SOCIOLÓGIA ŠPORTU

Sociológia športu v systéme vedeckých disciplín športovej humanistiky

Objekt športovej humanistiky tvoria dva relatívne samostatné bloky problémov.

Jeden je zameraný dovnútra indivídua, orientovaný prevažne na subjektívnu stránku športových

aktivít - na oblasť motivácie, prežívania, sebarealizácie v športe, utvárania osobnosti vôbec.

Touto oblasťou sa zaoberá predovšetkým športová psychológia, ale participuje na nej aj filozofia,
estetika a etika športu. Táto oblasť zodpovedá užšiemu ponímaniu športovej humanistiky, ktoré
bezprostredne koreluje s pojmom humanizmus, či humanizácia a jeho jadro tvorí subjektívna
stránka, kultivácia osobnosti, jej rozvoj, sebarealizácia, motívy a pod.

Druhý sa zameriava hlavne na aktuálne sociálne, ekonomické, politické a kultúrne prostredie,

normy a hodnoty spoločnosti, v ktorých pôsobia jednotlivé sociálne skupiny, interakcie pri
vykonávaní športovej činnosti.

Do tejto skupiny patrí športová sociológia, ekonómia, manažment, marketing, politológia, právo,
história a niektoré ďalšie vedy vstupujúce do danej problematiky. V konečnom dôsledku ide o
poznanie a využitie humanistického potenciálu založeného v športe.

Obidva bloky tvoria plnohodnotné a dôležité súčasti športovej humanistiky.

Sociológia vznikla v XIX. storočí ako veda, ktorej cieľom je skúmať spoločnosť vo všetkých jej
prejavoch a na všetkých jej úrovniach vývoja.

Sociológia športu je odvetvovou sociológiou, aplikáciou všeobecnej sociológie na oblasť športu ako
spoločenského fenoménu.

Sociológia športu je aplikovanou vednou disciplínou, ktorá umožňuje postihnúť najširšie

celospoločenské súvislosti a väzby športu, poníma šport ako organický subsystém spoločnosti, úzko
spätý s jej ekonomickým, politickým, sociálnym a kultúrnym vývojom.

Úlohou sociológie športu je skúmať a analyzovať všetky vývojové tendencie, postihnúť pozitívne i
negatívne javy a umožniť tak spoločnosti, aby vytvárala vhodné podmienky pre pozitívne trendy a
súčasne s tým, aby potláčala a eliminovala prvky negatívne a nebezpečné pre šport a pre celú
spoločnosť.

Predmet sociológie športu

Predmet sociológie športu tvorí sociálne správanie jednotlivcov, skupín a spoločenstiev pri realizácii
športových aktivít, hlavné aspekty a podmienky rozvíjania týchto činností, význam a funkcie športu v
spoločnosti. Ďalej zahŕňa sociálne väzby a interakcie, normy správania, hodnoty a záujmy pri
realizácii športových aktivít, vzájomné pôsobenie medzi športom a ostatnými subsystémami
spoločnosti. Zahŕňa teda všetky sociálne súvislosti športu.
Teoretické východiská sociológie športu

Sociológia nemá jednotný prístup k interpretácii podstaty spoločnosti, štrukturálnych väzieb a

zákonitostí, ale existuje celý rad teórií a škôl, ktoré chápu šport a jeho postavenie v spoločnosti
osobitným spôsobom.

 Teória sociálneho konsenzu (funkcionalistická )

 Teória sociálneho konfliktu

 Alternatívna sociológia a symbolický interakcionalizmus

 Kritická sociológia

 Feministická teória

 Schématická teória

Teória sociálneho konsenzu (funkcionalistická )

Vznikala od 40. rokov XX. stor. a dominovala v sociológii v 50. a 60. rokoch.

Každý subsystém spoločnosti plní konkrétne funkcie v záujme zachovania stability a prežitia
sociálneho systému, základom je udržať vnútornú rovnováhu. Členovia spoločnosti uznávajú rovnaké
hodnoty (hodnotový konsenzus).

Šport je chápaný ako nástroj stabilizácie spoločnosti. Zdôrazňuje sa integratívna funkcia športu.

Teória sociálneho konfliktu

Vzniká v 50. rokoch XX. stor.

Odlišné postavenie sociálnych skupín podmieňuje rôznorodosť až protikladnosť ich sociálnych

záujmov čo vedie ku konfliktom medzi nimi.

Vrcholový šport interpretujú ako nástroj v rukách ekonomicky vládnucich skupín, vykorisťovanie
samotných športovcov a manipuláciu divákov ako dočasný únik so spoločenskej reality.

Alternatívna sociológia a symbolický interakcionalizmus

Sústreďuje svoju pozornosť predovšetkým na vzájomné pôsobenie jednotlivcov a utváranie

medziľudských vzťahov, ktorými si ľudia utvárajú systém noriem, hodnôt, rolí, ktoré sú súčasťou
tvorby sveta okolo nich.

Šport je interpretovaný ako pozitívny faktor, ktorý umožňuje prekonávať sociálne, rasové či
náboženské predsudky.

Kritická sociológia

Šport a spoločnosť sú premenlivé fenomény, ktoré sa menia v závislosti od zmenených

ekonomických, politických a sociálnych podmienok. V dôsledku toho šport môže mať pozitívne, ale aj
negatívne účinky na svojich účastníkov, môže podporovať dominantnú kultúru, alebo ju oslabovať,
rovnako ako aj ideológiu.
Feministická teória

Vychádza z predpokladu, že sociálne usporiadanie modernej spoločnosti je založené na dominancii a

mocenských záujmov mužov a na nerovnoprávnom postavení pohlaví a podriadenosti žien.

Šport priamo reprodukuje mužskú dominanciu, produkuje rôzne formy diskriminácie a útlaku. Napr.
ženské športové disciplíny nemajú takú publicitu v masmédiách, nedosahujú rovnakú výšku odmien,
ženy nemajú primerané zastúpenie ako trénerky, v riadiacich grémiách športových zväzov a
organizácií.

Schematická teória

Vychádza z predpokladu, že sociálny život pozostáva zo siete vzájomne prepojených a závislých

jedincov.

V aplikácii na šport sa venujú zdrojom vzniku a vývojom moderného športu, príčinám

profesionalizácie športu, hist. a sociálne korene násilia v športe, prepojenosť športu a národnej
identity. Venujú pozornosť globalizácii športu v ktorej významnú úlohu zohrávajú masmédiá,
ekonomickej expanzii (koncerny produkujúce športové potreby) a konzumný spôsob života.

Hlavné roviny výskumu sociológie športu

(HEINEMANN, 1998)

 Kultúrna rovina

 Sociálno-štruktúrna rovina

 Personálna rovina

 Organická rovina

 Spoločnosť a šport

 Vnútorná štruktúra športu

 Šport a spoločnosť

Kultúrna rovina

Spoločnosť – šport

Kultúrne hodnoty a ideológie spoločnosti, napr.:

 puritanizmus

 výkonnostný princíp

 humanizačný princíp

 zdravie ako hodnota

 hodnota osobnosti

 ideál rovnosti
Vnútorná štruktúra športu

Hodnoty a etika športu, napr.:

 fair-play

 priateľstvo

 solidarita

 výchovné hodnoty

 kompenzačné hodnoty za životné podmienky

Šport – spoločnosť

Vplyv športových vzorov a hodnôt na ostatné oblasti spoločenského života

Sociálno-štruktúrna rovina

Spoločnosť – šport

Vplyv rôznych oblastí spoločnosti na šport, napr.:

 rodina

 výchovnovzdelávacia sústava

 oblasť práce

 cirkvi

 politický systém

Vnútorná štruktúra športu

Sociálna štruktúra športu, napr.:

 normy, pravidlá a roly v športe

 skupinová štruktúra

 diferenciácia a špecializácia podľa športových odvetví

 športové organizácie

Šport – spoločnosť

Vplyv športu na napr.:

 hospodárstvo

 rodinu

 politické zriadenie

 spotrebu

 zdravotný systém

 masmédiá
  trh práce

Personálna rovina

Spoločnosť – šport

Predsocializácia prostredníctvom, napr.:

 rodiny

 školy

 malej skupiny

 náboženstva

Vnútorná štruktúra športu

Športovec, tréner, funkcionár ako ,,sociálny vzor,,:

 biografia

 športová kariéra

 úspech v povolaní

 potenciál konania

 realizácia prostredníctvom športu

Šport – spoločnosť

Transfer osobnostných vlastností a schopností, napr.:

 do povolania

 do rodiny

 do správania vo voľnom čase

 do životného štýlu

Organická rovina

Spoločnosť – šport

Telo ako produkt sociálneho vývoja;

 nedostatok pohybu;
 civilizačné choroby

Vnútorná štruktúra športu

 Formovanie postavy, fitnes a športový zážitok

Šport – spoločnosť

 Formovanie identity, odľahčenie zdravotného systému

Z hľadiska dosahu môžeme v rámci sociológie športu vyčleniť tri základné roviny.

Makrosociologická úroveň

Zameriava sa na skúmanie veľkých soc. skupín, na kultúru, soc. štruktúru, soc. stratifikáciu a zmeny,
ktoré charakterizujú celú spoločnosť v procese realizácie športových aktivít. Utváranie podmienok
pre rozvoj športu (ekonomické, legislatívne, organizačné).

Mezosociologická úroveň

Skúma procesy ktoré prebiehajú na úrovni regiónov, krajov, alebo oblastí, resp. športových zväzov,
asociácií či klubov. Zameriava sa na problematiku organizácie, financovania a riadenia športu (vzťahy
v športových kluboch, organizovanie a financovanie športových súťaží a správanie športových
divákov.

Mikrosociologická úroveň

Skúma každodenné správanie, činnosti jednotlivcov v malých skupinách, motívy sociálneho správania
športovcov, športové kolektívy ako malé sociálne skupiny, vzťahy vnútri skupiny a jej vplyv na výkon,
vzťahy medzi športovcami a trénermi. Skúma tiež vývoj športovej kariéry, sociálne zázemie a faktory,
ktoré vplývali na výkonnosť a kariéru športovca, rovnako aj začlenenie do ,, občianskeho,, života po
ukončení aktívnej športovej kariéry.

Hlavné etapy a metódy výskumu sociológie športu

Sociológia športu využíva metódy všeobecnej sociológie a v rámci spoločenských vied patria medzi
najprepracovanejšie.

Sociologický výskum je zložitý a štruktúrovaný proces pozostávajúci z množstva operácií a postupov.

Dá sa usporiadať do viacerých relatívne samostatných úsekov – etáp.

Etapy sociologického výskumu

a, Stanovenie predmetu, účelu a cieľov výskumu

b, Predbežná teoreticko–empirická analýza problému

c, Formulovanie hlavnej hypotézy, odvodených hypotéz a úloh výskumu

d, Špecifikácia výskumného problému a jeho organizácia

e, Návrh výberového súboru alebo reprezentatívnej skupiny

f, Zvolenie výskumných metód a techník

g, Časový rozvrh jednotlivých etáp výskumu

h, Predvýskum

i, Zber empirických údajov

j, Štatistické spracovanie údajov a formulácia teoretických záverov

Klasifikácia empirických sociologických výskumov

Najdôležitejším krokom empirického sociologického výskumu je získavanie primárnych dát. Kvalita

získaných informácií závisí od použitia adekvátnej metódy výskumu, jej aplikovania primerane
výskumnej úlohe a dodržiavania všetkých dôležitých zásad postupu.

Na skúmanie istého javu, alebo získanie empirických faktov je vhodné použiť viaceré metódy, ktoré
umožnia získané fakty porovnať a tak ich verifikovať. Súčasne umožnia poznávať jav z viacerých
relevantných aspektov.

V sociologických výskumoch sa vo všeobecnosti využívajú tri základné druhy metód:

 Logické metódy – sú súčasťou všetkých výskumov, napr. analýza - syntéza, indukcia,

dedukcia.

 Empirické sociologické výskumné metódy

 Matematicko-štatistické metódy: v nich ide o triedenie a tabelovanie faktov, výpočty rôznych

indexov a koeficientov, - korelácie, chí kvadrát, faktorová analýza a pod.

Klasifikácia empirických metód KATRIAK (1975)

Metódy observačné, alebo pozorovacie – priame alebo sprostredkované pozorovanie

Exploratívne, opytovacie metódy- slúžia na získavanie empirických údajov o subjektívnej, psychickej

stránke spoločenskej reality. Ústne - individuálny a skupinový rozhovor. Písomné - dotazníková
metóda, anketa, test.

Sociometrická metóda – skúma vzťahy sympatie – antipatie, príťažlivosti – odpudivosti, skúma

súdržnosť skupiny /kohéziu/ 3 postupy – sociomertický dotazník, rozhovor, alebo pozorovanie
interakcií. /Sociometrická matrica a sociogram.

Sociologický experiment - je postup, pri ktorom zisťujeme aké zmeny nastali v skúmanom jave pod
vplyvom zámerne navodených zmien jedného z ovplyvňujúcich faktorov, kým ostatné podmienky
ostali nezmenené.

Historická metóda – umožňuje študovať vznik, vývin, fungovanie istého javu alebo procesu, etapy
vývoja ktorými prešiel a tak hlbšie poznať jeho súčasnú kvalitu.

Obsahová analýza – jej podstata spočíva v spracovaní informácií a obsahov kvalitatívneho

charakteru a ich vyjadrení v kvantitatívnej podobe.

Šport ako sociálny fenomén a jeho spoločenské funkcie

Etymologický pôvod – disport- disportáre- baviť sa, rozptyľovať sa (spätý s uvoľnením, hrou,
súťažením a ľudovou zábavou).

Šport v dnešnej podobe vzniká v Anglicku pred viac ako 150 rokmi.

V kultúrnom kontexte jednotlivých civilizácií nadobúda šport odlišné formy a podoby, je úzko spätý s
dominantnou kultúrou a ideológiou spoločnosti.
Šport ako spoločenský jav zahŕňa nasledovné aspekty:

 Samotnú športovo – pohybovú aktivitu jednotlivých aktérov

 Systém športových združení, zväzov a asociácií v národnom i medzinárodnom meradle

 Organizáciu športových súťaží, ich pravidlá, vyhodnocovanie, dosahované športové výkony

 Aktívnu a pasívnu účasť divákov na šport. podujatiach

 Šport ako soc. fenomén, jeho soc. súvislosti, väzby na kultúru, politiku, ekonomiku a sociálne
funkcie, ktoré v spoločnosti plní

Vývoj názorov na podstatu športu

VEBLEN (1899) chápe šport ako súčasť života aristokratických vrstiev, ktoré majú množstvo
voľného času – ústredná hodnota života. Šport obsahuje archaického životného štýlu, vojna,
súperenie, korisť, lúpež, vyústenie do kultu hrdinu. Šport obsahuje vlastnosti barbarskej spoločnosti,
krutosť a bezohľadnosť.

HUIZING (1938) šport ako obdoba hry so symbolickým vyjadrením zvládnutia a prežitia.

PIER DE COUBERTIN považuje šport za prostriedok zbližovania národov, presadzovania princípov

„fair-play“. Šport je nástrojom rozvíjania kultúrnej jednoty sveta, prostriedkom stimulácie potrieb a
záujmov jednotlivcov a celých národov.

Procesuálne vymedzenie športu

Východiskovou otázkou je, ktorú činnosť, resp. ktoré aktivity možno považovať za šport.

Vo všetkých definíciách športu sa ako východiskový znak uvádza pohybová aktivita, no v ďalších
znakoch sa rozchádzajú a možno ich rozdeliť na dve hlavné skupiny.

a, Prvá skupina považuje za podstatné znaky športu hru, súťaživosť a výkon, ako organizovanú
pohybovú, súťažnú činnosť podľa presne stanovených pravidiel, zameranú na dosahovanie
maximálnych športových výkonov (výkonnostný, vrcholový a profesionálny šport)

b, Druhá skupina chápe šport širšie, ako hru, zábavu, pohybovú aktivitu zameranú na upevňovanie
zdravia, zvyšovanie kondície, relaxáciu, utváranie sociálnych kontaktov (šport pre všetkých, alebo
rekreačný šport).

Definícia športu, ktorá obidva tieto prístupy zjednocuje je obsiahnutá v Európskej charte o športe
(1992).

,,Šport zahrňuje všetky formy telesnej aktivity, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej
alebo organizovanej činnosti preukázať, alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí,
formovať sociálne väzby, alebo dosiahnuť výsledky v súťažiach na všetkých stupňoch.“

Šport verzus telesná kultúra

V krajinách ,, východného bloku,, a v bývalom Československu sa používal pojem telesná kultúra ako
strešný pojem, ktorý zahŕňal všetky formy a prejavu športu a telesnej výchovy.

Cieľom telesnej kultúry malo byť formovanie telesnej a pohybovej pripravenosti na život a chápať
šport ako súčasť celkového kultúrneho kontextu.
,,Základné oblasti telesnej kultúry tvoria telesná výchova, šport, šport pre všetkých, turistika a
pohybové umenie.,, (Kasa, 1995)

Teoretici v západnej Európe a USA používali a rozpracovávali pojem šport.

Na Slovensku po roku 1989 časť autorov začala

používať pojem šport, no redukovali ho hlavne na výkonovú a súťaživú činnosť, zameranú na

dosahovanie maximálnych výkonov.

Nejednoznačnosť pojmov v našich podmienkach sa prehlbovala (zákon o telesnej kultúre z roku 1991
a 1997 ) a následne záujme kompatibility s ostatným svetom vyústil k zmenám a bol pripravený nový
zákon nie o telesnej kultúre, ale zákon o športe.

Hlavné znaky vymedzujúce podstatu športu

1.Šport je pohybová aktivita, ktorá si vyžaduje systematické fyzické úsilie.

2.Šport nemá produktívny charakter (jeho cieľom nie je vytvoriť materiálny produkt).

3.Šport môže mať vnútorné alebo vonkajšie motívy.

4.Šport má charakter súperenia so sebou samým alebo so súperom (bezprostredné a

sprostredkované súperenie).

5. Šport má charakter hry, poskytuje zábavu, rozptýlenie, radosť a zážitok z pohybu, resp. radosť zo
sledovania športového zápolenia.

6. Šport je inštitucionalizovaná činnosť, ktorá prebieha podľa stanovených pravidiel (hlavne v prípade
výkonnostného športu).

V prípade rekreačného športu, resp. športu pre všetkých dôležitú úlohu zohráva fyzická aktivita,
vnútorná motivácia.

Vrcholový šport je poznačený profesionalizáciou a komercionalizáciou, čo zahŕňa aj záujem divákov,

médií, sponzori, reklama, výroba športového náčinia, náradia a výstavba športových objektov.
Hovoríme o športovom priemysle, ktorý sa stáva dôležitou súčasťou ekonomiky.

Sociálne funkcie športu.

1.Sociálno- emocionálna funkcia

Táto funkcia vyjadruje skutočnosť, že prostredníctvom športu sa reguluje a usmerňuje napätie,

agresivita a konflikty samotných aktérov športu, ako aj športových divákov. Súčasne s tým šport a
účasť na športových podujatiach kompenzuje nudu a rutinu každodenného života, poskytuje napätie,
dobrodružstvo a hlboký emocionálny zážitok.

Existuje niekoľko hypotéz objasňujúcich príčiny a zdroje agresivity a agresívneho správania:

a) Inštinktívno-pudová hypotéza

b) Frustračno-agresívna hypotéza

c) Model učenia sa agresívnemu správaniu

Inštinktívno-pudová hypotéza

Objasňuje agresivitu ako vrodený pud, inštinkt, ktorý je človeku vlastný a bol nevyhnutný aby prežil
v boji s prírodou a nepriateľmi.

Šport či už aktívny, alebo divácky poskytuje prostredie, v ktorom možno prejavovať agresívne
správanie v rámci stanovených pravidiel, je regulované a usmerňované v medziach v ktorých nie je
pre spoločnosť nebezpečné.

Frustračno-agresívna hypotéza

Vidí zdroj agresivity nie v ľudských pudoch a inštinktoch, ale v spoločnosti.

Jedinec, ktorý nenachádza svoje spoločenské uplatnenie, nemôže sa realizovať v práci alebo sa mu
nedarí v rodinnom živote, je frustrovaný a frustrácia je zdrojom agresívneho správania.

Model učenia sa agresívnemu správaniu

Táto hypotéza odmieta genetický aj sociálny zdroj agresívneho správania a tvrdí, že diváci sa začínajú
správať agresívne na základe agresívneho správania športovcov, je to správanie na základe učenia.

Odmieta katarznú funkciu športu a tvrdí, že agresívne správanie je naučené a odpozorované v

športe.

2. Funkcia socializácie

Účasť na pravidelných športových aktivitách napomáha zakotviť vo vedomí človeka morálne hodnoty
a normy, zvyky a vzorce správania dominujúce v spoločnosti a dotvárať tak jeho morálne a
charakterové vlastnosti a napomáha jeho začleneniu do spoločnosti.

Funkcia socializácie sa pozitívne prejavuje hlavne v prípade športovania detí a mládeže. V rámci
vrcholového a profesionálneho športu sa socializačné pôsobenie čiastočne deformuje.

3. Sociálno-integračná funkcia športu

Šport je univerzálna ľudská hodnota, ktorá vyplýva z potreby pohybu a je vlastná celému ľudskému
rodu. Skutočnosť, že civilizácia a hlavne industriálna spoločnosť prináša nedostatok a hypokinetický
štýl života, je potrebné realizovať pohyb formou športu. Šport sa inštitucionalizoval, začali sa
organizovať súťaže od miestnej úrovne až po celosvetovú a prijali sa všeobecne akceptované pravidlá
športu, čím sa stáva šport zrozumiteľný a príťažlivý pre ľudí na celom svete.

Integračnú funkciu plní pre priamych účastníkov športových aktivít kde učí cudzincov akceptovať
uznávané normy správania, prijať svoju rolu, zbavovať sa svojich znakov inakosti, ktoré im bránia
začleniť sa do spoločnosti. Účasť v športe uľahčuje začlenenie do spoločenského života, prijatie
sociálnych hodnôt a noriem dominantnej kultúry, ako aj vzorov správania. Ak dosahujú výrazné
úspechy športovci inej rasy, národnosti , či vierovyznania, väčšinová spoločnosť ich prijíma za svojich.

Združuje aj fanúšikov v kluboch, ktorí sa stretávajú, majú spoločné témy, väzbu na mesto či región.

4. Politická funkcia športu

Politiku chápeme ako spôsob mocenského presadzovania záujmov, prijímania rozhodnutí a riadenia
spoločnosti, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva štát, štátna správa a samospráva.

Štát a verejná správa sa svojou politikou podieľajú na tvorbe právnych, ekonomických a finančných
podmienok pre rozvoj športu na utváraní rôznych modelov riadenia a financovania.
Najvýraznejšie sa prejaví politická funkcia športu v prípade výrazných úspechov štátnej
reprezentácie, hlavne v divácky populárnych športoch. V takých prípadoch si vládnuca garnitúra
pripisuje podiel na úspechoch a snaží sa získať časť popularity a slávy pre seba. Pôsobí to aj na úrovni
regionálnej a miestnej.

Druhou možnosťou je, že politické strany nasadzujú na svoje kandidátky významné športové
osobnosti, aby zvýšili svoju popularitu a prestíž.

Ďalším politickým aspektom je to, že šport má vybudovanú rozvetvenú organizačnú štruktúru,

klubov, zväzov, asociácií a združení na celonárodnej úrovni, ktoré si presadzujú svoju vlastnú
,,športovú politiku,,.

Šport prekračuje štátne hranice, je vybudovaná sieť medzinárodných športových asociácií a federácií
ktoré organizujú súťaže. Presadzujú a podporujú politiku zachovania mieru, spolupráce a
porozumenia medzi národmi, bojujú proti rasizmu, nacionalizmu, nenávisti a xenofóbii.

O politickom význame športu svedčia aj pokusy o jeho zneužitie ( OH Berlín 1934, OH Moskva 1980,
OH Barcelona 1992)

5. Ekonomická funkcia športu

Šport sa stal dôležitým odvetvím ekonomiky, preto môžeme hovoriť o športovo priemysle. V
niektorých vyspelých štátoch sa šport podieľa na tvorbe HDP 3-4% a poskytuje zamestnanie cca
2%aktívnym obyvateľom.

Z ekonomického hľadiska je najvýznamnejší je vrcholový a profesionálny šport na medzinárodnej

úrovni.

Zdrojom príjmov sú vstupenky, stávková činnosť, poplatky za reklamu, predaj vysielacích práv,
značkové oblečenie a obuv

Zvýšený záujem o rekreačný šport vyvolal rast dopytu po kvalitnom športovom výstroji, ako napr.
horské bicykle, lyže, snowboardy, kanoe, potápačský výstroj a pod.

Väčší záujem populácie o športové aktivity si vyžaduje viac vzdelaných a skúsených inštruktorov,
trénerov, cvičiteľov a ďalšieho obslužného personálu v rámci športových klubov a zariadení v
dôsledku čoho sa vytvárajú nové pracovné miesta.

Zdravá, fyzicky zdatná a psychicky odolná populácia podáva lepšie pracovné výkony a menej
absentuje z dôvodu práceneschopnosti, čo je tiež významný ekonomický faktor.

6. Funkcia sociálnej mobility

V každej spoločnosti existuje istá sociálna nerovnosť , podmienená nerovnakým prístupom jej členov
k vyprodukovaným statkom, ktorá sa nazýva sociálna stratifikácia. Každý člen spoločnosti má istý
status, t.j. postavenie späté s právami a povinnosťami, ktorý determinuje hlavne majetok, moc a
prestíž.

V spoločnosti je možný prechod z jednej vrstvy (stráty) do druhej, ktorý sa nazýva sociálna mobilita.
Mobilita môže byť horizontálna , alebo vertikálna (vzostupná, alebo zostupná).

Za hlavné mobilné kanály sa považuje vzdelanie, pracovné zaradenie a v športe kariéra

profesionálneho športovca.
7. Biologická funkcia športu

Pravidelná pohybová športová aktivita, hlavne v rekreačnom športe zvyšuje fyzickú kondíciu,
zlepšuje činnosť srdcovo-cievneho systému, metabolizmus, imunitný systém, udržiava psychickú
rovnováhu, celkovo zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva.

Zdravšia populácia podáva lepšie pracovné výkony a odbremeňuje zdravotnícky systém.

8. Kompenzačná funkcia športu

Aktívny šport kompenzuje jednostranné fyzické aj psychické zaťaženie v pracovnom procese.

Divácky šport poskytuje množstvo silných emocionálnych zážitkov, vzrušenia a kompenzáciu rutiny a
monotónnosti kolobehu každodenného života.

Hlavné formy prejavu športu v spoločnosti

Členenie športových aktivít zo sociologického pohľadu sa javí ako najefektívnejšia klasifikácia

založená na vnútornej motivácii, cieľoch, organizácii a výkonnostnej úrovni. Na základe týchto kritérií
rozdeľujeme šport na dve veľké skupiny – šport pre všetkých a výkonnostný šport a konkretizáciou
jednotlivých stupňov výkonnostného športu možno dospieť k nasledovnému členeniu:

 Šport pre všetkých

 Výkonnostný šport a vrcholový šport
 Profesionálny šport

Šport pre všetkých

Realizuje sa vo voľnom čase, plní kompenzačné funkcie, prispieva k rozvíjaniu spoločenských

kontaktov, účastníci neašpirujú na výraznejšie športové výkony.

Štruktúra športu pre všetkých: (Slepičková,2000)

 Klubový šport
 Fitnes šport
 Rekreačný šport
 Adrenalínové či alternatívne športy
 Pôžitkárske športy kozmetický šport
 Rehabilitačné aktivity
 Výchovné zameranie
 Profesionálna príprava

Výkonnostný a vrcholový šport

Pravidelná účasť na súťažiach a orientácia na výkon, dominantná aktivita vo voľnom čase, ťažisko
životného štýlu a sebarealizácie. Zahrňuje najvyššie súťaže vrátane medzinárodných a štátnu
reprezentáciu.

Profesionálny šport

Profesionálny šport je obdobou vrcholového športu, častokrát dochádza k ich vzájomnému

prelínaniu. Pre profesionálneho športovca sa šport stáva jeho povolaním a hlavným zdrojom jeho
príjmov, športový výkon sa stáva predmetom podnikania – kúpy a predaja. Zákon o športe
vymedzuje status profesionálneho športovca.
Etapy športovej kariéry vrcholového športovca

Etapy životného a  rodinného cyklu

Etapy života sa z pohľadu sociológie spravidla prekrývajú s dočasnou stabilizáciou určitých sociálnych
statusov a rolí v spoločnosti.

Najbežnejšie členenie životného cyklu zahŕňa:

 Detstvo
 Obdobie dospievania a adolescencie
 Obdobie dospelosti – rodinný cyklus
 Obdobie staroby

Hlavné etapy športovej kariéry

Etapy profesionálnej kariéry zo sociálneho a sociologického hľadiska (Čechák, Linhart, 1986):

Prípravná etapa športovej kariéry

 Je to obdobie začiatku športovej dráhy

 Vytypovanie a výber športovo-talentovej mládeže a vytváranie optimálnych podmienok pre
jej rozvoj, rozvíjanie a prejavenie ich talentu
 V niektorých športoch sa začína výber talentov už v predškolskom veku (gymnastika,
plávanie)
 Vo väčšine športov je tento proces ukončený v priebehu povinnej školskej dochádzky

Sociálne aspekty v prípravnej etape športovej kariéry

• Športovec je prijatý do športovej skupiny, ktorá ho formuje ako sociálna skupina (členovia
družstva, tréner, manažér)

• Najvýznamnejšiu úlohu pri športovaní detí a mládeže má hlavne rodina a škola

• Ďalším sociálnym faktorom je socioekonomický status rodiny (príjem, povolanie, úroveň

vzdelanie)

• V období puberty sa začína výraznejšie prejavovať vplyv rovesníkov, vplyv módneho trendu a
vplyv školy cez predmet TV

Etapa vyzrievania športovej kariéry

 V tejto etapy začínajú prevládať motívy spoločenského uplatnenia nad zážitkami a

uspokojením zo športových výkonov
 Túžba po úspechu a víťazstve je stále silnejšia
 Vzniká sem problém zosúladenia nárokov športovej prípravy s plnením školských povinností

Sociálne aspekty v etape vyzrievania športovej výkonnosti

• Športovec musí prispôsobiť svoj spôsob života dennému režimu podliehajúcemu

požiadavkám športovej prípravy
 • Ak chce byť úspešný, musí tiež podriadiť svoj temperament a vôľové vlastnosti
mnohoročnému tréningu

• Dôležitú úlohu zosúlaďovania športovej kariéry a vzdelávania zohrávajú športové triedy,

športové školy a osemročné športové gymnázia

• Po ukončení strednej školy stojí športovec pred dôležitým životným rozhodnutím, či sa bude
venovať športu ako svojej hlavnej činnosti, resp. profesii, alebo bude hľadať uplatnenie v inej
oblasti

• V tomto období prebieha selekcia adeptov z hľadiska ich potencionálnej výkonnosti a ďalšej
športovej kariéry

• Jeden starší výskum ukázal, že len 17 – 23% aktívnych športovcov uvažuje o kariére
vrcholového športovca

• Veľké straty nádejných talentovaných športovcov nastávajú najmä v etape prechodu

z juniorských kategórií do seniorských

Etapa vrcholovej športovej výkonnosti

 Je charakteristická maximálnym podaním výkonov v relatívne krátkom časovom období

 Športovec môže dosiahnuť obdobie vrcholovej športovej výkonnosti aj v období detstva

(napr. gymnastika), dospievania a dospelosti

 V tejto etape je športovec obklopený štábom profesionálne pripravených odborníkov, ktorí

projektujú jeho výkon, plánujú tréningový proces, načasovanie vrcholu výkonnosti na
najdôležitejšie udalosti sezóny a pod.

 Podstatnú časť života trávi v športových inštitúciách, na sústredeniach, pretekoch v rôznych

štátoch, a pod.

Sociálne aspekty v etape vrcholovej športovej výkonnosti

• Ak športovec dosiahne túto etapu v období detstva alebo dospievania, kedy ešte nebol
ukončený jeho psychický a emocionálny vývoj, môže to spôsobiť značné psychické a
emocionálne deformácie

• Počas tejto etapy v dospelosti je nútený odkladať partnerské vzťahy, uzatvorenie

manželstva, ženy odsúvajú svoje materské poslanie až do obdobia, keď ich kariéra skončí

• Vyznačuje sa jasnou prevahou motívov sebauplatnenia, rastúcou motiváciou osobného

úspechu, spoločenskej prestíže spätej s rastom ekonomických výhod

• Úspešný športovec sa stáva objektom publicity, spoločenskou hviezdou, je oslavovaný

v spoločnosti, zvýšenú pozornosť mu venujú médiá

Ukončenie aktívnej športovej kariéry

Športovci sa snažia predlžovať svoju športovú kariéru, obdobie dosahovania maximálnych výkonov.
V niektorých športoch možno zotrvať vo vrcholovom športe až do obdobia stredného veku.

 Na športovca počas kariéry pôsobí mnoho faktorov, ktoré môžu viesť k ukončeniu športovej
kariéry:
  V etape vyzrievania športovej výkonnosti – zranenie, neuspokojivá výkonnosť, strata formy,
nezvládnutie odlúčenosti od rodičov, demotivácia, problémy s trénerom, rozhodnutie
rodičov...
 V etape vrcholovej športovej výkonnosti – zranenie, rodinné problémy, vyhorenie, prechod
do iného športu, strata formy a iné...
 Ukončenie aktívnej športovej kariéry – zranenie, neuzavretie ďalšej profesionálnej zmluvy,
vek a iné
 Niektorí športovci sa po ukončení športovej kariéry vykonávajú inú profesionálnu športovú
činnosť ako tréneri, manažéri, funkcionári, ...

Sociálne aspekty v etape Ukončenia športovej kariéry

• Proces ukončenia športovej kariéry je veľmi zložitý a môže byť pre športovca veľmi náročný

• Športovec stráca svoj sociálny status a je nútený sa zaradiť do bežného života

• Stráca obdiv a pozornosť spoločnosti, vytráca sa záujem masmédií a postupne sa na neho

zabúda

• Nedochádza sem len k zmenám sociálnym, ale aj fyzickým, finančným, psychickým a

zmenám denného režimu

• Je jedno z najnáročnejších období športovca, ktoré môže viesť k tragickým koncom

Šport ako faktor socializácie

Hlavné fázy socializácie osobnosti:

Primárna fáza – patrí do nej obdobie detstva a dospievania, v ktorom dominuje učenie, výchova,
osvojovanie si hodnôt, noriem a vzorov správania sa spoločnosti. Medzi hlavné socializačné faktory
patrí rodina, skupina rovesníkov, školské zariadenia a médiá.

Sekundárna fáza – je v období dospelosti a delí sa na obdobie produktívneho a postprod uktívneho

veku. Ľudia sú aktívny a nadobudnuté vedomosti a skúsenosti využívajú na prispôsobenie sa rôznym
situáciám v spoločnosti.

Pri vplyve športu na socializáciu treba rozlišovať jednotlivé úrovne športu (šport pre všetkých
a výkonnostný a vrcholový šport).

Proces socializácie zahŕňa nasledovné etapy:

 Predbežná socializácia
 Socializácia ku športu
 Druh a spôsob zapojenia do športu
 Socializácia v športe
 Transfer socializačných účinkov
 Desocializácia alebo resocializácia

Socializačný potenciál športu je obrovský a rôznorodý

 Normatívna konformita a ritualizmus

 Frustračná tolerancia a zaťaženie
 Kompetencie a rigidita
 Empatia a rešpektovanie hraníc
  Solidarita a etnocentrizmus
 Chápanie demokracie

Športový kolektív ako sociálna skupina

Primárne skupiny – menšie skupiny, prevládajú tu osobné, emocionálne vzťahy a väzby (rodina,
skupina rovesníkov, ...)

Sekundárne skupiny – väčšie skupiny, tieto skupiny vznikajú plánovito, aby plnili špecifické ciele, ich
pravidlá sú formulované explicitne a vzájomné vzťahy vznikajú až sprostredkovane (športové
družstvo, pracovná skupina, politická strana,...)

Vlastnosti športového kolektívu ako sociálnej skupiny

 Interakcia (členovia sa osobne poznajú, prebieha priama komunikácia, vzájomné pôsobenie

a ovplyvňovanie)

 Spoločné ciele (činnosťou smerujú k cieľu)

 Spoločné hodnoty a normy správania (skupinová disciplína)

 Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti (vzájomná závislosť, vedomie „my“)

 Štruktúra (vymedzenie rolí, pozícii a statusov)

 Autonómia (samostatný celok)

 Pozícia – označuje miesto, ktoré v skupine zaujíma jednotlivec ( Tréner, manažér, riaditeľ..)

 Status – miesto jednotlivca v skupine z hľadiska prestíže, významu a hodnoty pre skupinu.

 Rola – správanie, konanie, ktoré sa od hráča očakáva. Útočník musí dávať góly, obranca
dobre brániť a rozohrávať.

Formálna štruktúra športového kolektívu je presne stanovená sústavou pozícií, statusov a rolí.

Neformálna štruktúra v športovom kolektíve vzniká na základe vzájomných sympatií, antipatií

a priateľských vzťahov.

Postavenie trénera a vedenie športového kolektívu

Tréner – formálny vodca skupiny (kolektívu) zodpovedá za výkon mužstva, za dosahované výsledky,
stanovuje tréningové zaťaženie, kondičnú aj taktickú prípravu

 Autokratické (autoritatívne)

 Demokratické

 Liberálne
 Športoví diváci - súčasť moderného športu

Sledovanie športového diania je jeden z najvýznamnejších prostriedkov masovej zábavy a

vyplňuje voľný čas značnej časti populácie a slúži ako zábava, poskytuje možnosť
odreagovania a psychického uvoľnenia, poskytuje intenzívne emocionálne a estetické
zážitky. Pozitívne momenty sú však často v úzadí negatívneho a deviantného správania
divákov.

Športový divák

 Navštevuje športové podujatia sporadicky, nemá zainteresovaný vzťah k športovému klubu,

športovcom a ku konkrétnemu športu

Športový fanúšik

 Navštevuje športové podujatia pravidelne, má svoje obľúbené športové odvetvie, športové

družstvo, športovca, prežíva úspechy aj neúspechy svojho tímu.

Diváci a fanúšikovia sú súčasťou športovej akcie a v značnej miere môžu ovplyvniť priebeh ako i
úroveň súťaže.

Športový chuligáni

Jedná sa o špecifické skupiny ľudí, ktorí sú frustrovaní svojim reálnym životom, združujú sa za
účelom patriť k nejakej sociálnej skupiny ako náhradu za nefungujúcu sociálnu skupinu (rodinu,
zamestnanie,...) kde sa im nedarí realizovať pozitívne a tak sa realizujú prostredníctvom násilia
a porušovaním sociálnych noriem. Snažia sa na seba aspoň takto upútať pozornosť.

Divácke násilie

Divácke násilie je negatívnym spoločenským fenoménom, ktorý znamená významné narušenie

športového podujatia, verejného poriadku a výrazne vplýva na celú spoločnosť.

 poškodzovanie zariadenia štadióna, poškodzovanie tribúny

 útoky na prítomných divákov súpera, rozhodcov, hráčov
 útoky na dopravné prostriedky, obchody, ktoré nemajú žiaden vzťah k danej športovej
udalosti
 používanie pyrotechniky
 skandujú vulgarizmy a rasistické pokriky

Eliminovanie diváckeho násilia

Dočasné vylúčenie diváckej verejnosti na podujatiach

Pokuty klubom

Bezpečnostné kamery

Bezpečnostné služby

Zákaz predaja alkoholu na športových podujatiach

Riešením je však výchova športového diváka: výchova má prispieť k vzájomnej úcte tak medzi
divákmi, ako aj medzi samotnými športovcami.
 Masmédia a šport

Masmédiá

Je označenie pre inštitúcie a technológie, ktoré vytvárajú a rozširujú informácie k masovému publiku.
Masmédiá sú realizátori masovej komunikácie.

Plnia rad spoločenských funkcií:

 Sprostredkúvajú informácie
 Šírenie dominantnej kultúry, noriem, hodnôt a vzorov správania
 Sprostredkúvajú vedomosti, poznatky a vzdelávanie
 Rozptýlenie a zábava

Masmédiá možno rozdeliť na :

o Printové médiá: noviny, knihy, časopisy, letáky,...

o  Elektronické médiá: rozhlas, televízia, filmy,..

o  Virtuálne médiá: internet, sociálne siete

Televízia je masovokomunikačný prostriedok s najväčšou mierou popularity a sledovanosti. Aj keď jej

postavenie ohrozuje internet, vďaka jej širokospektrálnemu záberu, ponuke a technickej kvalite
priťahuje neustále veľké množstvo divákov.

Šport a médiá sú navzájom úzko prepojené. Navzájom sa ovplyvňujú a v dnešnej dobe je už veľmi
ťažké predstaviť si šport bez médií a médiá bez športu. Médiá sa dnes vyskytujú na každom
významnejšom športovom podujatí a vysielajú prenosy, podávajú správy či živé komentáre priamo z
miesta konania danej udalosti.

Ak si chcú udržať jednotlivé športy mediálny záujem, predovšetkým televízie, musia sa jednotlivé
odvetvia podriadiť nárokom televízie aj za cenu úpravy pravidiel, aby boli divácky atraktívne.

Ekonomická previazanosť športu a masmédií:

Vysielacie práva (OH, futbal, hokej, atletika…)

Vizibilita komerčných značiek

Predaj reklamného priestoru

Novodobý šport je na záujme médií doslova závislý. Na základe tejto skutočnosti sa tu vytvára
priestor pre ďalší fenomén športu- reklamu. Práve reklama poskytuje priestor na propagáciu
rôznorodých značiek a produktov. Môžeme povedať, že reklama tvorí neoddeliteľnú súčasť všetkých
masových médií. Reklama v športe sa dá tiež vnímať ako prostriedok na rozvoj a podporu určitého
športu i jeho disciplín. Je však aj iný pohľadu na danú vec, a síce oveľa negatívnejší. Vrcholový šport
sa dá chápať predovšetkým ako veľký „biznis“, kde ekonomický rozmach, profit hrá obrovskú úlohu a
často je potlačené aj zdravie samotných športovcov. Náhle zmeny v športe na pozadí zvyšujúceho sa
záujmu médií, profesionalizácie, komercializácie a sponzorstva poskytujú svetu športu jeho
„hviezdnym“ predstaviteľom vzrastajúci sociálny a kultúrny status.
Sociálne nerovnosti a šport

Sociálna nerovnosť je stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym
zdrojom, najmä k tým najvýznamnejším, a to bohatstvu, moci a prestíži. Rozdelenie spoločnosti na
sociálne vrstvy zložené z jednotlivcov a sociálnych skupín s nerovnakým podielom na sociálnych
zdrojoch ( najmä moci, bohatstve a prestíži ); je to hierarchické usporiadanie ľudí v určitom
sociálnom zoskupení do vrstiev podľa konkrétneho meradla. Delenie spoločnosti na vrstvy zložené z
jednotlivcov a soc. skupín s nerovnakým podielom na čerpaní sociálnych zdrojov – sociálna
stratifikácia.

Typy sociálnych stratifikačných štruktúr

• ekonomická (bohatý – chudobný) – ak ekonomický status členov nejakej spoločnosti je

nerovnaký, ak medzi nimi existujú majetní, aj nemajetní

• profesionálna (prestížna – neprestížna práca) - ak členovia nejakej spoločnosti sú rozdelení

na rozličné skupiny podľa druhu svojej činnosti

• politická (riadiaci – riadení) - Ak v rámci nejakej skupiny existujú hierarchicky rozličné rangy v
zmysle autorít a prestíže, titulov a pôct, ak existujú riadiaci a riadení

Mobilita v stratifikačných systémoch:

Je pohyb jednotlivcov i soc. skupín v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej pozície do druhej

Horizontálna mobilita – ←, → pohyb osoby z jednej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej
vrstvy. ( zmena prac. pozície bez platovej zmeny u toho istého zamestnávateľa)

Vertikálna mobilita - ↑↓, je vzostupný alebo zostupný pohyb osoby v stratifikačnom systéme
spol., čiže pohyb z jednej soc. vrstvy do druhej. (pracovný postup na vyššiu pozíciu riadenia)

Predstavitelia vyšších sociálnych vrstiev viac uprednostňujú individuálne športy (golf, tenis,...)
a stredné vrstvy sa viac realizujú v kolektívnych športoch. Výber športu je podmienený aj
ekonomickým statusom, finančnými možnosťami.

• Deti rodín s nižším príjmom sa s väčšou pravdepodobnosťou budú venovať športom, ktoré
vyžadujú málo vybavenia alebo športom, ktoré sú financované komunitou, budú sa zaujímať
skôr o kontaktné športy (zápasenie, box, futbal).