RASTLINNÉ PLETIVÁ

Pletivá - sú súbory buniek tvarovo prispôsobené na vykonávanie určitej funkcie

Jednotlivé bunky pletiva komunikujú kanálikmi=plazmodezmami, ktoré prechádzajú bunkovými stenami.
Histológia – veda, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív
Súbory pletív tvoria orgány a sústavy orgánov tvoria jednotný rastlinný organizmus
ROZDELENIE PLETÍV
Podľa schopnosti delenia buniek:
1.) Delivé ( meristematické ) pletivá
- sú v rastových vrcholoch koreňa a stonky
- umožňujú rast rastlín
- u výtrusných rastlín vznikli z jednej deliacej bunky – iniciály
- u semenných rastlín sa vytvorila sústava delivých pletív – meristémov
- z pôvodných ( vrcholových ) meristémov vznikajú primárne meristémy a stratou ich delivej schopnosti
vznikajú trváce pletivá
2.) Trváce pletivá
- tvoria ich diferencované bunky, ktoré vykonávajú špecifické funkcie
a už sa ďalej nedelia
Delíme ich:
a) podľa zhrubnutia bunkovej steny
parenchým – tenkostenné bunky s medzibunkovými priestormi = interceluláry ( pr. vnútorné
časti rastlín )

kolenchým – bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou

v rohoch, spevňuje rastlinu ( pr. stonky tekvice )

sklerenchým – bunky s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou s plazmodezmami, ktoré

umožňujú spojenie susedných buniek ( pr. sklereidy = kamenné bunky........kôstky plodov,
dužina hrušky, sklerenchymatické vlákna – pevné a pružné........ľan, konope )

prozenchým – jednosmerne predĺžené bunky so šikmými priečnymi bunkovými stenami

bez intercelulár ( pr. cievne zväzky )
 b) podľa funkcie
KRYCIE PLETIVÁ
- ochranná funkcia a výmena látok s vonkajším prostredím
pokožka - jej bunky priliehajú tesne k sebe a sú bez intercelulár
epiderma – u nadzemných orgánov rastliny
rizoderma – v koreni
deriváty pokožky:
kutikula – súvislá vrstva na povrchu epidermy
- býva pokrytá vrstvou voskov a tukov – hospodárenie s vodou
- obsahuje kutín – je takmer nepriepustný pre vodu a plyny
prieduchy – sú to dve zatváracie bunky obličkovitého tvaru, medzi ktorými je dýchacia
medzera, obsahujú chloroplasty
- zabezpečujú výdaj vody a výmenu plynov ( O2, CO2 )

hydatódy – sú to prieduchy, ktoré sú trvalo otvorené

- cez ne rastlina vylučuje vodu a soli vo forme kvapiek( gutácia )

chlpy ( trichómy ) – vyrastajú z pokožky

krycie – ochranná funkcia ( pr. povrch listov )
žľaznaté – vylučujú vodné roztoky ( pr. muškát )
pŕhlivé – v BS majú SiO2 a iné látky ( pr. pŕhľava )
absorpčné – príjem vody a iných látok ( pr. koreňové vlásky )
emergencie – sú viacbunkové a vyrastajú aj z podpokožkových buniek
krycie – ochranná funkcia ( pr. ostne.....ruža, egreš )
žľaznaté – vylučujú sliz, živice a iné lepkavé látky ( pr. tentakuly.....u mäsožravých rastlín )

VODIVÉ PLETIVÁ
- transport vodných roztokov u vyšších rastlín
- tvoria ich cievne zväzky, ktoré sú zložené z častí:
drevná časť ( xylém ) – vedie vodu a v nej rozpustené anorganické
látky z koreňa do listov (transpiračný prúd)
- obsahuje odumreté bunky – cievy ( trachey )
cievice ( tracheidy )
 lyková časť ( floém ) – vedie organické látky ( asimiláty ) z listov do koreňa ( asimilačný prúd )
- obsahuje živé bunky – sitkovice

Typy cievnych zväzkov

koncentrický ( najstaršie )

kolaterálny ( v stonke )

bikolaterálny ( čeľaď: tekvicovité )

radiálny ( najmladšie, v koreni )

( 1-lyko, 2-drevo )

ZÁKLADNÉ PLETIVÁ
- tvoria ich parenchymatické bunky a vypĺňajú priestor medzi krycími a vodivými pletivami
Podľa funkcie ich delíme na:
asimilačné – obsahujú chloroplasty ( listy )
zásobné – obsahujú cukry, tuky a bielkoviny
( zásobné orgány – hľuzy, podzemky, cibule )
vylučovacie – vylučujú do prostredia rôzne látky
( mliečnice vylučujú latex, nektáriá vylučujú nektár )