Stonka ( kaulom)

 Nadzemný vegetatívny orgán

 Rastie negatívne geotropicky a pozitívne fototropicky

Funkcie stonky
 Mechanická - spevňuje rastlinu, priestorovo rozmiestňuje vegetatívne
a reprodukčné orgány, zväčšuje povrch rozkonárením
 Vodivá- rozvádza vodu a v nej rozpustené minerálne látky z koreňa do všetkých
orgánov a pletív rastliny, rozvádza produkty fotosyntézy z listov do ostatných
orgánov a pletív rastliny
 Rozmnožovanie- vegetatívna forma rozmnožovania / jahoda – poplaz, hľuzy
zemiaka a pod./
 Druhotne plní aj funkciu zásobného orgánu /napr. kaktus, kaleráb, atď/

Podľa stonky rozdeľujeme rastliny na:

1. Byliny - dužinatá stonka
a. Byľ - celá olistená (pŕhľava, veronika)

b. Stvol- bezlistá dužinatá stonka, listy vyrastajú z prízemnej ružice (púpava,

skoroceľ)
 c. Steblo- dutá, článkovaná bylinná stonka delená na duté a plné články
(Timotejka, reznačka)

2. Dreviny - drevnatá
a. Stromy- rozkonárenie nad zemou, rozdelenie na kmeň a korunu, celá stonka
drevnatá ( buk)

b. Kry- rozkonárenie od zeme, celá stonka drevnatá (rododendron)

c. Polokry- rozkonárenie od zeme, stonka z časti drevnatá ( nové výrastky

dužinaté, staršie drevnaté (brusnica)
 I. Morfológia stonky
V rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo a základy listov i bočných
stoniek. Na rozdiel od koreńa, stonka nerastie len tesne za vrcholom.

Na stonke pozorujeme niekoľko predlžovacích pásiem označovaných ako články

(internódy), oddelených od seba úsekmi so spomaleným rastom - uzlami (nódy).
Z uzlov vyrastajú listy.

Stonka je orgán, ktorý sa zákonite rozvetvuje.

Typy rozkonárenia stonky

1. Strapcovité- Dcérske stonky neprerastajú materskú
2. Vrcholikaté- Dcérske stonky hrubšie a dlhšie ako materská
3. Vidlicovité - Najstarší typ rozkonárenia
 Púčiky
 najmladšie vývinové štádium výhonku
Typy púčikov
Kvetné 2. Listové 3. Zmiešané

II. Anatomická stavba stonky

Priečny prierez stonky

Na priečnom priereze stonky rozlišujeme na povrchu pokožku (krycie

pletivá), pod ňou primárnu kôru (základné pletivá) a v jej strede stredný
 valec (delivé – latentné, vodivé, mechanické a základné pletivá).
Pokožka( epiderma)
 Tesne priliehajúce bunky
 Na vonkajšej strane s kutikulou a chlpkami
 Niekedy imkrustovaná SiO2
Primárna kôra
 Tvorená základnými pletivami
 Možný výskyt živicových, silicových kanálikov, mliečnic
Endoderma
 Vnútorná časť primárnej kôry
 oddeľuje vodivé pletivá od zásobných
 Obsahuje parenchymatické bunky
 Škrobová pošva- pretože obsahuje škrob
Stredný valec
1. Pericykel-oddeľuje vodivé pletivá od primárnej kôry
2. Cievny zväzok- rôzneho typu okrem radiálneho ( najčastejšie kolaterálny,
koncentrický)- u jednoklíčnolistých rastlín usporiadané do kruhu, dvojklíčnolistých
roztrúsené po obvode
3. Stržeň
4. Stržňové lúče- parenchymatické bunky, často obklopené sklerenchymatickými

Hrubnutie stonky
Stonka nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín hrubne činnosťou sekundárnych
meristémov – kambia a felogénu.
 U dvojklíčnolistých a borovicorastov

Znaky jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín

Dvojklíčnolistové rastliny

 majú na zárodku dva protistojné klíčne listy

 alorízia – koreňová sústava pozostáva z hlavného koreňa a bočných koreňov
 v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu
 listy majú perovitú alebo dlaňovitú žilnatinu
 kvety bývajú 5 alebo 4 početné
 kvetný obal zväčša rozlíšený na kalich a korunu
 príklad prvosienka
 Jednoklíčnolistové rastliny

 na zárodku je jeden klíčny list

 homorízia – koreňovú sústavu tvoria vedľajšie zväzkovité korene
 v stonkách sú roztrúsené cievne zväzky
 jednoduché listy – rovnobežná žilnatina
 trojpočetné kvety
 kvety s jednoduchým kvetným obalom
 príklad tulipán

 Činnosťou sekundárnych meristémov (kambia, felogénu)vznikajú sekundárne pletivá

Kambium
Tvorí letokruhy:
1. jadro- letné pevnejšie tmavšie, hrubostenné drevo
2. beľ- jarné mäkšie, svetlejšie, tenkostenné drevo
 Tvorí sa sekundárne drevo a lyko
 Porušuje sa primárna pokožka- funkciu preberá sekundárne krycie pletivo

Felogén
 Tvorí sekundárne krycie pletivo
 Do vnútra produkuje zelenú kôru, k obvodu korok
 Vzniká druhotná kôra ( korok, felogén, zelená kôra dokopy)
 Vonkajšie pletivá odumierajú, praskajú a odlupujú sa- vznik borky

 Felogén činný aj u jednoklíčnych rastlín, ktoré druhotne nehrubnú

 Tvorí druhotnú kôru- korok
 Lenticely
 Modifikované prieduchy
 Zabezpečujú výmenu plynov u drevín

Metamorfózy stonky
Rovnako ako korene, aj stonky sa tvarovo a funkčne prispôsobili rozličným funkciám
a podmienkam prostredia:
● brachyblast je malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy (smrekovec,
borovica a i.) alebo kvety (buk, brest a jabloň),

● sukulentná (dužinatá) stonka kaktusov a niektorých mliečnikov je

schopná zadržať značné množstvo vody,
● podzemok je podzemná stonka, pomocou ktorej rastlina prekonáva
nepriaznivé vegetačné podmienky a vegetatívne sa rozmnožuje (konvalinka, pýr,
skorocel),

● stonková hľuza (zemiak, kaleráb) a cibuľovitá hľuza (jesienka, šafrán, mečíky)

majú zásobnú funkciu,

● úponok (vinič, tekvica) pomáha prichytávať sa o podklad a rásť efektívnejšie

smerom k slnku,
● poplaz je bočná stonka, vyrastajúca z pazúch listov prízemnej ružice, napríklad na
jahode. Umožňuje vegetatívne rozmnožovanie.