DIhnnezabudnemp,io srnesa diho uciiL

Sefte ca

FYZIOLoGIAIMUNITNEHOSYSTEMU

Imunitni syst6m q'tvarajf orgdny, tka- vSEoBEcNA CIIARAKTERISTIKA

nive, bunky, molekuly a reakcie, ktor6
zabezpedujriochranu orgalizmu pred von,
kajsimi a vnritornlimi narusitelmi integri-
ty, a tak sa zr,iaastiujf na uddiavani jeho
existencie.
Pojem imunlta poch{dza z lat. slova immunitas.
Tlimto \drazom sa povodne oznadovalo oslobodenie
rimskych senatorov od roznych civilnich sluzieb po-
aas svojhofunkandhoobdobia,neskdr sa pouzivalna
q.jadrenie ochranyjedinca pred chorobami,presnej,
Sie Dred iniekanrimi chorobami.
IMUNITNEHOSYSTEMU
Imunitni syst€m je z morfologick6ho hla-
diska difrizny org6n s hmotnostou cca 1 kg
u dospelehoiloveka. Skladdsa z leukocy-
tov. malrrofdgov.buniek podobnfch malr
rofdgom (dendritovd bunky v slezine,
Langerhansovebunky v koZi a i.), zo spe
cializovanSjch buniek v tJtmusea pod.; ich
celkoq/ podet sa odhaduje na 1012.K to-
muto udaju treba pripoaitat e5te miliardy
molekil protildtok [I0,0) a reguladnl/ch

adenoidnevegetacie
tonzily

slezina
Peyeroveplalgr
llmfatickd
uarny
mezentena

b'mfatick€
orgdny
sekund6rne

primerne
Obr. 3, I Pdmdrne a setunddme
lymfatlck€ orgAny

73
i Wkonnlich ldiok (zloZky komplementu,
cy.tokiny, mikrobicidne a transpoftnd l6tky
a pod.).
Bunky imunitn€ho systdmu cirkulujti
volne v kwi a l).'mfe alebo sa nachddzajri
v organizovanich tkanivrich a orgehoch,
ktor6 delimena primdrne (kostnridreii a !l-
mus) a sekundcirne (slezina, llmfatick6
uzliny, Peyeroveplaky, apendix);(obr.3. 1).
Charakteristickoudfou imunitndho syst6-
mu je neustaly pohybjeho zloZiek,a to tak
mechanic$, allo aj biologicky.Mechanichi
pohyb sa preja\uje neprestajnou cirkuld-
ciou buniek fnapr. recirkuladnd mnoZstvo
lymfocl'tov sa rovne nerecirkulaan6mu
mnozstvu, pridom kaZd€ z nich zahrnuje
pribliZne 250 10' llmfocl'tov). Biologichi
pohyb sa preja\''uje4ichlostou sebaobno\'y
zloziek imunitneho syst6mu {napr. za
24 h zahlmiea opiitovnesa obnovi 10 lOe
l1'rnfocyov. L j. mnozstvo. ktore sa na
ch6dzav kwi dospel€hodloveka).
Mlechaniz my imunitnehosyslemumozno
rozdellt z fflogenetick€ho a funkdndho hla-
diska na Specifickd a ne5pecifickd. Ne-
5pecifick6 mechanizmy imunity vznikajf
vo fulogenezeskor, nastupuju pri obrane
organizmuako pn€ a posobianespecificky.
Naproti tomu Specilick6 mechanizmy na-
stupujri aZ v druhom slede a reaguji len
s tlFn antigenom, kto4l' ich indukciu q'vo-
]al.
ANTIGEN
Imunitnf odpoved indukuje pritomnost
cudzorodejlatky v organizme.Takato letka
sa oznadujeako antig6n a na to, aby \.yr'o-
lala imunitnu odpoved, musi mat urditd
vlastnosti.
CuDzoRoDosT. Cudzorodeantigeny sa me-
dzi sebou odli5uju schopnostouindukovat
imunitnu odpoved. Tdto vlastnost sa ozna-
duje ako imunog6nnost, Vo v5eobecnosti
plati, Ze aim vadsia je rylogenetickevzdiale
nost medzi jedincom, ktoql na antigen rea
guje, a jedincom, z lrtor6ho antigeny po
chddzajri,tltm vaasiaje imunogennost.
BIocHED,trcKASTRUKTURA.Imunogennost
cudzorodejmolekuly zdvisi aj odjej bioche
74
mickej sfuktiry. Proteiny sli Wborne an-
tig€ny pre svoju velkost a komplexnost.Zo
sacharidov spravidla jednoduch6 polysa-
charidy (napr. glykogen alebo Skrob) nie s{i
dob{jmi antig6nmi, pretozesa v organizme
velmi rlichlo degradujrl.ZlozitejSiesachari-
dy mOZu by't imunog€nne, najmii ak si
naviazandna proteiny.Lipidy sd vo vseo-
becnosti slab6antigeny,ak sa vsak nachd-
dzaji v komplexochs proteinmi di polysa-
charidmi, mozu sa stat antigdnmi.
Nukleov6 kyseliny si takisto slabdantige-
ny, a to pre relatime jednoduchri Struktri-
ru a flexibilnost, ale i pre velmi 4;chlu
degradovatelnost.Charakter antig6nu zis-
kavaj[ vaizbouna imunogdnnynosia.na-
jme na proteiny [nukleoproteiny), alebo
zmenou Struktury v zmyslejej stabilzacie.
MoLEKULovAHMorNosi, Vo vseobecnosti
sli velk€ molekuly lepsimi antig€nmi ako
mensie molekuly. Praktick]' vsetky protei-
ny s relativnou molekulovou hmotnostou
nad 10 000 su dobr6 antig€ny, proteiny
s molekulovou hmotnostou 5 000-10 000
sf slab€ antig€ny a proteiny s molekulo-
vou hmotnostou do 5 000 su neimuno-
genne.
DAvxe e cEsrA PRENIITNUTIA ANTIGENU Do
ORGANIZMU.Antigen indukuje imunitnu
odpovedlen r''tedy,ked sa aplikuje v urdi-
tej optimAhej d6vke. Nedostatoin6 ddvka
imunitnri odpovedner,lvold, pretozenesti-
muluje dostatok lymfocytov,resp. induku-
je stav,,neodpovedavosti", tzv. n(zkoz6nout"
toLeranciu.Podobnll stav. lm. ugsokoz6no-
Dfl.toleranctury-{olavaji nepdmerane q/so-
k6 divky antigenov,
BIoLocIcKf FAJ(roRY.Kvalitu a kvantitu
imunitnej odpovedeurauju popri vlastnos-
tiach altigdnu, sposobeaplikdciea ddvkeaj
niektore biologicke ainitele. Z nich \ystu-
puju do poprediavek, horm6ny a genetic-
k6 determinacia imunitnej odpovede.
Komplexndcudzorod6iastice bakterie,
plesne, virusy a cudzie bunky \,Tvolavajd
imunitnu odpoved pomerne Iahko. Ide
o aastice,ktor6 sli zmesou proteinov, gly
koproteinov, polysacharidov, lipopolysa
charidov, lipidov a nukleoproteinov.Odpo
ved na tieto komplexne cudzorodeaastice
je teda Wsledkom viace4;chsimultannych
imunitnychreakciiproli kazdejjednotlivej
zlozke.Pritom md ai iednorlivd molekula
Uselry,proti kto4im je imunitne odpoved
namierend,lqim ostatna aast molekuly zo-
stava ,,nepovsimnuta". Tieto riseky sa
oznaiuju ako epitopg alebo determinantg.
Ich poiet je v jednej molekule rozdielny.
Antigeny s jednjm epitopom sa oznaiuju
ako monouaLentn€, antigdny s viacer};mi
epitopmi ako multiuaLenLn€.
MECHANIZMY NESPECIFICKEJ
IMUNITY
K mechanizmom nespecifickej imunity
pairia predovsetl{tm mechanizmy fagocy
tozy, opsonizeciea nespecifickejneutrali
zecie mikroorganizmov a ich produktov
humoralnlmi faktormi. Predstavitelmihu-
moriilnych nespecificlrjich mechanizmov
si z\ozl<ykomplementu, faktory zr1Zania,
proteiny akufnej lazy zapdu a v Sirsom
zrnl'sle slova aj nosidovdproteiny - albu-
min. lipoproteiny, transferin, haptoglobin
a pod.
Okrem ridasti na bezprostrednejlikvid6,
cii cudzorodllch leiok fnajma mikroorga
nizmov)zohrdvajrimechalZmy nespecific-
kej imunity nezastupitelhi rilohu aj pri
Specifickejimunitnej odpovedi,a to v jej
priprar.nejaleboefektorovejfaze.Hovorime
o ich amplifLkadnejJunkcii.
FAGOCYT6ZA
Fagoclt6zaje proces, pri ktorom fagoclty
pohlcuju a rozkladajri VeIk6 partikuly
(>0,1 Im) wdtale infekdnfch zrlrodkov,
odumierajricichbuniek a zr,y6kovrozpad-
nufich buniek. Existujf dva gryy 'profe-
siondlnych fagocltov" - neutrofiln6 a eozi-
noliln6 leukocyty, t. j. cirkulujrice bunky.
ktor€ migruju z knmdho rieaiska na mies-
to z6palu, a mononukledrne fagocyty,
ktor6 sa nachddzaji jednak v krvi, jednak
r tkanivech. Majri takisto schopnost mi-
grovat do zdpalov6ho loZiska. Funkane
patria mononukleernefagocy'tysice k jed
ndmu systemu (mononukledrnyfagocltoqi
syst€m,MFS),ale Struktrirou sa lisia podlh
mikroprostredia.v ktorom sa nachedzajri.
75
V krvi sa \,Tskltuju monocl,ty, ktor6 sa po
\ycestovani do tkaniv menia na makrofdgr
(alveoldrne,peritoneehe, spojivovd- hG-
tiocl,.ty].V peaenisri zndme ako Kupfferove
bunky, v kosti ako osteoklastya v CNSako
mikrogliov6bunky. Ich strategick€umies
tenie v bazelnych membrdnach ma\ich
ciev, v spojivovomtkanive, v sinusoch l).,m,
fatickfch ciev a sleziny, v peaeni a v phi-
cach im umozriuje q,rrikajuco zachytavat
cudzorodymareridl.MakrofdgyZUuna roz-
diel od leukor^yiov dlho a offerl procesov
fagocyt6zy maju qiznammi rilohu aj pri
Specifickejimunite - pri prezentdciiantig6-
nu a produkcii podetnich imunoregulad-
nlich ldtok - cltokinov.
Zekladom uplatnenia mechanizmov fa-
gocyt6zyje schopnost fagocytovdostat sa
na miesto zdpalovdho loziska. Migraciu
indukuju chemick€ kitlry, kior€ vznikajri
pri zepale. Odinne chemoatraktantypred-
stavujri cytokiny, niekto16 fragmenty
proteinov komplementerneho a koagulad
n6ho syst€mu, leukotri6ny, produkty
bakt6rii a i.
SkOrneZsa zadnefagoclt6za,mikroorga
nizmy sa zvydajne opsonizujri. Opsoni
z6cia znamend.Zepowch mikroorganizmu
sa pokryje opsonlnmi,t. j. latkami, ktor6
ulahdujri fagoclt6zu. Patria sem protildtky
a niektor€ fragmen{' komplementoveho
systdmu. Obidva typy profesiondlnychfa-
gocltov vlastnia Specifickereceptory pre
uveden€opsoniny. Po adherencii fagocyto-
vanej aasticena powch membreny \,ysiela
fagocyt pseudop6die.ktor€ dasticu obopi
najf a dosldrajli do !.ndtra [agoc],1u do
v a k u o l yk. r o r uv o l a m ef a g o z 6 m( o b r . 3 . 2 ) .
S lagozomom dalej spl!r,,ajd lyzozomovi
granuly, kto4ich obsah sa vylieva do fago-
z o m u .V o v z n i k n u t o mu r v a r e .k l o r y s a n a -
zlrv^ f^8olyzoz6m, sa pohltend baktdria
usmrti a rozlozi.
Tento proces sa uskubanuje rozlianltmi
mechanizmami. Dominantne postavenie
majli medzi nimi mechanizmA zrtuisld od
kyslika. kto4i sa meni superoxidol/ ani6n,
peroxid vodika, singletoqi kyslik a hydro
rylov6 radikdly, teda na vel'rni siln€ mikro-
btctdne Ldtkg. Ich ridinok este z\,ySuje
peroxiddzoDgsustdm. Myeloperoxid6za ne
utrofilov a monocltov katalyzuje reakciu
peroxidu vodika s halidoqfoni i6nmi, pri-
 riiinku enzfrnu NO-s1ni64r. Vzniknull' oxid
dusnalr (NO) reaguje s molekuloYim kysli-
-.'"1\* kom (Or)na reaktir'ne formy NOt a NO"-
o\f9 Okrem \ichto systdmovsa na usmrcova-
baht€ria
la1oz6m I ni zuaastiujt aj mechanbmA nezduisL€od
kgslka a dusika. Je to predov5etlqtm nizke
ft IYzozom
pH vo fagolyzozdme,ako aj posobenie
recePlor
-"?$\ Tyzozymu (Stiepi mukopeptid v stenach
&d bakt6rii), proteinaz, rozlidnjch antimikro-
f Y v.voa fagolyzoz6m bidlnych peptidov (napr. defenzinyl,Iakto-
/J.-lJ\#"-'\ ferinu [viaZeFe'*, ne\'yhnutni rastovy fak

/f-)\ ""^pohltenie
,^'i6- tor pre baktdrie) a dhl5ich enzlimov.Z toho
rypllfria, Ze fagocytujrice bunky majri
-"- \f usmrtenie
obrovs\i antimikrobi6lny potencial, kto
a degradecia rlim likvidujri pribliZne 90 0/ov5et[fch na-
ruSitelbvintegrity jedinca.
Obr 3. 2 Proces fagocyt6zY
KOMPLEMDNTOWSYSTEM
aom vznikaju silnd mikrobicidne l6t\.
Najq/znamnejsiz nich je hlpochlorid: Komplemento\.ltsystem tvori viac nez 30
odli5nlich glykoproteinov,ktor6 sa nachd
H2O2+ Cl '-mlleloperoxiddzct ) OCI + H2O dzaju v knnom s€re a na Powchu nie-
kto{ich buniek (tab. 3. 1). Tieto l6tky stl
Druhi r,yznamny mikrobicidny systdm schopn€ reagovatmedzi sebou, s protilet
predstavuju reaktit:ne tntermedtdrne pro kami i s bunkorlimi membranami a ich in-
duktg dustka, ktore vznikaju oddeciou terakcie q'volavajf po aktivacii syst6mu
amino\rseliny L argininu za katal)'tickeho rozlidne biologick€ reakcie. Okrem c1'toto-

systdmu
Tab.3. I zlozty komplementoveho

IllasicLe cesta AlternativDa cesta L€ktlnovA cesta

clq c3 MBP c5
Clr faktor B MASP c6
C1s laktor D C7
C2 pioperdin c8
C3 c9
C4

Regul6tory Receptory Abnormehe proteiny

Cl inhibitor CRI - \'iazeC3b C3-neftiticki faktor

Protein!,iaiuci C4 CR2 viaze C3d
Faktor I CRS- viazeic3b
Faktor H CR4- viazeC3d, C3g
S protein CRs - viate C3dg
Properdin C3a
Anaryhttoidni inaltiva C3e
t0t C5a
DAF crq
MCP H
Protektin

MAC komplex proteinov atakujucich membliinu, MASP - MBP assocaal€dse

Dl,F - decalJ accelerclti1gJtacror.
rine protease, MBP mannose biTling prclein, MCF - membrane coJactotproLeill

76
xick€ho posobenia pri reakciach antigdnu
s protildtkou maji zloil<y komplementu,
resp. jeho fragmenty chemotakticl$; a opso
nizaanlt uainok, navodzujri uvoliovanie his
taminu, zvysujri fagoqrt6zu a pod., a ffm
vset\im bezprostredne or'pl1"viuju priebeh
a vysledok zdpaloqlch reaftcii. Jednotliv6
proteiny komplementovehosystemusa na
chddzaji v cirkuldcii ako inahtirne mole
kuly. Aktimjt sa postupne kaskddovitlm
systdmom -. po aktivricii jednej zloLl<yvzni-
k6 proteo\'tic$ enqim, ten Stiepi nasle-
dujrlcu zloZku na dva fragmenty, z ktoq/ch
jeden je en4imom stiepiacimdalsiu zloZku
atd. Komplementove glykoproteiny sa
m6Zu aktivovat troma cestami - klasickou.
alternativnou a lektinovou.
KLASTCTIE CESTAAr(rrvACrE. Pri klasickej
ceste aktivacie sa komplement aktivuje
komplexom antig6n - protiletka, ktory
vznike Specifickou reakciou medzi proti-
ldtkou a antigdnom na povrchu cielovej
bunky (napr. baktdrie). Nasleduje po-
siupne Stiepeniea aktivacia zloZiek C 1r,
C1s, C4 a C2, pridom vznike komplex
C4b2a. Po \'ytvoreni en4tmu Cls sa ini
ciainA faza reakcie ukonii a uaast pred
chedzajricich zloZiek,t. j. antigdnu, proti-
ldtky, Clq a CIr u.Z nie je v d'al5ich
procesoch potrebn6.. Komplex C4b2a sa
\,yznaauje enz]imovou aktivitou, Stiepi
C3, a, preto sa nazfva C?-konuer
kiza. Stiepenim C3 vznikaji fragmenty
C3a a C3b. C3b sa navazuje na pred-
chadzajrici komplex C4b2a a vznik6 en-
4fui C4b2a3b;jeho substrdtom je zloZka
C5. Reakcia pohaauje postupnou aktivd-
ciou (no uZ bez fragmentdcie)dal5ich zlo-
Ziek v poradi C6, C7, C8 a Cg, ktor6 sa
spolu s C5b oznabujr-iako proteiny ata-
kujice membr6ny (membrane attaxk com
plex, MAC). K,jm zlo'l<y C6 a C7 ostdvajri
este na powchu bunky, zloZkyC8 a najma
Cg (majn schopnost pollmerizacie) sa uZ
\,'naraji do membr6ny cielovej bunky a i,y-
tvaraji v nej diery fkandly) s velkostou
8-12 nm (obr. 3. 3). fJimito kandlmi difun
dujri idny a voda do r,'nritra cielorrfch bu-
niek a spOsobujt koloidno-osmotickri$zu.

KI-ASICKACESTAAKIIVACIE LEIOINOVA CESTAAI IVACIE

komplexantig€n probletka powch mikroorganizmov

polysacharidy
l
{ I
Cl ----------> Cl C2 + C4 MASP-MBP
t l
Y Y
c4 + c2 -_____________>
c4b2a
t { l
v -------> r Y
faktor B C3 Cab Cb .xsb ---------=-----)

Il l
f l
\ |l tttt bunky

c6cTcacen
I I \ |
v t i l
-c3b + B - ------ ------> c3bBb ________________
cabBb3b
polTchmikroorganizmou +
polvsacharid\-
faktorD t ALTERNATI\,T,IA
-_, ",--.^^,
CESTA Alfl vAcrE

Obr. 3. 3 Aktivdcia jednotlivich zloziek kompleme tov6ho syst6mu Llasickou, altematienou a lektino-
YOU CeStOU
AITERNATiVNA CESTA AKTIVACIE. AITCT- ZloZl'y komplementu, pripadne ich frag-
nati\Tra cesta sa nespfsta komplexom anti- menty majrli na powchu buniek imunitn6-
gen - protihtka, ale prostrednictvom von- ho syst6mu receptory, ktoqfoni uplatnuju
kajiich faktorov, najdastejsie bakterial- svojecharakterislicke [unkcie.V suiasnos-
nych polysacharidov (napr. endotoxinu). ti sr-iznamereceptorypre Stiepneprodukty
V tomlopripadenasaddC3b.klory sa r ma- C3, dblej receptory pre fragmenty C4a,
lom mnoZstveneustdlenachddzav cirkuld- C5a a napokon receptory pre Clq, faktor
cii, na ich powch a reaguje s faktorom B, H a MBP {tab.3. 1).
priiom lznikd komplex C3bB. Tento kom-
plex sa potom aktir,uje faktorom D, ktorf sa PROTEiNYAXdTNE FT{ZY
akojedini z cel6hokomplementovdho syst6-
mu r'ys\tuje v plazme Di v aktlTrej forme. Proteiny akritnej fazy su ryziologickou
V/niknuty komplerC3bBbsa \,yznacuje en- sidastou plazmy a ich koncentrecia sa
4imovou aktivitou a posobi ako C3-konver- prudko zvySuje pri infekciach, porane-
Itu.a. Kedie je velmi labilnf, jeho stabilitu niach, malignych procesocha inlich posko-
zabezpedujeproperdin. StiepenimC3 reak- deniachorganizmu.S).ntelizujusa v peie-
cia pokradujepostupnedalej,priiom sa ak- ni W\.vom cltokinov. najma IL- 1, TNF,
tir'ujf zloZky C5 aZ C9 a q/sledkom je \2a IL-6, IFN-1a IL-11.
cielovejbunLl (obr.3. 3). K najd6lezitejsimproteinom allntnej fazy
pahi C-reaktivny protein, or-antitry?sin,
LEKTiNovA cEsrA AJ<TwAcrE. Lektinove haptoglobina ceruloplazmin. \.liznamnesu
cesta aktivecie komplementoveho syste- ^j zloZky komplementu, fibrinogen a ine
mu sa uskutodiuie nrostrednictvom lek- proteiny (tab. 3. 2).
tinov. Su to prot6int alebo glykoprorerny C-reaktivny protein (CRP)sa nachddza
so schopnostou Specificky rozpoznlLvat za ryziologicl$tchokolnosti v plazmev kon
a viazat rozliin6 monosacharidy,disacha- centracii0,005 g/1. Pd odpovediorganizmu
ridy a trisacharidy, Kolektiny sri humordl- na poSkodeniesa jeho hladina zvyluje
ne lektiny. lch hlavnym predstavitelom 100-1 000-krdt. CRPaktir'uje komplement
u alovekaje protein viazuci man6zu (man klasickou cestou a pokladd sa za primiti
nose-binding protein, MBP), ktoqi sa vnu protil6.tku. ktord chrdli organizmus
S l r u k t u r o up o d o b aC l q . M B P j e a s o c i o v a - dol'tedy, \frn sa new'h/oda Specificke pro-
ny so serinovouprotedzouMASP(MBP-as' tilatkT. CRP pOsobiaj ako opsonin; okrem
sociated serine protease). ktora sa zasa baktdrii sa viaZena po5koden6alebo odu
podobeC1r, resp. Cls. Po naviazaniMBP mierajtce bunky, dim prispieva k reparai-
na mandzu alebo N-acetylglukozaminna nim procesom v poskodenom tkanive.
povrchu mikroorganizmov sa aktivuje V neutrofiloch inhibuje tvorbu superoxidu,
proen4im MASP. MASP-enq/m ndsledne ilmi ich degmnuhciu, a qim pom5'ha regu-
Stiepi C4 a C2, a to rovnakym sp6sobom lovat z6paloq/ proces (nadrnernou aktivitou
ako aktivovani en4im Cls v komplexe neutrolilov by sa mohlo po5kodit tkanivo).
C1q-C1r2Cls2(aj MASPsa r'ys\.tuje v spo- or-antitrypsin je hlar'nou zloZkou o, glo
jeni s MBP ako dim€r MBP MASP2).Trito bulinovej frakcie ludskej plazrny. Jeho kon-
cesta sa teda velmi podoba klasickej aktive- centrdciadosahujehodnoS 0,75 2,Og/1. Za
cii, ne\yzaduje si vsak pritomnost prouetok patologichich okolnosti sa zvy5uje 2 5-
(obr.3. 3). Popri aktiveciikomplementuphi kdl . Hlavnym cielbm or anlilrypsinu su
MBP Wzna]lnnli opsonizaani funkciu. proledzyuvolnovanez leukocfov. najme
Nekontrolovani aktiveciu komplementu elastdza.Je to endog6nnyen4im, ktoqi de-
zabezpedujusvojou labilitou aktir'ne en4i- graduje elastin a kolagen. Aktivita tohto
my a viacereregulacneproreiny.najma in- enzjmu sa z\'f,suje pri zdpaloch pluc
hibitor C1 esterazya fakior DAF (pri chyi- a sposobuje poskodenie ph.icnehoparen-
bani lichto ldtok vznikd angioneuroticl$; chjmu. Pri deficienciior-anlirr)?sinu sa
eddm,resp. paroxyzmdlnanodnd.hemoglo- rozvija emf'zdm (najma u fajdiarov)a po-
bhurial. Dalsieregulacne[al{torysu u\e Skodzujesa pedei [u deti s homozygotnou
den6v tab, 3. I. deficienciou m6Ze vzniknft cirh6za).

78
Tab. 3. 2 Proteiny akitlej fezy
Illavn6 prcteitry
C-reaktir.ny prctein
S6roW amyloid A
S€roqi amyloid P
Zlozky komplemettu
C2
c3
C4
C5
c9
Faktor B
C I inhibitor
Protein viazuci C4
Negativle protetny atitaej
albumin
prealbumin
tmnsferin
apo Al
apo A2
ur-antihypsin okrem toho inaktivuje seri-
nov€ proteazy (napr. aj en4lmy, ktor€ vzni-
kaji pri aktivecii komplementu a fibrinoli
ze),.dimsa opAtpodielana reguhcii obran-
nycn procesov.
Haptoglobin je glykoproteina jeho hlav-
nou funkciou je irevezibilne viazat volnf
hemoglobin.ktoryisa uvothu.lepri inlra-
vaskuldrnej hemo\Ze. Komplex haptoglo
binu s hemoglobinom sa lychytdva Kupffe
ro\dmi bunkami a parenchllmoqimi bun-
kami pedene, dim sa zabraiuje strate
voln6hohemoglobinu.HaptoglobinviaZeaj
Zelezoa brdni jeho slratdm urindrnou se-
kr€ciou. Zdrovei chrani obliakv Dred
poSkodenimZelezom.Jeho tyzioiogickd
koncentrdciav plazmeje 0,i-0,2 g/1. Pri
poskodeniorgarfzmu sa jeho hodnoff zr,y-
Sujn 2-5-kr6t.
Ceruloplazmin sa \yznaduje schopnos-
tou viazat med; 90-95 % medi v plazmeje
naviazanejprave na tento prorein.Ceru-
loplazmin prendSa med k C cytochrdmovej
oxidaze, ktord md nenahraditelnrl rilohu
pri zabezpedovaniaer6bnych energetic
\ich procesov.prebiehajricichvo zqtsenej
79
Inhibitory protedz
0r -antitrypsin
0r -antich]'rnotrj?sin
P,-antiplazmin
Fattory zlezanla
fibrinog6n
von Willebrandov faktor
DaEie proteiny
protein viazuci man6zu {MBP)
protein viaZuci lipopolysacharid
lipoproteinA
kysl:i 01 glykoprotein
fiazy
miere pri fagoclt6ze a hojeni r6n. Ceru-
loplazminblokuje aj pdsobeniesuperoxidu,
aim sa zapaja podobne ako CRP do
reguleciezapalovdhoprocesu.Jeho fyziolo-
gickehodnotyv plazmesa pohybujuv roz-
medzi 0,O2 0,045 g/1. Pri zdpatoq/chpro
cesochsa z\,ysuju dvojndsobne.
SpncmIcxAruuNrrNAoDpovED
Specifichi imuntnri odpoved charal<teri-
zuje neskor5i ndstup reakcii a predovset
\,im Specifickost,t. j. schopnost reagovat
iba na ten antig€n, kto4t imunitnf odpo-
ved indukoval. Je fylogeneticky aj ontoge-
neticky mladsia ato nespecifickaimunita.
Za tento t)? imunitnej odpovedezodpove-
daji dva typy buniek, odli5n6 Struktrirou
i funkciou, a to B-lymfocyty (pochddzajf
z kostnej drene) za protildikoqi t),p imuni
q/ a Tlymfocyty (pochddzajricez llmusu)
za bunkor,! typ imunity (obr. 3. 4).
Zasiripenie lymfocltov v pe fernej krvi do
spel6hoalovekaje 75 t 6 % pre T bunky
a 15 15 o/opre B-bunkv.
 pluripotentnakmenovdbunka

kmeiovd bunl<a

megakaryocyty
@
er]'troidnlf md myeloidntf md
I
_
J
llmloidny rad

1
th
,rt_
l-' @ l @
I NK-bunky

tromboc,'ty erytrocy.ty
:-
b
g m
Y

i
knTI€ dostidky aerven6 krvinky biele krvinky

obr, 3. 4 P6vod a difereaclicla butrlek imuritn6ho syst6mu

fahky ..'^'
) '.-t#"'. /--Vi,

_
papam
trtw
tHt
---./
n#''Hft::
, /- pepsin

obr. 3. 5 zAkhdtri Struk-

tiro molekuly lmunoglo-
buliDov
Csl, CH2.Cs3,V dom€ny
tik6ho retazca, VL. CL- do
m€ny lalk€ho refazca.
C COOH koniec retazca.
N NH2 koniec retazca

ao
IMUNOGLOBULiNY
B bryntoclty sa q/vijajn u dloveka z plun
potentnej kmefioDej bunkA D kostnej drent
[u in]fch Zivodi5nychdmhov su to in6 org5.-
ny di tkanive). Zrel6bunky sa po rozpozrla-
ni antigdnu dhlej diferencujri do koneinej
formy. t. j. na pLoznncAtA,ktor6 sl.nteti
zujti a secernujri Specilickeprotilatky. Ide
o heterog6nnu skupinu plazmaticklich
bielkovin (asi 20 0/ocelkovdho mnozstva
plazmatic\ich proteinov), ktord patria ku
l-globulinom a diastodneaj k B globulinom.
resp. sr-globulinom.Spoloine sa oznadujri
ako irnunoglobuliny (Ig). Tieto glykopro-
teiny sa skladajri z 82-96 a/obielkovin a zo
4 18 % sacharidov.lch zdkladnrliStruktri-
ru monomer tvoria dva retazce taZ\i re-
tazec H (heaug)a lah\i retazec L (tight).
Obidva retazcesi narz6jom spojen6disul-
fidichimi vdzbami {obr. 3. 5). Nd zdhlade
existencierozlidnlich taZ$ch retazcov- 1,
p. a, 6 a e sa imunoglobuliny rozdelujri do
piatich zekhdnltch tried - Igc, IgM, IgA.
IgD a IgE {obr. 3. 6, tab. 3. 3). Lahk€ retaz
ce sil dva r a )' a lys\tujri sa v pomere

Obr. 3. 6 Struktira jednot-

livich izotypov imunoglo-
bulinov
q'td.\)
IqG. IgE, IgA. IgM - imuno- $7u
globuliny j ednotlir.lichtried d\
J(
IgGI

Tab. 3, 3 Zdkladn6 vlastnosti imunoglobulinov iloveka

Imunoglobulin IgG rg[ IgM IgD IgE

Tazlqi retazec l s I €
PodtriedyH rctazca 11'r4 el, a2 pl, U2
Lahlqi r€tazec K/V, K/1" K/)' K/)'
Sedimentadnikoeficient 6 7 7 t 9 7-8 8
Relativnamolekulovehmotnosf (1031 150 160'/4002 900 180 190
Fixdciakomplemenlu
Prechodplacentou
Antibakterielna aktiYita + ? ?
Antivirusovd aktivita +++ ?
Reaginovdaktivita ? +++
Koncentriiciav s€re (g/D l0 2 t.2 0.03 0.0005
PolaasZivota(dnil 23 6 5 2 8

I monumer,2-dlmer

81
Tab. 3, 4 viskyt Fc-receptorov na butrkach imunitn€ho systdmu

Bunky IgGl IgG2 IgGs IgG4 IgM IgA IgE

MakrofeA/ FCIRI
Monoct'ty FclRll
Fc-fzull ++ ++
Fc€RII ++

Neulrotily Fc'yRll +++ + +++

Eozinolily FctRIIi ++
FceRI +++

Mastocyty !'cERl
Bazofily FceRIl

B bunl'], f, /RII
frtRII
TcfR

T bunky PC./RIII
Fc€RII

NK'bunl't' FC'yRIII

60 : 40 0/0.TaZ\i retazecsa kombinuje bud linoa/ch jednotiek v molekul6ch danej trie-

s jednlm, alebo s druhlim I'ah\fol-t retaz dy ai podtriedy nemennd (pozri obr. 3. 5).
com. ZloZenie IgA mozno potom rozpisat TaZk€ retazce1. a a 3 maju medzi dom6na-
ako s(2). r(2), alebo ako ct(2),Ll2). mi CIll a C,,2usek, ktorytnie je homol6gny
Stiepenim lg monom6ru (napr. IgGl pro- s nijakou inou domdnou: oznadujesa ako
teob{ichnni en4,mami vznikaju charakte pcini.Je bohatyna prolin a umoznujezvy
risticke fragmenty. Pd pouziti papainu sa Senri llexibilnost retazcov pri pohyboch
tvoria dva fragmentyFab a jeden fragment o b i d v o c hr a m i e nF a b .a b , m i l e p S i en a v i a
Fc. Fab-fragment md schopnostviazat an- zaniena artigenol.ltdeterminani. Hoci pro
tig6n (fragmentantigen binding, Fab). Fc- tileikl lgM a IgE pentovri oblast nemaji,
fragment hf/Stalizuj e (fragment crystoli' nairadzuje ju jedna domenana\yse, ktor6.
zohlc.Fc).Ak ra molekulaTgGsriepipepsi- mri podobnu funkciu ako pant protiletok
nom, vznikajri takisto Fab{ragmenty, ale lgG. IgA a lgD. Variabilnedomenysd pri
ostevajrlst6le spojen€,pretozepepsin Stie- jednotliqlch protilatkach odli5ujri. V ich
pi molekulu IgG pod miestom disulfidic- Struktrire sa v5ak nach6dzajLiaj tzv. hU
\ich rrziziebmedzi obidvoma H-retazcami perL)aiabiLneriselcy,ktor6 sa bezprostred
{obr.3.5). ne podielajr,ina vtube antigenu a mies
RetazceH aj L sa alenia na relativne sa to viazuce antigen je komplementdrne
mostatnd riseky, tzv. domdng,ktor€ mOZu k Struktrire determinantu. Podla toho sa
blrt variabilne alebo konstantnd. Vo varia- oznaiujri skratkou CDR (complementary
bilnylchdomdnach[V,_,V,,) sa aminokyseli- determiniftg regionsJ.Relaii\Tre nemenne
no\rezlozeniepolypeptidovdhoreiazca me- dseky.kroresa nachddzajumedri nimi. sa
ni. To znamend.ie na kaidel pozicii ca oznaauju skratkou FR lliamework region),
mOZenachddzat ktordkolVek aminokyseli- KonStantneoblast zodpoved6za biologick€
novd jednotka. V kon6tatnych domdnach funkcie protilatok za prechod placentou,
(CL. CHl, CH2, CH3 pri imunoglobulinoch vdzbu komplementu,\'aizbuna Fc recepto-
triedy IgG, IgA a IgD a CL.CHl. CH2'CHs' ry a pod. (iab. 3. 4).
CH4pri IgM a IgEl je sekvenciaaminoLyse- Charakteristickeporadiejednotliwch qr

82
 pov
.tazkltch retazcov imunoglobulinov a obmedzujeich motilitu, rast a adheziu
rglfidif vserkyimunoglobutiny epitel na
T."Z"ij:.
:do.lried. sliznic. Vziisinu selrredn6hoIgA p;
Ktdy jedinecprisluSneh6 Zivocis-.
neno druhu Homo saprens vlaslni vse[. 9*T1 qlyln":rnv. kroresa nachzidiajri
v submukoze.iba mensia iasi pochddia
hlch paf tried imu noglobulinov, ktore
z cirkulacie.
ako izotypy. Okrem izor)?ov
e)ostujeestedalsi ryp variabiliryimunogto_ ,TgA sa- moze vyshlaovai aKo monomer
9_rl1"yj..S
areoopoly'rner_ dimer. trimer alebo tetra_
Dullnov. ktore oznaaujemea_koalotfry.
mer. Na..slizniciachsa vys\,i uje zvdisa vo
,{oq,py predstar.atjumaly rozdielu."tu"n
c t i a mi n o k y s e l i n o w c hj e d n o r i e k m e d z i l:.ili:" diTg-.0o tgA.v ptazme predsra\,.uje
pnblizne 15 z celkovehomnozstva
rmunogtobulrno!},rnire{azcamiroznychje imu-
noglobulinov. Vysky uje sa lu previne a_ko
dincov: najdastejsie ide o rozdielv iediei monomer.len
am-lnoKysetinena danej pozicil. Aloq.py male rnnozstvosa nachddza
v pol]rrndrnejforme. Ulogalgf v plazme
pnlomnev y_refazci sa oznacujf stsarirou nie
Gm, v o-retazci skratkou Am, v Jecetkomobjasnend.prolildikvizory?ulgA
[_retazcii maji schopnosi neulralizovai vinrsv a a"g_
Mmavr-retazciKm.
rultnovatfraklerie.no rozsai ich inrirako.-ie
,orzne
l-yi981otr1i" G {rgC) predsrar,uje pri_ so zapalo\Ttmibunkami a s komplementom
tb uo sero\,ychimunoglobulinov. Asi je v poro\,,nani
potovica z celkoveho mnozstva sa s prorildtkamiilory?ovlgc
nachd alebo lqM mensf_
d^za. v cirkuldcii-. dnrhd polovjca v ielovych
Imunogtobulin M (tgMl wori pentamer
lekulindch v.likvore.slrrovidlnej a perito
s molekutovou hmolnoslou 000
neatnej.lekuline a v plodovej voOe. pre 000
a pr_edsta\,atje asi t0 % imunoglobulinov.
IgC je qh2lnklsrisr ir^ky rattyo Protilltky
lr.l!.m.oy ny pomer: IgGr 60 _zodo.Igb2 munilnej t]?u Ig[4 sa obja\,,uj v priebehu
yiql^o1 odpovedeako pnre. Su to velmi
11,?9-.j. isc3.48.e;rsc42_6oo.rgi je
t)?rchl pre sekunddrnu imunilnd o-dp6_ :ltnne,agl.uUninya silne al.livdrorykom_
ptemenioveho systemu.a preto sa pri ich
ved Prolildlky LriedyIgC sn rl.nikalricimi
moZe
opsonlnmi. pretoze poaetne fagoiytove :.9or,,1qu
":lty molekulor,ti _rozvinui sepricky stav.
ounky vlaslnia receptorpre jeho-Fc_Irag jll: hmornosisa proii
lalky IgM.do.telo\ych tekutin nedost:ivajd.
menf-
resp. nachddzaju sa v nich len vo velmi
IgCje jedinlr spomedziimunoglobu linov. malom mnoZstve. Ich pritomnost
, sa ob_
klory prechddzaplacentoua zoJpovedd za
ooralu novorodencav pn{ch mesiacoch Ile9-zyJ,eviac_menej iba na plazmu.
HrotitaltJanli-A a anti_Bknrreho syslemu
.rlY:]u ,.ryliryi" aj komptemenr. pricom
JednoUive podtriedyviazukomplementroz_ telto
ne - lgc3 > tgc I > tgc2. IgCaje funkcne triedy imunoglobulinov.
monovalenlnjt. b 0gO) sa svoJoustruk_
lakzenemozeaglutinovatai .l u.Imunoglobulin rou.od oslatnychimunoglobulinov
plecipitova{antigena nemdari schopnosi mier_
ne odllsuje.a lo rym. Ze fazkerelatce
aktivovaI komp]ement klasickou cesrou nie
nlurajgT spojenedisutfidiclrymimos
atlivacje. :y
rarKypatriace .lgc2.sa\,]znacujerym. Zeproli_ ich pdntovd oblasi je dthSia.
do lejto Iriedysu namierene v_y.sted lllr,ni.,a .
prolt polysacharidowmantigenom kom takejio_ biochemicket Struklury
lnapr. J..,ry.of3 ciiiivostlgD na proreolyi"ke
proli opuzdrenlmbakteridm.ikosu pneu en"_
zy-rny.Kedze v priebehu hemokoagulai_
moKoKy.slreplokoky skupiny A, H. in
nyrn procesovvznikajli poaetneproieazy.
Jluevae a Dod.l. tgu sa v serenedddokdzat{v plazmesa
na_
_Imunogl6bulin A llgAlje prevtddajucim cnadzav nizkych koncentrdcidch_ pred_
rmunogiobutinom v tejowch tekutindch,
aKo 0.2_oo vSerlgichimunoglobuli
sliny. sl4r. bronchidlne.nazdlne, :!1*J::b, novt..tgD sa sice \,yznacujeprotildlkovou
.su
proslalickea vagindlnesekery isekrery
axu\r1ou.ale v poro\,,nani 5 ostatnimi imu
creva. Uloha lgA nespocivav'desrrukcii
n o $ o b u l i n m ij e l d t o a l { t i v i r an e p a l r n a .
mrKroorganizmov. ale skor v schopnosu nlama tunkcia
zabranjf.im. aby prenikli do \,,nutraorga_ IgD.spoiiva v iom. 2e je
p-nmipralnym
nizmu. IgA sa viaze na mikroorqalzmv
cylov. Je zaujimave._antigenomzrelych B llrrnl-o
ze u laicjarovsa zi5
tuju dvojn6sobneq/55ie koncentrecieIgD na bunky s TCR-08 a bunkY s TCR-16.
ako u nefajdiarov. T-lvmfocvtv s receploromTCR-op. kto-
Imunoglobulin E (lgE) reprezentuje .ych ie u'aisina(95 aol.tvoria dve zdklad-
0,004 o/ocelkovej koncentrdcieplazmatic ;6 subpopulecie - pomocnd bunlry (Tn)
k$ch imunoglobulinov. Protilatky tnedy a c]'totoxick€ bunky Q). Pre prax ie naj-
IgE sa za rytiologicEich okolnosti zfdas- {iznamnejsie rozlisovanie na zaklade di-
tiujll na boji proti parazitom.Viac sll vsak Jerenctainlch an\genoD (CD) Cehi popu-
zname svojim negativnlm posobenim - leciu charakterizujt znaky CD2 a CD3.
zodpovedaji za prejaq/ alergiea v alergol6- Pomocn6 T-lymfocyty, charakteristic-
gii sa oznaauji ako reaginA. k6 najmA znakom CD4, sa na4ivajri podla
toho, Ze sd ne\Thnutne pre aktiveciu, di
ferencidciu a izotypovr'ireguleciu B-l]'rnfo
IMUMTA SPROSTREDKOVANA BI'NKAMI cJ,tov. Bez ich pomoci B-bunky nie sti
schopne odpovedatna veaSinu antig€nov.
T.LIMT0CYTY Trlto vlastnost je vSak len jednou z mno-
h1ich.T*-lymfocyty okrem toho produkujri
Hlalnlfrni predstavitelmi imuniq/ spro cytokiny, zodpovedajf za boj proti intrace-
stredkovanej bunkami sri Tlyrnfoclty' kto luldrne parazitujtcim mikroorganizmom
rd ziskavaju koneanr-l morfologicko-funkd- (1ist6rie,brucely, yersinie a i.) i za onesko
mi podobu v !frnuse. Diferencovan€bunky reny typ hypersenzitivnych reakcii, sti
sa kwou dostdvajrl do sekundrirnych l1'rn- schopn€ usmrcovat vhodnd cieloveStruk-
fatic\ich orgdnov, kde sa usadzujti v ob rtry a pod. Z mnohora\lch funkcii T-po
lastiach zavisrych od tjimusu. V lymfatic- mocnich lymfocytov \ypllfr'a, Ze t6to
$ch uzlindch je to parakortex (obr. 3. 7), populAcia buniek nie je jednotne. V sku-
v slezineoblast okolo vea3icharterii. todnosti ju moZno rozdelit na dve subpo
T-lymfocyty predstamju heterogennu puldcie- T, I a T,2. ktore sa od sebaodli
populaciu. Na zaklade rozdieLnehoanfige- Suiu rozdieinoulchopnostou produkovai
nol)eho receptoro (TCR) ich rozde\eme cytokiny (tab. 3. 5).

subkapsularny

kapsula

kn'n6 cie\y
aferentne
l]'rnfaticka
cieva

eferentn€
paral<oftex lymfaticke
ciery

Obr. 3. 7 Rozmiestenie
T-lymfocytov a B-lymfocy-
tov v lymfatickej uzline
(Upravenepodla Tizarda.
1996j

84
Tab. 3. 5 Cytokinovi profil pomoctich T-lJrmfocy- Pomocn6T -I)..n.rfocltypredsta\rriu kludo-
tov
ve bunky imuniLnehosysremu.pri ich po-
Vlastnost T..1 Tu2 Skodenici zniceni(napr.virusmi HIV r,fvo
lavajricimi AIDS) imunitnli system zlyhava
IFN-Y ++ a nasledujesmrt organizmu.
1l-2 Druhou zdkLadnou subpopuldciou sri cy-
LT totoxick6 T-lymfocyty (CTL),ktor6 cha-
GM-CSF + rakterizuje pritomnost diferenciadnfch an
TNF-0 + tigenov CD2, CD3 a CD8. Ich hlar,nou
IL-3 ++
tL3
funkciou je usmrcovat cielov€ Struktriry -
++
TL-4 predovSet\im bunky infikovare virusom
++
a n6.dorov6bunky. Vzdjomnli pomer popu-
IL-6 l6cii lynfocytov CD4- a CD8- je geneticky
IL- 13 regulovanli a za fyziologicktch okolnosti
IFN'"/- interfer6n gama, LT - llanfotoxin, GM-CSF
predsta\arjehodnotu 46 : 32 0/o,t. j. I,44.
rastoli laldor pre granuloclty a monoclty. TNF fak- Tdlo hodnotasa pri autoimunimychproce
tor nekrotizujucinddory, IL - interleukiny soch zr'y5uje,pri AIDS kles6.
Okr:em nich pozndme subpopuldciu THo-lymfocy, BT]NI<YK, NK A I,AK
tov, ktor€ predstar,.ujrizatial nediferencovand skupi-
nu T pomocn:ich lyn ocltov. AZ pod vplyrom dan€ho
mikroprostrediasa z tejto popuidcie qtv6rajn bud K-bunky (killercellslnepredstalriumor
hl.l oc)'1) Thl. alebo llmfo.),'l) Tr2. \ajno\sic sa l ' o l o g i c k ys a m o s l a t n u p o p u l d c i u . I d e
uvdd,/a este subpopuldcia Th3. klord sa \yznacujc o funkdn€ oznaaenie buniek. ktore sa
slntezou c),tokmuTGF 0.
zuaastiuju na reakcii N)CC (anttbody-de-
RozdielnasJmtezac1nokinovma za na pendent ceLl-medtatedcgtolgsis), t. j . na cy
sledok aj rozdielnu aktiveciu efektoroqich totoxickosti sprostredkovanej bunkami
mechanizmovimunity. Pri prevahe bumek a zavislej od protileiky. Patria iem bunky,
ktore vlasmia receplor pre Fc-fragmeni.
Q,l sa aktir-uje predov5et{m bunkoud
imunita, pd prevazujucej aktivite buniek protildtlry botl,pu IgG, pripadne IgE alebo
TH2 zasa protilatkoua imunita. Za fyziolo- lgA. Po naviazani na protildtku, klore DZ
gichfch okolnosti je aktivadnly'das obi- predtjim reagovala s antigenmi na cielbvei
dvoch tlpov buniek r,1waZenl/, pri patolo- bunke. sa K bunlryakti\,ujua uvolnuiLicy:
giclq;ch procesoch (alergia, autoimunita) totoxicke molekuly, ktor6 cielovi bunku
sa pozorujeprevahajednejskupiny buniek usmrcuji [obr. 3. 8). Tento obrannVme-
nad druhou. chanizmuschrdni organizmuspredbvser
Pri aler$i pozorujeme prevaiu TH2 lymfocJ,'tor',pd
\fon pred inlekciou parazitmi.
organovo Specificl{ich autoimunitnl/ch chombiich
Poslednt populdciu buniek, ktoli sa zri
spravidlaprevaiu populecieTHI. aastiuje na imunitnej odpovedi, predsta
tuju bunky NK a bunky l,AK. NK-bunky
To, a\y' tJrpimunity sa rozvinie, zavisi od parria do Lfelejsarnosrarnej\.dvojovejlinie
konketnej situacie, konkretneho tkaniva llnnfocyov. Sri schopne tyzbvit iele ipetr
a jeho mikroprostredia, ktord selektuje, trum nadorowch buniek i buniek
podporujealeboudrZuje uraiqi t]? imunit- infikovan1tchvirusom.zucashuiu sa na re-
nej odpovede, najlepsie zodpovedajricej akcidch ADCC a produkciou podetnl/ch cy-
r-isiliu organizmu zlikvidovat narusitela tokinov sa zapajajn aj do reguhcie imunit-
svojej integrity {napr. dendritov€ bunky qlch procesov. Morfologiclry sa ich aktivita
sleziny stimulujf nai\Tl6Tlymfoclty, i. j. spaja s bunkami oznaiovanymi ako veLk€
llmfocl'ty, ktor6 sa eite nestretli s antigd- granularne llmfoclty (larnge gratular lgmp-
nom, skOr do produkcie cltokinov charak hocules.LCLI. Su ro bunky s priemerom
terislichi'ch pre subpopuldciu THl . I!,rn 10 12 pm, s vellqirn obliako{fon jadrom
dendritove bunky Peyeror.fch plakov skdr a bohalou cyoplazmou. v ktorej sa na-
do produkcie cl.tokinov charakteristic\ich chddzaju azurofilne granuly. V perilernei
pre subpopuleciuTH2). krvi je ich 5-10 o/oz celkov6homnozstva

a5

\-""---
{{
cielovii bunka
Fc-receptor
lyrnfocytov. Aktivitu NK-buniek majri
okrem LGL aj dhlSiebunky. Vea5ina NK
buniek mri fenotyp CD3', CD56- a CD16-.
NK-bunky maju dva qpy receptorov-je-
den ich c).totoxickri aktivitu aktir,.uje (onl,
druhy ju vlpina [o/. Receptory..o[f sri
Struktiry, ktor€ na cieloqich bunkdch roz
p o z n d v a j ua n r i g e n y H L A p r u e j l r i e d y .
Pozoruhodndje, Zejeden a ten istJtrecep-
tor rozpoznevaviacero rozlidnyichHLA-an-
tig€nov. Receptor, ktorll sprostredkrlva
p r e n o ss i g n d l u. . o n. z a t i a l n i e j e z n d m y .
no predpokladd sa, ze ide o lektinow re-
ceptor.
Z6,sadny rozdiel v rozpoznavani antig6-
nov HLA medzi cltotoxichimi T{Tfoc}tmi
a NK-bunkami spodivav tom, Ze him roz-
poznanie antigenov HLA cytotoxicklimi
T-bunkami pre ne znamendaktivaini sig-
nAl, podobnyl proces md na NK-bunky
opatnl/ riainok. Tieto bunky sa akti\r-rju aZ
po qmiznuti HlA-antigenov plvej triedy
z membrdnycielovejbunky. resp.po zniZe
ni svojej expresie. Tahimto spdsobom
NK-bunky 4mikajuco doplnajri protinddo-
rov6 a protMrusov6 mecharizmy imunity,
ked sa nddorovdbunky, resp. bunky infi-
kovan6 virusom ,,snaZia"dostat z dosahu
imunitn6ho systemu znizenim alebo ripl-
nfm zablokovanim expresie svojich HLA
molekul.
a6
Obr. 3. 8 Princip cytotoxickej
&akcle sprostredkovanej buD-
kami a zevislej od profilatok
makofSg (Upruven6podla Kuby, 1997)
s*
LAK-bunky sti mononuk]edrne bunky,
ktord vznikaju pod vp\'\rom IL-2 a inlich
cJ.'tokinova maju schopnost niiii (zabijat)
cel6 spektrum cielor.fch buniek, tak citli'
qich, ako aj rezistentnych na \izu spro
stredkovanf NK-bunkami. LAK-bunky
predstar.rrjripopuldciu viidsinou s diferen-
ciaanlimi antigenmi CD16 a CD56. V pod-
state sr:ito teda aktivovan6NK-bunky.
ANTIGENOVERECEPTORYL]MFOCYTOV,
RECIRKUIACIALTMFOCYTOV
Podstatnouvlastnos{oulymfocyrovT aj
B je schopnostSpecifichim sposobomroz-
pozndvat mnoZstvo rozliinfch antig€nov
a reagovatna ne.
B-lymfocy'tyrozpoznavajf cudzorodf an-
tig6n receptormi imunoglobulinov€hocha-
rakteru. Nezreld B-bunky maji vo svojej
membrdne iba jedinli receptor charakteru
monom6rnehoIgM. S postupnlEndozdeva-
nim exprimujf B-lymfoc$r dva tlpy recep
torov - IgM a IgD. V tomto Stadiu sd schop
nd odpovedatna antigdn.
Po rozpoznani antig€nu sa antig6now
receptor B-lymfocytov (B-cell receptor
BCR) meni opiit na monomdrny IgM a potom
na receptory izoo?ov IgG, IgA alebo IgE.
Imunoglobulin, kto{i je vo funkcii BCR,
rozpozndvaantig6n, no trito informdciu do

Obr. 3. I Antig6noyi receptor Blymfocytov
mlgM - membfinow (monom€rny) imunoglobulin
triedy M, Ig o, Ig |] - postmnn€ re{azce zabezpeauju-
ce zakotvenie mlgM do cytoplazmatickej membrdny
Bllmfocytu a prenos signalu. \1\4 - v,izbove miesto
ObI. 3. 10 Antig6trovi rccep-
tor Tljrmlocytov
TCR'09 - retazce antgenoveho
r€ceptora T b'rnloc)'tov, CD3 -
diferenciaini antig€n, (, n sig
nalizaane molekuly dz€ta a €ta;
obdlznikmi je \'yznaden€fosfory-
han€ miesto na prislusnej mole
kule
(Upraven€podlaAbbasaa kol.,
19971
vnttra bunky sim nie je schopnlipreniest.
Na to sltzi prir heterodim6rov Ig o a
Ig-p (obr. 3. 9J. Obidva retazce majf gly-
koproteinoql charakter a sr-i pri v5et\y'ch
receptorochromak€.
Antig6novi receptor T-lymfocytov
lT-ceLLreceptor, TCR) m6 sice podobnri
Struktr-iru ako protilatky, k imunoglobuli
87
nom vdak nepatri. Existuju dva tlpy recep-
torov - TCR-opa TCR-16.ReceptorTCR-ap
sa nachedza na v:iasineT-lymfocytov, re-
ceptor TCR-16vlastni len asi 0,5 20 % pe-
rifdrnych T-buniek. Obidvatypy receptorov
sf dimery (obr 3. f 0). V membr6nel1mfo-
c1'tu sf naviazan6 na komplex molekril di-
ferenciadndho antigenu CD3, ktoql zabez-
peaujeprenos signalu do \,ruitra bunky. Na
jednotli{ch retazcochTCR moZno odli5it
variabihi oblast s troma hypervariabilnli
mi usekmi (CDR) a konstantnri dast.
Rozpoznavanie cudzoroddho antigenu T-
lyrnfocltmi sa liSi od rozpozndvania antig6-
nu Blyrnfocltmi. Klirn BCR rozpozn|va
epitop, ktory je suaastou nati\,'nej antigeno-
vej molekuly, TCR rozpoznava imunog€nny
fragment prezentovanf molekulami HLA.
Charakter Specifickej imunitnej odpove
de je anticipaanl/.To znamena,Ze v orga-
nizme sa nachadzaju imunokompetentnd
bunky, ktord sri schopn6rozpoznatak6ho-
kolvek narusitela integdty. Kazdli llnnfocl't
me svoj antigenoqi receptor, ktor€ho Speci-
fickostje genetickyk6dovanda klor! vzni-
kd rekombindciou genov a somatickou mu
taciou. V5etky l}'rnfocy'ty 5pecifick6 pre
q q ( q
)S--S )
F E F E
P F P F
0 0 [ l
[ [ f l i
f' ti nq nq \l
I I
uraili antigen pochedzaji zjednej progeni-
torovej bunlry, takze \,ltvarajf samostatni
klon nesici identich/ receptor. Imunitni
system ma sice obrovs\j podet klonov ly'rn-
focl'tov (odhadujesa na 10e),no ahikolVek
antig6n mOZerozpoztal len minimalny po-
aet buniek z celkovdhomnoZstvaly,rnfocytov
(pnbhZneI zo 100 000 alebo z I 000 000
ll.rnfocytovl. Z tejto skutodnosti q'pl iva odznova. Jeden recirkuladnf obeh trud
old7ka.a-komozeurcityantigenuainneroz- pribliZne60 min.
poznat zriedkavd subpopuldcia l1'rnfbcl'tov, Efektorov6 bunky, t. j. bunky. ktor€ sa
specilickdpre rento anugen rdk. aby sa v lymlatickej uzline so svojim antigenom
,rozbehla" protektima imunitne odpoved. stretli a aktivovali sa. ll,mfatichi uzlinu si-
ImunitnJi syst€m md na to k dispoziciidva ce tiez opr.istajri,newacaji sa vsak do krv-
prostnedky. V pruom rade sa altigdny do- n6ho obehu. ale smerujri do zdpalov6ho
shvaju z miesta, kde prenikli do organiz- miesta. teda spra\.idla tam. kde antigen
mu, do perif6rnych llmfatic\ich org6nov prenikol do organizmu.
a tu sa koncentrujf , po druh6 lymfoclty ne- Podobnyspdsob recirkuldciemaju pa-
ustdle cirkulujri cez sekundArnelFnfaticke miitov6 bunky. Ich pritomnost v recirkulad
orgeny kazdi dei prechddza \Tfaticlsmi nej skupine buniek znamend.Ze pamzitje
uzlinami pribliZne25 . 10el1adoc1'tovl, tak systdmova,teda elektorovdimunitna odpo
Ze dani antigen m6'u rozpoznal nielen tie ved sa m0Zeindukovat v ktorejkolvekdasti
lymfocfi', ktor€ v danom okamihu sidlia organizmu, hoci pamdtor'6 bunkl' \'znikli
rr prislu5nom l].rnfatickom orgene. Tento v l}'rnfatic\lch uzlindch dr€nujricich iba
proces prisunu antig6nu a neustdlej kon- povodnemiestopreniknutia antigenu.
foly jeho pritomnosti v sekundernychlym-
fatichich organochsa oznaaujeako recir-
kdacia lymfocytov {obr. 3. l1l, HI,AVISf HISTOKOMPATIBILNf
Nair,n€ bunlry a efektoror'6. resp. pa KOMPLEX Cl,OWXe
mdtovd bun\' maju odli5nli sp6sob recir-
kuldcie. Naivn6 bunky, i. j. l1mfoc$r, kto- Hlarml/ histokompatibilny komplex (ma-
16sa s antig€nomestenestretli. sa kFr'nim jor histocompattbtltty complex. MHC) dlove-
obehom dostdvajri do lyr.rfatic\ich uzlin ka sa nazlil'a Hlz\-system (human leucocu
a ak sa tu v danej ch\.ili nenach6dzaanti- te antigens).Je to geneticlqt system lokali-
g6n, ktoli su schopnd svojim receptorom rovanJina krikom ramene6. chromozdmu
rozpoznal, eferentnl'rni lymlatic
Specificl1.1' (jehogenovdmapa bola uplne zmapovandr
l$rmi cievamiopfstajLi uzliny, prostrednic aZ roku 1999). ktoql sa sklad6 z velk€ho
tl'om miazgovodu (ductus thoracicus] sa do podtu lokusov; z hladiska praktickej medi
std.vajU sp5i do cirkuldciea obehsa zaiina ciny sri ddleZit6 predovsetklim lokusy

Obr. 3, 1l Recirkdecia lymfo-

cytov
(UpraveD€podlaTizarda. 1996)

aa
 trieda ll
p" o, p, a (l, D, p, p,,
bunkove
membrdna
Obr, 3. 12 G6[ove mapa HlA-komplexu
A, B, C, DP, D8. DR - Hl"{-lokusy, GLO - glyoxalia. PGM3 fosfoglukomutia, UP urinarnl pepsinog€n.o,
fl dom€nytazk€horetazca,D,m ll, nikroglobulin
HLA A, HLA B, HLA C, HI-C,DR, HLA D8
a HLA-DP (obr. 3. 121.G€ny pritomnd na
{chto lokusoch majf alelovy charakter,
priaom sa alely vzdjomne ryludujri.
Podetn6lokusy, veLk6mnoZstvoalel, ktor6
sa na jednotliwch Iokusoch striedajt,
a kombindcia alel z jednofliqich lokusov
spOsobuju.Ze HlA-syst6m je najkomplex
nej5i a najpoll.morfnejSidoterazznamy ge-
neticl$i system dloveka (tab. 3. 6J. G6ny
lokusov HI,A-A, HI,A-B a HLA-C k6dujri
podlh Struktnry a funkcie podobnemole-
kuly, oznadovan6ako trieda L Skladaji sa
z dvoch retazcov - z tai,keho u a z lhhk€ho
p. TaZ$ retazec patri k transmembreno-
lrieda III trieda I
s p, s, trl
qfrl glykoproteinom, Iah\i retazec mem-
brdnou neprech6dza a nekovalentnlimi
vzizbamisa viaZena s-retazec.
G6ny, ktor6 sa nachddzaju na lokusoch
HI-A DR, HLA D0 a HLA-DPuraujrl druhlt
typ transmembrdnoqich glykoproteinov,
oznadovanlfchako tneda II. Skladajd sa
takisto z retazcovo a p, ale na rozdiel od
molekulprvej triedyobidvaparria k trans
membrano\rjimglykoproteinom. V sridas-
nosti j e znama uZ aj tercierna Struktr-ira
obidvoch tried molekfl HLA. Naj{i-
raznejSouaftou tejto Struktfry je Zliabok,
krory r}warajf jednotlivereiazcevo vzd
jonrnej interalcii;jeho dlzkaje 2,5 nm, Sir-
a9
Tab, 3, 6 Polymodizmus jednotlfi.ich lllA-lokusov ka 1,0 nm a hlbka 1,1 nm (obr. 3. l3).
TaMo Ziabok m6Ze prijat peptid zloZenll
Poiet alel Lokus Poiet alel
z 9-24 aminokyselinor.lich jednotiek.
HI.A.A 83 HI"A-E 5 Spoznanim terci6rnej sirukttry sa vlastne
HI"C B r86 HI,A F I objasnilo, preao su molekuly HI-A tahimi
Ht"A.-C HIA-G 7 ddleZilimi komponentmi imunitnej odpo-
HI,A.DRA 2 HI,A-DMA 4 vede. Sri vlastne receptormi pre antig€ny,
HI,A-DRBI 183 HI,A-DMB 5 resp. ich Stiepne produkty, pepiidy, tzv.
Hlj.-DRB3 1I TAPI 6 tmunog€nneJragmentg.
HI,A DRB4 9 TAP2 7 Distribicia HlA-antigenov plvej a druhej
HI-A DRBs 12 LMP2 5 triedyje rozdielna. Hl,A-antig6ny triedy I sa
HLADoAr 18 LMPT 4
nachadzaji na kaZdejjadrovej bunke, aj
HIl.-DgBr 3r ked v rozlianej kvantite, HlA-antigeny trie-
HI.{-DPAl l0
HT,A.DPB I 77 dy II sa r'yslg'iujri len na niekto4ich bun-
kach imunitneho systemu - monocltoch,
makrof6goch, dendritor.fch bunkdch a
B-lymfocy'toch,t. j. na bunkach, ktore sa
zudastiujf na prezentacii cudzorodich
alebo aj vlastnich proteinoqlch antig6nov
domeny tikdho retazca (I (bunkg prezenh.ljice antigen, APC).
HlA-antig€ny triedy I sa delia na klasirke a neklo'
sickA. Ku klasichFn patria antig€ny lokusov HLA A,
HI,A-B a HLA-C.k neklasichim patria antig6nyloku-
sov HI,A-E. HI-A F, HLA-G, HI,A-H a HLA-J. Z nekla
-iclrych HLA genovsa v s iaqno.ri zameriavapo/or-
nosf na g6n determinujuci antig€ny HLA-G. Expri
muji sa iba na bunkdch sFrciciotrofoblastu (klasic-
k€ antigeny HLA-I sa tu nenachddzajri). ao naznaauje,
Ze tieto antig€ny sa nejalojm sposobom, zatial nie
iplne znem]'rn, podielajt na ochrane plodu pred
efektoroqimi mechanizmami imunitneho syst€mu
matl'f/ (plodje pre matku ,,cudzi",lebo polovicajeho
genetick6homated6lu Iiba\y pochadzaod otcal.

V priestore medzi lokusmi HLA-B

a HI,A-DRsa nachddzaviacerog6nov,kto-
16 bezprostredne do Hl-A-syst€mu nepat-
ria. Oznadujri sa ako HLA-gdny triedy III.
Niektord z nich majfi r.jiznamnf ulohu pri
mechanizmoch imunitnej odpovede (napr.
geny pre zlozky komplementoveho systemu
C2, C4 a faktor B, g6ny pre cy.iokiny TNF
a LT, geny pre stresove proteiny HSP70
a i.).

Obr. 3. 13 Terclfuna Btrultritr4 Hlll-antigetrov
tri€dy I
dr, or. d3 dom€nytazk6horetazca,prm - lal\i re
tazec (p,-mikroglobulinl,C - -COOHkoniec moleku-
ly. N - -NHrkoniec molekuly
(Upravenepodla Abbasaa kol.. 1997)
PREZENTACIA ANTIGENU
A KOOPERACIA
IMUNOKOMPETENTIYfCH BUNIEK
Imunitna odpoved sa zaaina \Tliknutim
cudzorod6hoantigenu do orgalizmu. To,
ahi typ imunitnej odpovede sa dalej rozvi-
nie, zevisi od charakteru antigenu.

90
Obr. 3. 14 Exog6nna
cesta prezetrtAcieanti-
g6nu
(I. p, 1- retazceHLA mo
lekuly triedy II, endoclt6za
TGR trans-Golgiho
retikulum
Niektor6 antigeny, nezayisle od tjmusu,
stimuluju B-1y'rnfocy'typriamo. Patria sem
antigeny, ktord pewre adheruji na powch
BJymfocytu - sri to prevaZne pollnn6rne
molekuly {polysacharidy).Vziasinaantig6-
nov proteinov€ho charakteru vsak zdvisi
od qimusu. To znamend,Zehlm sa B lym-
Iocy.tdilerencujena plazmoclna zacnu sa
tvorit protildtky, rnusi prebehnit s6ria ko-
operecii medzi jednotliqimi imunokompe-
tentnlhni bunkami. Centrdlne postavenie
v kooperacnychvzlalrochmajf pomocne
T -l1.rnfocl'tY.
Z6sadnf rozdiel v rozpoznevati antigenu
protilatkami a TJ1'rnfocfimi je v spOsobe
ich vzejomnej interakcie. Protilatky su
schopnereagovats epitopminatimej mo-
lekuly, TJlrmfocltom tdto schopnost chf-
ba. Aby teda T \.nnfocy! rozpoznalicudzo
rody antigen, musi sa najprv ,,opracovat"
v bunk6ch prezentujricich antig6n (anti
gen presenting cells, APC). Ich typic\lmi
predstavitelmi sri makrofdgr a dendritove
bunkl. Pohltenim sa antig€n dostdva do
inritra APC. kde sa v endoz6movomoddie-
le degradujena mensiepeptidy.Vzniknutl/
peptid sa naviiuje na vlastnd Hl,A mole-
kuly druhej triedy a celi komplex,t. j. pep
tid + HI,A-molekula sa zabudov6.vado
membrdnybunky. Po er?ozicii peptidu do
extracelulernehopriestoru (obr. 3. 14) ho
svojimSpecifi cl$,mreceptoromrczpoznav a vajri cytotoxick6 T-lymfocyty [T.. alebo
l,-l1mlbcy.t. Tento ll,mfoclt rozpoznAva
91
peptid aj vlastnd HLA molekuly. Tento jav
sa oznaduje ako Jenomen tmunologickej
reStrikcie. Zerovei prebieha interakcia
medzi diferenciadnimi antigenmi CD4
Tu,lymfocytu a HlA-molekulami druhej
triedy na bunke prezentujucejantigen, do
shizi na spevnenie celkovej vdzby medzi ko-
operujfcimi bunkami, t. j. medzi T-l1.rnfo-
cy.tom a APC. Aktivdciu T llnnfocytu pod
poruje dhlej interakcia medzi kostimulaa
qimi molekulami obidvoch koopemjfcich
buniek a ziskaniesigndlovv podobecltoki-
nov, ktore syntetizujuAPC.Takto aktivova-
nd T-bunky zadinajriproliferovata diferen-
covat sa na antigenovoSpecifickeklony. Za
expanziuklonu zodpovedeIL-2, ktoty' pro
dukuju aktivovan6 Tn lymfocyty. Klon tvori
20 000-100 000 buniek s ror'rralsimivlast-
nostami.
V d'al5ichkrokoch l, l].rnfoc),tkooperuje
s B-lymfocytom. Kooperdcia medzi l).'rnfo-
cytmi T a B je v z6saderolnakd ako pri in-
terakcii medzi TJyrnfocytom a tlpickou
bunkou prezentujricouantigen - makrofd-
gom. Po aktivecii sa Bll.'rnfocyty diferen-
cuji na plazmatick€ bunky, ktor€ potom
produkujt 5pecifick6 protilAtky schopnd
reagovats povodnlimandgenom.
Druhylrnefektoroqlm systdmomSpecific-
kej imunity (pr{ predstar,rrje protildtkow
systdm) sri reakcie, ktor6 sprostredkovd-
CTL). CTL rozpoznavaiu a nidia predov5et-

c)'tozol
exctacelu-
priestor alS-l*=
prore; \j"g
proteazom
f-.
v/!.r oeoridv
-
k^mnlcY TAPI
[imen
retikula
(FO
transport
\fin vlastn€ bunky napadnut€ virusmi,
ako aj maligne transformovan6 bunky.
Antig6n, kto{i CTL svojim receptorom roz
poznavaji, pochadza teda z wrftorn€ho
zdroja bunky fide o niektory z virusowch
alebo nd.doror{ch proteinov). V tomto pri-
pade hovorime o endogennejcesteprezeft
tdcie cntigenu, na rozdiel od exogdnnejces
tA prezentdcie, kde antig€n pochddza z ex-
tracelulirnych zdrojov.
Antigen sa Stiepi na mensie peptidy v
ttvare, kto4y' sa nazyva proteaz6m. Yzni-
knury pepLidsa z proteazomuprend5a 5a-
per6nmi do endoplazmatick6ho retikula
a viaze sa do oblasti viazucej peptid HLA-
92
Obr. 3, l5 Endog6nna cesta
prezentdcie antig€nu
o - tazloj retazec HLA.-antigenov
triedy I, lJ,m- P,-mikroglobulin.
Hl-{ I Hl,A antigen fiedy I,
TAPI, TAP2 molekul]' spro-
stredkivaj fce transport imuno-
g€nneho fragmentu cez membra
nu endoplazmatickoho retikula
Obr.3. 16 Rozpoznava e antig6-
nu pomocnimi a cytotoxlckitd
T-lymfocytmi
Ag antigen.CD3, CD4. CD8 di
ferenciaand antigeny. TCR - antige-
now receptor, 0. P retazce HLA
molekil druhej triedy. l1.P,m - re-
fa2ecHLA molekdl pNej tntdy, V0.
Vp variabilnedomenyTCR.C0,
C|3- konitantne domdny TCR, V -
v,izbovemiestonlolekul CD4. resp.
cD8
Pomocni T l,mfocyt rozpozneva
svojim receptoromantig6n.ktoti sa
viie na Hl,A molekuly triedy IL
Sudasnevznike nespecificka inter-
akcia medzi antig€nomCD4 T \qr
foc,'tu a Hl,A-molekuloutriedy II
na bunke prezentujricej antigen.
Rovnahi mechanizmus plati pre cy
totoxicki T-l!'rnfoclty, no s qfin
rozdielom,Ze antig€nje prezentova
nji Ht A-molekulami triedy I a ze na
nespecifickej interahcii sa zriaast
riuju antig€nyCD8 a HLA molekuly
triedy L
molekfl prvej triedy, ktor€ sa tu synteti
zuji. V dalSomprocesesa vzniknutji kom-
plex peptid + HlA-molekula presfva do
membreny bunky a dochddza k expozicii
imunogdnneho fragmentu do vonkajsieho
prosrrediabunky. v klorom ho rozpoznava
prekurzoroqi, t. j. neaktivovani c)'totoxic-
hj T-lymfoci,.t(obr. 3. 15).
CTL svojim receptoromrozpozndvapep-
tid naviazanlt na Hl,A-molekuly prvej triedy
a zdrovei prebieha nespecifickeinterakcia
medzi molekulami CD8 cl,totoxickeho T-
lymfocy.tu a HlA-antig€nmi na cielovej
bunke (obr. 3. 16). Rozpoznanieprezento-
van6ho peptidu antigenoq.m receptorom
T -llmfocytov predstavuje pre T"-11'nifocyt
pnr1ysignal. Druhi signel pochadzazlnter-
akcie medzi kostimuladnlimi molekulami.
PodWb.vom cltokinov. ktor6 pri komplex-
nej imunitnej odpovediprodukuju THll,m-
foclty v zapalovom loZisku. sa napokon
prekurzorovy CTL dilerencuje na zrehi e-
fektorovribunku. ktor6 je schopnrilyzovat
vSetl,lrcielbvdbunklr nesricepovodni anti-
gen. Llizou vlastnlch buniek sa sice po-
Skodzujetkanivo, ale zabraiuje sa kom
pletizeciivirusoqtch iasti, a tjrm replkecii
vimsu. takze nemoZedhlej napddat zdrav6
bunky a infekdnf proces sa zastavi.
PoSkodene lkanivo sa regenerujereparac-
nlmi procesmi.
Z toho r''1p[va. Ze Hl,A molekuly sri re-
ceptormi pre cudzoroddantigeny a podla
situecie ich prezentujt bud antigeny pffej
iriedy, alebo antigeny druhej tdedy. Vo
vdiSine pripadovv5ak oblast HlA-molekul
viazuca peptid nie je okupovane peptidmi
z cudzorodylchantigenov,a1epeptidmi po-
chadzajucimi z intraceluldrnych alebo
membrdnovych proteinov bunky. Takto
prerenlovanevlasrne peplidy majn ry-
znamnu ilohu pri zabezpedovanitoleran-
cie na vlastne zloZkyorganizmu.
Lvmfoclty T alebo B. ktord pri svojom dozrievani
Ioll,oznrJli!ld-lny rn ig"n. hvnJ mecharrirmom pro
qramovanej smrti (apopt6za).Do perif|i,e sa teda ne
antigdnA
i l
Obr. 3. 17 Primdrna a sekun-
ddrna imunitna odDoved
93
dosliivaju.
a tal{aninemdzu
reagovat
navlastnd
anti
g€ny.
Na udrzanie priebehu imunitnej reakcie
vo ffziologickom rozmedzi shiZia supresoro-
u€ mechanizmg, ktore tlmia pdsobenie
elektoroq/ch buniek imunitndho systemu.
lmunitnli syst6msa dostdvaopdt do rovno-
vdZnehostalrr. v atorn bol pred vniknutim
cudzoroddhoantigenu. rozdielje len v tom,
Ze sa \'ytvorili pamatove bunky, ktor€
umoZiujrl po opzito\,'nomobjaveni antigdnu
rozvoj sekunddrnej imunitnej reakcie, TtrIo
reakcia sa \Tznaduje{chlejsim ndstupom
a veaSouintenzitou {obr 3. 17).
Pamiitov6 T-bunky sa 1i5iaod panens\ich
T lyrdbcy'tov okrem maku CD4SRO(panen
skf llrnlbcytymajnma-kCD4SRA) najm:irys
sou er?resiou adhezimych molekril, Zr.ysend
adhezir.r'rostulahduje interakciu medzi koope
rujucimi bunkami. r, ddsledku ioho sa rych
lejsie rozyija sekundrima imuritnd odpoved.
Tomu zodpovedeaj schopnostbuniek prezen-
tujrlicich antg6n stimulovat panensk6, resp.
pamiitov6T lymfoclty. PanenskeTlynfoclq/
siimuluju predovsetlqim dendritovd burky,
lrtor€ uZ konStitutir'neexprimuju kostimulad-
nd molekuly. Pamzitov€T-bmky ahi-ir,ujnnaj-
mii makrofdgr alebo in€ APC, na Llor);ch sa
kosrimulainemolekulyer?rimuji aZ po ds-
kani stimuladnyichsignalovpri vzajonrnejko
operaciibuniek,
antig6nA
antigenB
I
primdrna
 rozpoznevaciaf6ta efektorove fia

B LI-N4FOCYT
*"*r-** produkcia
protihtok
+
+ @ r:

POMOCNiT,11'I4FOCYT
aktivecia
la \/ B llmlocltov

-=O = --' ..,

:;Qv . *.--"cJ*-----+ aktivdcia
makroiegov
,/\ \'',n---'/ Y zapal
qil /\ , vrokinv
prezentecia
anuqenu

cYroroxcKY
r.LYMooa-,h

6.n *Otr -*GgO* i( .,1yil1"'""

--r-
w
ciclovdbunka

Obr. 3. 18 Prehlad efektorcvich mechanlzmov Specifickej imunity

APC bunka prezentujr:ica antig€n,Pc plazmocJ,t
(UpravendpodlaAbbasaa k01.,1997)

DIFERENCIAENE ANTIGENY Zfkladnd Struktfra bunkovej membrdny

cicavcovsa skladd z lipidovejdvojwshy, do
Vli'sledkom reakcie medzi antigdnom ktorej si ponorend proteiny, resp. glyko
a imunokompetentn]tmibunkami je proti- proteiny. Proteinybunkoqlch membran sa
l6tkoql' alebo bunkor.f q/p imunitnej od od seba odli5ujf podlh tkaniva alebo orgd-
p o v e d e .k t o r e j c i e l b m j e v k o n e a n o m nu, z ktor€ho sa izolujrl. Aj bunky imunit
ddsledku eliminovat pOvodnl/ antig€n ndho syst€mucharakterizujevlastqi srlbor
(obr. 3. l8). Imunitni odpoved vSak ne- membrdnorfch antigenov, ktord sa obja
moZnoch6pat ako jednoduchri interakciu Vujt v bunkovej membrene v uraitom Ste
medzi antig6nom a imunokompetentnou diu qlvoja a pretrvevaji v nej urditf das,
bunkou, ktor6 ho rozpozndvaSpecificklim pripadne v nej zostevajf aZ do jej zaniku.
receptorom.Skutoinostje zlozitejSia. pre Pre tieto vlastnosti sa oznaduju aho dife-
toZena imunitnej odpovedisa priamo ale- renciadn6 antigetry lclt tster dtfferenttcttion,
bo nepriamo ziiastnujf aj poaetn€ imu CD). ROznorodost lenofpu buniek imunit-
noreguladneletky a rozlidn6membrdnovd n6ho syst6mu v zA.vislostiod stupiia dife-
molekuly, ktore sa vbeobecnezahrnujri renciecie vseobecne neznamena stratu
pod pojem diferenciain6 antigeny. alebo ireverzibilnrfrepresiu Aenu determi-

94
nujfceho prislusni antigdn. Naopak, pomocne lyrnfocl'ty (\) a cy'totoxicke llnn-
membr6nor,f fenofp bunky sa reverzibilne focl'fy lt). CD4 sa okrem T" - l1'rnlocytov
kontroluje tak signalmi z vonkajsieho nachddzav mensommro2stvev membrd-
prostredia, v ktorom sa bunka nachddza, nach monocytov, makofegov a Langerhan-
ako aj mitorn]tmi signalmi \Tpliryajtcimi soqlch buniek a urditd mnoZstvo je aj
z predprogramovania diferencid.ciebunky. v gliowch bunkach mozglr. CD8 je tiez
V sidasnosti je oficialneuznanfch s ozna- transmembrdnoqf glykoprotein, charakte-
denim CD iyse 160 rozlidnfch diferenciad- risticlqt najma pre cytotoxick6T-lymfocyty.
nfch antigenov.K najdolezitejsimz nich pat- Funkcia obidvochan genov spoiiva pre-
ria CD2. CD3, CD4. CD8, CD19, CD45, dovSe(kjimv zabezpeaeni kooperdciiimu-
0,-integriny, seleldiny a kadheriny (tab. 3. 7). nokompetentnltchbuniek (pozriobr 3. 16J.
CD2 (LFA-2) je transmembreno\.1t gly- CD4 je receptorompre interleukin 16 a re-
koprotein, O?ich/ pre tymocyty a zrel€ ceptorom pre virusy HIV, ktord lyvoldvajri
T-lymlbcyty. PrirodzenJim ligandom pre AIDS.
CD2 je adhezir,namolekula LFA-3. Okrem Pre B-llmfoclty je charakteristic\i na-
udasti na adhezir,nychprocesochslizi ai jmii diferenciainf antig€n CD19, kto{i sa
ako receptorpre aktivaan)tfaktor pri na- nachddzatak na zrellfch, ako aj na nezre-
vodzovali tolerancie k vlastnlim moleku- $ch bunkdch. CDlg je sudastou korecep-
lam. tora B-buniek. B-bunkoqf koreceptor(obr.
CD3 predstai.'ujekomplex piatich retaz- 3. 19)je prepojenl;na signalizaani system
cov, asociovanich s dim6rom antig€nov€ho DUnr!J.
receptora. Je tlpic\i pre vSetlry zrel€ MolekulyCD2, CD3, CD4, CD8 a CD19
T lynrJoclty a jeho funkcia spodiva v pre- sa Strukturou podobajri imunoglobulinom
nose signelov a v aktivdcii bunky (pozri a spolu s nimi a dalsimi diferenciacnimi
obr. 3. 10). antigenmi sa zaradujf do tzv. velkej imu-
CD4 a CDg umoziujf rozdelitpopulaciu noglobulinovej rodiny (\,{R). Ukazuje sa,
T-ll,mfocltov s antigdnoqm receptorom Zeprislusnici tejto rodiny vznikli z jedndho
TCR-op na dve ziihladn€ subpopul6cie - prapovodn€hog6nu duplikdciou a ndsled,

Tab. 3. 7 AdhezivDe molekuly ziiastiujic€ sa na interakcii leukocytoe s endotelovimi bunkami

Mhezivna molekula Adhezivtrs molekula Biolo$ckd funtcia

na Deutrofrle na endotelovei bunke

cDr5 selektinP (CD62P] kotulanie neutrofllov po al<tivovanomendot€liu

CD15s selektjn E (CD62E)

SelektinL (CD62L) kotflanie llmfoc]4ov a monoc]'tov po aktivova,

nom endoteliu

LFA- I [0!-integrin) rcAM-l, -2, -3 MRI sekundaina adhezia.prechodleukocltov do 26

palov€ho loziska

Mac I (pr-integin)

VLA 4lp,-integrin) VCAM,I MR] zosiliovarie adh€zie

CD31MR) cD3l zosiliovanie adhezie

receptor pre kyselinu hyalur6novu v medzibun

kovej hmote

95
 antigen

Obr. 3, 19 Korcceptor B-lymfocytov

CDlg, CD40 diferenciadn€antig6ny.TAPA I (CD8l) - diferenciaaniantigen.CR2 komplementovireceptor,
C3dg Stiepnytiagment C3 zloillv komplementov6ho syst6 u, d. p postranneretazceantigenov6horecepto
ra BllTnlocl'lov
B bunkow koreceptortvoria molekulyTAPA I, CDl9 a CR2.
lupra\end podla Tizarda, 19961

Obt 3. 20 velke imunoglobuli-

nove roalina
Po hlavnJi glykoprotein myeli-
nu, N CAM adhezi\.namoleku
la neno\;ch buniek, MAG gly
koproteinasociovanis myeli-
nom. PDGFR- receptorpre ras
lo\i faktor u\.oliovanli z trom-
bocltov. CSF lR recepiorpre
faktor stimulujrici kol6nie,CEA
p d cD3 karcinoembryondlnyantigen.
FcR recepiorpre Fc fragment
'rcR -
antigenoii receplor
T lymfoc!'tov (retazce p a 0),
CDl, CD2,CD4,CD8 diferen-
ciaandantig€ny.CD3 diferen
ciaanliantig6n (retazce'/.6 a €l
(Upraven6podla Abbasaa kol..
r 997)

96
 nou diverzifikdciou nadobudli sridasni
rozmanirosi(obr,3. 20). Do VlR patna aj
niektor€ diferenciaan€antigdny cenbahe-
ho nervov6hosyst6mu. do sr,edti o materi-
iilnom prepojeni neruovdhoa imunitneho
systemu.
Diferenciadnylantigdn CD45 je mem-
brdnoqi glykoprotein. kto{i sa \Tskytuje
na vsetkJtchhematopoetickich bunk6ch,
s \.tnimkou erlrtrocytov a trombocltor'.
CD45 existuje v 6smich rozlidnylch for-
m6ch. Najznamejsie sri formy CD45RO
a CD45RA. klor]imi sa odlisujLi naivne
a pamiitov€ T-lymfocyty. Naivne bunklr
exprimujri znak CD45RA, aktivovane
a pamato\'6 bunky majri znak CD45RO.
Fyziologick1tqiznam molekuly CD45 spo-
aiva V riaasti na prenose signdlov. Cyto-
plazmatickd dast molekuly, kto16 sa
skladd aZ zo 705 aminokyselinoqlch
jednotiek, je r4astneen4;m tyrozinfosfatd
za. To znamend,Ze sa mOZebezprostred-
ne zuaastiiovat na defosforyl6cii z6klad-
nich tyrozinovych jednotiek membrdno
t{ch proteinov, a tak modifikovai prenos
signelu.
Viznamnlmi molekulami si aj Br-integ-
riny a selektiny. Br-integrinysri molekuly
LFA-I, Mac I a p150,95.Maju dim6rovri
Struktriru, skladajr1sa z retazcovu a B,pri
selektin L
zavislii
@-
od selektinov
o$t-r
Obr. 3. 21 Uloha lntegrinov a selektinov pri prechode leukocytov do extncelldArneho
97
dom F-retazecje pre vsetky tri antigdny
ro\,'nal$i. Oficielne sa oznaduje skratkou
CD18. Predstavitelmiselektinovsri selekti-
ny P.E a L. Selektinya integrinyumoznuju
neutrofilom adherovatk endoteloqimbun-
kdm. a tak im ulhhduju transendotelovri
migreciu(obr.3. 21J.
Bunky imunitn6ho systdmu produkuji
rozlidn6solubihe molekuly, ktor€ zodpove-
dajri za aktivaciu, proliferaciu a diferencid
ciu imunokompetentnJtchbuniek. V mno-
hlich pripadoch pdsobenieimunoregulai
nich latok presahuje riimec imunitndho
syst6mu a oqb'vnuju funkcie rdznych or
ganov, tkaniv aj systdmov. Vliznamne je
najmd ovplyviiovanie nervovdho a endo
krinn€ho syst€mu, ao pot\.rdzuje,Ze tieto
tri systemy - imunitny, ner,'oqi a endo
krinni qtvdrajn jeden celok, klorj, za-
bezpedujeintegritu organizmu,
CYTOKiNY
Mediitory imunitnej odpovede produ-
kuju rozliandbunky imunitndho syst€mu.
Ak su ich zdrojom l)Tnfoc].ty,oznaduji sa
ako lyrnfokiny. ak ich produkujumonocy
ty. resp. makrofagy,oznaauju sa ako mo-
nokiny. Vedsinu medietorovvsak tvoria aj
zavisli
od integrino\.
pdestotu
bunlry, ktor6 k imunitnemu syst€mu ne
palria.a prelosa vo vseobecnosli oznacuju
ako cytokiny.
Cytokiny su antig6novo ne5pecificke
a pdsobia vo velmi nizkych koncentrd-
cidch (pribliZne I0-r0 M), dim sa podobajri
endokrinn;im horm6nom. Pre tito vlast-
nost sa niekedy nazyvaji aj imunohorm6'
ng, M6Zu pOsobitsyst6movo(endokrinne)
alebolokdlne.Systdmoud p6sobenie spoci-
va v ovpllviovani cielo\'ftch buniek
kdekolvek v organizme,a to za predpokla-
du, Ze sa tu lrrimav€ bunky nachadzajt
(napr hormdny tylmusu).lnkdlne, t. j. pa-
rakrtnn€ p6sobenieme ved5ina cl.tokinov.
Parakdnni tdinok sa viac-menej podobd
pOsobeniu neurohormdnov (acetylcholin,
adrenalin), na rozdiel od nich sa v5ak
imunohormdny vopred netvoria a ne-
uskladiujri po stimulecii bunky sa syn-
tetizr\i de nouo.Parakrinnd posobeniesa
sice obmedzuje len na bunky leZiace
v bezprostrednej blizkosti produkdn6ho
zdroja cytokinu, no kedZe sa imunokom-
petentne bunky neustd.le pohybuju, do-
stevaju sa prakticky do cel€ho organizmu
a spolu s nimi aj produkovale cytokiny.
Ich pOsobeniesa teda meni z lokiilneho na
systemov€.
Niektor6 cy'tokiny pOsobia autokrinne
(napr IL 2). To znamend,Zeuvolnenli llm-
fokin-navodiexpresiureceptorovna bunke,
ktord.ho lryprodukovala,iim sa zabezpeau-
je kontinuita stimuladn6ho p0sobenia
a ndsledndproliferdciaa diferencidciabun-
kf/. Posobenie jednotliwch c)'lokinovje na
jednej strane typick6 len pre dani c)tokin,
na druhej strane sa ich riiinok prek{va
alebo dopliuje, pripadne je v niektoqich
pripadoch dokonca antagonistickl/.
Zryaajne nepdsobi iba jedinli cl.tokin, ale
narar ich posobi\riac,a to bud sucasne.a
lebo v iasovej ndslednosti,tatZe qfslednd
imunitnd.odpovedzavisijednak od charak-
teru antigenu,jednak od celul6rnehoa cy
tokinovdhomikrosprostredia.
CYTOKiNYREGULUJUCE
PRIRODZDNO
IMUNITU
Do pffej skupiny patria cytokiny, ktor6
regulujri prirodzeni imunitu. Ich najw-
znamnejsimi predstavitelmi su interleuki-
9a
ny 0L) - IL-1, IL-6, IL-10, IL-12, IL-r5
a IL-16, interfer6ny prv6ho typu (lFN),fak-
tor nekrotizujfci n6dory ftumor necrosis
Jactor,TNF) a chemokiny [tab. 3. 8).
rNTERLEuraiNy
ILI produkujr,inajmii makrofdgr. Spek-
trum jeho pdsobeniaje velmi Sirok€.V pr-
vom rade vSaI!p6sobi na bunky imunitn6-
ho syst6mu. Jeho udinok na TnJl,,mfocy$
sa preja!'uje tim, Ze zailJjLaj:J.l
produkovat
IL-2 a exprimovat receptor pre IL-2, ao
sposobujeich proliferaciu a diferenciaciu.
IL-1 posobi aj na aktivovane B{mfocyty,
NK-bunky a CTL. Pri zapalovomprocesesa
uplatiiuje najma pre silnl/ chemotakticlqi
tply't'r.Mimo imunirnehosyslemu sa uai-
nok IL-l preja\uje r6zne - zlysuje produk
ciu proteinov akrltnej fe4l, spdsobuje l]tzu
chrupiek, kosti a svalov,pdsobi na hJ,?ota-
lamus, aim qwolava honldku, ospanlivost
a anorexiu a zvysuje koncentraciu inzuli-
nu, ACTH a vazopresinu.
ILO produkuji viacerd bunky - Iibro
blasty, endotelovebunl':y, rnonocy{2,mak-
rofdgr a lyrnfocy'ty. Lokdlne p6sobi proti vi-
rrrsom, podporuje expanziu aktivovanfch
T-lymfocytov, ako aj tvorbu protildtok
izotypu lgc pdsobenim na B l]'rnfoclty
v zmysleich diferenciacie. Celkoqi udinok
sa prejamje nadmernou produkciou pro-
teinov akitnej fdzy a zqi5enim teploty.
Posobisynergiclq/s IL ].
ILlo sa aiaastiuje na imunoregulad
nich vztahoch medzi subpopulaciami
T -lymfocl'tov poflridanim produkcie c1'toki-
nov, najme IFN-T.Inhibiane posobi aj na
antig€novo prezentaami funkciu makrofri-
gov.
IL12 je cyrokrn.klor)ta-kli\ruje prevaine
NK-bunky, Stimuluje ich schopnostprodu-
kovat IFN-"ya zvy6ujeich c)'totoxicituv re-
akcii ADCC. lL-12 md podobne ako IL-2,
ale len s 50 0/oriiinnostou, schopnostakti-
vovat diferencidciuNK-buniek do LAK-bu-
niek. Okrem toho stimuluje proliferaciu
buniek T" a TH (prednostne indukuje \1ryoj
TH1).VIF^zne inhibuje sekreciu IgE indu-
kovanu IL-4.
IL15 sa svojim posobenimna NK bunky
podobd IL 2 a IL-I2. Podporujeich spon-
td|Ilnu cyloioxickl aktivitu. zvysuje iain
 Tab. 3. 8 Mediitory a regdetory prirodzenej lmunity

Cytokin Relotirna Z&oj Ciel

moletulovd
hmottrost

Interfer6ny,t? I 18 000 monoc]ty (q) vse {y bunky antivirusoil/ a antiproliferadnli

makrolaS/ {0) riainok
libroblasty (pJ z\.yseneex?reslaMHCI
ine bunky (0 aj F) NK bunky al(tivecia

13000 monoclty NK bunlqr proliferacia

T lFnfoclty
in€ bunlry

35 000 monocyty NK bunlS/ slarteza IFN-Y

matrofeg/ T bDJoclty diferencidcia THlymfocltov
denddtov6bunky

TNF f7 000 monocyty. makrofes/ neutrofily aktivacia (zapal)

Tlynfoclty endotelov€bunlyaktivecia(zipal,koaguhcial
h]?otalamus horuaka
peaei proteiny ahitnej li2t

17000 monoc]ty svaly. tuk katabolizmus

mal(rofaSr endoteiovdbunlry aktivacia (zepal. koaguhcia)
in€ bunky hypotalamus horuaka
peaei proteiny al<ritnej fezy

26 000 monocyq/ svaly, tuk katabolizmus

makrofe$r B lynfocw rast
endotelovebunky pedei prcteiny akritnej liy
T'l}mfoc}ty rymocyry kostimuliicia

Chemokiny I000-10 000 monoclty leukoclty chemota\ia

endotelovibunlq/ adhezia
fibroblasty aktivacia
T-\anfoclty
tromboclty

II0 20 000 monoc],ty monocJrty inhibicia

T-rymfoclty makrofiisr inhibicia
keratinocyty B \,.Infocl,ty aktivecia

MHC hla\,nl/ histokompatibilnl/ komplex (mq'or histoco rp(ltibilita cooq)Iex)

nost reakcie ADCC, produkciu ct.tokinov, T-lymfocytov. IL- 16 je chemotattic\lm

najma IFN-T.TNF a C[4-CSFa posobisv-
n e r g i c l {sy l L 1 2 l n i ev s a l 5 l L - 2 i .l L t 5 i ;
dukuje aj synrezu IL 5. a fa_ksa moze
aiaastiovat na eozinofilnejinl trecii zapa,
lov6holoziska pri alergic\ich reakcidch.
ILl6 tvoria CD8*-lymfocytya po stimu-
lacii histaminom aj epitelo;e bunLl bron-
chov a eozinofily.Interakcia IL-16 so svo-
jim receptorom,diferenciainltmantig6nom
CD4 prispieva k aktivacii pomoinlich
a aktivaanlim faktorom CD4*-monocltov
a najpotentnejsim chemotaktichim fakto-
rom eozinofilov.V poslednomdasesa zisti-
lo, Zepodobneako niektore chemokiny in
hibuje replikdciu HIV.
IIV"ER'ERdNY
U iloveka poznameStyridruhy interfero-
nov {lFNl- IFN-o.IFN-0.IFN-6 a tFN }. Tri

99
pfld patria k interfer6nom prv€ho qpu
a su zn6:me svojim antiviruso\rym pdsobe-
nim. IFN-tr primerne produkujtl leukoclty
a IFN-B vznike v tkanivach wetane fibro-
blastov, ktor€ sf jeho hla\''nlim zdrojom.
IFN-0 a IFN-Psri indukovan6virusmi alebo
umelo dvojvldknovou RNA. Okrem inhibi-
cie replikdcie virusov maju aj antiprolifera
tivny udinok a aktir''uju NK-bunky, do sa
qTuzivaterapeuticky pri malignych proce-
soch (najmii IFN-a).
F,AKTORNDKROTIZUJACI N ADORY
udinok na niektor6 nadory. V urdiQ/ch
n6.doroch(napr. Ca mammae)r'lvoldva he-
moragickri nekr6zu. Zridasttruje sa aj na
zdpalovomprocese,a to tak, Ze podnecuje
zv]iseniekoncentrdcieproteinovakftnej fri-
zy, posobi slrlergiclv s IFN "f, akti\,'uje
fagoclty a qlrazne z\yduje erTresiu mole-
knl MHC prvej triedy, dim znasobujer.idi-
nok CTL. Okrem toho zqlsuje kataboliz-
mus lipidov a pri niektoqlch patologic\ich
procesochzodpoveddza roz'raI metaboliz-
mu a vedie ku kachexii. Odtial pochddza
jeho pdvodnf nazov kachekttn(obr. 3. 22).

Faktor nekrotizujrici nddory (TNFJuvol- C'iENIOKINY

iujri makrofdgy na mnohorakE podnety.
Jeho posobenieje pleiotropne. Znamy je Chemokiny sri mal6 peptidy, kto{ich
najmii jeho cytotoxicki a cytostatickli hlamou funkciou je chemotaktickaaktivi

-+ I '+
i1 _
NIZKE KONCENTR,q.CIE \rySOKEKONCENTRACIE
STREDNEKONCENTRACIE
..<{-}\
't | /\-,,/"y
zC ) y \ | J( /-F .ysrori,
kl
I' \+<r1 | {)'N 'rak
\n2\ | \b-J
\\l
U nont*a I

.:
endotelovebunka , - v l (
L---l \ | ,,o,'.uu.
prolernydkl nci peaen
| /.------)
ra4 ll \ ,/

/ sval
miestny rdpal systemo\'yefekt s€pticl$;Sok

Obr, 3. 22 Biologlck6 tdinky faktora nekrotizujiceho nadory

LPS lipopolysacharid,TNF - faktor nekrotDujuci nedory, lL-1, IL-6 interleukiny
P6sobenieTNF pi nizlrych koncentraciech m6 poziti\,'ny irainok - akti'.'uje leukoc]'ty a endotelove bunl<y, a q'm
podporujeprechodleukocltov cezcie\,'nustenu na miestozepalu a celkoqi ro^'oj lokeheho zapalu.
lri itrednyih koncentraciach TNF sa uz prejavujli syst6movd riainlfr , isenie telesnej teploty. produkcia prc
teinov akutnej fiiy a i.
Vysok€ koncentrecie TNF majri na organizmus negativne riainky - klese krmi tlal<, prebi€ha diseminovana he-
mokoagulAciaa znizuje sa koncentraciaglykog€nua gluk6.4 Wsiedkomje Sok
[Upraven6podla Abbasaa kol., 1997)

100
ta zamerandna leukocyq/.Z hladiska bio
chemickej Struktfry sa chemokiny rozde
lujf do Stlroch podrodin - d, p, T a 6.
K najznemejsim u-chemokinom patri
NAP-1 (faktor atrahujrici neutrofily; ozna-
auje sa aj ako interleukin 81,NAP-2,trom-
bocltoqi faktor 4 (PF4)a p-tromboglobu-
lin. K najzndmej3imftchemokinom patria
monocJrtovechemotaktick€ proteiny (MCP-
I aZ 3), malrofdgove zapalov6 proteiny
{MIP l. MIP-2)a chemoal.rakLant pre eozi-
nolily eotaxin a RANTES.Predstavitelom
podrodiny ychemokinov je lymfotaktin
a reprezentantom podrodiny 8-chemoki-
nov fraktalkin.
u-chemokiny atrahuju prevaZneneutro-
fily, ale nie monoclty, lq;m p chemokiny
pritahujri monoclty, nie vsak neufofily.
Okrem chemotaktickej aktivity owlyvnujr-i
rasrbuniek a ich diferencid.ciu.
hojenjerdn
ai.
Chemokiny sa stali predmetom pozor-
nosti najma od roku 1996,ked sa zistilo, Ze
receptory pre tieto l6tky su zerovei kore-
ceptormi pre virus HIV. Chemokiny teda
qirazne or'plyviuji rozvoj infekcie HIV.
CYTOKiNYREGTJLUJUCE
SPECIFICKU
IMIJNITU
Druhri skupinu cltokinov predstavuju
cltokiny regulujrice Specifichi imunitu.
Ich predstavitel'misr-iinterleukiny - IL-2,
IL-4, IL 5, IL 13 a IL- 18, interfer6n - IFN-T,
transformujfci rastor,ji faktor (transfor-
ming growth Jactor, TGF) - TGF-p a faltor
inhibujuci migreciu makrofdgov(macroph-
age tnhibitoryJactor, MIF); (tab. 3. 9).
INTDRI, I]KiNY
IL2 pOsobiako rastoqi faktor TJynnfocy-
tov. Vznikd v T', lymfocltoch pi rozpozna-
vani antigenu prezentovanom APC. Okrem

Tab. 3. I Cytokiny sFostredkujice a regulujrice Bpecificki imurritu

CYtokitl Rel.tivna molelulo- Zdtoj uclnoK

va hmotuost

tL-2 14000-17000 T l],mfoc)'t' T -lynfocl,ty rast, produkcia cltokinov

NK bunlq/ Iast, alrtivdcia
B-\mfocyq/ rast, slnt€za protildtok

IL4 20 000 CD4{l}4nfocyty B-bmfoc}ty prepnutie s}Trt6zy

mastoc}ty protilitok na IgD
T-bTnfoclq/ rast, diferenciecia
endotelov€blnky aktivacia

TGF-ll 14000 Tlyn oclty Tllmfocyiy inhibicia altiv:icie

monocJrty a proliferecie
makrofiis/ ind bunLy regulaciamstu
in€ bunllf

IFN-1 21 00024 000 T-bmfoclty mononukleemeta- altiv6cia

NK-bunky gocyry
endotelovdbunky aktivdrcia
ostatne bunky ^.isend axpresia antige
nov MHCI aj MHC II

TNF-P Ttlmfoclty neutrotily aldivdcia

endotelovdbunlry alftivdcia

[-5 20 000 T{ymfoc}ty neutrofily al,tivacia

endotelovebunky al<tivacia
eorinollly dl\1ivdcia.produkcia

MHC hlavni histokompatibilni komplex (major histc/.ompatibilitg compbx)

1()1
proliferecie a diferencieciestimuluje v T ZWSuje sa aj sekrecia c)'tokinov, najma
lymfocytoch sekr6ciu dhl3ich lymfokinov, IL 1. Pod vp$om IFN-1 sa akti\uju CTL,
najma IFN-}, IL-4 a i. Posobiaj na aktivo- NK-bunky a vznikajl t AK-bunky. Zr'ysuje
val6 B-lymfocl'ty, akti\rrje CTL a NK-bun- sa expresia HlA-molekil, takZe cielov€
ky ajeho r,pllvom vznikaju i LAK-bunky. bunky sa stevaju citlivejsimi na posobenie
IL4 produkuju aktivovan€T,,2-lymlbcy- CTL.
ry. Sposobujeprolilerdciua dilerencidciu
BlynrJocytov a zvysuje v nich kvantitativne TRANST0r]RMUJT'CT p
RASTOWFAKT.o,R
zastipenie HLA molekul dmhej triedy. Je
najd6lezitejsimcltokinom pre prolilerd.ciu Transformujrici rastory faktor p (TGF-B)
pomocnychT llnnfocltov do subpopuldcie sa r,yznaduje predov5et\lrn stimuladnlim
1,2 a prepina slmt€zu protildtok do triedy riiinkom na neovaskularizdciua proliferd-
IgE.\'rnilo vlasLnosiami predurcujerozvoj ciu buniek spojivov€hotkaniva. To zname-
alergicl$tchreakcii. n6., Le m6.velkt Wznam pre tvorbu jaziev
II-5 je znAmy predovset$m ako rastoql a hojenierdn. Na viidbinu ostatnllchbuniek
faktor eozinofilov. Na B lymfocy.ty p6sobi pbsobianliproliferacne. TCF-Bje aj uain-
v neskorsej f6ze diferencidcie vo fize njm imunosupresiml'rn cl.tokinom, ktoIll
prepnutia zo syntezy membrdnovdho IgM potldda protildtkovri a bunkovri imunitu.
na serow IgM, resp. dhlsiehoprepnutia na Inhibuje produkciu vad5iny c].tokinov, re-
s)'ntezuinlich tried a podtriedimunoglobu- dukuje expresiu molekfl MHC v membrd-
linov. nach APC a blokuje sgrtdzu oxidu dusika
IL13 tlmi podobne ako IL-4 produkciu aktivovantmi makrofegmi i adhdziu leuko-
prozdpaloqich c].tokinov (IL-l, IL-6, IL-8, cJ,'tovna endotelov6bunky. Je pravdepo
TNFJa hhibiciou synt€zy IL-12 potldda ak- dobn6, Ze imunosupresi\,'nyrldinok gluko-
riviru TH| - l),'rnfoc]'iov
a podporuje\f ,/ojTI2 kortikoidov sprostredkriva aiastoane aj
-subpopuldLciellmfocytov. IL- 13 o\plyvnuje TGF p, pretoZe glukokortikoidy indukuju
aj B-lymfoc$r. Ztysuje ich proliferriciu z\.Ttsenf syntezu tohto cytokinu. Objav
a podporuje prepnutie slmtezy prot etok TGF-p [a IL-10] s objasnenimjeho ridinku
smeromk IgE. IL f3 je teda spolu s IL-14 r,lirazne prispel k tomu, Ze sa zo zozrramt)
rozhodujicim c)'tokinompri rozvojialergie. predstavitelovsamostatnich subpopuhcii
Na rozdiel od IL-14 nestimuluje Tlynfb- T buniek museli qmechat supresorov6T
clq/. lymfocyty Niektor6 nadorov6 bunky pro-
ILl8 je znemy aj ako faktor indukujrici dukujn TGF-B, io im umoZiiuje uniknut
IFN-1. Produkujn ho aktivovar€ monocyq/ z dosahu imunitneho systdmu.
a makrofdgy. POsobi na T,,1 lymfocyty,
r, kto{ch indukuje produkciu IFN-"r, FAKTOR INHIBUJTU MIGRACru
IL-2 a GM-CSF.Okrem toho stimuluje ex MAIiJiOFAC'oV
presiu o-retazca receptora pre IL-2, aim
podporuje proliferdciu TnI -lymfocytov. Faktor inhibujici migraciu malrofdgov
Zrysuje aj aktivitu CTL a NK buniek a in (MIF)bol pOvodneidentifikovanf in uitro ako
hibuje produkciu IL- 10, iim nepriamopod- solubilnd ldtka, ktoni produkujri T llnnfocy
porujeakrivilu bunkovejimunity. ty stimulovane antigenom a ktora inhibova
la r'ycestovanie makrofdgov z kapilary.
I]VTERFERONT Nesk0r sa uktzalo, Le tuto vlastnost maju
viacerd cltokiny. Dnes je miame, ZeMIF nie
Interfer6n 1 (lFN-1) sa oznaiuje ako je schopnli inhibovat migreciu makrofdgov,
imrinny, lebo vznikA v Tllrnfocltoch na ale ma in6 Wznamne biologicke aktivity (pri
an genow alebo mitog€now podnet. Jeho oznadeni MIF sa zotrvdva z historic$ch
imunoregulaine posobenie sa prejavuje dOvodovl.
najmii r,idinkom na malrofdgy, T lymfoc$r MIF in uitro rusi inhibiani idinok gluko-
a NK-bunky. Aktivacia malrofdgov sa od koflikoidov.Clukokortikoidyznizujl pro-
raza na zvlisenejfagocltarnej, mikrobicid- dukciu TNF, ll--1p, IL-6 a IL-8 altivovani-
nej a antigenovo prezentaanej aktivite. mi monocJ,tmi a MIF tuto aktivitu blokuje.

LO2
 Okrem toho antagonizujeinhibiciu prolife-
recie T -lymfoc),tovpodmienenf glukokor-
tikoidmi, a to obnovenim syntezy IL-z
a IFN-T.Podobnein L)iuopri letelnej endo
toxdmii potlada protekti\Tly riainok gluko
kortikoidov. MIF mozno teda pokladat za
endogennyregulatorp6sobeniaglukokorti-
koidov. Samotn6 glukokorlikoidy stimu
lujli syrtezu MIF makrofagmi a Tll,mfo
cltmi. Je v5ak zaujimav6,ZeMIF produku
je aj adenoh]?oliza. MIF spolu s IL-l
a s TNF opal pon'rdzuju vzdrjomne prepoje
nie nervovdho,endokrinndhoa imunitndho
sysLemu.
CYTOKiNYPOSOBIACE
AKO RASTOVE
FAKTORY
Posledni skupinu cltokinov reprezen
tuju rastov€ faktory. Ich predstavitelmi su
interleukiny IL-3,lL-7,IL 9, IL-11,IL-14
a IL- 17 a faktory stimulujuce kol6nie fcolo
ny stimulating factors, CSFI - G-CSF,
GM CSFa M-CSF(tab.3. t0).
IN'DERI.ETJK.NY
IL3 je rasto{ faktor, kto4/ pOsobi na
pluripotentnekmeiov6 bunky, megakaryo
c$r, eozinofily, malffofaS/ a mastoclq/.
Zuaastiuje sa aj na diferencidciiTlymfo-
cltov.
IL7 posobi ako stimuladni alebo kosti-
muladni faktor (v zdvislostiod stupiia dife
renciacierespondujucejbunky) proliferacie
a diferenciacie T-lymfocytov a ako rastorli
faktor pre tymocyty. P0sobi aj na
pred-B ll.rntocyrypri ich dozrievanina zre-
16budry.
ILg je rastow faktor progenitorowch
erl,tropoetickltch buniek a spolu s erytro
poetinomsa zudastiuje na tvorbe erlrtrocy
tov. G6n pre IL-9 sa nachddzana 5. chro
moz6me, kde su aj gdny pre IL-3, IL 4,
IL 5, [-f3 a cM CSF.Del€ciatejto oblasti
sa speja s Ws$om malignit (myelodys
plastich/ syndr6m, akutna myelocl,tovd
leukemia, tzv. sq-minus slmdr6ml.
ILll posobi ako rastow faktor megaka-

Tab. 3. 10 Cytokiny stimulujice hematopo6zu

Cytokin Relativna moletulo- Zdrcj CieI uclnoK

ve hmotnost

C-kit ligand 24 000 str6mov6bunl$r pluripotentne aktivecia

kostnej drene kmeiovd bunky
fibroblasty
IL7 25 000 progenitorovdbunky rast a diferenciacia
sti6mov6 bunky
kostnej drene na lymfoc]'ty

lL-3 20 000-26000 T-lymfocyty progenitorov6 bunl{' rast a diferenci6cia do vset-

hich hematopoeticlqtch
linii

CM CSF 22 000 T llmfoctty progeniLorove

bunl{Jr diferencieciana granulocy-
mon0cyry. ty a mononukleerne
makrolaS/ Iagocyty
endotelovebunlry mononukledrne attivecia
fibroblast)' fagoc]'ty

M CSF monocyty progenitorov6bunky diferenciacianamononuk-

makrofdAr learne fagocyty
endotelo\'€ bunl1
fibroblasty

G-CSF 19000 monocyry progenitorovebunky diferenciiiciana

makrofes/ granulocyty
endotelo\'6bunlT
libroblasty

r03
ryoc]'tov,a tak sa spolu s lL-3 zfaastiuje vadsiny infekdnlich zdrodkov. Vliskumn€
na tvorbe tromboc).tov.Stimuluje diferen prdce z poslednich rokov jednoznadnedo-
ciAciu BJymfocl.tovna plazmocl'tya p6so- kaz:uju, Ze obrann6 mechanizmy sliznic sr.i
bi aj na hepatocl'ty. Rimito vlastnostami sa relati\,Trenezavisle od systemovehoimunit-
podobdIL-6. n6ho syst€mu.
IL14 podporuje proliferdciu aktivova- Imunitnli system moZnoteda rozdelit na
n1/ch BJyrnfocl.tov. Ich receptor sa nacha- dva oddiely - na sgstlmoug imunitng
dza len na aktivovanl/ch B lgnfocytoch. sustam a na sLizniing imunitni sAstem.
IL-14 neindukuje synt6zu protildtok, na- PnTi syst6mzairnuje kostnf drei, tlimus,
^n2k inhihrriF irr slezinu a l]'n.rfatick6 uzliny, druhy/ syst6m,
IL17 stimuluje v epitelo{ch, endotelo- v5eobecne oznaiovanli skratkou MALT
vfch bunkdch a vo fibroblastoch synt6zu (mucosa associated Lamphatictissue), re-
c].tokinov IL 6. lL-8. GM-CSF,ako aj pro- prezentuje lyrnfatick6 tkanivo sliznic.
staglandinuE, (niev5ak IL-l aleboTNF, io Pdvodnesa k tomuto syst6mu zaradbvalo
svedii o limitovanom r.p\we tohto c1'tokinu iba l]'n.rfatick€ tkanivo priedu5iek - BALT,
na zd.paloql' procesl. Ak sa fibroblasty kul- dreva - GALT a nazofaryngu - NALT. V su-
ii',.ujuv prilomnostilL-I7. podporujupro- dasnosti sa slizniini imunitnll syst€m
hfereciu a diferencieciuCD34.-kmeio{ch chdpe Sirsiea prirad'ujesa k nemu aj lym-
buniek na neufofily. Celkovoje teda IL 17 fatick€ tkanivo. ktor6 sa nachadzav sub
vdasnlfoninicietorom zapalovej reakcie za- muk6ze sliznic a v exkrednlich Z1'az6ch(obr.
vislej od Tlymlbc).tov a je cltokinom, kto- 3 . 2 3 . t a b .3 . 1 1 ) .
fi prepaja imunitny system s hematopoe- Slizniinl/ imunitni system obsahuje fti
zo]d, zl'kladnf [py llnnfatickdho tkaniva. Prqi
t]? predsta\uje organizovand l)'rnfatick6
FAKTORYSTIMWAJACE KOI6NIE tkanivo, ktor6ho hla\,'nlim predstavitelom
sri Peyerove plaky v tenkom dreve.
G-CSF zodpoveddza prolifer6ciu a dife- V Peyeroqich plakoch sa okrem lymfocytov
renciaciu progenitoro{ch buniek predur- (asi 70 0/otvoria B lymfocl'ty) a makrofdgov
denlich na qivoj neutrofilov. Na zrel€ neu- lysk]'tuju aj Specializovand bunky, tzv.
trofily pdsobi aktivaine. M'bunky. Vyznaauju sa intenzi\nou pino-
M-CSF zodpovedd za \rtvoj monoc)'tovo- c1't6zoua ich hlar.rrou ulohou je r'ychltdvat
makrofdgovej linie. Okrem toho ovplyviuje rozlidn€ makromolekuly, bakt€rie, virusy
procesy spojen€ s niddciou oplodnendho a protozo6 a prenesat ich k makrofdgom
vajiika, s qfuojom plodu a s laktaciou. a v men5ej miere i k l1'rnfocytom. Samotn€
GM-CSFposobina proliferdciua diferen- M bunky nemaji schopnost prezentecie
cieciu progenitoroqlchbuniek neubofilov, antigenu. Sri sridastou imunitn€ho syst6-
eozinofilov a monoc)'tov.V kombindcii s mu a r,1'vijajrl sa ako samostatne [nia z ne
erltropoetinom podporujeqvoj er1,'troidne - diferencovanej kmeiiovej bunky.
ho radu a aktivuje aj zrel6 leukocl'ty. Druh1i ['p lymfatick6ho tkaniva sliznic
Z\ysuje fagoclt6zu neutrofilov, eozinolllov predstar.'ujri lynfocyty v lamina propria
a makrofagov, cl,totoxicku reakciu ADCC, mucosae. Do tejto oblasti sa dostavaju
ako aj tumoricidnost makrofdgov. B-l1.rnfoc1'tyz organizovanehollmfatickeho
tkaniva aktivovand antig€nom, ktor6 sa tu
dhlej diferencuju na plazmatick6bunky.
SLIZNIENA IMUNITA Treti q.p buniek slizniinej imunity pred
stavuju bunklr, ktor6 sa nach6dzaji medzi
Sliznicepredsta\uji spolu s kozou bad€- epilelo$mi bunkami sliznjcea oznaaujLi sa
ru, ktore oddeluje lrrftorn€ a vonkajsie ako intraepitelov6 lymfocyty. Veasinou
prostredie.V ludskom organizmetvoia ob ide o T-lyrnfocy'tya asi 10 %oz nich pred-
rovskri plochu (napr. sliznica gastrointesti- sta\.ujr-i bunky s antigenovim receptorom
nalneho traktu dospel6hodlovekamA plo- TCR-15(v cfkulacii ich je pribliZne 5 %).
chu 200-300 nl). Z toho typljva, Zeslizni- Tak TCR 16Jyrnfoc1.ty,ako aj TCR-opJpn
ca je hlamou brdnou vstupu absolutnej foclty sr-iv porowrani s ostan:imi T-l1'rnfo-

104
Obi 3. 23 Rozmi€stede
lymfatick6ho tkaniva tvo- ocna llara
daceho slizniini imunitni
syst6m
BALT - lFnlatick€ tkanivo
asociovan€s prieduskami.
GALT ll'mtatick€tkanivo
b
asociovan6s arer.nim trak- slinne Zlazv prsnikovdT/
tom. GIT gastrointestinalnv zlaza /
trakt. NALT- lymfaiickd tka,
I
nivo asocio\ran€s nazofaryn-
gom

l)mloidn6
uzlikT

lymfalicke
Lrzlrny
mezent6aia urogenit6lny
systdm

Pcycrove
plaky

Tab. 3. 11 Lymfatick€ tkanivo patriace k stiznid- cytmi z hladiska rdznorodostisvojich anti-

n6mu immitn6mu syst6mu geno{ich receptorovlimitovand.Tieto rida-
je naznaiujrh,Zeintraepitelovelymfocy'tysa
L]'nfaticke tkanivo asociovane s arel1ltm traktom
tlwinuli na rozpoznevaniedasto sa \,ysky,
GALT
iuj ucich in Lralum inelnychantigenov,
LJrrnfdr
i''kelkanito "sociovdne- prieduskrmi Obrann6 mechanizmysliznianej imunity
BAI,T predsla\uju predovsellq/msliznianeimu
noglobuliny. Spravidla ide o sekreinf Ig;A
Nazolaryng6lne rymfatick€ tkanivo - NALT (obr. 3. 24), kto4i pochddzanajm:i z lokdl
Mlieanazlaza nej sekrdciea len zanedbatelnemnoZstvo
Slinn6 zlazy IgA pochedzajricez kostnej drene. sleziny
a lymfaticlqich uzlin sa dostdvana powch
Slzne zlazy sliznic. SFiteza IgAje mimoriadneintenziv-
Urogenitehy trakt na a presahujeqmtezu v6etl$;chimunoglo-
Stredn€ucho
bulinov dohromady.Aj lyziologickefunkcia
obidvoch typov Igg je rozdielna. Kltm se-

1()5
heany IgAjednoznaanezabraiuje prenika-
niu mikroorganizmovdo vnitra organiz-
mu, floha plazmatick€hoIgA zatial nie je
celkom objasnena.
IgA md dve podtriedy lgAl a IgA2. ktor6
sa odli3ujr.i pentovou oblastou. IgAl me
v tejto oblasti o 13 aminokyselinoqichzvyS-
kov viac ako IgA2. Tento segment,bohatlt
na prolin, sice umoziuje protilatkam IgAl
vidSiu flexibilitu Fab-fragmentov,ale na
druhej strane je to risek velmi citliqi na
proteazy bakt6rii, io predstar'-uje
sp6sobov,al$im bakt6rie unikajri z dosahu
efektoroWchmechanizmovimuni\'. KedZe
IgA2 tal1,1to risek nemd,bude sa nachddzat
na \ich slizniciach,kde je vziasiapravdepo
dobnost qislrytu baktdrii s proteo$ichimi
vlastnostami, t. j. na slizniciach gastroin
testineheho fhrub€ drevo)a urogenitdlne
ho traktu. V plazme prevldda IgAl (83 0/o
celkov6homnoZstvaIgA) a podobneje to aj
na inich slizniciach,resp. v sekr6toch(sll
ny, slzy, materskd mlieko). IgA2 sa r'yzna-
auje estejednou pozomhodnou drtou, a to
heterogdnnostousvojich postrannfch oli
gosachaddo\.fch retazcov, Medzi inymi
exisluju aj mo)ekulylgA2.ktore maju po-
stramyl oligosachaddowretazecukonaenJi
manozou.Takeloproteinysa velmi ucinne
viaZus gramnegatimlmi bakt€riami ielade
Enterobacterlaceae. kroreexprimujuSpeci
fic\i lektin \riazuci man6zu. PretozeIgA2
s a n a c h d d z av t r d v i a c o mi r a k t e ,m o T es a
ne5pecifickl viazat na patog€nnebakt€rie.
a tak prispievatk ich likvidecii. bez ohl'adu
na antig6novuSpecifickost.
/-\
rcA
o-
/^\7{
( ).
J r.iarec
uUUr_fr^:S;\_/\-/
.-'-1;C2;
' \J(-)
sekreanyretazec
Existencia dvoch relatime samostatnich
systdmovimunity - systdmov€hoa slimidn6-
ho - me Velki {iznam najme v suvislosti
s vakcinaciou. Vo vseobecnosti systemova
imunizacia indukuje pomerne slabi sliznid-
nu imunitu. 4j pasi\,Tle poddvanie hlper-
imtnnych s6r len nepatrne chr6rf slizrrice
pred infekcnymizdrodkami,To mamend. Ze
slimice moTuosidlbvaibakerie a virus) mo
Zu napddat epitelov€bunky aj napfiek pri
tomnosti korespondujucich protildtok v cir
jeden zo kul6cii. Preto je qihodnejsie zamerat sa na
pripram ta$ch vakcin, ktor6 by indukovali
tak systemovu,ako aj sliznidnri imunitu.
Prikladom indukcie obidvochtypov imunity je oa
kovanieproti poliomyelitide,a to SabinououDcrkcinou.
T6rtoperor6lnavakcina obsahujeZi\,6oslaben€virusy
a chrdni jedinca 5 6 rokov (zasluhousystematick6ho
odkovania bude poliomyelitida pnvdepodobne dru
hou choroboupo variole, ktore $.rnizne zo zoznamu
hfekanich chor6b).
Oako\.anieinal{ti\.ovanouSal/couori uokcinou,klord
sa aplikr-rjeparenteralne,na\rcdzujcsice ceikovriimu
nitu. no Specifickdprotildtl{y sa v arevea nosohltane
neutvarajt.
Druhlim pozitivnym prikladom indukcie obid\,och
lypov imunity je oakovanieproti chripke. Aeros6lo\d
imunizecia atenuovanim vimsom indukuje ta]{ se
kreani IgA, ako aj plazmatickeIgA nanieren6 proli
hemaglutininov€muantigenuvirusu chripllv.
WZNAM IMUNITITfCH
MECHANIZMOV
V OBRANYSCHOPNOSTIJDDINCA
Imunitne odpoved predstavuje srlbor
vzajomne prepojenlichbunkorlTcha mole-
-a
( ,)
reA Obr. 3. 24 Model sekr€6n6ho
IgA
C cystein
Sekreani lgA sa q,skyluje naj
iastejsie vo forme dimdru.
ObidvamonomdryIgA su navze-
jom spojen6J-retazcom.IgA
s!'ntetizujri plazmatick6 bunlfr
\, submuk6ze.Na to, aby sa IgA
dostal na po\Tch sliznice,mllsi
sa naviazatna poly-lg receptor
epitelo\€jbunlqr. Po naviazani
sajeho aasf odstiepia stiir,asa
sliaas[ouIgA dim€ru ako se
kreani reiazec.
1()6
kulowch procesov.Ich hlar.r.rllrnzmyslom
j e f i a s i n a i m u n o l o g i c k odmo h f a d er.. j . n a
udrzani celistvostiindividua, Integritu or
ganizmu ohrozuju predovbet$m mikroor-
ganizmy,nddorov6bunky a rozlianecudzo-
rodd ldtky z vonkajSiehoprostredia.
Extraceluldrne parazitujice mikroorga
nizmy (napr. streptokoky, stafylokoky)
likviduju najmzifagoclty a protildtky (opso-
nizaanou aktivitou a aktivd.cioukomple-
mentul. Proti intracelulerne parazitujricim
mikroorganizmom (napr. mykobakt6rie,
listdrie. brucely)zasalujri bunkov€ mecha-
nizmy (makrofiigy, CTL, NK-bunky).
V i r u s m in a p a d n u r b e u n k y l i k v i d u j Lni a j m d
CTL a NK bunkT a samotnri rephkeciu vi-
rusov brzdi interfer6now system. V boji
proti parazitom sa k nim pripejajn esie
K bunky.
Druhlim zdvaZnlim faktorom ohrozuji-
cim Zivotjedinca je maligne bujnenie. Pri
kontrole rastu buniek. kto4i sa r,lmkol ff-
ziologiclrymzakonitostiam. zohrdvajri rilo
hu v5etky typy imunitnich mechanizmov.
Do popredia \.ystupuje najmd cytotoxiclqi
fiinok buniek NK, LAK, CTL a aktivova
nlich makrofdgov.
Organizmussa prirodzenebrani aj proti
cudzorodlimldtkam, ktord sa do neho do-
stevajli zo Zivotn€hoprostredia a niekedy
aj umelou cestou (napr pri transplantacii
tkaniv a orgdnov).Charal{terimunitnej od-
povedezdvisi od kvality a mnozstvaantig6-
nu.
Negativna stranka aktivity efektoroqlch
mechanizmovimunity sa prejavuje predo-
vsetl$tmpd alergiclqlcha autoimunitnich
ochoreniach.Aj samotny imunitnll syst6m
m6Zebyt cielom patologick6hoposobenia
( n a j / n d m e j Sj ieej e h o n a p a d n u t i ev i r u s m i .
ktord rlvoldvajri AIDS).
LITERAT{IRA
.\bbas. A. K., Lichtman, A. H., Pober,J. S.: Cellular
and MolecularInunolo$/. Philadelphia.London.W.
B. Saunders.Co. 1997.s.49,1.
-{qqanval.B. 8.. Puri, R. K. (eds.):Human cytokines:
their role in diseases and therapy. Berlin,
Cambridge.Edinburgh. London, Paris. Viena.
BlackwellScience1995,s. 736.
Benjamini, E., Shunshin. G.. Leskowitz, S.:
Immunolo!$,.A short course. 3- Chichester,New
York, Brisbane. Toronto. Singapore,John Wiley
and Sons1996.s. 459.
to7
Bona, C. A.. Bonilla, F. A.: Textbookof Immunolo$r.
Amsterdam,HanvoodAcad. Publ. 1996,s. 431.
Bradley, J., Mccluskey, J.: Clinical ImmunoloeT.
Oxford. NewYork, Melbourne lgg7. s. 572.
BLrc, M.: HLA komplex v biol6gii a medicine.
Bratislava,Veda 1989.s.lE8.
Buc. M.. Ferenaik. M.: Inunogenetika. Bntislava.
Allattus 1994.s. 47,1.
Buc. M.: Klinickii imunol6gia.Bratislava,Veda 1997.
s.383.
Buc, M.. Ferenaik. M., Bucova. M.. Stefanovia,J.:
Imunol6gia.Bratislava,UK 1999,s.248.
tsuc. M.: Imunol6gia.Bratisla!,a.Veda2000 h, Uaari).
Cruse, J. M.. Lewis. R. E.: Illustrated dictionnary o[
imnlunolo€X/.Boca Raton. New York, London,
Tokyo, CRC Press 1995,A Z s.
Dausset,J.: Clin d' oeil a la vie. La grande a!,entlrre
HlA. Paris,Odile Jacob 1998.s. 310.
Delves, P J., Roitt, L M.r EncyclopediaoI tmmu
nology. 2. San Diego. lnndon. Boston, New York.
Sydney,Tokyo,Toronto,Acad.Press1998,Vol. I. II.
III, IV.
Fereniik, M.. Sh,rtinove. V., Bernadid, M.,
Jakubovskli. J.. Hulin. L: Zdpal, horuaka. bolest.
Bratisla\a, Slo\:arl G. T. G. a S1o\'.Acad. Press
1 9 9 7s, . 2 1 5 .
Ferenaik,M., Rovenskli.J., Nyulassv,S.: Imlrnol6gia.
Zdkladn€ terminy a definicie. Bratislava, Slov.
Acad.Press 1999.s.283.
Hames.B. A., Glover.D. M.t Molecular Immunolos/.
2. Oxford,Oxford Uni\'. Press 1996,s.386.
HoiejSi. V.. Bartuiko\'6, J.: Zaklady imunol6gie.
Praha.Trilon 1998,s. 219.
Charon, D.: Geneticdiversity of HLA. l'unctional and
Medical lmplications.Vol. I + il. Paris. EIIK 1997,
s. 867. (Vol.ll, s. 777. [roi. II).
Janeway,Ch.. Travers. P.. Walporl, M.. Capra,J. D.:
Immunobiolo$r.the immune systemin health and
disease. ,1. London, New York, Elsevier
Science/carland Publ. 1999,s. 635.
Klein. J.. Hoiejsi,V.: Immunolofy.2. Oxford.London.
EdiDburgh, Malden, Carlton. Berlin, Tokyo.
BlacklvellSci. 1999. s.722.
Kuby. J.: lmmunologv.NewYork, W. H. Freeman.Co.
1 9 9 7 s. . 6 6 4 .
Midclleton,E., Ellis, E. F.. YungiDger.J. W. Reed,Ch.
E.. Adkinson. N. F.. Busse. W W.r Allergy.
PriDciples and PIactice. St. Louis. tsaltimore.
Boston,Ca sbad.Chicago.Minneapolis,NewYork,
Philadelphia, Portland. London. Milan. Syclney,
Tokyo.Toronto. C. V. Mosby,Co. 1998,s. t 249.
Ogra, P. L., Mesteclry,J., Lamm. M. E.. Strober.W..
Mcchee, J. R.. Bienenstock,J. (eds.):Handbookof
MLrcosal Immunology. San Diego, New York.
Boston. Inndon. Sldncy. Tokyo, Toronto, Acad.
Press1994.s. 766.
Faul. W E. led.): FundamentalImmunolos/. 4. New
York, RavcnPress2000, s. I 490.
Rich, R. R. (ed.):Clinical immunology.Principlesand
Practice. I + Il. St. Louis, Boston. Nelv York,
Philadelphia.London, Sydney.Tol\l'o, C. V. Mosby.
Co. s. i996,. 1 1052(ll. s. 10532228 0l).
Robinson, S. P.. Saraya, K.. Reid. C. D. L.:
Developmenialaspects of dendriiic cells in vitro
 and in vivo. l€ukemla and L].rnphoma 29, 1998, s.
477490.
Roitt, I., Brostoff, J., Male, D.: Immunolo$I. 4.
London, C. V. Mosby,Co. 1996,s. 815.
stevens, Ch. D.: Clinical Iltrmrmologr and Serclo$I.
Philadelphia, P. A- Davis, Co. 1996, s. 343.
Stites. D. P.. Terr, A. L, Parslow, T, G.: Basic and
Clinical hnmunolosl. 8. Norwalk, Appleton and
lange 1994, s.870.
Sterzl. J.: lmunitni syst€m ajeho ryziologick€ fi-Dkce
Pmha, Ces.Imunol spol. 1993,s. 467.
Tlzard, I. R.: Immunolo$I.4. Philadelphia, New York,
InndoL Sydney, Tokyo, W. B. Saunders, Co. 1995,
s.544.