ho a sptaj sa, kde vzal ikonu.
- No a hne z toho vznikne vek afra, banda si poberie
svojich p slivk, zmizne z Prahy a ja stratm stopu, - od
vetil som. - Jedin monos je naalej hra lohu kupcov
ikony.
Ludmila shlasila so mnou.
- Pn Tomasz m pravdu. Najdleitejie je osobne sa
porozprva s Blhom. Jeho cignstva nm tie mu vea
poveda, vak?
- no, - prisvedil som.
- Po obede, - ponkla sa Ludmila, - prdem sem s ka
merou, dozviem sa, i je Blha doma, a zatelefonujem vm.
Pr mint po jednej sme boli znova na Vdavskom n
mest. Obedova sme mali a o tvrtej. Kee Ludmila si
mala osi vybavi s priatekou, vystpila z auta a ja som sa
rozhodol zjs do kninice na Kiovnckom nmest.
Pn Dohnal vemi rd iel so mnou, ve v kninici bol
astm hosom.
- Poviem vm tajomstvo, - zveroval sa mi, ke sme li
smerom k Malej Strane. - Pripravujem zbierku starch po
vest o Prahe. Osobitne ma zaujmaj povesti viauce sa
k starmu idovskmu cintornu a rabnovi Lwemu. Jedno
vydavatestvo u prejavilo zujem o ich vydanie, ale ete je
aleko de, ke ich dokonm. Jednostaj sa prehrabvam
v starch knikch.
Klementnum, ie niekdaj jezuitsk konvikt, teraz tt
na kninica, je jednou z najvch kninc v Strednej Eur
pe. Je tu aj Univerzitn kninica, zaloen ete v trnstom
storo. V peknej barokovej budove, ktor stoj u vye sto
rokov, je uloen znmy Vyehradsk kdex, Velislavova
biblia, Husov rukopis a tri miliny inch vynikajcich diel.

Klementnum stoj akoby na preden Karlovho mosta

a tvor zaiatok Starho Mesta. Obkuuj ho tyri ulice
a do kninice sa vchdza cez hlavn portl veda kostola
svtho Salvatora na Kiovnckom nmest. Odtia na Pa
sku ulicu je iba pr krokov. Mali sme preto dos asu na
tanie v tichch tudovniach Klementna.
Neviem, ak knihy si vypoial pn Dohnal. Ja som si
vyiadal Laarsovu knihu Das Geheimnis der Amulette
und Talismane - teda Tajomstvo amuletov a taliz
manov.
Zaujat tanm ani som si nevimol, e s u tyri hodi
ny, no pn Dohnal ma vyhadal v tudovni. O niekoko mi
nt neskr som zaparkoval pred domom na Paskej ulici.
Prota som nechcel vzia so sebou, ale Ludmila, ktor u
dola domov a akala ns, vyviedla psa hore, pravdae, do
kpene. Obed u bol na stole a dievina sa ete stle za
oberala Protom, bolo ju treba z kpene niekoko rz vyvo
lva. Prila k stolu a vtedy, ke zaula, e slena Helenka
chce nahlas preta lstok pna Skwarka aj mj, ie vy
svetl sa tajomstvo striebornho plieku.
Slena Helenka bola vborn kuchrka. Ak berieme do
vahy, e jedlo zaala chysta a po prchode z prce, teda
po tretej, obed bol vynikajci. Dokonca by som povedal luxusn. S ozajstnou melanchliou som si pomyslel na
skromn jedl v zvodnej jedln ministerstva.
Naden chutnm obedom urobil som obrovsk chybu,
lebo som zabudol, ako si slena Helenka vemi el podo
ba sa muom.
- Ste vynikajca gazdin, - pochvlil som ju. - Vborne
varte, o je dnes u ien dos zriedkav. Budete manelovi
vemi dobre vies domcnos.
Na tie slov slene Dohnalovej stpla krv do tvre a za
loila si ruky vbok.
- Ach tak? Teda vidte ma iba v lohe domcej husi?

Zbigniew

Nienacki

79

- Ale kdee! Nie to som mal na mysli... - zaal som nei

kovne ustupova.
- Len ni nevravte! - zvolala pobren. - Hne ako som
vs videla, pomyslela som si, e patrte k muom, ktor
z kadej eny chc ma kuchrku a upratovaku. Nie veru!
Ja sa na tak lohu nehodm. Domnievam sa, e nie som
hor kustd ne hociktor mu a loha gazdinej a dom
cej panej mi vbec nesed.
Magister Skwarek jej pochlebovane prisvedil.
- Mte pravdu, slena Helenka. Ja som tie zstancom
ozajstnho zrovnoprvnenia ien.
- Mj budci manel, - rozvdzala alej slena Helenka,
- bude isti zemiaky a vari obedy. Kad druh de. Strie
davo: raz ja, raz on. A bude upratova byt aj opatrova deti.
Kad druh de. Spravodlivo a rovnako.
- Veru tak, - pritakval magister Skwarek.
Zactil som, e v oiach sleny Helenky som zrazu ne
priateom slo jeden.
Pn Dohnal sa usiloval zmierni nau hdku:
- Ale ve jedno nevyluuje druh, Helenka. Mono by
kustdom aj dobrou gazdinou.
Na moju obranu poznamenala aj Ludmila:
- Nemm rada, ke sa mu moce po kuchyni, - tvrdila t
vemi mlad dievina tnom starej sksenej gazdinej.
- Ticho, sopaa! - zahriakla ju Helenka. - o ty o tom
me vedie? Prve pre tak ako ty Hnutie oslobodenia
ien neme plne zvazi na celom svete.
Naastie sme tto debatu preruili, lebo nadiiel as pre
ta lstky. Vzala ich do rk slena Helenka a spustila ako
modertorka pri televznom kvze:
- Dovote mi, aby som vyhlsila vsledky sae. Najprv
pn magister Skwarek. Na lstok napsal: Plieok je polo
vikou talizmanu astia." Pn Tomasz zasa vysvetuje:
Plieok je polovikou Jupiterovho magickho tvorca."

- , to je predsa rozdiel! - zvolala Ludmila. - Pn Tomasz

hovor o Jupiterovom magickom tvorci a pn Skwarek o ta
lizmane astia...
Zasiahol som:
- Jupiterov magick tvorec nie je ni in ako prve taliz
man astia. Zostavili ho preto, aby prinal astie, a to pre
dovetkm v hrch.
- Vyznte sa v talizmanoch, pn Tomasz? - zaujmala sa
Ludmila. - Vemi by som chcela vedie, i jestvuje talizman,
ktor ochrni pred guami v kole.
- no, - odpovedal pn Dohnal. - Sta dobre sa ui.
- Och, tatko. Ja artujem. Nijak rozumn lovek never
v talizmany.
- Prirodzene, - prisvedil pn Skwarek. - Talizmany
a amulety vetkho druhu s nezmysly, ktorm rozvny
lovek never.
- Jasn, - shlasil som. - Ale napriek tomu v dnenom
svete je obrovsk dopyt po amuletoch a talizmanoch a aj sa
vyrbaj.
- Hdam nie? - pochyboval pn Skwarek.
- Veru tak, - potvrdil som. - Pred stroiami sa udia usi
lovali pomocou amuletov vyui vo svoj prospech tajomn
sily prrody, ktor si nevedeli vysvetli. Naprklad kly alebo
pazry divch zvierat mali vlastnkovi doda vlastnosti di
vch eliem. Potom talizmany a amulety vyrbali zo zlata,
striebra, z drahokamov, viera v talizmany sa viazala na as
trolgiu. Ale obuba amuletov nezanikla ani v sasnosti
a hdam ani nezanikne, pretoe nikdy nebudeme vedie
z nho ivota vyli zl i dobr nhodu, ie ako sa vra
v: hru osudu. A rzne figrky pre astie, ktor kupujeme
a darvame, nie s obmenou dvnych amuletov? Piloti si
ich zavesuj v lietadlch, nmornci v kajutch, aj kozmo
nauti pri lete na Mesiac si ich viezli so sebou. Azda to zna
men, e sme poveriv ako udia v dvnoveku? Dozaista

Zbigniew

Nienacki

81

nie. Ak chlapec kpi dievau maskota, oakva od neho

priazniv inok v celkom inom zmysle. Jednoducho chce,
aby dieva, kedykovek vezme figrku do ruky, pomyslelo
naho. Tak je to aj s vierou v magick psobenie istch
sel. Delme, nsobme, odmocujeme sla bez toho, aby
sme v nich spozorovali nieo magick. A predsa...
- A predsa o? - nedokavo zopakovala Ludmila.
- A predsa ak populrne a obben s na celom svete
rzne seln hry! Vhra v nich zle od vberu takch,
a nie inakch sel. Aj nhodu mono kalkulova matema
tickmi metdami, ale m privek mnostvo kombinci.
A preto sa rodia premnoh potacie systmy". V kup
noch selnch hier podiarkujeme sla, ktor povaujeme
za astn pre seba alebo ktor sa viau k nejakej pre ns
dleitej udalosti. A nie je to pozostatok viery v mgiu
sel?
- no, mte pravdu, - prisvedila mi slena Helenka. Shlasm s vami, e sme z nho ivota nevylili ani amu
lety, ani talizmany. Ve vera som kpila pre pna Skwarka
mal slovensk bbiku, tie osi v zmysle maskota.

- O talizmanoch viete dos, - uznanlivo povedala Ludmila. - Ludmila! - zahriakla ju slena Helenka.
- Viem, mm iba ptns rokov a nesmiem ete o lske
ani len rozprva, - zlostne sa usmiala Ludmila. - Spytujem
sa z rej zvedavosti.
- Jestvuje Venuin magick tvorec, to viem, a vraj m
prina astie v lske, - povedal som.
- Sksili ste u jeho inok? - ironicky sa sptala slena
Helenka.
- Nie, - odvetil som milo. - Ale v tejto situcii, ke mm
do inenia s takou krsnou enou a s takou silnou konku
renciou, - v tom okamihu som pozrel na Skwarka, - ktovie
i si nebudem musie zadovi Venuin talizman.

- Obvam sa, e vm vbec nepome, pokia nezme

nte svoje nzory na lohu eny v rodinnom ivote, - po
vedala slena Helenka a trochu sa po mojich slovch za
ervenala.
Ludmila si pochala ruky.
- Vynikajco, pn Tomasz! Urobm v kole frmol, ke Ve
nuin tvorec ukem spoluiakam. Musm z vs vytiah
nu vetko o talizmanoch. Hne by som s tm zaala, ale
dohodla som sa s niekm a musm s na schdzku.
Pri tchto slovch diskrtne murkla na ma i na svojho
otca. Uklonila sa nm na rozlku a opustila jedle.
Medzitm pri stole pokraoval rozhovor o Kelleyho taliz
mane.
- Kee obaja pni sprvne rozltili hdanku, niet va
za ani porazenho, - vyhlsil pn Dohnal.
Zdvorilo som sa uklonil smerom k pnu Skwarkovi.
- Palmu vazstva odovzdm pnu magistrovi. Na vysvet
lenie doiel ihne, ja som na to potreboval niekoko hodn.
Pn Skwarek sa usiloval by vekodun.
- Mal som pred vami vhodu, - povedal, - u dlh as
sa zaoberm osobou Edwarda Kelleyho. Spomnal som
vm, e pripravujem doktorsk prcu o rozekrucinoch ruokrovnkoch. Nemm nijak pochybnosti o zkych
zvzkoch Kelleyho s nimi. Priiel som sem trocha sa pre
hrabva v archvoch. Praha v asoch Rudolfa Druhho bo
la ozajstnm centrom alchymistov, astrolgov, kabalistov
a mgov vetkho druhu. Je pravdepodobn, e aj Bratstvo
rozekrucinov tu zskalo nadench prvrencov.
Zamyslel som sa.
Rozekrucini. Kto nepoul o tajnch praktikch rytierov
Bratstva rozekrucinov, od ktorch tuhla krv v ilch? Bolo
to nboensk hnutie zastret vekm tajomstvom, ktor sa
v sedemnstom storo rozvjalo prevane vo Franczsku
a Nemecku. Za zklad svojej innosti rozekrucini prijali

Zbigniew

Nienacki

83

kresansk nuku, ale interpretovali ju poda zsad teozofie1, vnajc do nej prvky okultizmu2, mgie, viery v mo
nos kontaktu s nadprirodzenmi silami.
Legendrnym zakladateom bratstva mal by nemeck
mnch Christian Rosenkreutz, ktor il v rokoch 1387-1414,
ale najpravdepodobnejie innos bratstva zaal wirtembersk teolg Johann Andrea, ijci na prelome estnste
ho a sedemnsteho storoia, a anglick lekr Robert Fludd,
ktor il v rokoch 1574-1654. Ke Edward Kelley zomieral,
Andrea i Fludd boli ete mldencami a stli ete iba na za
iatku svojich magickch zujmov. Je pochybn aj to, e by
sa Kelley bol stretol s nzormi Paracelsa, znamenitho le
kra a skmatea udskej prirodzenosti, ktor mal tak ve
k vplyv na innos rozekrucinov. Napriek tomu sa Kelley
pri astch cestch mohol stretn s nzormi dvno mtve
ho mncha Rosenkreutza, ak prijmeme domnienku, e ten
bol zakladateom bratstva. Niet pochb o tom, e aj slvny
lekr Dee, ktorho Kelley sprevdzal na cestch, bol vni
monm mgom a jeho praktiky pripomnaj innos ry
tiera Bratstva rozekrucinov. Zkladom tchto praktk je
predovetkm poznanie magickch sl prrody, monos
predenia udskho ivota kataleptickm3 spnkom a vy
nlezom elixru venej mladosti. - Deea aj jeho spolupra
covnka Kelleyho, - pokraoval pn Skwarek, - povauj
rozekrucini na celom svete takmer za svtcov". So vet
kou psomnou pozostalosou doktora Deea zaobchdzaj
ako so svtmi knihami" a kad pamiatka po nich je re1

teozofia - (teo -boh, sophia - mdros) filozoficko-nboensk nzo

ry, uznvajce monos bezprostrednho kontaktu loveka s Bohom.
Nadvzovali na orientlne nboenstv.
2
okultizmus - tajomn nuka, dostupn vraj iba zasvtenm. Ide o jas
novidectvo, telepatiu, rozhovory s duchmi mtvych.
3
katalepsia - chorobn zmeravenie dov pri niektorch nervovch
chorobch

likviou. Treba toti vedie, e rozekrucini jestvuj ete aj

dnes a s vemi aktvni. Rosicrucian Fellowship v Los Angeles, Lectorum Rosecrucianum v Haarleme v Holandsku,
Societas Rosecruciana v Anglicku a v mnohch inch kraji
nch.
Obrtil som sa na slenu Dohnalov:
- Mte ete t zhadn poloviku Kelleyho talizmanu?
Chcel by som si ju znova prezrie.
Slena Helenka vyla do druhej izby a vrtila sa so strie
bornm pliekom.
- Obvala som sa, e na tto tmu me djs medzi va
mi k sporu, nu som si plieok nechala ete dnes doma, povedala a poloila talizman na stl.
Vybral som z vrecka mal lupu, ktor nos kad mzej
nk vdy pri sebe, a zaal som talizman pozorne prezera.
- o vs zaujalo? - vyzvedal sa magister Skwarek.
- slo ptisc tristo pdesiatsedem, - vysvetlil som
a alej som si talizman prezeral pod lupou.
- Tie som sa nad nm zamal, ale jeho vznam sa mi
nepodarilo vysvetli, - priznal sa Skwarek.
- Naozaj? - toto priznanie ma tak prekvapilo, e som od
loil lupu.
Vnimone inteligentn magister Skwarek, ktor blesko
ve rozltil tajomstvo striebornho plieku, nevedel si do
myslie, o znamen slo 5357?
- A vy viete, o znamen? - zabdol do ma Skwarek.
- Prirodzene. Je to rok 1596 poda idovskho letopotu.
Mono poveda, e na talizmane je dvakrt vyryt ten ist
dtum: poda kresanskho letopotu a hne veda poda
idovskho kalendra. Prve nad tm uvaujem, preo je to
tak.
A znova som priloil lupu k oku.
Magister Skwarek bol trocha v rozpakoch a iste preto, aby
poopravil zl dojem, zaal sa vychvaova svojm vzdelanm:

Zbigniew

Nienacki

85

- Vysvetlenie tejto veci je poda mojej mienky jednoduch.

Kad vtedaj mg a ernokank oboma rukami erpal
z kabaly4, a preto vedel po hebrejsky. Kabalistick znaky na
chdzame na talizmanoch, nimi bola ozdoben archa zmlu
vy" mistra Deea. Ak ma pam neklame, Dee mal vo zvltnej
obube Henochovu knihu5, rovnako zahmlen ako kabala,
a Kelley si obbil zo slvnej knihy Zohar kapitolu s nzvom
Tajomstvo nad tajomstvami". Iste preto, aby v oiach nosite
a talizmanu zvil jeho hodnotu a dodal mu tajomnos, vy
ryl na om aj dtum poda idovskho kalendra.
- Veru, je to pravdepodobn, - shlasil som. - Lene ja
ako mzejnk z profesionlneho zvyku si kad star vec
rd dkladne prezriem zvovacm sklom. A musm vm
poveda, e in ruka i in rytec vyryl magick tvorec s s
lami, dtum poda kresanskho kalendra a symbol Jupi
tera, a celkom in rytec dtum poda idovskho kalend
ra a kresbu akejsi udskej postavy pod polovicou palmy.
Prosm, pozrite cez lupu, - vyzval som slenu Helenku aj
pna Dohnala. - slo 1596 je ovea vie ne slo 5357.
Druh slo m aj vie medzery.
- Shlasm s vami, - potvrdil moje postrehy pn Dohnal.
- Ale o z toho vyplva?
- Och, to je jednoduch: na talizman, ktor urobil Kelley,
ktosi dokreslil udsk postavu, palmu a dtum poda idov
skho kalendra. Kee pouil idovsk kalendr, bol to iste
4

kabala - v hebrejine tradcia" (nuka prijat od predkov). V judaizme do piateho storoia oznaovala zbierku noriem sprvania, tradova
nch stne. V stredoveku sa vyvinula vo filozofick systm, ktor sa za
oberal jestvovanm Boha a jeho innosou. Zkladnm dielom kabaly
je kniha tajomnej nuky, tzv. Zohar. Prvky mgie a symbolizmu robia
z nej mnohoznan, neitaten a nezrozumiten dielo.
5
Henochova kniha - poda Starho zkona patriarcha Henoch po 365
rokoch bohabojnho ivota bol zaiva vzat do neba. Zanechal vraj kni
hu pln mystickch predpoved a vzii. Henochova kniha vak pravde
podobne vznikla a v druhom storo n. l.

nejak id. Domnievam sa, e to urobil Kelleyho sasnk, le

bo stopy druhho rytca vyzeraj rovnako staro ako prvho.
A dokazuje to aj dtum. Je to ten ist, ktor vyryl Kelley.
Prv raz som si vimol obdiv v pohade sleny Helenky.
- Vravte o dvnych asoch, akoby sa to dialo dnes, pred
vaimi oami, - zvolala.
Jej obdiv vyburcoval mj mozog do alej innosti.
- Nie je to na uvenie, e talizman je prelomen na dve
polovice? - sptal som sa.
- Veru je, - potvrdil pn Dohnal. - U som na to myslel.
Ale ia, neviem si to vysvetli.
- A ni vm to nepripomna? S nim sa vm tento fakt
nespja? - povzbudzoval som ho, aby naiel odpove.
Vetci mlali. Zaal som teda nahlas uvaova:
- Bol som primlad na to, aby som sa zastnil na odboji
v naej vlasti, ale tal som o tom vea knh. Pri konpircii sa
vemi asto pouval podobn spsob na identifikciu: roz
trhli bankovku na dve polovice. Ten, kto priniesol sprvnu
polovicu, zaslil si pln dveru. Prelamovali sa aj mince. o
ak z rovnakho dvodu prelomili tento talizman?
Pn Dohnal vstal od stola. V oiach som mu uvidel ra
dostn zblesk.
- Povajte! Mm stopu! - vykrkol. - Prednedvnom
som naabil na poves o rabnovi Lwem...
Nedokonil. V susednej izbe sa ozvalo prenikav zvone
nie telefnu. Pn Dohnal zdvihol slchadlo a vrtil sa
k nm tak vzruen, e zabudol na moju prosbu o diskrt
nos a nahlas mi povedal:
- Blha kamsi odchdza. Musme sa ponha.
Vybehli sme z bytu ako vystrelen. Prota sme vzali so
sebou.

Zbigniew

Nienacki

87

SIEDMA

KAPITOLA

o sa stalo pred pivrou tek Zdeka Blhu Som gangster?

Auto z Patagnie Podozriv cudzinec
o koho do talizmanu Kelleyho? udn Rbert
Klame Blha? Heslo: Tajomstvo nad tajomstvami"

a bojiti pred vchodom do pivrne U Kalicha sa prech

dzala Ludmila s filmovacou kamerou prevesenou cez plece.
Zapskali pneumatiky a auto sa zastavilo tesne pri chod
nku.
- Blha priiel domov na motorke, - informovala ns
rchlo. - Ako som si stihla vimn, nechal ju v brne. Po
tom zaal z domu vyna nejak batoinu, okrem inho
aj plecniak, tak som si pomyslela, e asi niekam od
chdza...
- Je to vemi pravdepodobn, - shlasil som s ou. Spojil sa s bandou a prikzali mu, ako sa vrav, zmeni
adresu.
Ke som to hovoril, z brny vyla java, na ktorej sedel
mladk. Ludmila ma vkrikom upozornila, e je to Zdenk
Blha.
- Dovolte na chvku, - postavil som sa mu do cesty. Prili sme za vami.
Blha zastavil motorku, ale nevypol motor. Bolo vidie,
e nepripisuje tomuto rozhovoru dleitos, alebo sa kamsi
vemi nhli.
- Boli sme u u vs dnes dopoludnia, - vysvetlil som
mldencovi s dlhmi, neporiadne uesanmi svetlmi vlas-

mi. Mladk mal ploch, akoby zlomen nos a odstvajce

ui, erven balnov vetrovku s fantastickmi vzormi,
pravdepodobne znzorujcimi motorky, bicykle a in do
pravn prostriedky.
- Ach, to ste vy, - zamrmlal, ke vedia ma zazrel pna
Dohnala, v ktorom spoznal znalca z obchodu, kde predal
ikonu.
A hne nahnevane zmratil elo:
- Teta mi vravela, e chcete kpi ikonu. Ale ja druh ne
mm, tak mi dajte pokoj. Iba ste mi navarili, ke ste pove
dali tetke, e som za ikonu dostal ptnstisc. Hne na
ma spustila: Daj nejak peniaze!"
- Mali ste jednu ikonu, azda mete zohna aj druh, povedal pn Dohnal.
Mykol plecami.
- Nemm druh. Ani nebudem ma. koda rei.
- Dobre zaplatme, - povzbudzoval som ho.
- Tento pn je cudzinec, - ukzal na ma pn Jaroslav. Zle mu na ikone.
Blha si ma pohdavo premeral od hlavy po pty.
- Cudzinec? Dobre zaplat? - zopakoval ironicky. - H
dam je z Patagnie, lebo tam jazdia na takch kraksniach.
Pni, nedm sa dobehn. Odchdzam a pte mi do Ma
rinskych Lzn. Z cesty, lebo vs prevalcujem aj s tou konzervovou katuou!
Po tchto slovch Zdenk Blha pridal plyn a prudko sa
rozbehol po ulici.
Krv vo mne vrela.
- Utek nm! - zvolal som na pna Dohnala Ludmilu.
Neuvedomil som si, e ich nechvam na chodnku, sko
il som do vehikla a pustil som sa za Blhovou javou.
Nepoznm Prahu tak dobre, aby som si zapamtal, po
akch uliciach sa hnal. Pravdae, spoiatku sa mu ani ne
snvalo, e som mu v ptch. Ani raz sa neobzrel. Ale na

Zbigniew

Nienacki

89

predmest pozrel dozadu, zoil mj vehikel a ihne prudko

pridal plyn.
Boli sme na ceste do Podbrad, Bol podveer, premvka
vek, do Prahy i z Prahy tiahlo mnoho irokch nkladia
kov s vlekami. Blha vyuval kad ksok vonej cesty,
a kee mal jednostopov vozidlo, bez akost predbiehal
kaminy, km ja som podchvou musel spomaova a a
ka na vhodn chvu na predbiehanie.
Unikal vak na motorke. Moje auto s motorom ferrari
410 zasa malo vek akcelerciu. o som stratil akanm
na von cestu, to som zskaval, ke som sa dostal pred
nkladiak.
Vehikel nahajci javu! U mylienka na takto stha
nie sa mi videla smiena. Uvedomujem si, e keby Zdenk
Blha poznal histriu mjho vehikla, vbec by sa nebol usi
loval ujs. Lene on nevedel ni o Talianovi, ktor na ceste
do Zakopanho havaroval autom ferrari 410 super america
a vrak havarovanho auta, v ktorom naastie zostal nepo
koden motor a rchlostn skria, kpil mj ujec Gromio, znmy vynlezca. Vlastnmi rukami vyrobil karosriu,
doplnil vehikel rznymi svojimi vynlezmi a potom mi ho
daroval. Auto uja Gromia si zachovalo vetky vborn
vlastnosti ferrari 410: rchlos a 280 kilometrov za hodinu.
Malo iba jednu chybu: bolo kared ako noc, vyzeralo ako
krenec lna so stanom, pripomnalo aksi stran larvu
vyplieajcu o svojich udesnch reflektorov...
tyridsa kilometrov za Prahou sme sa ocitli v lesnatom
terne. Domyslel som si, e Blha bude chcie teraz unik
n niekam do lesa a tam sa mi strati. Po lesnom chodn
ku motorka prejde vemi ahko, prepletie sa pomedzi stro
my. Ale auto tam me uviaznu.
Blha vak zaboil najprv na dos irok piesonat
priesek. Pridal som plyn, dvans valcov vehikla dostva
lo obrovsk mnostvo benznu. Staila iba chvka - a u

som predbehol Blhovu javu a potom som sa mu postavil

do cesty. Bleskove som vyskoil a sasne so mnou aj
Protaz.
Blha sa usiloval obrti, aby mi znova ufujazdil. Ale po
darilo sa mi chyti riadidl motorky. Oboma dlabami sa
o ne oprel aj Protaz s vriacou otvorenou papuou.
- Mil pane, o odo ma chcete? - zlostil sa Blha. - Na
padli ste ma ako nejak zbojnk. Ve som vm povedal, e
nemm ikonu na predaj.
Mykol som riadidlami motorky.
- Zosadni! Musm sa s tebou porozprva. No, zosadaj! zopakoval som rozkazovane a Protaz u chcel Zdeka
chapn za nohu a stiahnu ho z motorky.
- Ven pane, neviem, o o vm ide. Chcete mi ukrad
n motorku? - sptal sa prekvapen.
Mvol som rukou.
- Nejazdm na jednostopovch vozidlch. Mj vehikel
mi sta.
- No, - zahundral Zdenk Blha, neochotne zosadajc
z motorky, - to fro mte celkom dobr. Len preo je tak
udcke?
- udcke? - zatvril som sa prekvapene. - Hdam ti je
jasn, e sa musm maskova. Je to pancierov auto, usp
soben na boj.
- o to vravte? - udoval sa Blha. - Kto ste, ak sa smiem
spta?
Neodpovedal som hne. Najprv som si premeral Zdeka
Blhu. Uvedomil som si, e tomu chlapiskovi, ktor asi pa
tril medzi praskch chulignov, nezaimponuje nejak m
zejnk (necenil si objekt mzea a vlmal sa do alchymistickej dielne), ale skr nejak slvny vrah.
- Mono som gangster, chlape, ale teba do toho ni nie
je, - povedal som ledabolo.
Aby som dokzal, ako ho podceujem, vybral som z vrec-

Zbigniew

Nienacki

91

ka katuku cigariet a zapli som si bez toho, aby som ho

ponkol.
- Obzri si mj vozk, - navrhol som mu. - Potom sa po
rozprvame.
Zdvihol som kapotu a poahujc z cigarety, sadol som si
na btav pe pri ceste. Prot si sadol veda ma a len po
tichu vral, ke Zdenk Blha zzal na motor auta a neskr
na prstrojov dosku.
Vedel som, e dvans valcov, vekch ako poriadne
hrnce, urob naho dojem. Cifernky na prstrojovej doske
pripomnali kabnu prdovho lietadla. Jedny ukazovali
rchlos v kilometroch, druh rchlos v uzloch, ke vehi
kel plval na vode. In informovali o obrtkach motora. Na
pokon, mm vo vozidle vea velijakch prstrojov, ktor
mu zaimponova aj znalcovi ut.
- Mil pane, - zvolal po chvli Zdenk Blha, - to je h
dam tank alebo lietadlo!
Mvol som rukou.
- Nelieta, - povedal som, - ale plva po vode. Nie je to
zl mainka!
- Plva?
- Jasn. Vzadu m vrtuu, - prehodil som ahostajne
a potiahol som cigaretov dym.
Zdenk na chvoku stratil re. Obzrel si vodn vrtuu
a potom na ma chvu bez slova civel.
- Ven pane, kde sa jazd na takchto vozidlch? - za
epkal.
- V Patagnii je to normlna vec. Vetci mme tak.
- Neuahujte si zo ma! Kto ste?
Opatrne som zahasil cigaretu.
- Privea by si chcel vedie, chlape, - povedal som pov
enecky. - Ty o mne nevie ni, ale zato ja viem toho o te
be a-a. A z toho, o viem, je jasn, e si sa namoil do riad
nej kae.

- Do akej kae? Vbec vm nerozumiem... - vystrail sa.

- Povaj, braek, - pokraoval som. - Nie som policajt.
Me sa so mnou rozprva primne, za mree a nedos
tanem. Ma nezaujma plieok, po ktor si sa vlmal do
Zlatej uliky.
- Vy o tom viete? - udoval sa.
- Viem vetko, chlape. Ma zaujma nieo in. T ikona,
ktor si predal. Musm ti vysvetli, e v istej krajine pr ta
kch chlapkov ako ja vyrabovalo ist mzeum a pobralo
pr starch obrazov. A stalo sa, e tie obrazy nm ktosi vyfkol a zmizol za hranice. A tu v Prahe sme doli na stopu
naich obrazov. Ukazuje sa, e ten ksicht, o nm obrazy vyfkol, sa vol Zdenk Blha.
- o to vravte? Ve ja som nikdy nebol za hranicami
eskoslovenska. Nikdy som nebol v Posku. Vy ste z Poska,
vak? Vidm to poda poznvacej znaky auta.
Znova som mykol plecami.
- Poznvacie znaky menm ako rukaviky. To nie je d
leit, odkia som, chlape. Dleit je, e konene mm
osobu, ktor nm potiahla obrazy. Ikonu si predal, koda.
Ale kde je zvyok? Hne na zaiatku a upozorujem, e pat
rm medzi jemnch ud, ale moji kolegovia, ako naprklad
ierna ruka, sa... nemaznaj. Ak mi nepovie pravdu, ne
rum za tvoj ivot.
Mldenec bol naozaj zarazen. Bol sm v lese s udnm
lovekom. Ujs nemohol, lebo ho stril vek pes. udn
chlap naho nekrial, sprval sa ahostajne, pohdavo, o
znailo, e m k dispozcii nie ledajak zbra. Nevyhral
sa polciou, o znailo, e je z kriminlneho podsvetia. Ako
by gangster z americkho filmu. A Zdenk Blha asi mal
vemi rd takto filmy.
- Ja som vm obrazy neukradol... To Rbert, - vyhlesol.
- Rbert? To je predsa krstn meno. Ako znie jeho
priezvisko?

92

Zbigniew

Nienacki

- Neviem, nechal sa oslovova iba Rbert. Viem o om

toko ako o vs.
- To je zasa nov pesnika? - zatvril som sa prekvapene.
- Prosm a pekne, zaspievaj mi ju. Ja mm as. Meme tu
sedie aj do polnoci. Napokon, ke sa zotmie, bude sa
mi s tebou prjemnejie rozprva. Musm sa ti prizna, e
vdy som mal radej tmu. V noci lepie vidm, chpe?
A Zdenk Blha mi rozpovedal nasledujcu historku:
Pred dvoma tdami do pivrne U Kalicha, kde Zdenk
sedel nad krgom piva, priiel jednho veera pripit cu
dzinec. Poobzeral sa po miestnosti a prisadol si k Zdeko
vi. Zaali sa rozprva a cudzinec objednal Zdekovi dva po
hre. Do seba tie nalial toko piviska, e mu v hlave zaalo
riadne umie. Vtedy poiadal Zdeka, aby ho odprevadil
do hotela Ambasador. Cestou, na akomsi nmest, sa cu
dzincovi tak zachcelo spa, e sa rozhodol zdriemnu si na
lavike a kategoricky odmietol s alej, do hotela. Zdenk
si pomyslel (tak mi to hovoril), e ak nech cudzinca v noci
na lavike, nejak darebk mu potiahne peaenku, a tak
bude lepie, ak mu t peaenku zabezpe sm... Ale ke
cudzincovi siahol do vrecka, ten sa zrazu ukzal celkom
triezvy a eleznou rukou chytil Zdeka za krk. Tak si ty
vtik, braek," vykrkol. Zdenk ho zaal prosi, aby to ne
ohlsil na polcii. Ten shlasil, ale pod jednou podmien
kou. Vraj v Zlatej ulike v alchymistickej dielni videl jeden
strieborn plieok, ktor potrebuje. Ak sa Zdekovi podar
ten plieok ukradn, cudzinec ho nielen neoznmi na po
lciu, ale ho ete bohato odmen. Shlasm," odvetil Zdenk Bl
dy cudzinec, ktor sa Zdekovi predstavil ako Rbert,
povedal, e toko peaz nem, ale zato m na predaj star
obraz, ikonu. A pretoe on ako cudzinec ju neme preda,
aby nevzbudil zujem polcie, bude lepie, ak ikonu done
sie na predaj do obchodu na Vdavskom nmest Zdenk

Blha. To sa aj stalo. Zdenk voiel do obchodu s ikonou

a vybavil formality. Ke vyiel z obchodu, cudzinec mu zo
bral obiansky preukaz, aby Zdenk nemohol bez jeho ve
domia vybra peniaze za ikonu. Potom si dohodli stretnutie
o tri dni. Zdenk voiel do obchodu, vzal ptnstisc korn
za ikonu, a ke vyiel, cudzinec mu peniaze vzal.
- A nepokal si sa zdchnu mu s peniazmi? - udoval
som sa, lebo nebolo ak uhdnu zvyky Zdeka Blhu.
- Ven pane! To bol gangster. Ako vy. Ke mi vtedy
v parku stisol krk, myslel som si, e dodcham, - vysveto
val svoje slun sprvanie.
Za predaj obrazu dal cudzinec Zdekovi tyri tiscky
a sbil mu ete p za krde plieka.
- Nepovedal, nao mu je?
- Rozprval o om vemi udne. Vraj potrebuje dva tak
plieky. Jeden konene naiel v Zlatej ulike. A ke ho zs
ka, zane hada druh. Dodal, e aj na tom jednom sa d
zarobi.
- Ako?
- Neviem. O tom nechcel vea rozprva. Ani nepatril
k takm, o z nich mono nieo vytiahnu. Povedal mi, aby
som nebol privemi zvedav. A to je vetko. Na zahladenie
stopy mi poradil vzia v mzeu ete nejak in predmet.
Nik si potom nebude myslie, e ilo o krde plieka.
A ke ma chytia, o mm poveda?" sptal sa Zdenk
Blha cudzinca. Ten mykol plecami: Vrav si, o chce,
chlape, len nespomnaj, e si chcel ukradn plieok. Ak
polcii ppne o mne, vysmej sa ti, lebo im nevie poveda
ani moje meno, ani adresu. Tvoje vlmanie bud posudzo
va prsne ako lpe, lebo si chcel z dielne nieo ukradn.
Najlepie bude, ak polcii povie, e si sa stavil s kamart
mi. Posdia tvoj in ako vtrnctvo a dostane men
trest." Po tejto rade mldenec usdil, e chlapovi to dobre
mysl. Vlmal sa do dielne v Zlatej ulike a ako vieme, chy-

Zbigniew

Nienacki

95

tili ho pri ine. Na polcii povedal o stvke, po niekokch

doch ho pustili z vzenia, a ke vyiel na ulicu, cudzinec
naho akal, Za to, e si mlal, tu m sbench tyritisc
korn," povedal Zdekovi, ktor sa ponkol, e ukradne
plieok ete raz. Lene cudzinec u nechcel. Povedal, e te
raz ten plieok nepotrebuje. Dohodli sa, e sa stretn prve
dnes. Zdenk sa zveril Rbertovi, e ktosi chce kpi druh
ikonu, ukzal cudzincovi aj slo telefnu pna Dohnala.
Cudzinca to znepokojilo. Mus zmizn," povedal Zdekovi. A
rov za Prahou, zadran inm gangstrom, teda mnou.
- Naozaj nevie, ako sa ten cudzinec vol, kde bva, z kto
rej krajiny doiel? - sptal som sa.
- Skal som ho sledova, aby som vedel, s km mm do
inenia. Ale on to hne spozoroval a pohrozil mi, e ak sa
poksim znova ho sledova, vykrti mi krk. A pokia ide
o krajinu, z ktorej priiel, tak do etiny vplietal nemeck
i franczske slov. Naozaj ako poveda, o je za. So mnou
sa stretval vdy Na pkop pred edokom. Viac o om
neviem.
- Ako vyzeral?
- Nzky zavalit brunet, vemi siln, - opsal Rberta po
chvke zamyslenia.
- Klame! - skrkol som. - Teraz klame!
Zdenk prisahal, e vrav pravdu. ia, ani tak by som
z toho ni nemal, keby mi dal naprklad opis vysokho
blondna i pehavho ryavca, lebo Praha m milin oby
vateov. Tu hada loveka len poda opisu je sizyfovsk pr
ca. Meno Rbert bolo, pochopitene, falon.
Jedin vec v celej zleitosti sa mi videla nezvyajne za
ujmav a dvala mi nov stopu: banda paerkov sa zauj
mala o poloviku Kelleyho talizmanu. Preo? A naozaj im
prestalo zlea na talizmane?
- Vrti sa do Prahy? - sptal som sa Zdeka.

- Nie. Bojm sa, lebo mi kzal zmizn. Ak ma uvid

v Prahe, doraz ma. Idem k rodiom do Pardubc.
- No dobre, cho, - kvol som hlavou, - Ak a budem po
trebova, njdem a v Pardubiciach. Ak si ma oklamal a pj
de niekam inam, aj tak a njdem.
Po tchto slovch som zapskal na Prota, nasadol do vehikla a vyrazil som do Prahy. Zdenk Blha sa pobral do Par
dubc.
Z bdky v kempingu som zatelefonoval pnu Dohnalovi
a zreferoval som mu o svojom rozhovore s Blhom.
- Teda tak je to, - utrsil pn Jaroslav a dodal do telef
nu: - Aj ja mm pre vs zaujmav informciu. Ale o tom sa
porozprvame zajtra. Navrhujem stretnutie o desiatej rno
na Novom Meste. Konkrtne na Karlovom nmest slo 40.
- Aha, u viem, o o ide, - usmial som sa.
Vrtil som sa k vehiklu, kde na rozloenom sedadle drie
mal Prot. Zaal som svetlo a napsal som dlh list riaditeovi
Marczakovi. Opsal som mu stretnutie so Zdekom Blhom,
prbeh tajomnho Rberta a vlmanie do alchymistickej
dielne v Zlatej ulike. Zhada polovice Kelleyho talizmanu
a paovanie ikon tvorili v mojej predstave jedin celok, o
som vsugeroval aj riaditeovi Marczakovi a oznmil som mu,
e preto zostanem ete nejak as v Prahe. A kee riadite
Marczak rd dval kadej podobnej akcii aksi kryc nzov,
navrhol som heslo: Tajomstvo nad tajomstvami." Pripom
nalo toti osobu anglickho chemika, ktor tak neoakvane
vstpil do mjho ivota.
Zdalo sa mi takmer ist, e aj ja budem musie vstpi do
nejasnch dejov Kelleyho, aby som rozltil zhadu jeho ta
lizmanu, lebo t vemi zaujmala paerkov starch ikon.
Azda popri Kelleym naabm na Rberta a alch?
Edward Kelley - mg, ernokank, kabalista. Tajomn
Rbert - gangster, paerk. Ak svislos bola medzi tmi
to dvoma umi, ijcimi v takch rznych asoch?

Zbigniew

Nienacki

97

Tajomstvo nad tajomstvami" - to bol titul jednej z knh

kabaly, nad ktorou Kelley iste strvil vea hodn. Kedysi
som sa usiloval aj ja prelska nezrozumiten vety tej u
desnej knihy, ale vzdal som sa. Napokon, pochopil ju vbec
niekto?
no, naiel sa aj tak, rabbi1 Lwe. Alebo je to iba poves?
Pri zaspvan som si spomenul na niektor vety z kaba
ly, ktor zneli ako slov z nejakho divnho sna:
...Zatvor svoje sta a nehovor, zatvor svoj rozum a ne
mysli, a ak je tvojim stam do rei a rozumu do myslenia,
obr sa k ryvku, ktor hovor: dobytiatka beia a prech
dzaj, na to prve bola mluva uzavret..."
...On vyznail a vyrezal ndhern trn Serafnov, svt
koles a s tmi tromi zaloil svoje sdlo, ako je napsan.
Z vetrov uinil svojich poslov a z horiaceho oha svojich
sluhov..."
Mdro pamtaj, rozumne uvauj, premysli, dkladne
preskmaj. Dove vec do jej jasnosti a umiestni autora na
jeho miesto..."

rabbi - estn titul idovskch uencov, zatia o rabn je duchovn i

dovskej nboenskej obce

SMA

KAPITOLA

arlatn alebo vedec Kritov gua Kr Bthory

sa rozprva s duchmi Faustov dom Mu mry rozprva?
Alchymistov brliv ivot Poves, ktor ukrva pravdu
Tajomstvo rabna Lweho Zlat ulika Parfum
sleny Helenky Vetkmu s na vine rozekrucini

J an Devus e John Dee, najznmej ernokank est

nsteho storoia, narodil sa v Londne roku 1527. Nech si
vak nikto nemysl, e bol jednm z dlhho radu podvod
nkov, arlatnov a vydieraov, ktorch v tom ase bolo ne
rekom. Mal vborn a pln vzdelanie filologick (vedel
vynikajco po grcky a ovldal vea alch jazykov), ako aj
matematick, vea vedel z astronmie a zemepisu. Na vte
dajie pomery bol nezvyajne vzdelan. Vlastnil zriedkav
exemplre tla a v jeho kninici bolo vye tyritisc vemi
cennch rukopisov. Mal aj dobr vedomosti z mechaniky,
a ke ako profesor grtiny usporiadal so svojimi iakmi
predstavenie jednej Aristofanovej komdie, zostrojil pre t
inscenciu mechanickho chrsta, ktor lietal vo vzduchu
a vzbudzoval div zastnench divkov.
Mohol urobi vedeck kariru, ponkali mu okrem in
ho aj profesru v Oxforde. Vea cestoval po eurpskych kra
jinch a vade mu ako vedcovi preukazovali vysok pocty.
Jeho vedeck prnos - skmanie drhy komty v shvezd
Kasiopey - prispel k reforme kalendra v Anglicku. Vypra
coval aj hydrografick nrt anglickch zmorskch zem.
Bol aj dvornm astrolgom krovnej Albety, ktor ho ne
raz iadala o radu.

Zbigniew

Nienacki

99

Pohrdol vak vysokmi poctami a utiahol sa do svojej

pracovne v Mortacle, kde obklopen knihami a mnohmi
prstrojmi, ktor sm skontruoval, venoval sa mgii a ernokanctvu a hadal spojenie s nadprirodzenmi silami.
Roku 1583 - ako sm rozprval - zjavil sa v jeho pracov
ni duch anjela Uriela a doniesol mu kritov guu, vaka
ktorej bolo mon pozorova velijak zjavenia.
ako si dnes domyslie, ako to bolo s tmi zjaveniami
naozaj. Ale je skutonosou, e t, o navtevovali majstra
v jeho pracovni, spolu s nm videli zjavenia pomocou kri
tovej gule a mohli sa s nimi rozprva. Dokonca raz aj kr
ovn Albeta pozvala Johna Deea k sebe, aby v jej prtom
nosti ukzal udesn vlastnosti svojej gule. Asi nemala
dojem, e m do inenia s podvodnkom, lebo potom vea
rz prichdzala do Mortade, aby sa zastnila na rozhovo
roch s duchmi.
Stretnutia s duchmi majster John Dee zapisoval do oso
bitnho dennka, ktor o sto rokov neskr vydal znmy fi
lolg Casaubon. Zachovalo sa iba niekoko vtlakov tejto
kniky. Jeden z nich sa nachdza v Posku. Historik Aleksander Kraushar ho tudoval v kninici Zamoyskch v Kra
kove a tam aj odkazujem zujemcov o tto vec. Je to zauj
mav dielo aj z toho pohadu, e je v om opis seansy
s duchmi, ktor bola v mji 1583 v Krakove, za prtomnosti
kra tefana Bthoryho, Johna Deea, Edwarda Kelleyho
a vojvodu Olbrachta askho.
Tch, o by chceli tudova dennk majstra Deea, vystr
ham pred rozarovanm. Jazyk nadprirodzench bytost je
pre nezasvtench nezrozumiten. Je mieaninou starej
anglitiny, vulgrnej latininy plnej narok a takmer ne
pochopitench skratiek. O tom jazyku duchov bolo nap
sanch vea rozprv a prebiehalo dos diskusi. Naprklad
vynikajci anglick matematik Robert Hooke sa domnie
val, e dennk majstra Deea nie je ni in ako kryptografic-

k zpis, ie svojrzna ifra, ktor mala pred nepovolan

mi ukry skuton obsah poznmok. Inmi slovami, John
Dee bol jednoducho pinom anglickej krovnej Albety
a jeho zahranin cesty, naprklad do Poska a na dvor ci
sra Rudolfa Druhho, neboli nim inm, iba vpravami
s vyzvedaskmi lohami. Pri styku s monarchami mal
John Dee zisti, ak maj plny a nlady, a zaifrovan in
formcie potom posielal na anglick dvor. K na rozl
tenie ifry sa poda Hooka nachdza v slvnej Henochovej
knihe.
In uenci, ako naprklad Leibnitz, nepovauj Johna Deea za podozrivho loveka, ale za celkom poestnho, hoci
fantastu, mystika a utopistu. Znmy anglick kritik Warton
nachdza v jeho filozofii a praktikch zrnk presvedenia
sekty rozekrucinov. Stopy tejto kedysi rozrenej filozofie
vid aj vo fantastickej Shakespearovej drme Brka.
Nie je naou lohou vysvetli tak zamotan zleitosti.
Tto vec ns zaujma len potia, e majster Dee bol aj v Kra
kove a potom v Prahe. A na tejto ceste ho sprevdzal alchy
mista Edward Kelley, ktor potom u zostal v Prahe nast
lo a tu aj zomrel.
Do Krakova, na dvor tefana Bthoryho, doviedol oboch
ernokankov sieradsk vojvodca Olbracht aski. Bol re
prezentantom vetkch zlch a sasne dobrch vplyvov
obdobia renesancie. Vek magnt, ktor sa uchdzal
o trn, nezvyajne vzdelan, zlatosty spevk a hos mno
hch dvorov, rytier, priate spisovateov (Kochanowski mu
venoval niekoko diel), politk a diplomat, vekorys lovek,
ale sasne intrign schopn malch aj vekch podlost.
To on z Para doviedol do Poska Henricha Waleza a jeho
privtac prejav uchvtil parsky dvor (zmienka o tom je aj
v Dumasovch romnoch). Podnecoval k vzbure proti po
skm krom a navrhoval vlastnch kandidtov. Buri a s
asne oarujci lovek s jemnmi citmi. Jednm slovom,

Zbigniew

Nienacki

101

jedna z vznamnch postv tch ias. Dlho bojoval proti

Bthorymu, rovnako ako Zborowski a in vek magnti.
Ke bol v Anglicku, prijala ho aj krovn Albeta. Odtia
doviezol do Poska dvoch preslvench astrolgov. A zmie
ril sa so tefanom Bthorym.
Historici maj rzne verzie o priatestve Laskho s an
glickmi mgmi. Naozaj veril, e s ich pomocou sa mu po
dar vyrobi elixr ivota a kame mdrosti, ktor men kov
na zlato? Ve peniaze stle potreboval. i azda tm, e do
viedol mgov, chcel sa podoba Bthorymu, o ktorom sa tu
i tam epkalo, e trp na aksi tajomn chorobu?
Bthory sa zmieril s askm, prijal oboch ernokan
kov a zastnil sa s nimi na seanse. Tto skutonos ne
zmenuje vekos poskho kra. Treba ma na pamti, e
takmer kad vtedaj vldca sa radil so velijakmi astro
lgmi a mgmi, mal ich jednostaj na svojom dvore. Vtedy
dokonca aj najvzdelanej udia verili predpovediam
z hviezd, ako naprklad slvny astronm Tycho de Brahe,
ktor sa neoenil, lebo hviezdy predpovedali jeho potom
stvu zl osud.
V innosti oboch anglickch mgov je vea nejasnost.
Doli do Krakova a ubytovali sa na Szczepaskej ulici v mar
ci 1584. V auguste potom nhle odili do Prahy na dvor ci
sra Rudolfa Druhho, aby sa po audiencii u eskho vla
dra (k druhej u nedolo) vrtili v aprli nasledujceho
roka do Krakova. A o mesiac ich prijal tefan Bthory. Po
tom znova odili do Prahy, kde sa o nich postaral esk nadpurkrab Vilm Ursyn, pn Romberku, ktor po Bthoryho
smrti bol jednm z kandidtov na posk trn.
V Prahe dolo ku konfliktu medzi oboma ernokankmi
a k ich vzjomnmu rozchodu. Dee sa napriek pozvaniu na
moskovsk dvor vrtil do Anglicka, kde ho krovn Albeta
vymenovala za riaditea kolgia v Manchestri. Zomrel v Mortadi roku 1604, ke sa pred smrou oistil od obvinenia kl-

ru, e udriava spojenie so satanom. Jeho syn Arthur sa stal

dvornm lekrom vekho moskovskho knieaa a idc
v otcovch stopch, vydal v Moskve alchymistick dielo. Po
tom sa vrtil do Anglicka ako dvorn lekr Karola Prvho.
A Kelley? Jeho ivot bol u navdy zviazan s Prahou. Bol
to dobrodrun ivot s astmi osudovmi zmenami...
O tom vetkom som rozmal cestou na Nov Mesto, na
Karlovo nmestie, kde pri dome s slom 40 akali na ma
Ludmila a pn Jaroslav.
- Toto je dom, v ktorom bval Edward Kelley, - povedal
mi na privtanie pn Dohnal.
Bol to ndhern dom, kedysi renesann, svedili o tom
spojen okn a rohov arkier. V neskorch rokoch dom
prestavali v barokovom tle.
- Tu nebval len Kelley, - upozornila ma Ludmila, ke
ma pri dome fotografovala, - ale aj al ernokank a al
chymista Mladota zo Solopysk. Pretoe tu tradine bvali
ernokanci, dom nemal v okol dobr poves. udia roz
prvali, e sa v om diali stran a udn veci, zjavovali sa
tu duchovia aj diabol. Mladota sm tieto re vemi podpo
ril, lebo dom prebudoval, vytvoril v om velijak tajn
priechody a padacie dvere. Ke priiel do Prahy Goethe,
ukzali mu tento dom a vyrozprvali mu povest okolo ne
ho. Predpoklad sa, e prve tu sa Goethe rozhodol, e na
pe Fausta. Teraz je tu univerzitn lekre. Mieaj sa tu
lieky a elixry ako za starch ias.
Povajc Ludmilin pohnut hlas, zamyslene som ha
del na budovu, v ktorej bval Edward Kelley. Stromy na Kar
lovom nmest ticho umeli, na blankytnej oblohe som vi
del lieta kdle holubov. Podar sa niekomu dnes, po
tokch storoiach, prenikn do tajov a zhad, ktor boli
osudom tohto domu?
- Na o myslte? - sptala sa Ludmila, prekvapen mojm
dlhm mlanm.

Zbigniew

Nienacki

103

- Na Kelleyho talizman, - odvetil som. - Uvaujem, i

prve Kelley nie je autorom zhady, ktor akmsi uom e
te ani dnes ned pokoj.
- A me prichdza do vahy aj nejak alia osoba
okrem Kelleyho? - zaudovala sa dievina. - Ve na taliz
mane je vyryt jeho meno.
- Pravdae, - prikvol som. - Ale nezabdaj, Ludmila, e
Kelley z vroby talizmanov il. Nerobil ich pre seba, ale na
predaj. Ned sa vyli monos, e niekto, komu Kelley ta
lizman predal, vyryl na plieok dtum poda idovskho
kalendra a urobil aj ten nepochopiten obrzok. Mono
prve ten ktosi aj rozlomil talizman na dve polovice.
- Prosm, spomete si na rok vroby talizmanu, - zamie
al sa do rozhovoru pn Dohnal, - je to rok 1596, potvrden
aj dtumom idovskho kalendra. Poznte Kelleyho ivo
topis?
- O rok neskr zomrel, - povedal som.
- no, ale ako preil ten rok. Na rozkaz cisra Rudolfa
Druhho ho zatkli, posadili do vzenia a muili.
- Chcete poveda, e talizman Kelley vyrobil krtko pred
tm, ne ho uvznili?
- Myslm si to. Tento fakt mi potvrdzuje aj star prask
poves, na ktor som naabil, - zaal vyklada pn Dohnal.
- Poda povesti istho da dvaja ernokanci prili k pra
skmu rabnovi, slvnemu kzelnkovi a mgovi rabbimu
Jehudimu Lwemu ben Becalelovi, nazvanmu rabbi Lwe, k loveku preslvenmu vekou mdrosou a estnos
ou. Mali metek vzcnych klenotov, ktor pouvali pri lie
en a pri vrobe rznych amuletov. Jednho z nich akala
alek cesta a vek starosti. Kee si navzjom nedvero
vali, rozhodli sa, e poas neprtomnosti jednho z nich da
j metek s klenotmi do schovy rabbimu Lwemu. o uro
bil rabbi Lwe? Po troch doch uvaovania vzal od nich
meec s klenotmi a dal im dve polovice toho istho pred-

metu. Ke sa mi prihlsite s tmi dvoma polovicami," po

vedal im, hne vm meec vydm." Mgovia sa ho spta
li: A o bude, ak prdeme a po tvojej smrti? Nik predsa nie
je nesmrten." Rabbi Lwe odvetil: Ak prdete ku mne
s dvoma polovicami, vydm vm meec s klenotmi. Ak ne
budem i, prte si po klenoty k mjmu hrobu." Tto od
pove sa mgom zapila. Mala tl vtedajch ias, bola ta
jupln a zhadn. Tto poves sa uvdza ako prklad
mdrosti rabna Lweho. Ani jeden z mgov nemohol sm
vyzdvihn klenoty, musel by pri tom aj spolonk s dru
hou polovikou predmetu. Klenoty boli takto vynikajco
zabezpeen.
- A domnievate sa, e tto poves m osi spolon s na
ou polovicou talizmanu?
- Koko je tu spolonho! Predovetkm ide o ernok
ankov, a Kelley bol mgom. Po druh: jednho z mgov
akala alek cesta alebo nejak akosti. Kelley sa obval
uvznenia a chcel zabezpei svoj podiel v meci s klenot
mi. Po tretie: mgovia si navzjom nedverovali. A kto mo
hol dverova takmu arlatnovi, ako bol Kelley? Po tvrt:
na naom talizmane niekto in vyryl dtum poda idov
skho kalendra. Nie je pravdepodobn, e na Kelleyho ta
lizman rabbi Lwe vyryl dtum a urobil aksi tajomn
kresbu, rozlomil talizman a potom dve polovice odovzdal
mgom?
- Shlasm s vami, - zvolal som radostne. - A nielen to.
Mm dojem, e prve t kresba je kom na rozrieenie ce
lej veci. Ve preo rabbi Lwe upozornil, e aj ke nebude
i, mgovia njdu svoje klenoty? Iste mal na mysli, e ak
prdu obaja k jeho hrobu a zloia obe polovice talizmanu,
bude im jasn, kde s klenoty, vak?
- Tie si to myslm, - shlasil pn Dohnal. - Mgovia si
klenoty nevyzdvihli, lebo vieme, e Kelley sa dostal do v
zenia a potom zomrel.

Zbigniew N i e n a c k i

105

- Poda tchto skutonost, - pokraoval som v vahch,

- je pochopiten, preo zhadn Rbert prikzal Zdekovi
Blhovi ukradn poloviku talizmanu. Povedal, e ke zs
ka jednu polovicu, zane hada druh. Potom ich zlo pri
rabbiho hrobe a klenoty njde. Je to mon, ve hrob Lweho je podnes na idovskom cintorne.
- Pravdae, - prisvedil pn Dohnal. - A mohli by sme sa
ta hne vybra.
- no. Lene nemme dve polovice, - bystro upozornila
Ludmila.
- No jednu m Helenka. Pome zatia do Zlatej uliky, navrhol pn Dohnal.
- ia, jedna polovika talizmanu tajomstvo nevysvetl, poznamenal som.
Ludmila mi pripomenula, o som povedal o rozhovore
so Zdekom Blhom.
- Zhadn Rbert Zdekovi povedal, e aj na jednom
plieku mono zarobi. Ako chpa tie slov, ke k njdeniu
klenotov treba dve polovice?
- Neviem, - vzdychol som.
A zasa som chvu hadel na Faustov dom.
A predsa niekedy aj po rokoch mono rozifrova zha
du," pomyslel som si. Steny tohto domu nevedia hovori.
Ale udsk vedomosti obohaten fantziou printia rozpr
va aj mry."
- O om rozmate? - vyzvedala Ludmila.
- O Kelleym, - odvetil som. - Vie, Ludmila, pri lten
zhad z dvnej minulosti mm svoju metdu. Usilujem sa
predstavi si vtedajiu dobu, ud, ich spsob ivota a mys
lenia. Pouvaujme o postave Kelleyho, predstavme si ho.
Tradcia zanechala o om nie najlepiu mienku. Zatia o
Johna Deea napriek jeho viere v nadprirodzen bytosti po
vaujeme za estnho loveka, o Kelleym sa sdi, e bol
arlatnom zbehlm v umen vyvolva optick preludy, o

vyuval na zskavanie peaz. Kelley ukonil prvnick

tdi a stal sa advoktom. Ale istho da na jednej zo
svojich ciest po Anglicku zavtal do krmy, kde, poda jeho
slov, mu ukzali nezvyajn vec - star rukopis obsahujci
zsady transmutcie kovu, ie premeny ubovonho ko
vu na zlato. Ten rukopis vraj nali v hrobe istho bohaboj
nho mncha. Kelley rukopis od krmra kpil a vtedy sa
rozhodol venova sa zskavaniu kamea mudrcov. A preto
e zhadn rukopis nebol dos presn, Kelley sa obrtil na
Johna Deea, aby mu pomocou svojej kritovej gule a du
chov pomohol pri rozlten zhady. Tak sa zaalo priate
stvo tchto dvoch ud. Kelley sa napokon ukzal vemi
prospen pri vyvolvan duchov pomocou kritovej gu
le, m zskal sympatie Johna Deea. Spolu precestovali kus
sveta, a sa napokon ocitli v Prahe, ktor v asoch Rudolfa
Druhho bola ozajstnm rajom alchymistov a ernoka
nkov. Ke Kelleyho predstavili cisrovi Rudolfovi Druh
mu, mg predviedol vrobu zlata. Bolo tam prtomnch
niekoko osb a zachovali sa zpisky o tejto udalosti. Nepochybne potvrdzuj, e akmsi udnm spsobom sa Kelleymu podarilo pomocou kvapiek krvavoervenho oleja
zmeni funt ortuti na ist zlato. Tto skku niekokokrt
zopakoval v cisrovom laboratriu, lebo aj cisr sa zaoberal
alchmiou. Rudolfa Druhho, ktor jednostaj potreboval
peniaze, nadchli Kelleyho skky. Udelil mgovi titul ry
tiera z Imany a prehovoril ho, aby zostal v Prahe. A hoci
vraj pomocou zzranho oleja mohol vyrba zlato, vye
nil vek bohatstvo a enin majetok premenil na nehnu
tenosti - kpil niekoko domov, mlyn, liehovar. Zaal sa
venova obchodu, a nie alchmii. Zakrtko sa stal jednm
z najbohatch ud v krajine. Cisr ho zaal upodozrieva,
e vynaiel kame mudrcov a nechce mu na prezradi re
cept. Preto dal Kelleyho uvzni, zariadenie jeho dielne
a poznmky skonfikova a donies do zmku. ia, ani

Zbigniew

Nienacki

107

z poznmok, ani muenm Kelleyho cisr tajomstvo nezs

kal. Mg tvrdil, e ho ete nepozn. Cisr dovolil Kelleymu
pokraova v pokusoch, no alchymista to vyuil na prpra
vu teku. Znova ho uvznili, teraz za dlhy. Ke utekal z v
zenia, zlomil si nohu. Museli mu ju amputova. Pokal sa
ujs druh raz a znova si zlomil nohu. Napokon ho dopra
vili do Prahy, kde v noci uil jed a zomrel.
To je Kelleyho prbeh. V jeho svetle sa nm Kelley jav
ako lovek dvoch tvr, ktormu nedverovali. Ak je to tak,
nie je pravdepodobn, e nejak in ernokank chcel ich
spolon majetok, klenoty, zveri do rk niekomu dvery
hodnmu? A vybral si rabna Lweho.
- Shlasm s vami, - povedal pn Dohnal. - Zd sa mi,
e poves potvrdzuje historick pravdepodobnos. Ako vie
me, Kelleymu hrozilo vzenie a strata celho majetku. V tej
to situcii spolu s druhm mgom mohol sa obrti na Lweho, a
alia vec: dos tajomne sa opisuje prina dvojnsobnho
teku Kelleyho. Ke uiel z vzenia, mohol zosta v Prahe,
preahova svoje alchymstick pokusy donekonena
a dra cisra v oakvan. A predsa utekal. A to dva razy.
Kam? Preo? Nie preto, aby sa stretol s druhm mgom, zs
kal druh polovicu talizmanu a iel si k Lwemu po meec
s klenotmi?
- Klenoty boli u Lweho v Prahe a Kelley prve z Prahy
utekal, - uvaoval som.
- Shlasm. Ale o ten druh mg, zostal v Prahe? Skr si
myslm, e vystraen uvznenm Kelleyho niekam odiiel
a Kelley sa chcel dosta k nemu. Zoznam vtedajch er
nokankov nie je a tak obsiahly. Zd sa mi, e ak sa poprehrabujeme v starch knihch, naabme na meno m
ga, ktor mal s Kelleym nieo spolon.
Tmto sme n rozhovor skonili. Bol as vybra sa do
Zlatej uliky.

Na Karlovom nmest som si ete raz prezrel barokov

kostol svtho Ignca a renesann Novomestsk radnicu.
Niekoko rz ju prestavali, ale dodnes si zachovala niektor
asti - naprklad vee - v gotickom tle. K tejto radnici sa
viae vea zaujmavch udalost: jej vee sa nazvaj pra
skou Bastillou", roku 1419 odtia husiti cez okn vyhodili
katolckych radnch pnov...
Pn Dohnal ma potom zaviedol na nealek Resslovu
ulicu, do pravoslvneho Kostola Cyrila a Metoda. V tejto ba
rokovej stavbe sa v jni 1942 odohralo posledn dejstvo
hrdinskej drmy. V podzemnej krypte sa ukryli esk vlas
tenci, ktor spchali atentt na smutne znmeho hitlerovskho zloinca, miestodritea Heydricha. Obken gesta
pom a hitlerovskm vojskom, zahynuli v podzem svtyne.
Resslovou ulicou sme sa dostali k Vltave, na Jirskovo n
mestie. Preli sme Smetanovm nbrem a ku Karlovmu
mostu, ktorm sme sa dostali na druh breh Vltavy, na Ma
l Stranu. Zaparkoval som na nmest veda radnice a zky
mi ulikami sme sa pei vybrali do Zlatej uliky.
Vea miesta by sme potrebovali na opis Malej Strany, kto
r tak ako aj varavsk Star Mesto m bohat histriu.
O kadom dome, o kadej ulike, o kadom malom n
mest mono rozprva cel hodiny. Odtia na skok s slv
ne Hradany s lesom ve a veiiek Katedrly svtho Vta,
mnostvo palcov, ndhernch sl a galri. Aj na povrchn
prehliadku Praskho hradu treba cel de. Preto sme ni
kam nezaboovali a li sme priamo do Zlatej uliky, kde ns
akala Helenka.
A s ou ete ktosi. Pochopitene, magister Franciszek
Skwarek.
Ten chlap ju nikdy nenechva samu?" pomyslel som si
zlostne. Alebo hdam iarlivo?
- Ach, ak mte prjemn parfum, - poznamenal som,
ke som pri zvtan pobozkal ruku slene Helenke.

Zbigniew

Nienacki

109

A znova som strelil capa. eny, ktor som dovtedy po

znal, sa teili, ke si niekto vimol, e maj dobr parfum.
Lene slena Helenka, ako vieme, chcela sa za kad cenu
podoba muom.
- To nie je nijak parfum, - rozhorila sa a takmer si vy
trhla dla z mojej ruky. - Nepatrm k enm, ktor sa po
lievaj voavkami. Pouvam iba musk kolnsku.
- Dfam, e nie po holen, - utrsil som ironicky.
Ludka sa nahlas zachichotala, pn Dohnal sa tie usmial
a ahk smev sa zjavil aj na tvri magistra Skwarka. Len
slena Helenka neprejavila zmysel pre humor.
- No teda, - pohdavo vydula pery, - to nebol najvydare
nej vtip.
Nebolo pochb, e som si ju op znepriatelil. Ale pre
mohla sa, lebo ju zaujmal mj rozhovor so Zdekom
Blhom.
- Zd sa, e sme rozltili tajomstvo vlmania do tvojho
mzea, Helenka, - ozval sa pn Dohnal, ke som skonil
rozprvanie.
- A podarilo sa nm to aj bez vynikajcej inteligencie, zlostne dodala Ludmila, hadiac na pna Skwarka.
- Okamih, prosm! - zvolal urazen Skwarek. - Azda si
myslte, e ja som prespal prleitos? Prehrabval som sa
v knihch, namhal som si mozog a tie mi kadeo zilo
na um.
- Tak si skonfrontujme nae hypotzy, - navrhol pn Do
hnal. - A teraz, Helenka, povo ns po Zlatej ulike.
Neviem, i je na svete ete jedno tak zbavn miesto.
Ke som vchdzal do Zlatej uliky, mal som dojem, e som
sa naiel v mesteku pre piadimukov, pretoe tto kratu
k, len niekoko desiatok metrov dlh ulika je vlastne iba
rad smienych minidomekov. S priupen pozd mo
hutnch hradnch mrov. Miniatrne dvierka, okienka,
niektor domeky maj dokonca aj poschodie so smie-

nym okienkom, s malou izbikou na przem a nzkou, ete

menou hore. Vetky domy s farebn, akoby vystrihnut
z farebnho papiera. V malch izbch drobn zariadenie,
chudobn, ako boli chudobn obyvatelia uliky.
Hoci poves tvrd, e tu ili alchymisti, o sa usilovali z ni
oho vyrobi zlato, historickou pravdou je, e tu bvali chu
dobn hradn strelci. Alchymisti, ako vieme, vlastnili nd
hern domy.
Ale i sa odd bojova proti povesti? Preto jeden zo sta
rch domekov zariadili poda vzoru starej alchymistickej
dielne. Cez okno vidie ohnisko a nad nm zavesen tglik,
v ktorom mono o chvu zane ernokank vari tajom
n elixr. Na polikch a na stole stoja fatiky pln fareb
nch tekutn, sklen retorty, meden a cnov pohre.
Vyleten kus medi imituje zlato, o ktorom alchymisti
snvali...
V susedstve Zlatej uliky sa vypna mohutn hradn ve
a, nazvan Daliborka. Do jej podzemia vrhali ud neposlunch cisrovi alebo takch, ktor sa mu znepili. Mo
no prve tu, v Daliborke, sedel aj Edward Kelley, o ktorom
si cisr Rudolf Druh myslel, e pred nm ukrva tajomstvo
premeny kovov.
- Koko alchymistov bolo v asoch Rudolfa Druhho? sptal som sa sleny Helenky v ndeji, e sa azda dozviem
meno loveka, ktor spolupracoval s Kelleym.
Zavrtela hlavou.
- Nemm tak zoznam. Ale v kadom prpade ich bolo
asi dos, lebo aj sm cisr sa zaoberal alchmiou a mal na
hrade vlastn laboratrium. Lene azda neprvom sa opi
suje osoba Rudolfa Druhho iba v svislosti s alchmiou
a inmi podobnmi arlatnskymi vecami. Cisr Rudolf
Druh je zaujmav a plnokrvn renesann postava. Na
pokon, v jeho asoch bolo vea vec navzjom neoddelite
ne spojench. Hlpos la ruka v ruke s vekou mdrosou,

Zbigniew

111

Nienacki

arlatnom sa obas podaril vynikajci vynlez. Astron

miu sprevdzala astrolgia, alchymisti vynali vynikajce
pivo a tak alej. Cisr Rudolf Druh bol obdivovateom
umenia, zhromadil na hrade ozajstn poklady, a hoci vea
z nich vyrabovali nepriatesk vojsk, aj to, o zostalo do na
ich ias, kad obdivuje. Rudolfovi Druhmu akujeme za
Hradn galriu a v nej za obrazy takch majstrov, ako s Tizian, Rubens, Tmtoretto. Rudolf Druh bol ochrancom re
meselnkov a sm tie vyrbal itkov predmety. Dnes by
sa povedalo: bol domci majster. A o vetko urobil pre roz
voj vedy! Z celho sveta pozval vedcov, aby pod jeho zti
tou robili pokusy. Sta spomen tak slvne men, ako
Kepler alebo Tycho de Brahe, ktor napokon v Prahe zomrel
a tu je aj pochovan. Na jeho hrobe je heslo: Lepie je by
ne predstiera jestvovanie." Cisr bol udn lovek. Menej
ho vbila politika a cisrske zasadnutia, radej sa vo svojej
pracovni venoval rezbrstvu, maliarstvu a chemickm po
kusom. Vrav sa o om, e bol melancholik a nchyln
k mysticizmu. Mono prve preto doprial sluchu aj rznym
arlatnom, ktor mu subovali spojenie s nadpozemskmi
bytosami, ako aj Johnovi Deeovi i uom typu Kelleyho,
ktor mu dvali ndej, e vyrobia kame mudrcov. A kee
mu chbala rozvaha, neraz ich bohato odmeoval, ale asto
bol voi nim aj ukrutn.
Voli sme do kaviarne na Vikrskej ulici, hne veda Ka
tedrly svtho Vta. Tu pn Dohnal rozpovedal Helenke
a pnu Skwarkovi nau hypotzu o klenotoch, ktor Kelley
dal do schovy rabnovi Lwemu.
- Je to vemi pravdepodobn, - zaomrala Helenka.
A Ludmila, ktorej historik nebol sympatick, hne
Skwarka podpichla.
- To bola naa hypotza. A ako vyzer vaa?
Magister Skwarek mykol plecami:
- Tok mojich vah plynul celkom inm smerom. Vy ste

sa usilovali objasni zhadu talizmanu. Ja som chcel njs

odpove na otzku, kto a preo sa pokal zska polovicu
talizmanu.
- A nali ste odpove? - sptali sme sa takmer sasne.
- no, - prikvol Skwarek. - Urobili to rozekrucini.
Nastalo rozpait mlanie. Vysvetlenie magistra Skwarka
sa nm videlo smiene. Rozekrucini? udia z tajnej nbo
enskej sekty spred niekokch storo? Alebo sasn
okruh udkov, ktor veria, e mono nadviaza kontakt
s duchmi?
Dokonca aj slena Helenka pozrela na magistra Skwarka
s trokou poutovania, o ma vemi poteilo.
Ale ten sa iba povenecky usmial a povedal:
- Viem, o si teraz myslte. Ospravedluje vs to, e na
rozdiel odo ma sa nezaoberte dejinami rozekrucinov. U
som vm spomnal, e jestvuje niekoko rozekrucinskych
organizci. Iste sa domnievate, e v tchto organizcich sa
grupuj nekodn udci, vake? Lene zatia, pokia viem,
medzi rozekrucinov patria vemi vplyvn, a predovetkm
vemi bohat udia. lenmi Rosecrucian Fellowship v Los
Angeles s aj niekok milionri, ktor neetria peniazmi na
okultistick skmanie. Rovnako aj v Lectorium Rosecrucianum v Holandsku. Tamojia organizcia je takmer vedec
km intittom zaoberajcim sa okultizmom. Je tedro fi
nancovan bohatmi udkmi vetkho druhu, pre ktorch
s piritistick seansy rozptlenm uprostred ivotnej nudy.
Polovica Kelleyho talizmanu? Pre tchto ud m neobyaj
n hodnotu vetko, o je spojen s ich presvedenm alebo
s osobami, ktor sa kedysi zaoberali mgiou. Viete, e pred
tyrmi rokmi jeden viedensk rozekrucin (a vo Viedni jes
tvuje vemi aktvne bratstvo), nejak Elard, kasteln a grf
zu Dohna, potomok starho rodu, usiloval sa ukradn
z Britskho mzea preslven kritov guu Johna Deea?
Veru, tak je to, kritov gua je podnes v Britskom mzeu.

Zbigniew

Nienacki

113

Rozekrucini sa pokali kpi ju od anglickej vldy, a ke

to neprinieslo iaduci vsledok, rozhodli sa, e ju ukradn.
Som hlboko presveden, e tto organizcia sa dozvedela
o rekontrukcii alchymistickej dielne v Prahe v Zlatej ulike
a o tom, e sa tam nachdzaj predmety patriace Edwardovi Kelleymu. Rozhodli sa ich zska, tak ako sa usilovali
zmocni sa kritovej gule.
- A klenoty? Na to ste zabudli? - skoila mu do rei
Ludmila.
Magister Skwarek mykol plecami.
- Prepte, ale ja akosi na tie klenoty neverm. Som lo
vekom, ktor stoj na zemi oboma nohami. Po tokch sto
roiach hada schovan klenoty a pritom sa opiera iba
o poves? Nie, prepte mi, ale neverm.
Znova nastalo mlanie. Proti argumentom magistra
Skwarka bolo ako nieo namieta.
Mlanie nhle preruila slena Helenka. Obrtila sa
k otcovi:
- Tato, pamt sa, kto bol v asoch Rudolfa Druhho
povaovan za znalca zzranch vlastnost drahokamov?
Nevolal sa David Katz?
- Ale no, Helenka, - poteil sa pn Dohnal. - M prav
du. Dokonca uverejnil o tom aj prcu s nzvom: O zzra
nch vlastnostiach drahch kameov."
Nepoval som alej. Pri mene David Katz som sa za
chvel a len ako som potlail vkrik prekvapenia. Spome
nul som si na mal domek v okol Zagrza, na starho Ja
na Sekundusa, zberatea starch ikon, a na krde knihy
Davida Katza.

D E V I ATA

KAPITOLA

Z Bakovho dennka

Vemi dlho sme stpali na tt Chryszczatej. Posled

n sek je strm, treba liez na vek hrb pokryt
bukovm lesom. Stpanie sauje hust, po ps vysok
trva. Vade je plno zvalench stromov a hlbokch vvratov.
Bola pava, a hoci les ns prikrval tieom, zakrtko
ns vetkch zalieval pot, pca pracovali namhavo,
dychali sme. Nohy viazli v hrubej vrstve suchho lstia,
tvr nm driapali haluze. Turistick vstroj sa nm chv
ami zdal zaou nad nae sily. Najhorie bolo obchdza
vek zvalen kmene. Niektor z nich boli celkom sprchniven. Pondelok si sadol na kme, ktor sa pod nm
hne rozsypal, a chlapec sa skotal niekoko metrov do
lu strmm bom.
ak stpanie na tt nm pomohlo pochopi, preo
si banderovci prve Chryszczat vybrali za jedno z hlav
nch sdel. Koko nmahy bolo treba, aby ju vojsko doby
lo a vyhnalo z nej ozbrojen bandy! Vojaci vystupovali do
hora v plnej ponej, strieali a sasne sa kryli pred
strelami, obchdzajc mnov polia. A predsa Chryszcza
t dobyli a zahnali roty UPA veden Stachom, Hryom
a Birom.

Zbigniew

Nienacki

115

Z Bakovho dennka (pokraovanie)

aliu noc sme strvili na Woosani (1070 metrov nad mo

rom). Bolo chladno, ale rno sme vstali vemi rezk a pln
energie. Na tte Wolosaa sme nali veu; bol z nej pekn
vhad na rozahl psmo Lopienika, na vrchy Matragonu
a Hyrlat. V diake sa ete rysovali aksi hory, ale tie sme
u nevedeli uri.
Z Wolosaa po brehu potoka, ktorho nzov nepozn
me, sme sa dostali cez lesy na asfaltov cestu z Baligrodu
a li sme do Cisnej.
Tam je retaurcia, kino, potravinrske obchody, benz
nov pumpa a turistick stredisko. Naobedovali sme sa, z
sobili sme sa potravinami a rozhodli sme sa pusti alej, na
Wetlisk poloninu.
V Cisnej, hne pri ceste, som si vimol mal podozriv
baraik, nieo ako stnok. Npis nad dverami hlsal: Pa
miatky z Bieszczad. Jzef Gnat. V nevekom vklade bolo vi
die farebn pohadnice z bieszczadskch hr a z preglejky
vyrezan, pomaovan a na dotiky prilepen velijak les
n zvierat - srny, medvede, vlky. Na kadej figrke bol fa
rebn npis Pamiatka z Bieszczad". Boli tam aj popolnky
vyrezan z dreva, cigaretov piky a katuky.
Piatok do ma drgol lakom a ukazujc na stnok, na
vrhol:
- Kpme si zopr pohadnc, Baka. Nie si zvedav, ako
vyzer Jzef Gnat?
Pomyslel som si, e je to dobr npad, a namieril som
k stnku. Kupujcich nebolo, sedel tam iba mldenec, asi
tak dvadsaron, a osi psal na kartu.
- Chcel by som pohadnicu. Tto... aj hent... - ukzal
som na tie, o sa mi pili.
Spolu s nami podilo k stnku ete pr chlapcov, medzi
nimi aj tuniaik prezvan tvrtok. Nikdy som si nepomys-

lel, e tvrtok je a tak estt. Sotva vrhol pohad na vysta

ven Pamiatky z Bieszczad", hne ma odstril od okienka,
hlavu vopchal dnu a oboril sa na mldenca, ktor pre ma
vyberal pohadnice:
- e sa nehanbte predva nieo tak! Ve je to najhor
g a prklad zlho vkusu! Toto s srny? Nie veru, to s
srnovlci! A toto nie medvede, ale medveojazvece! A tam
to, to m by vlk? Nie, to je vyla! Za tak veci by mali za
tvra pre kazenie dobrho vkusu!
Mldenec v stnku a onemel. A potom oervenel od
hnevu a zvreskol:
- o a do toho, ty sopliak! Ber sa pre, lebo ti jednu vra
zm a vylet z Cisnej ako z praku. Nepia sa ti suvenry?
Tak ich nekupuj, mlieniak. Vypadni odtiato!
Zahnal sa na tvrtka rukou, ale ten stihol ustpi od
okienka.
- Aj ty patr k tejto bande? - sptal sa ma mldenec zo
stnku. - Tu m pohadnice, zapla a zmizni!
Ruky sa mu triasli od zlosti, ke zhrnul niekoko po
hadnc zo stola a hodil mi ich do okienka.
Rchlo som zaplatil a pobral sa pre. Kamarti u odch
dzali po okraji cesty a vysmievali sa z tch medveojazvecov a srnovlkov, ktor v stnku objavil n tvrtok.
Profesor Hilary vak vytal tvrtkovi, e sce suvenry
v stnku boli ozaj prkladom zlho vkusu a stranho ga,
ale tvrtok na to mal upozorni inou formou.
Zaal som si prezera pohadnice a zrazu som zistil, e
mldenec mi v rozlen nedal tie, ktor som iadal. Ba jed
na z nich bola napsan aj s iastonou adresou. Predal mi
t, na ktor psal vo chvli, ke sme pristpili k stnku.
Nezvyknem ta cudziu korepondenciu. Ale prepte
mi, v tomto prpade predsa lo o Gnata, osobu, ktor som
povaoval za trocha podozriv. Tak som hodil okom na
pohadnicu.

Zbigniew

Nienacki

117

Gnat ju chcel posla do Prahy: Praha 1, Poste restante."

ia, meno adresta nebolo ete napsan.
Praha? Hne som si spomenul, e pn Tomasz sa vybral
prve do Prahy.
Teraz som u s istm svedomm tal:
Ven pane! Mm znova vo vhade vemi pekn pa
miatkov obrzok. Ale bude ovea drah, lebo je s nm ve
a prce. Prosm, prte o najskr a vybavme to.
Franek Gnat

Franek, a nie Jzef. Teda ten mldenec je iste synom Jzefa Gn

nkalo. Uptal ma pamiatkov obrzok". Azda v Gnatovom stnku sa predvaj aj pamiatkov obrzky, nejak
stran arbaniny, krajinky Bieszczad? Ale zaujmali by tak
prery kohosi v Prahe, e by pecilne kvli tejto krajinke
pricestoval?
A o ak je to ifra?" uvaoval som.
Akoby ni vrtil som sa k stnku. Stril som hlavu do
okienka a povedal som Frankovi Gnatovi:
- Prepte, ale omylom ste mi dali napsan pohadnicu.
- o zasa? To si op ty? - nazlostil sa mldenec.
Takmer mi vytrhol pohadnicu z ruky, hodil mi namies
to nej in a pribuchol mi okienko pred nosom.
Rozbehol som sa za naou skupinkou, ktor sa vzaova
la po ceste smerom k Wetlinm.

DESIATA

KAPITOLA

udesn vlastnosti drahch kameov Zhada zafru

David Katz Stl spojenia" udn pln
Pri starom cintorne" Prbeh o Golemovi
Pri hrobe bohabojnho mua Znova Zdenk Blha
Belas lstok Najkrajia ena Prekvapenie Rozekrucin

Nasledujceho da som sa zjavil v Klementne, ie

v praskej Univerzitnej kninici.
Dkladne som vyplnil niekoko formulrov potrebnch
na zskanie povolenia nahliadnu do starch tla. Dostal
som ho a postavil som sa pred pult, kde vydvaj knihy.
Knihovnk bol star lovek s ndhernou edivou bradou.
Na nose mal okuliare s tenkm kovovm rmom.
- David Katz: O vlastnostiach drahch kameov? - tro
cha sa zaudoval. - Azda je to nov bestseller? Pracujem tu
presne tyridsa rokov, a za ten as sa o tto kniku ete nik
nezaujmal. A v tomto tdni ste u tret, o si ju iada.
- Naozaj? - tie som sa poudoval. - A kto to bol predo
mnou?
- Nepamtm sa. Zd sa mi, e nejak ena, potom ne
jak mu... Lepie si pamtm tituly ako tvre itateov, odzbrojujco sa usmial a podal mi kniku.
Tto informcia ma zaujala. Nhly zujem o star kniku
Davida Katza nemohol by nhodn. Ktovie, i sa predo
mnou v Klementne neukzal tajomn Rbert a hdam e
te niekto, ke si knihovnk spomenul na niekoko osb.
Nebolo pochb, e na prbeh o polovici Kelleyho talizmanu
naabil u ktosi pred nami a usiloval sa rozlti zhadu.

Zbigniew

Nienacki

119

Nie je vylen, e k pokusu o krde talizmanu v Zlatej

ulike dolo a po pretudovan tejto knihy. Ako aleko sa
podarilo tomu loveku alebo tm uom (mono ich bolo
niekoko?) preskma Kelleyho tajomstvo," uvaoval som.
Dostal som dos hrub knihu viazan v bravovej koi
a sadol som si s ou v itrni pri malom stolku s lampou.
Ke som knihu otvoril, zactil som charakteristick zpach
starch tla, ktor tak zboujem.
Ako vina starch tla, aj tto bola psan gotickm
psmom po latinsky. Ako dobre," pomyslel som si, e som
na dejinch umenia mal latininu..."
Lene po latinsky som netal tak ahko ako po anglicky
alebo po nemecky. Vrtil som sa teda k pultu, kde vydva
j knihy, a vyiadal som si ete latinsko-posk slovnk. Ne
mal som v mysle preloi t star kniku od slova do slo
va. Chcel som sa iba zorientova, i v nej nie je nejak k
na pochopenie zhady Kelleyho talizmanu. Ve mohla
existova nejak spojitos medzi krdeou tejto kniky
z kninice pna Sekundusa z okolia Zagrza, vykupovanm
ikon z toho kraja a predajom ikony v Prahe, ako aj pokusom
o krde polovice talizmanu Edwarda Kelleyho.
Ale star kniha Davida Katza, napriek tomu, e som sa
usilovne prehrzal jej obsahom, starostlivo ukrvala predo
mnou svoje tajomstvo. Bol to jednoducho obrny vklad
o velijakch drahokamoch a ich magickej sile, ktor me
- poda Katzovho nzoru - jednm prina astie
a spech v ivote, inm zasa trampoty, ba aj choroby a smr.
Kad drahokam Katz dval do svislosti s nejakou plan
tou a poda toho, pod akou hviezdou" sa kto narodil, mal
nosi urit kame. Tak naprklad pre osoby naroden
v znamen Barana bol najvhodnej rubn, pre Bka - sma
ragd a acht, pre Blence - beryl a tops, pre Raka - sma
ragd, opl a selenit, pre Leva - diamant a rubn, pre Pannu
- jaspis, tops, karneol, pre Ryby - ametyst a chryzolit.

Poda Katza kad kame mal nejak tajomn moc. Je

den pomhal pri starostiach s lskou, in dodval odvahu,
al prinal astie v hrch rzneho druhu. Pre ma, s
asnho loveka, boli tie obrne vvody a zdvodovania
tajomnch vlastnost jednotlivch kameov zbavn. Katz
ich opsal kvetnatm jazykom, preto si dovoujem uvies
ryvok takhoto vkladu o zafre:
Najudesnejm a najtajomnejm spomedzi vetkch
klenotov, uctievan ako nevyspytaten pea mdrosti - je
zafr. Mono ho nazva pnom a vldcom klenotov, lebo
v zzranch vlastnostiach ich vetkch prevyuje, zjednocujc rozlin prekvapujce prednosti. Najstarie knihy sve
ta opisuj zafr ako klenot, v ktorom sa skrva tajomstvo
magnum magisterium ie kame mudrcov.
Ale v om sa skrva tajomstvo tohto kamea? Ak okrh
lo obrsen priezran zafr budeme dra na intenzvnom
slnenom svetle, spozorujeme jeho asterizmus ie eslov blesk sveda. Ak si ho prezrieme z profilu, uvidme fi
gru, ktor na nerozoznanie pripomna gotick strop alebo
ruky zloen k modlitbe, gesto prosebne natiahnutch ra
mien."
o vetko nevidel Katz v iare zafra! Dokonca aj grcky
znak rho". Poda jeho mienky sta asterizmus zafru spo
ji iarami a dostaneme desa centrlnych bodov a dvad
sadva plch. A o je ten poet desa a dvadsadva? Nespo
mna ich kabala? Ve poda kabaly desa sefirotov" tvor
idelneho loveka a dvadsadva je slo najvyieho zasv
tenia.
Zafr," vrav Katz, poloen novorodencovi na hlavu,
chrni ho cel ivot pred bolesami hlavy. Je ozajstnm lie
kom proti chorobm o. Zafr chrni pred jedom, a ke sa
vlo do kalicha s otrvenm vnom, tekutina zane umie
a jed z kalicha vyteie. Umiestnen veda jedovatho hada
zaprin okamit smr plaza. Nosen na prsiach dovouje

Zbigniew

Nienacki

121

zachova si dlh zdravie a svieos a na miestach, kde sa vy

vja rakovina, spsobuje jej pomal zanikanie. Zafr upoko
juje benie srdca, utiuje rozruen nervy, tlm krvotok,
zra horku. Pre ud, ktor chc doby vedu, bude zafr
najlepm priateom. Chrni pred zradou, a ke sa mu ne
podar zabrni nebezpeenstvu, strca svoju farbu, zhas
na, zakal sa, akoby v pocite vlastnej bezmocnosti."

A na konci jeho knihy som naiel pre ma zaujmav

zlomok textu. Katz tam pe, e preslven znalec nadpri
rodzench sl doktor John Dee m stl spojenia" vyzdobe
n ndhernmi klenotmi. Vaka nim mu ten stl pomha
spja sa s nadpozemskmi bytosami. Katz tie spomna,
e spolone s Kelleym, ktor ten stl videl, rozhodol sa na
podobni ho a overi si psobenie drahch kameov. alej
vak pe:
Zl sily skrili nae plny, znemonili vedeck pokusy.
Utekajc pred Zlmi silami, museli sme znii n stl spo
jenia a klenoty sme ukryli. Tragick Kelleyho smr skrila
moje plny aj alie prce na stole spojenia."

V tchto miestach bola v knihe kresba vrchnej asti sto

la spojenia", ktor pouval majster John Dee.
V zvere knihy sa David Katz s bom sauje:
Napriek tokmu dobrodeniu, ktor som urobil uom
odkrytm tajomstva drahch kameov, ijem dnes vo vekej
ndzi, O klenoty, ktor sme s Kelleym dali do schovy ra
bnovi Jehudi ben Becalelovi, som priiel, pretoe rabn
umrel. Napokon, aj tak by som ich nebol mohol zska, le
bo neboli len mojm vlastnctvom, ale aj majetkom Kelleyho, ktor iste vzal so sebou do hrobu polovicu Jupiterovho
talizmanu, potrebn na znovuzskanie klenotov. Moja po
lovica sa takto stala nepotrebnou. Mono po rokoch ktosi
njde obidve polovice talizmanu. Potom nech zjde k hro
bu Lweho a zjav sa mu tajomstvo, stane sa bohatm, za
tia o ja zomieram v biede."
- Teda tak je to... - zamrmlal som po pretan posled
nch viet. V tejto knike o drahch kameoch bolo ukryt
vysvetlenie zhady polovice Kelleyho talizmanu, ku ktor
mu sme sa my museli dopracova celkom inm spsobom,
za pomoci povesti a dedukciou. Spojitos medzi krdeou
Katzovej kniky zo Sekundusovho domeka a pokusom
o vlmanie do mzea v Zlatej ulike bola pre ma jasn.
Ktosi ukradol tto kniku, oboznmil sa s jej obsahom
a bez akost pochopil, ak hodnotu m polovica Kelleyho
talizmanu.
Ten ktosi bol tajomn a nedostihnuten Rbert.
A teraz ete jedno prekvapenie, mil itatelia. Je as pre
zradi, e pri listovan zoltnutch strn knihy Davida Katza naiel som medzi nimi lstok s nakreslenm plnom,
ktor tam ktosi nechal. Lstok bol z notesa, pln na om
bol nakreslen venm perom. Ktosi tal Katzovu kniku azda vera i predverom? - a sasne si kreslil aksi pln.
Lstok s plnom zrejme pouval ako zloku do Katzovej
kniky. A ako sa to asto stva, z roztritosti ju tam nechal.

Zbigniew

Nienacki

123

Bol to asi pln nejakho vemi malho mesta. Videl som

tam niekoko uliiek, na okraji naznaen nevek ob
dnik, osi ako cintorn. Tam viedla pka, na ktorej bolo
napsan: Pravdepodobne hrob Davida Katza."
Katz zomrel v Lesku. Ete raz som pozorne pozrel na
pln. Veru, asi to bol pln Leska. Tu je cesta zo Zagrza, to
to na Baligrd, tu je rieka San, ktor teie okolo mesteka.
Teda neznmy itate Katzovej knihy si nakreslil pln Les
ka (iste sasne s Katzovou knihou si vypoial v kninici
mapu rzeszwskeho kraja a obkreslil si pln Leska) a vy
znail na om miesto venho odpoinku autora knihy
o drahch kameoch.
Preo to urobil?
Azda pre jedin dvod. Chcel sa vybra do Leska a v mes
te, kde zomrel David Katz, hada druh polovicu talizmanu.

Teda aj ja sa musm o najskr dosta do Leska," pomys

lel som si. Je to vek anca stretn sa zoi-vo s tm lo
vekom, ktorm je mono Rbert."
S tmto rozhodnut som zatvoril knihu a vrtil som ju
knihovnkovi. Lstok s plnom som schoval do nprsnej
taky.
Bolo u poludnie. Naobedoval som sa a kpil som jedlo
pre Protaza a potom som sa s nm dve hodiny prechdzal
po peknch praskch uliciach.
O tvrtej popoludn som iel na Pasku, Protaza som
nechal vo vehikli a sm som voiel k Dohnalovcom. Naiel
som tam iba Ludmilu. Povedal som jej, e chcem navtvi
Lweho hrob. Ponkla sa mi za spolonku a ja som ochot
ne shlasil, pretoe som ete nikdy nebol na Starom idov
skom cintorne. Ona sa zase teila, e mi me ukza rab
nov hrob.
V byte na Parskej som nechal lstok pre pna Dohnala
a slenu Helenku. Napsal som na, kam sme sa vybrali
a kedy sa vrtime. Naa vprava napokon nemohla trva
dlho, pretoe z Paskej ulice na Star idovsk cintorn je
sotva pr krokov.
Veru, len niekoko krokov. Ale lovek akoby sa naiel
v celkom inom svete. Po Paskej ulici sa en aut na
most Svatopluka echa, a hne veda, v plnom tichu
a melancholickom ovzdu sa oblkovite vinie malik
ulika s nzvom U starho hbitova, teda Pri starom cin
torne.
tyri synaggy, jedna z nich vemi star, akoby strili
pokoj tch, o pred stroiami spoinuli pod kamennmi
nhrobkami divnch tvarov s hebrejskmi npismi, ktor
sa tu tlaia na nevekom priestore. Tu kdesi poda pradv
nej povesti Jehudi ben Becalel, nazvan rabbi Lwe, idov
sk mg a arodejnk, ulepil z hliny Golema, montrum
podobn loveku, a oivil ho tabukou s magickm zakl-

Zbigniew

Nienacki

125

nadlom, ktor mu vloil do st. Rabbi Lwe vytvoril Golema, aby uahil uom najaie prce. A ako vrav poves,
Golem usilovne pracoval es dn, ale v sobotu, ke idia
mali sviatok a rabbi Lwe mu zabudol vybra z st magick
tabuku, Golem sa vzbril a v zlosti zvalil dom svojho tvor
cu. Ten ho za to potrestal, urobil z neho znova mtvu hline
n bbku.
In poves tvrd, e rabbi Lwe Golemovi prikzal nosi
vodu z rieky. Lene pohril sa do vah a do svtch knh
natoko, e zabudol, ak rozkaz vydal. A nerozumn Golem
vodu jednostaj nosil a nosil, a idovsk mesteko zaliala
povode. Vtedy mdry rabn doiel k nzoru, e neme
na svete jestvova nieo vek a siln - bez rozumu a srdca.
Vybral Golemovi z st tabuku a mtveho hlinenho obra
ukryl na pjde Staronovej synaggy. V tejto povesti - ako
v kadej inej - je zrnko vekej mdrosti, vstraha uom,
aby privemi neverili vlastnm dielam, rznym vynikaj
cim strojom, ale podriaovali ich neustlej kontrole ud
skho rozumu a srdca.
Poves dodva, e Golem stle le na pjde Staronovej
synaggy a ak na toho, kto ho oiv tm, e mu vlo do
st tabuku s magickm zaklnadlom. In poves tvrd, e
hlinen obor sa rozsypal na prach, o je iste pravda. Toti
mladuk Egon Ervn Kisch, ktor sa narodil v Prahe na
Starom Meste a po vypout povesti sa vybral hada Golema na pjd Staronovej synaggy, nenaiel ho tam. Mlad
Kisch potom vyrstol a stal sa najslvnejm novinrom
sveta, nazvanm zriv reportr". Sprvu o svojej vprave
na pjd synaggy opsal v zbierke report Jarmok senz
ci. Prbeh o Golemovi a rabnovi Lwem mono njs na
strnkach mnohch knh, spomeniem z nich aspo dielo
vekho eskho spisovatea Jirska alebo Meyrinka a jeho
poviedku Golem. Lebo - ako som u spomnal - prask Josefov s jeho povesami, podivuhodnm a neopakovate-

nm ovzdum starho cintorna psob na fantziu a hlbo

ko sa vrva do pamti.
Kedysi tu bolo mal idovsk mesto, zke uliky stlaen
medzi mrmi. Kee idovsk geto sa stalo liahou chorb
a epidmi, rozhodlo sa o jeho likvidcii. V sedemnstom
storo zbrali vetky domy okrem vzcnej pamiatky - rad
nice a tyroch synagg. Aj star idovsk cintorn zostal ne
poruen. Na mieste niekdajieho geta vznikla nov tvr Josefov. Hitlerovci, ktor vade niili stopy idovskej kult
ry, dokonca aj synaggy a cintorny, rozhodli sa v Prahe vy
tvori antiidovsk mzeum a z celej Eurpy doviezli do
praskch synagg mnostvo starch judak - diel o i
doch. Historik umenia tu m i dnes o prezera: najstarie
zvesy na svete, umeleck strieborn ritulne ndoby a kul
tov predmety vekej umeleckej hodnoty. Turisti radi nav
tevuj Synaggu najvyieho kaza Maisla, aj Klausovu
a Pinkasovu synaggu, ktor po vojne premenili na mau
zleum obet faizmu, ako aj Staronov synaggu - naj
stariu v Eurpe - postaven v polovici trinsteho storoia.
Je vystavan v ranogotickom tle, dvojloov, s krovorebrovou klenbou, tvor pekn a zaujmav pamiatku dv
nej architektry.
Prbeh o hlinenom Golemovi je povesou. Ale rabbi Lwe naozaj il. Na starom cintorne je jeho hrob a ndhern
renesann nhrobok, takzvan tumba, pekne vytesan
a pokryt hebrejskmi npismi. Zub asu - rabbi Lwe zo
mrel roku 1609 - trocha uvonil kamene a vytvoril medzi ni
mi kry. Vidie v nich mnoho lstokov a na rme nhrob
ku le vea drobnch kamienkov, lebo poda povesti rabbi
me splni elania tch, o sa k nemu obrtia. Mal lsto
ky v krach tumby obsahuj prosby a kamienky s sym
bolom subov urobench pri hrobe. Nemyslm si, e by Pra
ania alebo turisti, ktor hfne navtevuj toto miesto,
verili na predsudky alebo povesti. Je to proste zvyk, senti-

Zbigniew

Nienacki

127

mentlne gesto podobn vhadzovaniu minc do fontny di

Trevi v Rme alebo na Trafalgarskom nmest v Londne.
Nevysmievajme sa tomu, nm to neubliuje, ale prid to
pvab miestam, ktor navtevujeme.
Tu, pri renesannej tumbe rabbiho Lweho, mali sa
stretn Kelley aj David Katz, keby ten bohabojn mu zo
mrel skr, ne sa obaja stihn prihlsi uho po klenoty.
Je jasn, e kad by mal pri sebe svoju polovicu taliz
manu.
Naozaj mdry rabbi veril, e im aj zo zhrobia uke
miesto, kde ukryl klenoty?" uvaoval som, prechdzajc sa
okolo Staronovej synaggy v ulike U starho hbitova.
Bolo popoludnie. Slnko stlo ete dos vysoko a erven
kastmi lmi prenikalo cez konre stromov rastcich oko
lo starho cintorna. Zele vyzerala unaven celodennou
pavou, z asfaltu slalo teplo. Ulika bola przdna, ozval
sa tam tebot vtctva ukrytho v lst.
Krali sme pomaly, vnmajc aro tohto miesta.
Ludmila diskrtne mlala. Iste pochopila, e si chcem e
te raz premyslie niektor detaily zleitosti, ktorej som dal
nzov: Tajomstvo nad tajomstvami."
no, to bol najsprvnej kryc nzov. Tajomn banda, ta
jomn Rbert, tajomn vlmanie do Sekundusovho domu
a potom v Zlatej ulike, tajomstv mgov a starch povest,
tajn innos rozekrucinov. Chvami som mal dojem, e
som vkroil do tmavho vntra dlhho radu miestnost.
Kad z nich ukrvala aksi zhadu. Bolo ich treba rozlti
zaradom a s stle alej a k poslednej miestnosti, kde sa
skrvalo tajomstvo nad tajomstvami".
Prili sme na kore zleitosti s predajom ikony v staro
itnostiach na Vdavskom nmest. Vysvetlili sme vlma
nie do alchymistickej dielne. Rozifrovali sme polovicu ta
lizmanu. Pred nami stla zhada Kelleyho a Davida Katza.
Le tu je alia zhada - veta rabna Lweho: Ak prdete

ku mne, vydm vm klenoty. Ak u nebudem iv, prte

k mjmu hrobu."
Ako ju chpa?
Rabbi Lwe nebol arlatn, podvodnk ani zlodej. Zomrel
obklopen veobecnou ctou. Nemono predpoklada, e
by si privlastnil bohatstvo, ktor mu zverili do schovy. Je
ho slov teda mali iste nejak skryt zmysel.
Tieto zhadn slov musia by metaforou, prenesenm
vznamom, ak asto pouvali mgovia, aby ukryli pod
statu vec," uvaoval som. udia onch ias mali v obube
podobn rbusy. Rozltenie sa preto ukrva nie v rabnovch zhadnch slovch, ale v obidvoch poloviciach taliz
manu. Ak rabbi Lwe povedal: Prte k mjmu hrobu,"
mohlo to znai: prte k mjmu hrobu, zlote obidve po
lovice talizmanu, a vtedy si uvedomte, kam som uloil va
e klenoty.
Teda obe polovice talizmanu tvoria aksi pln miesta,
kde s ukryt klenoty. Tento pln nemono rozifrova iba
z jednej polovice, na to treba obidve. Preto mali prs k hro
bu obaja mgovia.
Vybral som z nprsnej taky lstok, na ktorom som mal
prekreslen polovicu talizmanu, a ete raz som si ho po
riadne prezrel.
Nie, nijak pln na om nebol. Na jednej strane polovi
ca magickho tvorca a na druhej znak Jupitera, dva dtu
my a pol kresby s udskou postavou pod palmou, i vlastne
pod polovicou palmy.
To je tajomstvo nad tajomstvami," pomyslel som si.
Prve toto bude najaie rozlti."
Schoval som lstok a s Ludmilou sme sa pustili do pre
hliadky starho cintorna.
Na nevekom priestore tralo zo zeme dvanstisc n
hrobnch kameov. Vek i mal, nejce do vky nad ze
mou alebo u celkom zapadnut do zeme, jedny veda dru-

Zbigniew

Nienacki

129

hch, takmer sa dotkajce i navzjom spojen. Zahroten

alebo obl, majstrovsky otesan alebo len nahrubo opraco
van kamenn tabule, pamiatka na tch, ktorch pred st
roiami prikryl ten ksok praskej zeme.
Nhrobky pokrvaj takmer kad ksok pdy, take tu
nerast stromy, len kde-tu njdeme zke mlad kmene,
ktor sa predieraj pomedzi kamenn tabule. Na kadom
kameni hebrejsk npisy, obrsen puami, nezrozumi
ten a napriek tomu pln ara.
Je to najstar idovsk cintorn v Eurpe. Zaloen bol
v ptnstom storo a pochovvali sem vemi dlho. Niekto
r hroby maj desa poschod, preto je tu toko nhrobnch
kameov s menami mtvych. Sem-tam vidme aj ndhern
nhrobky, sarkofgy, tumby vekej umeleckej hodnoty. Na
priek tomu, e idovsk nboenstvo zakazuje zobrazova
tvre ud, zvierat a predmety, prask idia si nechali zdo
bi nhrobky zvieratami i symbolickmi predmetmi, pod
ne dali vyry men a priezvisk mtvych alebo zamestnanie
nebotka. A tak rod rona predstavovali vytesan ruky,
pinzeta oznaovala, e mtvy bol lekrom, nonice, e bol
krajrom. Na kameoch vytesan levy, dbny, jelene, to
vetko je svedectvom vynikajceho kamenrskeho umenia
renesannho obdobia v Prahe a je to historickou pamiat
kou. Preto cintorn, ako aj star radnica a tyri synaggy
tvoria dnes komplex ttneho idovskho mzea v Prahe
a venuje sa im konzervtorsk starostlivos.
Tu je nhrobok Avigdora Kara z roku 1476, tu zasa rabna
Pinkasa z roku 1495. Tento so znakom hviezdy a husi patr
Davidovi Gansovi. Tu je sarkofg Hendl Baseviove z roku
1628. Tento ndherne vytesan sarkofg patr Moemu z ro
du Levitov, ktor zomrel roku 1627... A konene sarkofg ra
bna Lweho. Predn a zadn as tvoria dva obrovsk, pek
ne vytesan kamene s ornamentom stpov, Mojiovch
tab. Vo vytesanom ovle je ndhern lev, ktor symboli-

zuje meno rabna - Jehudi. Platne medz prednou a zadnou

stenou tvoria akoby strm krov nad nhrobkom.
Sem mali prs obaja mgovia," pomyslel som si, stojac
zamyslen pri hrobe loveka, ktor sa preslvil ako znalec
a uite kabaly, tajomnej nuky, aj talmudu. Desiatky ma
niakov po cel stroia tudovalo kabalu, aby prili na ma
gick zaklnadlo, ktorm Lwe oivil hlinenho Golema. Aj
o hrobe Lweho sa ri poves, e je v om obrovsk poklad.
Vraj za poslednej vojny prask idia pred odvleenm do
koncentranch tborov sem ukrvali cennosti.
Lene ma nezaujmali klenoty vykpan v krvi a utrpe
n ud. Nepriahovali ma ani Kelleyho a Katzove klenoty.
Lkala ma iba historick zhada a z mysle mi neschdzali
paerci ikon, ktor splietli svoju stopu so stopou anglick
ho ernokanka.
Zachvel som sa. To Ludmila ma chytila za ruku a silne mi
ju stisla.
- Pozrite, - epla.
Vrhol som pohad smerom, ktor mi naznaila. Cintorn
bol przdny, take som si hne vimol loveka, ktor iel
od brny smerom k nm. Po chvli som ho spoznal.
Bol to Zdenk Blha.
Teda neiel do Pardubc, ako tvrdil? Napriek zkazu ta
jomnho Rberta sa vrtil do Prahy. A teraz iel rovno
k hrobu Lweho. Nao? Azda tie hadal rozltenie zhady
starho ernokanka? Alebo sa tu m s niekm stretn?
S Rbertom?
Teraz som ja chytil za ruku Ludmilu a prikazujc jej, aby
bola opatrn a ani nemukla, prikril som sa a odbehol som
medzi nhrobky. Obaja sme sa schovali za ozdobnm vyso
km sarkofgom. Odtia bolo ahk pozorova tumbu Lweho hrobu
Mldenec bol oraz bliie. Poul som zvuk jeho krokov,
krpanie trku pod topnkami.

Zbigniew

Nienacki

131

Zrazu nastalo ticho. Zdenk Blha sa zastavil.

Opatrne som vyzrel spoza kamennho nhrobku. Blha
stl chrbtom k nm. Vybral z vrecka zpisnk a pero, osi naarbal, potom vytrhol lstok - modr lstok - a stril ho do
kry rabnovho nhrobku.
Azda priiel o nieo poprosi bohabojnho mua?" preblyslo mi hlavou, ale hne som sa vysmial tejto mylienke.
Blha nepatril k tm, o verili v zzran moc mtveho ra
bna.
Teraz sa Blha rozhliadol po cintorne, akoby sa chcel
presvedi, i ho niekto nevidel.
Znova som poul krpanie trku a zvuk vzaujcich sa
krokov.
Ete chvu sme trpezlivo akali, zatajen za nhrobkom.
Konene som vykukol a presvedil sa, e Blha opustil cin
torn. Hne nato som sa niekokmi skokmi ocitol pri Lweho hrobe. Uvidel som belas lstok zastren medzi ka
mene. Bleskove som ho vytiahol, roztvoril a pretal:
Ven pane! Urobil som, ako ste mi povedali. V Pardu
biciach jeden znmy za 500 korn urobil, o ste prikzali.
Stretneme sa zajtra o dvanstej na Hradanoch. Musm
vm poveda nieo dleit.
Zdenk
Lstok som pretal dva razy, aby som si zapamtal kad
slovo. Potom som ho podal Ludmile.
- o si o tom mysl? - sptal som sa jej, ke ho pre
tala.

- Je to sprva pre tajomnho Rberta, - odvetila. - Zdenk Bl

jak spojenie a len na zavolanie sa s nm stretval pri e
doku. Tu, v tejto tumbe, Rbert nechval sprvy pre Blhu
a Blha pre Rberta. To je ich tajn schrnka.

- Tajn schrnka? - usmial som sa. - A odkia ty vie

o nieom takom?
- tala som pionny romn. Tam sa hovorilo o taj
nch schrnkach. Dvaja pini, ktor sa osobne nepoznali,
nechvali si listy na dohovorenom mieste a vymieali si
tak informcie.
- Miesto si teda vybrali vynikajco, - skontatoval som
uznanlivo. - Do kr nhrobku vea ud kladie lstky s pros
bami. Hdam si naschvl vybrali belas farbu, aby sa ich
lstky odliovali od inch, zvyajne bielych.
- Napsal, e mu chce poveda nieo dleit. To bude
o vs, vak? A o si myslte o lohe, ktor na Rbertov roz
kaz splnil ktosi pre Zdeka v Pardubiciach?
- Nemm potuchy, o o ide, - vzdychol som si. - Ale ke
njdeme Rbertovu stopu, iste sa nm podar objasni aj t
to vec.
Po tchto slovch som uloil belas lstok do kry n
hrobku.
Ludmila prikvla, e chpe, akm spsobom chcem
prs Rbertovi na stopu.
- Cintorn zatvraj o iestej, - povedala. - Teraz je u p
hodn. T hodinku musme presedie na niektorom n
hrobku. Ak Rbert neprde po lstok dnes, dozaista sem zj
de zajtra rno. Cintorn otvraj o desiatej. Rno sa tu zno
va schovme, vak? A potom sa vyberieme po Rbertovej
stope.
- M pravdu, Ludmila, - shlasil som. - Tak to uro
bme.
A u som sa zaal rozhliada po vhodnom kryte, ke
som zbadal, e k nm kra slena Helenka.
- Preboha, moja sestra, - zahundrala Ludmila vemi ne
spokojne. - Za ou sem iste prde magister Skwarek a vy
plaia nm Rberta.
- Netrp sa, - poteil som ju. - Budeme sa mota po cin-

Zbigniew

Nienacki

133

torne, obzera si nhrobky a sasne nespustme oko z Lweho tumby. Ak zo niekoho podozrivho, upozorni ma.
Nechme tvoju sestru a pjdeme za nm.
Slenu Helenku sme privtali s milm smevom, akoby
sa ni nebolo stalo.
- Prezerte si nhrobok Lweho? - zaujmala sa. - Je ve
mi pekn, pravda? Vidte, koko rznych lstkov je tu za
strench medzi platne? Na kadom je nejak prosba ure
n rabnovi. Najviac lstkov sa tu zjavuje, ke m by nejak
medzinrodn zpas, v ktorom hr prask mustvo. A e
te v skkovom obdob. Aha, tu je nejak belas lstok, ukzala prstom. - Stavm sa, e obsahuje prosbu, aby sa nieie srdce vrtilo k inmu srdcu...
Slena Helenka by tto stvku bola prehrala. Vymenili
sme si s Ludmilou pohady a pre kad prpad, aby nedaj
boe slena Helenka nesiahla na belas lstok, prejavili sme
zujem o susedn nhrobok. Lene slena Helenka sa ete
stle zdriavala pri Lweho tumbe.
- Tak o? - zabdla do ma. - Sksili ste sa vi do Kelleyho situcie a prihlsili ste sa u Lweho po klenoty s odkreslenou polovicou talizmanu?
- Nie. Myslm si, e ani so skutonou polovicou Kelleyho
talizmanu neprdeme na odpove rabna Lweho. Na to
treba aj druh polovicu.
- Shlasm s vami. Magister Skwarek navrhol vlet do Po
ska, do Leska, kde sa nachdza hrob Davida Katza. Ponkol
sa, e ns ta zavezie svojm autom: otca, Ludmilu aj ma.
- Ma tie? - poteila sa dievina.
- no.
- elm vm prjemn vlet, - zavinoval som im. - Len
e vemi pochybujem, e po tokch rokoch sa vm podar
njs v Lesku druh polovicu talizmanu. Mesteko aj cel
okolie bolo za vojny vemi znien, vea ud sa vysahova
lo, star pamiatky sa potratili.

- Magister Skwarek ver v spech naej cesty, - zanovito

zavrtela hlavou Helenka.
Usmial som sa.
- Myslm, e mu predovetkm zle na tom, aby bol
s vami. A vbec sa mu neudujem ani ho neodsudzujem.
Ste tak pekn...
Slena Helenka a dupla nohou.
- Neznam komplimenty, poujete? Pn magister Skwa
rek vs prevyuje tm, e nevid vo mne enu, ale kustda.
- V takom prpade je azda slep, - usdil som. A vemi
presvedivo som dodal: - Pre ma, slena Helenka, ste pre
dovetkm krsna ena. Ba o viac, - zvolal som nadene, vemi krsna ena.
Oakval som. e po tchto slovch slena Helenka vy
buchne od hnevu. Lene kto pochop enu? Zaervenala sa
ako chovanica z interntnej koly a tko sa sptala:
- Naozaj si myslte, e som pekn?
- Veru, - vykrkol som. - A pre ma by ste boli takisto
pekn a zaujmav, aj keby ste nemali nijak vedeck am
bcie a boli by ste obyajnou upratovakou v rade alebo
v kine.
Slena Helenka uprela na ma vemi vny pohad.
A potom sa obrtila k Ludmile.
- Poula si, o povedal pn Tomasz? Zapamtaj si, diev
atko, e mui ako on s najnebezpenej. Chc ns, eny,
vlastne zahubi. Treba sa ich strni a unika im. Kadej e
ne chc nabalcha, e jej jedinou lohou je vyda sa, ma
deti a stara sa o domcnos. Pokia ide o ma, takm mu
om som vypovedala vojnu. My eny sa nememe vzda
naich vekch ambci.
Na zdraznenie tchto slov ete raz dupla nohou. Treba
prizna, e - ako by povedal anatm - spodn konatiny
mala nezvyajne pekn, dlh a thle. Zdrazovala to aj
minisuka, ktor si v ten de vnimone vzala namiesto

Zbigniew

Nienacki

135

zvyajnch nohavc. Chcel som jej protirei tvrdenm, e

nikdy som nebol, ani nie som proti ambcim ien. Do
mnievam sa, e po intelektulnej strnke sa eny vyrovna
j muom, ale to ni nemen na skutonosti, e pekn ena
bud vo mne v zujem ne kared. ia, v tomto vkla
de som nemohol pokraova, lebo na cintorne sa zjavil
Skwarek. Akoby ho privolalo dupnutie peknej nky sleny
Dohnalovej.
- Priiel som na Pasku a od pna Dohnala som sa do
zvedel, e ste tu. Tak som si dovolil prs sem.
Povedal, e je prv raz na starom cintorne a vemi rd si
ho obzrie, predovetkm hrob rabna Lweho.
Dlho sme stli pri starej tumbe (zretene som videl bela
s lstok triaci zo kry) a potom sme si zaali obzera in
nhrobky. Slena Helenka, ako vieme, vedela po hebrejsky,
prekladala nm niektor npisy vyryt na kameoch. Na
cintorn sa nahrnuli al nvtevnci, lebo pred brnou za
stali dva vek autobusy z Talianska.
Taliani boli pohybliv, vrteli sa medzi nhrobkami, naze
rali do kadho kta. Len vemi ako sa mi darilo pozoro
va Lweho nhrobok. Lene ak to bolo pozorovanie, ke
jednostaj prichdzali k nemu cel skupinky turistov?
- Ete vera som sa rozhodla prija vae pozvanie na v
let do Poska, - oznmila slena Helenka pnu Skwarkovi, ke ho sprevdzala po cintorne. - V kninici som si
prezrela sprievodcu po Lesku. Zd sa, e aj tam je vemi
star idovsk cintorn, jeden z mla, ktor vojna necha
la neporuen. Mono vaka mojim vedomostiam z he
brejiny njdeme hrob Davida Katza. Azda sa nm poda
r aj natrafi na aksi stopu stratenej druhej polovice
talizmanu.
- Tak vm zle na tch klenotoch? - sptal som sa.
- Mlite sa. Vbec mi nejde o klenoty, beztak bud pat
ri ttu. Ide mi o vec. Toko som sa napovala o vaich

dobrodrustvch, pn Tomasz, o vaich nezvyajnch

schopnostiach objasova historick zhady, a som sa
rozhodla dokza, e aj ena me by nie najhorm de
tektvom.
Vimol som si, e u hodn chvu stoj pri Lweho n
hrobku aksi chlap, nzky, telnat, obleen vemi elegant
ne. Taliani sa u motali po inej asti cintorna, ale on sa e
te stle zdriaval pri hrobe, akoby bol v hlbokom zamyslen.
Od tej chvle som sa usiloval prechdza sa so slenou Helenkou, Skwarkom a Ludmilou vdy takm smerom, aby
som ho mal jednostaj na oiach.
- Konkurencia v tejto zleitosti bude vemi vek, - po
vedal magister Skwarek. - Nezabdajte, prosm, e zhadou
talizmanu sa zaoberaj najpravdepodobnejie aj rozekrucini. Je to vek organizcia s obrovskmi monosami.
Nie som si ist, i aj v tejto chvli ns nesleduje nejak rozekrucin...
Pri tchto slovch sa magister Skwarek pozorne poobze
ral na vetky strany. A ja som rozvne vyhlsil:
- Je to proste stihomam. Vo vetkom vetrte innos
rozekrucinov.
Magister Skwarek mykol plecami.
- Poznm ich lepie, mal som u s nimi do inenia. P
em o nich dizertciu. Moja prca sa sce bude zaobera ich
innosou v estnstom storo, ale terajie organizcie ro
zekrucinov vlastnia vea archvnych materilov, na ktor
som musel siahnu. Takto som sa s nimi stretol. Treba zd
razni, e hoci mi vemi ochotne dovoovali nahliadnu do
svojich archvov, jednako sa ku mne sprvali podozrievavo.
A neraz som sa presvedil, e ma dvaj sledova. Tm skr
ma mu sledova teraz, ke som sa zamieal do zleitos
ti s Kelleyho talizmanom, ktor sa oni pokali ukradn
v Zlatej ulike.
- Nevieme, i to boli rozekrucini, - preruila ho slena

Zbigniew

Nienacki

137

Helenka. - Nemyslm si, e by Zdenk Blha mal nieo spo

lon s nimi.
- Ach, - magister Skwarek si rezignovane vzdychol, o
malo znai, e sa mu zrejme nepodar rozohna nae po
chybnosti. - Zakrtko sa sam presvedte, e mm pravdu.
Boli to prorock slov. Znervznen pohadom na chla
pka, ktor u pr mint nehybne stl pri Lweho hrobe,
zamieril som s celou naou skupinou tm smerom. Zasta
vili sme sa pri tumbe, veda chlapa, ktorho som si chcel
lepie obzrie.
- Preboha, kde je belas lstok? - vyhklo z Ludmily.
Zazrel som na u a ona si prikryla sta dlaou, lebo si
uvedomila, e povedala privea.
Ale Blhov lstok naozaj zmizol. Prepadol sa. Rozplynul
sa vo vzduchu. Nebolo ho u v kre medzi platami.
- Belas lstok? - zaudovala sa slena Helenka. - O om
to vravte? Aha, tu bol tak belas lstok, pravdepodobne
s bostnm elanm. A zmizol. Asi ho ktosi vzal. Toko ta
lianskych turistov sa tu motalo, hdam si ho niektor vzal
na pamiatku.
- Asi to bude tak, - shlasil Skwarek. - Turisti s stran
barbari. Musia ma stoj o stoj pamiatku na kad vlet.
Zrazu sa elegantne obleen mu obrtil k nm, hlboko
sa uklonil a prehovoril po anglicky:
- Som Henry Smith z Bratstva ruokriovnkov. Mem
sa vs nieo spta?
Akoby do ns hrom udrel. Vyrazilo nm to dych a nae
tvre vyjadrovali tak prekvapenie, akoby sa pred nami zja
vil upr.
A pn Henry Smith si vysvetlil nae mlanie ako nezna
los anglitiny, preto sa ozval znova, tentoraz po nemecky.
- Volm sa Henry Smith, som z Bratstva ruokriovnkov.
Mohol by som sa s vami chvu porozprva?
Nie, to nebol nejak vtipkr. Tun mu nosil na chlop-

ni svojho vemi elegantnho obleku mal zlat odznak: ru

u a kr svtho Ondreja. Je to znak Bratstva ruokriovnkov.
Tun mu si znova pomyslel, e nerozumieme, a zaal
to ist opakova lmanou etinou. Vysvetoval, e je Ame
rian, ale m rakske ttne obianstvo a jeho matka bola
eskou emigrantkou v Amerike, preto on trocha ovlda e
tinu. Hovor sce slabo, ale vetko vborne rozumie.
Z celej naej spolonosti som sa prv prebral z prekvape
nia ja.
- Povame vs, - povedal som po nemecky.
Mu sa mi uklonil, akoby mi akoval za tie slov. Potom
sa rozhliadol po cintorne a vyhlsil:
- Mm vm vea o poveda. Zd sa mi, e to bud pre
vs dleit a zaujmav veci. Ak sa toti nemlim, zaobe
rte sa zhadou talizmanu.
- no, - hlesla slena Helenka. - Ale ako to viete?
Tun chlapk sa potichu rozosmial. Potom sa jeho
smiech zmenil na aksi chichot. Ruov lca mu ete v
mi serveneli od spokojnosti. Pochal si mal, jemn ru
ky a hrdo vyhlsil:
- Tum nedoceujete ruokriovnkov. Nam cieom je
obsiahnu poznanie nadpozemskho, pochopi to, o dote
raz nik udskm rozumom nepochopil. Naou devzou sa
stalo heslo: Pozna to, o ete nik nepoznal, pochopi to, o
ete nik nepochopil." Niekedy sa nm podar dorozumieva
sa s tmi, o u odili z pozemskho slzavho dolia. Niek
tor z mojich bratov maj schopnos telepatie a vedia bez
technickch prostriedkov odovzdva si mylienky na dia
ku. Obas dostvame, ani nevieme odkia, zhadn znaky,
signly, informcie...
- Aj o ns ste sa dozvedeli telepaticky? - utiahol som si
z neho.
- Nie, - odvetil chlapk. - Priiel som do Prahy objasni

Zbign iew

Nienacki

139

zhadu talizmanu. Je jasn, e som sa musel zjavi pri hro

be Lweho, ktor tie patril medzi vekch zasvtencov. Na
cintorne som uvidel magistra Skwarka a domyslel som si,
e osoby, ktor ho sprevdzaj, tie sa zaoberaj zhadou
talizmanu. Pn Skwarek si ma hdam ete pamt? Pozna
li sme sa vo Viedni, kam priiel tudova archvy nho
bratstva.
- no, spomnam si na vs, - zamrmlal Skwarek.
- Ven panstvo, - vyhlsil Smith, - musm vm ozn
mi dleit veci. Na cintorne sa o tom hovor dos ako.
Navrhujem vm, aby sme sa stretli dnes veer v retaurcii
Slovensk izba v hoteli Pa. Shlaste?
- Shlasme, - epla slena Helenka.
Uklonil sa a vemi dstojne odiiel.
A ja som hadel na kru v Lweho nhrobku, z ktorej
zmizol modr lstok. Zobral ho on a teraz s nm odchdza
z cintorna?
Ale nepovedal som o tom ani slovo. Zostala mi toti ete
jedna anca. Zajtra o dvanstej sa mal Zdenk Blha s nie
km stretn na Hradanoch. S km?

JEDENSTA

KAPITOLA

Rozprvanie rozekrucina o som videl na Hradanoch

Zjavuje sa Smith erven kvet Chlap v bielom
balnovom plti Pes odhauje Blhu
udn prbeh rozekrucina Falzifikt Kto je Rbert
Znova na starom cintorne

Retaurcia Slovensk izba je v hoteli Pa na ulici U obecnho domu. Podvaj tam vynikajce slovensk peciality,
ale nevymenujem vm ich, lebo sa u nepamtm, o som
jedol a pil. Cel as ma vemi zaujmal pn Smith.
U ns tam akal pri bohato prestretom stolku. Prili
sme bez Ludmily, ktor vzhadom na neskor as zosta
la doma. Sprevdzal ns vak pn Dohnal, ktor bol tie
vemi zvedav, o nm chce poveda n udn nov
znmy.
- Volm sa Henry Smith, - zaal a predstavil sa u po
tvrt raz. - Bvam vo Viedni, kde vediem jedno z najv
ch tamojch klenotnctiev. Bratstvo ruokriovnkov, i
e rozekrucinov, ku ktormu patrm, len sebe znmymi
cestami zskalo sprvu, e v Prahe v Zlatej ulike sa na
chdza polovica talizmanu, ktor patr jednmu z naich
svtcov - Edwardovi Kelleymu. K tomuto talizmanu sa
viae zhada ukrytch klenotov. Nae bratstvo, ktor sa
usiluje nadvzova kontakt so zhrobnmi silami, had
po celom svete relikvie, ktor kedysi slili rozekrucinom pri kontakte s duchmi...
- Ach, to je vynikajce, - nezdral som sa. - Keby sa nm
tak podarilo dohovori sa s Kelleym a objasni jeho zhadu!

Zbigniew

Nienacki

141

Alebo nadviaza spojenie s Davidom Katzom a zisti, kde sa

nachdza druh polovica talizmanu!
Pn Smith zmratil oboie a vytavo povedal:
- Hdam viete, e tak ako vo svete zmyslovom, aj v nadzmyslovom prebieha neustly boj Dobra so Zlom. Dobr du
chovia nm oznmili, e v Prahe v Zlatej ulike je polovica
Kelleyho talizmanu. Nae bratstvo ma po u vyslalo. Ale po
prchode do Prahy som zskal informciu, e z mzea v Zla
tej ulike ktosi polovicu talizmanu ukradol. Tto skuto
nos som skontatoval s vekm iaom.
- Niet sa preo trpi, - ozvala sa slena Helenka. - Vla
maovi koris vzali. Zskali sme polovicu talizmanu sp,
je teraz v mojich rukch a zakrtko sa vrti do vitrny
v mzeu.
Na tvri pna Smitha bolo vidie, e sa mu vemi uavilo.
- To je vborn! To je vborn! To je vborn! - zopako
val tri razy, nadmieru spokojn.
- No neviem, i mte a tak vek dvod tei sa, - iro
nicky poznamenala slena Helenka. - Ako som spomenu
la, polovica Kelleyho talizmanu sa zakrtko znova vrti do
vitrny v mzeu. Je majetkom ttu. Ak viedensk Bratstvo
rozekrucinov povauje talizman za svoju posvtn relik
viu, bude sa musie uspokoji s vedomm, e relikvia zosta
ne v Prahe a nepresahuje sa do Viedne.
- Ale no, no, prirodzene, - horlivo prikyvoval pn
Smith. - Zd sa mi, e naozaj sa budeme musie uspokoji
s tmto vedomm. Hoci sa priznm, e som do Prahy priiel
s trocha inm zmerom...
V tom okamihu sa odmlal, zamyslel sa a len po preko
nan akhosi vntornho vhania zaal rozprva:
- Dfam, e mi dovolte obra vs o trocha asu a vyroz
prva vm v krtkosti histriu mojej cesty do Prahy, lebo to
me ma vznam pre nae vzjomn vzahy. Teda, ako
som u spomenul, pvodom som Amerian a pracujem ako

biznismen v klenotnckej brani. Oenil som sa vak s Ra

kankou z nezvyajne aristokratickho domu grfa von
Borckdorf-Ahlenfeldt. V rodine mojej eny z pokolenia na
pokolenie prechdzal titul Bratstva ruokriovnkov. ia,
ja, americk biznismen, pre star aristokratick rod len
prost zbohatlk, sotva som mohol snva o tomto titule.
Moja ena sa preto jednostaj suovala. Nemusm vm h
dam rozprva, koko silia a peaz ma stlo, km som sa
po niekokch rokoch stal rytierom bratstva, - vykladal pn
Smith a hrdo pozrel na svoj zlat odznak v chlopni.
A potom pokraoval:
- Ale enm nijak spech nesta. Zakrtko moja man
elka, grfka Emma von Borckdorf-Ahlenfeldt, zaala sn
va o tom, aby som zskal v bratstve nejak vy titul, na
prklad funkciu sekretra. O funkcii predsedu, prirodzene,
nemono ani snva, lebo nm je pn Elard, kasteln a grf
zu Dohna, ktor sa preslvil pokusom o krde kritovej
gule. Bol potrestan anglickm sdom a zaplatil vysok
pokutu. Do Viedne sa vak vrtil s gloriolou ako muenk.
A prirodzene, hne bol zvolen za predsedu. Iste chpete,
e v tejto situcii je jeho pozcia v bratstve neochvejn
a svoju funkciu bude vykonva doivotne. Ale sekretrom
bratstva je aksi Johann Albers, obyajn tovrnik, a k to
mu ete vrobca... krmu na topnky, - takmer pohdavo
zdraznil pn Smith.
- Mil spolonos, hdam nepochybujete o tom, - po
kraoval, - e je ovea achetnejie, dokonca by som sa
osmelil poveda, znane vzneenejie obchodova s vrob
kami zo zlata a drahokamov ako vyrba krm na topnky.
A navye ten chlap, teda Johann Albers, nim zvltnym sa
o bratstvo nezaslil. Iba vydal broru o niektorch taj
nch magickch praktikch, ktor pravdepodobne napsal
niekto in a Albers ju odkpil za vek peniaze. Preto moja
manelka, grfka von Borckdorf-Ahlenfeldt, sa domnieva,

Zbigniew N i e n a c k i

143

e toho chlapa vo funkcii sekretra by som mal vymeni ja.

Musm vak najprv vykona nejak vek in, ktor by pre
slvil moje meno medzi rozekrucinmi, vzbudil obdiv
a uznanie...
- Mohli by ste sa naprklad vlma do mzea v Zlatej
ulike a ukradn polovicu Kelleyho talizmanu, - povedal
som.
- no, priznvam sa, e spoiatku som sa zaoberal po
dobnm plnom, - priznal sa bez zahanbenia. - Ale zakrt
ko som zmenil zmer, lebo som si uvedomil, e by to bolo
iba zopakovanie inu Elarda, kastelna a grfa zu Dohna.
Mem si dovoli nieo lepie...
- Naprklad o, ak sa smiem spta? - nedokavo vyzve
dal magister Skwarek.
- Nedvno sa mi dostala do rk knika akhosi Davida
Katza o zzranch vlastnostiach drahch kameov. Zauja
la ma preto, e aj ja, ako sa hovor, pracujem s drahmi ka
memi. Dal som si ju preloi z latininy do neminy.
A v tejto knike som naiel zmienku o ukrytch klenotoch
Kelleyho a Katza a o polovikch talizmanu, vaka ktorm
mono objavi kryt.
- Jednm slovom, chcete sa dosta ku skri, - usdila
slena Helenka.
Ale pn Smith zavrtel hlavou:
- Nezle mi na tej hrsti klenotov, ktor mohli ma Kelley s Katzom. Staia mi tie, ktor mm vo svojich panciero
vch trezoroch. Lene hik je v tom, e v Katzovej knike
som naiel aj nkres a opis stola spojenia", ktor kedysi zo
strojil John Dee. Pomocou tohto stola nadvzoval spojenie
s nadpozemskmi bytosami. A ja som sa rozhodol tak
stl urobi! - oznmil nm vazoslvne.
- To nie je tak zloit, - ozval sa pn Dohnal.
- Mlite sa, - oponoval Smith, - urobi stl spojenia" je
ahk, lebo sa zachoval jeho nkres. Ale vie sa, e nielen

stl umooval kontakt s duchmi. Napomhali tomu drah

kamene, ktormi bol vyzdoben. ia, v Katzovej knike sa
nespomna, ak kamene mal John Dee na svojom stole.
A pretoe drahokamy maj tie zzran vlastnosti, nie je
jedno, i stl bude vyzdoben zafrmi, rubnmi, oplmi i
smaragdami. Ak njdeme klenoty Kelleyho a Katza, hne
sa dozviem, ak kamene im mali sli na stole spojenia".
Vtedy stl urobm, vyzdobm ho potrebnmi drahokamami
a prinesiem do zasadacej siene nho bratstva. Myslm, e
to posta, aby vrobca krmov na topnky prestal by ta
jomnkom a aby tto funkciu zverili mne.
- Povedali ste: njdeme klenoty". o tm myslte? - sp
tala sa slena Helenka.
Pn Smith vstal a slvnostne vyhlsil:
- Dovoujem si navrhn vm spoluprcu pri hadan
klenotov Kelleyho a Katza. Dvam vm k dispozcii svoju
osobu, nprsn taku aj auto znaky porsche.
Sadol si a sstredene akal, ako prijmeme jeho nvrh.
Nemm potuchy, o si ostatn z naej spolonosti mysle
li o tomto udnom chlapkovi. Pokia ide o ma, zaujali ma
iba dve veci. Nevmal som si tranie o zvltnych schop
nostiach niektorch lenov Bratstva rozekrucinov, ktor ve
deli zskava informcie zo zhrobia. Ktosi musel pnu
Smithovi oznmi, e v Prahe v Zlatej ulike sa nachdza
polovica Kelleyho talizmanu. Ale kto bol ten ktosi? A druh
vec: Smith spomenul, e nedvno sa mu dostala do rk
Katzova knika. i som v poslednom ase nemal priasto
do inenia s informciami o tejto uniktnej knihe?
Azda sme mali pred sebou tajomnho Rberta, ktor po
nevydarenom pokuse o krde talizmanu sa pod maskou
Smitha usiloval dosta sa k nedosiahnutenmu predmetu?
Nie. Smithovo rozprvanie o jeho ene Emme a o a
kostiach v Bratstve rozekrucinov znelo zbavne, ale prve
preto vemi pravdepodobne. Vetko nasvedovalo tomu, e

Zbigniew

Nienacki

145

je naozaj iba biznismenom, ktorho snobizmus manelky

aristokratky nti nieo podnika v takom udnom smere.
Preto ten neoakvan nvrh.
Ale mono ho prija a spolupracova s nm pri hadan
klenotov Kelleyho a Katza?
Naastie nemusel som o tom rozhodn ja. Ve rozl
tenie Kelleyho zhady vzala na seba slena Helenka.
A ona mlala, iste sa jej rojili v hlave rovnak pochyb
nosti. Pn Smith si to asi uvedomil, lebo znova sa ozval pro
sebnm hlasom:
- Nedverujete mi? Nepresvedil som vs o estnosti svo
jich zmerov? Naozaj si myslte, e ak sa zjav americko-raksky biznismen, tak m hne za lubom nejak podvod,
ha na v talizman, na ukryt klenoty? Ve nevyzerm na
zpornho hrdinu z filmovej pardie, nie som ani zlodej,
ani diverzant i pin.
Usmial som sa. Pn Smith so svojm brukom a bucatou
ruovou tvrou naozaj nevyzeral na bezcharaktern posta
vu z dobrodrunho filmu.
Slena Helenka konene preruila pre pna Smitha ne
prjemn mlanie.
- Hdam chpete, e njs klenoty nebude tak ahk.
Na to treba druh polovicu talizmanu.
- Jasn, - horlivo shlasil pn Smith. - Viem o tom. Pre
to som u dokonca podnikol nejak kroky, aby hadanie bo
lo ahie. Zajtra sa v niekokch novinch zjav mj inzert,
v ktorom oznamujem, e pre vedeckovskumn ely ha
daj sa exponty viauce sa k osobe Kelleyho". Stlo ma to
kopu peaz, ale ako vravm, nebudem etri. o ak prve
touto cestou njdeme stopu po druhej polovici talizmanu?
Slena Helenka sa na znak nespokojnosti zamraila
a zoplila pery:
- Prejavili ste sa ako lovek, ktor ver iba na peniaze.
A zbytone ste dali tejto veci irok publicitu. Ak nm chce-

te... pomha, prosm, aby ste sa v budcnosti vdy poradi

li s nami, km nieo podniknete.
- Teda predsa ma prijmete do svojho kruhu? - poteil sa
pn Smith.
- no, - prikvla slena Helenka. - Ale opakujem: ne
mono podnika na vlastn ps. Tento oznam nm ni ne
prinesie, lebo talizman sa nenachdza v echch, ale v Po
sku, v Lesku. Prve sa ta vyberme.
Smith znova vstal zo stoliky a slvnostne vyhlsil:
- Som vm k dispozcii. Ja, moja peaenka aj moje au
to. ank, ampansk! - zvolal na anka, ktor prve iel
okolo.
Vybral som z vrecka papier s plnom Leska a podal som
ho slene Helenke.

- Zd sa mi, e ste ho v roztritosti nechali v knihe Davida Katza, Schovala papier do taky.
- no, ja som nakreslila tento pln, - priznala sa.
Pn Dohnal pozrel na ma s uznanm.
- Nestrcate zbytone as, pn Tomasz. Len o padlo me
no Davida Katza, u ste siahli po jeho knike, takisto ako
Helenka. Inmi slovami, idete po rovnakej stope.
- Ibae ja mekm jeden de, - zdraznil som s sme
vom. A artovne som dodal: - Dfam, e v Lesku vs doeniem.
- Ale o? - napajedila sa slena Helenka. - Aj vy chcete
s do Leska hada druh polovicu talizmanu?
- Nie, - odvetil som, - neverm, e sa podar njs t dru
h polovicu. Do Leska ma lka nieo celkom in.
Z tvre sleny Helenky vak nezmizla nedvera. Mono
neverila, e ma ta ah nieo celkom in". Lene rchlo si
uvedomila, e mi neme zabrni, aby som do Leska iel.
Nasadila preto sladk smev a povedala:
- Mem vs o nieo poiada, pn Tomasz?

Zbigniew

Nienacki

147

- Pravdae...
- Odhalili ste u vea... zhad. Tto - Kelleyho talizman
- mete necha iba pre ma?
- V poriadku, - shlasil som. - Prestanem sa zaujma
o tajomstvo Kelleyho talizmanu u aj preto, e neverm
v monos njs druh polovicu. ia, to nezna, e sa
v Lesku nestretneme. Ako som u spomenul, ved ma ta
in zleitosti.
Medzitm ank postavil na n stl fau ampan
skho. A zaal sa von rozhovor, ktor trval a do nesko
rej noci.
Na druh de rno som znova priiel na Pasku ulicu.
Pna Dohnala som u nezastihol doma, lebo hne po ra
ajkch sa vybral do kninice v Klementne, aby si pretu
doval Katzovo dielo. Predstavil som si tvr knihovnka, ke
mu bude podva nov bestseller.
Slena Helenka, prirodzene, u tie nebola doma, praco
vala v Zlatej ulike.
Pokojne som teda vyniesol hore mal kufrk, v ktorom
som - pre kad prpad - nosil umel bradu, tmav okulia
re a komplet miniek.
S pomocou Ludmily, ktor sa pritom nasmiala a
k slzm, zmenil som vzhad svojej tvre. Po tomto zsahu
som sa aj sm len vemi ako v zrkadle spoznal. Protaz zatekal, ke zrazu pred sebou zazrel cudzieho loveka. Iba
uch mu napovedal, e som to ja, jeho pn.
O pol dvanstej sme nasadli do vehikla a pobrali sme sa
na druh breh Vltavy. Zaparkoval som na Malostranskom
nmest a rozili sme sa.
Ja - vyzerajc ako nejak hipisk i maliar - kral som
na Hradansk nmestie a Ludmila v spolonosti Prota la
k Starm zmockm schodom, aby z druhej strany pozoro
vala ud prichdzajcich na Hradany. Ve kto mohol ve
die, z ktorej strany prde Zdenk Blha? Hradany s ob-

rovskm komplexom budov s desiatkami zkut. Vbec

sme nemali istotu, e sa nm podar stretn sa s Blhom,
kee na lstku neuviedol, kde konkrtne m k stretnutiu
na Hradanoch djs.
Prask hrad som niekoko rz navtvil a dos dobre
som sa vyznal v rozmiestnen jednotlivch objektov. Hada
jc Zdeka Blhu, pomaly som prechdzal cez zmock
priestory, obiiel som monumentlnu Katedrlu svtho
Vta - ozajstn les gotickch ve a veiiek. Ale hoci sa u
blila dvansta hodina, Zdeka Blhu som nezazrel. Kde
m by to stretnutie?" horkovite som rozmal a rozhlia
dal som sa na vetky strany.
A tu je dos vhodnch miest na tajn stretnutie. Od dv
nych ias sa na skalnatom brale nad Vltavou dvhala str
posilnen mrmi a zemnmi valmi. Ako sdlo eskch kr
ov boli Hradany jednostaj prebudovvan, kad z vld
cov mal ambcie ich okrli, postavi nov impozantn
stavbu a svtyu. Takto v priebehu vekov vyrstlo mno
stvo ndhernch budov, ktor spolu vytvraj svojrzne
umeleck dielo a s svedectvom eskch dejn.
O skrlenie praskho hradu sa najvmi priinil kr
Karol tvrt, ktor vldol v trnstom storo. Dal vystavi
ndhern krovsk palc a zaal stavbu Katedrly svtho
Vta, ktor potom budovali takmer a po sasnos.
O Hradany sa zaslil aj kr Vladislav Jagelonsk. Okrem
inho po om zostala ndhern Vladislavsk sla. Je tak
obrovsk, e sa v nej konali zasadnutia parlamentu, dvorn
plesy, velijak zhromadenia, ale aj rytierske turnaje. Aj
dnes je miestom vekch nrodnch udalost.
Na Praskom hrade s aj alie znme siene, ako na
prklad panielska sla, ktor sa nachdza nad niekdajmi
stajami cisra Rudolfa Druhho. V nej sa uskutouj d
leit politick a spoloensk rokovania.
Preiel som po prvom hradnom ndvor, ktor je na

Zbigniew

Nienacki

149

mieste niekdajej priekopy. Z prieelia hlavnej brny ha

deli na ma tvre zpasiacich gigantov. Zastavil som sa pri
schodoch do reprezentanch salnov prezidenta republiky
a potom som preiel na druh ndvorie. Tu som sa znova
zastavil pri vekej barokovej fontne z pieskovca, ktor stoj
uprostred ndvoria. Uvaoval som, i nevojs do Kaplnky
svtho Kra. Ako historika ma tu lkal preslven svtovtsky poklad, ktor sa sklad z liturgickch predmetov ne
smiernej ceny a pamtihodnost sakrlneho umenia. Vbila ma aj ndhern galria obrazov v jazdiarni. Ale nepriiel
som sem, aby som nastil oi mzejnka a milovnka ume
nia. Mojou povinnosou bolo njs Zdeka Blhu.
Ete raz som sa rozhliadol po druhom ndvor a zrazu som uvidel. Nie, nie Zdeka Blhu, ale pna Smitha, ako
kra do Katedrly svtho Vta.
Ten biznismen predsa nepsobil dojmom loveka, ktor
sa zaujma o star architektru. Skr by som si myslel, e
von as v Prahe trvi prehliadkou predajn Jablonexu so
svetoznmou eskou biutriou. Ale o, e by som sa mlil?
Iste si kpil sprievodcu po Prahe v nemine alebo angliti
ne a tam bolo jasne napsan, e Hradany si treba prezrie.
A pn Smith to poslchol.
Zdeka Blhu som nevidel a pn Smith bezpochyby kr
al do katedrly. Intucia mi naepkala, e ho nesmiem
spusti z oka. Bolo to ahk, lebo toho da na Praskom hra
de nebolo vea nvtevnkov, a ja - ako viete - som v niom
nepripomnal loveka, ktorho pn Smith poznal v Sloven
skej retaurcii.
Nie, nielen intucia mi prikzala sledova ho. Pn Smith
ostentatvne dral v ruke vek erven kvet. Akoby pozn
vacie znamenie.
Katedrla svtho Vta je obrovsk stavba, m sto dvad
satyri metrov dky, je esdesiat metrov irok a jej gotic
k stropy sa dvhaj, zd sa, a k oblohe, od zeme ich del

tridsatri metrov. A predsa celok napriek svojim rozmerom

psob dojmom ahkosti.
Vo vntri trojloovej svtyne som ctil chlad, hoci vonku
plilo jnov slnko. Cez vek farebn okn slnen le
vrhali na podlahu rznofarebn obrazce.
Lene pna Smitha nezaujmal kaleidoskop kostolnch
okien ani vek hrobka eskch krov uprostred katedrly,
ani renesann cyklus malieb v Kaplnke svtho Vclava,
zobrazujci legendu o tomto svtcovi. Nezaujmal ho ani
vchod do korunovanej siene, kde s uloen klenoty es
kch krov. A s bohato zdoben drahokamami, ktor by
klenotnka mali nadchn. Pn Smith pomalm krokom le
nivho turistu obiiel dookola cel katedrlu, sotva hodil
okom na bon kaplnky, ktor zvyajne vzbudzuj obdiv
u nvtevnkov, ako naprklad Valdtejnsk kaplnka s hrob
kami staviteov chrmu Mateja z Arrasu a Petra Parlra ale
bo Kaplnka relikvi s hrobmi prvch panovnkov Pemysla
Prvho a Pemysla Druhho.
Pri hlavnom vchode sa pn Smith konene zastavil, ako
by na niekoho akal. Aj ja som zastal a uchlil som sa za je
den z mohutnch stpov, ktor podopieraj strop hlavnej
lode. Tak sme stli hodn chvu, a som si zrazu vimol, e
k pnu Smithovi ktosi podiiel.
Bol to chlapk s bradou, v tmavch okuliaroch a, napriek
horave, v bielom balnovom plti obleenom na saku.
T brada a tmav okuliare ma uptali. Ve aj ja som teraz
mal podobn bradu a okuliare. Azda aj ten chlap v plti sa
zamaskoval?
Pn Smith a chlap v plti sa zvtali. Potom rchlo vyli
z chrmu a vykroili na tretie najstarie ndvorie Praskho
hradu. Zastali pred Krovskm palcom s Vladislavskou
slou.
Keby bol pn Smith til prezrie si Hradany, iste by bol
voiel dnu do palca, aby si prezrel spomnan slu a z nej

Zbigniew

Nienacki

151

preiel do asti vybudovanej v asoch udovta Jagelonskho, kde za stpovou slou sa tiahne arkdov chodba, v kto
rej je as hradnch mzejnch zbierok. Tam mono vidie
aj hrob neznmeho vojaka z deviateho storoia, odkryt na
treom ndvor poas archeologickch vykopvok, ako aj
alie zaujmav exponty.
Lene pn Smith a lovek v plti stli pred palcom
a rozprvali sa. Chlap v plti akoby o omsi pna Smitha
presviedal, ale ten oponoval a vrtel hlavou. Napokon sa asi
nechal presvedi. Obaja vykroili smerom k Starm z
mockm schodom. A ja som sa pustil za nimi.
Ludmilu som na zmockch schodoch nevidel, hoci pod
a nho dohovoru tam mala by.
Medzitm Smith aj lovek v plti li dolu, smerom
k Vltave. Na nbre som spozoroval biely porsche s raks
kou poznvacou znakou. eby to bolo auto pna Smitha?
Veru, nemlil som sa. Dvojica, ktor som sledoval, mie
rila prve k tomu autu a ja som mal svoj vehikel aleko od
tiato a na Malostranskom nmest. Teda oddu, a ja ne
budem vedie kam. Nedozviem sa, kto je ten lovek, o sa
stretol s viedenskm rozekrucinom.
Pn Smith kikom otvoril dvierka na aute a gestom vy
zval loveka v plti, aby nasadol.
Prve nastupovali do auta, ke zrazu z uliky U pruskch
kasrn vyskoila moja modr doga. Niekokmi skokmi sa
ocitla pri bielom porsche a so stranm vranm skoila na
loveka v plti.
Pes mal nhubok, take nemohol ubli. Lene tok bol
tak neoakvan, e ten lovek stratil hlavu. Rchlo sa
chcel schova do auta a... spadli mu okuliare a odlepila sa
ierna brada.
A zazrel som - Zdeka Blhu.
no, bol to on. priiel na Hradany preobleen podob
ne ako ja. Ibae mal aj biely balnov pl.

Ostro som na Prota zapskal. Pes sa zastavil a naval.

Vtedy Zdenk Blha skoil do auta a zaplesol za sebou dve
re. Pn Smith u sedel za volantom. Auto sa ihne pohlo
a rchlo sa vzdialilo.
Po Starch zmockch schodoch zbehla Ludmila. Na
hnevane kriala na Prota, ale pes si ma u stihol vimn.
Pribehol ku mne, mvajc obrovskm chvostom.
Ludmila mi zaala vysvetova, e u sa na schodoch nu
dila a myslela si, e Blha priiel na Hradany z inej strany.
Preto na chvu zala k sestre v Zlatej ulike, ale zakrtko sa
vrtila sp na predchdzajce miesto.
- Cestou som zistila, e Prot vynikajco rozumie po es
ky, - rozprvala. - Prikzala som mu poslune s pri nohe,
a iel vemi krotko. Odopla som mu preto vdzku. Zrazu vy
razil vpred a dobehol kohosi pri aute. Nestihla som ani len
skrknu, aby zastal...
- Vie, kto to bol?
- no. Zdenk Blha. A pn Smith. Teraz konene vie
me, kto je tajomn Rbert.
- Veru, Ludmila, - potvrdil som bez nadenia. - Ale na
budce, prosm a, nepaj Prota z vdzky. Ukazuje sa, e
je neskrotn a me nm narobi vea starost.
- Nechpem celkom, preo to urobil. Ve iel veda ma
pokojne a poslune. Toko ud ilo okolo, niektor sa mu aj
prihovrali, a on ani len okom nemihol. Zrazu skoil na
Zdeka Blhu.
- tal som, e dogy maj vborn pam. V lese som Protovi prikzal stri Zdeka Blhu, zrejme si zapamtal, e to
ho loveka mus stri. A rob to v kadom ase a na kadom
mieste. Dokonca sa za to ani nemem naho hneva.
- Ve to, - horlivo prikyvovala Ludmila. - Len vaka Protovi ste spoznali Zdeka Blhu. A vaka Protovi viete, kto je
Rbert. Teraz u hdam bez vekch problmov odhalte pa
erkov ikon.

Zbigniew

Nienacki

153

- M pravdu, Ludmila, - prisvedil som. - Ibae...

- Ak ibae?
- Nemm istotu, e Smith je Rbert.
- Preo? Kee sa Blha mal o dvanstej stretn na
Hradanoch s Rbertom a stretol sa s pnom Smithom, to
znamen, e Smith je Rbert. Je to jednoduch, ako e dva
a dva s tyri.
Skepticky som zavrtel hlavou.
- Zanime od toho, Ludmila, e nemme nijak istotu, i
Blhov lstok bol uren Rbertovi. o ak adrestom mal
by prve pn Smith? Ibae...
- Znova ibae", - zahundrala dievina.
- Smith priiel na Hradany s ervenm kvetom v ruke.
Vyzeralo to ako poznvacie znamenie. Inmi slovami, ne
poznal Zdeka Blhu, ani Zdenk Blha nepoznal Smitha.
A predsa si nechvali lstky v tajnej schrnke na cintorne.
- pini z kniky sa tie nepoznali, a preto mali tajn
schrnku, - nedala sa Ludmila.
- no. Ale predsa tu osi nehr...

- Zdenk Blha sa prestrojil. Preo? - ponkla mi Ludmila nov

- Ve prve to. Preo priiel v prestrojen? Neurobil to
kvli mne, lebo nemohol vedie, e som pretal jeho od
kaz. Teda zmenil svoj vzhad kvli Smithovi, jednoducho
nechcel, aby ho Smith niekedy spoznal. Preo?
- Preo? Preo? Preo? Tch preo" je privea! - opakova
la Ludmila.
Prikvol som.
- U je to tak, e v tejto veci si jednostaj musme kls
otzku preo" a hada na u odpove. V tomto prpade to
nebude a tak ak. Pri najbliej prleitosti sa na to sp
tam pna Smitha.
Na tak prleitos som nemusel dlho aka. O tri hodi
ny neskr, ke som na pozvanie sleny Helenky znova se-

del v byte na Paskej ulici (na moje poutovanie sa na

obed dostavil aj pn Skwarek), pri dverch zacengal zvon
ek. Po chvli Ludmila voviedla pna Smitha.
- Prepte mi, e prichdzam v ase obeda, - ospravedl
oval sa, - ale vec, ktor ma sem priviedla, je nezvyajne
dleit. Preto som si dovolil vyui skromn adresu, kto
r ste mi poskytli.
- Prosm, sadnite si s nami k stolu, - navrhol pohostin
n pn Dohnal.
Rozekrucin si sadol k stolu, ale jedlo odmietol, pretoe
u obedoval v retaurcii hotela Jalta, kde bval.
- Hdam ste tali moje inzerty v dnench novinch, zaal vysvetova pn Smith. - Hne zrna som mal v hote
li telefont. Ktosi volal, e na mj inzert mi me oznmi
ist informciu. Z uritch dvodov sa vak nechce stretn
so mnou v hoteli, ale na Hradanoch. Poiadal ma, aby som
ako poznvacie znamenie dral v ruke erven kvet...
Pozreli sme sa s Ludmilou na seba. Nae postrehy a z
very sa zaali potvrdzova.
- Stretnutie uril na dvanstu, - pokraoval rozekrucin.
- iel som na Hradany a v Chrme svtho Vta ten lovek
pristpil ku mne. Oznmil mi, e to on sa vlmal do mzea
v Zlatej ulike a ukradol polovicu Kelleyho talizmanu. Chy
tila ho polcia a talizman mu vzali. Lene to u nebol ozajst
n talizman, ale falzifikt.
- No toto! - udovala sa Helenka.
- Veru tak. Ke po vlman utekal, stihol prav talizman
schova a falzifikt mal pri sebe. Vo vaich rukch je u fal
zifikt.
- To nie je mon... - zamrmlal pn Skwarek.
- Ponkol mi, e prav talizman mi pred za ptisc
korn. Aj mi ho ukzal. Azda hovor pravdu, mono nie,"
uvaoval som. Ptisc korn nie je pre ma tak vysok
suma. A kee som si predsavzal neetri pre dobr v-

Zbigniew

155

Nienacki

sledok naej veci, rozhodol som sa, e jeho podmienky

prijmem. Nemal som toko peaz pri sebe, rozhodol som
sa teda, e pjdeme spolu do banky, kde vymenm ilin
gy za koruny. Tak sa aj stalo a tu je originlna polovica ta
lizmanu.
Poloil na obrus rokmi sernet strieborn plieok.
- Mohol som ho schova do vrecka a vzia do Viedne, dodal. - Ale odovzdm ho do vaich rk ako dkaz mojich
estnch myslov v tejto zleitosti.
Vetci s vekm zujmom zaali obzera plieok, len ja
som nepohnute stl pri stole.
- Vyzer na originl, - potvrdil pn Skwarek.
- Prirodzene, - prisvedil som. - Lebo ho urobil aksi vy
nikajci odbornk z Pardubc. Dostal za t robotu psto ko
rn. Zdenk Blha a Rbert zarobili na stretnut s pnom
Smithom istch tyri a pol tisca. Vyplatilo sa to, vak?
Pn Smith hadel na ma zarazen. Rovnak pohady na
ma vrhali aj slena Helenka, pn Dohnal a pn Skwarek.
Len Ludmila na ma vznamne murkla, vediac, z oho
pramen moje jasnovidectvo.
Slena Helenka priniesla lupu a pn Dohnal - sksen
znalec umeleckch diel - dkladne si prezrel polovicu ta
lizmanu. Potom odloil lupu a potvrdil:
- Naleteli ste, pn Smith. Je to falzifikt. sla a kresba s
vyryt nedvno, iba s zaiernen, aby vyzerali staro... Ori
ginl m Helenka v trezore mzea.
- Doerta, - obrtil som sa k Smithovi. - Ve ste klenot
nk. Muste vedie rozozna star strieborn plieok od no
vho!
Zarmten pn Smith vzal do ruky lupu, aby sa presved
il na vlastn oi.
- Veru, tum mte pravdu, - vzdychol. - Dobehli ma.
Musm sa vak prizna, e nie som klenotnk-odbornk, ale
biznismen. Mal som trocha peaz a manelka ma preho-

vorila, aby som kpil vek klenotncky obchod aj dielu

s celm odbornm personlom. Sm neviem odli bri
liant od brsenho skielka. Na to zamestnvam pecialis
tov. Na dovenie zla sme transakciu uskutonili vemi na
rchlo, napadol ns nejak vek pes...
Pozrel som na Ludmilu. Pochopila a vyviedla z kpene
Prota.
- Je to tento pes? - sptal som sa.
- no. Asi ten... Kde sa tu vzal?
- Je to mj pes, - vysvetlil som - Sledoval som vs, pn
Smith. Vlastne nie vs, ale Zdeka Blhu. Neprekvapilo vs,
e Blhovi odpadla umel brada, ke sa pes naho vrhol?
- Pravdae, ale vysvetlil mi, e sa boj polcie.
- Nie, to nie. Iba sa poistil pre prpad, e si skonfrontuje
te originl s falzifiktom. Budete sa cti oklaman, mono
to ohlsite na polcii a podvodnka im opete. S tou even
tualitou iste potal, ale najpravdepodobnejie bol presved
en, e talizman schovte a nikomu neukete, pretoe je
to relikvia rozekrucinov. Ktosi v pozad tejto zleitosti vie
o vs dos vea. Ten zaranoval cel akciu. Aj ke o vs vie
vea, nevie vetko. Nepredpokladal, e prdete k nm a po
lote na stl kpen talizman. Poksim sa njs Blhu
a zska peniaze sp.
Pn Smith chvu uvaoval. A potom s smevom a trochu
rozpaito povedal:
- Ptisc korn nie je pre ma a tak vek strata. Ak
dovolte, vezmem ten falzifikt do Viedne. Azda to nie je
odo ma pekn, ale odovzdm ho do zbierok nho brat
stva. Ve to naozaj pre ma nie je rozdiel: originl alebo
dobre uroben falzifikt. Ak sa nm nepodar njs Kelleyho a Katzove klenoty, nech aspo tto polovica talizmanu
zvyuje moju prest...
Nebolo to estn. Ale rozosmiali sme sa. Pn Smith tak
vemi til po funkcii sekretra bratstva! Poda mojej mien-

Zbigniew

Nienacki

157

ky cel innos toho bratstva bola vek humbug. O jeden

falzifikt viac alebo menej, na tom predsa nezle.
Tak sa teda vysvetlilo jedno preo".
Ach, keby sa nm ete podarilo vysvetli zhadu Lweho," pomyslel som si.
A hne po obede som sa znova vybral na Star idovsk
cintorn. Sprevdzala ma iba Ludmila s filmovacou kame
rou. Rozhodla sa zveni ma na filmovom pse prve na
mieste, kde sa ukrvalo tajomstvo nad tajomstvami".
Znova som kral zkym chodnkom medzi nakopen
mi nhrobnmi tabuami, tumbami a sarkofgmi, akoby
som iiel po obrovskom bojisku alebo bldil ruinami pred
vekmi vymretho mesta. Kamenn tabule, niektor a do
polovice prepadnut v zemi, in opret o seba - vyzerali
unaven za ten dlh as, o tam stli. Zdalo sa, e hovoria,
epoc osi svojimi npismi. Nerozumel som ich jazyku
a ctil som sa tu ako votrelec, ktor ru ich pokoj. Bol som
od nich vzdialen smrou a vekmi. Chcel som len vyptra
zhadu tohto miesta.
Napto som hadel na bohat pomnk rabna Lweho.
Ale do mojich vah sa nevkrdal nijak epot, ktor by pre
do mnou odkryl zvoj tajomstva. No oe, neudoval som
sa tomu. Bol som tu nezvanm hosom, pred takmi ako ja
bola histria klenotov zakryt neviditenou zclonou. Mu
sel by som ma obidve polovice talizmanu, len vtedy by
som mal prvo nazrie za u.
- Pristpte ete raz k Lweho hrobu, - zaul som Ludmilin hlas. Filmovala moju prechdzku po starom cintorne.
Splnil som jej pokyn, hoci som sa nectil dobre v role lo
veka, ktorho filmuj, zachycuj jeho pohyby a vraz tvre.
Ludmilina kamera konene prestala vra.
- No, o je? o je? - sptala sa dievina. - Prili ste na nie
o? Mali ste tak vraz tvre, akoby rozltenie bolo u na
dosah ruky.

- Nie, Ludmila, musm a sklama, - odvetil som. - o

raz vmi nadobdam presvedenie, e sa mi tto zlei
tos nepodar vysvetli, ak nebudem ma druh polovicu ta
lizmanu. Zamal som sa nad celkom inm problmom.
- Nad akm, ak sa mem spta?
- Komu bol uren lstok Zdeka Blhu? Rbertovi, ale
bo pnu Smithovi? Ak mme veri tomu, o povedal pn
Smith, lstok z Lveho nhrobku nevybral on. Lene ak to
neurobil n rozekrucin, tak potom kto?
- Azda Smith klame?...
- Ke som tal Blhov lstok, mal som dojem, e pe
niekomu, s km sa u stretol vea rz. Ale Smitha nepoznal,
preto bolo nutn poznvacie znamenie - erven kvet o ktorom v liste nebola ani zmienka. Okrem toho, Zdenk
Blha priiel v prestrojen.
- Ni z toho nechpem, - vzdychla.
- Ani ja, - usmial som sa.
Lene to nebola pravda. V hlave mi u svitala ist my
lienka.

Zbigniew

Nienacki

159

DVANSTA

KAPITOLA

Situcia sa zamotva Rozhorenie sleny Helenky

Vzbura a zrada Dva idely Vzva na sboj
skok magistra Skwarka Smutn zves Kto ukradol ikony?
Rozhovor na polcii v Prahe V Posku Riadite Marczak
iada vysvetlenie Hypotzy a o z nich vzniklo

Bol to naozaj neastn veer, hoci sa zaal vemi prjem

ne. Strvil som ho ako zvyajne u Dohnalovcov v spolo
nost milho domceho pna, jeho dcr, pna Skwarka
a Smitha. Skali sme iernu kvu, popjali vno a rozprvali
sa o vprave do Leska, vyslovovali sme domnienky, kde sa
me nachdza druh polovica talizmanu.
Pna Smitha vemi trpilo, e sa na vprave nezast
nm.
- Naozaj nemete s s nami? - sptal sa ma u neviem
kok raz. - Hdam vm to nedovolia zleitosti materil
nej povahy? Keby lo o to... prosm, neurazte sa... mem
vm poskytn piku. Dozvedel som sa od pna Dohna
la, e ste pecialistom na historick zhady, take vaa as
v naej vprave je nevyhnutn.
Bezradne som roztiahol ruky.
- ia, mil pane, iba sluobn povinnosti mi nedovo
lia robi vm spolonos. Jednoducho som od svojich nad
riadench dostal in lohy a musm ich splni. Subujem
vak, e tak i tak sa v Lesku stretneme, lebo aj mne ta
treba s.
- Teda vaa misia m nieo spolon s naou vpravou?
- poteil sa pn Smith.

Ozvala sa slena Helenka. Ako zvyajne, neodpustila si

zlomysen poznmku na moju adresu.
- Pn Tomasz tak dr v tajnosti svoje poslanie, pn
Smith, e nikto z ns o tom ni nevie. Neusilujte sa ani vy
nieo vyzvedie.
- No prepte, otec aj ja o poslan pna Tomasza vieme!
- zvolala Ludmila.
Vtedy sa zaali pre ma neprjemn chvle. Ke slena
Helenka zaula sestrine slov, zmratila oboie a urazila sa.
- Teda tak je to... - zasyala. - Iba my nie sme hodni d
very. Mm to chpa takto, pn Tomasz?
- Nie... Nie celkom... - vyjachtal som.
Lene Ludmila kazila vetko alej.
- A veru si to pochopila sprvne, Helenka! - vykrkla. Ty a pn Skwarek mte svoje tajnosti. Pn Tomasz a ja
mme tie svoje! Viem, o mi povie. Ja v tvojom veku..."
a tak alej. Je to iste pravda, ale ja si vbec nechcem bra
prklad z teba. Nechcem sa tak ako ty hra na mua, mm
v mysle zosta stopercentnou enou! - nazlostila sa
dievina.
- No toto... - udovala sa Helenka.
- Veru tak, - potriasla hlavou Ludmila. - Budem dobre
vari, vies domcnos, ba aj filmova! Jedno druhmu ne
preka. Tebe sa nijak poriadny mu nezver so svojimi
zleitosami, lebo ho povauje za konkurenciu vo svo
jich vlastnch ambcich. Ale ja budem podobn tm e
nm v dejinch, ktorm mui zverovali svoje najvie ta
jomstv!
Slena Helenka sa chytila za hlavu:
- Preboha, o to t sopaa trepe? Kto jej tak pomtil ma
kovicu? Viem, kto! Pn Tomasz.
Obviujci prst sleny Helenky ukzal na ma.
- Prepte, - ozval sa pn Dohnal. - Je to moja vina, nie
pna Tomasza. Rozhodol som sa aspo jednu z dcr vycho-

Zbigniew

Nienacki

161

va ako ozajstn enu, z ktorej bud ma poteenie manel

aj deti.
Slena Helenka a onemela.
- Vzbura! - vyhlsila ponuro. - To dieva zradilo vec oslo
bodenia ien. A o vy na to, pn magister? Tie shlaste
s nzormi mjho tatka a pna Tomasza? Lebo pokia ide
o pna Smitha, u viem, e nadovetko uprednostuje am
bcie svojej manelky Emmy, grfky von Borckdorf-Ahlenfeldt.
Mal som na jazyku slov: Je klasickm prpadom mua
pod papuou," ale naastie som si vas zahryzol do jazyka.
- Veru tak, - pokorne shlasil pn Smith. - Kvli amb
cim svojej manelky sedm teraz v Prahe a vyberm sa do
Poska namiesto toho, aby som dozeral na predaj diaman
tov vo svojom viedenskom obchode.
Dodal som:
- A kvli ambcim istej peknej eky sa vetci chystte
na vlet do Leska, hoci nik z vs never, e tam mono njs
druh polovicu talizmanu.
To u bolo na slenu Helenku privea.
- koda, e vs nemem vyzva na sboj, - zasyala. ia, patrm k takzvanmu slabiemu pohlaviu. Dfam
vak, e pn magister je ochotn pomsti moje znev
enie.
Magister Skwarek vztil svoju supermansk postavu.
- Vemi rd zrazm psami pna Tomasza, - povedal.
S poutovanm som pokval hlavou.
- Ach tak, ke ide do tuhho, treba vola na pomoc mu
a. o sa d robi, idem na pstn sboj s pnom Skwarkom, hoci si myslm, e nehr s nami estn hru.
- Ako to, e nehrm estn hru? - rozhoril sa Skwarek.
- Tak, e ste sa nevyjadrili o svojom ideli eny. i dva
te prednos idelu sleny Helenky, alebo Ludmily?
- Sprvne. Prosm, vyjadrite sa, - rozhodne poiadala

slena Helenka. - A pokia ide o pstn sboj, zaobdem sa

bez pomoci pna Skwarka.
- Bude sa boxova sama?! - vykrkla naden Ludmila.
- Ale cho! Zboxujem ho intelektulne. Skrtka, njdem
druh polovicu talizmanu a to bude knokaut.
- Prijmam, - vyhlsil som.
Oi vetkch sa teraz obrtili na magistra Skwarka. a
kali sme na jeho ideov vyhlsenie". A on, chudk, nie
koko rz sa zaervenal, potom prehltol slinu, akoby mu vy
schlo v stach.
- Hm... teda toto... ak je mj idel? - mrmlal popod f
zy. - Akosi som o tom nikdy neuvaoval... Hm, o mm po
veda? Nemm ho! - vykrkol radostne.
- o nemte? - sptala sa Helenka.
- Nemm idel eny, - vazoslvne uisoval pn Skwarek a bol rd, e sa z toho dostal bez urky hociktorej
strany.
- To je teda mu! - pohdavo usdila slena Helenka. Nem ani len idel eny.
Skwarek sa jej uklonil a povedal:
- Je ndej, e prijmem idel, ktorho predstavitekou
ste vy.
- Brav! To je vynikajce vyhlsenie, - zatlieskal pn
Smith.
Potom nastala alia neastn chva. Helenka sa iro
nicky obrtila ku mne:
- Iste u viete, pn Tomasz, e zlodeji umeleckch diel sa
dozaista dozvedeli o vaom odchode z Poska a pustili sa do
roboty.
- O om to rozprvate? - znepokojil som sa.
- Netali ste dnen noviny? Pu tam o krdei ikon
v Posku.
Spozorovala nepokoj na mojej tvri. Vstala od stola, pri
niesla noviny a ukzala na lnok v nich.

Zbigniew

Nienacki

163

Ako hlsil z Poska n koreponden t, v dedine Zagrze

dolo k vlmaniu do skromnho bytu pna Jana Sekundusa, znmeho zberatea starch ikon. Pritom bola ukrad
nut vemi cenn strieborn ikona zo estnsteho storo
ia, ako aj dvojtmov ikona z prvej polovice estnsteho
storoia s dvoma obrazmi na jednej doske, a to Zvestova
nie a Vstup do Jeruzalema. Policajn orgny ptraj po p
chateovi. Na margo tejto udalosti treba spomen, e Mi
nisterstvo kultry a umenia niekoko rz iadalo pna
Sekundusa, aby vzhadom na nedostaton zabezpeenie
zbierky a jej obrovsk uniktnu hodnotu odovzdal ikony
do mzea. Zberate vak jednostaj vhal, a dolo k naj
horiemu - k vlmaniu a krdei. Zmienku o tom uverej
ujeme aj preto, e na zem eskoslovenska s tie zbe
ratelia, ktor vlastnia uniktne zbierky nie najlepie
zabezpeen proti krdei. Azda udalos v Posku ich do
vedie k tomu, aby najcennejie predmety odovzdali do
mze, kde bud v bezpe.
Dlhiu chvu som nemohol prs k slovu, tak mnou t
informcia otriasla.
- Dvojtmov a strieborn Sekundusova ikona? - dostal
som konene zo seba. - Ve to s veci nesmiernej ceny!
V Posku mme iba jednu dvojtmov ikonu a nachdzala
sa prve u Sekundusa. Tak vemi som ho prosil, aby ju dal
do mzea...
Ovldol som sa. Vstal som od stola a oznmil som:
- Prepte mi, ale musm sa ihne vrti do vlasti. Vemi
pekne akujem za pohostenie, ale tto krde ma nti
ihne ods.
- Teraz? Ete dnes? Veer? - udoval sa pn Dohnal. Cesta vm potrv cel noc, a to nie je bezpen ani pre vy
nikajceho ofra.
Vetci ma zaali zdriava, dokonca aj slena Helenka.

Zostal som u pohostinnch Dohnalovcov, lebo nemalo

zmysel s nocou cez echy. Napokon, v Prahe som mal
vybavi ete ist dleit vec, na ktor som musel poka
do rna.
Tak som a do neskorho veera presedel u Dohnalov
cov, hoci som sa u nezastoval na veobecnom rozho
vore, lebo stle mi vtalo v hlave, o sa za mojej neprtom
nosti stalo v Posku.
Pn Dohnal rozprval o velijakch zlodejoch umelec
kch predmetov, s ktormi mal do inenia poas svojej pr
ce v mzeu, pn Smith zasa vykladal o vlamaoch do klenotnctiev. A ja som v mylienkach bol stle v malom dome
pri Zagrzi a uvaoval som, i vlmanie k Sekundusovi ma
lo nieo spolon s tajomnm Rbertom a bandou paer
kov, ktorej stopa ma doviedla do Prahy.
Jedno bolo ist: nepolapiten Rbert bol v Prahe, on sa
nevlmal k Sekundusovi. Banda paerkov sa doteraz ob
medzovala iba na vykupovanie starch ikon a ich paova
nie za hranice. e by teda vlmanie k Sekundusovi nemalo
ni spolon s innosou bandy a tajomnho Rberta?
Azda u vyschol prame, kde nakupovali ikony, a banda
prila k nzoru, e sa treba dosta k ikonm pomocou kr
de a vlman? Paovanie a predaj ikon v zahrani prin
al tak zisky, e sa ho nechceli vzda a rozhodli sa paova
ukradnut ikony?
Pravdu povediac, vbec som nevedel, o si mm o tom
vetkom myslie. Vntorne rozorvan som odiiel od Do
hnalovcov, srdene som objal Ludmilu, pobozkal som ruku
slene Helenke, podal som ruku Skwarkovi aj pnu Smit
hovi. Mocne sme sa objali aj s pnom Dohnalom.
Vetkm som povedal: Do videnia v Lesku!" Potom som
vyviedol Prota z kpene a odiiel do svojho kempingu.
Po takmer bezsennej noci som sa zavas rna vybral na
policajn riaditestvo, predstavil som sa dstojnkovi, ku

Zbigniew

Nienacki

165

ktormu ma poslali, podrobne som vyloil cie svojho pr

chodu do Prahy a vyrozprval som prbeh ikony predanej
v Prahe aj vetko o Zdekovi Blhovi a tajomnom Rberto
vi. Spomenul som aj zleitos s polovicou talizmanu a oso
by, ktor s s ou spojen.
Policajn dstojnk si ma pozorne vypoul, tm skr, e
o ikonch paovanch do Viedne mali u predtm signl
od poskej polcie. Sbil mi, e sa bud zaobera faktami,
ktor som oznmil, a pozv si na vsluch Zdeka Blhu
nielen pre vlmanie do mzea, ale aj vo veci ikony, ktor
predal.
O tvrhodinu neskr som u opal Prahu a mieril som
do Poska.
So iaom som odchdzal z peknej zlatej Prahy a priznm
sa, e som nesmtil len za krsou mesta plnho umelec
kch pamiatok. Pred oami som mal prekrsnu tvr sleny
Helenky, zdalo sa mi, e jednostaj poujem jej hlas, prjem
n dokonca aj vtedy, ke sa na ma hnevala.
Do Varavy som doiel nasledujceho da popoludn
bez nejakch dobrodrustiev. alieho rna som zaiel na
Ministerstvo kultry a umenia a postavil som sa tvrou
v tvr riaditeovi Marczakovi.
Riaditeovo elo pretnala hlbok vrska a napt vraz
jeho tvre mi vravel, e Marczak odo ma oakva vysvetle
nie zleitosti okolo bandy.
- O vlman do Sekundusovho domeka ste hdam po
uli? - sptal sa.
- Dozvedel som sa o tom v Prahe a ihne som sa rozho
dol vrti sa do vlasti.
- Nao? - mykol plecami Marczak. - Z vho listu som vy
dedukoval, e ste zloincom na stope, bolo treba dotiahnu
to do konca. Ako dobre viete, vlmaniami a krdeami
umeleckch diel sa u ns nezaober ministerstvo kultry,
ale sthacie orgny, teda polcia. Ona t zleitos m v ru-

kch a dfam, e njde nielen pchateov, ale aj ukradnut

ikony.
- V Prahe som stratil stopu, - priznal som sa. - Spoiat
ku sa mi zdalo, e mi k odhaleniu zloincov chba u len
krik. ia, vetko sa vemi skomplikovalo.
Vyrozprval som mu prask prhody. Riadite ma mlky
a pozorne vypoul, bol to mdry lovek a plne mi dvero
val, hoci to navonok nedval najavo.
- Ehm, - zahmkal, ke som skonil rozprvanie.
Vie sa, e jeho znme zahmkanie poda intoncie vyjad
ruje spokojnos alebo hnev. Teraz vak jeho ehmknutie zne
lo vemi strane.
- Nechpem, preo ste sa vrtili? - vyrazil zo seba. - Bolo
treba alej sa poka o odhalenie Rberta. i sa naivne do
mnievate, e prde sem po vaich stopch?
- no, presne tak.
- Ete som nepoul, aby nejak zloinec nahal kohosi,
kto sa usiluje chyti ho. Nie, pn Tomasz, t koncepcia ne
stoj ani za fajku dymu.
- A predsa zostanem pri nej, - odporoval som. - V mj
prospech hovoria dve okolnosti. Prv - vlmanie do Sekundusovho domeka a krde dvoch ikon. Hdam je ne
popieraten, pn riadite, e vzhadom na ich uniktny
charakter sa ani jednu z nich zlodejom nepodar preda
v Posku. Teda mono sa domnieva, e tto krde bola
spchan s myslom predaja do zahraniia, ie inmi slo
vami - na svedom ju m naa banda paerkov. Zloincom
zostva problm prepaova ikony za hranice. Myslm, e je
to dos ak vec a na jej zvldnutie sa v Posku zjav aj z
hadn Rbert.
- To nie je sprvny predpoklad. Tento Rbert me ma
v Posku vynikajceho zstupcu, ktor mu zorganizuje prepaovanie ikon do Viedne. Na vaom mieste by som bol
zostal v Prahe.

Zbigniew

Nienacki

167

- Zabdate na druh zleitos: na Kelleyho talizman.

Zo zhadnch prin tajomstvo Kelleyho talizmanu zauj
ma aj Rberta. Predsa v Prahe predal dokonca ikonu prepaovan z Poska, aby zaplatil vlamaovi Zdekovi Blhovi. Teraz sa do Poska chyst vprava s cieom njs
druh polovicu talizmanu, a to mono pome rozlti
zhadu. Ak mu na tom zle, zostane neinne aka
v Prahe? Nie. Myslm si, e sa rozhodne prs do Poska,
aby sledoval ich ponanie.
- A o budete robi vy? - sptal sa Marczak.
- Neverm, e sa v Posku podar njs druh polovicu ta
lizmanu. Napokon, nechcem slenu Dohnalov pripravi
o vavrny. Ale mem sa predsa zaujma o priebeh hada
nia. Domnievam sa, e zboku sa mi bude ahie pozorova,
o sa deje medzi astnkmi vpravy aj v jej okol.
- Pokia ide o tie vavrny sleny Dohnalovej, - dodal ria
dite, - nemal by som ni proti tomu, keby ste nali druh
polovicu talizmanu. Je jasn, e ju odovzdme naim es
km priateom, ale bolo by to pre ns vek plus, keby sme
sa ukzali ako lep.
Prve tak bol riadite Marczak. Vdy dbal na dobr me
no svojho oddelenia. U sama mylienka, e niekto in by
mohol v naej krajine njs osi, o sa nepodarilo njs je
ho podriadenm, mu bola neprjemn.
- Sbil som slene Dohnalovej, e sa touto vecou nebu
dem zaobera, - oznmil som Marczakovi.
- Nemuste sa tm z v l zaobera. Ale keby ste len
tak mimochodom, pri hadan Rberta, nali aj druh po
lovicu talizmanu, vbec by som vm to nemal za zl a ne
povaoval by som to za nedodranie subu. Okrem toho,
preo sa ten Rbert a tak vemi zaujma o tajomstvo ta
lizmanu?
- Azda chce zska Kelleyho a Katzove klenoty.
- Ech, pn Tomasz, to vetko je humbug. Rbert sa mi ry-

suje ako vek vtipkr. M rd zelen dolrov papieriky,

ktor me zska za nae ikony. i by takto lovek veril, e
star rabn Lwe mu z hrobu uke, kde ukryl klenoty er
nokankov?
Usmial som sa. A shlasne som pokval hlavou.
- Shlasm s vami.
- No vidte, - poteil sa Marczak, spokojn, e som po
chvlil jeho prezieravos. - A preto poda mojej mienky sta
sa dozvedie, preo sa Rbert zaujma o talizman, a nj
deme aj samho Rberta.
- V hlave sa mi roja ist hypotzy, - ozval som sa po
chvke vhania.
- Ak?
- Zd sa mi ete privas vravie o nich.
- Ale toto, mte nejak tajnosti pred svojm nadriade
nm?
Nezostvalo mi ni in, iba podrobne vysvetli Marczakovi svoje hypotzy. Po cel as, km som rozprval, riadi
te hmkal v rznych tnoch, ale oraz spokojnejie. Napo
kon buchol rukou po psacom stole a zvolal:
- Vborne! Vynikajco! Vae hypotzy sa mi pia, hoci
zatia nemaj nijak relne zklady.
Potom sa na chvu odmlal, akoby dostal nejak nd
hern mylienku. Prsna tvr sa mu rozjasnila.
- Od zajtra som na dovolenke, - vyhlsil neoakvane. Ponkli mi veslrsku rekreciu na mazrskych jazerch. Mi
l kolega, jazer sa mi pia, ale na veslovanie sa u nehodm. Preto sa vyberiem do Bieszczad, naprklad... do Leska.
S plecniakom, s turistickm vstrojom na putovanie po
horch.
- Ach tak? To je skvel, - zvolal som, hoci som vbec ne
bol naden perspektvou, e budem neustle stretva ria
ditea Marczaka.
Ale on ma plesol po kolene a uistil ma:

Zbigniew

Nienacki

169

- Pravdae, vyberiem sa ta inkognito, chpete? Bude vm

na osoh oko i ucho nadriadenho.
Ke som opal riaditeovu pracovu, zaul som:
- Teda do videnia na bieszczadskch chodnkoch, pn
Tomasz.
- Aha, - spomenul som si na osi a vrtil som sa do dve
r. - Neviem, i sa pamtte, e pes...
- Znova zanate o tom psovi? - vzdychol si riadite. - D
fal som, e ste sa ho zbavili.

TRINSTA

KAPITOLA

Z Bakovho dennka

A znova sme v Lesku - po dlhej, namhavej peej tre cez

Bieszczady. Vrtili sme sa do kempingu pri Sane, kde sme
si nechali batohy. Rozhodli sme sa, e si odpoinieme, lebo
podaktor z ns boli vemi unaven. Mme doran nohy,
bolia ns vetky kosti. Profesor Hilary si dokonca zodral p
tu a do krvi a neme si obu topnku. Musme sa aspo
pr dn zdra v Lesku, vykurrova sa a len potom sa pobe
rieme alej. Ete ani neviem kam. Azda cez Gry Sone? i
do Sanoka prezrie si tamoj skanzen?
Preli sme kus cesty. Cez Wetlisk a Carysk poloninu
sme sa dostali do Ustrzyk Grnych a potom, ke sme sa
vzdali vstupov na Krzemie, Halicz a Tarnicu, lebo sa uk
zalo, e nie vetci z ns s schopn robi horsk try, sme
po ceste doli do Ustrzyk Dolnych. Potom sme si prezreli
priehradu na Soline, Myczkowke a tru sme ukonili v po
hostinnom Lesku.
Tu sme sa dozvedeli o vlman do Sekundusovho dom
eka a o krdei dvoch nesmierne cennch ikon.
Zaujmav, kto to len urobil a kde sa, doerta, tra pn
Tragik? Preo tak dlho nedva o sebe vedie? Je ete stle
v Prahe?
Vetkch chlapcov, aj profesora Hilaryho, sprva o kr-

Zbigniew

Nienacki

171

dei vemi rozruila. Chcel by som vedie, i vlmanie k Sekundusovi m osi spolon s bandou paerkov ikon,
o ktorej rozprval pn Tomasz.
Veer sme sa zili v klubovni kempingu, kde - ako sme
zistili - prve sa pokazil televzor. Tak sme sa rozhovorili
o krdei ikon. Takmer vetci, nevynmajc ani profesora
Hilaryho, sme boli tej mienky, e ikony ukradol alebo ne
jak blzniv zberate, alebo obyajn zlodeji, ktor ikony
ihne predaj.
Vtedy som sa ozval a povedal som, e ikony pravdepo
dobne ukradli s myslom vyviez ich za hranice, teda to
urobil bu nejak cudzinec alebo ktosi, o zakrtko opust
Posko.
- Preo si to mysl? - sptal sa ma profesor Hilary.
Vysvetlil som:
- To s celkom iste len bjky, e zberatelia, dokonca aj
vemi nruiv, odhodlaj sa k vlmaniam a krdeiam
umeleckch diel. Mm znmeho, ktor pozn mnohch
zberateov a domnieva sa, e nie s schopn takho inu, le
bo umeleck pamiatky maj vemi radi. Takisto je pochyb
n, e by zlodeji mohli ukradnut ikony preda u ns. Cel
tla toti priniesla sprvy o vlman a opsala ukradnut ob
razy. Nik nebude riskova a nekpi ich. Aj zlodeji si to h
dam uvedomovali. Ak teda predsa kradli, tak iba s mys
lom vyviez ikony za hranice. Ktovie, i ukradnut obrazy
nie s ete ukryt tu kdesi v okol a zlodeji neakaj, km
prde ktosi z Prahy alebo Viedne a prepauje ich za hranice.
- Preo prve z Prahy i Viedne, a nie z Londna? - rozo
smial sa profesor Hilary.
Zopakoval som to, o mi povedal pn Tomasz. Paovan
ikony sa predvaj vo Viedni. Pauj sa pravdepodobne cez
Prahu.
- Veru, myslm si, e si po ne prde niekto z Prahy alebo
z Viedne, - zopakoval som zaato.

V tom okamihu, akoby vyslovenm arovnho zaklnad

la, sme cez okn klubovne zbadali, e na parkovisko kem
pingu prichdzaj dve osobn aut: fiat 125p a pekn biely
porsche s rakskou poznvacou znakou. A na vek pre
kvapenie z oboch ut vystpili esi. Vemi zretene sme po
uli etinu.
esi v poskom a rakskom aute?
- Vemi udn, - zamrmlal som.
Chlapci zauli to moje mrmlanie a bolo im jasn, e je to
osi podozriv.
Medzi prichdzajcimi boli dvaja star pni, jeden tu
n, nzky s brukom - s tm sa dalo najlepie dohovori po
anglicky alebo po nemecky. Zistili sme to, ke si vybavoval
ubytovanie v kempingu. Druh pn, viac-menej v rovna
kom veku, pleat, bol nepochybne ech. V tejto spolo
nosti bola aj pekn mlad ena, eka (zistili sme to, ke
vyplnila prihlasovac lstok), ako aj dieva v naom veku, ta
kisto eka, mladia sestra tej peknej eny. Pleiv, thly
star pn bol ich otec. K nim patril ete Poliak, ktor riadil
fiat 125p a volal sa Franciszek Skwarek.
Prenajali si na tde tri kempingov chatky. V jednej sa
ubytovali obidve sestry eky, v druhej ich otec a ten Poliak,
v tretej Rakan menom Smith.
- To vbec nie je rakske priezvisko, - epol mi do ucha
Piatok. - Keby bol naozaj Rakan, volal by sa Schmidt, o
znamen kov.
Ten Piatok je hotov jazykovedec! Ale hdam m pravdu.
Jednm slovom, podozriv skupina.
Profesorovi Hilarymu sa nepil n rozhovor.
- Baka vs nakazil podozrievavosou, - vyhlsil. - S to
celkom nevinn udia. Tak ist turisti ako vy. o vm to pri
lo na um, e maj osi spolon s krdeou ikon pna Sekundusa?
Ale ja som bol inej mienky. Nahovoril som tunho

Zbigniew

Nienacki

173

tvrtka, ktor bol vek suknikr, aby sa zoznmil s mlad

ou ekou a - ako sa vrav - vytiahol z nej, o sa d.
Dozvedel sa vak od nej vemi mlo. Volala sa Ludmila
a priznala sa, e doli z Prahy. Ni viac, ale aj tak je to vea,
ak uvime, e nevie po posky a tvrtok po esky.
Vtedy som sa ja poksil dosta sa im na kou. Pozbieral
som mapy Bieszczad, ktor sme si pokpili, prospekty, sprie
vodcov, a s riadnou kpkou velijakch papierov som sa vy
bral do chatky, v ktorej sa ubytoval Poliak menom Skwarek.
- Dozaista sa vyberte na try po bieszczadskch horch,
- spustil som, milo sa usmievajc. - U nepotrebujeme
tchto sprievodcov a prospekty, radi vm ich predme, lebo
potrebujeme peniaze na cukrky.
- Sprievodcov? Prospekty? - zaomral pn Skwarek. Nie, chlape, predaj to niekomu inmu. Nemme v mysle
chodi po horch ani liez na bieszczadsk vrchy.
- Tak nao ste sem doli? - sptal som sa, akoby ma to
prekvapilo. - V Lesku predsa nie je ni zaujmav na obze
ranie.
Skwarek na ma flbchol a znova zahundral, ale teraz ve
mi nevrlo:
- A o a do toho? Nechcem tvojich sprievodcov ani pros
pekty, tak odp stadeto!
Mykol som plecami a ihne som odiiel. Ale predsa som
sa dozvedel vemi vea.
V tejto situcii som zavolal vetkch chalanov do chatky,
v ktorej sme bvali s Piatkom, a usporiadali sme osi ako
vojnov poradu. Vsledkom tejto porady bolo, e kadmu
z podozrivch turistov som pridelil detektva, jednho z na
ich chlapcov. lohou kadho detektva bolo sledova od
rna do veera ponanie podozrivho. Ns bolo osem, tu
risti piati. Preto najpodozrivejm, ako naprklad Skwarkovi
a Rakanovi, som uril po dvoch detektvoch, lebo nie je
vylen, e jednho by mohli oklama.

Z Bakovho dennka (pokraovanie)

Nie vetci detektvi mali nasledujceho da povinnosti.

Mu menom Skwarek nasadol rno do svojho auta a nie
kam odiiel. Vrtil sa iba popoludn. Jasn, e nikto z ns
ho nemohol sledova, nemme, ia, ani auto, ani motorku.
Podozriv Rakan hne zrna vyuil slnen poasie, a
hol si na deku na brehu Sanu a opaoval sa v spolonost
druhho starieho pna. Teda aj ich detektvi mali vono
a leali s profesorom Hilarym na brehu rieky.
Pokia ide o Ludmilu, to dieva m filmovaciu kameru
a najprv nakrcala domy a uliky Leska, potom breh rieky
a vodu prelievajcu sa cez obrovsk balvany. N detektv Utorok - spriatelil sa s Ludmilou, nosil jej kameru, a ke ho
o to poiadala, hral jej aksi scnky pred objektvom.
Najpodozrivejie sa sprvala slena Helenka. Hne po ra
ajkch sa vybrala za mesteko, kde na malebnom pahorku
s dubovm porastom sa nachdza vemi star idovsk cin
torn. A do poludnia sa usilovala ta npisy na nhrob
nch kamennch tabuliach, o zrejme nebolo pre u ahk,
lebo jednostaj musela listova v hrubej knike, dozaista
v slovnku. Napokon, npisy s u slabo itaten, take
eka si musela pomha prstom, aby nahmatala tvar ps
men. Nao tala npisy na starch nhrobnch kameoch?
Len o mi pridelen detektv oznmil, o rob, hne som
sa osobne vybral pozorova ju.
Mal cintorn je vemi arovn miesto. A je udn, e
sme ho nenavtvili, ke sme boli v Lesku po prv raz. Je to
nvrie so starmi dubmi. Ich korene, hrubie ne rameno
silnho mua, prepletaj kamenn tabule, o sved, e hro
by tu boli ete skr, ako zaali rs duby, a tie maj po tris
to alebo aj viac rokov. Potom som si v sprievodcovi pretal,
e na cintorne s nhrobky a zo estnsteho storoia, ke
do tohto kraja prili idia, ktor uli zo panielska.

Zbigniew

Nienacki

175

Star duby, kamenn nhrobky v trve objat hrubmi

koremi stromov - koko je v tom ara a pozie. A z nvria
pohad na bieszczadsk hrebene.
V tieni dubov sedela eka a ltila star npisy.
- Hdam je vedeck pracovnka, - povedal som Pondel
kovi ktorho som k nej pridelil ako detektva. Prikzal som
mu nespa ju z oka a sm som sa vrtil do kempingu.
Prve vas. Zaul som toti, e Utorok oznmil chlapcom,
ktor sa opaovali pri rieke, e sa zrieka funkcie detektva,
prestva sledova Ludmilu a ide s ou hra bedminton. To
aj urobil. Vrtil sa k Ludmile u nie ako detektv, ale ako
spolonk pri hre.
Profesor Hilary mi vytal, e robm chybu, lebo pre svoje
detektvne ambcie vytvram podozrievav ovzduie.
Lene nasledujca hodina ma znova utvrdila v podozren.
V recepcii kempingu sa zjavil nzky, zavalit chlap s ve
kou lysinou. Jeho tvr mi bola povedom, ale vemi ma to
prekvapilo, lebo medzi horolezcami nemm nijakch zn
mych. A tento lovek - mal hdam pdesiat rokov - musel
by sksenm horolezcom. Mal bagane s obrovskmi cvok
mi, z plecniaka mu tralo zvinut hrub lano. Opieral sa
o akan a na pse mu viseli hky potrebn pri prekonvan
skalnch stien. S takmto vstrojom som videl horolezcov
na tatranskch bralch. V Bieszczadch niet takch ternov,
ale ke si niekto vezme do hlavy...
Horolezec si najprv prenajal chatku. Potom sa v recepcii
sptal, i u dorazili Dohnalovci z Prahy. no," odvetila re
cepn. A Dohnalovci s predsa t turisti, ktorch upodo
zrievam.
Ete vmi som si zaal vma horolezca a takmer som
vykrkol od prekvapenia. Ve to bol pn Marczak z Oddele
nia mze a pamiatkovej starostlivosti, ktorho som spoz
nal vo Fromborku vlani v lete. Riadite Marczak, nadriade
n pna Tomasza.

Teraz u bolo pre ma prirodzen, e som mal pravdu,

ke som turistov z Prahy upodozrieval z nejakch nekalch
myslov. Ak sa riadite Marczak osobne unval do Leska
a spytoval sa na Dohnalovcov, znamenalo to, e ich chce
ma na oiach. Len preo sem doiel bez pna Tragika?
Pred obedom sa odkiasi vrtil na svojom aute chlapk
menom Franciszek Skwarek. Hne nato esi, Rakan aj
ten Poliak zasadli v jedlni k obedu. Vimol som si, e ria
dite Marczak sa usadil v najbliom susedstve tchto ud
a usilovne natal ui.
Po obede Skwarek aj slena Helena sa vybrali na pre
chdzku po Lesku a pn Dohnal s Rakanom si znova
ahli na deky pri Sane. Poasie, mus sa uzna, bolo pre
krsne, tak sa ako udova, e aj nai chlapci sa s profe
sorom Hilarym vybrali na breh rieky. Ke sa pri rieke zja
vila Ludmila s kamerou, vetci chceli by hercami v jej
filme a robili najhlpejie grimasy na svete. Zakrtko ta
doiel aj riadite Marczak, roztiahol si deku blzko deky
Rakana a pna Dohnala a po nemecky sa s nimi pustil
do rei. Sleduje ich," pomyslel som si, a usiluje sa z nich
osi vytiahnu."
Dospel som k nzoru, e pri Sane ma netreba, lebo tu
stri riadite Marczak. Tak som zaal nahovra Piatka na
prechdzku po Lesku, aby som mohol pozorova pr, ktor
sa vybral do mesteka.
- Ty si ete stle mysl, e maj osi spolon s krde
ou ikon? - uahoval si zo ma Piatok. - Chce sa prai na
uliciach, ke pri rieke je tak ndherne?
Ukzal som na riaditea Marczaka, leiaceho na deke,
a prezradil som Piatkovi, kto to je.
- Priiel sem inkognito. A hne po prchode sa spytoval
na tch echov. Me si vravie, o chce, ale nieo v tom
bude...
Piatok v tom nevidel ni nezvyajn, ale hdam len pre-

Zbigniew

Nienacki

177

to, e sa mu jednoducho nechcelo potka po uliciach v ta

kej pave.
Napokon sme sa predsa len vybrali do mesteka. Skwarka a slenu Dohnalov sme stretli pred vchodom do budo
vy, v ktorej je prrodovedn mzeum. Skwarek robil eke
tlmonka a nahlas sa rozprval s vedcou mzea. My sme
sa tvrili, e si prezerme exponty, a navali sme ich roz
hovoru.
Predovetkm sme sa dozvedeli, e budova, v ktorej je
mzeum, je obrann synagga pravdepodobne z prvej po
lovice sedemnsteho storoia. Hitlerovci ju zniili, ale bola
obnoven a roku 1963 v nej vzniklo mzeum.
Skwarek sa sptal, i v skladoch mzea nemaj nejak
star predmety. A ukzal jej mal strieborn plieok, vyzve
dajc sa, i nieo tak nem alebo u niekoho nevidela. Ve
dca odvetila, e ni tak u nikoho nevidela a v skladoch
tie nie je, lebo to je prrodovedn mzeum.
S Piatkom sme sa drgli lakami. Teraz bolo vetko jasn
- eka tu had podobn strieborn plieok.
Medzitm sa na brehu Sanu vyvinula nov situcia. Ria
dite Marczak sa spriatelil so Smithom, ktor ho poiadal,
aby nakreslil plagt a napsal na, e kto pod sprvu o dru
hej asti plieku, dostane odmenu ptisc zlotch. Plieok
bol na plagte nakreslen a podrobne opsan. Informtori
sa mali prihlsi u pna Smitha: Kemping, chatka . 5."
Tento plagt pn Smith osobne pripol na dvere retaur
cie v Lesku.
Tak sa cel zleitos vyjasnila. Turisti, o doli z Prahy,
nemali ni spolon s krdeou ikon, ale prili do Leska,
aby nali aksi strieborn plieok.
Profesor Hilary triumfoval.
- Presvedil si sa, Baka, e netreba by a tak podozrie
vav. Nezd sa mi, e by si mal zo seba robi samozvanho
detektva.

Jeho slov ma trocha zahanbili. Lene hne som si po

myslel, e t histria s pliekom vyzer tie dos udne. Na
o im je ten plieok? A preo sa riadite Marczak vydva za
horolezca?
Tak ma to trpilo, e som sa so svojimi pochybnosami
musel zveri Piatkovi. Rozpovedal som mu o pnovi Tragikovi a o naich predchdzajcich dobrodrustvch.
- Ach, keby tu bol s nami pn Tomasz, - vzdychol som si,
- vetko by bolo hne jasn a pochopiten.
- A o mysl, kde je teraz? - sptal sa Piatok.
- Had stopy po bande paerkov starch ikon, - odve
til som s hlbokm presvedenm. - Sleduje ich dom i no
cou. Ty ho nepozn, ale me mi veri, e je to mimo
riadny lovek. Keby vedel, e pnu Sekundusovi ukradli
ikony, iste by doiel sem a nevydchli by sme si, km by
sme zloincov nechytili. Nepatr k tm, o sa vyvauj pri
rieke, opauj sa alebo taj kniky, ke sa dookola deje
osi zl.
Posledn slov som povedal na adresu svojich kamar
tov, ktor sa opaovali pri Sane.
V tej chvli podiiel k nm Utorok a ironicky zahlsil:
- Ak zo seba rob takho vekho detektva, Baka, tak
ti musm poveda, e nealeko odtiato, pri rieke, postavil
si stan aksi podozriv chlapk.
- Podozriv?
- Ve pre teba je kad podozriv, - uahoval si zo
ma. - Lene tento sa sprva dos udne. Postavil si auto
k vode a prikryl ho plachtou. Ke som prechdzal okolo,
vimol som si, e z batoiny vyberal aksi hrub knihu
a tum parochu... Akurt osi pre takch detektvov, ako
si ty a Piatok.
Azda len vtipkoval. Ale jeho informcie bolo treba overi.
- Ach, keby tu bol s nami pn Tomasz, - vzdychol som si
ete raz.

Zbigniew

Nienacki

179

Pustili sme sa s Piatkom po brehu rieky. A naozaj, za

krtko sme priamo pri vode zazreli auto prikryt plachtou.
Na brehu lealo mnostvo vekch balvanov, take k stanu
sa dalo pribli nepozorovane.
- Urobme to po indinsky, - epol som Piatkovi.
Zaali sme sa zakrda, kryjc sa za balvanmi. Zakrtko
sme sa ocitli celkom blzko auta prikrytho plachtou. A po
tom sme uvideli toho loveka. Bol k nm obrten
chrbtom, leal na deke pri rieke. Opaoval sa a tal kniku.
- Musme poka, km sa k nm obrti tvrou, - epol
som Piatkovi.
- Ale on nevyzer podozrivo, - zamrmlal Piatok.
- To ni. Nijak podozriv lovek nevyzer podozrivo, epol som mu.
Zrazu, ako som tak leal natiahnut na zemi, ukryt za
vekm balvanom a hadel som na loveka tajceho kni
ku, priamo nad sebou som zaul udn dychanie. Zdvihol
som hlavu a zazrel som nieo stran. Akoby medvediu ale
bo leopardiu papuu. Nie, bol to obrovsk pes. Stl nado
mnou a vemi pozorne sa mi prizeral.
- Preboha! - zjajkol prestraen Piatok, ktor tie zbadal
obrovsk zviera.
Vtedy sa lovek na deke obrtil a zvolal:
- Prot, k nohe!
Ke ns uvidel, dodal:
- Nechaj na pokoji tch dvoch mldencov, Prot. , ak sa
nemlim... jeden z nich je mj priate Baka!
Bol to pn Tragik.
Vek pes ma nechal na pokoji a poslune si sadol veda
pna Tomasza. Po chvli sme u aj my sedeli na jeho deke.
- o vy tu robte, pn Tomasz? - sptal som sa, ke som
sa spamtal z prekvapenia.
- o robm? Ve si videl. tam. Prekliatych krov Mauricea Druona. Vemi zbavn tanie.

- Nesledujete bandu paerkov?! - takmer som sa roz

horil.
Pn Tomasz sa na ma pozorne zahadel a usmial sa po
pod fzy.
- Ver mi, Baka, ako mi je odtrhn sa od tania.
Potom zvnel a vypoul si moju sprvu z putovania po
Bieszczadch. A porozprval nm o svojich zitkoch v Prahe.
Vtedy som pochopil, e by detektvom neznamen upo
dozrieva vetkch ud naokolo. Ve kam som a dospel?
Zaal som sledova dokonca aj pna Tomasza.
- Ale preo sa schovvate? Preo ste sa neubytovali
v kempingu? - vyzvedal som sa, lebo sa mi zdalo, e pn To
masz nieo pred nami taj.
- Ach, Baka, Baka, - znova sa usmial pn Tomasz. - ne
vimol si si npis pri vchode do kempingu: Vodi psov za
kzan"? Pred dvoma hodinami som dorazil do Leska od
pna Sekundusa. Uvidel som npis, a kee som sa nechcel
rozli s Protom, rozhodol som sa stanova mimo kem
pingu. Nemal som in vchodisko. Uvaril som si tu obed,
oddchol som si pri tan a teraz pjdem s vami do kem
pingu, aby som sa zvtal so svojimi praskmi priatemi.

Zbigniew

Nienacki

181

TRNSTA

KAPITOLA

Skwarek had dar Biznis pna Smitha

Koko stoj kritov gua S mui egoisti?
Hrm sa na vetca Hlsenie z ptrania
Chlapk na honde O portovom duchu
Skanzen v Sanoku Ako vyzerala chya
Ohromujca sprva Bozk

Nastal smutn de, siv a hmlist. Hne za rna ma v sta

ne pri rieke navtvil magister Skwarek.
- Mm k vm prosbu, - povedal. - Chcel by som pre
slenu Helenku zadovi nejak dar, ktor by jej milo
pripomnal pobyt v Posku. Ona mi, ak si spomnate, ve
novala pekn slovensk bbiku. Chcel by som sa jej re
vanova niem podobnm. Vy ako historik umenia azda
lepie viete, kde by som tu naiel nejakch udovch
umelcov. Navtvil by som niektorho a kpil nieo ori
ginlne.
Priznvam, e to bol dobr npad, hoci skrsol v hlave
mjho konkurenta o priaze sleny Helenky.
- V Polaczyku bva a pracuje pn Romaszkan, ktor ve
mi pekne vyrezva, - odvetil som. - Jeden znmy z Varavy
kpil od neho peknho Szymona Supnika. Upozorujem
vak, e je to drah umelec a dos ako ho nazva udovm.
Vzdelanm je ininier, ale v rezbrstve je samouk. V Przysetnici v okrese Brzozw bva a tvor originlna udov
umelkya Aniela Orlowska. Spod jej rk vychdzaj pre
krsne soky trpiaceho Krista. Poul som aj o akomsi Gnatovi z okolia Bystrho, vraj sa tie zaober udovm ume
nm. Lene o om nepanuje dobr mienka, iste rob ge.

Azda s aj in, najlepie bude, ak sa poinformujete na od

bore kultry v Lesku alebo v Sanoku.
- Zariadim sa poda vaej rady. Ale chcel by som vedie,
ako mienite strvi dnen de. Spytujem sa preto, lebo ak
sa mi podar zohna dar, mienim vs vyhada.
- Neviem, o dnes budeme robi, - odpovedal som. Chcel by som navrhn vlet na autch do Mzea udovch
stavieb v Sanoku. Ale to hdam a popoludn.
Zdvorilo sa rozlil, poakoval za radu, nasadol do auta
a odiiel.
Bol som rd, lebo slena Helenka konene zostala bez
partnera. Vyuil som situciu a hne po raajkch som jej
navrhol prechdzku na star idovsk cintorn za meste
kom. Lene mal som smolu - u sme sa ta vyberali, ke sa
nm do cesty postavil pn Smith.
Najprv sa pokrabal po hlave a potom zdvorilo ukzal na
laviku pri svojej chatke.
- Nech sa pi, sadnite si, chcem vm poveda o sebe ce
l pravdu.
Znelo to lskavo. Ake pravdu nm chce konene vyja
vi n rozekrucin? Poslune sme si sadli na laviku, ktor
nm ukzal, a zaali sme pova. A on - vypasen, guat,
s ruovmi lcami a slunm vzorom - postavil sa pred ns
a spustil:
- Rozprval som vm o svojej manelke Emme, grfke
von Borckdorf-Ahlefeldt. Spomenul som, e pre jej nad
mern ambcie som iel do Prahy, aby som naiel Kelleyho
talizman, a potom som zmenil zmer a rozhodol som sa z
astni na vaej vprave, mysliac na klenoty pre stl spoje
nia" pre nae bratstvo. Vetko je pravda, moji mil. Lene
as plynie a ja si oraz vmi uvedomujem, e kryt ne
njdeme. Po veeroch lem na prini v tesnej chatke a roz
mam. A o om me rozma Herr Smith, biznismen?
Prirodzene o biznise, ie o obchodoch. Som tak udn

Zbigniew

Nienacki

183

lovek ako legendrny kr Midas, e vetko, oho sa dot

knem, men sa na zlato. Aj v strieborn plieok, slena, u
sa takmer zmenil na zlato.
- To je vemi zaujmav, - pokvala hlavou slena Dohnalov.
- Prosm vs oboch, - pokraoval v rozprvan pn
Smith. - Vykalime sa na tie klenoty aj talizman Kelleyho
a Katza. Dajme sa spolu do vynikajceho obchodu, ktor
nm vynesie fru peaz. Nedvno som bol v Spojench
ttoch. Na vlastn oi som videl a vo velijakch tamojch
novinch som tal, e v Amerike sa ako epidmia ri tak
zvan pop-nboenstvo, e mdna viera v okultizmus
a mgiu rzneho druhu. Vedci hadaj prinu tohto javu,
ale zhoduj sa predovetkm v tom, e mnohch ud roz
arovala viera v techniku. Ukzalo sa, e technika v Ameri
ke nielene nezlepuje svet, ale ho kaz, ni, zneisuje. Pre
to mnoh udia hadaj nvrat k mysticizmu, vieru
v nadprirodzen sily, v astrolgiu a okultizmus. V Spoje
nch ttoch s osobitn predajne knh pecializovan len
na astrolgiu, iernu a bielu mgiu. Veobecne sa propagu
je nuka o veten z kart a kritovch g. Vek guu
mono kpi za dvadsap dolrov, mal za estns a pol
dolra. Leteck spolonosti ponkaj zvltne zjazdy do
Vekej Britnie. V cene zjazdu je aj prehliadka preslven
ho Stonehendge1 a najvhodnejie dni odletov vyratvaj
astrolgovia. Vetci vetci a jasnovidci, astrolgovia a vyvo
lvai duchov tam vynikajco zarbaj. Tto mda prenik
aj do zpadnej Eurpy. Naprklad vo Franczsku madame
Soleil, slvna vetkya, m kad tde v rozhlase zvlt
nu relciu. Velijak okultistick kluby vyrastaj ako huby
1
Stonehendge - mesto v junom Anglicku. Je tam obrovsk kamenn
kontrukcia, ktor sa sklad z niekokch kruhov balvanov a do vky
tyroch metrov. Vytvorili ju pravdepodobne 1900 rokov pred Kristom.
Pravdepodobne to bolo kultov miesto, kde uctievali Slnko.

po dadi. Tieto kluby robia konkurenciu nm, bratom rozekrucinom. O nejak de sa tto mda dostane aj do Ra
kska. Kto na nej zarob prv, ten zarob najviac. Poul som,
e vy, pn Tomasz, sa vyznte v talizmanoch vetkho dru
hu. Mohli by ste mi vypracova schmy talizmanov pre za
bench aj nemilovanch, pre tch, o chc vyhra v lot
rii, pre bojazlivch aj odvnych, pre tch, o sa boja svojich
fov. A ja budem tie talizmany vyrba. Otvorm si vo Vied
ni zvltnu predaju. Vy, slena Helenka, njdete v pra
skch archvoch recepty na alchymistick elixry. V mojom
obchode sa bud predva recepty aj hotov namiean eli
xry, pecilne karty na vetenie, kritov gule, magick
talizmany, stoly na vyvolvanie duchov. Vetky veci bud
lacn, ceny bud prstupn kadmu priemerne zarbaj
cemu loveku. Ve keby som sksil vyrba talizmany z dra
hokamov, poda pouen Davida Katza, vea zujemcov by
sa nenalo... Ale my zaneme s produkciou lacnch amule
tov a lacnch spsobov nadvzovania spojenia so zhrob
nmi silami. Tak o? Shlaste? Ja, Henry Smith, vm po
nkam vynikajci biznis!
Slena Helenka pozrela na ma, ja som pozrel na u
a naraz sme vybuchli smiechom.
- Nie, pn Smith, - povedal som po prvom vbuchu ve
selosti, - t ponuka nie je pre ma. Zabudli ste, e sme
zvyknut na in spsob myslenia. U ns neslobodno ud
klama.
- udia chc by klaman, - odvetil pn Smith.
- Ale u ns sa bojuje proti predsudkom vetkho druhu,
proti poverm, vysmievame sa viere v duchov, ume racio
nalistickmu chpaniu sveta.
- Veru tak, - shlasila so mnou Helenka.
Vstala z lavice, ja som urobil to ist.
- Nu o, hdam sa do toho pustm sm, - nahlas roz
mal pn Smith.

Zbigniew

Nienacki

185

Nechali sme ho v kempingu a vybrali sme sa na mal

cintorn. Cestou sme ete obas vyprskli smiechom, ke
sme si spomenuli na nvrh nho rozekrucina.
Lene po niekokch desiatkach krokov slena Dohnalov zvnela.
- To je predsa poburujce, - vyhlsila. - Nemyslte si, e
pn Smith je obyajn darebk?
- Nie, - zavrtel som hlavou. - Poda jeho chpania je ob
chod, ktor nm ponkal, vemi estn. Bol som trocha na
Zpade, take viem, akm spsobom mnoh tamoj udia
rozmaj. Obchod, biznis, vetko jedno ak, povauj za
osi estn, ba a chvlitebn. A tm sa, okrem inho, rz
nia nae dva svety, slena Helenka. Poda naich zsad to,
o chce robi Smith, vyzer neestn. Ale poda zsad biznismenov to, o robte vy, je jednoducho hlpos, lebo ne
prina nijak materilny itok. Chcete njs klenoty Kelleyho a Katza? Pochopitene. Ale hodlte ich odovzda
ttu, a to je poda Smithovej mienky idiotstvo.
Slena Dohnalov nhle zosmutnela. Potichu si
vzdychla:
- ia, nepodarilo sa mi prs na stopu druhej polovice
talizmanu.
Voli sme na cintorn. Slena Helenka irokm posun
kom ukzala na stromy a nhrobky.
- Ani len hrob Davida Katza sa mi nepodarilo njs. Na
ram na sam nespechy, - tvrdila smutne. - Hdam sa
vrtim do Prahy...
Neudoval som sa jej porke. Cintorn v Lesku bol ve
mi znien. Zostalo na om celch iba niekoko desiatok
kamennch tab. Niektor z nich mali celkom neitate
n npisy. A predsa niekde tu, na tomto pahorku zarastenom starmi dubmi, medzi koremi obrovskch stromov
spovaj kosti ernokanka z Leska. Ale kto by dnes
vedel ukza miesto jeho venho odpoinku? A keby aj -

on si polovicu talizmanu nevzal do hrobu ani neprikzal,

aby npis na jeho nhrobku prezrdzal miesto, kde ho
schoval.
Bolo mi to sleny Dohnalovej a jej nesplnench
ndej.
Azda to zaprinila hmla, ktor sa dnes ako duch ahala
po bieszczadskch nvriach, e smutn tvr eky sa mi vi
dela vemi pekn? Ctil som, e sa mi iada poveda jej osi
mil a chyti ju za ruku. Ale nesmel som.
Pahorok s cintornom bol ako ostrov v mori hmly. Obry
sy hrubch dubov vyzerali ako nevysok, divne skrten
postavy z nejakch rozprvok a slena Helenka sa mi zdala
ako Alica v krajine zzrakov. Tak vemi som jej chcel preja
vi svoje sympatie, ale ako to u v takch prpadoch bva,
mrne som hadal vhodn slov, tak som radej zanovito
mlal, lebo slov, ktor sa mi tisli na jazyk, mi jednostaj pri
padali mlo mil.
- Netrpte sa, - povedal som napokon. - Druh polovica
talizmanu sa njde. Mono dnes, mono zajtra niekto
z ns, hoci aj vy i Marczak, ja alebo Skwarek njdeme sto
pu, ktor ns privedie k talizmanu. Tak mus by logika
udalost.
- Mne sa zd, e vaim vetbm chba akkovek logika.
- Stavme sa, - navrhol som.
- Dobre. O o?
- Ak vyhrm ja, pobozkte ma vy. Ak vyhrte vy, poboz
km ja vs.
- Ak vtipkr! - zvolala. - Z tej stvky nebude ni. Napo
kon, beztak som sa u rozhodla vrti sa do Prahy.
Silne som ju chytil za ruku.
- Nesmiete to urobi. Ete ste nedoli na to, e tu ide
o osi ovea vnejie ne o tie idiotsk plieky? O paova
nie a krde ikon.
Vytrhla si ruku.

Zbigniew

Nienacki

187

- Teda takto? Povedali ste: idiotsk plieky"? Rozm

ate takisto ako Smith. Chpem, teraz u vetko chpem.
Aj vy, aj Smith, a mono aj al ste sa od zaiatku vbor
ne zabvali, ke ste videli mj zujem o zhadu Kelleyho
a Katza. Idiotsk plieky! Tak ma ste povaovali za idiotku! Vekodune ste mi odstpili zhadu talizmanu, aby
ste mohli realizova aksi vlastn ciele. Stala som sa t
tom, za ktorm sa ukrva celkom in zleitos! Kad ma
povzbudzuje do hadania, a pritom si kad ohrieva vlast
n polievoku! Smith mysl na vek biznis, vy na paer
kov ikon. Skwarek sa tvri, e uznva moje zuby a amb
cie, ale mysl na manelstvo so mnou. Boe, ak stran
egoisti s mui!
- Nie vetci, Helenka, - presvedivo som ju preruil.
- A ja som sa chcela podoba muom! Vzdvam sa toho
myslu. Radej budem enou! - zvolala.
- Sprvne, - prisvedil som. - To vm lepie pristane.
A zostate v Lesku, vemi vs o to prosm.
Premerala si ma od hlavy po pty, akoby ma chcela oa
mi rozmliadi.
- Dobre, - oznmila neakane. - Zostanem. Dokem
vm, ak vekodun vie by ena. Lene pamtajte na to,
e ani ja som ete nepovedala posledn slovo. Ete sa uk
e, kto napokon vyhr tto bitku. Mono sa mi podar pre
svedi vs, e ensk mozog nepracuje horie ne musk.
Po tchto slovch sa zvrtla na optku a rchlym krokom
zaala schdza z nvria so starmi dubmi. Ja som sa re
zignovane vliekol za ou.
Zakrtko sa rozpralo. Obyvatelia kempingu zaliezli do
chatiek. Do mjho stanu priiel Baka a rozprvali sme sa
o jeho podozreniach voi Jzefovi Gnatovi a o udnej po
hadnici.
- Iste Sekundus povedal polcii o Gnatovi, - uvaoval
Baka, - a tak sa zaali zaujma o jeho osobu.

- Prirodzene, chlape. Jzef Gnat bol zapsan na listinu

podozrivch. Problm je iba v tom, e zoznam je vemi dlh,
je na om vye pdesiat mien a adries. Predstav si, e Sekundusov dom navtevuje kad de mnostvo ud, najm
teraz, ke sa zaala turistick sezna. Medzi nimi boli cu
dzinci aj Poliaci z najrznejch ktov krajiny. Niektor, rov
nako ako aj Jzef Gnat, navrhovali Sekundusovi, e kpia
ikony, a nechvali mu svoje adresy. Lene nielen v tom je
problm. Mono lovek, ktor priiel do Sekundusovho do
mu a pomal na krde ikon, neuviedol svoje prav me
no alebo vbec myselne neprejavil vek zujem o zbierku.
Jedinou ndejou zostva, e zlodej bude chcie ikony pre
da. Vetky predajne umeleckch predmetov, ako aj pokt
ni obchodnci, s pod stlym dozorom. Podali sme o tom
sprvu aj colnkom.
- Ale Gnat je predsa vemi podozriv, - nedal sa Baka.
- Nie vmi ne in, - odvetil som.
Vytiahol som zpisnk a pretal som mu informcie
o Gnatovi, ktor zskala polcia.
- Kedysi pracoval v lese ako drevoruba. Potom v sebe
objavil talent udovho umelca a zaal vyrezva figrky
a zvierat z koreov stromov. Napokon si otvoril v Cisnej
vlastn obchodk so suvenrmi rzneho druhu. Predva
v om vlastn vrobky.
- To nie s umeleck diela, to s straidl! - rozhoril sa
Baka.
- Mono m pravdu. Lene to predsa neznamen, e
Gnat je zlodej ikon.
- Pn Sekundus si predsa spomenul prve na Gnata, ke
som sa ho spytoval, kto sa zaujmal o jeho ikony. - argu
mentoval Baka.
- Spomenul ho, - vysvetoval som, - lebo si povedal, e
sa vyberte na vlet do Bieszczad. A Gnat bol z toho okolia
jedinm lovekom, ktor chcel kpi jeho ikony.

Zbigniew

Nienacki

189

- Ve prve. Preo?
- To je predsa jasn. Azda niektor z jeho zkaznkov sa
ho spytoval na ikony. Gnat ich chcel od Sekundusa kpi,
aby ich potom so ziskom predal.
- A o udn pohadnica?
Nevedel som odpoveda.
- Ako sm vie, pohadnica m vemi nevinn obsah.
Prirodzene, poinformujem o tchto veciach pracovnkov
polcie, ktor ved ptranie. ia, doteraz sme nenali stopu
loveka, ktor skupoval ikony.
- Pripisujete tomu a tak dleitos?
- no, - primne som sa priznal. - Myslm si, e ten lo
vek bol v spojen s bandou paerkov. Jednho da pra
me, z ktorho erpal, vyschol. V Bieszczadch je oraz me
nej starch ikon u skromnch osb. Banda sa medzitm
domhala novho tovaru. Vtedy sa ten lovek, azda z pove
renia bandy, rozhodol ku krdei.
- o mienite robi alej? - sptal sa Baka.
V tom okamihu sa pri stane zjavila Ludmila. alej sme
sa zhovrali po posky aj po esky.
- Mm tu film, na ktorom som zachytila v pobyt v Pra
he, - oznamovala Ludmila. - V Lesku, v Dome kultry, ma
j premietaku na osemmilimetrov film. Nechcete, aby
som vm ho premieda?
- Prirodzene, e tvoj film chcem vidie, - usmial som sa.
- Uvidte sa pri prechdzke na idovskom cintorne.
Zauli sme gong, ktor zvolval na obed. Dohodli sme
sa, e zajtra pjdeme na premietanie Ludmilinho filmu do
Domu kultry v Lesku a dnes popoludn sa vyberieme do
skanzenu v Sanoku. Na prehliadku sanockho skanzenu
som nahovoril aj profesora Hilaryho a chlapcov. Medzi Les
kom a Sanokom je autobusov spojenie, chlapci sa teda
mali ako dosta do Sanoku. My sme sa rozhodli s naimi
autami.

Skwarek na obed nedoiel. Pn Smith vzal do svojho

porsche pna Dohnala a riaditea Marczaka, ja som po
zval do vehikla slenu Helenku a Ludmilu. Chlapci s pro
fesorom Hilarym odili autobusom u predtm, hne po
obede.
Slena Helenka sa zjavila predo mnou celkom zmenen.
Vila sa do svojho rozhodnutia a prestala sa tvri ako mu.
Obliekla si krtku suku, svetrk s obrovskm vstrihom
a krtkymi rukvmi. Navoavkovala sa, obula si ahk topnoky. es zmeni nemohla, ale na nose mala celkom
in okuliare, s jemnm rmom. Vidie, e nosila so sebou
dvoje - na rzne prleitosti.
- Ak ste dnes pekn! - zvolal som nadene.
Spokojne sa usmiala.
- No oe, - odvetila, - niekedy je dobre by enou. M
k dispozcii cel arzenl velijakch prostriedkov. Do tejto
chvle som nimi pohdala, ale presvedila som sa, e si len
kodm. Odo dneka ich budem vyuva na vlastn ciele.
Znelo to zlovestne.
- Pokia ide o ma, hne sa vzdvam, - zdvihol som ru
ky nad hlavu. - Som pripraven na vetko. Mete zo ma
vytiahnu dokonca aj vetky tajomstv Oddelenia mze
a pamiatkovej starostlivosti, ako preslven pinka Mata
Hari.
- Zaobdem sa bez vaich tajomstiev, - tvrdila. - Ale po
me konene do Sanoku.
Zistilo sa vak, e nemme benzn. li sme najprv k ben
znovej pumpe v Lesku - Smith na porsche, ja na vehikli.
Porsche u odchdzal, ke k pumpe na motocykli dorazil
aksi mladk. Iiel necha oi na bielom porsche a len-len
e nenarazil do vehikla. V poslednom okamihu zabrzdil
a zastavil sa na mojom zadnom nraznku.
- Dvajte pozor, - upozornil som mldenca, - nechcem
ma zohnut nraznk.

Zbigniew N i e n a c k i

191

Tvril sa, e nepouje. Ako zhypnotizovan hadel za

vzaujcim sa bielym autom.
- Mohli by ste poveda aspo prepte", - zahundral
som. Precitol a zazeral na ma ako na blzna.
- o ste padli na hlavu? To, na om jazdte, je beztak
kraksa. Div som si na vaom vraku nenaukol motorku.
Vy by ste mali poveda prepte". Mm hondu, chpete, o
je to? Keby som chcel, mohol by som dobehn to porsche.
Vaa kraksa nestoj za re!
Mal irok, ploch tvr a nos ako zemiak. Vyzeral slune,
ale sprval sa grobiansky. Iste mu vlastnctvo tej japonskej
hondy stplo do hlavy. Honda je u ns vemi zriedkav, za
ujmav, kde ju zohnal. Viem si predstavi, s akou pchou
predbiehal vetky motocykle na okol, ba aj aut. Honda do
siahne rchlos a dvesto kilometrov za hodinu.
- Kad m tak mainu, ak si me dovoli, - povedal
som. - No napriek tomu nemte prvo nabra mi nraznk.
- Na takej kraksni? Hanbil by som sa jazdi na nieom ta
kom! Karosria kladivom sklepan. Robili ste si t rrohu
sm, alebo vm niekto pri tom pomhal?
Pumpr mi naplnil ndr. Zaplatil som za benzn a nasa
dol som do vehikla.
Mladk ete vykrikoval:
- Moc sa po cestch na takch vrakoch a ete maj plno
re. Jeho haraburda nestoj za jedno koleso mojej hondy.
Mohol som si na jeho psej bde rozbi motorku, a ete by
chcel, aby som mu povedal prepte"!
Nepovaoval som za potrebn pusti sa s tm mladkom
do hdky. Neznam nafkancov. Radej sa tvrim, e ne
poujem, ne by som vyprovokoval kriepku. asto sa ria
dim prslovm: Mdrej ustpi".
Bol som u za Leskom, na ceste do Sanoku, ke ma honda dobehla. iel som esdesiatkou, take mladk ma bez
akost predbehol. Vyplazil mi jazyk, ak ho mal dlh.

- Sopliak, - uavil som si nahlas.

- Naozaj sopliak, - prikvla slena Helenka. - Ale vo vs
nie je ani tipka portovho ducha. Nemte chu predbeh
n ho a da mu pruku?
- Je to honda, - poznamenala Ludmila. - Tak motorku
pn Tomasz neme predbehn...
- Mli sa, Ludmila, - odvetil som. - Mj vehikel je rch
lej ne najsilnejia honda. Ja o tom viem a to mi sta. Ne
mm v mysle pre hlpeho sopliaka riskova nebezpen
jazdu.
- Ach, to s len rei, vae auto nedobehne hondu,
a okrem toho nemte portovho ducha, - tvrdila svoje
slena Helenka.
- Mlite sa. portovho ducha treba dokazova na pre
tekoch, a nie v normlnom ivote. o by ste povedali
o pstiarovi, ktor by sa nechcel ukazova v ringu, ale
v baroch, krmch i na ulici? Tie by ste tvrdili, e m
portovho ducha?
- Mte pravdu, - shlasila slena Helenka. - Lene mu
ste uzna, e vae auto nie je pekn, a preto vzbudzuje po
smech.
- Pravdae uznvam. ia, nemm na in. Napokon, je to
dobr auto, m vea prednost. Ale naozaj nie je pekn, to
mte pravdu. Lene ja sa drm prslovia: Ak nieo ne
mono zmeni, treba to ma rd." Ak nemem z vehikla
urobi porsche, usiloval som sa zvykn si na jeho kared
vzhad.
Ale u tu bol Snok. Dos vek mesto na avom brehu
rieky. Je tu automobilka znma v celom Posku, vyrbaj tu
autobusy. V meste je vea zaujmavch objektov, ktor hod
no vidie. Ns vak zaujmal iba Etnografick park a M
zeum udovch stavieb na vonom priestranstve pri pravom
brehu.
Z rznych ktov rzeszowskho kraja sem preniesli star

Zbigniew

Nienacki

193

dedinsk budovy, kostoly, vodn mlyn, vetern mlyn, ka

plnky a zhromadili ich tu na vekej ploche, aby nvtevn
ci videli, ako kedysi bvali a ete sem-tam aj dnes bvaj u
dia v tunajom kraji.
Da dokopy tak skanzen nebolo ahk naprklad u aj
preto, e v tomto okol bvaj a tyri vrazne sa rzniace
etnick skupiny, z ktorch kad nosila in obleenie, inm
tlom budovala domy, zaoberala sa inou innosou.
Horsk terny obvali Lemkovia a Bojkovia, pvodom
Ukrajinci, pravoslvneho vierovyznania. Kedysi sa zaobera
li pastierstvom, potom vegetovali na biednych hornatch
a kamenistch polkach, ili z vroby gazdovskho nra
dia, kokov, dechtu a smoly.
Na juh od nich sa usdlili Pogrzania, poskho pvodu,
rmskokatolckeho nboenstva. Boli to prevane ronci,
tak ako Doliania, ktor zasa boli mieaninou Poliakov
a Ukrajincov.
Aut sme zaparkovali na avom brehu Sanu a cez zky
most sme preli na prav breh k brne skanzenu. Zaplatili
sme vstupn a hne pri vchode sme stretli chlapcov s pro
fesorom Hilarym, ktor ns akali. Po chvli k nm pristpil
sprievodca a cel skupina sa pohla.
Najprv sme sa vybrali do tej asti, kde s exponty Bojkov. Vetkch zaujala obrovsk, dlh bojkovsk chalupa zo
Skorodnho v ustrzyckom okrese. Hospodrstva Bojkov
a Lemkov zriedka mali viac budov. Zvyajne to bola jedna
dlh stavba prikryt slamou. V jednej asti boli obytn
miestnosti a komora, v druhej staja a oviare.
Nazreli sme aj dovntra izby: pri troch stench boli la
vice na pnkoch zarazench do hlinenej dlky, v rohu
sme videli stl podobajci sa na skriu, tksky stav, ko
lovrtok na pradenie vlny, vek pec, z ktorej unikal dym
na pjd.
Potom sme si pozreli dva star kostoly, jeden z Grzio-

wej, druh z Rosolina, z dediny, ktor u nejestvuje. V obid

voch sa mi vemi pili polychrmov postavy predstavuj
ce svtcov.
Vea komentrov vyvolal lemkovsk dom bez komna
z Komancze, takzvan chya. V obvacej izbe najviac mies
ta zaberala pec bez komna. Ohe sa v nej rozkladal na tak
zvanej nlepke, hrnce na varenie sa kldli priamo na oh
nisko alebo na elezn trojnoku. Z povaly visel na reazi
kotol na varenie vody. Dym sa rozchdzal po celej izbe a po
tom unikal hore cez dieru v povale, ktor bolo mon od
kry alebo iastone zakrva. Chlapci so zujmom pova
li sprievodcove slov o tom, e tak dom bol stle pln
dymu, take udia museli chodi skren, aby im dym netpal oi. Pec sasne slila ako spla - v zime obyvate
lia na nej spali, ohrievalo ich jej teplo.
Vetkm sa vemi pili star le uroben z pov stro
mov, niektor vyrezan ako figry, naprklad jeden mal
tvar postavy svtho Frantika z Assisi. Nakukli sme aj do
chalupy z Dbrowky v sanockom okrese, navtvili sme aj
hospodrstvo dvneho olejkra z Barycze v brzozowskom
okrese, pekn vodn mlyn z Woli Komborskej, farsk bu
dovu z Pogrza.
Mali sme ete vea o obzera, ke sme uvideli magistra
Franciszka Skwarka, ktor iel k nm. Vyzeral vemi znepo
kojen.
- Priiel som za vami, - oznmil nm, - lebo sa mi zd,
e som zskal vemi dleit informciu. Chodil som dnes
po terne v istej vnej zleitosti, - tu na ma vznamne
murkol, lebo ja som vedel, o pn Skwarek v terne hadal,
- a na ceste som zoil bdu na kolesch, ahan koom. Na
bde bol npis: Skupujem fae, perie, star papier, handry, star elezo." Hnan predtuchou som zastavil majitea
povozu a sptal som sa ho, i pri kpe starch harabrd ne
naabil na mal strieborn plieok. Opsal som mu polovi-

Zbigniew

Nienacki

195

cu talizmanu. Mu dlho rozmal, nakoniec mi povedal, e

asi nieo tak le uho v skrini v komore. Ten mu sa vol
Pkijaniec a bva v starom dome v Bbrke pri Myczkowskom jazere. Sbil mi, e k veeru prde domov. Slena Helenka, svitla pre vs nov ndej. Dnes veer ideme k nemu.
Vetci!
- Vborne! - zvolala slena Helenka.
Potom sa zrazu obrtila ku mne a pred vetkmi ma po
bozkala na lce.
- Vyhrali ste stvku, - epla mi do ucha.

PTNSTA

KAPITOLA

Vprava po talizman Moja predpove

Daj autora na jeho miesto" Pkijacov dom
Skria s haraburdm Katzov talizman Tma
Kto zasa ukradol talizman? Vetci sme podozriv
Nahame kajak Znova honda

- Vezmete ma so sebou? - sptal sa Baka.

- Prirodzene, ak m chu, - odvetil som.
- Mono zistme, e ten Pkijaniec namiesto druhej po
lovice talizmanu nm chce preda star bicykel alebo poka
zen ijac stroj. Protaza iste vezmete so sebou, vak?
Pohladkal psa po vekej hlave. U sa s nm stihol spriate
li. Protaz si ho tie rchlo obbil, tak ako Ludmilu. Vek
psy maj rady deti a ahko nadvzuj kontakt s mladmi
umi, akoby si uvedomovali, e ich priahuj svojou hra
vosou. Ludmila jednostaj brala Prota so sebou na prechdz
ky a to ist dnes od rna robil aj Baka.
Na dvore sa ozval klaksn auta. Jeden a potom aj druh.
To pn Smith a Skwarek netrpezlivo akali na slenu Helenku. Ako smutne sa zatvril pn Skwarek, ke zistil, e
obidve Dohnalove sleny mieria k mjmu vehiklu, a nie
k jeho fiatu!
Chudk, musel sa uspokoji so spolonosou pna Do
hnala, ktor mu nasadol do auta. Do porsche opatrne na
sadol riadite Marczak. Zaul som, ako po nemecky hovor
Smithovi:
- Prosm, neurazte sa, ven pane, ale kedykovek na
vs pozriem, mm udn dojem...

Zbigniew

Nienacki

197

- Preo? - znepokojil sa Smith.

- Nedvno som tal poviedku maarskho spisovatea.
Bola v nej zmienka o rozekrucinoch, prbeh sa odohrva
v sasnosti na jednom zmku istho lorda v Anglicku. Au
tor voviedol hrdinov do run rozsiahleho zmku plnho dier,
podzemnch priechodov a sl, kde leali v kataleptickom
spnku dvni lenovia bratstva, ktor sa zmocnili tajomstva
venho ivota. B, boli to stran scny, ke ich zaklnadlami prebdzali zo stronho sna. Obas uvaujem, i vy nie
ste tak prebuden rozekrucin, nieo ako vampr...
- Ja? Vampr? - rozrehotal sa tun biznismen. - Vy mi lichotte, mil pane.
Pohli sme sa smerom na Myczkowce. U nastal smrak,
tak sme zapli reflektory. Kolna troch ut prela cez Lesko
a dostala sa na cestu do Uheriec, kde bolo treba zaboi do
prava.
Na zadnom sedadle vehikla sedeli Baka a Ludmila, me
dzi nimi Protaz. Slena Helenka bola po mojom boku.
- Bozk poda dohody ste dostali, - poznamenala. - A do
stanete ete druh, ak mi poviete, ako ste vedeli, e njde
me stopu po talizmane. Ak mm by Mata Hari, prezrate
mi teraz moje tajomstvo.
- Kto bola Mata Hari? - sptala sa Ludmila.
- pinka z ias prvej svetovej vojny, - vysvetlil jej Baka.
- A ty si tak pinka? - pochybovane sa sptala Ludmila.
- u, malik, - zahriakla ju sestra.
Tvril som sa, e prekonvam v sebe aksi vntorn z
brany a len krsa sleny Helenky mi vyahuje z hlavy naj
skrytejie mylienky.
- V mladosti som sa chcel sta ernokankom... - zaal
som.
- Ni nov. Kad chcel by ernokankom... - prerui
la ma slena Helenka.

Zozadu sa ozval Ludmilin hlas:

- ena sa neme sta ernokankom. Ete tak aro
dejnicou. Tak povedz hne, e si chcela by arodejnicou.
- Ticho, - zasyala slena Helenka.
- tal som kabalu, ktor bola inpirciou pre Kelleyho aj
Katza, - dodal som.
- A o? Pochopili ste ju? - podpichla ma slena Helenka.
- Zachoval som si v pamti jednu mdru pouku z kabaly. Vetu, ktor znela: Rozmaj mdro, rozv rozumne,
preskmaj, dkladne prever. Dove vec k jasnosti a daj au
tora na jeho miesto." Toto je cel moje tajomstvo.
- Figu borov, pn Tomasz. Poznm t vetu a drala som
sa jej. Doviedla som vec k jasnosti, dala som autora na jeho
miesto, a napriek tomu som nepredvdala, e pjdeme
k Pkijacovi.
- Pravdepodobne ste si vybrali nepravho autora, - tvrdil
som.
- O om to rozprvate? O akch autoroch? - zaujmala sa
Ludmila.
- O autorovi npadu, ktor som nazval tajomstvo nad
tajomstvami", - odvetil som.
- Nerozumiem tomu ani zamak, - vzdychla si Ludmila.
- Nech ti je techou, e ani ja, - dodala Helenka. - Aspo
mi povedzte, i njdeme u Pkijaca druh polovicu taliz
manu, alebo nie?
- To neviem. Ale zd sa mi, e ak nie u Pkijaca, pred
sa len sa dostane druh polovica konene do naich rk.
- Kde sa vo vs berie t istota?! - rozhorovala sa slena
Helenka. - Znova sa vychvaujete.
- Dobre, prezradm vm svoje domnienky. Lene musia
zosta medzi nami. Ludmila a ja sme tali lstok Blhu R
bertovi. Tam Blha spomenul, e na prkaz Rberta odbor
nk v Pardubiciach urobil za psto korn aksi vec. Spo
iatku som sa domnieval, e ide len o falzifikt jednej

Zbigniew

Nienacki

199

polovice talizmanu, tej polovice zo Zlatej uliky. Teraz si

vak myslm, e lo o obidve polovice, o cel talizman. A ke
e jedna polovica sa u nala, v Prahe ju kpil pn Smith,
teraz sa mus njs aj druh.
- Chpem vau dedukciu. Ale nao to vetko? Ak cie
m t hra na talizmany? - sptala sa slena Helenka.
Mykol som plecami.
- Na tto otzku si muste da odpove sama. Prosm,
dovete vec k jasnosti a dajte autora na jeho miesto.
Nastalo mlanie. A hoci som svoje vysvedenie podal v ar
tovnom tne, predsa jeho obsah znel strane. Vetci zrazu
pochopili, e ak je to tak, ako vravm, a ideme na stretnutie
s tajomnm Rbertom, neobde sa to bez nejakch drama
tickch udalost. Ja sa poksim odhali Rberta, a on sa bu
de usilova, aby k tomu nedolo. Napokon, ktovie ak pre
kvapenie nm prichystal?
Za oknami auta u bola noc - jasn, mesan. ierne ob
rysy stromov pri ceste sa mihali dozadu, veda ns sa uka
zovali a strcali svetl okien v blzkych domoch. Na konci
tejto cesty ns mono ak nov dobrodrustvo - mylien
ka na ns u znepokojovala.
V Uherciach sme zaboili na cestu do Myczkowiec a do
Bbrky. Zaali sme sa bli k brehom jazera.
V Bieszczadch s dve vek vodn ndre - Myczkowsk jazero a trocha alej jazero Solisk, pri ktorom je
vodn elektrre. Rieky San, Solinia aj potok Czarny vte
kaj do Soliskho jazera, potom ho opaj zkym ko
rytom, aby sa znova doiroka rozliali do Myczkowskho
jazera.
V Myczkowciach s rekrean stredisk. Napokon, vzni
k ich oraz viac pri brehoch oboch jazier. Mono si pred
stavi krajiu scenriu ako nairoko rozliate, ist blankytn
vody a zele bieszczadskch hr?
Lene v ase, ke sa odohrval tento prbeh, bolo re-

krean stredisko iba v Myczkowciach. Brehy jazera ete len

kupovali rzne podniky a zanali budova svoje kempingy.
Pkijacova chalupa stla priamo pri brehu jazera a bola ur
en na zbranie, lebo na tom mieste mal zakrtko st rad
kempingovch cht. Keby ju nechali, kazila by vzhad oko
lia. Bola u takmer rozvan. Cez zhrdzaven plechov
strechu pri dadi zatekalo, jeden tt domu sa naklonil k ze
mi a trocha silnej vietor ho mohol prevrti.
Okolo chalupy bol dreven plot, i skr jeho boh zvy
ky, ktor u vlastne ani netvorili ohradu. Na dvore s roztr
senou starou slamou stl iba kryt voz na kolesch s pneu
matikami a s vymaovanm npisom: Vkup peria,
starho papiera, handier a starho eleza." Vntri chalupy,
v jedinej izbe, do ktorej ete nepretekala voda zo strechy,
svietila zapren iarovka sliepavm svetlom.
V izbe na dlke iernej od piny stl rovnako pinav
stl a veda rozhegan stolika, jedin kus nbytku na se
denie. Na nej sedel siln chlap vo vatovanom obleku. Mal
riedke ryav vlasy, na lcach tetiny a na nose vek bra
davicu. Ke sme sa zjavili na prahu, prve krjal vek boch
nk chleba. Na stole leal riadny kus klobsy.
- Poznte ma? - prihovoril sa mu Skwarek. - Dnes som
vs stretol na ceste a spytoval som sa na star plieok s s
licami a npismi. Povedali ste mi, e mono mte osi tak,
a tto pni a sleny prili so mnou, aby sme si to prezreli
a kpili to.
Izbika bola mal. Ke sme vetci voli dnu, hne tam
bolo vemi tesno. A kee chbali stoliky a lavice, museli
sme st okolo stola.
Pkijaniec na ns zvedavo hadel. Potom niekoko rz
potiahol nosom, akoby mal ndchu, utrel si sta rukvom
a ozval sa hrubm hlasom:
- Vraveli ste mi nieo, pamtm sa, ale e by som vedel
o, to veru nie.

Zbigniew

Nienacki

201

- Spytoval som sa vs, i nhodou nemte tak mal

plieok, - zopakoval trocha podrdene Skwarek.
- Pliekov mm vea. Ve predsa kupujem star plech
a elezo, - odvetil a znova niekoko rz potiahol nosom.
Slena Dohnalov ako vzdychla. Ndej, e njdeme
druh polovicu talizmanu, sa znova zmenovala.
- Ide nm o mal plieok s slicami a npismi, - vysvet
oval Pkijacovi magister Skwarek.
Smith vybral z vrecka svoj falzifikt talizmanu a poloil
ho na pinav stl veda bochnka chleba a kusa klobsy.
- No, prve tak plieok hadme, - vysvetoval chlapovi.
Pkijaniec pinavmi paliskami vzal do ruky falon
polovicu talizmanu, prezrel si ju, podchvou poahoval no
som, akoby vetril aksi prjemn pach.
- Mte tu nieo podobn? - vyzvedal Skwarek.
Pkojaniec poloil plieok na stl.
- Azda sa nieo njde, - povedal. - Bolo by treba po
hada.
- Tak pohadajte.
- Teraz? Dnes?
- Teraz. Dnes, - dobiedzal netrpezliv Skwarek. - Ve
som vm predsa povedal, e tento pn, - ukzal na Smitha,
- chce da za tak plieok ptisc zlotch. Kvli tomu vyve
sil aj oznam v Lesku.
Pkijaniec pozrel na Smitha s vekm zujmom. Znova
potiahol nosom, zdvihol sa zo stoliky a iel do komory,
ktor susedila s izbou. Priniesol z nej ak skrinku bez ve
ka. Postavil ju na dlku pod iarovku a zaal sa v nej pre
hrabva.
Ach, o len v tej skrinke bolo! Star ke rznej vekosti,
zhrdzaven zmky, skrutky, matice, eliezka vetkho dru
hu, ani neviem na o. Pokriven klince, platne na otvory na
sporku, mal klbk medenho drtu, objmky na iarovky,
polman skrutkovae, starodvne skoby...

Chlap sa prehrabval v tch rrohch a ns sa zmoco

valo oraz vie rozarovanie. Nezdalo sa nm pravdepo
dobn, e by sa v tej kope zhrdzavench kov a skb ukr
val nesmierne cenn talizman Davida Katza.
Pkijaniec bez prestania poahoval nosom a my sme
mlky sledovali pohyby jeho rk.
Zrazu sa narovnal. V pinavch prstoch osi dral.
- Toto hadte? - sptal sa a podal osi Skwarkovi.
no, bol to talizman. Druh polovica talizmanu. Skwarek na u hodil okom a podal ju slene Helenke.
- Preboha, ve je to tum ono... - epla astne. Cez jej
plece som hadel na predmet, ktor drala v rukch. Bol to
mal plieok, o do vekosti rovnak ako ten, ktor sa na
chdzal v mzeu v Zlatej ulike. Na jednej strane mal sli
ce, na druhej bolo vidie aksi nevrazn kresbu. Na rozdiel
od falzifiktu, ktor mal Smith, plieok na prv pohad vy
zeral na star. Tu i tam boli vytrben okraje, plieok bol
ohnut, takmer prelomen napoly. Uprostred bolo vidie
nevek dierku, akoby ho bol ktosi nosil na retiazke na
krku.
- Pozrite, pn Tomasz, - slena Helenka mi otrila ruku
s talizmanom.
Ale Pkijaniec ju chytil za ruku. Zobral jej talizman a po
loil ho na stl.
- Ptisc, - vyhlsil nevdne. - Ptisc sem a berte si
ten plieok. Nedm sa oklama. Ten pn, - odvolal sa na
Skwarka, - vravel o piatich tiscoch.
- Nebudeme kupova maku vo vreci, - ozval som sa. Musme si plieok najprv pozrie.
- To nie je kino ani televzor, nemte o obzera, - zahundral Pkijaniec. - A o ja viem, mono si ho budete
chcie iba pozrie. Najprv polote na stl ptisc, potom si
ho mete prezera, koko sa vm zaiada.
Smith siahol do nprsnej taky. Lene ja som ho zadral.

Zbigniew

Nienacki

203

- Nie. Takto to nepjde, - usdil som. - Musm najprv

zisti, i je to naozaj druh polovica talizmanu.
Natiahol som ruku k stolu, ke zrazu v izbe zhaslo svet
lo. Bola tak tma, e som nevidel ani Pkijaca, ani slenu
Helenku, ani nikoho.
- No toto! - zvolala slena Helenka.
Zaul som chrapav Pkijacov hlas:
- Zasa vypli svetlo. asto sa to stva. Tu kdesi mm
svieku.
Trvalo dlhiu chvu, km naiel sviecu. Blysla zpalka,
rozhorel sa plamienok.
A v tej chvli sa rozsvietila iarovka.
- No, zapli prd, - potvrdil Pkijaniec a sfkol svieku.
- Preboha! - prudko vykrkla slena Helenka.
Pkijaniec tie zvreskol:
- Kde je mj plieok? Ukradli ste ho?
Druh polovica talizmanu na stole nebola. Leal tam iba
bochnk chleba, kus klobsy a falzifikt, ktor ta poloil
pn Smith.
Pozreli sme na seba. Obrtili sme pohad na Pkijaca.
Ten a oervenel od zlosti.
- Vzali ste ho, ke zhaslo svetlo! Dajte mi hne peniaze,
lebo idem na polciu, - vyhral sa.
Skwarek rozvne prehovoril:
- Nikto z ns v plieok nevzal. Rum za to.
- A o? Vyparil sa?! - nedal sa Pkijaniec. - Poznm ta
kch vtkov. Alebo ptisc, alebo idem na polciu.
Doerta, ten lovek mal pravdu. Druh polovica talizma
nu sa predsa nemohla vypari. Ktosi z ns ju musel uchmat
n zo stola, vyuijc tmu. Ale kto to urobil?
- Som ochotn podrobi sa osobnej prehliadke, - pove
dal Skwarek. - Ak to urob kad, cel zleitos sa raz-dva
vysvetl.
Po tchto slovch zaal vyahova zo svojich vreciek pe-

aenku, vreckovku, ke od auta, nprsn taku, nok vetko kldol na stl.

- No... ja sa tie podrobm prehliadke, - vyhlsil pn
Dohnal.
- Aj ja! - zvolal Baka.
- Ja prezriem Helenku a Helenka ma, - navrhovala
Ludmila. - Napokon, sme iba v atch a nemme vreck.
Svoju taku som nechala v aute pna Tomasza a Helenka
taku so sebou vbec nem. Nemali by sme kam schova
talizman.
- Ma to nezaujma. Dajte ptisc, alebo plieok, - zlostil sa Pkojaniec. - In idem na polciu.
- Prosm pekne, zavolajte polciu, - shlasil Marczak.
- Ja pjdem na polciu, a vy mi zdchnete s pliekom! vykrkol Pkijaniec.
- Prosm, aby ste ma prehliadli. Potom sm pjdem po
polciu, - ponkol sa Skwarek.
- Veru. Je to najlepie vchodisko z tejto situcie, - s
hlasil som, hoci mylienka na osobn prehliadku bola ne
chutn.
Bol som teda medzi podozrivmi. Napokon, nielen ja.
V tejto spolonosti bol kad podozriv z krdee.
Ozval sa Smith. Hovoril po nemecky, ale kee Sa obrtil
na Pkijaca, Skwarek zaal preklada jeho slov:
- Som klenotnk, bohat lovek. Cez moje ruky prech
dzali vemi vzcne drahokamy. A nikto nikdy neobvinil
Smitha z krdee. Nemm ani prvo upodozrieva koho
kovek z prtomnch. Domnievam sa, e netreba predlova
tto poniujcu scnu. Pre es vlastnho mena i kadho
z vs kladiem na stl ptisc. A pome odtiato pre, mil
moji.
Poloil na stl kpku bankoviek, na ktor sa Pkijaniec
ihne vrhol. Chytil ich pinavmi prstami a vopchal do
vrecka vatovanej blzy.

Zbigniew

Nienacki

205

Smith prv vykroil k dverm, Opustili sme Pkijacovu chalupu a vykroili sme k autm, ktor sme nechali na
ceste.
- Druh polovica talizmanu, - epkala zfal slena Helenka. - Mala som ju v ruke.
- Nech erti ber ten plieok, - zlostil sa pn Dohnal. Herr Smith sa zachoval ako dentlmen. Napokon, mala si
t druh polovicu v ruke. Obzrela si si ju. Hdam ju bude
vedie nakresli.
- Prve e nie, - nariekala Helenka. - V izbe bolo ero,
plieok som si prezrela iba zbene...
Otvral som dvere vehikla, ke si slena Helenka cel
zlos vyliala na mne.
- Predvdali ste kadeo, a zatia vy, ja, kad z ns vyzer
ako zlodej. Niekto z ns dostal chu na druh polovicu ta
lizmanu.
Otvoril som dvere a zapskal som na Prota.
- Po! - vydal som povel a spolu so psom vybral som sa
v tme k Pkijacovej chalupe.
- o chcete urobi? - sptala sa ma slena Helenka, kto
r la krok za mnou. - Hdam nechcete potva psa na to
ho celkom nevinnho loveka?
Baka s Ludmilou sa k nm pripojili. Ostatn ostali se
die v autch a pozorovali ns cez okn.
S Protom pri nohe som zaklopal na dvere.
- o je zas? - zaul som otrven Pkijacov hlas.
Otvoril dvere a ustpil, ke zazrel obrovsk psiu papuu.
- Boli ste tu sm, pn Pkijaniec? - sptal som sa.
- Sm. A o?
- Kde mte elektrick poistky?
- Tu, v predsieni pri dverch, - odvetil po chvli vhania.
Zasvietil som baterkou a naiel som na stene hodiny s dvo
ma poistkami. Vreckovkou som vykrtil poistku a dal som
ju ovoa Protovi. To ist som urobil aj s druhou poistkou.

- Prot! Hadaj! Hadaj! Hadaj! - opakoval som rozkaz.

Pes na chvu znehybnel. Potom zrazu vyskoil z miest
nosti a zmizol v tme.
- Za nm! - skrkol som. - Za nm!
Vimli sme si, e pes sa rozbehol k jazeru. Bolo tam nie
koko kriakov. Prot vbehol do nich, a haluze praskali. Za
uli sme zavranie, potom tekot. Siln, zriv.
- Pozrite ta, ktosi tam utek! - zakrial Baka, ukazujc
na jazero osvetlen pruhom mesanho svitu
V striebristom potoku svetla bolo vidie obrys kajaka,
ktor sa odrazil od brehu na mieste, kde tekal Protaz.
- Pn Tomasz, to znamen, e ktosi vykrtil poistky, za
hasil svetlo, v tme voiel do izby a ukradol talizman! A te
raz utek, - rchlo vyrazil zo seba Baka.
- Utek! Utek! - zfala si slena Helenka. - Utek prav
zlodej. Ach, keby sme aj my mali kajak!
Pokynul som im rukou, aby beali za mnou. Baka ve
del, koko bije. Ale Ludmilu i slenu Helenku som musel
poha.
- Rchlo, rchlejie k autu! - volal som
Zapskal som na psa, ktor sa vrtel na brehu a len akal
na rozkaz, aby skoil do vody.
Dobehli sme k autu na ceste. Veda stli Smith, Marczak,
Skwarek i pn Dohnal. Aj im u bolo jasn, e neznmy, o
utekal na kajaku, bol zlodejom talizmanu.
- Nasadnite! Rchlo nastpte! - rozkzal som mladm aj
Helenke.
- o chcete robi? - sptal sa ma Skwarek.
Neodpovedal som. Ke Prot naskoil na zadn sedadlo,
spustil som motor a prudko som vyrazil, mieriac autom
k jazeru.
- Hdam len nechcete autom plva po jazere? - vyaka
la sa slena Helenka.
- Veru tak. Budeme plva, - utrsil som cez zuby.

Zbigniew

Nienacki

207

Obiiel som krovie, naiel som vhodn zjazd do vody

a nabral som rchlos.
- Len sa neboj, sme na vynikajcom plavidle, - upokojo
val Ludmilu Baka. Vravel to po posky, ale z tnu jeho hla
su pochopila, e jej nehroz nijak nebezpeenstvo.
Vehikel vhupol do jazera. Na chvu predn sklo zaliala
voda a zdalo sa, e auto sa potpa. Ale po sekunde sa u vy
norilo. Spustil som vodn vrtuu. Zaala sa krti oraz rch
lejie a rchlejie.
V pruhu svetla som jasne videl kajak plaviaci sa pozd
brehu. Vehikel sa k nemu blil ako motorov ln. U ns od
neho delilo iba sto metrov. U len pdesiat. Ete dvadsa
metrov...
lovek na kajaku zfalo vesloval. Zaal som svetl
reflektorov. Nemohol mi unikn do tmy. Ete pr se
knd, a dobehnem ho, narazm prednou asou auta do
kajaka.
- Vae auto... - epla slena Helenka. - teraz u chpem,
preo na om jazdte, hoci je tak kared...
Zlodej pochopil, e sa mu nepodar ujs. Nhle vstal
a v atch skoil do vody. Kajak ponechal osudu. Bol asi v
bornm plavcom. Na dlhiu chvu sa nm stratil z o. Ke
sa vynoril, zbadali sme, e plva niekoko desiatok metrov
od ns.
Obrtil som vehikel a pustil som sa za nm. Lene jemu
zostvalo na breh len niekoko metrov. Finioval kraulom,
vynikajcim tlom. Vyskoil na breh na mieste, kde bolo
hust krovie a kde som nemohol vyjs autom.
- Vypuste Prota, ten ho u njde, - rozohoval sa Baka.
Prve to som mal v mysle. Priblil som sa k brehu,
chcel som Protazovi umoni skok na najvhodnejom mies
te, tam, kde vyiel z vody zlodej, aby sa pes mohol pusti po
jeho stope.
Ale vtedy sa v krov rozsvietilo svetlo reflektora a zaul

som vranie motorky. Po niekokch sekundch sme za

zreli motocykel, ktor kukoval medzi krovm a mieril na
cestu.
- To je on! Teraz utek na motocykli! - kriala slena Helenka, akoby som to ja nevidel.
- Chytia ho! Hne ho chytia! - vrieskal Baka.
Ve svedkovia tej scny - Skwarek, Smith, Marczak i Do
hnal - honbu za kajakom sledovali z ut.
Za motocyklom hne vyrazili obidve aut, biely porsche
aj fiat.
Chvu sme sledovali nahaku, km cesta neodboila
od jazera. Ak div, motocykel sa oraz vmi vzaoval
a aut zostvali pozadu.
Konene som naiel vhodn vjazd z vody. Dostal som
sa na cestu a tie som sa pustil za motocyklom.
Ak to bola ialen jazda! Noc - a przdna bieszczadsk
cesta. Zakrtko tachometer ukazoval stotyridsa kilomet
rov za hodinu. Spomalil som len vtedy, ke som prechdzal
cez Uherce, potom som znova pridal plyn. Stoesdesiat ki
lometrov za hodinu.
- Tak predsa mte portovho ducha, - vyhlsila slena
Helenka, trochu vyakan rchlou jazdou. - A vbec, akm
zzrakom dosahujete tak rchlos?
- To ete nie je vetko. Ak bude treba, vydupem z neho
ovea viac, - povedal som nie bez pocitu hrdosti.
Vehikel ahko vybiehal na kopce, znova sa hnal do do
ln, a krv stpala do hlavy. V ostrch zkrutch pneuma
tiky pskali, ale autom nehdzalo, lebo bolo nzke, malo
irok rozchod a vynikajco sedelo na ceste. Zaal som
didov reflektory, ktor som si kpil poas svojho poby
tu vo Franczsku - na ceste pred nami bolo jasno ako za
da.
Pri Lesku som dohonil fiat magistra Skwarka. Zatrbil
som na, aby mi ustpil z cesty. Nanajv prekvapen sle-

Zbigniew

Nienacki

209

doval, ako ho kared vehikel, ktormu sa v Prahe vysmie

val, teraz bez problmov predbieha.
V Lesku som znova spomalil. Pred sebou som u videl
zadn svetl porsche. A niekoko sto metrov pred nm - je
din erven svetielko motorky.
- To neme by obyajn motorka, - zahundral som. Zd sa, e viem, s km mme do inenia. S mladkom na
honde.
Za Leskom motocyklista zaboil na Baligrd. Preli sme
po moste cez San a klaksnom som dal Smithovi zname
nie, e ho budem predbieha. Vyhol sa mi a na tret signl,
takisto dlho nemohol uveri, e nevzhadn vehikel je rch
lej ne porsche.
Pridal som plyn. Cesta tu bola zka a hadit, ale miesta
mi som dosiahol aj stopdesiatkilometrov rchlos. Pred
zkrutami som spomaoval, ale vaka vynikajcej akceler
cii som hne znova zskaval straten rchlos.
V Bystrom som hondu konene dobehol. Zablikal som
svetlami na znak, e budem predbieha. Ihne uvonila
prostriedok cesty. Pritlail som plynov pedl, predbehol
som motorku a zastavil som krom cez cestu.
- Pane! o sa stalo? - chlapk zabrzdil hondu a tvril sa,
e nechpe, o sa deje. Akoby nevedel, e ho nahali a tri
aut.
Vyskoil som z auta a podiiel som k motocyklistovi.
Oakval som, e uvidm bucat tvr mldenca, ktor sa
dnes popoludn pri benznovej pumpe v Lesku vysmieval
z mjho vehikla. A zatia na sedadle hondy sedel star
chlapk s podlhovastou tvrou a vekm nosom.
Dotkol som sa jeho iat. Boli such, a predsa som na
vlastn oi videl, ako ten chlap z kajaka skoil v atch do
vody. Potom vyiel na breh a hne som zaul vranie mo
tocykla. Teda nestail sa prezliec do suchch iat. Inmi
slovami - nebol to ten ist lovek, ktor utekal v kajaku.

- Utekali ste, - povedal som.

- Utekal som? - mykol plecami. - Jednoducho iel som
dos rchlo.
- Sthali sme vs na troch autch.
- Preo? o sa stalo?
Vynikajco sa tvril, e nevie, o o ide. Premeral som si
ho od hlavy po pty a zapamtal som si slo hondy. e by
v okol Leska boli a dve hondy? Na jednej jazdil bucat
mladk, na druhej tento s vekm nosom?
Bez alieho vysvetovania som sa vrtil do vehikla.
Ustpil som autom zo stredu cesty. Motocyklista ihne od
fral smerom na Cisn.
Doiel Smith s riaditeom Marczakom.
- Chlap na honde mal such aty, - vysvetlil som im. Dobehli ns. Ten, o utekal na kajaku a vybehol z vody
do krovia, zostal tam. A druh vyiel z krovia na honde
a my sme sa pustili za nm. Ten druh, mokr, je teraz u
aleko...
Vrtili sme sa do kempingu v Lesku, kde na ns akal
magister Skwarek.
- Pretekri, - uznanlivo povedal. - Nemal som nijak
ance, aby som s vami dral krok, nu som sa vrtil domov.
U som zaspval, ke k mjmu stanu prila slena
Helenka.
- Nemem zaspa, - tvrdila. - Lmem si nad tm hlavu
a stle neviem osi pochopi. Chpem, e vypli elektrinu,
aby sa premykli do Pkijacovej izby a ukradli zo stola dru
h polovicu talizmanu. Ale ako to urobili? V izbe bolo tesno, vetci sme stli okolo stola... A odkia vbec vedeli, e
Pkijaniec m druh polovicu? Prosm, povedzte mi, ch
pete to?
- no. Takmer vetko. Lene dnes vm to neprezradm.
Tieto slov sa jej dotkli. Zaala pery a vrtila sa do kem
pingu. Iste sa znova urazila.

Zbigniew

Nienacki

211

Po chvli sa zasa u ma zjavil Baka.

- Viete, kto utekal pred nami na honde? Bol to mlad
Gnat. Franek Gnat, pn Tomasz.
Chytil som Baku za plecia a silno som ho objal.
- Azda prve toto je ohnivko, ktor mi chba. A nevie
nhodou, i Franek m mladieho brata? Bucatho chlap
ka, blondna? Obaja mono jazdia na jednej honde?
- Neviem, pn Tomasz.
- To ni, Baka. Zakrtko sa to dozviem.

ESTNSTA

KAPITOLA

Vsledky bojovej porady Marczakov hereck talent

Vprava do levovej jamy Sme uvznen Chlpat ert
skoky Boj bez kvapky krvi Protovo vazstvo
Smithove tajn praktiky Njdenie talizmanu
Adam a Eva

Zavas rno, ete pred raajkami, mal som s riaditeom

Marczakom bojov poradu".
- Je priskoro kria hur!", pn riadite, ale u sme nali
prav stopu, - oznmil som. - Musme kona opatrne, aby
sme vtikov nevyplaili. Predovetkm treba tak, aby sme
nevzbudili najmenie podozrenie, odfotografova oboch ml
dencov, ktor jazdia na honde. Ich fotky ukeme uom, kto
r predali ikony motocyklistovi. Ak potvrdia, e to bol jeden
z nich, oznmime to polcii. Teraz netreba urobi poplach.
Ke sme sa dohodli na plne alej innosti, li sme na
raajky. Hne potom z kempingu odiiel magister Skwarek
na fiate. Povedal mi, e ide doviez dar pre slenu Helenku.
Ja som pozval k sebe Ludmilu, Basku a Bakovho kamarta,
ktorho prezvali Piatok.
- Potrebujem fotografiu Franka Gnata a druhho chlap
ka na honde, iste jeho brata, - oznmil som trojici mladch
ud. - Ty, Ludmila, zachyt svojou kamerou Franka. Baka
a Piatok sa postaraj, aby si to Franek nevimol a neskrslo
v om podozrenie.
- Mono ma obaja videli vo vaom vehikli, - pozname
nala Ludmila. - Ke ich budem chcie filmova, svitne im,
e je to podozriv.

Zbigniew

Nienacki

213

- Zaveziem vs k Cisnej svojm autom. alej pjdete

akoby na prechdzku, trojica mladch turistov, dvaja
chlapci a medzi nimi dieva s filmovou kamerou. o je na
tom podozriv? A v mojom vehikli si sa ocitla iba nho
dou ako stoprka. Bude sa tvri, e filmuje Cisn, ho
ry, aut, domy. Akoby nhodou nafilmuje aj stnok
s umeleckmi dielami" a v om Franka Gnata. Mono
tam bud obaja bratia.
Vysvetlil som im, nao potrebujem tie obrzky. A vybrali
sme sa do Cisnej. Lene po dvoch hodinch sme sa vrtili
s dlhmi nosmi. V stnku so suvenrmi sedel star Gnat
a jeho fotografia nm bola nani.
Znova sme urobili bojov poradu". Na nej riadite Marczak vystpil s tmto nvrhom: trojica mladch sa znova vy
berie do Cisnej, ale teraz autobusom. A riaditea Marczaka
odveziem na aute do blzkeho Bystrho. Vo svojom turistic
kom vstroji sa vyberie do Gnatovho domu.
- Prdem k nim ako zatlan turista, - vykladal Marczak.
- Mm pri sebe fotografick apart. Ak mlad Gnat bude
doma, urobm mu obrzok na pamiatku.
Mal som ist obavy, i riadite Marczak dobre zahr lo
hu turistu, ktor zabldil, ale on sa u rozhodol z moci svo
jej radnej funkcie.
- Vbec ma nedoceujete, - rozhoril sa. - Svoju rolu za
hrm vynikajco. Ak mlad Gnat bude doma, celkom isto
ho odfotografujem. Ak sa medzitm vyberie do Cisnej, ob
rzok urob Ludmila. Takto ho vezmeme z dvoch strn.
Potom riadite Marczak zaal fantazrova:
- Nezd sa vm, ven, e osamel turista me by po
dozriv? o poviete na to, ak navrhnem, aby do Gnatovho
domu spolu so mnou la slena Helenka aj pn Tomasz?
Trojica zatlanch turistov v horch, to vyzer pravdepo
dobnejie. A navye esk turisti, lebo sa budeme vydva
za echov, o slene Helenke nebude robi akosti.

Svitlo mi, e Marczak potrebuje divkov, ktor by obdivo

vali jeho hereck talent.
Zasvtili sme do tohto plnu slenu Helenku. Npad sa
jej pozdval, ale mala vhrady k jeho vykonaniu.
- Mldenec ma videl v aute pna Tomasza pri benzno
vej pumpe. A hdam ma videl aj mlad Gnat, ke sme ho
pri Bystrom predbehli.
Ale pre Marczaka nejestvovali nijak problmy.
- i je na svete mlo peknch ien? - tvrdil. - Dte si na
hlavu atku a schovte svoje svetl vlasy.
V podstate to bola vemi blzniv mylienka. Lene vo
svojej praxi som sa neraz presvedil, e asto najhlpejie
a narchlo zorganizovan akcie prinali dobr vsledky
a na hlavu porali starostlivo a presne vypracovan po
stup.
Napokon, mali sme nejak in monos, ako zska foto
grafiu mladho Gnata?
O naej vprave vedela iba trojica mladch ud. Do tejto
akcie sme nezasvtili ani pna Dohnala, ani Smitha, nevra
viac u o Skwarkovi, ktor odiiel z kempingu.
Baka nm nakreslil pln cesty ku Gnatovmu domu. Oz
nail miesta, kde by bolo najlepie zaparkova a odtia u
s peo, aby sme trafili ku Gnatovi.
V to popoludnie bolo kared poasie, ale pre ns bolo
priazniv, lebo mohlo zavini, e sme v horch zabldili.
V doline mrholilo, vyie leali nzke mraky a prevaovala
sa hust hmla. Nezavanul ani vnok a lovek mal dojem, e
mran sa napichli na tty. Vo vych polohch bola vemi
slab viditenos, v dolinch ju obmedzovala hmla a jednostaj mrholiaci d.
V Bystrom som zaboil do doliny Rabieho potoka a po
kraoval som po vmoovitej ceste pozd rieky. Minul
som budovy lesnho zvodu, kde sa Baka spytoval drevo
rubaa na cestu ku Gnatovi. Teraz pri hjovni nebolo niko-

Zbigniew

Nienacki

215

ho. Asi nik nevidel nae auto, a tak som na mieste nazna
enom v plne zahol pomedzi krovie. Vehikel nebolo z ces
ty vidie a mohol tam bezpene aka na n nvrat.
- Beriete so sebou psa? - udoval sa Marczak, ke som
Protovi kzal vyjs z auta. - Nao nm bude t opacha? Pod
a psa vs hne spoznaj.
- Neviem, kedy sa vrtime, - vysvetlil som Marczakovi, a nemem na dlh as necha Prota v aute. Je to poslun
psisko, iste nm nespsob zmtky. Prikem mu niekde le
a za krovm pri Gnatovom dome.
Vykroili sme na aliu cestu. Ale teraz by som hdam
mal spomen, ako sme vyzerali. Tak ja som si dal tmav
okuliare a mal som... iernu bradu. Slena Helenka si uvia
zala na hlavu atku. Riadite Marczak bol opsan hrubm
horolezeckm lanom, niesol obrovsk plecniak a podopie
ral sa ndhernm akanom. Na prsiach sa mu na remienku
hojdal fotografick apart.
Najprv sme vyliezli na nevysok kopec, potom sme sa
spustili do skalnatej doliny, kde na dne zural mal jarek.
Minuli sme ruiny splenej osady, znova sme vyli na ne
vek pahorok. Ke sme z neho zili, naabili sme na hor
sk potik. Inmi slovami - pre hmlu sme sa vrtili na to
ist miesto.
Vimol som si, e pes z asu na as strih uami a obracia
hlavu k blzkej doline. Ke sme sa zapovali do ticha, ktor
ns obklopovalo, zauli sme hmlou stlmen tekanie psa.
- Baka spomnal, e Gnatovci maj vekho psa, - pri
pomenula Helenka.
Preli sme nevemi hlbok dolinu, potom sa znova za
nalo strm stpanie. Brechot psa bol oraz jasnej a bli.
Nazrel som do Bakovho plnu a zistil som, e konene
sme na sprvnej ceste. Za vrcholom kopca mal by hlbok
voz a v om, na druhom brehu potoka, mal by Gnatov
dom.

Naozaj to bolo tak. Priupli sme k obrovskm skalnm

balvanom na vrchole kopca a pod sebou sme zazreli hlbo
k voz, ktorm tiekol prudk potok. Gazdovstvo bolo na
druhej strane, oddelen od ns vodou. Dlh chalupa
z drevench trmov vyzerala ako nalepen na skalnej ste
ne. Plot tvorili dreven koly, z nich bola aj brna od cesty,
ktor viedla po dne vozu, ale tie aj po druhej strane
potoka.
Nikoho sme nevideli. Len vek havk, priptan rea
zou k bde pri ope, tekal ostoes.
Z miesta, kde sme sa nachdzali, bolo mon dosta sa
k domu len po strmej strni vozu. Cez potok bola preloe
n dreven lvka, ale dos vysoko. Bolo sa treba dosta na
t lvku.
- Spusme sa dolu, - rozhodol bez uvaovania riadite
Marczak.
A prv sa zaal spa po strmej stene rokliny.
- Str! Tu str! - dva razy som zopakoval rozkaz Protazovi.
Pes si poslune ahol za ohyb skaly, vek hlavu si polo
il medzi predn natiahnut laby.
Pustil som sa za Marczakom dolu a za mnou vyrazila aj
slena Helenka. Po niekokch krokoch som zistil, e
strmina sa len zhora videla tak ostr. Dostvali sme sa
na skaln vstupy, chytali sme sa krovia a uahovali sme
si zostup.
Riadite Marczak sa spal rchlo a ikovne, ako na
ozajstn horolezec. Gnatovo psisko si ns konene vimlo
a zaalo besne brecha. Myslm, e z okna domu ktosi po
zrel do vozu a tie ns musel vidie. Pohad na Marczaka,
ktor sa smelo spal dolu strminou, musel kadho pre
svedi, e prichdzaj alpinisti najvyej triedy.
Lene astena rada pripravuje arty. Nebolo treba zab
da na d, ktor od poludnia jednostaj mrholil v celom

Zbigniew

Nienacki

217

okol. Zrazu sa Marczak na akejsi skale pomykol, zamval

rukami ako vtk, ktor chce vzlietnu, potom sa chytil ten
kej kosodreviny a... zletel dolu. Naastie po zadku a z ne
vekej vky. Horie vak bolo, e sa nezastavil ani na lvke,
ale v potoku. upol do vody ako vek aba.
- Doerta! - uavil si vbec nie po esky, a mal sa predsa
vydva za echa.
Ni sa mu nestalo, len si premoil nohavice a po ps.
Ale hne vyskoil z vody a zlostne hundrc popod fzy,
preliezol na druh breh po mykavch mokrch skalch.
Pes tekal ako ialen. Z domu vyla staria ena v atke
a vrhla na Marczaka nevdny pohad.
- o tu chcete? - sptala sa nevraivo.
- My s esi, - lmane vysvetoval Marczak, ukazujc na
svoje mokr nohavice.
Pochopila, e sa jej spytuje, i nem such nohavice na
prezleenie.
- Nemm nohavice, - odvrkla.
- Sui... sui, - vysvetoval jej Marczak.
- Aha, vysui, - domyslela si. - No dobre, v peci je zakren. Mete si vysui nohavice.
Vtedy som u aj ja so slenou Helenkou astne zliezol
a po rozkvanej lvke sme sa dostali na dvor.
Slena Dohnalov sa plynnou etinou usilovala vysvet
li ene, e sme esk turisti. Sptala sa, i nm ena me
preda mlieka a chleba. Tie slov ena porozumela.
- Nie. Kravu nedrm. Ani sliepky. Chlieb tie nemm, odvetila.
Ukzala na lavicu pod odkvapom stajne, ktor sa dot
kala steny chalupy. Kvla na Marczaka, aby iel za ou.
Nebola pohostinn. My sme sa len vydvali za eskch
turistov, ktor zabldili, ale ak dojem by mali ozajstn tu
risti, keby sa nhodou dostali ku Gnatovcom? Ak mienku
by si odniesli o poskej pohostinnosti v Bieszczadch?

Baka m pravdu. T udia musia ma osi na svedom,

ke tak neradi vidia cudzch," pomyslel som si.
Ale bolo treba podriadi sa Gnatovej. Marczak sa zauchtal do kuchyne a ja so slenou Helenkou sme si sadli na la
viku pod strieku, ktor ns chrnila pred daom.
Zrazu ma slena Helenka drgla lakom. Pri lvke stl reb
rk a viedol na pjd nad stajou. A pod rebrkom bola ne
premokavou plachtou prikryt honda. Najlep dkaz, e
aspo jeden z mladch Gnatovcov je doma. Teraz som bol
rd, e Gnatov nie je pohostinn. Na lavike pri stajni ns
bolo ako spozna.
Dos dlho sme s Helenkou sedeli bez jedinho slova. Pes,
priviazan k bde na druhej strane domu, bez prestania z
rivo tekal, a zachrpol. D neustval, a tak som si po
myslel, e v tejto situcii asi nebudeme ma prleitos od
fotografova mladho Gnata. A cel vprava sem vyjde
navnivo. Bolo treba riskova, e ns spoznaj, a pomc
Marczakovi splni lohu. Vstali sme preto z laviky a spolu
so slenou Helenkou sme preli popod okn domu, kde si
riadite Marczak suil nohavice.
Po chvli zakrpali dvere. Ktosi vyiel na dvor, ale nevi
del som ho, lebo znova sme sedeli za rohom.
Zrazu som zaul nejak hlas:
- Utekajte po rebrku na pjd! Pes sa odtrhol z reaze!
Doahlo k nm stran tekanie, takmer chranie, ktor
vychdzalo zo psieho hrdla.
- Na pjd! Rchlo! - chytil som slenu Helenku za ruku
a pomhal som jej vyliez po priekach rebrka.
Bolo u naase. Vek chlpat psisko, krenec boxera
s vlkom, vyrtil sa spoza rohu. Z papule mu tiekla pena, oi
mal podliate krvou.
Vrhol sa k rebrku a usiloval sa vyliez na. Niekokokrt
vyskoil dohora, pritom strane zavjal. Lene boli sme pri
vysoko a nemohol ns dosiahnu svojimi teskmi. Sedeli

Zbigniew

Nienacki

219

sme na malom pjde plnom sena a hadeli sme dolu cez

otvoren dvierka.
- Tak betia! - utrsil som, hadiac na rozzeven pysk
psa, ktor stle pobiehal okolo rebrka.
Spoza rohu vyiel mlad Gnat. Pozrel na ns hore na
pjd, potom chytil psa za obojok.
- A teraz vy, - povedal komusi, o tie vyiel z domu. Lezte k nim na pjd. No, rchlejie, lebo pustm psa, - vy
hral sa.
Uvideli sme riaditea Marczaka. Ale ak smutn a sas
ne smieny to bol pohad!
Predstavte si dobre ivenho pna opsanho horolezec
km lanom, ale bez nohavc. Veru, riadite Marczak dral
svoje mokr nohavice v rukch a kral v iernych trenr
kach. Na nohch mal vek bagane na horolezeck try,
a tie ete zvrazovali, ak m chud ltka. Napriek vetk
mu riadite Marczak kral nesmierne dstojne.
- Hore! Rchlo, rchlo! - sril ho mlad Gnat, driac za
obojok vek psisko, ktor sa mu trhalo z ruky, aby chytilo
Marczaka za hol ltka.
Riadite sa po rebrku dostal na pjd. A vtedy mlad
Gnat pustil psa a odniesol rebrk.
Marczak sa mu zaal vyhra psou:
- Viete, omu sa vystavujete?
- No prosm, ako vborne hovorte po posky, - ironicky
poznamenal chlapk. - A vydvali ste sa za eskho turistu.
Na dvore sa zjavil druh mldenec - bucat blondn,
ktor sa pri benznovej pumpe v Lesku vysmieval z mjho
vehikla. Teda asi som sa nemlil, t dvaja s bratia a jazdia
na jednej honde.
Z chalupy vyla aj Gnatov. pozrela hore na ns a pre
kvapene krtila hlavou.
- Len o som ich zoila, hne mi trklo. Akoby to boli ne
jak zbojnci!

Franek Gnat sa na ma pozorne zahadel.

- Keby som mu strhol bradu a okuliare, - povedal, - tak
by to isto-iste bol ten, o ma nahal na ceste.
- A o od teba chcel? - sptala sa Gnatov.
- Neviem. Azda ma chcel orabova. Lene priiel aksi
chlap na porsche a vyplail ho.
- Jazd na takom smienom vraku, - dodal druh Gnat.
- Teraz viem, e to len preto, aby sa maskoval. Jeho voz a
h ako vetci erti.
- Aj t ich babku som u kdesi videl, - uvaoval Franek
Gnat.
Pomyslel som si, e obaja dobre hraj svoje lohy. Nevykzlo im ani slovo o tom, e vehikel aj plva po vode. Ne
chceli sa odhali, e mali as na krdei u Pkijaca.
Riadite Marczak z pjda vysvetoval:
- Pni, je to aksi nedorozumenie. My sme turisti, ktor
zabldili v horch.
Vystril som hlavu z pjda a zvolal som:
- Ihne ns vypuste! Nikoho neslobodno vzni.
- A niekto vs vzn? Mete zs, ak sa vm pi, - po
vedal mlad brat, ten bucat. - N pes me chodi po
dvore, lebo je to n dvor. Nie my sme prili k vm, ale vy
k nm.
Franek Gnat rozkzal mladiemu bratovi:
- Nasadni na motorku, Zdzich, a le po otca do Cisnej. Ja
ich tu postrim s nam pskom.
Mlad Gnat odhodil plachtu, ktor prikrvala hondu.
epol som Marczakovi:
- Teraz ich odfotografujte.
Marczak bleskovo chytil apart a zamieril objektv na
oboch Gnatovcov. Sfotografoval ich raz, druh, tret aj
tvrt raz, vdy menil clonu a as, aby aspo jeden zber
bol dobr.
- Pozrite, - vykrkla Gnatov, - on vs fotografuje!

Zbigniew

Nienacki

221

Franek Gnat pozrel dohora.

- Hej, pni, o s to za vtipy? - znepokojil sa.
- Chceme vs angaova do filmu! - zakrial som. - Ste
vynikajci herci.
Pohrozil nm psou.
- Nebude vm do artu, ke dovediem otca a kamartov.
Najprv bude vsluch a potom vprask. Nik z vs sa tu viac
neuke.
Gnatov povedala:
- Najlepie bude oznmi to polcii. S to nejak zbojnci,
o sa flkaj po horch.
- Veru to aj oznmime, - shlasil s ou mlad z bratov.
Natartoval hondu a vyrazil z dvora. Gnatov ete chvu
zazerala nahor, potom vola do domu. Pri stajni zostal iba
pes a Franek Gnat.
- Ale sme sa dostali... - zahundral Marczak. - o bude te
raz s nami?
- Za zlm vdy dobr chod. Odfotografovali ste Gnata na
motorke. A o to nm predsa lo.
Riadite sa chytil za hlavu:
- Ak hanba! Riadite oddelenia zatvoren na pjde stajne!
- Pn Zagloba tie sedel na pjde stajne a nehanbil sa, odporoval som.
- Zagloba vymyslel skok. A o vy?
- Mono aj ja nejak vymyslm.
- Tomu Gnatovi ani z o dobr nehad, - zamrmlal
Marczak. - Sedel som v chalupe a suil si nohavice, ke ste
sa vy prechdzali pod oknami. Ani okom nemihol, e vs
spoznal. Chvu pokal, potom vyiel na dvor a vyhrajc
sa psom, prikzal vm vydriapa sa na pjd. Potom vyhnal
aj ma.
- koda, e ste v dome nechali svoj akan, - povedal
som. - Azda by sa pes bol zakol akana, a tak by ste ns bo
li vyviedli na slobodu.

Slena Helenka pozrela dolu na psa, ktor ete stle vy

skakoval, a sentimentlne si vzdychla:
- Za dvnych ias dma, ak chcela vyska svojho rytie
ra, hodila rukaviku do arny medzi zpasiace div zviera
t. Aj ja by som mohla nieo hodi dolu, ale obvam sa, e
ani jeden z vs, pni, by sa neodvil zs.
- Celkom iste by som to neurobil, - vyhlsil Marczak.
- Ani ja.
- No, prosm, prosm, - uahovala si z ns. - To s mui!
Odvni a ochotn obetova sa! i u naozaj niet na svete
ozajstnch muov?
Odvetil som filozoficky:
- Kee ubda ozajstnch ien, rovnako je to aj s ozajst
nmi mumi.
- skok! - zahual riadite Marczak. - Kde je v skok?
Ako dlho mm sedie na pjde s mokrmi nohavicami
v ruke?
Slena Helenka chvku uvaovala a potom sa optala:
- Preo ns vyhnali na pjd? o z toho maj? Alebo na
ozaj ns chc zmlti?
- Nemyslm, - odvetil som. - Mlad z bratov iiel po
otca, ktor tu iste m hlavn slovo. Domnievam sa, e sta
r Gnat sa najprv bude chcie dozvedie, preo sme prili
do jeho domu. Asi nem ist svedomie, ke sa tak obva
cudzch ud. Myslm, e vetko sa skon na policajnom od
delen. Gnatovci ns bud chcie obvini z toho, e sme
vnikli do ich domu, ie pouij star metdu: chyte zlo
deja! Keby sme potom my chceli vyslovi nejak podozrenia
alebo obvinenia, bude to vyzera ako pomsta za to, e ns
zatvorili na pjde.
- Takto rozumkrenie je vemi krtkozrak, - tvrdil
Marczak.
- Shlasm. Lene Gnatovci nevyzeraj na vekch chyt
rkov. Napokon, mono mlad Gnat vbec neiel za otcom,

Zbigniew

Nienacki

223

ale rozhodol sa oznmi to Rbertovi, ktor, poda mojej

mienky, u priiel z Prahy sem.
- Ach, vy stle o Rbertovi, - vzdychla slena Helenka. Prestala som veri, e ten lovek jestvuje.
- skok! Kde je v skok? - smutne zopakoval riadite
Marczak.
Vystril hlavu z pjda a hodil na psa hrs sena.
- Ak zriv betia! Mal som pravdu, ke som sa strnil
psov. V pes je tie tak, nikdy k nemu nenadobudnem
priatesk postoj.
V hlave mi svitla ist mylienka.
- Protaz? Spomenuli ste Protaza, - epol som radostne. Zd sa mi, e mm napordzi skok.
Stril som si dva prsty do st a silne som zahvzdal.
A kdesi zhora, z druhho brehu vozu, ozvalo sa na odpo
ve siln tekanie. Hrub Protazov hlas by som rozoznal
medzi desiatkami inch psov.
Znova som zapskal, vyzval som psa, aby opustil svoje
stanovite a priiel ku mne.
- o to robte? - znepokojila sa slena Helenka. - Hdam
nechcete potva Protaza na tto chlpat betiu? Neznam
pohad na hryzcich sa psov.
- A predsa ste istotne s vekm zaujatm tali Londonovho Bieleho teska.
- Nieo in je ta, a nieo in pozera na tak zpas.
- Pousilujem sa, aby nedolo k zpasu, - vysvetlil som. Ide mi len o to, aby Prot odlkal toho chlpatho erta na
druh stranu potoka. Potom bezpene zdeme na dvor, le
bo Franek Gnat sa ns neodvi zadra.
Vystrili sme hlavy z pjda a hadeli sme k vozu Franka
Gnata tie znepokojilo moje pskanie. Zistil, kam pozer
me, a tie odvrtil hlavu tm smerom.
- Ide! - zvolal som.
Lebo na okraji vozu som zazrel Prota. Ale pes stl ne-

hybne ako socha - ndhern, vek modr doga. Hadel do

lu na potok, lvku, dvor.
Znova som zahvzdal. Ostrejie, rozkazovane.
Prot nahlas vytekol, a sa ozvena rozahla po horch. Po
tom sa mu zjeila srs.
- Chy ho! Chy ho! - Franek Gnat tval na Prota chlpa
tho erta, ktor sa ialene vrhol k potoku. Ale zastavil sa
na brehu, hne pri lvke, a vriac akal, km sa Prot pri
bli.
Franek Gnat zazrel na ns a precedil cez zuby:
- Ten psk vm nepome. Hne ho odbavm.
Po tch slovch zdvihol zo zeme hrub kl a urobil zopr
krokov smerom k potoku. - Poksme sa teraz ujs, - na
vrhol Marczak.
- A o ak sa ten chlpat ert vrti? - brzdil som tieto
chky.
Ale bola to zbyton opatrnos. Gnatov pes u nevidel
ni, iba vek dogu, ktor stla na druhej strane potoka,
vzdialen na dku lvky nad potokom. Oba psy potichu
vrali a hadeli na seba s vekm naptm. Ako dlho bud
tak st?" uvaoval som.
V Protazovi sa prebudil duch bojovho psa. Jeho predko
via chrnili karavny prechdzajce cez step, zpasili v ar
nach s divmi zvieratami, s leopardmi, s tigrami. Karol Hagenbeck, zakladate jednej z najslvnejch zoologickch
zhrad, zostavil kedysi nvod na drezru takmer tyridsia
tich druhov zvierat. Ke sa ho sptali, ktor z nich povau
je vo svojej kolekcii za najhroznejie, odvetil, e dve dogy.
Drali v achu vetky zvierat, a bol medzi nimi aj pr a
dovch medveov, ba aj levy. Sila dogy je stran a ete
stranej je bojov duch, pre ktor pes radej zahynie, ako
by ustpil z bojovho poa.
Teraz modr doga - kmsi vynikajco vycvien - stla
proti krencovi boxera s vlkom. Na chrbte sa jej tie zjeila

Zbigniew

Nienacki

225

srs, ui jej trali ako ertovi rohy. esdesiatkilov telo sa

napriahlo do boja.
Bol Gnatov pes hrozn protivnk? Myslm, e no, lebo
krenci rznych rs bvaj mimoriadne stran a div.
A tento, odchovan na samote, bol iste krvilanou
betiou.
Lene nechcel som dopusti, aby dolo k zpasu.
- Prot, na miesto! - zakrial som naho, aby sa vrtil sp
nahor.
Mj rozkaz priiel neskoro. Doga u bola na lvke a mie
rila k chlpatmu ertovi, ktor urobil krok dopredu a pred
nmi labami sa tie postavil na lvku. Bolo jasn, e chcel
prija protivnka v nevhodnej pozcii - doga prichdzala
po chvejcej sa, zkej lvke.
- Prot! Vr sa! - skrkol som prsne.
Ale ani tento rozkaz nezabral. Doga la pomaly, krok za
krokom, opatrne, ale iste. Ktovie, i ju nenauili liez aj po
priekach rebrka?
V polovici lvky sa Prot zastavil, akoby si uvedomoval, e
protivnk je v lepej situcii. Zastal a zavral.
Chlpat ert zaal vyskakova na brehu. Z papule mu
vychdzalo div chranie. Sahoval sa, pripraven na
skok, hne zasa vyskakoval na lvku, tak bol vydrden a zriv.
Prot urobil ete niekoko krokov dopredu. Potom zrazu
cvol, akoby pochopil, e na zkej lvke protivnka nepre
me.
Chlpat ert sa ukzal ako ialen betia, ktor vie len
hrz a trha, ale nevie pracova psm mozgom. Rozzren
Protovm pokojom, zrazu sa vyrtil na lvku, aby teskmi
zasiahol dogu.
Prot ete ustpil. A potom bleskovo skoil vpred a ob
rovskou hruou narazil do protivnka, ktor spadol do po
toka na vek balvany.

A zastenal. Prdy vody vystrekli dohora.

Teraz Prot prebehol po lvke a ocitol sa zoi-voi Franko
vi Gnatovi.
- Ja ti ukem, - zvreskol mldenec a zahnal sa na Prota
hrubm kolom.
Pes odskoil nabok. Koniec kola minul jeho hlavu a kl
sa zachvel vo vzduchu. Franek Gnat stratil rovnovhu. Vte
dy Prot skoil ako vystrelen a udrel ho do hrude. Mlde
nec padol horeznaky a Protaz sa postavil nad neho s otvo
renou papuou.
- Pomc! - vyakane reval Franek.
Chlpat ert vak nehybne stl na druhej strane potoka
- ommen, a mono aj omren po pde.
Z chalupy vybehla Gnatov. V ruke drala sekeru.
Prot odskoil od leiaceho mldenca a so stranm vra
nm obehol okolo Gnatovej.
- Franek, domov! Be dnu! - volala.
Ten tvornoky beal do dver chalupy. Gnatov tie
ustupovala, ohajc sa sekerou. A Protaz behal okolo
nej, priblioval sa a odskakoval. Vyzeralo to, e sa s nimi
hr a nebezpeenstvo, ktor mu hrozilo, povauje za z
bavu.
Vtedy som zoskoil z pjda a pomohol som zs slene
Helenke aj Marczakovi.
- Prot, k nohe! - zakrial som na psa.
V pootvorench dverch domu sa schovval mlad Gnat
a volal k potoku:
- Po sem! Ku mne!
Ale chlpat ert, z ktorho stekala voda, ete stle ne
hybne stl. Ani myslie, e by sa vrtil na dvor, kde alela
obrovsk doga. Uvedomil som si, e pes preil ok a dlho
potrv, km prde k sebe. S Protom pri nohe som pomaly
kral k domu. Preaknut Franek stiahol matku dnu a pri
buchol dvere.

Zbigniew

Nienacki

227

Jemne som zaklopal.

- Prosm, vrte nm akanek, ktor u vs nechal mj
priate, - poiadal som zdvorilo.
Po chvli sa dvere trocha odchlili a cez kru ktosi vy
stril Marczakov akan.
- Do videnia! - rozlil som sa.
Preli sme cez dvor, otvorili sme brnu a krali sme po
pri potoku. Po niekokch desiatkach mint sme u sedeli
vo vehikli.
- Ten vs psk je celkom inteligentn, - uznanlivo tvrdil
riadite Marczak. - Dovolte, aby som mu po nvrate do
Varavy kpil dve kil jaternicovej kae? A vimli ste si, e
bojoval bez preliatia kvapky krvi, vbec nepouil svoje tes
ky? Kto ho tak vycviil, pn Tomasz?
- Nemm potuchy. Tento mj pes je alm tajomstvom.
Dostal som ho ako dar a vbec som nemal as porozprva
sa s jeho predchdzajcim majiteom.
Na vmoovitej ceste do Bystrho sme stretli hondu,
na ktorej sedel mlad z bratov a s nm jeho otec, Jzef
Gnat.
Ke uvideli vehikel, zastali na okraji cesty. Vyklonil som
sa z okna, a ke sme ich mali, zamval som im rukou.
Mlad Gnat zabudol od prekvapenia zavrie sta.
V Lesku sa riadite Marczak ihne vybral hada fotoslubu a ja som z batoiny vybral vek zpisnk, zaal som
kresli a robi vpoty.
V podveer sa odkiasi vrtil pn Smith na porsche. Ni
komu neprezradil, kde bol a nao. Hne po veeri sa utia
hol do svojej chatky.
Pred veerou sa vrtila aj trojica mladch. Pravdae, ne
urobili nijak zber, lebo obaja bratia boli doma. Slena Helenka im vyrozprvala, o sa stalo, len diskrtne pomlala
o tom, ako riadite musel bez nohavc vyliez po rebrku na
pjd.

Na veeru stihol prs aj Marczak. Asistoval fotografovi

pri vyvolvan filmu.
- Zbery s dobr, - oznmil nm. - Ale fotky bud a
rno. Kzal som urobi desa kusov.
Zaalo sa zmrka a magistra Skwarka ete stle nebolo.
Azda sa mu pokazilo auto?" pomyslel som si a vrtil som
sa ku kresbm a matematike.
Zakrtko doiel za mnou riadite Marczak. Tvril sa ne
zvyajne tajnostkrsky.
- Zd sa mi, e n rozekrucin, - zaal, - sa zaober m
giou vo svojej chatke. Baka i Ludmila si vimli, e zastrel
okno dekou. Nikdy predtm to nerobil.
- Mono sa umva.
- Ve v kempingu s sprchy.
- Azda preta film.
- Nem fotoapart.
Znova som sa chcel venova kresbm, lebo tajn praktiky
rozekrucinov ma privemi nezaujmali, ale riadite Mar
czak ma printil, aby som iel do kempingu. Potom chcel,
aby som zaklopal na Smithovu chatku a voiel dnu pod ne
jakou zmienkou.
Ukzalo sa to zbyton. Na lavike pred chatkou, kde b
vali Dohnalove dcry, sedela cel spolonos a vzruene o
si komentovala.
- Zistili sme, o o ide, - epol mi Baka. - Nezakryl cel
okno a mohli sme nazrie dovntra.
- To je vemi nepekn, - zahriakol som ho.
- Ve je rozekrucin, - brnil sa chlapec. - A pn riadite
Marczak tvrd, e t sa zaoberaj mgiou. Bol som zvedav,
ako vyzeraj magick obrady.
- No a o si videl?
- M druh polovicu talizmanu. A dva ju dokopy s pr
vou, - hodil mi to ako bombu.
Ako treba postupova v tejto situcii? Sadol som si

Zbigniew

Nienacki

229

k ostatnm a zaali sme sa radi. Slena Helenka navrhla,

aby sme voli do Smithovej chatky a vzali mu druh po
lovicu talizmanu. Pn Dohnal bol proti tomu, pokladal to
za vemi netaktn voi priateovi. Toti pn Dohnal bol
vemi kultrny a dobre vychovan lovek. Prudk Marczak sa priklal k nzoru sleny Helenky, Baka s Ludmilou zas
vyjde z chatky, slena Helenka sa potichu votrie dnu
a prezrie si talizman.
- A o ak si ho zoberie so sebou? - odmietol tento pln
riadite Marczak.
Mne ani jeden z nvrhov nebol po vli. Jednoducho som
podiiel k dverm chatky a zaklopal som.
- Prepte, pn Smith, - ozval som sa. - Videnia, ktor
obas mvam, mi naepkali, e sa vm podarilo zska dru
h polovicu talizmanu. Obraciam sa k vm s prosbou: m
em si ju prezrie?
V chatke bolo dlh as ticho. Potom zauchotali kroky
a vo dverch sa zjavil Smith. V ruke dral druh polovicu ta
lizmanu.
Bol v rozpakoch, zahanben ako zlodej, ktorho prichyti
li pri ine.
- Nemyslite si, e som talizman ukradol u Pkijaca, zaal sa ospravedlova. - Prosm, tu je list, ktor som
vera veer po nvrate od Pkijaca naiel na okne svojej
chatky.
Pretal som list. Bol napsan na papieri vytrhnutom zo
zoitu, po nemecky, ale s pravopisnmi a gramatickmi
chybami.
Pisate listu prikazoval Smithovi, aby za tmy priiel
k mostu cez San, doniesol sto dolrov a akal v aute na ces
te. Smith tak urobil. akal v aute a zrazu ktosi podiiel k vo
zu, podal mu cez okienko talizman a vzal sto dolrov. Po
tom zmizol v tme.

- Videli ste toho loveka? - sptal som sa.

- Nie. Bolo tma ako v rohu. Mesiac ete nevyiel.
- A preo ste nm o tom nepovedali? Mono by sme bo
li nastraili na neho pascu.
Smith bol znova vo vekch rozpakoch.
- Vemi som chcel ma t polovicu... Myslel som si, e ak
zlom svoj falzifikt s tou pravou druhou polovicou, azda
sm rozltim zhadu.
- A podarilo sa?
- Nie. Dvam dokopy tie dve polovice, a ni mi z toho ne
vychdza.
Obken mldeou, Helenkou, Marczakom i Dohnalom som si pozorne prezrel talizman. Nebolo pochb, e je
to ten ist, ktor sme videli u Pkijaca.
- Lene to je tie falzifikt, - vyhlsil som napokon.
- o to vravte? - nazlostil sa Smith. - Dal som za sto
dolrov.
- Urobili ste chybu. Dve chyby. Kpili ste falzifikt a za
platili ste dolrmi, o je v naej krajine devzov priestu
pok, - povedal som.
- Vyzer na prav. - epla Helenka.
- Prirodzene. Vyzer na prav, - priznval som. - Ale ten,
kto ho dal urobi, nevyzn sa v talizmanoch. Kelleyho taliz
man bol magickm tvorcom Jupitera.
- To shlas. Odhora dolu cifry dvaj set tridsatyri,
- povedal Smith.
- Ale set tridsatyri musia dva aj sla zava doprava
i sprava doava. A na to u ten dotyn nemyslel. Na dru
hej strane talizmanu dal zopakova kresbu z prvej polovice:
druh as palmy a loveka pod palmou. Npis Kelley"
a obidva dtumy.
- Priiel som o sto dolrov, - zahundral Smith. - Myslel
som, e je to originl. Ve ste si ten talizman u Pkijaca
prezerali...

231

- Nemal som ho v ruke, - odvetil som Smithovi.

- Bolo ero. Obzerala som si ho len chvku, - vysveto
vala slena Helenka.
Dodal som:
- Myslm, e prve o to lo, aby pn Smith bol presved
en, e talizman je autentick.
- V takom prpade... Pkijaniec je spolonkom podvod
nka! - zvolala slena Helenka.
- Ach, to s len moje domnienky, - zahil som cel
vec. Kee som nechcel, aby alej pitvali Pkijacovu
spoluas na podvode, pozval som vetkch k sebe. - V
en spolonos, - vyhlsil som, - aj ja som sa zaoberal
vrobou druhej polovice talizmanu, lene neurobil som
to na striebornom plieku, ale na papieri. Takisto ako
podvodnk som doiel k nzoru, e druh strana s kres
bou azda mala obe polovice rovnak. Ale in vyzerali
obidve polovice s slami. Tu je mj nkres celho taliz
manu.
Otvoril som svoj poznmkov blok s kresbami.
- Tak vyzeral poda mojej mienky magick tvorec, ie
jedna strana celho talizmanu:

- A takto, tie poda mojej mienky, vyzerala druh stra

na celho talizmanu:

- No tak o? Pochopili ste z toho nieo? - sptal som sa.

Slena Helenka mykla plecami,
- Poda vs sta s tmi vaimi kresbikami s k Lweho
hrobu, a njdete Katzove a Kelleyho klenoty? Nie. Druh
polovica talizmanu musela vyzera celkom in. A klenoty
neobjavme, ak ju nenjdeme.
Ostatn boli tej istej mienky ako Helenka. Rozarovan sa
vrtili do kempingu.
Zavolal som na chvu slenu Helenku a poprosil som ju,
aby si ete raz prezrela moje kresby.
- Tie dve postavy pod stromom vm nepripomnaj ni?
- sptal som sa jej.
Po dlhom uvaovan odpovedala:
- Takto sa zvyajne zobrazuje Adam a Eva pod stromom
poznania dobrho a zlho.
- Mte pravdu. Aj mne zila na um tto podobnos.
- Lene tm si vbec nepomeme, - tvrdila.
Aj teraz som s ou musel shlasi.

Zbigniew

Nienacki

233

SEDEMNSTA

KAPITOLA

Slena Helenka dostva dar Premietanie filmu a jeho dsledky

Nov plny a rozhodnutie Odchod do Prahy
Chlapci znova detektvmi Na hraniciach
Kde je poklad? Pri studni mdrosti... vahy
Njdenie klenotov o sa stalo s pokladom

Magister Skwarek sa vrtil do Leska a nasledujceho

da. Doniesol slene Helenke udov oltrik s dvoma dvier
kami, majstrovsky vyrezvan. V prostriedku bola plastika
so scnou ukriovania. Podobn oltriky niekedy mono
kpi aj v predajniach udovch umeleckch vrobkov, ale
etnografi nechc uznva tieto diela za udov umenie, skr
za jarmon g.
Skwarek svoj dar povaoval za ozajstn umeleck dielo,
dokonca iel a do Rzeszowa a tam zskal povolenie na v
voz oltrika za hranice.
Slena Helenka zdvorilo poakovala za dar, hoci - ak sa
nemlim - nebola nm nijako zvl naden. Hne ho
schovala do kufrka a nezaala ho vetkm ukazova, o zvy
ajne rob kad, ke je astn, e dostal dar.
Nestihli sme Skwarkovi ani poveda o naich verajch
zitkoch, ke ns hne za rna Ludmila pozvala na pre
mietanie svojho krtkeho filmu z Prahy. Zariadila to v Do
me kultry, kde mali premietaku na osemmilimetrov
film.
Vaka Ludmilinmu filmu som ete raz preval svoj po
byt v Prahe. Uvidel som sa pri Faustovom dome, videl som
Zdeka Blhu, ako kra ulikou, kde je pivre U Kalicha.

Ludmila nakrtila dokonca aj scnu, ke Blha odtartoval

na svojej jave a ja som naskakoval do vehikla, aby som ho
sthal. Znova som mal pred oami Hradany, Zlat uliku,
alchymistick dielu.
Na konci bola dlh pas venovan starmu cintornu
na Josefove. Najprv bol zber na cel cintorn, panorma
nakopench nhrobkov. Potom som sa videl pomaly kr
a po schodkoch. Hodn chvu som stl pri hrobe Lweho a Ludmila, akoby sledovala mj zrak, zaberala su
sedn ozdobn tumby. Koniec filmu tvoril zber na
Lweho nhrobok, teda na miesto spojen s nerozltenou zhadou.
- Ozajstn kriminlka, - tvrdil Marczak po premietan. Keby nie tej pridlhej a nudnej scny na starom cintorne,
povedal by som, e ten film je ovea zaujmavej ne ne
jedna report, na ak som sa dval v naej televzii.
Mlal som. Okolo ma sa chlapci vypytovali Ludmily na
rzne podrobnosti z filmu, na Blhu, jeho tek na jave, na
Kelleyho talizman a Zlat uliku, ktorou boli naden.
- o je? Vy spte? - rozhoril sa Marczak, ktor si vimol,
e hoci v premietacej sle u svietilo svetlo, stle som sedel
so zamrenmi oami.
Nespal som. Nhle som vyskoil zo stoliky a zvolal som
na Ludmilu:
- Prosm a, pus ete raz scnu na starom cintorne!
Nevedela, preo mi na tom tak zle, ale z vrazu mojej
tvre zistila, e v tom bude osi vemi dleit.
Poslune prekrtila film a ete raz premietla na pltno
scnu zo starho cintorna.
- akujem, - povedal som trochu chrapavo, lebo som
mal hrdlo stisnut od vzruenia.
Opustili sme Dom kultry. My s Marczakom sme sa od
pojili od ostatnch. Chcel som sa s nm porozprva osa
mote.

Zbigniew

Nienacki

235

- Musm sa vrti do Prahy. Ete dnes, - oznmil som

mu neoakvane. - Som na stope Kelleyho zhady.
- A o zleitos s bandou paerkov? Chcete opusti na
u nov stopu?
Myklo ma.
- Ale kdee, pn riadite. Vec odhalenia paerkov
a zlodejov ikon je pre ma sto rz dleitejia ne Kelley
ho zhada. Lene prve preto sa chcem tvri, e je to
opane.
- Preo, pn Tomasz?
- Narobili sme zbyton poplach okolo bratov Gnatovcov
a to me vzbudi ostraitos celej bandy. Ukryj nakrad
nut ikony a zahladia po sebe vetky stopy. Poda mojej
mienky treba vzbudi dojem, e sme podcenili vec Gnatov
cov. Znechuten nespechom pri hadan bandy, mvli sme
nad tm rukou a odili sme do Prahy, aby sme sa pustili do
rozltenia zhadnho talizmanu. Po tejto sprve si leno
via bandy uavene vydchnu a znova sa pustia do svojej in
nosti. Som presveden, e sa poksia prepaova ikony cez
hranice, lebo si myslia, e ich nik neme vyptra a potres
ta. A kee sa viac-menej domam, kto je fom bandy,
vo chvli, ke bude prekraova hranice, colnci ho vezm
do pardy a prichytia ho pri ine.
- A o s fotkami Gnatovcov? Odhodme tto stopu?
- To nie, pn riadite. Lene pre dobro veci bude lepie,
ak otupme protivnkovu ostraitos a stratme sa mu z o.
Mladho Gnata dostane na staros lovek, ktor nebude
vzbudzova podozrenie.
- Mte na mysli nejak konkrtnu osobu?
- Skr niekoko osb. Mm adresy ud, od ktorch ne
znmy lovek kupoval ikony. Treba sa k tm uom dosta,
ukza im fotku a zisti, i ikony predali jemu. Urobi to m
u naprklad chlapci s profesorom Hilarym.
- Vy chcete kolsk mlde zaplies do kriminlnych z-

leitost? - rozhoril sa Marczak. - To je vemi nepedago

gick!
- Kad z tch chlapcov ti po nejakom zaujmavom z
itku. Prosm, toto bude pre nich dobrodrustvo. Pomoc
v boji proti paerkom ikon. Uisujem vs, e do konca i
vota kad z nich sa bude zaujma o osud naich pamiatok.
A vy to povaujete za nepedagogick?
- No dobre, ak profesor Hilary bude shlasi... - kapitu
loval riadite Marczak.
Profesor Hilary shlasil. A chlapci? Nemusm hdam
zdrazova, ak boli zaplen za mj nvrh. Vlety do oko
lia, ktor mali naplnovan, dostali celkom nov zmysel,
prestali by len turistickou zbavou, ale zskali takmer tt
nu dleitos.
Nechali sme Baskovi fotografie, ktor sme vybrali od fo
tografa, a krali sme s Marczakom k chatke sleny Helenky. Tu sme nali aj Ludmilu, pna Dohnala, Smitha
a Skwarka.
- Odchdzame do Prahy, - oznmil im riadite Marczak.
- o sa stalo? - udovala sa slena Helenka.
Marczak si zaloil ruky v bok a vazoslvne pozeral po
vetkch tvrach. Zbooval takto chvle.
- Na mojom oddelen sa nezvykne mlti przdna slama.
Veru, pn Tomasz je u na stope rozltenia Kelleyho zha
dy. Preto sa obaja vyberme do Prahy.
- A ja? - rozhorila sa slena Helenka. - Ja mm tvrdn
v Lesku?
Uklonil som sa jej a ukzal som na vehikel za oknom.
- Auto je vm k dispozcii...
- Aj ja idem s vami, - zahrmel Smith.
Skwarek mal kysl tvr.
- Prve som dostal sprvu, e musm na pr dn zjs do
Varavy. Chcel som ta pozva slenu Helenku. Ale ak je
tak... elm vm astn cestu.

Zbigniew

Nienacki

237

A opustil ns. Vyzeral urazen.

Aj Ludmila sa tvrila ako urazen kan. Vznamne
som na u murkol, aby vyla pred chatku.
- Hnev sa na ma? - sptal som sa.
- Doteraz som si myslela, e som vaou pomocnkou, e
predo mnou nemte nijak tajomstv.
Poloil som jej ruku na plece a pozrel jej do o.
- A vie, Ludmila, e neby teba, nikdy by som nebol na
abil na nov stopu? Keby nie ty a tvoj film, neli by sme
teraz do Prahy.
- To vravte vne? A o tak som urobila?
- V Prahe ti vetko vysvetlm. Teraz sa treba zbali, ukonil som rozhovor.
Z poty som si bleskove" zavolal Varavu. A o dve hodi
ny neskr tri aut opustili kemping pri Sane: porsche, fiat
a mj vehikel. V chatkch pri rieke zostali iba chlapci s pro
fesorom Hilarym. Od zajtra mali naplnovan peie try
k domom ud, ktor kedysi predali star ikony neznme
mu motocyklistovi. A pre prpad, e tm motocyklistom je
daktor z Gnatovcov, dal som Baskovi presn intrukcie, na
koho sa m na polcii v Lesku alebo Sanoku obrti a poda
o tom sprvu. Dal som mu aj adresu pna Dohnala v Prahe.
V Sanoku sme sa rozlili s magistrom Skwarkom. iel
cez Rzeszw do Varavy a sbil, e sa o dva dni uke v Pra
he. My sme zamierili na Rymanw a Duklu, aby sme sa cez
prekrsny Dukliansky priesmyk a hranice dostali na Slo
vensko.
Na hraniciach posk colnci vemi dkladne prezerali
porsche pna Smitha, v ktorom sa viezol aj riadite Marczak
a pn Dohnal. Vetci museli otvori kufre a podrobi sa sta
rostlivej prehliadke. Ke priiel rad na mj vehikel, colnci
pri kontrole mojich dokladov len zdvorilo zasalutovali. Ria
ditea Marczaka to vemi prekvapilo.
Ete vmi sa udoval, ke sa colnci pustili so mnou do

priateskho rozhovoru, z oho bolo vidie, e sa dobre po

znme. A potom si spomenul, e prve ma vyslal na po
radu s colnkmi, ktorm som referoval o paovan ikon. Na
pokon, ako vieme, s Hlavnou colnou sprvou som bol stle
v kontakte. Prve v tom bleskovom telefonte som coln
kom oznmil zoznam osb, ktor pri prekraovan hranc
treba dkladne skontrolova. Pn Smith a jeho porsche fi
gurovali v tom zozname na elnom mieste. A kee riadite
Marczak cestoval v jeho aute, poriadne prezreli aj jeho ba
toinu.
Ke sme u prekroili hranice, vimol som si, e sa sle
na Helenka potichu smeje.
- o vm urobilo tak rados? - sptal som sa zaudovan.
- Smejem sa vlastnm mylienkam...
- A na o myslte?
- Na paerkov ikon, pn Tomasz, Ete v Lesku som roz
mala, o by som robila, keby som ja bola zlodejkou ikon.
Ako by som ich paovala, aby sa bez akhokovek podozre
nia dostali cez hranice.
- A o ste vyhtali ako najlep spsob?
- Vo vaom vehikli, pn Tomasz, - odvetila slena He
lenka a alej sa potichu chichotala.
- Mte vemi bujn fantziu, - poznamenal som
a zmratil som oboie.
Musm sa prizna, e jej dvtip ma rozruil. U mylien
ka na nieo podobn sa mi nezdala smiena, ale zaraj
ca. A neuskutoniten.
Ukry ikonu v mojom vehikli tak, aby som ja o tom ne
vedel? Nie, to nebolo mon, hoci u len preto, e a dnes
som sa rozhodol cestova do Prahy. O mojom rozhodnut
predtm nik nevedel. A od chvle, ke som sa rozhodol s
do Prahy, Protaz neopustil vehikel.
V Prahe napriek ponuke pna Smitha, ktor sbil, e

Zbigniew

Nienacki

239

ma ubytuje dokonca v hoteli Jalta, rozhodol som sa pre

ten ist kemping ako minule. Urobil som to vzhadom na
psa, s ktorm s v hoteli vdy problmy. Ale Marczak sa
ubytoval v Jalte, ako sa patr na vysokho ttneho rad
nka.
Dohodol som sa s nm, e sa stretneme u Dohnalovcov.
Slena Helenka to pochopila tak, e budeme s nimi obedo
va. Kee ete stle mala dovolenku, a tm aj dos asu na
prichystanie obeda, mete si predstavi, ak to bolo vyni
kajce jedlo.
- Ste senzan, - epol som, lebo mi naozaj vemi chuti
lo. - Vynikajci a vemi zriedkav kulinrny talent.
Teraz u tento kompliment slenu Helenku nepobu
roval tak ako predtm. Dokonca by som povedal, e ho
prijala s istou spokojnosou, o dokazovali alie porcie
na mojom tanieri. Alebo len chcela, aby sa mi konene
rozviazal jazyk" a aby som vysvetlil zhadu Kelleyho
a Katza?
Aj vetci ostatn v Dohnalovom byte hadeli na ma s ne
mou otzkou v oiach. A ja?
Jedol som a jedol, vychvaoval domcu pani. Lene po
tom u aj riadite Marczak na ma zagnil, tie ho asi na
hnevala moja zdranlivos.
- Som pobren, - epol mi. - Vyuvate pohostinnos
sleny Helenky a jednoducho sa... obierate.
- To preto, e sa vene stravujem v jedlni nho minis
terstva, - odvetil som bezstarostne.
Utrel som si sta servtkou a vetci to privtali s vdy
chom avy.
- koda, e takto vynikajci kuchrsky talent vyjde
navnivo, - tvrdil som a vytavo som hadel na slenu
Helenku.
- Ach, to sa ete nevie, - povedala. - Mono eny preto
tak nerady varia, e mui ich za to len zriedka chvlia. Je to

vek rados vari pre niekoho, kto vie oceni kuchrske

umenie. Naprklad pn Skwarek vychvaoval kad kuchy
u. Aj v Jalte, aj moju. Jemu bolo vetko jedno, o je.
- Pn Skwarek bval v Jalte? - udoval som sa.
- To si mohol dovoli tipendista, ktor pe doktorsk
prcu o rozekrucinoch?
- Azda mal nejak pecilne tipendium, - pripal pn
Dohnal.
Na chvku som sa zamyslel a potom som sa obrtil
k Ludmile:
- M doma premietaku? Me nm premietnu svoje
filmy?
- Veru mm. Prinesiem ju?
- Dfam, e na premietake je zariadenie, ktor umo
uje zastavi film na ubovonom mieste a pozrie si hocik
tor zber?
- Prirodzene.
- Teda bu tak lskav a premietni nm zveren as
filmu, a ke poviem stop", zastav premietaku.
V jedln u Dohnalovcov zastreli okn a pripravili mal
premietacie pltno. Po chvli premietaka zavrala a na
pltne sme uvideli moju cestu k hrobu Lweho. Zastavil
som sa pri ozdobnej tumbe. Kamera teraz robila panora
matick zber cintorna, pomaly posvala oko objektvu po
hroboch, ktor susedili s Lweho tumbou.
- Stop! - skrkol som.
Na pltne sa zastavil nehybn zber bohato vytesanho
nhrobnho kamea.
- Prosm, aby ste si ho dkladne vimli, - upozornil som.
- Nepripomna vm nieo kresba na kameni?
Odpoveou mi bolo mlanie. Zrejme ete nik nepriiel
na stopu, ktor som objavil.
Pristpil som k pltnu a rukou som prikryl polovicu n
hrobnho kamea.

241

- Vidm udsk postavu pod polovicou palmy... Ako na

Kelleyho talizmane! - zvolala Ludmila.
Doplnil som jej postreh.
- Ak jedna polovica vyzer tak ako druh, potom celok
mus by kresbou dvoch udskch postv pod jednou pal
mou. So slenou Helenkou sme sa zhodli na tom, e sym
bolizuj Adama a Evu. Som zvedav, preo s postavy Ada
ma a Evy pod stromom poznania znzornen na
nhrobnom kameni?
- Mem to vysvetli, - ozvala sa slena Helenka. - Ryti
na Adama a Evy symbolizuje meno nebohej, ktor znelo
Chava, o je po hebrejsky Eva.
- Ak sa nemlim, - doplnil ju pn Dohnal, - tto Chava bo
la prvou enou Lweho. Dal jej postavi ndhern tumbu1.
Ukzal som prstom na obraz na pltne.
Na tumbe vidie ete nejak hebrejsk npis. Bolo by ho
treba preta...
- To musme s na cintorn, - vyhlsila slena Helenka.
- Na filme to nie je dos jasn.
Zaali sme svetlo a vypli projektor. Na tvri sleny Helenky som spozoroval vzruenie. Bola cel erven. Aj pn
Dohnal so Smithom boli vemi rozruen...
- Veru tak, pn Tomasz naiel prav stopu, - ivo gesti
kuloval pn Dohnal. - Ponhajme sa na cintorn.
Rchlo sme opustili byt. Museli sme sa ovlda, aby sme
sa nerozbehli. Ale pohad na troch pnov a dve dmy be
iace na star cintorn by predsa musel vzbudi veobecn
zujem okoloidcich.
Krali sme teda pomaly, statone, ako turisti, ktor sa
vybrali prezrie si jednu z pamiatok starej Prahy.
1
Na Starom idovskom cintorne v Prahe sa nachdza aj in nhrobn
kame so symbolickm vyjadrenm mena Eva. Patr manelke Gabrie
la rona Haklicha, ktor zomrela roku 1667.

Bolo po pol piatej popoludn, ke sme voli na cintorn

a chodnkom pomedzi hroby a kamenn tabule sme doli
k tumbe vekho uenca.

- Ak zomriem, prte k mjmu hrobu," - epla Ludmila. - To bo

Tak teda prili. Doniesli dve polovice toho istho taliz
manu, pri hrobe Lweho ich zostavili a akali na zname
nie od mtveho...
- Lene nijak znamenie neprichdzalo, - pochytila ni
Helenka. - Vtedy sa zaali znepokojova a rozhliada do
okola.
Teraz som zachytil ni ja.
- Nepokoj, netrpezlivos, obzeranie sa mgov... to vetko
hdam rabn Lwe predvdal, ke vyberal miesto, kam
ukryje klenoty. Mal prvo domnieva sa, e niektor z m
gov dos rchlo zist, e kresba na talizmane je toton s ry
tinou na susednom nhrobku. Prirodzene iba za predpo
kladu, e rabn u za svojho ivota vedel, kde bude jeho
vlastn hrob.
- Domnievam sa, e poznal miesto, kde bude pochova
n, - ozval sa pn Dohnal. - udia v dvnych asoch, a na
pokon niekedy aj dnes, kupuj si miesto na cintorne u za
ivota. V tomto prpade rabn Lwe iste chcel lea v blz
kosti svojej prvej manelky Chavy.
- Ja si to tie myslm. Mohol predpoklada, e oboch m
gov bude zaujma npis na nhrobku jeho manelky, pre
toe kresba na talizmane a rytina na nhrobku boli rovna
k. Obaja mgovia vedeli po hebrejsky, ve tudovali
kabalu.
Sptavo som pozrel na slenu Helenku. Tie vedela po
hebrejsky, mohla nm preta npis na nhrobku.
- Bchachmat haber tymca even iekara vhamchir ein
Iaer," - slabikovala.
Smith prestupoval z nohy na nohu.

Zbigniew

Nienacki

243

- o znaia tie slov, prosm vs? o znaia? - vyzvedal

sa netrpezlivo.
- Hne, hne, - mrmlala Helenka a lovila v pamti heb
rejsk slov. - U viem. Zna to: Pri studni mdrosti nj
de klenot nesmiernej ceny."
Nastalo ticho. Vetci sme pochopili, e sme u len krik
od odhalenia pravdy. Lene sasne sme boli rozarovan.
Oakvali sme nejak vrazn pokyny, a zatia sme pouli
slov, ktor boli alou zhadou.
Prv sa ozval pn Dohnal a zopakoval vetu z Chavinho
nhrobku:
- Pri studni mdrosti njde klenot nesmiernej ceny."
Tak o, moji mil? Neviem, ako vy, ale ja v tchto slovch ne
nachdzam k k tajomstvu. Treba sa domnieva, e auto
rom tejto peknej mylienky, vyrytej na nhrobku Lweho
manelky, bol sm vek uenec. Cel ivot presedel nad
mdrymi knihami a bol presveden, e mdros je naj
vyia hodnota, to najcennejie. A toto svoje presvedenie
vyjadril na nhrobku.
Pozrel som na riaditea Marczaka. Ten mrkal oami
a namhal si mozog, aby pochopil t pekn mylienku.
Vrhol som pohad na Helenku. Zistil som, e had na
ma. V jej pohade bola ndej, e poviem osi, o vnesie do
veci jasno. Jej dvera mi lichotila, ale bol som rovnako bez
radn ako oni.
Mj mozog pracoval vemi intenzvne. Ctil som chvenie
na celom tele. Tak som reagoval vdy, ke sa mi zdalo, e
som na pravej stope. Sto rz rchlejie ne vo filme mi pre
bleskovali v mysli zlomky nejakch viet, obrazov, postrehov,
asocici...
- Dovote mi porozma, - epol som a priloil som si
ruku na elo, akoby som chcel upokoji alejce mylienky.
- Veru tak, dovote mu porozma, - prikzal riadite
Marczak.

Hundral som si a oni navali toto hundranie so zadra

nm dychom:
- Kelley s Katzom prili k Lwemu, aby ukryl ich spolo
n majetok. Chceli ma zruku, e klenoty nevyd len jed
nmu z nich, e ich prevezm obaja. Bolo to ahk a jedno
duch v prpade, e by obaja prili za ivota Lweho. Ale
mohlo sa sta velio, nik z nich nevedel, ako sa vyvinie ich
osud a kedy sa bud mc spolu prihlsi po svoj poklad.
V tej situcii Lwe musel vybra tak miesto, ktor by oba
ja mgovia vedeli sami njs dokonca aj vtedy, keby on u
neil... Keby vrecko s klenotmi mal ukry kapitn lode,
nejak korzr alebo niekto podobn, nakreslil by mapu
miesta, kde poklad ukryl, naznail by pevninu i ostrov.
Presne by oznail svetov strany, uviedol by na mape orien
tan body a vzdialenos tch bodov od miesta krytu
v stopch. Ale rabn, ako aj Kelley s Katzom, boli ernok
ankmi. Na to treba neustle myslie, lebo o tom iste uva
oval aj Lwe, ke miesto vyberal. Vyptal si od Kelleyho
talizman, vyryl na om symbol mena svojej manelky v s
vislosti s npisom, ktor bol na jej nhrobku. Ten npis
musel nejakm spsobom naznaova miesto, kde poklad
ukryl. Treba ma na mysli, e to boli mgovia, udia, ktor
boli doma v kryptografii2, vyznali sa v zhadnch kabalistickch znakoch, asto pouvali metafory...
- Veru, veru, - kval hlavou Marczak a pozeral na ostat
nch s hrdosou, akoby chcel doda: Ha, to je moja kola
logickho uvaovania, ven!"
A ja som pokraoval v vahch:
- Hoci sa to nezd, Lwe nemohol njs len tak ahko
miesto, kde by klenoty ukryl. Schova ich v nejakom zku
t svojho domu? Nezmysel. Lwe nemohol predvda, kto
po jeho smrti bude vlastni dom a i nov majite dovol
2

kryptografia - psanie tajnm psmom

Zbigniew

Nienacki

245

Kelleymu a Katzovi vojs dnu. Treba teda vyli vetky uza

vret, ako dostupn priestory. Muselo to by miesto, kam
kad me prs bez toho, aby vzbudil u niekoho zujem
alebo podozrenie. Verejn a navtevovan miesto...
- no, no, - prikyvoval Marczak. - Uvaujete sprvne.
- Ak teda vyluovacou metdou vypustme budovy, zos
tan nm nmestia, zhrady, ulice. Zhrady tie meme
vypusti, v nich sa zvykne kopa. Niekto by nhodou mohol
natrafi na poklad. Aj tak eventualitu Lwe musel vzia do
vahy.
- Nmestia a ulice, - tvrdil Marczak, - Len to nm
zostva.
- Pretajme teda ete raz mylienku z Chavinho n
hrobku, - navrhol som. - Pri studni mdrosti njde kle
not nesmiernej ceny." Je to filozofick maxima3. Ale slovo
klenot" v nej je na zamyslenie. My hadme klenoty,
A v tejto vete je re o klenote. Nevmajme si metaforick
formu a chpme tieto slov ako obyajn pokyn. Takto by
obsah tejto vety znel: klenot hadaj pri studni...
- Lene pri akej studni? - vzdychla slena Helenka. - Pri
studni na nejakom nmest alebo ulici, vak?
- no, tu pri cintorne musela by nejak studa, - vy
hlsil som.
- Musela by! - prudko vykrkol pn Dohnal. - idia
predsa mali vo zvyku umva si ruky, ke opustili cintorn
po pohrebnch obradoch. no, no, spomnam si. Niekde
pri starom cintorne som videl studu...
osi nejasne zamrmlal a rozbehol sa smerom k vchodu.
Domnievali sme sa, e sa vybral domov po nejak kniku.
akali sme naho v napt asi tvrhodinku. Vysvetlil
som pnu Smithovi po nemecky smer mojich vah. Zatv
ril sa vemi prekvapene.
3

maxima - morlna zsada

- e by to bolo tak jednoduch? Rabbi Lwe zakopal

vrecko s klenotmi pri starej studni? - udoval sa.
Tieto slov rozhnevali slenu Helenku.
- Jednoduch? - zvolala. - To vbec nebolo jednoduch.
Ve na tto mylienku nikto nepriiel.
Pribehol pn Dohnal. Radostne mval nevekou kni
kou.
- Mm! Mm! - volal zadychan. - Naiel som studu!
Na kresbe z konca osemnsteho storoia, presnejie z roku
1773. Prosm, tu je sprievodca s nadpisom Star idovsk
cintorn v Prahe. Na dvadsiatej tvrtej strane je kresba. Jas
ne vidie vchod zo starho cintorna a pri studni idov,
ako si umvaj ruky. Studu zasypali asi pred sto rokmi,
ke zaviedli vodovod.
Prezrel som si kresbu v sprievodcovi a podal som kniku
slene Helenke.
- Teraz vetko zle len od vs, - poznamenal som
a zdvorilo som sa jej uklonil. - Ak zskate od radov povo
lenie na rozkopanie chodnka na mieste, kde bola studa,
a s pomocou archeolgov sa pohrabete v zemi, azda njde
me Katzov a Kelleyho poklad. Myslm, e nebude treba ko
pa hlboko. Star dlaba je asi zachovan, najviac ak zasy
pali studu a navrch poloili dladice.
Riadite Marczak pyne vyhlsil:
- Vidte, slena, neprili sme do Prahy s przdnymi ru
kami, priviezli sme nvod, kde treba hada poklad.
- A neoddete s przdnymi rukami, - odvetila slena
Helenka.
Ale ja som si nevimol jej slov a nezapsal som si ich do
srdca. Bol som vemi astn. Podarilo sa mi rozlti ta
jomstvo nad tajomstvami".
Konen vysvetlenie prilo rchlejie, ne sme si mys
leli. U na druh de popoludn do uliky Pri starom cin
torne doli dve nkladn aut s provizrnym plotom.

Zbigniew

Nienacki

247

Ohrada zaclonila pred zrakmi zvedavcov miesto, kde ke

dysi bola studa. Okoloidci sa mohli domnieva, e na
tomto mieste sa bude opravova kanalizcia. A zatia za
ohradu vkroil profesor archeolgie so skupinou tuden
tov. Ns tie pustili.
Najprv rozobrali chodnk a presne poda predpokladu
odkryli kamenn skru studne zasypan pieskom. Vkol
studne bola star dlaba, ete z ias neskorho stredoveku.
S vekou pietou a so znalosou veci tudenti vyberali zo
zeme jednotliv kamene. Netrvalo to dlho. Pod tretm ka
meom, hne veda skrue, nali elezn, od hrdze celkom
prerat katuku s drahokamami. Boli tam rubny, zafry,
oply, topsy, achty, akvamarny, granty, smaragdy, ame
tysty, tyrkysy a nyxy. Skuton poklad!
Pn Smith, ktor bol presveden, e tieto klenoty mali
ozdobova stl spojenia", si presne zapsal, koko kameov
ktorho druhu bolo v poklade.
Nadene sme si prezerali drahokamy, ktor potom po
putovali do trezoru Ministerstva kultry. Star dlabu sta
rostlivo uloili na pvodn miesto, prikryli ju chodnkovmi dladicami a odpratali ohradu.
Predstavite eskoslovenskho ministerstva kultry
srdene poakoval riaditeovi Marczakovi a mne za pomoc
pri rozlten tajomstva nad tajomstvami". Pamtm sa, e
som potriasol mnoho rk, medzi nimi aj ruku profesora
a akhosi chlapka, ktor vyzeral na skromnho ttneho
radnka.
Ten chlapk iiel s nami na Pasku, ke sa pn Dohnal
rozhodol pozva ns na slvnostn veeru.
- Nezneuvame vau pohostinnos? - sptal som sa.
- Ale o to vravte? - zvolal pn Dohnal, napodobujc
tl riaditea Marczaka. - Vaka vm moja knika o starej
Prahe bude bohatia o jednu kapitolu. Som vam venm
dlnkom. Nech ije nae priatestvo! - zvolal nahlas.

V ten veer sa v byte Dohnalovcov ozvali radostn v

kriky. Pn Dohnal vetkch astoval vynikajcim vnom.
- koda, e medzi nami nie je magister Skwarek, - spo
menul si v istej chvli pn domu. - Zastnil sa na naom
hadan, dozaista by ho poteil n spech. Je to nadmieru
inteligentn lovek.
Slena Helenka vyprskla smiechom. Vyla z izby a o chv
u sa vrtila s nejakm asopisom v ruke. Bol to zpadonemeck Stern.
- Tu v tomto asopise, ocko, - povedala, - njde vetky
informcie o spolonosti Mensa". Je tu vytlaen aj prij
mac inteligenn test spolu so sprvnym rieenm. Pn
Skwarek vie po nemecky a mono si domyslie, e z asu na
as na svojich cestch v zahrani ta Stern.
- Teda tak je to? - prekvapil sa pn Dohnal. - Chce tm
poveda, e svojou nevednou inteligenciou si z ns vet
kch robil dobr de?
- Nie zo vetkch, ocko. Zo ma nie. Ja toti tie tam
Stern.
- Teba neprekabtil? - zaudovala sa Ludmila. - Len si sa
tvrila, e si nesmierne naden jeho inteligenciou?
- Tvrila som sa, - vazoslvne sa usmiala slena He
lenka, - lebo sa mi zd, e takisto ako pn Tomasz mm
v sebe... detektvny talent. Ke som sa presvedila, e inte
ligennm testom si z ns Skwarek uahuje, bola som zve
dav, o o mu vlastne ide. Rozhodla som sa tvri, e vet
ko, o hovor a o rob, ma nadchna.
Pn Dohnal bezradne rozloil ruky.
- Ve tak vynikajco rozltil zhadu talizmanu!
- Ve prve! To bolo vemi podozriv, ocko, - rozosmia
la sa slena Helenka. - Hne som si pomyslela, e sa s tou
to vecou u musel predtm stretn. A ke je to tak, azda
mohol ma osi spolon s vlmanm v Zlatej ulike. A usi
lovala som sa zariadi vetko tak, aby polovica Kelleyho ta-

Zbigniew

Nienacki

249

lizmanu, t prav, originlna polovica, nedostala sa nikdy

do jeho rk.
- No ako vid, Helenka, tvoje podozrenie bolo neopod
statnen, - poznamenal pn Dohnal. - Magister Skwarek
sa vbec nezaujmal o konen rozltenie tajomstva nad
tajomstvami" a nevrtil sa s nami do Prahy.
- Ale vrti sa, ocko. Vrti, - jedovato sa zakerila slena
Helenka.
Vtom riadite Marczak vstal a vyhlsil:
- Slena Helenka nem pravdu. V tejto chvli prezrdzam
sluobn tajomstvo, ale medzi vami to hdam smiem uro
bi. Teda, magister Skwarek bude zadran na hraniciach
pre paovanie ikon. Vyetrovanie, ktor sme viedli, nm po
skytlo dos dkazov, e bol v spojen s bandou paerkov
a pravdepodobne bude chcie vo svojom fiate prepaova
ikony, ktor ukradli Sekundusovi. Ktovie, i v tejto chvli
nie je u vo vyetrovacej vzbe. Tak teda na zver: magister
Skwarek sa u sem nevrti.
V tom okamihu sa ozvalo pri dverch ostr cenganie.
Protaz, ktor pre svoj obrovsk vzrast musel zosta v kpe
ni, hlasno zatekal. Ludmila vybehla otvori, a tu sa pred
ns postavil magister Franciszek Skwarek.
- Dobr de, ven, - radostne ns pozdravil. - Priamo
z cesty som si dovolil vs navtvi, aby som vm oznmil,
e u som v Prahe.
Hadeli sme naho ako na zjavenie. Riadite Marczak
predvdal, e bude zatknut. e by bol nevinn?
Ako prvmu sa vrtila re pnu Dohnalovi. Vstal od sto
la a privtal Skwarka. irokm gestom ho pozval medzi ns.
- Nali sme klenoty Kelleyho a Katza, - vykladal. - A pri
tejto prleitosti sme si trocha posedeli.
- Blahoelm, - uklal sa vetkm magister Skwarek. naozaj ma vemi te, e sa slene Helenke podaril tak
ndhern objav.

- Nie mne, ale pnu Tomaszovi, - poznamenala pekn

eka. - On rozltil tajomstvo. Pokia ide o ma, mem
pyne vyhlsi, e som urobila in objav, napokon, tie d
leit.
- Ehm, - zahmkal Marczak, ktor sa u prebral z prekva
penia. Aby zahladil svoje predchdzajce rozpaky, chytil po
hr vna, vstal a navrhol:
- Pripime si na objav sleny Helenky.
- Na zdravie! - vykrkol som.
Ludmila sa skepticky usmiala.
- Som zvedav, o je to za objav...
Lene jej slov zanikli vo veobecnej vrave. Pn Dohnal po
esky a pn Smith po nemecky striedavo vykladali Skwarkovi, ako sme nali kryt s pokladom. Skwarek jedol za troch,
pokyvoval hlavou a podchvou sa nahlas nadchnal. Len ria
dite Marczak naho gnil a as od asu vrhol na ma spta
v pohad. Ve predsa ja som mu vsugeroval, e po naom
odchode do Prahy sa Skwarek rozhodne prepaova ikony do
eskoslovenska a neskr alej do Viedne, mono v aute pna
Smitha. Ale mohol som sa zmli. Omylov sa dopal aj
Sherlock Holmes, najv detektv vetkch ias.
Zrazu ma jemne poklepal po pleci chlapk vyzerajci na
skromnho ttneho radnka.
- Mohli by ste svojho psa vypusti z kpene na chodbu?
- poiadal ma eptom.
Kvol som na Ludmilu a zopakoval som jej chlapkovu
prosbu. Ludmila vyla z jedlne a po chvli sa vrtila. Sta
rostlivo za sebou zavrela dvere, o znamenalo, e Protaz je
na chodbe.
Vtedy chlapk kvnutm hlavy dal slene Helenke tak
mer nebadaten znamenie.
Pekn eka, prekrikujc hlasit rozhovor Skwarka s jej
otcom a Smithom, zvolala:
- Vy naozaj nie ste zvedav na mj objav?

Zbigniew

Nienacki

251

Vetci stchli.
- Prosm, prosm, prezrate nm ho, - prosebne zopl
ruky magister Skwarek.
Helenka vstala, prela do druhej izby a vrtila sa k nm
s udovm oltrikom v ruke.
- Viete, o som objavila v tomto dare od pna Skwarka?
- sptala sa.
Rchlym pohybom odsunula mal dotiku zo zadnej
asti oltrika a zo ikovne urobenho krytu vybrala mal
strieborn ikonu. T, o ukradli Sekundusovi. Zo estnste
ho storoia.
Zmeraveli sme, tum tak sa tomu vrav.
Skwarek vyskoil zo stoliky.
- Ja s tm nemm ni spolon! - zvreskol.
- Naozaj? - ironicky sa ho sptala slena Helenka. - Ve
je to dar od vs.
Skwarek sa vrhol k dverm jedlne.
- Stoj! Stoj! - vykrkol skromn chlapk. Ale Skwarek u
otvoril dvere. A zostal st ako vrasten do zeme, lebo pred
sebou zazrel zrivo vriacu papuu mojej dogy.
Prudko pribuchol dvere a oprel sa o ne, akoby sa bl, e
Protaz labami stla kuku a dostane sa do jedlne.
- Prosm, pristpte bliie, - rozkzal skromn mu a vy
kroil smerom ku Skwarkovi. - Som prslunk eskoslo
venskej polcie. Ste zatknut. Prosm, sadnite si a pokajte
na sluobn vozidlo.
Chytil Skwarka za plece a posadil ho na stoliku. Potom
pristpil k telefnu.
Skwarek zvesil hlavu a na nikoho z ns ani nepozrel.
Nm tie nebolo mil hadie naho. Sedeli sme pri stole
strojene a mlky. Toto mlanie sa Skwarkovi zdalo horie
ne nadvky alebo ironick poznmky.
- o tak mlte?! - skrkol po chvli. - Myslte si, e sa po
lcii podar nieo mi dokza? Pravdae, ja som dal slene

Helenke udov oltrik, ale to azda on, - ukzal na ma, vloil do oltrika ikonu, aby ma mohol obvini.
Mykol som plecami, tak nezmyseln boli jeho slov.
- Nastraili ste na ma pascu! - znova vykrkol Skwarek
a nenvistne na ma zagnil.
- Mlite sa, - ozvala sa Helenka. - To som ja pripravila
tto pascu a pozvala som policajnho dstojnka. Vedela
som, e prdete do Prahy a navtvite ns, aby ste pri vhod
nej prleitosti vybrali ikonu z oltrika. Pripravila som to
vetko v naom byte, aby som dokzala, e nie som tak
hlupaa, za ak ste ma povaovali.
- Ja som si vs vdy vysoko cenil! - horlivo ju uisoval
Skwarek.
- To je lo. Pn Tomasz aspo neskrval, e sa mu pim
ako ena. Ale vy? Predstierali ste nadenie nad mojimi ve
domosami, inteligenciou, ale v podstate ste vo mne videli
len sprostau, od ktorej ste chceli vytiahnu polovicu Kelleyho talizmanu, ke sa vm ju nepodarilo ukradn. A po
tom, zneuili ste ma na prepaovanie ikony cez hranice.
- S paovanm nemm ni spolon! - vykrkol Skwarek.
- O tom sa presvedme, ke vs skonfrontujeme so
Zdekom Blhom, - zamieal sa do rozhovoru policajn
dstojnk.
Zauli sme zvonek. Skwarek sa strhol a vyskoil zo sto
liky, lebo si myslel, e dolo policajn auto. Ale bol to iba
doruovate telegramov.

- Telegram z Poska pre pna Tomasza, - oznmila Ludmila, ke

Podala mi telegram. Hodil som na okom a nahlas som
pretal:
Podozrenie potvrden. Na fotografich spoznali Franka
Gnata. Je zatknut.
Baka

Zbigniew

Nienacki

253

- Tak o vy na to? - sptal som sa Skwarka. - Franek

Gnat povie, pre koho kupoval ikony a kto ich potom pao
val cez hranice. Vysvetl sa aj udalos u Pkijaca. A k Sekundusovi sa vlmali obaja bratia, vak?
- Nemm s tm ni spolon. V tom ase som bol v Pra
he, - odvrkol Skwarek.
- Nik vs neobviuje z vlmania. Ale vy ste kpili ukrad
nut ikonu, - tvrdil som. - A mali ste v mysle prepaova
ju do Viedne.
Znova sa ozvalo cenganie. Zaviedol som Prota do kpe
ne a Ludmila vpustila prslunkov polcie. Skwarek iel
s nimi vemi poslune, mono dokonca aj astn, e nm
u nemus dlhie hadie do o.
- Tak hotovo... - zahundral si popod fzy Marczak.
Vimli sme si, e policajn dstojnk, ktor Skwarka za
tkol, zostal v byte.
- Azda ete nie je vetko vysvetlen? - sptal sa ho pn
Dohnal.
- Veru nie, - prikvol dstojnk. - Ete nie je vetko jas
n. Ale dfam, e ist nejasnosti nm vysvetl pn Smith.
- Ja? - rozhoril sa n rozekrucin.
- no, vy. Kde to chcete urobi? Tu, alebo u ns na
polcii?
- Nemm ni spolon s krdeou a paovanm ikon, chladne vyhlsil pn Smith.
- Z toho vs nik neobviuje. Prosme vs len o vysvetle
nie, ako sa zaala vaa znmos s Franciszkom Skwarkom...

ZAKONENIE

Kedy a kde som zaal Skwarka upodozrieva, e je v tes

nom spojen s paovanm ikon?
Bol mi podozriv u vtedy, ke tak strane ahko, za krt
ku chvku vysvetlil tajomstvo polovice talizmanu? i ete
skr - ke sa vychvaoval, e sa mieni sta lenom spolo
nosti Mensa", a ukzal nm inteligenn test?
Priznm sa, e vtedy ete nevzbudil moju nedveru. Le
bo - na rozdiel od sleny Helenky - netal som lnok
v Sterne. Okrem toho nepatrm medz namyslencov a po
znm vea inteligentnejch ud, ne som ja. Preto som mal
prvo domnieva sa, e takm jedincom je aj Skwarek. Aj
ke som k nemu pocioval antipatiu, potlal som ju v se
be, lebo som si myslel, e je to z mojej strany iarlivos.
Skwarek bol toti kraj ne ja a zskaval si nklonnos pek
nej sleny Helenky.

Len ke z Lweho nhrobku zmizol modr lstok Zdeka Blhu a

pn Smith, zaal som si pomaly opravova svoj nzor na
Skwarka. Vetko toti nasvedovalo tomu, e Blha psal
Rbertovi, ktorho poznal a s ktorm sa u niekoko rz
stretol. Smith nemohol by Rbertom, lebo na stretnutie
priiel s poznvacm znakom, a Blha sa tie dostavil v pre
strojen, aby mu podstril falzifikt talizmanu. Inmi slova
mi, Rbert chcel, aby sme si mysleli, e Rbertom je Smith.
Bolo mi jasn, e Rbert vedel, e sme sa dozvedeli obsah
sprvy na lstku a objavili tajn schrnku".
Akm spsobom vak Rbert zskal tto informciu? Vo
chvli, ke som s Ludmilou tal list, na cintorne nebol nik.
Ovea neskr ta prila slena Helenka, za ou Skwarek, sku-

Zbigniew

Nienacki

255

pina talianskych turistov a nakoniec pn Smith. Zrazu sme

zistili, e lstok zmizol. Iba Ludmilin vkrik mohol prezra
di, e poznme obsah modrho lstka.
Kto poul ten vkrik? Helenka, Skwarek a Smith. Slenu
Helenku som vylil hne, neskr som prestal upodozrie
va aj Smitha. Zostal teda len Skwarek.
On si hdam tie uvedomil, akmu nebezpeenstvu sa
vydval, ke vzal lstok takmer pred naimi oami. Pocho
pil, e o lstku vieme a pravdepodobne poznme aj jeho ob
sah. o mohol urobi v tejto situcii? Upozorni Blhu a od
vola termn stretnutia na Hradanoch? Alebo neprs na
toto stretnutie? Lene prve toto by v ns mohlo vzbudi po
dozrenie, e Rbert vie o naej nvteve cintorna a o tom,
e poznme obsah lstka. Do vahy prichdzali iba dve oso
by: on a Smith. Navtvil preto Blhu, odvolal schdzku
s nm a na stretnutie s pnom Smithom na urenom mies
te a v urenom ase poslal Blhu. lo mu o to, aby podo
zrenie padlo iba na Smitha. Nepredpokladal, e po kpe fal
zifiktu Smith prde na Pasku a rozpovie nm o svojom
dobrodrustve.
Je as primne vyhlsi: nejestvovala nijak banda paer
kov. Paovala iba jedna osoba - magister Franciszek Skwarek.
Presnejie - nijak magister a vbec nijak historik. Skwarek
mal iba stredokolsk vzdelanie a niekoko rokov pracoval
ako zsobova v jednom varavskom stavebnom drustve.
Nestal sa paerkom hne. Lebo nik sa nenarod zloincom.
Pred tromi rokmi sa Franciszek Skwarek vybral navtvi
svoju tetu, ktor bola vo Viedni gazdinou u Smithovcov, ma
jiteov vekho klenotnctva. Od nej sa Skwarek dozvedel
o udctvach jej panej, ktor aj s manelom patrila do Brat
stva rozekrucinov. Od svojej tety sa Skwarek dopoul aj
o akostiach, ktor mal pn Smith pre ambcie svojej man
elky. A Franciszek Skwarek sa rozhodol, e mu pome.
Prirodzene, nie zadarmo.

Pretal si niekoko knh o rozekrucinoch, zadovil si

vo Viedni viacer brory o okultizme. Bol inteligentn, to
mu treba prizna. Zakrtko napsal pre pna Smitha tdiu
s nzvom Prspevok k innosti rozekrucinov, ie o Edwardovi Kelleym a Johnovi Deem, ako aj o ich kritovej
guli". Tto tdia vyla pod Smithovm menom. ia, na
priek tomu Smith nezskal nijak funkciu v Bratstve ro
zekrucinov. Ale Skwarek dostal od Smitha honorr, za kto
r si kpil hondu.
Po nvrate do Poska si Skwarek jednho da pretal roz
hovor so Sekundusom. V tom rozhovore bola spomenut aj
knika Davida Katza O vlastnostiach drahch kameov".
A zrazu sa v Skwarkovej hlave zrodil skvel - poda jeho
chpania - npad, ktor by mu pomohol znova vytiahnu
od Smitha nejak peniaze: Zska tak kniku, zaviez ju
Smithovi a navrhn mu, aby predval klenoty vybran
poda astrologickho horoskopu zkaznkov. Smith na tom
zarob a odmen autora tejto mylienky.
Lene ako zska kniku Davida Katza? Kpi ju od Sekundusa? Nezmysel, nepred ju. Zostvala iba jedna cesta:
krde.
Skwarek sa na svojej honde vybral do Zagrza, navtvil
Sekundusov domek, zistil, kde knika le. Presvedil sa,
e dom je slabo zabezpeen a krde sa d ahko uskuto
ni. Tak sa to napokon aj stalo. Ale km to urobil, niekoko
dn kril po bieszczadskch cestch, aby preskmal situ
ciu a sasne si vytvoril alibi, e tu bol ako turista. Takto pri
iel aj ku Gnatovmu stnku v Cisnej.
Franciszek Gnat, ktor mal len obyajn ojazden mo
torku, bol Skwarkovou hondou naden. Ve oe, dmon
motorizcie drieme v takmer kadom mladom loveku.
Pane," prihovoril sa Skwarkovi, mm pre vs osi fajnov,
ikonu, ktor som kpil od jednho znmeho. Mem vm
ich zadovi ete niekoko, a vy mi za to dte hondu."

Zbigniew

Nienacki

257

Tak sa aj stalo. Do Viedne Skwarek odcestoval u bez

hondy, ale zato s ukradnutou knikou Davida Katza a s prepaovanou ikonou, ktor potom predal s vekm ziskom.
Znan sumu dostal Skwarek aj za ukradnut Katzovu
kniku. ia, Skwarkova mylienka predva klenoty poda
zkaznkovho horoskopu Smitha akosi nenadchla a Skwa
rek nedostal nijak odmenu. Lene Skwarek bol pri chuti,
kpil si vo Viedni fiat, mal v plne zska viu sumu pe
az a v budcnosti sa pusti do vch akci.
Odvtedy sa mu dva razy podarilo prepaova do Viedne
star ikony, ktor kpil od oboch mladch Gnatovcov. Aj
u nich s jedlom rstla chu. Jeden z bratov hondu u mal,
chcel ju ma aj druh.
Nebudem opisova, ako Skwarek ikony paoval. Jeden
spsob som opsal - upozorujem, e u je nani, colnci
o om dobre vedia. Vrme sa teda k naej zleitosti.
as sa mal, riedlo nadobdania ikon vyschlo. Franek
Gnat oznmil Skwarkovi, e alie ikony sa mu nepodarilo
nikde kpi. A Skwarek si u zvykol ma stle vea peaz
a vies nkladn ivot. Znova si spomenul na pna Smitha.
Najm vtedy, ke viezol do Viedne posledn ikonu, ktor
kpil. V Prahe pravdepodobne z nudy navtvil Zlat uli
ku, spomenul si na svoju vedeck tdiu" o Kelleym
a Deem a navtvil alchymistick dielu zriaden v jednom
malebnom domeku. Jeho pozornos vzbudila polovica Kelleyho talizmanu.
Skwarek nebol nadmieru inteligentn. Ale predsa bol
bystr, to sa ned poprie. Smith si dal preloi Katzovu
kniku do neminy. Skwarek presne poznal jej obsah. Vedel
o Katzovom vysvetlen dvoch polovc talizmanu a stola
spojenia".
Ukryt poklad? Nie, tak veci Skwarka nezaujmali. Ale
uvaoval, koko by mu pn Smith ponkol za polovicu Kelleyho talizmanu - ozajstn relikviu rozekrucinov. Ak s-

asn predseda Bratstva rozekrucinov dosiahol tto funk

ciu len preto, e sa poksil o krde slvnej kritovej gule
z Britskho mzea, tak pn Smith iste zska funkciu sekre
tra, ke zadovi Kelleyho talizman z mzea v Zlatej uli
ke v Prahe. Jasn, e to nemus urobi vlastnmi rukami.
Skwarek zostal v Prahe a poslal list pnu Smithovi. Od
pove prila obratom: Zadov talizman!" Potom Smith
pricestoval do Prahy, aby to vo Viedni vyzeralo, e sa vlmal
osobne, ie riskoval pre dobro rozekrucinov.
Skwarek nemal peniaze na pobyt v Prahe a na zaplatenie
vlamaa, ktorho naiel v osobe Zdeka Blhu. A tak predal
ikonu. Blha sa do mzea vlmal, chytili ho pritom a taliz
man zostal v mzeu. Pn Smith u bol na ceste do Prahy.
o zostalo Skwarkovi? Zaliea sa peknej kustdke m
zea v Zlatej ulike. Vaka nej sa dostal ku Kelleyho taliz
manu, prezrel si ho, odkreslil a prikzal Blhovi urobi fal
zifikt, ktor chcel podstri Smithovi.
Tak vyzerala situcia, ke som sa v Prahe zjavil ja, privo
lan sprvou pna Dohnala, e v staroitnostiach na Vclavskom nmest ponkli na predaj ikonu.
al priebeh udalost u poznte, vak?
Lene ist podrobnosti treba ete vysvetli.
Ke Skwarek odiiel s poslednou ikonou, Gnatovcom
prilo to, e u viac od neho nezarobia. Kee nemohli
kpi alie ikony, rozhodli sa vlma k Sekundusovi. Mo
no ich na to naviedol Skwarek, kee im nechal svoju
prask adresu a akal na sprvu od nich.
Zaifrovan sprva dola. Vtedy Skwarek, ktor u nemal
o paova do Viedne, lebo ikonu predal v Prahe, navrhol
vpravu do Leska. Slena Helenka a pn Smith sa ta mali
vybra po druh polovicu talizmanu a on, Skwarek - po
ukradnut ikony. Dozaista ete v Prahe v Skwarkovej hlave
skrsla mylienka, akm spsobom prepaova ikonu cez
posk hranice, teda v dare pre slenu Helenku. Iste mu ani

Zbigniew

Nienacki

259

na um nezilo, e ikonu prepauje niekto in, ktosi celkom

mimo podozrenia, ie prve ja.
Bol tu aj druh dvod pre nvtevu Leska. V Pardubiciach
vyrobili dve polovice talizmanu. Jednu Smith kpil v Prahe,
druh mu bolo treba preda v Lesku. Skwarkovi jednostaj
nedali spa klenotnkove peniaze.
Na tomto pozad sa d pochopi aj udalos u Pkijaca.
Vyetrovanie tejto zleitosti ete nebolo uzavret, ne
mm teda nijak dkazy, aby som mohol tvrdi, e Pkijaniec sa zastnil aj na vlman k Sekundusovi a na kr
dei ikon.
Pravdepodobne ho Skwarek zatiahol do akcie len raz, aj
to nhodne.
Skwarek vedel, e pn Smith, pouen praskou skse
nosou, nenalet tak ahko na kpu druhej polovice taliz
manu v obave pred alm podvodom. Bolo teda treba
Smitha presvedi, e druh polovica je originlna. A prve
my: slena Helenka, ja, pn Dohnal a Marczak - mali sme
Smithovi da istotu tm, e si talizman prezrieme v Pkijacovej chalupe. Za scnu s njdenm talizmanu v katuli
s haraburdm sbil Skwarek Pkijacovi poriadnu sumu
peaz. Akch? Prirodzene, Smithovch.
Za pomoci Gnatovcov, ktor boli ukryt v chalupe, bolo
stretnutie zrerovan tak, e keby si ktokovek z ns chcel
dkladnejie talizman prezrie, svetlo malo zhasn a taliz
man zmizn. Kto ho ukryl? Pravdae, sm Pkijaniec. Ne
dolo k nijakej krdei, mil moji. Za tmy nik nevoiel do
chalupy, ani neuiel s talizmanom. Gnatovci znova zaali
svetlo a uli. Odhalil ich Protaz, ale ako viete, jeden z nich
napriek tomu vylkal od Smitha sto dolrov. Lebo, ako sa
priznal sm Smith, bol vaka nm presveden, e kupuje
prav polovicu.
o ete doda? Aha, druh ikonu ukradnut Sekunduso
vi nala polcia na pjde nad stajou Gnatovcov. Ke sme

tam nedobrovone sedeli, mali sme ju takmer na dosah ru

ky. Ale kto to mohol vedie?
Teraz, ke u poznte cel histriu, hdam uznte, e
som dobre spjal ist fakty, jednostaj som iel po pravej sto
pe, ke som dval do svislosti tak rznorod prpady,
ako paovanie ikon, krde Katzovej kniky v Zagrzi a vl
manie do mzea v Zlatej ulike. Treba vak podiarknu, e
som mal do inenia s nezvyajne ikovnm protivnkom.
Hoci som ho upodozrieval, nemal som proti nemu nijak
dkazy. Dokonca uvaujem, o by sa bolo stalo, keby slena
Helenka nebola objavila ikonu v drevenom oltriku, ktor
jej Skwarek daroval?
Myslm, e potom by ten uzol museli roza bratia Gnatovci. Skutonos, e oni kupovali ikony, ktor sa potom pa
ovali za hranice, by staila na zatknutie a domov pre
hliadku. T by odhalila v dome Gnatovcov druh
z ukradnutch ikon. Na tomto zklade by sa bratia iste pri
znali k vine a neetrili by ani Skwarka. Lene Skwarkovi by
sa mono podarilo vybra ikonu schovan v oltriku u Dohnalovcov a ktovie, i by u s ou nesedel na drabe ume
leckch diel vo Viedni.
- Som vm vemi van, - povedal som slene Helenke,
ke sme sa v Prahe lili. - Odhalenie Skwarka a jeho za
dranie vo vaom byte bol ozajstn majstrovsk ksok, kto
r zaskoil dokonca aj ma, hoci som zvyknut na velijak
prekvapenia. Povedzte mi, slena Helenka, odkedy ste ve
deli, e v drevenom oltriku je ukryt ukradnut ikona?
- Domyslela som si to na hranici. Pamtte sa, e vtedy
som sa rozosmiala, lebo mi zilo na um, e keby som ja bo
la paerkou ikon, tajne by som ich prevala prve vo va
om aute. Spomenula som si na oltrik, ktor som viezla
v kufri. Ke mi ho Skwarek venoval, ani som si ho poriad
ne neprezrela, lebo sa mi videl kared. Ale nepatrilo sa ne
prija ho.

Zbigniew

Nienacki

261

Pokval som hlavou a primne som utoval:

- Niet pochb, e vlastne ja som prepaoval ukradnut
ikonu. Oltrik sa mi tie nepil, a tak som mu tie ako vy
nevenoval pozornos. Mm dojem, e aj toto Skwarek pred
vdal. Keby vm bol venoval nieo pekn, boli by sme si to
pozorne prezreli a ksok s ukrytm ikony by sa mu nebol
tak ahko podaril... No o, chytili ste pchatea paovania
ikon, a to bol cie mjho prchodu do Prahy.
Slena Helenka sa koketne usmiala:
- Vy ste nali poklad Kelleyho a Katza, hoci som to mala
urobi ja. Namiesto toho som vm pomohla pri odhalen
paerka. Povedala som vm, e neoddete z Prahy s przd
nymi rukami. Teraz sme kvit, vak?
- no, - priznal som a bozkal som slene Helenke ruku,
o tto vyznvaka emancipanho hnutia nemala vemi
rada.
Ale nevytrhla si ruku. Posmelen som jej pobozkal ruku
ete raz. A potom som sa sptal s ndejou v hlase:
- Azda sa vo vs nieo zmenilo? Prestvate bojova za
ozajstn oslobodenie ien?
ibalsky murkla jednm okom.
- Pn Tomasz, naozaj s v naich krajinch eny a tak
mi otrokyami muov?
Po tchto slovch som sa poriadne nadchol a odvil
som sa poveda:
- Pozvam vs do Poska na ozajstn dovolenku. V au
guste, k moru. Budeme sa kpa, opaova a diskutova
o emancipcii ien.
Pozrela mi do o.
- Do augusta je ete trocha asu. Ktovie, i neprijmem
v nvrh...
Tak sa skonilo moje dobrodrustvo v Prahe. Rozlil
som sa so Smithom, ktor odiiel do Viedne s informcia
mi o drahokamoch potrebnch k stolu spojenia". Mono

teraz, ako sekretr Bratstva rozekrucinov, spolu so svojou

manelkou Emmou vyvolva duchov. Srdene som poboz
kal Ludmilu, objal pna Dohnala. Nikdy nezabudnem na
ich pohostinnos.
Vo Varave som v schrnke naiel list z Indie od doktora W.
Veaven pn Tomasz!
Vemi ma te, e ste prijali Prota. Je to mil psk a iste
v om zskate oddanho a vernho priatea. utujem, e
sme sa nestretli pred mojm odchodom, preto a teraz Vs
mem informova, e Prota vychoval a vycviil znmy kro
tite zvierat, ktor zahynul pri havrii auta. Vie vynikajco
bojova s inmi zvieratami, take by Vm mohol robi ob
rovsk sluby ako stopovac alebo obrann pes. Vye roka m ete len tri roky - nadchnal ud nezvyajnmi vyst
peniami v arnach, sta mu da akkovek vec a hne nj
de jej majitea aj v najvom dave. Ovlda desiatky veli
jakch kskov, dokonca ani neviem o vetkch jeho
schopnostiach, ale Vm sa iste podar zisti ich pri kado
dennom styku.
elm Vm vea radosti z Prota a srdene Vs pozdravujem
W.

Protaz leal na pohovke a nahlas zval.

- Tak si ty psek... - zahundral som, hadiac naho
s novm zujmom.
Zrazu Protaz zastrihal uami a potichu zavral. A hne
nato som zaul zvonek pri dverch. Po chvli sa v mojom
byte zjavil vemi udn chlapk, ktor mi vyrozprval vemi
udn prbeh...

VSLOVNOS
A

Bieszczady
Cisna
Dee, John
Franciszek
Fludd, Robert
Gry Sone
Hoczew
Chryszczata
Jzef
Kelley, Edward
Nowy Scz
Pogrzania
Pkijaniec
Przysietnica
Rosenkreutz
Rzeszw
Tomasz
Szklarska Porba
Schubert
Ustrzyki Grne
Zagrze
Zdzich

CUDZCH

NZVOV

bieady
isna
d, don
franiek
flad, robrt
gury suone
hoev
chryata
juzef
kely, edvord
novy son
poguania
pukijaec
pyetnica
roznkrojc
euv
toma
karska porenba
ubrt
ustiki gurne
zague
zdich

MIEN

Km som po strkovi nezdedil nezvyajn auto,

ktor zaprinilo, e ma zaali vola pn Tragik,
tudoval som dejiny umenia. U vtedy sa u ma
prejavili detektvne schopnosti. Po skonen tdia
ma zamestnali na Ministerstve kultry a umenia
ako pecilneho detektva. Mojou lohou bolo
predovetkm vyhadvanie cennch umeleckch
diel a boj proti ich falovateom. Niektor zaujma
vejie prbehy z tch ias som opsal v cykle
poviedok o pnu Tragikovi.
V alom prbehu obbenho pna Tragika sa
dostaneme do Prahy, kde n hrdina sleduje
innos zlodejov a paerkov vzcnych ikon
z vchodnej asti Poska. Natraf pritom na aliu
zhadu - stratu pokladu dvoch alchymistov spred
mnohch stro - z ias cisra Rudolfa II.
Aj v tomto prbehu mu pomhaj rozlti zhady
jeho mlad priatelia - Baka, ktorho poznme u
z predchdzajcich prbehov, ale aj Ludmila, dcra
Tragikovho praskho priatea. Podar sa odhali
tajomstvo nad tajomstvami" skr, ne to urobia
zloinci? Dozviete sa to v tomto napnavom
prbehu s mnostvom poznatkov o umen
a praskch historickch pamiatkach.

Pripravujeme:
PN TRAGIK A WINNETOU

www.ikar.sk