Orgány rastlín

 orgán = časť rastliny ktorá tvorí samostatný celok a vykonáva špecifické fyziologické
funkcie
 cievnaté rastliny majú 2 typy orgánov :
 vegetatívne (= vyživovacie) – koreň, stonka, list → zabezpečujú život jedinca
 generatívne (=rozmnožovacie) – kvet, semeno, plod → zabezpečujú rozmnožovanie
jedinca
Koreň = radix

 orgán nachádzajúci sa spravidla pod zemou

 funkcie:
 mechanická – upevňuje rastlinu v pôde
 vyživovacia – čerpá z pôdy živiny a H2O
 metabolická – syntéza a úprava chemických látok
 druhotne: zásobná – zhromažďovanie zásobných látok
rozmnožovacia – vegetatívne rozmnožovanie
 všetky korene tvoria spolu koreňovú sústavu
 primárna koreňová sústava (alorízia; obr. 1) – z klíčka vyrastá hlavný koreň
a z neho šikmo alebo vodorovne - bočné korene
 väčšina nahosemenných a dvojklíčnolistové rastliny
 vedľajšia koreňová sústava - adventívna (homorízia; obr. 2) – hl. koreň náhle
zastavuje rast, jeho funkciu preberajú vedľajšie korene
 jednoklíčnolistové rastliny

PRIMÁRNA STAVBA KOREŇA

 koreňový vrchol (apikálny meristém koreňa) chráni koreňová čiapočka

(calyptra)
 na povrchu kor. čiapočky – sliz → ľahšie prenikanie do pôdy
 je v nej útvar = stĺpik (columella) – v ňom statolitový orgán = presýpací škrob
 pozitívny geotropizmus koreňa

ANATOMICKÁ STAVBA KOREŇA

 koreňová pokožka = rizoderma

 pokrýva povrch koreňa, nemá kutikulu,
chloroplasty, je jednovrstvová, vyrastajú z nej
koreňové vlásky
 po niekoľkých dňoch odumiera a nahrádza ju
primárna kôra
 primárna kôra
 zložená z 3 vrstiev :
 1. exoderma – jednovrstvová, viacvrstvová
  po odumretí rizodermy preberá funkciu pokožkového
pletiva
 jej bunky môžu byť zkorkovatené = interkutis
 2. mezoderma – stredná vrstva
 tvorená parenchymatickými pletivami
 vodné a močiarne rastliny → prevetrávacie pletivá
 bunky majú často aj zásobnú funkciu
 3. endoderma – vnútorná vrstva
 zreteľne oddelená od ostatnej kôry
 obsahuje suberín a lignín, kt. tvoria tzv. Casparyho
pásik → dôležitý z hľadiska transportu vody
 krycie pletivá od vodivých a základných oddeľuje
perikambium (pericykel) ; vyrastajú z neho bočné korene
a nové vrstvy krycieho pletiva
 Centrálny valec (stéla)
 tvorí ho: radiálny cievny zväzok, stržeň, stržňové lúče
 priestor medzi nimi vypĺňa parenchým, sklerenchým
 radiálny CZ – lúčovitý CZ
 lyková časť a drevná časť sú usporiadané
striedavo vedľa seba, oddelené základným
pletivom

RAST KOREŇOVÉHO VRCHOLU

 3 zóny:
 meristematická (embryonálna; delivá)
 intenzívne delenie buniek
 predlžovacia
 bunky sa zväčšujú, rastú
 dozrievacia (diferenciačná; absorpčná)
 postupná špecializácia buniek
 medzi 1. a 2. zónou → pokojové centrum
charakterizované nízkou frekvenciou delenia, prebieha
v nej syntéza rastových látok

MODIFIKÁCIE (METAMORFÓZY) KOREŇA:

 počas evolúcie došlo k zmenám funkcie koreňa, tým sa
menil aj jeho tvar
 modifikované korene  tvarové a funkčné zmeny koreňa
 Tvar:
 niťovitý, povrazovitý, srdcovitý, valcovitý,
vretenovitý, kužeľovitý, repovitý
 Funkcia:
 koreňové hľuzy – zásobná funkcia;
vzniká na bočných alebo vedľajších
koreňoch ( georgína, vstavač)
 zásobné korene – zhrubnuté korene; na
stavbe sa podieľa aj stonková časť rastliny
(mrkva, chren, repa, zeler....)
 vzdušné korene – epifitických rastlín;
prijímajú vzdušnú vlhkosť (Monstera,
orchidey....)
 barlovité korene – rastliny rastúce na sypkých pôdach alebo v okolí ústí riek;
adventívne korene získavajú opornú funkciu ( mangrovy, horské smreky...)
 dýchacie korene – vyčnievajú nad povrch pôdy, umožňujú výmenu plynov (tisovec
močiarny, mangrovy)
 parazitické korene = haustóriá – prispôsobené na odberanie živín z tela hostiteľa,
prenikajú k cievnym zväzkom hostiteľa
 priliepavé korene – prichytávacia funkcia (brečtan)
 symbiotické korene – spolunažívajú s nitrifikačnými baktériami (bôbovité rastliny)