Magnoliopsida sys. str.

Liliopsida Rosopsida
Koreňová sústava alorízia sekundárna homorízia alorízia
Stéla eustéla ataktostéla eustéla
Cievne zväzky otvorené uzavreté otvorené
Postavenie seriálne kolaterálne seriálne
pazušných púčikov
Počet klíčnych listov 2 1 2
Listy (čepeľ) jednoduché (väčšinou väčšinou jednoduché, celistvé, delené niekedy
celistvé) celistvé a celokrajové (často zložené
čiarkovité niekedy eliptické)
Žilnatina listov perovitá, vzácne dlaňovitá rovnobežná perovitá, niekedy dlaňovitá
(často sieťovitá)
Báza listov stopkatá, bez pošvy, bez široká (pošva) niekedy listy nezrastené párové prílistky
prílistkov niekedy so sediace, bez prílistkov
zrastenými
Prvé listy na bočných 1 v mediáne (adosovaný 1 v mediáne (adosovaný 2 v transverzále
konároch (a listence) fylóm) fylóm)
Kvety polymérické, acyklické n. väčšinou cyklické, sprav. 3- cyklické, 5- vzácne 4-početné,
spirocyklické (niekedy početné, niekedy niekedy redukované
cyklické, redukované
3-početné)
Kvetné obaly P P niekedy K, C K, C
(niekedy chýba) (niekedy chýba) (niekedy chýba)
Andréceum polymérické (primárna často v 2 kruhoch niekedy v 2 – 1 kruhu, príp.
polyandria); tyčinky sčasti redukované sekundárna polyandria
nerozčlenené na nitku a niekedy redukované
peľnicu
Peľové zrno monosulkátne väčšinou monosulkátne trikolpátne
(základné, pôvodné)
Gynéceum apokarpné apokarpné, častejšie apokarpné, častejšie
cenokarpné cenokarpné
Počet integumentov 2 2–1 2–1
Vajíčko krasinucelátne častejšie tenuinucelátne krasinucelátne, niekedy
tenuinucelátne
Endosperm jadrový; bohatý jadrový, niekedy helobiálny; jadrový, niekedy bunkový;
pomerne bohatý málo
Embryo malé malé spravidla veľké
Nektáriá väčšinou nediferencované diferencované (niekedy diferencované (na obale, vale,
septálne) terči apod.)
Životné formy dreviny, trváce byliny prevažne byliny, trváce dreviny, byliny trváce aj
(bahenné, vodné, kryptofyty, jednoročné
geofyty)
Diverzita (približný 30 č., cez 100 č., 300 č.,
počet čeľadí a 8 000 dr. (3%) 52 000 dr. (22 %) viac ako180 000 dr.
druhov) (75 %)
Najstaršie fosílne spodná krieda spodná krieda prelom kriedy a treťohôr
doklady
Nahosemenné (“Gymnospermae”) Krytosemenné (“Angiospermae”)
dreviny dreviny, byliny
homoxylické drevo (iba tracheidy), sitkoviceheteroxylické drevo (tracheidy, trachey), sitkovice
bez sprievodných buniek majú sprievodné bunky
generatívne orgány v jednopohlavných generatívne orgány v kvete, primárne
útvaroch, väčšinou v strobiloch obojpohlavnom
mikrosporofyl (tyčinka) nediferencovaná na mikrosporofyl (tyčinka) diferencovaná na nitku a
nitku a peľnicu peľnicu
mikrosporofyl s mnohými alebo len 2 mikrosporofyl so 4 mikrosporangiami (peľnicovými
mikrosporangiami (peľnicovými komôrkami) komôrkami), po 2 spojených do 2 mikrosynangií
(peľnicových váčkov)
dospelý mikrogametofyt viacbunkový: tvorí dospelý mikrogametofyt 3-bunkový:
ho 1 alebo viac buniek protáliových, bunka, tvorí ho bunka vegetatívna (vrecúšková),
vegetatívna (vrecúšková), nástenná a 2 a 2 spermatické
spermatické (príp. 2 spermatozoidy)
vajíčka nahé (neuzavreté v megasporofyle) vajíčka uzavreté v megasporofyle
megagametofyt mnohobunkový zrelý zárodočný miešok (megagametofyt) 8 (4, 16)
(mnohojadrový) s 1 alebo viacerými jadrový
archegóniami
anemogamia primárne entomogamia
peľové zrno priamo na vajíčko (na polinačnú peľové zrno na bliznu
kvapku, mikropylu)
oplodnenie jednoduché oplodnenie dvojité
endosperm haploidný, primárny endosperm triploidný, sekundárny
netvoria plody semená v plodu
rec. asi 740 druhov rec. asi 240 000 druhov
 Prehľad a príklady metamorfóz vegetatívnych orgánov
Funkcia Koreň Stonka List

ochranná koreňové tŕne tŕne listové tŕne

Acanthorhiza Crataegus, Cactaceae, Berberis
(Arecaceae) Prunus spinosa, Pyrus,  
Gleditsia prílistkové tŕne
Robinia, Euphorbia
asimilačná stužkovité asimilačné platykládiá fylódiá
korene (sukulentné) Acacia, Dionaea, Nepenthes
Taeniophyllum Opuntia (?)
(Orchidaceae),  
Podostemonaceae fylokládiá
Asparagus, Ruscus
zvláštny príjem živín dýchacie listové ružice
(pneumatofory) Bromeliaceae
Taxodium, dreviny  
mangrovových strihané listy vodných
porastov (Avicenia, rastlín
Jussienia, Souneraria) Salvinia (rhizofylum),
  Ceratophyllum, Utricularia,
vzdušné (s Batrachium
velámenom)  
epifyty (Araceae, listy mäsožravých
Orchidaceae) rastlín
  Drosera, Dionaea,
haustóriá Nepenthes, Sarracenia,
holoparazitov Utricularia
Orobanche, Cuscuta
haustóriá
hemiparazitov
Viscum, Melampyrum,
Euphrasia
zvláštny príjem živín mykoritické korene
- ektotrofná mykoríza
Pinales, Salicales,
Fagales, Betulales,
- endotrofná mykoríza
Ericaceae, Pyrolaceae,
Ulmaceae,
Orchidaceae

hľúzky so
symbiotickými
baktériami
(Rhizobium)
Fabaceae
zásobná, príp. koreňová chylokauly (stonková chylofyly (listová
reprodukčná sukulentnosť sukulentnosť) sukulentnosť)
Pachypodium, Cactaceae, Sedum, Sempervivum,
Asparagus Euphorbiaceae, Agave
  Asteraceae,  
Asclepiadaceae
dužinaté korene   stonkové hľuzy cibuľa
Daucus, Petroselinum, - viacčlánkové - sukňovitá
Armoracia epifitické Orchidaceae, Allium cepa, Tulipa,
  kaleráb Hyacinthus
hľuzy a buľvy - hypokotylárne
Raphanus sativus, Cyclamen, reďkovka - šupinovitá
Apium, Beta - bočné výbežky Lilium
  Solanum tuberosum, - plná
koreňové hľuzy Helianthus tuberosus Gagea, Allium ursinum,
Dahlia, Ficaria, Fritillaria
terestrické rozmnožovacie pacibuľky
Orchidaceae Dentaria bubifera, Lilium
bulbiferum, Ficaria
bulbifera, Saxifraga
granulata
mechanická koreňové úponky úponky listové úponky
(prichytávanie, Vanilla planifolia Vitaceae, Passiflora - celý list
podporná) priliepavé korene   Fabaceae (Lathyrus aphaca),
Hedera, epifyty ovíjavé stonky Cucurbitaceae (Cucurbita,
  - ľavotočivé Bryonia)
podporné korene Phaseolus coccineus, - stopka
- barlovité Convolvolus Tropaeolum, Nepenthes (?)
Zea, Rhizophora - pravotočivé - vrchol čepele
- stĺpovité Humulus Gloriosa
Ficus bengalensis
- doskovité (tabuľovité)
stromy tropických
dažďových lesov
zaťahovacie
(kontraktilné) korene
cibuľoviny, Arum
Pletivo   Typ bunky Charakteristika Umiestnenie Funkcia
Krycie Epiderma   nešpecializované bunky; najkrajnejšia vrstva buniek v mechanická ochrana;
  vedľajšie bunky a bunky primárnom rastlinnom tele minimalizácia straty vody
tvoriace trichómy; (kutikula);
sklerenchymatické bunky prevzdušňovanie
vnútorných pletív (cez
prieduchy)
Periderma zahŕňa vo všeobecnosti pôvodne nahrádza epidermu ako
korkové pletivo /felém, pod epidermou, neskôr ochranné pletivo v
korkové kambium prípadne sa tvorí periderma koreňoch a stonkách;
/felogén aj hlbšie v kôre prevzdušňovanie
a zelenú kôru /feloderma vnútorných pletív (cez
lenticely)
Základné Parenchým parenchymatická tvar: bežne v celom rastlinnom tele, ako metabolické procesy ako
      polyedrický /mnohosten; parenchým v primárnej kôre, respirácia, výživa a
    premenlivý stržni, stržňových lúčoch, fotosyntéza; ukladanie
  bunková stena: primárna mezofyle ako j v dreve alebo zásob a vedenie látok;
  alebo primárna aj lyku regenerácia a liečenie
  sekundárna; môže byť poranení
lignifikovaná,
sklerifikovaná alebo
kutinizovaná;
v stave zrelosti živé bunky
Kolenchým kolenchymatická tvar: podlhovastý na periférii (pod epidermou) podpora v primárnom
    bunková stena: v mladých predlžujúcich sa rastlinnom tele
  nerovnomerne zhrubnutá, stonkách; často v podobe  
primárna stena - valca ako súvislé pletivo  
nelignifikovaná alebo len v skupinách; v
v stave zrelosti živé bunky rebrách okolo žíl v niektorých
listoch
Vodivé Sklerenchým vlákno tvar: všeobecne veľmi niekedy v kôre stonky, veľmi mechanická; ochranná
    dlhé bunky často v spojení s drevom a
    bunková stena: primárna lykom; v listoch
    a hrubá sekundárna - jednoklíčnolistových
  často silno lignifikovaná
  v stave zrelosti bežne
  odumreté bunky
 
  sklereida tvar: variabilný, v celom rastlinnom tele  
  všeobecne kratšie ako
  vlákna bunková stena:
primárna a hrubá
sekundárna - často silno
lignifikovaná v zrelosti
živé aj odumreté bunky
Drevo/Xylém cievice tvar: predĺžené bunky, v dreve hlavný vodu-
  /tracheidy zašpicatené   transportujúci element
  cievne elementy bunková stena: primárna   pri nahosemenných
    aj sekundárna, rastlinách a
    lignifikované; obsahujú bezsemenných
  stenčeniny ale nie rastlinách; vyskytuje sa
perforácie aj pri krytosemenných
v zrelosti odumreté bunky rastlinách
tvar: predĺžené bunky v dreve hlavný vodu-
(kratšie ako tracheidy),   transportujúci element
niekoľko cievnych   pri krytosemenných
elementov spojených za rastlinách
sebou v radoch (stĺpcoch)  
 tvorí cievy  
bunková stena: primárna
aj sekundárna,
lignifikované; obsahujú
stenčeniny aj perforácie
v zrelosti odumreté bunky
Lyko /Floém sitková bunka tvar: predĺžené bunky, v lyku hlavný transportér
    zašpicatené bunková   asimilátov
  stena: primárna pri   nahosemenných rastlín
  väčšine druhov, so  
  sitkami; kalóza je často
  prítomná na stenách a
  sitkových póroch
  v stave zrelosti živé
  bunky, hoci obsahujú
  alebo aj neobsahujú
  zvyšky jadra v zrelosti;
  nerozoznateľná hranica
  medzi vakuolou a
  cytosolom; obsahujú
veľké množstvo
tubulárneho ER; chýba
im proteínový materiál
(P-proteín)
Strasburgerova tvar: vo všeobecnosti v lyku úloha v transporte látok
bunka predĺžené bunky do sitkových buniek,
bunková stena: vrátane informačných
primárna molekúl a ATP
v stave zrelosti živé
bunky v spojení so
sitkovými bunkami, ale
netvoria sa zo spoločnej
materskej bunky; majú
veľa plazmodezmových
spojení so sitkovými
bunkami
sitkový tvar: predĺžené bunky v lyku hlavný transportér
element bunková stena: asimilátov
/článok primárna so sitkami (na krytosemenných rastlín
sitkovice koncových častiach
buniek oveľa väčšie
póry ako na bočných
stenách – sitkových
platničkách) kalóza
často v spojení so
stenou aj pórmi v
stave zrelosti živé
bunky, hoci obsahujú
alebo aj neobsahujú
zvyšky jadra v zrelosti;
nerozoznateľná hranica
medzi vakuolou a
cytosolom, okrem
niektorých
jednoklíčnolistových
druhov, obsahujúcich P-
proteín; niekoľko
článkov sitkovíc vo
vertikálnom spojení
tvorí sitkovicu
sprievodná tvar: premenlivý, vo v lyku úloha v transporte látok
bunka všeobecnosti predĺžený do sitkovíc, vrátane
bunková stena: informačných molekúl a
primárna v stave ATP
zrelosti živé bunky v
tesnom spojení s
článkami sitkovíc; tvoria
sa zo spoločnej
materskej bunky ako
sitkovice;
majú veľa
plazmodezmových
spojení s článkami
sitkovíc