2

Zbigniew Nienacki Pierwsza przygoda pana Samochodzika Copyright by Zbigniew Nienacki (dediia) Translation 2005 by Peter ako Cover design 2005 by Viera Fabianov Slovak edition 2005 by Ikar

Z poskho originlu Pierwsza przygoda pana Samochodzika (Oficyna Wydawnicza Warmia" s.c, Olsztyn 1996) preloil Peter ako. Redigovala Elena Rakov. Oblku navrhla Viera Fabianov. Technick redaktorka Elena Benkov. Vydalo vydavatestvo Ikar, a. s., Bratislava v roku 2005 ako svoju 1874. publikciu. Zalomenie do strn ITEM, spol. s r. o., Bratislava. Vytlaili Tlaiarne BB, spol. s r. o., Bansk Bystrica.

ISBN 80-551-0902-8

PRV

KAPITOLA

Tajupln list z knihy Zhadn Albazin Zaiatok hadania Oznam Pea sibrskej pevnosti udn lesnk Poklad pirta Kidda Albazinsk zlato Amur Povolenie na dovoz leva

Prinou vetkho bol mal vytlaen lstok, ktor som v aprli 1960 naiel na dlke vo svojej izbe. Upratovaka z drustva istota" mi rno umyla podlahu a poiadala ma, aby som jej dal noviny, ktor by mohla rozostla na vydrhnut parkety. Noviny som vak doma nemal. Vybral som sa preto do skladu zbernch surovn a kpil som tam balk starch novn, ktor som porozkladal po dlke. Veer, ke som si sadol pracova k psaciemu stolu, dlka vyzerala ako modern maliarska kompozcia z bielych geometrickch tvarov. Najviac bolo vekch obdnikov Timesov a Izvest, ale nechbali ani nevek plachty regionlnych dennkov, na ktorch bol tu i tam ps ervench titulkov. Do oka mi padol malik obdnik - vytrhnut list z knihy. Leal hne veda psacieho stola a stle som ho mal pred oami. Znepokojovalo ma, e je tam, lebo od tlej mladosti mi vtepovali ctu ku knihm. oraz aie som sa sstreoval na prcu. Prve som psal lnok o lske ku knihm, a ten poliapan list sa mi videl ako iv tvor, ktor popiera moje slov. Preto som sa konene zohol, zdvihol ho a sfkol z neho prach.

Zistil som, e je vytrhnut z ruskej knihy. Pretal som prv vetu: 24. marca 1684 dostali v Albazine list s vzvou nskeho cisra, aby sa vzdali, napsan po mandusky, mongolsky a posky. Po posky? Rchlo som tal alej. Ale nasledujce vety neprinali vysvetlenie. Obsahovali iba strun sprvu, e obyvatelia Albazinu sa zaali pripravova na obranu. 4. jna 1685 sa priblili k Albazinu prv oddiely nskeho vojska. Potom po pevnine pritiahla obrovsk armda: 10 000 jazdcov, 100 ahkch kannov a 50 akch diel. Po rieke priplvalo 100 vekch lod a na kadej z nich bolo 50 vojakov. 11. jna 1685 velite nskeho vojska ete raz vyzval obrancov Albazinu, aby sa vzdali. A tu sa list konil. A hoci som ho vea rz obracal v ruke a znova tal - nedozvedel som sa ni viac ne to, o na om bolo vytlaen. Ak bol al osud obrancov Albazinu? Kde sa nachdzal ten Albazin a preo nska vrchnos psala jeho obrancom po posky? Nevek list knihy s slami strn 41 a 42 mlal. Na druh de som znova iel do toho skladu zbernch surovn a takmer pol da som pretriasal rzne papiere, star noviny a nepotrebn kniky. Hadal som t, z ktorej bol vytrhnut list. Bola to zbyton nmaha. Ni som nenaiel. A podnes, hoci odvtedy preiel dlh as - precestoval som vek diaky a zail som desiatky prbehov - podnes vak neviem, z akej knihy pochdzal ten list, ktor som zdvihol z dlky vo svojej izbe.

Ale hdam nie je najdleitejie, ak tvar a farbu mal kamienok, ktor zaprinil lavnu.

Namhal som pam, skal som hada v seriznych historickch dielach. Nikde som vak nenatrafil na sprvu, e by v druhej polovici XVII. storoia Posko viedlo vojnu s nou, alebo e by sa na vojne s anmi zastnili Poliaci. Ani jedna z knh, ktor som mal v rukch, neuvdzala ani nzov Albazin. A predsa bolo jasne napsan: 24. marca 1684 dostali v Albazine list s vzvou nskeho cisra, aby sa vzdali, napsan po mandusky, mongolsky a posky." Azda ten vraz - posky - vznikol tlaovou chybou?" uvaoval som v mrnom sil vysvetli si t zhadu. Keby som vedel aspo, kde le ten Albazin!... Ale ani o tom tam nebola najmenia zmienka. K Albazinu prilo po pevnine 10 000 bojovnkov, po rieke zasa priplvalo 100 vekch lod. Albazin teda leal pri nejakej rieke. ia, nzov rieky bol pre ma neznmou. na, Mandusko, Mongolsko - s to krajiny, ktor navzjom susedia. udne a cudzo znie slovo Albazin". Azda to znamen, e Albazin treba hada a niekde tam na alekom vchode? Ale preo ania psali do albazinskej pevnosti nielen po mongolsky a mandusky, ale aj po posky? To bol problm pre serizneho vedca, a nie pre tudenta dejn umenia, ktor si privyrbal k tipendiu polovinm vzkom v redakcii asopisu a zaoberal sa psanm informanch lnkov o vzcnych obrazoch v starch kostoloch alebo o tom, o nov objavili historici umenia a archeolgovia. Doteraz som vdy spolupracoval so pecialistami. Teraz - v udnej otzke Albazinu - som bol osamoten.

Historici, ku ktorm som sa obracal o pomoc, mykali plecami alebo mi navrhovali, aby som sa zaoberal problmami, ktor rieili oni. Lene ma trpila zhada Albazinu, hoci - zanal som to chpa - tum prerastala moje monosti. Vzdal som sa jej a usiloval som sa na u nemyslie. Ale koko rz som sa po prci v redakcii vrtil domov a zastal som na prahu svojej izby, hne som si spomenul na chvu, ke som zdvihol zo zeme mal potlaen list. A hoci nie som poveriv, nemohol som zahna mylienku, e mi ho prihral Osud, aby som sa nm zaoberal. A o ak je to prve t jedna jedin vek anca" v ivote, okolo ktorej nesmiem ahostajne prejs? Dal som do novn oznam:
Hadme sprvy, zmienky a knihy o udalostiach z druhej polovice XVII. storoia v pevnosti Abazin. Akkovek sprvy oznmte oddeleniu report naich novn.

Preiel de, druh, tret. Minul tde. Nik sa neprihlsil. Zopakoval som oznam. A znova bezvsledne. Kolegovia si zaali zo ma uahova. Na tabuli oznamov, ktor visela na redaknej chodbe, som si pretal: Srne sa had zdrav rozum. Vetky sprvy adresujte oddeleniu report, redaktorovi Albazinovi. Uznal som, e je najvy as, aby som zhadu Albazinu pustil z hlavy. Lene prve vtedy mi potr doruil vek siv oblku odoslan z Krakova. Obsahovala fotokpiu akejsi medaily s malm ukom a krtky list od znmeho poskho numizmatika:

Ven pn redaktor! Nepoznm dejiny pevnosti Albazin. Vlastnm vak asi dos zriedkav kniku: Zpisky Priamurskho oddelenia vedeckej spolonosti" vydan v Blagoveensku v roku 1915. V knike je reprodukcia peate pevnosti Albazin a vemi strun zmienka, e originl peate sa nachdza v Ermiti. Na vronom zhromaden lenov Ruskej genealogickej spolonosti v Petrohrade" - spomna sa v Zpiskoch - S. P. Trojnickij predniesol refert: Pea al-bazinskej pevnosti". Tto pea je zriedkavou a zaujmavou heraldickou pamtihodnosou, lebo vyvracia veobecn domnienku, e v XVII. storo heraldick znaky neboli znme. Obbenmi heraldickmi znakmi peat sibrskych sdel -a k nim patr aj pea albazinskej pevnosti, ktor sa nachdza v Ermiti - boli postavy zvierat a vtkov, ktor ij v obrovskch lesnch porastoch Sibri." Potom nasleduje presn opis peate. Posielam Vm fotokpiu textu, ktor Vs zaujma, a tie fotografiu reprodukcie peate. Mono Vm pomu spozna dejiny pevnosti Albazin. S ctou Dr. K. W.

Dlho som si prezeral fotografiu peate. Teda Albazin je predsa osi relne jestvujce, a nie vplod mojej fantzie - ako som sa u zanal domnieva. U viem, kde le tajomn Albazin. Na Sibri.

O niekoko dn ma v redakcii navtvil mlad, tridsaron mu v lesnckej uniforme. - Priiel som vo veci toho oznamu, - povedal. A kee som nevemi chpal, o ak oznam mu ide, lebo osobu mladho lesnka som nespjal s histriou Albazinu v sedemnstom storo, lesnk sa sptal:

- To vy ste dali oznam, e hadte daje o Albazine? - no, ja... Sadol si na stoliku pred mojm psacm stolom. Z vrecka vybral plechov katuku s peknm nmornkom na vieku. Odlomil si poloviku cigarety a zastril ju do jednoduchej viovej cigaretovej piky. Ako zhypnotizovan som sledoval kad pohyb jeho rk. - Volm sa Antoni Szulc. Pracujem v Kamionkach. - no... - Mem rta s vaou diskrtnosou? - sptal sa ne oakvane. Mykol som plecami. - Nechpem... - Chcel by som vm dverne zveri dleit vec. Myslm, e sa dohodneme. Ak by sa stalo osi in, mem rta s tm, e nikomu neprezradte, o vm poviem? Nachlil sa ku mne. Hovoril polohlasne. Cigareta, ktor poloil na popolnk, strane dymila. Dym sa dvhal dohora tenkm stpikom a vo vke hlavy mjho spolonka zhadne kril. Prikvol som: - Mete sa spoahn na moju diskrtnos. Pohodlnejie sa usadil, preloil si nohu cez nohu a potiahol z cigarety. - Mm dva star plny. Jeden je plnom pevnosti Albazin, jej hradieb a opevnenia, druh pln znzoruje miesto, kde je zakopan... poklad. Zlato. - Ma zaujma iba ten prv, - uisoval som ho. - A poklad? Zlato? - zvolal. A takmer vyskoil zo stoliky. Naklonil sa ku mne a horkovito hovoril: - Ja viem, e Albazin je vemi aleko odtiato. Za hranicami. Ale vy ste nielen tudent, ale aj novinr. Njdete si nejak dvod, aby ste sa vybrali do tch odahlch miest,

objavte Albazin a njdete zlato. Poklad z Albazinu si rozdelme. Uzavrieme psomn dohodu. Dostanete odo ma plny, njdete poklad a vezmete si polovicu. A ja dostanem druh. Nemem vm da iba jeden pln, lebo mono oba navzjom svisia. Poloil som mu ruky na plecia a usadil som ho na stoliku. - A viete, kde le Albazin? - sptal som sa zdvorilo. - Nie presne. Je to kdesi vemi aleko. Tum pri Amure. - To je mlo. - Vy ste novinr. Mete zska povolenie na tak alek cestu. utoval som toho loveka. Vyzeral na maniaka. Maniak v uniforme lesnka! - Musm vs sklama, - povedal som. - Albazin ma zaujma len preto, e chcem vedie, preo v druhej po lovici XVII. storoia ania napsali list obrancom albazinskej pevnosti po posky. Zlato v Albazine ma vbec nevzruuje. A v najbliej budcnosti vbec nemm v mysle zastni sa akchkovek hadan ukrytch po kladov. - Ale tam je zlato. Rozumiete mi? Zlato, - volal. Zhlboka som vydchol. - Prosm vs, jestvuje Medzinrodn klub hadaov pokladov, ktor m sdlo v Pari. Raz za as tento klub vydva pecilny bulletin, v ktorom s zaujmav infor mcie a upozornenia na poklady nachdzajce sa po celej zemeguli. Tieto informcie nie s vymyslen, ale opieraj sa o historick materily a prinaj presn plny, ktor pri sprvnom pochopen pomu zska milinov majetky. Je v Albazine vea zlata? - Vrece. Pln vrece.

11

- Len toko? Viem prinajmenom o tyridsiatich po kladoch, ktorch cena je tak vek, e sa jednoducho ned opsa. Poznm miesta, kde le nie jedno vrece, ale cel tony zlata a klenotov. A predsa, ako vidte, ne patrm k milionrom. Lesnk mlal a ja som vyiel spoza psacieho stola. Zaal som sa prechdza po svojej miestnosti a ironicky som vykladal: - i viete, e v hbke ztoky Matanzas na Kube le jedens galr admirla Rodriga Fartana? Potopili sa s obrovskm nkladom zlata. Pouli ste, e dvadsap galr guberntora Bobadilla narazilo v roku 1502 na skaly mysu Engao pri Santo Domingu? Spolu s galrami sa potopil aj nklad drahch kovov, klenotov a istho zlata, ktor vilo tri a pol tisc libier! Na os trove Aruba vo Venezuele, v podzemnej jaskyni Guerrita Colorado, suspendovan kaz Domingo Mungos a jeho priateka Wanda ukryli cennosti, ktor pochdzali z pirtskych lpe. Pouli ste o ndhernom poklade jezuitskho rdu ukrytom v Bolvii v XVIII. storo? V roku 1903 Anglian Prodgers naiel doku ment vyhotoven jezuitmi, ktor ukazoval cestu k po kladu. ia, ten poklad sa doteraz nenaiel... Viem o ostrove v sostrov Galapgy, na ktorom franczsky pirt Dasamret z Dieppe v roku 1673 zakopal svoju ob rovsk koris. Znme s miesta krytov bohatstva, ktor ulpili tak pirti, ako boli Kidd, Wafer, Davies, Wamper, no nie sme schopn njs tie kryty pln zla ta. V jaskyni vrchu Ora v povod rieky Adige v Ta liansku oddiel hitlerovskch vojakov ukryl v roku 1945 vojensk pon fae naplnen zlatom. Je tam okolo psto kl zlata, ale vetci vojaci tohto oddielu zahynu li a doteraz sa nenaiel kryt s pokladom... V roku 1938 v okol St. Moritz vo vajiarsku havaroval ne-

meck Junkers-81, ktor viezol nklad zlata v hodnote osem milird. Nenaiel sa ani nklad, ani trosky lietadla. V ztoke jednho ostrova sostrovia Markzy je ukryt vojensk koris kapitna ponorky U-435 Helmuta. Ten poklad tvor vek mnostvo klenotov, zlata, ako aj tri obrazy van Dycka. Na ostrove Grigan anglick pirt Robertson v roku 1872 ukryl dva miliny zlatch piastrov vyrabovanch z lode Perivian", ktor kotvila v prstave Callac. Robertson, zajat kapitnom Pachecom, spchal samovradu. Poklad vak doteraz nik nenaiel... Velite bielogvardejskch kozkov eravskij v roku 1917 zakopal v Armnsku nealeko perzskej hranice zlat vzu s smimi vekmi briliantmi a siedmimi smaragdami, dve kil platiny, pdesiattisc libier terlingov a dva miliny tureckch libier... Mm vyratva alej? Mlad lesnk sa smutne zasmial. Rozhodol som sa celkom ho dorazi. - Doma v zsuvkch svojho psacieho stola mm pl no fotokpi plnov, ktor ved k milinovmu majet ku. ia, tie plny boli uroben nepresne a chybne. V tom je hlavn problm. Ja viem o miliardovch po kladoch a vy mi navrhujete Albazin a vrecko zlata. Okrem toho ste zabudli na jedno. Albazin sa nachdza na Sibri, alebo ako hovorte na alekom vchode. Je to zemie patriace Rusku. Jestvuje zkon, ktor hovor, e poklad patr ttu, na ktorho zem sa naiel. A pao vanie zlata cez hranice nie je moja pecialita... Szulc mlal. Ja tie. Zaplili sme si cigaretu. Potom vstal a rozlil sa so mnou. - Prepte mi, e som sa ukzal ako lovek bez fantzie a neochotn s do dobrodrustiev, - povedal som. - Mono sa predsa len rozhodnete? - nestrcal ndej. - Mono...

13

- Pre kad prpad si zapte moju adresu: Antoni Szulc, Kamionki. Zapsal som si do notesa lesnkovu adresu. Urobil som to zo zdvorilosti. Vbec som nemal v mysle hada albazinsk poklad. Zlealo mi len na plnoch starch hradieb pevnosti. Ale nevidel som monos, ako by som ich od lesnka mohol dosta, ke jemu lo o zlato.

Ke som priiel domov, rozloil som na stole zemepisn atlas. Vekou okrhlou lupou som zaal prezera mapu a sledoval som modr ilky riek, erven nitky elezninch trat a ciest, lt vysoiny a fialovoerven horsk hrebene. Amur - hranin rieka medzi Manduskom, ktor patr ne, a Ruskom, vyviera v Mongolsku, spja sa so ilkou a ako ierna rieka - Amur - vlieva sa do Ochotskho mora, tec cez Blagoveensk, Chabarovsk, Komsomosk a Nikolajevsk. ... Po mandusky, mongolsky a posky psali nski vldcovia obrancom albazinskej pevnosti. Posval som lupu po hrubej nitke Amuru. tal som nzvy nemnohch miest a osd. Niektor z nich zneli vemi zvune, ale Albazin som nenaiel. A o ak sa Albazin vbec nenachdza pri Amure? Ale v takom prpade preo je albazinsk pea v Zpiskoch Priamurskho oddelenia? Kto vie, ak bol osud pevnosti? Mono ju vojny navdy zmietli zo zemskho povrchu a jej nzov u nie je na sasnch mapch? A o ak je to teraz len dedinka zabudnut kartografmi? daje na konci atlasu lakonicky informovali, e Amur m dku 4354 kilometrov. Je dlh ne Lena, Ob,

Jenisej, Volga a Irty. No a hadajte na ploche tyroch tiscok kilometrov miesto s nzvom Albazin!

V Klube novinrov predvaj vno s peknm nzvom Samos. Pili sme ho s priateom, bsnikom Robertom. Priate bol tun, ovilny a pripomnal skr poctivho obchodnka. Robert sa pokal potei ma: - Vetko to, o pe a o zvyajne preva, neuraz sa, mi pripomna hru, ktor som hrval v detstve. Volala sa: Povolenie na dovoz leva. astnci hry sa rozhodli doviez leva. ivho, ozajstnho leva. Ale doviez leva nebolo ahk. Vyadovalo to pecilne potvrdenia, osvedenia, platby. Vznikali stle nov prekky a akosti. Ak si hodil kockou sprvne, figrka - ie hr - voiel do kancelrie vysoko postavench osb a zskaval potrebn povolenia. Ale ak padla kocka nesprvne, bolo treba alie papiere, alebo na mori bola brka a lo s levom sa takmer potopila. V hre bol aj nebezpen bod: ak sa figrka dostala na, lev zomrel na chytav chorobu a vetko bolo treba zana znova. Ale bolo tam aj in miesto. Hr sa spojil telefonicky so samm premirom a ten vekodune dovolil leva doviez. U nevznikli nijak problmy a hra sa vazne skonila. - Chce tm poveda, e aj vo veci Albazinu je tak nejak astn miesto? Sta jeden telefont a vetko budem vedie a mono aj navtvim zhadn Albazin? Robert zvesil hlavu. - Myslm si, e mus vytrvalo hdza kocku a netr pi sa. Iste sa dok astnej chvle. A vtedy si dovedie peknho, ivho leva.

15

DRUH

KAPITOLA

Majster medzinrodnej triedy Kamila chce s do Albazinu Jozef a Putifrka Slena z kninice Albazin, Ursus a exotick ena Anonymn Dn, posk plukovnk a ukrutn vojvodca List z Kamionok Idem po ivho leva

V trojici sme si prenajali pohodln trojizbov byt s halou, kuchyou a kpeou. Jedna izba patrila mne, druh achovmu majstrovi medzinrodnej triedy pnu Ludwikovi P., v tretej bvala slena Kamila, operetn spevka. achov majster mal u esdesiat rokov. Cez de spal a v noci hral ach sm so sebou, diskutoval sm so sebou a pil vno. Kamila bola mlad, dvadsadvaron dievina, dos pekn a mala vemi dobr postavu. Nevyznal som sa v speve a ako mi bolo posdi, i m talent. T dvaja poznali vea mojich tajomstiev. Pri nich som poruil sub mlanlivosti a poas veeri som v kuchyni porozprval o lesnkovej nvteve a o zlate ukrytom v Albazine. Na druh de ma Kamila zastavila veer v hale. - Chcela by som, aby ste ma vzali so sebou. Zana sa pekn jar, v meste je len dym a prach. Som bled ako olpan zemiak. - Kam vs mm zobra? Do Albazinu? - To nie. O tom sa neodvim ani pomyslie. K lesnkovi... - Nespomnam si, e by som sa bol niekedy zmienil, e sa vyberiem na vlet k lesnkovi.

- Ve on m plny ukrytho pokladu! Nechcete zbohatn? - Myslte to vne? - Prirodzene. Je to prjemn predstavi si, e by ste sa vrtili s vreckom zlata. Mono vtedy by ste mi poiali vea peaz... - A o potom? - Ni. V divadle ak niekto chce osi znamena, mus sa tvri, e m vea peaz, e je vesel a e stle nem as. Vtedy za nm chodia a ponkaj mu, aby hral v nejakom predstaven alebo spieval na koncerte. m viac odmieta a ospravedluje sa nedostatkom asu, tm astejie za nm chodia a prosia ho. Ale ja... vak to vidte. Stle mm vea asu. - A preo myslte na Albazin? - Ve nie som sama. Majster tie na mysl. Vera sa mi zdveril. Uvidte, slena, e ke Tomasz njde ten Albazin, aj v mojom ivote sa vetko obrti k dobrmu, zanem vyhrva." Potom sa pobrala do kuchyne, aby si pripravila nieo na veeru, a o desa mint neskr zazvonil pred dverami nho bytu bsnik Robert. Priiel ako zvyajne - zadychan, spoten. Ako obyajne povedal eptom, dverne: - Nahali ma. Cel Zvz poskch spisovateov a pracovnci redakcie. Prenasledovali ma, chceli mi vy trhn z ruky moje vere. Ale kukoval som po uli ciach, menil som taxky, unikal som cez pase. Kriali za mnou: Robert, daj nm svoje vere, dme ich hne vytlai." Napriek tomu som pribehol a sem. Som za chrnen... Robert rd takto artoval. Toti viem, e len vemi zriedka niekto chcel uverejni jeho vere. Sptal som sa ho, i sa chce so mnou naveera.

17

Prikvol, a tak som ho doviedol do kuchyne, kde Kamila v malikej bielej zsterke sa motala pri plynovom sporku a vyprala teacie rezne. Robertovi od strachu vyrazilo dych. Mrmlal ako rozhnevan medve a s nevou sa usadil na vysokej stolike. Bol to toti vemi udn bsnik: nemal rd eny. Odrdzala ho od nich vroden a chorobn nesmelos. Staila moja jedna artovn poznmka, e bol by z nich pekn prik, a Robert ma odvtedy navtevoval len vtedy, ke okn sleny Kamily boli tmav. Myslm si, e aj teraz ho pomlila tma v jej izbe. Priiel teda ku mne na nvtevu a stretol Kamilu v kuchyni. Robertova nesmelos ma drdila. Predpokladal som, e sa Kamily jednoducho boj. Niekedy som robil vetko, aby som ich nechal osamote. Kamila mi potom rozprvala, e Robert ponuro mlal, bol celkom spoten a nevedel, o si poa. Aj teraz som si vimol strach v jeho oiach. Ironicky som poznamenal: - Putifrka, priiel tvoj nesmel Jozef. Kamila sa zaervenala. - Nie som Putifrka. - Nieee? - predstieral som poudovanie. Robert si niekoko rz nervzne odkalal. Ako by si ma chcel udobri, nahlas vyhlsil: - Albazin je zhada. - Albazin, Albazin, Albazin, - nahnevane sa mu vy smievala Kamila. - Nemte in problmy a akosti, tak si vymate. Povedzte mi pravdu... - obrtila sa ku mne. - Ak? - Preo vs zaujma aksi Albazin? Mykol som plecami. - Keby som to sm vedel... - Neviete?

- Nie. A v tom je vlastne aro celej veci. Robert ti po tom, aby vetci vydavatelia na svete publikovali jeho vere, aby sa namiesto obsiahlych poviedok psali mal miniatry przy, v ktorch by vystupovali udn udia v ete udnejch prbehoch. Pn Ludwik by chcel stle vyhrva achov partie. Ja zasa by som chcel vedie, preo v XVII. storo ania psali obyvateom Albazinu po posky. - Kad m tak Albazin, ak si zasli, - dodal Robert.

achov majster pn Ludwik prehrval jednu partiu za druhou, o om denne informovali noviny. Kamila stle mala vea vonho asu a posedvala doma, take ma bsnik Robert nenavtevoval. Niekedy som ho stretol v Klube novinrov, prisadol si k mjmu stolku, mlky vypil loku iernej kvy alebo pohr pomaranovho dsu - a odiiel. Bol som presveden, e sa na ma hnev, lebo som Kamilu nazval Putifrkou a jeho Jozefom. Urobil som pre svoje noviny dlh rozhovor s riaditeom Verejnej kninice. Napsal som o jej novch prrastkoch, ako aj o jej pokladoch - bielych vranch. Za to riadite, mil a mdry lovek, dovolil mi aj mimo radnch hodn prehrabva sa vo vetkch katalgoch, dokonca mi pridelil na pomoc sleinku, ktor nedvno skonila knihovncku kolu. Tto dievina mal vemi pekn tvriku a krsne ierne vlasy, ale kazil ich es - vrkoe skrten do vekej, smienej koruny - na spsob starch tetiek. Dievina mala najviac dvadsa rokov, ale u teraz vyzerala ako star dievka. Nosila kared siv suku, ktor vyzerala ako habit mnok, a pod krkom mala biely ko-

19

runkov golierik ako iaka kltornej koly. Bola nezaujmav a siv ako lstky v katalgu. Zdalo sa mi, e m bujn fantziu, ktor ju una z vlastnej edivosti a monotnnych polc nehybne stojacich knh. Vimol som si, e niekedy zasnene had cez okno, v oiach m akoby jemn hmlu a celkom mechanicky prstami prehrabva katalgov lstky. Mono prve vtedy si predstavuje mj Albazin ako vekho, urastenho mua, svalnatho atlta, ktor ju berie do nruia a una ako Ursus pekn Lgiu. Niekedy vak Albazin sa v jej fantzii dozaista stotooval s peknou exotickou enou - vtedy katalgov lstky prehliadala rchlo a vrhala na ma nevdne a zlostn pohady. Povaoval som za vhodn ete raz jej dkladne vysvetli: - Je to star pevnos, ktor jestvovala v druhej polo vici sedemnsteho storoia. Prikvla, ale predsa som ctil, e never mojim slovm. - To strcate toko asu pre star pevnos? - odvetila podozrievavo. Po takejto odpovedi som si presunul stoliku k nej. Sadol som si veda nej a chytil som ju za ruku. - Ach, - zvolal som tragicky. - Odhalili ste ma. Veru tak, Albazin nie je star pevnos. Ve kto by strcal as hadanm pevnost? Odtiahol som si stoliku, sadol som si na star miesto a znova som zaal prehadva katalg. Slena nehybne sedela. Zdala sa mi vyakan a prinajmenom otrasen. Prelo niekoko mint, km sa znova pustila do prce. Ale od tejto chvle skutone vykonvala svoju prcu bez fantazrovania, pozorne a vemi usilovne. Zaujmali ma iba kniky o Sibri a alekom vchode. Hadal som star diela, dveryhodn - novm autorom

som akosi neveril. Albazin som predsa nenaiel ani v sasnch atlasoch, nebola o om zmienka ani v encyklopdich, zemepisnch slovnkoch, ani v sasnch dejepisnch knikch. - Sibrsky vestnk, zaujma vs to? - sptala sa ma zrazu slena a vytiahla jeden lstok. - Ak rok vydania? - Tisc osemsto dvadsadva. Poprosil som ju, aby vypsala slo kniky a priniesla ju z knininho fondu. Priniesla. Dva nevek zvzky, v ktorch bolo osemns ast. Otvoril som kniku nedbalo, na akejsi strane. Celkom nhodou prve na tej, a nie na inej? Veru tak. Ale o takej nhode vm me poveda kad vyetrovate, ktor had stopu zloinca. A takisto aj archeolg, ktor ide akoby veden intuciou, zastav sa veda vkopu zkladov novej tovrne a objav star neznmy cintorn. O takej nhode me hovori aj historik, ktor z kopy starch dokumentov zrazu vylov jeden, ktor je najzaujmavej. Iste by som skr i neskr bol naiel t dleit stranu, lebo Sibrsky vestnk som si chcel poia domov. Ale je fakt, e len o som sa dotkol kniky, zrak mi padol na to jedin a najzaujmavejie miesto. Na stranu 87. ... v meste Jenisejsku bol jeden plukovnk Poliak. A zrak mi hne preskoil v sivom monotnne vytlaenom texte na slovo, ktor a krialo: Albazin! ... vybudovali albazinsk pevnos. Plukovnk Poliak?... Vybudovali albazinsk pevnos?... Objal som slenu a pobozkal som ju. Rchlo som vypsal iadanku na vpoiku Sibrskeho vestnka.

21

- Ach, slena! Konene sa vetko dozviem! - teil som sa. Pri odchode som jej oznmil: - Konene si doveziem leva. Zo Sibrskeho vestnka som sa dozvedel, e v Petrohrade vo verejnej kninici boli uloen - a mono ete stle s - dva vemi star rukopisy o Sibri napsan po latinsky. Vydavate Sibrskeho vestnka Spaskij naiel rukopisy, preloil ich do rutiny a v roku 1822 uverejnil vo svojom periodiku venovanom Sibri. Prv z rukopisov (vznikol pravdepodobne okolo roku 1684) pochdza zo zbierky Zaluskho a m vemi dlh nzov, ktor v preklade znie: Poves o Sibri obsahujca vedomosti o tom kraji a brehoch adovho a Vchodnho ocenu od Archangeskho prstavu po nu... Druh rukopis (s dtumom vzniku okolo roku 1680) pochdza z Dombrovskho zbierky. Dejiny Sibri, ie vedomosti o sibrskom crstve a brehoch adovho a Vchodnho ocenu... Oba rukopisy sa nelia, pokia ide o obsah, ale napsali ich rzni autori - prv je psan peknm typom psma, druh zasa vemi karedm. Kto boli ich autori? Nevie sa. Poda venovania na prvej strane rukopisu adresovanho dnskemu krovi, autorom prvch sprv o Sibri bol nejak dnsky vyslanec na dvore moskovskho cra. Jeho meno nepoznme, lebo s to anonymn sprvy.

Prv sprvy o Posku nm zanechal neznmy mnch pochdzajci z Galie, ktorho vedci nazvali Anonymn Gal", a pod tmto menom dnes figuruje na stranch seriznych historickch tdi. Nazvime teda autora prvch sprv o Sibri Anonymn Dn". Je to rovnako dobr meno ako kad in. Anonymn Dn opsal obrovsk krajinu leiacu a za Uralom - vysok hory, neprebroden rieky, pralesy pln divej zvere - a rzne kmene obvajce tento rozahl kraj od adovho ocenu a po iernu rieku, Amur. Rozprval o nemnohch pevnostiach, ktor vystavali Eurpania, o ich odvnych vpravch a bdaniach na alekom vchode a severe. Uvdzal zaujmav udalosti, ktor sa stali v tch miestach: ... V pevnosti Jenisejsk il plukovnk Poliak. Ke ist vojvodca zneuctil jeho sestru-pannu, pobren tm podlm inom nahovoril svojich druhov na sprisahanie. A potom, ke zabili vojvodcu a vydrancovali kupeck stnky, opustili pevnos a vydali sa na vchod. Vea dn putovali pozd rieky a vybudovali albazinsk pevnos. A ke po desiatich rokoch si upevnili svoje postavenie, poslali do Moskvy dary a poprosili crsku Vsos, aby im odpustila vykonan zloin, a sbili kadorone vybera od tunajch usadlkov da a posiela ju crovi. Cr im odpustil, vyie spomenutho plukovnka povil na vojvodcu a rozkzal jenisejskmu vojvodcovi, aby ho zsoboval vetkm potrebnm, oho bude pociova nedostatok... Anonymn Dn nepodva presn dtum tejto udalosti. Najpravdepodobnejie vak hovoril o veciach, ktor sa stali vtedy alebo krtko predtm, a ktor poznal z pr-

23

vej ruky". Mono bol na dvore moskovskho cra svedkom omilostenia plukovnka Poliaka a jeho druhov? Anonymn Dn psal v rokoch 1680-1684. V roku 1684 sa nsky cisr obrtil na obyvateov albazinskej pevnosti po posky... Po posky, ve albazinsk pevnos postavil Poliak. Tieto dve udalosti zapadali do seba ako dve ozuben koles v dobre beiacom stroji. Nevedel som ete presne, kde le Albazin, nepoznal som meno plukovnka Poliaka, ale pomaly sa vyjasovala zhada nskeho listu napsanho v poskom jazyku. V hlave sa vynral prbeh ako vytrhnut zo starho romnu. Nad mohutnou, divou riekou Jenisej na Sibri ije plukovnk Poliak a jeho prekrsna sestra. Dievina miluje peknho mldenca, ale vimol si ju ukrutn a kared vojvodca. Vojvodcovo dvorenie vyvolva v dievine len odpor a hnus, take vojvodca nevid in monos, iba nsilm printi dieva k lske. Una ju a mldenca, ktor sa postavil na obranu milovanej dieviny, zabije. Vtedy sa jej brat plukovnk stva pomstiteom. Zabja vojvodcu, ale obvajc sa pomsty vrchnosti, so skupinou druhov unik na vchod, do neprebdanch a nesmiernych htin sibrskej tajgy. Postavil pevnos Albazin a odvtedy so skupinou svojich druhov zaal vies slobodn a spravodliv ivot. Zakrtko sa obrtil na cra s prosbou o milos, a cr, pamtajc na plukovnkove zsluhy, ve zskal pre neho nov zemia a rozril hranice moskovskho ttu, zabudol na vradu ukrutnho vojvodcu, plukovnkovi Poliakovi dal titul vojvodcu a dovolil mu vldnu na zem, ktor vydobyl. Pekn romantick prbeh. Ako z rozprvky. - Lene - doerta! - kde sa v Jenisejsku vzal posk plukovnk s peknou sestrou?

- Som si ist, e ani jeden z vs by nebol takm rytierom ako ten plukovnk, - povedala Kamila, ke sme sa v niektor veer znova stretli v kuchyni. - Teraz niet vojvodcov, ktor by unali pekn mlad dieviny, - tvrdil som. A Robert dodal: - Myslm si, e dnen dievat by tili po tom, aby ich unali. Najm ak by nosca bol vplyvnm muom. Naprklad vojvodcom. - Alebo filmovm i divadelnm reisrom, - dodal som. Kamila sa zaervenala. Ale cel zlos si vyliala na Roberta. - o ste tm chceli poveda? A vbec, o vy viete o mladch ench? Ve sa ich bojte ako oha! Robert sa prihrbil na stolike, ktor zapraala pod jeho vhou. Napokon, bol to len star kuchynsk hokerlk a Robert bol poriadne tun. V hbke bytu zakrpali dvere. To achov majster pn Ludwik P. sa zobudil zo svojho popoludajieho spnku. uchotal papuami, a sa zjavil v kuchyni. Mal vek pleat hlavu, ktor sa krsne leskla vo svetle iarovky visiacej zo stropu. Majster mi podal doporuen list a zachrpnutm, ospalm hlasom vysvetoval: - List doiel, ke ste neboli doma. Doniesli ho z re dakcie, lebo cel de ste zrejme strvili v kninici. Prevzal som ho, ale potom som zaspal. Preto vm ho odovzdvam a teraz. Roztrhol som oblku. Ven pn redaktor! Dlho som rozmal o tom, o ste mi povedali, ke sme sa rozprvali v redakcii. A dospel som k nzoru, e si treba vyhodi z hlavy zlato, ktor zostalo v Abazine. Napokon,

25

na tom zlate je u privea udskej krvi. Nechcem bohatstvo zskan krivdou, slzami a krvou. Kee sa zaujmate o Albazin a mu Vm pomc jeho plny, ktor mm ja, prosm, prte ku mne a mete si ich vzia. Rozpoviem Vm pritom aj prbeh abazinskho pokladu. Mono aj ten sa Vm niekedy zde. Oakvam V prchod a srdene Vs pozdravujem. Antoni Szulc Kamionki - No, teraz tam celkom iste pjdete, - plesla rukami Kamila. - Pjdete do Albazinu? - poteil sa achov majster. Tak teraz urite budem vyhrva. - Vrrr, vrrrr, - zaal vra Robert a potom strane zavyl. - Paneboe, o sa vm stalo? - vyakal sa achov majster. - Pozrite sa, on privezie ivho leva, - povedal Robert a ukazoval prstom na ma.

TRETIA

KAPITOLA

Zhadn bohatstvo pna Belzaka Karol, ktor vstal z mtvych" Smutn prbeh tulka Rozkaz na vradu Neoakvan zloin Noc na mieste vrady Fotografia mladho Dudu Belzakov hrob Dostal som plny Albazinu Kto je lesnk

- Ako ste sa stali vlastnkom plnov Albazinu? - sptal som sa Szulca. - Je to vemi obyajn prbeh. Mm ich od Dudu, po ktorom som zdedil toto hospodrstvo. Duda neije u p rokov. - A kde ich vzal on? - To je vemi zaujmav. Vetko mi vyrozprval do najmench podrobnost. Zaujma vs to? - Prirodzene. Stli sme na vysokej drevenej verande horrne: Szulc, ja a Kamila, ktor som sem priviezol na svojom sktri. Okolo domu bola nevek zhrada ohraden vysokm plotom, za ktorm sa hne zanal les pln vysokch, tmavch smrekov. Veer bol chladn, hoci sme u mali zaiatok mja. Rozprvali sme sa na verande a vimli sme si, e v zapadajcom slnku vrcholy smrekov najprv zoltli, potom nadobudli zlatist farbu a napokon strieborn a tmavomodr. V zhrade pobiehali dva vek Szulcove psy, bola to rasa alsaskch oviakov. Psy sa pohybovali takmer neujne, iba dva podlhovast tiene sa navzjom splietali a mihali sa v oiach ako nejak pretiahnut baktrie

27

v kvapke pinavej vody pozorovanej pod mikroskopom. Szulc zahvzdal na psy, a ke k nemu pribehli, pohladkal ich po hlave. Neskr zatvoril dreven okenice horrne a pozval ns dnu do hosovskej izby. Bolo tu chladno, ale v rozohriatej kuchyni Szulcova manelka prve kpala diea. Szulc zaal petrolejov lampu a postavil ju na stl na plyov servtku, ktor sa podobala na posten prikrvku. V izbe sa nachdzal starodvny divn v emprovom tle a vek kanapa, dreven polika, trstinov kreslo a niekoko nepohodlnch stoliiek. Steny boli oblepen karedou, tmavou tapetou a na nich viseli tri vek fotografie v zlatch rmoch a od mol rozorat medvedia hlava - s bielymi zubami, akoby ich niekto kad de umval kefkou. - ena okpe decko, ulo ho spa a potom nm na chyst veeru. Medzitm vm porozprvam o starom Dudovi aj o pnu Belzakovi. Viete, kto to bol Belzak? Zavrtel som hlavou. Kamila sa pohodlne usalaila na divne, cestou do horrne premrzla a teraz na u prichdzali driemoty. Szulc priniesol chlpat deku, Kamila sa schlila pod u a ihne zaspala. Alebo iba predstierala, e sp? akalo ma povanie iste vemi dlhho a nezaujmavho prbehu. Zaujmali ma len plny Albazinu a predovetkm pln albazinskej pevnosti. Ale Szulc akoby bol zabudol na to, o mi napsal v liste. Zdalo sa mi netaktn hne po prchode pta od neho plny. Nech sa vyrozprva... Priniesol karafu s mtovou vodkou. Vypili sme po pohriku. - Stanislaw Belzak priiel do tohto kraja asi v roku 1890. Hovorm asi", lebo toto viem len z rozprvania starho Dudu, po ktorom som zdedil tto horre aj hospodrstvo v lese.

- Viem, viem, - zamrmlal som. - Pn Belzak doiel sem len s dvoma kuframi a nevyzeral na bohatho loveka. Priiel asi z Ruska, kde jeho otec Poliak, ktor bol ininierom, pracoval na stavbe Transsibrskej magistrly... - Ktor zaali stava v roku 1891 a skonili v 1916, dodal som, spomnajc na hodiny zemepisu. - Pn Belzak tvrdil, e po smrti rodiov sa rozhodol vrti do Poska a zaa tu nov ivot. Ako sa zakrtko ukzalo, v banke mal obrovsk majetok. Kpil statok Kamionki, ndhern katie aj ohromn plochu lesov. Prve na Belzakovom statku pracoval Dudov star otec ako paholok. Duda bol enat, mal jedno diea, syna. Ke chlapec dosiahol sedemnsty rok, pn Belzak ho prijal do sluieb ako lokaja. Treba spomen, e Belzak sa nikdy neoenil, il osamote a na star kolen sa z neho stal udk. Svojmu lokajovi, teda Dudovi, raz povedal, e majetok zskal v ne, inokedy e v Mandusku, i dokonca v Indii. Asi vemi zaujmavo rozprval o zvykoch v Mandusku a o zubch anov. A ke si vypil, o sa mu stvalo dos asto, prikazoval uom, aby ho volali prezidentom. - Prezidentom? - zaudoval som sa. - Veru. Ke bol opit, tvrdil, e bol prezidentom eltuginskej republiky. - Nikdy som o takej republike nepoul. To bolo asi len alkoholick blznenie. - Mono. Ale ako mi hovoril Duda, asi v roku 1912 pn Belzak dostal list z Moskvy. Ke mu Duda ten list priniesol a on si ho pretal, zbledol a sptal sa Dudu: Pouj, mldenec, vie striea?" Nie, pn vekostatkr," odvetil Duda. Pn Belzak hne odiiel do mesta a kpil dve puky: pre seba i pre svojho lokaja. Potom obaja chodili do lesa a uili sa striea. Duda sa neraz pokal vyzveda od Belzaka, oho sa boj, ale Belzak sa

29

vdy vyhol odpovedi... A jednho da sa na schodoch katiea pna Belzaka objavil tulk. pinav, otrhan, hladn. Viete, kde bol Belzakov katie? - Nie... - Hne za dedinou Kamionki, nealeko lesa. Teraz tam u len krovie rastie, lebo po smrti pna Belzaka jeho majetok rozpredali sedliakom. Katie bol asi vemi krsny: tridsa izieb, vek prjazdov brna, irok schody a po vchodov dvere. A na tch schodoch Duda stretol toho udnho loveka. Tulk iadal Dudu, e ihne chce hovori s pnom Belzakom, aby Duda iel za svojm pnom a oznmil mu, e pred dverami jeho katiea ak Karol, ktor vstal z mtvych". Pn Belzak iba poznamenal: Vedel som, e raz prde..." a kzal lokajovi, aby mu podal puku. Potom sa usadil do kresla vo svojej pracovni, puku poloil na stolk veda kresla a povedal Dudovi: Prive toho Karola, ale tie si zober puku a stoj pri dverch mojej pracovne. Keby si zaul moje volanie, vojdi dnu a zachr ma pred tm darebkom..." - Rozprvate to tak presne, akoby ste vy boli tm Dudom, - ozvala sa zrazu Kamila. - Vy nespte? - udoval sa lesnk. - Nie. Je to vemi zaujmav, o hovorte. - Priiel som do Kamionok pred dvanstimi rokmi. A do Dudovej smrti, teda vye osem rokov, som tu s nm pracoval a bval. Nebolo da, aby mi neopakoval prbeh pna Belzaka. Poznm ho naozaj tak presne, akoby som sm bol Dudom. Na chvu odbehol do kuchyne, priniesol ete jeden pohrik. Pre Kamilu. Vypili sme zasa, zaplili si cigarety. Kamila sa u netvrila, e sp. Ale mne sa Belzakov prbeh stle videl mlo zaujmav. - Duda mal vtedy devtns rokov, ale bol vemi bystr, - pokraoval Szulc vo svojom rozprvan. -

Vemi bol zvedav, o od jeho pna chce ten udn Karol, ktor vstal z mtvych. Nezavrel celkom dvere na pracovni a naval, o om sa t dvaja rozprvaj. A spoiatku to bol vemi pokojn rozhovor, dokonca vesel. Karol akoby sa teil z toho, e pn Belzak m tak pekn majetok, e bva v takom krsnom katieli s peknm nbytkom a tokmi obrazmi. Ve polovica toho, o m, je mojm vlastnctvom," povedal. A zakrial na pna Belzaka: Ty lotor, nechal si ma na skalch, aby ma zorali havrany a supy, uiel si sm so zlatom a tu si ije ako grf. A ja?... Len-len e som sa vylzal z rn, potkam sa po svete ako tlav pes, skapnam od hladu, vi ma er." A Karol sa rozplakal. Asi naozaj plakal... Szulcovi sa zachvel hlas, akoby ho dojal prbeh, ktor rozprval. Nahlas prehltol slinu. - Rozplakal sa... - zopakoval potichu. Ozval som sa: - Pn Belzak sa nechcel s Karolom podeli o svoj majetok. - Veru tak, pn redaktor. Sprvne ste to odhadli. Vytiahol z psacieho stola papier, osi na nakreslil a povedal Karolovi: as nho zlata som nechal v Albazine. Tu je pln miesta, kde som ho ukryl. Cho do Albazinu, vykop vrecko so zlatm pieskom. Bude len tvoje. Nemus sa o deli ani so mnou, ani s Boulainom." Lene Karol hodil pln albazinskho pokladu pnu Belzakovi do tvre, potom sa naho vrhol a chcel ho zahrdsi, tak bol nahnevan. Pn Belzak zfalo vykrkol, Duda vbehol do pracovne, pabou ovalil Karola a v bezvedom ho vyvliekol do zhrady. A ke sa Karol prebral, vyhnal ho pre. Potom pn Belzak zavolal k sebe Dudu. Mus toho tulka zabi, inak ma u nikdy nenech na pokoji," povedal. Som dos bohat,

31

aby som a uchrnil pred polciou. Odstr mi z cesty Karola, ale tak, aby u nevstal z mtvych. Zadovim ti pas na in meno, pjde do Albazinu a pomocou mjho plnu njde zlato, ktor som tam schoval." - A o? Duda shlasil, e zabije Karola? - Nie, odmietol. Povedal, e nie je schopn zastreli bezbrannho tulka. Vtedy sa pn Belzak na Dudu vemi nazlostil, dokonca mu pohrozil, e ho vyhod z prce, o Dudu vemi vystrailo, lebo sa chcel oeni a zaloi si rodinu, priom v celom okol nebolo inej prce iba u Belzaka. Napriek tejto hrozbe sa Duda nepodujal na vradu Karola. Napokon, pna Belzaka rchlo prela zlos a vymyslel in pln. Rozhodol sa, e Karola zabije sm, svojou pukou. Ale statok pna Belzaka sa nehodil na miesto vrady, polcia by zaala vyetrova, preo sa Karolova mtvola nala na statku. A tak za miesto, kde Karola zabije, si vybral opusten horre, o stla v jeho lese. Do nej mal Duda prilka Karola prsubom, e Belzak mu tam chce da as zlata, ktor spolu zskali. - o bolo alej? - zaujmalo ma. - Nadiiel veer. Tmav dadiv veer. Duda sa dozvedel, e Karol pije vodku v krme v Kamionkach, vetkm vyklad o krivde, ktor mu spsobil Belzak, a vyhra sa mu pomstou. Duda sbil Belzakovi, e sa pousiluje vytiahnu Karola z krmy a privies ho do opustenej horrne, kde bude aka pn Belzak s pukou. Karolovu smr v opustenej horrni bude mon zvali na nejakch lotrov, lebo pn Belzak si pripravil alibi, e po cel as sa zdriaval vo svojom katieli a nie v horrni. - A Duda iel do krmy? - no. Ale bez zbrane, lebo nie on mal zabi Karola. Duda iel teda ku krme. Uvidel Karola, ako pije vodku pri vapnom pulte. Veda neho stli traja chlapi, zvedav na cudzieho loveka, ktor o ich najjasnejom p-

novi statkrovi vykladal tak stran veci. Objednali mu dokonca niekoko pohrikov plenky a Karol pil a vykladal oraz viac. O tom, e kdesi v zii zskali obrovsk mnostvo zlata, to znamen zlatho piesku a kskov zlatej rudy. Bolo toho, poda Karola, a 25 pudov, teda asi pol tony. ia, na miesto, kde ili, zatoili ania, a Belzak, Karol aj ten tret menom Boulain museli ujs. Naastie bvali pri vekej rieke, pol tony zlata vo vreciach naloili na vek ln a uli po prde rieky. Ale zo strachu, e ich ania dolapia a oni si neporadia s takm vekm mnostvom zlata, rozhodli sa 400 kl zlatej rudy niekam ukry. Zakopali ju v nejakej dedine s nzvom Albazin. Zvynch sto kl, alebo tam bolo o nieo, menej, si rozdelili medzi sebou a naloen vreckami s bohatstvom opustili lo a utekali po suchej zemi do bezpeia. Lene napadli ich aksi banditi a v bitke s nimi bol Karol zranen. Namiesto toho, aby svojho druha ratovali, pn Belzak i ten Boulain nechali zomierajceho na skalch a vzali mu jeho vrecko so zlatou rudou. Ale Karol, hoci sa dlho lieil, napokon vyzdravel. Potom dlh roky hadal Boulaina i pna Belzaka, lebo po zranen a bezvedom si nepamtal, na ktorom mieste na brehu rieky v dedine Albazin ukryli zlato. Konene naiel Boulaina. Zistil vak, e ten prepil cel svoj majetok a stal sa plnm obrkom, udskou troskou. Plenka mu zatemnila rozum a Karol si nerobil ilzie, e mu Boulain pome njs zlato zakopan v Albazine. Ale Boulain dal Karolovi aspo adresu pna Belzaka. Takto Karol naiel Belzaka, objavil sa pred nm ako tulk, obrk, zatia o Belzak si il ako vek pn... Duda vyuil vhodn chvu, priblil sa v krme k pijcemu Karolovi a poepkal mu, e Belzak sa s nm chce podeli o majetok a on, Duda, ho privedie k Belzakovi. Opit Karol sa dal chyti do pasce. Iiel s Dudom do le-

33

sa, a ke u boli blzko horrne, Duda mu ju ukzal a oznmil, e prve tam ho pn Belzak ak. Potom sa Duda pobral rovno do katiea, lebo nechcel by svedkom vrady. Tam si sadol do kresla pri kozube a akal na nvrat pna Belzaka. ia, ten sa do rna nevrtil. Vtedy sa znepokojen Duda vybral do horrne, kde naiel Belzaka zabitho vlastnou pukou. - Zabil ho Karol? - sptal som sa. - Tak tvrdila polcia na zklade toho, e Karol sa vyhral v krme pomstou Belzakovi a potom kamsi zmizol. Rno ho nali spa v stohu sena hne veda przdnej horrne. A hoci Karol prisahal, e do horrne nedoiel, lebo bol vemi opit, a Belzaka vbec nevidel, lebo sa uloil do stohu sena a zaspal, polcia ho zatkla a strila do cely. Je pravda, e u Karola nenali ani peniaze, ani zlato, o ktorom toko vykladal v krme, ale polcii bolo jasn, e po vrade Belzaka to vetko iste niekam schoval. - o sa potom stalo s Karolom? - Na druh de uiel z basy a zmizol bez stopy. Vo mne sa prebudili detektvne sklony. Povedal som: - To Duda pomohol Karolovi ujs z basy, vake? - Ako to viete? - udoval sa Szulc. - Prirodzene, e Duda pomohol Karolovi pri teku, lebo sa bl, e Karol prezrad polcii, e k horrni ho priviedol on, a potom bude tie podozriv, dokonca ho mu zavrie, ke bude musie polcii prezradi Belzakov pln a svoju as v om. - To je vetko? - no. To je cel pravda o tejto veci, - prisvedil Szulc.

Veerali sme v spolonosti Szulcovej manelky. Vypili sme ete faku mtovej plenky. Pri jeden sa Szulc vyhbal rozhovoru o Belzakovej vrade. Nespomenul ani

plny Albazinu. Nie je prjemn pri jedle debatova o vrade. Ale mohol som sa spolieha na Szulcovu diskrtnos, ke sa tvril, e sa u nepamt, preo som k nemu priiel? Dal som mu preto niekoko neslunch otzok ohadom smrti pna Belzaka. Odpovedal strune, nerd a unikal zvedavm pohadom svojej eny. Znepokojovalo ma to oraz vmi. Preo je Szulc tak rozruen touto vradou? Preo mi v liste napsal, e mi chce da plny Albazinu, a teraz sa o tom ani nezmienil? Po veeri (bolo u jedens v noci) Szulc priniesol posten bielize do izby, kde sme sa nedvno rozprvali o vrade. Kamile ustlal na vekej kanape a mne na nepohodlnom divne. Szulcovci mali spa v kuchyni. Tam bolo teplo, ale tu - v izbe - vemi chladno. Kamila sa posadila na kanapu a triasla sa od zimy. Poas celej veere mlala, zdalo sa mi, e o nieom usilovne rozma. Nemlil som sa. Teraz ako keby precitla a opatrne sa sptala: - Kde je horre, v ktorej bol pn Belzak zabit? Je to tu niekde nablzku, vake? - Vemi blzko, - ironicky odvetil Szulc. - Prve sa v nej nachdzate. - Tu?! - Kamila sa zdesene rozhliadala po izbe. - Veru tak. Tu bol zabit Belzak, - ahostajne pritakval Szulc. Odtiahol ma bokom a epol mi: - Zajtra dostanete plny. Nahlas pozdravil: Dobr noc!" a vyiel z izby. Petrolejku nechal na stole zaplen. Za oknami zavyl pes. Jeden, neskr aj druh. Plame lampy zaal blika a umel oi na medvedej hlave, ktor visela na stene, leskli sa naerveno. Zaplil som si cigaretu a posadil som sa na divn

35

chrbtom ku Kamile, aby sa mohla pokojne vyzliec. Zlostil som sa sm na seba: doerta, preo som vzal so sebou to dieva? Obaja sme sa dostali do dos nezvyklej situcie... Szulc vyiel na verandu a zaul som, ako upokojuje psov. Potom zakrpali spruiny kanapy - Kamila sa uloila spa. Chcel som sfknu lampu a tie sa vyzliec, ale Kamila skrkla: - Prosm vs, nezhasnajte svetlo! Budem sa strane b zaspa. - Tak sa obrte tvrou k stene, - zahundral som. Uvedomil som si, e situcia je komick a vo vlastnch oiach aj v oiach tejto dieviny sa stvam smienym. A nioho na svete som sa tak nebl ako zosmienenia. Zaliezol som pod deku a hne som zatvoril oi. - Ste vemi udn lovek, - ozvala sa Kamila. - Faaaakt? - zazval som. Vzdychla si: - Robert je tie udn... - Preo, e sa zabil do vs? - Ozaj? - predstierala, e mi never. - Je vemi nesmel. Muste njs spsob, ako ho posmeli. Som si ist, e potom vm vyzn lsku. Budete vemi pekn pr. - Hrte sa na dohadzovaa? Poznala som jednho, ktor tie chcel dohodi svojmu priateovi dievinu a sm sa do nej zabil. Mlal som. Po chvli povedala: - Vymysleli ste si nejak Albazin. Vymysleli ste ho. V skutonosti nijak Albazin nejestvuje. Nie je! Poujete? Neodpovedal som. Pokraovala: - Robert sa tvri, e s vami had Albazin. Ale to nie je pravda. Lesnk klame, e m plny Albazinu. Kad

dva slovu Albazin" in vznam. Aj majster Ludwik. Ale iba vy chcete njs ten prav Albazin. Preto ste udn. A smieny. - A o vy? - Ja? Ma v Albazin vbec nezaujma. - Tak preo ste sem prili? - Chcela som sa prevetra. Aspo na jeden de unikn z mesta. Na dnes veer mi ohlsil svoju nvtevu reisr, ktorho tak neznate. Ten sa ale zatvri, ke zist, e som ila s vami na vlet. - Dfam, e budete diskrtna. Mu vznikn neprjemn klebety. - Hereke klebety nekodia. Okrem toho nerobm tajnosti z toho, ako sa sprvam. Po chvli zaspala, ale ja som stle bdel, suovan svetlom petrolejky. Na dvore obas zavyli psy, oi medvea svietili naerveno, z portrtu na stene jednostaj na ma hadel mladk v crskej uniforme. Bol to Duda, ktormu pn Belzak rozkzal zabi udnho tulka. Cel byt aj so zariadenm: kanapa, starodvny divn, medvedia hlava aj star obraz - zskal Szulc po Dudovej smrti. Belzak bol zabit v roku 1912. Duda mal vtedy devtns rokov. V roku 1914 vypukla prv svetov vojna a Dudu ako obyvatea zemia zabratho Rusmi vzali k vojsku. Svedila o tom aj fotografia, ktor mi Szulc ukzal. Prve t zoltnut fotografia v rmiku a za sklom visela v izbe, kde som spal s Kamilou. Na tej fotke bol Duda v mundre ruskho vojaka. Jeho tvr bola charakteristick a ahko sa zapamtala, lebo mal vemi odret nos, a bolo vidno chrasty. ahostajne som hadel na jeho fotografiu. Vbec ma nezaujmala jeho osoba, iba plny pevnosti Albazin, ktor vybudoval posk plukovnk. Na zlato, ktor v Albazine ukryli Belzak, Karol a Boulain, som nechcel ani myslie.

37

Rozhodol som sa vsta z divnu a zhasn lampu. V tme sa mi uavilo. V nonom tichu bolo pou Kamilin pokojn dych, obas ete zatekal pes. Potom som u nepoul ni. Zaspal som. Rno som oznmil Szulcovi, e napoludnie musm by doma, a preto mi treba ihne ods. Mlky mi doniesol vek siv oblku s nevekm obsahom. Naiel som v nej Dudovu star iados, adresovan nejakej vrchnosti, o lepenkov krytinu na strechu jeho domu, niekoko listov napsanch po rusky, ako aj dva tvormo zloen listy a na nich vyblednutm atramentom zakreslen plny malej osady. - Vetky tieto papiere mi Duda nechal pred svojou smrou. Povedal, e ak njdem skru so zlatom, stanem sa bohatm lovekom. Vm sa mono podar dosta sa do Albazinu a njs zakopan zlat rudu. Tej je tam tak vea, e nebudete schopn to z Ruska vyviez. Ale u za njdenie vrchnos poskytuje desa percent z hodnoty pokladu. Aj to bude vea pre vs i pre ma. Teda o to lo Szulcovi. Aby som mu pomohol sta sa bohatm a sm tie priiel k peniazom. Hdam vbec nechpal, preo hadm Albazin. Zaujmal ma nie zlat poklad, ale rozltenie historickej zhady. Pochop to vbec? Nechcelo sa mi vysvetova mu to. Chladne som poakoval za oblku s plnmi Albazinu a chcel som sa vyda na spiaton cestu domov. Zbene som sa pozrel na oba plny. Prv z nich bol nakreslen na vemi starom papieri. Ktosi na atramentom nakreslil pln obdnikovej pevnosti so strnou veou a iestimi priekopami okolo obrannch valov. Veda pevnosti bol dvoma iarami oznaen asi breh rieky. Na druhom plne - na ovea mladom kartne - bol takisto ako na prvom vek obdnik a v pravom rohu o-

si v tvare kostolka i kaplnky naznaenej krikom. Do steny toho objektu viedla smerovka s npisom: ZLATO. Na prvom plne bolo cyrilikou napsan: Pln albazinskej pevnosti, na druhom - asi narchlo vyhotovenom - tak nadpis chbal. Dozaista ten, o pln kreslil, robil to v rchlosti a nzov miesta mal zosta tajomstvom tch, o zlato zakopali. Rozdiel v plnoch bol prve ten kostolk s krikom, ale pravdepodobne po nejakom ase sa albazinsk pevnos obohatila o nejak sakrlnu stavbu. Veda obdnika oznaujceho pln pevnosti, tie boli dve zvisl iary, ktor pravdepodobne oznaovali tok rieky. - To je pln albazinskej pevnosti, ako aj miesto kry tu zlata, - slvnostne vyhlsil Szulc. Zanovito trval na tom, e mi ete pred odchodom uke ruiny Belzakovho katiea. Mrholilo, bol som nevyspat, til som po l ke silnej iernej kvy, ktor som si doma varil kad r no. Nachystal som skter na cestu, prikzal som Kamile, aby akala v teplej kuchyni, a so Szulcom sme sa vybrali po lesnej ceste a na okraj lesa. alej u sa rozprestierali lky a za nimi bolo vidie strechy dedinky Kamionki. Katie kedysi stl uprostred lk na nevekom brieku. Medzi krkmi hlohu sa v hnedej trve siveli kamenn schody. Neviedli nikam, ale Szulc vedel toto miesto zaplni umi, ktor tu kedysi ili. - Lky okolo run katiea pretnal zky chodnk, ktor viedol a k lesu. Po om iiel pn Belzak do ho rrne, kde akal na Dudu, - vykladal Szulc. - A tam pod lesom, hne pri chodnku, asi stl stoh sena, kde dola pili spiaceho Karola. Po chvli dodal: - Neviem, i som vm spomenul, e po Belzakovej smrti, kee nemal nijakch prbuznch, majetok pre-

39

vzal tt. Ale ako to zvyajne bva, ke chba gazda, sedliaci katie rozkradli a ni po om nezostalo. Lesy tie preli do majetku ttu. Pokia ide o Dudu, to som vm u tum povedal, po Belzakovej smrti sa vrtil do katiea a vzal z psacieho stola nejak papiere, medzi nimi aj pln Albazinu s poznmkou, kde je ukryt zlato. Tvrdil mi, e ten pln mienil odovzda Karolovi, ktorho povaoval za nevinnho, pokia ilo o vradu Belzaka. Pomohol mu ujs, ale plny mu u nestihol odovzda, pretoe Karol po teku z vzenia zmizol bez stopy. - A Duda sa nikdy nepokal vybra do Albazinu, aby naiel zlat poklad? - Vravel som vm, e si zaloil rodinu. Narodil sa mu syn, ale zakrtko diea zomrelo. Potom ho odviedli k vojsku a do Kamionok sa vrtil len po revolcii v Rusku, v roku 1919. Belzakov katie bol u vyrabovan, ale zostala star horre, kde Belzak zahynul. Duda odkpil od ttu t horre aj kus lesa. as stromov vykloval a zaal na tej pde hospodri ako ronk. - Neprekvapilo vs, e lovek, ktor sa vrtil z vojny, mal dos peaz, aby si kpil star horre aj kus lesa? - Spytoval som sa na to Dudu. Vysvetlil mi, e krtky as bol aj v ervenej armde, ktor vykrdala kostoly aj katiele. Tie si tu i tam nieo privlastnil a prve za peniaze zskan z lpe si kpil horre aj les. Po chodnku sme sa vracali k horrni. li sme tou cestou, po ktorej pn Belzak putoval na stretnutie so smrou. Azda dveroval Karolovi a za t krtku chvu slabosti zaplatil vlastnm ivotom? Belzaka som neutoval. Bol to lotor, ke na skalch opustil ranenho druha a potom si kpil majetok za zlato, ktor bolo ich spolonm vlastnctvom. A ke sa Karol objavil a chcel svoj podiel, vyhodil ho pre a rozkzal ho zabi. Szulc ma chytil za plece.

- Pome ete tmto smerom. Niekoko desiatok kro kov. Tam je cintorn. Uvidte Belzakovu hrobku. Voli sme cez brnu na mal dedinsk cintorn. Bol ohraden krivm drevenm plotom. Zapali ho mal, do zeme vpadnut hroby, nad ktormi stli naklonen kre. Pri brne bola kopa zoschnutch vencov, alej bol cintorn zarasten krovm a stromami. Plechov vence potichu cinkali dokonca aj pri najslabom zvane vetra. T cvendav tich cintornska hudba mi pripadala ponur a neprjemn. V najstarej asti cintorna, v pravom rohu, stla nevek murovan hrobka. Mala tvar tvorcovej katule, spredu zatvorenej platou s akm eleznm kolkom. Strecha hrobky bola trojuholnkov a na vrchu bol elezn krik. - V tej hrobke le pn Belzak a veda neho star Duda, - informoval ma Szulc. - Ale o? Obaja v jednej hrobke? - udoval som sa. - Veru tak. Ve predsa star Duda ju niekoko rokov pred svojou smrou za vlastn peniaze dal vybudova. Sm dozeral na prcu murrov a niekedy ju dokonca aj sm muroval. Potom rozkzal prenies do hrobky Belzakovu truhlu, ktor vykopali z hrobu na cintorne, a prikzal mi, aby po jeho smrti uloili veda Belzaka aj jeho rakvu. - Je to udn, - poznamenal som. - A tak vemi mal rd svojho bvalho pna? Nechal vm ete nejak prkazy alebo rady? - Pravdae. asto mi opakoval, e zlato neprina astie a vdy na om spova udsk krv." Tie mi radil, e ak sa niekedy ocitnem v biede, aby som vyuil plny ukrytho pokladu, ktor som vm odovzdal. Lene ja som sa nikdy nemienil vybra do Albazinu, ve ani neviem, kde sa nachdza.

41

Uvaoval som hodn chvu a potom som sa sptal Szulca priamo: - Ako sa volal ten Karol priezviskom? Lebo stle hovorme iba jeho krstn meno... - Volal sa Szulc. A bol to mj otec. - Myslel som si to, - prikvol som. A Szulc sa zaal ospravedlova: - Nepovedal som vm cel pravdu. Mj otec nezmi zol bez stopy. Po teku, pri ktorom mu pomhal Duda, usadil sa v Sliezsku, kde sa oenil s vdovou po bankovi. Vdova mala diea a Karol ho adoptoval. Bol som to ja, priznal sa. - Szulc si ma obbil ako vlastnho syna. Aj ja som ho mal rd ako vlastnho otca. V dvadsiatych ro koch, ke sa u v Kamionkach na Belzakovu smr za budlo, mj otec, Karol Szulc, poslal Dudovi list a ten mu na odpsal. Potom si psali a do vypuknutia dru hej svetovej vojny. Duda pozval otca do Kamionok, ale otec sa bl prs sem, lebo ete stle ten zloin nebol premlan. In vec je, e Duda niekedy finanne vy pomhal mjmu otcovi. Poas vojny otec zomrel a ja som bol nasaden na robotu v chemickej tovrni v Osvienime. Priiel som tam o zdravie a bol som vo vemi zlom stave, ke ma Duda naiel a vzal ma do Kamionok, aby sa mi tu na erstvom vzduchu vrtilo zdravie. Zostal som uho, oenil som sa, prepsal na ma cel svoje hospodrstvo a ukzal mi plny ukry tho pokladu. To je vetko. Cel moje tajomstvo... Ke som sa s Kamilou vracal do mesta, oraz menej som myslel na zlat poklad ukryt v Albazine. Nezaujmala ma zlat ruda, nemal som v mysle zbohatn objavovanm takchto pokladov. Priahovali ma poklady naej kultry a rozltenie historickch zhad. A takouto zhadou pre ma bol aj Albazin a pevnos, ktor pred tristo rokmi vystaval posk plukovnk.

TVRT

KAPITOLA

Pln pevnosti Pln ukrytho pokladu Kamilina nediskrtnos Podozrenia mladej knihovnky Sleduj ma Lskavos Infulata Laskho Albazin" Traja bsnici Jojne Kotylion had Pna Boha Smr svtho Vojtecha Albazin plva pre

Nevedel som, kde le Albazin, i je vek alebo mal, i je to dedinka, mesteko alebo kopec. Ale mal som dva plny Albazinu. Znova som sa ne pozrel. Jeden z nich bol skicou valov pevnosti, na druhom bolo zaznaen miesto, kde bol kryt zlata. Prv pln bol nakreslen na tvrdom kartne vekom ako list z vekho zoita a hore mal vekmi psmenami napsan krasopisn rusk nadpis: PLNALBAZINSKEJPEVNOSTIANSKEHOTBORA Na druhom bolo napsan atramentom na ksku istho hrubho papiera jedin slovo: ZLATO. Prirodzene, zaujal ma predovetkm pln pevnosti. Ak by som mal uveri tvrdeniu Anonymnho Dna, vybudoval ju Poliak a v nej sa ukryla posdka, ktorej ania psali po posky. Pln akoby na dve polovice delila kolm iara vekej rieky - Amur. Pevnos leala na jej avom brehu, o om informovala pka smeru prdu. Amur v tomto mieste bol irok 250 siah, teda takmer 500 metrov. Valy, vybudovan hne nad riekou, mali tvar tvorca o strane 40 siah. ako som mohol zisti, i boli zo ze-

43

me, hliny, tehly alebo z dreva. V pevnosti boli zaznaen mal nepravidelne rozmiestnen obdniky - iste nejak miestnosti. A zreten npis: ALBAZIN. Oproti pevnosti na druhej strane rieky bol zaznaen nepravideln tvoruholnk a npis: VALY NSKEHO TBORA. Vyzeral mohutne - bol vye 90 siah dlh irok tak 20 - 25 siah. Napali ho tri a niekde aj tyri rady pravidelne rozostavanch tvoruholnkov - azda takto boli zaznaen obydlia nskych plukov? Tch tvoruholnkov v nskom tbore som nartal a esdesiatp, km vo tvorci pevnosti ich bolo len trins. Teraz som sa zaal zaobera plnom albazinskho pokladu. Udrelo mi do o, e bol uroben vemi narchlo, alebo ho robil ktosi, kto nevynikal v kreslen. Na liste papiera bol atramentom nakreslen vek tvorec, takmer rovnak ako tvorec albazinskej pevnosti na druhom plne. Dve hrub iary iste mali znzorova rieku Amur. Miesto krytu pokladu - vrecka so zlatom - bolo zakreslen krkom a pkou s npisom: ZLATO. Smerovka ukazovala k stene starho kostolka alebo kaplnky s krom. Pln predstavoval pdorys Albazinu, v avom kte bol ete dokreslen nrys malho tvorcovho domeka s trojuholnkovou strechou a navrchu s krikom. o bol ten domek - kostolk, kaplnka? Usmial som sa, lebo ma nezaujmal nijak poklad. Vytiahol som zsuvku na psacom stole a bezstarostne som do nej hodil pln, ktor ukazoval cestu k zlatu. Nedvno som tal sprvu o innosti expedcie, ktorej lohou bolo njs tri poklady kapitna Thompsona ukryt v roku 1820 na Kokosovom ostrove v Tichom ocene. Vek, ndhern poklad - zlat a strieborn mince, klenoty, svietniky z istho zlata, lampy inkrus-

tovan rubnmi a smaragdami, relikvire, umeleck diela, star knhtlae. Thompson zanechal podrobn opis miest, kde ukryl to bohatstvo - opis pln dajov, kde treba priplva k brehu, ak hlbok je tam voda, koko krokov treba s po brehu a ktorm smerom. A predsa poklad nenali... Hadanie vrecka so zlatm pieskom na zklade niekokch krabanc, ktor neukazuj ani sever i zpad, by bolo plnou stratou asu. Sedel som pri lesklom bare, iernom ako rakva, jemne som sa kolsal na vysokej stolike a pozoroval som tancujce pry. Veda ma na druhej stolike upel Robert a za nm Jerzy W. - divadeln recenzent naich novn. V klube bolo ero od cigaretovho dymu, nae tvre vyzerali siv a pinav. Robert mlal, akoby sa bol urazil, drepel na svojej stolike a ponuro hadel do pohra s pomaranovm dsom. Iba Jerzy W. sa na ma milo usmieval. Mono preto, e u dlhie mi mal vrti dos vek sumu peaz, a teraz pil vemi drah koak. V uplynulom tdni na redaknej porade som dos podporoval jeho vyslanie na zahranin cestu za redakn peniaze. Iste sa u o tom dozvedel, mono aj preto sa tak milo usmieval. Prestali hra. Z tanenho parketu k nm cupkala Kamila. la drobnmi krokmi - vysok, ikovn a dnes naozaj vemi pekn. patila ju len neprimerane mal hlava, vemi drobn k vysokej, thlej postave. Ale oi mandov, trochu ikm - jej pridvali dos krsy a vzneenosti. Kamila mi dala ruku na plece a zletne mi pozrela do tvre. Robert iarlivo vzdychol. - Tak kedy pjdeme zasa? - sptala sa. - Kam? - sptal sa Jerzy. Usmiala sa.

45

- Hadali sme Albazin... - Albazin?... - vsmene zopakoval Jerzy. - Mohol by som vedie, kde sa nachdza? - Neviem, kde le. Boli sme na vlete. A bolo to fantastick... Dookola stran lesy, prili sme k horrni. Nastala noc. Lesnk, udk a maniak, ns ponkal vodkou a vykladal prern prbehy o vradch. Potom sme nocovali v izbe, kde bol spchan zloin. Myslela som, e zomriem od strachu... Kapela zaala hra. Ktosi podiiel ku Kamila a poiadal ju o tanec. Jerzy si vimol pekn dieva, ktor samo sedelo v kte sly. Zouchol sa zo stoliky a idc okolo ma, prehodil s milm smevom: - Domnieval som sa, e Kamila berie na istho starho reisra. A zatia s tebou chod na vlety... Je to vemi talentovan hereka, - dodal. A potom tancoval do taktu a smiene pohadzoval hlavou. - Si ty ale darebk, - ozval sa Robert. A som sa mykol. - Preo? - Kaz dievau reputciu. o si o nej bude myslie? Kamila je poriadna a slun dievina. - Ale... ja som predsa nepovedal ani slovo. - Ve hej. Ale berie ju na vlety. Mykol som plecami. - Sama sa mi ponkla. Napokon, dvam ti slovo, e medzi nami ni nebolo... Na jeden dok vypil pohr dsu. Vzdychol si. - Potom mi vysvetli, preo Kamila dva na znmos, e si jej blzky? - Neviem, - odvetil som primne. A potichu som dodal: - Zd sa mi, e chce v tebe vzbudi iarlivos. Takto a

chce printi, aby si prekonal svoju nesmelos. Preboha, povedz jej u, e sa ti pi! osi nezrozumitene zamrmlal. Moje slov ho prekvapili. Ale vbec mi neodporoval. - Neviem tancova, - zafual Robert. - V tom ti u, ia, nemem pomc, - odvetil som. Pozeral som na roztancovan Kamilu. Ak prjemn bolo hadie na jej vlniacu sa postavu, pohyb nh, ramien i rk v rchlom tanci. aty jej poletovali, dvhali sa ako ddnik, odkrvali dlh, pekn nohy. - Ten Albazin je zhada, - poznamenal Robert. Smutne som povedal: - Vetci sa tvrite, e so mnou hadte Albazin. Ale kad z vs tm chpe nieo in. A kad si njdete svoj Albazin... Iba ja nie! Lebo ja... hadm ozajstn, skuto n Albazin. Rozcitlivel som sa nad sebou. Opustil som bar i vysok stoliku, nikomu som ni nepovedal a iel som domov... Nasledujci de som sa zjavil v Mestskej kninici, aby som si poda rady jednho vznamnho historika pretudoval kniku Svet vo vetkch svojich astiach, ktor v XVIII. storo napsal biskup Lubieski. Vo fajiarni kninice som stretol slenu, ktor mi pomohla njs Sibrsky vestnk. Pozdravila ma s vemi udnm vrazom v tvri. Bola to akoby zmes posmechu, irnie, podozrievavosti a vtipu. - Tak o, pn redaktor, - povedala vemi dverne, doviezli ste si leva? - Nie. Zatia ete nie. Rozosmiala sa nasilu, posmene. - Ma nemuste klama. Dokonca aj redakn poslk dobre vie, e z asu na as sa zaoberte hadanm po-

47

kladov. Napsali ste dve kniky o pokladoch. Aj teraz ste naabili na stopu nejakho zaujmavho prbehu a chcete si znova napcha vreck. A ja, sprostaa, som vm nezitne pomhala, myslela som, e je to pre vedu. Nala som vm Sibrsky vestnk a vy ste mi narozprvali hlposti o privezen ivho leva. Povaujete ma za hlupau? Prikvol som. - Je to tak. Nerobm ni in, len hadm poklady. Cel majetok som tm zskal. Bolo to celkom ahk. Lene teraz musm rozlsknu tvrd orieok. Pln miesta, kde s ukryt poklady, mi chce ukradn ist mlad bsnik a jeho priateka, operetn hereka. Upriamil sa na ma aj jeden achista. Neviem, o so mnou bude. Obauj ma de o de. Obliehaj mj byt, neviem sa ich zbavi. - Tak o? o? Dofajil som cigaretu. Nhlil som sa do itrne, kde som na stolku nechal otvoren kniku. Na odchode som povedal: - Nejako si u dm rady... Chytila ma za ruku: - Mem vm pomc. - Ako by ste mohli? - No... Mohla by som u seba ukry pln pokladov. Mykol som plecami. - A uli by ste aj s plnmi? Robte si zo ma dobr de? Poradm si aj bez vaej pomoci. - Muste ma vzia do spolku. Ve ja som vm pomohla njs Sibrsky vestnk. Tie potrebujem peniaze. V kninici zarbam vemi slabo. - Nezaoberm sa filantropiou, - odsekol som. Kvol som jej hlavou a rchlym krokom som sa po bral do itrne.

akala ma pri vchode z kninice. - Ma sa tak ahko nezbavte, - povedala s vekou sebadverou. Vyla za mnou na ulicu. Naozaj som nevedel, ako sa jej zbavi. Bezradne som sa obzeral dookola a hadal som nejakho znmeho, ktor by mi pomohol. Lene nikoho tu nebolo. Len pri dverch kninice stl nejak tun chlap s kyticou kvetov. Poepkal som slene vemi potichu: - Preboha, nechajte ma na pokoji. Sleduj ma... - Kkk... to? - zajachtala. - Ten tun pn s kvetmi. Kvety s ich poznvacie znamenie. Nechal som slenu pred kninicou a rozbehol som sa za elektrikou, ktor prechdzala ulicou. Vyskoil som na posledn schodky a priatesky som slene zamval takou.

Albazin je! Jestvuje! Naiel som ho v Lubieskeho knike na vekej mape vlepenej medzi strany 546 a 547. Nova tabula Asiae" - bolo napsan na mape. Nov? Lubieskeho knika mala rok vydania 1740. Naiel som iernu nitku Amuru a tam, kde sa poda Lubieskeho rozprestierala Tartaria Magna, hne veda krajiny s nzvom Dauria, bol mal bod - ALBAZIN. Nachdzal sa hne pri zaiatku Amuru, nealeko miesta, kde sa spja ilka s Argunom. Albazin bol obken krajinami s pekne znejcimi nzvami: Tartaria Magna, Naiada, Calmuki, Tartaria Vagabundorum, Tartaria Chinensis, China extra muros a na severe: Siberia, Obdoria, Samoieda. Tieto nzvy pln exotiky a zvltneho ara ma nadchnali a oami som hltal tvar vekej, vlastne najvej asti sveta. Ist

49

bsnik o nej napsal, e je ako vek hned ndoba, ktorej ucho tvor Eurpa. zia - psal Lubieski - t as sveta vyznaujca sa najvou prednosou nad in asti, lebo vydala zo seba prvho loveka a Patriarchu Adama na rozmnoenie rodu udskho a in asti Sveta osdlila umi... Najprv vznikli na nej monarchie, ponajc po potope Chaldejskou alebo Asrskou, ktor trvala a do Sardanapala... zia je prvotnou Uitekou Prva, Vied a Remesiel rozlinch, ako aj rozmnoiteka Nboenstiev rznych po Svete rozdench. Viera Svt najprv tam zatepen, a potom sekta Mohamedova Diablom vymyslen v Arbii zaloen najviac sa rozrila. Pohansk viera, idovsk tie tam mali zaiatok... alej som u Lubieskeho tal: ... Witsen vo svojom atlase roku 1687 vydanom del Tartariu na tri Hlavn asti: Jun, Stredn a Severn. Prirodzene, ma zaujmala predovetkm Severn Tartaria. ... Tartaria Severn hrani na juhu so Strednou, na zpade so Severnou Moskvou, a inde aj s Morom, a t as je via ne dve predchdzajce. Patria k nej Sibiria, Tyngolfa, Obdora, na Sever od Rieky Ob a Pizida. Medzi riekou Lena a Morom je tie rozahl a pust kraj, dobre nepoznan, kam Witsen kladie Dauriu, Jugagir, Jakuty. Gilaki, Tuvkov a embla-Gilet-Zkaja. Prve tam, v tej rozahlej krajine, pustej a neznmej, leal Albazin.

... Star, estn kaz Wladyslaw Lubieski, krakovsk scholastik, hniezdniansky kanonik, ukzal mi svoj Albazin, ktor som nemohol njs u sasnch geografov! Musel som mu poakova za ten dobr skutok a primri oi nad mnohmi hlposami, ktor nat-ral vo svojej knihe s asnm nzvom - Svet vo svojich vetkch astiach vch i mench, to jest v EURPE, ZII, AFRIKE, AMERIKE, v Monarchich, Krovstvch, Knieatstvch, Provincich, Ostrovoch a Mestch, geograficky, chronologicky a historicky opsan zoznamom Nboenstiev, Vld, Revolci, Prva, Zvykov, Pokladov, Zaujmavost a Hranc kadej Krajiny, od Autorov Franczskych, Talianskych, Nemeckch, Poskch pouitch prikrlen. Pre zaujmav a zahajce oko Posk podan." U Lubieskeho som si o Sibri pretal, e je to krajina vek... ... naplnen vetkmi horami a pralesmi vekmi, kde udia s ako div a ij iba zo suench rb a z chleba z rb suench pomletch na mku, a zveriny, pod Nebom vdy bvaj... Tu sa konaj najvie lovy na sobole, ktor pod trestom smrti nemono zabja iba pre Poklad Crsky, na lovy bvaj posielan len odsdenci na smr a nevonci pod velenm Oficierov, a tak s dokonal, e aby nepokodili kouinu, triafaj sobole strelami priamo do nosa. Tto strelci tak prenikli za tou zverinou, e u doli k rieke Amur na hraniciach nskych, kde Cr Moskovsk rozkzal postavi Pevnos zvan Nercinkoi na hraniciach Tartarie nskej, a pre tto prinu Moskva mva ast spory s nou. Albazin sa nachdzal ovea alej na vchod ne Nerinsk a iste bol anom vmi soou v oku. Zdalo

51

sa mi, e som sa u dozvedel, preo ania napadli Albazin. ia, o samom Albazine Lubieski nepsal ni. Ale mono mu to zazlieva? Star biskup iste nevedel o veliteovi Albazinu, poskom plukovnkovi.

Koncom mja roku 1960 som napsal list ministrovi kultry a umenia so iadosou, aby mi umonil vycestova do Ruska s cieom njs stopy poskho plukovnka, ktor pri alekom Amure vybudoval albazinsk pevnos. Vo svojom liste som oznmil, e vzhadom na vemi rizikov a dos udn charakter mjho predsavzatia som pripraven zna vetky finann nklady spojen s cestou, iadam len pas a vzum, ako aj povolenie na nkup zodpovedajceho mnostva devz. Uviedol som aj vetky daje, ktor sa mi dovtedy podarilo zhromadi vo veci Albazinu a jeho stavitea. List som vloil do najkrajej oblky, ak som len mal, starostlivo som ju zalepil a poslal doporuenou potou. Teraz si u celkom iste budem mc doviez ivho leva," pomyslel som si, ke som sa z poty vracal domov. Ale v hbke due som neveril, e minister mi bude chcie pomc. Sledovanie stopy zhadnho plukovnka napokon vyadovalo vemi vek silie. Dokonca aj putovanie prstom po mape je nkladn, pretoe vyaduje peniaze na zakpenie mnohch podrobnch mp. Potreboval som peniaze, aby som mohol navtvi mest, v ktorch s kninice zsoben starmi knihami. Tie nvtevy zasa vyadovali neplaten dovolenku. Mal som zasa vne finann problmy - mj redaktorsk plat nepatril k vysokm, pre svoje noviny som psal dos mlo a kniku, na ktorej som pracoval, vydavatestvo odmietlo. Poiadal som o tipendium Zvz poskch spisova-

teov - dostal som vak zamietav odpove. Dokonca bez udania dvodov. Rd-nerd musel som jednho da, presnejie 15. jna zaklopa na dvere Oddelenia kultry Nrodnho vboru v mojom vekom, sedemstotiscovom meste. Na tomto oddelen pracovali a traja moji dobr znmi - bsnici, jeden z nich bol srden priate Robert. Minister sa iste uke ako byrokrat - domnieval som sa - a vbec mi neodpovie na list. Ale tu mm do inenia s bsnikmi. Kto in, ak nie bsnik, pochop moju tbu dosta sa do Albazinu? Bsnik Robert - star kultrno-osvetov intruktor ma prijal vemi srdene. Kee kad de prebval v mojom dome, hdam a do unudenia poznal prbeh mjho hadania. Lene tu v kancelrii on predstavoval radn osobu a ja som bol v lohe obyajnho iadatea. Ke vypoul u po st raz rozprvanie o Albazine, spokojne zamrmlal, poklepal ma po pleci a potom ma zaviedol k vedcemu oddelenia - bsnikovi S. Bsnik S., mil esdesiatron starek, pochdzal zo Stanislawowa. - U ns, v Stanislawowe, - povedal, ke som mu predloil svoju zleitos, - il svojho asu ist Jojne Kotylion, obuvnk, poriadny lovek, hoci chudobn a obdaren vekou rodinou. Strko Jojna Kotyliona, vemi bohat id, pred smrou daroval svojmu synovcovi star modlitebnk, ale vemi pekne viazan. Vy, pn redaktor, ste nali na dlke zaujmav strnku z knihy, Jojne Kotylion zasa istho da, tajc modlitebnk, naiel list so slovami: akm v piatok na moste." Vzhadom na to, e ten lstok Jojne Kotylion naiel v modlitebnej knike, domnieval sa, e tmto zvltnym a neoakvanm spsobom mu dal znamenie sm Pn Boh. Neudoval sa tomu, e Pn Boh sa chce s nm stretn v piatok na

53

moste. Zamal sa len nad tm, preo si Pn Boh na stretnutie s Jojnom Kotylionom vybral tak nezaujmav mesteko, ako bol Stanislawow... Lene znepokojenie Jojna Kotyliona zakrtko prelo, Pn Boh toti na most v Stanislawowe nepriiel, m hdam jasne dal na znmos, e mal na mysli in most a in mesto. A je vea miest s mostami? Vea. Take Jojne Kotylion pochodil hdam pol sveta a navtvil stovky miest. Bol dokonca aj v Londne, kam ho vyslali niekok bohat a pobon idia zo Stanislawowa. Jojne Kotylion, ia, nestretol Pna Boha, ale vrtil sa do Stanislawowa ako svetaznal lovek, a teda vemi mdry. Jeho obuvnckej dielni sa zakrtko zaalo nramne dari a Jojne Kotylion zomrel ako vemi zmon a veobecne uznvan lovek. Jeho astie nemohlo zakali niekoko posmenkov (ve kde ich nenjdete), ktor tvrdili, e Jojnova dcrka, pekn Chaja, preila romantick lsku so synikom jeho bohatho strka, a e star modlitebn knika slila obom mladm ako potov schrnka... Ke bsnik S. tmito slovami ukonil svoje rozprvanie, zaviedol ma k pnu nelnkovi. Bsnik-nelnk mal okrhlu, mil tvr, bruko, okuliare. Mal som rd niektor jeho lyrick vere, a najm jednu bsniku s nzvom V lese..." V lese lavika tvrd, smrekov... V dutine stromu kuvik sa skrva.
A kuvik. Na tto laviku pod hustou chvojinou sadol unaven svt Vojtech Potichu, tichuko.

Bsnik-nelnk sa postavil k veci s plnm pochopenm. So iaom vak kontatoval, e na mojej ceste do Albazinu vyrstlo vemi kodliv slovo PRECEDENS. Je vemi zle, ke to slovo nie je, ale tie rovnako zle, ke sa objav. - Nememe vm pomc, - povedal bsnik-nelnk, - lebo je to zleitos BEZ PRECEDENSU. Ak by sme vm pomohli, vtedy vytvorme PRECEDENS a zajtra sa u ns objav prozaik Grzegorz a bude chcie, aby sme mu pomohli hada Atlantdu, pozajtra zasa prde satirik Ryszard D. a poiada o piku na hadanie Yetiho. Keby ste tak potrebovali sto stoliiek do sly, to je nieo in. Na takto veci mme dokonca vek finann prostriedky a piky... Potichu, potichuky som opustil nelnkovu pracovu. V pamti sa mi vynorili jeho vere. Zdalo sa mi, e mj Albazin je lo, ktor odplvala. Bezo ma.

55

PIATA

KAPITOLA

erven tulipny Prenasledovan slenou z kninice Albazin pauje hodinky Vretenice Robert, zblznil si sa? Nov podrobnosti o vrahovi Zhadn eltuginsk republika Kto bol Belzak Odchdzam na dovolenku

Jerzy W. uverejnil recenziu novho predstavenia v operete. O Kamile napsal vemi priaznivo: Tto mlad hereka m naozaj vek talent a je a udn, e ete ju nevidme v hlavnch lohch. Nie je ak si vimn, e Kamila C. na sebe pracuje, stle zdokonauje hereck strnku aj svoj hlas, o, ia, nemono poveda o inch lenkch operetnho sboru. - Boe mj, - vzdychol som si, - nechce mi Jerzy vr ti dlh? Lene potom som si pomyslel, e sa vbec nevyznm v speve a Jerzymu sa naozaj zapil Kamilin hlas. Tento nzor mi potvrdil aj Robert, ktor navtevoval divadl astejie ne ja, a chodil najm na operetn predstavenia. - M vek talent, - tvrdil. A potichu dodal: - M ta lent a... je rozkon. Kpil dva lstky na Kamilino predstavenie a veer sme sa pobrali do divadla. Cestou sme sa zastavili v kvetinrstve. - Mieni sa prejavi? - sptal som sa.

- To nie. Tie kvety objednala Kamila... pre teba. Ako poakovanie za recenziu. Bolo mi neprjemne. Mal som zl pocit a, prirodzene, kvety som neprijal. Mj priate si zasadol do hadiska a v ruke dral kyticu tulipnov. Vyzeral vemi smiene. Ja tie. Lebo som sa tvril, e ho nepoznm a nemm s nm ni spolon. Predstavenie sa ukzalo vemi nezaujmav. O Kamilinom talente som si nemohol vytvori nijak mienku, lebo mala iba mal rolu. A tak som naalej neveril, e Jerzy napsal pravdu. Cez prestvku ma vo fajiarni ktosi drgol do ramena. Obzrel som sa - slena z kninice! - Prosm vs, bute opatrn! Stle za vami chod ten ksicht s kvetmi, - poepkala mi sprisahanecky. A zmizla v dave ud, ktor sa prechdzali vo fajiarskom priestore. Ponhal som sa do opanho rohu. Robert pri bufete vypil pohr orandy a vykroil ku mne, nesc kyticu tulipnov. Vetci sa za nm obzerali. Zaal som unika pred Robertom, kukoval som medzi rozprvajcimi sa skupinkami. Takto sme sa nahali a do konca prestvky. - No, konene a mm, - vydchol Robert, ke si sa dal veda ma do mkkho kresla. - Kde si sa tlal? Potom bolo druh dejstvo, znova nudn a ete menej zaujmav, lebo v om nevystpila Kamila. Po spusten opony som vyskoil z kresla a najmenej tyri dky pred priateom som sa nhlil do fajiarne a odtia som zdchol na toaletu. Tam som stretol svojho fredaktora a hodn chvu sme sa bavili o sluobnch veciach. f mi povedal, e sa mu dostali do u sprvy o mojom hadan Albazinu. Sbil, e mi dovol nakrtko vycestova vo veci, ktor ma tak zaujma. A ke sme sa rozili, pochopil som, e fredaktoro-

57

vi sa Albazin spja s istm cudzincom, ktor bol v minulom roku obvinen z paovania hodiniek. Iste oakval kriminlnu report. Vo dverch hadiska ma dolapila podozrievav slena z kninice. - Pred chvou vs tu hadala hereka, ktor hrala v prvom dejstve, aj ten tun s kvetmi. To oni vs prenasleduj, vak? Presvedte sa, e bez mojej pomoci sa tto vec skon pre vs vemi zle. Musme sa stretn. Zajtra, dobre? - Nie. Zajtra nemm as. - Pozajtra... Mvol som rukou. - Vetko jedno. - Dobre. Pozajtra v kaviarni Renta". akm o sied mej veer. Prikvol som. Prve pozajtra som mal v mysle vyui fovu ponuku a vycestova do Varavy, aby som naiel Witsenovu kniku, na ktor sa odvolva Lubieski. Slena bude aka vemi dlho. Mono ju to odu vnucova sa uom. Po predstaven Robert odovzdal Kamile kyticu tulipnov. Oklamal ma. To nie ona kpila kyticu mne, ale on pre u. Len sa hanbil k tomu prizna. Ili sme do nonho loklu. Tu som im ukzal svoju zl nladu a nechcel som tancova. A pretoe Robert tancova nevie, Kamila sa vbec nezabvala, smutne sedela a pila vno. Aj ja som bol smutn, lebo som ctil, e v Robertovi strcam priatea. Prestalo ho zaujma hadanie Albazinu. Napokon dolo k omusi stranmu. Robert ma ovilne poklepal po pleci a povedal: - o si mti hlavu sprostosami. Oe sa, chlape! Albazin sa ti vyvetr z hlavy.

Znova som si sadol nad plny Albazinu. Ete raz som prechdzal zrakom po lnich opevnenia starej pevnosti, predstavoval som si, ako vyzer, ak m vysok dreven kontrukcie stien alebo hrub mr, ktor sa vypna nad strmm brehom Amuru. Tam, na druhej strane rieky, je rozloen tbor nskych vojakov. Na Albazin smeruj hlavne diel - sto ahkch i akch kannov. Vojaci sa priplavili na lodiach a obkili pevnos, obrancov uzavreli do pasce. Potom zatoili, k za kom nskeho vojska napadal pevnos... Ale o bolo potom? Ako vyzeral koniec obrany Albazinu? o sa stalo s poskm plukovnkom a jeho oddielom? Vzal som do ruky pln albazinskho pokladu. Ale nemohol som nemyslie na pna Belzaka a jeho udn prbeh. Napsal som Szulcovi list s niekokmi otzkami.

Na stolku pri pohovke v Kamilinej izbe stoj vek kytica ervench tulipnov. Kvety otvorili svoje kalichy, ich byle sa udesne pozohnali a zaleka to vyzeralo, e z vzy vyklaj hlavy vretenice, ktor s pripraven hrz a sya. Ke som odchdzal do Varavy hada Witsenovu kniku, povedal som Kamile: - Vyhote tie vretenice. Maj v sebe jed... - Ve s to kvety od Roberta! A potichu dodala: - Ale ak chcete, mem ich vyhodi... Od odpovede ma zachrnilo ostr zvonenie telefnu. Kamila zdvihla slchadlo a zaala rozhovor. Poul som, ako hovor: - akujem, vemi pekne akujem. To bolo od vs ve-

59

mi mil... Chceli by ste sa so mnou stretn? Vemi rada. Nie, dnes nemm as, musm s na skku. Zajtra pred obedom v klube, dobre?... Sptal som sa Kamily: - To volal Jerzy W., vake? Zdalo sa mi, e je pripraven klama, ale ke sa nm oi stretli, mlky prikvla. Vyzerala zahanbene, hoci nebolo ni neslun v tom, e je zdvoril k lovekovi, ktor o nej pekne napsal. Rozlil som sa s Kamilou a zbehol som po schodoch na ulicu. Pred brnou bol na stri Robert. Tvril sa, e tu ak na ma, lene nemohol vedie, e prve v tomto ase chcem odcestova do Varavy. Vykroil som rchlo smerom na eleznin stanicu. Robert mi sotva stail. Kedysi bol ako chor a doteraz ke mus s trocha rchlejie - pokaliava, fu a stone. - Pokaj, pokaj trocha... - chytal ma za rameno. Pokaj, pretam ti svoju bse. Ale nepretal mi bse. Potichu povedal: - Ten Albazin je zhada. Budem ho hada s tebou. Zasmial som sa. Uahoval som si z neho: - o tak nhla premena? Ete nedvno si hovoril: Oe sa, chlape. Albazin sa ti vyvetr z hlavy." A vykroil som ete rchlejie. Kpil som si lstok, sadol som si do kup a otvoril som okno. Na nstupiti pod oknom mjho voza stl Robert a ako dchal. - Musm ti poveda... Musm ti poveda, - postonval, - e vera veer ma zastavila nejak mlad ena a ptala sa na teba. - Mlad ena? - Hej. Ptala sa ma, preo a prenasledujem. A alej, preo had Albazin. Povedz mi, ja a naozaj prenasledujem?

- o si jej povedal? - skrkol som nhlivo, lebo vpravca u dvhal vpravku. - Ja a prenasledujem? - prosebne sa spytoval Robert. - o si jej povedal? - volal som. Vlak sa pohol. Robert pokaliavajc iiel popri vlaku. - Povedal som jej, e a neprenasledujem. e som tvoj priate. - Ale ako si jej vysvetlil moje hadanie? - volal som vyklonen z okna, lebo Robert oraz vmi zaostval. - Najprv som spomenul albazinsk pevnos. Ale to sa mi zdalo vemi prozaick. Rozpovedal som jej teda o albazinskom zlate, ako si sa to dozvedel od Szulca... - Zblznil si sa, Robert? Ale Robert u hdam ani nezaul mj vkrik. Vlak zahrmotal na vhybkch a rozbiehal sa oraz rchlejie.

Z Varavy som sa vrtil s przdnymi rukami. V kninici nemali Witsenovu kniku.

Koncom jna sa u ma objavil Antoni Szulc. Privtal som ho pln smtku. V ostatnom ase som toti zanedbal vyjasovanie zhady tajomnho Albazinu - mal som trocha finann problmy a nebolo peaz na nkladn cesty do kninc. fredaktor - hoci ma mal vemi rd - ke sa dozvedel, e Albazin nem ni spolon s afrou paovania hodiniek, zavolal si ma na vny pohovor. Blilo sa leto, as przdnin a dovoleniek - ak obdobie pre noviny, ktorch itatelia utekaj z mesta k riekam a do lesov, strcaj zujem o tlaen slovo. Na toto ak obdobie bolo treba pripravi vek mnostvo report a lnkov s ohromujcim obsahom, aby itatelia boli printen kupova noviny. Vyadovalo to, pri-

61

rodzene, vek silie v prci - ako som mohol v takchto podmienkach myslie na Albazin? - asto som na vs spomnal, - zaal Szulc. - A roz mal som o tom, o ste mi povedali o mojom otcovi. Potom som dostal list. Lene bolo by treba privea psa, tak som sa rozhodol prs. o som to hovoril o jeho otcovi?" uvaoval som a lovil v pamti. Szulc vybral z taky vek oblku. - Priniesol som niekoko papierov, ktor zostali u ma po starom Dudovi. ako poveda, i bud ma pre vs nejak v vznam. S to dva listy psan po rusky a ja rutinu neovldam. Kedysi bol u ma ako hos nadlesn. On vie perfektne po rusky. Ukzal som mu tie lajstr. Pozrel si ich a povedal mi, e s to listy Belzakovi. Na jednom z nich je asi napsan: Prezidentovi eltuginskej republiky." Je to mon, e by pn Belzak bol prezidentom eltuginskej republiky? - Nepoul som o takej republike. - S to udn listy, vak? Schoval som papiere do psacieho stola. Zaal som sa Szulca spytova na jeho detstvo, potom sme sa rozprvali o celkom bench veciach. Vyli sme z redakcie a zamierili sme k autobusovej stanici. Vtedy mi povedal: - Matka prisahala, e otec bol nevinn. Aj Duda veril, e mj otec nie je vinn. Aj vy, sotva ste sa dozvedeli prbeh vrady pna Belzaka, pochybovali ste o niektorch veciach, ktor priaovali mjmu otcovi. Myslte si, e otec bol vinn? - To neviem. Je to vemi star zleitos. Zd sa mi, e dnes u ju nemono vyjasni.

- A predsa chcete vysvetli zhadu ete stariu, spred tristo rokov? Po chvke rozmania som odpovedal: - Kto zabil Belzaka? To u hdam nie je pre nikoho dleit... - A o ja? Na ma zabdate? Pre ma je to dleit. Keby som nebval v Kamionkach, keby som chcel odtia ods niekam inam, mono by naozaj nebolo nutn zisti, kto zabil Belzaka. Ale ja ijem na tom istom mieste, kde mj otec asi zabil loveka. udia na dedine maj dlh pam. T udalos, hoci sa stala tak dvno, ete stle je medzi umi iv. Pred niekokmi rokmi pri plenke (vak viete, ako to bva) zveril som sa jednmu gazdovi. Bolo z toho zle-nedobre. Neudral jazyk za zubami. Odvtedy na ma udia v Kamionkach hadia s nedverou. Po starom Dudovi mm kus poa pod lesom, zasadil som tam ovocn stromy, v tomto roku maj prv raz zarodi... Je to pre ma dleit, pn redaktor. - Myslte si, e sa mi podar objavi skutonho vraha? tyridsa rokov po vrade? Vzdychol si: - Viem, e to nebude ahk... Potom nasadol do autobusu a ja som sa pomaly pobral domov. Bol veer, letn mestsk veer. Rozohriaty asfalt prjemne voal, z otvorench dver kaviarn prilietala va iernej kvy. Na ceste ticho uali pneumatiky ut, po chodnkoch sa prechdzali eny v letnch atch s obnaenmi plecami. Zabudol som na Szulca a jeho problmy, na oblku s lajstrami, ktor som mal v psacom stole. Zabudol som aj na Albazin. Aj jeho zhada bola rovnako ak na rozltenie ako tajomstvo smrti pna Belzaka.

63

Nevidel som monos spozna Albazin a jeho zamotan dejiny. akalo ma pekn leto, dovolenka a cesta do Kaubskho vajiarska, kde sa utborila archeologick expedcia. Moja batoina, stan i kajak u boli tde tam na aute expedcie. Stan u iste stoj na brehu jazera a teraz ak na mj prchod. Predstavoval som si miesto, kde je postaven, pripomnal som si tvre svojich priateov archeolgov, myslel som na prcu, ktor ma ak, aj na dobrodrustvo. Patril mi predsa oddych po roku akej redaknej prce. Robert u bol na dovolenke, Kamila putovala po pobre na zjazde s operetou. V naom byte zostval iba achov majster pn Ludwik P. Ale preho dni neboli dleit - cez de spal, po nociach pil vno a sm hral ach. il ako kuvik a v ostatnom ase kalal a hkal ako star sova. Vedel som, e sa ho chyt tuberkulza. To je osud starch mldencov," povedala Kamila, ke pn Ludwik doniesol preukaz z protituberkulznej poradne. Po nvrate domov som odhodil aktovku do kta izby. Prezrel som zsuvky psacieho stola, i v nich nezostali nejak materily potrebn v redakcii. Telefonicky som podal telegram vedcemu expedcie: Prdem pozajtra." A ahol som si spa, nasledujci de som chcel celkom zlikvidova vetky redakn zleitosti.

iESTA

KAPITOLA

Hadm peniaze na cestu Som ertovsk chytrk? Dobr srdce Ludwika i Roberta List s fialkou V starej oranrii Maryka presvieda o svojej slunosti Milujem Kamilu?

Minister mi na list neodpovedal. Odpove som vak predsa dostal. rad pre kultrnu spoluprcu so zahranim mi zaiatkom augusta oznmil, e prijali rozhodnutie o mojom vyslan na vysvetlenie zhady Albazinu. Popritom mi vak oznmili, e si mm poda iados o vydanie pasu a e si budem mc kpi viu sumu rubov alebo dolrov. Za tie peniaze som mohol kpi motocykel alebo polovicu auta. Dusn, horci august. Na fredaktorovom stole bzual elektrick ventiltor a strapatil vlasy zvanmi vzduchu. Ale tvre sme mali jednostaj spoten, boli sme unaven horavou aj niekokohodinovou redaknou poradou. Nadiiel posledn bod porady. Moja cesta za hranice. Vetci oili, akoby zabudli na dusno. Karolovi sa na stach hne objavil liiacky, zkern smev. Tuil som, e bude proti tomu, aby som dostal z redakcie finann pomoc. Vera veer ma Karol pozval do klubu na vno, kvu a zkusky. - Vie, e som tvoj priate, - vravel. - Vie, e mi me plne dverova. Preto ma to zlost, e ns po-

65

vauje za naivnch hlupkov. Chce min kopu peaz, aby si vysvetlil zleitos nejakho Albazinu? Kto ti to uver? Povedz mi, o sa skrva za tvojou cestou? Mne predsa me dverova... Karolovi som naozaj dveroval. Ale za mojou alekou cestou sa ni neskrvalo. Keby bol Karol tak naivn ako slena z kninice, mohol by som mu poveda o Szulcovom zlate. Lene on bol vemi bystr. Na druh de som mal podobn rozhovor s Franciszkom. - Ja nie som dnen, - vyhlsil Franciszek a klepal ma po pleci. - Nedm sa nachyta na podobn traniny. Povaovali ma za ertovskho chytrka. Preibanca najhorej kategrie. loveka, ktor nikomu nedveruje, ani svojim kolegom. Preto som vedel, e z redakcie isto-iste nedostanem na cestu ani groa. Lene zrove som bol presveden, e vycestova musm. A e na t cestu pjdem. Hoci aj za cenu, e predm skter a fotografick apart, dokonca e sa zadim u svojich prbuznch. Teraz - ke list z Ministerstva kultry a umenia mi vytvoril monos vycestova do kninc v Moskve, do Albazinu, na alek vchod - tba rozlti historick zhadu vo mne vzrstla stonsobne. Ete som nevedel, kde zoeniem peniaze na cestu, ale ctil som, e vycestujem. Pocestujem preto, e po tom vemi tim. - Napokon, mme vek finann problmy, - po znamenal Karol. - Cesta redaktora Tomasza je v podstate jeho s kromn vec, - pridal sa Franciszek. - Iste treba v love ku oceni nezitn zuby. Ale tto zuba je v naich podmienkach vemi luxusn. Ak itok bude ma z je ho cesty naa redakcia? Rozrieil to fredaktor:

- Cenm si u Tomasza jeho zpal pre tmu, lene mm dojem, e Albazin nebude vemi zaujma naich itateov, a vbec, tto cesta neprinesie vek itok naim novinm. Oceujem vak aj nezitnos, ktor charakterizuje Tomaszov postup. Takto zuby treba podporova. Nech ide. A rozhodol, e dostanem platen dovolenku, za o som povinn doda redakcii p vekch report o hadan stp po poskom plukovnkovi. Prirodzene, o nejakch peniazoch navye nepadlo ani slovo. - Robert, - oslovil som priatea, - v hre povolenie na dovoz leva" nebol nvod, kde dovozca leva zskal peniaze na cestu? - Ten bol vemi bohat. Peniaze mal. Chbalo mu len povolenie na dovoz. A akosti, ako vie, vyrieil napokon telefont premirovi. Asi to bola chyba, e si psal list ministrovi, a nie premirovi. Prechdzali sme sa po ulici pred nam domom. Na ulicu padalo prjemn veern ero, z mrov domov slalo teplo. Elektriky vyzvali, niekoko motocyklov prevralo okolo ns, zanechvajc stuhy modrastho dymu. Na druhej strane ulice, na rohu, bola kaviare s malou zhradkou. V zhradke stli slnenky podobn hlavikm muchotrvok - pekn farebn kvrny na pozad sivch mrov. Pod jednm slnenkom sedela Kamila s divadelnm kritikom Jerzym W. Kamila sa vrtila do Lode pred tromi dami. Z divadelnho zjazdu po pobre prila pekn, oplen, v prekrsnych novch atch a v irokom klobku. utoval som Roberta. V ten de, ke sa mu zdalo, e dobyl Kamilu - prve toho da, v ten tanen veer v klube - ju stratil. - Zajtra rno Jerzy cestuje za hranice, - povedal som. - Ten Albazin je zhada, - potichu zamrmlal Robert.

67

Smutne som sa usmial. Ve podobne som dopadol aj ja. Ke sa Albazin stal dosiahnutenm vaka listu z radu pre kultrnu spoluprcu so zahranim, ukzalo sa, e nemm dos peaz. - Ak chce, poiiam ti pr dolrov, - ponkol sa Robert. - Mm ich v banke. Prikvol som. - Dobre. Myslm, e ich budem potrebova. Rozlili sme sa pred brnou. Robert rchlo preiel na druh stranu ulice. Dozaista chcel ete raz, hoci len letmo, uzrie Kamilinu tvr. V kuchyni pri plynovom sporku sa motal Ludwik P., medzinrodn achov majster. Vyzeral vemi boho, mal lt ple, stle potichu pokaliaval. Pred tromi tdami bol medzinrodn achov turnaj, ale pna Ludwika nepozvali. Vraj je chor a nesmie sa unavova. Pn Ludwik vak pripal, e rozhodli jeho posledn nespechy. A poas tch troch tdov zoltol ako list odtrhnut od ivotodarnej byle. - A o vy? Ako sa vm dar? - zaal sa ma usilovne vypytova. Jedin mil sprva, o ktor som sa s nm mohol podeli, bolo pekn Robertovo gesto. Ale majster aj tto sprvu pochopil nesprvne. - Tie mm niekoko desiatok dolrov. Lene viete, musm s do sanatria, kpi si nov pyamu, lepie sa stravova. Vysvetlil som mu, e v nijakom prpade od neho neprijmem nijak piku. Ctil som, e som sa ho tm vemi bolestne dotkol. Nemohol som si vak poia peniaze od loveka, ktor vemi mlo zarbal, navye aj ochorel a potreboval dlhodob lieenie. Voiel som do svojej izby a ahol som si na pohovku. Ctil som sa fyzicky unaven z finannch starost

a uvedomoval som si, e je to iba zaiatok mojich akost. Rei v miestnosti fredaktora a ete predtm na Oddelen kultry ma riadne znechutili. Fuj, doerta," zlostil som sa, za koho ma povauj? Za podvodnka i obrka?" ... Iste som zadriemal. Zvonek pri dverch sa ozval krtko a prenikavo. Vyskoil som z pohovky a iel som otvori. Odomkol som a vyzrel som na chodbu. Aksi chlapek mi podal list a potom rchlo zbehol dolu schodmi. Roztrhol som oblku. Ven pn redaktor! Prosm, ihne prte na Predmestsk ulicu 29. Je to vemi dleit. Priate Vonku u bola noc - vlhk a tepl. V trbinch medzi stenami vysokch domov, cez de rozplench, vyblednuto svietili poulin lampy, jasn kvrny okien sa ukladali do karedej nepravidelnej vzorky. V izbe bolo sparno... Obzrel som si oblku a listov papier. Boli elegantn a voali fialkami. List s fialkou" - pomyslel som si. Okpal som sa v teplej vode. Pred domom som chytil taxk a dal som sa zaviez na Predmestsk ulicu. Zastavili sme, zdalo sa mi, e v rom poli. Iba neskr som si vimol pri ceste oarpan zhradn sklenk. Kdesi zboku, od budovy pri sklenku, prenikal slab ps svetla. To bolo asi slo 29. Hne pri dverch ma ktosi chytil za ruku a vtiahol do tmy. Potkol som sa o vysok prah, pod topnkami mi zakrpalo rozbit sklo. Ocitol som sa v starej kotolni patriacej k sklenku. Na tehlch rozbitho ohniska sedeli dve dievat. irokoplec mldenec, ktor ma sem vtiahol, sa postavil

69

do dver, jednoznane mi zahatal vchod. Na klinci pribitom do steny visela petrolejka a v rohu sa povaovala kopa flia od vna a przdne konzervy. Iste sa v tomto tichom stran niekedy konali pijatiky. Jedno z dievat som hne spoznal. Bola to slena z kninice. Ale ak zmenen! Pristrihla si dlh ierne vlasy, nasadila tmav okuliare, obliekla erven suku a priliehav blzku. Ke sedela na tehlch, suka sa jej nafkla a slena z kninice vyzerala ako dma v krinolne pri dvornom klone. Aj druh dieva bolo pekn. patili ho - poda mjho vkusu - odfarben slamen vlasy a siv pramienok nad elom. Bola v zlom tle modernho vampa. Vea takchto dievat vysedva na stolikch podradnch kaviarn. Slena z kninice vytiahla z taky tabatierku a zaala ns nka cigaretami. Potom vysoko nadvihla suku, preloila si nohu cez nohu a zaplila si gestom modernej kurtizny. Pery mala nahrubo namaovan, zdalo sa mi, e oboie ma natret na ierno. Ako sa zmenila od chvle, ke som ju stretol v kninici - skromnuk, nesmel a bled. - Tak spuste, pn redaktor, - vyzvala ma. - Veru tak, spuste, - zopakoval mladk pri dverch. - Stle ete mienite tvrdi, e Albazin je iba star pevnos, o ktorej sa chcete dozvedie iba z istej a nevinnej lsky k... histrii? - sptala sa ma ironicky. Prikvol som. Vtedy slena z kninice vyskoila zo svojho miesta, hodila cigaretu na zem a zaala po nej dupa tak zlostne, a som sa zakol, i si nedolme tenuk podptky svojich elegantnch lodiiek. - Ste klamr! Luhr! boh podvodnk! - kriala. - Pokojne, Maryka, - jemne prehovoril mldenec. - A o zlato? Vrece zlata, ktor je v Albazine? - kria-

la. - Myslte si, e nevieme? Vetko vieme. Odhalili sme vs. Tto pani, - prstom ukzala na pekn blondnku, vytiahla cel pravdu z vaej priateky, hereky. Nedocenil som detektvny talent sleny z kninice. Prirodzene, vyuchala vetko. e Robert a Kamila ma neprenasleduj, ale s mojimi priatemi. Dopoula sa o Szulcovi aj o albazinskom zlate. Navye vedela aj to, e som dostal povolenie vycestova za hranice a teraz hadm peniaze na vdavky spojen s vpravou. - Keby ste ma boli u dvno vzali do partie, vemi by ste na tom zskali. ia, teraz je ns na delenie pokladu viac, - povedala slena. - Musela som sa zveri ete tm to dvom, lebo sama by som nebola odhalila vae li a vhovorky. Ctil som sa hlpo a bolo mi ich to. Vynaloili toko nmahy a umu, aby ma odhalili, a t nmaha teraz mala vyjs navnivo... Nemal som toti v mysle hada zlato. Sptal som sa: - A preo by som sa mal s vami deli? - Ete sa ptate? Zaali na ma vykrikova jeden cez druhho: - Neviete? A kto vm dal Sibrsky vestnk? Kto vm pomohol njs Albazin? o by ste robili bez Sibrskeho vestnka? Mladk gestikuloval nado mnou svojimi mocnmi rukami. - Maryka vm pomohla, ukzala vm cestu k pokla du. A vy o? Oklamali ste ju, ogabali, vykladali ste jej rozprvky. Je to estn? Tak sa sprva redaktor dlei tch novn? Prikryl som si ui rukami. Ke stchli, sptal som sa sleny z kninice: - Dali ste si t nmahu prezrie ten toko rz spom nan Sibrsky vestnk?

71

- no... - odvetila neisto. Mladk sa drzo pridal: - Ja som ho tie prezrel. Od prvej po posledn stranu. - No a o? Mykli plecami. Rozosmial som sa. - Prve e ni. Tam nie je ni o poklade ani o zlate. Ni, celkom ni. Znova na ma zaali kria, e sa pokam oklama ich a e teraz u nenaletia na moje pekn rei. - Preo ste sa tak poteili, ke ste osi pretali v tom Vestnku? - povedala slena z kninice. - Je to jednoduch. Zaujmalo ma, preo v druhej polovici sedemnsteho storoia psali ania obyvateom Albazinu po posky. Vo Vestnku som sa dotal, e Albazin vybudoval posk plukovnk. A hne mi vetko bolo jasn. Preto som sa tak radoval. - A nao chcete s do Albazinu? Pokval som hlavou. Sm som si tie kldol tto otzku. A nevedel som na u odpoveda. Zaal som im rozprva o liste z kniky, ktor som nhodou naiel na dlke v mojej izbe. Potom som hovoril o vni. O vekej nruivosti, ktor prichdza z nioho ni a celho ma pohlt. Ve km som ten zhadn lstok nenaiel, boli v mojom ivote aj chvle, ke som bol astn, mal som obben prcu, preval som dobrodrustv a nieo som aj napsal. Lene zrazu vetko, o som dovtedy preil, vybledlo, videlo sa mi jalovm a nezaujmavm. T strnka z knihy subovala dobrodrustvo sto rz pestrejie, ne vetky, o som doteraz preil. Preto som ho nemohol odhodi, zabudn na. Zveril som sa im s tm, o ma najvmi bolelo. Rozpovedal som im aj o dnenom rokovan na redak-

nej porade. Preo je to tak, e m m lovek poctivejie mysly, tm vmi udia v tom hadaj neestnos, utajen chytrctvo? Obrtil som sa k slene z kninice. - Povedal som vm, e sa zaujmam o Abazin z histo rickch pohntok, ale neuverili ste mi. Stailo, aby som zaartoval: Hadm Albazin, lebo chcem njs po klad," a hne ste tomu uverili. Azda je poctivos niem podozrivm, msi neuveritenm? - ironizoval som. A potom sa ete priplietla zleitos so Szulcom a jeho zlatom. Kto mi teraz uver, e ma nevedie chu zska majetok? Ako vs presvedi, e chcem obetova hodn sumu peaz, aby som videl ruiny starej pevnosti alebo aspo miesto, kde kedysi stl Albazin? Neviem, i chpali moju ve, ale jedno im hdam bolo jasn: zlato nebolo cieom mjho silia. - Ale muste sa zaujma aj o to zlato, - nahnevane vybuchol mldenec. tostivo som sa pousmial. - Vy ete verte povestiam o ukrytch pokladoch? Klamete sa, e v Albazine doteraz ete niekde le vrecko zlata, e ho nikto neobjavil a nespeail? Ako ho odtia doveziem? Prejavili mi dveru, dali mi monos hada, lebo mi veria, e som nezitn a estn. A to vetko mm prekrtn? i sa vyplat riskova dobr meno ho ci aj za vrecko zlata? Mladk mlal. Tvril sa, e ho moje slov nepresvedili.

Zmieren sme sa vracali peknou mesanou nocou do mesta po ceste medzi poliami a lkami. Vamp so sivm pramienkom vlasov a mladk li vpredu a potichu sa hdali. Kral som popri Marysi a zveroval som sa jej s akosami pri zskavan peaz na cestu. Zaudovala sa:

73

- A o vydavatestvo? Nijak vydavatestvo nechce od vs kpi kniku, ktor napete o Albazine, a formou preddavku vm zaplati cestovn trovy? Mykol som plecami. Mal som za sebou kniku, ktor sa nepila nijakmu vydavatestvu. Kto teraz bude chcie riskova? - Povaujete ma za hlupau, vak? - potichu sa sptala slena z kninice. - Nieee... Nie vemi. - Treba by plnou sprostaou, aby lovek vo vaich cestch vyuchal zujem o zlato, - tvrdila. - Ale keby ste ma poznali lepie, pochopili by ste, preo sa to stalo. Moja prca v kninici sa mi vid strane monotnna, jednostaj som akala na osi neobyajn. Chcela som uveri tej historke o poklade, lebo bola nevedn. Doli sme k prvm uliciam mesta. U bolo pou hrmot elektriky, ktor sa obracala na konenej. Sptala sa: - Milujete Kamilu? - Neviem. - Preboha, kto to teda m vedie? Boli ste s ou na dlhom vlete v horrni... - Aj o tom u viete?...

SIEDMA

KAPITOLA

Robertova zrada Som Jojne Kotylion Skam ochorie Nov stopa Istorija goroda Alabazina" Padla mi estka" Doveziem ivho leva A o ak Albazin je len vplod fantzie? Kamilu milujem nedostatone Odlietam do Moskvy

- Tomasz, dovezie si leva, - radostne zvolal Robert, ke ma navtvil v redakcii. Chodil drobnmi krokmi okolo psacieho stola a poudovane potriasal hlavou. M dojem, Tomasz, e napriek trpkm sksenostiam sme stle krajinou romantikov. Akm ndhernm romantikom mus by minister, ktor ti umouje vycestova do toho blznivho Albazinu! Ak romantici s lenovia predsednctva Krajskho vboru, ktor na svojom zasadnut rozhodli da ti nenvratne nejak dolre, aby si mohol navtvi svoj pochab Albazin. - Robert, naozaj? - Veru tak. Z predsednctva nm dnes volali na oddelenie kultry a oznmili: Vy ste odmietli iados mladho novinra a my sme mu priznali sto dolrov. Nech ide!" N nelnk bsnik sa chytil za hlavu. Lebo z toho vyplynulo, e on, bsnik, je najvm byrokratom, a oni, radnci, najvmi bsnikmi. Ve sm mus uzna, e tvoj Albazin je osi na hranici pozie i abstrakcie, je akoby vklad tvojej fantzie. - Nie, Robert. Albazin jestvuje, alebo jestvoval. Ale Robert iba mvol rukou.

75

- Som si ist, e nijak Albazin nikdy nebol. Ty si ho vymyslel. Povedalo mi to u niekoko ud. Vymyslel si ho preto, aby si neskr mohol napsa cyklus satiric kch report s nzvom Na stope zhadnho Albazinu". Asi chce dokza, e v naej krajine skrom n, relne mylienky nenachdzaj podporu, ale m je osi nerelnejie, ibnutejie (ako tvoje hadanie Albazinu), tm ahie zskava nadencov. Teraz som sa ja chytil za hlavu. Konene som pochopil, preo mi vea intitci odmietlo akkovek pomoc. Bezradne som sedel za psacm stolom. Svet sa mi zdal tak hrozn! - Robert, Albazin nie je mj vmysel! Robert mi pritakval. Lene v jeho oiach som postrehol, e tomu vbec never.

Na druh de skoro rno som cestoval do Varavy. Nevyspal som sa, lebo cel noc som psal konspekt budcej knihy o hadan Albazinu. Povedal som si, e ke vydavatestvo bude ochotn aspo sasti financova moju cestu, neprijmem piku od Roberta. Zradil ma," rozmal som s horkosou v dui. Rozhodol som sa, e predm skter. Namieril som do vekho vydavatestva, ktor nemalo nejak vyhranen profil a vydvalo aj populrno-nun kniky. Mal som toti ambcie napsa knihu dokumentovan mnohmi cittmi, vsuvkami z dejn, opismi a fotokpiami dokumentov. Bol som presveden, e v kniniciach a archvoch Sovietskeho zvzu natrafm na alie stopy zhadnho Poliaka. U som mal dos blahosklonnch smevov, sprevdzajcich moju doterajiu tvorbu", v ktorej som dobrodrunmi prbehmi popularizoval vne vedeck problmy. Teraz

som til napsa osi noblesnejie, aksi nevek monografiu o plukovnkovi zahnanom do alekho Albazinu. Monografia?" rozmal som. Preo nie? Vari som hor ne in?" Vo vydavatestve pozorne pretali mj konspekt a venovali mi jemn pozornos, ktor k niomu nezavzuje. Takto som sa vdy sprval k niekokm maniakom, ktor mi v redakcii ponkali na pretanie kufre svojich bsn. - Ako vidie z tohto vho konspektu, - povedal pn, ktor viedol osud vydavatestva, - bude to skr cestopis ako historick monografia. A kee cestopismi sa zaober in vydavatestvo, skste tam ponknu svoj konspekt. To vydavatestvo je tu celkom blzko, na naej ulici, mil pane... Zafual som ako nosoroec. Zloil som konspekt a vyiel von. Na chodbe vydavatestva cestopisnch knh som stretol bsnika - vedceho z oddelenia kultry, ktor tak ako ja priiel dnes do Varavy vo vydavateskej zleitosti. Vedci radostne vykrkol, ke ma uvidel: - Ach, koho to vidm? N milovan Jojne Kotylion had peniaze na stretnutie s Pnom Bohom. Pozdravil som ho vemi chladne. Zrazu sa mi zdalo, e naozaj som Jojne Kotylion, ktor nhodou naiel list zhadnej kniky. Pomyslel som si, e vedci nezabudne redaktorom vydavatestva vyrozprva vesel historku zo Stanislawowa, a ke sa postavm pred nich, zaujem iba vbuch smiechu. Nedoveziem leva. Nanajv si mem kpi izbovho pska," pomyslel som si, vlec nohy po uliciach Varavy. Unaven som si sadol na Jeruzalemskch alejach. Rozbalil som si unkov emu, ktor som si kpil v ob-

77

chode, s chuou som ju zjedol a papier som odhodil do koa. V tom istom koi sa ocitol aj konspekt historickej monografie o plukovnkovi z Albazinu.

Redakn kolega Karol kpil odo ma skter. Doviedol si odbornka, ktor potvrdil, e skter je u vemi znien, a preto mi Karol za zaplatil iba polovicu jeho niekdajej ceny. Podal mi peniaze a poklepal ma po pleci: - Teda nezmlil som sa. Pa sa do vekho hazardu, mil Tomasz. koda, e rob z toho tak vek tajnos. Bol som pripraven zastni sa s tebou na tejto akcii. Nemusel by si teraz predva skter. Nechcelo sa mi vyvies ho z omylu. Niet pomoci uom, ktor ns chc vidie hormi, ne v skutonosti sme. Peniaze, ktor som dostal od Karola, aj tie od Krajskho vboru, som vloil do vekej oblky s npisom: ALBAZIN. Potom som sa zrazu ctil chor, lebo som vedel, e sa skonili moje pekn vlety mimo mesta a iste nebudem ma vytrvalos, aby som znova naetril na skter. Presvedenie, e som chor, bolo tak vek, e hne po nvrate z redakcie som si pripravil poste a vliezol pod deku. Prehadzoval som sa z boka na bok a kalkuloval: mm dos peaz na cestu. Ale kde zoberiem hotovos na nkup batoiny a teplejieho pla? August bol pekn, slnen. Do izby prenikalo slnen svetlo a teplo. Prikryt dekou a po bradu potil som sa od horavy a mohol som si myslie, e mm horku, lene ani ja, ani nik z mojich susedov nemal teplomer. Veer mi zaklopala Kamila. V ostatnom ase nemala pre svojich priateov vea asu, lebo v operete dostala jednu z hlavnch loh. Navtvila ma teda len chytkom - v plti, s peknm ervenm ddnikom v ruke.

- Je to pravda, e ste predali skter? Paneboe, naozaj vystrjate oraz udnejie veci. A pjdete do Albazinu? Nao? Je vm tu zle? Pamtte sa na n jarn vlet? Ak to bolo prjemn v Kamionkach... Rozhodla som sa, e sa vydm, - zakonila neoakvane. - Za Roberta? - no, lene on sa ete nevyslovil. Je vemi nesmel. A o vy, pn Tomasz? Zd sa mi, e aj vm by manelstvo prospelo. Manelka by vm iste vyhnala z hlavy vetky Albaziny. Vo vaom vzahu k Albazinu je osi neprirodzen, nezdrav. Smtite za nm, vzdychte, ako za enou. Ach, mui s teraz tak neochotn eni sa... Preo je Robert tak nesmel? Vy ste ochoreli kvli Albazinu. Nemte horku? Stiahla si rukaviky, jemne mi siahla na elo a chytila dla. - Som tak chor, e mono ani nepjdem do Albazinu, - zlostne som vyhlsil. - Ak je to ndhern, - zvolala. - Teraz sa vm urite vrti zdravie. Pobozkala ma na elo. Bol to nevinn, sestersk bozk, ale napriek tomu ju zalial rumenec. Je pekn, krsna," pomyslel som si. Doerta aj s Albazinom!" A hne som sa ctil zdrav. Pri dverch sa ozval zvonek. - ert nesie Roberta, - zasyal som. Kamila la otvori. Po chvli som zaul ensk hlas. - Bva tu redaktor Tomasz? Kamila chladne odvrkla: - no. Le chor. - Chor? - prekvapene sa sptal ensk hlas. - Je vne chor? - Veru. Chor na svoj Albazin, - nahnevane odvetila Kamila a do mojej izby voviedla slenu z kninice.

79

Potiahol som si deku a pod bradu. Leal som tich a nem. Kamila rchlo vzala zo stoliky svoj erven ddnik. - Nebudem vs vyruova, - povedala ironicky. elm vm, pn Tomasz, skor uzdravenie. Nezdriaval som ju ani slovkom. Len som pokval hlavou. Slena z kninice si sadla do kresla, ktor si prisunula bliie k posteli. Bol som prekvapen. i znova chce as zlata z Albazinu? Ke sa za Kamilou pribuchli dvere, slena z kninice sa rozhodla poveda: - Tak sa mi vid, e ja som vyruila vs... - Vyruila? V om? - Neviem, - ahko mykla plecami. A po chvli sucho dodala: - Na ele mte r. Mal som chu schova hlavu pod deku. Zahanben som si utrel elo rohom oblieky, nedbajc, e na nej bude fak. Nenvistne som pomyslel na Kamilu. Ako vysvetlm slene ten r na mojom ele?" uvaoval som. Lene vysvetlenie nebolo potrebn. Slena sa srdene sptala: - Bol u u vs lekr? - Nie. Jeho nvteva by bola zbyton. Jednoducho som trocha zoslabol. Stiahla si rukaviky, priloila mi ruku na elo a chytila mi dla. V priebehu niekokch mint je to u druh," zasmial som sa v duchu. - Nie, horku nemte, - potvrdila. Dnes znova vyzerala vemi pekn. V niom nepripomnala t siv, nezaujmav slenu, ktor mi v Mestskej kninici pomhala hada kniky o alekom vchode. Ale nemala v sebe ni z toho stranho vampa, ktorho som stretol v sklenku za mestom. Mala krtku fialovoruov sukniku na tuhej spodnike

a svetrk s vekm vstrihom. Bola pekne oplen a bez lesklch miniek na tvri. - Prila som sa spta, kedy cestujete do Albazinu a i sa vm podarilo zska peniaze vo vydavatestve, - povedala. Znepokojilo ma to. Tak predsa sa neprestala zaujma o moju cestu. - Ete stle myslte na zskanie zlata z Albazinu! Nadarmo som vm vysvetoval, zveril sa, uisoval vs, e nehadm poklady. Rozosmiala sa. Smiech jej pridal na krse. - Prsahm vm, e zleitos s pokladom mi celkom vyumela z hlavy. Ale zaujma ma vaa vprava. Stle som jej nedveroval. o m za lubom, doerta? - Hovorte vemi pekne. A privemi, aby to mohla by pravda. Urazila sa. - Neverte mi? V takom prpade urobm lepie, ak sa poberiem pre. A podala mi ruku. Na rozlku. Prirodzene som podanie ruky neprijal. Nechcel som, aby odila urazen. Siahla do tatiky a vybrala z nej lstok. Poloila mi ho na poduku. - Prezrela som star bibliografie. Je v nich uveden Parinova knika Cesta do Zabajkalskho kraja. Druh zvzok tohto diela m nzov: Dejiny mesta Albazinu. - To nie je mon! Slena Marysia (spomenul som si na jej meno), to je teda ndhera! - Nie je to ndhera. T knika sa nenachdza v nijakej vej poskej kninici. Telefonovala som do Varavy aj do Krakova. - Tak o si ponem? - Dostanete ju v Moskve. V Leninovej kninici. - Lene... ako sa ta dosta?

81

- Nechpem. Ve o niekoko dn dostanete pas. - Ale nemm peniaze. Predal som skter, aj tak mi ete chbaj. Nejdem do Albazinu. Nejdem... - krial som hystericky. Lebo aj moje nervy boli oraz vmi podrden. Na ceste do Albazinu sa kopili prekky vek ako Himalje: udsk neochota, podozrievavos a moja bezradnos. Porozprval som jej o nvtevch vo varavskch vydavatestvch. - Preo ste neli do vydavatestva, ktor vm vydalo kniku? - Lebo t vydvaj kniky pre mlde a ja chcem napsa vedeck prcu, historick monografiu. - No ale mus to by prve monografia? Veru tak, naozaj som nemusel psa monografiu. - Parin, Dejiny mesta Albazinu, - ete raz som potichu pretal lstok. Potom som nahlas povedal: - Zd sa mi, e som celkom zdrav. Bute tak lskav a prejdite na chvu do kuchyne, ja sa rchlo obleiem. Pjdeme spolu na veeru.

Znova som iel po zkych schodoch, strmo vedcich hore, kde sa nachdzal Solec. Pamtm sa, ako opatrne som po nich kral, akoby som niesol sklo, ke som iel s rukopisom svojej prvej knihy. A ako som po nich skkal na kad tret schod, ke som niesol svoju prv vytlaen kniku. Zastihol som vedceho redakcie s jeho vemi priateskm smevom. Vykladal som mu cel zleitos dlho, priom som sa plietol v rozprvan. Naastie som mal pri sebe podrobn konspekt. Kzali mi prs o niekoko hodn. Vrtil som sa, aby som podpsal nakladatesk zmluvu. Ke som psal svoj

podpis, zrazu ma chytil strach: Zloha, ktor dostanem po uzavret zmluvy, pokryje zvyok mojich vdavkov na cestu, ale i mi tto vprava do zhadnho Albazinu neprinesie rozarovanie? i bude tak zaujmav, e sa mi podar napsa o nej hrub knihu? A mi vyrazilo dych od strachu. Lene trvalo to iba chvku. Aby som mohol dosiahnu svoj Albazin, dala sa do pohybu privek mainria. Na ministerstve u leal pas a povolenie na nkup valt, v Moskve na Zvze spisovateov u akali na mj prchod. Podpsal som. Bol to ako hod kockou pri hre povolenie na dovoz leva". Padla mi estka. Zrazu som poskoil vemi aleko.

Zbalen batoinu som vyniesol na chodbu a zaklopal som na Kamiline dvere. - Priiel som sa rozli. - Predsa cestujete... - povedala. - Predsa. - Myslela som si, e u ste nali svoj Albazin, a to vbec nie na alekom vchode. - Nechpem? - Mm na mysli t mlad sleinku, ktor vs v ostatnom ase tak asto navtevovala. - Ach, o to ide? T slena je vekm nadencom hadania Albazinu. Za mnoh som jej vemi van. Poslila mi dobrou radou. - To sa obyajne tak zana..." - zantila Kamila znmu meldiu. Jej hlas znel vemi pekne. Zveril som sa jej: - Odchdzam na dlho, take budem primn: vdy ste sa mi vemi pili. Ale dopadlo to tak hlpo, e sa do vs zabil Robert. Nechcel som priateovi liez do ka-

83

pusty. Tm skr, e je tak bezradn a nesmel. Zdalo sa mi, e ste si ho vybrali. Mono sa dte dokopy, ke tu nebudem. Zasmiala sa. - Preo to hovorte a teraz? A o ak vs chytm za slovo? So smiechom ma odprevadila a k dverm. Napriek veselosti sa mi videla aksi smutn. Alebo ten smtok vyctila iba moja namyslenos? Na ulici v taxku akal na ma Robert. Odpustil som mu jeho zradu, lebo sa ponkol, e ma odvezie do Varavy. Cestou sme sa zastavili na pote. Podal som telegram majstrovi Ludwikovi P., ktor bol v sanatriu: Cestujem do Albazinu. elm vm vazstvo na bliacich sa majstrovstvch. Celou cestou do Varavy Robert mlal a bol zamyslen. Ani mne nebolo do rei. akala ma alek cesta takmer desatisc kilometrov. Mylienka na diaku, ktor mm prekona, ma desila. Vdy som nerd cestoval, najm doaleka, a predsa - hlavne v poiatkoch svojej novinrskej prce - som bol skoro stle na cestch. o ma ak na konci alekej cesty? Rados alebo smtok? A keby som neodcestoval?...

Nocoval som v hoteli na Nmest stavy. Zavas rna mi na dvere zaklopal Robert. Naraajkovali sme sa v nealekej kaviarni, objednali sme si ete dve vek kvy. Mj priate dychal, mrmlal, pokaliaval.

- Tomasz, - povedal, - kad m tak Albazin, ak si zasli. Predsa len neviem, i rob dobre, ke sa pa na tak cestu. Albazin je idea, prelud, osi, o o sa treba usilova, o posiluje nae silie, ale o sa nesmie dosiahnu, lebo prina rozarovanie. Ako vravel ist filozof: lovek je vdy na pt svojich tob." - Tomasz, - dodal tichie a trochu vhavo, - odchdza na dlh as. Nedomnieva sa, e pred odchodom si sa mal vyjadri o istch zsadnch veciach? - o m na mysli? - Kamilu. Mykol som plecami. - Neviem, o o ti ide. Bol v rozpakoch, nervzne sa hral s kvovou lyikou. Hovoril ako, opatrne: - Viem, e ti bola vemi sympatick. Aj ty jej. Chodievali ste spolu na vlety, asto som vs vdaval spolu. Ja... mm Kamilu vemi rd. Neraz som jej o tom chcel poveda. Ale mohol som by voi tebe nelojlny? A teraz som si uvedomil, e sme obaja boli vemi smieni. Pozrel som sa na hodinky. Bolo u takmer desa hodn. - Pome u, Robert. Nechcem zmeka lietadlo. Robert si vybral vreckovku a utrel si spoten elo. Potom, funiac, nhlil sa za mnou. V letiskovej hale mi odvili batoinu, prilepili na u trojroh lstky. Hadel som na posvajce sa ruiky vekch hodn. Pomaly ma chytala cestovn horka, tak charakteristick pre ud, ktor sa vyberaj na alek cestu. Zapaoval som si jednu cigaretu za druhou. Robert fual a nervzne pokaliaval. Ale mlal. Azda ete stle akal odo ma odpove? V hale sme natrafili na Marysiu.

85

- Prila som sem priamo zo elezninej stanice. Tak som sa bla, e vlak bude meka a nestihnem sa s vami rozli! - Ve sme sa rozlili v Lodi... - Chcela som vidie na vlastn oi, ako odchdzate do Alabazinu. Rozprvali sme sa vemi krtko, lebo megafn u vyzval cestujcich na coln odbavenie. Marysia bola v peknom belasom pltiku, vemi zkom v pleciach a rozrenom dolu. Vyzerala v om ako vek zvonek. - Napete mi, vak? Napete mi z cesty? Nestratili ste moju adresu? - vypytovala sa. Zrazu mi zaepkala do ucha: - A napriek vetkmu by ste sa mali zaujma aj o zlato. - Vy stle len svoje hudiete! - skrkol som. Sklonila hlavu. Prilo mi jej to. Srdene som jej sti sol ruku a prisbil: - Napem. Budem asto psa. Nezabudnem, koko dobrho ste urobili pre Albazin. Robertovi som bokom povedal: - Urite ani jeden z ns nebil Kamilu dos silno. Opravdiv lska nem ctu k priatestvu... Colnci ani nenakukli do mojej batoiny. Krajina sa lila so mnou bez upodozrievania. Nad letiskom bola jasn obloha, bez jedinho mrika. Bolo poludnie 4. oktbra. Vek iljuin sa strieborne leskol na slnku. Nervzne som sa rukou dotkal avej strany svojej hrude a ohmatval som vo vrecku saka tvrd vzbu pasu a zvzok leteniek. Ke som vychdzal po eleznch schodkoch k otvorenm dverm lietadla, obzrel som sa. Za drtenm plotom za betnovou plochou letiska som zazrel nzku, korpulentn Robertovu

postavu a belas Marysin pl. Potom som ich u nemohol vidie, lebo som mal sedadlo na druhej strane lietadla. Predo mnou sedela pekn, oplen dievina s iernymi vlasmi, ktor jej padali na plecia. Veda nej bol ediv, fecky a vemi elegantn pn. Dievina sa naklonila k jeho uchu a osi vravela. Rozosmial sa a odpovedal: - C'est la question, ma trs chre demoiselle... To je otzka, moja mil slena. Rukou som si pochal elo, aby som si pripomenul, odkia poznm tto vetu. Usmial som sa - ve tmito slovami sa zanaj Buddenbrookovci" Thomasa Manna. Zavrali motory lietadla. Iljuin sa ahuko zachvel.

87

SMA

KAPITOLA

Cestou do Moskvy Vypasen riadite Babylonsk vea Verchovenskij alebo kapitn Lebiadkin Strieborn pohr" Pojarkov, Chabarov i posk plukovnk Prechdzka po Gorkho ulici Arseniev a kamenn korytnaky Mickiewicz a chalva Blok a Psie nmestko

Leteli sme vysoko nad oblakmi. Pripomnalo mi to zber na Arktdu, ktor som videl na obrzku: obrovsk biele polia, tu a tam reaze hr, biele adovce, kuele, vek krtery, prepadlisk a vozy. Niekedy lietadlo klesalo niie a vtedy sa zdalo, e budeme musie prist na tej nekonenej bielej planine. U-u sa dotkne bielych hr... o chvu sa rozbije so stranm rachotom! Lene v nasledujcej sekunde krdla ako dlh noe zanaj krja bielu vatu, okrhle okienka sa ponraj do bieloby... Odlet z Varavy bol o 12.45, a tu u na krdlach lietadla sa zaleskli erven le zapadajceho slnka. Biele mran sa zrazu pod nami rozostpili, uvidel som hrdzav rovinu Bieloruska, preleteli sme nad kukatm psikom nejakej rieky - posunul som si hodinky o dve hodiny dopredu. Leteli sme dlho, z asu na as sme mkko a prjemne klesali. Chlebky s denm lososom mi nechutili a tie s iernym kavirom voali rybm tukom. Odmietol som aj pohrik vodky, ktorm ns ponkala nepekn, ale mil stewardka. Buddenbrookovci" spali v mkkch kreslch, spal aj mj sused, vypasen chlap s ve-

kopanskmi gestami a oprsteovanmi rukami. Povaoval som ho za paerka valt, ale ukzalo sa, e je riaditeom sekcie nejakho ministerstva. Lietadlo monotnne hualo, obloha za oknami tmavla, akoby sa pokrvala sadzou. Leteli sme do smraku, do skorho jesennho smraku. Onedlho by u mala by Moskva. Mj sused sa zobudil, pozrel sa na svoje zlat hodinky a oznmil: - O dvadsa mint zaneme pristva. Potom, kee sa iste nudil, zaal sa ma vypytova, kam cestujem a preo. Odpovedal som mu vemi primne. Mykol plecami, rozosmial sa. A potom si neslune poklepal prstom po ele. Predsavzal som si, e u nikdy nikomu neprezradm pravdiv cie svojej cesty. Vypasen chlap si azda neuvedomil, ako vemi som nahnevan, lebo skal pokraova v rozhovore. - Poznte Moskvu? Azda si njdem chvu asu a nie ktor de vs budem sprevdza. Poakoval som sa. Moskvu som poznal. Raz som tu strvil pol roka. Zobudili sa aj Buddenbrookovci". Demoiselle" si rozbalila zo staniolu vek okoldu a ponkla ou najprv svojho suseda, peknho edivho pna, potom vypasenho riaditea sekcie a napokon aj ma. Vypasen riadite to povaoval za pokus nadviaza bliie vzahy a zaal sa rozprva s dievinou. Jeho francztina bola asi vemi boh, lebo slena navrhla, aby preli na rutinu. Teraz som sa mohol zapoji aj ja. Sptal som sa, i id len do Moskvy, alebo aj niekam alej, a i sa v Moskve zdria dlhie. Odvetila, e v Moskve bud len dva dni a potom letia do Takentu. Noviny informovali, e v Takente bude konferencia

89

spisovateov Afriky a zie, pomyslel som si teda, e ten ediv pn je pravdepodobne novinr a demoiselle" je jeho dcra alebo sekretrka. Nad dverami do pilotnej kabny sa rozsvietilo erven svetielko, stewardka prikzala pripta sa. Pristvali sme. V uiach som pocioval siln tlak, stewardka rozdvala cukrky...

Z Vnukovskho letiska je do centra Moskvy kus cesty. Na letisku je zmenre, kde som si vymenil jeden ek za hotovos a takto som s dvoma kuframi vyiel z letiskovej haly a hadal nejak dopravn prostriedok, ktor by ma zaviezol do niektorho moskovskho hotela. Bola u tma, v podjazde osvetlenom lampami stli desiatky taxkov a sluobnch limuzn. Vedel som, e ke pjdem taxkom sm, bude to st vea peaz. Aby to bolo lacnejie, obzeral som sa po nejakch spolucestujcich, lene nijakch nebolo. Na Buddenbrookovcov" akala vek limuzna z franczskeho vevyslanectva a po vypasenho riaditea prilo auto z nejakej intitcie. Mj odpor k riaditeovi bol v ne lakomos, rozhodol som sa, e ho nepoiadam, aby ma vzal so sebou do centra Moskvy. Zrazu som medzi odchdzajcimi limuznami zazrel auto s bielo-ervenou vlajokou na blatnku. Auto bolo przdne - zamval som na rukou. ofr zastavil, otvoril dvere. Na niekoho akal, ale ten niekto nepriiel. Shlasil, e ma zvezie do mesta. Auto s bielo-ervenou vlajokou a zhovoriv vodi boli ete kskom Poska. ierne steny nevekch lesov po oboch stranch cesty a potom zasa narastajce svetl vekho mesta pripomnali cesty na predmest Varavy. Zakrtko sme vak doli na mohutn doprav-

n tepnu Leninsk prospekt, po oboch stranch s novmi blokmi, a ke cestu zaplnili charakteristick rusk autobusy, vedel som u celkom iste, e som v Moskve. Na otzku, preo som priiel, odvetil som vyhbavo, lebo som si pamtal trpk sksenos so seknm riaditeom. A pretoe neviem dobre klama, vodi vevyslanectva ma povaoval za nejak osobnos a doviezol ma pred vek veiak hotela Ukrajina. - Myslm si, - povedal, - e tu vm bude najpohodlnejie. Prepitn nechcel prija. Chcel sa ukza ako krajan-dentlmen. Tridsaposchodov hotel Ukrajina vemi pripomna varavsk Palc kultry a vedy. Stoj na Dorogomilovskom nbre, teda hne pri rieke Moskve, ktor tu vytvra prudk ohyb. Prve v tom ohybe sa vypna hotel s komplexom vysokch obytnch blokov v tvare obdnika. Vestibul hotela je priestrann ako katedrla, pln stnkov, atn, chodieb k cestovnm kancelrim a retaurcim. es rchlovahov vyva z vestibulu dohora desiatky ud. Tento hotel je ako vek mesto a vnucuje porovnanie s biblickou babylonskou veou. Po hladkej, lesklej podlahe kraj od vahu pekn eny v exotickch odevoch Afganistanu, Indie, Sudnu, Egypta. Vidie ierne, bronzov aj lt tvre. Niektor eny s tak pekn, e je rados na ne pozrie, nadchna ma ich pomal, lahodn chdza - pripomnaj farebn ryby plvajce v osvetlenom akvriu. Vo vekch oiach akoby mali ospalos, mdlobu a ohromn teplo. V rohu vestibulu v mkkch kreslch sedelo niekoko Indov v bielych nohaviciach, iernych kabtikoch a bielych turbanoch. Hne veda si dvaja ania vymieali hlbok poklony. Rchlym, trocha nonalantnm kro-

91

kom prechdzali cez vestibul mlad, fecki Angliania. Pri stolku s telefnom si upol Japonec mal ako diea. Nahlas sa smej tri vdky so svetlmi vlasmi a vekmi konskmi zubami, drobnmi krokmi id cez slu tyria obyvatelia Kambode vo svojich originlnych odevoch. Straten v tomto rznojazynom, farebnom dave vdychoval som udesn vne exotickch parfumov, ktor boli tak siln, e som z toho dostval zvrat. Mieali sa tu aj najrznejie pachy cigariet zo velijakch tabakov a rznych krajn - to vetko vytvralo opojn, zvltnu a neopakovaten vu. Okolo ma prechdzal dav ud hdam zo vetkch strn sveta, v uiach mi zneli zvuky a slov mne celkom neznmych jazykov, nosii viezli na malch vozkoch koen kufre s farebnmi nlepkami rznych hotelov sveta. Pri jednom nosiovi kral k vahu mj nov znmy z lietadla, vypasen riadite. Poloil som pas na pult recepcie. Km recepn stihla vyplni formality s pridelenm izby, ktosi ma drgol lakom. Znmy! Mlad rusk kritik, ktorho som spoznal pred dvoma rokmi poas jeho dvojtdovho pobytu v Posku. - Do Takentu? - sptal sa. Zavrtel som hlavou. - Do Albazinu, - odpovedal som. Zamyslel sa. - Albazin?... Albazin?... - nahlas uvaoval. Napokon mvol rukou, kee si nevedel spomen na miesto s tmto nzvom. Uistil ma, e ete dnes ma navtvi v hotelovej izbe, a pobehol k vahu. Z poverenia Zvzu spisovateov rozmiestoval v hoteli zahraninch li tertov, ktor prili na konferenciu v Takente. O chvu som sa aj ja pobral k vahu, sprevdzan nosiom, ktor niesol moju batoinu. Dostal som izbu

na smom poschod. Izba bola vemi mil a tuln -s psacm stolom, telefnom, pohovkou i kpeou. Okn izby vak nesmerovali na rieku, ale na obrovsk asfaltov dvor, ktor ohranioval tvorec stien hotela a obytnch blokov postavench veda neho. Sadol som si do kresla, zaplil som si cigaretu a poctil som, e som unaven. O desiatej sa ozval telefn. Volal mj znmy kritik Sergej. Ospravedloval sa, e ete neme prs, ale navtvi ma o hodinu. Prinesie mi nieo, o by ma malo zaujma. - Neviem presne, kde je ten Albazin, - povedal, - ale donesiem ti bse o Albazine. Zaujma a to, vak?

O jedenstej sa zjavil Sergej. Bol unaven, zadychan na konferenciu prichdzali stle al hostia a Sergej, ako dobr domci pn, kadho spisovatea odprevadil a do jeho izby, aby sa na vlastn oi presvedil, i hos m vetko pohodlie. Medzitm vak odskoil aj domov, lebo si spomenul, e vo svojej kninici m bse o Albazine. Bol spoten a unaven, preto ma poprosil, aby som zatvoril okno - len nedvno sa lieil z tuberkulzy a boj sa prechladnutia. Trpezlivo vypoul spletit prbeh zhadnej pevnosti. Vylo najavo, e vborne pozn alek vchod - ako zanajci novinr dva roky pracoval v Chabarovsku. Ale o Albazine nikdy nepoul. - Ale netrp sa, bratku, - povzbudzoval ma, - ke Komarov napsal bse o Albazine, tak iste jestvuje a podar sa ti ho njs. Sergej bol vysok, tly iernovlas mu s hlbokmi tmavmi oami. Tak som si predstavoval Raskonikova z Dostojevskho romnu Zloin a trest.

93

Pohovorili sme si o Posku, o alekom vchode, kde sa Sergej zdriaval a ja som sa ta vyberal. Debatovali sme a do polnoci. O dvanstej sa Sergej pobral domov. Komarovovu bse mi nechal. Dohodli sme sa, e sa na druh de stretneme. Prve bola nedea, a tak sbil, e ma navtvi aj s manelkou a pjdeme sa prejs po Moskve. Vzruen som listoval strany potlaen verami bsne. T bse mala by akoby novm znamenm, ktor som dostal od vzdialenho, ete nepoznanho Albazinu. o by povedal Robert, keby vedel, e Albazin m svoju poziu? Bse mala nzov Strieborn pohr" a podtitul amursk legenda". Napsal ju v roku 1943 Piotr Stepanovi Komarov, hdam najlep rusk bsnik alekho vchodu, ktor nedvno zomrel. Ospevoval tajgu, rieky, hory, priepasti aj ud, ktor museli prekonva vemi ak podmienky, aby vystavali vek mest: Komsomosk, Magadan, Aretm, Ochu a vea alch. Strieborn pohr" mal dos archaick metriku aj spsob vyjadrovania. Ale mono t staromdna forma najvmi zodpoved obsahu starej amurskej legendy. ... K ruskm vojakom na pohraninej stanici pri Amure prichdza starec, potomok albazinskch kozkov. Daruje im strieborn pohr a rozprva o jeho histrii. Je to prbeh prvch ruskch vprav k Amuru. V roku 1643 kozk Vasilij Pojarkov na rozkaz vojvodcu Jakutska priviedol tam oddiel sibrskych kozkov. Ke sa predrali k Amuru, Pojarkov sa napil amurskej vody zo striebornho pohra a tmto symbolickm gestom zabral Amur pod vldu Ruska. Potom na miesto, kde kedysi Pojarkov pil zo striebornho pohra amursk vodu, priiel in kozk, Jerofej

Chabarov - slvny objavite alekho vchodu a vybudoval pevnos na mieste sdla daurskho knieaa Albazu. Od mena knieaa Albazu asi dostala nzov aj pevnos - Albazin. Pri Amure sa rozptali krvav bitky medzi kozkmi a manduskm vojskom. Pojarkovov strieborn pohr prechdzal z rk do rk, odovzdvali si ho pokolenia sibrskych kozkov pri stle novch vpravch k Amuru. A napokon starec, potomok albazinskch kozkov, odovzdva strieborn pohr novmu pokoleniu, vojakom, ktor stria bezpenos kraja pri Amure... V Komarovovej bsni som naiel niekoko strof, ktor sa mi videli pekn. Opisovali krsu a divokos vekej, hl bokej - ako ju nazvali - iernej rieky. Bsnik opisuje, ako hu a ja Amur predierajci sa cez iny hr Chinganu, ospieval brehy rieky posiate mohylami, v kto rch spovaj kosti prvch dobyvateov tchto krajov. Nachdza sa medzi zabudnutmi mohylami pri Amure aj hrob zhadnho poskho plukovnka, ktor vybudoval albazinsk pevnos a dostal od anov listy psan po posky? Poda bsne minulos zastreli hmly. Lene bsnik m asi pravdu, ke tvrd, e z hmly sa pomaly vynraj obrysy dvnych postv. Podar sa mi medzi nimi postrehn zhadnho Poliaka? Minulos naozaj bola zahalen hmlou. Pre ma sa stala ete zhadnejou, ke som si pretal Strieborn pohr". V alch strofch sa hovorilo, e albazinsk pevnos vybudoval Jerofej Chabarov, lene poda sprv Sibrskeho vestnka ju mal vystava posk plukovnk. Putovali sme vea dn po rieke, vybudovali albazinsk pevnos," - uvdzal Sibrsky vestnk.

95

- Komarov nebol historik, ale bsnik, mohol sa zmli, - zveril som sa so svojimi starosami Sergejovi. - Lene ani ty nie si historik, - upozornil. - Tvoje vedomosti o tom udnom Poliakovi s vemi skromn. M v hlave pln chaos. Prisvedil som. Mal pravdu. Lene o? i krsa hadania nebola prve v tom, e som naabil na tak chaos stp? Prechdzali sme sa v trojici: Sergej, jeho manelka a ja, po Gorkho ulici. Bolo poludnie, pekn, slnen, tepl de, akoby ani nebol oktber. Lstie na stromoch u nadobdalo zlatist farbu, ale dav Moskovanov, prechdzajci po ulici, akoby sa ete nerozlil s letom - iba niekok (medzi nimi aj ja) sa prechdzali v ploch. - Nech a neklame to tepl poasie, - vystrhal ma Sergej. - V Chabarovsku trv jese dos dlho. Lene ak sa vyd do hr Amuru, bude ma do inenia s krutou zimou. M kouch? Kouch som nemal, len krtky mdny pl, ktor bol sce podit vatelnom, ale nemohol stai na tuh sibrsky mrz. Uvedomoval som si to, ale dfal som, e napriek vetkmu sa do Albazinu dostanem ete pred prchodom zimy. Lene v Moskve som sa ete musel zdra nejak as, km v Leninovej kninici nepretudujem vetky materily o zhadnom Poliakovi a jeho pevnosti... Nepohnem sa z Moskvy, km moje vedomosti o Albazine nebud kompletn a systematick, rozhodol som sa. V obchode na Gorkho ulici som kpil dve pekn fajky z korea vresu. Potom sme zali na kvu do hotela Metropol, kde podvali taliansku espresso kvu. - Ete stle sa zaujma o archeolgiu? - vypytoval sa Sergej. - A had aj poklady?

Usmial som sa. Sergejova manelka vyprskla smiechom. Ale v tom smiechu nebolo ni urajce. Sm som si obas uahoval zo svojich konkov" a zub. - V Chabarovsku nezabudni navtvi mzeum. Hne pri vchode uvid vek kamenn korytnaky. S vemi star a rum ti, e ukrvaj nejednu zhadu. Poul si o Arsenievovi? Mono si tal jeho prce? - ia, nie... - Ach, Arseniev, to je vynikajca osobnos, - nadchnal sa Sergej. - Svojho asu bol crskym vojakom a ak sa nemlim, ist as slil aj vo Varave. Neskr ho preloili do Vladivostoku. Zaujmal sa o okolie riek Ussuri, Amuru a prmorsk kraje. Zaal ich skma a opisova. Stal sa cestovateom, geografom, etnografom, archeolgom. Chabarovsk mzeum mu va za vinu zbierok. V Chabarovsku vydali p zvzkov Arsenievovch Zobranch prc. S to vynikajce rozpravy o alekom vchode, jeho uoch, ich obyajoch, o ivote zvierat, podneb, prrode... Ist as niektor vedci-odbornci zazerali na Arsenievove prce, lebo bol iba amatr. Ale radm ti, ak chce spozna alek vchod, zani Arsenievovmi dielami. A dveruj mu vmi ne vetkm mudrlantom profesorom. Lebo Arseniev najlepie poznal ten kraj... - V detstve som tal jeho knihu Dersu Uzala, - spomenul som si. Je vemi pekn. - Arseniev bol aj vynikajci spisovate. Pamt sa na scnu tragickej smrti poovnka Dersu, ktorho zranil ussurijsk tiger? Dvaj pozor, aby si nezabldil medzi tigre... - Chcem si doviez leva. Ozajstnho. ... Na obed sme zali do retaurcie Baku. Potom som odprevadil Sergeja s manelkou k stanici metra na Nmest revolcie. Ete predtm sme sa zastavili pred

97

Gastronomom . 1 na Gorkho ulici. Dnu v obchode s vemi dekorovan steny, na pultoch priahovali oi vek zelenkav anansy a obrovsk strapce hrozna, pestrofarebn vinety na faiach gruznskeho vna a jerevanskho brandy. Zvonka vak dom, v ktorom bol ten obrovsk obchod, vyzeral noblesne, skromne, hoci staromdne. Pri dverch Gastronomu oslovil Sergeja mlad mu v rozopnutej koeli a so sakom prehodenm cez plecia. - Sergej, maj v Gastronome chalvu? Rozhodne musm kpi chalvu. Neskr mi Sergej poepkal: - Je to jeden z naich mladch bsnikov. Pripomenul som Sergejovi, e dom, v ktorom je Gastronom . 1, kedysi patril slvnej Zenaide Volkonskej, poetke, spevke a skladateke. Na poschod bola grcka izba", ktor opisuje Mickiewicz. V jej salne prednali svoje vere Pukin aj Mickiewicz. Usmiali sme sa na seba. Medzi mrmi, ktor navali vzruen hlasy Pukina a Mickiewicza, stojme v rade na hrozno a anansy a mlad bsnik kupuje chalvu. Rozlil som sa so Sergejom a jeho manelkou. V knhkupectve, ktor bolo otvoren, hoci bola nedea, kpil som si zvzok Blokovch bsn, nhodou leiaci na pulte, a pobral som sa sm na prechdzku po Moskve. Poas niekokch rokov, ktor ma delili od prvho pobytu v Moskve, mesto opeknelo, je bohatie o nov domy, nov sdlisk, nov irok dopravn tepny. Kedysi mi tu chbal vlastn tl, individulna pea, ak m kad eurpske vekomesto. Moskva sa mi videla ako vek hotel: kad tret lovek na ulici bol cudzinec. Teraz som vak postrehol v meste osi nov, osi svojsk, o som nevidel nikde inde. Azda to bol tvar vekch

brn na Gorkho ulici? i silueta Krema, alebo ahkos, s akou sa prechdzalo zo irokch ulc, huiacich pohybom tiscok ut, prepchatch vkladmi, vekosou obytnch domov, na mal, hne za rohom driemuce tich uliky, pln ospalch ltch domekov? Zrazu som sa naiel na trojuholnkovom malom nmest medzi dvoma ulikami. Obklopovali ho mal domy, po ulici obas potichu a pomaly prechdzali aut. Rstlo tu pr stromov a stli tri laviky. Kdesi nealeko, o niekoko prienych ulc, nhlivo pulzoval ivot hlavnho mesta obrovskej krajiny a tu bola akoby krajina snov, rezervcia ticha a pokoja. Na nmest som si vimol zvyky nejakho pomnka, z ktorho zostal iba podstavec. Sadol som si na laviku veda sivho stareka a mladej eny. Otvoril som kniku a ponoril som sa do peknch Blokovch verov. Nevimol som si, e pomaly na ns pad smrak. Z kniky mi vychdzalo v strety Blokove Rusko, pln jasnej zelene - ako psal Majakovskij - presten farbami - belasou, sivou i zlatou, ako ligot sviec, ktor prenik tmu v starch dedinskch kostolkoch, ako t tmavozlat farba odevu anjelov na rokmi sernetch ikonch. Voalo vdnce lstie, ktor opadvalo zo stromov na malom nmest. Tu jesenn va a modrast smrak potvrdzovali pravdu Blokovch melodickch slov. tal som o Peknej dme, o jej akoby smutnej krse, o horcej a dojmavej lske - a moja fantzia hadala ensk portrt zodpovedajci tej Peknej dme a vzruujcim slovm bsnika. Mlad ena na lavike mala dva dlh ierne vrkoe nedbalo prehoden cez plecia na modrch atch. Hlavu mala trocha nachlen nad kniku, azda tie tala vere ako ja. Obas odtrhla zrak od knihy a sledovala vrabce, ktor skkali po trve medzi zoltnutm ls-

99

tm. Tvr mala ovlnu, pekn nos a vek oi, ktor sa mi videli vemi smutn. Preo nela do kina, na zbavu, do kaviarne, na prechdzku s mladm muom? o had na malikom nmest? Pri nej sedel starek. Bol drobnuk, tvr a ruky mal akoby z vosku, ktor sa tu i tam trocha roztopil. Kedysi iste okrhle tun lca boli teraz zvesen a vytvrali laloky zvdnutej koe. Za primrenmi oami sa premietali obrazy z minulosti, obas starek pokval hlavou a pritakval svojim mylienkam, inokedy sa zasa pousmial. V istej chvli sa a roztriasol od chichotu. Pichol ma do boka suchm a ostrm lakom. - Chichi, mono ste poznali Antona Ivanovia Kuriazkina? Chichichi, to bol vesel lovek, poviem vm, a brucho bolelo od smiechu. Zrazu starek zosmutnel. Dozaista mu zila na um nejak nevesel spomienka. Drobnmi, bledmi perami mrmlal nezrozumiten slov a napokon zatvoril oi a zadriemal. Zotmelo sa. Bolo chladno. Mlad ena pohodila vrkomi, zatvorila kniku a teraz som si vimol jej pekne tvarovan ruky s dlhmi prstami klaviristky. Zdvihla sa, potiahla si aty a odila, vysok, vystret, s knikou v ruke. Pozeral som na pomal chdzu jej ikovnch oplench nh. Zmizla za najblim rohom ulice. Naklonil som sa nad kniku, ale tma rozmazvala psmen. Zakrtko som tie opustil laviku aj stareka, ktor na nej driemal. Pri odchode som hodil okom na tabuku na rohu ulice: Sobaia ploadka", Psie nmestko - tak sa nazvalo pekn mal nmestie. Tento smieny nzov som u odniekia poznal.

D E VI ATA K A P I T O L A

akm na kniea Bolkonskho Prv informcie o Albazine Nicefor Czernichowski Znova na Psom nmestku Boulainove listy Boulain ide po zlat rno Przrak z hrobu Legenda o inovi Zlat sochy Nespechy v lske

Na

druh rno som sa zobudil vemi zavasu a napsal som niekoko listov: Kamile, Robertovi, Marysi, do redakcie. Naraajkoval som sa v hotelovom bufete a pei som sa vybral na Vorovskho ulicu 52, kde stl mal lt palc. S divnm pocitom som vchdzal cez brnu palca. Zo stredu vekho kvetinovho zhonu z pomnka hadel Lev Nikolajevi Tolstoj. Pravdepodobne tu bvala hrdinka Vojny a mieru, prekrsna Nataa Rostovov. Opis palca Rostovovcov v Tolstho romne sa zhoduje s vzorom tohto na Vorovskho ulici. Na zhone kvitli lt jesenn astry. Pomaly som kral betnovou alejou, akoby som akal, e kad chvu prde pardny ko a uvidm thlu, elegantn postavu knieaa Bolkonskho. Nikdy neprestanem veri, e t udia kedysi naozaj ili, e ich osudy, ich starosti a lsky boli msi skutonm, a nie len predstavou vekho spisovatea. Keby som tomu hoci len na chvu prestal veri, knika by pre ma stratila prinajmenom polovicu svojej krsy. Nemm rd knihy, o ktorch viem, e sa zrodili z autorovej fikcie. Sto rz radej mm najnudnejie pamti ne senzan vtvory, v ktorch

101

postavy a dej nemaj ni autentick. Nedverujete fantzii, ste staromdny," povedal o mne ist autor. K ltmu palcu na Vorovskho ulici u nikdy neprde ko ahan komi. S komi sa u na uliciach Moskvy naozaj nestretnete. Zrazu vak pri ltom palci nehlune zastavili dve ierne limuzny. Toto je jedin pravda, ni in sa nedalo aka. Ale nie je aj moja udesn cesta do miest, kde zhadn plukovnk vybudoval mry pevnosti, msi podobnm ako akanie na ko s knieaom Bolkonskm? Z Vorovskho ulice som sa dostal taxkom do budovy ministerstva kultry. Pre kad prpad som chcel zska protekciu do Leninovej kninice, aby som mohol vyuva nielen knihy, ale aj odborn pomoc knihovnkov. Tto protekcia sa mi vemi zila. Ete v ten ist de mil pracovnka kninice mi pomohla zostavi zoznam knh, ktor ma zaujmali. Prv de v Leninovej kninici som nemal vea asu na tanie. Napriek tomu som pokroil o mal krok. Svoje tdium o Albazine som zaal Sibrskou sovietskou encyklopdiou. Konene som chcel by systematick. ... Albazin - rusk opevnenie zo XVII. storoia, vystavan na avom brehu rieky Amur, na mieste opevnenia daurskho knieaa Albazu, znienho v roku 1650 poas prvej expedcie Jerofeja Chabarova. V roku 1665 na ruinch albazinskho opevnenia vybudovali nov hrad. Okolie novovybudovanho hradu malo vborn podmienky na rozvoj ponohospodrstva a bolo rchlo osdlen. Lpen njazdy kozkov z Albazinu na domorodch obyvateov brehov Amuru, ktor boli vazalmi ny, vyvolali vojnov njazdy nskeho vojska na Albazin. V jni 1685 po dlhodobom obliehan vye desatiscovou nskou armdou posdka obrancov pevnosti bola printen vzda sa...

A rok pred touto kapitulciou pevnosti, v marci 1684, ania napsali obyvateom Albazinu list po posky. V roku 1665 na ruinch albazinskho opevnenia vybudovali nov hrad," uvdzala Sibrska encyklopdia. Prestavba sa uskutonila o ptns rokov po prvej Chabarovovej vprave a iste sa o u priinil posk plukovnk. Siahol som po nasledujcej knihe. Bol to Krtky nrt dejn Zabajkalskho kraja od dvnych ias do roku 1762, ktorho autorom bol V. K. Andrejevi a vydan bol v Petrohrade v roku 1887. Ctil som sa u trocha unaven, pomaly som listoval v knihe a hadal slovo Albazin. Na strane 40 som zbadal znme slovo. Za ias Arinskho Nicefor Czernichowski, ktor ovldol Albazin, zaal posiela kouiny ako da do Nerinska. Pri mene Nicefora Czernichowskho bola hviezdika s poznmkou: Pozri vysvetlivku 6 na konci knihy." Nalistoval som vysvetlivky a pretal som: Nicefor Czernichowski bol Poliak. Preo sa ocitol vo vyhnanstve, nevedno. Bval v Ust-Kutskej pevnosti a bol veliteom solivaru. V roku 1665 priiel do pevnosti ilimsk vojvodca Lavrentij Obuchov, ktormu sa vemi zapila Czernichowskho manelka a uniesol ju do Ilimska. Czernichowski sa rozhodol, e sa pomst: zhromadil svojich druhov, napadol vojvodcu, zabil ho a zmocnil sa vojvodcovho i ttneho majetku, potom sa so svojou skupinou ud pobral k Amuru. Priiel k miestu, kde sa nachdzal Albazin znien anmi, vybudoval tu dreven pevnos a zaal vybera da od Tunguzov.

103

Nicefor Czernichowski. Vetky podrobnosti, ktor spomna Andrejevi o jeho inoch, zodpovedaj postave anonymnho poskho plukovnka. Bola to teda jedna a t ist osoba.

Na stoloch v itrni sa rozsvietili ltkast lampy. Prichdzal veer. Zrazu som si uvedomil, e som ete neobedoval. Pozbieral som knihy a poznmky. Knihy som odovzdal slube a vyiel som na Kalininovu ulicu. Pomaly som vykroil k autobusovej zastvke. Na Manne nmestie padal smrak, na pozad sernetej oblohy sa rtali vee Krema nejasne ako siv tiene. Spomenul som si na Psie nmestko, laviku, pach vdnceho lstia a mlad enu so smutnmi oami, podobajcu sa na Pekn dmu. Prila tam aj dnes? Azda u odila z laviky, lebo jej bolo chladno. Nasadol som do prechodiaceho taxka a po krtkom ase, ako kolk, ktor ide na prv rande, s tlcim srdcom som vchdzal na mal nmestie. Prirodzene, ani sm pred sebou som sa nepriznval, e tim vidie t mlad enu. Vravel som si, e predsa tu, v jednom z tch domekov na Psom nmestku, il kedysi Sergej Sobolevskij, bsnik a Pukinov priate. Jeho navtevoval Adam Mickiewicz. Tu Pukin prv raz tal svojho Borisa Godunova. V tomto tichu a veernej tme sa mi azda podar zau bsnikove kroky? Pod mojimi topnkami zaualo lstie. Mlad ena zdvihla oi od kniky a nevraivo na ma zazrela. Na lavike veda stareka sedela aksi tun ena, ale starek sa trocha posunul, ke ma uvidel, a urobil mi miesto. - Ach, to ste vy, o ste poznali Antona Ivanovia Kuriazkina! - povedal veselm, mladm hlasom.

Rozosmial som sa. Mlad ena vstala a odila. Tak ako vera - pomaly, vzpriamen, jemne sa vlnila v bokoch. Pri kadom pohybe hlavy vrkoe na jej pleciach sa dvhali ako ierne, lesknce sa hady. - Nie, nepoznal som Antona Ivanovia Kuriazkina, odvrkol som. Starek sa na ma zaudovane pozrel. Potom sa aj on rozosmial. - Akoe? Ve to bolo pred pdesiatimi rokmi... Po veeri som zostal v hoteli. Zaoberal som sa oblkou, ktor som kedysi dostal od Szulca a vzal som ju so sebou do Moskvy. Jej obsah ma sklamal. Naiel som v nej iba Dudovu iados, adresovan vrchnosti, o prdel lepenkovej krytiny na pokrytie deravej strechy horrne, a dva listy. Na iadosti bola vek machua, a preto ju asi Duda neposlal, ale napsal znova a tento hrok nechal azda ako vzor, ak by mal op psa. Listy mali oslovenie Drah Stanislav Stanislavovi, ven n prezident eltuginskej republiky." Boli v rutine a odoslan z Moskvy. Stanislav Stanislavovi - to bol pn Belzak. Jemu psal Frantiek Boulain, iste poruten Francz. V liste z 11. mja 1913 psal: Drah Stanislav Stanislavovi, ven n prezident eltuginskej republiky! V prvch slovch mjho listu Ti oznamujem, e som zdrav, ale znova sa nachdzam vo finannch akostiach. Mono som vemi rozhadzovan, ako lovek vemi hrieny a s mnohmi zlozvykmi. Mm dlhy, lebo som trocha prehral v kartch. Lene nesmiem a iada o piku, lebo u dva razy si bol tak dobr a zachrnil si ma v ndzi. Piky Ti vrtim, len o sa dostanem k vej sume peaz, o raz predsa mus prs, hdam ma smola nebude vene prenasledova.

105

Pracujem teraz ako domovnk na ulici Arbat .... Majiteom je nejak pn Polowiecki, u tyridsiatnik, ale ete pln sl. Vykladal som pnu Polowieckemu o mojom dvnom osude. Povedal som mu o naom piesku v Al. Viem, e teraz si u vek boh a ten piesoek Ti je nani. Polowiecki shlasil, e d peniaze na cestu, ak s nm pjdem do Al., zskam piesok a podelm sa s nm. Nebude sa hdam preto na ma hneva, lebo si mi v liste kedysi sm radil, aby som to urobil. Ide o to, e ke sme schovvali t vec, bola noc a ja som bol chor a sotva som stl na nohch. Teraz si nevemi pamtm, kde si to zakopal. Nap mi presne, lebo by bola koda, aby sa toko majetku premrhalo, ke ja, Tvoj priate a druh, adjutant a obranca, ijem vo vekej ndzi a o hlade. Srdene a pozdravujem Frantiek Boulain Nebolo ak uhdnu, e Al." znamen Albazin, a piesoek" vrecko zlatho piesku. Boulain prehril svoju as pokladu a teraz sa obracal na Belzaka s prosbou, aby mu pripomenul miesto, kde bol ukryt zvyok ich majetku. Ale dal mu Belzak potrebn informcie? Odiiel Boulain spolu s Polowieckym do Albazinu? no. Potvrdzoval to nasledujci list, ten, ktor Belzakovi nahnal tak strach, e prikzal kpi puky. V jni 1914 napsal Boulain Belzakovi: Tde sme boli v tom prekliatom Al. Ni sme nenali a pn Polowiecki ma takmer zabil od zlosti. Cel mesiac sme ili do Al., cel mesiac sme sa vracali, to je prekliatie! Ani stopy po naom piesku! Videl som predsa na vlastn oi, ako si ho zakopval. Iba si nepamtm to miesto a tm, o si mi napsal, drah Stanislav Stanislavovi, si

mi ni nevysvetlil. Znova som bez groa a navye mm oraz vie dlhy, lebo pn Polowiecki ma zaail vdavkami na cestu. Len Ty si moja ndej, drah Stanislav Stanislavovi. Pom, ak m Boha pri sebe. Pom, pamtajc na nae priatestvo. Pom ako vaku za to, o Ti teraz prezradm. Ak to prekliatie! Ke v Al. sme kopali na brehu rieky a hadali n piesok, pred nami sa ako przrak z hrobu zjavil Karol Szulc. A som sa spotil od strachu. Vylzal sa z rn, naiel prstreie u nejakho poovnka v Al. Stretol ns a prebudila sa v om tba pomsti sa. Jednej noci ma dolapil samho pri rieke a takmer ma zahrdsil. Spytoval sa na Teba, na Tvoju adresu. Aby som si zachrnil ivot, prezradil som mu vetko. Prep mi, hrienikovi, ale nemohol som kona in. Milujem ten svoj smoliarsky a boh ivot. Karol sa vrtil s nami do Moskvy a prve vera odcestoval do Poska, za Tebou. Kedy prde - neviem, lebo nemal peniaze na cestu a ide do Poska ako posledn tulk. Daj si pozor! Strane je na Teba nazlosten. Za tto vstrahu poli mi ako poakovanie pr kopejok... Tak sa v lete roku 1914 zjavil pred Belzakom dmon pomsty - Karol Szulc. o sa stalo potom - vieme. Vlastne vea toho nevieme. Smr pna Belzaka zostala zhadou... Zapsal som si do notesu star adresu Frantika Boulaina: Moskva, Arbat . ... Neoakval som, e ho tam stretnem, bolo by smiene predpoklada, e ete ije. Ani pn Polowiecki u asi neil, ale v jeho niekdajom dome mono vedia o niekom z rodiny. o ak zskam nejak zaujmav podrobnosti toho naozaj udnho prbehu? Lene nedarilo sa mi rchlo uskutoni svoj zmer. Na druh de som presedel od rna do veera v knini-

107

ci, hadajc stopy Nicefora Czernichowskho. A veer som zasa priiel na Psie nmestko. Veer bol tepl, hoci bolo zamraen. Vzduch bol nasten teplou vlhkosou, lavika stla przdna, na malom nmest sa hrali vykrikujce deti. Na dolmanom podstavci malho pomnka sedeli vrabce a na asfaltovej ceste niekoko desiatok sivch holubov neochotne ustupovalo pred prechdzajcimi autami. Chcel som sa vrti do centra mesta, ale pocioval som navu po celodennom vysedvan v itrni. Sadol som si na okraj laviky a pozoroval som holuby. Zasnene som uvaoval o udnch cestch osudu, ktor spsobili, e sa z udskej pamti vytratilo meno bohatho vekostatkra, rozpadol sa jeho vek majetok a preilo ho iba jedno blzniv gesto: postavenie malho pomnka v Moskve na pamiatku psov, ktor zhoreli v jeho psiarni. Majetok i bohatstvo zmietol vchor revolcie, zostalo iba Psie nmestko a as psieho pomnka. Koko rznych veliknov, ktor - ako sa sasnkom zdalo - siahali a do neba, zachovalo sa len v drobnej anekdote. Kok spisovatelia, autori mohutnch drm a epopej, ktor - poda mienky sasnkov mali pretrvva vene, preli do dejn ako tvorcovia malch poviedok, miniatr, drobnch dialgov. Nikdy nevieme, o ns zachov v udskej pamti: vek zloin, vek dielo i mal smiena anekdota, skok o rdi alebo nezmyseln in. ... Ozval sa akoby hlasn potlesk. To kde holubov vyletel nad strechy nzkych domov. Spozoroval som, e sa bli mlad ena s vrkomi a s knikou v ruke. Sadla si na druh koniec laviky bez toho, aby na ma aspo vrhla pohad. Po chvli sa mi zazdalo, e si ma predsa

len vimla a na stach sa jej objavil aksi slabuk smev. Priniesla so sebou hrub knihu v tmavej vzbe. o by som dal za to, keby som vedel, o ta. Lene obrti sa na u s takou otzkou by urite povaovala za pokus nadviaza znmos. Preto som ticho sedel a obzeral sa dokola. Zakrtko doiel aj mil starek -a vtedy som si uvedomil, e som sem priiel ovea skr ne zvyajne. Starek ma pozdravil ako dobrho znmeho. Zaal sa ma vypytova, o si myslm o holuboch, o stavan pomnkov psom, o moskovskch veiakoch. Odpovedal som mu vemi strune, ale aj tak si vimol mj cudz, nerusk przvuk. - Kto ste, ak sa smiem spta? Nie Rus, vake? - Poliak, som v Moskve iba tyri dni. - tyri dni? A posedvate na lavike ako ja, starec? zvolal s opovrhnutm v hlase. - Navtvili ste u Kreme, mze, boli ste v divadle? Vysvetlil som mu, e som sa s Moskvou dos podrobne oboznmil poas predchdzajceho pobytu. Teraz tu mm vemi srnu prcu a po veeroch som unaven a lavika na malom nmest mi vyhovuje na oddych lepie ne divadlo. Nemohol som mu vak vysvetli, e ide aj o mlad enu, ktor sed veda neho. - Kedy sa vraciate do Poska? - Neviem. O dva tdne vyrazm na alek vchod. Potom sa vrtim do Moskvy... - Na alek vchod? - poteil sa starek. - Poznm, poznm, aj ja som tam bol. V dvadsiatych rokoch som pracoval ako technik pri konzervovan koajnc trate do Vladivostoku. Pekn, zaujmav kraj. Najm pri Ussuri. Aj na tigre som pooval. A o vy? Tie budete poova? - Neviem, - odvetil som neisto. - Zaujma ma archeolgia. Mono navtvim aj ten kraj. Priahuje ma zha-

109

da vekch kamennch korytnaiek, poul som o nich od svojho priatea. - Veru no. Korytnaky. Videl som ich. Vek kamen n korytnaky. Mete ich vidie v tajge. Ale mm pre vs nieo lepie. Vemi zaujmav vec. Lene najprv vm musm poveda poves, ktor som poul od miestnych robotnkov, ktor pracovali na trati do Vladivostoku. Mte dnes dos asu? Lebo vs musm upozorni, e po ves je dos dlh. asu som mal vea. Tm skr, e mlad ena zdvihla oi od kniky a so skrytm zujmom sledovala n rozhovor. Starekove lt lca sa trocha zarumenili. Bolo na om vidie rados, e mi me vyrozprva nejak star prbeh. Ponkol som ho cigaretou. Odmietol. Nefaj. Pohodlne som si natiahol nohy. Ve poves m by vemi dlh... - Bolo to vemi, vemi dvno, pred stroiami. Na mieste, kde dnes stoj mesto Niuguta, - zaal svoje roz prvanie starek, - il mocn a slvny cisr in Jatai-i. Mal obrovsk armdu a jeho ud ho mal vemi rd. Mal enu Chun Le-niui. Chr o jej krse a rozume sa dostal aleko za hranice Manduska. ... Pri rieke Suan il druh cisr, Kuan Jun, mocn ako in, ale vemi ukrutn, hrozn, mocichtiv a zvrhl. Kuan Jun vea poul o inovej peknej ene a strane til urobi z nej svoju konkubnu. ... Pri st rieky Suan stoja veda seba dve rovnak skaly. Na pt jednej z nich sa vraj nachdzala vek svtya s dvoma sochami z rdzeho zlata, ktor znzorovali boha ivlov. Ten boh mal zzran moc liei vetky choroby a bol znmy tm, e nikdy neodmietol svoju priaze poriadnemu a estnmu loveku. ... Stalo sa, e inovi ochoreli oi a nijak lekr mu

nemohol pomc. Choroba sa stle zhorovala a cisrovi inovi zaala hrozi slepota. Vyuil to roztopan starec, cisr Kuan Jun, a vymyslel diabolsk pln. Rozhodol sa, e prilka k sebe ina, uvzni ho a potom pomocou sfalovanho listu prilka k sebe aj inovu pekn enu, mdru Chun Le-niui. ... Kuan Jun zaal uskutoova svoj zmer: vyslal posla k inovi a pozval ho na nvtevu svtyne pri rieke Suan. Ubezpeoval ho, e bude ma slobodn a bezpen prechod cez jeho krajinu a vade mu preuku ctu, ak prinle cisrovi. achetn a dobr in uveril poslovi Kuan Juna. Rozhodol sa, e do svtyne pri rieke Suan pjde spolu so svojou enou. T sa spoiatku brnila tejto ceste, napokon vak podahla presviedaniu manela, ale dala si niekoko podmienok: 1. Nikto nebude vedie, e in ide spolu s manelkou. 2. Obaja bud rovnako obleen a in povie hostiteovi, e s nm cestuje jeho mlad brat. 3. Pjdu nie koiarom, ale na kooch a poas kadho odpoinku kone bud stle pripraven na cestu. 4. Bude ich sprevdza dvetisc vojakov. 5. Bud bva nie v palci Kuan Juna, ale v stanoch pod ochranou vojska. ... in, ktor vdy shlasil s nvrhmi svojej manelky, vybral dva ndhern jazdeck kone, pre seba bieleho a pre manelku gatanovho. Medzitm sa vak nepodarilo udra v tajnosti, e cestuje aj inova manelka, a roztopank Kuan Jun dostal tajn sprvu, ktor mu oividne urobila vek rados. Na jar, ke sa roztpal sneh a objavila sa prv zele, in s manelkou, rovnako obleen, na dvoch ndhernch kooch vydali sa na cestu na ele svojej suity.

111

Zakrtko sa dostali k rieke Suan a na jej pravom brehu postavili svoj tbor. in obetoval bohom vo svtyni a vylieil sa. Na druh de vak priiel do tbora posol Kuan Juna, ktor v liste slovami plnmi rozhorenia vyjadroval svoju nespokojnos a iadal, aby in aj jeho brat ihne prili do jeho palca. in odpovedal rovnako ostrm listom a z nvtevy sa ospravedlnil vhovorkou na svoju chorobu. Noc prela pokojne, ale na svite in zistil, e jeho tbor je obken vojskom cisra Kuan Juna. Bu zloia zbrane a vydaj sa na milos a nemilos vaza, alebo sa poksia prebi cez obkenie tonka. Sksili druh spsob. Prerazili nepriatesk ky a dali sa na tek. Kuan Jun ich zaal prenasledova a zabja novch vojakov. in s manelkou utekali osamote a za nimi sa hnal Kuan Jun s niekokmi svojimi najlepmi jazdcami. Zrazu in zbadal, e hnedk milovanej eny zana zaostva. Vzdialenos medzi utekajcimi a prenasledovatemi sa stle zmenovala. o robi, ako zachrni Chun Le-niui? in sa rozhodol oklama nepriateov. Poas teku cez nevek les si vymenil koa s manelkou a prikzal jej uteka inm smerom. Kuan Jun, ktor vedel, e pekn Chun jazd na hnedom koni, hnal sa za inom a zatia Chun na jeho bielom koni utekala opanm smerom. in sa usiloval odlka prenasledovateov o najalej od svojej manelky, ale jeho k celkom strcal sily. Ke uvidel pri ceste uhliara, in zoskoil z koa a zahnal zviera do lesa. Uhliar sa dal podplati a in, zapinen sadzami, s lopatou v ruke akal, km prdu prenasledovatelia. Zakrtko sa prihnal na koni Kuan Jun a sptal sa prezleenho ina, kade utekal jazdec na

hnedom koni. in predstieral, e je nem, a rukou ukzal smer. Kuan Jun sa vrhol za hnedm koom bez jazdca a in pei uiel smerom k horm. A o pekn a mdra Chun Le-niui? la po okraji lesa, a sa dostala do rozahlej doliny. Tu nala zvyky svojich vojakov, ktor ustupovali pred tokom armdy Kuan Juna. Ke vojaci videli svojho velitea, znova sa pustili do toku a zahnali nepriatea na druh stranu rieky. Nasledoval rad bitiek a bojovch stretov, v ktorch Chun Le-niui bola ranen a zahynula. in chcel ukry hrob svojej eny, preto rozkzal odkloni tok rieky a pochoval svoju manelku nad vekm vodopdom. Ke bol hrob zamurovan, vrtili vody rieky do starho koryta. in prisahal nepriateom krvav pomstu. Po eninej smrti sa stal ukrutnm a pomstychtivm. Rozptali sa stran boje, pevnosti prechdzali z rk do rk, tisce ud zahynuli vo vojne. Rieka zskala nzov Rieka vekch bojov". Znien Kuan Jun sa napokon rozhodol pre tek. Urobil si pl a v noci uiel na more. Odvtedy po om nebolo ani stopy a in sa vrtil do svojho mesta, kde sa doil stareckch edn... Starek dokonil poves a pyne na ma pozrel. - Pekn poves, - prisvedil som. - Vemi pekn rozprvka, - potichu povedala mlad ena. Ale hne sa trocha zaervenala, lebo nie je pekn nava. Jej mienka stareka pobrila: - Rozprvka? To nie je rozprvka, ale skutonos. Historick pravda, a preto som vm to vyrozprval, mil priate z Poska. Ke u idete na alek vchod, zde sa vm pozna dejiny toho kraja, jeho pradvne udalosti. Treba vm vedie aj to, e hne po vojne medzi

113

inom a Kuan Junom bol v tej krajine stran mor. udia masovo vymierali, vraj len v dol Suanu za jednu noc zomrelo a essto ud. Vystraen obyvatestvo ulo do hr, ale mor ich prenasledoval. Zostalo iba niekoko ud, kraj celkom spustol. Na miestach dvnych osd a miest vyrstol obrovsk les. Mete sa o tom dozvedie z Arsenievovch knh, lebo ich autor prechodil tie kraje a v nskom zpise naiel potvrdenie tejto povesti. V roku 1872 prili z Niuguty do tajgy ania. Mali vraj nejak plny a star rukopisy, poda plnov vymerali priestor okolo kamennch korytnaiek, potom zaali vkop a dostali sa ku kamennej hrobke, v ktorej leal rytier so zbraou. ania ho vzali do nejakho mzea. Potom - vravia tamoj obyvatelia - prili dvaja Japonci a s nimi aksi pravoslvny pop. Aj t mali aksi plny, poda ktorch zaali kopa. Nali v zemi vea peknch predmetov z kamea, striebra a bronzu. Zvl zaujmav boli dve vykopvky: k z bieleho kamea a baran z iernej hmoty. Biely k... Nem nieo spolon s povesou o peknej inovej manelke? A ete osi. Raz do dedinky, v ktorej ili pravoslvni staroverci, prilo niekoko Japoncov, ktor sa usilovne vypytovali ud, i niekde v lese nenatrafili na kamenn studu. Ukzalo sa, e jeden zo starovercov menom erepanov videl v lese v okol Tasovky kamenn studu. Usiloval sa dovies k nej Japoncov, ale, ia, studu nevedel njs. A mono ju iba jednoducho nechcel ukza. Japonci sa domnievali, e do tej studne poas boja schovali dve vek zlat sochy s oami z drahokamov. Mono sa domnieva, e s to tie ist sochy, ktor vylieili ina z jeho choroby. No o, nie je to zaujmav? starek sa vazoslvne zasmial. - ije ete ten erepanov? - uvaoval som nahlas. Starek sa znova zasmial:

- Pozrite, udia, ako ho to vzalo! Vedel som, e to tak dopadne. Ke vs zaujmaj kamenn korytnaky v taj ge, upta vs aj t studa. Tak o, pjdete hada studu? Mykol som plecami: - Ak mi okolnosti dovolia a bude kdesi tam, kam sa vyberm, mohol by som sa, prirodzene, popta aj na u, - povedal som primne. - Chabarovsk mzeum by mi bolo van, keby sa podarilo njs tie dve sochy. i nie? - Ale no, no. Sprvne to chpete. Starek si spokojne pohladkal zvdnut kou na lcach, ktor mu visela ako bokombrady. Bolo u neskoro a na ulici sa zaali zapaova poulin lampy. Svietili chabo, lebo na mesto sa spustila hmla. Starek sa rozkalal, o bol jasn znak, e mus s domov. Zdrali sme sa. Ke odiiel, obrtil som sa k mladej ene: - o si o tom myslte? - Mil starek, - poznamenala. - Vynikajci! - A naozaj mte v mysle njs studu? - Ak mi as dovol... - elm vm spech, - povedala a vstala z laviky, le bo mono som sa jej privemi zahadel do o. Tie som vstal z laviky. - Zd sa mi, e ideme jednm smerom? Zastala. - Nie. Ideme rznymi smermi. Oi nemala smutn, ale nahnevan a rozhodn. Vzdychol som si a pokal, km zmizne za rohom. Potom som sa vliekol do mesta. V istej chvli som mykol plecami. Hada sochy s oami z drahokamov, ke tu veda na lavike sed iv ena s najkrajmi oami?...

115

DESIATA

KAPITOLA

Stopa vedie do Trojickej lavry achetn" Nicefor a krvav" Chabarov Bronzov soka Nicefora Treba bojova s veternmi mlynmi? Riadite a prka Mniszekov i Mniszechov Sklepri Rubovova Trojica" Boris Godunov Otec Makar

- Vie nieo o eltuginskej republike? - sptal som sa Sergeja. - Nevea. Tum ju zaloili hadai zlata. Slobodn republika hadaov zlata. - Kedy to bolo? - ako poveda. Asi koncom devtnsteho storoia. - Kde sa nachdzala? - Na Sibri alebo na alekom vchode. Kdesi pri Amure, ak sa nemlim. - Mysl si, e v tej republike bola funkcia prezidenta a viceprezidenta? Sergej hadel na ma s oraz vm prekvapenm. - Nevedel som, e a trpia podobn problmy... Sptam sa na to. O niekoko dn sa pousilujem da ti presnejie informcie. Sedeli sme v kaviarni na tridsiatom poschod hotela Ukrajina. Bolo dev hodn veer. Z balkna, ktor sa tiahol dookola kaviarne, mesto vyzeralo ako obloha cez teleskop: miliardy vch aj mench svetelnch bodov, nehybnch alebo chvejcich sa. Nebo nad mestom vyzeralo v porovnan s tm rojom svetiel vemi boho, malo iba jednu Mlienu cestu, ale pod nami hlavn

dopravn tepny a nmestia Moskvy tvorili niekoko pruhov. Na tridsiatom poschod nebolo pou huk vekomesta, a ke sme so Sergejom stli na balkne naklonen cez kamenn zbradlie, zdalo sa nm, e visme v priestore medzi jednou a druhou tichou nonou oblohou. K stolku nm doniesli slab, nedobr kvu. Kaviare tu bola len poda nzvu - tu sa veeralo, servrovali peen kurat. - Ako aleko je ten znmy pravoslvny kltor Trojicko-Sergejevsk lavra? - sptal som sa. - Sedemdesiat kilometrov. eleznicou z Jaroslavskej stanice. Lstok treba kpi do Zagorska, lebo tak sa teraz vol to mesto. Zagorskij bol tajomnkom tamojieho sekretaritu strany. Ke zahynul, mesto pomenovali po om. Zaujmaj a Rubovove obrazy, ktor maoval pre kltor? - Rubov? V takom prpade sa tam musm dosta. - Njde tam len kpie obrazov, ktor si videl v Tretiakovskej galrii. - To ni. Aj tak chcem s do Sergejevskej lavry. ije tam ist mnch, s ktorm by som sa chcel trocha porozprva. - Ach, to je nieo nov. Chcel by si prestpi na pravoslvie? - Bude ma sprevdza? - Na ceste do pravoslvia? - Nie, do Zagorska. Ak je to nutn... - Bol by som vemi rd, - povedal som. Sergej sa dobre vyznal v dejinch a mal cit pre krsu. Jeho spolonos mi vdy bola vemi uiton. - Rozhovor s mnchom hdam nebude nijakm ta jomstvom?

17

- Prirodzene, e nie. Chcem sa len opta na istho loveka, ktor pred revolciou bol domovnkom na Arbate. Mnch sa vol Makar, ale v civile" m meno Polowiecki a je synom bvalho majitea domu na Arbate. Vetko ti vysvetlm cestou do Zagorska. Zaplatil som za kvu a vahom sme sa zviezli do vestibulu. Odprevadil som Sergeja k vchodu a dohodli sme sa, e zajtra, teda v nedeu, sa stretneme o desiatej rno na Jaroslavskej stanici hne pri vchode do metra. V nedeu? To som u tde v Moskve," uvedomil som si. S radosou som vak zistil, e ten tde pobytu bol vemi uiton, stopa Nicefora Czernichowskho bola u vemi vrazn. Vea som sa o om dozvedel a mohol som si predstavi jeho osud spojen s Albazinom. Iba v jednom vec nepokraovala tak, ako som dfal. Hoci som bol koncom tda dvakrt na Psom nmestku, ani raz som nestretol Pekn dmu" a milho stareka. Neprtomnosti stareka som sa vemi neudoval - vtedy vykladal tak vea a dlho, bez ohadu na zimu a vlhkos, e iste prechladol a veery trvi doma. Ale mlad ena? Azda ju urazilo moje sprvanie, preto sa vyhba lavike na malom nmest? Ctil som sa preto dos neprjemne. Dobre ti tak, neoslovuj eny na ulici..." karhal som sa v duchu. V stnku som si kpil dve katuky cigariet s filtrom, naskoil som do vahu v poslednom okamihu, ke sa u automatick dvere zaali zatvra. o s naatm veerom? Predsa nepjdem spa so sliepkami?" uvaoval som. Z rchleho pohybu vahu som zactil tlak v uiach. Vari som mohol predpoklada, e hore na ma ak osi, o ma na dlh as priprav o pokoj? To osi" bola leteck zsielka od Marysie. V nej bola

knika Mariana Dubieckeho Obrazy a historick tdie a medzi nimi oznaen lnok Osadnci krajiny Mandu - o Niceforovi Jaksovi-Czernichowskom. Driac v ruke Dubieckeho kniku, nenachdzal som v mysli dos vanch slov pre Marysiu. Neprestajne hadala, sprevdzala ma na ceste do Albazinu. Ako sa jej odvam? Vaka nej mm historick nrt o Czernichowskom, odteraz nemusm bldi v tmch, mm vyznaen cestu. Vedomosti uvdzan Dubieckym sta doplni o nov materily a zskam jasn obraz Niceforovho prbehu aj jeho Albazinu. Ak koda, e som ten nrt nedostal do rk skr! O o by som mal ahiu lohu! Nie, nectil som sklamanie, e predo mnou sa u Niceforom zaoberal niekto in. Ve ak sa o Czernichowskho zaujmal Dubiecki, znamenalo to, e tto zleitos nie je taafatka, ktor si nezasli pozornos. Cesta do Albazinu prestala by u len blznivou mylienkou. Hltavo som sa pustil do tania. Ako som prehadzoval strany, mal som oraz rozpornejie pocity. Nachdzal som strany, ktor ma nadchnali dokonalm poznanm tmy, krsou vvodov a opisov, ale boli aj tak, ktor vzbudzovali opak. Dubiecki psal svoj nrt vo vyhnanstve v Nerinskej Daurii a v Irkutsku poas rokov 1868-1874. Bol tajomnkom Romualda Traugutta a astnkom janurovho povstania. Vedomie predlujcej sa nrodnej poroby napriek mnostvu obet a hrdinstvu Poliakov mono viedlo Dubieckeho k miernej idealizcii svojich rodkov. V tom ase toti na strane bojujceho Poska bola spravodlivos a achetnos, na strane jeho utlateov zasa - brutalita a presila. Takto Dubiecki hodnotil aj ud. Czernichowski sa stal v jeho oiach zosobnenm achetnosti a humanizmu, Rusa Chabarova zas opsal ako kr-

119

vavho koloniztora. Po pretan nrtu Dubieckeho sa vnucovalo presvedenie: pozrite, ak sme my, Poliaci! Jeden z prvch poskch vyhnancov, Czernichowski, ke mu rusk satrapa Obuchov ukrivdil, uiel do alekch krajov, a ke ich ovldol, odovzdal ich... Rusku. Bolo pol dvanstej v noci. Hotelov retaurcia je otvoren do druhej. Zviezol som sa vahom dolu, zjedol som bujn s nejakm zvltnym rokom plnenm msom, a potom mi priniesli lku tureckej iernej kvy. Vracajc sa dohora som sa takmer nevmestil do vahu, lebo ho zaplnil vozk, na ktorom stla zabalen elektrick prka. Pri nosiovi s prkou stl riadite sekcie, s ktorm som sa zoznmil v lietadle. - Ete nie ste na alekom vchode? - zvtal sa so mnou ako so starm znmym. - Vidte, kpil som si prku. Kam ste to mali s? Do Amaldinu? - Do Albazinu. - Ach, no... Na siedmom poschod vah zastal. Vopchal sa k nm mlad Sudnec s pestrou kravatou. Riadite, spokojne hadiac na svoju prku, mi povedal: - Radm vm, kpte si dva televzory a vrte sa do Varavy. Ve aj tak nikto nezist, i ste boli v Albazine. Mykol som plecami. Chcel som, aby sa ho dotklo moje ahostajn mlanie. Ale iste bol vemi zaujat svojou prkou. U sa za mnou zatvrali dvere vahu, ke ete zvolal: - Hal, pane. o robte zajtra? Nestihol som odpoveda. Idiot," pomyslel som si, ke som si sadal k stolku. Teraz som si u bol ist - musm s do Albazinu. Zazvonil telefn. Riadite si ma naiel cez telefnnu centrlu a teraz mi volal zo svojej izby.

- Tak o zajtra porbate? Nevyberieme sa spolone na prehliadku mze? - Idem do Zagorska. - A o je tam zaujmav? - Trojicko-Sergejevsk lavra. Star kltor, - povedal som s ndejou, e ho to odstra. - Kltor? - a cmukol od nadenia. - Vynikajce! V takom prpade zajtra idem s vami.

Cestovali sme vo tvorici: Sergej s manelkou, riadite a ja. Riadite, s ktorm sme pri stnku pred stanicou vypili po deci vodky, mi kzal, aby som ho volal pn Antek". Elektrick vlak do Zagorska bol preplnen, lebo sa ukazovala pekn nedea a skupinky mladch sa vyberali na vlety k letoviskm pri Moskve. Naastie vetci sme si nali miesta na sedenie. Sergej priniesol niekoko knh a sprievodcov po Trojickej lavre, take sme mali o ta poas celej cesty. Pn Antek vak radej pozeral cez okno. - V Zagorsku uvidme v mzeu portrt znmej pani Mniszechovej, - oznmil som, o som pretal v sprievodcovi. - no? To je vynikajce, - poteil sa pn Antek. tal som dve jej poviedky. Bolo to ete pred vojnou. Teraz sa nevydvaj. Je to udn, e v sovietskom mzeu zachovali jej portrty... - dodal prekvapene. - Tu nejde o Mniszekov, ale o Marynu Mniszechov, Poku na moskovskom trne. Manelku Dimitrija Samozvanca. - Ach, no? Hm... - a vyzeral ete prekvapenej. - Mj znmy, spisovate, vydal teraz knihu o pobyte Lidimitrija v Krakove, - vysvetoval som Sergejovi. V nej tvrd, e Maryna bola prekrsna ena. Rd by som sa presvedil...

121

... V brlivch asoch Dimitrijov Samozvancov, plnch fantastickch udalost, zana sa aj prbeh Nicefora Czernichowskho. Tvrd to Marian Dubiecki a niet dvodu o tom pochybova. Najstaria zmienka o Czernichowskom uvdza, e: V roku 1632 z mesta Moskvy priiel do Jenisejska na Sibri Poliak Roman Czernichowski s rodinou." K rodine treba asi prirta aj Nicefora, lebo star doklady ho nazvaj: Nicefor, Romanov syn." Prirodzene, ako zisti, v akom veku bol Nicefor, ke ho spolu s otcom a rodinou vyhnali do Jenisejska. Je mon, e sa narodil a vo vyhnanstve, a preto nem posk meno. Mono bol jeho otec popoten Rusn a slil u niektorho pohraninho krovia", ktor podporovali falonch Dimitrijov. Pokia ide o jeho posk pvod, autori ho nezaznamenvaj. Iba u Millera nachdzame zmienku: ... Poliak alebo Litovan - Nikifor, Romanov syn, Czernichowski." lo o vojensk slubu alebo deportciu? V tch asoch to boli niekedy rovnoznan pojmy. Ete za ias Ivana Hroznho, kedysi okolo roku 1580, zajatch Litovanov, Poliakov i vdov posielali na Sibr a zaraovali do kozckych plukov, ktor mali za lohu kolonizova tamojie divok a mlo prebdan zemia. Vea Poliakov v tch oddieloch zskalo vysok hodnosti plukovnkov. Iste preto sa u Anonymnho Dna nachdza vraz plukovnk Poliak, lebo ak Poliak bol na Sibri, tak iste ako plukovnk. Napriek usilovnmu hadaniu sa mi nepodarilo overi si, e Nicefor bol plukovnkom. Ale jeho sa dotka zmienka Anonymnho Dna ... V meste Jenisejsk il ist plukovnk Poliak..." Ako a preo sa vak Czernichowskovci ocitli v Moskve? Azda sem doli v sprievode Maryny Mniszechovej, e-

ny Dimitrija Samozvanca? Alebo jednoducho majetok Czernichowskovcov v pohrani bol vyvlastnen a ich uniesli poas zrok, ktor boli tak ast v tch brlivch asoch? Je tie pravdepodobn, e sa nachdzali v tbore Dimitrija Samozvanca II. a spolu so Sapiegom a Lisowskm obliehali Trojicko-Sergejevsk lavru. - Trojicko-Sergejevsk lavra. Vystupujeme! - prebudil ma Sergej.

Z vlaku vystpilo mnoho ud. Ili sme v dave, ktor ns niesol ku kltoru po zaprenej dedinskej ulici, po oboch stranch lemovanej malmi domami a zhradkami, v ktorch ete kvitli jesenn kvety. Zrazu sa domeky rozostpili a uvidel som vysok, hned obrann valy a nad nimi kltorn vee. Vysok brna v obrannej bate viedla akoby do rozprvkovej krajiny plnej domov, domekov, veiiek a ve rznych tvarov - vysokch, thlych, inch zasa guatch, baatch, jarabch. P kupol Uspenskho chrmu navodzovalo dojem trsu muchotrvok a pre ich smieny tvar i farbu mal kltorn celok rozprvkov charakter. Na nmest pred monastyrom, ako sa tu kltor nazva, dav krajci zo stanice sa rozdelil. Mal skupina zamierila ku kltornej brne, zvyok kral alej, vyhnc sa kltoru. Sergej sa pousmial. - Chce vedie, kam id? Na kolchozn trh. Je tu ka d nedeu. Pn Antek si od radosti pochal dlane. - Nech ert berie kltor! Pome na trh, kpime si sl nenicov jadierka. V Moskve som ich nemohol nikde zohna. Je to smutn, e neudrujete tradciu, - obrtil sa k Sergejovi.

123

- Ete pred niekokmi rokmi som sa v Moskve nauil pi dobr, siln aj. A teraz? V kadej retaurcii, kaviarni, bufete dosta iba bled, slab a nechutn. Strca sa tradcia, - podporil som riaditea. - Veru, veru, slnenicov jadierka, samovar a aj so zkuskom, - vysmieval sa z ns Sergej. - Tak si vy, cudzinci, predstavujete Rusko. Poviem ti, e samovar v Moskve me vidie tak zriedkavo ako koa. Napriek mojim protestom ili sme na kolchozn trh. Pn Antek zaal obchdza stnky. So zavalitmi, do atiek ovinutmi kolchoznkami sa zanovito jednal o plt slaniny, ktor vbec nechcel kpi, o jablk, zemiaky, vajcia, husi, sliepky, tekvicov a slnenicov jadierka. Stli sme bokom a zhovievavo sme ho pozorovali. - Stavm sa, e pracuje na ministerstve obchodu, povedal Sergej. - Jedna sa vie, len o je pravda. Na ministerstvch je privea obchodnkov na jeden stnok i obchodk, - poznamenal som ironicky. - Preto hlavn zlo u ns je obchod a zsobovanie. Pn Antek konene kpil slnenicov jadierka. Pobrali sme sa smerom ku kltoru, hryzc jadierka. - No vidte, monastyr nm neuiel, - obrtil sa na ma pn Antek. - Vedel som to, ve tu stoj u tisc rokov. - Postavili ho v trnstom storo... - Fha, - pohdavo mykol plecami. - V takom prpade vbec niet dvodu, aby sme sa nhlili. Voli sme do vysokej kltornej brny. Zo stien na ns hadeli zlat siluety svtch a anjelov, hrubch i peknch tvarov. Potom sa pred nami otvorilo vntro lavry - nevek zhrada, niekoko kostolov, budov a zvonc. Chvu som sa ctil straten v ohromnom mnostve rznych budov, prekrsne zdobench pozltenmi relif-

mi. Ak ndhern farby a relify stien pozdnej budovy - kltornho refektra, ak mnohostupov, thla zvonica, ak guat tvary Uspenskho chrmu a jeho vee vyzerajce ako muchotrvky, tu zasa svojou jednoduchosou krsny kostol Svtho Ducha a veda Trojin chrm. Miniatrne ako pekne inkrustovan hraky, asovne" - prekrsne kaplnky s hodinami -a thla vea kostola svtej ofie. Pri kaplnke so zzranm" prameom, bol rad ud s ndobami, faami, bandaskami na svt, lieiv" vodu. Medzi hfom ud, ktor sa nhlil do otvorench dver kostola, drobnmi, enskmi krokmi sa posvali aj mnsi v iernych habitoch, s dlhmi, pestovanmi bradami. Na hlavch mali pripnut akoby ierne zvoje, ktor im splvali na krk a plecia. Na zarastench tvrach mali sotva viditen dobrcky smev. Z otvorench dver kostola vyral dusiv pach horiacich sviec a smutn meldie alospevov... Ndhern relifny portl vedie do najstarej pamiatky lavry, do bielokamennho Trojinho chrmu s jednou kupolou. Vstupujeme do polotmy. Dlh, ako had skrten rad sa pober do rohu kostola, k oltru. Tu stoja t, o sa chc pokloni pri hrobe zakladatea kltora Sergeja Radoneskho. Od oltra prenik svit sviec, len ako spozorova mncha, ktor sa spevavo modl pri hrobe prvho predstavenho kltora - igumena. Poujem pekn hlbok bas, ktormu alostne a pokorne odpovedaj udia, utujc svoje hriechy. Svetl, lesk zlata obrovskho ikonostasu, vyrezvanej steny s ikonami svtch pred oltrom... Medzi desiatkami obrazov, predstavujcich nbon vjavy, svtch a anjelov, som si vimol dolu slvnu Rubovovu Trojicu", dielo jednho z najslvnejch maliarov ruskho obrodenia. Pozerm na obraz a hoci viem, e je to

125

len kpia, predsa vzbudzuj moje nadenie tri pekn okrdlen postavy s uchvacujco jemnmi, akoby ospalmi tvrami. Originl Trojice preniesli do Tretiakovskej galrie, lebo sa obvali, aby ho niekto nezniil. Ke rozhodli, e sa obraz prenesie do Moskvy, renovovali ho a pod nnosom sa ukzali pekn a zaujmav farby. Odbornci tvrdia, e nie s o ni horie ako farby vtedajch talianskych majstrov. Ikonostas Trojinho chrmu a hrob Sergeja, prvho igumena Trojickej lavry. Koko je tu krsy! Niekedy sviece sliepaj a zd sa, e na pozltench relifoch a obrazoch sa objavuje akoby erven, krvav rosa. Vtedy si spomenieme, e prve tu, pri hrobe Sergeja Radoneskho, v roku 1442 uzavreli prmerie vekokniea Vasi a jeho bratranec Dimitrij emiak. Naraz bozkali svt kr, ale o tyri roky neskr Dimitrijovi prvrenci chytili kniea Vasia a tu ho oslepili. Tvre anjelov na Rubovovej ikone s smutn, v kostole sa rozlieha alospev, zada pach sviec, ktor kvria a kvapk z nich vosk. S avou som sa nadchol erstvho vzduchu. Ale neviem sa zbavi stranch vzi. V pivniciach tohto kltora Peter I. vypoval a muil stpencov svojej sestry ofie, na nmest pred kltorom vykonval nad nimi svoje ukrutn rozsudky. Ani tak vek sstredenie svtosti a krsy neurobilo z neho jemnho loveka? i krsa asom rob loveka ukrutnm? Ve je aksi ukrutnos v tom bohatstve tvarov a farieb, z ktorch a oi bolia, v bohatstve, ktor ohromuje a spsobuje zvrat... Obrovsk Uspensk chrm s piatimi kupolami postavili za ias Ivana Hroznho. M p vekch apsd - polkruhovch vklenkov s oltrom - a es vntornch stpov. Pia sa mi jeho hladk mry, z ktorch sla vnos a dstojnos.

Sergej s manelkou a s nimi pn Antek vchdzaj do chrmu. Ja som zostal vonku. Pri vchode som spozoroval akoby malik domek so ikmou strechou. Hrobka Godunovovcov" - tam npis. Le tu Boris Godunov, jeho manelka, syn aj dcra. Spomnam si na Pukinovu drmu, pred oami mi defiluj postavy Borisa Godunova, Samozvanca, Maryny Mniszechovej. Ponajc Borisom Godunovom sa zaala t vek zloineck fraka so Samozvancami. Po smrti Ivana Hroznho zasadol na moskovsk trn jeho syn, cr Fiodor, ale skutonm panovnkom bol brat crovnej Boris Godunov. Za zhadnch okolnost hynie druh syn Ivana Hroznho, Fiodorov brat Dimitrij. A po smrti Fiodora, ktor nemal potomkov, na crsky trn zasadol Boris Godunov. Godunova nenvidia bojari, lebo proti nim podporuje drobn achtu a meanov. Nenvid ho poddan ud, lebo kvli tbe podrobi si rusk achtu kladie na oraz aie jarmo. Medzi udom zane kolova tajomstvo, e crovi Dimitrij nezahynul, ale uiel a skrva sa medzi udom a vrti sa na ele vojska, aby sa pomstil Borisovi Godunovovi a uavil neastnmu udu. A vtom na dvore Winiowieckovcov pri Dnepre sa objav lovek, ktor o sebe vyhlsi, e je zachrnenm croviom Dimitrijom. Kto je to v skutonosti? M pravdu Godunov, ktor tvrd, e Dimitrij je iba vyskoen mnch a vol sa Gregor Otrepiev? Lene ako veri Godunovovi. Jemu najvmi zle, aby sa potvrdila Dimitrijova smr. Azda Dimitrija stvorili" rusk bojari, ktor Godunova nenvidia, a posk magnti, ktorm by to pomohlo rozri ich latifundi, podporili Dimitrija peniazmi a vojskom? Dejiny nedvaj rozhodn odpove. Je to jedno z ich vekch tajomstiev. dajn Dimitrij v hbke Poska - a

127

v Krakove - subuje privilgi a vek zemia tm, ktor ho podporia, aby sa dostal na trn. Sandomiersky vojvodca Mniszech chce zaho vyda svoju dcru Marynu, ak Dimitrij po obsaden trnu urob z Maryny crovn a rodine d pod sprvu Pskov a Novgorod. Na Dimitrija lskavm okom hadia aj jezuiti, a ke shlas s prijatm katolckej viery, stan sa jeho najhorlivejmi stpencami, lebo rtaj so ziskom vplyvu v celom Rusku. Ak bol naozaj len mnchom, ktor odiiel z kltora, urobil zvratn kariru. Na jese roku 1604 na ele niekokch tiscok vyzbrojench vojakov vstpil na rusk zemie a jeho sila rstla kadm krokom, lebo sa k nemu pridvali bojari. A Godunov nhle zomiera. V roku 1605 Samozvanec vstupuje do Moskvy, kde mu za hlaholu zvonov klad na hlavu crsku korunu. O rok neskr prila do Krema Maryna Mniszechov s poetnm sprievodom a bola vyhlsen za crovn. Niektor Poliaci z jej sprievodu sa v Moskve sprvaj ako miestodritelia a vzbudzuj odpor a nenvis. i nie je pravdepodobn, e medzi nimi bola aj rodina Czernichowskovcov? Samozvancova karira vak bola krtka. Nesplnil ndej bojarov ani svojich poskch ochrancov. V Moskve vypuklo povstanie, Dimitrij aj jeho manelka Maryna hyn, jej otec a vea Poliakov padne do zajatia. Vldu preber vodca sprisahania bohat kniea Vasi ujskij. O rok neskr sa zana nov dobrodrustvo - objavuje sa po druh raz zzrane zachrnen" Dimitrij a na Moskvu tiahne nov vojsko. Teraz druhho Dimitrija podporuj kniea Roinski a Sapiega. Jedna z epizd novho konfliktu je obrana Trojicko-Sergejevskej lavry, ktor oblieha vojsko Sapiegu a slvneho bojovnka Lisowskho. Ete dva roky trvaj boje so striedavmi s-

pechmi a astm, druh Dimitrij Samozvanec utrp porku, ale do vojny vstpi posk kr. Po bitke pod Kluszynom Stefan lkiewski tiahne na Moskvu, Vasi ujskij mus ustpi z trnu, Moskva uznva za cra poskho krovia Wladyslawa a posk vojsko obsadzuje Kreme. Nie nadlho, lebo u v roku 1611 Poliakov obkili oddiely knieaa Poarskho, a tak vyhladovan otvorili brny Krema. Ani to nebol koniec tohto divokho boja. Na Moskvu tiahli potom nov posk vpravy, a ke sa aj tie skonili fiaskom, ete dlho po ruskch zemiach vystrjali a lpili Lisowskho oddiely. Koko monost bolo v tch asoch zaja achtick rodinu Czernichowskovcov a v roku 1632 ju posla do Jenisejska? A zaalo sa to neastnm prevzatm moci Borisom Godunovom, ktor teraz tu spova v malej hrobke pri Uspenskom chrme. Toko krvavch kvn v dejinch Poska a Ruska, a na hrobke iba malik, slabo itaten tabuka: Boris Godunov. ... Popri hrobke Godunovovcov sa mihol ierny tie. Vysok, chud mnch s malou, krivou briadkou prechdza zamyslen, s nbone zloenmi rukami. Pokroil som k nemu, aby som ho zastavil a sptal sa na otca Makara, ale nhle ns obkila skupina hlunch turistov. Boli to Taliani. Pekn mlad ena s okuliarmi drala v ruke ahk fotoapart, mnch odvracal hlavu a nedovolil, aby ho zachytil objektv. Talianski turisti obkolesili mncha, ktor im zaal vysvetova architektru lavry. Po chvli sa s nimi stratil vo dverch chrmu. Teraz som natrafil na Sergeja a pna Antka. Naobedovali sme sa v malej retaurcii v mesteku, nealeko starch mrov monastyra. Po obede som sa vybral do lavry ete raz, aby som sa sptal na otca Makara. Mnch s zkymi ikmmi oami a obom zrastenm

129

nad nosom mi potichu, akoby mi zveroval obrovsk tajomstvo, vysvetlil: - Otec Makar... neije. Zomrel minul jese. Boe, zmiluj sa nad nm.

Tak sa preruila stopa, ktor som naiel v listoch Frantika Boulaina aj v dome na Arbate. Nakukol som do zagorskho mzea a naiel som portrt Maryny Mniszechowej. rty mladej eny sa mi zdali jemn, ale pohad jej o bol prsny, neprjemn, bezohadn. Bol som rozarovan. Teda tto Poka zasadla na crsky trn?

J EDEN ASTA K A P I T O L A

Kde bol spchan nos? Bol Nicefor nadlovek? Na lov! Kropotkinovec" na Kropotkinovej ulici Azda do barabinskch step? Svetlov Dejiny eltuginskej republiky unkov odhauje Nicefora Medzy V byte tbneho lekra Havria lietadla TU-104

Ako dlho slil Nicefor Czernichowski vo vojsku v Jenisejsku? Nevieme. Dejiny iba hovoria, e v tom ase do Jenisejska priiel Jerofej Chabarov, ktor zohral nezvyajn rolu v procese objavovania Sibri a alekho vchodu. V roku 1636 Chabarov v Jernisejsku obchodoval a v roku 1638 sa pobral k rieke Lene. Tu na pustatine pri sti rieky Kirengi vybudoval solivar a mlyn, ako aj usadil ronkov. Pri tejto innosti mu iste pomhal mlad Nicefor, po desiatkach rokov neskr znmy u ako sprvca solivaru v Ust-Kutsku nealeko Kirenska. Tu sa potom odohrala drma, ktor printila Czernichowskho, aby uiel a k vekmu Amuru. Vrada sa stala pred tristo rokmi v slabo zaudnenej oblasti vzdialenej tisce kilometrov od vieho osdlenia. Ako opsa skuton obraz udalosti, ako odhali motvy inu, ke s pochybnosti nielen o dtume vrady, ale aj pokia ide o miesto zloinu? Spoiatku som sa domnieval, e zhadu vrady mi pome rozlti Marian Dubiecki. Ve ako sm pe: Potomkovia Nicefora Czernichowskho ili

131

v Nerinskej Daurii ete dve storoia. Posledn z potomstva Czernichowskho po praslici ila ete okolo roku 1872 v okol Nerinska." Dubiecki prve v tom ase bol v Nerinskej Daurii, mono sa rozprval s tou enou a vypoul si prbeh jej prastarho otca. Ale Dubieckeho opis Obuchovovej vrady nevzbudzuje dveru. Dubiecki toti tvrd, e koncom jla 1660 v mesteku Kirensk pri Lene sa konal vron jarmok pri prleitosti sviatku Spasitea. Na jarmok priiel ilimsk vojvodca Obuchov a sprvca solivaru, ktor sa nachdzal hore prdom Leny v Ust-Kutsku, Nicefor Czernichowski aj so sestrou. Obuchov uvidel Niceforovu pekn sestru, uniesol ju a odviezol loou proti prdu Leny v noci z 24. na 25. jla. Czernichowski zorganizoval skupinu ozbrojencov, na lodiach sa vydal za Obuchovom, zabil ho a potom olpil. Celkom in tto udalos opisuje Rus S. Maximov, autor zaujmavej knihy Sibr a katorga. ... V roku 1665 do pevnosti Ust-Kutskej astne doiel ilimsk vojvodca Lavrentij Obuchov. Odpoinul si, porozhliadal sa a objavil tu pekn enu dozorcu Czernichowskho. Bola tak pvabn, e (...) dlho nerozmal. Porovnva svoje prvo vojvodcu s prvom vyhnanca povaoval za hriech aj vek priestupok. Pred oami mal nespoetn prklady, medzi inmi vynikajci objavite zemia pri Amure Chabarov sa preslvil aj tm, e si bez okolkov bral cudzie eny a nikoho sa na ni neptal. Obuchov teda uniesol Czernichowskho enu a ukoniac akciu pri Lene, plavil sa aj s peknou Pokou do Ilimska. Ale o Chabarovovi prelo bez trestu (dolmal rebr jakutskm sedliakom poslanm do Kirenska, aby osdli-

li kraj nm spravovan, a ni sa mu nestalo), o sa Chabarovovi a inm vojvodcom podarilo, to sa Obuchovovi neprepieklo. Kedy vlastne dolo k vrade? V roku 1660, i 1665? Koho uniesli? Niceforovu manelku, alebo sestru? Najistejm prameom musia by najstarie doklady. Siahol som do gramoty" - dokumentu z 19. mja 1680, kde sa o Czernichowskho zleitosti pe: ... pochdza z Ust-Kirenskho okolia, vojvodcu Lavrentija Obuchova zabili pre vek utrpenie, lebo Lavrentij po prchode do ich Ust-Kirenska znsiloval im eny a zbavoval ich ivota... A znova protireenie. Kde teda Obuchov uvidel pani Czernichowsk? V Ust-Kutsku, i v Kirensku? Ete raz som dkladne pretal mesank petrohradskej akadmie vied z roku 1757, v ktorom psal vynikajci historik Sibri Miller, e v roku 1665 v Kirenskej pevnosti sa konal v lete vek jarmok tovarov, ktor ponkali na predaj kupci, vracajci sa z Jakutska a inch miest. Na kadoron trh priiel aj vojvodca z Ilimska, aby vybavil ttne zleitosti. V noci na 25. jla na ceste z Kirenskej pevnosti do Ilimska napadli vojvodcu vzbrenci a zabili ho. Veliteom prepadu bol Poliak alebo Litovan Nicefor, Romanov syn, Czernichowski, ktorho v roku 1638 spolu s almi krajanmi poslali z Moskvy do Jenisejska, aby si na Sibri odslil vojensk povinnos. Z Jenisejska sa z neznmych prin presahoval do Ilimska. Tam sa spomna dvakrt. Raz, ke v roku 1650 bol sprvcom prvho ronckeho osdlenia v eujskej pevnosti, druh raz - ke v roku 1652 v Ust-Kutskej pevnosti bol sprvcom solivaru.

133

Teda predsa Kirensk. Na toto miesto poukazuj aj in autori - Andrejevi, Slovcov, Parin. T tie jasne zaznamenali, e vojvodca Obuchov znsilnil Czernichowskho manelku, a nie sestru. Czernichowski nespchal vradu sm, pomhalo mu osemdesiattyri kozkov. Znsilnenie a nos eny boli v tom bezudnom raji msi obyajnm a kadodennm, neodluitenm od tamojieho divokho a dobrodrunho ivota. Chabarov bral si cudzie eny a nikoho sa na ni neptal." A predsa v tom jedinom prpade - ke lo o Niceforovu manelku - osemdesiattyri svetobenkov rzneho druhu, z ktorch nejeden mal na svedom aj znsilnenie, ctilo sa zrazu obrancami enskej cti? nos eny, znsilnenie, o vtedaj svet leiaci na zpade povaoval za zneuctenie, - pe Dubiecki - o ho poburovalo a napalo hrzou, bolo nepochopitenou zhadou pre tamojie skupiny osadnkov, ke dokonca popredn spoloensk vrstvy kupili so enami. Dubiecki alej vysvetuje: Spomenuli sme u vyie, e pri kolske Nicefora Czernichowskho azda stla matka z rodu cudzieho severnm priestorom zie, a tento predpoklad sa stane istotou, ke sa bliie pozrieme na jeho sprvanie. Vychovan v hniezde napoly zijskom by bez tohto rodinnho zzemia stratil ten vysok pocit cti, tak svto zachovvan v naich domcich ohniskch, ale tak cudz chpaniu sibrskych osadnkov. Inmi slovami: keby matka Czernichowskho nebola Poka, keby nemala starostliv vchovu z domu v duchu staroposkch tradci cty k ene - Nicefor by si nebol tak zobral k srdcu nos svojej sestry i manelky.

Na inom mieste Dubiecki hovor: Niceforovi sebadvera a vedomie svojej nespornej nadradenosti dodvali vea ndeje." Pre Dubieckeho teda Czernichowski bol msi ako nadlovekom, ktor prevyoval hordy zdivoench Rusov aj zijanov. Zabda, e mnoh vyhnanci, vychovan tak ako Czernichowski poskmi matkami, stali sa na Sibri najhormi tyranmi a vydriduchmi. Prenasledovan sa zmenili na prenasledovateov, ako ten slvny Jerzy Krzyanowski, ktor v roku 1677 ako vybera dan medzi Tunguzmi svojm zdieranm a obchodom so enami zaprinil povstanie tamojieho udu. A o osemdesiati tyria kozci? Aj oni mali pri kolske matku z rodu cudzieho severnm priestorom zie?" Nie, nie, odpovedala mi odporn, sentimentlna a hdam nepravdiv postava Nicefora... Nechal som zpisky. Vydal som sa na lov. Hada nedvno vydan unkovovu kniku Nrt dejn ronctva na Sibri v XVII. storo. Pralo. Ochladilo sa. Donedvna ete zelen lstie vplyvom chladu a vlhkosti ltlo a ervenelo. Po cestch a chodnkoch tiekli prdy pinavej vody. Na kadodennej ceste autobusom do kninice sotva som videl ulice cez zarosen okn. Ale trasu som u poznal spamti. Z Novinskho bulvru sme vychdzali na irok ajkovskho ulicu. Potom - Nmestie povstania a vek obytn veiak. alej - Gercenova ulica, zka, ale pekn, a Nikitsk vrta, kde stoj pomnk na poes prrodovedca Timiriazeva. Tu sa zana Tversk bulvr - za ias Pukina, Gogoa, echova i Tolstho slvna promenda. Dnes pln lohu promendy Gorkho ulica od hotela Moskva po Pukinov pomnk. Manne nmestie... Man - vek a kared. Tu som vystupoval z autobusu a peo som pokraoval na

135

Kalininovu ulicu, kde bol vchod do komplexu budov kninice. - unkov? Kpili sme ho, ale dali sme ho zviaza. Zapol som si nepremokav pl a dohora, vyhrnul som si golier. Pobral som sa na Gorkho ulicu, do knhkupectva akadmie vied. - Nemme. Je vypredan. Zatvril som sa tak utrpene, e predavaka scitne dodala: - Skste v Dome vedcov na Kropotkinovej ulici. Tam je stnok s naimi titulmi. Odviezol som sa metrom na stanicu Kropotkinskaja. Pohybliv schody ma vyhodili na nevek nmestie. Tu sa zanal zky ps zelene, ktor vekm polkruhom obkolesoval star Moskvu - Gogoovsk bulvr. Na bulvri stli laviky, ale drobn, neutchajci d z nich vyhnal ud. Chvu som postl pod stromom bez lstia, ktor ma nemohol uchrni pred daom. S dojatm som si spomenul, e v prvch rokoch prce v redakcii ma volali kropotkinovec pre moje sklony pracova neorganizovane a nesystematicky. Som presveden, e t, o ma tak nazvali, netali Kropotkinove diela. Lene Kropotkin nadchnal anarchistov a ja som bol znmy svojou neporiadnosou. Spomenul som si na redakciu a potom na Kamilu a Roberta. V liste, ktor som vera dostal, Robert mi oznamuje, e Kamila je oraz krajia, e zvnela, lebo sa pripravuje na hlavn lohu. Robertove city ku Kamile - ako som vyctil z listu - znane zvrcneli. Zo zahraninho pobytu sa vak vrtil Jerzy. Tento fakt spsoboval Robertovi vek starosti. Ty uko, vyznaj sa jej, km je as," napsal som Robertovi. Ke sa vmi rozpralo, vykroil som po ulici hada Dom vedcov. Ctil som sa smieny. Vari preto som sa

vzdal dieviny, ktor sa mi pila, narobil som si mnostvo dlhov a minul som kopu peaz, aby som sa teraz po dadivch moskovskch uliciach nahal za nejakou knikou? ... Kropotkinova ulica sa mi zdala vidiecka, akoby prenesen z Kielc alebo Radomia. Stlo tu niekoko peknch budov, aksi intitty, Tolstho mzeum, ale napriek tomu tu chbal vekomestsk charakter a nlada, ak som pocioval na inch moskovskch uliciach, na Sadovej i ajkovskho. V Dome vedcov svedomito prehadali dokonca aj sklad. Nie, unkovovu kniku u nemali. - Skste v intitte na ulici Volchonka. Je to vemi blzko. Tam je tie stnok s titulmi Akadmie. Pokraovanm Kropotkinovej ulice bola Pirogova, ktor viedla k Novodeviiemu kltoru. Tento monastyr som navtvil pred niekokmi rokmi - veda neho bol cintorn, kde boli hroby Prokofieva aj Ejzentajna. Zjdem tam ete raz?" uvaoval som. - Doerta s monastyrmi! - zavral som. A iel som na Volchonku. Zistil som, e tam je niekoko vedeckch intittov. Koko som sa navypytoval, km som kone ne naiel knin stnok! unkova mali. Kpil som ho. Niesol som kniku opatrne ako doja. Skal som ta na pohyblivch schodoch aj v metre. Ke som vystpil na stanici Ochotnyj riad, nhlil som sa do hotela Metropol. Pri lke iernej kvy som sa pohril do tania. Kniha obsahovala mnoho tabuliek, plnov a vkladov o osdlen ronkov na Sibri. Psalo sa v nej o pde a rode, ie o veciach, ktor ma vbec nezaujmali. A predsa t kniha bola v bibliografickom zozname o Niceforovi. Musel som sa teda prehrz cez vetky jej strany. Predpokladal som, e mi to zaberie prinajmenom jednu noc.

T37

Dopil som kvu a... pozvali ma k stolku, pri ktorom sedel znmy redaktor K. v spolonosti drobnho mua strednej postavy s vraznou ovlnou tvrou. Bol to Michail Svetlov. Podval som ruku bsnikovi cel vzruen. Jeho melodick Granadu som vedel spamti. Koko rz som ju recitoval na kolskch literrnych veierkoch! Svetlov sa vypytoval na Posko, poskch bsnikov, zaujmal ho najm Woroszylski, lene ia, nebol som schopn ukoji jeho zvedavos. Redaktor K. dobromysene pokval hlavou. V tom geste bolo trocha scitu, trocha zhovievavosti aj poudovania. - Myslte si, - obrtil sa na Svetlova, - e on vie, o v jeho krajine pu sasn bsnici? Jeho zaujmaj star kostoly, kltory, vybral sa a k Amuru hada sto py nejakho Poliaka, o postavil pevnos. Obubuje len to, o je star a u zarstlo machom. Znova smutne pokval hlavou a povedal mi: - Ech, ty jeden! o keby si sa vybral do barabinskch step, tam naa mlde rozorva celiny. Si mlad lovek. Zaho do erta t starinu. Pozri, ak vek veci robia nai udia! Cho do Barabinska. Po hoci zajtra so mnou! Pousmial som sa. Nemal som o poveda na svoju obranu. Vimol som si Svetlovov priatesk pohad a zaal som sa mu zverova so svojimi blznivmi zubami a s hadanm stp po Czernichowskom. Porozprval som mu o strnke z kniky, ktor som naiel na dlke a ktor zaprinila moju honbu za tajomnm Albazinom. o na tom, e je to mono smiene, neuiton? i v naom svete treba vetko mera mierkou itku? Nesta, e toto hadanie ma rob astnm? Ist mdry spisovate povedal: Kad lovek potrebuje

k astiu nieo in." Niekto in by sa mono na ceste do Albazinu ctil cudzo a v barabinskch stepiach by naiel sm seba. Napokon, mono s uritosou poveda, e moje hadanie je celkom nepotrebn? Potom hovoril Svetlov. Tvrdil, e treba v sebe chrni vetky drobn, krehk city a tby, hoci sa zdaj smiene, nedleit, lebo prve tie - ich zvltnos a svieos, a predovetkm ich nezitnos - robia loveka naozaj hodnotnm. Spomenul som si na Svetlovovu Granadu. Pomyslel som si na step, vojakov idcich do boja, z ktorch jeden namiesto uvaovania o nepriateovi, o bitke, ktor ho ak - spieva pesniku o akejsi vysnvanej Granade v slnenom. panielsku. i krsa tej bsne nie je aj v tom, e jej hrdina si nenti o slobodnej Ukrajine, za ktor ide do boja, ale o Granade, preho neznmej a nevdanej? Rozlil som sa so Svetlovom vrcnymi slovami. Naskoil som do taxka a dal som sa zaviez do hotela. Vodi sa zaudoval, ke som ho nhle poiadal, aby odboil a previezol ma cez Psie nmestko. Stle pralo, stierae na skle auta potichu mrnali, asfaltov cesty sa leskli od vlhka. Bolo iba p hodn popoludn, ale u sa stmievalo. Psie nmestko. Przdna lavika, na jej drevench doskch niekoko zoschnutch listov. Zdalo sa mi, e sme preli okolo nehlune ako duchovia. V obrovskom hotelovom vestibule som zactil vu exotickch parfumov, mieali sa tu udn slov a udn jazyky. Ale teraz som si u na to zvykol, boli asou mjho ivota v Moskve. Len o som voiel do svojej izby, volal Sergej. O hodinu priiel ku mne s informciami o eltuginskej republike.

139

Existuje astie v neast. Takou udalosou sa zaali dejiny eltuginskej republiky alebo - ako ju nazvali in Ignainskej Kalifornie. Na jar 1883 na zem severnho Manduska, 16 kilometrov od Amuru, pri rieke eltuga (pokraovanie rieky Mal Albazicha) - ist dedinan pri kopan hrobu pre svoju mtvu matku, naiel v zemi niekoko zn zlata. Sprva o tomto objave sa akoby telegrafom rozniesla po oboch brehoch Amuru, po Sibri aj Zabajkalsku. K eltuge, neobvanmu kraju (35 kilometrov od ruskej osady Ignaino), pritiahlo desatisc ud: anov, Rusov, Manduov a inch. Boli to hadai zlata a dobrodruhovia vetkho druhu, obchodnci, tulci, vzni, ktor uli zo Sachalinu a nerinskch ban. Hnala ich tba zbohatn, zlat horka", ktor tu volali eltugomniou". Slabo zaudnen kraje Zabajkalska aj pri Amure zaali pociova nedostatok pracovnej sily. Rstli ceny potravn, zlato preosiate v eltuge vytekalo do ny. Blagoveensk, itra aj Nerinsk sa dostali do hospodrskej krzy. Miestna moc robila opatrenia, ktor brnili emigrcii k eltuge, lene prkazy sa nedodriavali pre slab ochranu hranc tak z ruskej, ako aj z nskej strany. Na hranici Nebeskej re administratva nepredstavovala nijak silu. Medzi svetobenkmi a hadami zlata pri eltuge vldlo prvo pst, prvo silnejieho. Mnoili sa vrady, krdee, lpee - trval boj o bohatstvo a osadnci boli oraz div. V jeseni roku 1883 rozhodli sa hadai zlata pri eltuge zavies poriadok, aby sa mohli bez strachu venova preosievaniu a vymvaniu zlata z piesku zlatonosnej rieky. Zorganizovali si vlastn rady, vytvorili sd, ustanovili prva a tmto spsobom vytvorili akoby

tt - eltuginsk republiku. Zvolili si aj prezidenta a bol nm Nemec i Talian Karl Fasse. Jeho zstupcom sa stal Rus, zlatokop a bval advokt z Blagoveenska P. P. Prokunin. Ke sa zakrtko ukzalo, e tak Fasse ako aj Prokunin maj neleglne zisky zo svojho radu, za novho prezidenta vybrali Stanislawa Belzaka, mladho syna ininiera z Irkutska, a za jeho zstupcu - Karola Szulca, pvodom Nemca. Veliteom miestnej polcie sa stal aksi Frantiek Boulain. Ani jeden z tchto novch funkcionrov nemal viac ako dvadsap rokov, lebo zlatonosn miesto priahovalo predovetkm mladch ud tiacich preva dobrodrustv. Poda irkutskch, tomskch a vladivostockch novn eltuginsk republika bola ttnym tvarom, ktor mohol jestvova. Moc, ktor vznikla pri eltuge, udriavala poriadok s vekou autoritou. Osadnkov zlatonosnch ternov podelili poda mnostva zimovsk na p ast. V kadej zvolili dvoch starch", ktor podliehali prezidentovi a mali pln moc na svojom zem. Poda zkonov zavedench v eltuginskej republike previnilci podliehali prsnym trestom, ponajc vyhnanm z zemia republiky a koniac telesnmi trestami - 100 a 500 rn palicou. Za vradu sa trestalo smrou. Osobm vybratm na spravovanie moci vyplcali plat z financi, ktor pochdzali z dan platench vlastnkmi zbavnch loklov a kupcami. Z tchto peaz financovali aj nemocnicu, ktor viedol lekr. eltuginsk republika trvala tri roky. V tom ase sa zskalo okolo 500 pudov - teda 8 ton - zlata. V roku 1886 priiel k eltuge oddiel nskych vojakov, ktor ovldol osadu, rozohnal zlatokopov a ustanovil vojensk pon sd. Rusov aj cudzincov od eltugy vyhnal a anov, ktor nestaili ujs, odsdil na neud-

141

sk biovanie. Mnoh z nich prili o hlavu. Poda vtedajieho zvyku hlavy satch napichli na vysok tye a postavili okolo Amuru ako vstrahu pre zlatokopov, ak by sa chceli vrti k eltuge. Uteenci potom rozprvali, e ke ania napadli zlatokopeck mesteko, traja funkcionri - prezident Belzak, viceprezident Szulc a velite polcie Boulain narabovali 25 pudov zlata, ktor boli uren na udranie administratvy a nemocnice v republike, vetko naloili na lo a pod ochranou noci odplvali po eltuge k Amuru a potom sa pustili dolu vekou riekou. o sa stalo s nimi a ich bohatstvom - to nik nevedel. udia olpen o svoj majetok museli zskava potravu obranm na cestch, krdeami a rabovanm. Dve osady - Ignaino a Pokrovka - ktorch obyvatelia prili k vekmu majetku dodvanm potravn zlatokopom a prevdzkou zbavnch podnikov, zanikli. uom zhkanm ahkmi zrobkami sa u nechcelo vrti k pvodnej akej prci. Polia sa premenili na hory... Tak som sa konene dozvedel, preo sa Belzak dal oslovova prezident". Ke spolu so Szulcom a Boulainom utekal po Amure, mono ich znova napadli ania. V tej situcii ukryli ak vrecia so zlatom v Albazine, zobrali so sebou pravdepodobne len toko zlata, koko kad mohol unies, a pustili sa peo cez pevninu. Museli sa dosta do potky s tulkmi. Szulc bol ranen a nemohol alej uteka. Nechali ho teda umierajceho na skalch a uli so svojm aj jeho zlatom. Po nejakom ase sa Belzak dostal do Poska a stal sa zmonm lovekom, Boulain zasa, ako sa d usudzova z jeho listov, v Moskve prepil cel svoj majetok. Medzitm sa Szulc vylzal z rn a zaal hada starch priateov. Nehadal iba zlato, ale aj pomstu. Pravdepo-

dobne nenaiel poklad, ktor spolu ukryli v Albazine, azda u bol chor a mal zatemnen pam. Naiel vak Boulaina, ten mu dal Belzakovu adresu, a tak doiel do Kamionok...

Poas prvej noci, ke som v posteli po leiaky tal unkovovu kniku, konene som natrafil na meno Czernichowskho. ... Ke slil v Ilimsku, N. Czernichowski v pdesiatych rokoch sm nahal bandu zbehov, ktor mierili do Daurie. V skupine, ktor chcel zadra, boli ronci a ich deti. O niekoko rokov neskr Czernichowski ete raz prechdzal po tej ceste, ale u ako velite podobnej bandy, po konflikte s Obuchovom... Poznal Dubiecki tento fakt zo ivota Czernichowskho? Nehod sa toti do opisu postavy Nicefora z pera uznvanho historika. Czernichowski Eurpan, vedom si svojej nadradenosti" - stha ud, ktor sa vzbrili a vymanili spod jarma tlaku... Nasledujci de bol posledn v mojom moskovskom pobyte. Pralo ako vera. Dopoludnia som kompletizoval poznmky, na obed som sa vybral so Sergejom do retaurcie Peking. Objednali sme si alt z medz, bujn s lastovimi hniezdami, aksi udn jedlo z pkov mladho bambusu a siln zelen aj. Chutil mi len aj a bujn s lastovimi hniezdami. Do altu s medzami som sotva zobol, skal som aj preva pky mladho bambusu. Od stola som vstal hladn. V hotelovej cestovnej kancelrii som vybavil formality spojen s cestou na alek vchod, zapsal som sa na zoznam cestujcich lietadla TU-104, ktor letelo do Chabarovska. V podveer prestalo pra, ale na Moskvu sadla hmla.

143

Na rieke pri hoteli potichu huala lo, po uliciach sa vliekli autobusy oslepen bielou beztvarou vatou. iel som na prechdzku po Tverskom bulvre a k Pukinovmu pamtnku. Potom som sa zrazu rozhodol: sadol som do taxka a doiel pred kared dvojposchodov dom, kde sa v byte tbneho lekra narodil autor Zloinu a trestu. Veda je pekn stavba z devtnsteho storoia, kedysi nemocnica pre chudobnch, v ktorej bol otec Dostojevskho lekrom. Dnes je ulica pri nemocnici pomenovan po vekom spisovateovi, ale za jeho ivota sa volala Novoj Boedomki a svoj udn nzov dostala poda chudobinca, ktor stl tu nealeko cintorna pre neznmych nebotkov. Siv, kared zadn trakt domu, nemocnica pre boiakov, chudobinec, cintorn pre neznmych nebotkov - je v tom osi symbolick, e prve v takom prostred priiel na svet autor Zpiskov z mtveho domu. Pomaliky som si prezeral sly mzea Dostojevskho, ktor bolo v niekdajom byte spisovateovho otca. Nemohol som sa zbavi dotieravej mylienky, e tomuto genilnemu a sasne tragickmu spisovateovi ndza a udsk neastie robili spolonos od detstva. Nemohlo to zosta bez vplyvu na jeho neskoriu tvorbu, pln opisov udskch drm. V tento smutn, hmlist moskovsk de som si ete raz v mysli premietol prbehy z Dostojevskho knh. Stl som pri skromnom, nevekom psacom stole, na ktorom leali nedbalo rozhoden osobn drobnosti Dostojevskho, akoby spisovate prve teraz vyiel a o chvu sa mal vrti. Neviem preo, ale moju pozornos uptali okuliare v tenukom rme. Cez tieto skl spisovateove oi hadeli do hlbn udskej due. Pozdne, krehk ksky skla... Opustil som mzeum s hrdlom stisnutm od vzrue-

nia. Na ulici ma obklopila hmla - dusn a vlhk. Zastavil som taxk a ete som stihol v kine filmov predstavenie - druh as Ivana Hroznho. Do hotela som sa vrtil ommen hrzou, v oiach som mal erve ponurch scn. Nadarmo som sa chcel zbavi spomienky na erkasovovu sugestvnu tvr v lohe Ivana Hroznho. Prenasledovali ma jeho bludn oi... Pripravil som si horci kpe, na chvku som zapol rdio. O p mint dvans vysielali posledn sprvy. Zaali sa sprvou o havrii lietadla TU-104. Posdka i cestujci zahynuli.

145

DVANSTA

KAPITOLA

Cez sedem hr a sedem riek Sedemmov imy Rieka ierneho draka Amursk eldordo Omsk Prehad historickch udalost Pojarkovova vprava Bol Pojarkov v Albazine? Irkutsk Plil som a vypytoval sa" Chabarovovo rozarovanie Jaksa i Albazin? Pristvam v Chabarovsku

IN asadol som do lietadla v dos ponurej nlade. Bolo zamraen a odlet lietadla sa z nevyjasnench prin stle odkladal. TU-104 vyzeral ako vek, vypasen ralok s nadmerne dlhmi plutvami. Vntri na mkkch, pohodlnch kreslch sa usadilo sedemdesiat cestujcich. Pri kadom kresle bola schrnka s kyslkovou maskou, potrebnou pri havrii v riedkom vzduchu. Mlad stewardka oznamovala, e prdov lietadlo polet rchlosou 800 kilometrov za hodinu vo vke 10-12 kilometrov. Uvedomil som si obrovsk vzdialenos, ktor ma delila od ciea cesty. Pohad na mapu vzbudzoval strach. Je to skok ponad ziu s jej rozsiahlou Zpadosibrskou ninou, obrovskou Stredosibrskou ploinou, reazami Jabloovho chrbta a Stanovho chrbta. To u nie je sedem riek a sedem hr ako v rozprvke, ale niekoko desiatok vekch riek a pohor. Naastie jestvovali tie rozprvkov sedemmov imy. Sedemmov? TU-104 jednm skokom rob prve 3000 kilometrov. Tri tak kroky", a bude v Chabarovsku. Zatvorili sa dvere. Zaplilo sa erven svetielko, zahasili sme cigarety, priptali sme sa. Ohluil ns huk mo-

torov, lietadlo sa pomaly pohlo na tartovaciu plochu. Teraz hukot zosilnel, zdalo sa, e nm v uiach popraskaj bubienky. TU-104 sa dlho rozbiehal po betnovej drhe, a napokon, akoby s vekou nmahou, odlepil sa od zeme. Naberal vku pomaly, majesttne - ako obrovsk lietajca ryba. Mal som pocit, akoby ma privalila vek hora, bol som prigniaven a hluch. A nad oblakmi som znova nadobudol rovnovhu a sluch. Motory lietadla pracovali pravidelne, pokojne a nm, uzavretm v hermetickom trupe, sa videlo, e s celkom ticho. Tichie ne vietor, ktor naral na trup rozrajci vzduch v stranej rchlosti. Mj sused, dstojnk nmornctva, dal sa so mnou do rei. Tie letel ako ja do Chabarovska. Odtia sa mal dosta vlakom do Vladivostoku. Miesta pred nami obsadila rodina - mu, ena a doja, ktor uloili do pecilne pripravenej postieky zo sieky. Diea zaplakalo a v lietadlo bolo zrazu tulnejie, domckejie. Mraky leali pod nami tak nzko, e boli takmer neviditen. Zasvietilo slnko. Leteli sme k Uralu.

... Do Chabarovska pri Amure - 12 hodn cesty, z toho 9 hodn letu. V asoch Nicefora Czernichowskho na prekonanie tej vzdialenosti bolo treba dva roky, lebo loveka zdriavali v ceste zamrznut rieky. Zimy s v tch krajoch dlh a mraziv. V tch dvnych asoch, ke Nicefor priiel do Jenisejska, aby si odbavil vojensk slubu, to mesteko jestvovalo iba dvans rokov a bolo najvchodnejie siahajcim ramenom vldcu sdliaceho v moskovskom Kremli. Mohutn, lenivo teca rieka Jenisej bola hranicou u prebdanho, poznanho a ovldnutho sveta.

147

Na vchod od Jeniseja - psal Dubiecki - Tunguzi, Buriati a Sachovia, neskr nazvan Jakutmi, povaovali sa ete za vldcov divokch lesov, irokch, prudkch riek, nepreniknutench pralesov, za ktormi sa v naivite ducha povaovali za najbezpenejch, akoby pod ochranou kannov... Pred oami Czernichowskho a za jeho aktvnej asti urobil sa nov vek skok - z Jeniseja na Lenu. Chabarov v pustatine pri sti Kirengy zaloil solivar, zakladal roncke osady, a Czernichowski bol s tmi predsavzatiami asi dos silno spojen, ke sa stal sprvcom prvho ronckeho osdlenia, ke sthal osadnkov, ktor z novch osd utekali k Lene. Tak zo da na de, z mesiaca na mesiac, z roka na rok - trv boj o novie a novie zemia. Obytn lode osadnkov, narchlo zhotoven plte, naplnen ozbrojenmi kmi rznofarebnej a mnohojazynej re mono vidie sasne na vetkch riekach, o Lene platia hara zo svojich vd. Oko pozorovatea sa strca v priestore a sotva sta sledova mnostvo vprav zorganizovanch smelmi kondotiermi v tyridsiatych rokoch sedemnsteho storoia. Jedni prenikaj do hlbokch lesov Sachov a nad ich rodnou riekou stavaj batu Jakutsk, ktor je dlho prvou medzi podradnejmi osadami prichdzajcich davov, in sa paj do boja s Buriatmi, poraj nedisciplinovan hfy domorodcov pri vodopdoch Angary alebo zveruj svoj osud iroko plyncemu prdu Leny, rozkladajc koovn tbory na adovom pobre polrnych vd. Na ceste k tm neznmym moriam pouli mun lenovia predvoja sprvy o krajoch, oplvajcich hojnosou vetkho, zaudnench ronckym pokolenm, s mestami a roz-

vinutm kupectvom. Tieto sprvy, zskan na konci sveta, v divokom obken pralesov, boli prijat s nadenm. ... Videli sme - hovorili cestovatelia - ud, o mali svoje hrady, videli sme u nich ovea cennej majetok ne u doterajch skromnch domorodcov. Jedni z nich, Daurovia a Ducari, s ronci, in kupia so susedmi a platia im nie kouinou, ale kskami striebra a zlata, ktorho dosta obsahuje vo svojom lone ich zzran krajina... Rodila sa legenda o bohatch krajinch leiacich za horskmi hrebemi, pri mohutnej neprebdanej rieke. Jej nepokojn ierne vody sa rozlievali do rky niekokch kilometrov a vzbudzovali hrzu v predstavch ud. Pripadala im toti ako iv tvor, ktor sa vinie po zemi haditmi kukami a dvakrt v roku poiera vek adov kryhy. ania ju nazvali Hejlunghiang, o znamen rieka ierneho draka, Mandusi - SachalianUla, ie ierna rieka, Mongoli - Kara Muren, ie ierna neprebroden voda. Rusi ju nazvali: Amur. m stranejie boli zvesti o akostiach a nebezpeenstvch, ktor hrozili astnkom vprav k iernej rieke, m presnejie informcie dochdzali o krutch zimch, ktor na ceste akaj cestujcich, o divch zvieratch v lesoch, o strmch skalch, ktor treba prekona, o poetnch riekach, ktorch prd treba zdola tm vraznejou sa stvala predstava o krajine obdarenej chlebom a zlatom, pripravenej otvori svoje poklady tm, o prekonaj vetky nstrahy. Tm via bola aj tba dosta sa do tch legendrnych konn. Sprvy o amurskom eldorde spali do behu dva najsilnejie motory udskej innosti: zvedavos a tbu po bohatstve. V skutonosti sa ete nikto nedostal do tohto raja na zemi, nikto ete nesiahol na cenn kov, ktorm mli tak bo-

149

hato oplva pobren kraje, a predsa kad chcel by v predvoji pri osdovan Kara-Murenu. Avak vek vzdialenos a tvrd prrodn podmienky - tie neprebdan hlbok lesy, nesmierne priestory bez udskho osdlenia, nebezpen leovisk divej zvere - zdriavali dokonca aj najsmelch odvlivcov. Lene nie nadlho.

... Za okrhlymi okienkami TU-104 bola hlbok ierna noc. Posunul som si operadlo kresla a teraz u napoly lem na irokom sedadle. Lietadlo sa pokojne sunie, akoby po hladkom povrchu. Keby nie to ahk, sotva citen chvenie trupu a tak monotnny, takmer neujn um prdovch motorov, lovek by mohol zamri oi a strati pocit skutonosti. Ni sce nepotvrdzuje presvedenie, e nezvyajnou rchlosou sa strca pocit priestoru, e pod nohami, pod podlahou prikrytou kobercom, o desa kilometrov niie - leia tty Uralu. Alebo sme u v zii, letme nad riekou Tobol alebo Iim? Znova ctim tlak v uiach. Trv dlho. Klesme vemi pomaly. Potom blik erven svetielko nad kabnou pilotov a sasne si vmam miliny svetiel, ktor sa majesttne pohybuj pod nami. - Omsk, - oznmila letuka. Omsk le pri vekej sibrskej rieke Irty. Hodinov medzipristtie. Tankujeme nov zsoby paliva. Lietadlo pristalo na okraji letiska. Stoj na betnovom tartovacom pse - nem a tmav. Obklopuje ns noc, v diake vidie niekoko svetiel. Prichdzaj dve vek cisterny, reflektory osvetuj lietadlo, zana sa tankovanie paliva.

Noc je mraziv, duje prenikav, studen vietor. Krame po chladom stvrdnutej zemi popri tartovacom pse. Nemem nemyslie na to, e som na mieste, kam posielali do vyhnanstva tisce Poliakov, aby ich potrestali akm, primitvnym ivotom, stranmi mrazmi a utrpenm. uchcem sa v tme alej od lietadla, zakopvam o koaje vyryt kolesami cisterien. Vietor fu. ako sa ubrni obrazom, ktor mi zostali v pamti po pretan otrasnej Maximovovej knihy Sibr a vyhnanstvo. Zvany vetra naraj do lietadla, svitia na krdlach. Na letisku, ktor akoby nemalo konca, v tme sibrskej noci prenik loveku a do kosti zima a chlad. Znervzuje, ma lomoz a fianie vchra. Przdnota a tmav letisko mi id na nervy. Reflektory cisterien osvetuj as lietadla - aksi udn, striebrist tvar a vo svetle zven postavy ud... Po okrhlych eleznch schodkoch sa vraciam do tuka. Vrhm sa do svojho kresla, obklop ma rozkon teplo. Cez okrhle okienko vidm odchdza cisterny. Piloti sa vracaj do svojej kabny. Bchaj zatvrajce sa dvere. erven svetielko. Odthame sa od zeme na nov vek skok. Naberme kurz na Novosibirsk pri rieke Ob, smerom k Abakanu pri Jeniseji, a k horm Sajany. Chvu som si zdriemol. Potom sa budm, zapaujem si cigaretu. V lietadle je prjemn, mil ero. Uvaujem nad otzkou, ktor ma u dvno trpi. V sedemnstom storo tu pri Jeniseji a alej na vchod, ako psal Dubiecki, trval boj vek, prehliadnut dejepiscami sveta, dobjal sa priestor, oproti vekosti ktorho je priestor Eurpy zanedbaten. O objaven Ameriky sa napsalo tisce vedeckch rozprv a romnov. Ak skromn je vak zoznam knh

151

venovanch poznvaniu a dobvaniu pevniny na vchod od Uralu! Iste, Kolumbovo objavenie Novho sveta bolo msi naozaj nezvyajnm a jedinenm v dejinch, najbohatm na dsledky pre cel udstvo. Ale okrem Kolumba sa teia slve desiatky a stovky inch cestovateov, priom objavitelia zem severnej a vchodnej zie, nie men od nich, zostvaj v zabudnut. Objavitesk cesty cez brliv ocen sa zdali nebezpenejie, a preto zskavali viu pochvalu ne vpravy po si. Rozvren vodn hlbiny ocenu, romantika morskch ciest mono vmi inpirovali ud pera. i je bolestnejia smr posdky plavidla z nedostatku sladkej vody aleko od pevniny, ako smr hladom na obrovskch sibrskych priestoroch, v pustatine zasypanej snehom, ktor postihla Pojarkovovu druinu? T na mori snvali o pevnine. T na pevnine tili a celou silou vle sa usilovali dosta k ocenu. Preo ich hrdinstvo nevyznieva rovnako?

Na cestu objavenia krajov pri bjnej rieke Amur sa vydal kozk Vasilij Pojarkov 15. jla 1643 z pevnosti Jakutsk pri dolnej Lene. Jakutsku vtedy vldol vojvodca Golovin, ktor expedciu vystrojil a spolu s Pojarkovom uril poiaton trasu vpravy. Pojarkov dostal od Golovina niekoko desiatok lnov, oddiel sto dvanstich kozkov a ptnstich poovnkov, ktor tili po dobrodrustve. Na obranu - ak irnia dostala vprava jedno elezn delo, ktor vystreovalo polfuntov gule. Na dovenie zla hne na zaiatku cesty ln so zsobami olova sa pokodil a olovo kleslo na dno rieky. Delo bolo potom neuiton. Pri organizovan vpravy vojvodca Golovin myslel

predovetkm na konkrtnu koris, ak mu vprava me prinies: zvenie dan a poplatkov pre cra v Moskve. Nemono sa udova, e jakutsk vojvodca sa neukzal v inom svetle ako krli panielska a Portugalska. Najprv sa plavili po prde Leny, po 125 kilometroch zahli proti prdu Aldanu. tyri tdne ahali na povrazoch lode idc po brehu a preli 1300 kilometrov, km doli k stiu rieky Uur. Desa dn putovali popri Uure, potom zahli po rieke Gonam. Teraz museli podstpi nadudsk nmahu, aby sa dostali cez tyridsadva skalnch prahov a dvadsadva stranch vrov. Stavali na rieke dreven hrdze, niekedy lny vliekli po pobrench skalch. Tridsap dn sa predierali cez ten ak tern. A ke ich u delilo len p dn od stia rieky Nujemky - lny uviazli v adovom obken. Skonila sa prv etapa cesty. Ocitli sa v neznmom, divokom a celkom udoprzdnom kraji nealeko hr. Zaali rba stromy a stava si zimovisko, v ktorom chceli preka mrazy. Lene Pojarkov sa nechcel zmieri s mylienkou, e jeho vprava sa zdr dlh zimn mesiace. V zimnom tbore nechal as oddielu so zsobami potravn a zbran, a sm s devdesiatimi umi si vyrobil sane a lye a pokraoval v ceste. Oddiel, ktor zostal v zimnom tbore, mal sa na jar alieho roka dosta k rieke Zeje a plavi sa na stretnutie s Pojarkovom. udia li na lyiach tri tdne, ahali za sebou sane s potravinami, brodili sa v hlbokom snehu, vyliezali na horsk tty. Konene dorazili na horn tok rieky Brianty, odkia sa im po suchej zemi podarilo dosta k Zeji. Tu pri sti rieky Umlekan prv raz stretli domcich obyvateov. Boli to Daurovia, ktor sa zaoberali lovom a pastierstvom.

153

U Daurov nali chlieb a prstreie, a preto sa Pojarkov rozhodol prezimova tu. Lene potraviny u Daurov staili len na krtky as, zsoby expedcie sa tie vyerpali nadili mrazy a s nimi hlad. Skali ivi sa krou borovc a vykopva spod snehu korene stromov. Zimn tdne sa premenili na dlh umieranie od hladu a vysilenia. Neprelo niekoko dn, aby niekto z Pojarkovovho oddielu nezomrel, a jar bola ete vdy aleko, nedosiahnuten. Ke mal oddiel, ktor nechali za horami, v skorej jari priplval po Zeji a naiel Pojarkovov zimn tbor, z devdesiatich ud, ktor vyrazili na lyiach, preilo sotva tyridsa. Pojarkov si uvedomoval hajce nebezpeenstv, no rozhodol sa pokraova vo vprave. Sotva sa pohli ady na riekach, plvali kozci po Zeji k Amuru. Po trojtdovej plavbe po Amure uvideli stie rieky Sungari. Tu si odpoinuli, a ke sa znova plavili alej, po iestich doch sa dostali k stiu rieky Ussuri. Potom im mesiac trvala plavba po Amure a do Ochotskho mora, do stia iernej rieky. Medzi Giliakmi, ktor ili v st Amuru, rozhodol sa Pojarkov prezimova na prelome rokov 1644 a 1645. Giliaci uznal nadvldu Rusov, odovzdali im ako da dvanskrt tyridsa soboov a es sobolch koun. Cez zimu Pojarkovovi kozci vystavali lode, na ktorch zaiatkom roku 1645 vyplvali na Ochotsk more a driac sa pobreia pevniny, tri mesiace sa predierali na sever cez brliv vlny. A o rok neskr, teda tri roky od zaatia vpravy, vrtil sa Pojarkov do Jakutska. S nm sa vrtilo len tridsatri ud. Dvadsa osadil pri st rieky Ule, aby vyberali dane. Na trase tej dlhej cesty zostali kosti osemdesiatich ud, ktor sa pred troma rokmi vybrali s Pojarkovom z Jakutska. A ak bol vsledok vpravy?

Pojarkov priniesol sobolie kouiny, troch Giliakov, ktorch zajal pri st Amuru, a najcennejiu vec - poznmky a nkresy objavench krajov vyryt noom na brezovej kre a na doske...

Zdriemol som si. Zobudil ma ahk tlak v uiach - znova sme klesali. Lietadlo zlieta nad Jenisej? Alebo je to u Angara a Irkutsk? Tlak v uiach prestal. Znova sme leteli rovno ako loou po ospalom jazere, ktor sa okolo lietadla rozlievalo ako ierna noc. Spomenul som si na Komarovovu bse o striebornom pohri. Mono predpoklada, e Pojarkov pil amursk vodu kdesi blzko Albazinu, ke albazinsk kozk po tristo rokoch dva vojakom jeho strieborn pohr. Je to prirodzene iba bsnick licencia. Pojarkov nikdy nebol v Albazine, na Amur vplval po Zeji, niekoko stoviek kilometrov od Albazinu. To a noha Jerofieva Chabarova vstpila do Albazinu, kde vznikla kozcka osada. Lene iba na krtky as. Ke do Albazinu priplval Czernichowski, bola tam u len pustatina bez ud. A po om tie zostala przdnota.
Irkutsk

Z toho nzvu vanul chlad. Otvorili sa dvere na lietadle a do tvre mi udrel prd studenho vetra so snehom. Prv sneh, ktor som videl v tomto roku. ... Ete stle je noc. Prenikol ma chlad, take som takmer beal do blzkej letiskovej budovy. Ctim k sebe odpor. Je to netaktn, ke rozvalen v pohodlnom kresle posudzujem zleitosti ud, ktor vtedy cestovali za

155

stranch podmienok. A ma len trocha zatpal mrz, u utekm do tepla retaurcie na letisku. Ale mus by kritik najprv spisovateom? Musm prejs cestu na lnoch a lyiach, aby som posudzoval ud, ktor v tch dvnych asoch tak strastiplne putovali? A predsa ma neopa pocit, e som netaktn. A neopa ma ani moja tma. V lietadle som zaal rozhovor so svojm susedom, dstojnkom nmornctva, a pokraujeme pri retauranom stole. Tu je pohodlnejie rozloi si mapu a nadene pokyvova hlavou nad vzdialenosou, ktor sme prekonali tak rchlo a v takom pohodl. ... Hore na mape, nad kolieskom s nzvom Irkutsk, je mal koliesko mesteka Ust-Kutsk, kde Czernichowski spravoval solivar. O nieo vyie vpravo - Kirensk, kde Nicefor spchal vradu. A trocha vavo - Ilimsk, odkia priiel vojvodca Lavrentij. Sused z lietadla nevie, e sledujem stopy vyhnanca Czernichowskho. Domnieva sa, e som novinr, ktorho zaujma predovetkm sasnos, a len pre doplnenie svojich vedomost sa zaujma o dejiny sibrskej krajiny. Preto najprv hrdo ukazuje na mape eleznin tra, ktor vedie z Tajetu do Ust-Kutska, ukazuje na miesto, kde sa na Angare stavia obrovsk vodn elektrre. A potom rozhovor znova prechdza do histrie. Diskutujeme o Chabarovovi. Kto to bol? o ho pohalo napriek nebezpeenstvu? Bol dobrodruhom, akch vtedy na sibrskych pustatinch ilo vea? lovek s obchodnm duchom, ktor sa hnal za ziskom, alebo oduevnen vlastenec? Mono bol jednm, druhm aj tretm? lovek pln ivota obdaren vynikajcimi vlastnosami: rznosou a odvahou. Treba ho tum poklada za predstavitea mladho, rodiaceho sa kapitalizmu. Pvodom sedliak, ale i nie

zo sedliackeho rodu sa rodili rusk Artamonovci, o ktorch pe Maxim Gorkij? V rodnej dedine by nikdy nemohol prejavi svoj talent, keby pracoval na panskom pre bojarov. A tu, v slobodnch podmienkach sibrskeho ivota, ukzal svoje iveln schopnosti: obchoduje, stavia mlyny a solivary, zaklad osady pre ronkov na zskanej pde. Napokon sa rozhoduje investova kapitl v nezvyajne riskantnom podnikan, ktor malo prinies stonsobne vnosy. Rozhodne sa zorganizova expedciu do bohatej daurskej krajiny, kde je pravdepodobne toko soboov ako vrn na poli - jednou strelou ich mono zabi niekoko. Sobolie kouiny maj cenu zlata a na daurskom zem je aj zlato, i striebro, aj chlieb a dobytok. i Pojarkov nedoniesol dvanskrt tyridsa sobolch koun? i netvrdil, e crovm uom v tejto krajine chlieb nikdy nebude chba"? Chabarov je typom severskho conquistadora. Vedie ho vidina zisku, ale i Kolumba podnecovali in vne? Sasne je zpalistm ruskm vlastencom. Ale i neboli vlastencami conquistadori v Amerike, i nezaberali zemia pre svojich krov a svoju vlas? Neklamme sa jeho metdy postupu voi domorodcom boli metdami dobyvatea. Pojarkov prikzal sprva sa k daurskm obyvateom priatesky, neutla ich, nevyvolva konflikty s nimi. Ale iste mono pripsa Pojarkovovej vprave fakt, e ke sa Chabarov objavil v daurskom kraji, sdla boli opusten. Daurovia uli, ke sa dopouli, e sa blia kozci, hoci za ias Pojarkova ich vtali vemi priatesky. Napokon, Chabarov vo svojich sprvach z vprav ni netaj. O sebe hovor krtko: Plil som a vypytoval sa." o sa mu nepodarilo dosiahnu dohovorom, presvedovanm alebo skokom, dosiahol muenm. Ve preo

157

by kozk Jerofiej Chabarov mal by inak ne vyslanci kresanskch krov? Ne Corts a desiatky panielskych a portugalskch objaviteov? Napriek ich krvavm inom ich dejiny vykresuj vemi priaznivo. Podobne je to aj s Chabarovom. Na trase Jerofieja Chabarova jestvuj osady a miesta nazvan poda neho, po Dauroch vak zostali len zvyky starho opevnenia daurskho typu", uveden na archeologickch mapch. Doobhrzali sme slepaie kosti. Odloili sme na taniere noe a vidliky. - Zjedli sme kura a s Chabarovom sme sa dostali k Amuru, - povedal som, koniac n rozhovor. Dstojnk nmornctva sa rozosmial a bezradne rozloil ruky. - Predsa to nie je naa vina, e cestu, na ktor Pojarkov potreboval poldruha roka, my zdolme za tri hodiny. Teraz nastali tak asy. Sotva stihne zjes kur a, a si na druhom konci sveta. Vstali sme od stola. Megafn ohlasoval odlet nho lietadla. Svitalo, poletoval sneh, bolo vemi chladno. Ete vera som chodil po Moskve v ahkom plti. A tu - na rovinatom letisku vietor vytvra snehov zveje. Na svite odlietame akoby priamo do vychdzajceho slnka.

... Tri roky preli od nvratu Pojarkova, ke sa v Ilimsku vojvodcovi Francbekovi ohlsil Jerofiej Chabarov s ponenou prosbou o povolenie zorganizova skupinu dobrovonkov, s ktormi by sa mohol vyda na nov cestu do daurskej krajiny. Vojvodca dal povolenie. Nklady na vpravu vzal na seba Chabarov. Zilo sa len sedemdesiat osb, hoci Chabarov roz-

mal o stopdesiatlennej vprave. Strach z obrovskej vzdialenosti, hladu a chladu sa ukzal silnej ne tba po bohatstve. Sotva s hstkou ud na jar 1649 Chabarov plval dolu prdom Leny a potom zahol na Olekmu. Cez brliv vody a skaln prahy Olekmy, proti silnmu vodnmu prdu veslovali Chabarovovi udia cel leto i jese. Pred udretm mrazov stihli prs sotva do stia Tungiru, prtoku Olekmy z pravej strany. Teraz si urobili sane a pripravili lye, aby na saniach ahali zsoby proviantu. 18. janura 1650 vyrazili popri zamrznutom Tungire. V treskcom mraze, ktor niekedy dosahoval mnus 50 stupov Celzia, v snench fujaviciach, v skalistom kraji bez ciest, bez akchkovek smeroviek, kade treba kra - Chabarov preiel Stanov chrbt a ziiel do dolia rieky Ur. Po jej koryte sa dostal k u nealekmu Amuru, na zemie, kde panoval daursk kniea Lavkaj. Tu naich cestovateov akalo stran rozarovanie. Osady Daurov boli opusten, lebo domorodcov vydesila sprva o prchode kozkov. Obrann pevnosti, obken palisdami, hlbokmi priekopami a valmi, mali tajn vchody pre prpad vojny. Vntri pevnost stli dreven domy s papierovmi oknami. Ale domy boli opusten. Tretia pevnos, s ktorou sa Chabarov stretol, bol prve Albazin, in zvan Jaksa, lebo aj pod takm nzvom ste ho mohli njs na starch mapch. Tto vyudnen pevnos si Chabarov vybral za hlavn sdlo pre svojich ud. Odtia robil vpravy dolu Amurom. Ale aj tie mu priniesli len sklamanie. Hoci kniea Lavkaj navtvil Chabarova v Albazine a trpezlivo si vypoul jeho ubezpeenia o mierovch cieoch vpravy - jednako len neveril Chabarovovm slovm a spolu so svojimi umi unikol k daurskm knieatm Gildigovi a ilginejovi,

159

pod ochranu silnho knieaa Bogdoja, ktormu Dauri platili da. Bogdoj nebol nik in ako predstavite nskeho bogdychna. Lebo daursk krajina patrila k nskemu ttu, kde vtedy vldla mandusk dynastia. Dauria - to bolo dalek pohraniie nskeho mocnrstva, obrovskho, ale akopdneho, neschopnho rchlo sa rozhodova. Prv stanovite vldy" bogdychna bolo dva tdne cesty od Albazinu. A odtia do sdla bogdychna zostvalo ete tyridsa stanc mandusko-nskej poty. Vea vody by muselo pretiec, km by sprva o udalostiach pri Amure prenikla do hlavnho nskeho mesta, a ete viac, km by sa zbyrokratizovan nska administratva zmohla na akkovek rozhodnutie. Okrem toho Chabarov so svojou hstkou ud sa ctil slab. V prvej daurskej pevnosti nechal pdesiat kozkov a sm sa na jar 1650 objavil v Jakutsku a iadal posilu. Tak sa skonila prv Chabarovova vprava a zaala sa nov etapa dejn pevnosti Albazin.

Albazin, ie Jaksa? Dubiecki sa o tom zoiroka rozpisuje. Albazin". Pod tmto nzvom ho poznaj kroniky aj pam ruskho udu, ten nzov vzkriesila aj prtomnos, ale predsa nska geografia, kroniky pekinskch kronikrov a daje eurpskych zemepiscov v XVIII. storo jednohlasne nazvaj dajn Albazin menom Jaksa. Autorita vtedajej epochy, osvieten Wladyslaw Lubieski, neskor primas republiky, vo svojom nesmierne vzcnom diele Svet vo vetkch svojich astiach" tie nazva tto osadu Jaksa. Mller vo svojich Dejinch Sibri a takisto aj vo svojej rozprave spomna nzov Jaksa a had jeho pvod v ntine.

Neskor zemepisci a vskumnci Sibri, ke hovoria o prvotnej kolonizcii na Amure, ahkomysene ju oznauj za nsky vraz a niekokmi frzami to potvrdzuj. Lene je to bezpochyby n nzov, miestu ho dal Czernichowski alebo jeden z jeho najblich a najmilch astnkov vpravy, ktorho spomienku osdlenec spojil s histriou svojej prce a silia. Nicefor Jaksa Czernichowski - to znie vemi pekne. Dubiecki o tom hovor s takou istotou a tak vemi presvedivo, e sa ani nechce pochybova o jeho slovch. Tm skr, e priezvisko Jaksa bolo v Posku dos rozren. Nedvno som si obzeral pri Piotrkowe ruiny sdla rodu Jaksa Bykowski. Ak existoval Jaksa Bykowski, preo by nemal by Jaksa Czernichowski? Lene star doklady o dejinch Sibri uvdzaj, e nzov Jaksa je skor, star ne nzov Albazin. A teda jeho pvodcom nebol Czernichowski. Kedysi sa pevnos pri Amure volala Jaksa a pod takm menom figuruje v nskych kronikch. Pred Chabarovovm prchodom tam panoval daursk kniea Albaza. Rusi nepoznali nsky nzov, a tak pevnos nazvali Albazin. A tento nzov sa zachoval dodnes. Dubiecki sa odvolva na prmasa Lubieskeho. Ale mrne som uho hadal o len najmeniu zmienku o daurskej pevnosti Jaksa. Na mape pripojenej ku knike ctenho prmasa jasne vidie - Albazin. Tak teda Albazin i Jaksa? - Amur! Tam je Amur! - drg do ma lakom mj spolucestujci. Strkme tvre k okienku. Lietadlo let v istom bezoblanom priestore. Let dos nzko - pod nami je irok paleta farieb: ltej, bronzovej, sivej i iernej. Tisce jazierok vch i mench, niekoko z nich vytvra stuhu.

161

Amur sa rozlieva na desiatky kilometrov, neregulovan rieka vldne vekej rovine, dva razy v roku sa men akoby na jedno vek more. Lietadlo kles oraz niie, rob vek oblk. Chvku sa v okienku zjav as vekho mesta, a potom nasleduje pristvac manver. Koniec dlhej dvanshodinovej cesty. Vonku je teplo. Ovea teplejie ne v Omsku i v Irkutsku. Blzkos Japonskho mora a Pacifiku zjemuje podnebie. Slnko svieti a ke po betnovom letisku kram do budovy, hne za ohradou si vmam stromy pokryt zlatm lstm. Z letiskovej budovy mi vychdza oproti nzky mu strednho veku s vemi milm smevom. Azda ma spoznal spomedzi cestujcich lietadla poda lodenovho pla? Mu ma pozn neomylne, no predsa sa ma pta na meno. Srdene sa zvtame. Je to Andrej Privin, chabarovsk spisovate. Je bratrancom toho slvneho a vemi zaujmavho spisovatea Nikolaja Privina, autora tokch ndhernch knh o alekom vchode. Nasadli sme do malho moskvia, ktor vemi zrune riadi sm Privin. Z letiska do mesta je osem kilometrov. Privin sa ma vypytuje na dvod, ktor ma priviedol a do tchto vzdialench konn. Tu je u koniec naej zemegule," povedal so svojm milm smevom. A hne bolo vidie, e je zamilovan do tohto konca zemegule, e by tento kraj aleko od Moskvy" nevymenil za iadny in. Vchdzame na irok, modern ulice zastavan peknmi bytovmi blokmi. Kde je to dreven mesteko s przemnmi domekmi spred tyridsiatich rokov, ktor navtvil mj prbuzn, ke tu staval eleznin tra? Zastavujeme na vekom okrhlom nmest. Andrej Privin ma gestom ponka, aby som vystpil z auta.

Stojme pred vysokm pomnkom. Na podstavci v trocha nedbalej pze stoj vysok mu v ube a kozckej papache. - To je Jerofiej Pavlovi Chabarov, - vrav Privin. A dodva: - Nevie, chudk, e ste si prili uchmatn trocha z jeho slvy. Potom ma pohostinn spisovate zaviezol do hotela alek vchod", kde u na ma ak izba. Privin sa so mnou li a rad mi, aby som si po ceste odpoinul. Znal som ju dos zle, mm kruhy pod oami, som bled a ospal. Vyberm si z kufra veci a veiam ich do skrine. Zvon telefn, redakcia mesanka alek vchod ma pozva na zajtraj de. Zobdzam sa o druhej v noci a napriek siliu neviem zaspa. V Chabarovsku som si posunul hodinov ruiky o sedem hodn, ale naasovanie organizmu nemono tak ahko zmeni. Prehadzujem sa na lku, napokon zaham svetlo. ... A do rna pem listy.

163

TRINSTA

KAPITOLA

alek vchod" Hrozn bostv v Sukai-alane Tri slnk Noc na lodi Strach Zhadn aman Druh Chabarovova vprava Albazinsk pevnos Hrozba manduskch vojsk Znepokojujce amanove oi Kore mandragory Pomsta

Predpoludnie nasledujceho da som strvil v redakcii mesanka alek vchod. Zoznmil som sa so fredaktorom Alexandrom Rogaom - vysokm, trocha krvajcim muom. Rozhovor s nm bol vemi prjemn. Ukzal sa ako lovek zamilovan do prrody svojho kraja. Na konci Eurzie sa star o literrne talenty ako kvoka o kurat, umouje im vynikn tak, e ich vidie v celom Rusku. Ako povedal, dal monos debutu tyridsiatim dnes znmym ruskm spisovateom. Mesank alek vchod je odrazovm mostkom pre mladch autorov, je prvm stupienkom na rusk parnas. Bolo v tom osi dojmav, ke mi fredaktor Roga radil mvnu rukou nad diputami s historikmi a vyda sa na nov cestu - na spoznvanie krsy Amuru. Ihne zdvihol telefn a vypytoval sa na odchody lod, ktor mali vyplva z Chabarovska dolu riekou. Ke som odchdzal z redakcie, u som mal lstok na lo. Tto nhlivos sa ukzala vemi potrebn. Z Blagoveenska hlsili adov kryhy. Lo, ktorou som sa plavil dolu Amurom, bola jedna z poslednch v tom roku. - Muste najprv vidie n kraj. Amur je prekrsny.

Vek, neujarmen rieka. Ach, keby bolo leto, ili by sme spolu. Nie, nie loou. Malm lnom. Pilo sa mi to jeho neuhasiten nadenie. Trpm na ud, ktor obdivuj krsu svojho kraja. Popoludn som sa vybral k brehu Amuru. Hlavn tepna Chabarovska - ulica Karola Marxa kon sa okrhlym nmestm. alej je vek park, ktor dolu svahom zbieha a k rieke. T je tu vemi irok, pri Chabarovsku sa vlieva do Amuru mohutn Ussuri a ete vyie mandusk rieka Sungari. Vody ilky, tece z hr, s jasn a ist. Ale mtny a lt je prd riek, ktor prichdzaj z Manduska. Preto sa voda Amuru zd tmav, a ke na u svieti slnko, je ierna. Amur oprvnene nazvaj iernou riekou. Poas veternch dn sa na rieke vzdvaj vlny tak mohutn ako na mori a prinaj k brehu biele hrivy peny. Cez vojnu plvali z ocenu vek lode a do Chabarovska, lebo Amur nie je len irok, ale aj poriadne hlbok, preto ho nazvaj aj neprebroditen Amur. O Volge - najdlhej eurpskej rieke - Rusi nene hovoria ako o muke Volge", o Amure, najvej rieke Sibri: Amur buka". Z osobnho prstaviska som motorovou lokou plval niekoko kilometrov po Amure k malej osade s exotickm nzvom: Sukai-Alan. Loka plvala vemi rchlo, svietilo slnko, za nami sa tiahla ahuk hmla rozptlenej vody a dlh biela stopa na rieke. Po oboch stranch vekej vody ma sprevdzali vysok, lesom zarasten sopky", ie vyveniny. Tie na pravej strane sa ahali a k Chorskmu hrebeu a alej k pohoriu Sichote-Ali. Opjala ma ostr va vody, prstami som si dral okraj klobka, aby mi ho nevzal vietor. Zrazu loka prudko zahla a zaala sa pribliova k brehu. Vplvali

165

sme medzi lagny a plytiny. A neakane priamo z vody ako stran potvory vystpili vek ulov balvany. Boli pokryt udnmi kresbami doiroka sa rozchdzajcich kruhov. Pripomnali primren oi prernch tvorov, hadiacich na ns s hroznmi grimasami na kamennch tvrach. Usudzuje sa, e tieto kresby maj tri, i dokonca tyritisc rokov. Ak strach museli psobi pradvnym obyvateom tchto krajov, ke pri plavbe po rieke zrazu zazreli na skalch otrasn tvre? Bol to vraz Mu-Anduri, boha vody poda viery tunajch Nanajcov? i, ako vrav legenda, s to prern potvory, ktor zapali zemsk povrch, ke zem ete vrela a kypela od horavy? Poda legendy to bolo v asoch, ke na oblohe svietili a tri slnk. Ich iara vytvrala peklo na zemi, zem bola ako vriaci kotol. udia hynuli od horavy, km sa nenaiel odvny aman, ktor lukom zostrelil dve slnk. Jedno, prostredn, zostalo. Voda kypela, stala sa horou. Hora kypela - stala sa riekou. Potom sa u dalo i, udia sa zaali rchlo rozmnoova." Pri Amure aj v Prmorskom kraji nikdy nie je vea slnka, jeho svetlo a teplo s ivotodarn. Kde sa vzala legenda o stranom slnku medzi umi, ktor ho nikdy nemali privea, ktor po akej zime ovali v jeho loch? Vedci hadaj pramene legendy. Domnievaj sa, e vznikla na juhu, kde m slnko niiacu silu, such menia zem na p a niia udsk pokolenie. Azda pri teku pred smrtonosnou slnenou horavou sa udia vydali z juhu na sever a osadili sa tu pri Amure? i teda kolska udu, ktor kedysi il pri strednom Amure a Prmorskom kraji, bolo dolie ltej rieky, Chuang-cho, kde sa pred ptisc rokmi rozvjala pradvna kultra?

Po nvrate do Chabarovska sa mi podarilo zohna v antikvarite Arsenievove kniky. tal som ich do neskorej noci - natrafil som na opis legendy o cisrovi inovi, o ktorom mi rozprval starek na moskovskom nmestku. So iaom som sa dozvedel od Arsenieva, e mrne hadali studu, v ktorej mali by zlat sochy. Na mieste studne sa teraz rozprestierali moariny. Studa sa nenvratne stratila. O jednej v noci som opustil hotel a iel som k nbreiu. Mesto u spalo, po ulici len sem-tam prelo auto, niekok chodci sa ponhali domov. V tme som nevidel u ani svetl mesta, ani rieku, len som ctil pach vody a poul som huanie parnka, akoby ma volalo na cestu. Bol som desatisc kilometrov od domova - tto mylienka na ma doahla neoakvane. Na betne nbreia som poul zvuk svojich hlasnch krokov a ctil som sa vemi osamel, straten na obrovskom priestore zeme. Lo pri prstavisku ma mala zaviez ete alej na vchod, jej hukot v tme narastal, bol oraz hlasnej a rozkazovanej: vyzval a napomnal. Zastal som. Zarazila ma otzka, ktor som doteraz tak starostlivo ukrval sm pred sebou, odhal som ju od seba netrpezlivm gestom maniaka. o tu vlastne hadm? Po o zasa idem, stle alej a alej? Ak sila mi prikzala opusti pohodln kreslo pri psacom stole a hna sa tisce kilometrov?... Bol som oslepen tmou a okolitm tichom oktbrovej noci. Zdalo sa mi, e na celej zemeguli pokrytej tmou, zostal som len ja sm a ten ponur, hlbok hlas - huanie lode - ktor prenik akoby spod zeme. Chcelo sa mi kria od strachu - dokonca ani dnes neviem preo. Nenachdzal som nijak relnu prinu svojej cesty. Zdala sa mi nerozumn a navye aj desiv.

167

Zfalo som sa obzeral okolo seba, hadajc v tme svetlej bod, na ktor by som mohol uprie oi. Zadul vietor a so elestom hnal po betne hrste suchho lstia. V tme som zazrel dve erven svetielka prstaviska. Pochytila ma tak zkos z alej cesty a dobrodrustiev, e mkajc sa po klzkch schodoch, naslepo som zbehol dolu a k rieke. Po drevenom mostku som voiel na lo, nejak nmornk mi ukzal schody dohora ku kajutm I. triedy, kde som mal rezervovan jednolkov kabnu. Udychan som hodil na mal lko puzdro alekohadu a taku s pyamou, poznmkovm blokom a holiacim strojekom. Potom som pritisol tvr ku sklu okienka, ale okrem tmy som nevidel ni. Z hbky lode, spoza tenukch drevench prepok kajuty, doliehalo ku mne cel bohatstvo zvukov: dupot krajcich nh, rinanie kotvy, aksi hvizdy a volanie. Neskr sa lo zachvela ako iv zviera, zabublala voda seren vekmi lopatami kolies, prstavisko za oknom sa pohlo. Vyplvali sme na rieku. Po strmch schodoch som nesmelo ziiel na doln palubu. Prjemne tu pchlo kolomaou a olejom, zo strojovne slalo rozkon teplo. Cestujcich nebolo vea, alebo sa rozili do svojich kajt. Iba na akejsi vekej eleznej debne pri teplej strojovni, obleen v hrubom kouchu leal star Nanajec v obrovskej uianke. Vyzeral som asi dos zbavne vo svojich zkych nohaviciach moskovskho tricka" a v ahkom plti. Mj odev neladil s okolm, s loou pchnucou mazom, s vodami Amuru plyncimi do poovnckych rajnov a miest rybolovu, do hlbokch lesov a tajgy. Star Nanajec zo ma nespal zrak. Jeho ikm oi a vrsky, ktor sa mu od nich rozbiehali, robili ho podobnm kresbm na ulovch balvanoch v Sukai-Alane.

Mono prve teraz sme plvali okolo tvr starch bostiev ukrytch v nonej tme. - Hej, ty, aman, chce jes? - sptal sa leiaceho mu vo vatovanej bunde a dlhch plstench imch. Priniesol v papieri zabalen chlieb a deninu. Z vrecka vytiahol fau vodky. aman spokojne zamrmlal, ale stle nespal zo ma oi. Ctil som sa nesvoj. Tie zke oi, sotva viditen pod primrenmi viekami, akoby chceli uhdnu moju nladu: pocit samoty a strachu. Preo na ma had? o odo ma chce? Vyiel som sp na poschodie. V kajute som zo seba zhodil aty a obliekol som si pyamu. Pokal som sa zaspa, ale spnok mi z o odohnalo monotnne rchle chvenie lode a vibrovanie zle zasklenho okna, cez ktor poetnmi krami fual do kajuty chlad rieky. Utran nespavosou som vstal z lka, prehodil som si pl a zkou chodbikou som preiel na horn palubu. Rieka bola v plnej tme, ktor nemala konca-kraja, tak ako sa zdalo, e ani rieka nem konca. Trasu plavby oznaovali zelenkavo svietiace bje. ktor sa podobali jednookm rybm vynrajcim hlavy v hlbokej noci. Bolo vemi chladno. Rchlo som uiel pod deku a a do rna som snval o tvrach bohov vyrytch na kameoch, tajomnch ako tvr nanajskho amana. Zobudil som sa na ticho a znepokojujci pokoj. Prela dlhia chva, km som si uvedomil, e som na lodi plaviacej sa dolu Amurom. Kakol som si na lku a odtiahol som zclonku na okne. Uvidel som nealek vysok breh. Na brehu bolo niekoko zhrad a vek kopy sena. V drevenej ohrade sa pslo mal stdo krv. Po brehu behali dva biele psy a tekali na

169

statok. Od brehu sa odral ln a v om niekoko cestujcich - dvaja poovnci a staria ena zavinut do hrubej atky. Domy aj kus poa na brehu obkolesovala jednoliata stena tajgy, v ktorej svietili biele kmene briez. A v tom bol ten rozdiel, ktor pripomnal, e nestojme pri brehu Visly, ale pri Amure, pri malej dedinke stratenej v lesoch a moiaroch. Potom, ke som sa obliekol a zasadol k jedlu v zasklenej retaurcii na prove lode, krajina, ktor som mohol sledova, mi v niom nepripomnala Posko a Vislu. ... irok, vek rieka. Niekedy tak vek, e len ako dovidie druh breh. Obas sa zi, niekokmi korytami obmva ostrovy s porastom zoltnutch kriakov a servenenou trstinou. Ale aj v tch zriedkavch chvach, ke brehy boli blzko, ako na Visle - stle bol pred oami uzavret horizont tajgy, ktor sa tiahla donekonena. Niekedy sa tajga priblila a k brehom, potom znova odbiehala od rieky na kilometer i viac, oddelen od vody plochou ervenej a ltej moiarnej trvy a trstiny. Tajga bola erven, siv, znova ervenohned, lt, zelenkav. Neraz niekoko hodn som alekohadom mrne hadal na brehoch stopy po loveku. Videl som iba steny stromov, nehybn, akoby mtve. Svietilo bled jesenn slnko. Amur mal tmavomodr farbu. Stretvali sme lodiky a naloen brky, ktor sa plavili proti prdu. Vtedy sa ozvalo hlbok buanie sirn a ten zvuk ete posiloval pocit smtku, ktor vyvolval pohad na zaliatu rovinu uzavret zelenkavm morom lesa. Po kadom kilometri sa otvral nov a zakadm in pohad na krajinu: rozliehali sa tam vek jazer, breh mal in tvar, polostrovy, priesmyky, lagny a plytiny.

Ale v zsade napriek tm poetnm rozmanitostiam u po niekokch hodinch amursk krajina sa zdala monotnna a nudn, vytvran zo stle tch istch prvkov: rieky, ervenej trvy na brehu a psma tajgy. Chbalo v nej osi, o vdy je in a vdy sa men: chbal tam lovek. Zakrtko som prestal pozorova rieku, zaal som sa obzera po lodi, po svojich spolucestujcich. Lo prve bola przdna alebo azda cestujci dali prednos pobytu v kajutch. Uvidel som iba vemi pekn, ale pritun enu, mladho mua v okuliaroch, ktor vyzeral na geolga (preo na geolga, a nie na uitea?). A dolu, na rovnakom mieste ako vera, na vekej eleznej debne driemal nanajsk aman. aman? Asi u na alekom vchode nie s amani. Iste to verajie oslovenie: Hej, ty, aman," bol iba vsmech. Tri razy som preiel okolo neho, aby som sa uistil, e mj veraj strach vyprchal. Kad raz sa Nanajcove oi trocha pohbali, skmavo na ma hadeli a svaly jeho lc sa ahuko chveli, akoby sa chcel osi spta alebo nieo poveda. Ale mlal. A akal. Na o? Minuli sme osadu na pravom brehu rieky. S alekohadom pri oiach som stl na vysokom mostku lode a hadel som na jednotvrny obraz krajiny. Plvali sme blzko brehu zarastenom krovm. Na tomto mieste bol Amur nezvyajne mohutn, ale o chvu ho rozdelili ostrovy a ostroveky, lo viedli po vode trojuholnkov bje, ktor sa hojdali na hladine. Predstavil som si, ako udne sa tu lovek cti na malom lne, straten na vekej vodnej ploche, medzi stovkami plytn a ostrovov, kukatch potokov a odno obrovskej rieky. Niet na alekom vchode loveka, ktor by mohol poveda, e pozn vetky zkutia Amuru. Kdesi tu, medzi vekmi rozliatymi plochami a moiarmi, ktor ve-

d do hbky divokch lesov a pralesov, poda viery Nanajcov vedie vodn cesta do krajiny mtvych -do Buny. Ak pocity mali prv bieli nvtevnci, pred ktormi sa otvoril vek Amur? i nepoctili poveriv strach z vekosti prrody, z nebezpeenstiev, ktor striehli v zkutiach rieky? A predsa tadeto pred tristo rokmi plval na lnoch Pojarkov. V rovnakom jesennom ase ako teraz sa tadeto plavil Jerofiej Chabarov poas druhej vpravy. Iste krajina vyzerala rovnako ako dnes - tmavomodr prd rieky, zoltnut krovie na brehoch, zoschnut tstie v moiaroch a pastelov farby tajgy. Rusk prisahovalci u nehovorili o mieri a priatestve, ako stopy svojho putovania nechvali za sebou mtvoly porazench protivnkov a zhorenisk daurskch pevnost. Ako nevonkov a rukojemnkov brali so sebou zajat daursk knieat. Boli siln, mali streln zbrane a kanny - proti Daurom vyzbrojenm iba lukmi a pmi. Napokon, pri Amure nebolo viac ako ptnstisc Daurov. U pri sprve o sile nepriatea Daurovia bez boja opustili Albazin, ktor sa znova stal Chabarovovou pevnosou. 22. novembra 1650, poda inch dokladov v roku 1651, druh Chabarovova vprava vyrazila po Amure. Kanny a zsoby viezli na saniach, ktor ahali po ade zamrznutej rieky. A tu, kde je dnes dedinka Kumara, odohrala sa bitka s Daurmi. Boj trval od rna do noci, zvazila Chabarovova jazda. Na mieste bitky potom kozci postavili opevnenie a pevnos nazvali Kumarskaja. Nadila zima. Na jar sa znova dali na pochod. Na vekch lodiach a pontnoch boli kozcke kone, del a potraviny. Zakrtko dobyli tri daursk pevnosti leiace na

trase pochodu. Pri st Zeji sa Chabarov rozhodol podpli vek daursk osadu, lebo mu odmietli da potraviny na aliu cestu. 22. septembra oddiel priiel k miestu, kde Amur teie medzi pevnosami Malho Chinganu, 24. septembra minuli stie Sungari a zakrtko sa dostali do prvch osd Aanov, ktor sa ivili rybolovom. Pod stm Ussuri Chabarov naiel dos vek osadu, v ktorej sa rozhodol prezimova. Postavil opevnenie, a tak vznikla Aansk pevnos. 8. oktbra pritiahol k mrom novopostavenej tvrdze oddiel Aanov a Duerov v pote okolo tisc bojovnkov. Streln zbrane a kozcka jazda porazili domorodcov, z ktorch padlo stosedemns, km Rusi stratili sotva jednho loveka a desiati boli ranen. Ale napriek tokm vazstvm situcia Rusov nevyzerala dobre. Do tejto chvle mali do inenia s protivnkom ovea slabm a bez strelnch zbran. Teraz im hrozilo stle mandusk vojsko, ktormu predtm patrilo toto zemie. Cel zimu Chabarov upevoval Aansk pevnos, robil ju takmer nedobytnou. 24. marca nasledujceho roku dvesto kozkov, uzavretch v pevnosti, obkil oddiel dvoch tiscov Manduov, ktor boli vyzbrojen iestimi delami a tridsiatimi pukami. Mali so sebou aj niekoko hlinench petrd naplnench strelnm prachom, ktormi sa dalo rozvali dreven steny pevnosti. Zaal sa boj... ... Bol som na prove lode a alekohadom som pozoroval pobreie a hadal miesto, ktor by sa hodilo na vybudovanie pevnosti. Lebo prve kdesi tu, v tchto miestach stla Aansk pevnos. Brehy vak boli nzke, rovina moiarovit, nevhodn na obranu. Ke som tak stl s alekohadom na oiach, zaul

173

som za sebou ak, pomal kroky. Ktosi iel ku mne po drevenej palube. Obzrel som sa. ako sa ku mne po palube uchtal aman". Jeho vek kouch sa vliekol po zemi. - Ste cudzinec, aaa? - sptal sa po rusky, ale udne rchlo a huhavo. Prikvol som. - A odkia? Odkia? - zopakoval otzku. Urobil som rukou irok gesto. - Zo zpadu. Z Eurpy, - dodal som. Odveti z Eurpy" u ns, to je ako nepoveda ni. Tu vak to bolo vemi presn. Siahol si pod pazuchu a natiahol ku mne ruku s nejakm predmetom, ktor na prv pohad pripomnal pinav kore bielej rekovky. - Kpite? Predm lacno... - ozval sa. Nastalo trpne mlanie. Je opit, i o?" pomyslel som si. - Lacno... - zopakoval. Mlal som. Posmene na ma hadel privretmi oami. Pchol vodkou a cibuou. - Tak o? Kpite? - zahundral. Poriadne som sa nadchol a povedal som: - A o to vlastne je? V oiach som mu spozoroval primn as. Potom, ke pochopil, e naozaj neviem, o mi chce preda, vemi pohdavo mykol plecami. - Je to enen, - zamrmlal. enen? Kore ivota", kore mandragory, ktor m legendrnu moc vraca zdravie a silu? Pozorne som si ho obzrel: pripomnal kore chrenu. A po dlhom prezeran som si vimol, e azda naozaj tvarom pripomna udsk postavu. - Lacno predm... - ponkal.

Vrtil som mu ho. Nemal som peniaze na rozhadzovanie. aman" zaal pery a bez slova odiiel. O polroka neskr, ke som v mdlobch a vo vysokej horke umieral, dusiac sa od hnisu, ktor mi zalieval pca, poul som v monotnnom syan kyslkovej fae nejak hlas: To je enen, kpi?" A horkou podnieten fantzia mi strkala pred oi ploch tvr amana", zlostn a stran ako tvre bostiev na balvanoch v Sukai-Alane.

175

TRNSTA

KAPITOLA

V Trojickom Obrana Aanskej pevnosti 100 km - to nie je vzdialenos Na malom letisku koda, e nie som ena Odlietam so Stepanom Katastrofa Uprostred Chorskho chrbta Obydlie tigrov" Skaly Meka Nanajec

1 rojickoje sa ukzalo ako malik osada s drevenmi domekmi a bielou, murovanou budovou Rajnovho vboru strany. Je to centrum rajnu, ktor je osi ako okres, priestorom zodpoved kraju i upe, ale poda potu obyvateov nie je v ako riadna obec. Trojickoje obvaj Rusi, ale v blzkych kolchozoch ije vea Nanajcov. Kedysi ich nazvali Goldami, ete predtm, v asoch Chabarova - Aanmi. V rienom prstave na ma akal fredaktor rajnovch novn. Neskr mi navrhol krtku exkurziu do miest, kde s stopy starch opevnen. Poda mojich informtorov to mala by prve Chabarovova Aansk pevnos. Prirodzene, ponuku som prijal. Bola to krkolomn jazda malm ternnym autom po ceste s vmomi, na ktorch sa teraz v jeseni mono utopi v blate. Ech, to u nie s cesty, ale rozbahnen polia rozoran kolesami ut, s priekopami naplnenmi vodou. Kilometer za Trojickm sa cesty" konia, odtia s u iba prieseky vyat v lese. Na vmooch ns hdzalo a po strechu auta. aldok sa tisol do hrdla, hlava sa tlaila k nohm. li

sme po brehu Amuru, ktor sa tu rozlieva do obrovskho jazera. Obloha sa zatiahla ahkou sinavou hmlou - druh breh bolo sotva vidie ako tenuk iaru, oddelen od ns obrovskou vodnou priepasou spletenou z vysokch vn. Nhlili sme sa po zkom pse pobreia, medzi vodou a strmou skalnou stenou. Vlny Amuru vybiehali na breh, akoby sa nhlili na stretnutie s kolesami auta. Von priesmyk medzi vodou a strmou stenou sa po polhodine jazdy zil natoko, e sme museli zasta. alej sme li peo. Od rieky vial siln, studen vietor. Obloha zosinela, sinav bola vodn hladina - chladn, melancholicky jednotvrna. Uzukm, sotva viditenm chodnkom sme zaali vystupova na vysok breh. Topnky sa kzali na mokrej trve a hnijcom lst. Aby sme sa nezomykli do rieky, chytali sme sa tovch krkov. Na tte vyveniny sme sa neakane presvedili, e vysok breh sa nhle skonil a odtia sa zana moarist amursk ploina. i mohlo by lepie miesto na vybudovanie pevnosti ne tu, hore nad celm okolm? Odtiato vidie rieku aj ninu do vzdialenosti mnohch kilometrov a po prv sopky nealekho Mynymu. Na ploine rstli vek, hrub stromy, bolo vidie plytk priehlbiny - vrazn stopy starch valov. Ak naozaj tu bola Aansk pevnos, nie je ak pochopi, preo sa mohol Chabarov ubrni silnejiemu protivnkovi. Hoci spoiatku sa zdalo, e vazstvo zskaj Manduovia a Aania. Manduskm delm sa podarilo urobi prielom v drevench mroch pevnosti. Kozci vak umiestnili v prielome jedno zo svojich medench diel a prelomili tok protivnka. Potom nastpila Chabarovova kavalria, aby nepriatea celkom rozprila. Padlo vye essto Manduov, zajali 2 del, a 18

177

puiek, ako aj 830 kon. Na ruskej strane zahynuli desiati kozci, ranench bolo sedemdesiates osb. Aj Chabarov bol ranen. Lene Chabarov si uvedomoval, e vazstvo nad Manduami nebolo rozhodujce. Protivnk unikol, ale mohol sa rchlo vrti ete silnej a lepie vyzbrojen. To u neboli Daurovia, Dueri a Aani so svojimi lukmi a pmi, ale organizovan armda, ktor pouvala streln zbrane. A tak 22. aprla Chabarov opustil Aansk pevnos a plavil sa hore silnm prdom Amuru. Pri st Sungari naho akala pasca - estisc manduskch vojakov. Chabarov nepozorovane preiel medzi ostrovmi a plytinami stia Sungari. Na zaiatku roka 1655 doiel do Moskvy a v Kremli podal sprvu o svojich obidvoch vpravch pozd Amuru. Ete niekoko rz lny s kozkmi plvali dolu i hore iernou riekou. Ete tu i tam vypukli boje a hynuli udia. Ale brehy Amuru u ovldol zahnut me Manduov, dreven mry kozkmi opevnenho Albazinu zhoreli. Peking vydal rozkaz, aby sa Daurovia presahovali na prav breh iernej rieky. av breh sa vyudnil, spustla aj obroben pda, ktor - ako psal Chabarov - mohla uivi aj dvadsatisc vojakov. Zmenila sa na pustatinu. Dubiecki pe: Rok 1659 nevidel u ani jednho z koloniztorov Amuru. Iba popol vyhasnutch ohnsk, horom leiace nivy, ktorch sa u nedotkol leme, kde-tu lebka svietiaca medzi kkoom a okolo tristo i viac obrancov v nskom zajat - to bol vsledok prvch snh doby prmorsk zemia. nsky kronikr, z diaky pozorujci tto kolonizciu, zapsal na stranch svojich anlov pochybnosti, e by sa nie-

kedy cudzia noha mohla dosta k rieke Amur. Udalosti vak vyvrtili myln pekinsk predpovede. Po niekokoronej prestvke, ke u na brzdach pol narstlo bujn krovie a lovci z pravho brehu oraz astejie zapaovali svoje ohnisk na avom brehu, ist jarn de ich neakane obdaroval udnou a stranou zvesou, spomienkou na nedvny krvav verajok. T zves oznamovala, e hstka ud zo severu sa zastavila pri ndhernom toku iernej rieky (...) Tmto prchodzm bol Nicefor Czernichowski.

... Vlhk vietor od rieky nm bioval tvre. Po sinavej hladine plval mal ln, pohan veslami osamotenho loveka. Plval proti prdu, hojdajc sa na rchlej vlne. Zdalo sa, e ln stoj na mieste, e ten lovek sa nikdy nedostane cez obrovsk vodn priestor, ktor ho del od brehu. A predsa plval. Cez alekohad som videl vytrval zbery vesiel. Obloha sa zatiahla mrakmi. Rieka plynula bez apotu, akoby mtva. Vietor umel medzi konrmi stromov, rastcich na zvykoch starch valov. Pomyslel som si, e sa trocha podobm na toho loveka v lne. Albazin cie mojej cesty - bol stle alek a nedosiahnuten. Albazin leal aleko na hornom toku Amuru, ale ja som sa ocitol hen, na dolnom toku rieky, v Trojickom akoby ma sem zniesol nejak mohutn prd. Voli sme do malho drevenho domu na okraji osady. V dobre vyhriatej izbe sedel bradat mu so svetlou, strapatou uprinou. Na nohch mal neforemn plsten imy - pripomnali mi zosmieujce karikatry s popisom rusk muk v kapcoch". Ten muk v kapcoch" vak obsluhoval najmodernejiu vysielaku a sediac tu vo svojich neforemnch imch bol v stlom

179

kontakte s desiatkami malch lietadiel, ktor lietali nad zemm Amuru. Potom som videl, ako si ten bradat mu rchlo oholil elektrickm strojekom lca a nedotknut nechal iba dlh bradu. Tie som pozoroval, ako na malom letisku, podobajcom sa lke, pristvali nevek lietadielka a brali na palubu niekokch cestujcich, ktor si kupovali lstky v susednej chalupe. Videl som aj vek vrtunky, ktor nakladali nejak tovar a odvali ho do osd v moariskch a v horch. Tu, kde ete donedvna ili polodiv kmene, ktor sa ivili lovom zveri a rybolovom, lietadlo sa u povauje za ben vec ako autobus na naich dedinch. Ubezpeujem vs, e je aie dosta sa z Grjca do Varavy, ako z akejkovek osady stratenej v tajge alekho vchodu do Chabarovska alebo Komsomoska. Nie s tu irok tvrd cesty, ale ovldli vzduch - mal lietadl vedia prist za kadch podmienok. ud na alekom vchode charakterizuje aksi udn rozafnos, na ktor my, obyvatelia nevekej krajiny, nie sme zvyknut. Tu vzniklo slovie: 100 kilometrov to nie je vzdialenos, 100 rubov - to nie s peniaze." Mlad novinr v Chabarovsku pred pr dami vemi utoval, e sa so mnou neme veer stretn. ia, ete dnes musm by v Petropavlovsku," povedal. Hdam sa stretneme zajtra." Po nvrate do hotela som hodil okom na mapu. Petropavlovsk le na Kamatke, tritisc kilometrov od Chabarovska. A ten mladk hovoril o tej ceste asi tak ako Varavan o nvteve na predmest. o by ste si pomysleli o loveku, ktor vm hovor: ia, nemem sa dnes s vami stretn, lebo veer musm by v Lisabone. Ale hdam sa uvidme zajtra?" Bradatmu muovi, ktor obsluhoval provizrne letisko v Trojickom, som povedal, e by som sa chcel dosta do Chabarovska.

Urobil grimasu. - Omekali ste sa o desa mint. Prve pred chvou odletel przdny vrtunk. Pohladkal si bradu. - No ni. Pokajte. Nejako to u zariadim... A zaal v aparatre pred sebou krti nejakmi ladimi vn a stla gombky. O chvu sa medzi nm a pilotmi, ktor boli vo vzduchu, zaal vesel dialg. - Hej, Aoa, nevzal by si cestujceho? Ozval sa amplin, a zahualo v celej miestnosti. - Cho doerta! Mainu mm preaen, sotva let. V Komsomolsku mi naloili aksi debnu. - A ty, Grika, Od ns nevezme? - Nevezmem. Som pln. Sptaj sa Stepana. Stepan o desa mint odlieta z Komsomoska. Ale Stepanovo lietadlo tie bolo naloen tovarom a okrem toho sa mu nechcelo prist v Trojickom. - Tam u vs na letisku sa kravy pas. Tak pardny le tec ako ja m pristva medzi kravami? - hrmelo z am plinu. Po chvli sa vak Stepan znova ozval: - Ak je ten cestujci dievina a pekn, tak pristanem. - Nie je to dievina. Cudzinec. Chce sa dosta do Chabarovska. Amplin sa odmlal. - No dobre. Hne tam zosadnem. Ale odoete kra vy z letiska. A tak som spoznal Stepana, urasten chlapisko s veselmi modrmi oami. Leteck iapku nosil posunut do tyla. Smiene vriac motorom svojho lietadla sa zrazu objavil spoza lesnatch hr a ikovne pristl uprostred lky. Jeho lietadlo bol dvojplonk, trocha v od komra - nevyznm sa v typoch lietadiel. Stepan vyskoil z mainy, stisol mi pravicu tak silno,

181

e som takmer vykrkol od bolesti. Dkladne sa mi prizrel a na tvri sa mu zjavilo osi ako smev. - Hm, taaak... - zamrmlal, vrazne znechuten. Potom ma irokm gestom pozval dovntra stroja. Lietadlo viezlo nejak nklad a Stepan ma usadil vo svojej kabne, na druhom vonom mieste - napriek predpisom. Km zasadol za kormidlo a zaloil si slchadl, dal mi niekoko otzok: - Dozaista ste prili poova na tigre? Len puku u vs nevidm, lebo odev mte poovncky... Uahoval si zo ma. Ani ja som mu neodpovedal vne: - Tigre ako tigre. Ale ivho leva by som rd priviezol domov. Sbil som to. - Ach, tak? Sbili ste priviez ivho leva? No, levy u ns nie s. Ale to zariadime.

Vzlietli sme. Nebol to TU-104. Dosiahli sme vku 200 metrov a kad chvu sme stpali vyie, alebo znova padali vo vzduchovch dierach, okom neviditench, ale krdlami citench. Vzdun cesta tie mala vmole, ako t cez Trojickoje. Motor vral vo vych aj nich tnoch, a sa ma zmocnil strach, e zakale a zmkne. Lietadielko sa mi videlo krehk a slabuk a pod nami pomaly a majesttne tiekli vody Amuru. Teraz, v ervenkastom svetle zapadajceho slnka, zem podo mnou pripomnala kresbu udskho tela. Modrastou farbou ako cievy krvnho obehu boli vyznaen stovky potikov a hrub tepny hlavnch kort iernej rieky. Na jednej z nich plvala, i vlastne stla biela lodika, drobn a smiena ako maketa. Potom rieka zostala kdesi po pravej strane a zakryli ju

krdla lietadla. Leteli sme nad lesom, vekou plochou rznofarebnch pastelovch kvn - hnedch, ervench, ruovch. Neskr sa pod nami rozlialo akoby lt more, moiare zarasten zoschnutm tstm, ktor sa vo vetre kolsalo ako vek ln obilia. Bolo to stie akejsi rieky. - To je Pichca, rieka tigrov, - zakrial mi Stepan. Teraz sa objavili hory. Boli porasten listnatm lesom. Slnko zapadalo - les sa zdal hned a vrcholky hr siv a ltkast. Domyslel som si, e pred nami je Chorsk chrbt, ktor ns del od ttov Sichote-Alia. Tu v trojuholnku, ktor tvorili rieky Ussuri a Amur (zkladu toho trojuholnka tvorilo pobreie Japonskho mora), leal takzvan Ussurijsk kraj, pln divch zvierat, medveov a tigrov a exotickho junho rastlinstva. Zrazu Stepan zaal osi kria do mikrofnu svojej vysielaky. Motor prskal, kchal, a umkol. Nastalo ticho, zdalo sa, e sme zostali st na krdlach. Potom sa lietadlo zaalo nehlune spa jemnm, kzavm letom. Pod nami unikali rozeren, hol horsk hrebene a dolia zarasten hustm lesom. - Pokazilo sa, - zakrial Stepan. Uvidel som jeho vyakan oi a len v tej chvli sa aj ma zmocnil strach. Srdce sa mi rozbchalo, zaalo ma dusi a tlailo sa mi do hrdla. Ostr sinav hrany skl boli oraz bliie. Predstavil som si, ako na ne narazme, praskn krehk steny lietadla, benzn vybuchne a my zahynieme v plameoch. Tak na to som cestoval tak aleko, preto sa predo mnou zjavil prelud Albazinu? Teda Albazin bola pasca, bol to nzov mojej smrti? Strach ma celkom ochromil. Nebol som vstave ani otvori sta a vykrknu od zfalstva, nemohol som pohn rukou i nohou. Napokon, ujs sa nedalo. Mohli

183

sme len sedie a aka, pozera, ako sa k nm bli zem, nepriatesk, s ostrmi hrotmi vekch stromov. Horsk hrebe bol akoby pod kolesami lietadla. Otvoril som oi. Stle som ete nebol schopn dosta zo seba slovka. Zdalo sa mi, e nedcham. Bl som sa pozrie na Stepana. Obval som sa cudzieho strachu. ... Ostr vrchol hory je u na rovni mojich o, letme priamo na. Je vrazn, erven od lov zapadajceho slnka. Jasne vidm kad balvan, kad nerovnos a kru. Teda tak vyzer smr? Zrazu sa motor lietadla zobudil. Zachral ako zarezan zviera. Zdalo sa mi, e poujem stran nmahu stroja, ktor sa vzniesol dohora o meter nad skalami a preniesol nae tel ponad skaln hrebe. Chrchlanie stroja prestalo. Pod kolesami lietadla bola takmer rovn ploina pokryt trkom, ako obrovsk terasa medzi horami a lesmi. U sa nepamtm na svoje pocity, ke sme na nej pristvali - spokojn a bezpen. Stepan vyskoil zo stroja. Ja som vyliezol z neho a po dlhej chvli. A ke som sa postavil na zem - roztriasol som sa. V Stepanovej tvri som nenaiel ani stopu preaknutia. Znova mal artovn, vesel oi. - Mali sme astie, heje? - zasmial sa. Tie som sa rozosmial. Teda ete nie teraz? Poctil som rados, e som preil dobrodrustvo, e som cel a zdrav. Boli sme uprostred Chorskho chrbta, blila sa noc - azda me by krajia chva? Op som sa rozosmial. Stepan odokryl nejak plechy na motore lietadla a ja som sa pustil po trkovitej ploine, ktor ns zachrnila. Stepan volal za mnou: - Nechote vemi aleko! Vidte tie skaly tam vpravo za dolinkou? Volaj ich obydlm tigrov". To nie je vtip.

V skalch maj brlohy tigre. Teraz s vemi drz, lebo sa nesm striea. Dvajte si pozor! Ke vs budem potrebova, vystrelm z pitole. Zaujete. - A na rozlku mi zamval rukou, v ktorej mal pito. iel som pomaly, ako na prechdzke v parku. Fajil som cigaretu a hral som sa krtenm remienka od alekohadu. Vedel som, e musm djs k obydliu tigrov", e nesmiem premrni ani sekundu asu, ktor tu preijem, lebo neskr bude kad minta cenn, ke budem kolegom rozprva o tejto prhode v tichu kaviarenskej sly. Uveria mi vbec? tly, thly, chorav nemal som v sebe ni z dobrodruha a cestovatea. Bol veer. Ke som opustil dolinku, obkil ma smrak. Rozoznval som mongolsk dub, cder a amursk lipu, stromy znme z ilustrci knh. Hrub, mohutn kmene, hrbat od nejakch cudzopasnch rastln, vyzerali ako ierne straidl upiace pri zemi, konrmi prikrvajce tajomstv ukryt v nzkom, hustom lesnom poraste. Dolinka bola celkom zarasten a musel som sa cez u prediera ako cez dungu. Cestu mi hatili zvalen kmene, sprchniven a hnijce, schovan pod zoschnutm lstm. Napredoval som takmer poda hmatu v dusnom zpachu hniloby, obvajc sa, e zabldim. Naastie dolinka nebola vek. Konila sa pri pt strmch udckych skl, ktor klesali vekou sutinou, zavalenou kmemi zvalench stromov. Tu bolo jasnejie a lepia viditenos. Usiloval som sa stpa nahor - tnist aralie sa mi zachytvali na nohavice a na poly pla. Spoten som zastal a uvedomil som si, e km sa dostanem hore, nastane noc a dolmem si nohy medzi vvratmi. Postavil som sa za aksi kriak a priloil alekohad k oiam. Na pozad ervenkastej oblohy sa jasne rtali tmav tiene siedmich obrovskch nebotynch ulo-

185

vch balvanov. Stli tu ako skamenen postavy obrov a gigantickch predpotopnch zvierat. Jedna skala sa podobala na vek abu, druh na zhrbenho loveka, tretia pripomnala k nebu namieren mnohostupo-v raketu, tvrt bola ako nejak obrovsk arodejnica. kry medzi nimi zvali tmou ako vchody do vekch jask. Vtom sa mi v alekohade mihol jasnej, pozdny tvar. Mihol sa a zmizol za vekm balvanom. Po sekunde al tie prebehol pred mojm zrakom. S naptm som akal, hadiac na vek balvan, a sa mi tmilo v oiach. akal som dlho, asi tri minty. Dva vek ryav tigre defilovali predo mnou a zali do skalnej kry. Boli najviac tyristo metrov odo ma - nzke, pozdne, podobajce sa na gigantickch jazvekov s labami neprimerane krtkymi k telu. Medzi sivmi a tmavmi skalami sa pohybovali neujne, ako zlat le slnka odran zrkadlom. Vedel som, e s aleko a hdam preli na druh stranu hr. Poul som, e ak ich lovek nech na pokoji, nenapadn ho. Ale napriek tomu som sa a sporil od strachu. Ctil som ete v ak ako v lietadle rtiacom sa na skaly. Stl som v krov a bl som sa pohn, dokonca aj mykn sa. Po chvli sa mi podarilo nahovori si, e tigre som vbec nevidel, iba som podahol zrakovmu klamu, lebo ni nepotvrdzovalo ich prtomnos. U som sa rozhodol vrti sa cez zarasten dolinku, ke moju pozornos uptalo osi udn, celkom nepochopiten. To osi" bolo asi sto metrov odo ma. Sedelo na zvalenom kmeni stromu - ierne, chlpat, malo tvar udskej postavy a vzrast dvansronho chlapca. Mykalo sa vemi nervzne, ako opica. Oi mi zaslzili od nmahy, o som hadel cez alekohad - ale predsa som jasne videl, e to

osi" m psiu papuu. Pes? Ale preo sed na pni a kriabe sa ako opica? Alebo azda medvedk? Zapskal som. Zvuk zanikol, akoby sa rozvial vo vzduchu. U sa celkom zotmelo, bl som sa s do iernej htiny, radej som obchdzal okrajom. iel som rchlo, skkal z kamea na kame, hvzdajc si, zakopvajc do divho vinia a inch popnavch rastln podobnch lianm. Chcel som si zapli, ale cigareta mi vypadla z prstov. Kakol som si a hadal som ju medzi kamemi, a ke som sa zdvihol, spozoroval som p krokov od seba nehybn udsk postavu. Bol to poovnk, usudzujc poda puky, ktor mu visela na pleci. Mal vek kouinov iapku, vatovan nohavice zasunut do iiem. Hadel na ma so zjavnm strachom, ako na nejak fantastick zjav. - Hal, - zvolal som priatesky. Uvedomil som si, e na tunajie podmienky - divok vyudnen kraj - vyzerm dos udne. ctivo som nadvihol klobk ako v Hyde parku. - Hal, - zopakoval som, ale u s menou sebadverou, lebo ten poovnk mlal a nehybne stl. Jeho plosk, irok tvr s bacuatmi lcami mala farbu starej tehly a jasne dokazovala, e mm pred sebou domorodca, najpravdepodobnejie Nanajca. Poovnk si podozrievavo prezeral moje picat ierne poltopnky a alekohad zavesen na pleci. Azda ma povauje za vyzvedaa?" pomyslel som si. A zakol som sa komplikci, ktor by mohli vznikn z takho nedorozumenia. - Dobr de, - pozdravil som a ako na zlos mj nerusk przvuk zaznel vraznejie ne zvyajne. - Mte tu pekn kraj. Vraciam sa z tch ndhernch skl. Neviete, ako sa nazvaj? A nestretli ste dva tigre? Prve pred chvou mi prebehli cez cestu...

187

Hovoril som dlho a nezmyselne, oraz jasnejie prezrdzajc svoj cudz przvuk. Poovnk mlal a stle mal v oiach strach. Iste bol pripraven na stretnutie s tigrom, medveom, pytliakom i tulkom. Ale natrafil na loveka, ktor sa potuluje po skalnatom kraji v tenkch poltopnkach a s bielym golierom, v klobiku a s alekohadom, akoby bol na konskch dostihoch alebo na ceste do divadla. - Mono si myslte, e som vyzveda? Ale nie, ubez peujem vs, - povedal som. Pohdavo sa usmial. - Vyzveda? Ej, nie. Ten nenos okuliare. Na to treba ma dobr oi, - povedal. Mal rovnako ako ja zl pr zvuk. - Myslel som, e ste diabol alebo Kazmu. li ste od skl Meka. V tch topnkach aleko nezjdete. Niekoko sto metrov od ns zaiarilo v tme erven svetlo. To Stepan rozloil ohe, aby som naiel cestu. Ukzal som Nanajcovi ohe a navrhol som mu, aby iel so mnou. Po chvli sme zauli vstrel z pitole, ktor sa odral od skl stonsobnou ozvenou. Nanajec podozrievavo zastal, ale vysvetlil som mu, e to striea rusk pilot. Krali sme alej, no vimol som si, e Nanajec si diskrtne zouchol z pleca puku a dral ju pripraven na vstrel. Konene sme uvideli lietadlo aj Stepana, ktor sa motal pri ohnisku. Stepan vysvetlil Nanajcovi, o sa nm stalo, a v trojici sme li zbiera such drevo, aby bolo o priklada na ohe, lebo veer bol vemi studen a noc sa ukazovala mraziv. Lietadlo - poda Stepanovho ubezpeenia - bolo pripraven na cestu, len pre tmu sme nemohli vytartova, museli sme noc strvi v horch. Nanajec mal v torbe trocha chleba a den rybu. Prejavil pohostinnos a v ten veer uprostred divokho

Chorskho chrbta som neostal hladn. Rozprval som o dvoch tigroch, ktor sa mi podarilo zazrie pri skalch Meka, a o udnom chlpatom tvore so psou papuou a chlapenskou postavou. - To bol Kazmu, - autoritatvne potvrdil Nanajec. - o je to Kazmu? Vysvetova zaal Stepan: - Kazmu je duch hr. Pravdepodobne je to ten Yeti, ktorho tak hadaj vedci aj cestovatelia. - Yeti? Tu? V Chorskom chrbte? - rozosmial som sa. - Vdy som tvrdil, e Yeti je vmyslom novinrov na uhorkov seznu. osi ako morsk had. Napokon, Yeti ije asi v Himaljach. - Nielen, - nedal sa Stepan. - Nai vedci a cestovatelia videli Yetiho aj v Mongolsku. tal som o tom v novinch. A ke bol v Mongolsku, preo by nemohol by aj tu? Ve je to nealeko. Okrem toho treba vedie, e prve tu medzi Ussuri a Amurom sa v junom podneb od nepamti zachovalo vea zaujmavch a udnch junch rastln. ij tu tigre, preo by nemohol aj Yeti? S tu miesta, na ktor nevstpila udsk noha. Pred tridsiatimi tromi rokmi iel tadiato Arseniev so svojou vedeckou vpravou a dval men novoobjavenm horskm priesmykom a vrchom. Je to nov a ete neprebdan kraj. V tom, o hovoril, bolo vea pravdy. Pochybn sa mi videl iba Yeti. Lebo som neveril, e jestvuje. Aj preto, e prbeh tohto druhu sa nehod rozprva. Nikto by mi to neuveril. Radej jednoducho poviem, e som videl malho medvea sediaceho na skale. Azda medvedk nie je podobn loveku? Po jedle sa Nanajec pohrabal vo svojej poovnckej kapse a natiahol ku mne otvoren ruku. Na dlani leal mal meden krok so tvorcovm otvorom uprostred.

89

Bola to star minca s nskym alebo japonskm npisom. - Naiel som to v horch. Mem vm to preda. Prina astie pri kartch. Prina astie v lske. No, kpite? Kto nechce, aby ho eny milovali? Kpil som. Potom v Chabarovsku som sa dozvedel, e podobn mince sa v Ussurijskom kraji nachdzaj dos asto. Nie s star, sotva zo XVII. storoia, a pochdzaj z Japonska. Dokazuj blzke obchodn kontakty medzi Japonskom a kmemi sdliacimi pri Ussuri a dolnom Amure. Poda udovch povier tak minca prina astie v lske. amani z tch minc predpovedali budcnos a tali minulos loveka. Nastala noc - mraziv horsk vzduch mi tpal lca a oziabali ma ruky. Leali sme pritlen k sebe a prikryt dvoma nepremokavmi plachtami, ktor Stepan vytiahol z lietadla. Pri nohch nm horel ohe. Keby nie jeho teplo, kto vie, i by sme neboli zamrzli. Do polnoci ohe stril Stepan, potom Nanajec a po om bol rad na mne. Obklopovalo ns stran ticho horskej pustatiny. iara oha osvetovala nevek okruh, za nm bola pln tma. Takmer cel noc som nespal. Pri ohni stril nanajsk poovnk. Dlho som leal s otvorenmi oami a chcel som si vry do pamti tento obraz: z tmy vytrhnut kus zeme s ohniskom a pri ohni nehybn, v drepe sediaca postava Nanajca. Zavas rna, hladn a premrznut sme sa rozlili s poovnkom. Na trkovej ploine uprostred Chorskho chrbta nae lietadlo vytartovalo bez akchkovek akost. O hodinu neskr sme pristli v Chabarovsku.

PTNSTA

KAPITOLA

Kamenn korytnaky Odchdzam do Skovorodina Zhadn huba Lstok vo vlaku Ukrutn Robert a falon Kamila Zbojnk alebo povstalec Opt Hermogenes Mrz Amursk hviezda" Star fotografia Kto vzal albazinsk zlato?

Nasledujce dni som trvil prehliadkou chabarovskho mzea, zoznamovanm sa s folklrom a dejinami alekho vchodu. Zatal som sa do starch dokumentov, obzeral som exponty, fotografie a kresby pamiatok. Chodil som aj na vlety do okolia Amuru a Ussuri. Prmorsk kraj, zemie pri Ussuri a Amure, nesie stopy nezvyajne starch kultr a civilizcie. Ke na zem dnenho Poska sa ete ani nemyslelo na vybudovanie jednoliateho ttneho tvaru, tu u jestvovali mohutn tty s bohatmi, kvitncimi mestami. Ke sa v Posku ujmal vldy kniea Mieko, tu sa u odohrvali obrovsk boje medzi mocnosami. Ale ke silnela moc poskho rodu Piastovcov, zaali ruiny dvnych tvrdz a miest zarasta tajgou a poovnci, ktor prichdzali do tchto konn, si ani len nepomysleli, e id po kedysi zaudnenom zem. Pred prvou svetovou vojnou nali pri dedine Nikoskoje dve obrovsk kamenn korytnaky. Boli to nhrobky. Jeden z nich priviezli do Chabarovska - teraz stoj pred mzeom. Vek kamenn korytnaka s vytesanch chrbtom.

191

Hoci ju vytesali z akho materilu, vyzer vemi ivo, urobil ju nie hocijak remeselnk. Kamenn doska na pancieri korytnaky dokazuje, e je to nhrobn pomnk postaven v XII. storo miestodriteovi nskej re, premdremu knieau Wan-Janovi. nska ra. Pamtte sa na legendu o cisrovi inovi a jeho peknej, mdrej ene? Pamtte sa, ako ania prenikli do hbky ussurijskej tajgy, aby prve pod takou kamennou korytnakou hadali hrobku? Korytnaka. Zo zoolgie vieme, e ije vemi dlho, neraz aj tristo rokov. uom sa zdali ven, preto ich zobrazovali na hroboch. Symbolizuj venos...

Veer pred odchodom z Chabarovska som strvil ako hos u autora knihy Na brehoch Zeje. Venoval mi svoju nov kniku s nzvom Pravda ivota. Privinov syn mi dal niekoko pamiatkovch obrzkov Amuru a Ussuri. Od fredaktora Rogala som dostal odporajci list, ktor mi mal pomc na mojej ceste do Albazinu. Vystrhali ma pred dlhou a navnou cestou: pravdepodobne as z nej bude treba prejs na koni. Upozornili ma tie, e hoci v Chabarovsku je ete jese, na ceste do Albazinu sa u stretnem s krutou sibrskou zimou. Do hotela som sa vrtil dos neskoro. Ako som sa zaudoval, ke som z chodby aj zo susednej izby som zaul hdku... po posky. To posk poovnci, dvaja novinri a jeden slvny spisovate sa vrtili z poovaky a hdali sa o svojich loveckch spechoch. Nezdalo sa mi vhodn navtvi ich v noci tm skr, e boli v brlivej nlade. A zavas rna som nasadol do spacieho voza vlaku, ktor ma mal odviez u na zpad, do Skovorodina - vekej uzlovej stanice na trase sibrskej magistrly.

Oddelenie bolo pre tyri osoby. Urili mi miesto na dolnom lku, horn zaujali star manelia, ktor li zo Sachalinu navtvi prbuznch do Rostova. Oproti mne sa rozloila tun kolchoznka z okolia Sverdlovska. Na stolk pod oknom postavila zavraninov fau naplnen akousi hnedastou tekutinou, v ktorej plvalo osi podobn ksku peenho msa. Zakrtko vylo najavo, e t faa so zaujmavm obsahom je akoby al spolucestujci - lekr. Kmili sme ho ajom nevemi sladkm a nevemi horcim. Za to sme mali prvo popja z fae t hnedast tekutinu, ktor vraj rob dobre na pee. Tak sme cestovali v ptici: star manelia, kolchoznka ja a... japonsk huba vo fai. V Chabarovsku - na rozlku - zaal pada d so snehom. Odchdzal som za smutnho, sivho a chladnho da. Pomaly sme prechdzali cez vek most na Amure, hladina rieky bola sinav a hnedast, alostne vyzerali vyliate vody, ktor sme pretnali cestou po vysokom nsype trate. Pekn krajinky, ktor som obdivoval pri vletoch do okolia, teraz ustpili sivm miestam, pokrytm vodou a moiarmi, ktor ibal d a sneh. A do Birobidanu, hlavnho mesta idovskej autonmnej republiky, bola krajina rovinn a nezaujmav - zarasten ponou trvou, s krovm a kpkami sena. Birobidan m vemi istuk a farebn eleznin stanicu, aj samotn mesto je pekn a vesel, s mnohmi tovrami. Za Birobidanom sa zanaj sopky - lesnat kopce - a po stanicu Bira pri rieke rovnakho nzvu. Bira le na dos vekej vyvenine, na jednej strane so strmou strou, na druhej - s vemi miernym sklonom svahu. Na om sa rozprestiera mesteko. Vlak tu stl 12 mint. Pod vekou strechou, hne veda stanice a nstup, bolo trhovisko. Cestujcim tu ponkali

193

peen kurat, kvasen uhorky, hruky a orieky, ktor rast na stromoch v tajge. Moje susedky si kpili trocha uhoriek a orechov, dlho ich potom jedli, cmukajc a chrmajc. Po slanch uhorkch sa im potom chcelo pi, a tak na kadej stanici vybiehali po horcu vodu. Za Birou bol tern op rovinat, monotnny, zarasten nzkym lesom. Ale ke sme sa zaali pribliova k stanici Birakan, objavovali sa kopce a skaly, oraz vyie a picatejie. Koridormi vytesanmi v skalch, hlbokmi vozmi, vyhbajc sa najstrmm vrchom sme prechdzali cez Burejsk chrbt, ktor sa tiahne z juhu na sever. Veer sme prili do horskej stanice Obluie, a ke amplin ohlsil stanicu Archara, ete na chvu som s nosom na okne sledoval krajinu. Lene u bola tma, ahol som si spa. Preiel prv de cesty Transsibrskou magistrlou. Leal som natiahnut na tvrdom lku s malou podukou pod hlavou. Podo mnou jednotvrne duneli koles vlaku, ktor sa nenavne hnal cez vek priestor vchodnej zie. Keby som zmenil svoj zmer a nevystpil by som zajtra v Skovorodine, ale ostal vo vlaku a cestoval alej - za sedem dn a sedem noc by som doiel na Jaroslavsk stanicu v Moskve. Ako je stadeto aleko do Moskvy, je aj aleko od Moskvy. A ete alej do Varavy. V liste, ktor som dostal v Chabarovsku, mi Robert napsal, e konene sa Kamile vyslovil. Prijala ho. Teda prineskoro som v Chorskom chrbte zskal t mincu, o prina astie v lske! Robert psal, e sa rozhodli s Kamilou njs pre ma izbu, lebo moju obsad Robert, take bud ma s Kamilou dve izby. Je to tak? Je to tak?" drdilo ma dunenie kolies.

Hadm Albazin, a oni vyuili moju neprtomnos a rozhodli o mojej izbe? Je to tak? Tak sa to nerob, priatelia!" V Chabarovsku som dostal telegram od majstra Ludwika P. Dostali ste sa u do Albazinu? Lebo ja vyhrvam. Ludwik Nie, ete som sa nedostal do Albazinu. A i do niekedy djdem? A nao? ijeme vo svete, v ktorom sa vyrbaj dokonal stroje, kad najmenie koliesko je uren na nejak kon, kad vec a kad lovek mus omusi sli. A o ak je moja cesta do Albazinu akmsi druhom vzbury proti veobecnej elnosti? Je msi nezitnm, a preto sa mi zd pekn. Pre Czernichowskho sa Albazin stal bezpenm prstavom po spchan vrady. Uiel do Albazinu, lebo to musel urobi, ak si chcel zachrni ivot. Jeho konanie bolo eln, a preto ho mono sledova s pozornosou a obdivom. Lene moja cesta do Albazinu nem nijak zmysel. Ale i je preto len smiena?

Tej noci na tvrdom lku voza ma vetko hnevalo a znervzovalo. Dokonca aj spomienka na postavu Nicefora, ako ju vykreslil Dubiecki. Niceforovi sebadvera a vedomie svojej nespornej nadradenosti dodvali vea ndeje. Doerta, kde sa vzala t nesporn nadradenos"? Dubiecki je historik. Ale zd sa, e nepozn, alebo nechce pozna zkony smerovania dejn.

195

Ve zhada teku do Albazinu sa neskrva len v osobe Czernichowskho, ale aj v osobnosti Obuchova. A predovetkm v sibrskych podmienkach, ktor vytvrali tie osobnosti. Predstavme si jarmok v Kirensku v lete roku 1665. Z okolia sa zili kupci so svojm tovarom, z tajgy prili lovci, aby si nakpili zbrane a potraviny, doli aj rybri, sedliaci, crski radnci. Ostruek mal sviaton podobu: rojil sa mnostvom prichdzajcich, a dokonca aj miestny kltor, zasvten Spasiteovi, chystal sa na vron slvnos vo svojom kostole. Poetn galry umiestnili na svojich palubch tch, o nemohli njs miesto pre seba v malej pevnosti. V dave sa nachdza aj sprvca solivaru v Ust-Kutsku, stpenec Chabarova - Nicefor Czernichowski spolu s manelkou. Iste to bola ena vemi krsna, azda Poka ako sa domnieval Maximov - azda Ruska, s ktorou sa spoznal v Moskve, alebo miestna Sibranka? Obuchov zatil po peknej ene. Kee mal ozbrojen oddiel, bol si ist svojou silou a beztrestnosou, zlkal ju na lo a neakal, km sa jarmok skon, unikol po Lene. tek pred koncom jarmoku je najlepm dkazom, e Czernichowski nebol osamotenou, neastnou obeou" (ako ho chce vidie Dubiecki), ale dleitm, vplyvnm a hroznm muom. Medzi hfmi na jarmoku v Kirensku sa rozniesla zves o neakanom Obuchovovom odchode, o nose manelky sprvcu solivaru. Dubiecki uvdza, e v sibrskych podmienkach nos eny bola zvyajn vec, ktor nevzbudzovala nijak poudovanie ani pobrenie (ve eny tu povaovali za vec, predmet obchodu). Poda Dubieckeho iba Czernichowskho, stojaceho nad da-

vom", mohlo rozhori manelkino zneuctenie. Lene v takom prpade ako mohol Nicefor hne zorganizova vyzbrojen druinu v pote osemdesiatich tyroch muov (s takou druinou sa Chabarov vydal podrobi si zemia pri Amure), s ktorou sa pust prenasledova vojvodcu, dolap ho a zabije? Je pochybn, e by osemdesiattyri kozkov sa rozhodlo vystavi sa nebezpeenstvu boja s vojvodcovmi umi, zabi predstavitea moci, za o hrozil trest smrti, len preto, e bola zhanoben ena. Musel jestvova nejak in, ovea vnej dvod na sthanie Obuchova. Ak?... Poas kirenskho jarmoku sa Obuchov iste dopustil stranho zdierania, vzbudil veobecn nenvis a tbu pomsti sa. To predsa spomna Parin: Zvyajne na tak jarmok prichdzal z llimska vojvodca s cieom dozera na poriadok, ako aj vybera tzv. desiatok, ie desa percent z predanho tovaru. Bola to da na ttny poklad, ale vojvodca nebol proti tomu, aby sa aj jemu nieo ulo... i bol privemi prsny a presn vo svojich povinnostiach, alebo tie vemi arogantn vo svojich poiadavkch? Nech u bolo akokovek - udia sa nectili spokojn. Lene od pocitu nenvisti a tby po pomste je ete aleko k vrade vysokho crskeho radnka. Obuchov uniesol enu Czernichowskho - takisto predstavitea moci. Nicefor, radn osoba, ven, teiaca sa vekmu vplyvu, stoj na ele ozbrojenej bandy a nsilne vykonva akt spravodlivosti, zabja ukrutnka a zdieraa. Pocit vlastnej, skromnej krivdy sa v tomto prpade umocnil pocitom krivdy spoloenskej. i to nebolo tak aj v prpade Chmelnickho, hoci v neporovnatene vch rozmeroch?

197

Preto slov o citlivosti, ke ide o es eny, o nadradenosti ducha", o eurpskosti" Nicefora s msi nedleitm. Chmelnickij nie preto vyvolal ohe vzbury na Ukrajine, e sa hdal s aplickm o enu. A nie preto zabili Obuchova, e uniesol Czernichowskmu manelku. Nie kvli ene sa bojovalo medzi Poskom a Ukrajinou, podnietenou k vzbure Chmelnickm. Nie pre enu bojovali kirensk kozci s Obuchovpm. nos Czernichowskho manelky bol iba jednou z prin boja s Obuchovom. Ale nie najpodstatnejou. ... Czernichowski s druinou dohaj lode Obuchova, zana sa boj na rieke. Pad zabit vojvodca ukrutnk, udia Czernichowskho lpia tovar, ktor viezol. Potom sa vetci plavia do Kirenska s pocitom, e vykonali akt spravodlivosti. Ale osmelili by sa prs do Kirenska, keby zabitie Obuchova bolo obyajnou lpenou vradou alebo aktom osobnej pomsty? Vedeli, e skr i neskr ich oakva prsny trest, preto sa rozhodli opusti Kirensk, vybrali sa do konn, kam nesiahala moc crskych radnkov. Je to exodus zotroench - vemi ast kaz v dejinch. Vzbrenci chystaj lode na alek vpravu do krajiny slobody, pripravuj zbrane a potraviny. Pridva sa k nim predstaven kirenskho kltora opt Hermogenes a berie so sebou najcennejiu vec z kltora - zzran obraz Spasitea, po ktorom bol kltor nazvan. V obave pred represiami mocnrov kirensk mnsi potom tvrdili, e opta Hermogenesa uniesla Czernichowskho druina. Historikov udivovala tto skutonos. Vynikajca vlastnos zbojnka, ktor dokonca vo chvli vradenia a nsilia mysl na nboenstvo," vol zaudovan Parin. Nechpe toti, e Czernichowskho a jeho stpencov nepovaovali za zbojnkov. Opt kirenskho kltora bol iste lovek citliv na spoloensk kriv-

du a primne oddan slube Boej na zemi. Svojou prtomnosou aj zzranm obrazom Spasitea chcel posvti vpravu do amurskho kraja. Najlepm dkazom, ako mlo dleit v tom vekom predsavzat bola osoba Czernichowskho manelky, je nedostatok akchkovek informcii o nej v starch dokumentoch a listinch. Mrne som hadal o i len drobn zmienku o tom, i bola Poka alebo Ruska a o sa s ou stalo po smrti vojvodcu.

Spal som. A v tom ase telefonick linky prenali rozhovor, v ktorom sa niekoko rz spomenulo moje meno. Zarna tun kolchoznka popjala non produkciu svojej huby a dos podozrievavo na ma zazerala. Ale ako obyajne, neudrala jazyk za zubami. - V noci nejak mu priiel do nho kup. Spytoval sa na vs. Spali ste, take vs nechcel budi... O chvu neskr mi sprievodkya voza spolu so silnm horcim ajom podala lstok: Veaven oban! Na prkaz fredaktora Rogaa Vm oznamujem, e v Skovorodine Vs bude aka redaktor rajnovch novn, ktor Vm uah nvtevu Albazinu. V radostnej nlade som pil aj a usadil som sa k oknu uhajceho vlaku. Bol jasn, slnen de, na horch zarastench kosodrevinou leal sneh. Zaudoval som sa, ke som sa dozvedel, e v tomto sibrskom kraji zriedka bva hlbok sneh, dokonca bvaj zimy aj celkom bez snehu. Zastali sme na stanici Tygda. Uvidel som osadu przemnch domekov z neomietnutch trmov ervenho smreka. V pokojnom chladnom vzduchu sa z ko-

199

mnov dvhal k oblohe modrast dym a pohad na toto sa mi zdal nezvyajne prjemn. Skovorodino. Ovean batoinou som na nstupiti padol do rk dvoch vemi milch ud. Jeden z nich s peknou tvrou - bol fredaktorom rajnovch novn Amursk hviezda a volal sa Kolevatov. Druh - s priezviskom Guov - bol jeho zstupcom. Napriek mojim rznym protestom mi vzali kufre a pobrali sme sa zo stanice do hotela. - Muste ma von ruky, - tvrdili. - Preo? - Ve je tridsa stupov pod nulou. A vy ste v klobku. Zakryte si ui rukami! Sotva dvadsatyri hodn cesty vlakom. V Chabarovsku je ete jese, ale tu u zima. Drsn sibrske podnebie. V januri, ke Verchojansk hlsi sedemdesiat stupov mrazu, v Skovorodine je mnus pdesiat. Ukazuje sa, e m alej na vchod, tm je teplejie. Rozhoduje o tom blzkos japonskho mora a Pacifiku. Najchladnejie je v strede obrovskho kontinentu zie a v horch. V okol Skovorodina celkove chlad nesprevdza aj sneenie. Teplomer ukazoval mnus tridsa stupov, ale ulice sotva boli popren sivm snehom. Zem do hbky jednho metra je vene zamrznut, preto okolit lesy nie s vysok a stromy nemaj hrub kmene, lebo nemu hlboko zapusti korene. ahko sa vyvrtia pri prudkom vetre. Lene aj tu sa zanaj rozirova ovocn sady, v ktorch rast aklimatizovan stromeky. - Ako aleko je stadeto k Amuru, do Albazinu? - vypytoval som sa. - K Amuru je okolo osemdesiat kilometrov. Cestova mono miestnou eleznicou do osady Dalinda. Potom treba ete prejs dvadsa kilometrov pozd brehu rieky.

- Na koni? - Uvidme. Amur tvor hranicu s nou a na hranici, ako na celom svete, s strnice pohraninkov. Telefonovali sme im a prisbili, e vm pomu dosta sa do Albazinu. li sme po ulici nealeko elezninej trate. Cesta nebola vydlden a chodnky boli vyloen doskami, na ktorch hlasno dupali nae kroky. Po oboch stranch ulice stli nzke przemn domy z drevench, neomietnutch trmov. V jednom z tch domov bol hotel. Dostal som malik izbu s vekou plechovou pecou, v ktorej sa krilo brezovmi polenami. Vybalil som si veci a umyl som sa po ceste. Potom som si dal chrnie na ui a li sme na veeru do retaurcie. Blil sa veer a moji mil hostitelia mi prikzali s zavasu spa. O tretej v noci sme mali vyrazi do Dalindy. Ke sa fredaktor Kolevatov dozvedel, e som novinr, priniesol mi cel ronk Amurskej hviezdy, aby som sa oboznmil s novinami a problmami skovorodinskho rajnu. Bol vasn veer a vbec sa mi nechcelo spa. Ale poslune som vliezol pod deku a pustil som sa do tania. Bolo mi prjemne teplo, za oknom som poul dunenie krokov na drevenom chodnku, od trate sa ozvalo hlasit pskanie lokomotv. To vetko mi jasne pripomnalo, e nelem na gaui vo svojom byte, ale v malom drevenom dome aleko na trase Transsibrskej magistrly. tal som o problmoch rozvoja zhradkrstva v rajne Skovorodina, o projekte vstavby hydroelektrrne na Amure pri Dalinde, o dejinch amurskej elezninej trate. Zaujali ma spomienky bvalho partizna z ias Vekej oktbrovej revolcie, lebo v lnku som zazrel slovo Albazin". Po chvli som vyskoil z postele

201

ako obaren a bos som prebehol cez izbu. Zaal som sa prehrabva v kufri a hada lupu. Naiel som ju a znova som si sadol nad noviny, presnejie nad star spomienkov fotografiu z ias partiznskeho boja, ktor bola vytlaen v novinch. no... Nebolo pochb. Znova som naabil na ni senzanej veci, ktor mala v Posku tragick zakonenie. Spomienky zachytvali obdobie prvch rokov po revolcii. alek vchod okupovali Japonci, ktor mali v moci eleznin tra. V osade Ignaino (znmej z ias Ignainskej Kalifornie, ie eltuginskej republiky), v dedinch: Pokrovka, Sverbejevo a Dalinda generl Semionov organizoval bielogvardejsk kozcke stotiny. Po Amure od Blagoveenska plvalo japonsk vojsko. Zakrtko okolie osady Skovorodino (v tom ase Ruchlovo) obsadili vojsk bielogvardejcov aj japonskch interventov - sovietska moc bola zlikvidovan. Komunisti vak staili doda do Moskvy okolo 1200 pudov zlata z tunajch ban. Na zem obsadenom bielogvardejcami i Japoncami vzniklo partiznske hnutie. Aksi Dejbe, sprvca zlatej bane v hlbokej tajge, vydal do rk bielych kozkov demobilizovanho vojaka ervenej gardy Draganina. Draganin zbehol, dlh as sa ukrval v dedinke Dalinda pri Amure, potom sa spojil s inmi komunistami a zorganizoval partiznsky oddiel, ktor mal 1600 bojovnkov. Poas jednho nhleho Draganinovho toku podarilo sa mu zaja troch bielogvardejskch vojakov, ktor li po brehu rieky od Albazinu smerom k Dalinde. V plecniaku jednho zo zajatcov nali dvanskilov vrecko zlata, u druhho zasa ukradnut fotografick apart. Nm partizni sfotografovali zajatcov a snmka sa zachovala a do naich ias. Teraz ju vytlaili v novinch.

Vidie na nej troch vojakov vo vekch papachch na hlavch. Jeden z nich dr v ruke ak vrecko, ktor iste obsahuje zlato. rty tvre tohto loveka sa mi videli vemi znme. ... Spomenul som si na noc v horrni. Kamila u sp a ja lem na staromdnom divne suovan nespavosou a svetlom petrolejky. Hadm na stenu a na nej vis fotografia Dudu v mundre crskeho vojaka. Na fotografii je tvr s krtkym nosom... T ist tvr had teraz na ma zo starej fotografie v novinch. Je to mon? Duda? A tu pri Amure? Zajat Draganinovmi umi? Chyten s vreckom zlata? Vbec som vak nepochyboval. Bol to Duda. Celkom iste! Musel som prs a do Skovorodina, musel som ta rajnov noviny, aby som naiel Dudove stopy! Tak teda Duda sa predsa dostal do Albazinu, hoci to nepovedal Szulcovi. Urite ho vzali do ruskho vojska v roku 1914. Kde bojoval, na ktorch frontoch - nevedno. Mono sa mu poas revolcie a veobecnho chaosu podarilo dosta na alek vchod a tam, v Albazine pri Amure, za pomoci Belzakovho plnu naiel ukryt zlat piesok. Bolo toho vak privea, aby to mohla odnies jedna osoba. Preto Duda vzal do vojenskho plecniaka iba 12 kl zlatej rudy a vydal sa na spiaton cestu, priom stretol ete nejakch dvoch vojakov, oneskorencov. Tto trojicu neskr chytil Draganinov oddiel. V lnku veda snmky Dudu a jeho dvoch kumpnov sa pe: Chytili troch vojakov oneskorencov, ktorch podozrievali, e sa chceli dosta k Bielej garde. U jednho z nich, Poliaka, nali v plecniaku a 12 kl zlatho piesku. Tento

203

Poliak si zachrnil ivot, ke prezradil, e vie o ukrytom poklade - 15 pudov istho zlata. Draganinovi vojaci vzali zlato a poslali ho do Irkutska a Poliaka zalenili do svojho oddielu. ia, zakrtko sa mu podarilo ujs. Bu sa pridal k bielym, alebo namieril do svojej vlasti, do Poska." Z toho vyplvalo, e Draganinovi udia za pomoci Dudu nali cel poklad a poslali ho do Irkutska. Duda sa vrtil do Poska, ale bez zlata. Vedel, e v Albazine u nijak poklad nie je. Preo teda Szulcovi stle hovoril o poklade a dokonca mu odovzdal pln, na ktorom smerovka ukazovala na miesto ukrytho bohatstva? Nenachdzam odpove na tto otzku. Iba jedno bolo ist: v Albazine u nebol nijak poklad vo forme zlatho piesku a rudy. V podstate som si uavene vydchol. Ve som sem nepriiel njs poklad, ale rozlti historick hdanku a takto splni svoje tby. O pol tretej v noci, ke mi zaklopali na dvere izby, aby som sa chystal na aliu cestu - ete som nespal. Rchlo som sa umyl, vypil som lku horceho aju, obliekol som si cestovn odev, ktor mi vera priniesli - plsten imy a kouinov uianku. O tretej som bol pripraven na cestu.

ESTNSTA

KAPITOLA

Pozd rieky Booj Never Pasca na lode Prchod do Albazinu Niceforova tvrdza Mal cintorn Preo Manduovia netoili na Czernichowskho? nska diplomacia Trest a omilostenie Dobr cr a zl radnci Kto bol autorom listu? Jezuiti Albazinania" v ne Niceforove deti

Skovorodino a osadu Dalinda pri Amure spja vedajia eleznin tra. V ase vstavby Transsibrskej magistrly Moskva-Vladivostok touto traou privali materil na stavbu eleznice, ktor do Dalindy splavovali po ilke aj Amure. V sasnosti zo Skovorodina do Dalindy odchdza kad druh de vlak zloen z niekokch vozov a malej lokomotvy. Prekonanie sedemdesiatkilometrovej trate mu trv cel de, lebo sasne s nm ide takzvan vagn-lavka, ie obchod na kolesch. V om nakupuj udia, ktor bvaj pri trati. Niekedy sa k vlaku ete pripja aj sanitrny voze so zubrom a lekrom. Pretoe vlak sa strane pomaly vleie - akala ns kryt motorov drezina. Vyrazili sme niekoko desiatok mint po tretej v noci. eleznin tra do Dalindy m iba jednu koaj, museli sme s pred vlakom. Bolo chladno, tridsa stupov mrazu. Svietil vek, jasn mesiac, cez kry v dlke dreziny prenikal mraziv vzduch. Motor vral vemi hlasito a prskal iskrami. Hnali sme sa v tme a okolo ns, hne popri trati, na zadovatenom povrchu rieky Booj Never mkal sa zelenkav svit mesiaca.

205

Km vybudovali tra, prechdzali tadeto karavny tiav naloench potravinami pre zlatokopov, ktor kutali v baniach uprostred tajgy. Vracali sa s nkladom zlatho piesku. Rieka Booj Never sa vol vlastne Vek Never. udia neverili, e tu mono njs zlato. A zlato bolo dokonca vemi blzko, okolo Dalindy a pri eltuge. Drezina bcha na spojoch koaj. Za oknami, ktor s pokryt adom, mihaj sa stromy a kroviny osvetlen mesanm svitom. Niekedy sa zd, e za oknami vidie tiene hrbatch tiav, e v huan kolies pou nejak volania a vkriky. Booj Never - Vek Never. Pred tyridsiatimi rokmi tadeto iel Duda z Kamionok. Mono sa viezol tade vo vyhriatom vozni vojenskho ealnu? Ustupujce oddiely ervenej armdy na Leninov rozkaz urobili, ako sa ironicky hovorilo kapitlnu opravu" amurskej elezninej trate - strhli mosty, zniili koajnice. Ako in sa v tchto podmienkach dalo cestova! sek, ktor sa d dnes prekona za dvadsatyri hodn, vyadoval vtedy dva i tri tdne. Vdy po niekokch hodinch sa vlak zastavil, a ke strojvodca dal jeden dlh signl a tri krtke, kad cestujci vzal do rk sekeru alebo plu a iiel do tajgy narba dreva, aby sa voda v lokomotve ohriala. Kadch niekoko hodn sa vlak zastavil pri moste - cestujci vtedy vytvorili dlh reaz z nsypu a k rieke a z rk do rk si podvali vedro s vodou. ... Niekoko kilometrov na zpad, nealeko stia Amazaru, vlieva sa do Amuru rieka Urka. To asi po nej sa kedysi plavil Chabarov a neskr sa tou istou cestou dostal k Amuru Nicefor Czernichowski. Z Kirenska plvali na lnoch dolu Lenou a tak ako Chabarov zahli na Olekmu a vydali sa proti prdu. Zanala sa u zima, ke doli do Tungiru. Natrafili tu

na zimovisko, ktor vybudoval Chabarov, a tak ako on si vyrobili na aliu cestu sane a lye. Potom u pokraovali peo po zamrznutom Tungire, pri pdesiatstupovom mraze sa utborili v Olekminskom Stanoviku, ktorho vrcholy dosahuj 1500 metrov nad rovou mora. Tak sa dostali k prameom rieky Urky. Na istom seku cesty sa dostali do pasce Tunguzov, ktor sa obvali hrozby smrti, ak prinaj so sebou bieli cestovatelia zo severu. V boji s Tunguzmi zahynulo ptns ud z Czernichowskho druiny. Na jar 1666 sa lny Czernichowskho druiny hojdali na vlnch Amuru. Ale nebol to u ten Amur, na ktor sa pozeral Chabarov. Daurovia sa presahovali na prav breh, po starch pevnostiach zostali iba nevek vyveniny zarastajce trvou a krovinami. Kraj na avom brehu strail przdnotou a lebkami zabitch ud. Azda Czernichowski u predtm videl ierne vody Amuru a pozeral na jeho vysok brehy? Istota a neomylnos, s akou viedol svoju druinu, je zarajca. Prv as cesty azda poznal pri sthan sedliakov, ktor utekali k Amuru, alebo sa zastnil na prvej Chabarovovej vprave? ... Pri Amure vtedy bola jar. Stovky riek a potokov spjalo svoje toky s vodou vekej rieky. Mraky vtctva vzlietali z ostrovov a rozliatych brehov. Z tajgy hlbokej ako priepas vytal hlavu rohat los, seversk jele, snen baran s vekmi hrubmi parohmi. V rieke sa prevaovali vek ryby. Jar pri Amure je naozaj pekn. Lene ako si ju mm predstavi, ke som ju nikdy nevidel? A teraz prichdzam sem na zaiatku zimy, drezina sa hbe, prskajc iskry, a ja dcham na zamrznut okn, aby som po pravej ruke videl sklen povrch rieky a po avej - strm skalnat pohorie. V Dalinde je noc. Pred malou stanicou na ma ak

207

prjemne vyhriate vojensk auto. Vezie ns do hraninej strnice, hliadka pri vchode sa vystrie do pozoru, ke ns vid. Usadili sme sa v kancelrii oveanej mapami. Od vekej pece sla teplo - ctim ospalos a navu. Prichdza k nm dstojnk, m hodnos majora, vtipkuje s nami a ponka nm aj. Moji hostitelia nahlas uvauj, ako ma dosta do Albazinu. Ndhern Albazin Czernichowskho je teraz malou osadou s nzvom Albazino, ktor le 18 kilometrov od Dalindy po prde Amuru. Cestu do Albazinu pretnaj dva toky. Boli rozliate a zamrzli iba tenkou vrstvou. Ako sa cez ne dosta autom? Mohlo by sa sksi vojenskm motorovm lnom. Ale po Amure u pr dn plvali adovce. Obrovsk kryhy by rozmliadili ln ako krupinu orecha. Tak o na kooch? Vyli sme z Dalindy vojenskm gazkom" za era. Svitanie ns stihlo u v tajge, ke sme sa inuli po zkej cestike vedcej niekoko metrov od strmho brehu. Rieka sa zdala ako gigantick had, ktor sa plaz s hlasitm apotom bielych hrebeov vn. Kryhy sa zrali, otali sa a s treskotom plvali nesen prdom. Na druhom brehu svitanie obielilo lesy Manduska, reaz vysokch vrchov, ktor tvorili elo mohutnho masvu Vek Chingan. Na avom brehu rstli brezy s fakatmi kmemi a chudukmi vetvami, ktorm mrz pridal siv fzy. Poskakujc na vmooch, hojdali sme sa medzi kmemi briez. Cesta sa kukatila, tu sa blila k rieke, tu zasa od nej vzaovala. Vylo slnko. Vek, erven. Les sa sfarbil jemnou zlatistou farbou ako pohr mlieka, do ktorho prilejete siln aj. Vyli sme na nzky kopec, potom schdzali hlbokm vozom. Zastali sme. V krov bublala voda. Vytekala akoby zkou krou z hlbn zeme a rozlievala sa po zadovatenom jazierku. Cesta sa konila v jazier-

ku a op sa zanala na jeho protiahlom brehu - to bol brod cez potok. Vodi aj dstojnk vyskoili z auta a dlh as meditovali, navajc bublaniu vody. Napokon sa rozhodli. Voli sme do vody autom. Motor zavjal, vral, vypal kdoly ierneho dymu. Koles sa pretali a len sotva napredovali. Do auta vtekal adov prd. Zrazu sa auto trhlo - vyli sme na breh, ale pritom sme prili o sklo na pravom reflektore. Pr desiatok mint jazdy po vmooch a znova rieka. Do poloviky ju pokrval ad, v druhej polovici bystro tiekla voda. ad sa pod nami zlomil u po prvom metri. Zaali sme sa ponra do adovej kae - hlbie a hlbie. Vodi zapol obidva nhony auta, raz cval, potom znova iel vpred. Auto sa mykalo ako zviera, ktor zapadlo do bahna. Potom motor zhasol. Bezradne sme sedeli uprostred prdu, ktor veselo bublal a pretekal cez nae auto. Nohy sme drali vysoko, aby nm nepremokli, a motor chladol, odpoval, pripravoval sa na al boj. Centimeter za centimetrom sme sa dostali cez jazierko. U len tyri metre od brehu. U len tri metre. Ete dva!... A auto zapadlo a ponorilo sa. pinav adov kaa bola na rovni okien, voda prenikala do auta vetkmi krami! Motor zhasol, Guov mykal dverami auta, ktor zablokoval ad. Doerta, azda sa utopme v potoku kilometer od Albazinu? Guov konene odstril dvere. Do auta vrazila voda. Boli sme celkom premoen, ako potkany sme sa vydriapali na strechu, odtia vek skok a stojme na suchej zemi. Spolu s nami skoil vodi aj dstojnk. A auto tr meter od brehu ponoren vo vode a po okn... Do Albazinu sme sa dostali poklusom, premoen do psa sme sa bli, e prechladneme. Ve bol dvadsapstupov mrz.

209

Na vojenskej strnici pri teplej piecke sme zo seba zhodili odev a zaali ho sui. Medzitm traktor z albazinskej strojno-traktorovej stanice vytiahol nae auto z adovho kpea. Nie, nie takto som chcel prs do Albazinu. Preo ke sa loveku spln sen, vdy vznikne nejak zdrh? Dostal som sa do Albazinu! V slnen, mraziv de som kral po ulike malej osady, pozorne som prekraoval skamenen koaje vyryt v ltej hline, usilovne som naval tlkot vlastnho srdca. Oakval som, e zo ma spadne to udn aro, ktor ma zasiahlo vtedy, ke som z dlky zdvihol ten osudn list z knihy. Odvtedy minulo pol roka, ktor som preil v sil dosta sa a sem. Teraz som dosiahol cie, uspokojil som zvedavos. Nastal u as zobudi sa zo sna? Vo vysokch plstench imch som kral ako slon. Vdychoval som ostr, mraziv vzduch. Zvedavo som hadel na dreven domeky z hrubch hrd, na ornamenty vytesan v dreve, ak nenjdete nikde inde. iel som po dedinke, ktor vbec nepripomna nae. Tie domy z hrubch kmeov, nzke ploty a v nich vysok brny so strmmi striekami. irok ulika vedie kamsi do pol, ktor na obzore ohraniuje psmo sivej tajgy. A bokom, za riekou - vysok sopky" s miernymi boiami. Hne na brehu rieky je mal vok. Akoby kopec vymyt daami. Zem m hned odtie vyplenej hliny. Niekoko hlbokch dier a hne prkry breh niekoko desiatok metrov, hotov priepas. - To s stopy dvnych valov, - vysvetuje mi predseda albazinskho kolchozu. O pr metrov alej znova zvyky pevnosti. Pred prvou svetovou vojnou plval po Amure jeden z lenov crskej rodiny. Na mieste, kde boli mry albazinskej pevnosti,

ktor vystaval Czernichowski, prikzali vybudova kamenn stenu. Plnovali dokonca aj vstavbu pomnka, ktor by sa til nad riekou a pripomnal uom zskanie Amuru pre Rusko. Zostala len nezmyseln kamenn ploina na vekej ploche zeme. V sasnosti sa tu hraj futbalov zpasy a kamenn stena sli ako la pre fanikov. Pozerm na rieku, na nzky nsky breh, kde stoj niekoko drevench domekov a dohora stpaj psy sivho dymu. Na Amure stle hrkoc kryhy, biele kusy adu na modrastej hladine vyzeraj ako oblaky na istej oblohe. Spoza alekho ohybu rieky, spoza zelenkavch lesnatch kopcov - vynorili sa na jar lny Czernichowskho druiny. Uvideli strm breh a na om zvyky zniench valov a budov. Pochopili hne, e s to zvyky Chabarovovej albazinskej pevnosti? Miesto bolo vhodn na obranu, tilo sa nad riekou a okolm. Stadeto dobre vidie mandusk breh i tajgu po avej strane rieky. Z vysokch drevench bt mohli vas spozorova bliaceho sa nepriatea. Tu pri pieskovom brehu uviazali lny. Vyzbrojen eleznmi topormi vyliezli na strm breh. Miesto bolo pust a neobvan. Na zvyku hlinench valov klila mlad trva, napoly zuhonaten trmy sa vali po zemi. Vade bolo vidie niiacu ruku manduskch vojakov. Akoby chceli, aby stopy Rusov nepretrvali dlhie ne ich prtomnos, aby po nich nezostal kame na kameni. Medzi zuhonatenmi kmemi nali Czernichovskho udia biele, na slnku vysuen udsk kosti. Manduovia zanechali nepochovan tel kozkov na postrach tm, ktor by sa ete niekedy osmelili prs do tchto konn. Lene nasledujcu jar u stli na albazinskom brehu vysok vee novej pevnosti. V slnku sa pekne beleli ste-

211

ny z erstvho dreva, u zaleka viditen, ktor chrnili ud ukrytch v pevnosti. Historici zaznamenali: Albazinsk pevnos bola tvoruholnkov, dreven, s tromi batami. Jedna z nich stla smerom k horm a tajge, dve zasa k Amuru. V hlavnej vei bola brna a nad ou urobili kancelriu, navrchu sa nachdzala strnica, v ktorej de i noc strili pevnos. V dvoch alch veiach boli obvacie izby a nad nimi obrann priestory. Vntri bola iba spka, kasrne boli u mimo mrov pevnosti. Budova kasrne bola ohraden vekou palisdou z drevench stpov. O desa rokov neskr, na konci vldy Czernichowskho, Albazin bol obken hlbokou a dve siahy irokou priekopou, ako aj iestimi radmi hustho ivho plota. Dubiecki pe: Po prvch niekokch rokoch (...) Jaksa, ovldajca re porieie, mala vetky podmienky na bezpen existenciu. (...) Prca osadnkov rchlo zmenila daursk lny, leiace kedysi horom, na polia, kde sa na znanch priestranstvch vlnili klasy obilia, v dedinch zasa zhrady dvali rznu zeleninu... ... Zakladate Jaksy, dnes znmej pod menom Albazin", mal neohranien moc nad avm pobrem Amuru (...). Bol sce volenm, ale zrove neobmedzenm vldcom. Osadnci, ktor sa rznymi cestami a v rznom ase uchlili pod ochranu drevenej pevnosti jeho tvrdze, a s nimi aj vetky skupiny krajanov poddan druine Czernichowskho mu podliehali bez vhrad. Vyberal dane, bol pnom ivota i smrti, mal sudcovsk prvomoc, tvoril ozbrojen skupiny a posielal ich do pralesov na severe i na vchode, aby si podmanili domorodcov a vybrali od nich poplatky vo forme koun viac i menej cennch.

Czernichowski postupoval in ne jeho predchodcovia, lebo sledoval in ciele. Pojarkov aj Chabarov museli kona rchlo, ak chceli ovldnu kraj a vymka z neho o najviac. Nie vdy teda brali do vahy nlady domorodho obyvatestva. V prpade omylu mali otvoren cestu k rieke Lene. In to bolo s Czernichowskm - nvrat mal uzavret. Priiel k Amuru s mylienkou usdli sa tu navdy, jeho plny rtali s celmi rokmi, mohol kona dkladnejie, bez nhlenia, spravodlivo. Chabarov roznietil pri Amure vojnov poiar, v ktorom zhoreli aj vsledky jeho innosti. Pobyt Czernichowskho priniesol rozkvet amurskmu kraju, pod jeho vldu sa uchlili zbehnut sedliaci, vznikali dediny, viesky, osady. Preto m Czernichowski vek vznam v dejinch dobvania amurskho kraja Ruskom. Tento fakt nezamluj ani rusk bdatelia sibrskych pomerov. Znova pozerm do plnov albazinskej pevnosti, ktor nosm stle vo vrecku, aj na plnik, ktor star Duda nechal Szulcovi. Akoby vyzerali rovnako - na kadom vidie obdnik znzorujci mry pevnosti a hne veda dve priene iary, ktor oznauj rieku Amur. Ale na Dudovom plniku je mal tvorek znzorujci osi ako kostolk alebo kaplnku oznaen krikom. Lene v Albazine, ako to vyplva zo starch dokumentov, nebol kostol ani kaplnka. Mnch Hermogenes, ktor sem uiel s Czernichowskm, vybudoval s jeho pomocou dedinu Pokrovsk sloboda, a hne veda nej, na Brsenom kameni, kltor zasvten Spasiteovi. Maximov pe: Druhovia Czernichowskho postavili Pokrovsk slobodu a venovali sa ronctvu. Rusk ivot pri Amure prekvital natoko, e Hermogenes zaloil nealeko pevnosti na

213

Brsenom kameni kltor zasvten Spasiteovi. Pribudlo ronkov, Pokrovsk sloboda sa stala dleitm strediskom. Czernichovskho dielo zarodilo vborn ovocie, kraj pri Amure sa stal ruskm ohniskom. Marin Dubiecki upozoruje na udn fakt v dejinch Albazinu. Manduovia, ktor v ase Chabarovovej vpravy tak rchlo zmobilizovali svoje sily, aby ho vyhnali od Amuru, za desa rokov vldy Czernichowskho ani raz sa neobjavili pod mrmi albazinskej pevnosti, ani raz neruili v prci ruskch osadnkov. Dubiecki poznamenva: V Czernichowskom nska vrchnos videla loveka nesibrskej nrodnosti, jeho meno nespjali s hfom banditov, ktor sa tlali na vlnch Amuru. Azda si ho ctili, ke posdke pevnosti Jaksa psali po posky. V tch slovch je iste vea pravdy. Je ak vyhn sa katastrofm. Lebo sotva sa v Albazine ujal vldy crsky vojvodca Alexej Tolbuzin, nad Albazinom zavisla hrozba manduskho mea. Lene vec nie je tak jednoduch. Star dokumenty hovoria, e bezprostrednou prinou vojenskch akci zo strany ny bolo netaktick konanie Czernichowskho, ktor na ele tristo kozkov prenikol hlboko do zemia Manduska k rieke Chan a poskytol pomoc tunguzskmu knieau Gantimurovi Ulanovi a umonil mu presdli sa na rusk, av breh Amuru. ania iadali vydanie Gantimura, ale crski sprvcovia Albazinu to odmietli. A prve toto bolo prinou rozptania vojny. omu teda pripsa to desaroie pokoja, ke v Albazine vldol Czernichowski? Rozhodovala o tom jeho nrodnos?

Alebo sa to vetko vyvjalo in? nski diplomati sa asi rchlo dozvedeli, e druina, ktor prila k pustm brehom Amuru, je skupina uteencov spod crskej vldy, a e jej od vldy hrozia prsne postihy. ania radi pracovali pomaly a opatrne, aby sa jasne vykrytalizovala situcia. A tak pokojne a zaleka pozorovali, ako si ponaj nov osadnci, ako stavaj pevnos, rozorvaj ladom leiace polia, ako pustatinu menia na kraj pln ivota. Rtali s tm, e skr i neskr tento kraj bude ohrozova moskovsk moc a osadnci poiadaj nu, aby ich brnila a starala sa o nich. Km Czernichowski lavroval a nehlsil sa k iadnej strane, dovtedy bol bezpen. Ale ke bolo jasn, e Albazin sa vzdal crovi, ke tam priiel crsky vojvodca, a vtedy zaali v ne uvaova o vojenskch krokoch. A bezprostredn dvod sa rchlo naiel. Bola nm zleitos Gantimura. Azda mono anov odsudzova pre tak subtlnu diplomaciu? i nebolo vrcholom diplomacie, e do Albazinu poslali ultimtum napsan v troch jazykoch, medzi nimi aj po posky? Rtali s rozkolom v posdke pevnosti, lebo okrem Czernichowskho tam mono boli aj in Poliaci. ia, nepoznm obsah toho ultimta. Nepoznme ani jeho autora. V tejto zleitosti jestvuj iba dohady. Prechdzam sa po Albazine. Tam aj sp - od okraja tajgy a po breh rieky a pozd rieky a na koniec dediny. T nie je vek: 300 domov, 1100 obyvateov, kolchoz, strojno-traktorov stanica. Na kadom kroku objavujem osi nov, o unik oiam obyvateov, ale pre ma je to dleit - predstavuje to minulos. Hne za osadou s dve hlbok priekopy. Na pohad s to obyajn priehlbiny, z ktorch vybrali hlinu alebo zem. Priekopy obiehaj dedinu, raz sa strcaj uprostred zoranch pol, medzi plotmi

215

zhrad, potom sa znova objavuj v celej svojej symetrickej dokonalosti. Po chvli som si domyslel: no, to s zvyky priekopy so iestimi ivmi plotmi. Bola ohradou celej osady, ktor zaloil Czernichowski. Na okraji dediny bol mal brezov hj. V trve lealo torzo nejakho nhrobnho kamea - zabudnut mal cintorn. Najstar udia v Albazine sa nepamtaj, kedy tu pochovvali mtvych. Azda pod hrubm kouchom trvy a zoschnutho lstia odpovaj kosti Nicefora a jeho druhov? Na cintorne je skupina krkov. Za krkmi je zopr chlapcov. Poujem, ako jeden z nich vyklad: - Len chod a chod. Stle chod. o tu had? Hovorili o mne. Iste sa im zdm udcky. Ale naozaj, o tu hadm? Mal chlapec pribehol ku mne a podva mi elezn guu, vek ako dve pste. - Naiel som ju v priekope. Tu sa asto njdu podobn. Teda predsa vedia, o hadm v Albazine. Minulos. Takmi guami sa striealo za ias Czernichowskho. Znova vychdzam na vysok breh Amuru. Idem okolo kamennej steny, pozerm na rieku, na kryhy, ktor sa otaj v modrej vode. Na krtku chvu zabdam na Czernichowskho, v mylienkach sa prenam do ias o dvesto rokov neskr. Hadm na zem pod nohami a predstavujem si, e uvidm miesto, z ktorho Duda zskal vrecko so zlatm pieskom. ... Priplvali v malom lne. Boli traja: Belzak, ktor bol prezidentom v eltuginskej republike, Szulc i Boulain - vyberan trojica dobrodruhov. Ke nski vojaci voli na zemie eltuginskej republiky, podarilo sa tm trom dosta sa a na breh Amuru. skokom ukradli stram ln, hodili do zachrnen

majetok a rozhodli sa ujs po prde rieky. Ako sa plavili, spozorovali ich vojaci a zaali ich prenasledova. ania strieali, ako zranili Szulca, Boulain bol ranen ahie. Ke doplvali do Albazinu, rozhodli sa alej putova pei a vybrali sa smerom na sever. Azda sa chceli dosta do ity alebo do Irkutska, kde sa dalo so ziskom preda zlat piesok a zaa dobr ivot. Kad z nich si niesol vrecko so zlatom. Szulc nemal silu na alek putovanie, nechali ho teda tam a jeho vrecko zlata zakopali v Albazine, kdesi na brehu rieky. Boulain so svojm domcim pnom Polowieckm mrne kopali pri rieke a hadali zlat poklad. Zlato Boulain nenaiel, ale pred nm sa vynoril Karol Szulc, iv, vytrhnut z rk smrti. A neskr? Neskr zomrel Belzak, bohat oban, majite peknho katiea v Posku. A ete neskr dorazil do Albazinu mlad vojak Duda. Vykopal as zlata, ale osud mu nedoiil tei sa z pokladu. Na ceste do Dalindy, mono prve pri potoku, kde som sa okpal vo vode - olpili ho o bohatstvo in ozbrojenci. Albazin - mal kus zeme. Koko dramatickch osudov je s nm spojench, ak mnostvo udalost a ud zrstlo s dejinami toho kska zeme. ... Kniea Albaza, zosaden z trnu, vyhnan zo svojej pevnosti. Chabarov budoval pevnos, pomal na zskanie vieho zemia, ne mal nejeden kr v Eurpe. Czernichowski, vrah Obuchova, utekal pred trestom. Aj tie neskorie nepatrn postavy, ktorch drmy a jestvovanie nezachytila histria: Szulc, ktorho nechali na skalch, Boulain - smoliar pri hadan pokladu, Duda neastn nlezca zvenen na starej fotografii. To s t, ktorch osudy poznm. Ale koko tu bolo inch? Hoci t slvni obrancovia albazinskej pevnosti,

217

ktor dlho odolvali presile manduskho vojska? A tragick hadai zlata, ktor pri Dalinde hadali poklad ukryt v bahne a v piesku potokov? A t, ktorch zavradili stotiny bielych kozkov pod vedenm Semionova? A to vetko na tom malom ktiku zeme pri brehu rieky. Veer sa na ma prili pozrie starekovia z Albazinu - bradat, zoltnut, uvraven. Nikolaj emelin, Vasilij Pticyn, Nikolaj Kuchcin. Rozprvali mi, e za ich mladosti na pahorku, kde stla Czernichowskho pevnos, nachdzali ptnsfuntov gule a t priekopa, ktor obieha dedinu - poda ich mienky - je pozostatkom valu, ktor vybudovali ania poas dlhotrvajceho obliehania albazinskej pevnosti. Starekovia sa dlho do noci hdali, i v Albazine niekedy stl kostol. V tomto ohade pam starekov zavdza Sibrania nikdy neboli vekmi vyznvami nboenstva.

Veerali sme u predsedkyne dedinskho sovietu Alexandry Malachovej. Jedli sme - prirodzene - chutn a mastn sibrske pemene". Potom som vyiel sm na prechdzku. Je pekn mraziv noc. Hviezdnat nebo m ervenofialov ndych ostatn stopy slnka skrytho za alekmi sopkami". Idem k rieke, ktorej apot a huanie pou u z diaky. Na nskom brehu blik osamoten svetielko - panuje ticho, iba kdesi na okraji osady sem-tam zatek pes. Som v Albazine. Naozaj som v Albazine. Dostal som sa do Albazinu," opakujem si ustavine. Ale nepociujem ani vek rados, ani vek sklamanie. Pod rkom noci, neviditen aj pre strnika, ktor veda ma na vysokej drevenej vei pozoruje okolie, stojm na vyvenine starej pevnosti a ete raz sa usilujem

pochopi, o Czernichowskho priviedlo k tomu, e sa zriekol moci nad Amurom. Dubiecki sa domnieval, e to bolo na podnet nejakch ponurch a pre historikov neviditench intrg agentov, ktorch vysielali do Albazinu z Nerinska, vtedajieho hlavnho strediska crskej moci na juhu Sibri. Ale predsa v roku 1672 Czernichowski a jeho najbli druhovia spontnne vyslali k crovi posolstvo s prosbou o milos a darovali crovi kraj, ktor dobyli a skultivovali, a cr Alexej Michajlovi, nstupca Michaila Romanova, prejavil svoju crsku a akoby otcovsk prsnos a dobrotu. 15. marca 1672 odsdil Nicefora Czernichowskho aj jeho najblich druhov na trest smrti a alch tyridsaes astnkov toku na Obuchova na trest akho biovania. O dva dni neskr, poda crskeho zvyku, ich omilostil a odpustil im vinu. Albazinskm kozkom venoval 2000 rubov odmeny a Czernichowskho oficilne menoval za vojvodcu v Albazine a priamurskom kraji. Teda Poliak Czernichowski bol prvm vojvodcom tchto vzdialench zem pri iernej rieke. Preo teda zakrtko zaujal jeho miesto Semion Veakov a ete neskr Alexej Tolbuzin? Mono crska vrchnos v Nerinsku Czernichowskmu nedverovala alebo azda Nicefor u nebol schopn vldnu nad takm rozahlm krajom. Treba toti bra do vahy as. Czernichowskmu u vtedy ahalo na sedemdesiat a ak obdobie prvch rokov ivota pri Amure mohlo podlomi jeho zdravie. Od roku 1675 sa jeho meno vytrca zo starch dokumentov, ale Nicefor hdam il v Albazine ete dos dlho, ak v roku 1684 poslali ania do Albazinu ultimtum v poskom jazyku, lebo si ho chceli nakloni.

219

List psan po posky. Jeho autorov by bolo treba hada medzi misionrmi, najm poskmi jezuitmi, ktor vtedy inkovali v ne. Medzi nimi bol aj slvny Michal Boyma z vova, ktorho si tam vemi ctili. Ak prijmeme tzu, e autorom poskho listu bol posk jezuita, ktor il na nskom dvore, priny dlhoronho prmeria, ktor Czernichowski zaval v Albazine, uku sa v novom svetle.

Zavas rna sme vyrazili do Dalindy. V noci potoky celkom zamrzli, a tak sme sa zaobili bez dobrodrunch prhod. Motorov drezina ma zaviezla sp do Skovorodina. Odchod do Moskvy mal by nasledujce rno. Mal som von veer a ete raz som sa zahbil do dejn albazinskej pevnosti. ... nske ultimtum obyvateom Albazinu neprinieslo anom oakvan vsledky, to je jasn. Pevnos sa pripravovala na obranu. V jni 1685 po dlhodobom obliehan desatiscovou nskou armdou sa obrancovia Albazinu museli vzda. i sa Czernichowski dokal tejto porky, nevieme, pravdepodobne vak u neil. V nasledujcom roku vojvodca Alexej Tolbuzin znova obsadil Albazin a op sa zaalo obliehanie. Lene v tom ase sa v Nerinsku zaali rokovania medzi Ruskom a nou. Poda takzvanho nerinskho trakttu, uzavretho a v roku 1689, ania obsadili Albazin. Vemi sa o tento kraj nestarali, dokonca tu ani neustanovili stlu administratvu. A v polovici XIX. storoia avobren kraj pri Amure - a s nm aj splenisko Albazinu - pripadli Rusku. V roku 1858 na ruinch starej pevnosti vznikla dedina s nzvom Albazino.

Ete jeden zaujmav detail. Po dobyt Albazinu ania zajali as jeho obrancov a zaviezli ich do Pekingu. Tam sa albazinsk kozci poenili s ankami a dokali sa poetnho potomstva, ktor vzhadom na svoj pvod si zachovalo pravoslvne vierovyznanie aj nzov Albazinania". Pod zmienkou starostlivosti o nich rusk vlda vyslala do Pekingu pravoslvnu misiu, ktor dlh as bola dokonalm informtorom o vntornej situcii v Nebeskej ri. V kole v Albazine som videl vemi star fotografiu, ktor pochdza ete asi z ias nskeho povstania boxerov. Na tej snmke s nski Albazinania" - po matkch ankch zdedili orientlne rty, ale na prsiach maj pravoslvne kre. ... A zaala ma prenasledova otzka: Nie je niekto z tch ud na fotografii potomkom Nicefora? Nie. Po nvrate do Moskvy som naiel odpis listu z roku 1680, v ktorom sa oznamuje, e Czernichowskho deti so svojimi rodinami sa usdlili v Jenisejsku, v okol Krasnojarska a Tomska. Czernichowskho synovia dostali povolvac rozkaz, aby tam slili v armde. Nezastnili sa teda obrany Albazinu.

Rno ma Kolevatov i Guov odprevadili k moskovskmu vlaku. Srdene ma pobozkali a zaelali mi astn cestu. Trom mojim spolucestujcim, ete spiacim, nahlas zavolali: - Starajte sa poas cesty o nho mladho priatea z Poska!

221

SEDEMNSTA

KAPITOLA

Moji spolucestujci V pazroch hazardu Morsk cap" Prbeh dekabristov Knieat a ich manelky Vyvraciam falon legendu o Beovskom Bajkal eremchovo Anton zana ptranie Kto zavradil Belzaka? K akmu pokladu vedie plnik? Obvinenie Dudu Hrme sa na grafolgov Dvojnsobn vrada Anton je genilny Objavujeme skru s pokladom

Moji budci ochrancovia zvajc zliezli zo svojich

lok, ili sa umy a neskr na moju poes" rozhodli sa oholi. Jeden z nich, Anton Antonovi - pdesiatron pleat mu s vekm nosom a okuliarmi - vlastnil elektrick holiaci strojek. Ke strojek zapli do zsuvky, zistilo sa, e prd vo vlaku m nzke naptie. - Netrpte sa, Anton Antonovi, - uteovali ho majitelia obyajnch holiacich strojekov. - Zmierte sa so starou technikou. Poiiame vm nae strojeky aj tetky. Vetci traja boli vemi mil a mali zmysel pre humor. Jednostaj si zo seba uahovali, artovali. Vyzerali na poctivch starch pnov - radnkov, uiteov alebo azda pracovnkov obchodu. Vyholen a obleen sa mi zjavili ako dvaja plukovnci a kapitn tretieho stupa. Anton Antonovi bol plukovnkom pechoty (pokia som dobre pochopil vloky na jeho uniforme). Michail Sergejevi - plukovnk letectva, a Ivan Stepanovi pracoval v administratve vojenskho prstavu vo Vladivostoku. Zoznmili sa iba v kup voza, ale za dvadsatyri hodn cesty stihli sa navzjom obbi.

Stanica Amazar Vetci tyria sme sa li naraajkova do jedlneho voza. Objednali sme obrovsk tanier obloench chlebkov s denou amurskou rybou a vypili sme po dva pohriky vodky. - Anton Antonovi, - zahrmel nmorn dstojnk Ivan Stepanovi, - od tejto chvle prijmame kolektvne rozhodnutie, e sa nemete tla po inch kup a demoralizova cestujcich kartovou hrou preferans. Je to predsa hazard! - no, je to hazard, - pritakval Michail Sergejevi. - Pretoe u mme tvrtho partnera a napriek panikrskym predpovediam nie je to ena... - Je to ist? - fochol na ma okom Anton Antonovi. -... odteraz hrme domino. Morskho capa." Naozajstnho morskho capa". Pred nami je es dlhch dn. Kpime hlvku surovej kapusty a kto prehr najviac rz, bude ju musie zjes. Surov. Ksenovskaja Zatvorili sme sa v kup a hrme morskho capa". Ja i mj partner, Anton Antonovi, prehrvame pre moje chyby. Ete stle poriadne neovldam pravidl hry. - Ach, budeme jes kapustu, - vzdych Anton. Za oknami ubieha sibrska krajina, po avej strane strm svahy Amazarskho hrebea, po pravej - rieka Amazar, prtok Amuru. Sbil som si, e budem sledova obrazy za oknom voza, a teraz s najvou pozornosou staviam kocky domina. Zjes surov hlvku kapusty nie je ni prjemn. Ideme rchlikom, ktor stoj iba na vch stani-

223

ciach. Vtedy vybiehame z voza a dchame erstv vzduch. Potom znova hrme, fajme, hdame sa. - Anton Antonovi podvdza! - kri Ma. - To nie je pravda! - brnim ho. Obedujeme: beef stroganov a nejak polievku. Objednvame do kup niekoko flia piva. A hrme. Nruivo. ernievsk Zabajkaskij Hrme. Hrme. Hrme. Vyhrvam. Za oknom voza sa dvhaj oraz vyie hory. Voli sme medzi vrchy. Niekedy vlak rob vek zkruty, hadajc dolia, inokedy - ako vrav Ma - vidme vlastn chvost". Ke sa stmieva, prerume hru. Anton Antonovi nm dr prsnu kze o zhubnch nsledkoch domina. Starostlivo vetrme kup a klameme si, e spolu s pachom piva a cigaretovho dymu vyvetraj sa aj vpary hazardu. Ke sa po veeri vraciame z jedlneho voza, Anton Antonovi sa poas dlhej a namhavej cesty cez chodby vozov strat. Neobjav sa ani za hodinu, dve, tri. Je u noc. Ukladme sa spa a Antona Antonovia ako niet, tak niet. Napokon n letec Ma sa vyberie na prieskum a vracia sa so sprvou, e Anton v susednom vozni hr preferans. Vemi ns to pobri. Ke sa o jedenstej v noci Anton Antonovi potichuky zakrda do kup, schovvame hlavy pod deky. - Ech, vy morsk capi, - hundre Anton a vyzlieka sa. Potom sa natiahne k mjmu lku, odkryje deku a vid moju usmiatu tvr. - boh Poliak, - vzdych. - Myslel si si, e pocestuje s pokojnmi umi. A zapadol si do hrskeho brlohu. o bude s tebou? Sadm si na lku, a kee obaja mme horn miesta, potichu sa rozprvame.

Sitka Je tmav noc a nevidm rieku, ktor tvor zaiatok Amuru. Rozprvam Antonovi o princh svojej cesty. O Czernichowskom, Belzakovi, Dudovi, Szulcovi. Anton Antonovi prejavuje vny zujem o vradu pna Belzaka. Rozprvam teda vetko, o o tom viem, siaham do kufra a ukazujem mu vetky dokumenty, ktor sa toho tkaj - Boulainov list, plnik pokladu, z novn vystrihnut fotografiu Dudu s vreckom zlata. - Veru, to je zaujmav prbeh, - prisvieda Anton Antonovi. - Kedysi som ltil podobn zhady. Poas vojny som pracoval v kontrarozviedke, - dodva eptom. Rchlo zaspvam, uspva ma buchot kolies. Budme sa na stanici. ita Dookola s vysok hory. Vlak ide pomalie ne zvyajne, akoby mu pribudla za. Stpame do Jabloovho chrbta. Zobudili sme sa rezk a hladn. Holme sa, umvame, pijeme horci aj. Ma s Ivanom ironicky hadia na horn lko, kde v lenivom strnut le Anton Antonovi. - Uhdnite, moji mil, o ten tam hore rob? - spytu je sa Ivan. Hdame: - Rozma. - Preva svoju zradu. - Prve, e spm, - ozva sa zhora. - Nebute ma, a v Moskve. Zalamujeme rukami a vzdychme. - boh chlap, p dn a noc nebude ni jes? Och, Anton Antonovi nm zomrie od hladu.

225

Do kup sa strkaj dvaja tun cestujci. - Anton Antonovi! - volaj. Ticho. - Anton Antonovi! Rno sme mali dohra partiu preferansu. - Nebudem hra, - ozvalo sa mrmlanie. - Nebude? Mus! - Som slobodn lovek, - vrav Anton. A naahuje si deku cez hlavu. Dvoch tuniakov nasilu vytlame z kup. Nech nm nedemoralizuj poctivho Antona. - A star, staruk, nech sp, - hovor Ivan. Zamykme kup, aby nm ho neuniesli, a sami ide me na raajky. Ke sa vrtime, dvere kup s u otvoren a Anton Antonovi rozosmiaty vazoslvne sed pri stolku, zajed such klobsu a zapja ju silnm ajom. - Ma tak ahko nezatvorte, - vyklad. - Som slo bodn lovek. Jabloovo Z pernu sme sa vrtili premrznut do kosti. Len o sa vlak pohol, vliezli sme pod deky a zahbili sa do tania. N vlak sa predieral doliami Jabloovho chrbta, niekedy voz bol tak hlbok a strm, e v kup sa zotmelo, akoby sme boli v tuneli. Obas sa za oknom otvorilo obrovsk dolie a nad nm snehom pokryt vrchy. Na boiach hr rstol les, trocha vyie sa zelenilo skpe rastlinstvo a trali stran balvany. tal som tret diel Maximova Sibr a ak roboty s podtitulom Politick a protittni zloinci". Opisoval vyhnancov na Sibr a do Zabajkalska. Nebolo to prjemn tanie tm menej, e sa tam roji-

lo poskmi menami. Surov, stran scenria za oknom ma zaala aka - nesmiem ta Maximova poas cesty cez Sibr. Odloil som kniku a usiloval som sa zaspa. Prebral ma tich epot Antona Antonovia. - Je to pravda, e Duda mal vemi rd mladho Szulca? Pretrel som si ospal vieka. Vlak sa hojdal, hual. Michail s Ivanom spali s otvorenmi stami. - no. To je tum ist, - povedal som. - Duda nahovoril Szulca, aby zostal v horrni. Staral sa o neho. A ke sa Szulc chcel oeni, Duda siahol na svoje spory. Pred smrou mu prepsal ksok poa pod lesom a napokon mu dal pln albazinskho pokladu so slovami: Str ho ako oko v hlave. Ak bude v ndzi, dobre sa zaha na ten pln a stane sa bohatm." - Toto povedal? - Opakujem presne. Anton Antonovi sa zachichotal, komicky mratil pokoku na vekom nose. Nasadil si okuliare, sadol si na lku a pozeral na ma s vekm divom. - To je teda slo, ten Duda! Szulcovi dal plnik alba zinskho pokladu, hoci ten poklad u sm naiel. A znova sa zachichotal. Dstojne si zloil okuliare, poloil ich na poliku, schoval sa pod deku a chichotal sa stle tichie a tichie. Zaspal som.
Mogzon

Popoludn Anton Antonovi sm navrhol, aby sme si zahrali morskho capa". Ke konil vyhran partiu a hlune kldol posledn kocku na koniec lomenej lnie, neakane sa ma sptal:

227

- o si myslte, preo Duda umonil Szulcovi utiec z vzenia? - Lebo sa mu zdalo, e Szulc je nevinn, - odvetil som bez rozmania. Anton si posunul okuliare na nose. - Ach, ste mlad a naivn! Duda vedel, e Szulc nemohol zabi Belzaka. - Preo? - Pravdepodobne preto, e ho zabil sm. A nechcel ma na svedom aj smr nevinnho Szulca. Belzak ho hneval, ale so Szulcom Duda scitil. Chcel som vedie, na akom zklade doiel k tejto hypotze. Ale Anton Antonovi iba mvol rukou. - Neskr vm to poviem. Teraz pokrauje hra. A rozdal nm kocky domina.
Petrovskij zavod A veda stanica - Zabajkaskij Petrovsk

Skonili sme hru a Anton znova zmizol z kup. Sedel som s tvrou na okne, aby mi ni neuniklo. Petrovsk sa mi videl peknm miestom - jazero, hory, borovicov les. Bol u veer a krajina dostala ndych pastelovej ruovej farby. Sem vyslali na katorgu, teda do vyhnanstva na ak prce dekabristov, revolucionrov z radov achticov na zaiatku XIX. storoia. ili vo vzenskch celch, pracovali v petrovskej tovrni na elezn vrobky.
Ulan-Ude

Prvm poskm vyhnancom, ktorho meno zachytvaj historick pramene, je Nicefor Czernichowski. Ten vldol z albazinskej pevnosti krajine takej vekej ako Posko. Druh bol Jerzy Krzyanowski, vybera dan od

Tunguzov, tyran a zdiera. Tret zasa - Mric August Beovsk, ktor pochdzal z Vrbovho na Slovensku. Polostrov Kamatka bol v asoch Beovskho vemi slabo obvan a takmer celkom bez vojenskch sl. Ak sa rozhodli posiela sem vyhnancov, rtali nie s tm, e na ich strenie vysta nevek skupina kozkov, ale e tunajie vzdialenosti znemonia tek. Ako rozpaito vyznieva samochvla Beovskho, ktor skromnho kapitna Nilova, opilca a poctivca, nazva guberntorom, zhnit parkan okolo osady - pevnosou, uzuk jarok priekopou, a skupinku starch a vene opitch kozkov - vojenskou posdkou. Poctivec Nilin prijal Beovskho ako syna, staral sa o neho, poskytol mu znesiten podmienky, dovolil, aby sa zalieal jeho dcre Anastzii, neveril uom, ktor ho pred Beovskm vystrhali. Napokon Beovsk zniil ivot mladej dievine a zabil jej otca, hoci tto vrada bola celkom zbyton. Beovsk je v Posku slvny a slvny bol aj vo Franczsku, ke jeho pamti vyli tlaou. Do zabudnutia upadli t, ktor nenapsali pamti, ktor za hranicami nezskali slvu. A koko ndhernch tekov, dramatickejch ne tek Beovskho, videla Sibr. Vea z nich si priam iada literrne spracovanie. Selenga Neobyajn je prbeh Poliaka Piotrowskho, ktor zbehol z jekaterinskho liehovaru. V parochni a v miestnom odeve doiel po zamrznutom Irtyi do Tary a odtia sa preudesnm a vemi zaujmavm spsobom dostal do Petrohradu a akoby ni sa prechdzal po Nevskom prospekte. Potom sa Piotrowski rozhodol uteka alej a zastavil sa a v Pari.

229

Nezvyajne romantick a chvami hrzostran bol prbeh Poky Albiny Migurskej. Ila so svojm snbencom do vyhnanstva a do Uraska. Tam sa zaho vydala a mala s nm dve deti, ktor zomreli. Zachvtila ju stran nostalgia. Ohlsila smr svojho mua, a ke zskala povolenie na nvrat domov a vvoz kost zomretch det - schovala v rakve s ich telesnmi pozostatkami manela a s tm hroznm nkladom sa pobrala na saniach do Poska... A al prbeh Piotra Wysockho? Odsden na prce v alexandrovskom liehovare pri Irkutsku vymyslel pln teku cez Sajany, Dungriu a Turkestan do Indie. Svoj zmer sa poksil vykona spolu so siedmimi druhmi. Zbehovia sa dostali a k Angare, ale tu ich ktosi zradil a dostali sa do streby z karabn. Ranenho Wysockho chytili a v Irkutsku ho prikuli k friku. Na niektorch stranch Maximovovej kniky cti scit autora k Poliakom. Maximov pe: Poliaci by nepochybne boli priniesli Sibri v itok, keby sa neboli uzatvrali do svojich spoloenstiev, keby sa nestrnili Sibranov, ale hadali zblenie s nimi, keby sa u nich nevyskytovala stran choroba - tba po rodnom kraji. Ale aj tak bol vklad Poliakov pri osdovan Sibri vek. Vyznali sa v ponohospodrstve, zavdzali metdy racionlneho hospodrenia, rozrili velrstvo, zhradnctvo. Zskavali z Poska semen, zaklimatizovali niektor na Sibri neznme druhy ovocia a zeleniny. V malch peknch zhradkch, dokonca u najchudobnejch vyhnancov, Sibrania videli mak, petrlen, zeler, fazuu, melny, vodn melny. Naden prkladom vyuvali

ich sksenosti a zaali sami pestova tieto produkty vo vekom. Poliaci tu aj inde za Bajkalom v mnohch krajoch Sibri zaali pouva pluh (...). Najlepia penica za Bajkalom sa nazvala poka" (...). Sibrania si ete doteraz pamtaj, e jeden z Poliakov, Walecki, pomocou umelho krenia achtil miestne rasy kon (...). Poliaci zaloili tovre na posk i vajiarske syry... Po odchode Poliakov zo Sibri zanikla kvalita cdrovho oleja, na vek ia moskovskch kupcov (...). Nepochybne trvalej a uitonej bol vplyv Poliakov, ktor sa zasvtili ueniu det. rili vzdelanie a osvetu v najodahlejch ktoch. Mysoveja Blime sa k Bajkalskmu jazeru, vekmu ako more hlbokmu 1741 metrov, s rozlohou vye 31 000 tvorcovch kilometrov. Bajkal mame v noci. ahol som si k oknu a niekedy vidm nekonen dlh ps mesiaca, ako sa ke kdesi dolu po vlnch jazera. Spolucestujci pokojne spia. Pred chvou sa Anton Antonovi vrtil z preferansu. Potichu sa vyzliekol a ahol si pod deku. Aj ja som zaspal. Zajtra mi vak Anton bude musie poveda, preo obvinil Dudu z vrady. Ale ve boli chvle, ke aj mne osi tak svitalo v hlave. Irkutsk Krajina prechdza do roviny. Na zasneench kopcoch vidm brezy a smreky pokryt inovaou. Z asu na as sa na obzore objavuj vee cht, na vedajch koajach stoja vlaky s uhlm. Anton Antonovi sp, zakryt a po ui. Neiel na raajky. Hdam aj obed chce prespa?

231

eremchovo V blzkosti stanice tria vee cht, transportry dopravuj uhlie do vagnov. eremchovo - kamenouhon panva. Objavil ju Poliak Karol Bohdanowicz, ktor niekoko rz podnikol geologick vpravu a skmal kraj za Kaspickm morom, urobil prv geo logick sondy vo vchodnej asti pohoria anan, v horch Kunlun a Altun Shan. tvorlenn expedcia pod vedenm Bohdanowicza vye troch rokov skma la tern pri dolnom Amure, Ochotskom mori a na Kamatke a objavila vea nlezsk minerlov, okrem inho aj zlata. Spolu s Rusom Obruovom Bohdanowicz spracoval prv vek geologick mapu Sibri. Ak dnes vek priestory Sibri oraz vmi prekvitaj - nemal podiel na tom maj Poliaci, ktor bu z vlastnej vle ako Bohdanowicz, alebo ako vyhnanci skmali tento rozahl kraj a odkryli jeho bohatstv. Zima T mal stanica straten uprostred sibrskych lesov m vemi pekn nzov. Obzeral som si ju v snenom ate a preto ma jej nzov vbec nezaskoil. V Zime sa Anton Antonovi rozhodol oholi sa a s s nami na obed. Potom sme op zaali hra morskho capa". Tentoraz ja i mj partner - Ivan Stepanovi prehrvame. Nineudinsk Hrme.

Tajet Partiu konme na smraku, zapname rdio a natiahnut na svojich lkach povame cliv, sentimentlne rusk pesniky o osamelom harmonikrovi, o podmoskovskch veeroch, o zelenom svetielku taxka. Anton Antonovi odklad na zajtraj de vysvetlenie, preo obvinil Dudu. Pros, aby som mu ete raz ukzal papiere, ktor som dostal od mladho Szulca. - Ak koda, e nemme lupu, - vzdych Anton. - Nemme? Siaham do kufra. Anton zana malik lampu hne pri poduke a poleiaky obzer cez lupu kad centimeter papierov, ktor som mu dal. A ja tudujem zemepisn atlas. Po stranch atlasu prebieha erven nitka - trasa Transsibrskej magistrly. Od zaiatku cesty som prehodil u tri listy, a do Moskvy je ete vea listov... Vdy po pr hodinch sa ma Ma spytuje: No, tak koko nm ete zostva?" Cestu nemeriame na dni, ale na listy v atlase. Na veeru sme zasa dostali beef stroganov. Jeme ho tri razy denne. Preklname kuchra. A do Moskyy ns chce kmi beef stroganovom? - U ho nevezmem do st, - zarieka sa Anton Antonovi. Cestou do kup sa na ns na chodbe nalepil udn chlap. Vysok ako chmeov ty, vo svetri, v kouinovej iapke na hlave, hoci vo vozni je horava. Neoholen, v ruke dr mal klietku s hranostajom. Nasadol do vlaku v Irkutsku, vystpi v Krasnojarsku a teraz s nami chce hra morskho capa". - Dobre! Zahrme si, - lskavo shlas Ma, lebo Anton odmietol hra. ahol si na lko a znova prezer Szulcove papiere.

233

Iljanskaja Hrme. Hranostaj v klietke zaspal. Anton had cez lupu. Ja a ten udk vyhrvame. U mm zasadi naim protivnkom rozhodujci der, ke sa z hornho lka ozve Antonova otzka: - Posk bratku, preo tvrdte, e ten papierik je pl nom albazinskho pokladu? Uvaujem o otzke, ale moji partneri na ma kriia: Rchlo, bez rozmania!" A tak hne polom kocku. Zl. Prehrali sme. Ten udk a oervenel od zlosti a hnev si vybja na hranostajovi. Strk prst medzi prty klietky a usiluje sa zobudi ho. Hranostaj ho sekne zubami do prsta. Uhryzol ho. Chlap prenikavo vrieska. Potom si dlho cumle zakrvaven prst. Dobre mu tak. Hru konme o polnoci. Chcem sa porozprva s Antonom, ale ten u sp. Nezostva mi ni in, iba tie zaspa. Koles vlaku buchotaj - prv raz ctim nudu z dlhej jazdy. A to ete nie sme ani v polovike cesty. Krasnojarsk Za oknami s zasneen lesy. Hovorm Antonovi Antonoviovi: - Pokia sa pamtm na Szulcovo rozprvanie, Duda mu nikdy jasne nepovedal, e list s nakreslenm pl nom sa tka albazinskho pokladu. Ale to predsa bolo jasn a prirodzen. Stle sa hovorilo o zlate zakopanom v Albazine, o plne albazinskho pokladu, ktor Belzak nakreslil, ke sa uho objavil Karol Szulc. Pln, ktor mme, je teda azda ten, ktor urobil Belzak. Duda vy-

kladal, e pri mtvole zavradenho Belzaka naiel pln albazinskho pokladu... Anton sa pohdavo zasmial: - Nehodte sa na rolu detektva. Spjate fakty najprimitvnejm spsobom. Ak Duda naiel pln pri Belzakovej mtvole, tak pln, ktor dva Szulcovi, je ten ist. Ale o ak nie je? Mykol som plecami. Anton povedal: - Pri Belzakovom mtvom tele Duda naiel pln albazinskho pokladu. Je to pravdepodobn, tento fakt nemienim spochybova. o sa vak neskr deje s Dudom? Narukuje k vojsku a iste po cel as vojenskej sluby m pln pri sebe ako nezvyajne cenn vec. V ase revolunch zmtkov sa Dudovi podar premykn sa k Amuru, potom sa dostane do Albazinu a vaka plnu njde vrecko so zlatom. Keby ste boli na Dudovom mieste, o by ste urobili s plnom vo chvli, ke njdete poklad? - Nechal by som si ho na pamiatku. - Lene Duda nebol redaktor, ktor si cen historick pamiatky. Bol vecn a logick. Ke naiel poklad, celkom iste zahodil pln ako nepotrebn. List s Belzakovou kicou pokojne odniesli vlny Amuru... - S to hypotzy. - Myslte? Nevenovali ste pozornos tomu, aby ste si dkladne pozreli pln, ktor Duda dal mladmu Szulcovi. Nechcem vm vyta nedostatok fantzie. Ale me takto vyzera list papiera s plnom urobenm pred pdesiatimi rokmi? Ak ho nosil vo vojenskej take, sto rz obzeral, dral nie najistejmi rukami. Pozrite sa! Papier je celkom ist, nezoltol, vyzer, akoby pln nakreslili vera alebo pred dvoma-tromi rokmi. - Naozaj. - Predstavili ste si seba na Dudovom mieste a priro-

235

dzene, vae kalkulcie a vahy sa ukzali ako falon. Nemali ste si predstavova, e Duda je vami, ale e vy ste Dudom. Chpete? - Nie celkom... - Dudovi ste prisdili svoj spsob myslenia aj svoj charakter. Ale bolo treba prisdi si Dudov charakter a uspsobenie. On celkom iste zahodil Belzakov nkres, ke naiel poklad. - Shlasm. Ale z toho ete nevyplva... - Vyplva. Prvee vyplva. Tvrdte, e Duda mal rd mladho Szulca, e sa k nemu sprval ako k vlastnmu synovi. Nemohol mu teda da pln pokladu, o ktorom vedel, e nejestvuje. Napokon, na tom plne nie je slovo Albazin". Je na om iba jedno slovo: zlato" a pka vedca k miestu oznaenmu krikom. Slovo zlato" je napsan po posky. Napsal by ho Belzak po posky, keby pln uril Szulcovi? Ve v eltuginskej republike sa dorozumievali po rusky, aj Boulain psal Belzakovi po rusky. Nie, mlad mu. Belzak by bol napsal po rusky. Pln, ktor drm v ruke, nie je Belzakovm dielom. A nie je to pln albazinskho pokladu. - A akho teda? Kde je ten poklad? - No, to ja neviem, mlad mu, - povedal Anton Antonovi a zhovievavo sa usmial. - Keby som mal vzorky psma Belzaka alebo Dudu, mono by sa nieo vyjasnilo. - Mm vzorku Dudovho psma, je to iados o prdel kartnu na opravu strechy. Sadli sme si nad Dudovu iados.
Ainsk

Nebolo pochb, e pln, ktor mlad Szulc dostal od Dudu, nakreslil sm Duda.

Psmen v slove zlato" sa celkom zhodovali s rovnakmi psmenami v iadosti. Anton Antonovi nie je grafolg, ani ja som sa nezaoberal porovnvanm psma. Ale podoba je tak zreten, e niet nijakch pochb.
Marinsk

Znova ten neastn beef stroganov v jedlnom vozni. Splachujeme ho vodkou. Neskr hrme morskho capa".
Tajga

Lesy a lesy pod bielym a prachovm snehom. A to je ete len november! Na trhu pri stanici Tajga som kpil hlvku kapusty. Takmer som zmekal odchod vlaku. Ivan Stepanovi aj Michail Sergejevi zili na schodky voza a povzbudzovali ma v behu za odchdzajcim vlakom. Anton Antonovi u chcel zatiahnu zchrann brzdu. Naastie som sa ukzal ako dobr beec.
Bolotnaja

Veer. Hrme morskho capa". Mojm partnerom je Michail. Hanebne prehrvame. Tak sa mi vid, e ja zjem t hlvku kapusty, ktor som kpil. - Koko strn v atlase nm zostalo do Moskvy? - spytuje sa Ivan Stepanovi. - P, - odpovedm.
Novosibirsk

Lem na hornom lku a diskutujem s Antonom Antonoviom o Belzakovej vrade. Zrazu na chodbe

237

voza zaujeme vek krik. Manelia zo susednho kup vystupovali na stanici v Novosibirsku a nestihli to. V kup zostalo ich ron nemluva a tri kufre. o teraz? Priiel tun vlakvedci a nejak babka, ktor sa ponkla, e sa postar o dieatko. Vlakvedci sa rozhodol urobi zoznam vec, ktor roztrit manelia nechali vo vlaku. Za svedkov si pozva Michaila a Ivana. Spsanie zoznamu trv p hodn, lebo vlakvedci je stran puntikr. V kup nechali," zapisuje, ron diea pohlavia..." - Akho pohlavia je decko? - Chlapec. Chlapec, - dobromysene naepkva babka. ... muskho pohlavia, tvoro hodvbnych gatiek, puzdro na mydlo bez vieka..." - Tu je vieko, - dodva ktosi. ... s viekom a toaletnm mydlom. Dve kravaty, p muskch koie..." Barabinsk Do voza vchdza zdravotn sestra v istom bielukom plti. Roztrit manelia telegraficky oznmili, e pricestuj do Barabinska osobnm vlakom. Poprosili, aby im tu nechali diea aj kufre. Babka vak nechce sestrike diea da, hoci ju vetci trpezlivo presviedame. Boe mj, tak mi to diea prirstlo k srdcu," fuk babka. Predsa vak chlapeka odovzdala. Uavene sme si vydchli. Teraz ideme cez barabinsk stepi - vek rovina sem-tam spestren moiarmi. Sem prichdza sovietska mlde, aby barabinsk stepi premenila na rne polia.

Tatarskaja - Zopakujte mi, prosm, ete raz, ako sa Duda vyjadril, ke mladmu Szulcovi dval pln ukrytho pokladu, - iadal Anton Antonovi. - Str ho ako oko v hlave. Ak sa ocitne v ndzi, dobre si pozri tento pln a stane sa bohom." Povedal mu to tak, ako sa hovor v rozprvkach. Mono star Duda vtedy u nemal v hlave vetko v poriadku. Ve sa to stalo krtko pred jeho smrou. Anton Antonovi neodpoved. Dlaou si hladk pleat hlavu. Aby som ho prebral zo zamyslenia, trngm svojm pohrom piva do jeho. - Preo ste povedali, e Duda je vrahom? - spytujem sa dotieravo. - Lebo on jedin vedel, e Belzak bude aka v horrni. Iba Dudu Belzak pustil k sebe a nechal sa zabi z vlastnej zbrane. Sm predsa tvrdte, e s Karolom Szulcom pn Belzak hovoril na diaku a nikdy by mu nedovolil vojs do horrne. Vedel toti, e Szulc by bol schopn ho zabi. - Lene tu chba motv! Anton Antonovi mykol plecami. - Verziu vrady pna Belzaka poznme iba z st sa mho vraha. Nemienim pochybova o pravdivosti fak tov, ktor obsahuje vrahova vpove. Duda to hovoril Szulcovi niekoko desiatok rokov po vrade, ke t zleitos u bola dvno zabudnut, Duda u bol star a mimo akhokovek podozrenia. V takej situcii, to pripam, Duda bol primn. Zatajil iba to, e sm za bil Belzaka, a iste aj vetko, o by mohlo naho uvali podozrenie z vrady. Vbec naprklad nevieme, ak boli vzahy medzi pnom Belzakom a jeho mladm lokajom Dudom. Mono Belzak bol udk, mono neprjemn,

239

neznesiten, ukrutn a bezohadn? Na ukrutnos jeho charakteru poukazuje aj fakt, e nechal ranenho Szulca napospas supom, a navye rozhodol sa zaplati za vradu. Ktovie, koko rz mlad lokaj dostal od Belzaka po papuli? Koko rz mu vynadal za drobn prehreky v slube? Mono tie tresty boli nespravodliv a v Dudovi vzbudili nenvis voi pnovi. Zakrtko prichdza Karol Szulc, obe Belzakovej ukrutnosti. Duda udiera Szulca pabou a vyhadzuje ho za dvere, lebo tak mu prikzal jeho pn. Ale Duda je celm srdcom na strane ukrivdenho loveka, solidarizuje s nm, lebo sm zaksil od Belzaka vea krvd. Belzak prikazuje Dudovi zabi Szulca a potom sa rozhodne poka na Szulca v horrni. A tak sa v Dudovi zrod mylienka zabi Belzaka. Mono ete idcky v noci do horrne Duda nepomal na vradu svojho pna. Ale ke Belzak poul od Dudu, e nechce zabi Szulca, nazlostil sa, azda znova udrel lokaja za to, e nezlikvidoval Szulca, a vtedy... Duda chytil puku a strelil. Po vrade vzal Belzakovi peniaze aj pln albazinskho pokladu. - Duda zabil Belzaka, vzal peniaze i pln, - pokrauje alej Anton Antonovi, - a vrtil sa do katiea. Potom sa tvril znepokojene, e kde je jeho pn, pomohol njs mtvolu. Szulca zavreli, ale peniaze uho nenali. Nemohli njs, lebo peniaze mal Duda. Szulc sed vo vzen a vetko sved proti nemu. Ve predchdzajce ho da chcel Belzaka zahrdsi, potom sa v krme vy hral, e ho zabije, chodnk, po ktorom iel Belzak do horrne, viedol popri stohu, kde Szulc nocoval. Nalial som Antonovi Antonoviovi do pohra pivo. Vyprzdnil ho na jeden dok. A pokraoval: - Sksme teraz uvaova o Dudovom charaktere. Nevieme o om vea, to je pravda. Ale to, o vieme, sved v jeho prospech. Vieme, e scitil so Szulcom a rozho-

dol sa, ako sm povedal, e ho nezabije. Vieme, e o niekoko desiatok rokov neskr, ke nhodou stretol mladho Szulca, postaral sa oho, dal mu svoje spory, daroval dom a kus poa. Duda sa priznal, e pomohol Szulcovi dosta sa z vzenia a ujs spod ibenice. Toto je vemi udn. i viete, o hrozilo Dudovi, keby sa zistilo, e umonil ujs podozrivmu z vrady? Iiel by na dlh roky do vyhnanstva. A predsa sa Duda rozhodol pomc. Urobil by to, keby mal hoc len tie podozrenia, e Szulc je ozajstnm vrahom? Myslm si, e nie. Duda a neskr pochopil, e ke odmietol odstrni Szulca a zabil Belzaka, nielen nezachrnil neastnho Szulca od smrti, ale naopak - odsdil ho na smr tm, e ho nezabil. Je to zhada, vak? Ale tak to predsa je. Ke nezabil Szulca, ale Belzaka, Duda vlastne vykonal dve vrady. Zabil Belzaka a odsdil na smr Szulca... A teraz sa poksme vnikn do Dudovej psychiky. Ke zavradil svojho pna, Duda sa ahko vyrovnal so svojm svedomm. Zbavil sa ukrutnka, loveka, ktor chcel dvakrt posla na druh svet Szulca. Ale unesie Dudovo svedomie sto rz viu archu: smr nevinnho loveka, cel ivot neastnho, oklamanho a nakoniec obesenho za nespchan zloin? - Preto Duda chcel, aby Szulc il. Ve raz u ho zachrnil pred smrou! Jednoduch dsledok je vypustenie Szulca z vzenia. Szulc utek, zachrauje si ivot, ale stva sa banditom. Duda sa stle cti voi nemu vinnm. A preto sa tak star o jeho syna. Opakujem vemi drazne: Belzaka zabil Duda, lebo ako kad vrah vrtil sa na miesto spchanho zloinu. Nielen to. Kpil dom, v ktorom spchal vradu, a navye v om bval. A za ie peniaze zskal horre a kus poa, ktor neskr daroval mladmu Szulcovi? Za Belzakove. Za tie, ktor mu vzal po vrade... Star Duda zomiera s pocitom, e

241

sa oistil z viny voi Szulcovi. Ve Szulcov syn je majiteom domu, kde sa stala vrada, ktorej tie padol na otcov ivot. Je to patetick, vak? Ale koko ptosu je v geste starho Dudu. Ak sa ocitne v ndzi, dobre si pozri tento pln a stane sa bohom..."
Omsk

N jedlny voze dostal erstv mso, Na obed mme teac reze s hrkom. Ntim Antona vypi pohr gruznskeho vna. Som naden, akm presvedivm a nezvyajne presnm dokazovanm obvinil Dudu. - Boli by ste vbornm prokurtorom, - vravm. Anton Antonovi spokojne primuruje oi ako maka, ktor hladkaj. Vraciame sa do kup a siahame za dominom. - A vy znova?... - zalamuje rukami sprievodkya. - Nememe vyhodi hlvku kapusty, - ospravedlujeme sa. - Ktosi z ns ju mus zjes. Hrme.
ume

Stojm s Antonom Antonoviom na chodbe voza. Fajme, pozerme do nonej tmy. - Zopakujte mi ete raz, o povedal Duda, ke mladmu Szulcovi dval pln, - pros ma Anton. - Paneboe, hovoril som vm to u tyri razy. - Str ho ako oko v hlave. Ak sa ocitne v ndzi, dobre si pozri tento pln a stane sa bohom." - no, - mrmle si zamyslen a poahuje cigaretu. Zrazu oije. Rozhodne vrav: - Teda poklad je niekde blzko horrne. Mono je schovan priamo v horrni.

- Tum mte pravdu! - vykrkol som, pochopiac je ho mylienku. - Sta sa pozrie, aby ste nali kryt zla ta. ie zlato mus lea niekde blzko, mono na siah nu rukou. o robi, Anton Antonovi? - prosebne volm. Anton neshlasne vrt hlavou. - Ej, ale ste hrabiv lovek, no, no, no... Nevmam si urku a bem do kup, prinam oblku so Szulcovmi papiermi. Vyahujem z nich najprv pln albazinskej pevnosti a potom hrok papiera s plnom krytu. - Na plne Albazinu vidie tvorec tvrdze a na avej strane dvoma zvislmi iarami je naznaen rieka. Takmer identick kicu vidm na hrku s plnom pokladu. Tie tvorec a tie dve zvisl iary z avej strany. To ma pomlilo. Lene na plne albazinskej pevnosti nie je kostol v avom rohu. - To nie je kostol, - upozoruje Anton. - To celkom iste nie je pravoslvny kostolk. Skr to bude nejak katolcka kaplnka. Ani kr na nej nie je pravoslvny. - Dve zvisl iary na plne albazinskej pevnosti oznauj rieku Amur. Na hrku s plnom pokladu zasa mu oznaova cestu alebo nieo podobn, vak? - no. - A o alej? - Skste sa prispsobi starmu Dudovi. Poriadne sa pozrite na pln... Boli ste v Kamionkach? - Anton, ste gnius, - zvolm. Ale po chvli rezignovane dodvam: - Szulc sa iste sto rz pozeral na pln. A ni neobjavil. Doerta, keby som vedel, preo v rohu plnu je nkres kaplnky. Navye ete oddelen iarami! Anton mi berie pln. - Vimnite si, e cel kica je uroben v pdoryse. A je oddelen iarami od ostatnej asti kice. Preo?

243

- Ach, - klopem si prstom na elo. - kica predstavuje kaplnku v pdoryse. A na ahie rozoznanie v rohu Duda nakreslil ete raz t ist kaplnku v kolmej projekcii. Je to tak? - Pravdepodobne... - A o alej, Anton Antonovi? - o alej? - smeje sa. - Teraz zatvorte oi a skste v pamti prejs sa po Kamionkach. Boli ste tam? - Bol. - Videli ste nejak kaplnku? - Nie... bolo chladno. A okrem toho spolonos mi robila ena. - V budcnosti sa strte ien. Odvdzaj nau pozornos od zsadnch vec, - povedal Anton.
Kamylov

Lem na lku, lampika pri zhlav lka vrh slab svetielko na pln. Z asu na as zatvram oi a usilujem sa pripomen si vetky podrobnosti svojho pobytu v horrni. Vlak ma prjemne hojd, zaspvam, budm sa a znova zaspvam. Napokon zliezam z lka, idem k sprievodkyni voza a iadam si pohr silnho aju. Sprievodkya sa zhovievavo usmieva, fka do samovaru a nalieva mi aj.
Sverdlovsk

Doli sme k Uralu. Za oknom je tmav, bezmesan noc. Nadarmo hadm do tmy. Vlak uha v temnote. ... Poas pobytu v Kamionkach som bol iba na malej prechdzke. Szulc ma zaviedol na miesto, kde kedysi stl Belzakov katie. Potom sme li na cintorn... i som videl cestou kaplnku?... Nespomnam si.

Ako vyzer kaplnka na plne, ktor nakreslil Duda? tvorcov domek, zakonen trojuholnkovm ttom a na vrchu krik... ... Szulc ma zaviedol na mal cintorn. Uvidte Belzakovu hrobku," povedal. ... Ideme cestikou okolo malch, do zeme zapadnutch hrobov. uchoc umel vence. Potom s stromy a hust krovie, irok cintornska aleja zarasten vysokou trvou. A Belzakova hrobka - kocka prikryt trojuholnkovm ttom a na vrchu krik. no! no! Nechvam pohr s nedopitm ajom. Vbieham do kup. Naahujem sa k hornmu lku a mykm Antona za plece. - Anton Antonovi! Anton Antonovi! U viem, kde star Duda ukryl zlato! Anton si bez nhlenia dva na nos okuliare, zlieza z lka. Vychdzame na chodbu, aby sme neruili spiacich spolucestujcich. Opisujem, ako vyzer hrobka. Nepochybujem, e na plne nakreslen domek, ktor sme povaovali za kaplnku, je vlastne Belzakova hrobka. - Veru. Tum mte pravdu, - pokyvuje hlavou Anton a dodva: - Ke Duda zabil Belzaka, ako vieme, vrtil sa do katiea. Ako Belzakov lokaj iste dobre poznal skru alebo sejf, v ktorom Belzak dral svoje peniaze, a mono aj zvyky zlatho piesku, ktor vzal zo eltuginskej republiky. Ten poklad Duda vzal, aby v budcnosti mal na udranie rodiny, alebo aby si mohol kpi nejak hospodrstvo. Lene po Belzakovej smrti uvznili Szulca. Duda vedel, e Szulc je nevinn, preto mu pomohol ujs z vzenia. Potom, ako vieme, kpil star horre a poriadny kus le sa, ktor vykloval a tak zskal orn pdu. Spomnali ste, e Duda sa rozhodol postavi hrobku Belzakovi a potom

245

prikzal, aby aj jeho truhlu dali veda Belzakovej. Hovorili ste, e Duda sm dozeral na stavbu hrobky. U to je zaujmav. Sluha, ktor nenvid svojho pna, stavia mu hrobku a d sa s nm pochova. Kde vzal Duda peniaze na stavbu hrobky? Preo sa dal pochova veda Belzaka? Lebo vrah chcel lea pri zavradenom. Tak to zvykne by, udsk psychika je zloit. Nevieme, koko peaz Duda vzal z Belzakovho katiea. Pravdepodobne vea, ale Duda sa bl, e by si udia mohli vimn jeho nhle zbohatnutie. Preto vydal iba as Belzakovch peaz na kpu horrne a lesa, potom aj na stavbu hrobky. Zvyok niekam ukryl. A kde? Celkom iste do hrobky, ktor sm muroval. Pred smrou zveril mladmu Szulcovi pln s miestom, kde schoval zvyok nakradnutch peaz, a povedal mu, e ak sa dostane do akost, nech sa riadi plnom, ktor mu nechva. Lene to nebol pln Albazinu, ale cintorna s Belzakovou a Dudovou hrobkou. Po nvrate do Poska, do Kamionok, zaujmajte sa o t hrobku a mono njdete zlato. Myslm si, e to bud zlat ruble, lebo vtedy niektor vkladali do nich svoj kapitl. - Ako viete, e bud zlat? - Lebo na plne je napsan zlato". Okrem toho vieme, e u po revolcii kpil Duda horre a les. A po druhej svetovej vojne dal peniaze mladmu Szulcovi. Papierov ruble stratili hodnotu. Ale so zlatmi sa podnes obchoduje. - Anton Antonovi, ste gnius, dte tromf aj Sherlockovi Holmesovi. Nikdy ste neboli v Posku, v Kamionkach, len poda mjho rozprvania a nieko kch zdrapov papiera ste rozltili kriminlnu zhadu spred niekokch desiatok rokov. Nielen to! Ukzali ste, kde je ukryt poklad. A to vetko na ceste vlakom cez Sibr. Anton Antonovi, obdivujem v talent. Dovolte, aby som o vs napsal vo svojej knike?

Anton si posunul okuliare, akoby mal pzova pred apartom. - Ale prirodzene, shlasm, mlad lovee!

Nasledujci de som z okna vlaku uvidel Ural v celej jeho ndhere. Bol som naden krsou uralskch hr, zarastench thlymi smrekmi a smrekovcami.
Kungur

Na stanici v Kungure hf cestujcich obklopil tri stnky s kungurskmi vrobkami z prekrsnych uralskch kameov. Kpil som mal zlat rybku zo zvltneho kamea, ktor pri veernom svetle tajomne svetielkoval striebrom a zlatom. Rybku som dal Antonovi. - To na pamiatku, mil Anton. Na pamiatku naej cesty, - povedal som. Lene Antonove genilne schopnosti nepredvdali jedno: pri Moskve sme - ja i on - museli zjes po liste surovej kapusty. Hoci sme vyrieili zhadu starho Dudu, napriek tomu sme zostali morskmi capmi".

247

ZVER

V Moskve bola dadiv jese. Znova som sa ubytoval v hoteli Ukrajina", ale teraz vemi vysoko, na dvadsiatom smom poschod. Odpoval som po ceste, spal som do poludnia, potom som sa naobedoval, tal som a v podveer ma navtevoval Sergej a zvyajne sme li do divadla. S nvratom domov som sa nenhlil, mal som ete trocha peaz a vrchnos mi dovolila zosta v Moskve do konca novembra. Obval som sa otzok, ktor ma akali v redakcii: Dostal si sa do Albazinu? Ak je? o si videl?" Iste oakvali nejak senzan prhody a ja som im mohol poskytn iba krtky prbeh o jednej pravdivej udalosti - ndzovom pristt uprostred Chorskho chrbta. Napokon sa ani tto prhoda nehodila na rozprvanie pre pochybnosti o jestvovan Yetiho. Ve kto by mi to uveril? Zakrtko som u celkom iste vedel, e nesmiem hovori, o som zail v Chorskom chrbte. Jednho da ma Sergej zaviedol k svojmu priateovi novinrovi. Preili sme v trojici mil veer a vypili sme fau vna. Ku koncu posedenia nm Sergejov priate porozprval zbavn prbeh, ktor sa mu stal vlani v Chabarovsku, kam iel urobi report. - Z Chabarovska som sa rozhodol letie do Komsomoska, - vykladal. - Dali mi mal lietadlo a ve mi milho pilota, veselho chlapca. Leteli sme. N stroj sa vo vzduchu pokazil a zaali sme prudko pada. Treba vedie, e pod nami bolo horsk psmo... - Nebol to Chorsk chrbt? - sptal som sa, lebo sa vo mne ozvalo podozrenie. - no, Chorsk chrbt. Dobre ovldate zemepis. Tak

neuveritenou rchlosou padme priamo na ostr skaln tty. Strane som sa bl! Naastie pilot v poslednej chvli zbadal vek terasu medzi vrchmi a pristli sme bez najmenieho krabnutia. - no... - vydchol som si. - Predstavte si, neskr som sa dozvedel, e ten hunct pilot si zo ma vystrelil. Ukzalo sa, e t terasu medzi vrchmi dokonale pozn, pristl tam u vea rz, lebo tam vozil materily a potraviny pre geolgov, ktor nealeko tborili. Dobehol ma. Chcel mi nahna strach. Tak lotor! Ako sa len volal?... - Stepan, - poepol som mu. - Veru no. Stepan sa volal. A vy to ako viete? - Mal som monos spozna ho. Kde? - V Chorskom chrbte. Steny hotelovej izby sa chveli od vbuchu hlasitho smiechu.

Na konci novembra zrazu prili vnimone tepl dni, akoby bol september. Stril som si do vrecka vesty mal mincu, ktor som kpil v Chorskom chrbte - talizman pre spech v lske - a pobral som sa na Psie nmestko. Ete tam stla lavika, holuby sedeli na asfaltovej ceste. Nenaiel som vak stareka, dlho som akal na mlad dievinu so zasnenmi oami a dlhm hrubm vrkoom... Kto bola t dievina, ktor som vykval? Spomenul som si na jej pokojn pohyby, preduchovnen tvr, zasnen oi a pekn ruky. Nie je azda poetka?" uvaoval som. Ke som ju uvidel, ako pomaly kra na mal nmestie, takmer som sa jej rozbehol v strety. Vimla si ma, milo kvla hlavou.

249

- Bol som na alekom vchode, - povedal som. Teplo a milo sa usmiala. Azda mgia mince zaala inkova? - Nali ste zlat poklad? - Nie. V ussurijskom kraji, v Chorskom chrbte som dostal tto star mincu. Vraj prina astie v lske. Podal som jej peniatek, obzerala si ho bez zujmu. Pretal som nzov knihy, ktor jej leala na kolench: Chirurgia zlomenn." - tudujete medicnu? - sptal som sa. - Som chirurgika. Tto pekn preduchovnen tvr sa nakla nad rozrezanm bruchom? Tieto zasnene oi skmaj ochorenia, hnisav ndory? Tieto pekn ruky re a zavaj? Bol som vemi sklaman. Nemohol by som objma dievinu, ktor vie, ako vyzer moje brucho, moje pca zntra. Vdy som pocioval strach z lekrov, pred nemocnicou som omdlieval, ke som zactil pach teru. Dievina zaala by zhovoriv. Spytovala sa ma na cestu, scny od Amuru, dojmy z letu na TU-104. Odpovedal som krtko, poahujc nosom, lebo sa mi zdalo, e dokonca aj jej jesenn pl so vzorkou snehovch vloiek je presiaknut pachom narkzy. Po chvli som vstal, zdvorilo sa uklonil a odiiel som do jesennho smraku. Bol som vny, akoby som odprevdzal na cintorn svoju lsku.

O tri dni som sa vracal do Poska. Dva mesiace neupratovan izba ma privtala prachom a tm charakteristickm pachom staninch akrn. Vetko tu bolo tak, ako vo chvli mjho odchodu - na psacom stole stoh knh, novn a rukopisov, a na tom vetkom rozloen mapa Sibri. Na stolku pri gaui leala strnka s vetou:

24. marca 1684 v Albazine bola doruen sprva... napsan v manduskom, mongolskom a poskom jazyku." Tm sa to vetko zaalo... A m sa skonilo? Navtvil ma pn Ludwik P. a pyne mi oznamoval svoje vazstv na achovch turnajoch. - Ctil som, pn sused, e ten Albazin nm prinesie astie. Vy ste sa dostali do Albazinu a ja som zskal sriu vazstiev. Je to ndhern, vake? - Veru je. - Lebo najdleitejie je dverova si. Najdleitejie je veri si, e zvazte, vake? - Veru tak. Potom priiel Robert. Bol u mj sused. Pred tdom sa oenil s Kamilou. Na okamih nazrela aj Kamila. - Ach, ako zle vyzerte! Boe, tak cesta je iste namhav? Priviezli ste ivho leva? - To nie. Na svete nie s ozajstn levy. - Pri tom artovnom klamstve som si nadhadzoval v ruke mincu z Chorskho chrbta. Kamila sa usmiala a hne vyla z izby. Robert si vzdychol: - Ona teraz vbec nem as. Pozvaj ju na vystpe nia, v divadle dostva hlavn lohy. Ani pre ma nem chvu asu. Znova som sm, mj mil priateu. A do neskorho veera sme rozprvali o pozii. Na druh de sme sa s Marysiou vybrali do Kamionok (po akch cestch teraz jazd mj skter?...)

Pn Antoni Szulc vne poval moje rozprvanie o ceste a zitkoch, ktor som preil cestou do Albazinu. Ukzal som mu aj vstriok z novn, na ktorom je Duda sfotografovan s vreckom zlata v ruke. - V Albazine u nie je ani smietka zo zlatho pokladu, -

251

vyhlsil som nakoniec. - Dali ste mi dva plny: jeden je nkres albazinskej pevnosti. Ale druh, ktor pravdepodobne nakreslil Duda, netka sa Albazinu, ale miesta, ktor sa nachdza tu v Kamionkach. Tu treba hada zvyky pokladu, ktor vm Duda odkzal. koda, e zomrel, skr ako stihol vysvetli, kde ukryl poklad, ktor pred mnohmi rokmi, ke zabil Belzaka, naiel v jeho katieli. - koda, e mi pred smrou neprezradil svoje tajom stvo, - horekoval Szulc. - Manelku mm chor, decko by som chcel da tudova. Zila by sa mi aspo odro binka z jeho pokladu. Mykol som plecami. - Viem si predstavi, kde Duda ukryl zlato z Belzakovho katiea, ke spchal vradu. -Kde? - V hrobke na cintorne. Ve sm muroval hrobku a hdam nehorel a takou lskou k Belzakovi, aby mu postavil hrobku z vlastnch peaz. Vybrali sme sa na star cintorn v Kamionkach. Vyzeral takmer identicky s jednoduchm nkresom, ktor mladmu Szulcovi nechal Duda. - Vimnite si, - povedal som Szulcovi, - e kr na plne aj na hrobke je katolcky a nie pravoslvny. To je najlep dkaz, e nejde o Albazin, kde napokon ani nie je kostol, kaplnka, ba ani hrobka. Dvere do hrobky Belzaka a Dudu bol zamknut takou prehrdzavenou zmkou, e sme ich otvorili jednm myknutm. V hrobke na nevekom sokli stli dve rakvy. Jedna bola staria a druh novia. Staria iste patrila Belzakovi a v tej druhej boli pozostatky Dudu. - o si myslte, v Belzakovej rakve je poklad, ktor tu schoval Duda? - sptal sa ma Szulc.

- Nie, nemyslm si. Spomnali ste, e Duda osobne dozeral na stavbu hrobky a niekedy ju aj sm muroval. Preo? Lebo v tom ase tu neboli nijak robotnci a iste muroval osi ako kryt pokladu, ktor potom chcel odovzda vm. Ale, ia, nestihol to urobi. Pozorne som sa rozhliadol po starej hrobke. as vykonal svoje, tu i tam odpadla omietka, ukzali sa tehly, z ktorch bola postaven. Iba na jednom mieste tehly boli nahraden dos vekmi kamemi. - Prineste nejak kus eleza a skste vyvi tento ka me, - radil som Szulcovi. Priniesol z domu elezn sochor. Kame nesedel vemi medzi tehlami, take bez akosti ho vypil zo steny. V mdlom svetle naich bateriek sme v hbke uvideli zhrdzaven plechov katuu a v nej niekoko desiatok zlatch minc, prevane zlatch rubov. - To je poklad, ktor Duda vzal Belzakovi v t noc, ke ho zabil, - vyhlsil som. Szulc chvu uvaoval a napokon potichu vzdychol a povedal: - Tum ho treba vrti ttu. - To nie je anonymn poklad, - poznamenal som. Treba bra do vahy, e je to poklad, ktor Belzak ukradol vmu otcovi, navye ho umierajceho nechal v horch pri Amure. Pre ma je nepochybn, e tie zlat mince patria vm. Belzak ukradol zlat piesok, ktor patril vmu otcovi, a neskr ho zamenil za zlat ruble. - Tum mte pravdu, - prisvedil po chvke vhania. - Mj otec si vea vytrpel pre ten poklad. Moja manelka je teraz chor a potrebuje liebu. Chcel by som da vzdelanie svojmu synovi aj zlepi svoj osud. - no. Je to vae vlastnctvo, - vyhlsil som. - Myslm si, e ho dobre vyuijete.

253

Po tchto slovch som opustil Szulca a vyiel z hrobky. Cel zleitos som povaoval za ukonen. Ja som naiel svoj vysnvan a zhadn Albazin, a Szulc zlato, ktor kedysi patrilo jeho otcovi.

Ke sme sa vracali z cintorna v Kamionkach, s tosou som povedal Marysi: - Kad z mojich priateov dosiahol svoj Albazin: a chov majster Ludwik dosiahol sriu vazstiev. Robert sa oenil s Kamilou, Kamila konene nem von as a nenud sa. A ja? Ja, ktor som naozaj bol v Albazine? Zastavili sme sa pri zvykoch ndhernho Belzakovho katiea. Zem u bola stuhnut decembrovm chladom. U po druh raz v tomto roku pozorujem prchod zimy. Krovie, ktorm boli zarasten kopeky i dolinky, bez lstia a s pichliami, zarastali zvyky kamennch schodov. Nad naimi hlavami viseli smutn oblaky, sivos a zhnit zele leali na poliach a po bezfarebn obzor a ierny pruh lesa. Jedinou farebnou kvrnou v tomto neveselom obraze krajiny bola Marysia v belasom plti. Zdalo sa mi, e poas mojej neprtomnosti dospela, zvnela. Rozprvala nevea, opatrne, radej povala, ako hovorila. A tum vemi opeknela. Pomaliky som vystpil na kamenn schody, ktor viedli nikam, na u nejestvujce chodby a izby. - Ke som na dlke naiel list z kniky s prvou spr vou o Albazine, opantala ma mylienka rozlti zhadu, dosta sa a tam, k Amuru, po ktorom plvali biele kry hy, myslel som si, e budem sklaman, ale uvonm sa z opantania. Lene nepreil som ni tak. Vrtil som sa s rovnakou chorobou, ktor ma odtiato vyhnala. Domnieval som sa, e tu v Kamionkach ma ak uvo nenie. A znova ni. Moja choroba je nevylieiten. Ak by

mi prilo znova zopakova tto cestu bez priny a bez vsledku, urobil by som to bez vhania. Niet mi pomoci? Marysia mlala. Vystpili sme na posledn stupe schodia. alej u nebolo ni, iba diaky blankytnho vzduchu a pod nohami krovie bez lstia zakrvajce rozbit tehly. Ale ja som videl chodby katiea, izby, pracovu, kam Duda priviedol Karola Szulca. Poul som vstrel, po ktorom v horrni padol zabit pn Belzak. Dotkal som sa prstami peaz, ktormi Belzak chcel zaplati Szulcovu smr. Bol som na brehu rieky, kde Belzak s Boulainom nechali ranenho, videl som na fotografii vrecko zlata, ktor bolo vykopan v Albazine. Cel tento u nejestvujci svet il v mojej predstavivosti a vedel som, e u nikdy sa z neho nedostanem. Stril som ruky do vreck pla. Dotkal som sa starej medenej mince z Chorskho chrbta. Vybral som ju a nadhodil si ju na otvorenej dlani. - Asi m prinies astie v lske. Dva tdne po nvrate do Poska som dostal zsielku z Leninovej kninice v Moskve. Bol to mikrofilm Witsenovej knihy Noord and Oost Tartarye, vydanej v Amsterdame v roku 1692. Doniesol som si do svojej izby mal filmov projektor a niekoko dn som mrne hadal loveka, ktor by natoko vedel po holandsky, aby mi mohol preloi text psan v starej holandine. Ke u som chcel rezignova, jeden z mojich priateov mi poslal nejakho stareka. Ten sa podujal preklada, ale iadal, aby som z vye pstostrnkovej kniky vybral konkrtne strany, dal ich vyvola a zvi! Onedlho mi priniesol preklad. Lene namiesto osvetlenia to ete vmi zahmlilo Niceforovu zleitos. Nicolaes Witsen vo svojej geografickej knihe o Sibri niekokokrt podva sprvy a opisy krajov, ktor posky-

255

tol posk cestovate Nikipera" alebo, ako pe na inom mieste, Nicefor". Ten Nicefor v roku 1677 skmal sibrske kraje a po nu. Zhoda mien, nrodnost a dt (ve v tom istom ase, teda v roku 1675, Nicefor Czernichowski na ele oddielu kozkov vydal sa do Manduska na pomoc tunguzskmu knieau Gantimurovi Ulanovi) dokazuje, e Witsenov Niceforus" je Nicefor Poliak, ktor vybudoval albazinsk pevnos. Witsenove slov: Zeker edelman, genaemt Nicephorus zich nu ophoudende aen het hof van Polen, die door de noorder gewesten tot in Sina heest gereist..." starek preloil takto: achtic, spomnan Nicefor, teraz ijci a usdlen v Posku, ktor cestoval v roku 1677 a cez severn kraje sa dostal do Siny (ny), po nvrate hovor..." Nicefor sa vrtil do Poska? A tu napsal svoju sprvu, ktor poslila Witsenovi v jeho geografickej knihe? A nie je to najlepie vysvetlenie, preo Nicefor po udelen crovej milosti a vymenovan za vojvodcu Albazinu zakrtko odiiel z tejto funkcie a prenechal ju vyslancovi z Nerinska? Ustpil nie pre intrigy, ako sa domnieval Dubiecki, nie pre vek, ako som si ja myslel, ale preto, e opustil Albazin a vrtil sa do Poska. Starek vak upozornil, e hoci vie po holandsky a pouil mnoho slovnkov, nevedel preloi vrazy aen" a hof", ktor predchdzaj slovm van Polen". A tak nemono celkom urite tvrdi, e Witsen pe: Nicefor... teraz ijci v Posku". Rovnako dobre tto veta me znie: ... teraz prichdzajci... z Poska". Mono ide o to, e Nicefor... z Poska" po nvrate zo svojej cesty k hraniciam ny opisuje vo svojej sprve... a tak pod... Kam sa vrtil Nicefor zo svojej cesty? Do Albazinu?

Pochybujem. Skr do Moskvy, kde tak ako Chabarov podal sprvu o svojich vpravch. Na zklade tejto sprvy, odvolvajc sa na Nicefora, holandsk zemepisec, Nicolaes Witsen, opisuje Bajkalsk jazero a Sibr na vchod od Leny. Teda Nicefor Czernichowski je nielen zakladateom malho statiku pri Amure, ale aj jednm z vekch objaviteov sibrskych krajov. Iste sa njde lingvista, ktor celkom presne prelo vetu z Witsenovej knihy. Zatia vak posledn roky ivota Nicefora Czernichowskho zostvaj zhadou, ktor ak na vysvetlenie.

VSLOVNOS MIEN A NZVOV

Bohdanowicz, Boulain Czernichowski Grjec Grzegorz Kotylion Krzyanowski, Jerzy Lubieski Maryka, Marysia Mniszechov Ryszard Szulc Tomasz Winiowiecki Woroszylski lkiewski

bohdanovi bulen ernichovski grujec gregor kotilion krianovski, jeri lubieski marika, maria miechov riard ulc toma vioviecki voroilski ulkievski

Mlad novinr objav v starch novinch sprvu o liste nskej armdy obrancom albazinskej pevnosti, ktor bol napsan mandusky, mongolsky a posky. Tto informcia ho natoko zaujme, e sa rozhodne vyptra, ako to vlastne bolo. Vyberie sa na dobrodrun cestu na Sibr, dozvie sa o osudoch krajanov na alekom vchode. Podar sa mu vak njs aj poklad ukryt v albazinskej pevnosti?

Z B I G N I E W NIENACKI je autorom spenej srie detskch knh o pnu Tragikovi - historikovi umenia, ktor po strkovi zdedil vkonn, ale aj vemi kared auto. Po tomto tragi dostal svoje meno. Pna Tragika zaujmaj neobjasnen prbehy z dejn umenia. V dobrodrunch prbehoch vysvetuje postupy rieen zhad zahalench tajomstvom. Spolu s nm sa zahrte na detektva, zapojte fantziu, budete hada rieenia, no najm zaijete rados z tania.

Pripravujeme: PN TRAGIK A ATANARICHOV POKLAD PN TRAGIK A SVT RELIKVIR