Bunka ( cellula )

je základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov (okrem vírusov)

a základný prvok organizácie živých sústav
Prvý, kto pozoroval bunky korku bol v roku 1665 anglický vedec Robert Hooke.
Pochádza od neho aj názov bunka – cellula. Venoval sa pozorovaniu rastlinných buniek.
Cytológia ako veda zaoberajúca sa štúdiom buniek vznikla však až začiatkom 19. storočia.
Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869) v roku 1825 objavil bunkové jadro vo vtáčom
vajíčku.
V roku 1838 formulovali nezávisle od seba bunkovú teóriu nemecký botanik
Mathias Jakob Schleiden (1804 – 1881) – objaviteľ jadierka
nemecký zoológ Theodor Schwann (1810 – 1882).
Podľa bunkovej teórie:
1. základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom
všetkých životných funkcií
2. každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky.

Bunkové zloženie rastlinných pletív a živočíšnych tkanív v roku 1837 potvrdil aj český
prírodovedec Jan Evangelista Purkyně. Obsah bunky, ktorý sa dovtedy považoval za
homogénny, nazval protoplazma = cytoplazma + karyoplazma (1839).

Všeobecné vlastnosti bunky

1. chemické zloženie:
2. ...................................................
3. ..................................................
4. ..................................................
5. ...................................................

Chemické zloženie bunky

65% voda (60% – 90%)
3% minerálne látky
32% organické látky (40% - 10%)
12% bielkoviny
9% sacharidy
8% lipidy
3% nukleové kyseliny
Funkcie chemických zlúčenín v bunke:
 konštrukčná - stavebné látky- bielkoviny, tuky, cukry

 metabolická - regulujú chemické procesy- soli a bielkoviny /enzýmová aktivita

nukleové kyseliny – prenos gen. Inf.

 zásobná - zdrojom energie: cukry a tuky

 substrátová- vytvárajú vhodné prostredie pre chem. deje

Voda a anorganické látky

- tvorí 60- 90% hmotnosti bunky
- slúži ako rozpúšťadlo – priebeh chemických reakcií
- ovplyvňuje priebeh fyzikálno – chemických procesov v bunke (napr. príjem a výdaj
látok)
- je súčasťou telových tekutín = rozvádzanie živín
- dôležitá súčasť termoregulácie
- je limitujúcim faktorom prostredia

Organické látky
Všetky organické látky obsahujú uhlík – pre jeho štvorväzbovosť je možné vytvárať rôzne
dlhé reťazce spolu s atómami vodíka a kyslíka a tak tvoriť základ organických zlúčenín

Bielkoviny - proteíny
 sú makromolekulové látky, ktoré tvoria dlhé reťazce a ich základnou stavebnou
jednotkou sú aminokyseliny, navzájom pospájané peptidovými väzbami do
polypeptidových reťazcov
 majú funkcie: stavebnú (súčasť biologických membrán, zložka hormónov,vitamínov)
mechanickú – súčasť bŕv a bičíkov
ochrannú – tvoria protilátky, základ imunity

Cukry – sacharidy
Ich základnou stavebnou jednotkou sú jednoduché cukry – monosacharidy ( glukóza,
fruktóza)
 sú zdrojom energie – ich rozkladom bunka získava energiu pre životné procesy
 sú stavebnými látkami – celulóza – bunkové steny rastlinných buniek
chitín – vonkajšia kostra živočíchov
 sú zásobnými látkami – škrob v rastlinách, glykogén u živočíchov a človeka

Tuky – lipidy
Sú estery vyšších mastných kyselín, ťažko sa rozkladajú a preto sú:
 najhospodárnejším zdrojom energie
 rozpúšťajú vo vode nerozpustné látky (vitamíny A,D,E,K)
 Nukleové kyseliny
Prítomné najmä v jadre každej bunky a umožňujú vytvoriť chemický kód – genetickú
informáciu, ktorá sa prenáša z materskej bunky do dcérskej
- základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je nukleotid (vlákno DNA zložené
z niekoľkých miliónov navzájom spojených nukleotidov, molekuly RNA sú kratšie)

Každý nukleotid obsahuje:

1. zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej
2. päťuhlíkový cukor (pentóza) – DNA – deoxyribóza, RNA – ribóza
3. dusíkatú bázu
v DNA – C /cytozín), G (guanín), A (adenín), T (tymín)
v RNA - C , G, A, U (uracil) – nahradil tymín

Rozdiely medzi DNA A RNA

 RNA obsahuje v nukleotidoch ribózu, DNA deoxyribózu
 V dusíkatých bázach – v RNA – je tymín nahradený uracilom
 Molekulu RNA tvorí len jedno vlákno, molekula DNA má dva polynukleotidové
reťazce stočené do dvojzávitnice

Vlákna pútajú navzájom k sebe vodíkové mostíky (väzby) – sú to elektrostatické príťažlivé

sily a môžu vznikať len v určitej kombinácii dusíkatých báz – tomuto princípu hovoríme
zákonité párovanie dusíkatých báz = komplementarita

Nukleové kyseliny sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín a zabezpečujú prenos genetickej

informácie. Z rodičovskej bunky do dcérskych