List – nadzemný, bočný rastlinný orgán s obmedzeným rastom a spolu so stonkou tvorí výhonok.

Základné funkcie listu sú:

- fotosyntetická asimilácia – fotosyntéza,
- výdaj vody: 1. vyparovanie / transpirácia/, 2. vytláčanie kvapiek / gutácia/,
- výmena plynov – oxidu uhličitého /CO2 / a kyslíka /O2/ s prostredím,
- u niektorých zásobná / listové cibule /
- a vegetatívne rozmnožovanie / napr. fialka /

Morfológia listu
Na liste rozoznávame - čepeľ, listovú žilnatinu, stopku, niekedy aj pošvu /trávy/ a párové
prílistky. Niektorým druhom rastlín môžu niektoré časti listu chýbať /napr. stopka/.
Bifaciálny list- vnútorné usporiadanie pletív v listovej čepeli je v hornej časti iné ako v spodnej časti.
Takýto list je rozlíšený na rub a líce. Je typický pre dvojklíčnolistové rastliny, napr. lipu, púpavu, javor a
iné.
Monofaciálny list- nerozlišujeme rub a líce. Je typický pre tropické a väčšinu jednoklíčnolistových
rastlín, napr. cibuľa, cesnak, tulipán, konvalinka, kosatec, eukalyptus a iné.

Pre rastlinnú taxonómiu je dôležité najmä určenie:

Žilnatina listu – je tvorená cievnymi zväzkami, ktoré sa v liste bohato rozkonárujú, zabezpečujú
mechanickú a vodivú funkciu. Najstarším typom je vidlicovitá žilnatina paprade, ginko.
Žilnatina jednoklíčnolistových rastlín je spravidla rovnobežná /napr.trávy, kosatce, vstavače/.
Pre dvojklíčnolistové rastliny je typická perovitá /napr. lipa, čerešňa, dub/, dlaňovitá /javor/.
Ďalšie typy: sperená, odnožená, vrcholovo súmerná
Členitosť listovej čepele – rozoznávame jednoduché a zložené listy.
- jednoduché listy môžu mať iba jednu – celistvú čepeľ /napr. jabloň, čerešňa, lipa/
alebo – delenú čepeľ /javor, slez, dub/
- zložené listy majú čepeľ rozdelenú ne tri a viac samostatných častí, ktoré sa
nazývajú lístky /napr. vika, hrach, agát, pagaštan/.

Okraj čepele

Tvary listovej čepele

Príklady: okrúhly – kapucínka

srdcovitý – orgován obličkovitý - kopytník

Rast a kategórie listov

Listy /okrem klíčnych/ sa zakladajú na rastovom vrchole stonky v podobe hrbolčekov..
Meristém sa nachádza na vrchole a na báze listu. Rast je obmedzený.

Na semenných rastlinách podľa umiestnenia na výhonku a podľa vývinu rastliny sa rozlišuje niekoľko
kategórií listov:
·Klíčne listy sa zakladajú už v zárodku rastlín. Ihličnany majú viac klíčnych listov, dvojklíčnolistové
rastliny majú dva klíčne listy, jednoklíčnolistové rastliny majú jeden klíčny list.
·Asimilačné listy sú miestom fotosyntézy a transpirácie.
·Listence sú pripojené ku kvetnej stopke.
·Kvetné listy /fylómy/ sú metamorfované listy, z ktorých sa vyvinuli kvety.
Trvanie a životnosť listov je kratšia ako stonky. Po skončení vegetačného obdobia listy opadávajú.
Listy ihličnanov opadávajú v intervaloch od 2 – 3, niekedy až 9 rokov.

Postavenie listov na stonke – súvisí s ich zakladaním v uzloch stonky

Príklady: striedavé – jabloň, lipa, protistojné – orgován, javor, hluchavka, praslenovité – vranovec,
praslička, prízemná ružica – prvosienka, púpava, skoroceľ

Anatomická stavba listu

List, podobne ako koreň a stonku tvoria pokožkové pletivá – pokožka, vodivé – CZ a základné pletivá.
Metamorfózy listov

- šupiny – ochrana púčikov, napr. lieska

- dužinaté cibule, napr. tulipán

- listové úponky – napr. hrach siaty, slúžia na prichytávanie o pevnú plochu

- listové tŕne – napr. dráč, kaktusy, mliečniky
- listencový obal – na kukurici siatej slúži na ochranu šúľku
- dužinaté listy – zásobná funkcia, v bunkách veľa vody, napr. rozchodník, aloe

listy mäsožravých rastlín – lepiace zariadenia, produkcia tráviacich enzýmov , napr. rosička