VYŠIE RASTLINY: SEMENNÉ

Najvyššie organizované mnohobunkové rastliny. Majú rozlíšené pravé orgány – koreň, stonka, list
s diferencovanými pletivami. Rozmnožujú sa semenami a takmer všetky tvoria kvet.
Môžeme ich rozdeliť na:
 nahosemenné (Gymnospermia)
 1.oddelenie: Kordaitorasty (Cordaitophyta)
 2.oddelenie: Lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)
 3.oddelenie: Cykasorasty (Cycadophyta)
 4.oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)
 krytosemenné (Angiospermia)
 5.oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)

NAHOSEMNENNÉ RASTLINY:

1. oddelenie: Kordaitorasty (Cordaitophyta)

 fosílne dreviny, dorastali až do výšky 40 m
 predpokladá sa, že sa vyvinuli z prasličkorastov

2. oddelenie: Lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)

 sú fosílne rastliny vzhľadom podobné stromovitým papradiam
 boli to stromovité i krovinaté dreviny, ale i liany

3. oddelenie: Cykasorasty (Cycadophyta)

 sú podobné lyginodendrorastom a palmám
 sú to dreviny s nerozkonáreným krátkym valcovitým kmeňom
 na vrchole vyrastajú veľké, až 3 m dlhé a zložené listy
 plodom je semenná kôstkovica
 najrozšírenejšie boli v druhohorách, dodnes sa zachovali v trópoch a subtrópoch
 zástupca: Cykas indický – z kmeňa sa získava ságo - používa ako múka. U nás je to okrasná rastlina.

4. oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)

 sú to dreviny zväčša stromovitého vzrastu
 delia sa na 2 triedy:

trieda: Ginká (Ginkgopsida)

 zástupca: Ginko dvojlaločné – dvojdomá rastlina, listy sú dvojlaločné s vidlicovitou žilnatinou, plodom
je žltá kôstkovica. Listy vyrastajú z brachyblastov.

trieda: Ihličnany (Pinopsida)

 sú to stromy, menej často kry
 listy sú ihlicovité, vyrastajú buď jednotlivo alebo z brachyblastov po dvoch a viac
 charakteristické plytké zakorenenie, preto pri veterných smrštiach sú vyvrátené celé stromy aj s
koreňovou sústavou – aloríziou
 v dreve kmeňa sa nachádzajú živicové kanáliky, ktoré pri mechanickom porušení vylučujú silicu, ktorá
na vzduchu tuhne na lepkavú živicu
 táto trieda má 3 dôležité rady:

1. Rad: Borovicotvaré

Jedľa biela – šišky rastú smerom hore, zrelá šiška sa rozpadá, ihlice rastú jednotlivo, sú mäkké a ploché,
zaoblené. Konárik bez ihlíc je hladký. Jedľa je vysoká, štíhla, hladká.
Smrek obyčajný – šiška rastie nadol, je visiaca, nerozpadavá, ihlice sú pichľavé, pevné a štvorhranné,
vyrastajú na konárikoch dohora. Konárik bez ihlíc je drsný. Smrekové drevo je mäkké, vyrába sa z neho
nábytok, hudobné nástroje a používa sa i v stavebníctve.

Smrek pichľavý – má striebristozelenú farbu, ihlice sú pevné a pichľavé, šišky sú svetlohnedé („strieborná
jedlička“)

Duglaska tisolistá – má mäkké voňavé ihlice, typickú šišku s jazýčkami, rastie v parkoch a záhradách

Smrekovec opadavý – červenohnedá kôra, ako jediný opadáva, ihlice vyrastajú z brachyblastov vo
zväzkoch, šišky sú maličké

Borovica lesná - sosna – má červeno-hnedú kôru, vzácne drevo. Ihlice sú dlhé, vyrastajú z brachyblastov po
dvoch. Nenáročná drevina, rastie na skalách, plytkých miestach.

Borovica čierna – má tmavý kmeň, veľmi dlhé tmavozelené ihlice (15 cm).

Borovica kosodrevinová – rastie v horských a vysokohorských polohách, je nižšieho vzrastu, silica sa

využíva vo farmácií

Borovica limbová – ihlice má po 5, má vzácne drevo a bezkrídle semená – sú jedlé.

Borovica hladká – vejmutovka – má ihlice po 5, sú mäkké a jemné, šišky sú podlhovasté, jemne ohnuté
a často pokryté živicou.

Jedľa biela Smrek obyčajný Smrekovec opadavý Borovica lesná – Sosna

2. Rad: Cyprusotvaré (Cupressales)

Sekvojovec mamutí – je najstarší a najväčší, pochádza zo Severnej Ameriky, môže vyrásť až do výšky 120
m, šišky má maličké, dožíva sa niekoľko tisíc rokov

Tuja západná – šľachtením vznikli okrasné formy so sfarbeným lístím a mnohé so zakrpateným vzrastom -
vysádza sa na cintorínoch, parkoch a záhradách, má pôvod v Severnej Amerike.

Borievka obyčajná – je to dvojdomá rastlina, má ostropichľavé ihlice, plodom je šišková bobuľa – na

výrobu destilátov (borovička)

3. Rad: Tisotvaré (Taxales)

Tis obyčajný – je jedovatý okrem červeného mieška semennej bobule. Jed, ktorý obsahuje je alkaloid –
taxín. Tis dobre znáša znečistené ovzdušie. Listy sú čiarkovité, dlhé do 3 cm, na hornej strane tmavozelené,
s dvoma svetlými pásikmi na spodnej strane. Rastú najčastejšie v dvoch radoch po oboch stranách výhonku,