Ríša: Prvobunkové organizmy

Prvobunkové organizmy (Protocellulata) sú v podstate

prokaryotické organizmy, charakteristické nukleoidom-
molekula DNA a plazmidami(menšia DNA v cytoplazme,
konjugatívna, epizomálna). V bunkovej stene je vrstva
peptidoglykánu (mureínu), so spevňovacou funkciou.
Vznik bakteriológie

Štúdiom mikroskopických organizmov (<0,1 mm) sa zaoberá

mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. stor. Louis
Pasteur (1822-1895), najväčšie objavy: vynájdenie vakcíny
proti vírusu besnoty. Objavil taktiež pôvodcu alkoholového
kvasenia.

Bakteriológia

O jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch

(1843-1910), ktorý objavil bakteriálneho pôvodcu tuberkulózy
(Mycobacterium tuberculosis) a antraxu (Bacillus
anthracis).

Systém
ríša: Prvobunkové organizmy (Protocellulata)
oddelenie: Baktérie (Bacteria)
oddelenie: Sinice (Cyanophyta)
oddelenie: Prochlorofyty (Prochlorophyta)

Oddelenie: Baktérie

Baktérie (Bacteria) sú heterotrofné a autotrofné

prvobunkové prokaryotické organizmy (u
fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl
pre fotosyntézu).

Bunka baktérií má na vonkajšej strane bunkovej steny chemicky

odlišnú slizovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj bičíky a riasničky,
ktoré majú význam pri prichytávaní baktérií na podklad.

Zásobné látky-nikdy nie tuky! glykogén a poly-B-

hydroxymaslová kyselina.

-glykokalyx pri adherencii na nejaký povrch

Rozdiely fotosyntetických baktérií a siníc

Fotosyntetizujúce baktérie na cytoplazmatickej membráne

obsahujú farbivo, umožňujúce premenu svetelnej energie
slnečného žiarenia na energiu chemickú. Je to -
bakteriochlorofyl. U siníc je chlorofyl a. Fotosyntéza u baktérií
je anoxygénna oproti oxygénnej fotosyntéze siníc a rastlín.
Tvar bunky baktérií : guľovitý -koky, guľovité bunky
usporiadané do retiazok -streptokoky, koky
zoskupené do strapca -stafylokoky, mierne zahnuté
bunky -vibriá, špirálovite stočené -spirily a spirochéty.
Paličkovité baktérie schopné utvárať spóry -bacily.
Rozvetvené vláknité štruktúry- aktinomycéty

Priemerná veľkosť bunky baktérií -okolo 0,3-2,0

µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť
niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.

Rozmnožovanie a výskyt baktérií

-nepohlavne priečnym delením, pučaním, v nepriaznivých

podmienkach prostredia vytvárajú spóry, rozpadom vlákien
- pohl.: konjugácia:nevzniká nový jedinec- spojenie dvoch
buniek, pri ktorom časť chromozómu, alebo plazmidu jednej
bunky prechádza do druhej bunky.

-vo vzduchu, vo vode aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vnútri

organizmov. Nie sú iba v krvi zdravého človeka.

Význam baktérií
- spolu s hubami sa zúčastňujú rozkladných potravových
reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na
anorganickú (mineralizujú ju). Úloha v čistení vôd. Niektoré druhy
dokážu rozkladať uhľovodíky pochádzajúce z ropných havárií.

výrobu syrov (Streptococcus thermophilus - ementál,

Brevibacterium linens - olomoucké syrečky), pri spracovaní
mlieka (Streptococcus lactis) a mliečnych výrobkov (jogurty,
kefír), na výrobu kys. citrónovej, kys. mliečnej a rôznych
polysacharidov.

-na

-na výrobu rôznych vitamínov, rozpúšťadiel (acetón, butanol),

etanolu, rôznych antibiotík, ale aj rôznych "cudzích" látok
prostredníctvom genetických manipulácií, šľachtenie baktérií

-rozličné ochorenia ľudí, očkovanie proti týmto patogénnym

baktériám,deti povinne očkované vakcínou PDT (Bordetella
pertussis - čierny kašeľ, Corynebacterium diphtheriae - záškrt,
Clostridium tetani - tetanus).

- zápal pľúc -Streptococcus pneumoniae, salmonelu-

(Salmonella sp.), cholera- pôvodcom je Vibrio cholerae, mor-
(Yersinia pestis). Kožné ochorenie tzv. škvrnitý týfus-
(Rickettsia prowazekii). Ďalšími ochoreniami, ktorých
pôvodcovia sú baktérie, sú tularémia (Francisella tularensis),
gangréna (Clostridium perfringens), lepra (Mycobacterium
leprae).
Sú však aj baktérie, ktoré spôsobujú intoxikácie, t.j. ochorenie
spôsobujú produkciou toxínov, napr. pôvodca tetanu,
nebezpečnejším ochorením je botulizmus. Botulotoxín, produkt
druhu Clostridium botulinum, je jedným z najsilnejších
bakteriálnych toxínov vôbec. Antrax je tiež toxín, ktorý produkuje
Bacillus anthracis. Prejavuje sa sčernaním sleziny (nazýva sa
aj sneť slezinná).

Metabolismus prokaryot

autotrofné: fototrofné – aj baktérie a sinice! zisk E zo sln. žiár.

(fotosyntézou- anoxygénna)
chemotrofné:len baktérie! zisk E oxidaciou anorg.
látok (chemosyntézou) (sírné b., nitrifikační b., Azobacter)

heterotrofné: len baktérie, sinice nie! zisk E oxidaciou org. látok:

saprofytné - z odumrelých tiel
parazitné - zo živých tiel, infekcie (angína, úplavica, mor)
symbionti - napr. b. Escherichiacoli - v črevách, v mikorýze*
podľa vzťahu ku kyslíku:

-aerobné
-anaerobné
fakultativne anaerobné - v prítomnosti kyslíka ho využívajú,
inak dýchajú anaeróbne

Genetika prokaryot

- baktérie sú haploidné...možnosť vzniku 2n-

mutáciami alebo prienikom cudzej chromozomálnej,
plazmidovej DNA do bakteriálnej bunky: 3 spôsoby-

Transformácia- voľné vniknutie DNA do akceptorovej

bunky

Konjugácia- prestup plazmidu do akceptorovej

bunky

Transdukcia- súvisí s reprodukciou bakteriofága

Regulácia génovej expresie= regulácia syntézy

bakteriálnych enzýmov

Enzýmová indukcia- ak je v bunke nízka konc.

Indukovateľných enzýmov, za prítomnosti substrátu
ako induktora sa zvýši mnohonásobne konc.
spomínaných enzýmov

-napr. ak je prítomná laktóza indukuje sa syntéza

enzýmu B-galaktozidáza u baktérii E. coli
- polycistrónická mRNA/len prokaryota,
promotor/viažu sa transkribčné jednotky napr. RNA
polymeráza,Operón, operátory, represor, aktívna
forma represoru, inaktívna forma represoru

Enzýmová represia- regulácia syntézy enzýmov

spätnou väzbou

Korepresor =konečný metebolit danej syntetickej

dráhy, ak sa nahromadí zastavuje syntézu všetkých
enzýmov danej dráhy, obnoví sa ak klesne množstvo
korepresoru v bunke

Oddelenie: Sinice

Systematické postavenie siníc je rôzne. Najčastejšie sa zaraďujú

buď medzi baktérie (ako prokaryotické fotosyntetizujúce
cyanobaktérie - Cyanobacteria), alebo medzi nižšie rastliny -
Cyanophyta.

- prokaryotické autotrofné rastliny s jednobunkovou alebo

vláknitou stielkou, mnohé môžu využívať molekulárny dusík-
heterocysty. Povrch bunky tvorí 4-vrstvová bunková stena
obklopená slizovou vrstvou. Pod ňou je plazmatická membrána.
Cytoplazmu tvoria hlavne bielkoviny (tvoria až 50% sušiny). Vo
vonkajšej časti cytoplazmy sa nachádzajú tylakoidy, ktoré
obsahujú farbivá fotosyntézy chlorofyl a, β-karotén, modrý
fykocyanín a červený fykoerytrín. Produkt fotosyntézy a ich
zásobná látka - sinicový škrob. V stredovej časti cytoplazmy sa
nachádza genetický materiál siníc (DNA) a ribozómy. Sinice sa
rozmnožujú priečnym delením.

Výskyt

Môžu žiť v termálnych prameňoch pri teplote 50-70°C, v

arktických vodách pri teplote okolo 0°C a v prírode prežívajú aj pri
–30°C.
Oddelenie: Prochlorofyty
Oddelenie prochlorofyty, teda prvozelené riasy (Prochlorophyta),
sa v súčasnosti zaraďuje už medzi nižšie rastliny, podobne ako aj
sinice. Sú ale systémy, kde sa tieto prokaryotické autotrofné
organizmy radia medzi baktérie.

len jediný autotrofný druh (Prochloron didemnii), ktorý

žije na povrchu morských ascídií. Stavba bunky sa podobá bunke
siníc. Kombináciu farbív v tylakoidoch tvoria chlorofyl a,
chlorofyl b, β-karotén a ďalšie tri karotenoidy. - existencia
chlorofylu b, predtým známy len u tzv. zelenej vývojovej vetvy
nižších rastlín, už aj na prokaryotickej úrovni. Týmto sa
potvrdilo vývojové spojenie tohto oddelenia s eukaryotickými
nižšími rastlinami.
Krvné skupiny

- existencia dvoch zložiek antigénu a protilátky. Antigény -

aglutinogény - sú molekuly nachádzajúce sa na povrchovej
membráne červených krviniek, protilátky - aglutiníny - sú
prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú červené
krvinky - aglutinácia - iného človeka nesúce im
zodpovedajúce aglutinogény.

AB0 systém
Rh faktor systém
MN systém
AB0 systém
U človeka sa na povrchu červených krviniek môžu nachádzať
dva typy aglutinogénov: aglutinogén A a aglutinogén B. U
jedného jedinca môžu byť prítomné oba typy alebo len jeden
typ, prípadne červené krvinky nemusia obsahovať ani jeden z
uvedených aglutinogénov.

V plazme jedného človeka nie sú aglutiníny proti vlastným

aglutinogénom

Tab. AB0 systém

krvná skupina aglutinogény aglutiníny výskyt u nás(%)

A A anti A 41,5

B B anti B 14,1

AB AaB - 6,6

0 - anti A anti B 37,8

Rh faktor systém

Okrem antigénov A, B je v červených krvinkách prítomný aj

systém antigénov, ktorý nazývame Rh systém. Názov
pochádza z názvu opice Macacus rhesus, u ktorej bol
prvýkrát pozorovaný. Ak je tento faktor v červených
krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh pozitívna (Rh+),
čo je asi u 80-85% populácie. Ak tento faktor nie je v krvi
prítomný, hovoríme, že krv je Rh negatívna (Rh-). Pri
transfúzii je nutné rešpektovať aj Rh faktor. Pacientovi s
krvnou skupinou Rh negatív nemožno podať krv Rh
pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh faktor, ten je teda voči
jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu vytvárať
protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek -
hemolýzu. To sa môže stať nebezpečné pri opakovaných
transfúziách alebo pri podaní väčšieho množstva krvi.
MN systém

Podľa krvných aglutinogénov M a N sa rozdeľuje krv

do troch skupín: M, N, MN. Tieto aglutinogény nemajú
prirodzené aglutiníny. Poznanie týchto krvných
faktorov sa využíva pri určovaní otcovstva a pri
transfúziách.

Príkl.