Rastlinné orgány

Koreň = radix
• Podzemný vegetatívny orgán (vývoj z výtrusných rastlín
„pakorienok“)
• Funkcie:
• Mechanická – upevňuje rastlinu v pôde
• Vyživovacia- čerpá z pôdy vodu a minerálne látky
(transpiračný prúd) akým spôsobom sa môžu rastliny
vyživovať, ak ich koreň nie je v zemi?
• Metabolická – tvorba škrobu, fytohormónov
• Zásobná – zhromažďovanie zásobných látok
(asimilačný prúd)
• Rozmnožovacia – vegetatívne (nepohlavné)
rozmnožovanie
 MORFOLÓGIA KOREŇA
• Koreňová sústava = súbor všetkých koreňov
rastliny
• a. alorízia – hlavný koreň + bočné korene
• primárna koreňová sústava
• b. homorízia – vedľajšie (adventívne) korene
 ANATÓMIA KOREŇA
• Na stavbe sa podieľajú delivé a trváce pletivá
• Dôležitá časť z hľadiska rastu - koreňový vrchol chráni
ho koreňová čiapočka (súbor buniek, ktoré slizovatejú)
• Presýpací škrob v bunkách koreňovej čiapočky– rast v
smere zemskej tiaže statolitový aparát (tzv. pozitívny
geotropický rast koreňa)
• Koreňový vrchol má tri oblasti:
Meristematická – delenie buniek
Predlžovacia – bunky rastú a zväčšujú sa
Diferenciačná – bunky sa špecializujú (trváce pletivá)
 Anatomická stavba koreňa
• Koreňová pokožka = rizoderma
nemá kutikulu a prieduchy, má koreňové vlásky
na príjem vody z pôdy
• Primárna kôra (pod rizodermou)
• Pericykel – vyrastajú z neho bočné korene,
ohraničuje tzv. stredný valec – kt. je tvorený
základným pletivom a cievnymi zväzkami
- radiálny cievny zväzok
 Metamorfózy = premeny koreňa
str. 29 obr. 2.37.
• Tvary koreňa
• Niťovitý- trávy
• Valcovitý-chren
• Vretenovitý-georgína
• Kužeľovitý-petržlen
• Hľúzovitý-orchidea
• Repovitý- repa
 Tvary koreňa z hľadiska funkcie:

• Barlovité k. - upevňovanie
v bahnitej pôde trópov (mangrovník)
• Vzdušné korene – epifyty (orchidea pr. vanilka)
• Zásobné, buľva – cukrová repa
• Koreňové hľuzy – blyskáč
• Haustória – korene parazitov
• a poloparazitov napr. imelo
• Priliepavé – brečtan
• Symbiotické – bôbovité
li
dahlia
 Stonka(caulom)
Nadzemný vegetatívny orgán rastliny
Funkcie:
1. nesie listy a kvety
2. rozvádza vodu a minerálne látky (transpiračný prúd)
3. vedie organické látky na miesto spotreby
(asimilačný prúd)
4. nepohlavné rozmnožovanie
5. druhotne plní funkciu zásobného orgánu (kaleráb,
kaktus, zemiak ...)
Rast stonky:
• je nerovnomerný
• striedajú sa uzly = nódy a články= internódia
• rastie proti zemskej príťažlivosti
vrcholový púčik, listové púčiky, kvetné púčiky

listová stopka

stonka I. stupňa

stonka II. stupňa

listová stopka
Typy stoniek:
Dreviny majú drevnatú stonku
• Stromy
• Kry
• Polokry
Byliny majú dužinatú stonku
• Byľ
• Stvol (púpava, hyacint, prvosienka, skorocel, vranie oko...)
• steblo
 Anatomická stavba stonky

• Pokožka – prieduchy, kutikula, trichómy

• Primárna kôra - vypĺňa priestor medzi
pokožkou a cievnymi zväzkami; jej vnútornú
časť tvorí škrobová pošva
• Pericykel- vyrastajú z neho bočné stonky
• Cievne zväzky- väčšinou kolaterálne
• Stržeň – tvorený parenchýmom a
sklerenchýmom (mechanická funkcia)
pericykel
 Druhotné hrubnutie stonky
Stonky drevín druhotne hrubnú činnosťou sekundárnych
meristémov:
Felogén – druhotná kôra, korok a zelená kôra
Kambium – druhotné lyko a drevo - periodickou činnosťou
vznikajú letokruhy
• Jarné drevo – svetlejšie, veľké bunky s tenkou BS
• Letné drevo – tmavšie , malé bunky s hrubou BS
letokruhy sú kruhy, ktoré vytvára jarné a letné
drevo na priereze

Lenticely – sú modifikované prieduchy u drevín

Borka
Kôra - je to najvrchnejšia časť dreva, ktorú by
sme mohli nazvať „kožou stromu“. Vzniká vo
vrstvách z lyka. Nové prírastky lyka vytláčajú
kôru smerom od dreva. Zväčšovaním priemeru
rastúcej dreviny, dochádza k rozťahovaniu
vrchných vrstiev kôry (borky), ktoré sa prejaví
puklinami. Preto je kôra starších drevín drsná,
zvrásnená. Čím je drevina staršia, tým je kôra
hrubšia.

Kambium a lyko – na priečnom reze voľným

okom takmer nevidíme. Nachádzajú sa medzi
kôrou a drevom. Lyko zásobuje strom (alebo
ker) výživnými látkami, produktmi fotosyntézy.
Kambium je delivé pletivo, ktoré sa podieľa na
hrubnutí kmeňa. Výsledok tejto činnosti je
badateľný na priereze dreviny ako sústredené
kružnice - letokruhy. Výraznosť letokruhov je
závislá od druhu dreviny, striedania ročných
období a rastových podmienok.
 Metamorfózy stonky
• Podzemky- podzemné stonky - konvalinka
• Stonková hľuza- hromadením zásobných
látok – zemiak, kaleráb / cibuľová hľuza - šafrán
• Poplazy – plazivá stonka - jahoda
• Stonkové úponky – na prichytávanie - vinič
• Brachyblasty- skrátené a zdrevnatené stonky na
ktorých sú listy alebo kvety - borovica, jabloň
• Liany – ovíjavé a popínavé stonky
• Sukulentné stonky / dužinaté - kaktusy
 Využitie v praxi:
• 1.potrava pre človeka
• 2.krmivo pre zvieratá
• 3.surovina pre textilný priemysel
• 4.výroba cukru
• 5.výroba korku
• 6.drevo –nábytok, papier, zápalky, hudobné
nástroje .....
 List (phylom)
• Plochý vegetatívny orgán, ktorý rastie na
stonke
• Funkcie:
• fotosyntéza
• Transpirácia / vyparovanie; vytláčanie kvapiek
vody / gutácia
• výmena plynov
Morfológia / stavba listu str. 33 uč.

• a.čepeľ
• b.žilnatina
• c.stopka
• d.pošva
 Typy listov / tvary listovej čepele
• Jednoduché listy – celistvé
delené
• Zložené listy – perovito zložené
dlaňovito zložené
Jednoduché listy

1 ihlicovitý, 2 čiarkovitý, 3 okrúhly, 4 elipsovitý, 5

vajcovitý, 6 obrátene vajcovitý, 7 podlhovastý,
8 kopijovitý, 9 lopatkovitý, 10 trojuholníkovitý,11
kosoštvorcový, 12 srdcovitý, 13 obličkovitý,
14,15 šípovitý, 16 okrúhly, 17 lýrovitý
 Zložené listy

1,2,3,4 perovito zložené listy, 5,6,7 dlaňovito

zložené listy
Okraje listovej čepele

1 celistvookrajový, 2 pílkovitý, 3 zubkovitý, 4

vrúbkovaný, 5 vykrajovaný (laločnatý),
6 dvojito pílkovitý, 7 dvojito zúbkovitý
 Žilnatina listu
• Usporiadanie cievnych zväzkov v liste
• 1-2 rovnobežná
• 3 perovitá
• 4 dlaňovitá
 Usporiadanie listov na stonke
• 1 striedavé
• 2 protistojné
• 3 praslenovité
• 4 prízemná ružica listov
 Anatómia listu: bifaciálny a
monofaciálny
Vnútorná (anatomická ) stavba a.kutikula
b.vrchná pokožka
c.palisádový parenchým
d.hubovitý parenchým
mezofyl c+d
e.spodná pokožka
f.prieduchy
cz-cievne zväzky
Monofaciálny list –
jednoklíčnolistové
rastliny
• Monofaciálny list
• Bifaciálny list
 Metamorfózy listov
• Šupiny na púčikoch (ochranná funkcia)
• Listové tŕne (ochranná funkcia) – napr. kaktus
• Listové úponky (prichytávanie) – napr. hrach
• Cibuľa (zásobná funkcia) – napr. cesnak, cibuľa,
hyacint, tulipán, snežienka ...
• Listencové obaly (ochranná funkcia) – napr.
kukurica
• Dužinaté listy (zásobná funkcia) – napr. skalnica,
aloe
• Listy mäsožravých rastlín (lapacie zariadenie) –
napr. rosička
 Význam listov
• 1.potrava pre človeka – šalát, špenát, kapusta
• 2. liečivá – mäta
• 3.koreniny – vavrín – bobkový list
• majorán – majoránka
• 4.priemyselné suroviny – tabak
• 5.krmivo pre zvieratá – ďatelina ....
Reprodučné (generatívne) orgány
• Sú listového pôvodu
• U borovicorastov (nahosemenných rastlín)
sú uložené v samčích a samičích šištičkách
• U magnoliorastov (krytosemenných rastlín)
sú uložené v kvetoch
Ich úlohou je produkovať pohlavné bunky
 Kvet semenných rastlín (flos)
• generatívny orgán krytosemenných rastlín
• Funkcia: slúži na pohlavné rozmnožovanie a
zachovanie biologického druhu
Majú výtrusné rastliny kvety?
 Stavba kvetu
• Kvetná stopka – upevňuje kvet k stonke
• Kvetné lôžko –rozšírená horná časť stopky
• Kvetné obaly – kalich a koruna
• okvetie
• Kalich – vonkajšia časť, zvyčajne zo zelených
lístkov
• Koruna – vnútorná, pestro sfarbená časť
• Okvetie = perigon – kvetné obaly nerozlíšené na
kalich a korunu napr. tulipán
• Tyčinky –andreceum- samčie pohlavné orgány
produkujú peľové zrnká
skladá sa z nitky a peľnice s 2 peľovými vrecúškami
• Piestik – gyneceum-samičí pohlavný orgán
vzniká zrastením 1-viac plodolistov
skladá sa z blizny, čnelky a semenníka
ROZLÍŠENÉ A NEROZLÍŠENÉ KVETNÉ OBALY
 Aké poznáme kvety?
• Obojpohlavné- majú samčie aj samičie
pohlavné orgány napr. jabloň,
• Jednopohlavné - môžu byť samčie alebo
samičie napr. dub
• Jednodomé rastliny – na rastline sú samčie aj
samičie kvety napr. lieska
• Dvojdomé rastliny – na rastline len samčie
alebo len samičie kvety napr. vŕba
 Súkvetie
• je súbor kvetov usporiadaných na spoločnej
stonke
• a. vrcholíkovité súkvetie – bočné stonky
prerastajú hlavnú stonku
Baza, nezábudka
• b.strapcovité súkvetie -bočné stonky neprerastajú
hlavnú stonku
• strapec napr. ríbezľa
• chocholík napr. jabloň
• klas napr. pšenica
• jahňada napr. lieska
• šúľok napr. skorocel
• okolík napr. prvosienka
• úbor napr. púpava
• hlávka napr. ďatelina
Chocholík – jabloň po
odkvitnutí
Jahňada - lieska

Šúľok - skorocel

Okolík - prvosienka
Hlávka - ďatelina

Úbor - púpava
Vybrané súkvetia – príklady
poznámka: pozrieť aj učebnicu str. 40
 Kvetné vzorce
• vyjadruje pomocou medzinárodných značiek
stavbu kvetu

• Napr. P 3+3 A3+3

 Využitie kvetov
• 1.výroba liečiv – lipa, rumanček
• 2.výroba kozmetiky, krémov , parfémov
• 3.zelenina – karfiol
• 4.dekorácia
 Rozmnožovanie u nahosemenných
rastlín
• Majú šištičky – samčie a samičie
• Samčie majú krátke vreteno na ktorom vyrastajú
výtrusné listy – tyčinky
tyčinky majú 2 peľové komôrky, kde sa tvoria
peľové zrnká
jadro peľového zrnka sa delí a vzniká:
vegetatívna bunka z ktorej vyrastie peľové vrecúško
generatívna bunka, z ktorej vzniknú 2 spermatické
bunky
Proces oplodnenia: str. 107 obrázok 3.45.
• Oplodnenia sa zúčastní len 1 spermatická
bunka, druhá zanikne, jednoduché oplodnenie
• Oplodnenie= splynutie vajcovej a spermatickej
bunky
• Vajíčko ako celok sa mení na semeno
• Semeno stavba na str. 107 obr. hore:
osemenie
zárodok s 3-7 klíčnymi listami
endosperm
 Rozmnožovanie u magnóliorastov
• Tyčinky
• v peľnici sa po meióze vytvorí štvorica –
tetráda peľových zrniek
• Z jadra peľového zrnka po mitóze vzniká
• vegetatívna bunka peľové vrecúško
• generatívna bunka 2 spermatické bunky
• Vajíčko
• Stavba: vajíčkové obaly –integumenty
• peľový vchod
• meiózou vznikajú 4 haploidné bunky,
3 z nich zaniknú a ostane
mladý zárodočný miešok
po mitóze (3x) vzniká
zrelý zárodočný miešok
• Zrelý zárodočný miešok obsahuje:
na jednom póle vajcovú bunku – oosféru
2 pomocné bunky – synergidy
na opačnom póle 3 protistojné bunky-antipódy
v strede 2 polárne jadrá splynú-
diploidné centrálne jadro
Dvojité oplodnenie magnóliorastov
• 1 spermatická bunka (n) súlynie s vajcovou
bunkou (n) , vznikne zygota (2n)
• 2.spermatická bunka splynie (n) splynie s
diploidným centrálnym jadrom(2n),vznikne
triploidný endosperm (3n), vyživuje zárodok
• z oplodnenej vajcovej bunky (oosféry) vytvára
zygóta, z ktorej vzniká zárodok novej rastliny
• z obalov vajíčka vytvára obal semena –
osemenie
• vajíčko mení na semeno
• piestik postupne mení na plod
 Porovnanie
• Borovicorasty
• Opelenie vetrom
• jednoduché oplodnenie
• zárodok má 3-7 klíčnych
listov
Magnoliorasty
opelenie hmyzom
dvojité oplodnenie
zárodok má 1-2klíčne
listy
 Plod (fructus)
• vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou
funkciou je vyživovanie semien v čase ich
dozrievania. Plody vzniknuté premenou
piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod
vzniká aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného
lôžka, nazývame ho nepravý plod.
 Stavba plodu
• Premenou vajíčka vzniká semeno- 1 alebo viac
• Semeno obsahuje zárodok 1- 2 klíčne listy
vyživovacie pletivo=endosperm
osemenie
• Steny semenníka sa menia na oplodie
• môže byť suché alebo dužinaté
 Rozdelenie plodov
Suché plody – majú suché oplodie, 10-15% vody
pukavé plody – majú viac semien
– mechúrik (záružlie)
– struk (hrach),
– šešuľa (horčica),
– šešuľka (chren),
– tobolka (mak),
nepukavé plody – majú 1 semeno
- nažka (slnečnica),
- oriešok (lieska),
- zrno (pšenica)
- tvrdka (hluchavka)
Dužinaté plody - majú dužinaté oplodie, 80% vody
kôstkovica (čerešňa)
bobuľa (rajčiak)
malvica (jabloň)
 Súplodie a plodstvo
• Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia
označujeme ako súplodie (slnečnica,lopúch)
• súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu,
ktorý mal niekoľko piestikov ako plodstvo.
• (jahoda,ruža)
 Rozširovanie semien a plodov

• Vlastnými silami - semená sú z plodov vyhadzovahé na

základe nerovnomerného napätie v oplodí napr. Netýkavka
• Vetrom - Plody a semená majú "lietacie" zariadenia napr.
padáčik (púpava), krídielka (borovica, javor), páperie (topoľ,)
• Vodou - osemenie umožňuje semenám udržať sa na hladine
(kokosovník)
• Zvieratami - Plody a semená sa prichytávajú na srsť živočíchov
háčikmi (lopúch), alebo sú zožraté a sú roznášané trusom
(dužinaté plody)
• Človekom pri pestovaní kultúrnych plodín, prenášanie
odevom,
 Využitie plodov
• 1.potrava človeka a živočíchov
• 2.liečivé účinky
• 3.kozmetika
• 4.dekorácia