IMUNITA A OBRANNÉ MECHANIZMY

funkcia
•

•
•
Obranné mechanizmy majú všetky živočíchy.
Vo fylogenéze živočíchov sa vyvinuli 2 typy obranných mechanizmov:
1) vrodené =
2) získané =
Nešpecifické mechanizmy
-sú vrodené
• pôsobia vždy rovnako proti akejkoľvek štruktúre, ktorá do organizmu vnikne
• patria k nim:
- morfologické a fyziologické obranné bariéry:
- fagocytóza
• obranný mechanizmus všetkých
mnohobunkových živočíchov ( od
najjednoduchších až po fagocytujúce
bunky človeka)
• fagocytujúca bunka najprv
cudzorodú látku rozpozná a potom ju zlikviduje
• schopnosť fagocytózy majú len niektoré druhy bielych krviniek (
• fagocytóza je zložitý proces, cieľom ktorého je :

interferón
• Proteín, ktorého úlohou je chrániť ešte vírusmi nenapadnuté bunky, napr. ak vírus napadne bunku,
táto bunka vylúči interferón, ktorý sa naviaže na bunkové receptory ešte nenapadnutých buniek a tie začnú
produkovať antivirálne proteíny ako odpoveď na možné napadnutie vírusmi.
Špecifické mechanizmy -len u stavovcov
• súvisia s vývojom lymfatického systému
•
• imunitná reakcia je dvojaká:
 bunková -
 protilátková -
Bunková imunitná reakcia- zabezpečujú ju lymfocyty typu T
– vznikajú v kostnej dreni, dozrievajú v týmuse a potom migrujú do
lymfatických orgánov
 • prejavom imunitnej reakcie je rozrušovanie pozmenených vlastných buniek alebo cudzích buniek
• na povrchu majú receptory pre rôzne antigény
•

Protilátková imunitná reakcia- zabezpečujú ju lymfocyty typu B

– vznikajú v kostnej dreni, dozrievajú
pri vtákoch: v osobitnom vačku, ktorý je v blízkosti kloaky – bursa Fabricii,
pri cicavcoch:
• pri stretnutí s antigénom sa B-lymfocyty aktivizujú, zväčšujú sa a menia na

• protilátky sa dostávajú do krvi a reagujú len s antigénom, ktorý vyvolal ich tvorbu

• niektoré B-lymfocyty ale žijú dlho a rozmnožujú sa, sú to tzv. pamäťové bunky, ktoré pri opakovanom
stretnutí s tým istým antigénom reagujú tvorbou protilátok, tvorba protilátok je veľmi rýchla a ich
koncentrácia v krvi je vysoká, je to druhotná imunitná odpoveď
 poznatky druhotnej imunitnej odpovede sa dnes využívajú u ľudí a zvierat v ochrane pred niektorými
chorobami

- očkovacou látkou sú usmrtené alebo oslabené baktérie, vírusy a upravené jedy, ktoré sa injekčne vpravujú do
organizmu, nevyvolávajú ochorenie ale spôsobia tvorbu príslušných protilátok
- organizmus sa takto stáva odolným = imúnnym proti určitému ochoreniu

Dôležitou formou pasívnej imunizácie je dodávanie protilátok materským mliekom novonarodeným mláďatám
cicavcov.

Obranné mechanizmy stavovcov sú vždy v úzkom vzťahu s hormonálnymi a nervovými reguláciami.