2.

TC: Človek a jeho telo

ĽUDSKÝ ORGANIZMUS A ĽUDSKÉ SPOLOČENSTVO

Spoločné znaky s ľudoopmi:

 Bez chvosta
 Kolmé držanie trupu
 Článkované pohyblivé prsty s protistojným palcom
 Priestorové videnie a schopnosť rozlíšiť farby
 Rovnaké krvné skupiny
 Rovnaké choroby a parazity

Typické znaky človeka:

 Vzpriamená postava
 Noha prispôsobená na chôdzu
 Ruka pretvárajúca životné prostredie
 Rozvoj mozgu a myslenia
 Artikulovaná reč
 Spoločenský spôsob života
 Umelecká tvorba
 Odovzdávanie informácií ďalším generáciám

Ľudské spoločenstvo = všetci ľudia na Zemi.

Ľudská populácia = skupina ľudí, žijúca na určitom mieste v určitom čase.

Rasizmus = názor, že jedna rasa je nadradená nad ostatné.

 POVRCH TELA - KOŽA

Funkcie:

 chráni mäkké tkanivá,

 bráni vstupu mikroorganizmov do tela,
 pomáha udržiavať stálu teplotu tela,
 zásobáreň energie,
 zmyslové orgány,
 vylučovanie.

Časti: pokožka, zamša, podkožné väzivo.

Pokožka – viac vrstiev, v spodných vrstvách bunky vznikajú, v horných odumierajú,

kožné farbivo – pigment (chráni pred slnečným žiarením).

Zamša – pružné väzivo, kožné útvary: vlasy, chlpy, nechty, potné a mazové žľazy,
nervové zakončenia a receptory bolesti, tlaku, tepla a chladu.

Podkožné väzivo – obsahuje tukové bunky.

Daktyloskopia- veda, ktorá skúma otlačky prstov

PORANENIA KOŽE
1. Mechanické – povrchové (odreniny, škrabance)
alebo hlboké (krvácanie z tepny alebo žily). Každú
krvácajúcu ranu je treba ošetriť – prúd vlažnej
vody, dezinfekcia, gáza + obväz, prípadne
rýchloobväz.
2. Tepelné – spôsobené vysokou alebo nízkou
teplotou
 a) Popáleniny – ľahšie (sčervenanie﴿:
ochladíme prúdom studenej vody, sterilný
obväz, ťažšie (pľuzgiere alebo zuhoľnatenie):
sterilný obväz, lekár. Nesmieme: dotýkať sa
rany, stŕhať prichytený odev, vtierať masti,
prikladať vatu a leukoplast!
b) Omrzliny – ľahšie: zabalenie, ponorenie do
vlažnej vody, ťažšie: sterilná
gáza, lekár
3. Chemické (napr. kyselinou, hydroxidom:
žieraviny﴿– poleptanie: prúd studenej vody,
sterilný obväz.
 OPORNÁ A POHYBOVÁ SÚSTAVA
Oporná (kostrová) + pohybová (svalová) sústava =
kostra + svaly
OPORNÁ SÚSTAVA - KOSTI
 Priemerne 206 kostí
OS sa skladá zo spojivového tkaniva: väzivové (šľachy),
chrupkové (kĺbová chrupka), kostné.
Kosť obsahuje: anorganické látky (vápnik, fosfor) –
pevnosť organické l.
(bielkoviny) – pružnosť
Kostnatenie = proces tvorby kostí z chrupkového
tkaniva. Končí asi v 25. roku života.
Stavba kosti: okostica, súdržné kostné tkanivo,
hubovité kostné tkanivo, kostná dreň.
Spojenie kostí: Tvary
kostí:
1. pevné - väzivom (švami kosti lebky) - dlhé (stehnová kosť),

- chrupkou (rebrá s hrudnou kosťou) - krátke (články prstov),

- kosťou - zrastom (krížová kosť) - ploché (lopatky),

2. pohyblivé – kĺbom (ramenný kĺb) - nepravidelné (stavce).

Časti kĺbu: kĺbová dutina, kĺbové puzdro, chrupka.

 KOSTRA
Časti kostry: 1. osová kostra,
2. kostra končatín.
Osová kostra: lebka, chrbtica, rebrá, hrudná kosť.
Lebka: 1. tvárová časť: čelová, nosová, slzná, jarmová
kosť, čeľusť a sánka,
2. mozgová časť: čuchová, temenná, klinová,
spánková a záhlavná kosť.
Sánka je jediná pohyblivá kosť lebky.
Chrbtica: stavce a medzistavcové platničky
Je 2-krát esovito zatočená.
Stavce: krčné (7) – prvé 2 sa nazývajú nosič
a čapovec a tvoria kladkovitý kĺb – otáčanie
a kývanie hlavy, hrudníkové (12), driekové (5),
krížová kosť (5 zrastených stavcov), kostrč (4 –
5 zrastených).
Rebrá (12 párov), hrudníkové stavce a hrudná kosť
tvoria kostru hrudníka.
 KOSTRA KONČATÍN

Základná stavba hornej a dolnej končatiny je rovnaká: pletenec (spája končatinu

s osovou kostrou) a kostra voľnej končatiny.

Kostra hornej končatiny Kostra dolnej končatiny

1. Pletenec – kľúčna kosť, lopatka 1. Pletenec – panvové kosti (bedrová,

sedacia a lonová)

2. Kostra voľnej končatiny: 2. Kostra voľnej končatiny:

ramenná kosť, kosti predlaktia stehnová kosť, kosti predkolenia

(lakťová a vretenná kosť), kostra ruky (píšťala a ihlica), kostra nohy
(8 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, (7 priehlavkových kostí, 5 predprie-
14 článkov prstov) hlavkových, 14 článkov prstov)
 SVALY
Tvoria pohybovú sústavu. Sú všade. Závisí od nich
každý pohyb.
Svalové tkanivo:
1. Hladké – neovládame ho vôľou – pohyb
vnútorných orgánov,
2. Priečne pruhované – ovládame ho vôľou –
kostrové svaly,
3. Srdcová svalovina – neovládame.
Stavba svalu: svalový zväzok (snopec), svalové vlákno,
svalové vlákenko-fibrila
Sval je o kosť prichytený šľachou. Pohyby v kĺboch
zabezpečuje vždy viac svalov. Svaly sa pri pohybe
predlžujú alebo skracujú. Kostrových svalov je vyše
600.
 SVALY HLAVY, TRUPU A KONČATÍN
Svaly majú rozličný vzhľad. Najmenší je strmienkový
sval v uchu, najsilnejšie sú svaly pozdĺž chrbtice.
SVALY HLAVY A KRKU
Umožňujú meniť výraz tváre a pohyb hlavy: mimické
svaly (8), žuvacie svaly, kývač hlavy (9)
SVALY TRUPU
veľký prsný sval (10), brušné svaly (13), lichobežníkový
sval (1), najširší sval chrbta (4), medzirebrové svaly,
bránica
SVALY KONČATÍN
deltový sval (2), dvojhlavý sval ramena (biceps) (11),
trojhlavý sval ramena (triceps) (3), sedacie svaly (6),
štvorhlavý sval stehna (12), trojhlavý sval lýtka (7)

STAROSTLIVOSŤ O OPORNÚ A POHYBOVÚ

SÚSTAVU

Telesná činnosť:
- podporuje rast kostry a svalov,
- podporuje činnosť ostatných orgánov,
- primeraná veku.
Oporná sústava spolupracuje s:
- obehovou sústavou (v kostnej dreni sa tvoria krvné
bunky).
Pohybová sústava spolupracuje s:
- nervovou sústavou – nervy privádzajú do svalov podnety,
ktoré vyvolávajú pohyb svalov,
- tráviacou sústavou,
- dýchacou sústavou – medzirebrové svaly, bránica.
Správna životospráva – pohyb a pobyt na vzduchu,
otužovanie a správna výživa.

POŠKODENIA A PORANENIA KOSTÍ A SVALOV

1. Zlomeniny:
a)zatvorená – neporušený povrch kože
b) otvorená – z kože vyčnievajú úlomky kosti
2. Podvrtnutie členka
3. Pretrhnutie väziva – pri dopadnutí celej hmotnosti tela
na vonkajšiu stranu stupaje
4. Natiahnutie svalu – poškodenie svalových vláken
5. Roztrhnutie šľachy
6. Poruchy chrbtice – nesprávnym držaním tela, guľatý
alebo plochý chrbát, bočitosť chrbtice (skolióza) vzniká pri
nerovnomernom zaťažení chrbtových svalov

ZÁSADY PRVEJ POMOCI PRI ZLOMENINE,

VYTKNUTÍ A VYKĹBENÍ.
Postup ošetrenia pri:
1.Zlomenine predlaktia
Upokojiť
Poloha v sede
Končatinu podoprieť
Otvorená zlomenina – použiť sterilnú gázu, obaliť
predlaktie
Dať do šatkového závesu
Privolať lekára

2.Zlomenina predkolenia
Upokojiť
Ošetríme v ľahu
Pri otvorenej zlomenine – priložiť gázu
Znehybniť 2 dlahami ( palicami konármi)
Obviazať v hornej časti stehna, nad kolenom, pod
kolenom, pri členku
Privolať lekára
3.Vytknutí členku
Upokojiť, ošetriť v sede
Priložiť studený obklad
Obviažeme pevnejším obväzom
Zdvihneme vyššie
Privoláme lekára

4.Vykĺbení palca
Upokojiť, posadiť
Znehybniť obväzom ( obviazať)
Dať do závesu
Privolať lekára

Každý človek je povinný poskytnúť prvú pomoc.

Telefónne čísla záchranného systému sú:112 a 155

TRÁVIACA SÚSTAVA
Úloha: trávenie (rozštiepenie potravy na základné
zložky) a vstrebávanie (prechod živín do
krvného obehu)
Trávenie umožňujú enzýmy = bielkovinové látky, ktoré
pomáhajú rozkladať potravu na základné zložky.
TS človeka: ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok,
pečeň, žlčník, podžalúdková žľaza, dvanástnik, tenké
črevo, hrubé črevo, konečník.
Zuby
Mliečny chrup – 20 zubov Trvalý chrup – 32
zubov
Druhy zubov: rezáky, očné zuby, črenové a stoličky
Vonkajšia stavba zuba: korunka, krček, korene
Vnútorná stavba zuba: sklovina, zubovina, zubná dreň
(nervy a cievy)

ČASTI TRÁVIACEJ SÚSTAVY

Ústna dutina – mechanické spracovanie (zuby –
rozžutie), chemické sprac. (sliny – enzým ptyalín-
rozkladá škrob v zemiakoch, chlebe....)
Hltan a pažerák – presun potravy (P)
Žalúdok – hromadenie, trávenie a premiešavanie P,
žalúdočné šťavy (kyselina chlorovodíková, enzým
pepsín- rozkladá bielkoviny v mäse, mlieku...)
Pečeň – zneškodňuje jedovaté látky, produkuje žlč ,P
cez ňu neprechádza
Žlčník – zhromažďuje žlč - pomáha pri trávení tukov
Podžalúdková žľaza /pankreas/– enzýmy, ktoré štiepia
bielkoviny, tuky a cukry, tvorba hormónu inzulín, ktorý
má význam pri premene cukrov na energiu
Dvanástnik – začiatok tenkého č., vyúsťuje do neho
žlčník a pankreas
Tenké črevo – najdôležitejšia časť TS, 5 - 7 m,
vstrebávanie živín /ich prechod do krvi/ cez veľa
výbežkov – klky
Hrubé črevo – 1,5 m, nestrávené zvyšky P – vzniká
stolica činnosťou baktérií a vstrebaním prebytočnej
vody cez steny hrubého čreva do krvi
Konečník – vylučovanie stolice

ZLOŽKY POTRAVY
Základné zložky potravy: cukry (60 %), tuky (25 %),
bielkoviny (15 %)
Bielkoviny = základné stavebné látky buniek, slúžia na
rast a obnovu tkanív, zdroj pre tvorbu enzýmov
a hormónov. Zdroj: mäso, mlieko, syry, strukoviny
Tuky a cukry = zdroje energie, rastlinné tuky
(slnečnica, olivy, repka) a živočíšne tuky (maslo, masť,
loj), zložitý cukor škrob je v zemiakoch a obilninách
Ďalšie zložky potravy: voda, soli, vitamíny, vláknina/v
ovocí, zelenine, celozrnných výrobkoch: pohyb čriev
a vyprázdňovanie/, minerálne látky, ale aj škodlivé
umelé farbivá, konzervačné látky, umelé sladidlá.
Vitamín Zdroj Význam
listová zelenina, mrkva,
A rast a dobrý zrak
mlieko, pečeň
premena cukrov
a bielkovín,
strukoviny, orechy,
B tvorba
bravčové mäso, mlieko
červených
krviniek
čierne ríbezle, citrusy, odolnosť voči
C
ovocie, kyslá kapusta chorobám
reguluje
tvorí sa v koži pôsobením
rovnováhu
D slnečného žiarenia, rybí
medzi vápnikom
tuk, mlieko
a fosforom
 VYUŽITIE POTRAVY A PREMENA LÁTOK
Premena látok (metabolizmus) je proces štiepenia tukov,
cukrov a bielkovín získaných z potravy v bunkách. Tým
získavame energiu, ktorá sa využije:
1/ na prácu (činnosť svalov),
2/ na tvorbu nových tkanív a rast,
3/ na tvorbu potrebných látok
(enzýmy, hormóny),
4/ nadbytočná sa ukladá v tukových
bunkách.
Potraviny majú rôznu energetickú hodnotu, ktorá sa
udáva v kilojouloch (kJ). Energetická hodnota
skonzumovanej potravy by sa mala rovnať práci, ktorú
denne vykonáme

ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝŽIVY

1. Dobré rozžutie potravy (čas)
sťaženie trávenia
2. Nepiť príliš studené a horúce nápoje (jedlá)
dráždenie sliznice
3. Pravidelné stravovanie (5x denne)
zaťaženie žalúdka
4. Neprejedať sa, obmedziť tuky a cukry
tučnota
5. Večerať aspoň 2 hod pred spaním
ťažké sny
6. Dodržiavať pitný režim (množstvo a druh
nápojov) zahusťovanie telových tekutín
7. Dostatok čerstvej zeleniny a ovocia (vitamíny,
vláknina) odolnosť
8. Kultúra stolovania, hygiena znižovanie
chuti do jedla, infekčné choroby
9. Správne uskladnenie potravín nákazlivé
ochorenia
 POŠKODENIA A OCHORENIA TRÁVIACEJ SÚSTAVY
Tučnota (obezita) – prejedanie => choroby srdca, ciev
a kĺbov pohyb, diéta (málo cukrov a tukov).
Alergia = precitlivenosť organizmu na určitú zložku
potravy treba ju zo stravy vynechať.
Zápcha – málo pohybu, málo vlákniny, odďaľovanie
stolice => rakovina hrubého čreva ovocie, zelenina,
čierny chlieb.
Hnačka – prejav zápalu čriev, prejedanie, mastné
a pokazené jedlá, črevná chrípka
Vredové ochorenie žalúdka a dvanástnika vyvoláva aj
strach a stres (aj u detí).
Infekčná žltačka – vírusové ochorenie, „choroba
špinavých rúk“, nedodržiavanie hygieny =>
poškodenie pečene.
Alkoholizmus – poškodzuje pečeň, obličky a nervovú
sústavu, spoločenská nebezpečnosť.
Anorexia z učebnice str. 67
Bulímia z učebnice
Bulímia

Starostlivosť o tráviacu sústavu a jej význam

- dodržiavať zá sady sprá vnej výživy
- dodržiavať ú stnu hygienu
- dodržiavať osobnú hygienu
- pravidelná zdravotná starostlivosť
Tráviaca sústava zabezpečuje:
- prijímanie potravy
- trá venie
- vstrebá vanie
- vylučovanie
Tráviaca sústava je prepojená s:
 - pohybovou sú stavou: svaly posúvajú potravu v črevá ch
a zabezpečujú vyprá zdň ovanie čriev
- obehovou sú stavou: rozvádza vstrebané lá tky a kyslík
k bunká m
- dýchacou sú stavou: poskytuje kyslík na premenu lá tok
a vznik energie
- vylučovacou sú stavou: odstraňuje škodlivé, toxické,
nadbytočné lá tky z tela
- nervovou sú stavou: reguluje činnosť orgá nov trá viacej
sú stavy

DÝCHACIA SÚSTAVA
STAVBA DÝCHACEJ SÚSTAVY A DÝCHANIE
Dýchanie = výmena kyslíka (O2) a oxidu uhličitého (CO2)
s prostredím. Kyslík sa obehovou sústavou dostane do každej
bunky ľudského tela.
Vonkajšie d. = výmena O2 a CO2 medzi vonkajším prostredím
a dýchacím orgánom.
Vnútorné d. = výmena O2 a CO2 medzi krvou a bunkami.
Horné dýchacie cesty: ústna dutina, nosová dutina (vzduch sa tu
prečistí, oteplí a zvlhčí), nosohltan
Dolné dýchacie cesty: hrtan (štítna chrupka, hlasové orgány),
priedušnica, pravá a ľavá prieduška, priedušničky, pľúca (pľúcne
mechúriky a komôrky).
Pľúca – pokryté popľúcnicou, ktorá prechádza v pohrudnicu.
Dýchanie je zabezpečené medzirebrovými svalmi a bránicou
(pracuje ako piest – nádych dole , výdych hore).
Počet nádychov a výdychov za 1 min. v pokoji 15/15
Pri jednom nádychu vdýchneme 0,5 l vzduchu

ZÁSADY PRVEJ POMOCI

Umelé dýchanie sa poskytuje hneď po tom, ako
postihnutý prestane dýchať.
1. Položiť ho na chrbát na tvrdú podložku
2. Vyčistiť ústnu dutinu
3. Zakloniť hlavu
4. Otvoriť ústa a zapchať nosné dierky
5. Hlboký nádych a vdýchnutie vzduchu do úst
6. Ústa oddialime a uvoľníme nos – vydýchnutie
Dospelí a deti nad 8 rokov – 12 až 14 vdychov za
minútu. Dojčatá a malé deti vdych zároveň do úst aj
nosa, 30 vdychov za minútu. Umelé dýchanie sa robí
spoločne s masážou srdca: na 30 stlačení 2 vdychy.

Škodlivé vplyvy na dýchaciu sústavu

Znečistené ovzdušie → zvýšená chorobnosť dýchacích
ciest.
Najviac znečisťujú: tepelné elektrárne, chemický
a hutnícky priemysel, doprava, vykurovanie
domácností a poľnohospodárstvo.
Znečisteniny: oxid siričitý, oxid uhličitý, zlúčeniny
dusíka, olova a iné.
Spôsobujú: zápal priedušiek, zápal pľúc, alergie
a rakoviny.
Ochrana – znižovanie množstva škodlivín: odsírovacie
zariadenia, katalyzátory do áut, používanie menej
škodlivých technológií.
Fajčenie
Škodliviny: oxid uhoľnatý, nikotín, decht,
rakovinotvorné látky/karcinogénne/, ...
Spôsobujú: vylučovanie hlienu v prieduškách,
spomaľovanie činnosti dýchacej sústavy, rakovinu
dýchacích ciest, upchatie ciev, srdcový infarkt,
u mládeže spomaľuje rast, oslabuje psychiku.
Vdychovanie toxických látok (fetovanie)
- toluén, acetón (drogy)
Spôsobujú: poškodenie dýchacích ciest, poruchy
vedomia, útlm nervovej sústavy.

STAROSTLIVOSŤ O DÝCHACIU SÚSTAVU A JEJ

VÝZNAM
Na dobrú funkciu dýchacej sústavy je dôležitá čistota
ovzdušia.
 pobyt v prírodnom prostredí,
 zeleň,
 vetranie,
 dýchanie nosom,
 dychové cvičenia.
Orgány dýchacej sústavy spolupracujú s:
 obehovou sústavou – privádza vdýchnutý kyslík z pľúc
k bunkám, z buniek odvádza oxid uhličitý do pľúc,
  nervovou sústavou – reguluje rýchlosť a hĺbku
dýchania,
 pohybovou sústavou – medzirebrové svaly a bránica.
Dýchacia sústava zabezpečuje prívod kyslíka zo vzduchu
do pľúc a odvádzanie oxidu uhličitého do vonkajšieho
prostredia.

OBEHOVÁ SÚSTAVA

VÝZNAM A FUNKCIE OBEHOVEJ SÚSTAVY

Význam: zabezpečenie prúdenia krvi v krvných cievach.

Časti: srdce, cievy, telové tekutiny (krv a miazga).

Cievy: 1/ miazgové – prúdi nimi miazga

2/ krvné – prúdi nimi krv:

a/ tepny – okysličená krv zo srdca

b/ žily – odkysličená krv do srdca

c/ vlásočnice

Funkcie: 1/ prepravná = prívod kyslíka, živín a minerálnych látok do buniek

a odvádzanie odpadových látok z buniek

2/ termoregulačná = udržiavanie stálej telesnej teploty

3/ obranná = biele krvinky v krvi ničia choroboplodné zárodky

ZLOŽKY KRVI A ICH VÝZNAM

Zložky krvi:

Krvná plazma – žltkastá tekutina, obsahuje 90 % vody

Krvné doštičky – zabezpečujú zrážanlivosť krvi, 200 – 300 000 v 1 mm3 krvi

Biele krvinky – pohlcujú cudzorodé látky (obranyschopnosť), 5 – 7 000 v 1 mm3,

pri ochorení sa ich počet zvyšuje

Červené krvinky – červené krvné farbivo hemoglobín (viaže kyslík), asi 5 mil.
v 1 mm3

Krvné skupiny (Jan Janský): A, B, AB (univerzálny príjemca), 0 (univerzálny darca)

Dospelý človek má 5 až 7 litrov krvi.

Strata krvi: 1 l – bez následkov, 2 l – ohrozenie života, 3 l – smrť

Darca krvi – zdravý človek 18 – 60 ročný

Transfúzia = prevod krvi z organizmu darcu do organizmu príjemcu.

STAVBA A ČINNOSŤ SRDCA

Srdce – dutý sval uložený v hrudníkovej dutine vo
väzivovom vaku (osrdcovník). Pracuje ako čerpadlo
obehovej sústavy.
Časti srdca: ľavá predsieň (ĽP) a ľavá komora (ĽK),
pravá predsieň (PP) a pravá komora (PK),
cípovité chlopne (zabraňujú miešaniu krvi),
 srdcovnica (aorta), pľúcnica (pľúcna žila),
horná a dolná dutá žila, vencovité tepny
(výživa srdca)
Krvný obeh
1/ Malý krvný obeh (pľúcny): odkysličená krv z celého
tela priteká cez hornú a dolnú dutú žilu do PP PK
pľúcnicou do pľúc (okysličí sa) ĽP
2/ Veľký krvný obeh (telový): okysličená krv z ĽP do ĽK
srdcovnicou (aorta) do celého tela (odkysličí sa)
odkysličená krv cez hornú a dolnú dutú žilu do PP
Vonkajší prejav činnosti srdca je pulz (tep). V pokoji asi
70-krát za minútu.
CIEVY
Krvné cievy
a/ tepny – silné, pružné steny, veľký tlak, okysličená
krv zo srdca, poranenie -strieka jasnočervená krv
b/ žily – pružné steny, odkysličená krv do srdca,
poranenie - vyteká tmavočervená krv
c/ vlásočnice – sieť vlásočníc spája tepny a žily,
výmena látok
- uzavretá cievna sústava
Miazgové cievy
Začínajú ako miazgové vlásočnice - ústia do zberných
miazgových žíl.
Miazgové uzliny – po celom tele (príušné,
podpazuchové, slabinové), tvoria sa tu biele krvinky
(počas choroby viac).
Slezina – v brušnej dutine, „pohrebisko“ červených K,
vznik bielych K a obranných látok, nie je životne
dôležitá.

VPLYV SPÔSOBU ŽIVOTA NA OBEHOVÚ SÚSTAVU.

POŠKODENIA A OCHORENIA OBEHOVEJ SÚSTAVY
Najčastejšie poruchy obehovej sústavy: zvýšený krvný
tlak, srdcový infarkt, upchatie ciev, mozgová mŕtvica,
vysoký cholesterol, kŕčové žily
Prevencia: cvičenie (vytrvalostný beh, plávanie,
bicyklovanie), fyzická práca, zdravá strava (málo
tukov, dostatok ovocia a zeleniny)
Obehovej sústave neprospieva:
  Fajčenie – upchatie ciev, srdcový infarkt, zvýšený
krvný tlak, mŕtvica
 Alkohol a drogy – poruchy srdcovej činnosti,
zvýšený krvný tlak
 Stres a málo pohybu – srdcový infarkt, zvýšený
krvný tlak
 Nesprávne stravovanie a obezita – srdcový
infarkt, upchatie ciev

PRVÁ POMOC PRI KRVÁCANÍ

Každú krvácajúcu ranu treba ošetriť, pretože môže byť
vstupom choroboplodných zárodkov do tela.
Malé vonkajšie krvácanie:
 Umyť ranu pod studenou tečúcou vodou
 Okolie rany osušiť
 Prelepiť rýchloobväzom
Veľké vonkajšie krvácanie (tepnové, žilové):
  Stlačiť ranu palcom alebo prstami
 Raneného posadiť
 Ak sa dá, postihnutú končatinu zdvihnúť nad
úroveň srdca
 Priložiť tlakový obväz
 Vyhľadať lekára

PRVÁ POMOC PRI ZLYHANÍ ČINNOSTI SRDCA

http://www.zachranari.sk/Default.aspx?CatID=222
Postup:
1. Postihnutý na chrbát na tvrdú podložku
2. Nahmatať dolnú časť hrudnej kosti
3. Priložiť ruku vnútornou stranou zápästia a na
ňu položiť druhú ruku
4. Stláčať hrudnú kosť o 5 – 6 cm (malé deti 1,5 –
2 cm) s frekvenciou 80 – 100 x za minútu
5. Pracujeme až do príchodu lekára
Pri kombinácii masáže srdca s umelým dýchaním – 30
stlačení a následne 2 vdychy.
 Starostlivosť o obehovú sústavu a jej význam
Význam obehovej sústavy spočíva vo viacerých funkciách:
 Prepravná (transportná) – privádzanie potrebných látok a
odvádzanie látok nepotrebných.
 Termoregulačná – udržuje stálu teplotu tela (asi 37 °C). Vedie
teplo z teplejších do chladnejších častí a odovzdáva ho tak
vonkajšiemu prostrediu.
 Obranná funkcia - ničenie baktérií, vírusov. Podieľajú sa na
nej biele krvinky a miazgové uzliny.
 Zráža krv – tým zabraňuje stratám krvi.
 Spolupráca obehovej sústavy:
 Oporná = tvorba krviniek v kostnej dreni.
 Pohybová = krv zásobuje kostrové svaly kyslíkom a živinami.
 Dýchacia = krv sa zúčastňuje vnútorného dýchania.
 Tráviaca = cez steny tenkého čreva sa dostávajú živiny do krvi.
 Nervová = kontroluje prietok krvi v krvnom riečisku.
 Správna životospráva, pravidelná a primeraná pohybová
aktivita zabezpečujú optimálnu činnosť srdca a celej obehovej
sústavy.

VYLUČOVANIE

Organizmus sa zbavuje odpadových látok rôznym spôsobom.

Uč. str. 90/tabuľka

 MOČOVÁ SÚSTAVA
Časti: obličky, močovody, močový mechúr, močová
rúra
Obličky – nevyhnutné pre život (stačí aj 1), udržiavajú
rovnováhu tekutín, hospodária s vodou a soľami,
odstraňujú z tela odpadové látky, filtrujú a čistia krv,
tvoria moč, skladajú sa z obličkových teliesok (vzniká
tu prvotný moč – denne 170 až 190 l), 99 % prvotného
moču sa vstrebáva späť do organizmu, zo
zahusteného filtrátu vzniká definitívny moč (1,2 až 1,5
l denne)
Močovody – nimi steká moč do močového mechúra.
Tento má objem až 0,5 l. Močová rúra je posledný
úsek, ktorým prechádza moč pred vylúčením z tela.
Obličky sú najčastejšie transplantovaným orgánom.

CHOROBY MOČOVEJ SÚSTAVY

 Močové kamene - vznikajú vyzrážaním minerálnych
látok z moču (často soli kyseliny šťaveľovej
a močovej) v obličke a / alebo v močovom mechúre.
Močové kamene blokujú odtok moču, príčinou
ochorenia môže byť aj nedostatok tekutín.
 Zápaly močových ciest (močovej rúry, mechúra,
močovodu) - najčastejšie bakteriálneho pôvodu.
 Zlyhanie obličiek - je stratou funkcie obličiek. Má
rôzne príčiny a rieši sa dialýzou (liečebná metóda
nahrádzajúca funkciu obličiek, odstraňujúca splodiny
metabolizmu z organizmu) alebo transplantáciou.

Prevencia ochorení močovej sústavy

 pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra
 veľmi presolené a korenené jedlá
 prechladnutie v driekovej oblasti
Vyšetrením moču sa dá zistiť prítomnosť drogy v tele
a choroby močovej sústavy.

REGULAČNÉ SÚSTAVY
- zabezpečujú vnútornú a vonkajšiu jednotu
organizmu
1. hormonálna RS – prijíma informácie o zmene
prostredia pomocou hormónov – produkuje ich telo
a krvou sa dostávajú k bunkám
2. nervová RS - prijíma informácie o zmene prostredia
pomocou nervov. Má nadradený význam.
RS reagujú na neustále zmeny prostredia.
Zabezpečujú prispôsobenie sa organizmu prostrediu.
Schéma regulácie činnosti orgánov: odkresliť
obr.239/str 92
Podnet z prostredia zachytíme zmyslami (zrak, sluch,
čuch, chuť, hmat). Informácie o podnete idú do
mozgu a miechy. Informácie ako má telo zareagovať
idú do výkonných orgánov (napr. svaly) a dôjde
(

k ovplyvneniu prostredia
HORMONÁLNA SÚSTAVA - ŽĽAZY S VNÚTORNÝM
VYLUČOVANÍM
- produkujú hormóny, ktoré sa vylučujú priamo do krvi
alebo miazgy.
Podmozgová
najdôležitejšia, reguluje činnosť iných
žľaza
žliaz, rastový hormón
(hypofýza)
Šuškovité
ovplyvňuje vývin pohlavných žliaz
teliesko
Štítna žľaza obsahuje jód, telesný a duševný vývin
Prištítne regulujú množstvo vápnika a fosforu
telieska v tele
ovplyvňujú látkovú premenu,
Nadobličky prekonávanie stresu- hormón
adrenalín
Týmus úplne vyvinutý len v detstve, obranné
(detská žľaza) schopnosti
Podžalúdková najväčšia, premena cukrov (hormón
žľaza inzulín)
Pohlavné vznik druhotných pohlavných znakov,
žľazy menštruačný cyklus

Hormóny majú aj vo veľmi malých množstvách veľký

vplyv na činnosť organizmu.
- Žľazy s vnútorným vylučovaním- endokrinné žľazy
- Hrvoľ-struma:chorobné zväčšenie štítnej žľazy pri
nedoststku jódu v potrave
- Cukrovka- diabetes mellitus

NERVOVÁ SÚSTAVA

Je najdôležitejšia sieť v tele. Je tvorená nervovými bunkami (neurónmi). Tieto

spolu s podpornými bunkami tvoria mozog a miechu.

Nervové sústavy: 1. ústredná NS: mozog, miecha

2. obvodová NS: mozgové, miechové a útrobné nervy

Nervy spájajú všetky časti tela.

Dráždivosť = schopnosť reagovať na rôzne podnety.

Reflex = odpoveď organizmu na podráždenie.

Reflexný oblúk: Dostredivé nervové vlákno vedie vzruch do ústrednej NS. Z nej sa
ďalší vzruch šíri po odstredivom vlákne do výkonného orgánu (rýchlosť až 100
m/s).

STAVBA NERVOVEJ SÚSTAVY

MIECHA

Miecha – asi 43 cm dlhý povrazec uložený v chrbticovom kanáli, končí pri 1.

driekovom stavci.

Je sídlom základných reflexov. Miechový reflex = odpoveď na podráždenie, pri

ktorom vzruch prechádza len miechou (napr. kolenný reflex).

MOZOG

Mozog – najdôležitejšia časť nervovej sústavy, v lebke, asi 1,5 kg, obsahuje vyše 12
miliárd neurónov.

Mozog a miecha sú chránené kostrovým obalom (chrbtica, lebka) a blanitým

obalom vyplneným mozgovomiechovým mokom.

Časti mozgu:

Predĺžená miecha – dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy: prehĺtanie, slinenie,

kašlanie, dýchacie reflexy

Most – spája mozog s miechou

Mozoček – rovnováha tela a presnosť pohybov

Stredný mozog – vzpriamovacie reflexy, pohyb očí

Medzimozog – spojenie hormonálneho a nervového riadenia organizmu

Predný mozog – 2 pologule zložené s lalokov a závitov, na povrchu je sivá

mozgová kôra – ústredia zraku, sluchu, duševnej činnosti: pamäť, tvorivosť,
myslenie, správanie, reč
Na činnosť mozgu vplýva dostatočný prívod kyslíka a živín.

OBVODOVÁ NS

- zložená z nervov, ktoré spájajú všetky časti tela s ústrednou NS

Mozgové nervy – prenášajú informácie k zmyslovým orgánom a svalom na hlave

(zrakový nerv, čuchový, tvárový).

Miechové nervy – riadia oblasti tela od krku nadol.

Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a činnosť orgánov dokážeme ovládať

vôľou.

Útrobné nervy – činnosť vnútorných orgánov, vzruchy si neuvedomujeme

a neovládame vôľou.

ZMYSLOVÉ ORGÁNY
Receptory = nervové bunky citlivé na podnety.
Podnety: fyzikálne – svetlo, teplo, tlak, zvuk
chemické – vôňa, zápach, chuť
Receptory reagujú na podnety z vonkajšieho prostredia
i z častí nášho tela.
Čuch
Čuchové receptory sú uložené v nosovej dutine. Pach si
uvedomujeme v mozgovej kôre.
Chuť
Receptory – chuťové poháriky – sú v ústnej
dutine,hlavne na povrchu jazyka. Základné chute:
kyslá, horká, slaná, sladká. Obr.254/str.96
Hmat
Receptory – hmatové telieska – sú v koži. Sú citlivé na
dotyk a tlak. Vnímame nimi drsnosť, vlhkosť, tvrdosť,
teplotu, chvenie = kombinované pocity. V orgánoch
(okrem pokožky) sú aj voľné nervové zakončenia –
pociťovanie bolesti.
Brailovo písmo- slepecké písmo

ZRAKOVÝ ORGÁN
Oko sa nachádza v dutine – očnica.
Očná guľa má 3 vrstvy:
1. Vonkajšia (väzivová): priehľadná rohovka
a nepriehľadné bielko
 2. Stredná: cievovka, vpredu vráskavcové teleso,
šošovka, dúhovka (farba oka) a v nej je otvor
zrenica
3. Vnútorná: sietnica
Vnútro oka vypĺňa sklovec.
Na sietnici sú svetlocitlivé bunky: tyčinky (rozlišujú
svetlo a tmu) a čapíky (farba). Na sietnici sa nachádza
aj slepá škvrna (nie sú tu tyčinky) a žltá škvrna (veľa
čapíkov – najostrejšie videnie).
Na sietnici vzniká zmenšený, prevrátený obraz
videného predmetu. Skutočný obraz sa tvorí v mozgu.
Ochrana oka: mihalnica a riasy – zachytávajú
nečistoty, vnútornú stranu mihalnice
pokrýva spojovka
viečka, slzy – chránia prednú časť oka pred
vysychaním
Poškodenia zraku
1. krátkozrakosť – dobre vidí na krátku
vzdialenosť, obraz sa premieta pred sietnicou,
odstraňuje sa šošovkami rozptylkami
 2. ďalekozrakosť – dobre vidí do diaľky, obraz sa
premieta za sietnicou, odstraňuje sa šošovkami
spojkami
Normálne videnie umožňujú okuliare a kontaktné
šošovky. Každé oko vníma predmety z iného uhla,
takže vidíme priestorovo.

SLUCHOVÝ ORGÁN
Ucho = sluchový orgán, orgán rovnováhy
Časti: 1. vonkajšie ucho – zachytáva zvuk,
2. stredné ucho – zosilňuje zvuky,
3. vnútorné ucho – premieňa zvukové vibrácie
na elektrické impulzy, vníma polohu hlavy.
Ušnica zachytáva zvuky. Tie idú cez zvukovod
a rozkmitajú bubienok. Kostičky (kladivko, nákovka,
strmienok = najmenšia kosť v tele) prenesú chvenie
bubienka na kvapalinu vnútorného ucha – slimák →
blanka so sluchovými bunkami → rôzna výška tónov.
Elektrický impulz ide do mozgu.
Vnútorné ucho → aj rovnovážny orgán (slimák
s polkruhovitými kanálikmi a predsieňou) → poloha
a pohyb hlavy.
Doplniť starostlivosť o sluch

VYŠŠIA NERVOVÁ ČINNOSŤ

Nepodmienený (vrodený) reflex – napr. slinenie pri
jedení, slzenie ak nám niečo spadne do oka, ...Ústredie
týchto reflexov je v predĺženej mieche. Je to inštinkt
Podmienený reflex (PR) – získaný počas života na
základe skúseností – pamäť, umožňuje nám vybaviť si,
čo sme prežili alebo robili. Ústredím je predný mozog.
Na uchovávanie PR je dôležité opakovanie, inak reflex
po čase vyhasne.
1. signálna sústava – súbor PR, ktoré vyvolávajú
zrakové, sluchové, čuchové, hmatové alebo chuťové
podnety. Majú ju aj zvieratá.
2. signálna sústava – súbor PR, ktoré vyvolávajú slovné
podnety. Má ju len človek. Je základom myslenia,
učenia sa a reči. Slovu musíme rozumieť. Dôležitá je
pamäť = uchovávanie získaných informácií a skúseností
– opakovanie.

ZÁSADY PRVEJ POMOCI PRI PORANENÍ MOZGU A

MIECHY
- najzávažnejšie poškodenia nervovej sústavy
Bezvedomie:
 1. položiť na tvrdú podložku, zastaviť veľké
krvácanie,
2. obnoviť dýchanie,
3. vyšetriť hlavu,
4. ošetriť vonkajšie poranenia
5. stabilizovať,
6. lekárska pomoc.
Príznaky pri poranení hlavy (mozgu):
1. bolesť hlavy,
2. zvracanie,
3. poruchy zraku, reči, tepu, dýchania,
4. výtok z nosa, ucha, úst.
Príznaky pri poškodení chrbtice (miechy):
1. bolesť v oblasti chrbtice,
2. poruchy ohýbania končatín,
3. poruchy dýchania,
4. poruchy citlivosti.
Šok = porucha srdcovo-cievneho systému. Dochádza
k nedostatku kyslíka v dôležitých orgánoch.
Príznaky šoku: bledá, studená, spotená pokožka, zrýchlené dýchanie a tep,
závraty a zvracanie, pocit smädu, poruchy vedomia.
 STAROSTLIVOSŤ O NERVOVÚ SÚSTAVU

Pohodu človeka ovplyvňuje okolie a spôsob života. Zdravie človeka výrazne

ovplyvňuje životospráva.

Pre duševné zdravie je dôležité vyhýbať sa škodlivinám a vedieť vhodne relaxovať,

správne začlenenie do spoločnosti, pestovanie povahových vlastností, ktoré
umožňujú vyhýbať sa nedorozumeniam alebo ich aspoň vhodne riešiť.

Treba striedať prácu s odpočinkom. Po duševnej práci – aktívny odpočinok (šport,

práca v záhrade). Po namáhavej telesnej práci – duševný relax (čítanie, počúvanie
hudby).

Neprimerané ciele a úlohy vedú ku stresu.

ROZMNOŽOVACIA SÚSTAVA
Pohlavné rozmnožovanie
- splynutie samčej (spermia) a samičej (vajíčko) pohl.
bunky (B) = oplodnenie
Vajíčka = ženské pohl. B, najväčšie B v tele, tvoria sa vo
vaječníkoch, v každom vaječníku je asi 200 000
zárodkov vajíčok.
Vajíčko dozrieva v období puberty (12. až 15. rok) po
45. až 50. rok veku ženy postupne každý mesiac.
Putuje z vaječníka cez vajíčkovod do maternice. Ak
nedôjde k oplodneniu spolu s odlúčenou prekrvenou
sliznicou maternice odchádza z tela pošvou =
menštruácia.
Spermie = mužské pohl. B, jediné pohyblivé ľudské B,
tvoria sa v semenníkoch, patria k najmenším B.
Začínajú sa tvoriť v období puberty a do staroby sa ich
vytvorí niekoľko miliónov.
V pohl. žľazách sa tvoria aj hormóny – spôsobujú
tvorbu pohl. B a vznik druhotných pohl. znakov
(odlišnosť mužov od žien).

ZÁKLADNÁ STAVBA A FUNKCIA ROZMNOŽOVACÍCH

ORGÁNOV
Základná funkcia: vznik nového jedinca.
Mužské pohlavné orgány:
Vnútorné: semenníky, nadsemenníky, semenovody,
predstojnica (prostata)
Vonkajšie: pohlavný úd (penis), miešok
Spermie vznikajú v semenníkoch, hromadia sa
v nadsemenníkoch. Semenovodmi putujú do močovej
rúry. Z tela vychádzajú von spolu s hlienom (semeno)
vystreknutím (ejakuláciou). Predchádza tomu
stvrdnutie penisu (erekcia). Mimovoľný výron semena
je polúcia.
Ženské pohlavné orgány:
Vnútorné: vaječníky, vajíčkovody, maternica, pošva
Vonkajšie: dráždec (klitoris), veľké a malé pysky
ohanbia

TEHOTENSTVO A PÔROD
K oplodneniu vajíčka dochádza vo vajíčkovode.
Oplodnené vajíčko sa začne deliť. Uhniezdi sa na
sliznici maternice a tvorí zárodok nového jedinca.
Zárodok (embryo) sa nepodobá na človeka, prvé 2
mesiace. Vytvorí sa placenta (plodový koláč) – z neho
zárodok čerpá živiny a kyslík cez pupočnú šnúru. Po
dvoch mesiacoch sa vyvinie plod – podobá sa už na
človeka. Plod sa vyvíja v plodovej vode. Tehotenstvo
(gravidita) trvá asi 280 dní a končí pôrodom. Obdobie
prvých 6 týždňov po pôrode sa nazýva šestonedelie.

STAROSTLIVOSŤ POČAS TEHOTENSTVA

 prechodné zmeny v činnosti vnútorných orgánov
matky. Najviac zaťažené sú obličky, srdce, pečeň
a žľazy s vnútorným vylučovaním.
 u gynekológa sa pravidelne sleduje zdravotný stav
matky a plodu, rast plodu a jeho funkcie v poradni
pre tehotné. Deje sa to pomocou ultrazvuku.
 potrava novorodenca materské mlieko obsahuje
potrebné živiny, minerálne a obranné látky. Dieťa
by sa malo dojčiť čo najdlhšie.
Ideálny vek pre tehotenstvo je 20. až 30. rok života
ženy.
Zásady počas tehotenstva: zdravá strava (bielkoviny
a vitamíny), pohyb, vyhýbanie sa škodlivinám (alkohol,
cigarety, drogy, lieky).

ZODPOVEDNOSŤ ZA VZNIK NOVÉHO ŽIVOTA

Je potrebné zabezpečiť vhodné prostredie
a materiálne zabezpečenie pre telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Toto najlepšie spĺňa rodina.
Plánované rodičovstvo je umožnené antikoncepciou =
ochrana pred otehotnením.
Mužská antikoncepcia: prezervatív (kondóm)
Ženská antikoncepcia: vnútromaternicové teliesko,
hormonálna antikoncepcia
Potrat (interrupcia) = umelé prerušenie tehotenstva.

OBDOBIA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA

Proces starnutia je ovplyvnený dedičnými
predpokladmi, zdravotným stavom a spôsobom
života.
Základným prejavom života je rast. Rast končí medzi
18. – 20. rokom veku človeka.
Puberta – obdobie 11. – 15. roku života. Pohlavné
žľazy začínajú produkovať pohlavné hormóny –
dozrievanie pohlavných buniek, vznik druhotných
pohlavných znakov. Časté duševné zmeny – správanie
(precitlivenosť), vzdorovitosť, prudké zmeny nálady.
Obdobia ľudského života
OBDOBIE TRVANIE ZNAKY
Prvý
Novorodenecké Cicavý a obranný reflex
mesiac
Do 1. Rýchly vývin, prvé mliečne
Dojčenské
roku zuby
Obdobie Do 3 Pohybové schopnosti,
batoľaťa rokov mliečne zuby
Do 6 Zmena telesných
Predškolský vek
rokov rozmerov, kolektív
Mladší školský Do 10 Menia sa tvary tela, trvalý
vek rokov chrup
Do 15
Starší školský vek Puberta
rokov
Rozvoj druhotných
Do 20
Dorastové pohlavných znakov,
rokov
myslenia a citov
Vrchol fyzickej zdatnosti,
najvyššia pracovná
Dospelosť - Do 60
aktivita, skúsenosti,
zrelosť rokov
zakladanie rodiny, prejavy
znakov staroby
Prejavy starnutia, sociálne
Nad 60 zmeny – dôchodok,
Staroba
rokov ubúdajú telesné
a duševné sily
Nad 70
Vysoká staroba Pokračuje ubúdanie síl
rokov

POHLAVNÉ CHOROBY
Nedostatočná hygiena u dievčat – infekcia – zápaly -
sterilita = neschopnosť otehotnieť.
Pohlavné choroby
Kvapavka – baktérie – zápal pohlavných a močových
orgánov, bolesť pri močení a hnisavý výtok
Syfilis – baktérie – malá ranka, neskôr tvrdý vred,
drobné vyrážky, ústup príznakov, po 3 až 4 rokoch
nákaza zasiahne vnútorné orgány a ústrednú nervovú
sústavu
Mykóza – kvasinky – časté močenie, svrbenie a pálenie
sliznice – biely povlak, tvarohovitý výtok
AIDS – vírus HIV – poškodzuje imunitný systém -
napáda biele krvinky – prenáša sa pohlavným stykom,
pri transfúzii, priamym stykom s krvou nakazeného
Dôležitá je prevencia = predchádzanie ochoreniam.