Systém rastlín

• Úloha č.1
• Charakterizujte dôležité systematické znaky,
vývojové vetvy a významné oddelenia nižších
rastlín. Uveďte ich významných zástupcov.
• Úloha č.2
• Porovnajte jednotlivé vývojové stupne stielok
rias. Vysvetlite, čím sa sinice líšia od typických
predstaviteľov nižších rastlín a aké je ich
postavenie v systéme.
 Systematické jednotky
• Ríša
• Podríša
• Oddelenie
• Trieda
• Rad
• Čeľaď
• Rod
• Druh
 Ríša Rastliny (Plantae)
• Podríša: Nižšie rastliny • Podríša: Vyššie rastliny
(Cormobionta)
Oddelenia:
(Protobionta,Thallobiont
Machorasty
a)
Plavúňorasty
Oddelenia: Prasličkorasty
Červené riasy Sladičorasty
Rôznobičíkaté riasy Kordaitorasty
Lyginodendrorasty
Červenoočká
Cykasorasty
Zelené riasy Borovicorasty
Magnóliorasty
 Podríša : Nižšie rastliny
• Charakteristika
• Eukaryotické, prevažne autotrofné organizmy
• Telo tvorí 1-bunková alebo mnohobunková
stielka bez diferenciácie pletív
• Zaraďujeme tu riasy
• Majú pigmenty – chlorofyl a + niektorý z
• chlorofylov b,c,d
• Sú významnými producetami organickej hmoty
vo vodnom prostredí a súčasťou fytoplanktónu
 Stavba tela
• Stielka = thallus, bez cievnych zväzkov
• Typy stielok:
• A.Jednobunkové
• 1.Bičíkatá = monadoidná
• 1-bunková, 1-jadrová
• na prednom konci bičíky
• často svetlocitlivá škvrna
• na povrchu pelikula alebo
bunková stena
• Napr.červenoočko
• 2.meňavkovitá = ameboidná stielka
• 1-bunková, 1-jadrová
• bez bunkovej steny
• vytvárajú panôžky
• napr.žltohenedé riasy
• 3.bunková = kokálna stielka
• 1-bunková, jednojadrová,
• bez bičíkov, nepohyblivá
• napr. chlorela, rozsievky
• B. mnohobunkové stielky
• 1.vláknitá stielka = trichálna
• Mnohobunková, bunky majú 1 jadro
• vlákna sú rozkonárené alebo nerozkonárené
• Napr.kaderavka
• 2.rúrkovitá = sifonálna stielka
• Vláknitá alebo vakoviá
• Väčšinou z 1 bunky s mnohými jadrami
• Napr. trubicovka, halimeda
• 3.sifonokladiová stielka
• mnohobunková
• vláknitá alebo vakovitá z mnohojadrových
buniek
• Napr. žabí vlas
• 4.pletivová stielka
• Mnohobunková, najviac organizovaná
• Má pabyľku - kauloid
• palístky - fyloidy
• pakorienky – rizoidy
• Napr. chaluha, chara
 Rozmnožovanie
• A.nepohlavné
• Delením - mitózou (jednobunkové riasy)
• Vegetatívne - rozpadom kolónií alebo stielok
• Spórami – nepohyblivé = aplanospóry
pohyblivé = zoospóry
b.pohlavné – za zhoršených podmienok
spojením dvoch pohlavných buniek = gamét
oogamia
môže nastať striedanie pohlavnej a nepohlavnej
generácie = rodozmena
 Oddelenie : Červené riasy
• Výskyt: prevažne hlboko v mori
• Stielka: vláknitá alebo pletivová
• Farbivá: chlorofyl a,d
• fykoerytrín - červené
• fykocyanín – modré
• Rozmnožovanie: rozpadom stielky,
• nepohyblivými výtrusmi
• zložitou oogamiou
• Zástupcovia: Žabie semä – v prameňoch , u nás
• Význam: pokrmy, liečivé látky, agar - v mikrobiológii
 Oddelenie:Rôznobičíkaté riasy
• Výskyt: sladkovodné aj morské
• Farbivá: chlorofyl a,c
• fukoxantín
• Trieda:Žltohnedé riasy
• Stielka: bičíkatá, meňavkovitá
• Význam: súčasť planktónu čistých vôd
• Trieda: Rozsievky
• Výskyt: vo všetkých typoch vôd
• Stielka: bunková,
• dvojdielna schránka
• inkrustovaná SiO2
• Rozmnožovanie: nepohlavne – delením
• Význam: bioindikátori kvality vody
• rozsievková hornina – diatomit
• výroba skla,filtrov,dynamitu
• Trieda: Chaluhy, hnedé riasy
• Výskyt: väčšinou v mori
• Stielka: vláknitá, pletivová (až 60 m)
• Rozmnožovanie: rozpadom stielky,
• zoospórami
• gamétami
• Zástupcovia:Chaluha bublinatá – Severné more
• Význam: hnojivo, palivo, potravina,kozmetika
• surovina na výrobu iódu, sódy, potaše
 Oddelenie:Červenoočká
• Výskyt: sladkovodné, aj v znečistených vodách
• Stielka: bičíkatá, 1-2 bičíky,
• červená očná škvrna=stigma – smer a intenzita svetla
• Farbivá:chlorofyl a,b
• karotén
• xantofyl
• Niekedy heterotrofný spôsob výživy
• Rozmnožovanie:pozdĺžnym delením
• Zástupcovia: červenoočko zelené (Eugléna), č. štíhle
• Význam: samočistenie vôd
 Oddelenie :Zelené riasy
• pigmenty: chlorofyl a,b
• karotény
• xantofyly
• zásobná látka: škrob
• bunková stena: celulózová

• východisková skupina vedúca k vývinu vyšších

rastlín
• Trieda: vlastné zelené riasy
• Stielka: bunková, bičíkatá, všetky typy
• mnohobunkovej stielky
• Rozmnožovanie: všetky spôsoby
• Zástupcovia:
• Chlorela, drobnozrnko – bunková stielka
• Morský šalát, kaderavka – vláknitá stielka
• Halimeda – rúrkovitá stielka
• Žabí vlas – sifonokládiová stielka
• Kolónie – zoskupenie buniek deľba práce
• napr.váľač
• Cenóbia – zoskupenia buniek s konštantným
• počtom buniek napr. pandorina
• Trieda:Spájavky
• Stielka: bunková, vláknitá
• Rozmnožovanie: spájanie=konjugácia,
• splývaním cytoplazmy dvoch
• vegetatívnych buniek
• Závitnicovka Cosmarium
• Trieda:Chary
• Stielka:pletivová (1m),makroskopická
• pakorienky, pabyľka,palístky
 Význam rias
• 1.producenti biomasy a kyslíka vo vodnom
ekosystéme
• 2.súčasť fytoplanktónu
• 3.potrava a krmivo
• 4.medicína, farmaceutický priemysel
• 5.potravinársky priemysel
• 6.textilný priemysel – impregnácia látok
• 7.výroba jódu, farieb, papiera, agaru
 Sinice
• Prokaryotické organizmy, autotrofné
• Pre spoločné znaky s baktériami sa dnes zaraďujú k
cyanobaktériam
• bunková stena obalená slizom
• nemajú pravé jadro, 1 kruhová molekula DNA
• Stielka: jednobunková alebo mnohobunková
• Farbivá: chlorofyl a
• fykocyanín – modrozelené
• Rozmnožovanie:nepohlavné
• Výskyt: rôzne biotopy
• sladké vody, v pôde, na dreve , v mori
• Význam: súčasť fytoplanktónu
• pri premnožení vodný kvet
• eutrofizácia vody
• Zástupcovia: Microcystis
• Anabéna
•
• 1.Červené riasy majú kombináciu chlorofylu....
• Ich telo tvorí
• 2.Fotoautotrófne sa vyživujú:....
• 3. Váľač tvorí ... a má ...stielku
• 4.Vývojovo najdokonalejšia stielka je...
• 5.Rozsievky majú:
• a/dvojdielnu schránku b/ tvoria diatomit
• c/ pletivovú stielku d/chlorofyl a,c
• 6.Fykocyanín je a/červené farbivo b/je
modrozelené farbivo c/potrebný
k fotosyntéze d/ u siníc
• 7.Závitnicovka sa rozmnožuje....
• 8.Prečo sú zelené riasy predchodcom vyšších
• rastlín?
• 9.význam rias je :
• Úloha č.1
• Charakterizujte dôležité systematické znaky
jednotlivých oddelení výtrusných rastlín, uveďte
ich zástupcov a význam.
• Úloha č.2
• Porovnajte výtrusné rastliny z hľadiska
rozmnožovania, uveďte rozdiely medzi izomorfnou
a anizomorfnou rodozmenou. Argumentujte,
prečo sú machorasty slepou vývojovou líniou
 Podríša:Vyššie rastliny - Cormobionta
• Znaky:
• mnohobunkové, eukaryotické rastliny
• majú pravé pletivá
• telo – kormus je diferncované:
• vegetatívne orgány – koreň
• stonka
• listy
• reprodukčné orgány – výtrusnice
• kvety, plody
• Výživa: prevažne autotrofná
• Rozmnožovanie:
• pohlavná generácia – gametofyt
• Pohlavné rozmnožovanie –sexuálne
• nový jedinec vzniká splynutím pohlavných buniek gamét
2 rodičov
• Izogamia
• Splývanie gamét morfologicky rovnakých a
fyziologicky odlíšených (odlišného pohlavného
typu)
• Anizogamia
• Splývanie gamét morfologicky, fyziologicky
odlišných (makrogaméta-nepohyblivá,
mikrogaméta-pohyblivá
• Oogamia
• Splývynie vajcovej bunky – oosféry a
spermatickej bunky
• nepohlavná generácia – sporofyt
• Nepohlavné rozmnožovanie – asexuálne, vegetatívne
nový jedinec vzniká z časti tela 1 rodiča
• Výtrusy – nepohlavné rozmnožovacie častice
• výtrusných rastlín
• vznikajú redukčným delením vo výtrusnici
• sú haploidné a nepohyblivé
• striedanie generácií – rodozmena=metagenéza
• Rovnakotvará – izomorfná
• Rôznotvará – heteromorfná
 Vznik a vývoj vyšších rastlín
• súvisí s prechodom z vodného prostredia na pevninu
• predchodcami vyšších rastlín sú zelené riasy, ktoré žili na
okrajoch oceánov a dokázali sa prispôsobiť životu mimo
vodného prostredia
• stielky týchto rias boli vidlicovite rozkonárené
• na nové životné podmienky sa adaptovali
anatomickom špecializáciou – vznik pletív
krycie pletivá – ochrana pred vyschnutím a poškodením
- tvorba lignínu, kutínu, korku
- vznik prieduchov, CZ
morfologickou špecializáciou – vznik orgánov, rizomoid
 Výtrusné cievnaté rastliny
• 1.oddelenie: Ryniorasty
• 2.oddelenie:Machorasty
• 3.oddelenie:Plavúňorasty
• 4.oddelenie:Prasličkorasty
• 5.oddelenie:Sladičorasty
 Oddelenie:Ryniorasty
• fosílne prvohorné rastliny (silúr – devón)
• rástli v bažinách na brehoch vôd
• prechod na súš, predstavujú najdôležitejší fylogenetický uzol
evolúcie vyšších rastlín
• Zástupca: Rhynia major
• Stavba: v zemi plazivé –rizomoidy
• vidlicovito rozkonárené stonky-mezozómy
koncové telómy s drevostredným CZ
fertilné telómy - zakončené výtrusnicou, z nich reprodukčné
orgány
sterilné telómy- bez výtrusníc, z nich vegetatívne orgány
• Rozmnožovanie:
• rovnakotvará (izomorfná ) rodozmena
• Sporofyt a gametofyt mali rovnaký tvar
• líšili sa tým, že gametofyt bol haploidný a
niesol pohlavné orgány (gametangiá)
sporofyt bol diploidný a niesol
výtrusnice
 Oddelenie:Machorasty
• Výskyt: väčšinou suchozemské
• vlhké tienisté miesta - lesy, skaly, kôra
• rozmnožovanie viazané na vodu
• Stavba: stielka – lupeňovitá
• diferencovaná – pakorienky
• pabyľka
• palístky
• pletivá – asimilačné,zásobné, krycie
• niektoré majú povrazce predĺžených buniek
s vodivou funkciou, nie cievy a sítkovice
• Rozmnožovanie: anizomorfná rodozmena
prevláda gametofyt (n) nad sporofytom(2n)
G:spóra (n) prvoklík rastlina s gametangiami
plemenníčky(anterídia) so spermatozoidami
zárodočníky(archegónia) s oosférami
oplodnenie vo vode S:zygota(2n) stopka
s výtrusnicou meioticky vznikajú spóry (n)
• Gametofyt sa od sporofytu odlišuje:
• morfologicky, nesie gametangiá a sporofyt
stopku s výtrusnicou
• cytologicky, gametofyt je n, sporofyt 2n
• fyziologicky, sporofyt výživou závisí od
gametofytu
• Trieda:Pečeňovky
• Stielka: väčšinou lupeňovitá
rozmnožovanie: nepohlavné aj pomocou
pohárikov s rozmnožovacími telieskami
• Zástupcovia:
• Porastnica mnohotvará
• dvojdomá
• Trieda:Machy
• Stielka: vždy diferencovaná
• fyloidy majú vodivé bunky
• výtrusnica má stĺpik a čiapočku, otvára
• sa viečkom
• Zástupcovia: Rašelinník močiarny
• Merík vlnkatý
• Ploník borievkový
•
 Význam machorastov
• zachytávanie vody
• príbytok pre drobné živočíchy
• tvorba rašeliny – palivo, hnojivo
• z vývojového hľadiska predstavujú slepú
vývojovú líniu
• Pôvod machorastov je dodnes sporný. Zástancovia
koleochétovej teórie tvrdia, že machorasty vznikli priamo zo
zelených rias, a zaraďujú ich preto ešte medzi rastliny nižšie.
Machorasty taktiež nemajú typické orgány vyšších rastlín
(koreň, stonka, listy), ale len nepravé orgány.
• Na druhej strane zástancovia telómovej teórie tvrdia, že
machorasty sú regresívnou vetvou, ktorá sa vyvinula z
ryniorastov. Inak povedané, z ryniorastov sa odštiepili dve
vetvy: z jednej sa vyvinuli všetky ostatné vyššie rastliny a z
druhej sa vyvinuli machorasty, ktoré vo svojom vývoji ďalej
nepokračovali pre svoju nedokonalú stavbu (degenerované
cievne zväzky, nižší vzrast )
 Oddelenie:Plavúňorasty
• Výskyt: byliny
• Pôvod: v ryniorastoch
• silúr, karbón, perm – stromovitý vzrast
• nap.lepidodendron, sigillaria-uhlie
• Stavba: plná, vidlicovite rozkonárená stonka
• malé jednožilové listy
• majú podjazýček – na nasávanie vody
• výtrusnice s výtrusmi
• Plavúň obyčajný – na kyslých pôdach
• v horských ihličnatých lesoch
• Plavúnka brvitá – na horských lúkach a holiach
• aj ako izbová rastlina
 Oddelenie:Prasličkorasty
• Výskyt: trváce byliny
• Pôvod: vyvinuli sa z ryniorastov
• fosílne – stromovitý vzrast – uhoľné sloje
• Stavba: stonky sú duté, článkované
• CZ sú v kruhu okolo centrálnej dutiny
• listy usporiadané praslenovite
• nosiče + výtrusnice s výtrusmi
• výtrusy majú 4 stužkovité rozhadzovače,
• haptery
• Praslička roľná- 2 typy byle
• jarná – nezelená, plodná byľ
• letná – zelená , neplodná byľ
• Praslička lesná – v lužných lesoch a smrečinách
• Praslička močiarna – na vlhkých miestach
 Oddelenie:Sladičorasty
• Výskyt: prevažne byliny, menej dreviny
• Pôvod:ryniorasty, rozvoj v karbóne
• Stavba:podzemok porastený koreňmi
listy sú väčšinou perovito zložené
• mladé listy sú špirálovito stočené
• na rube listov sú výtrusnice
• sorusy =kôpky výtrusníc
• zásterka (ostera)=chráni výtrusnice
• Rodozmena: anizomofná
sporofyt (2n)prevláda nad gametofytom(n)
Spóra (n) srdcovitý prvorast s gametangiami(n)
plemenníčky so spermatozoidami
zárodočníky s oosférami
po oplodnení vzniká zygota (2n) rastlina s
výtrusnicami meióza spóry (n)
• Zástupcovia: Sladič obyčajný
• Papraď samčia
• Papradka samičia
• Orličník obyčajný
• Perovník pštrosí
• Slezinník červený a rutovitý
• Marsilea štvorlistá
• Význam výtrusných rastlín:
• sloje čierneho uhla v prvohorách
• liečivé byliny
 Semenné rastliny

• 1.oddelenie: kordaitorasty-fosílne dreviny

• 2.oddelenie:borovicorasty
• 3.oddelenie:lyginodendrorasty-fosílne
• 4.oddelenie:cykasorasty-recentné, napr.cykas
• 5.oddelenie:magnóliorasty
• proces oplodnenia nezávisí od vodného prostredia
• vytvárajú semená, zabezpečujú ochranu v
embryonálnej fáze
• ich sporofyt výrazne prevažuje nad gametofytom
• Úloha č. 1
• Popíšte semenné rastliny z hľadiska
morfológie, anatómie a vývojových vzťahov –
oddelenia borovicorasty a magnóliorasty
• Úloha č. 2
• Porovnajte charakteristické znaky tried
dvojklíčnolistových a jednoklíčnolistových
rastlín.
 Oddelenie:Borovicorasty – nahosemenné
rastliny
• stavba: dreviny -stromy alebo kry
• telo diferencované – koreň, stonka, listy
• listy – väčšinou šupinovité alebo ihlicovité
• korene a stonka druhotne hrubnú
• ( meristémy – kambium, felogén)
• nemajú pravé kvety ale šištičky
• (samčie a samičie)
• cievne zväzky -v dreve sú vždy cievice
(tracheidy)
• Rozmnožovanie:
• nahé vajíčka uložené na plodolistoch šištičky
• opelenie zabezpečuje väčšinou vietor
• peľové zrnká vyklíčia v peľovom vrecúšku,
• vzniknú 2 neobrvené spermatické bunky
• 1 spermatická bunka zanikne
• 2.spermaická bunka splynie s vajcovou bunkou
• jednoduché oplodnenie
• vznikne zygota a z nej embryo s 3-7 klíčnymi listami
• z oplodneného vajíčka vzniká semeno s krídelkom
• Trieda:Ginká
• Opadavé dreviny
• Ginko dvojlaločné –pochádza z JV Číny
• u nás v parkoch
• dvojlaločné listy,
• veľké guľovité na povrchu
dužinaté semená
• Trieda:Ihličnany
• Vždyzelené dreviny, prevažne dvojdomé
• Drevnaté šišky,šiškové bobule,semenné bobule
• Rad:Borovicotvaré
• Smrek obyčajný-ihlice vyrastajú jednotlivo
šišiky sú nerozpadavé, rastú smerom dole
• Jedľa biela – ihlice vyrastajú jednotlivo v 2
radoch,šišky sú rozpadavé, rastú smerom hore
• Borovica lesná -ihlice po 2 na brachyblastoch,
na chudobných pôdach
• Borovica horská – kosodrevina, ker nad
hornou hranicou lesa, ihlice po 2
• Smrekovec opadavý -ihlice vo zväzočkoch
na brachyblastoch, opadavé
malé, okrúhle šišky
• Rad:Cyprusotvaré
• Borievka obyčajná- ker, pichľavé ihlice v praslenoch, modré
semenné bobule
• Sekvojovec mamutí
• Tuja západná
• Rad:Tisotvaré
• Tis obyčajný -ker alebo strom
Ihlice zvrchu tmavozelené, zospodu svetlozelené, semená v
červenom dužinatom miešku, celá rastlina okrem miešku je
jedovatá
taxín
 Oddelenie:Magnóliorasty – krytosemenné
rastliny
• Stavba: byliny aj dreviny
• v dreve CZ majú pravé cievy (trachey)
• telo diferencované – koreň
• stonka
• listy
• reprodukčným orgánom je kvet
• Rozmnožovanie:
• opelenie pomocou vetra alebo hmyzu
• oplodnenie je dvojité
• 1 spermatická bunka splynie s vajcovou
bunkou, vznikne zygota (2n)
• 2.spermatická bunka splynie s centrálnym
jadrom zrelého zárodočného miešku (2n),
vznikne vyživovacie pletivo endosperm (3n)
• Obaly (integumenty ) vajíčka sa menia na ....
• Celé vajíčko sa mení na ...
• Semenník sa mení na ...
• zárodok má 1 alebo 2 klíčne listy
triedy: dvojklíčnolistové – vývojovo staršie
jednoklíčnolistové – vyvinuli sa asi
z 2-klíčnolistových
 Rozdiely medzi dvojklíčnolistovými a
jednoklíčnolistovými
• dvojklíčnolistové jednoklíčnolistové
• kvet 4- alebo 5-početný 3-početný
• žilnatina perovitá, dlaňovitá rovnobežná
• zárodok 2 klíčne listy 1 klíčny list
• cievne zväzky v kruhu roztrúsené
• koreňová sústava alorízia homorízia
 Hospodársky významné rastliny
• Zelenina
• a) koreňová – mrkva, petržlen, zeler
• (čeľ: mrkvovité -okolík)
• b) hlúbová – kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol
(čeľ:kapustovité)
• c) strukoviny – fazuľa, hrach, sója, bôb, šošovica
• (čeľ: bôbovité)
• d) okopaniny– ľuľok zemiakový (čeľ: ľuľkovité)
• e) zvyšná – reďkev, repka, horčica (čeľ: kapustovité),
rajčiak, paprika (čeľ: ľuľkovité)
• Ovocie
• jabloň, hruška, čerešňa, slivka, broskyňa, marhuľa (čeľ:
ružovité)
• jahoda, ostružina (čeľ: ružovité)
• Krmoviny
• ďatelina, vika (čeľ: bôbovité)
• Priemyselné rastliny
• tabak virgínsky (čeľ.:ľuľkovité)
• Textilné rastliny
• ľan
• konope
• Medonosné rastliny
• agát, materina dúška (čeľ: bôbovité, hluchavkovité)
• púpava, ovocné stromy (čeľ: astrovité, ružovité)
• Liečivé rastliny
• hluchavka biela, materina dúška, rozmarín, mäta, šalvia (čeľ:
hluchavkovité)
• podbeľ, nechtík, púpava, harmanček
(čeľ: astrovité-úbor)
• Koreniny
• bazalka, pamajorán (čeľ: hluchavkovité)
• fenikel, rasca, kôpor (čeľ: mrkvovité)
• Olejniny
• slnečnica, mak (čeľ: astrovité,makovité)
Obilniny
• jačmeň, pšenica, raž, ovos ryža, kukurica
(čeľ: lipnicovité)
• silice – čeľaď kapustovité, hluchavkovité
• alkaloidy - čeľaď ľuľkovité,makovité
• 1. Semenné rastliny majú: a/thallus b/kormus
c/ cievne zväzky d/semená ukryté v plodoch
• 2. Medzi fosílne rastliny patria: a/kordaitorasty
b/borovicorasty c/cykasorasty d/lyginodendrorasty
• 3.Borovicorasty majú: a/v dreve cievice b/v dreve cievy c/v
lyku sítkovice d/ jednoduché oplodnenie
• 4.Najväčšia redukcia gametofytu je u:
a/ výtrusných r. b/u borovicorastov c/u magnoliorastov
d/u semenných rastlín
• 5.Z Číny pochádza :a/ tuja východná b/sekvojovec c/gingko
d/ jedľa