Rastlinné pletivá

Rozdelenie podľa pôvodu

pravé pletivá - vznikajú delením buniek, ktoré zostávajú po delení pokope. V zhrubnutých stenách
prechádzajú jemné kanáliky - plazmodezmy, ktoré spájajú cytoplazmy buniek.
nepravé pletivá - vznikajú druhotným zoskupovaním pôvodne voľných buniek
Rozdelenie pletív podľa tvaru buniek
-podľa tvaru buniek, hrúbky bunkovej steny a usporiadania buniek rozoznávame

o parenchým
o kolenchým
o prozenchým
o sklerenchým

Parenchým
-je tvorený z tenkostenných buniek, ktoré majú vo všetkých smeroch rovnaké rozmery, bunky sú v
rastlinnom tele pomerne hojne rozšírené, tvoria stržeň a kôru stoniek a koreňov, podstatnú časť
zásobných orgánov, sú prítomné v cievnych zväzkoch.

Kolenchým
-je tvorený bunkami s nepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami, plní mechanickú funkciu v
mladších, vyvíjajúcich sa rastlinných orgánoch. Hojný je v stonkách, listoch i reprodukčných orgánoch,
často je prítomný okolo cievnych zväzkov.
Prozenchým
-tvoria bunky značne pretiahnuté v jednom smere so šikmými priečnymi priehradkami.

Sklerenchým
-je tvorený bunkami v konečnom štádiu s odumretým protoplastom a so zhrubnutými bunkovými
stenami. Nachádzajú sa napr. v stene kôstky slivky, v škrupine orecha, v steblách tráv.

Rozdelenie pletív podľa funkcie

Podľa funkcie, ktorú pletivá plnia, môžeme ich rozdeliť na:
delivé (meristematické) pletivá - umožňujú rast rastlinného organizmu
trváce pletivá - sú špecializované na vykonávanie určitej funkcie

Delivé pletivá
- meristémy - umožňujú rast rastlinného tela
- bunky tohoto pletiva sa delia, čím sa neustále obnovujú a diferenciáciou delením vzniknutých
buniek sa tvoria trváce pletivá
- v rastovom vrchole stonky, koreňa a v rastových zónach listu sa nachádza pôvodný meristém
- z neho vzniká primárny (prvotný) meristém, bunky strácajú schopnosť deliť sa a diferencujú
sa do trvácich pletív.
- sekundárny (druhotný) meristém – hrubnutie, drevnatenie

kambium - u drevín vytvára druhotné drevo

felogén - korkotvorné pletivo

Trváce pletivá
- trváce pletivá sú tvorené z buniek špecializovaných na určité funkcie, ktoré sa už ďalej
nedelia.
sústava krycích pletív
sústava vodivých pletív
sústava základných pletív

Sústava krycích pletív

- pokrýva povrch rastlinného tela a chráni tak rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia,
regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím

- Pokožka - epidermis = pokožka nadzemných častí, je tvorená jednou vrstvou plochých buniek,
medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory, vonkajšiu časť bunkovej steny zhrubnutú a pokrytú
vrstvičkou kutínu-kutikulou. Táto vrstva je takmer nepriepustná pre vodu a plyny, zabraňuje
neregulovanému výdaju.
- nachádzajú sa tu prieduchy
- rhizodermis = pokožka podzemných častí, kutikulu nemá
Prieduchy (stomata) sú dvojice buniek fazuľovitého (obličkovitého) tvaru medzi ktorými je
prieduchová štrbina, cez prieduchovú štrbinu rastlina odovzdáva do prostredia prebytočnú vodu vo
forme vodnej pary - transpirácia - a taktiež uskutočňuje výmenu plynov (O2, CO2).
- najviac prieduchov je v pokožke listov

Hydatódy - podobné prieduchom, ale bez schopnosti zatvárať sa -. Rastlina cez ne v určitých
podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme
gutácia.

Chlpy (trichómy) vyrastajú z jednej pokožkovej bunky a podľa funkcie ich rozoznávame niekoľko
typov:
krycie - s ochrannou funkciou
žľaznaté - ktoré vylučujú vodné roztoky sacharidov, silice a iné látky
pŕhlivé - majú bunkovú stenu inkrustovanú SiO2 a preto sa ľahko lámu - obsahujú histamín a
acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie kože
absorpčné - tieto vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky - sú uspôsobené na príjem
vodných roztokov

Emergencie sú viacbunkové výrastky vzniknuté nielen z pokožky alebo aj z podpokožkových buniek

(napr. ostne ruží). Väčšinou sa v nich nachádzajú aj cievne zväzky

Sústava vodivých pletív

- vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi
Transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami
Asimilačný prúd smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo
do zásobných orgánov.

Drevná časť (lat. xylém, gr. hadróm).

- prechádza ňou transpiračný prúd
- tvoria ju cievy nad sebou uložené mŕtve bunky so zhrubnutými a zdrevnatenými stenami.
Vyskytujú sa v dvoch typoch:
cievice - priehradky medzi bunkami stojacimi nad sebou nie sú prederavené
vlastné cievy - priečne priehradky medzi bunkami zanikajú a zaniká aj cytoplazma buniek, tým vzniká
dutá rúrka
Lyková časť (lat. floém, gr. leptóm).
- prechádza ňou asimilačný prúd. Tvoria ju nad sebou usporiadané, pretiahnuté živé bunky. Priečne
priehradky medzi bunkami sú prederavené (perforované), a preto tieto bunky označujeme ako
sitkovice

Drevná a lyková časť vytvárajú cievny zväzok.

kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na vonkajšej strane

bikolaterálny - jedna drevná a dve lykové časti
koncentrický - drevná čast je obklopená lykovou alebo naopak
radiálny - má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných
Sústava základných pletív

- parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami

Asimilačné pletivo - prebieha v ňom fotosyntéza, vyskytuje sa najmä v listoch.
Zásobné pletivo - ukladajú sa zásobné látky.
Vodné pletivo - hromadia sa zásoby vody.
Prevzdušňovacie pletivo - majú ho často rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach
Vylučovacie pletivo - sem patria mliečnice