FYLOGENÉZA TELOVÝCH TEKUTÍN

- sú vnútorným prostredím organizmu, sprostredkúvajú kontakt medzi tkanivami a orgánmi, tvoria

prostredie na výmenu látok a zabezpečujú homeostázu – stálosť vnútorného prostredia, podieľajú sa
na termoregulácii
- privádzajú tkanivám kyslík, živiny, vitamíny, hormóny, enzýmy
- odvádzajú CO2 a produkty látkovej premeny
• hydrolymfa (vodná miazga) – ploskavce, pŕhlivce, ostnatokožce
- má podobné zloženie ako voda, obsahuje soli a voľne plávajúce bunky amébovitého tvaru bez
transportných bielkovín
- v gastrovaskulárnej sústave
• hemolymfa (krvomiazga) – mäkkýše, článkonožce
- prúdi v otvorenej cievnej sústave, cievy vychádzajú z rúrkovitého srdca, a končia otvorené
v telovej dutine
- obsahuje anorganické a organické látky, bielkoviny (niektoré plnia funkciu krvných farbív), krvné
farbivá (hemocyanín) – neviažu sa na bunky, sú voľne rozpustené v tekutine
• krv (sanguis) a tkanivový mok – obrúčkavce, stavovce
- krv cirkuluje v uzavretej cievnej sústave
- zabezpečuje prenos látok a dýchacích plynov
- tkanivový mok – má podobné zloženie ako krvná plazma, neobsahuje bielkoviny
- vzniká z krvnej plazmy
- tvorí mimobunkové prostredie (vypĺňa medzibunkové priestory), rozlieva sa voľne (v telovej
dutine), zabezpečuje látkovú výmenu v tkanivách (medzi krvou a bunkami)
• miazga (lymfa) – len u stavovcov
- vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku
- prenáša splodiny látkovej premeny a živiny
- prúdi v lymfatických cievach – je to sústava otvorených ciev, ktoré vyúsťujú do krvného obehu
- miazgovú sústavu tvoria ešte aj: miazgové uzliny, slezina, detská žľaza, červovitý prívesok
slepého čreva (apendix)
- obsahuje enzýmy, biele krvinky a bielkoviny
- v lymfatických uzlinách sa miazga zbaví škodlivých látok: toxínov, baktérií, rakovinových buniek
→ podieľa sa na obranných mechanizmoch organizmu

FYLOGENÉZA OBEHOVÝCH SÚSTAV

- súbor dutín a ciev (rúrok), v ktorých obiehajú (cirkulujú) tekutiny (hemolymfa alebo krv) a spájajú
tak všetky bunky a orgány tela, zabezpečuje transport látok (transport živín, dýchacích plynov,
hormónov, protilátok, odpadových látok)
- najjednoduchšie živočíchy nemajú vyvinutú OS
- u jednobunkovcov – látková výmena – difúziou
- hubky – nemajú OS, nemajú telové tekutiny – transportnú funkciu zabezpečujú amébovité bunky
schopné pohybu
- pŕhlivce, ploskavce – gastrovaskulárna sústava – plní funkciu TS, VS, OS, RS
- hlístovce – pohyb telovej tekutiny zabezpečuje lokomočná svalovina (pohyb tela)

- typy OS: 1. otvorená

2. uzavrená
1. otvorená OS
- mäkkýše (okrem hlavonožcov – tu už uzavretá), článkonožce
- krátke cievy vychádzajú z rúrkovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine
- v otvorenej CS prúdi hemolymfa, ktorá sa vylieva do telových dutín, kde sa voľne rozlieva medzi
orgány
- výmena látok medzi hemolymfou a bunkami sa deje difúziou cez tkanivový mok
- do srdca je hemolymfa späť nasávaná pod tlakom buď cievami alebo otvormi priamo v srdcovej
stene = ostiami
- okysličenie hemolymfy nastáva v žiabrach alebo v pľúcnych vakoch

2. uzavretá OS
- obrúčkavce, hlavonožce, stavovce
- krv prúdi v uzavretých cievach, nevylieva sa voľne, krv sa pohybuje buď kontrakciou chrbtovej
cievy alebo kontrakciami srdca
- krv prúdi tepnami zo srdca do tela, z tela do srdca žilami
- obrúčkavce – chrbtová a 2 brušné cievy – sú spojené okružnými komisúrami (bočné cievy)
v každom somite (v každom článku) – chrbtová cieva plní funkciu srdca (niekedy môžu tepať aj
komisúry), vedie krv smerom ku hlave, brušná cieva vedie krv smerom od hlavy do tela
- stavovce:
- obeh krvi zabezpečuje srdce
- krv prúdi po chrbtovej strane odpredu dozadu, na brušnej strane odzadu dopredu (opačne ako
u bezstavovcov)
- vodné stavovce (kruhoústnice, drsnokožce, ryby) – jednoduchá OS, pretože menšiu spotrebu energie
- srdce je 2-dielne (1 predsieň a 1 komora), uložené na brušnej strane – prúdi ním len odkysličená
krv (dýchajú žiabrami – tu sa krv okysličuje)
- suchozemské stavovce – dýchajú pľúcami, majú vyššiu spotrebu energie
- do srdca prúdi okysličená aj odkysličená krv
- OS sa zdokonaľuje a vyvíja sa malý = pľúcny obeh (slúži na okysličovanie krvi) a veľký = telový
obeh (okysličenú krv rozvádza do tkanív)

Srdce:
- ryby – 1 predsieň + 1 komora – venózne srdce

- obojživelníky – 2 predsiene (ľavá a pravá) + 1 komora → v komore sa mieša okysličená a

odkysličená krv → zmiešaná krv prúdi z komory do pľúc aj do tela

- plazy – 2 predsiene + 1 komora

- jašterice, hady – komora je neúplne rozdelená – okysličená krv pritekajúca do ľavej časti sa
mieša už iba sčasti s neokysličenou krvou pravej časti
 - krokodíly – komora úplne rozdelená (majú však ešte otvor (foramen Panizzae) na miešanie
krvi)

- vtáky, cicavce – 2 predsiene + 2 komory (úplne oddelené) – pľúcny a telový obeh sú oddelené →
okysličená a odkysličená krv sa nemieša (odkysličená prúdi cez pravú stranu srdca, okysličená
cez ľavú), rozlišujeme u nich malý (pľúcny) krvný obeh a veľký (telový) obeh

Krvné cievy
- tepny (artérie) – vedú krv zo srdca, sú pevné a pružné, majú okrúhly prierez a pomerne hrubé
steny, tvorené okrem hladkej svaloviny aj elastickými vláknami, ktoré zabezpečujú jej elasticitu
- je v nich vysoký tlak → pri poranení krv strieka
- pri každom údere srdca sa steny tepien sťahujú a rozťahujú a vzniká pulz
→ pľúcnica – vystupuje z pravej komory, vedie odkysličenú krv do pľúc
→ srdcovnica (aorta) – vystupuje z ľavej komory, vedie okysličenú krv do tela
- žily (vény) – tenkostenné cievy s chlopňami → zabraňujú spätnému prúdeniu krvi
- vedú krv do srdca
- tlak v žilách je nízky → pri poranení krv pomaly vyteká
- steny žíl sú tenšie ako steny tepien, obsahujú menej elastických vláken
- vlásočnice (kapiláry) – tenké, priesvitné cievy, sú bohato rozvetvené, tvoria vzájomné prepojenie
medzi tepnou a žilami
- zabezpečujú výmenu látok medzi krvou a tkanivami