ONTOGENÉZA RASTLÍN

(vývin rastlín)

- životné zmeny rastliny od vzniku po zánik

- kvantitatívne = rast
- kvalitatívne = difereciácia buniek, pletív a orgánov

1. semeno (embryo) - rast & diferenciácia - tvorba pletv a orgánov

2. koreň, stonka, list = dospelá rastlina - kvitnutie
3. kvet - opelenie & oplodnenie
4. plod - semeno

FÁZY ONTOGENÉZY
1. VEGETATÍVNA
- kľúčové procesy ontogenézy - klíčenie, rast, diferenciácia buniek, pletív a orgánov =
zakladanie vegetatívnych orgánov
2. REPRODUKĆNÁ (ROZMNOŽOVACIA)
- vytvorenie, kvetu, plodu a semena = rozmnožovanie celej rastliny
3. DORMANTNÁ (ODPOČINKOVÁ)
- obdobie vegetatívneho pokoja - prekonávanie nepriazdnivých podmienok (zastavenie rastu a spomalenie
metabolickej aktivity)
- nízka teplota - voda je nedostupná lebo je zamrznutá, chlad spomaľuje chemické deje

KLÍČENIE
- konči proces dormancie semena a začína rast a diferenciácia (dormancia semena = semeno neklíči v
nepriazdnivých podmienkach)

- pre začiatok klíčenia je potrebné

1. prítomnosť vody
2. vhodná teplota
3. dostatok kyslíka
- obnoví sa metabolizmus buniek semena = aktivujú sa gény a enzýmy

- u 2-klíčnolistových rastrlín rozoznávame 2 typy klíčenia

1. NADZEMNÉ (EPIGEICKÉ)
- klíčne listy sú vynesené nad zem 1. stonkovým článkom - hypokotylom
2. PODZEMNÉ (HYPOGEICKÉ)
- klíčne listy a hypokotyl zostávajú pod zemou
- nad zem vyrastá epikotyl (2. stinkový článok) a asimilačné listy

RAST
- diferenciácia, zväčšovanie objemu (kvantitatívna zmena)
- ako 1. orgán rastie koreň, potom stonka a listy

- poznáme rast
1. DELIVÝ = embryonálna (meristematická) fáza
- mitóza - prebieha v rastovom vrchole koreňa - v meristéme (delivé pletivo) - nedoferencované
meristematické bunky
- dochádza k zväčšovaniu počtu buniek
2. PREDLŽOVACÍ = predlžovacia fáza
- bunky ešte nie sú diferencované (nemajú koreňové vlásky ani cievne zväzky)
- rast bunkovej steny je spôsobený zvýšením turgoru
- zníži sa pH - hormón auxín
 3. DIFERENCIÁCIA = rozlišovacia fáza
- diferenciácia bunky = regulcia génovej aktivity = aktivizácia rôznych typov génov = rôzne bunky
sa inak správajú a inak vyzerajú

- faktory rastu
1. vonkajšie
- teplota
- živiny & minerály v pôde
- množstvo svetla
- voda
- CO2, O2
- negatívny vplyv môžu mať škodliviny v prostredí
2. vnútorné
- fytohormóny (rastlinné hormóny)

VPLYV TEPLA
- pri prekročení teploty prijateľnej pre rastlinu dochádza k jej smrti
- teplotné optimum = teplota, pri kt. rastliny rastú najrýchlejšie
- teplotné minimum = najnižsia teplota, pri kt.rastliny začínajú rásť
- teplotné maximum = najvyššia teplota, pri kt. sa rast rastliny zastavuje

- podľa nárokov rastliny na optimálnu teplotu rozoznávame

1. TEPLOMILNÉ (TEPLUVZDORNÉ) - citlivé na účinky nízkych teplôt
2. CHLADNOMILNÉ (MRAZUVZDORNÉ) - majú schopnosť dlhodobo odolávať nízkym teplotám

- ODOLNOSŤ VOČI MRAZU

- je podmienená schopnosťou zabrániť zamrznutiu vody v rastlinných bunkách a medzibunkových
priestoroch
- rastliny zvyšujú koncentráciu osmoticky aktívnych látok v cytoplazme (cukry, aminokyseliny,
alkoholy) alebo zvyšujú pevnosť bunkovej steny, k. bráni deštrukcií bunky

- VPLYV TEPLOTY NA VONKAJŚÍ VZHĽAD RASTLINNÝCH ORGÁNOV

- chladnomilné rastliny
- kratšie stonky
- menšie a hrubšie listy
- sú pokryté trichómami (ochrannými krycími chlpmi)
- napr. vysokohorské rastliny alebo rastliny v polárnych oblastiach
- teplomilné rastliny
- ich vzhľad ssa líši v závislosti od dostupnosti vody
- púštne rastliny
- majú hrubé a dužinaté stonky (zásobné pletivá pre vodu)
- majú hrubú kutikulu
- prieduchy v žliabkoch (slúžia na minimalizáciu straty vody vyparovaním) a otvárajú sa
len v noci
- napr. aloe
- rastliny mierneho pásma
- teplota u nich ovplyvňuje aj zmeny nevyhnutné na prechod do fázy kvitnutia a tvorby
plodov
- teplomilné rastliny sú typické pre púštne oblasti a tropické alebo subtropické pásmo

- JAROVIZÁCIA /VERNALIZÁCIA/
- je to vplyv nízkej teploty na rastový vrchol mladej (vyklíčenej) rastliny, počas, kt. prebiehajú dôležité
metabolické zmeny nevyhnutné neskôr pri kvitnutí
- nízka teplota stimuluje tvorbu enzýmov a hormónov
 - zintenzívňuje sa bunkové dýchanie (štiepenie cukrov, spotreby O2 a výdaj CO2)
- vplyvom vernalizácie sa tvorí hormón vernalín, kt. je potrebný pri neskoršom kvirnutí rastliny
- napr. obilniny - oziminy = vyklíčia na jeseň, zimu prečkajú pod snehom - na rastové vrcholy pôsobí nízka
teplota, tj. prebehnú jarovizačné zmeny
- ak by jarovizácia neprebehla, rastliny by vytvorili vegetatívne orgány, ale mali by málo kvetov a plodov

- VPLYV TEPLOTY NA DĹŽKU ŽIVOTA RASTLÍN

1. MONOKARPICKÉ - sú to jednoročné aj dvojročné rastliny - plody prinášajú raz za život
- jednoročné
- vyklíčia, vyrastú, prinesú plody a semená
- dvojročné
- 1. rok - vegetatívne orgány
- 2. rok - generatívne orgány a semená
- viacročné
- žijú vo vegetatívnej fáze viac rokov, potom raz zakvitnú, vytvoria plody a zahynú
2. POLYKARPICKÉ - počas svojho života prinášajú plody opakovane
- efeméry
- žijú len niekoľko týždňov, ich nadzemná časť po odkvitnutí a dozretí semien hynie
- trvalky (pereny)
- počas vegetatívneho obdobia vytvoria vegetatívne orgány, kvitnú a tvoria plody a semená
- zimu prežívajú pomocou zásobných orgánov (podzemky, hľuzy, cibule)
- patria sem všetky dreviny

VPLYV SVETLA
- svetlo vplýva na
- fotosyntézu (dýchanie)
- pohyb
- transpiráciu (otvorenie prieduchov)
- smer rastu

- FOTOBIOLOGICKÉ JAVY
- FOTOPERIODIUMUS = rekacia rastliny na dĺžku denného svetla
- striedanie dňa a noci
- fotoperióda = dĺžka denného osvetlenia
- dĺžka denného osvetlenia stimuleje metabolické zmeny v rastline = stimuluje tvorbu hormónu
florigénu, kt. stimuluje kvitnutie (ak by ho mala rastlina príliš veľa alebo príliš málo nekvitla
by), napr. monstera nekvitne v našom pásme

- rastliny podľa dĺžky periódy delíme na

1. KRÁTKODENNÉ - fotoperióda menej ako 12 hodín
2. DLHODENNÉ - fotoperióda viac ako 12 hodín
3. NEUTRÁLNE - kvitnú počas akejkoľvek dĺžky fotoperiódy

- rastliny podľa nároku na intenzitu osvetlenia

1. SVETLOMILNÉ (HELIOFYTY) - obľubujú stanovištia zaplavené svetlom (horec,
slnečnica, kukurica, kaktus)
2. TIEŇOMILNÉ (SCIOFYTY) - obľubujú menej osvetlené stanovištia (paprade, machy)
3. NEUTRÁLNE (HELIOSCIOFYTY) - prispôsobia sa (šalvia, reznačka)

- ETIOLIZÁCIA = rast rastliny za nedostatku svetla

- prevláda predlžovací rast = rastliny saa ťahajú za svetlom
- napr. naklíčený zemiak
VPLYV RASTLINNÝCH HORMÓNOV
- hormóny (regulačné látky) - tvoria sa v rôznych častiach rastliny (rastový vrchool stonky, listy koreň) - sú
transportované roztokmi v cievnych zväzkoch
- poznáme
1. stimulátory rastu - auxíny, giberelíny, cytokyníny
2. inhibítory rastu - kyselina abscisová, etylén

- AUXÍNY
- tvoria sa v rastovom vrchole stonky
- stimulujú predlžovací rast
- zabezpečujú apikálnu dominanciu stonky = kým je rastový vrchol, zabezpečuje jeho dominanciu (ak ho
zrežeme, bočné stonky sa stanú dominantnými)
- stimulujú zakoreňovanie - tvorbu adventívnych koreňov
- tropizmus = rast stonky za svetlom (bunky sa na neosvetlenej časti viaej predlžujú, čo je spôsobené
rôznymi hladinami auxínu)

- CYTOKINÍNY
- tvoria sa v koreňoch (potom sú transportované do nadzemných častí)
- stimulujú bunkové delenie (delivý rast - replikáciu DNA)
- stimulujú regeneráciu orgánov, tvorbu púčikov, základy orgánov a semien
- spomaľujú starnutie a dozrievanie
- spomaľuje zakoreňovanie
- ruší účinok apikálnej dominancie

- GIBERELÍNY
- tvoria sa vo všetkých rastlinných orgánoch
- stimulujú klíčenie (u niektorých rastlín aj kvitnutie a pohlavnosť kvetov)

- KYSELINA ABSCISOVÁ
- tvorí sa vo všetkých rastlinných orgánoch
- jej produkcia stúpa počas nedostatku vody
- ovplyvňujú vodný režim rastliny - výdaj vody (zatváranie prieduchov)
- blokuje predlžovací rast
- úrýchľuje starnutie orgánov, opadávanie listov a plodov
- riadi proces dormancie (kľudového štádia), bráni predčasnému klíčeniu semien a rozvoju púčikov
- obraňuje rastliny voči stresovým podmienkam

- ETYLÉN
- jedinný plynný hormón rastlín
- tvorí sa v bunkách, odkiaľ putuje do medzibunkových priestorov
- inhibituje predlžovací rast
- stimuluje dozrievanie plodov, starnutie listov a kvetov

KORELÁCIA
- zmeny v jednej časti rastliny sa prejavia zmenami v inej časti rastliny (napr. zakoreňovanie odrezkov - odrežeme
z listu a vypustí korene)

POLARITA
- apikálna & bazálna
- stonka (rastlina) vníma, kde je apikálny a bazálny pól (nevypustí korene na vrchu stonky)

REGENERÁCIA
- 1. fyziologická - napr. opadávanie listov
- 2. patologická - po poranení vonkajším faktorom (napr. odpílime konár)