RASTLINY

ANATÓMIA A MORFOLÓGIA RASTLÍN

BIOLÓGIA
Mgr. Martina Stieranková

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

PLETIVÁ
Základnou stavebnou jednotkou rastlín je bunka.
Vývojovo najnižšie rastliny sú jednobunkové.
Telo väčšiny rastlín je však tvorené z veľkého množstva
buniek upravených pre určité životné funkcie.
Nižšie mnohobunkové rastliny majú telo tvorené z buniek,
ktoré nie sú diferencované a vykonávajú všetky životné
funkcie.
Telo týchto rastlín označujeme ako stielka - thallus.
U vyšších rastlín dochádza k rozlíšeniu buniek a ich
špecializácii na určitú funkciu, čím vznikajú skupiny buniek
s rovnakou funkciou a tvarom - pletivá. Rozoznávame
pletivá:
pravé - vznikajú delením buniek, ktoré po delení
ostávajú spojené, medzi bunkami sú plazmodezmy, cez
ktoré sa uskutočňuje výmena látok medzi bunkami,
nepravé - vznikajú druhotným zoskupením pôvodne
voľných buniek a ich zrastením, napr. u niektorých rias.

http://www.gate2biotech.cz/dictionary.php?word=194
Rozdelenie pletív podľa schopnosti deliť sa:
1. delivé (meristémy) - sú pletivá, ktoré si počas života
zachovávajú schopnosť deliť sa, tým umožňujú rast
rastlín,
2. trváce – vznikajú diferenciáciou buniek vytvorených
delivými pletivami a rozdeľujeme ich podľa funkcie a
tvaru buniek a hrúbky bunkovej steny.
1. Meristémy
V rastovom vrchole stonky, koreňa a v rastových zónach listu sa
nachádza protomeristém (pôvodný meristém), z neho vzniká
primárny (prvotný) meristém, ktorého dcérske bunky postupne
strácajú schopnosť deliť sa a diferencujú sa do trvácich pletív.
Podľa toho, ktorá časť trvácich pletív z neho vznikne, rozlišujeme
niekoľko typov primárneho meristému:
dermatogén – vzniká z neho pokožka
periblém - dáva vznik primárnej kôre
pleróm – vzniká z neho základné pletivo
prokambium - dáva vznik prvotnému drevu a lyku
1. Meristémy
V mnohých rastlinách pozorujeme, že určité bunky trváceho
pletiva sa začnú deliť a zmenia sa tak na delivé bunky.
Vo vnútri rastlinného orgánu tak vznikne sekundárny
(druhotný) meristém.
Tak napríklad vzniká kambium, ktoré u drevín vytvára
druhotné drevo alebo felogén, korkotvorné pletivo.
2. Trváce pletivá
A) Rozdelenie pletív podľa tvaru a hrúbky bunkovej steny:

parenchým
kolenchým
sklerenchým
prozenchým
2. Trváce pletivá
A) Rozdelenie pletív podľa tvaru a hrúbky bunkovej steny:
parenchým – tvorený tenkostennými bunkami s
intercelulárami, nachádza sa v stržni, v zásobných orgánoch,
v cievnych zväzkoch...

http://www.biologie.webz.cz/img/botanika/parenchym.jpg
http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=81:uvod-pletiva-poda-
bunkovej-steny&catid=41:pletiva&Itemid=69
2. Trváce pletivá
A) Rozdelenie pletív podľa tvaru a hrúbky bunkovej steny:
 kolenchým – bunky majú nerovnomerne zhrubnuté
bunkové steny, má mechanickú funkciu, nachádza sa v
stopkách listov, plodov, kolienkach tráv ...

http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=81:uvod-
pletiva-poda-bunkovej-steny&catid=41:pletiva&Itemid=69 http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=81:uvod-
pletiva-poda-bunkovej-steny&catid=41:pletiva&Itemid=69
 2. Trváce pletivá
A) Rozdelenie pletív podľa tvaru a hrúbky bunkovej steny:
sklerenchým – rovnomerne zhrubnuté bunkové steny,
mechanická funkcia, ochranná funkcia, výskyt v kôstke
slivky, škrupine orecha, ... . V niektorých častiach sa
nachádzajú samostatné sklerenchymatické bunky – kamenné
bunky – sklereidy.

http://matovae.webnode.sk/pletiva/
http://biology.touchspin.com/Stem_Sclerenchyma.php
2. Trváce pletivá
A) Rozdelenie pletív podľa tvaru a hrúbky bunkovej steny:
prozenchým - bunky pretiahnuté v jednom smere so
šikmými priehradkami
2. Trváce pletivá
B) Rozdelenie pletív podľa funkcie:
krycie
vodivé
základné
2. Trváce pletivá
B) Rozdelenie pletív podľa funkcie:
KRYCIE PLETIVÁ
vznikajú z prvotného meristému dermatogénu, majú
ochrannú funkciu, zabezpečujú výmenu látok medzi
rastlinou a prostredím
patrí k nim pokožka, prieduchy, trichómy a
emergencie.
 Krycie pletivá
pokožka (epidermis)
je tvorená jednou vrstvou
plochých buniek, bez
medzibunkových priestorov,
pri nadzemných orgánoch je
pokrytá vrstvičkou kutínu,
kutikulou, ktorá je takmer http://www.kbg.fpv.ukf.sk/studium_materialy/morfologia_rastlin/webchap3par/3.4-1.htm

nepriepustná pre vodu a plyny,

zabraňuje neregulovanému
výdaju vody, pokožka
vodných rastlín a pokožka
koreňa (rhizodermis) kutikulu
nemá.
Krycie pletivá
prieduchy (stomata)
sú dvojice buniek
fazuľovitého tvaru
na rozdiel od buniek pokožky
obsahujú chloroplasty,
cez prieduchovú štrbinu sa http://anjungsainssmkss.files.wordpress.com/2012/02/c0052023-stomata_microscopic_pores-spl.jpg

uskutočňuje transpirácia
(výdaj vodnej pary) a výmena
plynov (O2, CO2).

http://www.psmicrographs.co.uk/lavender-leaf-stomata/science-image/80200158
Krycie pletivá
chlpy (trichómy) vyrastajú z jednej pokožkovej bunky a
podľa funkcie ich rozoznávame niekoľko typov:
krycie - s ochrannou funkciou,
žľaznaté - ktoré vylučujú vodné roztoky sacharidov, silice
a iné látky,
pŕhlivé - majú bunkovú stenu inkrustovanú SiO2 a preto
sa ľahko lámu - obsahujú histamín a acetylcholín, látky,
ktoré spôsobujú pálenie kože,
absorpčné - tieto vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú
koreňové vlásky - sú uspôsobené na príjem vodných
roztokov.
Krycie pletivá – trichómy

http://sk.wikipedia.org/wiki/Trich%C3%B3m

http://virtual-lab.sk/projekty/TRICHMY/document/
document.php@docView=thumbnails&cwd=
%252Fimages.html

http://de.wikipedia.org/wiki/Trichom
Krycie pletivá
emergencie
sú viacbunkové výrastky
vzniknuté nielen z pokožky
alebo aj z podpokožkových http://www.ta3k.sk/bio/index.php?

buniek,
option=com_content&view=article&id=83:krycie-
pletiva&catid=41:pletiva&Itemid=69

rozlišujú sa na krycie (napr.

ostne ruží) a žľaznaté (napr.
tentakuly mäsožravých
rastlín).
http://www.ta3k.sk/bio/index.php?
option=com_content&view=article&id=83:krycie-
pletiva&catid=41:pletiva&Itemid=69
2. Trváce pletivá
VODIVÉ PLETIVÁ
vytvárajú len vyššie rastliny, u stielkatých rastlín sa pohyb
roztokov medzi bunkami uskutočňuje difúziou cez
plazmodezmy,
vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi:
transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do listov
vodu s rozpustenými anorganickými látkami.
asimilačný prúd smeruje z listov, kde vznikajú organické
látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo do zásobných
orgánov.
Vodivé pletivá

http://www.oskole.sk/?id_cat=7&clanok=1578
 Vodivé pletivá
drevná časť vodivých pletív (xylém)
prechádza ňou transpiračný prúd, môže byť
tvorená:
 cievami (trachey) - sú tvorené nad sebou
uloženými mŕtvymi bunkami so zhrubnutými
a zdrevnatenými bunkovými stenami, Priečne
bunkové steny zanikajú spolu s cytoplazmou
buniek, čím vzniká dutá rúrka,
 cievicami (tracheidy) - sú tvorené nad sebou
uloženými mŕtvymi bunkami so zhrubnutými
bunkovými stenami, majú zachované priečne http://botanika.bf.jcu.cz/systematikaweb/
files_magnoliophyta/tracheidytracheje.jpg

priehradky medzi susednými bunkami,

cievy majú aj mechanickú funkciu.
 Vodivé pletivá
lyková časť vodivých pletív (floém)
prechádza ňou asimilačný prúd,
tvoria ju nad sebou usporiadané,
pretiahnuté živé bunky s http://cs.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADtkovice

prederavenými priečnymi
priehradkami – sitkovice,
sitkovice nedrevnatejú, na konci
vegetačného obdobia sa do otvorov
ukladá kalóza a upchá ich, v
nasledujúcom vegetačnom období,
na jar, sitkovica odumrie a je
nahradená novou. http://fld.czu.cz/vyzkum/nauka_o_lp/zal_13_12_2012/biologie/kambium.jpg
 Vodivé pletivá
drevná a lyková časť vytvárajú cievny
zväzok, podľa vzájomnej polohy drevnej a http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/pletiva/cievnezvazky.gif

lykovej časti rozoznávame cievne zväzky:

kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na
vonkajšej strane - najčastejší typ cievneho
zväzku,
bikolaterálny - jedna drevná a dve lykové
časti,
koncentrický - drevná čast je obklopená
lykovou (hadrocentrický) alebo naopak
(leptocentrický),
radiálny - má niekoľko drevných a lykových
častí lúčovito usporiadaných.
2. Trváce pletivá
ZÁKLADNÉ PLETIVÁ
tvoria ho parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú
priestory medzi krycími a vodivými pletivami,
podľa funkcie môže byť: asimilačné, vodné,
prevzdušňovacie, zásobné a vylučovacie.
Základné pletivá
ASIMILAČNÉ
obsahuje veľa
chloroplastov,
prebieha v ňom
fotosyntéza,
vyskytuje sa najmä v
listoch.
http://files.matovae.webnode.sk/200000052-4860c495a9/bifacialny_list_schema.jpg
Základné pletivá
VODNÉ
nachádza sa napr. u
sukulentov,
v jeho bunkách sa
hromadia zásoby vody.
http://www.nelina.weblahko.sk/Sukulenty.html

http://kaktus.weblahko.sk/kaktusy/saguaro.jpg
Základné pletivá
PREVZDUŠŇOVACIE
majú ho často rastliny
žijúce na vlhkých
stanovištiach, kde je v
pôde málo vzduchu,
slúžia na transport
vzduchu,
má veľké medzibunkové
priestory, ktoré tvoria
http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/aerenchym_sitina.jpg

sústavu kanálikov.
Základné pletivá
ZÁSOBNÉ
je bez chloroplastov a
nachádza sa hlavne v
podzemných orgánoch,
v jeho bunkách sa ukladajú
http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/pa250265.jpg
zásobné látky.
Základné pletivá
VYLUČOVACIE
tvoria ho zvláštne skupiny
buniek, ktorých obsah
odumiera a mŕtve bunky sa
potom postupne plnia http://imageproxy.jxs.cz/~nd01/jxs/cz~/752/113/ca3e5d8935_42505792_o2.jpg

silicami, trieslovinami,
alkaloidmi a pod.,
sú to napr. mliečnice
iskerníkovitých alebo
makovitých rastlín, či
nektáriá kvetov.
http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/show_img.php?ido=342
 PLETIVÁ
nepravé
podľa pôvodu
pravé

meristémy parenchým
podľa sklerenchým
schopnosti podľa hrúbky kolenchým
deliť sa BS prozenchým
trváce pletivá krycie
podľa
funkcie vodivé
základné
 RASTLINNÉ ORGÁNY
telo väčšiny vyšších rastlín - kormus má vytvorené
orgány vegetatívne a generatívne

vegetatívne generatívne
• zabezpečujú výživu • zabezpečujú vznik
• koreň novej generácie
• stonka • kvet
• list • plod
KOREŇ(radix)
FUNKCIE:

mechanická - upevňuje rastlinu v pôde,

vyživovacia (absorpčná) - prijíma živiny,
metabolická (syntetická) - prebieha v ňom syntéza
škrobu, aminokyselín, bielkovín a fytohormónov,
zásobná - ukladajú sa doň látky,
rozmnožovacia - u mnohých rastlín umožňuje
vegetatívne rozmnožovanie.
KOREŇ(radix)
MORFOLÓGIA KOREŇA:

niťovitý (vláknitý) koreň

valcovitý koreň
kužeľovitý koreň
kolovitý koreň
repovitý koreň ...

http://bylinky.biz/pict/ind_popis/koren.jpg
KOREŇ(radix)
KOREŇOVÁ SÚSTAVA:
súbor koreňov jednej rastliny,
http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/alorizia.jpg

môže byť:
alorízia (primárna koreňová sústava) http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/553/lakr/
images/Apiaceae/carum/koren.JPG

– má vytvorený hlavný koreň a z neho

vyrastajúce bočné korene, typická pre
dvojklíčnolistové rastliny,
homorízia (vedľajšia koreňová
http://oregonstate.edu/dept/
sústava) – hlavný koreň zaniká a jeho nursery-weeds/
weedspeciespage/nutsedge/
nut_root_250.jpg
funkciu preberá zväzok bočných
http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/

(adventívnych) koreňov, typická pre rast_organy/homorizia.jpg

jednoklíčnolistové rastliny.
KOREŇ(radix)
ANATOMICKÁ STAVBA:

http://www.oskole.sk/userfiles/image/novy/adriana/image004.gif
KOREŇ(radix)
ANATOMICKÁ STAVBA:
na povrchu – jednovrstvová pokožka - rhizodermis,
nemá kutikulu ani prieduchy, vyrastajú z nej absorpčné
trichómy – koreňové vlásky,
pod pokožkou je primárna kôra tvorená
parenchymatickými bunkami,
pod primárnou kôrou – pericykel, z ktorého sa zakladajú
bočné korene,
vnútro koreňa tvorí stredný valec, v ňom sa nachádza
radiálny cievny zväzok a stržeň so stržňovými lúčmi.
 Read more: http://www.answers.com/topic/root-cap#ixzz2vg7IuVTU

KOREŇ(radix)
ANATOMICKÁ STAVBA:
v rastovom vrchole koreňa sa nachádza
meristematické pletivo chránené
koreňovou čiapočkou – kalyptrou,
jej povrchové bunky produkujú sliz, čím
uľahčujú prenikanie do pôdy,
chráni rastový vrchol,
v stredových bunkách sa nachádza stĺpik
Root tip magnified 10X.

– columella, čo sú bunky s vysokým

1. Meristem
2. Columelle (statocytes
with statolithes)
3. Lateral part of the tip
obsahom škrobových zŕn a spôsobujú, že 4. Dead cells
5. Elongation zone

koreň rastie pozitívne geotropicky. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/be/Root-tip-tag.png

KOREŇ(radix)
METAMORFÓZY:
 ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu,
hovoríme o premenách (metamorfózach) koreňa
 haustóriá - korene parazitov –napr. imelo
 vzdušné korene - umožňujú prijímanie vzdušnej vlhkosti, napr. monstera
 barlovité korene - upevňujú rastlinu v sypkej pôde, napr. horské smreky
 symbiotické korene - ide o korene rastlinných organizmov, ktoré vyžadujú
spolunažívanie s riasami, baktériami, sinicami alebo hubami, č.bôbovité
 koreňové hľuzy - plnia zásobnú funkciu, ale využíva sa predovšetkým ich
funkcia vegetatívneho rozmnožovania rastlín,
 dýchacie korene - sú to bočné korene vyrastajúce z pôdy nahor, umožňujú
príjem vzdušného kyslíka, vytvárajú ich rastliny na zamokrených pôdach,
mangrovové porasty
 zhrubnuté korene – slúžia ako koreňová zelenina, krmivo pre zvieratá –
mrkva, chren, repa, reďkovka
 KOREŇ(radix) vzdušné korene

METAMORFÓZY: barlovité korene

haustóriá

http://img.bleskovky.sk/mojdom/72728.jpg/
kvetiny-orchidea-md0610_196.jpg

dýchacie korene
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2e/
Roots_by_cesarpb.jpg/325px-Roots_by_cesarpb.jpg
http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/

symbiotické korene
haustoria.jpg

koreňová hľuza

http://www.sasi.sk/sites/default/files/
images/zazvor.jpg
http://1.bp.blogspot.com/_WT8SfiUbqx0/
SX4H9_rNIvI/AAAAAAAABS0/0pDu7EvsmOk/ http://botany.cz/foto/taxodiumherb1.jpg
s400/bigFL1.jpg
STONKA (caulom)
nadzemná časť vyšších rastlín
FUNKCIE:
mechanická – spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch
rozkonárovaním
priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a generatívne
orgány,
vodivá – rozvádza roztoky z koreňov do všetkých
orgánov, rozvádza produkty fotosyntézy z listov do
ostatných orgánov a pletív rastlín
môže slúžiť na rozmnožovanie a zásobu látok.
STONKA (caulom)
Rozkonárovanie stonky:
strapcovité – dcérske stonky neprerastú materskú (dub)
vrcholíkovité – dcérske stonky sú dlhšie a hrubšie ako
materská stonka (lipa, breza, vinič)
vidlicovité – materská stonka zastavuje svoj rast do dĺžky a
vrchol sa rozdelí na dva rovnocenné vrcholy – najstarší typ
(plavúne)
rast stonky nie je rovnomerný
– striedajú sa uzly (nódy) a
články (internódiá)
z uzlov vyrastajú listy
rastový vrchol stonky tvorí
meristematické pletivo, ktoré
je obalené púčikmi – sú
základom listov a zakladajú sa
v podobe hrbolčekov
 STONKA (caulom)
MORFOLÓGIA:
A) dužinatá stonka
byľ - po celej dĺžke olistená
stonka, ktorá sa často
rozkonáruje
stvol - stonka s prízemnou
listovou ružicou, je bezlistá a http://files.matovae.webnode.sk/200000046-32318332b2/stonka%20typy.gif

ďalej sa nerozkonáruje, na
vrchole je kvet alebo súkvetie
steblo - listnatá dutá stonka
rozdelená kolienkami na
články
STONKA (caulom)
MORFOLÓGIA:
B) drevnatá stonka
strom – má kmeň a korunu http://img.pauzicka.zoznam.sk/pictures/Zaujimave_stromy.1.jpg

ker – rozkonáruje sa hneď nad

zemou
poloker – rozkonáruje sa hneď nad
zemou, koncové konáriky sú http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d4/Ke%C5%99_u_Neustupova.jpg

bylinné

http://www.ludoveliecitelstvo.sk/img/lrg/654.jpg
STONKA (caulom)
ANATOMICKÁ STAVBA:
pokožka (epidermis), na vonkajšej strane kutikula a chlpy,
primárna kôra – základné pletivá, živicové a silikónové
kanáliky, mliečnice
endoderma - vnútorná časť primárnej kôry, nazýva sa aj
škrobová pošva – parenchymatické bunky obsahujú škrob
pericykel – obvodové pletivo stredného valca
stredný valec - sú tu vodivé pletivá (koncentrické alebo
kolaterálne usporiadanie), stržeň a stržňové lúče.
http://www.oskole.sk/userfiles/image/biologia/koren/image005.png
STONKA (caulom)
DRUHOTNÉ HRUBNUTIE:
nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny
činnosť sekundárnych meristémov
kambium – vytvára druhotné drevo, na jar svetlejšie beľ, v lete
tmavšie – jadro (sú to letokruhy) a druhotné lyko, čím sa porušuje
primárna pokožka a jej funkciu preberá felogén, ktoré tvorí smerom
dovnútra zelenú kôru a smerom k obvodu korok, tak vzniká
druhotná kôra.
Borka – vzniká postupným odumieraním buniek smerom von od
delivého pletiva

Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované

prieduchy – lenticely.
http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/stonka/sek_st.jpg
STONKA (caulom)
METAMORFÓZY:
úponky (vinič),
tŕne (trnka),
poplazy (jahoda),
stonkové hľuzy (ľuľok zemiakový),
brachyblast (smrekovec, borovica),
cibuľové hľuzy (jesienka, šafran),
podzemok (konvalinka, pýr),
sukulentná stonka (kaktusy).
 STONKA (caulom)
METAMORFÓZY:

http://mistoprozivot.cz/images/ep/rostliny/nizsi/trnka-obec/800px-
slaape.jpg

http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/poplaz3.jpg

http://www.plantprotection.hu/
modulok/szlovak/grapes/
grape_images/morf02.jpg

http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/
38851vencyklopediesafran.jpg

http://image.shutterstock.com/display_pic_with_logo/
http://botanika.wendys.cz/slovnik/pict/o247_1.jpg 96481/101102626/stock-photo-potato-plant-with-tubers-in-
soil-dirt-isolated-on-white-101102626.jpg

http://files.lucka1309.webnode.sk/200000252-
c9716ca6b6/puskvorec.jpg
LIST (fylom)
je to bočný rastlinný orgán obmedzeného rastu
spolu so stonkou tvorí jednotný celok - výhonok
FUNKCIE:
fotosyntetická asimilácia
transpirácia – vyparovanie vody
výmena plynov
LIST (fylom)
MORFOLÓGIA:

List jednoklíčnolistových rastlín

čepeľ – dlhá, úzka s rovnobežnou žilnatinou,
jazýček – na rozhraní čepele a pošvy,
pošva – na báze čepele,
ušká – vytvorené na pošve.
1. pošva
2. jazýček
3. čepeľ
http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/biologia/list_html_m37965f40.jpg
 LIST (fylom)
MORFOLÓGIA:

List dvojklíčnolistových rastlín

čepeľ (lamina) – môže mať
rôzny tvar, okraj a celistvosť
čepele, http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p10100640.jpg

stopka (petiolus) – umožňuje

prichytenie listov k stonke,
prílistky (stipulae) – vytvárajú sa
na báze stopky.
Kategórie listov
Klíčne listy –ich základ sa tvorí v zárodku,
majú jednoduchú stavbu a tvar
Šupiny – sú to najčastejšie nezelené
listové orgány vyrastajúce väčšinou v
dolných častiach stonky alebo na bočnách
vetvách
Asimilačné listy – sú orgánmi fotosyntézy
a transpirácie
Listene – sú to premenené listy v súkvetí,
v pazuchách, ktorých vyrastajú kvety
Kvetné listy – vyvinuli sa z nich kvety
LIST (fylom)
MORFOLÓGIA:
http://www.oskole.sk/userfiles/image/novy/adriana/image001%285%29.png
 LIST (fylom)
MORFOLÓGIA:
Okraje čepele:
celistvookrajový
zúbkatý
pílkovaný
vrúbkovaný
http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p10100500.jpg
http://flora.upol.cz/floraphoto/11729/thumb.jpg

http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p1010065.jpg http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p10100441.jpg
LIST (fylom)
MORFOLÓGIA- rozdelenie listov podľa listovej
čepele
1. JEDNODUCHÉ - čepeľ je nedelená, celistvá, listy tak
môžu byť:
laločnaté (výkrojky približne do 1/3 čepele)
zárezové (výkrojky približne do 1/2 čepele)
dielne (výkrojky zasahujú približne do 2/3 čepele)
strihané (výkrojky zasahujú takmer ku strednej žilke)
http://www.oskole.sk/userfiles/image/novy/adriana/image005%281%29.gif
LIST (fylom)
MORFOLÓGIA- rozdelenie listov podľa listovej
čepele
2. ZLOŽENÉ - čepeľ majú tvorenú zo samostatných
lístkov, môžu byť:
perovito zložené listy - lístky vyrastajú po bokoch hlavnej
listovej stopky označovanej ako listová kostrnka, pár
lístkov sa označuje ako jarmo, rozlišujeme nepárne
perovito zložené listy a párne perovito zložené listy,
dlaňovito zložené listy – lístky vyrastajú spoločne na
konci hlavnej listovej stopky, môžu byť trojpočetné,
päťpočetné a viacpočetné.
 http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/
http://rostliny.prirodou.cz/obrazky/fotografie/robinia- biologia/list_html_m63af341a.png
pseudacacia-1574.jpg

http://rostliny.prirodou.cz/obrazky/scan/trifolium-
pratense-288.jpg

http://www.drevo.sk/sites/default/files/styles/drevina/public/pagastan-konsky-list.jpg
LIST (fylom)
MORFOLÓGIA – Žilnatina listov – súbor cievnych
zväzkov v listovej čepeli

1 rovnobežná, 2 súbežná, 3 perovitá, 4 dlaňovitá

http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/list/zilnatina.jpg
LIST (fylom)
postavenie listov na stonke

http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/list/postavenie_l.jpg

1 striedavé, 2 protistojné, 3 v praslene, 4 v prízemnej ružici.

LIST (fylom)
ANATOMICKÁ STAVBA:
vrchná pokožka (epidermis) s kutikulou,
palisádový parenchým s mnohými chloroplastami
hubový (špongiový) parenchým, ním prechádzajú aj
cievne zväzky, pri jednoklíčnolistových nerozlišujeme
palisádový a špongiový parenchým
spodná pokožka,
v pokožke sú prieduchy, u jednoklíčnolistových rastlín na
hornej i spodnej strane, u dvojklíčnolistových len na
spodnej strane listu.
LIST (fylom)
ANATOMICKÁ STAVBA:

http://files.edu-mikulas6.webnode.sk/200009518-0863e09bd9/anatomicka%20stavba.jpg
 LIST (fylom)
ANATOMICKÁ STAVBA:

http://files.matovae.webnode.sk/200000053-845f585598/monofacialny_list.jpg http://files.matovae.webnode.sk/200000052-4860c495a9/bifacialny_list_schema.jpg
LIST (fylom)
METAMORFÓZY:
šupiny – ochrana púčikov
cibule –zdužinatené šupiny
listové tŕne http://snaturou2000.sk/uploads/tmp/lieska350.jpg

http://4.bp.blogspot.com/-nB7mS_Y6efQ/
Tp2N5NnyKrI/AAAAAAAAA80/r0PrD4l6FbA/

listové úponky s320/onion.jpg

listencový obal

http://www.zahrada-sk.com/images_data/5892-kaktus.jpg

http://www.pramen.info/images/3b74fb7388550fe54b7cdad5a64f782d.jpg http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/small_img/vika.jpg
KVET (flos)
Kvety borovicorastov (nahosemenných rastlín)
a magnóliorastov (krytosemenných rastlín) sa odlišujú
svojou stavbou.
Kvety semenných rastlín sú pôvodu listového.

KVET BOROVICORASTOV
kvetom sú jednopohlavné, samčie a samičie šištičky (v
čase rozmnožovania farebne odlíšené)
KVET (flos) borovicorastov
 samčie šištičky ♂
cez stred šištičky prechádza ako os vreteno, z ktorého
vyrastajú v závitnici usporiadané tyčinky – výtrusné listy,
v každej tyčinke sú 2 peľové komôrky (mikrosporangiá -
výtrusnice),
v peľových komôrkach vznikajú peľové zrnká –
mikrospóry.
 KVET (flos) borovicorastov
 samičie šištičky ♀
cez stred šištičky prechádza ako os vreteno, na ktorom sú
usporiadané podporné listene (lupene), v ich pazuchách vyrastajú
semenné šupiny – plodolisty, na každej sú uložené 2 vajíčka –
makrosporangiá,
 každé vajíčko nie je ukryté, je „naho“ uložené na semennej
šupine, a semená, ktoré vznikajú po oplodnení nemajú obal,
oplodie, ale sú nahé, preto ich nazývame nahosemenné.
KVET (flos)

http://oskole.sk/userfiles/image/zaida/biologia/reprodukcne%20organy%20borovicorastov_html_m5f55fc05.gif
 KVET (flos) magnóliorastov
kvetom sú kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány :
tyčinky a piestiky uložené na kvetnom lôžku,
úplný kvet má kvetnú stopku, kvetný obal, súbor tyčiniek a
súbor plodolistov.

http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/biologia/reproduk%C4%8Dn%C3%A9%20org%C3%A1ny%20magnoliorastov_html_m183b32d6.png
KVET (flos) magnóliorastov
Kvetné obaly
• majú ochrannú aj propagačnú
funkciu, lákajú opeľovače, hmyz,
• okvetie – perigonium – kvetné
obaly tvarovo ani funkčne
nerozlíšené,
• ak sú kvetné obaly rozlíšené, tak
na kališné lístky zelenej farby – http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/kvet/kv_obaly.jpg

calyx a farebné korunné lupienky

– corolla, ktoré môžu byť voľné
alebo zrastené.
KVET (flos)
obojpohlavný – má aj tyčinky
aj piestiky (ruža)
jednopohlavný – má len jeden
druh reprodukčných orgánov http://static.sashe.sk/photos/c/1/3/8/3/c-1383563_2e34939415.jpg

(uhorka, vŕba)
jednodomá rastlina – na jednej
rastline má samčie kvety aj http://snaturou2000.sk/uploads/tmp/lieska_samici3.jpg

samičie kvety (lieska, jelša),

dvojdomá rastlina – na jednej
rastline rastú samčie kvety a na
inej rastline samičie kvety (vŕba,
topoľ).
http://snaturou2000.sk/uploads/tmp/lieska_samci3b.jpg
 KVET (flos)
Tyčinky (stamen)
 tvoria súbor samčích reprodukčných orgánov –
andreceum (androeceum),
tvorí ich nitka a peľnica, v peľnici sú peľové komôrky
(výtrusnice) vyplnené diploidným pleťotvorným pletivom,
v ktorom nastáva redukčné delenie – meióza, výsledkom
sú štvorice (tetrády) peľových zŕn, zrná sa osamostatňujú.

http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/kvet/tycinka.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/95/Amaryllis_stamens_aka.jpg
 KVET (flos)
Tyčinky (stamen)
jadro peľového zrna mitoticky delí a
vzniká bunka vegetatívna – vyživovacia,
z ktorej neskôr klíčením vyrastie peľové
vrecúško, a bunka generatívna –
rozmnožovacia, ktorá sa mitoticky delia http://img.aktuality.sk/stories/NAJNOVSIE_FOTKY/ILUSTRACNE/

vznikajú dve spermatické bunky (2 PRIRODA/pelove_zrno_mikroskop14_wonders_world_com.jpg

samčie pohlavné bunky),

vzniká trojjadrové peľové zrno, u
väčšiny rastlín sa generatívna bunka delí
až pri klíčení dvojjadrových peľových
zŕn. http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/fyziologia_rastlin/
oplodnenie/vznik_pel_zrna.jpg
 KVET (flos)
Plodolisty- sú samičie pohlavné orgány
zrastením alebo zvinutím vytvárajú samičí pohlavný orgán –
piestik – pistillum,
súbor plodolistov v kvete sa nazýva gyneceum
(gynoeceum),
semenník časť piestika kde sú vajíčka,
čnelka – stredná rúrkovitá časť,
blizna – vrchná časť, zachytáva peľové zrná, je na to
prispôsobená, buď je lepkavá alebo má jemné chĺpky,
vajíčko – môže byť len jedno ale i viac, vyvíja sa z delivého
pletiva plodolistu, nazýva sa placenta, vajíčko je k placente
pripojené vajíčkovou šnúrou
KVET (flos) - piestik
blizna

čnelka

semenník

http://web2.mendelu.cz/
af_211_multitext/obecna_botanika/
obrazky/organologie/velke_pestik.jpg

http://botanika.bf.jcu.cz/morfologie/MyosotonTobBok.jpg
KVET (flos) – dozrievanie vajíčka
podstatnú časť vajíčka tvorí diploidné pletivo – jadro –
vajíčkové jadro – nucelus (nucellus),
vajíčko je obklopené najčastejšie 2 obalmi –
integumentami,
na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod – mikropyla
v nezrelom vajíčku vnútro vypĺňa archespór, výtrusorodé
pletivo,
jedna bunka archespóru - materská bunka sa redukčne
delí a vzniká štvorica haploidných buniek, z ktorých 3
zanikajú a jedna tvorí jednobunkový zárodočný miešok.
KVET (flos) – dozrievanie vajíčka

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/36/Ovule-Gymno-Angio-en.svg/800px-Ovule-
Gymno-Angio-en.svg.png
KVET (flos) – dozrievanie vajíčka
jadro vajíčka sa mitoticky delí, vznikajú 2 jadrá, obe sa
mitoticky dvakrát delia a vzniká 8 jadier, vzniká tak
mnohobunkový zárodočný miešok,
v ďalšej fáze sa z každej štvorice jedno jadro presúva do
stredu zárodočného mieška a splývajú, vzniká tak
diploidné centrálne jadro,
okolo troch zostávajúcich buniek na mikropylárnom póle
sa nahlúči cytoplazma, a vytvorením jemnej blanky sa
vytvorí tzv. vajcový súbor, jedna z 3 buniek, s najväčším
jadrom a vakuolou sa nazýva vajcová bunka – oosféra, a
zvyšné dve sú pomocné bunky – synergidy.
KVET (flos) – dozrievanie vajíčka
na protiľahlom póle vzniknú 3 malé bunky s jemnými
stenami, tzv. protistojné bunky-antipódy. V takomto
štádiu sa zárodočný miešok nazýva zrelý zárodočný
miešok, pripravený na oplodnenie.

1. synergidy
2. oosféra
3. centrálne jadro
zárodočného miešku
4. antipódy

http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/fyziologia_rastlin/oplodnenie/krytosemenne1.jpg
KVET (flos) – kvetný vzorec
stavbu kvetu možno podľa medzinárodne dohodnutých
symbolov zapísať kvetným vzorcom:

↓ - súmerný kvet * alebo - pravidelný kvet

♀ - piestikový kvet ♂ - tyčinkový kvet
P – okvetie K – kalich
C – koruna A – tyčinky
G – piestiky ∞ - veľký počet kvetných častí
()[ ] – zrastajúce časti
KVET (flos) – kvetný vzorec
tulipán : * P 3+3 A3+3 G(3)
 pravidelný kvet, ktorého okvetie je tvorené z 3 okvetných
lístkov usporiadaných v 2 sústredných kružniciach,
podobne sú usporiadané aj tyčinky, vrchný piestik zrástol
z 3 plodolistov,

prvosienka: * K(5) [C(5)A(5)] G(5)

pravidelný kvet, ktorého kalich je zrastený z 5 kališných
lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov zrastá spolu s 5
tyčinkami, vrchný piestik zrástol z 5 plodolistov.
 KVET (flos) – kvetný diagram
niekedy sa používa aj
grafické vyjadrenie počtu a
postavenie kvetných
orgánov pri pohľade na
kvet zhora - kvetný
diagram.

http://www.oskole.sk/userfiles/image/kvet6.jpg
 KVET (flos) – súkvetia
ak na jednej kvetnej stonke má rastlina súbor kvetov hovoríme o
súkvetí, rozlišujeme 2 základné typy súkvetí: vrcholíkovité a
strapcovité.
1. strapcovité súkvetia – dcérske stonky neprerastajú materskú
stonku, väčšinou kvitnú zdola nahor, pri plošných smerom do
stredu

http://www.biopedia.sk/rastliny/morfologia/sukv_strap.gif
KVET (flos) – súkvetia
2. vrcholíkovité súkvetia – majú vreteno, na ktorom osi
prvého stupňa vždy prerastajú vrchol vretena, zakladanie
kvetu aj kvitnutie je od stredu pri plošných, inak zhora
nadol, - napr. vrcholík, vidlica, závinok, skrutec, kosáčik.

http://www.biopedia.sk/rastliny/morfologia/sukv_vrch.gif
KVET (flos) – súkvetia

http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/biologia/reproduk%C4%8Dn%C3%A9%20org%C3%A1ny
%20magnoliorastov_html_4a321e47.png
OPELENIE A OPLODNENIE
pri dopadnutí peľového zrnka na bliznu (opelenie) to
vyklíči, vzniká peľové vrecúško, ktoré prerastá cez čnelku
až k mikropyle (má v sebe vegetatívnu bunku a 2
spermatické bunky), dostáva sa do vajíčka, k oosfére,
rozruší sa blana peľového vrecúška a do zárodočného
mieška sa dostávajú spermatické bunky.
synergidy sa rozrušia a pomáhajú pri oplodnení a jedna
spermatická bunka splýva s vajcovou bunkou (oosférou) a
druhá spermatická bunka splýva s centrálnym jadrom
(2n), vzniká 3n bunka. Uskutočňuje sa tzv. dvojité
oplodnenie.
http://oskole.sk/userfiles/image/zaida/biologia/Image117.jpg
OPELENIE A OPLODNENIE
splynutím spermatickej bunky a vajcovej vzniká zygota
(2n), z ktorej sa formuje zárodok,
z 3n bunky po násobnom mitotickom delení vzniká
vyživovacie pletivo – bielok, endosperm,
zo zvyšku vajíčkového jadra vzniká perisperm (2n),
zásobné pletivo,
premenou obalov vzniká osemenie – testa.
 Na zárodku sa rozlišuje rastový púčik, ktorý je medzi klíčnymi
listami. Prvý stonkový článok na embryu a klíčiacej rastline –
hypokotyl, na báze prechádza do korienka – radikula.

Stavba semena:
a testa (osemenie)
b endosperm
c klíčne listy
d hypokotyl

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4f/Budowa_nasienia-dwuliscienne.png/220px-
Budowa_nasienia-dwuliscienne.png
Plod – fructus
• môže byť pravý,
vznikol premenou
piestika, a nepravý,
vznikol premenou aj
iných kvetných častí a
vytvárajú oplodie,
• súčasne s premenou
vajíčka na semeno sa
mení semenník,
prípadne celý piestik na
plod. http://ekozahrady.com/plody_ekozahrady_cerven.jpg
Plod – fructus
Oplodie – môže mať
rôznu konzistenciu,
podľa toho ho delíme: http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p10101020.jpg

kamenné oplodie –
tvorené
sklerenchymatickým
pletivom, také môže byť
celé oplodie (oriešok
liesky) alebo len
vnútorná časť (kôstka http://allecigsolutions.com/image/cache/data/HAZELNUT-500x500.jpg

slivky, čerešne...).
 Plod – fructus
suché oplodie – tvorené
sklerenchymatickými,
kolenchymatickými alebo
parenchymatickými bunkami,
býva tenké a pružné, suché môže
byť celé oplodie (nažka jaseňa) http://www.botanickafotogalerie.cz/highslide/images/large/109/Fraxinus_excelsi

alebo len vnútorná časť (semenné

puzdrá jablka, hrušky),
dužinaté oplodie -
parenchymatická mäsitá vrstva
oplodia obsahuje množstvo vody
(slivka, jablko, marhuľa, http://www.chytrazena.cz/obrazky/admin/clanek/kupa-broskvi-ovoce-13.jpg

čerešňa).
plod môže obsahovať rôzny počet semien,
plody sa môžu deliť z rôznych hľadísk, a to: konzistencia
oplodia, počet plodolistov, spôsob otvárania a
uvoľňovania semien ... .
1. Suché plody
A) nepukavé obsahujú väčšinou len jedno
semeno, to je v dobe zrelosti obalené a
uzavreté oplodím: http://www.zdravejedlo.sk/wp-content/uploads/2011/12/
slnecnicove-semienka-300x174.jpg

• nažka – nepukavý plod z 1 alebo 2

plodolistov s blanitým alebo kožovitým
oplodím, slnečnica, lipa, môže byť aj
krídlatá – jaseň, breza, brest, ovenčená –
púpava (nažka tráv, ktorej osemenie a
oplodie zrástlo v blanitý obal tesne
obopínajúce obsah semena – zrno), http://www.mu-klecany.cz/UserFiles/image/turistika/naucna-stezka/

• oriešok – viac plodolistová nažka

014_dub_zalud.jpg

s kamenným oplodím,
• žaluď – nažka s pergamenovým oplodím.
 1. Suché plody
B) pukavé
• viacsemenné, v dobe zrelosti sa otvárajú a uvoľňujú
semená:
• mechúrik – najpôvodnejší typ, v dobe zrelosti praská na
brušnom šve, jednoplodolistový plod – záružlie, prilbica,
• struk – jedno aj viacsemenný, napr. hrach, fazuľa,
• šešuľa – niekoľkokrát dlhší ako širší – kapustovité,
• šešuľka – skrátená šešuľa, dlhá takmer rovnako ako široká
(niektoré kapustovité),
• tobolka – oplodie rôznej konzistencie (mak).
 mechúrik šešuľa
struk

http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/
small_img/085_trollius_19.5.2010.jpg
http://www.ludoveliecitelstvo.sk/img/lrg/632.jpg

šešuľka tobolka

http://www.glutenfree.sk/img/cms/susene
%20prirodne/hrach.jpg

http://botanika.wendys.cz/slovnik/pict/o877_1.jpg http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p1010011.jpg
1. Suché plody
C) rozpadavé
väčšinou suché, po
dozretí sa rozpadnú na
časti oplodia s jedným
semenom,
dvojnažka – http://img.cas.sk/img/4/gallery/1059148_dvojnazka.jpg?hash=3372898cc55f900261c33a476b5a3cad

lipkavec, javor,
tvrdka – hluchavka,
šalvia.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c7/0975-Stachys_sylvatica-Zl%C3%ADn_7.12.JPG
 2. Dužinaté plody
majú oplodie celé alebo čiastočne dužinaté, často sú
rozlíšené 3 časti oplodia – vnútorné, stredné a vonkajšie,
väčšinou je stredné oplodie dužinaté,
bobuľa – celé vnútorné oplodie je dužinaté alebo
šťavnaté a vonkajšie je dužinaté alebo blanité (rajčiak,
hrozno, melón, kivi).

http://ipravda.sk/res/2013/03/19/thumbs/kivi-ovocie-vitaminy-vyziva-
nestandard2.jpg

http://livelovefruit.com/wp-content/uploads/2013/07/Watermelons.jpg
• kôstkovica – vonkajšie oplodie tenké a blanité, často
farebne odlíšené, stredné dužinaté, šťavnaté a vnútorné
oplodie kamenné – tvorí kôstku (slivka, čerešňa, pukavá
kôstkovica - orech),

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/11/Sterappel_dwarsdrsn.jpg/220px-
Sterappel_dwarsdrsn.jpg
http://www.kbg.fpv.ukf.sk/slovnik/big_img/p1010006.jpg

• malvica – blanité vonkajšie oplodie, stredné dužinaté,

mäsité, šťavnaté, a vnútorné oplodie blanité (jabloň,
hruška), vnútorné oplodie niektorých malvíc je kamenné
(hloh).
Súplodie
• súbor plodov, ktoré
vznikli z jedného
súkvetia,
• voľné – slnečnica,
http://www.zahradkar.sk/wp-content/uploads/2012/05/R%C3%ADbezle31.jpg

strapec hrozna,
• zrastené –
súplodie bobúľ
ananásu.

http://obyvaci-
pokoj.bydleniprokazdeho.cz/images/
http://slnieckova.sk/images/slnecnica-rocna-1273_jpg_290x600_q85.jpg clanky/bromelie-1.jpg