3.

Socilna skupina
3.1. Socilna skupina, zkladn pojmy
Aby lovk zskal ochranu a monos uspokojova svoje potreby, zaleuje sa do
skupn. Mal socilna skupina pozostva minimlne z 2 jednotlivcov, prpadne a 30-45
lenov, ktor sa stretli, aby urobili spolon innos alebo vyrieili nejak problm. Medzi
lenmi malej skupiny s osobn vzahy, lenovia sa dobre a komunikuj tvrov v tvr, skupina
m svoje ciele, potreby, hodnoty, normy (Kollrik, T. 1993, s. 129).
V malch socilnych skupinch funguje fenomn reciprocity. Pozitvna reciprocita
spova v tendencii vzjomnho odmeovania medzi lenmi skupiny - napr. odmeovanie
v sdrnej triede iakov. Negatvna reciprocita je tendencia k vzjomnmu trestaniu sa medzi
lenmi skupiny napr. vybavovanie si tov medzi nepriateskmi frakciami mldee. Mal
skupina m spolon ciele, vntorn truktru pozci a rol jej lenov, spolon innosti, ast
vzjomn osobn kontakty lenov, relatvne trval psychologick a socilne vzahy medzi
lenmi, lenstvo v tejto skupine je uvedomovan jako neformlne. Vek socilna skupina je
tvoren spoloenskmi triedami a vrstvami, nrodmi, etnickmi celkami, politickmi a
spoloenskmi organizciami, zemnoregionlnymi skupinami a i.
Mal socilne skupiny lenme na:
Primrne a sekundrne - primrne sa vyznauj silnejmi vzbami medzi lenmi,
stykom face to face (tvrou v tvr) a spoluprcou (napr. rodina), sekundrne s
charakterizovan nhodnmi vzahmi sformovanmi v dsledku uritch cieov, loh, zujmov
( uebn skupina, zujmov klub);
lensk a referenn lensk s tie, do ktorch lovek skutone patr, referenn s
tie skupiny, ktor s pre loveka atraktvne a chcel by do nich patri.
Vlastn a cudzie vlastn s tie, ktor jednotlivec vnma tak, e k nim patr, cudzie s
skupiny, ku ktorm nepatr.
Formlne a neformlne formlne sa formuj na zklade uspokojovania uritej
potreby, poiadavky, ciea, neformlne vznikaj na bze hlbokch osobnch vzahov medzi
lenmi na zklade spolonch zujmov, hodnt, postojov a pod.
Situan a stle situan vznikaj iba v uritch situciach zvyajne kvli splneniu
nejakej lohy, stle fungujce dlhodobo.
Dobrovon a skupiny s automatickm lenstvom - dobrovon s tie, ku ktorm si
lovek sformuje vzah a potom sa do nich zalen, skupiny s automatickm lenstvom
vznikaj tak, e lovek sa do nich zarad a vzah sa formuje a potom (napr. rodinn skupina).
Poda dvodov lenstva rozliujeme pracovn, zujmov, spoloensk, politick a in
skupiny.
truktra malej socilnej skupiny vznik na zklade socilnej interakcie lenov.
Formlna truktra je systm fixne spoloensky stanovench pozci urujcich obsah
skupinovho lenstva, neformlna je dan emocionlnymi vzahmi medzi lenmi skupiny.
Socilna interakcia je vzjomn socilnopsychologick psobenie jednotlivcov v rmci
spoloenskej innosti a socilnych vzahov. Zvyajne sa rozliuje interakcia spoluprce,
sperenia a pomoci.
Ako znaky malej socilnej skupiny vymedzujeme rznu mieru vekosti a sdrnosti,
flexibility (prunosti prispsobenia sa), uzavretosti i otvorenosti, polarizcie (homogenity i
heterogenity), stability, intimity, pralivosti, participcie, autonmie (samostatnosti, vonosti).

Miesto jednotlivca v socilnej skupine, ktor reprezentuje jeho funkciu nazvame

socilna pozcia. Socilna pozcia sa spja s vekom a pohlavm (diea-dospel, mu-ena,
dospel starec); zamestnanm (lekr, psycholg, manaer, uite), s rodinou (otec, matka,
diea), s prestou (f-podriaden), diferenciciou vo vntri skupiny (vedci-len)
Socilny status je miesto a ocenenie, ktor jednotlivec m v spolonosti na zklade
toho, o zskal od svojich predkov, kvalt psychiky zskanch v priebehu ontogenezy a na
zklade toho, o mu okolie pripisuje a prisudzuje. V rmci socilneho statusu diferencujeme
vroden status (zdeden, stle danosti napr. pohlavie a jeho pecifick znaky v jednotlivch
vvinovch tdich), zskan status (zskan, poas vvinu nadobudnut danosti napr.
prest, autorita, vplyv a ich odraz v sprvan), pripsan status (kvality pripsan uritm
jednotlivcom z aspektu ich spoloensko-ekonomickej situcie napr. riadite koly je dobr
manar a m vysok autoritu).
Spolonos oakva, e jednotlivec v uritej socilnej pozcii, statuse a uritej socilnej
situcii sa istm spsobom bude sprva t.j. bude hra svoju socilnu rolu. Socilna rola je
sbor normatvne vymedzenho, v danej pozcii oakvanho dovolenho i vyadovanho
sprvania (Vgnerov, M. 1999, s. 195). Socilna rola je lovekom individulne spracovan,
prevan, hodnoten a realizovan, je podmienen uritou socilnou pozciou a vznamne
vplva na socilnu interakciu osobnosti.
Obr. . 3. Vzah role, pozcie a statusu (Nakonen, M. 1999)
Rola
(o sa oakva)

Status

Pozcia

(spoloensk hodnota pozcia

prest)

(miesto jednotlivca v systme

spoloenskch funkci)

Norma
(o sa m robi)

Obligatorn roly s loveku dan jeho existenciou v uritej spolonosti alebo jeho
ivotnou situciou. Tieto role vyplvaj z vvinovej fzy (diea, dospel, rodi,), pohlavia
(musk rola, ensk rola), socilnej pozcie (rola uitea, lekra sudcu), zdravotnho stavu
(rola zdravho, chorho). Formlne roly maj presne vymedzen obsah a spsoby ako ich
zska (rola astnka konkurzu, riaditea). Voliten, alternatvne roly si lovek vol poda
motivcie, apircie, zujmov, schopnost, temperamentu, noriem vymedzujcich oakvania
spolonosti od nositea role s to roly spojen so spoloenskm stavom (rola slobodnho,
nevydatej, enatho), s profesiou (rola zchranra, horskho vodcu, uitea), rodiovsk roly
(otec, matka), role dan vberovm vzahom k uritm uom (rola priatea, manela,
milenca). Neformlne roly nemaj presne vymedzen pravidl ani obsah, vznikaj spontnne
tm, e si ich lovk zvol, alebo sa mu prisdia (rola kamarta, kverulanta). Kad lovek m

vo svojej vbave nie jednu rolu ale cel systm individulnych socilnych rol podmienen
truktrou osobnosti, vonkajm socilnym prostredm a angaovanm sa v spoloenskch a
inch aktivitch. Medzi rolou a osobnosou jej nositea bva vzah konvergencie, ak rola
loveku vyhovuje (ena, ktor m milujceho partnera a te sa na materstvo otehotnie a
oakva s radosou rolu matky) alebo vzah divergencie ak rola loveku nevyhovuje (ena,
ktor znsilnili otehotnie a rola matky jej nemus vyhovova). alm problmom je prijatie role
na rovni osobnosti jej asimilcia.
Aj ke rola loveku vyhovuje a nastane divergencia role a osobnosti me by rola
asimilovan (prijat) ke je vykonvan z elovch a racionlnych dvodov vonkajia
adaptcia pri vntornej ditancii (ena ktor znsilnili sa navonok prispsob danej situcii,
navtevuje poradu pre tehotn eny, pripravuje sa na prod, ale na diea sa nete a asi mu
nebude lskavou matkou) alebo ak sa lovek poka o postupn privykanie roli vrastanie do
role (ena ktor znsilnili sa prispsob danej situcii, navtevuje poradu pre tehotn eny,
pripravuje sa na prod a postupne sa sije s tm, e bude matka a svoje budce diea bude ma
rada) .
Ak rola loveku nevyhovuje - divergencia role a osobnosti a rola nie je asimilovan
po tom nastva bu vonkajia adaptcia pri vntornom proteste (ena ktor znsilnili sa
navonok prispsob danej situcii, navtevuje poradu pre tehotn eny, pripravuje sa na prod,
k svojmu budcemu dieau pociuje odpor a hne po prode ho plnuje opusti alebo da na
adopciu) alebo odmietnutie role a manifestn protest (ene, ktor otehotnela po znsilnen sa
protiv rola matky a preto si zabezpe potrat alebo porod tajne, sama v stran a neposkytne
svojmu prve narodenmu dieau prv pomoc a nleit oetrenie).
Nie vdy sa role jednotlivca dopaj a navzjom podporuj, nie vdy je vzah medzi
rolami jednotlivca koopercia (rola vedeckho a rola pedagogickho pracovnka), niekedy ich
vzah mono charakterizova ako nezlitenos rol, konflikt medzi rolami (rola matky
maloletho dieaa a rola pracovnky na pln vzok) vyskytuje sa tie nezvislos rol (rola
uitea v sebe zahrnuje autonmnos v rozhodovan nezvislos v konan) resp. konformita.
Konformita je vyhovenie normm skupiny na zklade vnmanie tlaku a sankci za prpadn
neposlunos. Rozliuje sa elov konformita, pri ktorej jednotlivec navonok so skupinou
shlas, vo vntri si vak zachovva odstup (lovek podahne tlaku kriminlnej skupiny na
zklade vydierania avak vo svojom vntri s touto skupinou neshlas ak na prleitos, kedy
sa s vplyvu skupiny vyman) a skuton konformita, kde dochdza k suhlasu navonok i vo
vntri (len kriminlnej skupiny, ktor jej tlaky vnma ako prirodzen a vntorne ich akceptuje
nielen ako normy skupinov ale aj svoje osobn). Menej konformn udia s inteligentnej,
s vou schopnosou abstraktnho myslenia, s vou sebadverou, vo vych skupinovch
pozciach a akupinou vysoko akceptovan. Viac konformn jednotlivci maj nzke
sebahodnotenie, neveria si a s mlo akceptovan skupinou, myslia neprune, mlo orginlne, s
zkostliv, mlo spontnni mlo sebavedom, nerealistick, dogmatick a autoritrski. udia
s nezvislm sudkom a konanm
maj kritick a objektvne myslenie zaloen na
hodnovernch faktoch, pozitvnej sksenosti a pokrokovch trendoch. Uniformnos je
uelovov racionlne zdvodnen jednota nzorov v skupine (musme hlasova rovnako, aby
sme presadili psobenie naej politickej strany). Konvencia je dohovor, ustlen zvyklos, ktor
ahuje socilne sprvanie lenov skupiny (o tom, o sa odohrva poas konferencie skupiny
uiteov, sa mimo skupinu nerozprva).
Zkladn role v skupine s tieto: vodca, pomocnk, sputnik, pasvny len, perifrny
len a i. Vodca je dominantn jednotlivec, ktor m na ostatnch lenov relny vplyv. lohou

vodcu je uplatova v skupine spoloensk moc. Na tto funkciu mu sli: moc odmeova,
moc tresta, referenn moc (moc na zklade tby lenov identifikova sa s vodcom), expertn
moc (moc vyplvajca s vich vedomost vodcu ne lenpv), legitmna moc (moc oprvnen
uritmi normami), informan moc (moc dan disponovanm informciami). Vodca sa objavuje
v skupine ke je vntorne ohrozen nzorovmi i inmi rozpormi, prpadne ke ide o
vonkajie ohrozenie skupiny a mar sa cesta k cieu skupiny. Vodca v skupine me plni tieto
funkcie (Krech, D. Crutchfield, R.S. Ballachey, E.L. 1968) vodca ako: najvy plnova a
koordintor skupinovej aktivity, urovate cieov a politiky skupiny, zdroj informci,
upravovate vzahov, prklad v sprvan a distrubtor odmien a trestov, skupinov symbol,
zstupca individulnej zodpovednosti, obetn barnok. Vodcu charakterizuje uznanlivos a snaha
porozumie lenom skupiny, iniciatvnos, vkonnos a socilna citlivos a starostlivos o
druhch v skupine, uvlivos, inteligentnos, dominantnos, extravertnos, menia
konzervatvnos, energickos a vytrvalos, ambiciznos, zhovorivos, fyzick pralivos.
Vodca by mal by lenmi skupiny percipovan jako jeden z nich, ako vina z nich, ako
najlep z nich nie vak ovea lep od nich. Autorita vodcu me pochdza z troch zdrojov:
autorita racionlna (vodca ako reprezentant legitmnych noriem a zkonov), autorita tradin
dan kontinuitou v danom socilnom prostred, autorita charizmatick vyplvajca z povahy
vodcu. Dobr vodca podnecuje vkon lenov skupiny a dochdza k socilnej facilitcii, vyuva
metdy skupinovho rieenia problmu.
inn s tie mal socilne skupiny, ktor s kohezvne. Kohezvnos je sdrnos
skupiny, solidarita lenov navzjom a so skupinou ako s celkom. Kohezvnos skupiny
ovplyvuj: uspokojovanie individulnych potrieb jednotlivcov skupiny, prest skupiny,
pralivos skupinovch aktivt, priatesk, akceptujca atmosfra v skupine a prtomnos
devianta proti ktormu sa ostatn lenovia spjaj, motvy a motivcia pre lenstvo v skupine,
slad postojov, apirci, hodnt a zujmov lenov skupiny. Socilny ivot skupiny upevuj
socilne normy. Socilne normy s pravidl, ktor uruj, o sa m robi preskriptvne
normy (uite je povinn zakroi ak je na verejnosti svedkom nedisciplinovanho sprvania
iakov, ktor je v rozpore so kolskm poriadkom a informova o tom vedenie koly a rodiov), a
in uruj, o sa nem robi - proskriptvne normy (uitelia v skrom nesm vyhadva styk
s amorlnymi osobami). Socilne normy vymedzuj prva a povinnosti lenov skupiny,
prpustn normy sprvania a determinuj sprvanie lenov skupiny. Socilne normy zahrnuj
normy tkajce sa loh, postojov, sprvania, pravy vonkajieho vzhadu. Prostriedky na
posilnenie socilnych noriem s sankcie verblne, fyzick, politick, ekonomickohospodrske, etick a pod. Pravidl, ktor si jednotlivec uruje sm pre seba s, personlne
normy. Personlne normy zko svisia s hodnotami loveka ako svedomie, morlka, princpy,
superego - s intanciou kontrolujcou sprvanie. Vznik personlnych noriem umouje
existencia jasnch pravidiel, sformovanie socilnej kontroly v spolonosti a urenie odmien za
dodranie noriem a trestov za ich nedodranie. Socilne normy mu by formlne zakotven
psomne a skupine vnten zvonku a neformlne spontnne vzniknut v konkrtnych
skupinovch interakcich. Dodriavanie noriem loveku umouje pozitvnu socializciu tm e
lovk me vstupova a psobi v rznych socilnych skupinch a intitciach. Spolon
normy sprvania v skupine, skupinov nzory, postoje, hodnotov orientcie sa v priebehu
socilnej interakcie kontituuj ako skupinov filozofia (ideolgia). Funkciou skupinovej
filozofie je usmerova aktivity skupiny zameran na uspokojovanie potrieb lenov a vytvra
nov skupinov ciele, ktor treba dosiahnu. Socilna atmosfra je ukazovateom vzahov

v skupine, noriem a hodnt skupiny v medziudskch vzahoch, otvorenosti a primnosti

vzahov, vzjomnej dvery, nlady, porozumenia, podpory.
Sprvanie loveka v malej socilnej skupine je asto vsledkom boja motvov
urujcim sa stane ten, ktor je pre loveka subjektvne najvznamnej. Ten ist motv sa me
prejavova plne odlinm sprvanm. Je vemi vea asto protikladnch foriem sprvania,
v pozad ktorch je ten ist motv napr. lska me ochraova ale aj zraova toho druhho,
nepriatestvo tie me motivova k celkom rozdielnm typom sprvania, k tokom, intrigm, ale
i k stiahnutiu sa, pasivite. V pozad podobnho sprvania mu niekedy psobi plne rozdielne
motvy napr. krde mobilu medzi iakmi je motivan snahou o zisk, in krde mobilu zase
motivovan potrebou sebarealizcie pred rovesnkmi.
Ciele v innosti malej socilnej skupiny psobia na zapjanie jednotlivca do jej
innosti, formuj u lenov pre skupinu iadce osobnostn kvality a umouj osvojenie
vntroskupinovch noriem lenmi skupiny. Stlos skupiny je podmienen shlasom lenov so
skupinovmi ciemi. Skupinov ciele svisia s uspokojovanm potrieb lenov. Vznikaj
v interakcii lenov alebo s skupine uren nadriadenou socilnou skupinou. Najmenej odolnm
a najvhodnejm pre navedenie na drogu je ten len skupiny tudentov, ktor zlyhva v kole a
m pocit, e ani jeho potreby v rodine nie s uspokojovan.
Najvyou motivanou rovou jednotlivca a lenov malej socilnej skupiny s hodnoty.
Hodnoty vyjadruj to, na o sa jednotlivec orientuje a o povauje zo svojho hadiska za
dleit a vznamn, o je uiton pre skupinu a pre cel udsk spolonos. Hodnotov
orientcia loveka je zameranie na urit hodnoty duchovnej a materilnej kultry spolonosti.
Hodnoty s u ud usporiadan v uritom poriadku hodnotovom systme. Hodnotov systm
jednotlivca zahrnuje tie spoloensk hodnoty, ktor ho motivuj. Najvyie s v systme
umiestnen hodnoty, ktor s pre
danho loveka najvznamnejie. Miesto hodnt
v hodnotovom systme vyplva z ich objektvnch kvalt a tie s kvalt loveka hodnotitea.
Hodnoty mono povaova za jeden z najdleitejch regultorov sprvania loveka. S
kritriom hodnotenia sprvania jednotlivca. Preferovanie resp. odmietanie uritch hodnt
lenmi socilnej skupiny vznamne ovplyvuje povahu tejto skupiny. Vrcholom hodnotovej
orientcie niektorch mladch ud odcudzench vlastnej rodine
s peniaze. Ich
uprednostovan a prevaujca innos vo vonom ase je sledovanie aknch a
pornografickch videofilmov, cvienie bojovch umen a podobn agresvne zujmy. asto sa
nudia. Spoloenskmi konvenciami pohdaj. Sami seba povauj za vhodn modely ivotnho
tlu dnenej mldee.
Mal socilna skupina je pre loveka socilnym prostredm, ktor mu zabezpeuje
uspokojovanie jeho potrieb. Potreby s zkladnm prvkom motivcie. Rozliujeme biologick a
socilne potreby. Biologick (tie primrne, zkladn, organick) potreby s nevyhnutn pre
existenciu udskho organizmu potreba potravy, vody, vzduchu, teploty, sexu. Socilne (tie
sekundrne) potreby vznikaj v procese socializcie zaleovania jednotlivca do spolonosti a
tvoria nadstavbu nad biologickmi. Patria k nim : potreby hmotn (ma urit predmet),
potreby socilneho prostredia, socilnej odozvy (patri niekam, niekomu kto ma bude
uznva), potreba sebarealizcie, sebautvrania (by niekm, dokza, vedie nieo
hodnotn), potreba orientcie, preskmania (poznania novho prostredia), potreby senzorick
a estetick (vnmania a emocionlneho prevania), potreby ekonomick (potreby peaz,
hmotnho zabezpeenia a podmienok pre uspokojenie inch potrieb), kultrne (potreby
estetick, uritho spsobu ivota, druhu innosti, kultrneho vyitia), potreba afilicie
(prilenenia, pridruenia), potreba vplyvu (moci, ovldania, dominovania). U v starovekom

Rme si udia uvedomovali vznam potrieb pre uspokojovanie ud a pri uplatovan prva a
hadan vinnkov sa ptali: Cui bono ? Cui prodest? Komu to prospeje ? Pre koho je to uton
?
Mal socilna skupina je prirodzenm prostredm pre formovanie a prejavovanie
postojov. Postoje s emocionlnou sksenosou loveka. Obsahuj kognitvnu (poznvaciu),
emocionlnu a konatvnu zloku. Rozliujeme nsledovn druhy postojov: mienky
(verbalizovan postoje), sentimenty (emocionlne akcentovan postoje), nzory (stanovisk
k uritm uom, veciam, udalostiam, mylienkam, javom), zmanie (racionlna zaloen
postoje) a predsudky (negatvne akcentovan iracionlne postoje). Na formovanie postojov
vznamne vplva adekvtnos subjektvneho odrazu objektvnej skutonosti a najm
sebahodnotenie. Uskutouje sa v sinnosti s umi okolo jednotlivca a psobenm intitci,
organizci a zariaden, ktor sprostredkuj vplyv spolonosti. Postoje vznikaj imitciou,
identifikciou so vzormi poas asti na innosti skupn. Postoje sa prejavuj v zvislosti od
poznvania, prevania, emoci a motivcie loveka. Postoje vyjadruj zkladn poznvaciu
orientciu loveka v zvislosti od jeho zalenenia do okolnho socilneho prostredia, jeho
hodnotov systm, snahov zameranos v postoji sa odra emocionlna pralivos alebo
odpudivos danho objektu pre osobu. Poznanie postojov budcich maturantov umouje
uiteom predvda smer ich myslenia, konania, komunikcie a ivotnej orientcie.
V malej socilnej skupine jednotlivec me prejavi svoje apircie tby vynikn
v nieom, prekona sm seba na zklade poznania predchdzajcej sksenosti, dvery v seba
a stanovenia novch, nronejch cieov. V rmci truktry ciea rozliujeme idelny cie
maximum o mono dosiahnu a akn cie to, o si udia myslia, e by mohli dosiahnu.
rove zamanho vkonu v uritej innosti, ktor jednotlivec na zklade poznania svojho
vkonu v minulosti oakva, nazvame apiran rove. Ak je dosiahnut vkon ni ne
apiran rove, jednotlivec preva nespech a stav frustrcie. Relne apircie vyplvaj bu
z tby po spechu alebo z silia vyhn sa nespechu. Vysok apiran rove je typick pre
ud, ktor maj vyiu potrebu spechu. Nzk apircie s prznan pre ud, ktor maj strach
z nespechu. Tto udia si volia bu plne neplniten ciele, dopredu oakvaj nespech ve tak ciele by aj tak nikto nedosiahol, alebo si uruj nzke ciele, ktor zaruene splnia
a ich sebavedomie ostane zachovan. Ak udia relne prehodnotia priny predolho nespechu,
maj tendenciu oakva spech. Ak udia nedoku njs prinu predolho nespechu, ich
apiran rove sa zniuje, oakvaj nespech a am lohm sa radej vyhbaj.
Problematick resocializcia Romov je dan podmienkami v ktorch ij a tie ich nzkymi
apirciami.
Mal socilna skupina loveku umouje, aby sa venoval zujmom. Zujem je nauen
forma sprvania, pri ktorej lovek venuje nieomu pozornos, uprednostuje nejak vec, bliie
sa s ou zoznamuje a vykonva innos v smere zujmu. Zujmy sa prejavuj v prevan
i v sprvan.
Zujmy mu by rozvinut alebo nerozvinut, irok, jednostrann,
mnohostrann, hlbok, stle, primeran, poda okruhov kultrne, profesijn, technick,
portov, spoloensk a i. Poznanie zujmov partnera v komunikcii je jednm z vchodsk
prce uitea.
3. 2. innos skupiny
Tto kapitola a tie alia informuj o tom, ako funguje skupina. V tejto kapitole si
budeme vma charakteristiky malch skupn a tie ako sa skupina vyrovn s rieenm

problmu. V alej kapitole sa sstredme na to, ako meme vies skupiny alebo
zastova sa na ich innosti.
V y s k a j t e

s i !

Urobte si zoznam skupn, v ktorch ste lenom. Potom zodpovedajte

vzahu ku kadej skupine:

nasledovn otzky vo

1. Je el skupiny prevane spoloensk alebo sa skupina stretva kvli

spolonej prci ?
2. o mte spolon s ostatnmi lenmi skupiny ?
3. Keby ste vypadli zo skupiny, ako by to zmenilo V ivot ? Myslte,
e skupina Vs bude aj naalej ovplyvova ?
4. Ako by sa V ivot odlioval od sasnho, ak by ste nepatrili do iadnej
skupiny ?

3.2.1. Preo diskutova ?

Ke m skupina vykona nejak pracu, jej hlavnou formou komunikcie je diskusia.
lenovia skupiny sa stretn, aby si vymenili informcie a mylienky v sil lepie porozumie
osobitnmu problmu alebo situcii.
Pracovnci hospodrskeho odboru vyieho zemnho celku diskutuj o tom, ako zska
financie na zabezpeenie prstavby koly, skupina uiteov preber monosti vyuitia
potaovej uebne, pracovnci predmetovej skupiny telesnej vchovy
diskutuj o
zabezpeen trasy presunu poas brannho cvienia.
Nie vetci udia radi diskutuj. Mnoh to povauj za stratu asu a nudu. V om teda
spova hodnota diskusie ?
Jednm z prvch predpokladov demokratickej spolonosti je, e iaden lovek neme
rozhodova za druhho. Diskusia je pre kadho spsob asti na ivote spolonosti a
monos by vypout druhmi. Je to frum, kde s navrhovan mylienky a preformulovan
do odpovede na zklade sptnej vzby skupiny.
Sformovanie skupinovho rozhodnutia je asto nadraden sformovaniu rozhodnutia
jednotlivca. udia, ktor pracuj v skupinch, maj vie vkony ne udia, ktor pracuj
samostatne. Niektor zamestnania sa lepie vykonvaj v skupine. Ak by ich vykonval iba
jednotlivec sm, prca by ho zahltila a asi by ju nezvldol.
Takm je i zamestnanie uitea. Predmetov skupina na miesto inu, je zloen
z odbornkov vyuujcich rovnaky predmet, ktor sa navzjom dopaj v otzkach metodiky
vuky a zabezpeenia uebnch pomcok. Ak sme pracovali v skupine, pravdepodobne sme
zistili, e naa motivcia vzrast, ak vetci pracuj spolu. udia bvaj viacej motivovan,
ke ostatn s zvisl na nich. Ke udia pracuj v skupinch, maj prleitos kls otzky,
ak uit mylienka i bod nie s jasn. Kee uenie v skupine je rchlejie, lenovia skupiny
doku prija viac informci. Jednotlivec v skupine nielen e me zska viac informci,
ale lenovia skupiny mu mu pomc v rozhodovan, ktor informcia je podstatn.

V skupine si lovek me uspokojova svoje socilne potreby potrebu socilneho

prostredia patri niekomu, niekam, ma niekoho, kto ma prijma, oceuje a uznva a
potrebu sebarelizcie by niekm kto nieo znamen, kto je dobr v nejakej oblasti
udskej innosti. Skupina umouje saenie tm, ktor pri sebarealizcii svojej
osobnosti tia by lep ne druh. Avak saivos me by detruktvnou a
neproduktvnou vlastnosou loveka. Problm saenia spova v tom, e spech jednho
loveka je sasne zlyhanm a nespechom pre druhho. Sila spoluprce je v tom, e ke
lenovia skupiny spolupracuj, vetci odvdzaj lepiu prcu a vetci zskavaj pozitvn
sptn vzbu pri hodnoten prce. Jednm z najvhodnejch prostred pre kooperciu je mal
skupina zameran na rieenie problmu. Rieenia ktor s vsledkom koopercie v skupine,
s lepie ako rieenia jednotlivca pracujceho samostatne. Skupina umouje astnkom na
jej ivote innejie vyuva zdroje a ma vhody zo schopnost kadho lena skupiny.
lenovia kooperatvnych skupn maj radi svoju prcu a prejavuj socilnu sdrnos.
Diskusia je vmena nzorov na problm. Vina efektvne pracujcich skupn pouva
nejak spsob trukturovania diskusie o problme. Tieto truktry pomhaj skupine sstredi
sa na problm. Mnoho skupn pouva nasledovn postupnos krokov
1. Uvedomenie si problmu.
2. Analza problmu.
3. Rozhodnutie, o by sme mali naim rieenm dosiahnu.
4. Njdenie a zhodnotenie alternatv.
5. Uskutonenie plnu.
6. Kontrola innosti plnu.
Pozrime sa na kad z tchto krokov podrobnejie.

Uvedomenie si problmu

Ak sme lenom profesionlnej, komunitnej i inej skupiny, sme v tejto skupine preto, e
mme v nej hra urit lohu alebo vyriei nejak problm. Ke problm skutone existuje,
bude treba prejs cez vetkch es krokov algoritmu rieenia.
Ke sme v lohe kolskho poradcu pre vobu povolania, ktor zana svoju poradensk
innos pre budcich maturantov, asto stojme pred lohou, ak tmy predlome tudentom
ako predmet diskusie ? Ako vyberieme tieto tmy ? Ak psychodiagnostick postupy pouijeme
pri skupinovom psychologickom vyetrovan ? Ak je rove vedomosti ale aj motivcie
v jednotlivch uebnch predmetoch? Ako s jednotliv tdenti hodnoten ich triednym
vyuujcim?
Vetky tieto otzky si vyjasujeme v diskusii s tmom uiteov koly, tudentami
a kolskm psycholgom. Vsledkom je uvedomenie si problmu skupiny ak ns vyetrenie
skupiny tudentov a spracovanie poradenskch posudkov na kadho jednotlivca.
Ak sa skupina nevie v diskusii pohn z miesta a uri, ktor tma priahuje vetkch
lenov a je zrejme rozhodujca pre alie zameranie jej tmovho silia, mal by sa poui
brainstorming.

Z a m y s l i t e

s a !

lenovia skupiny maj niekedy tak vea mylienok (alebo problmov), e skupina nevie, kde
zaa. Ak takto situcia nastane v naej skupine, treba necha kad osobu aby si zvolila dve i
tri najdleitejie tmy a zaznamenala ich. Potom budeme mc vypusti tie tmy, o ktor sa
zaujmaj iba jeden i dvaja udia. Akonhle si kad len skupiny zvolil dva a tri
najpodstatnejie problmy, nasleduje diskusia. V tejto diskusii optovne spolone volme
tentoraz najastejie vyberan tmu.

Analza problmu

Definovanie slov
Prv krok analzy problmu je definova slovo alebo slovn spojenie, ktor mu by
dvojznan.
Napr. uebn skupina na Pedagogickm fakulte vyslovila nzor, e akademick sent
odpoved na poiadavky tudentov prli dlho. Kee lenovia skupiny nedefinovali pojem
prli dlho, skupina sa rozhodla upresni tento pojem. lenovia skupiny sa zhodli na tom, e
prli dlho znamen as vye 3 dn.
Komunitn skupina sa rozhodla zahji program resocializcie socilne
neadaptovanch ud. Prvm krokom bolo vymedzenie pojmu socilne neadaptovan.
Vzahuje sa to na ud, ktor systematicky pchaj trestn innos ? A o t, ktor nejavia zujem
o prcu ? Alebo t, ktor nemaj kde bva a ij ako bezdomovci ? Mono povaova za
socilne neadaptovanch aj tch, ktor ber drogy a alkoholikov ? A o sebevrahovia ? Alebo t,
ktor odmietaj poskytn svedectvo o trestnom ine ?

Vyhadanie informcie

Skupiny asto potrebuj vyhada informciu relevantn z hadiska danho problmu.

Avak druh hadanej informcie bude u kadej skupiny in. Napr. skupina, ktor sa sna
urchli rieenie poiadaviek tudentov akademickm sentom, bude chcie zisti, preo
akademick sent pomaly vybavuje poiadavky tudentov to je prina problmu. In skupina,
ktor sa rozhodla resocializova socilne neadaptovanch sa mus sstredi na to, ako tchto
ud naui adekvtnemu ivotnmu tlu.
Ke skupina potrebuje informcie, kad z lenov prslunej skupiny me objavi
rzn aspekt problmu. V prpade pomalho rieenia poiadaviek tudentov Akademickm
sentom jeden len skupiny me navtvi predsedu sentu. al me sledova postup od
rieenia poiadavky a po zverejnenie vsledku. A ete al sa me zamera na innos
informci o innosti sentu. Skupina zameran na socializciu socilne neadaptovanch ud
v komunite pravdepodobne zane hada potrebn informcie v kninici. Bud sa snai
vyptra, i existuj komunitn, cirkevn i in zdruenia, ktor sa zaoberaj pomocou socilne
neadaptovanm uom, alebo i takto organizcie psobia celottne v rmci jednotlivch
rezortov. Potom, o lenovia skupiny zistia men a adresy, napu tmto organizciam, aby
zskali viacej informcie.

Rozhodovanie o konenom slovnom znen otzky

Akonhle je zaven analza problmu, treba ho slovne sformulova. Formulcia

umouje lenom skupiny, aby sa dohodli a zamerali sa na problm. Vina skupn
uprednostuje formulciu problmu v podobe otzky. Otzka nielen e znie prirodzenejie, ale
tie zameriava ud na to, aby na u v diskusii odpovedali a boli aktvni.
V podstate mono vymedzi tri druhy otzok: otzky na fakty, na hodnotu a na stratgiu.
Otzky na fakty sa zaoberaj urenm relnosti problmu. Prkladmi takchto otzok
mu by nasledovn: Ktor test je najinnej pre zistenie intelektovch schopnost
tudenta? Pokodzuj drogy zdravie mladch ud ? Ako me skupina uiteov
spoloenskovednch predmetov prispie k spechu tudentov na prijmacch skkach na vysok
koly ?
Otzky na hodnotu s zameran na zistenie, i je nieo dobr alebo zl, iadce alebo
neiadce. Prklady takchto otzok: Je iadce zavedenie tudentskch preukazov a
povinnosti preukazova sa pri vstupe na kolu ?, Je to dobr mylienka umoni tudentom
pouva skromn notebooky a pripja sa poas vuky vo vyhradench miestnostiach na
internet ?, Je iadce zavedenie vuky ruskho jazyka na kole?
Otzky na stratgiu sa vzahuj na innosti, ktor sa maj uskutoni v budcnosti.
Takto otzky asto odznej v intitucionlnom prostred ako s napr. kly, obchody,
organizcie a zvyajne obsahuj sloveso v podmieujcm spsobe mal by: Mali by tudenti
absolvova socilno psychologick vcvik v komunikcii ?. Mali by absolventi vysokch
kl aktvne ovlda aspo jeden zpadn jazyk ? Mali by tudenti Pedagogickej fakulty
tudova odborn pedagogick a psychologick asopisy ? Vimnime si, e mnoh otzky na
hodnotu zahrnuj aj stratgiu a naopak. Napr. Mala by si stredn kola vybudova potaov
uebu ? je otzkou stratgie, ktor vak v sebe zahrnuje aj otzku na hodnotu : Je
potaov ueba iadca ?
Ke sa skupina zaober zisovanm faktov, najpravdepodobnejie bude pouva otzky
na fakty. Ak napr. skupina pracovnkov daovho radu bude zvedav na plnenie odvodov
poistnho za zamestnancov, niektor z ich otzok na fakty by mohla znie takto: Ak sumu ste
odviedli za poistenie Vaich zamestnacov poisovniam v minulom mesiaci? Koko
predstavovalo zdravotn a koko socilne poistn ? Ktorm poisovniam ste tieto sumy
odvdzali ? Tieto a in otzky na fakty nm pomu zhromadi informciu, dleit pre
zistenie stavu plnenia zkonnch odvodov poistnho v preverovanej organizcii.
Ke skupina m urobi odporania, bude pouva otzky na hodnotu alebo otzky na
stratgiu. Skupina, ktor uvauje o problme vybudovania potaovej uebne na strednej kole
me v diskusii nastoli otzku : Mala by si stredn kola vybudova potaov uebu ?
Mala by sa stredn kola postara o prebudovanie elektrointalcie a zabezpeenie
dostatonho mnostva zsuviek pre internet? Mala by by pre tieto ely vydelen osobitn
miestnos ? Mala by tto miestnos by technicky zabezpeen proti krdeiam? ?
Skmanie tchto otzok pome skupine dosta sa k bodu, kde me poskytova odporania.

Rozhodovanie ako uskutoni nae rieenie

Vina problmov nem ahk a jednoduch rieenie. Vdy je k dispozcii v poet

alternatv. Najdleitejm faktorom innosti skupiny je jej spsob nazerania na tieto
alternatvy a uvaovania o nich. Tieto alternatvy
musia by nielen relne a

prijaten, ale skupina si mus taktie vma ako negatvne tak i pozitvne dsledky vetkch
alternatv, s ktormi prde do styku.
Prv
ne
sa
skupina
zane
zaobera alternatvami rieenia problmu a
vyhodnocova ich, mus sa rozhodn, o chce dosiahnu.
Napr. ke skupina uiteov na Strednej priemyselnej kole dopravnej bola poveren
spracova formulr na vyhodnotenie bezpenosti na cestch, rozhodla sa, e iadne
vyhodnotenie nebude adekvtne, ak nebude zahrnova sptn vzbu vetkch zainteresovanch
strn: chodcov, vodiov, dopravnch ininierov a policajtov dopravnej sluby. Zvolenm tohoto
kritria si skupina uvedomila, e ak hodnotiaci formulr nebude spa tieto poiadavky,
nemono ho poui.
Pri vyhodnocovan alternatv sa vbor tudentov Pedagogickej fakulty zhodol na zvere,
e akkovek rieenie je neprijaten, ak neumon riei poiadavky tudentov na akademickom
sente do 3 dn. Skupina tudentov Fakulty socilnej prce zameran na pomoc socilne
neadaptovanm uom dola k zveru, e mus by schopn ponknu tmto uom monos
naui sa novmu ivotnmu tlu.
Pri rozhodovan, o chceme dosiahnu naim rieenm, je lepie, ak skupina m
monos hodnoti viacero rozlinch rieen.

Nachdzanie a hodnotenie rieen

Skupina asto doke njs mnoho alternatv, ktor mu vies k rieeniu. Niektor
z nich vak nemono prija, pretoe s nepraktick.
V skupine zameranej na pomoc socilne neadaptabilnm uom niekto navrhne, e
nezamestnan spoloensko vedne orientovan absolventi vysokch kl, by sa mohli prija do
zamestania na prcu zo socilne neadaptabilnmi umi. Aj ke v skupine vetci shlasia, e je
to dobr mylienka, nikto vak nedoke njs peniaze na zaplatenie tchto ud.
Inokedy skupiny psobia pod tlakom vonkajch vplyvov. Napr. skupina uiteov zo
Strednej policajnej koly by rada zskala poznatky zahraninch policajnch zborov o
pacifikovan odporu pchateov organizovanho zloinu pri zadriavan, avak
odbor
zahraninch vzahov na ministerstve vntra ich neme vysla na st do zahraniia.
Skupiny taktie mu zisti, e urit rieenia u boli v minulosti uplatovan, ale
nefungovali. Napr. skupina orientovan na rieenie romskho problmu zist, e poskytovanie
socilnych vhod Rmom bez poadovania ich pracovnej a spoloenskej aktivity sa u
v minulosti ukzalo ako neinn.
Kad skupina si mus sama sebe kls otzky zameran na alternatvy, ktor mu vies
k rieeniu. Typick otzky tohoto druhu mu znie nasledovne: Vyriei rieenie dan problm ?
Je dan rieenie praktick ? Vyaduje si zavedenie danho rieenia do praxe povolenie
niekoho ? Prekrauje dan rieenie nejak zkon ? lenovia skupiny by mali podrobi rieenie
nronej previerke. Ak rieenie neprejde takouto previerkou, skupina pokrauje v prci, pokm
nenjde rieenie, ktor v previerke obstoj.
Predpoklady skupinovho myslenia s tieto:
1. Kohezvna skupina.
2. Izolcia skupiny od vonkajch vplyvov.

3. Vylenie systematickch procedr, zvaovanie pre a proti u rznych postupov

jednania.
4. Direktvny vedci, ktor explicitne podporuje urit spsob jednania.
5. Vysok miera stresu
Skupinov myslenie sa vyznauje tbou po dosiahnut konsenzu a vyhnut sa neshlasu.
Medzi symptomy skupinovho myslenia patria:
1. Ilzia nezranitenosti, mravnosti a jednomysenosti.
2. Tlak na neshlasiace osoby.
3. Autocenzra neshlasu.
4. Kolektvna racionalizcia.
5. Samozvan strcovia mylienok.
Chyby v procese skupinovho rozhodovania problematizuj skupinov myslenie. Patr
sem:
1. Nepln preskmanie skupinovch cieov a alternatvnych postupov jednania.
2. Neuvaovanie o riizikch preferovanej voby.
3. Nedsledn vyhadvanie relevantnch informci.
4. Selektvna predpojatos pri spracovan zskanch informci.
5. Opomenutie znova posdi zamietnut alternatvy.
6. Opomenutie zostavi rezervn plny pre prpad zlyhania. (Atkinsonov, R.L. Atkinson, R.C. - Smith, E.E. - Bem, D.L. - Hoeksema, S.N, 1995 s. 781)

Uskutonenie plnu

Konenm krokom diskusie je rozhodnutie o uskutonen rieenia alebo rieen

schvlench skupinou. Skkou skupinovej spenosti je preverenie, i skupina doke prs
s mylienkami a sledom aktivt, ktor mu by uskutonen.
V prpade problmu rieenia poiadaviek tudentov akademickm sentom, lenovia
skupiny tudentov odporia rieenie predsedovi sentu. Ten vyjadr ochotu vyska pln
rieenia problmu a lenovia skupiny sa rozhodn za mesiac preveri innos novho rieenia.
Skupina, ktor sa sna pomc socilne neadaptabilnm lenom spolonosti, sa rozhodne
zaloi radu pre pomoc neadaptabilnm obanom v okrese a spolupracova s ministerstvom
prce a socilnych veci a almi celottnymi organizciami, ktor sa zaoberaj danm
problmom. Ministerstvo prce a socilnych vec podpor innos regionlnej psychologickej
spolonosti pri realizcii programov vcviku zdravho ivotnho tlu pre jednotliv typy
neadaptabilnch ud. Skupina v komunite, ktorej cieom bolo pomc neadaptabilnm uom
zistila, e jej silie bolo spen. Zskala pre pomoc neadaptabilnm 25 kvalifikovanch
psycholgov.

Kontrola innosti plnu

Niekedy skupiny prdu s plnmi, ktor nefunguj. Ak skupina zist, e pln nie je inn
a problm pretrvva, mus sa optovne stretn a uvaova o inch rieeniach.

Napr. skupina uiteov telesnej prravy na strednej kole sa rozhodla prispie k zveniu
fyzickej zdatnosti tudentov a vyzvala ostatnch uiteov, aby sa zapojili do akcie na zlepenie
telesnej kondcie tudentov. Avak ke iadni al uitelia neakceptovali tto vzvu, skupina
zistila, e mus hada in rieenia zvyovania fyzickej zdatnosti tudentov. Tto skupina zistila,
ako sa to stva aj inm skupinm, e aj dobr rieenia nie vdy funguj.
Mal skupiny doku inne riei problmy. V tom spova ich loha v kadej oblasti
ivota spolonosti.
V y s k a j t e s i N v r a t z H r u b h o v r c h u
V zime, koncom janura ste sa vy, mal skupina menej sksench horolezcov, vybrali na
pomerne ak horolezeck vstup na Hrub vrch (2428 m) severnou stenou z Hlinskej doliny.
Po nstupovej ceste z Podbnskeho cez Kprovu dolinu do Hlinskej doliny ste bivakovali pod
stenou. Nstupov cesta vm trvala pribline es hodn. Predpokladte, e najahia zostupov
cesta z vrcholu cez Furkotsk dolinu na trbsk Pleso vm potrv pribline sedem hodn.
* Vstup ste zaali rno o 6.30 hod. Bolo pomerne oblan poasie a teplota 6 C.
Odhadujete, e prelezenie 400 m vysokej steny vm potrv asi sedem hodn. Poas vstupu sa
poasie zhorilo a okolo desiatej hodiny zaalo husto snei. Asi o 12.30 h. ste sa po
namhavom vstupe dostali na snehov ploinu pribline 100 m pod vrcholom. Poasie sa zatia
natoko zhorilo (siln vietor a vemi hust sneenie), e ste a rozhodli nepokraova vo
vstupe, ale vrti sa. Pri prprave ln a vstroja na zlanovanie sa vm uvonila skoba, na ktorej
viseli vae batohy s podstatnou asou vstroja a vzbroje. Batohy spadli. Ostalo vm len
estns alej uvedench predmetov. Tieto predmety mte usporiada poda ich dleitosti pre
technicky oban a asovo nron zostup a pre cestu na Podbansk. slom 1 oznate ten
najdleitej predmet, slom 2 druh najdleitej predmet at. a po slo 16, ktorm
oznate ten najmenej dleit predmet. Ostali vm tieto predmety: Sto gramov okoldy na
osobu
* Kniha Vysok Tatry Horolezeck sprievodca
* Lekrnika
* Jeden pr maiek (stpacch eliez) na osobu
* Dvestopdesiat gramov salmy na osobu
* Palka
* Osem zlanovacch skb s karabnami a jedno horolezeck kladivo
* Digitlne nramkov hodinky
* Jeden mmiov pperov spac vak pre dve osoby
* Osemdesiat metrov dvojfarebnho horolezeckho lana
* tyristo gramov chleba na osobu
* Jeden pr nhradnch rukavc na osobu
* Pol kilogramu kockovho cukru
* Baterka
* Pol litra vodky
* Jeden horolezeck akan na 1 osobu Sto gramov okoldy na osobu
* Kniha Vysok Tatry Horolezeck sprievodca
* Lekrnika
* Jeden pr maiek (stpacch eliez) na osobu

Dvestopdesiat gramov salmy na osobu

Palka
* Osem zlanovacch skb s karabnami a jedno horolezeck kladivo
* Digitlne nramkov hodinky
* Jeden mmiov pperov spac vak pre dve osoby
* Osemdesiat metrov dvojfarebnho horolezeckho lana
* tyristo gramov chleba na osobu
* Jeden pr nhradnch rukavc na osobu
* Pol kilogramu kockovho cukru
* Baterka
* Pol litra vodky
* Jeden horolezeck akan na 1 osobu
Najprv poas 15-tich mint riete samostatne a urobte si svoje individulne poradie, potom
riete problm v skupine a urobte skupinov rieenie. Sprvne rieenie njdete na konci tejto
kapitoly.
*
*

(poda: Perlaki, I. 1988, s. 329-331)

3.3. Charakteristiky malch skupn

Zdieanie spolonho ciea

Charakteristikou vetkch malch skupn je, e ich lenovia zdieaj

spolon cie. Vina skupn sa zdruuje najm preto, e maj takto cie; chc
vybudova nov organizciu, vyriei problm komunity, spracova odporania
pre novho vedceho. Pokia lenovia skupiny zdieaj spolon cie, maj pocit,
e ich lenstvo m zmysel.

Vekos skupiny

Skupiny pracuj najlepie vtedy, ke vetci lenovia skupiny mu komunikova vo

vzjomnej interakcii. Aby skupina bola efektvna, mala by ma od troch do trins lenov,
idelna vekos je p lenov.
asto sa skupina sklad z tak vekho potu lenov, e neme inne psobi pri
rieen problmov alebo vykonvan prce. V takch prpadoch by sa skupina mala roztepi na
menie skupiny kad z nich s vymedzenou lohou.
Skupina tudentov medikov na cvien z anatmie sa tep na menie skupiny skupinu
tudentov, ktor preparuj cievy, ily a nervy na konatinch, skupinu ktor sa zaober rezami
mozgu, skupinu ktor tuduje orgny v hrudnej dutine, skupinu ktora sa zaober vntornmi
orgnmi v brunej dutine..
Znakom, e skupina je prli vek, je skutonos, e vetci lenovia nemaj monos
verejne sa vyjadrova, hovori jeden s druhm alebo e jednotliv lenovia sa nepodieaj
na rozhodnutiach a innosti v skupine. Ke nastane takto jav, je as roztepi skupinu na
menie.

Skupiny mu by aj prli mal. Ke sa nazhromad vek mnostvo informcie

alebo ke skupina vyaduje od svojich lenov pecializciu, je potrebn, aby na vykonvanie
innosti bol k dispozcii dostaton poet lenov.
Relne takto prpady vznikaj na pracoviskch Slovenskej akadmie vied, ke sa
ukazuje, e skupiny vedeckch pracovnkov svojim potom nestaia na rozvjanie stle
poetnejch vedeckch problmov.

Miesto stretnutia

Miesto kde sa skupina stretva, asto ovplyvuje celkov atmosfru stretnutia.

Ak sa skupina uiteov katedry geolgie Prrodovedeckej fakulty stretne v zasadake, jej
komunikcia bude viac formln ne ke sa stretne v terne pri geologickom prieskume
uritej asti Malch Karpt.
Voba miesta stretnutia skupiny je dan lenmi, ktor ju tvoria a tie vytenmi ciemi.
lenovia skupiny ktor sa navzjom dobre poznaj sa bud chcie streta doma u
niektorho lena. Ak sa lenovia skupiny dobre nepoznaj alebo ak skupina bude ma zujem
pritiahnu novch lenov, najlepie miesto ich stretnutia bude niekde na verejnosti.
Niekedy bude miesto stretnutia ovplyvnen tm, o skupina chce dosiahnu.
Skupina ktor pripravuje maturitn otzky, sa stretla v miestnosti riaditea
Pedagogickho stavu. lenovia Horskej sluby vo Vysokch Tatrch sa stretli v Dome
Horskej sluby v Starom Smokovci, odkia maj rdiov spojenie s jednotlivmi
vysokohorskmi chatami.

Usporiadanie rozsadenia

Spsob rozsadenia lenov skupiny v miestnosti zvis od truktry skupiny a lohy,

ktor sa usiluje uskutoni. Skupina, ktor sed pri stole, je zvyajne viac formlna ne
skupina, ktor sed na stolikch rozmiestnench okolo miestnosti. Skupina sediaca pri
obdnkovom stole je formlnejia ako skupina posaden pri guatom stole. O osobe ktor sed
v ele obdnikovho stola prepokladme, e je vodcom skupiny.
Usporiadanie rozsadenia je mimoriadne dleit pri prvom stretnut. Ke si udia nali
svoje miesta, maj tendenciu dodriava toto rozsadenie aj pri alch stretnutiach. Preto je
dleit, aby sme si premysleli, ak truktru skupiny chceme vytvori ete prv, ne
rozmiestnime stoliky.

Skupinov normy

Normy s oakvania lenov skupiny, ktor sa tkaj toho, ako sa ostatn lenovia bud
sprva, uvaova a podiea sa na innosti skupiny. Tieto normy s neformlne nie s
psomne zachyten. lenovia predpokladaj, e ostatn rozumej normm a bud sa poda nich
riadi.
Ako normy funguj si meme ilustrova na seminri v Pedagogickej fakulte. Na zaiatku
semestra asistent nemus oznmi lenom skupiny ako sa maj sprva. Povauje za
samozrejm, e tudenti bud chodi na seminr, aktvne na om vystupova, e si kpia
uebnicu a celkove bud kona slune a zodpovedne v slade s normami sprvania na
seminri.

V znmom prostred dokeme predpoklada normy. Ale ke sa dostaneme do

skupiny, kde normy nie s tak oividn, neostva nm ni len sedie opret a pova, pokm
nepochopme, ak normy psobia v danej skupine.
Vznam noriem spova v tom, e formuj truktru skupiny. Ak lenovia vedia ako sa
maj sprva, skupina funguje innejie. Taktie nelenovia ak spoznaj normy, mu zvi,
i chc vstpi do skupiny. Ak sa naprklad ctime prjemne v neformlnom prostred,
pravdepodobne nebudeme nasledova skupinu, ktor m v svojej nplni spstu ceremni a
ritulov.
Niektor skupiny nie s prli presne definovan pokia ide o normy. Predpoklad sa,
e verme skupinovm normm, pretoe sme vstpili do skupiny. Tm e navtevujeme
podujatia skupiny, prejavujeme svoju dveru skupine. Skupiny orientovan na splnenie lohy
asto nemaj in normy ne tie, ktor s spojen so zavenm kolu.

Skupinov pravidl

Na rozdiel od noriem pravidl s formlne a trukturovan smernice sprvania.

Napr. innos uiteov v maturitnej komisii sa v de maturt riadi nasledovnmi
pravidlami: plnia pokyny predsedu maturitnej komisie, zabezpeuj pokojn a korektn
priebeh maturt, psobia ako examintori resp. ako prsediaci, hodnotia vsledky tudentov
a konzultuj ich s ostatnmi lenmi komisie.

V y s k a j t e
Zamyslite
pravidiel.

sa

s i !

nad niektorou malou skupinou, do ktorej patrte z hadiska jej noriem a

1. Dokete odli, o s normy a o pravidl v tejto skupine ?

2. Akm spsobom sa ute normm a pravidlm ?
3. Stalo sa nieo lenom, ktor nedodrovali normy ? A tm, ktor nedodrovali
pravidl ?
4. Mala skupina nejak monosti, aby zmenila normy a pravidl ?
5. Viedli normy a pravidl k efektvnejej skupine ?
Dokzali by ste vyie uveden otzky zodpoveda vzhadom na skupinu uiteov?

Kohzia

Kohzia je pocit pralivosti, ktor lenovia skupiny maj jeden k druhmu. Je to

schopnos skupiny dra spolu, pracova ako skupina a navzjom si medzi lenmi skupiny
pomha. Kohzia je vemi intenzvnym a uspokojcim pocitom rovnako ako pocit
spolupatrinosti so skupinou a pocit vernosti skupine. S asu na as vina z ns patrme do
nejakej skupiny a ctime sa voi nej obzvl oddan. Aj ke sa prca skupiny skonila,

zdrhame sa rozli jeden o druhho. Tto pralivos a nklonnos ktor pociujeme

k ostatnm lenom, je prkladom skupinovej kohzie.
I ke kohzia je zleitosou vntroskupinovho ivota, efektvny vodca skupiny
doke prispie k tomu, aby vznikla kohzia v skupine, ke sa jej lenovia prv raz stretn.
Dobr vodca povauje za samozrejm, e vetci lenovia sa navzjom predstavia a ke je to
vhodn, maj tie monos poveda nieo o sebe. Kohzia je tie prospen, ke lenovia maj
monos spoloenskch stykov pred a po stretnut skupiny. Konene dobr vodca bude poas
diskusie podnecova mlanlivch lenov. m viac sa kad len podiea na ivote skupiny,
tm je lepia anca aby vznikla jednota.
Niekedy sa vak skupina me sta prli kohezvnou a to do tej miery, e prestane
prijma nov mylienky alebo neumon novm lenom, aby participovali na jej innosti.
V tchto skupinch je ochrana vntornho sladu v skupine dleitejm cieom ne kritick
preverovanie novch mylienok. Dominuje v nich skupinov myslenie nad individulnym. Ke
prevldne skupinov myslenie, nastan v skupine urit podmienky:

Skupina ignoruje alebo neberie do vahy zporn informcie

(Aj ke nie je dos ud na zabezpeenie vuky, nejak si s tm poradme).
Skupina ignoruje etick dsledky jej rozhodnutia
(netaktn npis na dverch obchodu: Zlodejom vstup do obchodu zakzan).
Skupina ablnovite posudzuje lenov inch skupn alebo ud, ktor nepatria medzi
jej lenov
(lenovia skupiny policajtov zvykn nekriticky vetkch Rmov charakterizova ako
problmov, spoloensky neprispsobiv, kriminlne orientovan skupinu.).
Skupina pouije tlak voi lenovi, ktor sa poka presadi mylienku, ktor je
v rozpore so skupinovm myslenm. Skupina vtedy pouije tlak ostatnch lenov
(Kto nejde s nami, ide proti nm, Ten kto stoj na chodnku, nemiluje
republiku hesl zneuvan v totalitnom obdob pred r. 1989).

V idelnom prpade kohzia ako vlastnos skupiny by mala by podmienkou tam, kde
lenovia skupiny maj pracova spolu. Kohzia by vak mala poskytova kadmu lenovi
skupiny monos slobodne vyjadri nov mylienky a prleitos spochybni mylienky, ktor
sasne nie s inn alebo nemusia fungova v budcnosti.
Jednou z metd stimulujcich kohziu a spoluprcu skupiny pri spolonom rieen
problmu je brainstorming - brenie mozgov . Poas brainstormingu vodca skupiny
doasne prestane vies skupinu a umon vetkm lenom, aby vyslovovali svoje mylienky
bez ohadu na to, e s netrukturovan i dokonca smiene. Podstata brainstormingu spova
v tom, aby sa skupine umonilo by tak tvorivou, ako je to len mon. Zkladnm pravidlom je
neznevaova nikoho za jeho mylienky, nech s akkovek. Ak by sa lenovia obvali, e ich
mylienky bud odsden, pravdepodobne by ich neboli ochotn zverejni pred skupinou.
V vodnej asti vetci lenovia skupiny maj monos navrhova rieenia, na ktor skupina
nereaguje a ktor sa zaznamenvaj.
asto sa stva, e lenovia skupiny si poas brainstormingu vypouj mylienku, ktor
ich vetkch oslov. Pravdepodobne zareaguj sptnou vzbou v zmysle To je ono!. Ak sa tak
stane, vodca skupiny zastav brainstorming kee sa zd, e mylienkov produkcia lenov
skupiny sa vyerpala. Skupina sa vrti sp a diskutuje o mylienkach, ktor u odozneli.

V alej asti lenovia skupiny vyjadruj svoju sptn vzbu na jednotliv rieenia a
v zvere sa dohodn na spolonom rieen.
Touto metdou pracovala aj pracovn skupina odbornkov na workshope zameranom
na stanovenie koncepcie rozvoja policajnch vied (bliie pozri: Dianika a ech 1995).
S p r v n e r i e e n i e p r o b l m u N v r a t z H r u b h o v r c h u
Sprvne rieenie problmu vypracovali 15-ti horolezci astnci kolenia trnerov horolezectva,
ktor usporiadla Telovchovn kola Slovenskho strednho zvzu telovchovy v Bratislave.
Vae trestn body sa rovnaj absoltnemu rozdielu (bez ohadu na znamienka plus alebo mnus)
medzi poradm jednotlivch predmetov, ako ho urili horolezci a poradm, ako ste ho urili Vy.
Naprklad ak sprvne poradie uritho predmetu bolo 10 a Vy ste ho dali na ieste alebo trnste
miesto, zskali ste tyri trestn body. V vsledok sa rovn stu Vaich trestnch bodov. So
sprvnym rieenm porovnajte Vae osobn rieenie i rieenie skupiny. Porovnajte ako sa zhoduje
so sprvnym rieenm Vae rieenie a rieenie skupiny.
Predmet
Sto gramov okoldy na osobu

Kniha
Vysok Tatry Horolezeck sprievodca

Sprvne Zdvodnenie horolezcov

Poradie
8

16

inn prostriedok na zsobovanie sa

potrebnou energiou a na regulciu
fyziologickch procesov
Vyuiten len ako papier

Lekrnika

Dleit na prpadn poskytnutie

prvej pomoci

Jeden pr maiek (stpacch

eliez) na osobu

Nevyhnutn pomcka pri vstupe

i zostupe

Dvestopdesiat gramov salmy 11

na osobu

Zdroj energie

Palka

Vzhadom na odahlos miesta, kde

sa nachdzate,
je
vemi
nepravdepodobn, e by ste ou
mohli privola pomoc

Osem zlanovacch skb

s karabnami a jedno
horolezeck
kladivo
Digitlne nramkov hodinky

15

14

Nevyhnutn pre zostup

Potrebn na asov orientciu

Jeden mmiov pperov spac

vak pre dve osoby

Potrebn pre prpad alieho bivaku

Osemdesiat metrov dvojfarebnho 1

horolezeckho lana

Bezpodmienen potrebn pre zostup

tyristo gramov chleba na osobu 13

Menej vdatn zdroj energie v zime

sa mrazom znehodnocuje

Jeden pr nhradnch rukavc

na osobu

Vemi dleit pri strate alebo

znien prvch (hrozba omrznutia
rk)
Pri lezen v snehu tie budete nten
rukavice, ktor mte na rukch,
pomerne rchlo vymeni

Pol kilogramu kockovho cukru

10

inn prostriedok na zsobovanie

potrebnou
energiou
a
na
obohatenie pitnej vody z potoka

Baterka

Nevyhnutn pre zostup v noci

Pol litra vodky

12

V blzkosti ciea ju mono poui

na vzpruenie a povzbudenie

Nevyhnutn pre zostup z ptia

steny do doliny a na prpravu
stanovsk pre zlanovanie

Jeden horolezeck akan na osobu

Z a m y s l i t e

s a !

Ako dosiahneme, aby sa vetci lenovia skupiny vyjadrili k problmu ? Jednm z prstupov
poas diskusie skupiny o mylienky alebo vahch o rieen je kruhov postup diskusie,
v ktorom m kad osoba prispie k rieeniu. Ke niekto nem iaden npad, povie al a
pokrauje al len skupiny. Ukazuje sa, e zriedkakedy astnci kruhovej diskusie povedia
dvakrt al. Skupina pokrauje v pouvan tejto techniky, pokm sa kad vyjadr
k problmu potom skupina me pokraova rieenm novej tmy alebo hlasovanm o
sasnej.
Tto technika sa pouva najm na kontrolu prli hovornch lenov a na povzbudenie aktivity
tch ostchavch a mlanlivch.

Shrn
Mal skupina je tak, ktorej lenovia sa podieaj na spolonom cieli. Mus by
dostatone mal (od dvoch do 30-45 ud), aby bola mon interakcia medzi lenmi. Aby
skupina bola spen, jej lenovia musia spolu navzjom vychdza.
Vetky mal skupiny pouvaj diskusiu. Ukazuje sa, e skupiny doku ahie riei
problmy ne jednotlivci. Motivcia ud narast, ke sa nachdzaj v skupine a vina
ud sa zrejme u rchlejie, ke s lenmi skupiny.
K faktorom praxe, ktor pomhaj malm skupinm fungova lepie, zaraujeme
vekos skupiny, miesto stretnutia a usporiadanie rozsadenia. K psychologickm faktorom
patria skupinov normy a pravidl a skupinov kohzia.
Skupiny zvyajne formuluj svoju odpove na problm. Ak skupina upozornila na
problm, mus hada npady na jeho vyrieenie. Brainstorming je jednou z cennch technk
na produkovanie npadov.
Slovnk
Adaptabiln Schopn adaptcie, prispsobiv.
Brainstorming Predloenie o najvieho potu npadov bez zmeru ich hodnoti pokm sa
zsoba npadov nevyerp.
Diskusia - Vmena nzorov na problm.
Kohzia Pocit pralivosti, ktor lenovia skupiny pociuj jeden voi druhmu.
Mal skupina Skupina utvoren z 2 a 30, maximlne 45 lenov, komunikujcich tvrou
v tvr, ktor sa dobre poznaj a stretli sa kvli spolonej innosti alebo vyrieeniu problmu.
Normy Oakvania lenov skupiny zameran na to, ako sa druh lenovia v skupine bud
sprva, zma a podiea sa na innosti skupiny.
Otzky na fakty Otzky, ktor sa zaoberaj urenm relnosti problmu.
Otzky na hodnoty Otzky, ktor s zameran na zistenie i je nieo dobr alebo zl, iadce
alebo neiadce.
Otzky na stratgiu Otzky, ktor sa vzahuj na innosti plnovan skupinou
do budcnosti.
Pravidl Formlne trukturovan smernice sprvania.

Skupinov myslenie Podmienky v skupine, v ktorej je zachovanie sladu dleitejm cieom

ne kritick preverenie npadov.

4. Empatia
Uite PaedDr. Peter S. pociuje a chpe to, o mu tudent zdeuje rovnakm
spsobom, ako sa to jav tudentovi. Doke sa vcti do bolesti ud, ktor od neho oakvaj
avu svojho trpenia, a preto za nm udia radi chodia.
O psycholgovi PhDr. Gustovi D. hovoria, e doke poloi seba na miesto druhho,
kra v jeho topnkach, potom zase vo vlastnch a takto spozna loveka takpovediac z prvej
ruky. Vie poutova druhho, ke ho tlaia jeho topnky a je spolu s nm astn, ke s
mu pohodln.
esk maliar, grafik a ilustrtor detskch knk Cyril Bouda v svojom rozhovore na
otzku Ako sa pozerte na ilustrcie pre deti ? odpovedal: Vciujem sa do dieaa. Mme
vea spolonho.
Na predstavenia, v ktorch hrval herec Jozef Krner, sa dali len vemi ako dosta
lstky. Dramatick postavy, ktor stvroval na scne, ako by sa stvali nedelitenou sasou
jeho vntra. Jeho divkom sa zd, ako by sa on sm stval tm druhm.
Mlad mamika pani Alena intuitivne pozn potreby a city svojho bbtka, s ktorm je
neustle spojen. Vdy ho zavasu prebal a nakmi, usmieva sa na neho, pohlad ho, zaspieva
mu nen uspvanku.
Ak sdu predsed JUDr. Jlius ., stva sa, e viac ne in predsedovia vyuva 24 o
upusten od potrestania. Ke sa ho ptaj, preo tak rob, odpoved: Asi preto, e ke tch
ud povam, pociujem u nich inn snahu po nprave a chcem im da ancu
Vetci udia, o ktorch sa hovorilo na vyie uvedench riadkoch, maj jedno spolon:
Maj vzcnu vlastnos s empatick.
4.1. Pojem empatia
Najdleitejou zlokou presnosti percepcie osoby je empatia. Empatia zahrnuje
prevanie percepcie druhho loveka to znamen videnie a pociovanie vec takm spsobom
ako ich vid a pociuje druh osoba. Empatia sa vymedzuje ako percepcia a komunikcia
na zklade rezonancie a identifikcie s druhou osobou, prevania odrazu emonho ladenia
pociovanho druhou osobou. Presne percipuj osoby inteligentn, schopn sformova si
sudky o uoch poda ich sprvania, osoby neautoritatvne, nie dogmatick a nie rigidn. Ak
sa udia navzjom nepresne percipuj, nastva zlyhanie komunikcie. Presnos percepcie ud
zlepme, ak si uvedomme, e percepcie mu by nepresn a meme sa mli. Presn
percepcia zvyuje rove komunikcie.
Empatia je podstatnou asou komunikcie medzi dospelmi poas celho ivota.
Empatia interviewujceho je dleitou asou nondirektvnej techniky interview. Empatia je
nevyhnutnou sasou vuiteom a tudentom, ke treba odhali o tudent potrebuje a ako
prijma pedagigck psobenie. Empatia poas vuby umouje zistenie toho, o tudent cti a
je cestou k jeho dvere voi svojmu uiteovi.
Nepochybne si kad z ns vimol skutonos, e udia maj tendenciu nahliada na
vlastn sprvanie ako na odpove na dan situciu, avak to ist sprvanie u druhej osoby
interpretuj ako prejav stlych vlastnost a potrieb.

Napr. v dsledku vyerpvajceho pracovnho da plnho nronej vuky a stretnut

s viacermi umi na ktorch sme museli reagova sa ctime bez nlady. Ak vak jeden z naich
kolegov strat nladu povieme o om, e by mal kontrolova svoje vbuchy nlady.
V idelnom prpade sa cieavedome sname o rozvoj citlivosti a vnmavosti na inch
ud, m si vlastne rozitujeme percepciu. Empatiu mono povaova za k k efektvnemu
povaniu, a tm aj k innej komunikcii (Floyd, J. 1985). loha empatie v povan a rieen
konfliktov spova v tom, e percipujeme nieo takm spsobom, akm to rob druh osoba,
preberme ciele druhej osoby za svoje, o nm umouje zska vhad a vypracova si inn
medziudsk vzahy.
alou poiadavkou presnosti percepcie osoby je uvedomenie si faktu, e nae percepcie
mou by nepresn a meme sa mli. Zlepen percepciu a komunikciu mono dosiahnu
len ke sme ochotn prizna, e nae percepcie s subjektvne. Percepcie ud s nachyln
k chybm. Pokia popierame monos vskytu chb v naej percepcii, je mal ndej, e djde
k innej vmene nzorov.
Nemono vak tvrdi, e presnejia percepcia osoby vdy vedie k innejej
komunikcii. Kadopdne sa vak komunikcia ako v dlhodobch tak i v krtkodobch
vzahoch asto dostva na vyiu rove, ak astnci presne percipuj jeden druhho.
Napr. ak riadite koly pozn svojich uiteov, doke innejie komunikova s nimi
v mnohch situciach.
Vimnime si rozdiely medzi nasledovnmi dvomi rozhovormi.
Rozhovor 1
Uite: Mohli by ste sa, prosm, pozrie na rukopis mjho pripravovanho lnku do
Pedagogiky, pn riadite ?
Riadite: Nie, chcem sa vybra von a pozrie ako pokrauje prstavba naej koly.
Uite: Nikdy mi nechcete pomc, ke sa na Vs s niem obrtim.
Riadite: Ale to nie je pravda.
Uite: Niekedy sa mi zd, e Vm nezle na Vaich podriadench.
Rozhovor 2
Uite: Mohli by ste sa, prosm, pozrie na z rukopis mjho pripravovanho lnku do
Pedagogiky, pn riadite ?
Riadite: Nu vemi by som si chcel pozrie ako pokrauje prstavba naej koly. Mohli by ste
poaka km sa vrtim ? Nie je to tm, e sa nechcem pozrie na ten V rukopis. Chcel by som
len zastihn stavbyvedceho na stavbe.
Uite: Nu obvam sa, e km sa vrtite, bude u prli neskoro a bude mi telefonova
redaktor s urgenciou.
Riadite v Rozhovore 1 reaguje len na najzretenej obsah sprvy uitea. Riadite
z Rozhovoru 2 pova empaticky. Vie zo svojej minulej sksenosti, e ak ho niekedy
vyetrovatelia iadaj o konzultciu v zloitch prpadoch, chc tie vedie, i je ochotn st
pri nich v nronch situcich a pomha im zna psychick za. Je citliv aj na
jemnejie aspekty poiadavky jeho uitea a sna sa reagova na cel sprvu.

Rovnak princpy ako v komunikcii riaditea koly a uitea mono uplatni aj na

in existujce vzahy a na mnoh menej intenzvne styky. Napr.vsledky interview vemi
zvisia od presnosti percepcie osoby a to aj vtedy, ke ide o pomerne krtkodob vzah.
Povedzme, e dvaja alebo viac ud sa stretn kvli tomu, aby si vymenili informciu o tme,
ktor bola dopredu vymedzen a sformovali si svoje percepcie jeden o druhom. Pri interview
zameranom na vber do profesie je snahou kadej osoby pribli sa k predstavm partnera
v komunikcii. Uchdza o prijatie chce vyhovie predstavm personalistu preto, aby ho prijali.
Personalista chce vyhovie predstavm uchdzaa, aby interview prebiehalo v atmosfre dvery,
a tak si mohol zisti jeho predpoklady. Percepcia osoby je jeden z prvoradch cieov
komunikcie. Interview v pracovnch vzahoch sa vyuva aj na hodnotenie prce zamestnanca
jeho nadriadenm a na nsledn diskusiu o nvode na zlepenie prce. Ukazuje sa, e
zamestnanci percipuj svojho hodnotitea skr ako napomhajceho a kontruktvneho a menej
ako kritickho. Percipovanie efektvneho vkonu prce je podobn u zamestnancov aj u ich
nadriadench.
4.2. Empatia a presnos percepcie
Napriek tomu, e presnos percepcie osoby kole zo situcie na situciu, mono
vymedzi nasledovn osobnostn charakteristiky spojen s presnosou odhadu percepcie
druhch ud:
Inteligencia.
Schopnos vytvori si sudky o uoch na zklade ich sprvania.
Nzk skre autoritrstva, dogmatizmu a rigidnosti.
Vysok objektvnos v hodnoten vlastnej osoby.
Ako tieto informcie uplatni pri zlepovan komunikcie ? Inteligenciu nemono
zlepova priamo a schopnos nartn sprvne sudky o uoch na zklade ich sprvania
pravdepodobne iastone zvisi aj od inteligencie. Taktie nemono si jednoducho poveda, e
budeme menej rigidn (strnul) a autoritrski, pretoe zmena postojov nie je jednoduch
zleitos. udia, ktor s menej autoritrski, mvaj lepie sudky ne druh. S aj menej
rigidn (strnul) v svojich oakvaniach, usudzuj viac na zklade toho, o vedia o druhom a
menej predpokladaj, e druh osoba je tak ako oni. udia s nim dogmatizmom s presnej
pri percipovan dogmatizmu u druhch. Z hadiska ovplyvovania presnosti naej percepcie je
dleit viac si uvedomova nae obmedzenia a by menej defenzvni voi nim - menej sa
brni skutonosti, e tieto obmedzenia existuj. m sa staneme citlivejmi na ke
z vonkajieho prostredia, tm presnejie bude aj nae hodnotenie seba samch. Otvorenos a
uvedomenie si vlastnch nedostatkov zohrva dleit lohu v presnosti percepcie seba i
druhch osb.
Zlyhanie v komunikcii sa asto vyskytuje preto, e udia sa navzjom nepresne
percipuj.
Ak sa oban dozvie, e uite v mieste jeho bydliska, ktorho pozn iba prleitostne, je
poven a namyslen, pravdepodobne nebude ma zujem poiada ho, aby mu poskytol
poradenstvo o monostiach tdia pre jeho deti a naopak, ak uite bude potrebova od
obana prednku i in pomoc v prospech koly jeho komunikcia s nm bude kus a
chudobn na informcie. Ak mme pocit, e urit uite na gymnziu je ako prstupn i
dokonca nepriatesk k tudentom, pravdepodobne ho tudenti nebud vyhadva kvli
konzultciam alebo vedeniu tudentskej odbornej innosti.

Ako sa vak dozvieme, i percipujeme nho partnera v komunikcii sprvne ? Nae

percepcie druhch ud s v mnohch aspektoch uren nie len typom prve prebiehajcej
komunikcie, ale aj tm, i sme sa vbec poksili o komunikciu alebo nie.
Zdalo by sa, e uahenie komunikcie mono dosiahn phym zlepenm presnosti
naich percepci. Avak tri zkladn prvky komunikcie a percepcie percipujca osoba,
predmet percepcie a kontext s natoko spolu previazan, e ich nemono analyzova
samostatne. Z hadiska percipujcej osoby je najdleitejie, aby sa snaila o adaptciu
percepcie na akkovek zmeny uvedench troch zloiek.
4.3.

Empatia, defenzvnos, suportvnos

4.3.1. Defenzvna komunikcia

Defenzvna komunikcia nastva ak sa komunikujca osoba sna brni pred
poznmkami a sprvanm druhho loveka. Podstatou tejto komunikcie je odmietanie sptnej
vzby, ktor sa loveku dostva poas komunikcie od jeho okolia ako odozva na jeho spsob
komunikovania. Nerepektovanie sptnej vzby je poruenm zkladnch pravidiel prijmania
sptnej vzby a efektvnej komunikcie, ktor hovoria:
*
*
*

Neargumentuj a nebr sa agresiou i obhajovanm.

Povaj, ptaj a premaj o tom o si osebe poul.
Poakuj sa za sptn vzbu, ktor Ti poskytli.

Sklon k defenzvnej komunikcii nazvame defenzvnos. Defenzvna komunikcia je

spojen s rizikom straty koopercie a s monosou zlyhania komunikcie. udia, ktor nie s
ochotn prija sptn vzbu od svojho okolia, nebvaj akceptovan a to ani ke zastvaj
vysok postavenie alebo s vybaven vekmi prvomocami (napr. aj prvomocami policajta).
Ak aj s prijman, ide iba o formlne, chvkov a doasn prideovanie cty, vyplvajcej nie
z hodnoty danho loveka, ale z hodnoty a vky ocenenia jeho socilnej pozcie a
z uvedomenia si dsledkov nerepektovania autority takhoto loveka.
Defenzvne komunikujcemu uiteovi sa nedostane podpory rodiov vtedy, ke to
najviac potrebuje napr. ke nesta na umravnenie nedisciplinovanej triedy alebo ke
chbaj finann prostriedky na zabezpeenie vuky. Defenzvne konajcemu uiteovi sa ujd
iba formlne slova o podpore nie vak skutky.
4.3.2. Suportvna komunikcia
Opakom defenzvnosti je suportvnos sklon k suportvnej komunikcii. Suportvna
komunikcia je veden snahou podpori, posilni hlavn mylienku akejkovek komunikcie.
Ako prekona defenzvnos komunikujcej osoby ? V iadnom prpade nie tokom na
jej systm obrany. Detrukcia obrany nepodporuje uenie a tm adaptciu na socilne situcie.
Detrukcia zvyuje zkos loveka, ktor strca innos svojho svetonzorovho systmu a
tento lovek sa uchyuje k nebezpenejej a nerelnejej obrane ne je t, ktor sa sname
rozbi. Ak nhle zbavme niekoho jeho systmu obrany, zvyuje jeho vzdialenos od ud.
Ak vieme viac o typoch sprvan, ktor zniuj alebo zvyuj defenzvnos, meme
komunikova viac podpornm spsobom. V skupinch s vskytom konfliktov sa robia pokusy

na vytvorenie psychologickej atmosfry, ktor je podporujca a nie ohrozujca, atmosfry

v ktorej s rozdiely vetkch druhov v postojoch, obliekan, sprvan, ivotnom tle
tolerovan.
Bez tolerovania rozdielov napr. v ivotnom tle, nzoroch na kultru ivotnch
hodnotch nie je mon, aby pracovnk kriminlnej policie zskal informtora, aby zaviedol
agenta do kriminlnej skupiny. Suportvna komunikcia je tie nevyhnutnou
zlokou
policajnho manamentu novho typu.
4.3.3. Porovnanie defenzvnej a suportvnej komunikcie
Suportvna a defenzvna komunikcia s vsledkom suportvnej alebo defenzvnej klmy
v danom socilnom prostred. Tieto klmy boli vymedzen v zmysle iestich sstav kategri
(Gibb,J.R. 1991). S znzornen na obr. . 4 .
Defenzvnu klmu podporuje: zhodnotenie, kontrola, skonos (stratgia), neutralita,
nadradenos (superiorita) a uritos.
Na suportvnu klmu psobia: opis (deskripcia), orientcia na problm, spontnnos,
empatia, rovnocennos, prechodnos.
Vysoko suportvne je prejavenie empatie s emciami druhho loveka bez snahy ho
zmeni. Takto silie mono povaova za zkladn spsob komunikcie dospelch ud..
S rastom dvery dochdza sasne aj k rastu innosti a presnosti komunikcie. m s
vzahy medzi umi lepie, tm skr sa dostavia vsledky innej komunikcie medzi nimi.
Obr. . 4. Porovnanie defenzvnej a suportvnej klmy (Gibb, J.R., 1991)
Defenzvna
Vytvoren problm
Suportvna
klma
klma
________________________________________________________________
Zhodnotenie Pocit, e ns posudzuj, zvyuje nau defenzvnos. Opis
Kontrola

Kladieme odpor, ak sa niekto poka ns

kontrolova.

skonos

Ke percipujeme skonos alebo zakrvan

motv, stvame sa defenzvnymi.

Neutralita

Ak hovoriaci prejav nedostatok zujmu o ns,

stvame sa defenzvnymi.

Nadradenos Osoba, ktor komunikuje nadradene, zvyuje

nae defenzvne pocity.
Uritos

T, ktor vetko vedia vyvolvaj nau

defenzvnos.

Orientcia
na problm
Spontnnos
Empatia
Rovnocennos
Prechodnos

Prevanie defenzvnosti zahrnuje pocity naptia, nepohodlia, zrchlenia, odcudzenia,

zaskoenia situciou, zmtenia psychiky, tendenciu postavi sa voi inej osobe.
udia, ktor prevaj suportvnos, pociuj, e im druh rozumej, e si ich vmaj,
e maj dveru, ctia sa prjemne a pohybuj sa smerom k druhm uom. Maj zven
pocity sebauvedomenia, sebapoatia, dobrej nlady a interpersonlnej solidarity (Gordon, R.D.
1988).
Empatiu mono povaova aj za spsob zmeny defenzvnej klmy na suportvnu. m
sme viac empatick, tm presnejie si uvedomujeme neinnos defenzivnosti a potrebu
suportvnosti v komunikcii.
Ilustrujme si rozdiely medzi defenzvnou a suportvnou komunikciou na prkladoch:
Ste plne neschopn, robte u konene nieo s vukou matematiky v pridelenej triede
- zhodnotenie, ktor mono prispeje k doasnmu uvoneniu naptia nadriadenho, nie vak
k vyrieeniu prpadu a pracovnej pohode uitea. Sksme t ist situciu riei inak: Zatia
ste napsali so tudentami 3 psomn prce a previerku Monitor, stne ste odskali polovicu
triedy, oduili ste 40 % ltky, 5 ti tudenti sa zastnili matematickej olympidy opis
doterajej pracovnej innosti uitea nasveduje, e za uiteom je slun objem prce. Takto
opis me stimulova vahy ako alej postupova a me tie nasledova empatia postihujca
zloitos prpadu a aktvnos silia uitea.
Ak mte pripraven pre tudentov monosti motivcie pre tdium Vho predmetu?
kontrola tohoto druhu prezrdza nedostatok empatie nadriadenho, jeho nedveru a
podcenenie vyetrovatea, ktor asi bude komunikova s otvorenou i skrytou defenzvnosou.
Suportvnu komunikciu v danom prpade me navodi napr. takto orientcia na problm:
o by sme mali urobi, aby vuby matematiky bola inn ?
Ak pomete s previerkou Monitor synovi sponzora koly zabudnem na vsledky
inpekcie vo Vaom predmete takto skonos prezrdza skryt motv nadriadenho,
ktorm je snaha prim uitea k nekorektnmu konaniu. Tto komunikcia nie je empatiou do
situcie uitea osoby a zva bva prijman defenzvne. Vrok: Ak sa spenezapojte do
matematickej olympidy, budem na to prihliada pri polronej klasifikcii obsahuje
spontnnos a tm aj monos akceptovania a podpory silia tudenta.
Vrok riaditea Konzultcie s jednou z pedagogickch povinnost je sice pravdiv,
ale je v om obsiahnuta neutralita a nezujem o problmy uitea. Me vyvola preruenie
ochoty komunikova a defenzvnos uitea. Vhodnej je vrok riaditea, v ktorom je
obsiahnuta empatia reflektujca osobitos problmov a situcie uitea Iste to je pre Vs
za navye pri tokch nadpoetnch hodinch poskytova ete konzultcie.
A budete ma za sebou toko odslench rokov v kolstve ako ja, potom sa mete k
tmto problmom vyjadri nadradenos tohoto vroku evidentne odpudzuje a
vyvolva defenzvnos. Vhodnej a suportivn je vrok obsahujci rovnocennos
v medziudskch vzahoch: Prosm vetkch prtomnch bez ohadu na vek a oduen roky
aby na osobit papier uviedli aspo jednu prpadne i viac monch nvrhov na dofinancovanie
vuky na kole.
Vae nvrhy si nechajte na in prleitosti a dajte na ma a schvte do kolskej rady
podnikatea Pia uritos takejto komunikcie vyluuje akkovek in mienky na problm a
vyvolva defenzvnos voi vevedcej osobe, ktor nie je ochotn prejavi empatiu do
myslenia druhch.
Vhodnejia je nasledovn komunikcia, pretoe v nej obsiahnuta
prechodnos informcie a monos empatie stimuluje suportvnu klmu: Teraz sa mi sce zd,
e najvhodnejm typom na doplnenie kolskej rady je podnikate Pio avak nevyluujem, e

as prinesie nov poznatky a mj nzor sa zmen a priklon sa k niektormu z Vs. Prosm,

preverujte s rovnakou dslednosou vetky ostatn nvrhy.
4.3.4. Empatick povanie
Empatick povanie je aktvna komunikcia zaloen na tom, e posluch prejavuje
empatiu voi hovoriacemu a jeho sprve. Vetci pociuj ako prjemn, ak im poas ich obtia
niekto prejav sympatiu. Empatia je nevyhnutn v situciach s vskytom intenzvnych emci.
Empatick povanie znamen odraz emocionlnej sprvy. Preva emocionlne ladenie
partnera v komunikcii znamen identifikova sa s nm, by mu bliie, viacej mu rozumie.
Urite Ti je z toho nani. Len koko uebnch pomcok si si pripravil a inpektor to
vbec nebral v vahu.
Empatia je potrebn napr. ke sa skupina zaober problmom, ktor je naozaj sporn a u
mnohch me vyvola rozdielne a kontroverzn nzory. Vtedy je dleit, ke sa lovek
rozhodne poksi sa porozumie nzoru, kter sa odliuje od jeho vlastnho pohadu na vec.
Jeho mylienky sa mu ubera nasledovne :
Preo druh len skupiny na to takto had ? (napr. Preo vystpil s takou
originlnou mylienkou ?)
Akoby som sa ja ctil na jeho mieste ?
Ako by som to hodnotil, keby som bol v jeho situcii, keby som zastval jeho
socilnu pozciu (otca, svokra, syna, zaa, nadriadenho, podriadenho, uitea, riaditea koly,
tudenta, rodia a t.p.), keby som hral jeho socilnu rolu ?
Empatia je potrebn na vyrieenie problmov v skupine napr. pri sporoch rieitea
vedeckej lohy s oponentom na vstupnej oponentre vedeckho projektu alebo pri diskusii a
zvaovan viacerch verzi organizovania kultrnej akadmie na kole.
Na princpe prejavovania empatie uom s problmami funguj vetky linky dvery aj
t, ktor je na ministerstve vntra. Jej cieom je pomha obanom nadobudn ich straten
dveru v polciu.
Empatick povanie mono nazva aj povanm medzi riadkami. Ke
povame medzi riadkami, zvyujeme uvedomovanie seba a interpersonlnu
citlivos na cel sprvu a n partner me s nami innejie komunikova.
Vimnite si nasledovn
prklad
z
poradenskho interview pri vstupe
novho pracovnka do zamestnania:

Z a m y s l i t e s a !
Ak mi nov pracovnk povie, e jeho pracovn stl je prli mal, nebudem ho presvedova,
e rozmer stolu vzhadom na pracovn ely vyhovuje. Zamyslm sa nad jeho doterajou
pracovnou drhou a pracoviskami, v ktorch nepochybne mal aj svoj pracovn stl. Ak
medziudsk vzahy pre neho symbolizuje pracovn stl ? Mono, e na predolom pracovisku
platila norma, e m vyiu pozciu pracovnk zastva, tm v stl m v kancelrii. Mono,
e lovek ktor sa doaduje vieho stola je mlad absolvent vysokej koly s tbou presadi
sa. Tm, e si nrokuje v stl, chce sa pozdvihn v pracovnej hierarchii. Ak sa sauje, e
pracovn stl je prli mal, v skutonosti mi hovor o
svojej nespokojnosti s
postupom kariry a svojim pracovnm zaradenm u organizcie. Poiadam ho, aby mi o tom
porozpraval viac. (Tubbs, S.L. a Moss, S. 1991).

Empatick povanie patr k innej komunikcii. Napr. povanie medzi riadkami a

jeho zznam poas rozhovoru uitea a tudenta umouje presnejie a komplexnejie
pochopi subjektvnu strnku vkonu tudenta v psomnej previerke a jeho vzah k uebnmu
predmetu a tdiu vbec. Empatia je podstatn as komunikcie medzi dospelmi poas celho
ivota. Pojem empatia pochdza z nemeckho Einfhlung pouvanho nemeckmi
psycholgmi a doslovne to znamen vctenie do. Empatiu potrebuj t, ktor maj urit
problmy a monos podeli sa s nimi s citlivm posluchom im pomha zska nov
postoj k danej situcii. Empatick povanie je odmenou a povzbudenm pre hovoriaceho.
Empatickm povanm komunikujeme nau starostlivos loveka a skutonos, e ho
akceptujeme. Posiujeme tm vedomie hodnoty vlastnej osoby u loveka, s ktorm
komunikujeme. Tento tl povania m najv vznam pre posiovanie a zlepovanie
pozitvnych interpersonlnych vzahov medzi zastnenmi stranami.
Empatick povanie je asto dleitou asou vzahu medzi klientom a
poradcom, pacientom a psychoterapeutom a tie medzi rodiom a uiteom. Niekedy sa zvykne
hovori o povan tretm uchom. V skutonosti empatick povanie znamen by citlivm
na vizulne a hlasov ke v komunikcii druhch a osobit typ myslenia vzahujci sa
k povaniu. To, o sa hovor, nie je najdleitejie v komunikcii. Ukazuje sa, e podstatnejie
je vedie rozpozna to, o slov skrvaj a mlanie odhauje. Empatick povanie vyaduje
akceptujceho, prstupnho a chpajceho poslucha.
4.3.4.1. Princpy empatickho povania
Empatick povanie mono uskutoova poda nasledovnch princpov:

Venujme sa viac povaniu ne hovoreniu.

Prikyvujme obas hlavou. Tvrme sa chpavo. Obas shlasne zahmkajme
.
Reagujme skr na osobn ne na abstraktn tmy.
Tvoj prnos k prprave metodickho seminru v predmetovej skupine je naozaj
originlny.

Skr sledujme to, o vysvetuje druh osoba, ne by sme ju navdzali, aby si vmala
oblasti, ktor poda ns m objasni.
Z Tvojho vkladu vyplva, e prny disciplnrnych pokleskov mme hada v rodine
tudenta.
Sledujme skr to, o osoba povedala o svojich mylienkach a citoch, ne by sme sa
vypytovali alebo hovorili jej svoje prestavy o tom, o si mysl a cti.
Vmajme si o om tudentka uvauje, o cti, lebo ak o tom hovor, je to pre u dleit.
Reagujme skr na pocity zahrnut vo vrokoch druhej osoby ne na obsah jeho rei.
Pocity s sasou nonverblnej komunikcie teda presnejie vypovedaj o
loveku a jeho vzahoch, ne keby sa vyjadroval verblne. (napr. pohdav spustenie
ktikov st pri hovore o uritej osobe).
Povajme skr poda vzahovho rmca druhej osoby a nie poda naich kritri.
Vzahov rmec druhej osoby zahrnuje uprednostovanie uritch hodnt, ud s m s
spojen pozitvne pocity a tie motivcia tejto osoby. Ak povame poda jej a nie poda
nho, urite viac i menej odlinho rmca, viacej rozumieme loveka, lepie ho
percipujeme.
Odpovedajme s empatickm porozumenm a akceptciou a nie s nezujmom, dranm si
loveka na ditanc. Nepokajme sa o prehnan identifikciu tj. o zvntorovanie
jeho problmov ako keby boli aj naimi.
Empatick porozumenie a akceptcia s zahrnut najm v shlasnej nonverblnej
komunikcii hadme loveku do o, nae telo je otoen k nemu, poloha tela
naznauje nau pozornos a zujem o to, o povame. Sname sa by v osobnej zne
loveka, ktormu naznaujeme empatiu. Nae gest s znakom prijmania, dvame si
pozor aby sa v naom nonverblnom sprvan nevyskytovali bariry (napr. skren
ruky cez prsia, vek predmety na stole medzi nami a druhou osobou).

V y s k a j t e s i !
Uitelia sa asto dostvaj do situcie, ke s priamymi svedkami zdravotnej jmy razu
dieaa pri vube telocviku ale aj inch predmetov a v zmysle sluobnch povinnost musia po
zabezpeen lekrskeho oetrenia a zisten okolnost vyhada rodiov a informova ich o
prpade.
Predstavte si, e ste v pracovni uitea, kam prila matka a Vy jej mte komunikova sprvu o
raze jej dieaa, ktor je hospitalizovan vmiestnej nemocnici. Zariate si improvizovan
kancelriu. Zvote si hercov, rozdete si role uitea, matky. Matka ni netuiac klope na Vae
dvere. Prehrajte si dan modelov situciu, ktor sa me vyskytn aj v relnom ivote. Zanite
komunikova. Tak, ako by to bolo v skutonosti.
*

Hra na vnu situciu s nmetom plnm tragiky a tej najhlbej a najaej udskej bolesti a
iau sa skonila. Nie vak celkom. Urobte si rozbor Vaej hry. Ptajte sa hercov nasledovn
otzky a za kadou sa ete sptajte, preo je tomu tak:
1. Ako ste sa ctili v svojej roli uitea, matky ?
2. Ako ste percipovali (vnmali) svojho hereckho partnera uitea, matku ?
3. Ako si myslte, e sa ctil V hereck partner ?
4. Je slad medzi tm ako ste vnmali svojho hereckho partnera a ako sa vnmal on sm ?
V om s rozpory ?
5. Ako si myslte, e Vs vnmal V hereck partner ?
6. Je rozdiel medzi tm ako ste si mysleli, e Vs vnma V hereck partner a tm,
ako Vs vnmal v skutonosti ?
7. Zahral V partner svoju rolu matky, uitea dobre ? Ak nie, v om pochybil ?
8. Otvorene povedzte, zahrali ste svoju rolu matky, uitea dobre ?
Nechajte lenov publika, aby sa vyjadrili:
1. Komunikoval uite s matkou vdy empaticky ?
2. Kedy nie ?
3. o mal urobi inak ? A ako to mal urobi ?
*

Shrn
Presne percipuj osoby inteligentn, schopn sformova si sudky o uoch poda ich
sprvania, osoby neautoritatvne, nie dogmatick a nie rigidn. Ak sa udia navzjom nepresne
percipuj, nastva zlyhanie komunikcie.
Najvznamejou zlokou presnosti percepcie je empatia. Empatia zahrnuje prevanie
percepcie druhho loveka to znamen videnie a pociovanie vec takm spsobom ako ich
vid a pociuje druh osoba. Presnos percepcie ud zlepme, ak si uvedomme, e percepcie
mu by nepresn a meme sa mli. Presn percepcia zvyuje rove komunikcie.
Ak sa brnime pred poznmkami a sprvanm druhho loveka, komunikujeme
defenzvne. Podstatou tejto obrany je odmietanie vzia na vedomie existenciu sptnej vzby.
Suportvna komunikcia je veden snahou podpori a posilni hlavn mylienky akejkovek
komunikcie. Suportvna a defenzvna komunikcia s vsledkom suportvnej alebo defenzvnej
klmy. Defenzvnu klmu podporuj: hodnotenie, kontrola, skonos, neutralita, nadradenos a
uritos. Suportvnu klmu podmieuj: opis, orientcia na problm, spontnnos, empatia,
rovnocennos a prechodnos.
Empatick povanie je aktvna komunikcia zaloen na tom, e posluch prejavuje
empatiu voi hovoriacemu a jeho sprve. Empatick povanie je povanie medzi riadkami.
Empatia je podstatnou asou komunikcie medzi dospelmi poas celho ivota.
Empatia interviewujceho je dleitou asou nondirektvnej techniky interview.

Slovnk
Porozumenie tejto kapitole je podmienen pochopenm uvedench pojmov z textu
kapitoly:
Autorita Vnos, cta; vplyvn, vna osobnos.
Autoritrstvo Prlin zdrazovanie autority.
Defenzva Odranie tokov, obrann taktika, obrana.
Defenzvna klma Psychick naladenos prevldajca v danom socilnom prostred, ktor
prispieva k vzniku defenzvnej komunikcie.
Defenzvna komunikcia Komunikcia, ktor nastva ak sa komunikujca osoba sna brni
pred poznmkami a sprvanm druhho loveka.
Defenzvnos - Sklon k defenzvnej komunikcii.
Dogma lnok viery pokladan za neomyln, nezvratn ven. Slepo uznvan pouka,
zsada, uenie, asto vedecky nedokzan.
Dogmatizmus Lipnutie na dogmch.
Dogmatick Lipnci na dogmch, pridriavajci sa dogiem, zaloen na dogmch,
nepripajci nmietku, kategorick.
Empatia - Percepcia a komunikcia na zklade rezonancie a identifikcie s druhou osobou,
prevania odrazu emonho ladenia pociovanho druhou osobou. Schopnos rozpozna a
stotoni sa s pocitmi niekoho.
Empatick povanie Aktvna komunikcia zaloen na tom, e posluch prejavuje
empatiu voi hovoriacemu a jeho sprve.
Kontext Textov spojitos. Svislos javu, situcie.
Kontroverzia Prudk vmena nzorov, spor, hdka.
Kontroverzn Sporn.
Percepcia Vnmanie, poatie.
Percipova - Vnma, poa, vma si.
Rigidita Strnulos, neprispsobivos, neprunos.
Rigidn Strnul, neprispsobiv, neprun.
Suportvna klma Psychick naladenos prevldajca v danom socilnom prostred, ktor
prispieva k vzniku suportvnej komunikcie.
Suportvna komunikcia - Komunikcia veden snahou podpori, posilni hlavn mylienku
akejkovek komunikcie.
Suportvnos Sklon k suportvnej komunik