Dovoľte mi predstaviť sa, volám sa Samo Kosík, ale už od škôlky ma všetci volajú

Samko. Možno aj preto vždy spozorniem, keď ma niekto osloví Samo. Začnem sa sám
seba pýtať, čo som kedy tomu človeku urobil, že ma musí takto ohavne volať. Pravda je
však taká, že skoro vždy majú ľudia na to nepríjemné pomenovanie dôvod, takže mi
neostáva nič iné, len sa so Samom stotožniť.

Ak mám na niečo talent, je to znepríjemňovanie života bytostiam okolo mňa. Veď nie je
náhoda, že som si v reštaurácii objednal tatársky biftek a krvavý steak práve vtedy, keď
som sedel pri stole s vegetariánom. Môže to znieť priam hrôzostrašne, ale mňa takéto
aktivity neskutočne napĺňajú.

Okrem toho, že stolovanie so mnou je jedna radosť, prekypujem sarkazmom. So svojou

iróniou som to dotiahol až tak ďaleko, že ľudia ma upodozrievajú zo žartov aj v
momentoch, keď som smrteľne vážny. Pravda, takých momentov nie je veľa, ale stále je
celkom poľutovaniahodné, že som sa do tejto situácie dostal...

Napriek tomu, že okrem pár blízkych priateľstiev neberiem vážne skoro nič, na mojom
prospechu sa to zatiaľ neodrazilo a každý z mojich výpisov je stereotypný a okrem
malého „absolvoval“ z etickej výchovy, by ste nič iné ako „výborný“ nenašli, ba dokonca
aj vo svojom voľnom čase sa venujem štúdiám v oblasti technológii nad rámec, ktorý
ponúka škola. Aby som však celý deň len nesedel nad knihami, rozhodol som sa hrať na
bicie nástroje a raz za čas sadnem na svoj bicykel. Keď už som spomenul moje
priateľstvá, tak mi nedá nedodať, ako veľmi som vďačný za tých najlepších kamarátov
pod Slnkom, ktorých si, pravdupovediac, nezaslúžim. Rád by som im povedal nejaký
pekný kompliment, ale radšej si zahryznem do jazyka, lebo vrchol mojich komplimentov
bol, keď som kamarátke povedal, že je staré dobré železo.

Som Samko, pre niektorých Samo, pre iných zas Emilko a pre tých, ktorí do dnešného
dňa nepochopili, že sa tak nevolám, Samuel. Uznávam, nie vždy je to so mnou ľahké, ale
aj napriek tomu dúfam, že ľudia okolo mňa prežili so mnou aspoň pár príjemných
zážitkov, na ktoré budú s radosťou spomínať a že to nie je so mnou až také zlé.