Egyptské umenie

Egypt:
- vznikol asi 3100 pr.Kr. zjednotením Horného a Dolného Egypta, zjednotil Meni (predok
všetkých civilizácií na zemi)
- leží pozdĺž oboch brehov rieky Níl – dobré podmienky pre vznik bohatého štátu (dostatok
kameňa, žuly, čadiča, pieskovca)
- panovník - faraón, patrila mu všetka pôda, ktorú prenajímal poddaným, bol synom boha
Hóra (sokolia hlava)
- verili v posmrtný život, uznávali kult mŕtvych – budovanie obrovských stavieb, ktoré mali
svojou trvanlivosťou zabezpečiť priazeň bohov a večný život faraónov

Umenie:
- bolo úzko späté s náboženstvom, kvetnaté, monumentálne, pestrofarebné, používali
prírodné tvary a geometrické vzory, trvalo 3000 rokov a ovplyvnilo susedskú grécku kultúru
- písmo – hieroglyfy – obrázkové, vyrývali do kamenných platní
- neskôr sa zmenilo na znakové
- ako prví vyrábali papyrus
- pisár - veľmi vážená osoba, ani niektorí faraóni nevedeli písať
- rozlúštil Champollion vďaka Rossetskej doske 1799

Pohrebné umenie:
- umelecké diela boli vyrábané na úžitok mŕtvych, verili v posmrtný život a potrebovali sa naň
pripravovať
- bolo potrebné uchovať telesné ostatky, telá mŕtvych zabalzamovali, vnútorné orgány
ukladali do kamenných nádob – kanop, ktorá bola pod dohľadom jedného zo 4 synov boha
nebies Hóra (ľudská postava so sokolou hlavou)
- mŕtvych zaopatrili so všetkým, čo mohli potrebovať v záhrobnom živote – od šperkov po
nábytok, aj so služobníctvom
- cestu do záhrobia sprevádzalo množstvo obradov a inkarnácií (prevtelenie, vtelenie), ktoré
boli obsiahnuté v súbore textov – Kniha mŕtvych
Architektúra:
1. monumentálna – náboženské účely – chrámy, hrobky
2. svetská – paláce, domy, vily
- tehlové stavby zo sušených alebo vypaľovaných tehiel, zachovali sa len zvyšky
- sídelné mesto El-Amarny

Monumentálna architektúra:
- monumentálne stavby súvisiace s náboženstvom
- vznikali ukladaním jednotlivých architektonických článkov na seba v pravouhlej sústave
s vertikálnymi piliermi alebo stĺpmi

Stĺpy – boli monolitické alebo členené na pätku, driek a hlavicu – s ľudskou hlavou, v tvare
palmy, lotosu, papyrusu...

Pyramídy:
- sú orientované, t.j. ich základne smerujú k 4 svetovým stranám a nivelizované podľa vodnej
hladiny v priekope pozdĺž pyramídy
- mali praktický význam, faraón považovaný za božského tvora (po smrti sa vráti znova
k bohom, od ktorých prišiel)
- pyramídy týčiace sa k nebu mu mali pri tom výstupe pomôcť
- jeho telo chránili pred rozkladom (viera v posmrtný život), preto balzamovali a viazali do
plátenných pruhov
- múmia faraóna bola uložená do kamennej rakvy uprostred, okolo boli pohrebné miestnosti
popísané zaklínadlami, ktoré mali pomáhať faraónovi pri prechode na druhý svet

Typy pyramíd:
1. mastaba – najstarší typ kamennej hrobky
- tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse, s podzemnou pohrebnou komorou
a miestnosťami nad zemou zasvätenými bohovi podsvetia Usirovi
- zdobené sochami, reliéfmi a maľbami
- najstaršia patrí Menimu (arabsky mastaba - lavica)

2. stupňovitá pyramída – vznikla nastavaním niekoľkých (7) postupne zmenšujúcich sa mastáb

na seba-Džóserova pri Sakkáre (architekt Imhotep - kráľov prvý minister)

3. lomená – Snofrevova pyramída (otec Cheopsa), začínala sa rozpadať

4. ihlan - najväčšiu pyramídu postavili pri Gíze faraóni Chufev, Raachet, Menkaure
- Cheopsova (Chufevova) – 145,5m vysoká, 234×234m, vrchol smeruje k Polárke
 Chrámy:
- stavali na poctu bohom alebo slúžili kultu mŕtvych ako pohrebné chrámy
- najprv malá svätyňa so stĺpovým nádvorím, neskôr rozsiahle zložité stavby

Časti chrámu:
1. alej sfíng - ležiaci lev s hlavou faraóna -múdrosť, sila, viedla k chrámu, cesta bohov
2. alej obeliskov – stĺpy s malou pyramídou na vrchole, symbolizovali slnečný lúč, dekorované
hieroglyfmi
3. kolosy - obrovské sochy faraónov na priečelí pylónov
4. pylóny - triumfálna brána s 2 masívnymi štvorhrannými vežami po bokoch, zrezaný ihlan
5. peristyl – prvé veľké nádvorie so stĺpmi po obvode, prístupné pre ľud
6. hypostyl – sála určená len pre kňazov, tu obrady, svätyňa so sochou boha, lemovaná stĺpmi
7. naos – posvätné miesto, svätyňa kultovej miestnosti (socha, do ktorej sa po rituálnom obrade
vtelil boh)

Pamiatky :
Abú Simbel, Karnak, Luxor, Údolie kráľov a kráľovien v Thébach

Sochárstvo:
- tiež v službách náboženstva s cieľom upevňovať kult faraóna, sláviť jeho moc a skutky
- vynikali v tesaní nízkych reliéfov, vytvárali mimoriadne kvalitné sochárske diela

Druhy:
1. monumentálne súvisiace s architektúrou – kolosy faraónov na pylónoch
2. monumentálne voľné sochárstvo – kolosy sediacich faraónov v chrámoch (sediace sochy
museli mať ruky na kolenách, stojaté vedľa tela, riadili sa kánonom)
3. drobné interiérové sochárstvo – sošky služobníkov v hrobových komorách, mali sprevádzať
faraóna v posmrtnom živote

- ľudská postava bola zobrazená v čiastočnom profile – hlava a končatiny zboku, hruď a oko
spredu, typické aj pre maľbu
- modely hľadeli uprene pred seba a z bočného pohľadu boli zachytené v prísnom profile,
vysokopostavení ľudia boli zidealizovaní

- sochári pohrebných podobizní sa zaoberali len tým, čo považovali za dôležité, detaily

vynechávali, vytvorili si idealizujúci štýl, kombinovali geometrickú pravidelnosť a pozorovanie
prírody
- materiál - kameň, hlina, drevo
- socha a stavba boli navrhované súčasne, stavby bez sochárskej výzdoby nič neznamenali
- socha bola dokončená vtedy, keď bola pripravená na otvorenie úst, t.j. keď autor do nej
vytesal hieroglyfy s jej menom a nábožen. rituálom (obrad otvárania úst), socha už nepatrila
sochárovi a začala žiť svoj vlastný život
Reliéf a maľba:
- zdobili sa nimi hrobky, aby uchovávali dušu pri živote
- poskytujú obraz o živote Egypťanov
- napodobeniny sluhov (predtým skutočných živých ľudí) sprevádzali mŕtveho do hrobu

Znaky:
1. koncepčný realizmus – kreslili spamäti, podľa prísnych pravidiel, na stenu si nakreslili sieť
priamok a do nich rozostavili postavy
2. zobrazenie ľudského tela – platil zákon frontálneho zobrazenia – hlava, nohy, ruky
z profilu, oko, plecia, hrudník spredu
3. hieratická perspektíva – najvyššie postavený človek v spoločnosti zobrazený ako najväčší,
vládcovia v nadživotnej veľkosti a v strnulej póze, sluhovia v najnižšom páse, nepoznali
perspektívu, t.j. všetko, čo leží za sebou, zobrazovali v pásoch nad sebou
4. nástenné maľby sú doplňované hieroglyfmi (kto je ten konkrétny človek)
5. nástenné maľby sa robili na omietku z nílskeho bahna a posekanej trstiny, temperou
(spájadlo arabská guma a vajcový bielok), neskôr technika enkaustiky (spájadlo včelí vosk,
maľovalo sa len za tepla)
- každá farba mala svoj význam: biela - svetlo, čierna - zem, zelená - mladosť, červená - život,
modrá - vlasy bohov, žltá, zlatá - večnosť

Maliarstvo:
- prepojené so sochárstvom
- využitie: v hrobkách (pozemský život mŕtveho)
v chrámoch (výjavy zo života bohov a faraóna)
v palácoch
na keramike
- námety: faraónove skutky
vojny, lov, plavby
práca remeselníkov a poľnohospodárov
prírodné motívy