Dejiny biológie

• ako súčasť filozofie, Hippokrates (460-370 p.n.l.)

• Aristoteles (384-322 p.n.l.)

diela: Zoológia (Historia animalium), O častiach živočíchov (De partibus

animalium), O rodení živočíchov (De generatione animalium) a O duši (De
anima)... zakladateľ zoológie ako vedy

- teória samoplodenia, Ž s krvou a bez krvi

- arabský lekár považovaný dodnes za "otca" medicíny Buchary Abu - Ali

Ibn Sina (980-1037) známeho ako Avicenna. Z jeho práce Kánon, ktorá
vychádza z diel Hippokrata, získavali vedomosti lekári ešte veľa storočí.

- švajčiarsky lekár Conrad Gesner (1558)- najstarší faunistický údaj zo Slovenska

Jeho dielo Historia animalium obsahuje prehľad dovtedy známych

živočíchov, ich morfológiu a výskyt.
- belgičan Andreas Vesalius, ktorý publikoval dielo o anatómii ľudského
tela Sedem kníh o dielni ľudského tela.
- anglického lekára Williama Harveya (1578-1657)
- zakladateľ živočíšnej fyziológie (krvný obeh živočíchov a vajíčko)
- v roku 1904- Nobelovu cenu Ivanovi Petrovičovi Pavlovovi (1849-1936)

- Antony van Leeuwenhoek (1632-1723) – bunková teória

- Grew a L. F. Malpighi- mikroskopická anatómia

francúzsky chemik, biológ a lekár Louis Pasteur (1822-

1895) – mikroorganizmy

- živé vzniká len zo živého - neopodstatnenosť

Aristotelových názorov
- základy imunizácie proti nákazlivým chorobám
- pôvodca antraxu, vírus besnoty, pasterizácia
- Robert Koch- pôvodca tuberkulózy a cholery
- Fleming

-švédsky lekár, prírodovedec a botanik Carlo Linné (1707-1778)

- zaradil človeka spolu s opicami a ľudoopicami do najvyššej triedy živočíchov
- opísal 7300 druhov rastlín
- zaviedol pojem druh
- binomickej nomenklatúry, Systema naturae- dodnes jeho 10. vydanie
- všetky druhy organizmov sú stále
- francúzsky prírodovedec Jean Baptiste Lamarck (1774-1829)
- druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchých organizmov k
zložitejším
- podľa neho veľký vplyv na vývoj organizmov má používanie a nepoužívanie
orgánov
- jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného myslenia
Cuvier- teória o kataklizmách
-anglický prírodovedec Charles Darwin (1809-1882)
- premenlivosť (variabilitu) organizmov
-prežívajú len jedince, ktoré sa existenčným podmienkam môžu najviac
prispôsobiť- tieto zmeny, ak sú dedičné, prenášajú sa z rodičov na potomstvo-
tak vznikajú postupne nové druhy
- evolučnej teórie v prírode- vyvrátil teórie o vplyve a zásahoch
nadprirodzených síl

český prírodovedec Johany Gregor Mendel (1822-

1884)
Svojimi výskumami, ktoré robil na rastlinách (najmä
hrachu), objavil a vyjadril základné zákonitosti
prenosu vlôh
- zakladateľ genetiky

Jamesovi Watsonovi a Francisovi

Crickovi sa r. 1953 podarilo objasniť
molekulovú štruktúru DNA a navrhnúť
jej špirálový model. Štruktúrou
molekuly DNA možno objasniť spôsob
jej reprodukcie a jej význam pre prenos
dedičných informácií.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia boli publikované práce o genetickom kóde a

zostavená tabuľka kodónov pre jednotlivé aminokyseliny (Nirenberg a kol).

V 20. storočí bola vytvorená teória o správaní živočíchov - etológia. Za pokrok v

tejto vednej disciplíne boli udelené Nobelove ceny (Max von Frisch, Karl Lorenz,
Niko Tinbergen).

1. Vymenujte hraničné vedy biológie?

2. Aké vedy zahrňuje mikrobiologia?
3. Ako sa nazýva náuka skúmajúca obojživelníky?
4. Vymenujte aplikované vedy biologie?
5. Čím sa zaoberá pomologia?
6. Čo je biokybernetika?
7. Ktorá veda sa zaoberá aplikáciou poznatkov z prírody v technike?
8. Čím sa zaoberá biotechnológia?
9. Čo skúma bunková biológia?

Podľa predmetu skúmania: systematické vedy

Mikrobiológia:
Virológia:
Bakteriológia:
Botanika:
Algológia = fykologia:
Bryológia:
Graminológia:
Dendrológia:
Pomologia:
Mykológia:
Lichenológia:
Zoológia:
Protozoológia:
Entomológia:
Ichtyológia:
Batrachológia:
Herpetológia:
Ornitológia:
Mammalogia:
Antropologia:
morfologické vedy, vedy o vývoji, samostatné biologické vedy

Molekulárna biológia:
Cytológia:

Histológia:
Organológia:
Morfológia:
Anatómia:
Embryológia:
Fyziológia:

Imunologia:
Genetika:
Etologia:
Parazitologia:

*Ekologia:
*Biogeografia:

Systematika (taxonomia):

Vývojová biológia: ontogenéza

Evolučná biológia: fylofenéza

Všeobecná biológia:

Hraničné vedy

Biochémia: napr. Krebsov cyklus, glykolýza

Biofyzika: napr. prúdenie krvi v cievach, membránový potenciál

Biomatematika:

Biokybernetika:

Bionika:
*Paleontológia:

Aplikované vedy
Ekológia
Biotechnológia:
Génové inžinierstvo:
Agrobiológia:
Klinická biologia:
Humánna medicína:
Veterinárna medicína:

Bunka- Cellula

Bunkové štruktúry:
Bunkové povrchy –
Cytoplazma –
Organely-membránové(bunkové jadro,
plastidy, mitochondrie,
endoplazmatické retikulum, Golgiho
aparát, vakuoly, lyzozómy,
peroxizómy)- počet membrán!
*ribozómy
fibrilárne(mitotický aparát bunky,
cytoskelet, chromozómy)
Typy buniek:
Prokaryotická bunka
Eukaryotická bunka
a) živočíšna
b) rastlinná
c) hub

Štruktúra prokaryotickej bunky

Bez membránových organel

Jediná membrána, ktorú obsahujú

je cytoplazmatická membrána,
ktorá zastupuje funkcie membrán
organel (dýchanie, fotosyntéza) a
reguluje príjem a výdaj látok

Tylakoidy*-fotosynt. Baktérie, sinice

bunkové povrchy - púzdro,

bunková stena, cytoplazmatická
membrána
cytoplazma
molekula DNA (jadro nie je
oddelené od cytoplazmy
membránou) = nukleoid
ribozómy - syntéza bielkovín
inklúzie
pohybové štruktúry

Eukaryotická bunka

Bunková stena

- pri rastlinných, bakteriálnych bunkách a bunkách húb.

udržiava stály tvar bunky

chráni bunku
zabezpečuje pevnosť organizmu
má význam pri delení buniek

mureín

Biomembrány

polárne (hydrofilné) hlavičky fosfolipidov sa orientujú smerom do polárneho - vodného

prostredia nepolárne (hydrofóbne) chvostíky sa orientujú smerom od polárneho prostredia

Vo vodnom prostredí (prítomná len jedna fáza) vytvárajú fosfolipidy dvojvrstvu:

v oboch vrstvách polárne hlavičky smerujú do vodného polárneho prostredia

Cytoplazmatická membrána

- bielkoviny:

integrálne - Dodávajú membránam pevnosť.

periférne - Majú enzymatickú aktivitu.

oddeľuje cytoplazmu rastlinných a živočíšnych buniek od okolitého

prostredia
- reguluje príjem a výdaj látok do a z bunky podľa potreby
- obsahuje receptory, ktoré zachytávajú rozličné signály z vonkajšieho
prostredia (na ktoré bunka reaguje).

Cytoplazma=cytosól

Tvar: Predstavuje koloidný roztok, gélovitej konzistencie. Od vonkajšej tekutiny je oddelená cytoplazmatickou membránou.
Neustále sa pohybuje. Je relatívne viditeľná v elektrónovom
mikroskope.
Zloženie:
organické látky (bielkoviny - katalyzujúce reakcie, zabezpečujúce podporný systém, lipidy, sacharidy, aminokyseliny,
nukleotidy...) anorganické látky, voda.
Funkcia:
prostredie, v ktorom sa nachádzajú organely
prostredie, v ktorom prebiehajú chemické reakcie
energetická ( prebiehajú reakcie, pri ktorých vzniká energia)
uskladňovania.

Bunkové jadro
(nucleus, karyon)

Jadro sa vyskytuje vo všetkých eukaryotických bunkách s výnimkou vysokošpecializovaných buniek

(červené krvinky cicavcov, sitkovice rastlín).

koordinátorom bunky, presne a účelne ovplyvňuje vývin, funkciu a delenie bunky

je tu zapísaná genetická informácia o všetkých vlastnostiach bunky

Nukleoplazma- Jadierko+Chromatín - je tvorený DNA,

RNA a bielkovinami, chromozómy...

syncýtiá, napr. svalové bunky stavovcov).

Jadierko - je tmavá oblasť viditeľná v jadre, tvorená RNA, bielkovinami a malým množstvom DNA.

- ribozómová RNA, jadrové póry ,ribozómy

Chromozómy

v jadre bunky, ktorá sa nedelí, sú chromozómy dlhé, vláknité (dešpiralizované), neviditeľné optickým
mikroskopom
počas delenia bunky sú chromozómy špiralizované, skrátené, hrubé, pozorovateľné v mikroskope

Nukleoproteínové vlákna

jedna bielkovina ovinutá dvoma otočkami sa nazýva nukleoid

Gén

Ribozómy
sú zložené z dvoch podjednotiek sú to nukleoproteínové častice (rRNA, proteíny)
viditeľné len elektrónovým mikroskopom
tvoria 25 % hmotnosti bunky

voľné- polyribozómy (tvoria bielkoviny pre cytoplazmu a organely)

viazané - na endoplazmatickom retikule (tvoria bielkoviny určené na sekréciu).

syntéza bielkovín:
Vo zvýšenom počte sa vyskytujú v bunkách, ktoré sa intenzívne delia a rastú, pretože tieto bunky majú zvýšenú spotrebu
bielkovín.

Veľká podjednotka sa skladá z 3 typov

rRNA (28S, 5,8S a 5S) a 49 proteínov.
Malá podjednotka má 1 typ rRNA
(18S) a 33 proteínov -cicavce

Plastidy

eukaryotických bunkách, organelami v zelených rastlinách, časti baktérií a niektorých druhov rias. V prokaryotických
bunkách majú rovnakú funkciu tylakoidy voľne uložené v základnej cytoplazme (fotosyntetizujúce baktérie a sinice).

Chloroplasty

DNA, enzýmy- fotosyntéza

Nezávislé delenie-semiautonómna organela
-nevyskytujú sa v bunkách koreňov
- počet a veľkosť chloroplastov závisí od vonkajších podmienok.

Veľkosť chloroplastov v rastlinách na tienistých miestach je väčšia ako v rastlinách na otvorených miestach.
Počet chloroplastov v listoch zelených rastlín je 20-100, u rias 1- 10.

grán

v DNA sú zapísané informácie o enzýmoch potrebných pre fotosyntézu i vlastné delenie chloroplastu
preto sú schopné deliť sa nezávisle od bunky delenie je jednoduché, zaškrtením a následným
rozdelením bunky.

Tvorba cukrov
cukry sa tvoria v procese fotosyntézy chloroplasty pomocou pigmentov pohlcujú slnečnú energiu, ktorú premieňajú na
energiu chemických väzieb v cukroch
cukor vzniká z vody a oxidu uhličitého:
oxid uhličitý + voda----->glukóza + kyslík
pri fotosyntéze sa uvoľňuje kyslík.

- pokožka listu- výmenu plynov,

regulujú vyparovanie vody a zabraňujú vysychaniu buniek zatváravých buniek, prieduch otvorený, zatvorený,

Chromoplasty

- sú fotosynteticky inaktívne plastidy

- obsahujú karotenoidy (pigmenty), ktoré im dodávajú oranžové, žlté alebo červené sfarbenie--- - - - - --membránový
systém majú slabo vyvinutý.

Výskyt:
kvety, zrelé plody, starnúce listy,iektoré korene (mrkva)
Funkcia:
pomáhajú lákať hmyz a vtáky pri opeľovaní a rozširovaní semien.

Leukoplasty
-sú nepigmentované plastidy so slabo vyvinutým membránovým systémom
- sú zásobárňou molekúl napr. škrobu - amyloplasty, oleja - elaioplasty

Zásobné orgány- napr.

hľuzy zemiaka

Mitochondrie
- sú energetickým centrom bunky
- počet a veľkosť mitochondrií závisí od energetických nárokov bunky (najviac ich je v bunkách srdcového svalu a vo
svalových bunkách).

-v matrix je uložená molekula DNA , enzýmy bunkového dýchania

-v elektrónovom mikroskope sú mitochondrie viditeľné ako tyčinkovité alebo vláknité útvary

mitochondrie sú respiračné (dýchacie) a energetické centrá bunky

- sa spotrebováva kyslík a organické látky a uvoľňuje sa oxid uhličitý a voda. Ide teda o proces,
ktorý pri živých sústavách nazývame dýchanie. Nakoľko prebieha v bunkách, hovoríme o bunkovom dýchaní (respirácii).

mitochondriálna DNA má zloženie podobné ako prokaryotický chromozóm.

Endoplazmatické retikulum

-od bielkovín, cez lipidy až po vitamíny. Tieto sú potom transportované na miesta, kde sú potrebné.
V elektrónovom mikroskope sa javí ako skupina spojených vezikúl a sploštených vačkov. Tvorí pokračovanie jadrovej
membrány. ER je ohraničené jednoduchou membránou.

Drsné ER - Syntéza bielkovín určených na export:

niektoré bielkovinové hormóny (v bunkách pankreasu inzulín, v leukocytoch
protilátky) a tráviace enzýmy
integrálne a periférne bielkoviny membrán

Hladké ER - podieľa sa na zabezpečovaní transportných procesov v bunke,

syntéze lipidov, vitamínu D, tvorbe membránových bielkovín.

Proteosyntéza

Transkripcia - prepis poradia nukleotidov z jednej nukleovej kyseliny do druhej, z DNA do RNA.

Translácia - preklad genetickej informácie z jazyka nukleotidov do jazyka aminokyselín.

Činnosť endoplazmatického retikula

v hladkej forme sa syntetizujú hlavne lipidy a štrukturálne bielkoviny v drsnej forme ER sekrečné bielkoviny

Golgiho aparát
- počet diktyozómov
- diktyozóm tvorí 3 – 7 cisterien , ktoré sú na koncoch rozšírené a oddeľujú sa z nich sekrečné vezikuly
-jednoduchá membrána
- lokalizovaný v blízkosti jadra a endoplazmatického retikula

Funkcia GA:
- zabezpečovanie transportu látok z ER alebo priamo z Golgiho
aparátu
- upravuje bunkové produkty (hlavne z ER)do takej podoby, aby mohli
byť vylúčené von z bunky- úprava bielkovín, fosfolipidov
- skladovanie bunkových produktov
- syntéza niektorých enzýmov (proteosyntéza)
- sekrécia (vylučovanie) sa uskutočňuje prostredníctvom sekrečných vezikúl, ktoré sa uvoľňujú z rozšírených koncov
cisterien.
-V živočíšnych bunkách sa podieľa na tvorbe lyzozómov a ich tráviacich enzýmov

Lyzozómy obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú rozkladných reakcií.

rozkladu potravy- prvoky, rozkladu organel,
samodeštrukcie buniek obsahujú veľký obsah hydrolytických enzýmov, ktoré vznikajú v ER a upravujú sa v GA.
Vznik a funkcia lyzozómov
Vyskytujú sa aj v zdravých bunkách a ich počet stúpa pri metabolických stresoch, kedy dochádza k poškodzovaniu organel.

Peroxizómy

V R. aj Ž. bunkách
(pečeň, obličky)

Vakuola R
- od základnej cytoplazmy sú ohraničené semipermeabilnou membránou – tonoplastom vnútro vakuol je vyplnené
bunkovou šťavou obsahujúcou zmes látok rozličného chemického zloženia, ktoré vznikli ako medziprodukty činnosti bunky.
b. šťava:
- odpadovými látkami, ktoré sa postupne odbúravajú alebo sa tu koncentrujú a chránia bunku pred kontamináciou
- pigmenty, ktoré spôsobujú sfarbenie napr. plodov vtáčieho zobu
- medziproduktami metabolizmu, ktoré sú tu dočasne uskladnené vodou, táto pomáha udržiavať vnútrobunkový tlak

V mladých bunkách sú vakuoly viditeľné ako drobné mechúriky. V starších bunkách dochádza k splývaniu drobných vakuol
do väčších, alebo jednej centrálnej vakuoly

Mitotický aparát bunky

- centriola a deliace vretienko, ktoré je zložené z mikrotubúl (tieto majú schopnosť kontrakcie)
- zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek

Kontrakcia Mikrotubuly sú zložené z molekúl tubulínu. Tubulín sa nachádza voľný v cytoplazme .

Cytoskelet
dynamická kostra bunky, flagellum- bičík, cilie- riasinky , kinetozóm

Mikrofilamenty
Schopnosť kontrakcie
-zabezpečujú pohyb cytoplazmy aj pohyb bunky vzhľadom na jej okolie.

Mikrotubuly
Schopnosť kontrakcie
na povrchu bunky
sú súčasťou deliaceho vretienka (majú význam pri delení bunky).

Intermediárne filamenty
Bez schopnosti kontrakcie
sú prechodné vlákna
majú spevňovaciu funkciu, sú odolné voči tlaku a ťahu

Neživé súčasti bunky sú výsledkom metabolickej aktivity bunky

rezervné látky:
škrob
glykogénové kvapôčky
tukové kvapôčky
-nie sú ohraničené
membránou
slúžia na získavanie energie

sekrečné látky:
ide o bielkovinové
kryštáliky, ktoré
vznikajú v dôsledku
nadbytku tvorby
bielkoviny
-dočasne sú
skladované voľne v
cytoplazme, v retikule
alebo Golgiho aparáte
toxicite

kryštalické inklúzie:
najčastejšie ide o
šťavelan vápenatý
oxid kremičitý (trávy)
-latky z ktorých vznikaju boli pre bunku toxicke, takto sa bunka brani proti toxicite

Rozdiely- rastlinná a živočíšna bunka

Žb. absencia bunkovej steny a chloroplastu
- glykokalyx, pelikula ako typická morfologická bunková stena
- prítomné menšie vakuoly, lyzozómy, dezmozómy – zhrubnutie cytoplazmatickej membrány (napr. v koži)
Rb. Plazmodezmy- stenčeniny b. steny

Rozdiely- prokaryotická a eukaryotická b.

BS
CM
JM
Mit.
ER
GA
Rib.
Vak.
Lyzoz.
Chromoz.
Fotosynt. Aparát
Bičíky

Delenie buniek

ri pohlavnom rozmnožovaní na začiatku prebehne delenie (meióza somatických b.), ktorého výsledkom sú 4 pohlavné bunky
(gaméty) –zygota

mitotické delenie buniek, typické pre delenie telových (somatických) buniek. Rovnaká genetická výbava materských
somatických a dcérskych somatických b.

Ak nazveme počet chromozómov v pohlavnej bunke chromozómová sada, tak telové bunky, ktoré vznikli splynutím dvoch
pohlavných buniek, majú chromozómové sady dve.

BUNKOVÝ CYKLUS. – striedanie fázy delenia M-fáza s fázou, keď sa bunka nedelí- interfáza (G1, S, G2)

haploidná pohlavná bunka (n) – má jednu chromozómovú sadu, 23

Heterochromozóm, 22+X, 22+Y

diploidná telová bunka (2n) - má dve

chromozómové sady ,46
Chromozómy telových buniek sú
párové - jeden chromozóm pochádza
od otca, druhý od matky,44+XY

Meióza
- gaméty
- je redukčné delenie
-prebieha v reprodukčných orgánoch
- 2 meiotické delenia alebo heterotypické a homeotypické delenie
I. meiotické delenie
práve tu dochádza k zníženiu - k redukcii počtu chromozómov na polovicu

Profáza I. meiotického delenia

Špiralizácia CH, vznik mitot. Aparátu, zánik j, JM, vznik. bivalentov

Homologické chromozómy sa k sebe približujú – bivalenty, v každom bivalente sú štyri chromatidy.

Tento útvar nazývame tetrády.

- môže dochádzať k vzájomnému prekríženiu chromatid homologických chromozómov

- chiasma
- crossing - over
- takto dochádza k výmene skupiny génov medzi homologickými chromozómami

Profáza I. meiotického delenia

leptoténé: dochádza k špiralizácii vlákien DNA a diferenciácii chromozómov

zygoténé : homologné chromozómy (tie isté chromozómy rôznych sád) sa sťahujú k sebe a za pomoci špeciálnej bielkoviny
sa spájajú do páru, tzv. bivalent.
pachyténé: chromozómy dokončujú špiralizáciu a bivalenty sú pozorovateľné ako tzv. tetrády – štvorchromatidový komplex.
Nesesterské chromatidy sa pritom preplietajú, dochádza k tzv. crossing-overu.
diploténé: uvoľňujú sa bielkovinné väzby medzi homolognými chromozómami a dochádza k ich postupnému odďaľovaniu
diakinéza: dochádza k preusporiadaniu a rozchodu homologných chromozómov

Metafáza I. meiotického delenia

Anafáza I. meiotického delenia

Redukcia z
2n na n

Telofáza I. meiotického delenia

2 dcérske bunky a polovičný počet chrom.
Cytokinéza, karyokinéza

II. Meiotické delenie prebehne rovnako, ale bez

ďalšej redukcie počtu chromozómov, teda
vstupujú tu bunky s n počtom chromozómov a
ich počet sa zachováva aj po tomto delení!!!

profáza II.
počet chromozómov je haploidný na póloch bunky vzniká deliace vretienko

metafáza II.
chromozómy sa zoskupujú do centrálnej roviny dvojchromatídové chromozómy sa oddeľujú v mieste centroméry

anafáza II.
1-chromatídové chromozómy putujú k opačným pólom bunky postupne nastáva dešpiralizácia chromozómov

telofáza II.
zoskupovanie chromozómov okolo pólov deliaceho vretienka dešpiralizácia chromozómov
rekonštrukcia jadierka rekonštrukcia jadrovej membrány

Ďalším vývinom týchto buniek vznikajú gaméty. Proces, ktorým vznikajú spermie (spermatozoidy) sa označuje ako
spermatogenéza, proces vzniku vajíčok je oogenéza. V rastlinných objektoch proces vzniku štyroch haploidných buniek
nazývame tetradogenéza (vznikajú tak napr. peľové zrná).

Mitóza

- podstatou je pozdĺžne štiepenie dvojchromatidových chromozómov na jednochromatidové dcérske bunky budú mať takú
istú chromozómovú výbavu, ako mala materská bunka
Profáza

Metafáza- najlepšie vidiťeľné CH.

Anafáza

Telofáza
Dcérske ch. – jednochromatídové, dešpiralizácia, mitot. Aparát zaniká
Delenie bunky začína už na konci anafázy mitotického delenia.

Prečo je chromozóm na začiatku mitózy už dvojchromatídový?

S-fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu chromozómovej materiálu zdvojnásobuje sa hmota chromozómu aj DNA
takto vzniká dvojchromatídový chromozóm z jednochromatídového
Cytokinéza
kontrolný mechanizmus pre karyokinézu a cytokinézu nie je ten istý preto nemusí vždy po karyokinéze nasledovať
cytokinéza, viajadrovosť

Amitóza
- jednoduché
- nakoľko neexistuje mechanizmus, ktorý by daný proces reguloval, môže dôjsť k nerovnomernému rozdeleniu genetického
materiálu
- amitózou sa delia bunky pletív s vysokým stupňom špecializácie a diferenciácie, bunky s vysokými nárokmi na reparáciu a
patogénne bunky

Bunkový cyklus
generačná doba bunky- geneticky +vonkajšie prostredie
V G1 - fáze je hlavný kontrolný uzol
Niektoré bunky do G1-fázy nevstupujú. Vtedy hovoríme, že sa nachádzajú v G0-fáze –diferenc. Napr. nervové b., strata sch.
deliť sa

G1 - fáza (postmitotická)
prebiehajú v nej
syntetické procesy:
proteosyntéza a syntéza
RNA
je tu hlavý kontrolný
uzol, ktorý môže pri
nepriaznivých
podmienkach zastaviť
bunkový cyklus

S - fáza (syntetická)
pokračuje proteosyntéza
zdvojuje sa DNA a
chromozómová hmota
tak vznikajú
dvojchromatidové
chromozómy (pôvodne
boli jednochromatídové)

G2 -fáza (predmitotická)
pokračuje proteosyntéza
(bielkoviny mitotického
aparátu)
bunka ďalej rastie,
pripravuje sa na
rozdelenie jadra a vlastné
rozdelenie buniek

mitotické delenie (meióza), fázu nazývame aj M- fáza

- prebieha karyokinéza - rozdelenie jadra a cytokinéza - rozdelenie cytoplazmy a následné rozdelenie bunky
- kontrolný mechanizmus pre karyokinézu a cytokinézu nie je ten istý, preto nemusí vždy po karyokinéze nasledovať
cytokinéza- niektoré bunky sú viacjadrové

v S -fáze (interfáza) bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu chromozómovej materiálu

zdvojnásobuje sa hmota chromozómu aj DNA nemení sa však počet chromozómov !!!! takto vzniká dvojchromatidový
chromozóm z jednochromatidového

v bunkách vyšších rastlín mitotický aparát vzniká bez účasti centriolov, v živočíšnych bunkách za účasti centriolov.

Centrioly zložené z kruhovito usporiadaných mikrotubúl.

V deliacich sa bunkách sa centrioly zúčastňujú vzniku deliaceho vretienka a nachádzajú sa na jeho póloch. (V nedeliacich sa
bunkách sú centrioly spravidla umiestnené v blízkosti Golgiho aparátu.)

Aké bunky vstupujú do I. a II. Meiotického delenia v rámci meiózy a aké pri mitóze...
Čím sa líši profáza I. Meiotického delenia od profázy klasickej mitózy...
Rozdiel medzi Metafázou I. Meiotického delenia a metafázou klasickej mitózy
Telofáza I. Meiotického delenia sa od mitotickej klasickej telofázy líši...
Je nejaký rozdiel medzi fázami II. Meiotického delenia a klasickými fázami mitózy....
Podľa štruktúry (organizácia) vnútorného prostredia živých systémov
rozdeľujeme organizmy :

1. Nebunkové organizmy- vírusy

2. Jednobunkové organizmy- mikroorganizmy
3. Bunkové kolónie
4. Mnohobunkovce
5. Indivíduá vyššieho rádu

Nebunkové organizmy – vírusy =Subscellulata

obligatórne parazity pozorované iba pomocou elektrónového mikroskopu

Nebunkové organizmy – vírusy

D.I. Ivanovskij
Od ostatnych živých organizmov sa odlišujú tým, že:
Sú nebunkové
Nemajú vlastnú látkovu premenu – enzýmy
Obsahujú vždy len jeden typ nukleovej kyseliny – DNA al. RNA
Nemajú schopnosť samostatnej reprodukcie – rozmnožujú sa len v živejbunke
Nemajú schopnosť rastu
Nemajú proteosyntetický aparát – ribozómy, tRNA
Nie sú dráždivé
Nespĺňajú kritéria živého organizmu ale prejavujú znaky živej hmoty

Virión = vírusová častica rozmanitého tvaru a veľkosti ( 15-300 nm),

nukleová kyselina – nosič genetickej informácie vo víruse, obalená bielkovinovým plášťom – kapsid - chráni nukleovú
kyselinu a sprostredkuváva naviazanie vírusu na membránu hostiteľskej bunky
tukový obal – pri niektorých vírusoch

Rozmnožovanie vírusov a formy vírusovej infekcie

rôzne spôsoby prežitia vírusov :

Perzistencia – vírus vnikne do bunky a pretrváva v nej bez toho, aby sa
rozmnožoval.
Virogénia – vírus, kt. vnikne do bunky na určitom mieste otvorí DNA chromozómu hostitelskej bunky a včlení sa do nej –
stane sa súčasťou, pri delení bunky sa vírus dostáva do dcérskych buniek ako súčasť chromozómu – provírus, kt. sa môže za
vhodných podmienok z hostiteľskej DNA vyčleniť a začať sa rozmnožovať.
Lytický cyklus vírusovej reprodukcie – virióny sa v bunke rozmnožujú – následkom je rozklad = lýza bunky

Etapy rozmnožovania vírusu

Adsorpcia vírusu- vírus sa uchytí na cyt. membránu hostiteľskej bunky
Vniknutie vírusu = penetrácia
2 spôsoby : vírus naruší špec. enzýmom povrch bunky a dnu vnikne aj s bielkovinovou kapsidou,
do bunky vnikne len nukleová kyselina – bielkovinová kapsída ostáva na povrchu (hl. bakteriofágy)
Ak do bunky vnikne celý vírus, hostiteľská bunka začne proti cudzorodej bielkovinovej kapsíde vytvárať protilátky, čím
kapsídu zničí – dochádza k odhaleniu nukleovej kyseliny, kt. nesie genetickú informáciu o tom, ako má vyzerať bielkovinová
kapsída
Zmnoženie nukleovej kyseliny vírusu
Nukleová kyselina sa začne v hostiteľskej bunke replikovať, hostiteľská bunka z nukleotidov tvorí svojím replikačným
aparátom nové nukleové kyseliny vírusu
Tvorba bielkovinových kapsíd
Z novovytvorených nukleových kyselín vírusu sa začne prepisovať genetická informácia do m RNA, kt. sa pripája na ribozómy
hostiteľskej bunky, na ribozómoch sa tvoria bielkoviny – tvorenie kapsíd pre nukleové kyseliny vírusu

Kompletizácia nukleových kyselín a kapsomér na virióny Z novovytvorených nukleových kyselín a kapsíd sa tvoria nové
virióny
Lýza hostiteľskej bunky
Po vytvorení väčšieho počtu viriónov nastane lýza bunky al. uvoľnenie viriónov bez smrti bunky

Klasifikácia vírusov
Podľa typu hostiteľa
Bakteriofágy- vírusy napadajúce bunky baktérii

Rastlinné vírusy-vo viriónoch prevláda RNA, vírus tabakovej mozaiky, mozaiky

zemiakov

Živočíšne vírusy- RNA aj DNA vírusy

Retrovírusy - vírusy RNA, po vniknutí do bunky sa ich RNA pomocou enzýmu
reverzná transkriptáza prepíše do DNA a včlení sa do DNA bunky ako provírus,
zoonózy = virózy prenosné zo živočícha na človeka, detská obrna, nádcha,
slintačka, krívačka, kliešťová encefalitída, žltá zimnica, rubeola, chrípka – typ A,
B, C, mumps, besnota, HIV, onkovírusy, vírusy DNA, adenovírusy, herpes,
mplex, pásový opar, kiahne, hepatitída – B, myxomatózy, bradavice,

Prióny
Nekonvenčné vírusy, častice bielkovinového charakteru, vytvárajú a
hromadia sa v mozgovej kôre – spôsobujú smrť, Scrapie, choroba
šialených kráv, Creutzfeld – Jakobova choroba

Chrípka je ochorenie prevažne horných dýchacích ciest

-gény sú uložené na molekule jednovláknovej RNA. Genetický materiál je

obalený lipidovou membránou, v ktorej sú uložené tri druhy bielkovín a
majú antigénne vlastnosti. Vírus chrípky sa rozdeľuje na tri skupiny, A, B a
C, pričom najnebezpečnejším z nich je typ A.

Prenášanie vírusov
Kašeľ a kýchanie - napríklad zápaly pľúc.

Vírus detskej obrny je vylučovaný výkalmi a prechádza na jedlo

pomocou múch.

Vírus spôsobujúci AIDS je prenášaný krvou a sexuálnym kontaktom.

Vírusy, ktoré napádajú rastliny, sú prenášané hmyzom, ako napríklad
voškami a fyzickým kontaktom medzi listami a koreňmi.

AIDS - Syndróm získaného deficitu imunity

vírusom HIV

HIV sa prenáša telesnými tekutinami, ako sú krv, spermie a vaginálne výlučky.

Vírus sa zriedka prenáša z matky na dieťa v maternici, ale môže byť

prenesený počas pôrodu alebo dojčenia. Transfúzie krvi a užitie krvných
produktov na liečbu hemofílie boli taktiež jednou z hlavných ciest
prenosu v minulosti.
Symptómy zahŕňajú symptómy podobné miernej nádche ako sú teplota,
bolesť svalov a kĺbov, bolesť hrdla a napuchnuté uzliny, ale môže
zahŕňať aj iné symptómy ako sú vyrážky. Ale niektorí ľudia ktorí nemali
žiadne symptómy v priebehu celého tohto štádia.

Čas od infikovania vírusom HIV až po diagnostikovanie AIDS sa líši. U

niektorých pacientov sa symptómy prejavia v priebehu pár mesiacov po
infikovaní, kým iní zostali kompletne asymptomatický až 20 rokov. Toto je
stále predmetom pokračujúceho výskumu

Jedinou dokázanou príčinou prenosu je výmena telesných tekutín, najmä

krvi a výlučkov genitálií

Onkogénne vírusy môžu byť podnetom pre neregulovateľné rozmnožovanie

živočíšnych buniek, a tým k vyvolávaniu zhubných nádorov.

Je jadierko stálou súčasťou bunky?

Rozdiel medzi nukleoproteínovými vláknymi a nukleoproteínovými

časticami.....

analogickú funkciu lyzozómov v rastlinných bunkách má...

Syntetické centrá buniek?

Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra?

Kde všade v bunke môžeme nájsť chromozómy...

Aký tvar majú mimojadrové chromozómy eukaryotických b. ?

Koľkokrát sa bunka rozdelí počas meiózy a koľkokrát prebehne replikácia

DNA počas tohto delenia....

Čo je diapedéza, endocytóza a pinocytóza buniek...