SYSTÉM RASTLÍN

RÍŠA: Rastliny (Plantae)

1. PODRÍŠA: Nižšie rastliny

1. ODDELENIE: Červené riasy
2. ODDELENIE: Rôznobičíkaté riasy
[Link]: Rozsievky
[Link]: Hnedé riasy / Chaluhy
3. ODDELENIE: Červenoočká
4. ODDELENIE: Zelené riasy
[Link]: Vlastné zelené riasy
[Link]: Spájavky
[Link]: Chary
2. PODRÍŠA: Vyššie rastliny
Výtrusné cievnaté rastliny

1. ODDELENIE: Ryniorasty
2. ODDELENIE: Machorasty
1. TRIEDA: Pečeňovky
2. TRIEDA: Machy
3. ODDELENIE: Plavúňorasty
1. TRIEDA: Plavúne
2. TRIEDA: Plavúnky
4. ODDELENIE: Prasličkorasty
5. ODDELENIE: Sladičorasty
Semenné rastliny

Nahosemenné rastliny

1. ODDELENIE: Kordaitorasty
2. ODDELENIE: Borovicorasty
1. TRIEDA: Ginkgá
2. TRIEDA: Ihličnany
1. RAD: Borovicotvaré

2. RAD: Cytrusotvaré

3. RAD: Tisotvaré

3. ODDELENIE: Lyginodendrorasty
4. ODDELENIE: Cykasorasty
Krytosemenné rastliny

5. ODDELENIE: Magnoliorasty
1. TRIEDA: Dvojklíčnolistové
2. TRIEDA: Jednoklíčnolistové

Ríša: RASTLINY

• v systematickej botanike sa používajú systematické jednotky, ktoré sa nazývajú taxóny

• základnou systematickou jednotkou je druh, ktorý má dvojslovné pomenovanie – tzv. binomická

nomenklatúra, ktorej autorom je Carl Linné

• toto dvojslovné pomenovanie (napr. váľač gúľavý) sa skladá z:

o  rodové pomenovanie / rodové meno (napr. váľač)

o  druhové pomenovanie / druhové meno (napr. gúľavý)

• základné systematické jednotky rastlín:

o  ríša

o  podríša

o  oddelenie

o  trieda

o  rad

o  čeľaď

o  rod

o  druh

Podríša: NIŽŠIE RASTLINY

• patria sem rastlinné druhy, ktoré nemajú vytvorené typické rastlinné orgány (koreň, stonka, list), teda riasy
(algae)

• sú to vodné, autotrofné organizmy schopné fotosyntézy

• obsahujú pigmenty: chlorofyl a + nejaký iný pigment

o  chlorofyl a je stále prítomný, pretože je fotosynteticky aktívny

 o  kombinácia pigmentov zaraďuje tieto nižšie rastliny do oddelení

• ich telo tvorí stielka (thallus)

• typy stielok:
o  jednobunkový
 pohyblivý

▪ bičíkatý - napr. Eugléna zelená

▪ meňavkovitý
 nepohyblivý / bunkový - napr. rozsievky

o  mnohobunkový
  vláknitý / trichálny

▪ tvorí ho jednoradové vlákno (t.z. že ho tvorí jeden rad buniek), ktoré je rozvetvené alebo
nerozvetené

▪ v každej bunke je len jedno jadro

▪ vlákno je prichytené o podklad

▪ zástupca: Chetofóra

  rúrkovitý / sifonálny

▪ stielka je vláknitá alebo rúrkovitá

▪ ak je stielka vláknitá, tak bude mnohojadrová

▪ zástupca: Halimeda

  sifonokladiový

▪ tvorí ho mnohojadrová vláknitá stielka

▪ zástupca: Žabí vlas

  pletivový

▪ diferencuje sa na:

❖ pabyľka (kauloid)

❖ palístky (fyloidy)

❖ pakorienok (rhizoid)

• rozmnožovanie:
o  dva spôsoby rozmnožovania:

▪ nepohlavné:
• mitózou
• výtrusmi
• fragmentáciou (rozpad stielky)
▪ pohlavné:
• splývaním gamét, a to troma spôsobmi:
•  izogamia
• obidve bunky (samčia a samičia) sú rovnako veľké a obe sú pohyblivé

•  anizogamia
• obidve bunky (samčia a samičia) sú rôzne veľké a obe sú pohyblivé

•  oogamia
• samčia pohlavná bunka je menšia a pohyblivá

• samičia pohlavná bunka je väčšia a nepohyblivá

• rodozmena:
o pre rastliny je typické striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania, resp. striedanie
pohlavnej a nepohlavnej generácie

o pohlavná generácia sa nazýva gametofyt (G)

o nepohlavná generácia sa nazýva sporofyt (S)

o rodozmena môže byť:

▪ izomorfná / rovnakotvará

▪ heteromorfná / rôznotvará

o  väčšinou prevláda S nad G, výnimku tvoria machorasty kde G prevláda nad S

• význam rias:
o produkcia kyslíka (vyprodukujú viac kyslíka ako dažďový prales)

o niektoré (napr. rozsievky) majú horninotvorný význam

o kozmetické výrobky

o potrava (pre nás)

o doplnok výživy

o zdroj sódy a jódu

o palivo

o hnojivo

o z červených rias sa vyrába agar (agar je to tá sladká želatína, ktorá sa používa na koláče, napr.
agarové rezy)

2

 Oddelenie: ČERVENÉ RIASY

o  chlorofyl b

• obsahujú pigmenty:
o karotén

o  chlorofyl a
o  xantofyly

o  chlorofyl d
• sú to jednobunkové riasy

o  fykoerytrín
• na povrchu majú pružnú pelikulu

• fotosyntézou nevzniká ako zásobná látka škrob

• majú jeden alebo dva bičíky

• stielka: vláknitá alebo pletivová

• tvoria zložku planktónu

• rozmnožovanie:
• ich názov je odvodený od červenej očnej
o  nepohlavné
škvrny, ktorá obsahuje olejové kvapky
▪ spórami
a karotenoidy

o  pohlavné
• výskyt: žijú v každom type vody (sladká, slaná,
▪ spojené s rodozmenou
brakická voda)

• výskyt:
• zástupca: červenoočko zelené, červenoočko
o  more (až do hĺbky 100 m)
štíhle

o  čistá pramenitá voda (je to sladká

voda)
Oddelenie: ZELENÉ RIASY

• využitie: výroba agaru (na koláčiky)

• obsahujú pigmenty:

o  chlorofyl a

Oddelenie: RÔZNOBIČÍKATÉ RIASY

o  chlorofyl b

• obsahujú pigmenty:
o betakarotén

o  chlorofyl a
o  xantofyly

o  chlorofyl c
• tvoria prechod ku vyšším rastlinám, s ktorými
o  fukoxantin (hnedý)
majú spoločné znaky:

• stielka: jednobunková (pohyblivá alebo o  kombinácia pigmentov

nepohyblivá) alebo mnohobunková (často o  celulózová bunková stena

pletivová)
o  prítomnosť škrobu

Trieda: ROZSIEVKY
Trieda: VLASTNÉ ZELENÉ RIASY

• sú to jednobunkové riasy • vlastné zelené riasy rozdeľujeme podľa typu

• často žijú v kolóniach stielok na:

• žijú v sladkej a slanej vode, pôde o zelené bičíkovce

• majú kremičitú schránku ▪ zástupca: Váľač gúľavý

• iba tieto majú horninotvorný význam, vytvárajú o bunkové zelené riasy

horninu diatomit ▪ zástupca: Chlorela

• rozmnožujú sa nepohlavne tak, že každá o vláknité zelené riasy

z dcérskych buniek dostane jednu časť ▪ zástupca: Chetofora

schránky a druhú menšiu časť si vytvorí, o rúrkovité zelené riasy

postupne sa zmenšuje až vzniknú spóry ▪ zástupca: Halimeda

o  sifonokladiové zelené riasy

Trieda: CHALUHY / HNEDÉ RIASY
▪ zástupca: Žabí vlas

• sú to prevažne morské riasy

• ich stielka je pletivová a dlhá niekoľko metrov

Trieda: SPÁJAVKY

• tým, že ich stielka je pletivová, tak sa • stielka: jednobunková alebo mnohobunková

diferencuje na pabyľka, palístky, pakorienok
vláknitá

• sú najrozšírenejšie a najpoužívanejšie, preto • názov je odvodený od typu rozmnožovania

majú význam ako:

• rozmnožujú sa spájaním (konjugáciou)

o palivo, hnojivo
• sú len sladkovodné

o zdroj sódy, jódu

o sushi
Trieda: CHARY

• zástupca: chaluha sargasová

• stielka: pletivová, je meter vysoká

• sú hlboko zakorenené na dne v sladkých

Oddelenie: ČERVENOOČKÁ
vodách

• obsahujú pigmenty:
• zástupca: chara obyčajná

o  chlorofyl a

 Podríša: VYŠŠIE RASTLINY

• sú mnohobunkové, prevažne autotrofné (napr. imelo je parazit), eukaryotické organizmy s trvácimi a pravými
pletivami

• ich telo sa nazýva kormus a delí sa na:

o  vegetatívne orgány
▪ koreň (radix)

▪ stonka (caulom)

▪ list (fylom)

o  generatívne orgány
▪ kvet ( os)

• individuálny vývin týchto rastlín sa vyznačuje rodozmenou, čo znamená že aj u nich sa strieda gametofyt
(pohlavná generácia) a sporofyt (nepohlavná generácia)

• pri prechode rastlín na suchú zem (doteraz boli riasy vo vode) došlo k istým zmenám v anatomickej stavbe,
a vyvinuli sa:

o  krycie pletivá

o  cievne zväzky

o  prieduchy

o  telo sa modi kovalo na vegetatívne a generatívne orgány

• podľa rozmnožovania (rozmnožovacej jednotky) ich delíme na:

o výtrusné

o semenné

VÝTRUSNÉ CIEVNATÉ RASTLINY

Oddelenie: RYNIORASTY

• boli to fosílne rastliny

• žili v silúre (silúr) a devóne (devón) (prvohory)

• žili v moriach a bahnitých pôdach

• dosahovali výšky okolo 3 m

• tieto rastliny majú evolučný význam, znamenajú prechod na suchú zem, ešte nemali vyvinuté listy

• náznaky listov sa vytvorili ako vychlípeniny pokožkových buniek

• majú drevostredný cievny zväzok

• keďže nemali listy, tak fotosyntéza prebiehala v stonke

• z koreňa vyrastali telómy, ktoré môžu byť:

o  fertilné
▪ sú schopné mať potomstvo

o  sterilné
▪ nie sú schopné mať potomstvo

• rozmnožovanie

Rastliny s výtrusnicami predstavovali nepohlavnú generáciu sporofyt (S). Z výtrusov vyrástla nová rastlina,
ktorá mala už fertilné telómy zakončené plemenníčkami (samčie pohlavné orgány) a zárodočníkmi (samičie
pohlavné orgány), čo sú pohlavné orgány. Plemenníčky a Zárodočníky predstavujú gametofyt (G). Splynutím
samčej a samičej pohlavnej bunky vznikne zygota. Zo zygoty opäť vyrastie nepohlavná generácia sporofyt.
Ide izomorfnú / rovnakotvarú rodozmenu, t.z. že G a S vyzerajú rovnako.

• zástupca: Rhynia major

Oddelenie: MACHORASTY

• pochádzajú z prvohôr

• sú to mnohobunkové, zelené, najdokonalejšie organizované, výtrusné, stielkaté rastliny

• ich telo tvorí stielka, ktorá môže byť:

o lupeňovitá
o diferencovaná
▪ na pabyľku, palístky, pakorienky

▪ v pabyľke sa vytvára vodné pletivo

▪ v palístkoch sa vytvárajú asimilačné a vodivé pletivá

▪ pakorienky už majú na povrchu diferencované krycie pletivo

• rodozmena je rôznotvará

• gametofyt prevláda nad sporofytom

• Z haploidného výtrusu vyklíči prvoklík. Na prvoklíku vyklíči zelená rastlinka machu, ktorá môže byť jednodomá
alebo dvojdomá. Na samičej rastline machu mitózou vyrastú archegóniá (samičie pohlavné orgány), ktoré
obsahujú vajcovú bunku (oosféra). Na samčej rastline machu mitózou vyrastú antherídia (samčie pohlavné
orgány), ktoré obsahujú spermatozoidy. Vo vhodnom prostredí (vlhko, voda, teplo, rosa, dážď) dôjde
k oplodneniu (spermatozoidy smerujú k vajcovej bunke), vznikne zygota 2n a je to sporofyt. Na zygote vyklíči
4

fl
fi
 mladý, zelený sporofyt, na ktorom vyrastie stopka s výtrusnicou. Redukčným delením výtrusorodého pletiva
vzniknú haploidné výtrusy.

• význam:

o chránia pôdu pred vysychaním = udržujú pôdnu vlhkosť

o potrava

Trieda: PEČEŇOVKY
• zástupca: Porastnica mnohotvará

Trieda: MACHY
• zástupca: Merík vlnkatý, Ploník borievkový, Bielomach sivý, Rašelinník

Oddelenie: PLAVÚŇORASTY

• najrozšírenejšie v prvohorách, potom z nich bolo uhlie

• v minulosti to boli stromy, a dnes sú to už len byliny

• stavba:

o majú adventívne (bočné) korene s radiálnym cievnym zväzkom

o stonka je bylinná, vidlicovito rozkonárená

o listy

▪ sú jednožilové, zelené

▪ husto obrastajú stonku

▪ hovorí sa im trochofyly - trochofyly majú asimilačnú funkciu, a môžu mať pajazýček, ktorý
slúži na zachytávanie vody

▪ listy nesú výtrusnice = sporofyty, ktoré sú často zastúpené do klasov vo vrchnej časti stonky

▪ na báze vrchnej strane listu je výtrusnica, kde sa tvoria výtrusy = izospóry alebo heterospóry

• rodozmena je heteromorfná

• gametofyt je redukovaný čo súvisí s prechodom na suchú zem (teda S prevláda nad G)

• zástupcovia: Plavúň obyčajný, Plavúnka brvitá

Oddelenie: PRASLIČKORASTY

• najrozšírenejšie v prvohorách

• mali stromový vzrast vysoký 20 - 30 m (dnešné drevené uhlie)

• dnes sú to už len byliny

• stavba:

o podzemok
o stonka
▪ je dutá, článkovaná, praslenovito rozkonárená

▪ obsahuje oxid kremičitý (t.z. že je pevná, nedá sa roztrhnúť)

o  listy
▪ sú jednoduché, šupinaté, zoskúpené do praslenov

• majú bikolaterálne cievne zväzky zoskúpené v kruhu

• výtrusnice sú stonkového pôvodu, usporiadané do klasov

• výtrusy sú guľovité, zelené, so štyrmi stužkovýtými rozhadzovačmi – tzv. haptery

• z výtrusov vyrastajú zelené, lupeňovité prvorasty

• prvorasty sú jednopohlavné alebo obojpohlavné

• zástupcovia: Praslička roľná, Praslička lesná, Praslička močiarna

• Praslička roľná má dve tvarovo odlišné byle:

o Byľ jarná/plodná/fertilná

▪ na jar vyrastá nezelená (t.z. že nie je schopná fotosyntézy) 20 cm byľ

▪ je zakončená klasom výtrusných listov

▪ má reprodukčnú funkciu

▪ výtrusy sú roznášané vetrom

o  Jarná byľ hynie, a z toho istého podzemku vyrastie zelená byľ.

o  Byľ letná/jalová/sterilná

▪ je zelená (t.z. že je schopná fotosyntézy)

▪ má vyživovaciu funkciu (ukladá zásobné latky do podzemku, a z toho istého podzemku na jar
vyrastie jarná byľ)

Oddelenie: SLADIČORASTY

• najrozšírenejšie v prvohorách

• mali krovitý vzhľad

• dnes sú to už len byliny

 • podzemok je husto porastený koreňmi

• listy:

o sú v mladosti špirálovito stočené a porastené trichómami

o v dospelosti vyrastajú priamo z podzemka

o sú 2-3krát perovito zložené

• na rube listu sa nachádzajú výtrusnice usporiadané do kôpok

• výtrusnice sú chránené zásterkou – tzv. ostera

• výtrusnice sú tenkostenné, po obvode majú prstenec hrubostenných buniek, ktoré vplyvom koherentných síl
praskajú, a tým dochádza k vymršteniu výtrusov

• rodozmena je heteromorfná

• S prevláda nad G

• Vo vhodných podmienkach z haploidného výtrusu vyrastie srdcovitý prvorast s množstvom prichýtnych

vláken a vyrastajú na nich plemenníčky a zárodočníky. Prvorast je veľký asi 0,5 cm. Za pomoci vody
dochádza k oplodneniu (bez vody to nejde, pretože spermatozoidy musia doplávať k vajcovej bunke), vznikne
zygota (diploidná), a z nej vyrastie rastlinka.

• zástupcovia: Papraď samčia, Papraďka samičia, Sladič obyčajný, Orličník obyčajný

SEMENNÉ RASTLINY

• od predchádzajúcich oddelení sa líšia tým, že vždy majú kvet

• tvoria semená (nie výtrusy)

• G je úplne redukovaný (lebo z celej rastliny je gametofyt len tyčinka a piestik, ktoré sú vyživované sporofytom)

NAHOSEMENNÉ RASTLINY

Oddelenie: KORDAITORASTY

Oddelenie: BOROVICORASTY

Trieda: GINKGÁ

• zástupca: Ginkgo dvojlaločné / Ginkgo biloba

• označuje sa ako žijúca fosília (t.z. že už ho je veľmi málo)

• momentálne sa prirodzene nachádza v Číne

• na Slovensku sa vysádza len ako parková rastlina (t.z. že to nie je naša

rastlina)

• je to druhá najdlhšie žijúca rastlina, dožíva sa až 2000 rokov (už len

sekvoja žije dlhšie, čiže je prvá najdlhšie žijúca rastlina)

• je to dvojdomý strom

• má výrazné brachyblasty

brachyblast je skrátený bočný výhonok, prispôsobený rôznym funkciám:

 vyrastajú na ňom ihlice (napr. borovica, smrekovec opadavý)
 na jeho koncoch sa vytvárajú kvety (napr. jabloň, hruška, buk,
brest)
 preberá asimilačnú funkciu
• listy sú dvojlaločné, vejárovité

• žilnatina je vidlicovitá

• plod je žltá, guľovitá, semenná kôstkovica

Trieda: IHLIČNANY

Rad: BOROVICOTVARÉ

• pochádzajú z obdobia prvohôr (karbón a perm)

• sú to väčšinou jednodomé stromy (ale existujú aj dvojdomé), výnimočne kry (napr. kosodrevina je ker)

• korene sú plytké, idú do šírky (do plochy), t.z. že je to alorízia

• stonka:
o je drevnatá (sekundárne hrubne pomocou kambia)

o jej rozkonárenie strapcovité (napr. smrek, jedľa), ale môže byť aj vrcholíkovitý (napr. borovica)

o v primárnej kôre sa nachádzajú živicové kanáliky (typické pre ihličnany)

o majú kolaterálne cievne zväzky

o medzi xylémom a  oémom sa nachádza kambium

o v cievnych zväzkoch sú cievice a sitkovice

• listy:
o  sú šupinaté, ihlicovité, vždy zelené, zväčša opadavé

o  spravidla vyrastajú na brachyblastoch, ale napr. u jedle to neplatí

o  vyrastajú po jednom (napr. smrek, jedľa) alebo po zväzkoch (napr. borovica, smrekovec)

fl
 o  väčšinou sú jednožilové

o  cievny zväzok je obklopený živicovými kanálikmi (keď chytím ihličie, tak je lepkavé)

• kvety:
o kvetmi sú samčie (sú dožlta) a samičie (sú červené) šištičky

o samčí kvet je zložený z početných nosičov výtrusníc, tzv. mikrosporangiofóry (nosič výtrusnice je to
čo nesie výtrusnicu), s 2 až 20 výtrusnicami

o samičie šištičky majú vreteno (to je ten stred), po bokoch majú podporné listene, za nimi sú semenné
šupiny a na nich sú uložené vajíčka (v tej šupine)

o sú vetrom opelivé

• plody:
o zo samičích šištíc sa vyvíjajú plody, čiže buď drevnatá šiška (napr. smrek), šišková bobuľa (napr.
borievka) alebo semenná bobuľa (napr. tis)

o semená sa vyvíjajú pomaly, a sú krídlaté

o zo semena vyrastie semenáčik

• zástupca: Jedľa biela, Smrek obyčajný, Smrek pichľavý, Smrekovec opadavý, Borovica kosodrevinová,
Borovica čierna, Borovica hladká

jedľa smrek
šiška ras e smerom nahor šiška ras e smerom nadol
má oblé ihličie má pichľavé ihličie
ihličie vyrastá z bokov konárika ihličie vyrastá dookola celého konárika
Rad: CITRUSOTVARÉ

• patria tu stromy a kry

• listy sú ihlicovité, šupinaté

• plod je šišková bobuľa, semenná bobuľa

• zástupca: Sekvojovec mamutí, Tuja západná, Tuja východná, Borievka

o Sekvojovec mamutí – je to najdlhšie žijúci strom, má výšku 120m

o Tuja západná, Tuja východná

▪ rozdiel medzi nimi je iba v postavení konárikov

▪ pochádza zo Severnej Ameriky

▪ je to okrasná drevina

▪ často sa používa ako živý plot (dobre chytá znečistenie)

o  Borievka

▪ je to dvojdomý ker

▪ plodom je čierna (tmavomodrá) šišková bobuľa

▪ používa sa na výrobu ginu (borovičky)

▪ jej bobule sa sušia a používajú sa ako korenie (do omáčky)

Rad: TISOTVARÉ

• častejšie ker, ale existujú aj stromy

• majú výšku okolo 20 m

• sú zákonom chránené

• sú to parkové okrasné rastliny

• plodom je jedno semeno obklopené červeným dužinatým mieškom, ktorý obsahuje jed taxín

Oddelenie: LYGINODENDRORASTY

Oddelenie: CYKASORASTY

• sú to dvojdomé dreviny

• majú valcovitý alebo hľuzovitý kmeň

• majú 3m perovito zložené listy (ako palma)

• plodom je semenná kôstkovica

• zástupca: Cykas indický (z jeho koreňa sa získava ságo, a to sa používa ako múka)

KRYTOSEMENNÉ RASTLINY

Oddelenie: MAGNOLIORASTY

• pravdepodobne vznikli v druhohorách z lyginodendrorastov

• ich koreňovou sústavou je alorízia alebo homorízia

• stonka je bylinná alebo drevnatá

• cievne zväzky v stonke:

ti
ti
 o sú kolaterálne, ktoré môžu byť usporiadané do kruhu (dvojklíčnolistové rastliny) alebo môžu byť
roztrúsené (jednoklíčnolistové rastliny)

o v cievnych zväzkoch sú prítomné cievy a sitkovice

• listy majú všetky druhy žilnatín

• kvet je reprodukčný orgán listového pôvodu, okrem kvetného lôžka

• kvety:

o sú cyklické (sú usporiadané v kruhu) alebo acyklické (nie sú usporiadané v kruhu)

o sú súmerné (napr. list kapusty) alebo nesúmerné (napr. valeriána)

o sú 3-početné (jednoklíčnolistové rastliny) alebo 4 a 5 – početné (dvojklíčnolistové rastliny)

• kvetné obaly sú:

o  rozlíšené na: kalich a korunu (napr. ruža, púpava)

o  alebo

o  nerozlíšené, nie je tu kvetné lôžko, ale je tu okvetie, typické pre jednoklíčnolistové rastliny (napr.
tulipán, záružlie, konvalinka, hyacint)

nahosemenné rastliny krytosemenné rastliny

dreviny, kry dreviny, byliny, kry
listy sú ihlicovité alebo šupinovité, prevažne vždyzelené listy sú rôzne (rôznorodé)
vajíčka na plodolistoch nie sú kryté vajíčka i semená sú chránené oplodím
majú ploché alebo listové plodolisty semeno je ukryté v plode
plodom je šiška alebo šišková bobuľa plody sú suché alebo dužinaté
kvety sú vetrom opelivé kvety sú vetrom alebo hmyzom opelivé
napr.: trávy (borovicorasty) napr.: všelijaké farebné rastliny (magnoliorasty)
Podľa toho, či kvet obsahuje jeden alebo oba typy reprodukčných orgánov (tyčinky aj piestiky), rozlišujeme:

• jednopohlavný kvet

o je kvet, ktorý obsahuje len tyčinky (samčie orgány), tzv. tyčinkový kvet, alebo len piestiky (samičie
orgány), tzv. piestikový kvet

o napr.: uhorka, vŕba

• obojpohlavný kvet

o je kvet, ktorý obsahuje tyčinky (samčie orgány) aj piestiky (samičie orgány)

o napr.: ruža

o samoopeleniu sa predíde rôznym obdobím dozrievania

Vzhľadom na to, aké kvety podľa typu reprodukčných orgánov sa na rastline vyskytujú, rozlišujeme:

• jednodomá (monoecické) rastlina

o samčí jednopohlavný kvet (tyčinkový kvet) aj samičí jednopohlavný kvet (piestikový kvet) je na jednom
jedincovi

o na jednej rastline sú samčie aj samičie kvety

o napr.: lieska, gaštan, breza, buk

• dvojdomá (diecické) rastlina

o samčí jednopohlavný kvet (tyčinkový kvet) je na jednom jedincovi, samičí jednopohlavný kvet
(piestikový kvet) na druhom jedincovi

o rozlišujeme samčie a samičie rastliny

o napr.: vŕba, topoľ, tis, chmeľ, borievka

• polygamická rastlina

o na jednej rastline sa nachádzajú jednopohlavné aj obojpohlavné kvety

o napr.: javor mliečny

dvojklíčnolistové rastliny jednoklíčnolistové rastliny

koreňová sústava alorízia homorízia
kolaterálne, kolaterálne,
cievne zväzky
usporiadané v kruhu roztrúsené po celom priereze stonky
žilna na perovitá alebo dlaňovitá rovnobežná
zárodok (počet klíčnych listov) 2 1
kvet 4 alebo 5 - početný 3 - početný
8

ti
 ODDELENIE: Magnoliorasty

1. TRIEDA: Dvojklíčnolistové
1. ČEĽAĎ: Kapustovité
2. ČEĽAĎ: Ružovité
3. ČEĽAĎ: Bôbovité
4. ČEĽAĎ: Mrkvovité
5. ČEĽAĎ: Ľúľkovité
6. ČEĽAĎ: Hluchavkovité
7. ČEĽAĎ: Astrovité

2. TRIEDA: Jednoklíčnolistové
1. ČEĽAĎ: Ľaliovité
2. ČEĽAĎ: Lipnicovité
3. ČEĽAĎ: Arekovité


Trieda: DVOJKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY

Čeľaď: KAPUSTOVITÉ

• kvet je 4-početný
• plod je šešuľa alebo šešuľka
• majú v pletivách idioblasty, ktoré obsahujú štipľavé horčičné silice (napr. ako v chrene alebo v reďkovke)
• môžu mať v stonke mliečnice, vylučujú latex (napr. lastovičník)
• využitie:

o  sú to hospodársky významné druhy (t.z. že buď ich zjeme alebo niečo z nich vyrobíme)

• zástupcovia:

o  kapusta obyčajná a jej odrody:

▪ kel, kaleráb, kar ol, brokolica

o  kapusta repková a jej odrody:

▪ repka olejná, reďkev siata, chren dedinský, horčica biela (je to konzervant)

▪ reďkev čierna je dobrá na žlčník a žalúdok, treba ju ošúpať, nakrájať na tenké plátky, posoliť,
ona zmäkne a tak to zjesť, alebo stonky z púpavy sú ešte viac účinnejšie na problémy so
žlčníkom a žalúdkom, ale stonky z púpavy sú odporne horké

Čeľaď: RUŽOVITÉ

• kvet je 5-početný

• plod je mechúrik, nažka, kôskovica, malvica, súplodie

• patria tu okrasné druhy

• zástupcovia:

o  ruža hrdzavá a jej odrody

o  ruža šípová (to sú vlastne šípky)

o  ovocné druhy

▪ čerešňa, višňa, marhuľa, jahoda, ostružina malina

o  liečivé rastliny

▪ ruža šípová (šípky)

❖ bylinky všeobecne zalievať maximálne 80˚C vodou

❖ šípky najlepšie rozdrviť a zaliať studenou vodou

❖ šípkový olej je dobrý na vrásky lebo konzervuje, rozdrviť šípky, dať do oleja, nechať
zohriať, ale nie prevariť, a dať do fľaštičky

Čeľaď: BÔBOVITÉ

• žijú v symbióze s nitri kačnými baktériami

• majú špeci ckú stavbu kvetu
• kvet sa skladá z:
o  strieška
o  krídla
• plod je struk (obsahujú veľa bielkovín)

• hospodárske druhy: fazuľa, hrach, šošovica, podzemnica olejná (to sú vlastne arašidy), sója (je najviac
geneticky upravovaná)
• krmoviny: ďatelina, lucerna, vika siata
• dreviny: agát biely (agát vylučuje do zeme toxíny, preto väčšinou pod agátom nič nerastie)

fi
fi
fi
 Čeľaď: MRKVOVITÉ

• sú to väčšinou byliny

• majú súkvetia

• plod je dvojnažka

• hospodárske druhy: mrkva obyčajná (kvôli beta-karoténu je to antioxidant a antimutagén), petržlen, zeler,
kôpor, rasca (rascový čaj/polievka je dobrý na problémy s trávením)

Čeľaď: ĽÚĽKOVITÉ

• plod je bobuľa alebo tobolka

• zástupcovia: rajčiak jedlý, paprika ročná, baklažán, ľúľok zemiakový

• jedovaté druhy: ľúľkovec zlomocný

Čeľaď: HLUCHAVKOVITÉ

• plod je tvrdka

• sú aromatické, obsahujú veľa silíc

• liečivé druhy: hluchavka biela, materina dúška, levanduľa (je dobrá na upokojenie), šalvia lekárska (je
protizápalová, a na vyvádzanie zlých duchov z domu, hrsť sušenej šalvie a behali s tým po dome), rozmarín
lekársky (je dobrý proti vypadávaniu vlasov v kombinácii s levanduľou a pŕhľavou)

• koreniny: bazalka, mäta, majorán (to je majoránka), pamajorán (to je oregano)

Čeľaď: ASTROVITÉ

• typické súkvetie je úbor

• hospodársky významné druhy: slnečnica, šalát (šalát nie je kapustovité)

• liečivé druhy: nechtík (v indulone, má dezinfekčné a protizápalové účinky, na porezané miesta), rumanček (je
protizápalový, pije sa, nedáva sa na pokožku, lebo ju vysušuje), púpava lekárska (jej stonky sú dobré na
problémy so žlčníkom a žalúdkom, ale sú odporne horké), rebríček obyčajný (tiež nazývaný myší chvost alebo
myší chvostík), lopúch

ľúbovník bodkovaný

- čeľaď: ľubovníkovité

- je dobrý na ukľudnenie, ale po užití zaspíš hneď

- zbiera sa na Jána 24. Júna o polnoci, pretože práve vtedy majú obdobie kedy obsahuje najviac účinných látok
(ale platí to o všetkých liečivých rastlinách, že majú určité obdobie, kedy obsahujú najviac účinných látok)

Trieda: JEDNOKLÍČNOLISTOVÉ RASTLINY

Čeľaď: ĽALIOVITÉ

• kvet je 3-početný
• rastú z cibule, t.z. že majú cibuľu (cibuľa je metamorfóza listu)
• listy sú jednoduché alebo rúrkovité (napr. cesnak, cibuľa)
• plod je tobolka alebo bobuľa
• hospodárske druhy: cesnak cibuľový (to je cibuľa), cesnak kuchynský (to je cesnak), cesnak pažítkový (to je
pažítka), cesnak medvedí
• okrasné druhy: ľalia (biele ľalie sa dávajú na hrob, a ľalie sú veľmi aromatické a spôsobujú bolesť hlavy),
konvalinka voňavá (za socializmu na veľkú noc mali konvalinkovú voňavku, lebo bola najlacnejšia, ale skôr to
smrdelo ako voňalo), modrica (má veľmi intenzívnu vôňu), hyacint (dlho vydrží a je aromatický), tulipán

Čeľaď: LIPNICOVITÉ

• patria sem byliny, zriedka dreviny

• sú vetrom opelivé

• kvetné časti sú redukované a tvoria klas

• majú steblo

• plod je zrno

• hospodárske druhy: obilniny (pšenica, ráž, ovos), kukurica, ryža

• patria tu trávy: kostrava, timotejka, reznačka, trsť

• dreviny: stromový druh trávy – napr. bambus (je to dosť tvrdé, živia sa tým pandy)

Čeľaď: AREKOVITÉ

• sú to vlastne palmy

• sú to stromy alebo liany s veľkými perovito alebo dlaňovito zloženými listami

• kvety sú drobné, tvoria šúľok alebo metlinu (metlina je jednoduché strapcovité súkvetie alebo zložený strapec)

• zástupcovia: palma kokosová, palma datľová, palma betelová (je to droga), palma areková

10

11