Stonka = caulom

nadzemné pokračovanie koreňa vyšších rastlín, má podobnú stavbu ako koreň

funkcia: mechanická, vodivá
spevňuje rastlinu prostredníctvom sklerenchymatických a kolenchymatických pletív
zväčšuje povrch rastliny prostredníctvom rozkonárovania
priestorovo rozmiestňuje asimilačné a reprodukčné orgány
rozvádza vodu a minerálne látky z koreňov
premiestňuje asimiláty z listov do ostatných orgánov a pletív
druhotne : ochranná, zásobná, rozmnožovacia funkcia
rast stonky do dĺžky nie je rovnomerný, striedajú sa uzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy a články
(internódiá);
podľa typu stonky:
byliny  dužinatá stonka, odumiera v 1. roku
dreviny  drevnatá stonka
druhy dužinatej stonky:
byľ  olistená stonka
stvol  bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím
steblo  dutá, článkovaná stonka s vyznačeným kolienkom
dreviny podľa spôsobu rozkonárenia stonky:
polokry  stonka sa rozkonáruje od zeme, spodné časti drevnaté, vrchné dužinaté
kry  stonka sa rozkonáruje od zeme, celá drevnatá
stromy  stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou; kmeň, koruna
rastový vrchol stonky tvorí meristematické pletivo chránené púčikmi (str. 49/obr. 51)
v púčikoch sú základy listov, kvetov
rozkonárovanie stonky : (str. 49/obr. 52)
strapcovité  dcérske stonky neprerastú materskú stonku
vrcholíkovité  dcérske stonky sú dlhšie a hrubšie ako materská stonka

PRIMÁRNA(ANATOMICKÁ) STAVBA STONKY (str. 49/obr. 53)

Pokožka = epiderma
pokrýva povrch stonky, vzniká z dermatogénu
Primárna kôra
tvorená základnými pletivami
môže obsahovať vzdušné, živicové kanáliky, mliečnice
vnútorná časť = endoderma  pre vysoký obsah škrobu = škrobová pošva
Pericykel
obdoba perikambia v koreni
obvodové pletivo centrálneho valca
nachádza sa pod endodermou
môžu z neho vyrastať adventívne korene
Stredný valec
obsahuje cievne zväzky, stržeň, stržňové lúče
cievne zväzky v stonka najčastejšie kolaterálne alebo
koncentrické
kolaterálne CZ = lyková časť (d) smeruje
k obvodu, drevná časť (c) do stredu stonky
koncentrické CZ = lyková časť obklopuje drevnú
časť, resp. naopak
jednoklíčnolistové rastliny  CZ roztrúsené po obvode stonky,
chýba kambium
dvojklíčnolistové a nahosemenné rastliny  CZ uložené v kruhu, drevná a lyková časť oddelené
kambiom (a)

DRUHOTNÉ HRUBNUTIE STONKY

podmieňuje druhotnú stavbu stonky ( str. 50/obr. 54)
stonky jednoklíčnolistových rastlín a papraďorastov hrubnú netypickým rastom buniek diferencovaných
činnosťou primárnych meristémov;
dreviny v 1.roku svojho života majú epidermu, ktorá postupne prechádza do peridermy = druhotnej kôry
 druhotné hrubnutie stonky je
podmienené činnosťou
sekundárneho meristému =
kambia, ktoré sa nachádza medzi
drevnou a lykovou časťou CZ
kambium je aktívne od jari do
jesene, na zimu svoju činnosť
zastavuje;
z nových buniek vzniká smerom
do stredu stonky vrstva dreva
a smerom k obvodu stonky
vrstva lyka
na jar, keď má rastlina dostatok
vody  bunky väčšie, svetlejšie 
vytvárajú jarné drevo = beľ
v lete - vody je menej  bunky
menšie, tmavšie  vytvárajú letné
drevo = jadro
zreteľná hranica medzi jarným a letným drevom = letokruhy
činnosťou kambia dreva pribúda a strom hrubne  dochádza k porušovaniu primárnej kôry
jej funkciu preberá sekundárne krycie pletivo periderma (str. 51obr. 55)
jednotlivé vrstvy peridermy produkuje druhotný meristém = felogén
smerom k obvodu stonky produkuje korok ( felém), smerom do stredu stonky produkuje zelenú kôru
(felodermu)
pletivá nachádzajúca sa nad novodiferencovanou vrstvou korku odumierajú a odlupujú sa ako kôra
(borka)
hrúbka a tvar borky je pre každú drevinu typická
najhrubšiu borku má dub korkový, z ktorej sa vyrábajú korkové zátky na fľaše

MODIFIKÁCIE (METAMORFÓZY) STONKY

podzemok (podzemná, zvyčajne plazivá stonka)
stonková hľuza ( zásobná funkcia – kaleráb, zemiak )
cibuľovitá hľuza ( zásobná funkcia – jesienka, šafran, gladioly )
úponky ( prichytávanie – uhorky, vinič, tekvica )
brachyblast ( malý bočný zakrpatený konárik nesúci listy, kvety ; z brachyblastov vyrastajú napr. ihličie na
smrekovci, borovici )
tŕne, sukulentná stonky ( zadržiava vodu pre kaktusy )
poplazy ( bočné stonky vyrastajúce z pazúch listov prízemnej ružice – jahoda )