Protokol č.

2
Meno: Samo Kosík
Spolupracoval s Nikol Kupcovou, Marekom Cedulom.

Úloha
Určiť hmotnostnú tepelnú kapacitu železného valčeka.

Pomôcky
Kalorimeter, váha, varná doska, hrniec, valček

Teória
Hustota roztoku kyseliny olejovej a benzínu je menšia ako hustota vody, čiže roztok zostane na
hladine. To isté platí aj o detskom zásype. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je, že roztok nie je
rozpustný vo vode, čiže na hladine vody vznikne vrstva roztoku, ako je znázornené na obrázku.
Vrstva, ktorá vznikne je monomolekulová, čiže má hrúbku jednej molekuly.
Keby sme však kvapli na povrch kvapku čistej (nezriedenej) kyseliny olejovej, vytvorila by nám
škvrnu pohodlne merateľnú v km2. Práve preto sme sme ju zmiešali s benzínom v pomere
2000:1 – benzín bol použitý, lebo je to prchavá látka a po kvapnutí vyprchá a pomer 2000:1 bol
zvolený na to, aby v jednej kvapke bolo kyseliny dostatočne málo, aby vytvorila škvrnu, ktorej
plochu vieme odmerať v Petriho miske podloženej štvorčekovým papierom.
Keďže budeme na povrch vody kvapkať kvapky roztoku, potrebujeme zistiť objem jednej. Ten
zistíme ako podiel istého objemu roztoku a počtom kvapiek (označíme k), dostaneme teda
vzťah:
Vʘ
V kvapky =
k kvapiek
Keď poznáme objem jednej kvapky, potrebujeme zistiť objem kyseliny olejovej v 1 kvapke. Ten
dostaneme rozložením objemu kvapky v pomere 2000:1, resp.:
V kvapky
VC H 33 COOH =
17
2001
Výška škvrny je zároveň priemer jednej molekuly. Keďže škvrna je teleso, ktorej 2 podstavy sú
rovnaké a sú od seba vzdialené rovnakou vzdialenosťou (v každom bode), ako je dĺžka výšky,
vieme vypočítať jej objem:
V =S podstavy∗v
V škvrny =S škvrny∗v škvrny
V škvrny
v škvrny =d molekuly =
S škvrny
Na to, aby sme zistili povrch škvrny, potrebujeme štvorčekový papier (na hodine sme použili
taký, kde strana štvorčeka mala 0,005 metra) a na mieste, kde nie je vidieť detský zásyp, je
vrstva kyseliny olejovej. Zrátame počet takých štvorčekov (označíme n) Po dosadení do vzťahu
dostávame:
2 2
Sškvrny =n∗a =n∗( 0,5 cm)

Postup
1. Príprava roztoku (roztok nebol nami pripravovaný)
2. Naliatie roztoku do úzkeho odmerného valca
3. Odmeranie počtu kvapiek v 1 cm3 roztoku pomocou kvapkadla
4. Príprava Petriho misky – naplnenie vodou, zasypanie detským zásypom a podloženie štvorčekovým
papierom
5. Kvapnutie jednej kvapky roztoku, pri čom benzín vyprchá
6. Zistenie obsahu pomocou štvorčekového papiera
7. Opakovanie štvrtého až šiesteho kroku (potrebných je 5 meraní)

Namerané hodnoty a výpočty

k kvapiek =51 V kvapky =0,0196 cm
3

V ʘ=1 cm 3
kyselina olejová :benzín=2000 : 1 V kvapky =?
Vʘ
2001 ≈ 2000 V kvapky =
k kvapiek
1 cm3
VC H 33 COOH =? V kvapky =
17
51
V kvapky
VC H 33 COOH = V kvapky =0,0196 cm 3
17
2000
0,0196 cm3
VC H 33 COOH =
17
2000
V C H COOH =0,0000098 cm3
17 33

Meranie #1
V škvrny =V C H COOH =0,0000098 cm
3
V škvrny
17 33
v škvrny =d molekuly =
n=120 S škvrny
Sškvrny =n∗a2 0,0000098 cm3
v škvrny 1=d molekuly 1=
Sškvrny =120∗( 0,5 cm )2 30 cm2
Sškvrny =30 cm
2 v škvrny 1=d molekuly 1=0,000000326 cm=¿ 3,26 nm
Meranie #2 V škvrny
3 v škvrny =d molekuly =
V škvrny =V C H COOH =0,0000098 cm
17 33
S škvrny
n=92 0,0000098 cm3
v škvrny 2=d molekuly 2=
Sškvrny =n∗a2 23 cm
2

2
Sškvrny =92∗( 0,5 cm ) v škvrny 2=d molekuly 2=0,000000426 cm=¿ 4,26 nm
2
Sškvrny =23 cm
Meranie #3
V škvrny =V C 17
H 33 COOH =0,0000098 cm3
 V škvrny
2 v škvrny =d molekuly =
Sškvrny =n∗a S škvrny
2
Sškvrny =70∗( 0,5 cm ) 0,0000098 cm3
v škvrny 3=d molekuly 3=
Sškvrny =17,5 cm
2
17,5 cm 2
v škvrny 3=d molekuly 3=0,00000056 cm=¿5,6 nm

Meranie #4
V škvrny =V C H COOH =0,0000098 cm
3
V škvrny
17 33 v škvrny =d molekuly =
n=111 S škvrny
Sškvrny =n∗a2 0,0000098 cm3
v škvrny 4 =d molekuly 4=
Sškvrny =111∗( 0,5 cm )2 27,75 cm2
2 v škvrny 4 =d molekuly 4=0,000000353 cm=¿ 3,52 nm
Sškvrny =27,75 cm
Meranie #5
V škvrny =V C H COOH =0,0000098 cm
3
V škvrny
17 33
v škvrny =d molekuly =
n=105 S škvrny
Sškvrny =n∗a
2
0,0000098 cm3
v škvrny 5=d molekuly 5=
Sškvrny =105∗( 0,5 cm )2 26,25 cm 2
v škvrny 5=d molekuly 5=0,000000373 cm=¿ 3,72 nm
Sškvrny =26,25 m2
Priemer
d molekuly 1+ d molekuly 2+ …+d molekuly 5
d avg =
5
3,26 nm + 4,26 nm+5,6 nm+3,52 nm+3,72 nm
d avg =
5
d avg =4,072 nm

Záver
Meraním sme dospeli k záveru, že priemer molekuly kyseliny olejovej je 4,072 nm. Výpočet pomocou
Avogadrovej konštanty však ukázal iný výsledok, a to 0,9 nm. Aj tento výsledok je potrebné s rezervou,
lebo sa ňom uvažuje, že molekula má tvar sféry (v skutočnosti je to elipsoid). Stále, aj napriek značným
rozdielom, považujem meranie za úspešné, keďže odchýlka od výpočtu je približne 3 nm a to je veľkosť,
ktorú by sme horko – ťažko uvideli v elektrónovom mikroskope.
Horeuvedené odchýlky mohli byť spôsobené nesprávnym spočítaním štvorčekov, faktom, že benzín sa
počas roztoku vyparoval a pomer pri poslednom meraní nemusel byť rovnaký ako pri prvom. Ďalšie
faktory vplývajúce na odchýlku boli: rozdielny objem kvapiek, starý detský zásyp (rýchle navlhnutie).