LITERÁRNA MODERNA

Moderna sa začína koncom 19 a začiatku 20 stor. (80 roky)

Symbolizmus, Dekadencia a Impresionizmus sa navzájom podceňovali, ovplyvňovali,
striedali a obohacovali o motívy, lyrické subjekty, národné tradície, z konkrétnych národných
literatúr ako aj o estetické prvky a novovznikajúce filozofické smery
Moderna označuje trend vo vývoji literatúry resp. umenia

SUBJEKTIVIZÁCIA UMELECKEJ REALITY:

Doznievanie klasického umenia

Autori sa uchyľujú do subjektívneho sveta
Všeobecný pocit krízy

VÝCHODISKÁ MODERNY:

Rozklad spoločenskej atmosféry

Kríza kapitalizmu
Porážka revolučných hnutí
Hľadanie nových metód vyjadrenia sveta
Nová klasifikácia pojmov: OBSAH A FORMA
Nechce meniť svet, ale systém videnia sveta
Zameriava sa na izolovaného jedinca na prenikanie do oblasti sna, intuície a extázy
SMERY: Symbolizmus, Dekadencia, Impresionizmus, Parnasizmus

IMPRESIONIZMUS:
Smer, ktorý sa ujal vo Francúzskom výtvarnom umení a postupne sa šíril po celej Európe a
prenikol do ďalších druhov umenia, do hudobného a literárneho. Impresionisti sa
nezamýšľajú nad základmi a tajomstvami života, sveta a človeka
ZNAKY IMPRESIONIZMU:

: Zachytenie okamžitých zmyslových dojmov, nálad, neopakovateľného okamihu

: Individualizmus

: ZMYSLOVOSŤ- využívanie zrakových, skutočných, hmatových a čuchových vnemov

: HUDOBNOSŤ VERŠA- slovo ako hudobný element- ĹÚBOZVUČNOSŤ

: SYNESTÉZIA- spájanie rôznych vnemov

: Uvoľnenie veršovej formy

SYMBOLIZMUS:
 Smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v druhej polovici 19. stor.. Cítili pesimizmus, smútok,
nostalgiu. Bola to ťažká doba pre umelcov lebo boli potláčaný
ZNAKY SYMBOLIZMU:

: vznikajú tzv. básne v próze (vety, ktoré sa „rýmujú“)

: rozvíjal sa voľný verš (báseň sa nemusí rýmovať)

: snaha o hudobnosť verša, rytmus, hra so zvukom hlások, slov, rýmu (slová pripomínajú zvuk,
majú rovnaké hlásky - zvukomaľba)

: hrdina je dobrovoľný samotár, odzrkadľuje vnútorné presvedčenie autorov

: unikajú od reality do sna, neskutočna, obraznosti

: básnik sa hrá s asociáciou (združovanie predstáv, vyvolanie spomienok cez iný podnet – vôňu,
farbu, predmet)

: chceli slobodne vyjadriť svoje nálady (impresie), preto často šokovali spoločnosť používaním
naturalizmov, vulgarizmov, expresívnych slov

CHARLES BUADELAIRE (1821-1867)

Francúzsky básnik
Pre lásku k umeniu sa vzdal kariéry diplomata
V mladosti opustil rodinu pre nezhody s otcom
Jeho jediná básnická zbierka Kvety zla pobúrila verejnosť svojim obsahom, drsným
pohľadom na svet a jazykom. Musel za ňu zaplatiť mravnostnú pokutu
Básnik pod vplyvom pozoruje realitu, kontrast tela a ducha, hľadá harmóniu a vôľu, krásu i v
škaredosti sveta
BÁSEŇ ALBATROS: porovnanie vtáka- letca nad oblakmi a básnika- v oblakoch fantázie,
stratených vo svete
BÁSEŇ MRCINA: obrazotvornosť, drsnosť prirodzenej smrti, ale krása poetickosti a
zmyslu ľudského života, lásky, bytia