Maturitné zadanie č.

1. A. Vysvetlite spôsoby príjmu a výdaja látok bunkou.

Rozlišujeme tri základné typy prenosu látok:

2. pasívny transport - prebieha bez spotreby energie

3. aktívny transport - pre prenos látok cez membránu je potrebná energia
4. cytózy - prenos veľkých molekúl a celých častíc za prestavby membrány

Pasívny transport znamená prenos biomolekúl atómovej alebo nízkomolekulárnej povahy cez
biomembrány bez spotreby energie. Zaraďujeme sem difúziu a osmózu.
Aktívny transport je to prenos molekúl proti koncentračnému spádu, čiže z miest s nižšou
koncentráciou na miesta s vyššou koncentráciou. Na jeho uskutočnenie sa spotrebuje energia,

Cytózy - veľké molekuly a celé častice látok, ktoré sa do bunky nemôžu dostať vyššie
uvedenými spôsobmi

 endocytózy - do bunky
 exocytózy - z bunky

Fagocytóza je prijímanie tuhých látok do bunky.

Pinocytóza predstavuje prijímanie látok vo forme roztoku.

B. Na konkrétnych príkladoch porovnajte správanie sa rastlinnej a živočíšnej bunky

v osmoticky rozdielnych prostrediach.

Izotonické prostredie má rovnakú osmotickú hodnotu ako bunka, preto tu nedochádza k

prúdeniu vody v akomkoľvek smere.

Hypertonické prostredie má vyššiu koncentráciu osmotických aktívnych častíc a bunka v

takomto prostredí stráca vodu, zmenšuje svoj objem. U rastlinnej bunky
nastáva plazmolýza (je to odťahovanie protoplastu od bunkovej steny). U živočíšnej bunky
nastáva zmrštenie, ktoré sa označuje ako plazmorýza. Toto nastáva napríklad, keď si potrieme
pokožku alkoholom.

Hypotonické prostredie má nižšiu koncentráciu osmoticky aktívnych častíc ako bunka. Na

rastlinnú bunku pôsobí zvýšený turgor ale bunka dokáže tomuto stavu do istej miery odolať
pôsobením elastickej bunkovej steny. Ak je pôsobenie dlhotrvajúce, bunka nevydrží a praskne
(napr. čerešne po dlhotrvajúcom daždi). Bunka v takomto prostredí nasáva vodu a zväčšuje svoj
objem, nastáva plazmoptýza a niekedy dochádza k praskaniu buniek aj napriek prítomnosti
bunkovej steny. Živočíšna bunka v hypotonickom prostredí praská, napr. morské prvoky v
sladkej vode, osmotická lýza erytrocytov (tzv. hemolýza) v destilovanej vode.

C. Ktorá bunková organela má osmoregulačnú funkciu . bunková membrána

Podľa chemickej organizácie je to komplex bielkovín a lipidov.

Skladá sa z dvojitej vrstvy fosfolipidová, integrálne proteíny ktoré prechádzajú oboma vrstvami,
periférne prechádzajú jednou vrstvou.

2. A. porovnajte základné charakteristiky jednoklíčnových a dvojklíčnolistových rastlín.

Jednoklíčnolistové rastliny sú jednoročné až trváce byliny. V stonke sú cievne zväzky bez

kambia usporiadané v kruhoch v ataktostéle. Kvôli neprítomnosti kambia druhotne nehrubnú, len
ojedinele pri niektorých drevnatých druhoch dochádza k anomálnemu hrubnutiu stonky.

Dvojklíčnolistové rastliny majú vyvinutý hlavný koreň a bočné korene, stonku s druhotne
hrubnúcim kambiálnym kruhom, rôzne listy (jednoduché až zložené) väčšinou s perovitou alebo
dlaňovitou žilnatinou a s chýbajúcou listovou pošvou a prevažne päťpočetné kvety s rozlíšeným
kalichom a korunou.

dvojklíčnolistové jednoklíčnolisté

zárodok – klíčne listy 2 1

koreň hlavný a vedľajší (alorízia) zväzkovitý (homorízia)
cievne zväzky v kruhu roztrúsené
žilnatina sieťovitá (dlaňovitá, perovitá) rovnobežná
kvet štvorpočetný a viac; rozlíšenie na trojpočetný, má okvetie
kalich a korunu
zástupcovia vŕby, buk, iskerník, fazuľa, hrach, tulipány, obilniny, cibuľa,
jahoda, marhuľa, ďatelina,.... kukurica, snežienka,
trávy...
 B. vymenujte a charakterizujte význam zástupcov 3 vybraných čeladí jednoklíčnych rastlín.

čeľaď: ĽALIOVITÉ (LILIACEAE)

· byliny s podzemkami alebo cibuľami,
· jednoduché alebo rúrkovité listy (cibuľa)
· pravidelné kvety – trojpočetné s voľným okvetím P 3+3 alebo zrasteným P (3+3)
· plod: tobolky, bobule
· Zástupcovia: Cesnak cibuľový, Cesnak kuchynský, Cesnak pažítkový, Ľalia biela, Ľalia
zlatohlavá, Kokorík voňavý, Vranovec štvorlistý, Tulipán, Hyacint východný, Jesienka obyčajná,
Konvalinka voňavá
 
čeľaď: AMARYLKOVITÉ (AMARYLIDACEAE)
· trváce byliny s cibuľami alebo podzemkami
· byľ listnatá alebo bezlistá, úzke listy, striedavé, postavené v 2 radoch
· jednotlivé kvety
· plod: tobolka, bobuľa
· Zástupcovia: Snežienka jarná, Bleduľa jarná, Narcis žltý, Kosatec, Šafran, Mečík
 
čeľaď: VSTAVAČOVITÉ (ORCHIDACEAE)
· trváce byliny s koreňovými hľuzami
· jednoduché, celistvo okrajové a pošvaté listy
· kvety súmerné, 3-početné
· opeľovanie hmyzom
· tobolka s viacerými semenami
· Zástupcovia: Črievičník papučkový, Vstavač obyčajný, Hniezdovka hlístová, Vanilka obyčajná

C. vymenujte a charakterizujte význam 5 vybraných čeľadí dvojklíčnolistových rastlín.

· Konopovité
- Dvojdomé, vetroopelivé
- Zástupcovia: chmeľ obyčajný (obsahuje alkaloidy- humulón, lupulín – tvorí sa z nich pivo),
konopa siata
Makovité
- Kvet: dvojpočetný (2+2)
- Plod: tobolka, nažka (v parenchýne mliečnice – obsahujú alkaloidy)
- Zástupcovia: mak siaty, mak vlčí Kapustovité
- Kvet: štvorpočetný
- Plod: šešuľa a šešulka
- V pletivách majú idioblasty s horčičnými silicami (bunky s myrozinázou – štiepi glykozidy)
- Zástupcovia: kapusta obyčajná, kel hlávkový, kel ružičkový, kaleráb, karfiol, horčica biela,
chren dedinský
 
· Ružovité
- Prevažne dreviny
- Kvet: pravidelný, päťpočetný
- Plod: mechúriky, nažky, kôstkovice, malvice
- Zástupcovia: jahoda obyčajná, ostružina černicová, ostružina malinová, jarabina vtáčia
 
· Bôbovité
- List: zložený s úponkami
- Kvet: päťpočetný, perovito zložený
- Na koreňoch hľuzy s nitrifikačnými baktériami
- Plod: struk alebo semená (obsahujú veľa bielkovín)
- Zástupcovia: hrach siaty, fazuľa obyčajná, podzemnica olejná (arašidy), ďatelina lúčna, agát
biely
 
· Mrkvovité
- Dvojročné trváce byliny (prvý rok rastú, druhý semenia)
- List: zložený
- Kvet: drobný, sústredený v okolíku
- Plod: dvojnažka, pozdĺžne rýhovaná
- Zástupcovia: mrkva obyčajná, zeler voňavý, petržlen záhradný, kôpor voňavý