List = fylom

bočný rastlinný orgán s obmedzeným rastom

list + stonka = výhonok (frons)
funkcia : fotosyntetická asimilácia, transpirácia (výdaj vody), výmena
plynov

MORFOLOGICKÁ STAVBA LISTU

listová čepeľ (plochá časť listu)
stopka
pošva – niekedy najmä u tráv
jazýček –ak nie je vyvinutá stopka; blanitý výrastok medzi pošvou a čepeľou
rôznym druhom rastlín môžu niektoré časti chýbať

RAST A ŽIVOTNOSŤ LISTOV

listy okrem klíčnych listov sa zakladajú na vegetačnom vrchole v podobe
malých hrbolčekov
listy rastú najprv na vrchole čepele, potom v strednej a dolnej časti
rozdielny vývin listu z listového základu je podmienený činnosťou apikálneho (vrcholového), marginálneho
(okrajového) a bazálneho (základového) meristému
rozdielny tvar listov  rozdielna aktivita týchto meristémov
životnosť listov je kratšia ako životnosť stonky
po skončení vegetačného obdobia opadávajú
opadávanie je spôsobené parenchymatickou odlučovacou vrstvou na báze listu
proces opadávania urýchľuje kyselina abscisová, v niektorých prípadoch korok
listy ihličín opadávajú v intervale 1, 3, 9 rokov

ANATOMICKÁ STAVBA LISTU (str. 53/obr. 59)

je jednoduchá, prispôsobená fyziologickej funkcii listu
hlavná asimilačná časť listu = listová čepeľ
na čepeli dvojklíčnolistových rastlín voľným okom rozlíšime tmavší rub a svetlejšie líce  list má rozdielnu
(=dorzoventrálnu) anatomickú stavbu vrchnej a spodnej strany čepele  bifaciálny list (dvojlíci)
rovnaká vrchná a spodná strana listu  monofaciálny (jednolíci) list  najmä tropické výslnné rastliny
a jednoklíčnolistové rastliny
Vrchná pokožka = epiderma (b)
na bunkovej stene buniek epidermy je
vrstva kutikuly (a)
suchomilné rastliny – veľmi hrubá,
vlhkomilné rastliny – veľmi tenká,
vodné rastliny – žiadna vrstva
kutikuly
funkcia : ochrana vnútorných pletív
pred vplyvmi vonk. prostredia
môže byť jedno-, viacvrstvová
bunky k sebe tesne priliehajú, nemajú
intercelulárne priestory
Listový mezofyl = listový parenchým
tesne pod pokožkou je vrstva
palisádového parenchýmu (c)
bunky obsahujú množstvo
chloroplastov  iné označenie
pre toto pletivo je asimilačné
pletivo (chlorenchým)
pod vrstvou palisádového
parenchýmu je vrstva špongiového
parenchýmu (d)
bunky obsahujú chlorofyl ale v menšom množstve
majú veľké medzibunkové priestory
vytvárajú systém vyúsťujúci do dýchacích dutín pod prieduchmi
na rozhraní palisádového a špongiového parenchýmu  kolaterálne CZ
drevná časť CZ k vrchnej strane listu, lyková časť CZ k spodnej strane
listu
navonok sa CZ javia ako žilnatina, smerom k stopke sa spájajú
Spodná pokožka (e)
bunky nemajú kutikulu, tesne k sebe priliehajú
obsahuje prieduchy
 sú tvorené dvomi zatváravými bunkami obličkovitého tvaru
medzi bunkami je dýchacia štrbina
bunky vždy obsahujú chloroplasty prieduch
sprostredkúvajú výdaj vody vo forme vodnej pary a príjem CO2

VONKAJŠIA STAVBA LISTU

pre rastlinnú systematiku je dôležité najmä určenie členitosti listu, obrysu čepele, typu žilnatiny, postavenia listu na
stonke a pripojenia listu k stonke
podľa pripojenia listu k stonke :
stopkatý = list so stopkou (1)
sediaci = list bez stopky (2)
zbiehavý = okraje čepele zbiehajú pozdĺž stonky (3)
objímavý = okraje čepele objímajú stonku (4)
prerastený = okraje čepele za stonkou zrastajú (5)
zrastený = vzniká zrastením protistojných listov (6)
štítovitý = čepeľ listu uprostred rubovej strany nasadá na stopku
postavenie listov na stonke  je vždy zákonité, listy vyrastajú v uzloch
(str. 52/obr. 57)
striedavé = v uzle len 1 list (1)
protistojné = v uzle 2 listy oproti sebe (2)
praslenové = z uzla vyrastá viac listov (3)
prízemná ružica = listy vyrastajú pri zemi, nie na stonke (4)
podľa žilnatiny listov (str. 52/obr. 56) :
sperená = dnes rastúce paprade
rovnobežná = väčší počet pozdĺžnych žíl navzájom
nespojených ; jednoklíčnolistové rastliny (1,2)
perovitá = sústava navzájom pospájaných žíl; (3)
dvojklíčnolistové rastliny
dlaňovitá (4)
odnožená
podľa členitosti čepele
jednoduché listy – majú len 1 listovú čepeľ
celistvookrajová čepeľ  okrúhla (1;osika), elipsovitá,
podlhovastá (gaštan), kopijovitá(vtáčí zob),
kosoštvorcovitá, vajcovitá (jabloň), trojuholníkovitá,
obličkovitá, lopatkovitá, srdcovitá, ihlicovitá ....
môže mať malé výkrojky  pílkovitá (2; slivka), zúbkatá (3)
(prvosienka), vrúbkovaná(4), vykrajovaná ......
delená čepeľ hlbšími výkrojkami  laločnatá (slez), zárezovitá
(dub), dielna (javor), strihaná (pakost)...
zložené listy – čepeľ je rozdelená na 3 a viac samostatných častí =
lístkov
dlaňovitozložené  3-7 početné (pagaštan) (5,6,7)
perovitozložené  párno-, nepárno- zložené (hrach, vika,
agát) (1,2,3)
odnožené (4)

KATEGÓRIE LISTOV (str. 52/obr. 58)

podľa umiestnenia na výhonku a podľa vývinu rastliny
klíčne listy = zárodkové listy, ktorých základ sa tvorí v semene, pre rastliny
charakteristický počet klíčnych listov
šupiny = najnižšie listy na výhonku, nedokonale vyvinuté, hlavná funkcia –
ochranná
asimilačné listy = hlavné asimilačné a transpiračné orgány
listene = vyrastajú v hornej časti stonky, v ich pazuchách spravidla vyrastajú kvetné
stopky
 listence = pripojené ku kvetnej stopke
kvetné listy = metamorfované listy, z ktorých sa vyvinuli kvety
heterofýlia = rôznolistovosť; ak sa na 1 rastline nachádzajú listy rôzneho typu

METAMORFÓZY (MODIFIKÁCIE) LISTOV

šupiny  ochrana púčikov
zdužinatené šupiny  zásobné orgány = cibule ( tulipán, cibuľa)
listové úponky prichytávanie o pevnú plochu ( hrach)
listové tŕne  ochranná funkcia (dráč, agát, ruža)
listencový obal  ochranná funkcia ( kukurica – šúpolie)
ihličie

tvary listov
s jednoduchou čepeľou